Odvody poistného v roku 2024

Každoročne od začiatku januára toho – ktorého kalendárneho roka sa mení suma odvodov, nakoľko ich výška sa vypočítava v závislosti od zmeny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok zisťuje a vyhlasuje Štatistický úrad SR. Aj v roku 2024 došlo k zvýšeniu minimálnych a maximálnych odvodov do Sociálnej poisťovne a k zvýšeniu minimálnych preddavkov na zdravotné poistenie. Aké sú zmeny v platení odvodov?

Odvody poistného upravuje zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Výška odvodov poistného je stanovená percentuálnymi sadzbami.

Vymedzenie sociálneho poistenia, úprava rozsahu sociálneho poistenia, právnych vzťahov pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia je predmetom zákona č. 461/­2003 Z. z.

Sociálnym poistením je

•    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva

•    dôchodkové poistenie, pod ktoré patrí

-    starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia

-    invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

•    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania

•    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

•    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Kto je povinne poistený v rámci sociálneho poistenia, t. j. osobný rozsah sociálneho poistenia, určuje zákon ust. § 14 až § 19 rozdielne pre jednotlivé druhy poistenia. My sa budeme venovať odvodom zamestnanca, zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby.

Odvody, t. j. poistné, platené do Sociálnej poisťovne nie sú stanovené jednou sadzbou. Odvod sa skladá z čiastkových poistení, pričom pre každé z nich je stanovená istá percentuálna sadzba. Z vyššie uvedených poistení zamestnanec neplatí poistné na garančné poistenie, úrazové poistenie a okrem toho zamestnanec neplatí do rezervného fondu solidarity.

Zamestnanec platí odvody z hrubej mzdy, pričom odvody jeho mzdu priamo znižujú. Zamestnávateľ rovnako platí odvody z hrubej mzdy zamestnanca, pričom v prípade zamestnávateľa odvody zvyšujú jeho náklady. Vymeriavacím základom pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je hrubá mzda zamestnanca.

Minimálny vymeriavací základ síce nie je stanovený, ale keďže zamestnávateľ je povinný poskytovať každému zamestnancovi aspoň minimálnu mzdu, je vlastne nepriamo určený minimálny vymeriavací základ vo výške minimálnej mzdy stanovenej pre ten-ktorý kalendárny rok. Pre rok 2024 bola výška minimálnej mzdy stanovená sumou 750,– eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

Maximálny vymeriavací základ sa určí ako sedem násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky dosiahnutej za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. V roku 2022 to bola suma 1 304,– eur, a tak maximálnym vymeriavacím základom pre rok 2024 je suma 9 128,– eur (7 × 1 304,– eur). Uvedený maximálny vymeriavací základ sa však nevzťahuje na úrazové poistenie, pre ktoré maximálny vymeriavací základ zákon nestanovuje.

Zamestnanec platí poistné vo výške

•    1,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

•    4 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

•    3 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

•    1 % z vymeriavacieho základu na poistenie v nezamestnanosti.

Zamestnávateľ platí poistné vo výške

•    1,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

•    14 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

•    3 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

•    1 % z vymeriavacieho základu na poistenie v nezamestnanosti

•    0,25 % z vymeriavacieho základu na garančné poistenie

•    4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity

•    0,80 % z vymeriavacieho základu na úrazové poistenie.

Na určenie vymeriavacieho základu je významné rozhodujúce obdobie (ust. § 139), pričom rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

Tabuľka odvodov zamestnanca na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zamestnanec platí na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 70,50 eur a v maximálnej výške spolu 858,03 eur.

Tabuľka odvodov zamestnávateľa na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zamestnávateľ platí na sociálne poistenie (bez odvodov na úrazové poistenie, pri ktorom zákon nestanovuje maximálny vymeriavací základ a teda nie je určená maximálna výška odvodov) odvody v minimálnej výške spolu 183,99 eur a v maximálnej výške spolu 2 227,23 eur.

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí neplatia poistné na financovanie podpory. Pre zamestnávateľov, ktorí platia poistné na financovanie podpory platí sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 0,5 %. Títo zamestnávatelia však ešte platia poistné na financovanie podpory určeného sadzbou 0,5 % z vymeriavacieho základu.

Na samostatne zárobkovo činnú osobu sa vzťahuje nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a tiež rezervný fond solidarity. Samostatne zárobkovo činná osoba môže byť dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

Aj keď suma odvodov sa mení k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, je pre samostatne zárobkovo činné osoby dôležitý aj dátum 1. júl, nakoľko časti samostatne zárobkovo činných osôb povinnosť platiť odvody vznikne a iným zanikne. Pre samostatne zárobkovo činné osoby je totiž 1. júl (prípadne 1. október pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania) každoročne termínom, ku ktorému sa prehodnocuje vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výška poistného, ktorú je potrebné v nasledujúcich mesiacoch platiť.

Vymeriavací základ (ust. § 138) povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v zákone [ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3)] nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba daný príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (aj dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti) je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najmenej vo výške 50 %“, znamená to, že ide o minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú uvedené osoby povinné platiť odvody. Pre rok 2024 sa pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2022, teda minimálny vymeriavací základ je 50 % zo sumy 1 304,– eur, t. j. 652,– eur.

Vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na príslušné poistenie. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najviac“, znamená to, že ide o maximálny vymeriavací základ.

Pre rok 2024 sa aj pre výpočet maximálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2022, teda maximálny vymeriavací základ je 7 × 1 304 eur, t. j. 9 128 eur.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinná v súlade so zákonom platiť poistné na sociálne poistenie, platí poistné vo výške

•    4,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

•    18 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

•    6 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

•    4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity.

Tabuľka odvodov samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je v zmysle zákona povinná platiť poistné, platí na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 216,13 eur a v maximálnej výške spolu 3 025,93 eur.

Druhým typom poistenia je zdravotné poistenie upravené zákonom č. 580/­2004 Z. z., ktorého predmetom je úprava zdravotného poistenia, právnych vzťahov vznikajúcich na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Pod pojmom zdravotné poistenie rozumieme

•    povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/­2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

•    individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Na účely zákona o zdravotnom poistení je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona. Verejne zdravotne poistená je pritom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného existujú výnimky, ktoré zákona vymenúva v ust. § 3 ods. 2.

Podľa zákona o zdravotnom poistení je okrem iných subjektov povinný platiť poistné ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ a rovnako aj samostatne zárobkovo činná osoba.

Zákon stanovuje platenie poistného preddavkami na poistné a následne sa poistné zúčtováva v ročnom zúčtovaní poistného.

Pri zdravotnom poistení je potrebné poukázať na rozdiel medzi poistným a preddavkami na poistné. Pod pojmom poistné rozumieme celoročnú sumu, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (t. j. od vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Pod preddavkami na poistné rozumieme zálohovo odvádzané finančné sumy poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa za podmienok stanovených zákonom zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného.

V súlade so zákonom preddavok na poistné z príjmu za zamestnanca vypočítava a odvádza jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba si vypočítavajú, platia a odvádzajú preddavky na poistné sami.

Vymeriavací základ (ust. § 13) neurčuje zákon rovnako pre všetkých poistencov. Je rozdielne určený vymeriavací základ pre zamestnancov, pre zamestnávateľov a rozdielne pre samostatne zárobkovo činné osoby. Vymeriavacím základom zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom. Vymeriavacím základom zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odpočítateľnú položku a vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca za rozhodujúce obdobie neznížení o odpočítateľnú položku a upravený podľa zákona.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti určenej zákonom [ust. § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období], ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie (vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a koeficientu 1,486.

Bol spomínaný pojem rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Sadzba poistného predstavuje pre

•    zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu (ak je zamestnanec osobou so zdravotným postihnutím 2 % z vymeriavacieho základu)

•    zamestnávateľa 11 % z vymeriavacieho základu (ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím sadzba poistného za tieto osoby je 5,5 % z vymeriavacieho základu)

•    samostatne zárobkovo činnú osobu 15 % z vymeriavacieho základu (ak je SZČO osobou so zdravotným postihnutím 7,5 % z vymeriavacieho základu).

Sadzba poistného bola pre zamestnávateľov (z pôvodných 10 %, resp. 5 %) a SZČO (z pôvodných 14 %, resp. 7 %) zvýšená schválením legislatívneho návrhu z dôvodu kritickej situácie, nakoľko príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Zvýšené sadzby by sa mali uplatňovať len prechodne počas štyroch rokov od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027.

Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného na zdravotné poistenie a preddavkov na poistné zaviedol inštitút minimálneho preddavku zamestnanca. Minimálny preddavok zamestnanca je súčet preddavku na poistné zamestnanca určeného zo sumy životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka a preddavku na poistné zamestnávateľa za tohto zamestnanca.

Životné minimum predstavuje sumu 268,88 eur. Minimálne odvody na zdravotné poistenie preto predstavujú sumu 4 % zo sumy 268,88 eur, t. j. 10,75 eur (preddavok zamestnanca) a sumu 11 % zo sumy 268,88 eur, t. j. 29,57 eur (preddavok zamestnávateľa za zamestnanca), teda spolu 40,32 eur. To za predpokladu, že zamestnanec nie je osobou so zdravotným postihnutím. V prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím sa použije rovnaký spôsob výpočtu, ale so sadzbami poistného platného pre osobu so zdravotným postihnutím.

Pre samostatne zárobkovo činnú osobu zákon o zdravotnom poistení rovnako ako zákon o sociálnom poistení stanovuje minimálny vymeriavací základ, ktorým je 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Pre rok 2024 je minimálny vymeriavací základ v sume 652,– eur (50 % zo sumy 1 304,– eur), rovnako ako pri sociálnom poistení. Teda minimálny mesačný preddavok samostatne zárobkovo činnej osoby (ak nie je osoba so zdravotným postihnutím) na zdravotné poistenie je suma 97,80 eur. Pri osobe so zdravotným postihnutím je to polovica uvedenej sumy.

Preddavok na poistné zamestnancov a zamestnávateľov je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.

Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Novú výšku preddavku (v minimálnej sume) na poistné na zdravotné poistenie je nutné uhradiť prvý krát za mesiac január, a to zamestnávateľ najneskôr do konca februára 2024 a samostatne zárobkovo činná osoba najneskôr do 8. februára 2024.

Platením mesačných odvodov na sociálne a zdravotné poistenie v správnej výške a v určených termínoch sa fyzická alebo právnická osoba vyhne sankčným opatreniam vo forme pokút alebo penále, ktoré by ju inak mohli postihnúť.

JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová