Omeškanie dlžníka
v obchodných vzťahoch

- História právnej úpravy zákonnej výšky úroku z omeškania
- Úroky z omeškania z pohľadu judikatúry
- Riešenia omeškania dlžníka

§ 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“) definuje omeškanie dlžníka tak, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok.

Od tohto momentu je dlžník v omeškaní a to až do okamihu, keď:

- riadne splní svoj záväzok alebo

- záväzok zanikne iným spôsobom, a to:

– dohodou o zániku záväzku a jeho nahradení novým záväzkou (nováciou),

– v dôsledku nemožnosti plnenia,
– uplynutím času,
– smrťou niektorej zo zmluvných strán, avšak iba v prípade, že je plnenie viazané na osobu určitého veriteľa alebo určitého dlžníka,
– započítaním,
– výpoveďou (v prípadoch, keď zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť),
– neuplatnením práva (v dôsledku tzv. preklúzie),

– urovnaním,

– odstúpením od zmluvy,
– zaplatením odstupného,
– v dôsledku zmarenia účelu zmluvy.

Citované ustanovenie zároveň negatívnym spôsobom vymedzuje, že dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Veriteľ má pri omeškaní dlžníka bez ohľadu na druh plnenia právo:

- trvať na riadnom plnení záväzku (pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné),

- právo na náhradu škody (podľa § 373 a nasl. ObchZ),
- právo odstúpiť od zmluvy, avšak len v prípadoch, keď je to zákonom ustanovené alebo zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté.

V prípade, že dlžník je v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci (strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo), ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a ak nie sú dohodnuté v zmluve, úroky z omeškania zákonné.

1. História právnej úpravy zákonnej výšky úroku z omeškania

Ak úroky z omeškania neboli zmluvne dohodnuté, je dôležité, v ktorom okamihu došlo k omeškaniu, nakoľko právna úprava prešla podstatnými zmenami:

- V čase do 31. 1. 2004 bol dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania o 1 % vyššie, než bola úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 ObchZ.

- V čase od 1. 2. 2004 do 31. 12. 2008 bol dlžník povinný platiť úroky o 10 % vyššie, než bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použila počas celého tohto polroka).
- V čase od 1. 1. 2009 do 14. 1. 2009 bol dlžník povinný platiť úroky o 10 % vyššie, než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použila počas celého tohto polroka).
- S účinnosťou od 15. 1. 2009 dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, t.j. podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObčZ – o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (i historické údaje o úrokových sadzbách Národnej banky Slovenska) sa nachádzajú na stránke Národnej banky Slovenska – www.nbs.sk.

od 21. 1. 2009..... 2,00 %

od 11. 3. 2009..... 1,50 %
od 8. 4. 2009..... 1,25 %
od 13. 5. 2009..... 1,00 %

2. Úroky z omeškania z pohľadu judikatúry

Pokiaľ je výška úrokov z omeškania dohodnutá v zmluve, platí síce zmluvná voľnosť medzi účastníkmi konania a výška úrokov môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov¹⁾, avšak i zmluvná voľnosť v oblasti dohody o úrokoch z omeškania má svoje korektívy. Tieto sú posudzované odlišne v judikatúre slovenskej, ktorá dospela k názoru, že právu zo zmluvy, ktorou boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške, ktorá odporuje zásadám poctivého obchodného styku, nemôže súd poskytnúť ochranu²⁾, a teda za korektív považuje zásadu poctivého obchodného styku podľa § 265 ObchZ a v judikatúre českej, ktorá už konštantne vychádza z korektívu dobrých mravov podľa § 3 ObčZ.

Súlad či už so zásadami poctivého obchodného styku alebo dobrými mravmi je potrebné v každej konkrétnej veci posudzovať osobitne vo vzťahu ku okolnostiam prípadu, i podľa judikatúry, ktorá uvádza, že pre posúdenie, či konanie účastníka je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, vymedzenie hypotézy právnej normy tak závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 odst. 1 ObčZ alebo § 39 ObčZ, je vždy treba vykonať po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodné okolnosti prípadu, pričom súlad obsahu právneho úkonu (v posudzovanom prípade obsah dojednania účastníkov o dohodnutom úroku z omeškania) s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi a tiež bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil, alebo či niektorá zo strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere³⁾.

Pokiaľ ide o relevantné okolnosti, ktoré treba hodnotiť pri posudzovaní výšky úrokov z omeškania, podľa judikatúry ide o:

- dôvody, ktoré k dojednaniu konkrétnej výšky úroku z omeškania viedli, a okolnosťami, které ich doprevádzali,
- dôvody nesplnenia zabezpečovaného záväzku, prípadne i
- dopady dohodnutého úroku z omeškania na osobu, voči ktorej je uplatňovaný⁴⁾.

V dôsledku prípadného nerešpektovania uvedených pravidiel, t.j. pokiaľ založil súd záver o rozpore dojednania o výške úrokov z omeškania s dobrými mravmi výlučne na porovnaní zmluvnej sadzby so zmluvou zákonnou, bez toho, aby boli zistené, zhodnotené a zohľadnené konkrétne okolnosti prípadu, tak ako to vyžaduje ustanoveni § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepostupoval v súlade s konštantnou judikatúrou a jeho právne posúdenie veci je neúplné a teda nesprávne⁵⁾.

Skutočnosť, či sa jedná o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku alebo dobrými mravmi je dôležitou vo vzťahu k priznanej výške úrokov z omeškania, keď pri rozpore so zásadami poctivého obchodného styku súd neprizná ochranu práv u veriteľa len vo výške prevyšujúcej výšku úroku z omeškania, ktorá je so zásadami poctivého obchodného styku v súlade, t.j. spravidla prizná výšku úrokov z omeškania podstatne vyššiu než je zákonná, a naproti tomu pri rozpore s dobrými mravmi úvahy o tom, že by bol odôvodnený vyšší úrok než obvyklý a že by dojednanie úroku z omeškania bolo neplatné len vo zvyšnej časti, sú bezpredmetné s ohľadom na judikatúru, podľa ktorej v danom prípade postihuje neplatnosť podľa § 39 ObčZ celý úkon, nie len jeho časť⁶⁾, súd prizná len zákonnú výšku úroku z omeškania.
Z toho, čo bolo povedané, je jednoznačné, že nemožno dospieť k všeobecnej hranici výšky úrokov z omeškania, nad ktorú by sa už vždy jednalo o rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o všeobecné teoretické vymedzenie výšky úrokov z omeškania v rozpore s dobrými mravmi, možno sa stotožniť s judikatúrou, ktorá dospela k názoru, že sa jedná o výšku úrokov z omeškania, ktorá opomína zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter inštitútu omeškania, nevychádza z jeho zmyslu, prípadne ho dokonca zneužíva k poškodeniu dlžníka alebo vzťahom na pomery účastníkov vedie k neprimeraným dôsledkom v tom zmysle, že dlžníka likvidačným spôsobom zaťažuje, zatiaľ čo pre veriteľa neznamená podstatný prínos⁷⁾.

Hodnotiť je však potrebné výšku sadzby úroku z omeškania, nie ich konečnú kapitalizovanú výšku a jej pomer k dlžnej istine, nakoľko významný podiel na konečnej výške má obdobie omeškania, čo potvrdila i judikatúra, keď zaujala stanovisko, že neprimeranosť a teda i rozpor s dobrými mravmi nemožno usudzovať z celkovej výšky sankcie, pokiaľ je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním, pretože opačný záver by zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník neplnil svoju povinnosť, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní primeranosti sankcie)⁸⁾.
Okrem už spomínaných hmotnoprávnych následkov omeškania dlžníka, má omeškanie veľmi významný následok i v procesnej rovine, a to ten, že v prípade omeškania dlžníka nárok veriteľa sa stáva žalovateľným a teda súdne vymáhateľným. Veriteľ sa tak môže hneď prvým dňom omeškania dlžníka domáhať práva voči dlžníkovi žalobou na súde. Vo vzťahu k dlžníkovi to znamená riziko, že pokiaľ veriteľ bude v konaní úspešný a súd dlžníka zaviaže na splnenie žalovanej povinnosti, dlžník bude musieť okrem žalovanej sumy s príslušenstvom i vo forme úroku z omeškania a vlastných trov konania s vysokou pravdepodobnosťou zaťažený i náhradou trov konania veriteľa.
V dôsledku uvedeného, pokiaľ povinnosť vo vzťahu k veriteľovi zo strany dlžníka nie je spochybňovaná, len v dôsledku momentálnej situácie dlžníka ju nie je možné splniť včas, alebo splniť v plnom rozsahu malo by byť snahou dlžníka komunikovať s veriteľom za účelom mimosúdneho riešenia sporu ešte pred začatím súdneho konania alebo v jeho čo najskoršom štádiu.

3. Riešenia omeškania dlžníka

Najčastejším spôsobom, akým býva popísaná situácia v prípade peňažného dlhu vzniknutého zo záväzkového vzťahu riešená, je uzavretie dohody zmluvných strán o splátkovom kalendári, ktorá vo svojej podstate je zmenou pôvodne uzavretej zmluvy, pokiaľ ide o splatnosť ceny, a obsahom ktorej je väčšinou dohoda zmluvných strán, že dlžník zaplatí dlžnú sumu veriteľovi v splátkach, ktorých výška a splatnosť sa zároveň určí. Veľmi častým býva ustanovenie o zosplatnení celej sumy, v prípade porušenia disciplíny dlžníka pri splácaní záväzku.
S cieľom zvýšiť ochranu a vymožiteľnosť práv veriteľov, býva z ich strany podmienka uzavretia dohody o splátkovom kalendári ako súčasť písomného uznania záväzku, čo podľa § 323 ods. 1 ObchZ vytvára domnienku, že v uznanom rozsahu v čase uznania záväzok trval⁹⁾.
Zriedkavou nebýva ani požiadavka veriteľa na uznanie záväzku formou notárskej zápisnice, ktorá obsahuje:

– právny záväzok,
– oprávnenú osobu,
– povinnú osobu,
– právny dôvod,
– predmet a čas plnenia,
– súhlas povinnej osoby vykonateľnosťou.

Takáto forma je veľmi výhodná pre veriteľa, nakoľko pri neplnení takto uznaného záväzku, nemusí domáhať svojho práva žalobou na súde, nakoľko takáto notárska zápisnica je podľa § 41 ods. 2 písm. c.) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z.n.p. exekučným titulom. Veriteľ tak efektívnejšie a v podstatne kratšom časovom horizonte môže podať návrh na vykonanie exekúcie majetku dlžníka za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Vzhľadom na tieto následky musí naopak dlžník byť veľmi opatrný a musí vykonanie takéhoto úkonu starostlivo zvážiť.

VZOR
Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári

Obchodné meno, sídlo/miesto podnikania, IČO, údaj o zápise v obchodnom registri ako dlžník (ďalej len „dlžník“)

bez výhrad týmto svoj záväzok voči veriteľovi obchodné meno, sídlo/miesto podnikania, IČO, údaj o zápise v obchodnom registri (ďalej len „veriteľ“) z titulu nezaplatenia ceny ………… na základe zmluvy o ………… zo dňa …………, a to vo výške ……………€ (ďalej len „záväzok“).

Veriteľ a dlžník uzatvárajú dohodu o splátkovom kalendári, na ktorej základe sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi záväzok v nasledovných splátkach:
dňa …………… vo výške ……………€,
dňa …………… vo výške ……………€,
dňa …………… vo výške ……………€,
dňa …………… vo výške ……………€,
dňa …………… vo výške ……………€,
dňa …………… vo výške ……………€,
s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky v celom rozsahu v deň splatnosti sa stáva predčasne splatným celý zvyšok záväzku.

……………                                                                                                                                                                             ……………

   Veriteľ                                                                                                                                                                                       Dlžník

JUDR. JAKUB KAJBA

_________________
¹⁾ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 1996, sp.zn. 3 Obdo 3/96, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 1/1998
²⁾ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Obo 261/96, publikovaný v Zo súdnej praxe č. 4/1997, rovnako Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 1996, sp.zn. 3 Obdo 3/96, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 1/1998
³⁾ Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 32 Odo 785/2005 zo dňa 25. 4. 2007, www.nsoud.cz, rovnako rozhodnutia Najvyššieho súdu českej republiky 29 Cdo 1583/2000 a 32 Cdo 5492/2007
⁴⁾ Usnesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 32 Cdo 2511/2008, zo dňa 29. 8. 2008, www.nsoud.cz
⁵⁾ Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1458/2007, zo dňa 31. 3. 2009, www. nsoud.cz
⁶⁾ Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 32 Odo 1022/2004, zo dňa 15. 11. 2005, www. nsoud.cz, porovnaj tiež Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 33 Odo 875/2005
⁷⁾ Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 33 Odo 1427/2005 zo dňa 23. 5. 2006, www.nsoud.cz
⁸⁾ Tamtiež
⁹⁾ Podľa § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2, 3 za uznanie nepremlčaného záväzku sa považuje i čiastočné plnenie, alebo pokiaľ ide o istinu, platenie úrokov