Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať a spravidla aj priebežne nastávajú situácie, kedy zamestnanec z objektívnych dôvodov nemôže v určitom období vykonávať prácu v súlade s pracovnou zmluvou, t.j. z dôvodov prekážok v práci. Jednou z nich je aj ošetrovanie člena rodiny. Kedy vzniká poistencovi nárok na ošetrovné a v akej výške sa vypláca?

POD POJMOM PREKÁŽKA V PRÁCI rozumieme takú skutočnosť, ktorá niektorému z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu (t.j. zamestnancovi alebo zamestnávateľovi) v danom okamihu dočasne znemožňuje plnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovného pomeru. Podľa subjektu, na strane ktorého sa prekážka vyskytla, sa prekážky v práci rozdeľujú na prekážky na strane zamestnanca a prekážky na strane zamestnávateľa.
Právnymi následkami vzniku prekážky v práci na strane zamestnanca sú povinnosť zamestnávateľa počas trvania prekážky, na nevyhnutne potrebný čas, ospravedlniť dočasné neplnenie povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, t.j. povinnosť osobne vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a v súlade s pokynmi zamestnávateľa, a v prípadoch ustanovených zákonom poskytnúť zamestnancovi okrem toho aj náhradu mzdy.
K prekážkam v práci na strane zamestnanca okrem iného patria tiež dôležité osobné prekážky v práci.

DÔLEŽITÉ OSOBNÉ PREKÁŽKY V PRÁCI na strane zamestnanca predstavujú situácie, v ktorých zamestnanec objektívne nemôže vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve v určenom pracovnom čase. Z hľadiska uplatnenia dispozičného oprávnenia zamestnávateľa ide o prekážky, počas trvania ktorých vzniká buď povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, alebo iba možnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci. Prvú skupinu tvoria skutočnosti taxatívne vymenované v ZP (zákon č. 311/2001 Z. z. v z.n.p.), ktorých existencia zásadne zakladá nárok zamestnanca na pracovné voľno.
V súlade so ZP (ust. § 141 ods. 1) zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Pri týchto osobných prekážkach v práci platí, že zamestnávateľ nemá len možnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca, ale zákon mu ukladá povinnosť ospravedlniť zamestnancovu neprítomnosť.

V rámci spoločných ustanovení o prekážkach v práci (ust. § 144) ZP v prípade, ak je prekážka zamestnancovi vopred známa, ustanovuje povinnosť včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu (lehota „bez zbytočného odkladu“ znamená, že zamestnanec si má splniť svoju povinnosť voči zamestnávateľovi hneď, ako je to možné).
Daná povinnosť zamestnanca spočíva včas oznámiť zamestnávateľovi vznik prekážky, predpokladanú dĺžku jej trvania a požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna. Uvedenú povinnosť možno označiť aj za základnú povinnosť zamestnanca súvisiacu s prekážkami v práci na jeho strane. V tejto súvislosti ide v zásade o dva prípady. Za predpokladu, že zamestnancovi je prekážka známa už pred jej vznikom, požadované úkony je povinný urobiť voči zamestnávateľovi vopred, teda ešte pred tým, ako prekážka skutočne nastane (napr.: osoba, ktorá sa inak celodenne stará o dieťa, bude plánovane hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení a počas tejto doby sa bude zamestnanec osobne starať o svoje trojročné dieťa. Zamestnanec je existenciu tejto prekážky povinný oznámiť zamestnávateľovi vopred).
V praxi sa však môže stať, že skutočnosť ZP kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca nastane neočakávane bez toho, aby jej vznik mal zamestnanec možnosť ovplyvniť a oznámiť ju zamestnávateľovi vopred. Na tieto prípady ZP reaguje zakotvením povinnosti zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi jej vznik bez zbytočného odkladu, t.j. len čo je to vzhľadom na jeho osobné pomery a situáciu, v akej sa aktuálne nachádza, reálne možné.
Pri tejto skupine osobných prekážok v práci na strane zamestnanca (t.j. pri pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca) za čas existencie prekážky zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy v zmysle ZP a ani náhrada príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjme pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v z.n.p.

OŠETROVNÉ je dávka nemocenského poistenia, ktoré upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. Nemocenským poistením je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Zákon v rámci osobného rozsahu nemocenského poistenia ust. § 14 ods. 1 určuje, kto je povinne nemocensky poistený a ust. § 14 ods. 2, kto môže byť dobrovoľne nemocensky poistený. Vznik a zánik nemocenského poistenia nie je daný jednotne pre všetky FO. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia zamestnanca upravuje zákon ust. § 20, vznik a zánik povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ust. § 21 a vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia ust. § 23.
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

- zamestnanca vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu
- zamestnávateľa vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu
- povinne nemocensky poistenú SZČO vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu
- dobrovoľne nemocensky poistenú osobu vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu, pričom vymeriavací základ zákon upravuje ust. § 138.

Ošetrovné (ust. § 39 až § 43) je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela/manželky alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku.

- ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou FO, alebo
- sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

– dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v z.n.p.
– predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie
– FO, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Dieťaťom na účely poskytovania ošetrovného je vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela/manželky a dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Nárok na ošetrovné môže vzniknúť

- zamestnancovi
- povinne nemocensky poistenej SZČO
- dobrovoľne nemocensky poistenej osobe
- FO, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na ošetrovné, ak nastala potreba osobného a celodenného ošetrovania niektorej z uvedených FO alebo potreba starostlivosti o uvedené dieťa a zároveň v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená minimálne 270 dní. Ide o kumulatívne podmienky, to zn. že musia byť splnené obe súčasne.
Bol spomenutý pojem ochranná lehota, ktorá je všeobecne sedem dní po zániku nemocenského poistenia. Z uvedeného ale sú aj výnimky, v zmysle ktorých ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie a ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov. Ak by poistencovi vzniklo nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ani v tomto prípade ochranná lehota nemôže byť dlhšia ako 7 dní.

NÁROK NA OŠETROVNÉ VZNIKÁ od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania vyššie uvedenej FO alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o vyššie uvedené dieťa a zaniká skončením potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti, ale najneskôr uplynutím desiatich dní od vzniku nároku. Je potrebné uviesť, že nejde o pracovné dni, ale o dni kalendárne.
Teda, ak by aj potreba ošetrovania napr. chorého dieťaťa trvala dlhšie ako desať dní, ošetrovné po uplynutí desiatich dní poskytované nebude. To ale neznamená, že by napr. rodič nemohol ostať doma s chorým dieťaťom aj dlhšie ako desať dní. Môže, ale už bez peňažného nároku, resp. môže čerpať dovolenku.
Platí, že ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie ošetrovania jednej alebo viacerých z vyššie uvedených FO alebo starostlivosti o jedno alebo viac z vyššie uvedených detí len raz a v tom istom prípade len jednému poistencovi.
To zn., že napr. doma s chorým dieťaťom môžu ostať obaja rodičia, ale len jeden z nich bude mať nárok na ošetrovné. Rovnako len raz vznikne nárok na ošetrovné, ak matka ostane doma desať dní s chorým dieťaťom, ktoré má chrípku a po uplynutí desiatich dní predloží novú žiadosť o ošetrovné na to isté dieťa s rovnakou diagnózou, nakoľko ide o ten istý prípad. Bolo by iné, ak by dieťa už nemalo chrípku, ale napr. nejaké ochorenie žalúdka. Vtedy by matka mala nárok na ošetrovné opätovne, nakoľko v prípade inej diagnózy už nejde o ten istý prípad.
Ošetrovné je v súlade so zákonom poskytované za dni, pričom zákon nepriznáva nárok na ošetrovné poistencovi za tie dni, počas ktorých sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v z.n.p. a rovnako za dni, počas ktorých má nárok na výplatu nemocenského alebo materského.

VÝŠKA OŠETROVNÉHO je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ určíme ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor. V zmysle zákona však denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2013 je 38,7617 eura a maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2014 je limitovaný sumou 39,6987 eura.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe platí rovnaké obmedzenie ako v prípade denného vymeriavacieho základu.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

- zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemali v rozhodujúcom období (ust. § 54) vymeriavací základ
- zamestnanec, ktorý v aktuálnom nemocenskom poistení pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie, ani v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iných zamestnávateľov
- povinne nemocensky poistenej SZČO vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného v deň vzniku nemocenského poistenia
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného.

Vypočítané sumy ošetrovného sa následne zaokrúhľujú na desať eurocentov smerom nahor.

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje na základe tlačiva žiadosť o ošetrovné, ktoré vystaví príslušný lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa.

V prípade, ak si chce poistenec uplatniť nárok na ošetrovné z viacerých nemocenských poistení (napr. ako zamestnanec a súčasne aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba), príslušný lekár vystaví žiadosť o ošetrovné osobitne pre každé z nemocenských poistení.
Dané tlačivo musí povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a FO v ochrannej lehote predložiť po vystavení miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva, resp. naposledy vykonávala ich nemocenské poistenie. Zamestnanec pred uplatnením nároku musí tlačivo najskôr predložiť zamestnávateľovi, ktorý vypíše a podpíše potvrdenie zamestnávateľa.
Po splnení zákonom stanovených podmienok vypláca Sociálna poisťovňa ošetrovné mesačne pozadu, a to spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa ošetrovné vypláca.

NÁROK NA VÝPLATU OŠETROVNÉHO SA PREMLČÍ uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila, pričom premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o ošetrovnom a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Môže sa stať, že ošetrovné bolo vyplatené neprávom alebo bolo vyplatené vo vyššej sume. V takom prípade je príjemca povinný vrátiť ošetrovné alebo jeho časť odo dňa, od ktorého mu nepatrilo alebo nepatrilo v poskytovanej sume, ak

- si nesplnil povinnosť uloženú zákonom
- prijímal ošetrovné alebo jeho časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume
- vedome spôsobil, že sa nemocenská dávka alebo jej časť vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová

Podmienky nároku na ošetrovné
(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne

a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
b) sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Poskytovanie ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za dni.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.

a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,
b) má nárok na výplatu nemocenského,
c) má nárok na výplatu materského.