Organizácia pracovného času

v doprave

Výkon pracovnej činnosti v doprave má svoje osobitosti. Týka sa to aj problematiky pracovného času. Úlohou tak európskej ako aj slovenskej legislatívy je zlepšiť pracovné podmienky vodičov. Regulácia sa týka otázok organizácie pracovného času, prestávok a dôb odpočinku. Aký pracovný čas platí v doprave?
Aké musia byť prestávky v práci?

PRÁVO EURÓPSKEJ ÚNIE

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy. Podľa článku 1 je cieľom nariadenia stanoviť pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku pre vodičov v cestnej nákladnej a osobnej doprave a harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi vnútrozemskej dopravy. To by malo zároveň prispieť k zlepšeniu pracovných podmienok a bezpečnosti na cestách.

Nariadenie v článku 11 ustanovuje, že členské štáty môžu stanoviť dlhšie minimálne prestávky a doby odpočinku alebo kratšie maximálne časy jazdy ako stanovuje nariadenie. Pri takejto úprave je potrebné, aby členské štáty rešpektovali kolektívne, prípadne iné zmluvy uzatvorené medzi sociálnymi partnermi. Ďalej ustanovuje, že ustanovenia sa vzťahujú na vodičov pôsobiacich v medzinárodnej doprave.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy. Článok 1 nariadenia vymedzuje predmet úpravy. Nariadenie stanovuje povinnosti a požiadavky v súvislosti s konštrukciou, inštaláciou, používaním, skúšaním a kontrolou tachografov, ktoré sa používajú v cestnej doprave. V súlade s článkom 3, ktorý ustanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia, sa tachografy inštalujú a používajú vo vozidlách evidovaných v členskom štáte a to tých používaných v cestnej osobnej alebo nákladnej doprave podliehajúce nariadeniu (ES) č. 561/2006. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia musia tachografy ako aj externé komponenty, tachografové karty a záznamové listy spĺňať prísne technické a iné požiadavky nevyhnutne potrebné k tomu, aby sa nariadenie mohlo vykonávať.

Tachografy a tachografové karty musia spĺňať tieto požiadavky:

1.  musia zaznamenávať presné a spoľahlivé údaje o vodičovi, činnosti vodiča a o vozidle,

2.  musia byť zabezpečené (uvedené je nevyhnutne potrebné k tomu, aby zaručovali najmä integritu a pôvod zdroja údajov zaznamenávaných jednotkami vozidla a snímačmi pohybu a údajov získaných z jednotiek vozidla a snímačov pohybu),

3.  musia spĺňať požiadavku interoperability a to medzi rôznymi generáciami jednotiek vozidla a tachografových kariet,

4.  musia umožňovať účinné overenie dodržiavania ustanovení nariadenia a ďalších súvisiacich právnych aktov,

5.  musia byť ústretové voči používateľovi.

Podrobnosti o organizácii pracovného času v doprave upravuje zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave v z. n. p. (ďalej len zákon č. 462/2007 Z. z.). Predmetom úpravy zákona č. 462/2007 Z. z., ktorý je vyjadrený v ust. § 1, je stanovenie minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovného času v doprave, určenie pravidiel pre vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov. Zákon č. 462/2007 Z. z. vymedzuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času v doprave. V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. je ustanovená subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave.

ZAMESTNANEC V DOPRAVE - zákon č. 462/2007 Z. z. obsahuje vlastné definície zamestnanca v doprave, ktoré sa používajú výhradne na účely tohto zákona. Ich vymedzenie je v ust. § 2 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. a ide o týchto zamestnancov:

1.  mobilný zamestnanec (ide o zamestnanca, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách a člen posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členkom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru),

2.  zamestnanec organizujúci, zabezpečujúci alebo vykonávajúci činnosti bezprostredne súvisiace so zjazdnosťou a schodnosťou pozemných komunikácií, vzletových a pristávacích dráh letísk, pohybových plôch na letisku a dopravnej cesty dráh, ako aj tie súvisiace s funkčnosťou a prevádzkou zariadení, ktoré sú súčasťou pozemných komunikácií, zariadení letísk a dráhových prevádzkových zariadení a s vybavovaním cestujúcich a lietadiel v leteckej doprave,

3.  zamestnanec poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý riadi letovú prevádzku, poskytuje informácie lietadlám počas letu alebo poskytuje pohotovostnú službu pre lietadlá počas letu alebo ktorý technicky zabezpečuje poskytovanie letových prevádzkových služieb ako aj zamestnanec prevádzkovateľa letiska, ktorý koordinuje leteckú prevádzku na letisku,

4.  zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci prevádzkovanie dopravy na dráhe,

5.  zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci nakládku alebo vykládku tovaru,

6.  zamestnanec zabezpečujúci prevádzku, údržbu alebo opravy vozidiel, dráhových vozidiel, lietadiel a plavidiel alebo ich zásobovanie pohonnými látkami,

7.  zamestnanec vykonávajúci bezpečnostnú alebo dozornú činnosť zameranú na ochranu majetku zamestnávateľa, na ochranu dráhy alebo prístavu alebo na ochranu cestujúcich alebo uskladneného alebo prepravovaného tovaru,

8.  zamestnanec organizujúci alebo vykonávajúci ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania na letisku,

9.  zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave.

PRACOVNÝ ČAS V DOPRAVE - pre zamestnancov pracujúcich v doprave platia ohľadne pracovného času určité osobitosti, ktoré vyplývajú z povahy práce, preto zákon č. 462/2007 Z. z. definuje niektoré pojmy odlišne ako napr. Zákonník práce. Týždeň je podľa ust. § 2 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. čas od 00.00 hodiny v pondelok do 24.00 hodiny v nedeľu. Toto však neplatí v prípade, že má zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas nepravidelne. Potom sa týždňom rozumie sedem po sebe nasledujúcich dní. Maximálny pracovný čas v týždni nesmie u zamestnanca presiahnuť 60 hodín (ust. § 3 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z.). Takto rozvrhnutý pracovný čas môže zamestnávateľ predĺžiť v prípade nepredvídateľnej okolnosti v doprave (nepriaznivá poveternostná situácia) na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nesmie byť dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Platí to vrátane nadčasov.

Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku, čas pracovnej pohotovosti (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z. z.). Započítava sa čas režijnej cesty. Čas režijnej cesty vymedzuje zákon č. 462/2007 Z. z. ako čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce.

Pracovnú pohotovosť definuje zákon č. 462/2007 Z. z. v ust. § 4 ods. 1 ako čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť k dispozícii zamestnávateľovi a pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže v súlade s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. nariadiť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 300 hodín za kalendárny rok. 400 hodín pracovnej pohotovosti za kalendárny rok môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave. Čas prestávok v práci a doba odpočinku nie je časom pracovnej pohotovosti. Finančné zabezpečenie počas pracovnej pohotovosti rieši zákon č. 462/2007 Z. z. v ust. § 4 ods. 5 a to tak, že za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy, ak sa pracovná pohotovosť nariadila v rámci pracovnej zmeny.

Ak je pracovná pohotovosť nariadená mimo rámca pracovnej zmeny, patrí zamestnancovi náhrada najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. platí, že čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Ak počas času pracovnej pohotovosti dôjde k výkonu práce nad určený týždenný pracovný čas, je prácou nadčas.

Doby odpočinku - zákon č. 462/ 2007 Z. z. ustanovuje v § 5 minimálne doby odpočinku. Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Zákon č. 462/2007 Z. z. vymedzuje čo treba rozumieť pod pojmom „primeranosť“. Primeranosťou rozumieme, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú pravidelnú dobu odpočinku, ich trvanie je vyjadrené v jednotkách času a sú dostatočne dlhé a nepretržité. Primeranými prestávkami v práci a dobami odpočinku sa má zabezpečiť, aby v dôsledku vyčerpania alebo nepravidelného rozvrhnutia práce si zamestnanec nespôsobil úraz alebo aby nespôsobil úraz iným osobám a aby si krátkodobo ani dlhodobo nepoškodil zdravie.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. má zamestnanec v doprave nárok na minimálny denný odpočinok v trvaní 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín. Môže byť skrátený z objektívnych technických alebo organizačných dôvodov najviac na šesť hodín za 24 hodín. V prípade, že predchádzajúca pracovná zmena bola kratšia ako šesť hodín, minimálny denný odpočinok možno skrátiť na čas trvania pracovnej zmeny.

Osobitné úpravy – zákon č. 462/ 2007 Z. z. obsahuje osobitné úpravy organizácie pracovného času pre zamestnancov v cestnej doprave, doprave na dráhe, leteckej doprave, verejnej vodnej doprave, pravidelnej osobnej doprave.

KONTROLA V CESTNEJ DOPRAVE - pod kontrolným systémom zákon rozumie koordinované uskutočňovanie cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch zameraných na dodržiavanie organizácie pracovného času v doprave podľa požiadaviek vyplývajúcich z osobitných predpisov a podľa zákona č. 462/2007 Z. z. Musí zahŕňať reprezentatívnu vzorku dopravných podnikov, mobilných zamestnancov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategórií, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa ust. § 32 zákona č. 462/2007 Z. z. sú kontrolnými orgánmi Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce a Policajný zbor.

Mgr. Martina Kovalčíková

§ 5 zákona č. 462/2007 Z. z.

Minimálne doby odpočinku

1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnanec v doprave má nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín.

2) Minimálny denný odpočinok podľa odseku 1 možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín. Ak bola predchádzajúca pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, minimálny denný odpočinok možno skrátiť na čas trvania pracovnej zmeny.

3) Minimálny denný odpočinok podľa odseku 2 možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a doba odpočinku bude do konca nasledujúceho týždňa predĺžená o čas skrátenia.

4) Zamestnanec v doprave má nárok na minimálny neprerušovaný týždenný odpočinok v trvaní najmenej 24 hodín spolu s minimálnym denným odpočinkom podľa odseku 1.

5) Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v doprave primeranú náhradnú dobu odpočinku alebo inú primeranú ochranu, od limitov minimálneho denného odpočinku podľa odsekov 2 a 3 sa možno odchýliť, ak ide o nehodu alebo bezprostredné riziko nehody alebo o prácu na zmeny, keď zamestnanec v doprave strieda zmenu a nemôže čerpať dobu denného alebo týždenného odpočinku medzi skončením jednej zmeny a začiatkom ďalšej zmeny.

6) Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Na účely tohto zákona sa primeranosťou rozumie, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú pravidelnú dobu odpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku…