Odvody poistného po novom

Od 1. 1. 2023 sa opäť upravujú sadzby poistného plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Z dôvodu medziročnej zmeny priemernej mzdy v hospodárstve SR z 1 133 eur (za rok 2020) na 1 211 eur (za rok 2021), sa mení najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov všetkých kategórií poistencov.

Minimálne zdravotné odvody zamestnanca

Zákonom č. 518/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa od januára 2023 zavádza minimálne poistné zamestnanca za rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca je vo výške životného minima platného k 1. 1. 2023 (234,42 eur) a teda minimálne poistné na zdravotné poistenie za rok 2023 je 4 % z 12 × 234,42 € (suma životného minima platná k 1. 1. 2023) = 112,52 € + 10 % z 12 × 234,42 € = 281,30 €.

Minimálny preddavok zamestnanca (mesačne) je počas roka 2023 suma 9,37 € + 23,44 € = 32,81 €.

Minimálny preddavok zamestnanca sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec SZČO alebo bol osobou, za ktorú platí poistné štát, alebo bol osobou so zdravotným postihnutím, alebo bol poistenec vyhlásený za nezvestnú osobu alebo sa poistenec nepovažoval za zamestnanca. Ak vypočítané poistné nedosiahne požadovanú minimálnu výšku, zamestnanec musí doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca, odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená a nebude zvyšovať cenu práce zamestnanca. Doplatok sa bude týkať zamestnanca s príjmom nižším ako je životné minimum (v roku 2023 je to 234,42 eura). Odvody si budú musieť (okrem zákonných výnimiek) doplatiť do minimálnej výšky aj zamestnanci s príjmami vyššími ako je životné minimum, a to do sumy 328 eur mesačne, ak si uplatnia v roku 2023 odpočítateľnú položku v zdravotnom poistení.

Ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa rozhodnúť, že nebude doplácať rozdiel do výšky minimálneho preddavku a vysporiadanie prípadných nedoplatkov prebehne až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Toto rozhodnutie zamestnanec oznámi zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku zamestnania alebo súbehu týchto zamestnaní, v rovnakej lehote oznámi aj zmenu svojho rozhodnutia. Zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi aj skutočnosť, že je zamestnancom, na ktorého sa vzťahujú výnimky (napr. že je SZČO alebo poistencom štátu), ak zamestnávateľovi túto skutočnosť nemá povinnosť oznámiť iný subjekt. Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejní ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle.

Nové sumy minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a nová výška poistného

Pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby budú od roku 2023 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1. januára 2023 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Nový minimálny vymeriavací základ za obdobie 1. januára – 31. decembra 2023 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (50 % priemernej mesačnej mzdy) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 605,50 eur (zvýšenie z 566,50 eur). Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca od 1. januára 2010 na účely sociálneho poistenia nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde.

Výška poistného na sociálne poistenia vypočítaná z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO bude mesačne 200,72 eur. V porovnaní s rokom 2022, kedy boli minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 187,78 eur, ide o zvýšenie o 12,94 eur mesačne. Minimálne poistné pre dobrovoľne poistenú osobu, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. januára 2023 vo výške 212,83 eur.

Nový maximálny vymeriavací základ na rok 2023

bude určený vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2021, t. j. 1 211 € × 7 = 8 477 eur. Poistné vypočítané z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO bude 2 810,11 eur (zvýšenie z 2 629,12 eur).

Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2023 listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške potom prvý raz zaplatia do 8. februára 2023 (za január 2023).

Čo sa týka zdravotného poistenia, ak počas roka 2022 SZČO platili minimálny preddavok na zdravotné poistenie vo výške 79,31 eura (v prípade osoby so zdravotným postihnutím polovica z tejto sumy), od 1. januára 2023 budú platiť mesačný preddavok najmenej 84,77 eura. V porovnaní s rokom 2022, výška minimálnych preddavkov do zdravotnej poisťovne v roku 2023 tak vzrastie o 5,46 eur mesačne. Osoby so zdravotným postihnutím budú platiť najmenej polovicu z tejto sumy, čiže minimálne 42,38 eur (v uplynulom roku 39,65 eur). Maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne bol od 1. 1. 2017 zrušený.

Zmena hranice príjmu pri posudzovaní vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO

Keď SZČO dosiahne príjmy, ktoré prevyšujú hranicu pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, vzniká jej povinnosť ich odvádzania. Od 1. júla 2023, resp. od 1. októbra 2023 (ak SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31.marca, odvody je povinná odvádzať od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom prekročila hranicu príjmov; ak SZČO podala daňové priznanie v predĺženej lehote, povinnosť odvádzania sociálnych odvodov jej vzniká od 1. októbra) alebo odo dňa opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. odo dňa opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2024 resp. do 30. septembra 2024), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2022 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2022 (12 × 605,50 eur = 7 266,00 eur), teda vyšší ako 7 266 eur. V roku 2022 sa u SZČO posudzovala hranica príjmov 6 798 eur (dosiahnutá za rok 2021).

Zaniká právo študentov a dôchodcov – dohodárov uplatniť si výnimku z dôchodkového poistenia. Pracujúci dôchodcovia a študenti si budú po novom uplatňovať odvodovo odpočítateľnú položku.

Právo študenta pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dôchodcu s vymedzeným druhom dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti uplatniť si výnimku z postavenia zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu 200 eur, zaniká 31. decembra 2022.

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý takýto študent ako aj dôchodca bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, resp. či od 1. januára 2023 študent alebo dôchodca využije právo určiť dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky (ďalej iba „OOP“), alebo nie. 

Študent ako aj dôchodca na základe spomínaných dohôd má právo od 1. januára 2023 určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu na účely uplatnenia OOP. Táto OOP je 200 eur za kalendárny mesiac a o túto sumu sa znižuje vymeriavací základ vybranej skupiny zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide teda o rovnaké skupiny zamestnancov, ktorí si môžu aj v súčasnosti uplatňovať výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, teda študentov a dôchodcov.

Študent a dôchodca – dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP. Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva OOP zamestnancom najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec písomne informoval zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.

Študent a dôchodca, pracujúci na základe spomínaných dohôd, ktorí si k 31. decembru 2022 uplatňujú odvodovú úľavu a chcú si uplatňovať úľavu vo forme odvodovo odpočítateľnej položky od 1. januára 2023, musia svojho zamestnávateľa písomne informovať o uplatnení OOP v decembri 2022. Ak si právo na OOP uplatnia počas januára 2023, právne účinky nastanú až od 1. februára 2023.

Novela zákona o sociálnom poistení upravuje však špecifické situácie týkajúce sa povinného dôchodkového poistenia dohodára:

•    s pravidelným mesačným príjmom s uplatnenou výnimkou do 31. 12. 2022, ktorému je zúčtovaný príjem zo zárobkovej činnosti po 31. 12. 2022 za obdobie do 31. 12. 2022,

•    s nepravidelným príjmom (vrátane dohodára s uplatnenou výnimkou do 31. 12. 2022), ktorému je zúčtovaný príjem za obdobie do 31. 12. 2022 (zahŕňa príjem zúčtovaný do 31. 12. 2022 ako aj príjem zúčtovaný po 31. 12. 2022 za obdobie do 31. 12. 2022).

V týchto situáciách sa dôchodkové pois­tenie dohodára za obdobie do 31. 12. 2022 posudzuje podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2022.

Dohodár a sezónne práce

Od 1. januára 2023 sa do § 228a Zákonníka práce zavádza nová dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Na základe tejto dohody o pracovnej činnosti bude možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku, ak ide o výkon sezónnej práce podľa prílohy č. 1b Zákonníka práce v poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní vybraných druhov poľnohospodárskych produktov, vo vybraných činnostiach v cestovnom ruchu, v potravinárstve pri spracovaní vybraných poľnohospodárskych produktov a vo vybraných činnostiach v lesnom hospodárstve.

Zamestnanec, ktorý uzatvorí takúto dohodu, bude v Sociálnej poisťovni od začiatku právneho vzťahu poistený súčasne na tri druhy poistenia: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či mu dohoda bude zakladať právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Do Sociálnej poisťovne ho prihlási tak ako doteraz jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ bude dohodára, ktorý pracuje na dohodu na výkon sezónnej práce, prihlasovať do registra Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby – prihláška pod novým kódom 23 – Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Od 1. januára 2023 sa tiež zavádza nová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (ďalej iba „OOP-SP“) v sume minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bude v roku 2023 v sume 605,50 eur. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa bude automaticky (bez nutnosti požiadania) znižovať o sumu tejto OOP-SP, t.j. v roku 2023 o sumu 605,50 eur.

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa o OOP-SP nebude znižovať.

Dohodárov na základe uvedenej dohody (s právom na pravidelný príjem aj s právom na nepravidelný príjem) zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni vykazuje počas trvania právneho vzťahu v mesačnom výkaze poistného, v prípade napr. príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu ich vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov.

Zmeny pri určovaní vymeriavacieho základu zamestnanca

Od 1. januára 2023 nastávajú pre zamestnávateľov aj zmeny v určovaní vymeriavacieho základu zamestnanca. Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi (vrátane dohodára) príjem zo zárobkovej činnosti po skončení právneho vzťahu alebo zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi s právom na nepravidelný príjem (vrátane dohodára) príjem počas trvania právneho vzťahu, príjem sa rozrátava na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku, resp. v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný, avšak už sa ani v jednom z týchto prípadov nerozpočítava na kalendárny mesiac, za ktorý bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

Doteraz platilo, že sa príjem nerozpočítal na kalendárny mesiac, za ktorý bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu iba v prípade, ak sa príjem rozpočítaval zamestnancovi s právom na nepravidelný príjem počas trvania tohto právneho vzťahu.

Poistencami štátu na dôchodkové poistenie sa stanú členovia cirkví, reholí a charitatívnych spoločenstiev

Na prechodné obdobie (rok 2023) sa novelou zákona o sociálnom poistení rozšíril rozsah poistencov štátu na dôchodkové poistenie o členov cirkví, reholí, charitatívnych spoločenstiev vykonávajúcich pracovnú činnosť bez práva na príjem. Takto sa rozšíri kategória osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát. 

V roku 2023 tak bude v Sociálnej poisťovni povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je členom cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva, vykonáva pre spoločenstvo pracovnú činnosť bez práva na príjem a podala prihlášku na dôchodkové poistenie. Takáto osoba musí spĺňať aj ďalšie zákonné podmienky – nemôže byť dôchodkovo poistená z iného zákonom stanoveného dôvodu, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

Aby sa mohla v roku 2023 takáto osoba stať poistencom štátu, je potrebné, aby v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto činnosti ako člen cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva. Prihlášku podáva na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prihláška fyzickej osoby, za ktorú platí štát – typu 10. Ako súčasť prihlášky pripája Čestné vyhlásenie s prílohami:

•    Potvrdenie o členstve v cirkevnom, rehoľnom alebo charitatívnom spoločenstve a období vykonávania pracovnej činnosti bez práva na príjem pre toto spoločenstvo – vystavené spoločenstvom (predkladá sa originál),

•    Fotokópiu zmluvy o dobrovoľníckej činnosti pre spoločenstvo, resp. inú dohodu so spoločenstvom o vykonávaní pracovnej činnosti bez práva na príjem pre spoločenstvo.

Prihláška vrátane formuláru Čestného vyhlásenia bude od 1. januára 2023 zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne v rubrike Formuláre.

Prihlásiť na dôchodkové poistenie v uvedenej kategórii poistenca štátu je možné aj spätne, ku dňu splnenia zákonných podmienok, nie však skôr ako od 1. januára 2023. Túto kategóriu poistencov štátu zákon o sociálnom poistení aktuálne pripúšťa iba v roku 2023.

Zamestnávateľom pribudnú
povinnosti

Od 1. januára 2023 bude Sociálna poisťovňa zhromažďovať údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík vo vlastnom informačnom systéme. V tejto súvislosti pribudnú zamestnávateľom niektoré nové povinnosti:

•    viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca od vzniku do zániku dôchodkového poistenia zamestnanca (číselný kód miesta výkonu práce podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí, dohodnutý rozsah pracovného času, počet hodín, ktorý zodpovedá príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovanému na výplatu za mesiac, číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce),

•    uviesť pri prihlásení svojho zamestnanca na Registračnom liste FO – prihláška: číselný kód miesta výkonu práce, dohodnutý rozsah pracovného času a číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce a v prípade ak dôjde k zmene uvedených údajov, nahlásiť ich zmenu na Registračnom liste FO – zmena,

•    uviesť na Mesačnom výkaze/Výkaze poistného – pri každom podaní výkazu (pri mesačnom výkaze je to mesačná periodicita) počet hodín, ktorý zodpovedá vymeriavaciemu základu za kalendárny mesiac,

•    oznámiť analytické údaje všetkých svojich zamestnancov, ktorých prihlásil do registra poistencov Sociál­nej poisťovne pred 1. januárom 2023 a ich poistenie trvá aj po 31. decembri 2022 na Registračnom liste FO – zmena v termíne podania Mesačného výkaze/Výkazu poistného za mesiac január 2023.

Do konca augusta 2023 budú môcť dlžníci využiť odpustenie penále

Sociálna poisťovňa na základe novely zákona o sociálnom poistení odpustí alebo nepredpíše dlžníkom – právnickým i fyzickým osobám – penále v prípade, ak celé dlžné poistné z minulosti, ktoré im vzniklo za obdobie poistenia pred 1. júlom 2022, zaplatia v lehote najneskôr do 31. augusta 2023. Zmena zákona, ktorá zavádza tento „generálny pardon“, nadobúda účinnosť dňa 1. februára 2023.

Nové podmienky vylúčenia povinnosti platiť poistné

Od 1. januára 2023 vstupujú do platnosti ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa bude vylúčenie povinnosti platiť poistné vzťahovať na jednotlivé poistné vzťahy osobitne. Vylúčenie povinnosti platiť poistné u zamestnanca a povinne poistenej SZČO sa bude viazať na sociálnu udalosť tehotenstvo a materstvo, a teda nie na poskytovanie dávky materské zo Sociálnej poisťovne.

Toto vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať:

•    matke – od začiatku šiesteho týž­dňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku/u SZČO do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 34. týždňa/37. týždňa (ak je osamelá) resp. 43. týždňa ak porodila súčasne dve a viac detí,

•    inému poistencovi (§ 49 zákona o sociálnom poistení) – odo dňa, od ktorého sa stará o dieťa, do nástupu na rodičovskú dovolenku, u SZČO do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 28. týždňa/31. týždňa (ak je osamelý) resp. 37. týždňa (ak sa súčasne stará o dve a viac detí).

Ak matka, resp. iný poistenec požiada z konkrétneho právneho vzťahu o dávku materské, tlačivo žiadosti slúži zároveň aj na účely uplatnenia vylúčenia povinnosti platiť poistné z tohto právneho vzťahu z dôvodu sociálnej udalosti tehotenstvo a materstvo. Ak matka, resp. iný poistenec nepožiada o dávku materské z konkrétneho právneho vzťahu, pretože napr. nespĺňa zákonné podmienky na jej priznanie, na účely uplatnenia vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu sociálnej udalosti tehotenstvo a materstvo musí vyplniť formulár Čestné vyhlásenie a priložiť požadované dokumenty.

Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti pripravila formulár Čestné vyhlásenie, ktorý bude slúžiť na preukázanie skutočností nevyhnutných na uplatnenie vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu tehotenstva a materstva. Formulár je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne: Čestné vyhlásenie zamestnanca/povinne poistenej SZČO – vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu tehotenstva a materstva, ak nežiada o materské. Čestné vyhlásenie spolu s prílohami je možné doručiť ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne poštou alebo podať osobne. Ak si vylúčenie povinnosti platiť poistné uplatňuje osamelá matka, resp. osamelý iný poistenec, osamelosť musí Sociálnej poisťovni preukázať čestným vyhlásením.

Zamestnanci a SZČO, ktorí budú mať k 31. decembru 2022 vylúčenú povinnosť platiť poistné zo všetkých právnych vzťahov z dôvodu poberania dávky materské, budú mať od 1. januá­ra 2023 vylúčenie z právneho vzťahu, z ktorého poberajú materské, a to z dôvodu trvania tehotenstva a materstva. Títo zamestnanci a SZČO nemusia Sociálnej poisťovni nič oznamovať, ani predkladať.

Tí zamestnanci a SZČO, ktorí z tohto právneho vzťahu požiadali o dávku materské pred 1. januárom 2023, avšak materské sa im nevyplácalo (nesplnili zákonné podmienky), budú mať zo zákona vylúčenú povinnosť platiť poistné od 1. januára 2023 podľa novej právnej úpravy za predpokladu, že budú spĺňať podmienky na trvanie vylúčenia z dôvodu tehotenstva a materstva (absencia príjmu, starostlivosť o dieťa, status „iného poistenca“). Títo zamestnanci a SZČO nemusia Sociál­nej poisťovni na uplatnenie vylúčenia od 1. ja­nuára 2023 nič oznamovať, ani predkladať. V prípade, že poistenec neskôr prestane spĺňať podmienky trvania vylúčenia (napr. iný poistenec sa prestal starať o dieťa), je povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.

Tí zamestnanci a SZČO, ktorí z tohto právneho vzťahu vôbec nepožiadali o dávku materské pred 1. januárom 2023, avšak k 1. januáru 2023 trvá u nich sociálna udalosť tehotenstvo a materstvo, môžu si od 1. januára 2023 uplatniť vylúčenie povinnosti platiť poistné doručením vyplneného formulára Čestné vyhlásenie, aj s požadovanými dokladmi, ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne poštou alebo osobne. Za predpokladu splnenia zákonných podmienok trvania vylúčenia, ako starostlivosť o dieťa, absencia príjmu, splnenie statusu „iný poistenec“ vylúčenie budú mať od 1. januára 2023.

Zamestnancom a SZČO, ktorí k 31. decembru 2022 budú mať vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby, bude vylúčenie pokračovať aj od 1. januára 2023 za podmienky, že u nich bude z právneho vzťahu zamestnanec/SZČO existovať po 31. decembri 2022 potreba osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby. V opačnom prípade im bude vylúčenie ukončené zo zákona dňa 31. decembra 2022.

Povinne poistená SZČO, ktorá bude mať z tohto právneho vzťahu vylúčenú povinnosť platiť poistné a je súčasne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, bude mať automaticky vylúčenie povinnosti platiť poistné aj ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. V prípade, že SZČO bude mať balík dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, tak vylúčenie platenia poistného ako SZČO sa bude automaticky vzťahovať len na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a nie aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

U dobrovoľne poistenej osoby sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude od nového roka viazať už na poberanie ošetrovného (krátkodobého alebo dlhodobého), a nie na potrebu osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby. Tie dobrovoľne poistené osoby, ktoré budú mať k 31. decembru 2022 vylúčenú povinnosť platiť poistné z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby, budú mať od nového roka naďalej vylúčenie vtedy, keď poberajú dávku ošetrovné z dobrovoľného poistenia. V opačnom prípade im Sociál­na poisťovňa automaticky ukončí vylúčenie zo zákona dňa 31. decembra 2022.

Ing. Dušan Dobšovič

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z.

§ 228a

Dohoda o pracovnej činnosti

(1) Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonáva ť pracovnú činnosť v rozsahu najviac

a)  10 hodín týždenne alebo

b)  520 hodín v kalendárnom roku, ak ide o výkon sezónnej práce pod ľ a prílohy č. 1b; na tieto účely sa dohoda o pracovnej činnosti označuje ako dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

(2) Pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

a)  sa do rozsahu pracovnej činnosti započítava aj pracovná činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávate ľ a na základe inej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce,

b)  priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnu ť 40 hodín.

(3) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

(4) V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Dohodu o pracovnej činnosti možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorú možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.

(5) Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

ZÁKON č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení

§ 49

citácia na str. 96

(1) Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období ...