Opravy chýb v účtovníctve

a základ dane z príjmov

Náklady a výnosy sa účtujú v zásade vždy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Vyplýva to z § 3 ods. 1 zákona č. 431/2003 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). V praxi sa však stáva, že dôjde k chybe. Ak sa zistí, že v predchádzajúcich účtovných obdobiach neboli niektoré náklady alebo výnosy zaúčtované, prípadne boli zaúčtované v nesprávnej výške, musí sa zaúčtovať oprava ihneď po zistení chyby. Táto skutočnosť si zároveň vyžaduje aj úpravu základu dane z príjmov.

Opravy chýb minulých účtovných období v účtovníctve

Podľa § 34 zákona o účtovníctve ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad. Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov. Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

(ďalej len „postupy účtovania v PÚ“) rozlišujú opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období a významné opravy chýb minulých účtovných období. V závislosti od posúdenia významnosti zistenej nesprávnosti ustanovujú postupy účtovania aj spôsob ich účtovania.

Problematika určenia hranice, do ktorej je suma v súvislosti s opravami chýb minulých účtovných období nevýznamná a naopak sumy, od ktorej už je významná, nie je upravená v slovenskej právnej úprave. V postupoch účtovania v PÚ sa chybám minulých účtovných období okrajovo venuje len § 5 ods. 1 a § 59 ods. 13.

Určenie sumy, od ktorej sa chyba minulých účtovných období bude považovať za významnú, závisí na subjektívnom posúdení účtovnej jednotky. Účtovná jednotka je povinná preukázať, akú vysokú finančnú čiastku považuje za významnú, pričom pri jej stanovovaní môže vychádzať z ustanovení § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, ktorý hovorí, že informácia v účtovníctve sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie, resp. jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Inak povedané, posúdenie či ide o významnú alebo nevýznamnú chybu minulých účtovných období závisí od konkrétnych okolností v danej účtovnej jednotke. O tejto skutočnosti rozhoduje účtovná jednotka napríklad stanovením hranice významnosti v internej smernici.

Podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania v PÚ sa za opravu chýb minulých účtovných období nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúce zo zmeny úpravy ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve, napr. účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku.

Opravy nevýznamných nákladov a výnosov minulých účtovných období

sa podľa § 5 postupov účtovania v PÚ účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky.

Významné opravy nákladov a výnosov sa podľa § 59 ods. 13 postupov účtovania v PÚ účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

Na spôsob účtovania opráv chýb minulých účtovných môže vplývať aj tá skutočnosť, či sa o opravách účtuje do schválenia účtovnej závierky alebo až po jej schválení. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky môžu účtovné jednoty opätovne otvoriť účtovné knihy v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva. Ak teda účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí nesprávnosti v účtovaní a pre účtovnú jednotku ide o významnú sumu, ktorá má vplyv na pravdivý a verný obraz v účtovníctve, môže opätovne otvoriť účtovné knihy a nesprávnosť v účtovaní opraviť. Účtovné jednotky tak postupujú vo výnimočných prípadoch.

Opravy chýb minulých účtovných
a úprava základu dane

V súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza z výsledku hospodárenia.

Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane z príjmov je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

ZDP v citovaných ustanoveniach § 2 písm. j) a k) predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia.

Keďže sa pri zistení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so ZDP. Uvedené platí, ak ZDP neustanovuje inak.

ZDP presne ustanovuje, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu alebo výnosu s príslušným zdaňovacím obdobím

Napr. je to v situácii, keď zákon uplatnenie výdavku v základe dane podmieňuje jeho zaplatením. Do základu dane až po zaplatení sa zahrnú položky vymedzené v § 17 ods. 19 ZDP, pričom ak ide o položky zaúčtované do 31. 12. 2019, u niektorých z nich sa uplatnenie do základu dane viaže aj na ďalšie podmienky. Pokiaľ ide o marketingové a iné štúdie, či prieskum trhu zaúčtované do výnosov u veriteľa najneskôr do 31. 12. 2019, tieto sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude prijatá úhrada. Časová a vecná súvislosť nákladu s príslušným zdaňovacím obdobím sa nemusí dodržať ani v prípade škody spôsobenej neznámym páchateľom, pretože jej uplatnenie do daňových výdavkov závisí podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP od potvrdenia tejto skutočnosti políciou, alebo pri vymáhaní pohľadávky, kedy provízia za vymáhanie sa zahrnie do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP v tom zdaňovacom období, v ktorom bude dosiahnutý príjem z vymoženej pohľadávky, či ďalších položkách osobitne upravených v § 17 ZDP.

Vo všetkých ostatných prípadoch (ak zákon neustanovuje inak) je potrebné rešpektovať časovú a vecnú súvislosť výdavkov (nákladov) alebo príjmov (výnosov)

s príslušným zdaňovacím obdobím, tak ako to vyplýva z účtovníctva. To znamená, že prípadné opravy chýb minulých účtovných období v účtovníctve účtovnej jednotky sa logicky musia premietnuť aj do základu dane z príjmov, a to toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, t. j. v ktorom došlo k chybnému (nesprávnemu) účtovaniu nákladov alebo výnosov.

ZDP sa zaoberá opravami chýb minulých účtovných období v dvoch ustanoveniach. V § 17 ods. 15 ZDP ukladá povinnosť zahrnúť opravy do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, v § 17 ods. 29 ZDP umožňuje vybrať si medzi úpravou základu dane zdaňovacieho obdobia, s ktorým opravy vecne a časovo súvisia alebo zahrnutím týchto opráv do zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

Úprava základu dane
podľa § 17 ods. 15 ZDP

Podľa znenia § 17 ods. 15 ZDP opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, sa bez ohľadu na to, či ide o

•    opravy nevýznamných chýb účtovaných do nákladov alebo výnosov alebo

•    opravy významných chýb účtovaných na účet nerozdelený zisk (neuhradená strata) minulých rokov,

zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. To znamená, že opravy chýb minulých účtovných období vykonané v účtovníctve v bežnom účtovnom období sa v obidvoch prípadoch premietnu do základu dane príslušného predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia podaním dodatočného daňového priznania. Výnimkou sú prípady uvedené v § 17 ods. 29 ZDP.

V prípade, že účtovná jednotka zaúčtuje opravy chýb minulých účtovných období v bežnom roku do nákladov alebo výnosov

s úpravou základu dane predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia podaním dodatočného daňového priznania súvisí aj úprava základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom účtovná jednotka opravu chyby zaúčtovala. Uplatní sa tu ustanovenie § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, podľa ktorého sa do základu dane nezahrnie suma, ktorá už bola u tohto istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov. To znamená, že keď daňovník o sumu opravy zaúčtovanej v bežnom účtovnom období upraví základ dane predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia podaním dodatočného daňového priznania, pri zistení základu dane za bežné zdaňovacie obdobie sumu vo výške opravy k výsledku hospodárenia pripočíta alebo od výsledku hospodárenia odpočíta, a to v závislosti od charakteru opravy chýb minulých účtovných období. Ak je oprava chýb minulých účtovných období zaúčtovaná na účet nerozdeleného zisku alebo neuhradenej straty, potom sa úprava základu dane za bežné zdaňovacie obdobie nevykoná.

Pokiaľ ide o podanie dodatočného daňového priznania

túto skutočnosť musí daňovník posúdiť aj v nadväznosti na § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Daňovník, ktorý zistil, že jeho daň má byť vyššia ako je uvedená v podanom daňovom priznaní, je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. V rovnakej lehote má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie aj ten daňovník, ktorý zistil, že jeho daňová strata mala byť nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Daňový poriadok v § 16 zároveň umožňuje daňovníkovi podať dodatočné daňové priznanie aj v prípadoch, ak zistí, že jeho daň uvedená v daňovom priznaní alebo vyrubená správcom dane má byť nižšia alebo ak zistí, že jeho daňová strata má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovo priznaní.

Úprava základu dane
podľa § 17 ods. 29 ZDP

Ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP umožňuje daňovníkovi pri opravách chýb minulých období uplatniť postup, pri ktorom sa tieto nezahrnú do základu dane zdaňovacieho obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, ale sú súčasťou základu dane zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o oprave účtuje. Pre tento postup sa daňovník môže rozhodnúť len za presne stanovených podmienok.

V súlade s uvedeným ustanovením § 17 ods. 29 ZDP, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z účtovných predpisov alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných účtovných predpisov mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období vo výsledku hospodárenia alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nie je povinný zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. V tomto prípade je na rozhodnutí daňovníka, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 ZDP alebo uplatní postup podľa § 17 ods. 15 ZDP. Ak sa daňovník rozhodne pre postup podľa § 17 ods. 29 ZDP, nemusí podávať dodatočné daňové priznanie a opravovať základ dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým náklad alebo výnos časovo a vecne súvisí.

Keďže pri uplatnení postupu podľa § 17 ods. 29 ZDP oprava nákladov nezahrnutých do výsledku hospodárenia v minulých účtovných obdobiach alebo oprava vyšších výnosov zahrnutých do výsledku hospodárenia v minulých účtovných obdobiach (v obidvoch prípadoch v rozpore s účtovnými predpismi) sa v týchto minulých zdaňovacích obdobiach, s ktorými vecne a časovo súvisí, nezahrnie do základu dane, ovplyvní základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o oprave chyby minulých účtovných období účtuje. Ak teda opravy chýb minulých účtovných období sú účtované v bežnom účtovnom období na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov, sú súčasťou základu dane v tomto zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje. Ak ide o významné opravy chýb minulých účtovných období účtované na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov, táto oprava sa zahrnie do základu dane neúčtovne v zdaňovacom období, v ktorom došlo k účtovaniu opravy chýb minulých rokov.

Daňová strata a § 17 ods. 29 ZDP

Ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP upravuje prípady, kedy daňovník z dôvodu chyby pri účtovaní nákladov a výnosov vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň. Ustanovenie ZDP jednoznačne neuvádza, že tento postup sa uplatní aj v prípade nesprávneho vykázania daňovej straty. Vzhľadom k tomu, že pri zisťovaní daňovej straty sa v súlade s § 17 ods. 22 ZDP postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu dane, postup je identický, tzn. ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z účtovných predpisov alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z účtovných predpisov a z toho dôvodu vykázal nižšiu daňovú stratu, môže postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP, t. j. opravu týchto chýb môže zahrnúť do základu dane alebo daňovej straty v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje.

Nižšia daňová strata vykázaná v predchádzajúcom zdaňovacom období v dôsledku chybného účtovania sa premietne do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach prostredníctvom uplatňovania nižšieho odpočtu daňovej straty.

Ak sa daňovník v príslušnom zdaňovacom období rozhodne, že nebude postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP, postupuje podľa § 17 ods. 15 ZDP a opravu nákladov alebo výnosov zahrnie do základu dane podaním dodatočného daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí. V zmysle § 16 ods. 4 daňového poriadku je daňovník oprávnený podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že daňová strata je vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní.

Vplyv zániku práva vyrubiť daň
na uplatnenie § 17 ods. 29 ZDP

Pri opravách chýb minulých účtovných období v dôsledku zaúčtovaných vyšších výnosov alebo nezaúčtovaných nákladov do výsledku hospodárenia v predchádzajúcich účtovných obdobiach, z dôvodu ktorých bol vykázaný vyšší základ dane a odvedená vyššia daň alebo bola vykázaná nižšia daňová strata, ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP, tak ako už bolo uvedené, umožňuje daňovníkovi rozhodnúť sa, či vykoná úpravu základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým príslušný výnos alebo náklad vecne a časovo súvisí, alebo premietne opravy chýb do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola oprava zaúčtovaná.

Rozhodnúť sa daňovník logicky nemôže, ak sa opravy chýb týkajú tých zdaňovacích období, za ktoré daňovník nemá možnosť podať dodatočné daňové priznanie na nižšiu daňovú povinnosť

V zmysle § 16 ods. 4 a 5 daňového poriadku je daňovník oprávnený podať dodatočné daňové priznanie na nižšiu daňovú povinnosť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku. V zmysle tejto právnej úpravy je v zásade daňovník oprávnený podať dodatočné daňové priznanie na nižšiu daňovú povinnosť v lehote do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustanovenie § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z.n.p. (lex corona), pretože plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň bolo na základe lex corona prerušené o 203 dní.

§ 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a)  u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b)  u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,

c)  u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d)  u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,

e)  u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a)  zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b)  upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,

c)  upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane,

d)  v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,

1. zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

2. zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a)  príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b)  príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c)  suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d)  daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení ...