Oprava chýb pri zdanení príjmov

Ak zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo fyzická osoba, ktorá svoje daňové povinnosti k dani z príjmov vysporiadava podaním daňového priznania, zistí chybu, má zákonnú povinnosť v prípade zistenia vyššej daňovej povinnosti a možnosť pri zistení nižšej daňovej povinnosti tieto chyby opraviť a to prostredníctvom podania opravného alebo dodatočného daňového priznania. Akým spôsobom dochádza k odstráneniu chýb?

Oprava chyby po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov

Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej aj „ročné zúčtovanie“) zamestnávateľom a zamestnanec následne zistí, že si neuplatnil niektorú z výhod, ktoré mu dáva zákon o dani z príjmov, môže podať priznanie, pričom ak :

•    priznanie podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa za opravné daňové priznanie,

•    priznanie nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto priznanie považované za dodatočné daňové priznanie.

Vykonané ročné zúčtovanie

sa v oboch prípadoch považuje za podané daňové priznanie. Tento postup vyplýva z § 32 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a vzťahuje sa len na prípady, ak daňovník nemal povinnosť podania daňového priznania vyplývajúcu z § 32 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3. Výsledkom podaného priznania je potom nižšia daňová povinnosť alebo napríklad nárok na vyplatenie daňového bonusu.

Povinnosť podať daňové priznanie aj po vykonanom ročnom zúčtovaní vzniká

napríklad v takýchto situáciách:

•    ak mal daňovník v zdaňovacom období príjmy len zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od ostatných zamestnávateľov. Daňovník je povinný túto nezrovnalosť odstrániť podaním dodatočného daňového priznania typ A.

•    ak mal daňovník v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú vylúčené z predmetu dane alebo nie sú od dane oslobodené. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie typ B.

V uvedených prípadoch nemožno považovať podané daňové priznanie za dodatočné daňové priznanie, ale za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané s následnou sankciou.

Prílohou priznania (riadneho alebo dodatočného) podaného po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov je

ročné zúčtovanie vykonané zamestnávateľom s doplnenou II. časťou tlačiva ročného zúčtovania (doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky, zamestnaneckej prémie). Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov vydať na žiadosť zamestnanca takto doplnený doklad do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnancom, inak najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie.

Opravné a dodatočné daňové priznanie

Legislatívna úprava podávania opravných a dodatočných daňových priznaní je obsiahnutá v § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Medzi opravným a dodatočným daňovým priznaním sú tieto zásadné rozdiely:

•    opravné daňové priznanie sa podáva pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Splatnosť dane je v lehote na podanie daňového priznania. Ak sa opravným daňovým priznaním zvyšuje daňová povinnosť, rozdiel medzi pôvodne priznanou daňou a vyššou daňou uvedenou v opravnom daňovom priznaní nepodlieha žiadnym sankciám,

•    dodatočné daňové priznanie sa podáva zásadne po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je určená zákonom, v lehote na podanie dodatočného daňového priznania je daň aj splatná. Nedodržanie lehoty, ako aj rozdiel medzi vyššou daňovou povinnosťou vykázanou v dodatočnom priznaní oproti daňovej povinnosti pôvodne priznanej v riadnom daňovom priznaní podlieha sankciám.

V oboch prípadoch je potrebné na tlačive daňového priznania vyznačiť, že sa jedná o opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie (vyznačí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“).

Oprava chyby v daňovom priznaní

Do lehoty na podanie priznania

Ak daňovník zistí chybu v podanom daňovom priznaní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, môže podať opravné daňové priznanie.

Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní. Daňovník môže preto do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Pre ďalšie konanie je však rozhodujúce posledné opravné daňové priznanie podané do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty.

Opravným daňovým priznaním daňovník opravuje chyby, ktoré sám zistil v daňovom priznaní a predchádza tak budúcim sankciám.

Opravné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2018 môže byť podané najneskoršie 31. marca 2019. V prípade, ak si daňovník oznámením predĺžil lehotu na podanie daňového priznania, opravné daňové priznanie môže byť podané najneskoršie v posledný deň predĺženej lehoty.

Po lehote na podanie priznania

Ak daňový subjekt po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že daň má byť vyššia, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, v súlade s § 16 ods. 2 daňového poriadku je povinný podať dodatočné daňové priznanie a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

Podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že

•    daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,

•    daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,

•    daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

•    daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Na vyčíslenie rozdielov z dodatočného daňového priznania je u fyzickej osoby v tlačive priznania typ A určený oddiel VII. a v tlačive typ B oddiel X. a u právnickej osoby koniec II. oddielu. Na 1. strane tlačiva daňového priznania sa uvedie dátum zistenia skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania kvôli overeniu dodržania lehoty na podanie dodatočného daňového priznania.

Ak daňovníkovi v dôsledku podania dodatočného daňového priznania vznikne preplatok na dani, pri jeho vysporiadaní sa postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Ak správca dane bude mať pochybnosti o nižšej dani uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní, môže vykonať pred vrátením preplatku daňovú kontrolu.

Sankcie

Ak daňovník nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie, hoci mal takúto povinnosť vyplývajúcu z § 32 zákona o dani z príjmov, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku od 30 do 16 000 eur. Rovnako v prípade, ak sa daň uhradí po termíne na podanie daňového priznania, v ktorom je daň aj splatná, rozdiel na dani podlieha sankcii. V zmysle § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, ak daňovník daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, vyrubí mu správca dane úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň vzniku daňového nedoplatku (najmenej 15 %), a to za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 daňového poriadku alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 5 eur.

Ak daňovník v dodatočnom daňovom priznaní uvedie sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane

ide o správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 1 daňového poriadku, ktorý podlieha pokute podľa § 155 ods. 1 písm. g) tohto zákona. Ak by rozdiel na dani zistil správca dane, aplikuje sa ustanovenie § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku.

Ak daňovník daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, vyrubí mu správca dane úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň vzniku daňového nedoplatku (najmenej 15 %), a to za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 5 eur.

Dodatočné daňové priznanie fyzickej osoby bez sankcie

Zákon o dani z príjmov umožňuje podanie dodatočného daňového priznania u fyzických osôb bez uplatnenia príslušnej sankcie v zmysle týchto ustanovení zákona o dani z príjmov:

     § 32 ods. 8

Ak daňovník zomrie, osoba, ktorá za neho podáva daňové priznanie zahrnie do úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Touto osobou je osoba podľa § 35 Zákonníka práce a dedič (§ 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Ak budú tieto príjmy vyplatené po podaní daňového priznania, táto osoba musí podať dodatočné daňové priznanie.

     § 32 ods. 11

Ak bol daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, resp. k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, za ktoré bola uplatnená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, tento daňovník je povinný uplatnenú nezdaniteľnú časť vysporiadať podaním dodatočného daňového priznania za tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bol znížený základ dane o túto nezdaniteľnú časť.

     § 32 ods. 12

Daňovník, ktorý skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom a dodatočne prijal zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo dodatočne zaplatil daňové výdavky vynaložené na tieto príjmy, môže upraviť príjmy a výdavky v dodatočnom daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom. Ak je to pre neho výhodnejšie, môže zahrnúť prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil. Rovnako postupuje daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

Oprava chyby v priznaní na základe výzvy daňového úradu

Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo jeho príloh, v súlade s § 17 daňového poriadku vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Vo výzve oznámi správca dane nedostatky daňového priznania a určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a poučí o následkoch neodstránenia nedostatkov. Lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni doručenia výzvy, ktorá sa doručuje do vlastných rúk.

Daňový úrad je oprávnený v prípade, ak neboli v lehote odstránené v podanom daňovom priznaní nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na nárokovanú sumu, vykonať u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubiť v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68a daňového poriadku daň alebo rozdiel dane, alebo určiť sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si daňový subjekt uplatnil nárok.

Ak neboli v lehote odstránené v podanom daňovom priznaní nedostatky, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo na nárokovanú sumu, správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má na ich odstránenie potrebné údaje.

Dôvodom na výzvu daňového úradu môžu byť chýbajúce podpisy v priznaní

Okrem podpisu, ktorým daňovník vyhlasuje, že všetky údaje v priznaní sú správne a úplné, sa podpisy vyžadujú aj:

•    vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov, ak sa daňovník (fyzická aj právnická osoba) rozhodol pre postup podľa § 50 zákona,

•    v tlačivách pre fyzické osoby v žiadosti o vrátenie daňového preplatku, o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky, príp. zamestnaneckej prémie,

•    v tlačive fyzickej osoby typ B aj v tabuľke na prílohe č. 3 „Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia“, ak ju daňovník vyplňuje,

•    v tlačive právnickej osoby v žiadosti o vrátenie daňového preplatku a aj v časti VIII. – žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f.

Jedným z nedostatkov, ktoré vedú k výzve daňového úradu, je podanie daňového priznania na nesprávnom tlačive. Za rok 2018 platia tlačivá označené v ľavom dolnom rohu na 1. strane tlačiva takto:

-   pre fyzické osoby typ

A (MF/011698/2018-721) a typ B (MF/011700/2018-721)

-   pre právnické osoby

MF/011703/2018-721.

Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

§ 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1) Daňovník, ktorý je

a)  fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ”) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu; ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a,

b)  právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 ods. 1 a je najmenej

a)  3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,

b)  8 eur pre jedného prijímateľa, ak je ...