Odpočítanie daňovej straty

od základu dane

Podnikateľskému subjektu sa nie vždy darí dosahovať zisk. V tvrdom konkurenčnom prostredí môže nastať obdobie, keď podnikateľ nedosiahne zisk, ale výsledkom jeho činnosti je strata. Ak je strata prechodným javom a v budúcich obdobiach dosiahne podnikateľ zisk, môže minulý podnikateľský neúspech vhodne využiť na zníženie daňového základu a z neho vyplývajúcej daňovej povinnosti. Ako sa postupuje pri vyčíslení daňovej straty?

Daňovník môže za príslušné zdaňovacie obdobie vykázať

v účtovníctve výsledok hospodárenia, ktorým môže byť zisk alebo strata. Účtovný zisk vzniká, ak sú výnosy vyššie ako náklady daňovníka a naopak účtovná strata vzniká, ak sú výnosy nižšie ako náklady daňovníka. Je dôležité spomenúť, že nie každý výnos je zároveň aj zdaniteľným príjmom daňovníka a nie každý náklad je zároveň aj daňovým výdavkom daňovníka. Zákon o dani z príjmov definuje daňovú stratu v § 2 písm. k). Stratou sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy, a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Pri vyčísľovaní daňovej straty sa postupuje rovnako ako pri výpočte základu dane. Pri zisťovaní základu dane a daňovej straty sa vychádza

a)  u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b)  u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Spôsob odpočítavania daňovej straty od základu dane

je definovaný v § 30 ZDP. Od základu dane je možné odpočítavať daňovú stratu počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ak daňovník počas štyroch bezprostredne nasledujúcich rokov daňovú stratu neodpočíta, nárok na odpočítanie daňovej straty mu zaniká. Daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia za rok 2004 si daňovník mohol odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. To znamená, že posledná pomerná časť daňovej straty (1/4) za zdaňovanie obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 sa odpočítava v roku 2018.

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. V prípade, že daňovník v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období nevyčerpá pomernú časť daňovej straty táto mu prepadne a nemôže si ju už uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Daňovník, fyzická osoba si môže odpočítať daňovú stratu

len od základu dane vykázaného z tzv. aktívnych príjmov, to je z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP (príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti). To znamená, že daňovník si nemôže odpočítať v minulosti vykázanú daňovú stratu od základu dane vykázaného z príjmov

•    z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP),

•    príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP),

•    príjmov z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov) a z

•    ostatných príjmov (§ 8 zákona o dani z príjmov).

Daňová strata nemusí vždy korešpondovať s účtovnou stratou.

Príklad

Daňovník, fyzická osoba, vykázal z príjmov z podnikania za roky 2015 a 2016 daňovú stratu vo výške 8 000 eur. V roku 2018 vykázal viac čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov:

-   príjmy podľa § 6 ods. a ods. 2 zákona o dani z príjmov

Daňovník môže v roku 2018 odpočítať daňovú stratu od základu dane len od tzv. aktívnych príjmov, to je príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník si uplatnil v roku 2018 odpočítanie daňovej straty vo výške ¼ zo sumy 8000 eur, najviac však do výšky vykázaného základu dane z aktívnych príjmov 1800 eur.

Príklad

Podnikateľ vykázal v roku 2018 z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovú stratu vo výške 13 500 eur. Súčasne mal príjem z kapitálového majetku, z úrokov z pôžičky, ktorú poskytol podnikateľskému subjektu, vo výške 3 000 eur.

Daňovník v rámci daňového priznania nemohol odpočítať daňovú stratu z podnikania od základu dane z kapitálového majetku 3 000 eur, pretože sa jedná o príjem podľa § 7 zákona o dani z príjmov, na ktoré sa odpočítanie daňovej straty nevzťahuje.

Daňovník nie je povinný uplatniť odpočítanie daňovej straty od celého vykázaného základu dane

Zákon o dani z príjmov dáva daňovníkovi možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane a nie povinnosť. Je len na rozhodnutí daňovníka, či vykázanú daňovú stratu v nasledujúcich obdobiach odpočíta od základu dane a v akej výške. Môže sa rozhodnúť umoriť len časť daňovej straty, alebo si znížiť daňový základ len čiastočne.

Príklad

Daňovník, fyzická osoba, dosiahol z príjmov z podnikania v roku 2016 daňovú stratu 32 400 eur. V roku 2018 dosiahol základ dane 8 200 eur. Od základu dane si mohol odpočítať daňovú stratu. Musí uplatniť odpočítane daňovej straty až do nulového základu dane alebo mohol zvoliť iný postup odpočítania daňovej straty? Daňovník si uplatňuje manželku ako vyživovanú osobu.

Daňovníkovi postačuje uplatniť odpočítanie daňovej straty od základu dane len vo výške 339,96 eur. S uplatnením nezdaniteľných častí základu dane na seba a manželku by dosiahol nulový upravený základ dane a nulovú daňovú povinnosť. Zostatok 1/4 daňovej straty pripadajúci na rok 2018 si však nemôže preniesť na odpočet do nasledujúcich zdaňovacích období.

Uplatnením odpočítania pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na rok 2018 (8100 eur) nebude mať od akého základu dane uplatniť nezdaniteľné časti základu dane. Tieto akoby daňovníkovi „prepadli“, pretože si ich už nebude môcť uplatniť v nasledujúcich účtovných obdobiach. Riešením pre daňovníka bolo využiť napr. možnosť prerušenia odpisovania dlhodobého hmotného majetku v roku 2018.

Príklad

Spoločnosť vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňovú stratu vo výške 20 000 eur, ktorú si môže odpočítať rovnomerne vo výške 5 000 eur počas nasledujúcich štyroch zdaňovacích období t.j. v rokoch 2017 až 2020. V roku 2018 však opäť vykázala daňovú stratu, a preto si v tomto roku nemôže odpočítať príslušnú časť daňovej straty z roku 2016 vo výške 5 000 eur. Môže si túto neuplatnenú časť daňovej odpočítať v rokoch 2019 až 2020?

Pokiaľ spoločnosť nevykáže v roku 2018 dostatočne vysoký základ dane na odpočet časti daňovej straty z roku 2016 vo výške 5 000 eur, nárok na odpočet tejto časti daňovej straty z roku 2016 zaniká.

V prípade, že daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítaní daňovej straty môže pokračovať právny nástupca. V prípade, že je právnych nástupcov viac, daňovú stratu môže odpočítať každý z nich v pomere podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na právnych nástupcov.

Príklad

Daňovník BETAX, s.r.o., dosiahol v roku 2017 stratu vo výške 80 tis. eur. V septembri 2018 sa spoločnosť BETAX, s.r.o., na základe uznesenia valného zhromaždenia rozdelila na dve spoločnosti BETAX PLUS, s.r.o., a DETA, s.r.o. Na spoločnosť BETAX PLUS, s.r.o., prešlo základné imanie v sume 200 tis. eur a na spoločnosť DETA, s. r. o., v sume 100 tis. eur. Ku dňu zániku spoločnosti 30. 9. 2018 zanikajúca spoločnosť vykázala daňový základ 30 tis. eur, na ktorý si uplatnila pomernú odpočet pomernej časti daňovej straty z roku 2017 (20 tis. eur). Ako budú postupovať nástupnícke spoločnosti pri odpočítavaní straty?

Spoločnosti BETAXPLUS, s. r. o., vznikol nárok na odpočítane daňovej strany od základu dane vo výške 2/3 zostávajúcej daňovej straty právneho predchodcu, t. j. 40 tis. eur. Spoločnosť DETA, s. r. o., si môže odpočítať od základu dane 1/3 zostávajúcej časti daňovej straty vo výške 20 tis. eur.

Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty

odo dňa vstupu do likvidácie daňovníkovi zaniká. V období likvidácie si daňovník nemôže odpočítať od základu dane daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Rovnako nemá možnosť si odpočítať daňové straty, ktoré vykáže počas obdobia likvidácie spoločnosti (§ 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Príklad

Spoločnosť dosiahla v rokoch 2015 až 2016 daňovú stratu. Uvedená spoločnosť však vstúpila k 1. 5. 2018 do likvidácie. Má spoločnosť v likvidácii nárok na odpočet týchto strát?

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo dňa vyhlásenia konkurzu zaniká. Uvedenej spoločnosti dňom 30. 4. 2018 v zmysle § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov končí zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2018. V zdaňovacom období od 1. 1. 2018 do 30. 4. 2018 si daňovník mohol odpočítať pomernú časť (¼) vykázanej daňovej straty.

Nasledujúce zdaňovacie obdobie začínajúce dňom 1. 5. 2018 sa končí dňom skončenia likvidácie alebo 31. 12. 2020 ak sa do tohto dátumu likvidácia neskončí, si daňovník už nemôže uplatniť odpočet pomernej časti straty od základu dane.

Príklad

Spoločnosť za zdaňovacie obdobie roka 2017 vykázala daňovú stratu vo výške 8 000 eur. 1. 7. 2018 do likvidácie. Za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2018 do 30. 6. 2018 vykázala základ dane vo výške 4 000 eur. V akej výške si môže daňovník túto daňovú stratu odpočítať v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcim dňu vstupu spoločnosti do likvidácie a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach?

V zdaňovacom období pred vstupom daňovníka do likvidácie si daňovník môže uplatniť 1/4 z vykázanej daňovej straty z roku 2017 t. j. 2 000 eur. Keďže ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty zaniká, nárok na odpočet zostávajúcej časti daňovej straty z roku 2017 vo výške 6 000 eur spoločnosti zanikne.

Odpočítavanie daňovej straty pri zmene účtovného (zdaňovacieho) obdobia

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, napr. z dôvodu zmeny účtovné ho obdobia z kalendárneho roka na účtovný rok alebo naopak z hospodárskeho roka na kalendárny rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

Príklad

Daňovník, s. r. o., dosiahol v roku 2016 daňovú stratu 12 000 eur. V ďalších rokoch dosiahol nasledovný daňový základ, od ktorého si odpočítal daňovú stratu. Spoločnosť začala od 1. 5. 2018 používať účtovné a zdaňovacie obdobie hospodársky rok.

Zostatok neodpočítanej daňovej straty v zdaňovacom období od. 1. 1 2018 do 30. 4. 2018 si daňovník nemôže uplatniť v ďalších zdaňovacích obdobiach, pretože si ju môže uplatniť rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období.

Ing. Anton Kolembus

§ 7 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Osobitný základ dane
z kapitálového majetku

(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú

a)  úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

b)  úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

c)  úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d)  dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu; rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,

e)  plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,

g)  príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),

h)  výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

(3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

(4) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7.

(5) Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov ...