Odvody poistného

po novom

Každoročne od začiatku januára toho – ktorého kalendárneho roka sa mení suma odvodov, nakoľko ich výška sa vypočítava v závislosti od zmeny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok zisťuje a vyhlasuje Štatistický úrad SR. Aj v roku 2019 došlo k zvýšeniu minimálnych a maximálnych odvodov do Sociálnej poisťovne a k zvýšeniu minimálnych preddavkov na zdravotné poistenie.

ODVODY POISTNÉHO UPRAVUJE zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. Výška odvodov poistného je stanovená percentuálnymi sadzbami, pričom v sadzbách oproti roku 2018 k zmenám nedošlo.

Predmetom zákona č. 461/2003 Z. z. je vymedzenie sociálneho poistenia, úprava rozsahu sociálneho poistenia, právnych vzťahov pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

SOCIÁLNYM POISTENÍM JE

•    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva

•    dôchodkové poistenie, pod ktoré patrí

–   starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia

–   invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

•    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania

•    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

•    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Kto je povinne poistený v rámci sociálneho poistenia, t.j. osobný rozsah sociálneho poistenia, určuje zákon ust. § 14 až § 19 rozdielne pre jednotlivé druhy poistenia.

ODVODY ZAMESTNANCA, ZAMESTNÁVATEĽA A SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNEJ OSOBY. Odvody, t.j. poistné, platené do Sociálnej poisťovne nie sú stanovené jednou sadzbou. Odvod sa skladá z čiastkových poistení, pričom pre každé z nich je stanovená istá percentuálna sadzba. Z vyššie uvedených poistení zamestnanec neplatí poistné na garančné poistenie, úrazové poistenie a okrem toho zamestnanec neplatí do rezervného fondu solidarity.

Zamestnanec platí odvody z hrubej mzdy, pričom odvody jeho mzdu priamo znižujú. Zamestnávateľ rovnako platí odvody z hrubej mzdy zamestnanca, pričom v prípade zamestnávateľa odvody zvyšujú jeho náklady.

VYMERIAVACÍM ZÁKLADOM PRE VÝPOČET ODVODOV na sociálne poistenie je hrubá mzda zamestnanca. Minimálny vymeriavací základ síce nie je stanovený, ale keďže zamestnávateľ je povinný poskytovať každému zamestnancovi aspoň minimálnu mzdu, je vlastne nepriamo určený minimálny vymeriavací základ vo výške minimálnej mzdy stanovenej pre ten-ktorý kalendárny rok. Pre rok 2019 bola výška minimálnej mzdy stanovená sumou 520 eur.

Maximálny vymeriavací základ sa určí ako 7-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky dosiahnutej za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. V roku 2017 to bola suma 954 eur, a tak maximálnym vymeriavacím základom pre rok 2019 je suma 6 678 eur (7 x 954 eur). Uvedený maximálny vymeriavací základ sa však nevzťahuje na úrazové poistenie, pre ktoré maximálny vymeriavací základ zákon nestanovuje.

ZAMESTNANEC PLATÍ POISTNÉ VO VÝŠKE

•    1,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

•    4 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

•    3 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

•    1 % z vymeriavacieho základu na poistenie v nezamestnanosti.

ZAMESTNÁVATEĽ PLATÍ POISTNÉ VO VÝŠKE

•    1,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

•    14 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

•    3 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

•    1 % z vymeriavacieho základu na poistenie v nezamestnanosti

•    0,25 % z vymeriavacieho základu na garančné poistenie

•    4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity.

•    0,80 % z vymeriavacieho základu na úrazové poistenie.

Na určenie vymeriavacieho základu je významné rozhodujúce obdobie (ust. § 139), pričom rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

Tabuľka odvodov zamestnanca na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zamestnanec platí na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 48,88 eur a v maximálnej výške spolu 627,73 eur.

Tabuľka odvodov zamestnávateľa na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zamestnávateľ platí na sociálne poistenie (bez odvodov na úrazové poistenie, pri ktorom zákon nestanovuje maximálny vymeriavací základ a teda nie je určená maximálna výška odvodov) odvody v minimálnej výške spolu 126,88 eur a v maximálnej výške spolu 1 629,42 eur.

Na samostatne zárobkovo činnú osobu sa vzťahuje nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a tiež rezervný fond solidarity. Samostatne zárobkovo činná osoba môže byť dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinne nemocensky poistená, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

•    v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity

•    v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Aj keď suma odvodov sa mení k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, je pre samostatne zárobkovo činné osoby dôležitý aj dátum 1. júl, nakoľko časti samostatne zárobkovo činných osôb povinnosť platiť odvody vznikne a iným zanikne.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby je totiž 1. júl (prípadne 1. október pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania) každoročne termínom, ku ktorému sa prehodnocuje vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výška poistného, ktorú je potrebné v nasledujúcich mesiacoch platiť.

Od 1. júla 2018, resp. od 1. októbra 2018 alebo dňom opätovného oprávnenia samostatne zárobkovo činnej osoby na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2017 vyšší ako 5 472 eur. Ak príjem samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2018 presiahol hranicu 5 724 eur, vznikne jej povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1. júla 2019, resp. od 1. októbra 2019.

Vymeriavací základ (ust. § 138) povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v zákone (ust. § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3) nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486.

Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba daný príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (aj dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti) je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najmenej vo výške 50 %“, znamená to, že ide o minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú uvedené osoby povinné platiť odvody. Pre rok 2019 sa pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2017, teda minimálny vymeriavací základ je 50 % zo sumy 954 eur, t.j. 477 eur.

Vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na príslušné poistenie. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najviac“, znamená to, že ide o maximálny vymeriavací základ. Pre rok 2019 sa aj pre výpočet maximálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2017, teda maximálny vymeriavací základ je 7 x 954 eur, t.j. 6 678 eur.

SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA, ktorá je povinná v súlade so zákonom platiť poistné na sociálne poistenie, platí poistné vo výške

•    4,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie

•    18 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie

•    6 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie

•    4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity.

Tabuľka odvodov samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálne poistenie

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je v zmysle zákona povinná platiť poistné, platí na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 158,11 eur a v maximálnej výške spolu 2 213,75 eur.

DRUHÝM TYPOM POISTENIA JE ZDRAVOTNÉ POISTENIE upravené zákonom č. 580/2004 Z. z., ktorého predmetom je úprava zdravotného poistenia, právnych vzťahov vznikajúcich na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Pod pojmom zdravotné poistenie rozumieme

•    povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

•    individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Na účely zákona o zdravotnom poistení je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona. Verejne zdravotne poistená je pritom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného existujú výnimky, ktoré zákona vymenúva v ust. § 3 ods. 2.

Podľa zákona o zdravotnom poistení je okrem iných subjektov povinný platiť poistné ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ a rovnako aj samostatne zárobkovo činná osoba. Zákon stanovuje platenie poistného preddavkami na poistné a následne sa poistné zúčtováva v ročnom zúčtovaní poistného.

Pri zdravotnom poistení je potrebné poukázať na rozdiel medzi poistným a preddavkami na poistné. Pod pojmom poistné rozumieme celoročnú sumu, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (t.j. od vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Pod preddavkami na poistné rozumieme zálohovo odvádzané finančné sumy poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa za podmienok stanovených zákonom zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného.

V súlade so zákonom preddavok na poistné z príjmu za zamestnanca vypočítava a odvádza jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba si vypočítavajú, platia a odvádzajú preddavky na zdravotné poistenie na poistné sami.

VYMERIAVACÍ ZÁKLAD (UST. § 13) NEURČUJE ZÁKON ROVNAKO PRE VŠETKÝCH POISTENCOV. Je rozdielne určený vymeriavací základ pre zamestnancov, pre zamestnávateľov a rozdielne pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Vymeriavacím základom zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom.

Vymeriavacím základom zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odpočítateľnú položku a vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca za rozhodujúce obdobie neznížení o odpočítateľnú položku a upravený podľa zákona.

Vymeriavací základom samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti určenej zákonom (ust. § 10b ods. 1 písm. b/ dosiahnutého v rozhodujúcom období), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie (vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a koeficientu 1,486.

ROZHODUJÚCIM OBDOBÍM NA URČENIE VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Sadzba poistného predstavuje pre

•    zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu (ak je zamestnanec osobou so zdravotným postihnutím 2 % z vymeriavacieho základu)

•    zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu (ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím sadzba poistného za tieto osoby je 5 % z vymeriavacieho základu)

•    samostatne zárobkovo činnú osobu 14 % z vymeriavacieho základu (ak je szčo osobou so zdravotným postihnutím 7 % z vymeriavacieho základu).

Výška minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pri zdravotnom poistení nie je pre zamestnanca a tým zároveň aj pre zamestnávateľa určená. To znamená, že akúkoľvek výšku mzdy má zamestnanec, odvody platí z tohto plnenia poskytnutého zamestnávateľom (t.j. z hrubej mzdy). Aj tu však platí, že minimálny vymeriavací základ je vlastne stanovený výškou minimálnej mzdy, t.j. 520 eur.

Z uvedeného vyplýva, že minimálnym preddavkom na zdravotné poistenie pre zamestnanca (ak nie je osoba so zdravotným postihnutím) je suma 20,80 eur.

Pre samostatne zárobkovo činnú osobu zákon o zdravotnom poistení rovnako ako zákon o sociálnom poistení stanovuje minimálny vymeriavací základ, ktorým je 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Pre rok 2019 je minimálny vymeriavací základ v sume 477 eur (50 % zo sumy 954 eur), rovnako ako pri sociálnom poistení. Teda minimálny mesačný preddavok samostatne zárobkovo činnej osoby (ak nie je osoba so zdravotným postihnutím) na zdravotné poistenie je suma 66,78 eur.

Maximálny vymeriavací základ a tým aj maximálne poistné pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie bol zrušený od 1. januára 2017.

PREDDAVOK NA POISTNÉ ZAMESTNANCOV A ZAMESTNÁVATEĽOV je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.

Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Z uvedeného vyplýva, že novú výšku preddavku (v minimálnej sume) na poistné na zdravotné poistenie je nutné uhradiť prvýkrát za mesiac január, a to zamestnávateľ najneskôr do konca februára 2019 a samostatne zárobkovo činná osoba najneskôr do 8. februára 2019.

ZÁVER - Platením mesačných odvodov na sociálne a zdravotné poistenie v správnej výške a v určených termínoch sa fyzická alebo právnická osoba vyhne sankčným opatreniam vo forme pokút alebo penále, ktoré by ju inak mohli postihnúť.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová