Odvody poistného od 1. 1. 2024

Prehľad odvodov poistného
pre vybrané kategórie poistencov od 1. januára 2024

Od 1. januára sa každoročne upravujú sadzby poistného plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne a nie je tomu inak ani od 1. 1. 2024. Z dôvodu medziročnej zmeny priemernej mzdy v hospodárstve SR z 1 211 eur (za rok 2021) na 1 304 eur (za rok 2022), sa mení najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov všetkých kategórií poistencov. Tentoraz však ovplyvní výšku poistných odvodov aj tzv. konsolidačný balíček, ktorý Národná rada SR schválila 19. 12. 2023 a po podpise prezidentkou SR bol zverejnený v Zbierke zákonov 30. decembra 2023 (zákon č. 530/2023 Z. z.). Tento zákon zvyšuje od roku 2024 na prechodné obdobie do konca roku 2027 sadzbu poistného na zdravotné poistenie o 1 %. Zdravotné odvody SZČO a samoplatiteľov sa zvyšujú zo 14 % na 15 %, pri SZČO a samoplatiteľoch so zdravotným postihnutím zo 7 % na 7,5 % a zdravotné odvody zamestnávateľov z 10 % na 11 %.

Nové sumy minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a nová výška poistného

Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby budú od roku 2024 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1. januára 2024 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Nový minimálny vymeriavací základ za obdobie 1. januára – 31. decembra 2024 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (50 % priemernej mesačnej mzdy) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 652 eur (zvýšenie zo 605,50 eur). Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca od 1. januára 2010 na účely sociálneho poistenia nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde.

Výška poistného na sociálne poistenie vypočítaná z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bude mesačne 216,13 eur. V porovnaní s rokom 2022, kedy boli minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 200,72 eur, ide o zvýšenie o 15,41 eur mesačne. Minimálne poistné pre dobrovoľne poistenú osobu, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. januára 2024 vo výške 229,17 eur.

Nový maximálny vymeriavací základ na rok 2024 bude určený vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2022, t. j. 1 304 € × 7 = 9 128 eur. Poistné vypočítané z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO bude 3 025,93 eur (zvýšenie z 2 810,11 eur). Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2024 listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške potom prvý raz zaplatia do 8. februára 2024 (za január 2024).

Čo sa týka zdravotného poistenia, ak počas roka 2023 SZČO platili minimálny preddavok na zdravotné poistenie vo výške 84,77 eura (v prípade osoby so zdravotným postihnutím polovica z tejto sumy), od 1. januára 2024 budú platiť mesačný preddavok najmenej 97,80 eura (15 % zo 652 eur). V porovnaní s rokom 2023, výška minimálnych preddavkov do zdravotnej poisťovne v roku 2024 tak vzrastie o 13,03 eur mesačne (z toho nárast o 6,52 eur z titulu prijatia konsolidačného balíčka – namiesto 91,28 eur mesačne sa bude platiť 97,80 eur). Osoby so zdravotným postihnutím budú platiť najmenej polovicu z tejto sumy, čiže minimálne 48,90 eur (v uplynulom roku 42,38 eur). Maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne bol od 1. 1. 2017 zrušený.

Zmena hranice príjmu pri posudzovaní vzniku a zániku povinného
sociálneho poistenia SZČO

Keď SZČO dosiahne príjmy, ktoré prevyšujú hranicu pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, vzniká jej povinnosť ich odvádzania. Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024 (ak SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31. marca, odvody je povinná odvádzať od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom prekročila hranicu príjmov; ak SZČO podala daňové priznanie v predĺženej lehote, povinnosť odvádzania sociálnych odvodov jej vzniká od 1. októbra) alebo odo dňa opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. odo dňa opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2025 resp. do 30. septembra 2025), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2023 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2023 (12 × 652 eur = 7 824,00 eur), teda vyšší ako 7 824 eur. V roku 2023 sa u SZČO posudzovala hranica príjmov 7 266 eur (dosiahnutá za rok 2022).

Nové podmienky vylúčenia povinnosti platiť poistné

Od 1. januára 2024 sú v platnosti ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých nastáva u zamestnancov a u povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) zmena vo vylúčení povinnosti platiť poistné v období tehotenstva a materstva a v spojitosti s ňou aj zmena v inštitúte prerušenia povinného sociálneho poistenia.

Od roku 2024 bude mať zamestnanec a SZČO vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom

– poberá materské,

– by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uvedené znamená, že vylúčenú povinnosť platiť poistné budú mať v období, počas ktorého nepoberajú materské, pričom nárok na materské by im trval a jediným dôvodom nepriznania materského je, že nezískali potrebných 270 dní nemocenského poistenia.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. starostlivosť o dieťa, trvanie statusu iného poistenca, vek dieťaťa, o ktoré sa iný poistenec stará.

Tí zamestnanci a SZČO, ktorým sa vyplácalo materské k 31. decembru 2023 a materské sa im bude vyplácať aj potom, automaticky budú mať od 1. januára 2024 vylúčenú povinnosť platiť poistné, a to počas celého obdobia poberania materského.

Tým zamestnancom a SZČO, ktorí k 31. decembru 2023 mali vylúčenú povinnosť platiť poistné, pričom materské nepoberali a nebudú ho poberať ani od 1. januára 2024, bude trvať vylúčená povinnosť platiť poistné aj od 1. januára 2024 počas obdobia, v ktorom by im trval nárok na materské. Zamestnanci a SZČO v týchto situáciách nemusia Sociálnej poisťovni nič oznamovať, ani predkladať.

Zamestnanci – iní poistenci, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné z dôvodu, že čerpali rodičovskú dovolenku a ani nepoberali materské, rovnako aj SZČO – iní poistenci, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné a ani nepoberali materské, nebudú povinní od 1. januára 2024 platiť poistné na sociálne poistenie za predpokladu, že predložia Sociálnej poisťovni žiadosť o materské, na základe ktorej im bude materské priznané od 1. januára 2024, alebo sa im materské k uvedenému dátumu neprizná len z dôvodu, že nezískali potrebných najmenej 270 dní nemocenského poistenia.

Prerušenie povinného poistenia zamestnanca a SZČO

Od 1. januára 2024 sa zamestnancovi (bez ohľadu na to, či ide o muža, alebo ženu) prerušuje povinné sociálne poistenie v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa Zákonníka práce, ak mu neplynie obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie.

SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO, ak jej neplynie obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie.

Od nového roka teda platí, že zamestnancovi a SZČO sa z uvedeného dôvodu preruší povinné sociálne poistenie len v období, v ktorom nebudú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné v období tehotenstva a materstva.

Zvýšenie minimálnych zdravotných odvodov zamestnanca

Od januára 2023 bolo zavedené minimálne poistné zamestnanca za rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca teda od 1. 1. 2024 bude vo výške životného minima platného k 1. 1. 2024 (268,88 eur) a teda minimálne poistné na zdravotné poistenie za rok 2024 je 483,98 € (4 % z 12 × 268,88 € + 11 % z 12 × 268,88 € = 129,06 € + 354,92 €). Minimálny preddavok zamestnanca (mesačne) počas roka 2024 bude vo výške 10,75 € + 29,57 € = 40,32 €.

Tento minimálny preddavok zamestnanca sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec SZČO alebo bol osobou, za ktorú platí poistné štát, alebo bol osobou so zdravotným postihnutím, alebo bol poistenec vyhlásený za nezvestnú osobu alebo sa poistenec nepovažoval za zamestnanca. Ak vypočítané poistné nedosiahne požadovanú minimálnu výšku, zamestnanec musí doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca, odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená a nebude zvyšovať cenu práce zamestnanca. Doplatok sa bude týkať zamestnanca s príjmom nižším ako je životné minimum (v roku 2024 je to 268,88 eura).

Ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa rozhodnúť, že nebude doplácať rozdiel do výšky minimálneho preddavku a vysporiadanie prípadných nedoplatkov prebehne až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Toto rozhodnutie zamestnanec oznámi zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku zamestnania alebo súbehu týchto zamestnaní, v rovnakej lehote oznámi aj zmenu svojho rozhodnutia. Zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi aj skutočnosť, že je zamestnancom, na ktorého sa vzťahujú výnimky (napr. že je SZČO alebo poistencom štátu), ak zamestnávateľovi túto skutočnosť nemá povinnosť oznámiť iný subjekt.

Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy

Tabuľka č.1	Pracovná zmluva „zamestnávateľ : zamestnanec“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 29,57 EUR)	preddavky – 4 % z príjmu v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 10,75 EUR)
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	1 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 91,28 EUR)
Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR) ! neplatí pre štátnych zamestnancov a zamestnancov v služobnom pomere (v takom prípade platí zamestnávateľ Poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu)	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	36,2 %	13,4 %

Poznámka:

1. Od 1. 1. 2024 minimálny odvod poistného na zdravotné poistenie pre zamestnanca musí byť na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu – 268,88 eura. Znamená to, že zamestnanec bude musieť zaplatiť minimálne 40,32 eur mesačne (483,98 eur ročne).

2. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre zamestnanca nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde zamestnanca. Minimálna mzda pre rok 2024 je ustanovená na 750 eur (pre 1.stupeň náročnosti práce), 866 eur (pre 2.stupeň náročnosti práce), 982 eur (pre 3.stupeň náročnosti práce), 1 098 eur (pre 4.stupeň náročnosti práce), 1 214 eur (pre 5.stupeň náročnosti práce), 1 280 eur (pre 6.stupeň náročnosti práce).

Tabuľka č. 2	Pracovná zmluva „zamestnávateľ : zamestnanec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 29,57 EUR)	preddavky – 4 % z príjmu v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 10,75 EUR)
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie invalidné	Neplatí	Neplatí
Úrazové poistenie	0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR) ! neplatí pre štátnych zamestnancov a zamestnancov v služobnom pomere (v takom prípade platí zamestnávateľ Poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu)	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	32,7 %	9,4 %

Tabuľka č. 3	Pracovná zmluva „zamestnávateľ : zamestnanec – študent (nezaopatrené dieťa)“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 29,57 EUR)	preddavky – 4 % z príjmu v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 10,75 EUR)
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	1 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 91,28 EUR)
Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	36,2 %	13,4 %

Tabuľka č. 4	Pracovná zmluva „zamestnávateľ : zamestnanec s priznaným invalidným dôchodkom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 5,5 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci	preddavky – 2 % z príjmu v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	1 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 91,28 EUR)
Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	30,7 %	11,4 %

Poznámka:

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP – má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

Tabuľka č. 5	Pracovná zmluva „zamestnávateľ: zamestnanec s priznaným invalidným dôchodkom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 5,5 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci	preddavky – 2 % z príjmu v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie -invalidné	3 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	30,2 %	10,4 %

Tabuľka č. 6	Pracovná zmluva „zamestnávateľ: zamestnanec, ktorý je súčasne štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a má najmenej 50 %-nú účasť na majetku spoločnosti – zamestnávateľa“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 29,57 EUR)	preddavky – 4 % z príjmu v príslušnom mesiaci (najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 10,75 EUR)
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie -invalidné	3 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu
Úrazové poistenie	0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	1 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 91,28 EUR)
Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce	0,5 % z vymeriavacieho základu (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)	Neplatí
Garančné poistenie	Neplatí	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	35,95 %	13,4 %

Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru

Tabuľka č. 7	Dohoda o vykonaní práce (DoVP), dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) s pravidelným príjmom „zamestnávateľ : občan“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ v príslušnom mesiaci	preddavky – 4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	1,4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	1 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 91,28 EUR)	1 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 91,28 EUR)
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	36,2 %	13,4 %

Tabuľka č. 8	Dohoda o vykonaní práce (DoVP), dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) s nepravidelným príjmom „zamestnávateľ: občan“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ v príslušnom mesiaci	preddavky – 4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	33,8 %	11 %

Tabuľka č. 9	Dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) na sezónne práce „zamestnávateľ: občan“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z odmeny za prácu na základe DoPČ v príslušnom mesiaci	preddavky – 4 % z odmeny za prácu na základe DoPČ v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	1,4 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)	1,4 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	1 % z odmeny za prácu na základe DoPČ zníženú o odvodovú odpočítateľnú položku vo výške odmeny max. 652 eur (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 91,28 EUR)	1 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 91,28 EUR)
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	36,2 %	13,4 %

Poznámka:

Fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vymeriavací základ na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti sa znižuje o tzv. odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, ktorá je vo výške príjmu, max. 652 € mesačne.

Tabuľka č. 10	Dohoda o vykonaní práce (DoVP), dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) „zamestnávateľ: poberateľ starobného dôchodku“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	Neplatí	Neplatí
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí	Neplatí
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	19,8 %	4 %

Poznámka:

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý dôchodca bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, má však právo určiť v jednom kalendárnom mesiaci dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky. Táto OOP je vo výške príjmu, maximálne 200 eur za kalendárny mesiac. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie (starobné a rezervný fond solidarity) sa znižuje o túto OOP. Dôchodca – dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP. Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Tabuľka č. 11	Dohoda o vykonaní práce (DoVP), dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) „zamestnávateľ: poberateľ predčasného starobného dôchodku“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	Neplatí	Neplatí
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí	Neplatí
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	19,8 %	4 %

Poznámka:

Tabuľka č. 12	Dohoda o vykonaní práce (DoVP), dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) „zamestnávateľ: poberateľ invalidného dôchodku“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	Neplatí	Neplatí
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	22,8 %	7 %

Poznámka:

Tabuľka č. 13	Dohoda o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) „zamestnávateľ : žiak a študent pri príjme max. 200 eur mesačne, ak si uplatní u zamestnávateľa právo na odvodovú odpočítateľnú položku“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	Neplatí	Neplatí
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí	Neplatí
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za vykonanú prácu na základe DoBPŠ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	Neplatí	Neplatí
SPOLU	1,05 %	-

Tabuľka č. 14	Dohoda o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) „zamestnávateľ: žiak a študent pri príjme viac ako 200 eur mesačne“
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Verejné zdravotné poistenie	Neplatí	Neplatí
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)	4 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)	3 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	0,8 % z odmeny za prácu na základe DoBPŠ (bez obmedzenia)	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	0,25 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR) ! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod. ! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z odmeny za prácu na základe DoVP a DoPČ (najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	22,8 %	7 %

Poznámka:

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý študent bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, resp. či od 1. januára 2023 študent využije právo určiť dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky (ďalej iba „OOP“), alebo nie. Študent ako aj dôchodca na základe spomínaných dohôd má právo od 1. januára 2023 určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu na účely uplatnenia spomínanej OOP. Táto OOP je 200 eur za kalendárny mesiac a o túto sumu sa znižuje jeho vymeriavací základ.

Študent a dôchodca – dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP. Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Tabuľka č. 15	SZČO povinne nemocensky a dôchodkovo poistené od 1. 7. 2023 resp. 1. 10. 2023 (t.j. SZČO s príjmom vyšším ako 7 266 EUR v roku 2022) – platnosť do 30. 6. 2024 resp. 30. 9. 2024 – viď Poznámka pod tabuľkou
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 15 % z vymeriavacieho základu vypočítaného s koeficientom 1,486 zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné (VZ = (ZD + poistné odvody): 1,486) (najmenej zo 652 EUR – 97,80 EUR) Ak je SZČO súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, minimálny vymeriavací základ sa neaplikuje.
Nemocenské poistenie	4,4 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	18 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 642,50 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	6 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 39,12 EUR; najviac z 9 128 EUR – 547,68 EUR)
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí ! platí iba, ak sa rozhodne byť dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, a to 2 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 13,04 EUR; najviac z 9 128 EUR – 182,56 EUR)
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR)
ODVODY SPOLU	najmenej 313,93 eur

Poznámka:

Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024 (ak SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31. marca, odvody je povinná odvádzať od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom prekročila hranicu príjmov; ak SZČO podala daňové priznanie v predĺženej lehote, povinnosť odvádzania sociálnych odvodov jej vzniká od 1. októbra) alebo odo dňa opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. odo dňa opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2025 resp. do 30. septembra 2025), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2023 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2023 (12 × 652 eur = 7 824,00 eur), teda vyšší ako 7 824 eur.

Tabuľka č. 16	SZČO s príjmom nie vyšším ako 7 266 EUR v roku 2022 – platnosť do 30. 6. 2024 resp. 30. 9. 2024 – viď Poznámka pod tab. č. 15
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 15 % z vymeriavacieho základu vypočítaného s koeficientom 1,486 zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné (VZ = (ZD + poistné odvody) : 1,486) (najmenej zo 652 EUR – 97,80 EUR) Ak je SZČO súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, minimálny vymeriavací základ sa neaplikuje.
Nemocenské poistenie	Neplatí ! iba dobrovoľne nemocensky poistená osoba, a to 4,4 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 18 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 642,50 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 6 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 39,12 EUR; najviac z 9 128 EUR – 547,68 EUR)
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí ! platí iba, ak sa rozhodne byť dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, a to 2 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 13,04 EUR; najviac z 9 128 EUR – 182,56 EUR)
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 4,75 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR)
ODVODY SPOLU	najmenej 97,80 eur

Tabuľka č. 17	SZČO s priznaným invalidným dôchodkom s príjmom vyšším ako 7 266 EUR v roku 2022) – platnosť do 30. 6. 2024 resp. 30. 9. 2024 – viď Poznámka pod tab. č. 15
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 7,5 % z vymeriavacieho základu vypočítaného s koeficientom 1,486 zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné (VZ = (ZD + poistné odvody) : 1,486) (najmenej zo 652 EUR – 48,90 EUR) Ak je SZČO súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, minimálny vymeriavací základ sa neaplikuje.
Nemocenské poistenie	4,4 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	18 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 642,50 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	6 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 39,12 EUR; najviac z 9 128 EUR – 547,68 EUR)
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí ! platí iba dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, a to 2 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 13,04 EUR; najviac z 9 128 EUR – 182,56 EUR) !!! Dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ani fyzická osoba s priznaným invalidným dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku.
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR)
ODVODY SPOLU	najmenej 265,03 eur

Tabuľka č. 18	SZČO s priznaným invalidným dôchodkom s príjmom nie vyšším ako 7 266 EUR v roku 2022) – platnosť do 30. 6. 2024 resp. 30. 9. 2024 – viď Poznámka pod tab. č. 15
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 7,5 % z vymeriavacieho základu vypočítaného s koeficientom 1,486 zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné (VZ = (ZD + poistné odvody): 1,486) (najmenej zo 652 EUR – 48,90 EUR) Ak je SZČO súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, minimálny vymeriavací základ sa neaplikuje.
Nemocenské poistenie	Neplatí ! iba dobrovoľne nemocensky poistená osoba, a to 4,4 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR) !!! Dobrovoľne nemocensky poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ani poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 18 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 642,50 EUR) !!! Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok.
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 6 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 39,12 EUR; najviac z 9 128 EUR – 547,68 EUR) !!! Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok.
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí ! platí iba dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, a to 2 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 13,04 EUR; najviac z 9 128 EUR – 182,56 EUR) !!! Dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ani fyzická osoba s priznaným invalidným dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku.
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 4,75 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR) !!! Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok.
ODVODY SPOLU	najmenej 48,90 eur

Tabuľka č. 19	SZČO, ktorej bol priznaný starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, s príjmom vyšším ako 7 266 EUR v roku 2022 (povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba od 1. 7. 2023 resp. 1. 10. 2023) – platnosť do 30. 6. 2024 resp. 30. 9. 2024 – viď Poznámka pod tab. č. 15
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 15 % z vymeriavacieho základu vypočítaného s koeficientom 1,486 zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné (VZ = (ZD + poistné odvody) : 1,486) (najmenej zo 652 EUR – 97,80 EUR) Ak je SZČO súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, minimálny vymeriavací základ sa neaplikuje.
Nemocenské poistenie	4,4 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	18 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 642,50 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z VZ zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022 (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR)
ODVODY SPOLU	najmenej 274,81 eur

Tabuľka č. 20	SZČO, ktorej bol priznaný starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, s príjmom nie vyšším ako 7 266 EUR v roku 2022 – platnosť do 30. 6. 2024 resp. 30. 9. 2024 – viď Poznámka pod tab. č. 15
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 15 % z vymeriavacieho základu vypočítaného s koeficientom 1,486 zo základu dane z príjmu v súvislosti so SZČ z roku 2022, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné (VZ = (ZD + poistné odvody) : 1,486) (najmenej zo 652 EUR – 97,80 EUR) Ak je SZČO súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, minimálny vymeriavací základ sa neaplikuje.
Nemocenské poistenie	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond Solidarity	Neplatí
ODVODY SPOLU	najmenej 97,80 eur

Tabuľka č. 21	SZČO – podnikateľ začínajúci činnosť v roku 2024
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – vo výške podľa vlastného rozhodnutia (najmenej 97,80 EUR) Pri založení živnosti popri zamestnaní si môže podnikateľ stanoviť výšku preddavkov na zdravotné poistné aj v menšej výške ako 97,80 eur (napr. aj 0 eur).
Nemocenské poistenie	Neplatí ! iba dobrovoľne nemocensky poistená osoba, a to 4,4 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR) !!! Dobrovoľne nemocensky poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ani poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 18 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 642,50 EUR) !!! Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok.
Dôchodkové poistenie -invalidné	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 6 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 39,12 EUR; najviac z 9 128 EUR – 547,68 EUR) !!! Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok.
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí ! platí iba dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, a to 2 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 13,04 EUR; najviac z 9 128 EUR – 182,56 EUR) !!! Dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ani fyzická osoba s priznaným invalidným dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku.
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond solidarity	Neplatí ! platí iba dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a to 4,75 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR) !!! Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok.
ODVODY SPOLU	najmenej 97,80 eur (pri založení živnosti popri zamestnaní 0 eur)

Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych a iných orgánov právnických osôb

Tabuľka č. 22	Spoločník s.r.o., konateľ s.r.o., členovia štatutárnych orgánov a iných orgánov poberajúci pravidelnú odmenu za výkon funkcie
	S.r.o.	Spoločník, konateľ, člen
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z príjmu každého spoločníka, konateľa, člena v príslušnom mesiaci	preddavky – 4 % z príjmu spoločníka, konateľa, člena v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	1,4 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 127,79 EUR)	1,4 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 127,79 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	Neplatí	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	1 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 91,28 EUR)	1 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 91,28 EUR)
Garančné poistenie	Neplatí	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	35,15 %	13,4 %

Tabuľka č. 23	Spoločník s.r.o., konateľ s.r.o., členovia štatutárnych orgánov a iných orgánov poberajúci nepravidelnú odmenu za výkon funkcie
	S.r.o.	Spoločník, konateľ, člen
Verejné zdravotné poistenie	preddavky – 11 % z príjmu každého spoločníka, konateľa, člena v príslušnom mesiaci	preddavky – 4 % z príjmu spoločníka, konateľa, člena v príslušnom mesiaci
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	14 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 1 277,92 EUR)	4 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 365,12 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	3 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 273,84 EUR)	3 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 273,84 EUR)
Úrazové poistenie	Neplatí	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	Neplatí	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z vymeriavacieho základu spoločníka, konateľa, člena (najviac z 9 128,00 EUR na 1 osobu – 433,58 EUR)	Neplatí
SPOLU	32,75 %	11,0 %

Tabuľka č. 24	Osoba podieľajúca sa na základnom imaní spoločnosti so sídlom v SR, ak v roku 2024 poberá podiel na zisku dosiahnutého v predchádzajúcich rokoch
	Spoločnosť – platiteľ dividendy	Príjemca dividendy – spoločník
Verejné zdravotné poistenie – dividendy z účtovného obdobia od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012	Neplatí	Poistné sa platí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia v sadzbe 10 % z celoročného maximálneho vymeriavacieho základu (preddavky sa neplatia) (najviac zo 78 240 EUR – 7 824 EUR) V prípade osôb so zdravotným postihnutím 5 % z celoročného maximálneho vymeriavacieho základu, najviac 3 912 eur)
Verejné zdravotné poistenie – dividendy z účtovného obdobia od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016	preddavky (za príjemcu dividend) – 14 % z vyplatenej sumy dividendy (najviac zo 78 240 EUR – 10 953,60 EUR = max. poistné za rok)	Platí spoločnosť.
Verejné zdravotné poistenie – dividendy z účtovného obdobia od 1. 1. 2017	Neplatí	Neplatí
Nemocenské poistenie	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí	Neplatí
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí	Neplatí
Úrazové poistenie	Neplatí	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí	Neplatí
Garančné poistenie	Neplatí	Neplatí
Rezervný fond solidarity	Neplatí	Neplatí

Tabuľka č. 25	Osoba, ktorá dosiahla príjem podľa § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z kapitálového majetku) alebo podľa § 8 zákona o dani z príjmov (ostatné príjmy)
Verejné zdravotné poistenie	preddavky neplatí Poistné sa zaplatí až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia v sadzbe 15 % (7,5 % v prípade osôb so zdravotným postihnutím) z dosiahnutého čiastkového základu dane z príjmov.
Nemocenské poistenie	Neplatí
Dôchodkové poistenie – starobné	Neplatí
Dôchodkové poistenie – invalidné	Neplatí
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	Neplatí
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond solidarity	Neplatí

Tabuľka č. 26

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu

„športová organizácia: športovec“

Športová organizácia

Športovec s profi zmluvou

Verejné zdravotné poistenie

preddavky – 11 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci

(najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 29,57 EUR)

preddavky – 4 % z príjmu v príslušnom mesiaci

(najmenej z 268,88 EUR na 1 zamest. – 10,75 EUR)

Nemocenské poistenie

1,4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 127,79 EUR)

1,4 % z vymeriavacieho základu

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 127,79 EUR)

Dôchodkové poistenie

– starobné

14 % z vymeriavacieho základu zamestnanca

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 1 277,92 EUR)

4 % z vymeriavacieho základu

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 365,12 EUR)

Dôchodkové poistenie

– invalidné

3 % z vymeriavacieho základu zamestnanca

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 273,84 EUR)

3 % z vymeriavacieho základu

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 273,84 EUR)

Úrazové poistenie

0,8 % z príjmu každého zamestnanca v príslušnom mesiaci (bez obmedzenia)

Neplatí

Poistenie v nezamestnanosti

0,5 % z vymeriavacieho základu

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)

1 % z vymeriavacieho základu

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamestn. – 91,28 EUR)

Poistenie na financovanie podpory v čase skrátenej práce

0,5 % z vymeriavacieho základu

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 45,64 EUR)

Neplatí

Garančné poistenie

0,25 % z vymeriavacieho základu zamestnanca

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 22,82 EUR)

! neplatí pre zamestnávateľov, na ktorých nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. – štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, obce, zastupiteľské úrady, a pod.

! neplatí sa za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa

Neplatí

Rezervný fond

solidarity

4,75 % z vymeriavacieho základu zamestnanca

(najviac z 9 128,00 EUR na 1 zamest. – 433,58 EUR)

Neplatí

Tabuľka č. 27	Dobrovoľne poistená osoba
Verejné zdravotné poistenie	preddavok – 15 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 97,80 EUR) preddavok – 7,5 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 48,90 EUR), ak ide o osobu so zdravotným postihnutím
Nemocenské poistenie	4,4 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 28,68 EUR; najviac z 9 128 EUR – 401,63 EUR)
Dôchodkové poistenie – starobné	18 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 117,36 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 643,04 EUR)
Dôchodkové poistenie – invalidné	6 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 39,12 EUR; najviac z 9 128 EUR – 1 643,04 EUR)
Úrazové poistenie	Neplatí
Poistenie v nezamestnanosti	2 % z ňou určeného vymeriavacieho základu (najmenej zo 652 EUR – 13,04 EUR; najviac z 9 128 EUR – 182,56 EUR)
Garančné poistenie	Neplatí
Rezervný fond solidarity	4,75 % z ňou určeného vymeriavacieho základu * (najmenej zo 652 EUR – 30,97 EUR; najviac z 9 128 EUR – 433,58 EUR)

Dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže využiť každá osoba, ktorá nie je v Sociálnej poisťovni povinne poistená (napr. študent alebo nezamestnaná osoba), ale aj osoba, ktorá už v Sociálnej poisťovni poistená je (napr. ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba). Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimkou sú dôchodcovia, ktorí (podľa druhu priznaného dôchodku) si nemôžu vybrať zo všetkých kombinácií dobrovoľného poistenia.

Záujemca o dobrovoľné poistenie si môže vybrať a využiť niektorý z balíkov dobrovoľného poistenia:

1. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (nemôže ho využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO)

2. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie (nemôže ho využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO)

3. Dobrovoľné dôchodkové poistenie (nemôže ho využiť osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom)

4. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti – túto kombináciu môže využiť len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, a to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného a starostlivosti o dieťa a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

5. Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti – túto kombináciu môže využiť len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, a to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Balíky číslo 1, 2, 4 a 5 nemôžu využiť osoby s priznaným starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a poberatelia akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Ak na základe právnych predpisov členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska fyzická osoba podlieha povinnému poisteniu členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska, táto osoba v danom období nemôže podliehať systému dobrovoľného nemocenského poistenia a/alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti Slovenskej republiky, to znamená, že v tomto prípade nemôže byť dobrovoľne poistená podľa balíkov č. 1, 2, 4 a 5. Takéto osoby môžu byť na Slovensku len dobrovoľne dôchodkovo poistené.

* Pokiaľ osoba platí poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie, je povinná platiť aj poistné do rezervného fondu solidarity.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou, pričom poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

Ing. Dušan Dobšovič

1. Poistné odvody za zamestnanca – základné zásady

Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie platené zamestnávateľom v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ zákon o dani z príjmov“). Platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia možno zahrnúť k tzv. osobným nákladom.

V podmienkach podnikania zamestnávateľov ide o platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať zamestnávateľ za svojich zamestnancov.

Platby zdravotného poistenia sú predmetom úpravy zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“). Tento právny predpis člení zdravotné poistenie na dva základné druhy, a to verejné poistenie a individuálne zdravotné poistenie.

Platby sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať zamestnávateľ za svojich zamestnancov sú predmetom úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“). Spomínaný zákon upravuje poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné poistenie, poistné na dôchodkové invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu.

Zamestnávateľ a poistné odvody zamestnanca a daň z príjmov

Príklad 1

Daňovník bol zamestnaný od januára do júna na pracovný pomer vo firme. Za toto obdobie mu bolo vyhotovené potvrdenie o príjme od zamestnávateľa. Od júla do decembra bol dobrovoľne nezamestnaný, nemal žiadny zdaniteľný príjem a platil si poistenie do zdravotnej a Sociálnej poisťovne ako samoplatca. Môže si daňovník okrem údajov z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa uplatniť v daňovom priznaní aj výdavok na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platil za obdobie júl – december ako samoplatca? Ak áno, aké potvrdenia treba o zaplatenom poistnom na uplatnenie výdavku (zrejme potvrdenia od poisťovní o výške zaplateného poistenia)? A aké daňové priznanie, ktorého typu sa v tomto prípade má použiť (typ A?)?

Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sú základom dane (čiastkovým základom dane) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Legislatívna skratka „poistné a príspevky“ je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov, pričom v kontexte s týmto ustanovením sa poistným a príspevkami rozumejú poistné na verejné zdravotné poistenie [napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“)], poistné na sociálne poistenie [zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)], poistné na sociálne zabezpečenie [zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a príspevky na starobné dôchodkové sporenie [zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“)] alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Daňovník s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktorý je aj dobrovoľne poistenou osobou, si môže pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov uplatniť zaplatené dobrovoľné poistné buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov si daňovník môže však uplatniť len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov, t. j. preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti. Keďže daňovník od júla nepoberal príjmy zo závislej činnosti, dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť od júla do decembra, nie je možné uplatniť pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

Poistné odvody z pohľadu DPH

Z pohľadu problematiky DPH treba poznamenať, že platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie nie je z hľadiska zákona o DPH považované za zdaniteľné plnenie, a z tohto dôvodu tak nemá na DPH žiadny vplyv.

Ako je to v účtovníctve

Čo sa týka podvojného účtovníctva, odvody poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, ktoré uhrádza zamestnávateľ v zákonom určenej výške povinne za zamestnancov, sa účtujú na ťarchu účtu 524-Zákonné sociálne poistenie a v prospech účtu 336-Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

V rámci jednoduchého účtovníctva sa poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v zmysle zákona o sociálnom poistení resp. zákona o zdravotnom poistení účtovne v peňažnom denníku uvádzajú medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

2. Mzdy v podnikateľskej praxi

Nárok na mzdu patrí medzi základné práva zamestnanca, pričom zásadným garančným ustanovením nároku na mzdu je § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Z uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že v čase, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, mu nemôže vzniknúť nárok na mzdu (s výnimkou ustanovenou prostredníctvom § 122 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa totiž ustanovuje, že tomuto zamestnancovi sa z titulu sviatku mesačná mzda nekráti, aj keď z dôvodu sviatku nepracoval.

Mzda ako taká predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Naopak, za mzdu sa však nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu v deň určený na výplatu v zmysle pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a to počas pracovného času a na pracovisku, s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodol iný čas alebo iné miesto výplaty mzdy. Výplatný termín sa v zmysle § 43 ods. 2 a 3 a § 44 ods. 1 Zákonníka práce uvádza ako jedna z podstatných podmienok v pracovnej zmluve, prípadne v písomnom oznámení zamestnancovi [viď § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce]. Pritom postačuje uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, ak táto obsahuje ustanovenia o výplatnom termíne.

Zamestnanec, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhol (tzv. domácky zamestnanec), sa môže so zamestnancom dohodnúť na výplate mzdy formou výplaty za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť pre výplatu, alebo zamestnanec pracuje na vzdialenom pracovisku, je zamestnávateľ povinný zaslať mzdu zamestnancovi na svoje nebezpečenstvo a náklady tak, aby mzda bola doručená zamestnancovi v deň určený na jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň. Zamestnanec sa však môže dohodnúť so zamestnávateľom na inom spôsobe výplaty. Zamestnanec má možnosť dohodnúť odloženie výplaty na ďalší deň, písomne splnomocniť inú osobu na prevzatie výplaty, alebo dohodnúť zasielanie svojej mzdy na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike.

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ poskytoval medzi výplatnými termínmi zamestnancom preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Táto dohoda už nemusí byť priamo súčasťou pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.

Zákonník práce garantuje zamestnancovi termín, do kedy musí zamestnávateľ vyplatiť za vykonanú prácu mzdu. Mzda je vo všeobecnosti v zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce splatná pozadu za mesačné obdobie, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnuté inak. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve nedohodlo iné obdobie. Napríklad, mzda za prácu vykonávanú v mesiaci december 2023 musí byť vyplatená najneskôr do 31. januára 2024, ak nie je obdobie splatnosti mzdy vyslovene inak dohodnuté.

?Príklad 2

Výplatný termín u zamestnávateľa je dohodnutý na 20-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ tvrdí, že je dočasne krátkodobo insolventný. Z tohto dôvodu 20. decembra 2023 nevyplatí zamestnancom mzdy za mesiac november 2023. V podstate tak urobil svojvoľne, bez dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ tvrdí, že uvedené mzdy vyplatí do konca januára 2024.

Zamestnávateľ je povinný v danom prípade vyplatiť mzdy najneskôr do konca decembra 2023. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce je možné pre výplatu mzdy dohodnúť aj dlhšie alebo kratšie ako mesačné obdobie (napr. týždňové, prípadne aj denné) ustanovené zákonom, ako aj odloženie výplaty niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie (napr. mzdy za prácu nadčas na obdobie, kedy bude zamestnanec čerpať náhradné voľno), príp. aj dohodnúť postup v prípade dočasnej platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Túto dohodu však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak v uvedenom prípade nedošlo k dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom, je postup zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce.

Zamestnanec má možnosť pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť, do 15 dní po uplynutí splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. V danom prípade to teda znamená, že ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu za mesiac november 2023 do 15. januára 2024 môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá je splatná počas dovolenky, ešte pred nástupom zamestnanca na dovolenku. Túto povinnosť má však zamestnávateľ len v prípade, že o takýto postup zamestnanec požiada.

Obdobne je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za predchádzajúce mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru s výnimkou prípadu, že sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na inom riešení, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 Zákonníka práce, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike v prípadoch, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodnú. Zamestnávateľovi sa súčasne ukladá zabezpečiť, aby zamestnancovi boli peňažné prostriedky pripísané na ním určený účet najneskôr v deň určený na výplatu. Zamestnanec môže v tejto súvislosti požiadať zamestnávateľa, aby mu zasielal časti mzdy aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Mzdy a ich režim z pohľadu dane z príjmov

Z pohľadu zamestnávateľa predstavuje mzda daňovo uplatniteľný náklad už pri jej zúčtovaní – t. j. bez ohľadu na jej skutočné vyplatenie [viď § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej iba „zákon o dani z príjmov“)]. Medzi daňovo účinné mzdové náklady patria tak jednotlivé zložky miezd vrátane odmien za dohody vykonávané mimo pracovného pomeru a ďalej odmeny za činnosť spoločníkov s. r. o., komplementárov a členov družstva pre spoločnosť (družstvo) ako aj náhrady miezd prislúchajúce zamestnancom podľa predpisov pracovného práva.

V prípade plnení nad rámec nárokov vyplývajúcich z týchto predpisov je významná skutočnosť, či ide o ďalšie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom, a ďalej to, či zo Zákonníka práce, resp. iných pracovnoprávnych predpisov vyplýva možnosť ich rozšírenia v kolektívnej zmluve. Kolektívnu zmluvu na tieto účely môže nahradiť vnútorný predpis zamestnávateľa iba v tom prípade, ak to pripúšťa Zákonník práce.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 4 zákona o dani z príjmov sa za daňovo uplatniteľné výdavky považujú od 1. 1. 2019 aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené okrem iného aj na:

– odmenu za produktívnu prácu žiaka odbornej školy a to najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,

– podnikové štipendium žiaka odbornej školy.

Mzdy a súvisiace poistné pri konte pracovného času

Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. To znamená, že zamestnávateľ

– účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zúčtované mzdy zamestnancom za december zaúčtuje v období december na nákladových a záväzkových účtoch,

– účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zúčtované mzdy zamestnancom za december zaúčtuje v období december v knihe záväzkov.

Zákon o dani z príjmov v zmysle ustanovenia § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane z príjmov sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Príklad 3

Zamestnanec pracujúci v rámci „konta pracovného času“ má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V decembri 2023 odpracuje v každom týždni iba 30 hodín. Hodinová mzda zamestnanca je stanovená na 6 eur / hod. Neodpracované hodiny zamestnanec odpracuje až v januári 2024.

Zákon o dani z príjmov v rámci § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Mzda zamestnanca za mesiac december 2023 pri ustanovenom pracovnom čase činí 960 eur (6 €/hod × 40 hodín × 4 týždne). Mzda za skutočne odpracovaný čas je : 720 eur (6 €/hod × 30 hodín × 4 týždne). Zamestnávateľ na konci účtovného obdobia 2023 rozdiel medzi skutočne odpracovaným pracovným časom (120 hodín) a ustanoveným pracovným časom (160 hodín) zúčtuje prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.

Rok 2023:

Účtovný prípad	Suma v €	MD	D
Skutočne odpracovaný pracovný čas	720	521	331
Povinné poistné za skutočne odpracovaný čas	253,44	524	336
Konto pracovného času:
a) mzdové náklady	240	381	331
b) povinné poistné	84,48	381	336

Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca zahrnuje do základu dane. Súčasťou základu dane v zdaňovacom období 2023 budú tak nielen mzdové náklady a povinné poistenie za skutočne odpracovaný pracovný čas, ale v súlade s § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov aj mzdové náklady a povinné poistné účtované v zdaňovacom období 2023 prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 381 – Náklady budúcich období.

V nasledujúcom zdaňovacom období (január 2024), zamestnanec v decembri 2023 neodpracované hodiny odpracoval. Za tohto predpokladu sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane v zmysle § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov zahŕňať nebude.

Rok 2024:

Účtovný prípad	Suma v €	MD	D
Mzdové náklady	240	521	381
Povinné poistné	84,48	524	381

Daňový režim u zamestnanca

Príjmy zo závislej činnosti vo forme mzdy sa zdaňujú v čase plnenia – a to tak voči zamestnancom ako aj daňovým úradom. To znamená, že tieto príjmy podliehajú zdaneniu v čase skutočnej výplaty, pripísania k dobru alebo inej forme plnenia. Nemalo by teda dochádzať k situáciám, že mzda nebola vyplatená, ale preddavok na daň bol zrazený a aj odvedený príslušnej inštitúcii. Toto je totiž zásadná chyba a na takýto nesprávny postup následne nadväzujú ostatné problémy. Ak mzda nie je v skutočnosti vyplatená, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti sa nezráža a teda ani neodvádza príslušnému správcovi dane, pretože k plneniu v skutočnosti nedošlo.

V zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov vyplýva, že mesačný preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na skutočnosť, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti tak nemožno zraziť zo mzdy, ktorá je len zaúčtovaná v účtovníctve zamestnávateľa a nie je skutočne vyplatená zamestnancovi. To znamená, že ak sa napr. mzda vyplatí dva roky pozadu, zdaní sa v čase skutočného vyplatenia, pričom nie je podstatné to, že sa týka predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Výnimka existuje pri nepeňažnom charaktere príjmu zo závislej činnosti, pretože v takom prípade zraziť preddavok na daň nie je z čoho vykonať. V takýchto prípadoch sa preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú. Ani v uvedených prípadoch teda zrážku preddavku na daň nerealizuje zamestnávateľ daňovému úradu už pri zaúčtovaní mzdového nákladu. Zrážka preddavku na daň je viazaná vždy na skutočnú výplatu. Odvod preddavku na daň nastáva potom v nadväznosti na uvedené najneskôr do piatich dní po dni výplaty.

Z pohľadu zamestnanca je však v uvedenej súvislosti nevyhnutné pripomenúť ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 spomínaného právneho predpisu plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že čo „neplynulo“ zamestnancovi do tohto dátumu (príjem, ktorý mu nebol fyzicky vyplatený), nemožno zahrnúť do zdaniteľných príjmov zamestnanca za predchádzajúci rok.

Príjem, ktorý bol zamestnancovi len zúčtovaný, ale nevyplatený do 31. januára nasledujúceho roka, sa nemôže zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok predchádzajúci, rovnako ako ani do potvrdenia o zdaniteľnom príjme. Keď sa tento príjem v skutočnosti vyplatí, vtedy sa zdaní, odvedie preddavok na daň a zahrnie do zdaniteľných príjmov príslušného zdaňovacieho obdobia.

Mzdy a aspekt DPH

Z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) nepredstavuje mzda ako taká predmet tejto dane, a z tohto dôvodu nemá vplyv na DPH.

Príklad 4

Ak spoločnosť s. r. o. – platiteľ DPH, bude refakturovať mzdu svojho zamestnanca, musí na faktúre uvádzať výšku mzdy + DPH?

Refakturáciou služby sa vo všeobecnosti chápe vyhotovenie faktúry zákazníkovi obstarávateľom služby. V prípade refakturácie mzdy ide konkrétne o deklarovanie dodávky služby za protihodnotu vo forme mzdy vo faktúre v rámci obchodného vzťahu, pri ktorom poskytovateľ služby nerealizuje dodávku vlastnými kapacitami, ale vykonanie služby objedná vo svojom mene u inej osoby.

Podľa zákona o DPH platí, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju aj dodala. Ak ide o službu, ktorá podlieha dani z pridanej hodnoty, potom k uvedenej službe musí platiteľ dane pri refakturácii uplatniť samotnú daň z pridanej hodnoty. Ak zdaniteľná osoba pri obstaraní služby koná vo svojom mene a na svoj účet s následným požadovaním úhrady od inej osoby, ide v podstate o obstaranie služby vo svojom mene pre inú osobu, tzv. refakturáciu služby. To znamená, že sa uplatňuje daň pri preúčtovaní služieb, ak sú tieto nakúpené v mene a na účet platiteľa dane od osoby podliehajúcej dani, a následne tieto služby platiteľ dane vyúčtuje inej osobe ako samostatné plnenie. Takéto plnenie sa považuje za zdaniteľné plnenie platiteľa dane a je povinný uplatniť k preúčtovanému zdaniteľnému plneniu sadzbu dane prislúchajúcu poskytnutej službe.

Pre úplnosť možno pripomenúť v uvedenej súvislosti aj problematiku dočasného pridelenia zamestnancov. Dočasné pridelenie pracovníkov resp. zamestnancov je potrebné chápať ako službu, ktorú poskytuje štandardný zamestnávateľ pre užívateľského zamestnávateľa, zameranú na prenájom zamestnancov na určitý čas za účelom vykonávania pracovných činností podľa zadania užívateľského zamestnávateľa. Poskytnutie resp. dočasné pridelenie zamestnancov sa uskutočňuje na základe obchodných vzťahov (upravených Obchodným zákonníkom) resp. zmluvnou formou za určitú finančnú náhradu, ktorá predstavuje odplatu za poskytnutú službu. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedená výška odplaty môže predstavovať len refundáciu nevyhnutných nákladov, bez prirážky resp. zisku, ktoré užívateľský zamestnávateľ uhrádza štandardnému zamestnávateľovi, posudzuje sa dočasné pridelenie zamestnancov v oblasti uplatňovania dane z pridanej hodnoty za poskytnutie služby za protihodnotu.

V prípade dočasného pridelenia zamestnancov sa určí miesto dodania služby podľa všeobecného (základného) pravidla, tzn. podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o DPH za predpokladu, že užívateľský zamestnávateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Účtovný pohľad na mzdy

V kontexte s predpismi podvojného účtovníctva sa mzdové nároky zamestnancov v pracovno-právnom pomere ako aj mzdové nároky fyzických osôb, s ktorými zamestnávateľ uzatvoril dohody o vykonaní práce účtujú na ťarchu účtu 521-Mzdové náklady a v prospech účtu 331-Zamestnanci. Podkladom pre účtovanie sú zúčtovacie a výplatné listiny, prípadne iné doklady tieto listiny nahradzujúce, zásadne v hrubých sumách.

Mzdové nároky spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti sa účtujú na ťarchu účtu 522-Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, a v prospech účtu 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti. Na tomto účte sa totiž účtujú záväzky voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditných spoločností a členom družstiev z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia.

Pre úplnosť možno poznamenať, že v záujme dodržania zásady účtovania nákladov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, je povinný daňový subjekt na konci účtovného obdobia zaúčtovať aj prémie a odmeny za bežný rok formou vytvorenia rezervy, pričom ich výplata prebehne v nasledujúcom roku. Obdobne je povinný zaúčtovať do nákladov bežného roka aj náhrady za nevyčerpanú dovolenku formou vytvorenia rezervy na nevyčerpané dovolenky, na ktorú vznikol zamestnancom nárok, ako aj prislúchajúce zákonné poistenie platené do fondov.

V rámci sústavy jednoduchého účtovníctva sú tzv. pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov obsiahnuté v § 7 Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej iba „Postupy účtovania v JÚ“). V zmysle tohto ustanovenia sa zúčtovanie miezd zamestnancov vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa § 39 zákona o dani z príjmov. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:

a) mzdy,

b) odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

c) daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d) vyplateného preddavku na mzdu.

V peňažnom denníku sa vyplatenie mzdy zaúčtuje medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „Mzdy“. Takto zaúčtované výdavky obsahujú:

a) čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane vyplateného daňového bonusu, a to z prostriedkov zamestnávateľa (§ 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov),

b) poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov),

c) daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

d) daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno,

e) príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

f) iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu.

3. Daňový aspekt poistenia

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu – spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí.

Poistenie ako také môže vzniknúť buď zo zákona – tzv. povinné poistenie (napr. povinné poistenie motorových vozidiel, poistenie podnikateľských rizík – autorizovaný architekt, reštaurátor, daňový poradca, audítor, patentový zástupca atď.), alebo môže byť dobrovoľné (napr. poistenie majetku proti krádeži alebo živelným pohromám).

Poistné plnenie, resp. poistná náhrada predstavuje peňažné alebo naturálne plnenie poisťovne poskytované pri vzniku poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy alebo iného právneho aktu (zákona a pod.). Zmyslom poistného plnenia je úhrada poistných potrieb, pričom skutočný rozsah úhrady týchto potrieb (intenzita poistnej ochrany) je ovplyvňovaný predovšetkým existujúcim typom poistenia. Z pohľadu zákona o dani z príjmov možno prijaté poistné plnenia analyzovať v štruktúre fyzických osôb a právnických osôb.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie

Platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia možno zahrnúť k tzv. osobným nákladom. V podmienkach podnikania fyzických osôb ide o platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať podnikateľ. Platby zdravotného poistenia sú predmetom úpravy zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“). Tento právny predpis člení zdravotné poistenie na dva základné druhy, a to verejné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Platby sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať zamestnávateľ za svojich zamestnancov sú predmetom úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“). Spomínaný zákon upravuje poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné poistenie, poistné na dôchodkové invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu.

Poistenie z pohľadu dane z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) výslovne v rámci daňových výdavkov nespomína výdavky na poistné. Napriek tomu však v otázke posudzovania daňovej uplatniteľnosti výdavkov tohto charakteru je potrebné za daňové výdavky posudzovať poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane a to v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákonodarca považuje teda náklady na poistenie za taký výdavok daňovníka, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje príjem daňovníka pre prípad vzniku nepredvídanej náhodnej udalosti.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v prípade povinne zmluvného poistenia sa podnikateľovi pod hrozbou sankcie ukladá povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a v prípade zákonného poistenia poistenie dokonca vznikne bez ohľadu na vôľu poisteného, výdavok podnikateľa na takéto poistenie možno zahrnúť do výdavkov vynaložených na zabezpečenie zdaniteľných príjmov [§ 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Aj v tomto prípade však musí platiť, že vec alebo činnosť, na ktoré sa poistenie vzťahuje, slúžia na dosahovanie zdaniteľných príjmov podnikateľa.

V prípade dobrovoľných zmluvných poistení je na úvahe podnikateľa, či poistnú zmluvu uzavrie alebo nie. Ak podnikateľ uzavrie poistnú zmluvu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti a poistenie sa bude priamo týkať rizík, ktoré sú s podnikateľskou činnosťou spojené, poistné na toto poistenie môže podnikateľ zahrnúť do daňových nákladov. Do daňových nákladov však nemožno zahrnúť poistenia, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou podnikateľa. Ak sa poistenie týka predmetu, ktorý sa len sčasti využíva na podnikanie (napr. rodinný dom, v ktorom je zriadená prevádzkareň podnikateľa), poistné na takéto poistenie možno do nákladov zahrnúť len v pomernej výške.

Príklad 5

Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti. Je možné výdavky na platenie poistného považovať za daňovo uplatniteľné u spoločnosti?

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Príklad 6

Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné poistenie. Je možné tieto výdavky u zamestnávateľa považovať za daňovo uznané?

Ak si zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom akte zamestnávateľa dohodnú poskytnutie benefitu – príspevku na životné poistenie zamestnanca, tento príspevok predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a možno ho podľa zákona o dani z príjmov považovať za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti, ktorá ho poskytne, za podmienky, že bol zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti, z ktorého vzniká následne aj povinnosť odviesť odvody ako z príjmov zo závislej činnosti.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie

Poistné plnenia fyzickým osobám

Poistné náhrady z titulu zdravotného a sociálneho poistenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v z.n.p. a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, od dane z príjmov oslobodený.

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. predmetom druhej časti zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z.n.p. Za podmienok uvedených v rámci § 2 až § 7 tohto zákona ide o úhradu lekárskych preventívnych prehliadok, neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a kúpeľnej starostlivosti.

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe individuálneho zdravotného poistenia je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení determinovaný zmluvou o poistení uzavretou v intenciách § 788 až § 791 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka sociálneho poistenia zákon o dani z príjmov odkazuje na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p., ktorý v rámci § 2 zaň považuje

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

b) dôchodkové poistenie, a to

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených spomínaným zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.

Príklad 7

Pán XY časť mesiaca marec odpracoval a časť bol uznaný ako práceneschopný. Za odpracovanú časť mesiaca mu prináleží príjem zo závislej činnosti 520 eur. Pán XY dostal nemocenské dávky vo výške 88,60 eur.

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti a vyplatené nemocenské dávky sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 520 eur, ktorý zamestnávateľ preddavkovo zdaní podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Nemocenské dávky v sume 88,60 eur predstavujú plnenie zo sociálneho poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.

Príklad 8

Pani XY je od 1. apríla 2024 na materskej dovolenke a poberá materské. Do 1. apríla mala príjmy zo závislej činnosti a vo februári a marci 2023 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v sume 3 000 eur.

Pani XY pri podávaní daňového priznania za celé zdaňovacie obdobie nezahrnie do zdaniteľných príjmov úhrn vyplateného materského v roku 2024, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2024 až marec 2024 a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré jej plynuli v mesiacoch február 2024 a marec 2024.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to

a) zo starobného poistenia – starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok,

b) z invalidného poistenia – invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Príklad 9

Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 385 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 385 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.

Podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to vo forme úrazového príplatku, úrazovej renty, jednorazového vyrovnania, tzv. pozostalostnej úrazovej renty, jednorazového odškodnenia, pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného, rekvalifikácie a rekvalifikačného, náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady nákladov spojených s liečením ale aj prípadných náhrad nákladov spojených s pohrebom.

Na základe § 13 ods. 4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z garančného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka garančného poistenia a z poistenia v nezamestnanosti dávka v nezamestnanosti.

Príklad 10

Pani XY poberá od 1. marca 2024 podporu v nezamestnanosti. Do 1. marca 2024 mala príjmy zo závislej činnosti. Od 1. apríla 2024 si našla zamestnanie v inej firme, s ktorou uzatvorila pracovný pomer na dobu určitú do konca zdaňovacieho obdobia.

Pani XY pri vysporadúvaní svojej daňovej povinnosti za celé zdaňovacie obdobie 2024 nezahrnie úhrn obdŕžanej podpory v nezamestnanosti za mesiace marec 2024, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2024 a február 2024 a za obdobie apríl 2024 až december 2024.

Nemocenské zabezpečenie a úrazové zabezpečenie

Zákon o dani z príjmov v prípade nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia osobitne odkazuje na zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ktorý upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov. Na tieto kategórie osôb sa totiž zákon o sociálnom poistení nevzťahuje (viď § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

Z nemocenského zabezpečenia sa v zmysle uvedeného právneho predpisu poskytuje náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, nemocenské, vyrovnávacia dávka a materské. Rozsah a spôsob náhrady škody v rámci úrazového zabezpečenia spomínanej kategórie osôb je predmetom § 20 spomínaného zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Všetky uvedené poistné plnenia sú tak od dane z príjmov spomínanej kategórie fyzických osôb oslobodené.

Starobné dôchodkové sporenie a súvisiace plnenia z toho sporenia

Zákon o dani z príjmov v prípade dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia odkazuje na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa § 29 tohto právneho predpisu sa môže zo starobného dôchodkového sporenia za podmienok ustanovených týmto zákonom vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, a to formou:

– doživotného dôchodku,

– dočasného dôchodku,

– programového výberu.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa vypláca aj tzv. pozostalostný dôchodok – a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok.

V uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že zo starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú nielen dôchodky, ale aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia (dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, výnos z investovania) sa zahŕňajú pod spoločný pojem „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia“ s odkazom na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Všetky uvedené poistné plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené.

Povinné zahraničné poistenia rovnakého druhu

V prípadoch, keď fyzickej osobe plynú plnenia z doteraz uvedených titulov zo zahraničia (napr. zahraničné penzie), takéto príjmy vyplývajúce z povinného zahraničného poistenia sú rovnako od dane z príjmov oslobodené v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Poistné náhrady z titulu výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia vybraných kategórií fyzických osôb

V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov je príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok výsluhového zabezpečenia a služieb sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranárskeho zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti od dane z príjmov oslobodený.

Poistné plnenia z titulu poistenia osôb, poistenia pre prípad dožitia a z doplnkového dôchodkového sporenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb, s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. poskytnutý fyzickej osobe od dane z príjmov oslobodený.

V prípade poistenia osôb je teda v zásade potrebné vychádzať z § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno poistenie fyzickej osoby dojednať pre prípad telesného poškodenia (tzv. úrazové poistenie), smrti, dožitia určitého veku alebo inej poistnej udalosti.

Príklad 11

Pán XY uzatvoril s komerčnou poisťovňou úrazové poistenie na obdobie 10 rokov. Po 2 rokoch od uzatvorenia tohto poistenia mal v domácnosti úraz. Z tohto titulu mu poisťovňa vyplatila naraz sumu 800 eur.

V zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je poistenie telesného poškodenia osôb (tzv. úrazové poistenie) potrebné na účely zákona o dani z príjmov považovať za poistenie osôb. Nakoľko v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov nie je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb od dane oslobodený len v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z doplnkového dôchodkového sporenia, pánovi XY v predmetnom prípade povinnosť priznať plnenie poisťovne v sume 800 eur v rámci daňového priznania nevzniká.

Na plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a na plnenia z doplnkového dôchodkového sporenia sa teda v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov oslobodenie od dane nevzťahuje. Je to tak z dôvodu, že spomínané druhy poistenia majú charakter tzv. kapitálového poistenia (resp. sporenia), kde nárok na vyplatenie poistnej sumy vznikne dožitím poisteného konca doby, na ktorú bolo poistenie dojednané. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov totiž:

– podľa písm. d) platí, že dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sú príjmami z kapitálového majetku, pričom rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa § 15 písm. d) a § 19 spomínaného zákona,

– podľa písm. e) platí, že plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sú rovnako príjmami z kapitálového majetku, pričom, rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Treba pre úplnosť uviesť, že zo spomínaných príjmov, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ak uvedené príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

Poistné plnenia ako náhrady škôd

V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sú príjmy v podobe prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) zákona o dani z príjmov, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté fyzickej osobe od dane z príjmov oslobodené.

Okrem prípadu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorú má právo fyzická osoba za predpokladu, že nebolo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, sa spomínaný titul oslobodenia nevzťahuje ani na nasledujúce výnimky:

Náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona o dani z príjmov.

Príklad 12

Zamestnanec XY utrpel pracovný úraz. Dostal plnenie zo svojej úrazovej poistky, ako aj jednorazové vyrovnanie z úrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Plnenie, ktoré dostal zamestnanec XY z vlastnej úrazovej poistky, je plnením z poistenia osôb, ktoré je podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Plnenie, ktoré dostal z úrazového poistenia zamestnávateľa, rovnako dani podliehať nebude, avšak v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad 13

Podnikateľ XY podniká ako samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov. Okrem iných aktivít hospodári na pôde o výmere 120 ha. V poisťovni si poistil úrodu proti živelným udalostiam. V priebehu roka mu povodeň zničila celú úrodu sladovníckeho jačmeňa. Od poisťovne dostal za jačmeň poistnú náhradu 60 000 eur.

Náhrada škody za jačmeň nebude oslobodená od dane, pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona o dani z príjmov ide o náhradu za stratu na zdaniteľnom príjme (ide teda o náhradu za úrodu, ktorá by sa dosiahla, keby nebolo škodovej udalosti).

Náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a) spomínaného zákona, do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

Už počnúc rokom 2020 platí, že ak ide o plnenie vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane v zdaňovacom období vyplatenia plnenia vo výške násobku sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnej v roku vyplatenia plnenia a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, a to počnúc rokom, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur, pričom plnenie nad takto ustanovenú sumu je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka.

To znamená, že plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody, resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne, sú u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci totiž uprednostňovali pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty.

V prípade jednorazového odškodnenia má poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia častokrát nemajú inú možnosť, ako inak by mohli získať peniaze na tento účel. Skôr sa uskromnia a vzdajú časti pravidelných mesačných príjmov (úrazovej renty), aby mohli žiť dôstojne a bez obťažovania okolia. Z toho dôvodu sa od roku 2020 zvýšila hranica oslobodenia uvedeného druhu príjmu u tejto skupiny daňovníkov z pôvodnej maximálnej sumy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej v danom zdaňovacom období na sumu jej násobku podľa počtu rokov, na ktoré sa poistné plnenie ako náhrada za stratu na zárobku daňovníkovi vypláca, maximálne do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. Oslobodenie od dane si daňovník môže uplatniť výlučne v roku vyplatenia plnenia komerčnou poisťovňou. Rok, v ktorom bolo plnenie daňovníkovi vyplatené, sa započítava do počtu rokov na tento účel.

Náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom.

Príklad 14

Podnikateľ XY vyvíja svoje podnikateľské aktivity v oblasti kovovýroby v garáži, ktorá je v jeho vlastníctve spolu s priľahlým rodinným domom. Obe nehnuteľnosti má poistené, avšak v obchodnom majetku má zaradenú iba spomínanú garáž. V marci došlo k požiaru, ktorý zasiahol a poškodil obe nehnuteľnosti. Komerčná poisťovňa vyplatila náhradu za škodu spôsobenú na rodinnom dome vo výške 3 500 eur a na garáži v sume 2 200 eur.

Poistné plnenie, ktoré podnikateľ XY obdŕžal od poisťovne za spôsobenú škodu na rodinnom dome vo výške 3 500 eur, bude v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane z príjmu oslobodené. Avšak suma poistného plnenia vzťahujúca sa na spôsobenú škodu požiarom na garáži od dane z príjmov oslobodená nebude. Ide totiž o majetok, o ktorom podnikateľ XY v čase vzniku škody účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie. V danom prípade bude teda suma 2 200 eur predstavovať pre podnikateľa príjem vstupujúci do základu dane.

Náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

Príklad 15

Daňový poradca spôsobil svojmu zákazníkovi – podnikateľovi XY škodu v hodnote 3 000 eur.

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním je orientované na prevzatie finančného záväzku, za ktorý poistený podnikateľ zodpovedá poškodenému, ak bola ujma spôsobená podnikateľskou činnosťou, na ktorú je poistenie zodpovednosti za škodu dohodnuté.

Plní dve základné úlohy:

1. Ochraňuje osoby zodpovedné za škodu spôsobenú inému (tretej osobe) pred mimoriadnym a dlhodobým zaťažením, ktoré by ich mohlo zasiahnuť pri náhrade škôd veľkého rozsahu.

2. Zabezpečuje uspokojenie nárokov poškodených aj vtedy, ak zodpovedná osoba nemá dostačujúce peňažné prostriedky na uhradenie ujmy, za ktorú zodpovedá poistený.

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním môže mať zmluvný (dobrovoľný) alebo povinný charakter.

Každý podnikateľ môže svojou činnosťou spôsobiť z rôznych dôvodov stratu svojmu zákazníkovi. V prípadoch, keď škody môžu dosiahnuť vysoké sumy a ich nahradenie poškodenému by mohlo byť problematické, určuje príslušný zákon povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú takouto činnosťou. Výkon činnosti daňového poradcu je jedným z množstva takých povolaní, pri ktorých zákon ukladá ako jednu z podmienok výkonu takejto činnosti povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti daňového poradcu.

Ak teda daňový poradca prijal poistné plnenie z titulu spôsobenia škody v dôsledku výkonu svojej podnikateľskej činnosti z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú daňovým poradcom, je takýto príjem potrebné posudzovať ako náhradu za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním a teda v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bod 3 zákona o dani z príjmov pôjde na strane daňového poradcu o zdaniteľný príjem vstupujúci do základu dane.

Náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príklad 16

Podnikateľ XY užíva na podnikateľské účely automobil, ktorý je predmetom lízingovej zmluvy. V októbri vznikla poistná udalosť – predmetný automobil zhorel a je nepoužiteľný. V decembri tohto istého roku podnikateľ XY prijme od poisťovne náhradu poistnej udalosti.

Je zrejmé, že predmet lízingu poistil nájomca – podnikateľ XY s tým, že poistné plnenie bude pripísané na jeho účet. Uvedené však nevylučuje tú možnosť, aby predmetný automobil poistil súčasne aj prenajímateľ a poistné plnenie z ním uzavretej poistnej zmluvy bude jeho zdaniteľným príjmom. Podnikateľ XY v každom prípade prijaté poistné plnenie zaúčtuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bodu 4 zákona o dani z príjmov do zdaniteľných príjmov.

Poistné plnenia právnickým osobám

Vychádzajúc z § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú predmetom dane z príjmov právnických osôb príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom, okrem vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov. Príjmom na účely uvedeného zákona je pritom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Nakoľko zákon o dani z príjmov v § 13 nevymedzuje príjmy vo forme akýchkoľvek poistných plnení v prospech právnickej osoby za príjmy od dane oslobodené, je potrebné považovať ich za príjmy, ktoré vstupujú do základu dane.

Istú výnimku z uvedeného však môže predstavovať poistné plnenie vzťahujúce sa na predmet poistenia, ktorý nie je používaný na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Ing Ján Minál

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

5,50 €

5,50 €