Operatívny prenájom

> Právne minimum

Právne vzťahy uzatvorené prostredníctvom nájomnej zmluvy sú upravené v rámci § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Na druhej strane nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Nájomca je povinný platiť nájomné podľa uzatvorenej zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Nájomné podľa Občianskeho zákonníka je vymedzené ako odplata za užívanie alebo branie úžitkov z užívania akejkoľvek veci. Obdobný význam má nájomné v osobitných prípadoch, ako napr. podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, § 630 až § 637 Obchodného zákonníka v prípade nájmu dopravného prostriedku.

> Operatívny prenájom z pohľadu ZDP

Na základe ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane z príjmov daňovníka len po zaplatení výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Citované ustanovenie zákona o dani z príjmov sa aplikuje na výdavky (náklady) na nájomné za prenájom akéhokoľvek majetku, čiže nielen na nájomné za odpisovaný a neodpisovaný hmotný majetok a nehmotný majetok, ale aj na nájomné za hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur a nehmotný majetok s ocenením do 2 400 eur.

Samozrejmou podmienkou uplatnenia nájomného v daňových výdavkoch je splnenie základnej podmienky ustanovenej v rámci § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Príklad

Stavebná spoločnosť ABC, s. r. o. si prenajala od inej stavebnej spoločnosti miešačku.

Vzťahuje sa podmienka zaplatenia aj na nájomné za prenájom majetku s ocenením do 1 700 eur, ak prenajímateľ o ňom účtuje ako o zásobách?

Hmotným majetkom na účely ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov treba rozumieť akýkoľvek majetok, to znamená aj hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur. V prípade teda, ak by spoločnosť ABC, s. r. o. nájomné za prenájom miešačky do konca roka v plnej výške neuhradila, neuhradené nájomné bude pri zisťovaní základu dane z príjmov položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Príklad

Môže dať spoločnosť do daňových výdavkov náklady spojené s prenájmom bytu v inom meste, ktorý je využívaný na ubytovanie konateľov, resp. iných zamestnancov pri pracovných cestách?

Ak spoločnosť z hľadiska hospodárnosti, resp. z iných dôvodov namiesto úhrad nákladov za ubytovanie poskytované inými subjektmi prenajala byt, ktorý využíva na účely ubytovania konateľov spoločnosti počas výkonu ich činnosti pre spoločnosť, resp. iných zamestnancov spoločnosti pri pracovných cestách, prípadne byt využíva na iné účely v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, je možné náklady na prenájom tohto bytu, ako aj výdavky súvisiace s jeho prevádzkou, ak ich úhrada vyplýva z nájomnej zmluvy, napr. na spotrebu elektriny, plynu, vody, uznať za daňové výdavky spoločnosti za splnenia podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov je však podmienkou uplatniteľnosti výdavku jeho skutočné zaplatenie.

Príklad

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2025 nájomnú zmluvu s iným podnikateľom - fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky (na roky 2025 až 2027). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2025 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2026 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2027 zaplatí 2 400 eur.

Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2026 a 2027?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné a to časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie. Znamená to, že za rok 2025 si nemohol uplatniť do daňových výdavkov žiadnu sumu, za rok 2026 si mohol uplatniť nájomné v sume 3 000 eur (12 x 250 eur) a za rok 2027 si bude môcť uplatniť nájomné rovnako v sume 3 000 eur (12 x 250 eur).

Príklad

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2025 nájomnú zmluvu so spoločnosťou XYZ, s. r. o. na prenájom skladu na 3 roky (na roky 2025 až 2027). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2025 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2026 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2027 zaplatí 2 400 eur.

Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2026 a 2027?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca, platí nájomné právnickej osobe, nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného. Znamená to, že za rok 2025 si nemohol uplatniť žiadnu sumu nájomného do daňových výdavkov (nakoľko žiadnu neuhradil), za rok 2026 si mohol uplatniť sumu skutočne zaplateného nájomného 4 000 eur a v roku 2027 si bude môcť uplatniť v daňových výdavkoch sumu 2 400 eur.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. uzatvorila v januári 2025 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky. Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. V roku 2025 nájomca zaúčtoval nájomné na účte 518 - Ostatné služby v sume 3 000 eur, pričom toto nájomné zaplatil až v roku 2026. V roku 2026 zaúčtuje do nákladov nájomné za rok 2026 vo výške 3 000 eur, ktoré aj v roku 2026 zaplatí.

Z dôvodu, že nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo nájomné zaplatené, za rok 2025 bola spoločnosť ABC, s. r. o. povinná zvýšiť základ dane z príjmov o sumu 3 000 eur, ktorá bola zaúčtovaná v nákladoch v roku 2025 a nebola zaplatená. Ak spoločnosť ABC, s. r. o. toto nájomné zaúčtované v nákladoch roku 2025 zaplatí v roku 2026, môže si tento výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2026 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2026. Nájomné za rok 2026 zaúčtované do nákladov roku 2026 bude aj daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2026, keďže bude aj v roku 2026 zaplatené.

Príklad

FO prenajíma nehnuteľnosť a nájomca FO vyplatil na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy kauciu, ktorú môže použiť na úhradu nájomného v prípade, ak nájomca neuhradí nájomné v stanovenej lehote.

Je FO povinný túto kauciu zahrnúť do zdaniteľných príjmov v roku jej prijatia?

Prijatú kauciu (zábezpeku) je potrebné posudzovať podľa podmienok uvedených v nájomnej zmluve, teda podľa skutočností, za ktorých je možné kauciu použiť a na aké účely. Ak sa nejedná o dopredu zaplatené nájomné, ale kaucia bude použitá na nájomné iba v prípade nezaplatenia nájomného zo strany nájomcu, potom príjem tejto kaucie zahrniete do zdaniteľných príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom bude kaucia použitá na úhradu nájomného

Príklad

Spoločnosť s. r. o. vlastní nehnuteľnosť, ktorú prenajíma. Odpis je do výšky výnosu z prenájmu. V zmluve o prenájme je uvedené, že nájomca si robí údržbu v malom rozsahu sám. Väčšie opravy robí prenajímateľ. Nakoľko sa jedná o prenájom týkajúci sa potravinovej výroby, vykonal prenajímateľ opravy na nehnuteľnosti väčšieho rozsahu.

Sú tieto náklady na opravu daňovým nákladom?

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovým nákladom odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.

Daňový dopad v prípade opráv, resp. technického zhodnotenia prenajímaného majetku je na strane prenajímateľa striktne riešený v zákone o dani z príjmov v rámci ustanovení § 17 ods. 20 a ods. 21, avšak týka sa len prípadov, keď takýto zásah na prenajímanom majetku vykoná nájomca. V prípade vlastníka majetku (prenajímateľa) je potrebné výdavky na jeho opravu posudzovať v kontexte ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak. Za predpokladu splnenia spomínaných podmienok je možné výdavky na opravu prenajímanej nehnuteľnosti daňovo efektívne uplatniť.

Na základe doteraz uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa musí aplikovať aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm. f) zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov za prevod vlastníckeho práva.

Príjmami nerezidenta zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 zákona o dani z príjmov sú (okrem iného) nasledovné úhrady od rezidentov SR alebo od stálych prevádzkarní nerezidentov, ak sú umiestnené na území SR:

• odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvérov), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-
-how),

• odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

• nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR.

Príjmom nerezidenta zo zdrojov na území SR sú tiež príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, okrem iného, z nájomného nehnuteľnosti umiestnenej na území SR.

Spoločným znakom týchto príjmov je ich podstata, a to, že vlastník poskytuje inej osobe právo na dočasné užívanie veci počas dohodnutej doby za dohodnutú odplatu, čo je veľmi blízke nájomnému v zmysle Občianskeho zákonníka.

Príklad

Český subjekt – majiteľ softvéru, štvrťročne fakturuje slovenskej spoločnosti ABC, s. r. o. v zmysle licenčnej zmluvy licenčné poplatky vyplývajúce z tejto zmluvy. Za rok 2026 slovenská spoločnosť nebude mať uhradené poplatky v sume 200 eur.

Za predpokladu, že spoločnosť ABC, s. r. o. sumu licenčných poplatkov vo výške 200 eur za užívanie softvéru zaúčtovanú do nákladov do konca zdaňovacieho obdobia roka 2026 nezaplatí, bude táto suma pri vyčísľovaní základu dane z príjmov položkou zvyšujúcou jej výsledok hospodárenia.

Napokon je vhodné v súvislosti s predmetnou problematikou poznamenať, že ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa posudzujú aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.

Nájomné za luxusné osobné automobily

Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 35 zákona o dani z príjmov platí, že základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

Ak základ dane z príjmov daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie:

• presiahne sumu 14 400 eur, daňovníkovi nevznikne povinnosť úpravy základu dane,

• nepresiahne sumu 14 400 eur (resp. pomernú časť zodpovedajúcu počtu mesiacov prenájmu), daňovníkovi vznikne povinnosť upraviť (zvýšiť) základ dane, resp. čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov o sumu rozdielu medzi skutočne uplatneným nájomným v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období a sumou 14 400 eur (resp. pomernej časti limitovaného nájomného zodpovedajúcej počtu mesiacov prenájmu). Ak daňovník prenajíma viac osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, potom je povinný sledovať výšku základu dane vynásobenú počtom automobilov.

Úpravu základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie daňovník vykoná v daňovom priznaní k dani z príjmov cez pripočítateľné položky k základu dane z príjmov.

Základom dane sa rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov ešte pred jeho úpravou o

• pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17 ods. 19 písm. h)],

• pripočítateľnú položku v prípade uplatnenia ročného odpisu pri osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, ak nebola vykázaná stanovená výška základu dane (§ 17 ods. 34),

• pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35),

• odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37),

• pripočítateľnú položku, ak daňovník uplatnil v daňových výdavkoch členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa viac ako 5 % zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n)],

• pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h)].

Príklad

Podnikateľ × obstaral osobný automobil za 60 000 eur, ktorý následne prenajal na štyri roky podnikateľovi Y – fyzickej osobe. Dohodnuté ročné nájomné je 16 800 eur.

Ako si bude nájomné uplatňovať podnikateľ Y v daňových výdavkoch?

Za predpokladu, že podnikateľ Y zaplatí nájomné v sume 16 800 eur za prenajatý osobný automobil, túto sumu si môže uplatniť v daňových výdavkoch. Z dôvodu, že ide o nájomné za osobný automobil so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur, je povinný sledovať vykázaný základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6) za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak vykáže základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov) nižší ako 14 400 eur, má povinnosť zvýšiť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie o rozdiel medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch a sumou limitovaného nájomného 14 400 eur. Ak teda vykáže základ dane nižší ako 14 400 eur, je povinný zvýšiť základ dane o sumu 2 400 eur (16 800 - 14 400).

Príklad

V máji 2026 podnikateľka Anna uzatvorila nájomnú zmluvu na operatívny prenájom osobného automobilu, ktorého vstupná cena zistená u prenajímateľa predstavuje 52 400 eur. Nájomné sa dohodlo vo výške 1 350 eur mesačne. V roku 2026 podnikateľka zaplatila nájomné v sume 10 800 eur zodpovedajúce nájomnému za 8 mesiacov prenajatia vozidla v roku 2026.

Podnikateľka Anna si bude môcť uplatniť v daňových výdavkoch za zdaňovacie obdobie 2026 nájomné vo výške 10 800 eur, čo zodpovedá zaplatenému nájomnému za 8 mesiacov prenajatia vozidla v tomto roku. Keďže sa jedná o nájomné za osobný automobil so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur, je povinná sledovať vykázaný základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ZDP) za rok 2026. Ak podnikateľka vykáže za rok 2026 čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov nižší ako 9 600 eur, čo zodpovedá pomernej časti limitovaného nájomného za 8 mesiacov prenájmu (14 400 : 12 × 8), bude povinná zvýšiť základ dane o sumu 1 200 eur (10 800 – 9 600).

V súvislosti s problematikou operatívneho prenájmu možno napokon pripomenúť, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov je pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov, potrebné základ dane z príjmov nájomcu zvýšiť o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona o dani z príjmov, pričom o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

> Operatívny prenájom z pohľadu DPH

V zmysle zákona o DPH sa za dodanie tovaru považuje aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Vo väčšine prípadov je však pre účely DPH nájomné považované za službu, čo vyplýva z ustanovení § 9 v nadväznosti na § 8 zákona o DPH.

Miesto dodania služby charakteru nájmu

V zmysle všeobecného pravidla určovania miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Uvedeným spôsobom sa však miesto dodania služby určí len v prípade, že § 16 zákona o DPH neustanovuje inak.

V súvislosti s nájmom nehnuteľností je nutné vychádzať z § 16 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Ďalej podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH je miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi. Krátkodobým nájmom sa pre tento účel rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel.

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Prenájom nehnuteľností a oslobodenie od DPH

Oslobodenie od DPH sa podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH vzťahuje aj na nájom nehnuteľnosti alebo jej časti okrem výnimiek uvedených v spomínanom ustanovení zákona o DPH. Z hľadiska uplatňovania dane sa rovnako ako prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti posudzuje aj podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti. Rozhodnúť sa, že prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti nebude oslobodený, môže platiteľ len v prípade, že prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe. Pri prenájme aj podnájme nehnuteľnosti alebo jej časti nezdaniteľnej osobe nie je možnosť rozhodovania, a teda prenájom alebo podnájom bude vždy od dane oslobodený.

Príklad

Hotel prenajíma rozpočtovej organizácii VÚC, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, kongresovú miestnosť na školenie pracovníkov organizácie.

V predmetnom prípade dochádza k nájmu časti nehnuteľnosti, ktorá musí byť oslobodená od dane. Nie je možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 zákona o DPH, nakoľko nájomca nemá status zdaniteľnej osoby.

Počnúc rokom 2019 došlo z titulu novely zákona o DPH k obmedzeniu práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) je platiteľ dane vždy povinný od 1. 1. 2019 uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.

Príklad

Spoločnosť sa venuje prenájmu nehnuteľností. Už od roku 2017 dlhodobo prenajíma byty, pričom neuplatňuje oslobodenie od DPH. V roku 2026 chce uzatvoriť s istými obchodnými spoločnosťami ďalšie kontrakty na prenájom bytov.

Bude môcť spoločnosť aj v týchto prípadoch faktúrovanú sumu zaťažiť daňou z pridanej hodnoty? A ako to bude s prenájmom bytov, ktorý uzatvorila v roku 2017?

Počnúc rokom 2019 novela zákona o DPH okrem iných skutočností ustanovuje aj obmedzenie práva voľby pri dodaní stavby, resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od DPH. Konkrétne ide o to, že platiteľ DPH pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nemôže využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na postavenie nájomcu. Od 1. januára 2019 je teda povinné uplatňovať oslobodenie od DPH pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.

Čo sa týka postupu pri nájomných zmluvách uzatvorených v roku 2017, treba vychádzať z prechodného ustanovenia § 85kg ods. 5 zákona o DPH. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nové pravidlá týkajúce sa nájmu bytu, rodinného domu a apartmánu v bytovom dome upravené v § 38 ods. 5 zákona o DPH sa uplatnia v prípade nájomných zmlúv, na základe ktorých budú uvedené nehnuteľnosti odovzdané nájomcovi do užívania po účinnosti novely zákona o DPH – t. j. po 1. 1. 2019.

Ak sa platiteľ rozhodne a v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH môže prenájom zdaňovať, nemusí tak urobiť voči všetkým zdaniteľným osobám, ktorým prenajíma nehnuteľnosť.

Príklad

Spoločnosť – platiteľ DPH, poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti i nájom priestorov viacerým zdaniteľným osobám. Pre prenajímateľa bolo doteraz výhodnejšie (nízke vstupné náklady) fakturovať ho bez DPH. Pretože sa situácia zmenila, prenajímateľ sa rozhodol, že od určitého dátumu nebude nájom pre nájomcov oslobodený od dane.

Môže spoločnosť takéto rozhodnutie vykonať v priebehu kalendárneho roka a je potrebné oznámiť ho daňovému úradu?

Z ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ sa môže pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti zdaniteľnej osobe rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie ani žiadne ďalšie podmienky, čo znamená, že platiteľ sa môže takto rozhodnúť v ktoromkoľvek zdaňovacom období (nemusí to byť od začiatku kalendárneho roka a nemusí to ani byť po celý rok) a rozhodnutie môže byť individuálne – to znamená, že v zákone o DPH nie je ani podmienka, že rozhodnutie musí byť rovnaké voči všetkým nájomcom – zdaniteľným osobám. Zákon o DPH nevyžaduje takéto rozhodnutie oznamovať správcovi dane.

Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH od dane nie je možné oslobodiť nájom nehnuteľností alebo jej časti v nasledujúcich prípadoch:

1. Ak ide o ubytovacie služby.

2. Ak ide o nájom priestorov a miest na parkovanie vozidiel.

3. Ak ide o nájom trvalo inštalovaných zariadení a strojov.

4. Ak ide o nájom bezpečnostných schránok.

Zákonom č. 323/2018 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1. 1. 2019 zaviedla znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil ubytovacie služby (príloha č. 7a zákona o DPH) odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93, konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA. V záujme zjednotenia použitia pojmu „ubytovacie služby“ v celom zákone, sa počnúc rokom 2020 definujú ubytovacie služby v nadväznosti na uvedené nariadenie. Vymedzenie ubytovacích služieb v odseku 4 v nadväznosti na uvedené nariadenie platiteľovi dane uľahčí posúdenie, či ním poskytovaná služba má byť vylúčená z oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.

Konkrétne ide o hotelové a podobné ubytovacie služby, ktoré sú poskytované ako

• služby poskytované v izbách alebo v ubytovacích jednotkách pre návštevníkov, s denným upratovaním (okrem ubytovania viacerých návštevníkov v rôznych obdobiach počas roka),

• turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby,

• služby poskytované v izbách alebo v ubytovacích jednotkách pre návštevníkov v ubytovniach pre mládež, turistických ubytovniach a horských chatách,

• služby poskytované v izbách alebo v ubytovacích jednotkách pre návštevníkov v obydliach používaných viacerými majiteľmi v rôznych obdobiach počas roka,

• ostatné krátkodobé ubytovacie služby v izbách alebo v ubytovacích jednotkách pre návštevníkov, bez denného upratovania,

• prevádzka táborísk a miest na kempovanie automobilov a obytných prívesov,

• služby táborísk,

• rekreačné služby miest na kempovanie automobilov a obytných prívesov.

Ostatné ubytovacie služby sa rozumejú pre účely § 38 ods. 3 písm. a) zákona o DPH aj ubytovacie služby poskytované v študentských domovoch alebo školských internátoch, služby v izbách alebo ubytovacích jednotkách v ubytovniach pre robotníkov, spacie (lôžkové) vozne a podobné dopravné prostriedky na prenocovanie a ostatné ubytovacie služby inde neuvedené, avšak len za predpokladu, že sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace.

Služby majúce charakter uvedený v bodoch 2 až 4 sú vždy zdaňované 23 %-nou sadzbou DPH. To znamená, že v predmetných prípadoch bez ohľadu na skutočnosť, či nájomca je zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba, nie je možné nájomné oslobodiť od dane z pridanej hodnoty, pretože tieto nájmy sa v súlade s § 38 ods. 3 zákona o DPH povinne zdaňujú daňou z pridanej hodnoty.

Príklad

Vysokoškolský internát poskytuje počas vyučovacieho obdobia ubytovanie študentom VŠ. V rámci letných prázdnin však z dôvodu vyššej využiteľnosti kapacít poskytuje ubytovanie turistom.

Ako správne aplikovať zákon o DPH v uvedených prípadoch?

Popísané prípady budú mať principiálne rozdielny dopad na uplatnenie DPH.

Spomínané ubytovanie pre študentov je potrebné považovať za dodanie služby úzko súvisiacej s výchovnými a vzdelávacími službami v zmysle § 31 ods. 2 zákona o DPH osobami poskytujúcimi výchovné a vzdelávacie služby a je oslobodené od dane.

Ak sa internát, resp. jeho časť v čase prázdnin komerčne využíva na poskytovanie ubytovacích služieb – t. j. na komerčný účel, potom je nevyhnutné poznamenať, že na tento účel by mal prevádzkovateľ internátu disponovať živnostenským oprávnením na poskytovanie ubytovacích služieb. Ubytovacie služby pre turistov budú podliehať 5 %-nej zníženej sadzbe DPH. Internát sa v danom prípade považuje za turistickú ubytovňu a zdaní sa ako turistická ubytovňa.

S účinnosťou od 1. januára 2025 totiž došlo k zmene zákona o DPH a znížená sadzba dane vo výške 5 % sa uplatní aj na služby uvedené v prílohe č. 7a zákona o DPH, t. j. ubytovacie služby s kódom 55 v štatistickej klasifikácii produktov podľa činností, tzv. CPA (napr. hotelové služby, prevádzka táborísk, ubytovacie služby v študentských domovoch a pod.).

Opakovane dodávaná služba charakteru nájmu a vznik daňovej povinnosti

V zásade platí, že ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje okrem zákonom o DPH ustanovených prípadov, pre ktoré je ustanovený osobitný režim. V kontexte spomínaných výnimiek je potrebné upozorniť na skutočnosť, že deň dodania sa podľa prvej vety ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH určuje len v prípade, ak je dohodnutá platba za čiastkovo a alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov.

Platba za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov

Vychádzajúc z § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH platí, že ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v § 19 ods. 3 písm. b) spomínaného právneho predpisu za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí. Je teda zrejmé, že určenie dňa dodania služby podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH sa nevzťahuje na služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby usadený v inom štáte, ako je štát, v ktorom je usadený poskytovateľ služby.

Príklad

Spoločnosť ABC, s.r.o. prenajala skladové priestory inej obchodnej spoločnosti na obdobie od 1. júla 2022 – 31. decembra 2026. Dohodli sa, že prenájom nehnuteľnosti bude podliehať DPH a že odberateľ bude platiť vždy za obdobie 18 mesiacov 18 000 eur + DPH.

Ako správne posúdiť deň dodania služby a teda zároveň aj deň vzniku daňovej povinnosti k DPH na strane spoločnosti ABC, s. r. o.?

V predmetnom prípade je platba za opakovane dodávanú službu dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, preto sa služba považuje za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie služby neskončí.

Dňom dodania služby bude teda deň 30. jún 2023, 30. jún 2024, 30. jún 2025, 30. jún 2026 a 31. december 2026. Základ dane sa určí rozpočítaním dohodnutej protihodnoty na 1 mesiac a protihodnota na 1 mesiac sa prenásobí 12 mesiacmi. V deň dodania služby vznikne tak spoločnosti ABC, s. r. o. daňová povinnosť zo sumy 12 000 € [(18 000:18 mesiacov= 1 000) x 12 mesiacov].

V deň dodania 30. júna 2023, 30. júna 2024, 30. júna 2025 a 30. júna 2026 bude teda fakturovať sumu 14 760 € (12 000 € + DPH 2 760 €).

V deň skončenia dodania služby prenájmu nehnuteľnosti – t. j. 31. decembra 2026 vznikne daňová povinnosť zo sumy 6 000 € (6 mesiacov × 1 000). Za toto posledné šesťmesačné obdobie bude potrebné fakturovať sumu 7 380 € (6 000 € + DPH 1 380 €).

Platba za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov ak daň platí príjemca služby

Vychádzajúc z § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH platí, že ak sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí.

Uvedený postup sa teda aplikuje v prípadoch, keď je služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby v tuzemsku.

Príklad

Spoločnosť XYZ, s. r. o. – mesačný platiteľ DPH, si prenajala hnuteľnú vec od rakúskej spoločnosti na obdobie od 1. júla 2022 – 31. decembra 2026. Dohodlo sa, že slovenský odberateľ bude platiť vždy za obdobie 18 mesiacov 18 000 eur + DPH.

Ako správne posúdiť deň dodania služby a teda zároveň aj deň vzniku daňovej povinnosti k DPH na strane slovenskej spoločnosti?

V predmetnom prípade sa jedná o opakovane poskytované služby rovnakého druhu v dohodnutých lehotách počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a zároveň platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov.

Služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. V deň dodania služby, v danom prípade dňa 31. 12. 2022, 31. 12. 2023, 31. 12. 2024, 31. 12. 2025 a 31. 12. 2026, vzniká daňová povinnosť. Ide o dodanie služby z iného členského štátu do tuzemska, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Povinnosť platiť daň z prijatej služby má príjemca služby- slovenská spoločnosť, a to v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Prenajímateľ – rakúska spoločnosť bude fakturovať dodanie spomínanej služby bez DPH a toto dodanie uvádza v súhrnnom výkaze. Slovenská spoločnosť - príjemca služby, má povinnosť priznať daň pri sadzbe 23 % v zdaňovacom období december 2022 v sume 1 380 € zo základu dane 6 000 € (18 000 / 18 x 6 x 23 %). V zdaňovacom období december 2023 vznikne povinnosť priznať daň v sume 2 760 eur zo základu dane 12 000 € (18 000 / 18 x 12 x 23 %). Rovnako ako v zdaňovacom období december 2023 bude postupovať aj v zdaňovacích obdobiach december 2024, december 2025 a december 2026.

Popísaný postup sa uplatní aj v prípade, ak je služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodaná tuzemskou osobou príjemcovi služby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom štáte ako je štát poskytovateľa služby, pri ktorej platí daň príjemca služby. V danom prípade poskytovateľovi služby usadenému v tuzemsku nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, pretože miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte alebo v treťom štáte. Toto dodanie poskytovateľ služby neuvádza v daňovom priznaní. V prípade, že ide o dodanie služby do iného členského štátu, pri ktorom sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte ako je štát poskytovateľa služby, uvádza poskytovateľ služby toto dodanie v súhrnnom výkaze.

Príklad

Slovenská spoločnosť ABC, s. r. o. – platiteľ DPH, prenajala hnuteľnú vec českej spoločnosti na obdobie od 1. júla 2022 – 31. decembra 2026. Dohodlo sa, že český odberateľ bude platiť vždy za obdobie 18 mesiacov 18 000 eur + DPH.

Služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. V deň dodania služby, v danom prípade dňa 31. 12. 2022, 31. 12. 2023, 31. 12. 2024, 31. 12. 2025 a 31. 12. 2026, vzniká príjemcovi plnenia daňová povinnosť. Ide o dodanie služby do iného členského štátu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH Česká republika. Povinnosť platiť daň z prijatej služby má príjemca služby- česká spoločnosť.

Slovenská spoločnosť je povinná vyhotoviť faktúry v lehote do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba dodaná, dodanie služby fakturuje bez dane a vo faktúre je povinná uviesť o. i. deň dodania služby. Slovenská spoločnosť neuvedie dodanie služieb do daňového priznania ale hodnotu služieb je povinná uvádzať do súhrnného výkazu.

Prenájom nehnuteľnosti a dodávka energií

Vychádzajúc z § 19 ods. 3 písm. c) zákona o DPH platí, že ak platiteľ dane požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary.

To znamená, že ak platiteľ dane poskytuje popri nájme nehnuteľnosti aj dodanie vyššie spomínaných tovarov (elektrina, plyn, voda alebo teplo) a za dodávku týchto tovarov nepožaduje paušálne platby a následne nevykonáva vyúčtovanie odberu týchto tovarov, ale požaduje od svojho zákazníka platbu za presne dodané (spotrebované) množstvo elektriny, plynu, vody alebo tepla, potom platiteľovi dane vznikne daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry, ktorou požaduje platbu za tieto tovary. V prípade samotného nájmu nehnuteľnosti platiteľovi dane vzniká daňová povinnosť najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa platba za nájom nehnuteľnosti vzťahuje, ak sa služba prenájmu nehnuteľnosti alebo jej časti poskytuje opakovane s výnimkou podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH.

Ak teda platiteľ dane popri nájme nehnuteľnosti obstaráva pre nájomcu dodanie elektriny, plynu, vody alebo tepla a za ich presne dodané množstvo požaduje samostatne úhradu, daňová povinnosť za poskytovanie nájmu, ak bude prenájom nehnuteľnosti zdaňovať, a za dodanie tovaru vznikne v odlišných zdaňovacích obdobiach.

Príklad

Platiteľ dane uzavrel počnúc 1. júlom 2026 zmluvu o nájme nebytových priestorov na obdobie 2 kalendárnych rokov s iným platiteľom dane, pričom sa dohodlo, že tento prenájom nehnuteľnosti bude podliehať DPH. V zmluva sa dohodli mesačné platby za prenájom so splatnosťou do 10. dní po ukončení kalendárneho mesiaca.

S dodávateľom elektriny má prenajímateľ časti nehnuteľnosti uzavretú zmluvu na dodanie elektriny, pričom zo zmluvy vyplýva fakturácia presného množstva elektriny. Popri nájomnom sa prenajímateľ rozhodol obstarávať pre nájomcu aj dodanie elektriny a dohodol sa s ním na fakturácii presne dodaného množstva odobratej elektriny.

Za mesiac júl 2026 obdržal dňa 5. augusta 2026 prenajímateľ faktúru za odber presného množstva elektriny. Po obdržaní tejto faktúry vykonal prenajímateľ rozpis odberu elektriny a 8. augusta 2026 vyhotovil nájomcovi faktúru za presne dodané množstvo elektriny.

Predovšetkým treba uviesť, že daňová povinnosť za prenájom časti nehnuteľnosti vznikne prenajímateľovi najneskôr posledným dňom každého kalendárneho mesiaca.

Daňová povinnosť za obstaranie elektriny vzniká prenajímateľovi 8. augusta 2026, teda dňom vyhotovenia faktúry, ktorou požaduje platbu za dodanie elektriny nájomcovi. Za zdaňovacie obdobie júl 2026 prenajímateľ poskytol nájomcovi prenájom nehnuteľnosti a obstaranie dodania elektriny, pričom daňová povinnosť pri nájme nebytových priestorov mu vznikne v zmysle prvej vety ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH v zdaňovacom období júl 2026 a za dodanie elektriny v zdaňovacom období august 2026 [§ 19 ods. 3 písm. c) zákona o DPH].

Odpočítanie DPH u nájomcu

Ak je prijatá služba spojená s prenájmom nehnuteľnosti alebo jej časti alebo s prenájom hnuteľných vecí vrátane DPH, nájomca má právo na odpočítanie dane. Pri posúdení práva na odpočítanie dane postupuje podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

> Operatívny prenájom z pohľadu PÚ

Účtovanie u nájomcu:

Záväzok z nájomného sa v podvojnom účtovníctve účtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby, ku ktorému si vytvorí nájomca potrebnú analytickú evidenciu. Súvzťažným účtom je účet 321 – Dodávatelia.

V prípade, ak je nájomca platiteľom DPH a vzniká mu právo na odpočítanie dane, príslušnú DPH účtuje na ťarchu účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty. Ak však nájomca - platiteľ DPH nemá právo na odpočítanie dane, príslušnú DPH účtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby (viď § 52 ods. 5 postupov účtovania v PÚ).

Účtovanie u prenajímateľa:

Z pohľadu prenajímateľa sa jedná o poskytnutie služby využívania majetku, v rámci ktorej mu plynie príjem, ktorý sa účtuje sa v prospech účtu výnosov.

Príjmy z nájomného môžu byť účtované v prospech účtu:

• 602 – Tržby z predaja služieb, ak na strane prenajímateľa ide o službu typickú pre jeho hospodársku činnosť (§ 75 postupov účtovania) a na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu, resp.

• 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak na strane prenajímateľa nejde o službu, ktorá je pre neho typická, ale má vzťah k hospodárskej činnosti prenajímateľa a na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu.

> Operatívny prenájom z pohľadu JÚ

Úhrada nájomného sa v jednoduchom účtovníctve v rámci peňažného denníka zaúčtuje medzi výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov celkom v druhovom členení medzi „Služby“. Uvedené platí samozrejme za predpokladu splnenia podmienky ustanovenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Vzhľadom na úzku previazanosť jednoduchého účtovníctva na zákon o dani z príjmov je potrebné v rámci uzávierkových operácií zabezpečiť, aby sa nájomné uhrádzané fyzickej osobe započítalo do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené, a to najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

28,40 €

28,40 €