Optimalizácia základu dane

z príjmov FO

S koncom kalendárneho roka nedodeliteľne súvisí pre prevažnú väčšinu podnikateľských subjektov aj koniec účtovného a zdaňovacieho obdobia. V tomto „duchu“ je zisťovanie a úprava základu dane z príjmov pre daňovníkov v práve prebiehajúcom období činnosťou, ktorej výsledkom je stanovenie výšky konečnej daňovej povinnosti k dani z príjmov.

Pokiaľ u fyzických osôb sa základ dane zisťuje ako súčet čiastkových základov dane dosiahnutých a osobitne určených podľa jednotlivých druhov príjmov, t.j. z čiastkových základov dane z príjmov, u právnických osôb sa zistí základ dane priamo transformáciou účtovného hospodárskeho výsledku v zmysle ustanovení § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. V spomínanej súvislosti stále existujú zákonné možnosti optimalizácie základu dane z príjmov, ktoré súčasná legislatíva ponúka.

Spôsob uplatňovania výdavkov
u fyzických osôb

Problematiku voľby spôsobu uplatňovania daňových výdavkov je potrebné riešiť pre podnikateľov – fyzické osoby, nakoľko zákon o dani z príjmov pre podnikajúce právnické osoby možnosť voľby neumožňuje.Fyzickým osobám dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre ne výhodný, a to:

•    tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) najviac však do výšky 20 000 eur ročne

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. aj podvojného účtovníctva.

V zmysle ustanovenia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Akk daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky rovnako vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Príklad 1

Podnikateľ dosahuje v roku 2025 príjmy na základe živnostenského oprávnenia. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Daňovník je však registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH. Preukázateľné výdavky súvisiace s jeho činnosťou sú zanedbateľné. Môže daňovník s cieľom optimalizácie základu dane z príjmov za týchto okolností uplatniť pri príjmoch zo živnosti tzv. paušálne výdavky?

Podnikateľ, ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH. Tento daňovník sa však nepovažuje za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Z dôvodu, že daňovník nebol počas celého zdaňovacieho obdobia registrovaný ako platiteľ DPH, bude si môcť za rok 2025 uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Ďalej platí, že ak daňovník uplatní výdavky uvedeným spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Spomínané poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Je tak zrejmé, že spôsob uplatňovania paušálnych výdavkov nemôže použiť fyzická osoba pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Ak má však napríklad daňovník s príjmami zo živnosti v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Príklad 2

Súkromný lekár dosahoval počas celého zdaňovacieho obdobia príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Okrem týchto príjmov dosiahol v tom istom roku príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom s platiteľom dane uzatvoril vopred dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z týchto prímov podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Môže si uplatniť pri príjmoch z výkonu súkromného lekára skutočné preukázateľne vynaložené výdavky a pri príjmoch z použitia diela výdavky percentom z príjmov?

Takýto postup zákon o dani z príjmov umožňuje. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže.

Vedenie tzv. zjednodušenej
daňovej evidencie

zákon o dani z príjmov umožňuje viesť každému daňovníkovi dosahujúcemu príjmy uvedené v § 6 ods. 1 až ods. 4a to bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť táto daňová evidencia vedená, a teda forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Zákon o dani z príjmov však ustanovuje rozsah evidencie, ktorá musí byť vedená o:

a)  príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov

b)  daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov

c)  hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku,

d)  zásobách a pohľadávkach,

e)  záväzkoch.

Ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu.

Príklad 3

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z poľnohospodárskej výroby, je platiteľom DPH. Na daňové účely uplatňuje skutočné preukázateľné daňové výdavky. Nakoľko je platiteľom DPH, musí viesť peňažný denník a účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva?

Zákon o dani z príjmov umožňuje aj daňovníkovi, ktorý je platiteľom DPH viesť tzv. daňovú evidenciu. Z ustanovenia § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplýva, v akej štruktúre má byť spomínaná evidencia vedená. Okrem tejto evidencie je v predmetnom prípade povinný viesť navyše aj evidenciu DPH, nakoľko platiteľ DPH je povinný dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a teda daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve(napr. nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku, vyhotoviť účtovné výkazy a pod.).

Vedenie účtovníctva

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, sa môže rozhodnúť pre tieto účely účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, a teda týmto rozhodnutím je automaticky považovaný za účtovnú jednotku.

Pre takýto postup sa môže v zmysle § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov rozhodnúť aj daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov resp. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva zo zákona o účtovníctve. Ak sa tak rozhodne, potom je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Výdavky uplatniteľné
až po zaplatení

Ovplyvňovanie daňových výdavkov ich zaplatením, resp. nezaplatením je tiež jedna z možností ako optimalizovať základ dane z príjmov. Na základe ustanovenia § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú:

a)  Kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v z.n.p. u ich dlžníka.

b)  Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

c)  Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka.

d)  Odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv.

e)  Výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli.

f)  Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22.

Do kódu klasifikácie produktov 69.1 patria napr. právne služby, poradenstvo v oblasti trestného práva, právne služby v oblasti patentov, autorských práv a ostatných práv duševného vlastníctva, notárske služby, arbitráž a urovnanie sporu, ostatné právne služby a do kódu klasifikácie produktov 69.2 patria napr. služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo, finančný audit, kontrola účtov, zostavovanie účtovnej závierky, účtovná evidencia, mzdové služby, ostatné účtovné služby, daňové poradenstvo. V prípade kódov 70.1. a 70.22 Klasifikácie produktov podľa činností ide o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby.

Príklad 4

Podnikateľ účtujúci v PÚ uzatvoril v roku 2025 zmluvu s účtovníckou firmou na vedenie účtovníctva a spracovanie daňového priznania za rok 2025. Účtovnícka firma mu vyfakturovala v roku 2025 za poskytnuté služby sumu 1 200 eur. Túto faktúru podnikateľ zaúčtoval na účet 518 – Ostatné služby. Ak faktúru do konca roku 2025 neuhradí a bude ju evidovať ako nezaplatený záväzok na účte 321 – Dodávatelia, bude môcť uplatniť sumu 1 200 eur v daňových nákladoch za rok 2025?

V zdaňovacom období 2025 môže byť daňovým nákladom výdavok na účtovnícke služby len za podmienky jeho skutočného zaplatenia. Za zdaňovacie obdobie 2025 bude tak suma 1 200 eur položkou zvyšujúcou základ dane podnikateľa. Ak podnikateľ uvedený záväzok uhradí napr. v roku 2026, potom bude tento výdavok súčasťou jeho základu dane za zdaňovacie obdobie 2026 prostredníctvom položky znižujúcej základ dane za zdaňovacie obdobie 2026.

g)  Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby.

h)  Výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta.

i) Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby).

j) Daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

k)  Odvod z nadmerných príjmov podľa § 25a až 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.

Voľba spôsobu odpisovania

Odpisy ako samostatná kategória zákona o dani z príjmov predstavujú zníženie hodnoty aktív, najčastejšie vyjadrenej vo forme fyzického opotrebenia. Odpisy teda znižujú základ dane z príjmov, avšak výška tohto zníženia musí byť každopádne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov.Čo sa týka principiálneho rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi, je potrebné skonštatovať, že účtovné odpisy sú ekonomickou kategóriou, ktorá vyjadruje skutočné opotrebenie majetku v konkrétnych podmienkach jeho používania. Na druhej strane daňové odpisy sú administratívnou kategóriou, ktorou štát deklaruje v rámci svojej daňovej politiky povolené opotrebenie pre daňové účely (náklady).

Pod daňovým odpisovaním zákon o dani z príjmov chápe postupné prenášanie hodnoty dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku do daňových nákladov. Z uvedeného je zrejmé, že do daňových výdavkov nie je možné jednorazovo uplatniť výdavky vynaložené na obstaranie takéhoto majetku.

Čo však môže daňovník legálne z hľadiska možnej daňovej optimalizácie ovplyvniť je voľbaspôsobu odpisovania majetku, a to buď rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania. Dôležité je však poznamenať, že zrýchlené odpisovanie môže daňovník uplatniť iba pri hmotnom majetku zaradenom v 2. a 3. odpisovej skupine. 

Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov nasledovne:

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie

Osobitný spôsob odpisovania
u mikrodaňovníka

Určitý priestor pre optimalizáciu základu dane poskytuje zákon o dani z príjmov navyše pre podnikateľov so statusom mikrodaňovníka (viď § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov). Pre takúto fyzickú osobu s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú v zákone o dani z príjmov určené špecifické legislatívne úpravy – okrem iného aj zvýhodnenia v oblastiach odpisovania hmotného majetku. Výhodu v špecifickom spôsobe uplatňovania daňových odpisov, ktorá vyplýva z postavenia mikrodaňovníka je možnosťou, nie je to teda povinnosťou mikrodaňovníka.

Vychádzajúc z ustanovenia § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov môže mikrodaňovník odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (ide o osobné automobily okrem osobných automobilov, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie) so vstupnou cenou 48 000 € a viac, najviac počas doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 zákona o dani z príjmov, t. j. najviac počas 2, 4, 6, 8, príp. 12 rokov, resp. predĺženej doby odpisovania podľa § 26 ods. 5 zákona o dani z príjmov, v ním určenej výške najviac však do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Výhodou tohto spôsobu odpisovania je, že vstupnú cenu hmotného majetku, na ktorý sa spomínaný zvýhodnený spôsob odpisovania vzťahuje, môže mikrodaňovník zahrnúť do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov, ktorých výšku si sám určí, pričom takto určené odpisy zahrnuje do daňových výdavkov najviac počas určenej doby odpisovania. V podstate teda celú vstupnú cenu uvedeného hmotného majetku môže mikrodaňovník zahrnúť do daňových výdavkov, napr. už aj v prvom roku odpisovania hmotného majetku.

Tento spôsob odpisovania môže použiť fyzická osoba, na hmotný majetok zaradený do jej obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, a to v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka.

Rovnakým spôsobom môže mikrodaňovník postupovať aj pri odpisovaní iného majetku uvedeného v § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. pri odpisovaní technického zhodnotenia plne odpísaného majetku vyššieho ako 1 700 €.

Možnosť prerušenia
uplatňovania daňových odpisov

je zakotvená v rámci ustanovenia § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohoto ustanovenia môže daňovník uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období potom daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.

Prerušenie uplatňovania daňových odpisov v zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov nemá žiadny dopad na spôsob účtovania odpisov účtovných. Možnosť prerušenia uplatňovania daňových odpisov v zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na hmotný majetok.

Prerušiť odpisovanie možno za celý rozsah majetku daňovníka alebo len individuálne za určené skupiny, príp. jednotlivé zložky majetku. Prerušenie odpisovania je teda možné uskutočniť nezávisle od seba na každom majetku zvlášť, t.j. v jednom zdaňovacom období sa bude jeden majetok odpisovať a druhý majetok bude mať odpisovanie prerušené. Čo je však dôležité, neuplatnenie daňového odpisu sa vzťahuje na odpis na ktorý má daňovník právo za celé zdaňovacie obdobie, t.j. nemožno prerušiť uplatnenie odpisu len v jeho časti.

Príklad 5

Podnikateľ má v obchodnom majetku lisovaciu technologickú linku. V roku 2025 by spolu s jej daňovým odpisom dosiahol daňovú stratu 2 500 eur. Ročná výška daňového odpisu uvedeného majetku predstavuje čiastku 5 000 eur.

Ak sa podnikateľ rozhodne neuplatniť daňový odpis z technologickej linky, do základu dane za rok 2025 nesmie zahrnúť celoročný odpis vo výške 5 000 eur. Nemôže sa rozhodnúť vylúčiť len jednu polovicu z ročného odpisu a druhú polovicu ponechať v základe dane ako daňový výdavok tak, aby jeho základ dane bol 0.

Daňovník nemusí uplatniť daňový odpis aj niekoľko zdaňovacích období za sebou. Prerušenie odpisovania môže trvať jeden rok alebo viac rokov. Daňovník môže postupovať aj tak, že jeden rok ročný odpis uplatní, druhý rok odpisovanie preruší, tretí rok odpis uplatní a podobne. Rozhodnutie, ako bude pri odpisovaní postupovať, je na samotnom daňovníkovi. V súčasnosti platný zákon o dani z príjmov totiž neobmedzuje počet prerušení.

Na druhej strane však daňovník pri prerušení odpisovania nemôže postupovať tak, že v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po prerušení odpisovania, by zahrnul do daňových výdavkov dva ročné odpisy, t. j. odpis za rok (resp. roky) prerušenia odpisovania a za nasledujúci rok. Takýto postup nie je z hľadiska zákona o dani z príjmov prípustný. Do daňových výdavkov môže byť vždy zahrnutý len odpis vo výške odpisu, na ktorý má nárok za príslušné zdaňovacie obdobie.

Príklad 6

Podnikateľ obstaral v januári 2023 automobil (zaradený do 1. odpisovej skupiny) v hodnote 12 000 eur. V roku 2024 dosiahol v podnikaní stratu a nechcel ju prehlbovať uplatnením daňových odpisov – tzn. prerušil uplatňovanie daňových odpisov.Rovnaká situácia nastane aj v zdaňovacom období roku 2025.

Odpisy celkom uznané ako daňový výdavok za obdobie 2023 – 2028 sú v plnej výške obstarávacej ceny 12 000 eur.

Odpisovanie hmotného majetku je možné prerušiť aj v roku obstarania majetku, t.j. v prvom roku odpisovania.

Zákon o dani z príjmov ustanovuje však aj povinnosť prerušiť uplatnenie daňových odpisov hmotného majetku. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b zákona o dani z príjmov, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,

a)  v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 zákona o dani z príjmov poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke,

b)  ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

c)  v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby, o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

Uplatnenie prerušenia odpisovania, resp. zrušenie prerušenia odpisovania nie je však možné uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

Ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v dodatočnom daňovom priznaní po vykonaní daňovej kontroly už nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť. Prerušiť odpisovanie resp. zmeniť prerušenie odpisovania nie je možné ani pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z.n.p.

Prerušenie odpisovania nemôže aplikovať daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Ak teda daňovník uplatňuje daňové výdavky percentom z príjmov inštitút prerušenia uplatňovania daňových odpisov využiť nemôže. Zákon o dani z príjmov ustanovuje v takýchto prípadoch viesť odpisy len evidenčným spôsobom, pričom o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Daňovník tak v uvedených prípadoch nemôže presunúť vypočítanú výšku odpisu ročného do ďalšieho zdaňovacieho obdobia. V prípade, ak by daňovník prešiel v ďalšom zdaňovacom období na skutočne preukázané daňové výdavky, pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku a môže využiť možnosť prerušenia odpisovania. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že vo výdavkoch stanovených percentom z príjmov sú podľa zákona o dani z príjmov započítané všetky výdavky daňovníka (t.j. aj odpisy). Výdavky stanovené percentom z príjmov nie je totiž možné zvyšovať o žiaden druh výdavkov, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, keď toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Príklad 7

Podnikateľ v roku 2021 obstaral kúpou v hotovosti automobil, ktorý využíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Obstarávacia cena automobilu bola 10 000 eur. Podnikateľ v roku 2021 uplatnil výdavky percentom z príjmu, v roku 2022 uplatnil preukázateľne vynaložené výdavky, v roku 2023 preukázateľne vynaložené výdavky, v roku 2024 uplatnil výdavky percentom z príjmu a v roku 2025 uplatní opäť preukázateľne vynaložené výdavky.

Podnikateľ mohol pri prerušení odpisovania postupovať takto:

-   V roku 2021 nemohol uplatniť inštitút prerušenia uplatňovania daňových odpisov, nakoľko si uplatnil výdavky percentom z príjmu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Rok 2021 bol však prvým rokom daňového odpisovania. Podnikateľ však musel viesť evidenciu odpisov aj počas tohto obdobia, v ktorom si ich nemohol uplatniť – vypočíta ročný daňový odpis a zostatkovú cenu, ktorú v tomto roku zníži o príslušnú výšku daňového odpisu.

-   V roku 2022 a 2023 podnikateľ mohol uplatniť prerušenie uplatňovania daňových odpisov, nakoľko si uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky.

-   Za rok 2024 podnikateľ nemohol uplatniť inštitút prerušenia uplatňovania daňových odpisov, pretože opäť uplatnil výdavky percentom z príjmu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Rok 2024 bol však druhým rokom daňového odpisovania (samozrejme za predpokladu, že v rokoch 2022 a 2023 podnikateľ využil možnosť prerušenia odpisovania). Podnikateľ však musel viesť evidenciu odpisov aj počas tohto obdobia, v ktorom si ich nemohol uplatniť – vypočíta ročný daňový odpis a zostatkovú cenu, ktorú v tomto roku zníži o príslušnú výšku daňového odpisu.

-   V roku 2025 daňovník bude opäť môcť uplatniť prerušenie uplatňovania daňových odpisov, nakoľko si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky.

Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy v zmysle ustanovenia § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. 

Ing. Ján Mintál

Zákon č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 6

Príjmy z podnikania z inej
samostatnej zárobkovej
činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a d).

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

a)  príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b)  daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

c)  hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],

d)  zásobách a pohľadávkach,

e)  záväzkoch.

(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.

(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave ...