Odvodová úľava v roku 2019

Fyzická osoba sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) spomínaného právneho predpisu. Kto má nárok na odvodovú úľavu?

ODVODOVÁ ÚĽAVA V ZDRAVOTNOM POISTENÍ. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“) považuje za zamestnanca fyzickú osobu, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti, poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.

KATEGÓRIA ZAMESTNANCOV S ODVODOVOU ÚĽAVOU. Zákon o zdravotnom poistení pojem „zamestnanec s odvodovou úľavou“ neobsahuje. Za túto špecifickú ketegóriu zamestnancov je potrebné považovať takých zamestnancov, u ktorých je sadzba poistného na zdravotné poistenie v zmysle § 12 ods.1 písm. a) bod 2 zákona o zdravotnom poistení nulová. Ide teda o zamestnancov, za ktorých síce plní oznamovacie a vykazovacie povinnosti zamestnávateľ, ale poistné za týchto zamestnancov platí štát.

Nevyhnutné je pripomenúť, že táto nulová sadzba poistného sa vzťahuje len na príjem oprávneného zamestnanca od jedného zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.

Na základe ustanovenia § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení je totiž štát platiteľom poistného za zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., za predpokladu súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení. Ak by došlo k nesplneniu čo i len jednej z podmienok, nárok na uplatnenie odvodovej úľavy nevzniká. Z doteraz uvedeného je tiež zrejmé, že odvodovú úľavu nie je možné uplatniť pre zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Podľa Článku 2 bod 5 písm. d) Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/1/2014, ktorým sa ustanovuje spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni platí, že z titulu zamestnávania fyzickej osoby podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení sa použije súčasne kód „2 Z“ a kód „1WZ.“ Pri ukončení zamestnávania fyzickej osoby podľa § 11 ods. 7 písm. v) sa použije súčasne kód „2 K“ a kód „1W K.“

Na základe ustanovenia § 11 ods. 7 písm. v) bod 5 zákona o zdravotnom poistení platí, že oslobodenie od platenia odvodov sa vzťahuje maximálne na prvých 12 mesiacov takéhoto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že odvodová úľava nesmie byť poskytovaná dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Táto podmienka je kontrolovaná zdravotnou poisťovňou.

Podľa Článku 2 bod 5 písm. d) Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/1/2014, ktorým sa ustanovuje spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni platí, že po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru takéhoto zamestnanca, sa použije súčasne kód „1W K“.

PODMIENKY NA UPLATNENIE ODVODOVEJ ÚĽAVY

1. podmienka: Zamestnanec bol dlhodobo nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie

a)  Prvou z podmienok vzniku nároku na odvodovú úľavu je skutočnosť, že zamestnanec bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Odvodová úľava sa tak vzťahuje na zamestnanca, ktorý bol minimálne 12 po sebe nasledujúcich mesiacov evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Túto podmienku vyhodnocuje zdravotná poisťovňa na základe údajov z registra poistencov, ktoré jej nahlási Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe spolupráce s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

V prípade viacerých zamestnávateľov môže v praxi dôjsť k prípadom, keď nebude jednoznačné, ktorý zamestnávateľ si môže odvodovú úľavu uplatniť. V tejto súvislosti treba poznamenať, že odvodová úľava sa vzťahuje na pracovný vzťah dlhodobo nezamestnaného u toho zamestnávateľa, ktorý si uplatnil túto odvodovú úľavu v zdravotnej poisťovni ako prvý. Ak by sa napríklad dlhodobo nezamestnaný zamestnanec zamestnal v ten istý deň u dvoch zamestnávateľov, potom za predpokladu, že obaja zamestnávatelia splnia ostatné podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy, nárok na jej uplatnenie vznikne tomu zamestnávateľovi, ktorý si ju uplatnil ako prvý – t.z. ako prvý nahlási začiatok pracovného pomeru dlhodobo nezamestnanej osoby.

Príklad

Zamestnávateľ X oznámi dňa 4. marca 2019 zaslaním oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie začiatok pracovného pomeru dlhodobo nezamestnanej osoby od 1. marca 2019. Táto dlhodobo nezamestnaná osoba sa však zamestnala aj u zamestnávateľa Y, ktorý oznámenie o začiatku pracovného pomeru tejto osoby zaslal 5. marca 2019 s tým, že pracovný pomer vznikol 28. februára 2019.

Pre účely uplatnenia odvodovej úľavy musí zamestnávateľ splniť všetky podmienky ustanovené zákonom o zdravotnom poistení. Jednou z podmienok je aj, že dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik predmetného pracovného pomeru.

Napriek skutočnosti, že ako prvý v poradí nahlásil vznik pracovného pomeru zamestnávateľ X, v predmetnom prípade nesplnil jednu z podmienok. To znamená, že prvým zamestnávateľom, ktorý splnil všetky podmienky na priznanie odvodovej úľavy a má na ňu nárok je zamestnávateľ Y.

Príklad

Ako sa postupuje pre uplatnenie odvodovej úľavy v prípade, ak sa zamestnanec zamestná v ten istý deň v dvoch firmách?

Za predpokladu, že obaja zamestnávatelia splnili ostatné podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy, nárok na uplatnenie odvodovej úľavy na dotknutého zamestnanca bude mať ten zamestnávateľ, ktorý si ju uplatní ako prvý – t.z. ako prvý nahlási začiatok pracovného pomeru dlhodobo nezamestnanej osoby.

b) Podmienka na uplatnenie odvodovej úľavy je splnená aj v prípade, ak zamestnanec bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 po sebe nasledujúcich mesiacov, avšak len za predpokladu, že jeho trvalý pobyt je v najmenej rozvinutom okrese. Samozrejme aj v tomto prípade platí, že dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Splnenie spomínanej podmienky vyhodnocuje zdravotná poisťovňa na základe údajov z registra poistencov, ktoré jej nahlási Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe spolupráce s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zverejňuje zoznam najmenej rozvinutých okresov.

Príklad

Zamestnanec má od 1.marca 2019 nárok na uplatnenie si odvodovej úľavy z dôvodu, že jeho trvalý pobyt je vo Svidníku – t.j. v jednom z najmenej rozvinutých okresov. K 5.aprílu 2019 dôjde k zmene trvalého pobytu tohto zamestnanca zo Svidníka do Prešova.

Ak dôjde v priebehu kalendárneho mesiaca k zmene trvalého pobytu občana vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 po sebe nasledujúcich mesiacov, pričom jeho trvalý pobyt v období vzniku nároku bol v najmenej rozvinutom okrese, má nárok na uplatnenie si odvodovej úľavy za celý mesiac. Zánik nároku na uplatnenie si odvodovej úľavy je potrebné nahlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k zmene trvalého pobytu. Nárok na uplatnenie si odvodovej úľavy zamestnanec v predmetnom prípade zamestnanec stráca od 1.mája 2019. Zmenu musí zamestnávateľ nahlásiť k 30. aprílu 2019.

2. podmienka: Obmedzenie výšky dosahovaného príjmu

Ďalšou podmienkou pre uplatnenie odvodovej úľavy zamestnanca je, že suma jeho mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení z príslušného pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nesmie byť vyššia nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Splnenie resp. nesplnenie uvedenej podmienky vyhodnocuje zdravotná poisťovňa a to každý mesiac pri spracovaní mesačného výkazu preddavkov zamestnávateľa.

Podľa Článku 2 bod 5 písm. d) Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/1/2014, ktorým sa ustanovuje spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni platí, že pri prekročení sumy mesačného príjmu uvedenej v § 11 ods.7 písm. v) bod druhý zákona o zdravotnom poistení sa pre účely oznamovania zmien zamestnávateľa u takéhoto zamestnanca použije súčasne kód „1W K“.

V kontexte vyššie uvedeného s ustanovením § 11 ods.7 písm. v) bod 5 zákona o zdravotnom poistení možno konštatovať, že spomínaná podmienka sa sleduje počas prvých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Neznamená to však, že ak by pracovný pomer resp. štátnozamestnanecký pomer trval menej ako 12 mesiacov, nárok na odvodovú úľavu nevzniká. Doba, počas ktorej možno uplatniť nárok na odvodovú úľavu nemusí byť 12 mesiacov, ale môže byť uplatnená maximálne 12 mesiacov, čiže 12 alebo menej ako 12 mesiacov.

Platí tiež, že ak by pracovný pomer resp. štátnozamestnanecký pomer trval menej ako 12 mesiacov a zamestnanec sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa, nárok na uplatňovanie odvodovej úľavy nemožno „preniesť“ po zvyšné obdobie do ďalšieho pracovného pomeru resp. štátnozamestnaneckého pomeru.

Z uvedeného je tak zrejmé, že ak zamestnanec uzatvorí pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer počas roku 2019, pričom dôjde k splneniu všetkých podmienok na uplatnenie odvodovej úľavy, príjem takéhoto zamestnanca nesmie počas prvých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru prekročiť príjem 639,18 eur.

U zamestnanca, ktorý uzatvoril pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer do konca roku 2018, pričom boli splnené všetky podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy, príjem takéhoto zamestnanca nesmie počas prvých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru prekročiť príjem 611,04 eur (ak došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru napríklad 1. 12. 2018, potom sa táto limitujúca suma príjmu bude uplatňovať až do 30. 11. 2019).

Príklad

Zamestnávateľ zamestnal zamestnanca Juraja dňa 1. novembra 2018 a zamestnanca Petra dňa 1. februára 2019. Obaja zamestnanci majú nárok na odvodovú úľavu a obaja majú priznanú mesačnú mzdu 600 eur. Počnúc 1. júlom 2019 sa zamestnávateľ rozhodol obom zamestnancom zvýšiť mzdu na 625 eur/mesačne.

Vzhľadom na rozdielné časové obdobia vzniku pracovného pomeru treba konštatovať, že horná hranica príjmu pre udržanie nároku na odvodovú úľavu je u zamestnanca Juraja 611,04 eur/mesačne počas celej doby a horná hranica príjmu pre udržanie nároku na odvodovú úľavu je u zamestnanca Petra 639,18 eur/mesačne počas celej doby.

V dôsledku zvýšenia mzdy zamestnanec Juraj prekročí počnúc júlom 2019 stanovenú hranicu a od 1.7.2019 stráca nárok na odvodovú úľavu. Zamestnanec Peter spomínanou úpravou výšky mzdy stále nachádza pod zákonnom ustanoveným limitom a nárok na odvodovú úľavu má naďalej.

V prípade, že v niektorom z mesiacov dosiahne zamestnanec príjem vyšší ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, prestáva v tomto mesiaci spĺňať podmienku, a od tohto mesiaca už nemá nárok na odvodovú úľavu. Predchádzajúcich mesiacov sa toto nesplnenie podmienky nedotkne, v týchto mesiacoch zamestnanec podmienku spĺňal a mal nárok na odvodovú úľavu.

Príklad

Zamestnávateľ zamestná na pracovný pomer pána Karola dňa 1. marca 2019 s nástupnou mesačnou mzdou 600 eur. U tohto zamestnanca bude uplatňovať nárok na odvodovú úľavu. Za júl 2019 zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi aj odmeny, v dôsledku čoho jeho hrubá mzda za tento mesiac činila 650 eur. V ďalších mesiacoch august 2019 a nasl. zamestnanec Karol bude poberať naďalej mzdu 600 eur.

Horná hranica príjmu pre udržanie nároku na odvodovú úľavu je u zamestnanca Karola 639,18 eur mesačne počas celej doby. V dôsledku vyplatenia odmeny za mesiac júl 2019 dôjde k prekročeniu stanovenej hranice a počnúc júlom 2019 stráca nárok na odvodovú úľavu.

Ani v prípade, že za august 2019 dosiahne zamestnanec Karol opäť hrubý príjem nižší ako 639,18 €, nemôže byť u neho uplatnená odvodová úľava, nakoľko v mesiaci júl 2019 nebola splnená podmienka nepretržitého dosiahnutia príjmu do výšky 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer. Ak v niektorom z mesiacov nebola splnená podmienka dosiahnutia príjmu na odvodovú úľavu, už si ju znova tento zamestnanec počas trvania pracovného pomeru nemôže uplatniť.

3. podmienka: Neexistencia pohľadávky poisťovne

Ďalšou dôležitou podmienkou na uplatnenie odvodovej úľavy je skutočnosť, že príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje voči zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len „pohľadávka“). Príslušná zdravotná poisťovňa pritom vyhodnocuje pohľadávku splatnú k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer voči zamestnávateľovi a možno ju uplatniť na úrade alebo výkazom nedoplatkov. Splnenie resp. nesplnenie uvedenej podmienky kontroluje príslušná zdravotná poisťovňa. Ak má však zamestnávateľ v zdravotnej poisťovni pohľadávku, na ktorú je uzatvorený splátkový kalendár, považuje sa podmienka za splnenú.

Ak teda pracovný pomer vznikne napríklad dňa 15. marca 2019, zdravotná poisťovňa posudzuje pohľadávku na poistnom, ktorá má splatnosť najneskôr 31. januára 2019, avšak samotná existencia pohľadávky sa vyhodnocujeme ku dňu vzniku pracovného pomeru tzn. v predmetnom prípade k 15. marcu 2019.

V rámci vyššie uvedeného prípadu môžu nastať nasledovné situácie:

•    Ak poisťovňa voči zamestnávateľovi eviduje pohľadávku v sume 75 eur so splatnosťou do 31. januára 2019, a tento pohľadávku uhradil 28. februára 2019 (najneskôr však do 15. marca 2019) – podmienka na odvodovú úľavu je splnená.

•    Ak poisťovňa voči zamestnávateľovi neeviduje k 31. januáru 2019 žiadnu pohľadávku, ale za obdobie „január 2019“ má predpis poistného 60 eur (splatný 5. februára 2019) a neuhradil ho do 15. marca 2019 – podmienka na odvodovú úľavu je splnená a to z dôvodu, že pre splnenie podmienky sa vyhodnocujú pohľadávky splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiaci, v ktorom pracovný pomer vznikol tzn. V predmetnom prípade k 31. januáru 2019.

•    Ak poisťovňa voči zamestnávateľovi neeviduje k 31. januáru 2019 žiadnu pohľadávku, ale napríklad za mesiac 10/2018 predloží až 1. marca 2019 mesačný výkaz v sume 100 eur splatný 15.novembra 2018 a toto poistné neuhradí do 15. marca 2019 podmienka na odvodovú úľavu nie je splnená. Ak by poistné do 15. marca 2019 uhradil, podmienka by bola splnená.

•    Ak platiteľovi chýba mesačný výkaz a zároveň v období, za ktoré chýba mesačný výkaz má evidovaného ako zamestnanca aspoň jedného poistenca zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže potvrdiť splnenie podmienky o neexistencii pohľadávok voči platiteľovi, teda podmienka splnená nie je.

4. podmienka: Zachovanie stavu zamestnancov

Poslednou zásadnou podmienkou, za predpokladu splnenia ktorej si zamestnávateľ môže uplatniť odvodovú úľavu je skutočnosť, že zamestnanie zamestnanca, na ktorého sa bude uplatňovať odvodová úľava nie je dôôvodom na prepustenie jeho dovtedajšieho zamestnanca.

Splnenie tejto podmienky preukazuje zamestnávateľ v oznámení zamestnávateľa vykázaním príslušného kódu, ktorý je určený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rámci Metodického usmernenia č. 12/1/2014, ktorým sa ustanovuje spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni. Tento musí byť vykázaný zároveň so začiatkom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Vychádzajúc z Článku 2 bod 18 spomínaného metodického usmernenia platí, že za preukázanie podmienky v § 11 ods. 7 písm. v) štvrtý bod zákona o zdravotnom poistení sa považuje uvedenie kódu 1W v oznámení platiteľa poistného v prílohe č. 2 alebo prílohe č. 3 uvedeného metodického usmernenia.

ODVODOVÁ ÚĽAVA V SOCIÁLNOM POISTENÍ - Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) doteraz spomínanú problematiku zamestnancov s tzv. odvodovou úľavou pozná rovnako. Dokonca aj podmienky jej uplatnenia sú primerane identické ako v prípade zdravotného poistenia. Netýka sa zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ani ostatných zamestnancov v inom právnom vzťahu, ako je pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer a ani zamestnancov s právom na nepravidelný príjem.

To znamená, že zamestnávateľ, ktorý zamestná v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere fyzickú osobu, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, t. j. bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov resp. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov ak má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, spĺňa prvý predpoklad pre odvodovú úľavu v sociálnom poistení. Ďalšími podmienkami pre odvodovú úľavu sú:

·    vznik tohto pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru, bol dôvodom vyradenia fyzickej osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

·    hrubý príjem zamestnanca s odvodovou úľavou, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, môže byť v posudzovanom pracovnom pomere, resp. štátnozamestnaneckom pomere najviac do sumy 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Pre pracovné vzťahy vzniknuté počas roku 2019 (pričom dôjde k splneniu všetkých ostatných podmienok) na uplatnenie odvodovej úľavy, príjem takéhoto zamestnanca nesmie počas prvých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru prekročiť príjem 639,18 eur.

·    zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b) zákona o sociálnom poistení,

·    voči zamestnávateľovi neeviduje Sociálna poisťovňa ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať – t.z. 3,32 eur a viac (posudzujú sa pritom pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer),

·    počet dovtedajších zamestnancov nesmie byť znížený v dôsledku zamestnania dlhodobo nezamestnaného pre účely uplatnenia odvodovej úľavy.

Zmysel doteraz uvedenej problematiky pre účely sociálneho poistenia spočíva v tom, že za predpokladu splnenia všetkých uvedených podmienok, zamestnanec v takomto pracovnom vzťahu nie je povinne nemocensky poistený, dôchodkovo poistený a poistený v nezamestnanosti počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru.

To znamená, že zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v období prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného vzťahu. Zamestnávateľ z príjmu zamestnanca platí iba poistné na úrazové poistenie (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %).

Po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca trvania pracovného vzťahu zamestnanca s odvodovou úľavou, takejto fyzickej osobe vzniká povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca. Následne na uvedené vzniká zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť zamestnanca na povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred vznikom povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Príklad

Pracovný pomer zamestnávateľa a zamestnanca s odvodovou úľavou trval 10 kalendárnych mesiacov. Boli pritom dodržané všetky podmienky na uplatnenie spomínanej úľavy. Po skončení totho pracovného pomeru však zamestnávateľ dodatočne vyplatil zamestnancovi dodatočné odmeny v značnej sume.

Môže mať táto skutočnosť nejaký dopad na spätné vrátenie uplatňovanej odvodovej úľavy?

Ak po skončení pracovného pomeru, ktorý trval najviac 12 kalendárnych mesiacov a počas jeho trvania nevzniklo povinné poistenie zamestnanca, zamestnávateľ dodatočne vyplatí a zúčtuje zamestnancovi príjem a pomerná časť súčtu tohto príjmu a príjmu z pracovného pomeru pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov, dochádza k vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca odo dňa vzniku pracovného pomeru. V takom prípade sa zamestnanec bude považovať odo dňa vzniku pracovného pomeru do jeho skončenia za zamestnanca na účely povinného dôchodkového poistenia.

Zamestnávateľovi tak v uvedenom prípade vznikne povinnosť prihlásiť zamestnanca na povinné dôchodkové poistenie dňom vzniku pracovného pomeru, najneskôr v lehote splatnosti poistného z dodatočne zúčtovaného príjmu, t.j. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol takýto dodatočný príjem zúčtovaný.

Ing. Ján Mintál