Prehľad odvodov poistného
pre vybrané kategórie poistencov od 1. januára 2023

Od 1. 1. 2023 sa opäť upravujú sadzby poistného plateného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Z dôvodu medziročnej zmeny priemernej mzdy v hospodárstve SR z 1 133 eur (za rok 2020) na 1 211 eur (za rok 2021), sa mení najmä výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a tým aj výška minimálnych a maximálnych poistných odvodov všetkých kategórií poistencov.

Minimálne zdravotné odvody zamestnanca

Zákonom č. 518/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa od januára 2023 zavádza minimálne poistné zamestnanca za rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca je vo výške životného minima platného k 1. 1. 2023 (234,42 eur) a teda minimálne poistné na zdravotné poistenie za rok 2023 je 4 % z 12 × 234,42 € (suma životného minima platná k 1. 1. 2023) = 112,52 € + 10 % z 12 × 234,42 € = 281,30 €.

Minimálny preddavok zamestnanca (mesačne) je počas roka 2023 suma 9,37 € + 23,44 € = 32,81 €.

Minimálny preddavok zamestnanca sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec SZČO alebo bol osobou, za ktorú platí poistné štát, alebo bol osobou so zdravotným postihnutím, alebo bol poistenec vyhlásený za nezvestnú osobu alebo sa poistenec nepovažoval za zamestnanca. Ak vypočítané poistné nedosiahne požadovanú minimálnu výšku, zamestnanec musí doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca, odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená a nebude zvyšovať cenu práce zamestnanca. Doplatok sa bude týkať zamestnanca s príjmom nižším ako je životné minimum (v roku 2023 je to 234,42 eura). Odvody si budú musieť (okrem zákonných výnimiek) doplatiť do minimálnej výšky aj zamestnanci s príjmami vyššími ako je životné minimum, a to do sumy 328 eur mesačne, ak si uplatnia v roku 2023 odpočítateľnú položku v zdravotnom poistení.

Ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa rozhodnúť, že nebude doplácať rozdiel do výšky minimálneho preddavku a vysporiadanie prípadných nedoplatkov prebehne až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Toto rozhodnutie zamestnanec oznámi zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku zamestnania alebo súbehu týchto zamestnaní, v rovnakej lehote oznámi aj zmenu svojho rozhodnutia. Zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi aj skutočnosť, že je zamestnancom, na ktorého sa vzťahujú výnimky (napr. že je SZČO alebo poistencom štátu), ak zamestnávateľovi túto skutočnosť nemá povinnosť oznámiť iný subjekt. Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejní ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle.

Nové sumy minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a nová výška poistného

Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby budú od roku 2023 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1. januára 2023 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Nový minimálny vymeriavací základ za obdobie 1. januára – 31. decembra 2023 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (50 % priemernej mesačnej mzdy) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 605,50 eur (zvýšenie z 566,50 eur). Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca od 1. januára 2010 na účely sociálneho poistenia nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde.

Výška poistného na sociálne poistenia vypočítaná z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bude mesačne 200,72 eur. V porovnaní s rokom 2022, kedy boli minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 187,78 eur, ide o zvýšenie o 12,94 eur mesačne. Minimálne poistné pre dobrovoľne poistenú osobu, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. januára 2023 vo výške 212,83 eur.

Nový maximálny vymeriavací základ na rok 2023 bude určený vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2021, t. j. 1 211 € × 7 = 8 477 eur. Poistné vypočítané z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO bude 2 810,11 eur (zvýšenie z 2 629,12 eur).

Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2023 listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške potom prvý raz zaplatia do 8. februára 2023 (za január 2023).

Čo sa týka zdravotného poistenia, ak počas roka 2022 SZČO platili minimálny preddavok na zdravotné poistenie vo výške 79,31 eura (v prípade osoby so zdravotným postihnutím polovica z tejto sumy), od 1. januára 2023 budú platiť mesačný preddavok najmenej 84,77 eura. V porovnaní s rokom 2022, výška minimálnych preddavkov do zdravotnej poisťovne v roku 2023 tak vzrastie o 5,46 eur mesačne. Osoby so zdravotným postihnutím budú platiť najmenej polovicu z tejto sumy, čiže minimálne 42,38 eur (v uplynulom roku 39,65 eur). Maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne bol od 1. 1. 2017 zrušený.

Zmena hranice príjmu pri posudzovaní vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO

Keď SZČO dosiahne príjmy, ktoré prevyšujú hranicu pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, vzniká jej povinnosť ich odvádzania. Od 1. júla 2023, resp. od 1. októbra 2023 (ak SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31.marca, odvody je povinná odvádzať od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom prekročila hranicu príjmov; ak SZČO podala daňové priznanie v predĺženej lehote, povinnosť odvádzania sociálnych odvodov jej vzniká od 1. októbra) alebo odo dňa opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. odo dňa opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2024 resp. do 30. septembra 2024), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2022 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2022 (12 × 605,50 eur = 7 266,00 eur), teda vyšší ako 7 266 eur. V roku 2022 sa u SZČO posudzovala hranica príjmov 6 798 eur (dosiahnutá za rok 2021).

Zaniká právo študentov a dôchodcov – dohodárov uplatniť si výnimku z dôchodkového poistenia. Pracujúci dôchodcovia a študenti si budú po novom uplatňovať odvodovo odpočítateľnú položku.

Právo študenta pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dôchodcu s vymedzeným druhom dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti uplatniť si výnimku z postavenia zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu 200 eur, zaniká 31. decembra 2022.

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý takýto študent ako aj dôchodca bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, resp. či od 1. januára 2023 študent alebo dôchodca využije právo určiť dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky (ďalej iba „OOP“), alebo nie. Študent ako aj dôchodca na základe spomínaných dohôd má právo od 1. januára 2023 určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu na účely uplatnenia OOP. Táto OOP je 200 eur za kalendárny mesiac a o túto sumu sa znižuje vymeriavací základ vybranej skupiny zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide teda o rovnaké skupiny zamestnancov, ktorí si môžu aj v súčasnosti uplatňovať výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, teda študentov a dôchodcov.

Študent a dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP. Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva OOP zamestnancom najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec písomne informoval zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.

Študent a dôchodca, pracujúci na základe spomínaných dohôd, ktorí si k 31. decembru 2022 uplatňujú odvodovú úľavu a chcú si uplatňovať úľavu vo forme odvodovo odpočítateľnej položky od 1. januára 2023, musia svojho zamestnávateľa písomne informovať o uplatnení OOP v decembri 2022. Ak si právo na OOP uplatnia počas januára 2023, právne účinky nastanú až od 1. februára 2023.

Novela zákona o sociálnom poistení upravuje však špecifické situácie týkajúce sa povinného dôchodkového poistenia dohodára:

·    s pravidelným mesačným príjmom s uplatnenou výnimkou do 31. 12. 2022, ktorému je zúčtovaný príjem zo zárobkovej činnosti po 31. 12. 2022 za obdobie do 31. 12. 2022,

·    s nepravidelným príjmom (vrátane dohodára s uplatnenou výnimkou do 31. 12. 2022), ktorému je zúčtovaný príjem za obdobie do 31. 12. 2022 (zahŕňa príjem zúčtovaný do 31. 12. 2022 ako aj príjem zúčtovaný po 31. 12. 2022 za obdobie do 31. 12. 2022).

V týchto situáciách sa dôchodkové poistenie dohodára za obdobie do 31. 12. 2022 posudzuje podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2022.

Dohodár a sezónne práce

Od 1. januára 2023 sa do § 228a Zákonníka práce zavádza nová dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Na základe tejto dohody o pracovnej činnosti bude možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku, ak ide o výkon sezónnej práce podľa prílohy č. 1b Zákonníka práce v poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní vybraných druhov poľnohospodárskych produktov, vo vybraných činnostiach v cestovnom ruchu, v potravinárstve pri spracovaní vybraných poľnohospodárskych produktov a vo vybraných činnostiach v lesnom hospodárstve.

Zamestnanec, ktorý uzatvorí takúto dohodu, bude v Sociálnej poisťovni od začiatku právneho vzťahu poistený súčasne na tri druhy poistenia: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či mu dohoda bude zakladať právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Do Sociálnej poisťovne ho prihlási tak ako doteraz jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ bude dohodára, ktorý pracuje na dohodu na výkon sezónnej práce, prihlasovať do registra Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prihláška pod novým kódom 23 – Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Od 1. januára 2023 sa tiež zavádza nová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (ďalej iba „OOP-SP“) v sume minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bude v roku 2023 v sume 605,50 eur. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa bude automaticky (bez nutnosti požiadania) znižovať o sumu tejto OOP-SP, t.j. v roku 2023 o sumu 605,50 eur.

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa o OOP-SP nebude znižovať.

Dohodárov na základe uvedenej dohody (s právom na pravidelný príjem aj s právom na nepravidelný príjem) zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni vykazuje počas trvania právneho vzťahu v mesačnom výkaze poistného, v prípade napr. príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu ich vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov.

Zmeny pri určovaní vymeriavacieho základu zamestnanca

Od 1. januára 2023 nastávajú pre zamestnávateľov aj zmeny v určovaní vymeriavacieho základu zamestnanca. Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi (vrátane dohodára) príjem zo zárobkovej činnosti po skončení právneho vzťahu alebo zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi s právom na nepravidelný príjem (vrátane dohodára) príjem počas trvania právneho vzťahu, príjem sa rozrátava na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku, resp. v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný, avšak už sa ani v jednom z týchto prípadov nerozpočítava na kalendárny mesiac, za ktorý bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

Doteraz platilo, že sa príjem nerozpočítal na kalendárny mesiac, za ktorý bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu iba v prípade, ak sa príjem rozpočítaval zamestnancovi s právom na nepravidelný príjem počas trvania tohto právneho vzťahu.

Poistencami štátu na dôchodkové poistenie sa stanú členovia cirkví, reholí a charitatívnych spoločenstiev

Na prechodné obdobie (rok 2023) sa novelou zákona o sociálnom poistení rozšíril rozsah poistencov štátu na dôchodkové poistenie o členov cirkví, reholí, charitatívnych spoločenstiev vykonávajúcich pracovnú činnosť bez práva na príjem. Takto sa rozšíri kategória osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát. V roku 2023 tak bude v Sociálnej poisťovni povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je členom cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva, vykonáva pre spoločenstvo pracovnú činnosť bez práva na príjem a podala prihlášku na dôchodkové poistenie. Takáto osoba musí spĺňať aj ďalšie zákonné podmienky - nemôže byť dôchodkovo poistená z iného zákonom stanoveného dôvodu, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

Aby sa mohla v roku 2023 takáto osoba stať poistencom štátu, je potrebné, aby v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto činnosti ako člen cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva. Prihlášku podáva na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prihláška fyzickej osoby, za ktorú platí štát - typu 10. Ako súčasť prihlášky pripája Čestné vyhlásenie s prílohami:

·    Potvrdenie o členstve v cirkevnom, rehoľnom alebo charitatívnom spoločenstve a období vykonávania pracovnej činnosti bez práva na príjem pre toto spoločenstvo - vystavené spoločenstvom (predkladá sa originál),

·    Fotokópiu zmluvy o dobrovoľníckej činnosti pre spoločenstvo, resp. inú dohodu so spoločenstvom o vykonávaní pracovnej činnosti bez práva na príjem pre spoločenstvo.

Prihláška vrátane formuláru Čestného vyhlásenia bude od 1. januára 2023 zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne v rubrike Formuláre.

Prihlásiť na dôchodkové poistenie v uvedenej kategórii poistenca štátu je možné aj spätne, ku dňu splnenia zákonných podmienok, nie však skôr ako od 1. januára 2023. Túto kategóriu poistencov štátu zákon o sociálnom poistení aktuálne pripúšťa iba v roku 2023.

Zamestnávateľom pribudnú povinnosti

Od 1. januára 2023 bude Sociálna poisťovňa zhromažďovať údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík vo vlastnom informačnom systéme. V tejto súvislosti pribudnú zamestnávateľom niektoré nové povinnosti:

·    viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca od vzniku do zániku dôchodkového poistenia zamestnanca (číselný kód miesta výkonu práce podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí, dohodnutý rozsah pracovného času, počet hodín, ktorý zodpovedá príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovanému na výplatu za mesiac, číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce),

·    uviesť pri prihlásení svojho zamestnanca na Registračnom liste FO - prihláška: číselný kód miesta výkonu práce, dohodnutý rozsah pracovného času a číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce a v prípade ak dôjde k zmene uvedených údajov, nahlásiť ich zmenu na Registračnom liste FO - zmena,

·    uviesť na Mesačnom výkaze/Výkaze poistného - pri každom podaní výkazu (pri mesačnom výkaze je to mesačná periodicita) počet hodín, ktorý zodpovedá vymeriavaciemu základu za kalendárny mesiac,

·    oznámiť analytické údaje všetkých svojich zamestnancov, ktorých prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2023 a ich poistenie trvá aj po 31. decembri 2022 na Registračnom liste FO - zmena v termíne podania Mesačného výkaze/Výkazu poistného za mesiac január 2023.

Do konca augusta 2023 budú môcť dlžníci využiť odpustenie penále

Sociálna poisťovňa na základe novely zákona o sociálnom poistení odpustí alebo nepredpíše dlžníkom – právnickým i fyzickým osobám – penále v prípade, ak celé dlžné poistné z minulosti, ktoré im vzniklo za obdobie poistenia pred 1. júlom 2022, zaplatia v lehote najneskôr do 31. augusta 2023. Zmena zákona, ktorá zavádza tento „generálny pardon“, nadobúda účinnosť dňa 1. februára 2023.

Nové podmienky vylúčenia povinnosti platiť poistné

Od 1. januára 2023 vstupujú do platnosti ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa bude vylúčenie povinnosti platiť poistné vzťahovať na jednotlivé poistné vzťahy osobitne. Vylúčenie povinnosti platiť poistné u zamestnanca a povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa bude viazať na sociálnu udalosť tehotenstvo a materstvo, a teda nie na poskytovanie dávky materské zo Sociálnej poisťovne.

Toto vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať:

·    matke – od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku/u SZČO do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 34. týždňa/37. týždňa (ak je osamelá) resp. 43. týždňa ak porodila súčasne dve a viac detí,

·    inému poistencovi (§ 49 zákona o sociálnom poistení) – odo dňa, od ktorého sa stará o dieťa, do nástupu na rodičovskú dovolenku, u SZČO do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 28. týždňa/31. týždňa (ak je osamelý) resp. 37. týždňa (ak sa súčasne stará o dve a viac detí).

Ak matka, resp. iný poistenec požiada z konkrétneho právneho vzťahu o dávku materské, tlačivo žiadosti slúži zároveň aj na účely uplatnenia vylúčenia povinnosti platiť poistné z tohto právneho vzťahu z dôvodu sociálnej udalosti tehotenstvo a materstvo. Ak matka, resp. iný poistenec nepožiada o dávku materské z konkrétneho právneho vzťahu, pretože napr. nespĺňa zákonné podmienky na jej priznanie, na účely uplatnenia vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu sociálnej udalosti tehotenstvo a materstvo musí vyplniť formulár Čestné vyhlásenie a priložiť požadované dokumenty.

Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti pripravila formulár Čestné vyhlásenie, ktorý bude slúžiť na preukázanie skutočností nevyhnutných na uplatnenie vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu tehotenstva a materstva. Formulár je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne: Čestné vyhlásenie zamestnanca/povinne poistenej SZČO – vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu tehotenstva a materstva, ak nežiada o materské. Čestné vyhlásenie spolu s prílohami je možné doručiť ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne poštou alebo podať osobne. Ak si vylúčenie povinnosti platiť poistné uplatňuje osamelá matka, resp. osamelý iný poistenec, osamelosť musí Sociálnej poisťovni preukázať čestným vyhlásením.

Zamestnanci a SZČO, ktorí budú mať k 31. decembru 2022 vylúčenú povinnosť platiť poistné zo všetkých právnych vzťahov z dôvodu poberania dávky materské, budú mať od 1. januára 2023 vylúčenie z právneho vzťahu, z ktorého poberajú materské, a to z dôvodu trvania tehotenstva a materstva. Títo zamestnanci a SZČO nemusia Sociálnej poisťovni nič oznamovať, ani predkladať.

Tí zamestnanci a SZČO, ktorí z tohto právneho vzťahu požiadali o dávku materské pred 1. januárom 2023, avšak materské sa im nevyplácalo (nesplnili zákonné podmienky), budú mať zo zákona vylúčenú povinnosť platiť poistné od 1. januára 2023 podľa novej právnej úpravy za predpokladu, že budú spĺňať podmienky na trvanie vylúčenia z dôvodu tehotenstva a materstva (absencia príjmu, starostlivosť o dieťa, status „iného poistenca“). Títo zamestnanci a SZČO nemusia Sociálnej poisťovni na uplatnenie vylúčenia od 1. januára 2023 nič oznamovať, ani predkladať. V prípade, že poistenec neskôr prestane spĺňať podmienky trvania vylúčenia (napr. iný poistenec sa prestal starať o dieťa), je povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.

Tí zamestnanci a SZČO, ktorí z tohto právneho vzťahu vôbec nepožiadali o dávku materské pred 1. januárom 2023, avšak k 1. januáru 2023 trvá u nich sociálna udalosť tehotenstvo a materstvo, môžu si od 1. januára 2023 uplatniť vylúčenie povinnosti platiť poistné doručením vyplneného formulára Čestné vyhlásenie, aj s požadovanými dokladmi, ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne poštou alebo osobne. Za predpokladu splnenia zákonných podmienok trvania vylúčenia, ako starostlivosť o dieťa, absencia príjmu, splnenie statusu „iný poistenec“ vylúčenie budú mať od 1. januára 2023.

Zamestnancom a SZČO, ktorí k 31. decembru 2022 budú mať vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby, bude vylúčenie pokračovať aj od 1. januára 2023 za podmienky, že u nich bude z právneho vzťahu zamestnanec/SZČO existovať po 31. decembri 2022 potreba osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby. V opačnom prípade im bude vylúčenie ukončené zo zákona dňa 31. decembra 2022.

Povinne poistená SZČO, ktorá bude mať z tohto právneho vzťahu vylúčenú povinnosť platiť poistné a je súčasne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, bude mať automaticky vylúčenie povinnosti platiť poistné aj ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. V prípade, že SZČO bude mať balík dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, tak vylúčenie platenia poistného ako SZČO sa bude automaticky vzťahovať len na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a nie aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

U dobrovoľne poistenej osoby sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude od nového roka viazať už na poberanie ošetrovného (krátkodobého alebo dlhodobého), a nie na potrebu osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby. Tie dobrovoľne poistené osoby, ktoré budú mať k 31. decembru 2022 vylúčenú povinnosť platiť poistné z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovené osoby, budú mať od nového roka naďalej vylúčenie vtedy, keď poberajú dávku ošetrovné z dobrovoľného poistenia. V opačnom prípade im Sociálna poisťovňa automaticky ukončí vylúčenie zo zákona dňa 31. decembra 2022.

Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy

Poznámka:

1. Od 1.1.2023 minimálny odvod poistného na zdravotné poistenie pre zamestnanca musí byť na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu - 234,42 eura. Znamená to, že zamestnanec bude musieť zaplatiť minimálne 32,81 eura mesačne (393,82 eur ročne).

2. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie  pre zamestnanca nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde zamestnanca. Minimálna mzda pre rok 2023 je ustanovená na 700,00 eur (pre 1. stupeň náročnosti práce), 816,00 eur (pre 2. stupeň náročnosti práce), 932,00 eur (pre 3. stupeň náročnosti práce), 1048,00 eur (pre 4. stupeň náročnosti práce), 1164,00 eur (pre 5. stupeň náročnosti práce), 1280,00 eur (pre 6. stupeň náročnosti práce).

Pracovnoprávny vzťah na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Poznámka:

Fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vymeriavací základ na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti sa znižuje o tzv. odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, ktorá je vo výške príjmu, max. 605,50 € mesačne.

Poznámka:

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý dôchodca bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, má však právo určiť v jednom kalendárnom mesiaci dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky. Táto OOP je vo výške príjmu, maximálne 200 eur za kalendárny mesiac. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie (starobné a rezervný fond solidarity) sa znižuje o túto OOP. Dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.

Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Poznámka:

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý dôchodca bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, má však právo určiť v jednom kalendárnom mesiaci dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky. Táto OOP je vo výške príjmu, maximálne 200 eur za kalendárny mesiac. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie (starobné a rezervný fond solidarity) sa znižuje o túto OOP. Dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.

Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Poznámka:

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý dôchodca bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, má však právo určiť v jednom kalendárnom mesiaci dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky. Táto OOP je vo výške príjmu, maximálne 200 eur za kalendárny mesiac. Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie (starobné a rezervný fond solidarity) sa znižuje o túto OOP. Dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.

Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Poznámka:

Od 1. januára 2023 sa zamestnancom na účely dôchodkového poistenia stáva každý študent bez ohľadu na to, či mu z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, resp. či od 1. januára 2023 študent využije právo určiť dohodu na účely uplatnenia tzv. odvodovej odpočítateľnej položky (ďalej iba „OOP“), alebo nie. Študent ako aj dôchodca na základe spomínaných dohôd má právo od 1. januára 2023 určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu na účely uplatnenia spomínanej OOP. Táto OOP je 200 eur za kalendárny mesiac a o túto sumu sa znižuje jeho vymeriavací základ.

Študent a dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť túto OOP, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení OOP a o skončení uplatňovania OOP.

Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Poznámka:

Od 1. júla 2023, resp. od 1. októbra 2023 (ak SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31.marca, odvody je povinná odvádzať od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom prekročila hranicu príjmov; ak SZČO podala daňové priznanie v predĺženej lehote, povinnosť odvádzania sociálnych odvodov jej vzniká od 1. októbra) alebo odo dňa opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. odo dňa opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2024 resp. do 30. septembra 2024), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2022 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2022 (12 × 605,50 eur = 7 266,00 eur), teda vyšší ako 7 266 eur.

Spoločníci, konatelia, členovia štatutárnych
a iných orgánov právnických osôb

Poznámka:

V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 platilo prechodné obdobie a za zamestnanca na účely sociálneho poistenia sa nepovažovala fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona o športe, ktorá z tohto právneho vzťahu dosahovala príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov.

Od 1. januára 2022 má zamestnávateľ povinnosť prihlásiť zamestnanca - športovca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade so zákonom o sociálnom poistení (t. j. pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti) a riadne platiť a odvádzať za neho poistné na sociálne poistenie.

Zamestnávateľ na Registračnom liste fyzickej osoby (RLFO) – prihláška, v oddiele 5 uvedie typ právneho vzťahu zamestnanca „Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu“.

Dobrovoľne dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže využiť každá osoba, ktorá nie je v Sociálnej poisťovni povinne poistená (napr. študent alebo nezamestnaná osoba), ale aj osoba, ktorá už v Sociálnej poisťovni poistená je (napr. ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba). Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimkou sú dôchodcovia, ktorí (podľa druhu priznaného dôchodku) si nemôžu vybrať zo všetkých kombinácií dobrovoľného poistenia. Záujemca o dobrovoľné poistenie si môže vybrať a využiť niektorý z balíkov dobrovoľného poistenia:

1. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (nemôže ho využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO)

2. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie (nemôže ho využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO)

3. Dobrovoľné dôchodkové poistenie (nemôže ho využiť osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom)

4. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti - túto kombináciu môže využiť len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, a to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného a starostlivosti o dieťa a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

5. Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti - túto kombináciu môže využiť len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, a to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Balíky číslo 1, 2, 4 a 5 nemôžu využiť osoby s priznaným starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a poberatelia akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Ak na základe právnych predpisov členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska fyzická osoba podlieha povinnému poisteniu členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska, táto osoba v danom období nemôže podliehať systému dobrovoľného nemocenského poistenia a/alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti Slovenskej republiky, to znamená, že v tomto prípade nemôže byť dobrovoľne poistená podľa balíkov č. 1, 2, 4 a 5. Takéto osoby môžu byť na Slovensku len dobrovoľne dôchodkovo poistené.

*   Pokiaľ osoba platí poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie, je povinná platiť aj poistné do rezervného fondu solidarity.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou, pričom poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

Ing. Dušan Dobšovič

Otázky z praxe

Príklad 1

Dohoda o vykonaní práce – výška odvodov

Ako sa zmení v roku 2023 výška odvodov do fondov za pracovníka pracujúceho na dohodu o vykonaní práce - dôchodca oproti roku 2022?

Dôchodcovia, ktorí  vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, majú medzi povinne dôchodkovo poistenými poistencami špecifické postavenie. Ide o fyzickú osobu, ktorá má priznaný dôchodok [starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok (s dovŕšením dôchodkového veku),  invalidný výsluhový dôchodok]. Bez ohľadu na to, či poberajú príjem pravidelný alebo nepravidelný, považujú sa na účely sociálneho poistenia za zamestnancov len na účely povinného dôchodkového poistenia.

Dôchodcovia  pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sú dokonca oproti ostatným zamestnancom zvýhodnení ešte aj tým, že ak ich mesačný zárobok za prácu nepresiahne 200 €, neplatia odvody na starobné a invalidné poistenie. Pri uplatnení tohto odvodového zvýhodnenia však musia počítať s vyššou daňovou povinnosťou. Tento postup sa bude uplatňovať aj v roku 2023. Rozdiel oproti roku 2022 spočíva len v tom, že odvodová výnimka do výšky 200 € podľa § 227a zákona o sociálnom poistení [výnimka z platenia poistného na starobné a invalidné poistenie, a u zamestnávateľa naviac aj výnimka z platenia poistného do rezervného fondu solidarity] sa premenuje na odvodovú odpočítateľnú položku. Oslobodenie od platby preddavku na poistné na zdravotné poistenie platí v prípade dohodára (dôchodcu), len ak je poberateľom tejto dôchodkovej dávky (to znamená, že výplata dôchodku nie je pozastavená).

Príklad 2

Odvodové zvýhodnenie

Predčasný starobný dôchodca uzatvoril pracovný pomer.

Je niečím limitovaná výška mzdy?

Z ustanovenia § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. vyplýva, že predčasný starobný dôchodca, ktorý chce pracovať v pracovnom pomere, nemôže popri výkone zárobkovej činnosti súčasne poberať predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa vyplácanie predčasného starobného dôchodku automaticky pozastaví od momentu, ak sa predčasný dôchodca stal znova zamestnancom v pracovnom pomere. Vyplácanie predčasného starobného dôchodku sa opätovne obnoví, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Od 1. 7. 2018 si však predčasní starobní dôchodcovia môžu privyrobiť a neprísť o predčasný dôchodok. Uvedená výnimka sa vzťahuje na prípady, ak sa predčasný starobný dôchodca zamestná na dohodu o pracovnej činnosti alebo na dohodu o vykonaní práce. Podmienkou však je, že si predčasný starobný dôchodca uplatní na dohodu odvodové zvýhodnenie, na základe ktorého nebude pri odmene do výšky 200 € mesačne platiť odvody na sociálne poistenie. V súlade s ust. § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. vyplácanie predčasného starobného dôchodku sa pozastaví v tom prípade, ak (kumulatívny) úhrn príjmu z  dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahne 2 400 €.

Poberatelia invalidného dôchodku pri zamestnaní nie sú nijako obmedzovaní, len ich zdravotnými možnosťami. Uvedené vyplýva z podmienok nároku na invalidný dôchodok, ktoré sú ustanovené v § 70 zákona o sociálnom poistení. Môžu poberať invalidný dôchodok v plnej výške a súčasne pracovať bez obmedzenia. Výplata invalidného dôchodku nie je podmienená výškou dosiahnutého príjmu a ani druhom zárobkovej činnosti. Invalidného dôchodcu neobmedzuje ani Zákonník práce. Starobný dôchodca (nie predčasný, ktorý poberá dôchodok tak môže ďalej pracovať bez obmedzenia, či už ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Príklad 3

Odvodová odpočítateľná položka

Zostáva v roku 2023 na odvodové zvýhodnenie limit 200 € v platnosti?

Podstata odvodovej výnimky, po novom odvodovej odpočítateľnej položky spočíva v tom, že majú dohodári (dôchodcovia) možnosť určiť si, zvýhodniť jednu dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. To znamená, že z vyplatenej odmeny nebude dôchodca a zamestnávateľ platiť poistné na dôchodkové poistenie a zamestnávateľ odvedie z odmeny poistné len na úrazové poistenie a garančné poistenie. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd, zvýhodniť si môže iba jednu z nich. To znamená, že zo všetkých ostatných dohôd bude tento dôchodca (dohodár) povinne dôchodkovo poistený a z vyplatenej odmeny bude platiť poistné na dôchodkové poistenie on a zároveň aj jeho zamestnávateľ. Ak dôchodca zarobí v právnom vzťahu DVP, príp. DPČ, na ktorú si uplatnil odvodové zvýhodnenie, najviac 200 € mesačne, nevznikne mu z nej povinné dôchodkové poistenie a dôchodca nebude platiť poistné na sociálne poistenie a zamestnávateľ nebude platiť poistné na sociálne poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity. Z odmeny vyplatenej na základe určenej DVP, príp. DPČ zaplatí zamestnávateľ poistné len na úrazové poistenie (sadzba 0,8 %) a poistné na garančné poistenie (sadzba 0,25 %) ak je zamestnávateľ garančne poistený. Ak dôchodca zarobí v právnom vzťahu DVP, príp. DPČ, na ktorú si uplatnil odvodové zvýhodnenie viac ako 200 €, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie a dôchodca zo sumy príjmu nad 200 € bude platiť poistné na sociálne poistenie (sadzba 4 %) a na IP (sadzba 3 %), ak sa na dôchodcu nevzťahuje oslobodenie od platenia poistného. Zamestnávateľ  zo sumy príjmu nad 200 € bude platiť poistné na sociálne poistenie (sadzba 14 %) a na invalidné poistenie (sadzba 3 %) a do rezervného fondu solidarity (sadzba 4,75 %). Z celého dosiahnutého príjmu zaplatí zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie (sadzba 0,8 %) a garančné poistenie (sadzba 0,25 %).

Príklad 4

Ukončenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP)

Dohoda vznikla 1. 2. 2023. V tento deň si zamestnanec uplatnil aj OOP, ktorú zamestnávateľ včas uviedol na RLFO. Ukončenie OOP „dohodár“ oznámil zamestnávateľovi dňa 16. 2. 2023.

Kedy je OOP ukončená, ak zamestnávateľ oznámil ukončenie OOP až 17. 5. 2023?

Rozhodujúci je dátum, ktorým dohodár oznámil zamestnávateľovi ukončenie uplatňovania OOP. Keďže zamestnanec oznámil zamestnávateľovi ukončenie OOP dňa 16. 2. 2023, OOP bude ukončená dňom 28. 2. 2023. Uvedené platí napriek tomu, že zamestnávateľ nepostupoval v súlade so zákonom a oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie OOP až 17. 5. 2023.

Vypracovala:

Ing. Iveta Matlovičová

Príklad 5

Poistenie v nezamestnanosti

55-ročný zamestnanec ukončil pracovný pomer dohodou dňa 31. 8. 2022 a 7. 9. 2022 navštívil úrad práce, kde ho zaevidovali ako uchádzača o zamestnanie od 1. 9. 2022. Na úrade práce bol naposledy evidovaný od januára 2019 až do augusta 2020 a na začiatku tohto obdobia bol príjemcom celej dávky v nezamestnanosti. Od septembra 2020 sa zamestnal. Počas doby zamestnania bol práceneschopný od 15. 2. 2021 až do 28. 2. 2022.

Vznikne zamestnancovi nárok na dávku v nezamestnanosti?

To znamená, že po roku (po uplynutí 52 týždňov práceneschopnosti) tomuto zamestnancovi skončilo prerušením povinné poistenie v nezamestnanosti a následne mu opäť začalo až od 1. 3. 2022. Doba prerušenia poistenia v nezamestnanosti sa mu nezapočítava do obdobia dvoch rokov na získanie dávky v nezamestnanosti. Obdobie posledných štyroch rokov pred evidovaním sa na úrade práce sa u tohto zamestnanca začalo 1. 9. 2018. Aj keď bol zamestnaný až do konca roka 2018, obdobie štyroch mesiacov roka 2018 sa mu započítalo pri predchádzajúcom nároku na dávku v nezamestnanosti, a preto sa nemôže použiť pri zisťovaní splnenia podmienok na terajšiu dávku v nezamestnanosti.

Tomuto zamestnancovi nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti od 1. 9. 2022. Zamestnanec môže požiadať úrad práce len o dávku v hmotnej núdzi.

Ing. Zuzana Cingelová

Príklad 6

Nárok na stravovanie pri skrátenom pracovnom úväzku

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný pomer  (do 20 hodín týždenne).

Má takýto zamestnanec nárok na stravné za deň, v ktorom odpracoval viac ako 4 hod?

V rámci Zákonníka práce (ďalej ZP) sú vymedzené základné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru – zamestnávateľa a zamestnanca, okrem iného aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. V zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 ZP vyplýva, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má pritom zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Za dni keď zamestnanec pracoval menej ako 4 hodiny denne, nárok na stravné lístky pri polovičnom úväzku nemá.

Príklad 7

Čerpanie zo sociálneho fondu

Firma má nekvalitnú vodu, a preto nakupuje vodu v obchode.

Môže tento nákup minerálok účtovať ako čerpanie zo sociálneho fondu?

Presné ustanovenie o zabezpečení pitného režimu sa priamo v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v z.n.p. (ďalej „zákon o dani z príjmov“) nenachádza. Je však možné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého za daňové výdavky sa považujú aj výdavky  na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na BOZP a hygienické vybavenie pracovísk, do limitu, ktoré stanovuje osobitný predpis.

Ak teda spoločnosť pôsobí v priestoroch, v ktorých preukázateľne nie je k dispozícii pitná voda, sú náklady na obstaranie pitnej vody daňovo uplatniteľné (nemusí pritom ísť o hradenie zo sociálneho fondu). V danom prípade ide o jednoznačne obhájiteľný náklad, pričom treba vychádzať predovšetkým z kontextu ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o dani z príjmov ako aj z § 146 a nasl. ZP resp. prislúchajúcich zákonov v oblasti bezpečnosti práce.

Zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy môžu  zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov. Zamestnávateľ  je povinný po dohode so zástupcami zamestnancov upraviť vo vnútornom predpise preventívne opatrenia, ktorými je okrem iného aj vhodný pitný režim. Ak má teda zamestnávateľ možnosť poskytnúť zamestnancom pitnú vodu z vodovodu, akákoľvek iná forma zabezpečenia pitného režimu hradená zamestnávateľom mimo sociálneho fondu bude predstavovať nedaňové výdavky zamestnávateľa. Čiže v prípade ak by zamestnávateľ nakúpil minerálku dobrovoľne (nad rámec svojich povinností vyplývajúci zo zákona), išlo by o nedaňový náklad. V prípade, že budú nealkoholické nápoje hradené zo zdrojov sociálneho fondu, výdavky na nákup nápojov sa zúčtujú priamo zo sociálneho fondu, t. j. v čase nákupu nebudú mať vplyv na základ dane zamestnávateľa.

Príklad 8

Zahraničná služobná cesta a cestovné náhrady

Zamestnanec bol vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do Poľska, služobná cesta trvala 3 dni. V hoteli mal poskytnuté raňajky v cene ubytovania.

V akej výške má zamstnávateľ zamestnancovi preplatiť stravné?

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce. Podmienky poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej iba „zákon o cestovných náhradách“). Zákon o cestovných náhradách presne vymedzuje právne úkony, pri ktorých vzniká nárok na náhradu a okruh osôb, ktorým tento nárok vzniká. Rozlišuje tiež náhrady, ktoré majú pre zamestnanca nárokový charakter a náhrady, ktoré majú nenárokový (fakultatívny) charakter.

Podľa § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách platí, že ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa § 13 ods. 1 až 6 zákona o cestovných náhradách kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách.

Nárokové cestovné náhrady je teda zamestnávateľ povinný po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách zamestnancovi poskytnúť. Nenárokové cestovné náhrady sú síce upravené v zákone o cestovných náhradách ale na rozdiel od nárokových cestovných náhrad zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať. Ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa alebo je založené na dohode zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode, alebo ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve.

V predmetnom prípade by mal zamestnávateľ zo zákona tzv. „nárokové“ stravné určené podľa § 13 ods. 1 až 6 zákona o cestovných náhradách krátiť len o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky. Poskytnutie ostatných „nenárokových“ cestovných náhrad je v kompetencii zamestnávateľa, prípadne dohody.

Vypracoval:

Ing. Ján Mintál