Odpočítanie daňovej straty

od základu dane za rok 2014

Podnikateľskému subjektu sa nie vždy darí dosahovať zisk. V tvrdom konkurenčnom prostredí môže nastať obdobie, keď podnikateľ nedosiahne zisk, ale výsledkom jeho činnosti je strata. Ak je strata prechodným javom a v budúcich obdobiach dosiahne podnikateľ zisk, môže minulý podnikateľský neúspech vhodne využiť na zníženie daňového základu a z neho vyplývajúcej daňovej povinnosti.

_{Spôsob odpočítavania daňovej straty od základu dane}

je definovaný v § 30 zákona o dani z príjmov. Od základu dane je možné odpočítavať daňovú stratu počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ak daňovník počas štyroch bezprostredne nasledujúcich rokov daňovú stratu neodpočíta, nárok na odpočítanie daňovej straty mu zaniká.

Zákon o dani z príjmov súčasne definuje daňovú stratu v § 2 písm. k).

Stratou sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy, a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Pri vyčísľovaní daňovej straty sa postupuje rovnako ako pri výpočte základu dane. Pri zisťovaní základu dane a daňovej straty sa vychádza

a)  u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, 

b)  u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Odpočet daňovej straty od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou upravuje v súčasnosti platný zákon o dani z príjmov nasledovne:

Od 1. 1. 2014 (t.j. po prvý krát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína od 1. 1. 2014) sa môže odpočítať od základu dane:

•    Daňová strata z roku 2009 v celej výške najneskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2014. Daňové straty vykázané do 31. decembra 2009 (tzv. päťročné daňové straty) sa odpočítajú od základu dane podľa právneho stavu účinného do 31. decembra 2009.

•    Daňové straty z rokov 2010, 2011, 2012 a 2013 sa spočítajú a môžu sa odpočítať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014 – to znamená, že sa môžu odpočítať nasledovne:

–   v roku 2014 – 1/4 zo súčtu strát za roky 2010 – 2013

–   v roku 2015 – 1/4 zo súčtu strát za roky 2010 – 2013

–   v roku 2016 – 1/4 zo súčtu strát za roky 2010 – 2013

–   v roku 2017 – 1/4 zo súčtu strát za roky 2010 – 2013

Rovnaký postup môže daňovník uplatniť aj pri odpočítaní vykázanej daňovej straty za zdaňovacie obdobie 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Od 1. 1. 2015 daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. 1. 2014 sa môžu odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. To znamená, že napríklad daňová strata za zdaňovanie obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 sa bude odpočítavať od základu dane nasledovne:

–   v roku 2015 –1/4 daňovej straty z roku 2014,

–   v roku 2016 – 1/4 daňovej straty z roku 2014,

–   v roku 2017 – 1/4 daňovej straty z roku 2014,

–   v roku 2018 – 1/4 daňovej straty z roku 2014.

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. V prípade, že daňovník v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období nevyčerpá pomernú časť daňovej straty, táto mu prepadne a nemôže si ju už uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Daňovník, fyzická osoba si môže odpočítať daňovú stratu len od základu dane vykázaného z tzv. aktívnych príjmov, to je z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti). To znamená, že daňovník si nemôže odpočítať v minulosti vykázanú daňovú stratu od základu dane vykázaného z príjmov

–   z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov – toto neplatí na stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2011, čo vyplýva z § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov),

–   príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov),

–   príjmov z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov) a z 

–   ostatných príjmov (§ 8 zákona o dani z príjmov).

Daňová strata nemusí vždy korešpondovať s účtovnou stratou.

Môže nastať prípad, že podnikateľský subjekt dosiahne účtovnú stratu a daňový základ a naopak pri účtovnom zisku dosiahne daňovú stratu, čo môže vyplynúť zo súboru pripočítateľných a odpočítateľných položiek pri transformácii výsledku hospodárenia na daňový základ.

Príklad

Daňovník spoločnosť s r. o. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2013 daňovú stratu vo výške 12 000 eur.

Ako si môže túto daňovú stratu odpočítať za predpokladu, že jej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok?

Na odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie, ktoré sa skončilo 31. 12. 2013 sa vzťahuje § 52za ods. 4 – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014, v zmysle ktorého sa neuplatnená daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie 2013 odpočíta od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. To znamená, že daňovú stratu za rok 2013 daňovník odpočíta od základu dane vo výške 3 000 eur ročne v rokoch 2014, 2015, 2016 a 2017.

Príklad

Daňovník, spoločnosť s r. o. dosiahol v roku 2011 daňovú stratu 4 000 eur. V roku 2012 dosiahol daňovú stratu 3 000 eur, v roku 2013 daňovú stratu 4 600 eur. V roku 2014 dosiahol daňovník základ dane 4 800 eur.

Daňovník môže uplatniť od základu dane za rok 2014 odpočítanie daňovej straty z predchádzajúcich rokov. Daňové straty z rokov 2011, 2012 a 2013 sa spočítajú (4 000 + 3 000 + 4 600 = 11 600) a môžu sa odpočítať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014 – to znamená, že sa môžu odpočítať nasledovne:

–   v roku 2014 – 1/4 zo súčtu strát to je 2900 eur,

–   v roku 2015 – 1/4 zo súčtu strát to je 2 900 eur,

–   v roku 2016 – 1/4 zo súčtu strát to je 2 900 eur,

–   v roku 2017 – 1/4 zo súčtu strát to je 2 900 eur

za predpokladu, že daňovník vykáže základ dane najmenej vo výške 2 900 eur aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. V daňovom priznaní k dani z príjmov PO za rok 2014 uvedenie daňovník odpočítanie straty nasledovne:

(Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby vzor MF/9901/2014-721, platné pre rok 2014, strana 6)

Príklad

Daňovník, spoločnosť s r. o. má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Za rok 2009 vykázal daňovú stratu 7 000 eur. V minulých obdobiach si uplatnil z tejto straty odpočítanie od základu dane vo výške 2 300 eur. Za rok 2014 vykázala základ dane 5 300 eur.

Daňovník môže využiť možnosť odpočítania daňovej straty z roku 2009 od základu dane za rok 2014 v celej výške zostatku neuplatnenej daňovej straty, t. j. v sume 4 700 eur. Základ dane znížený o daňovú stratu bude 600 eur. V daňovom priznaní k dani z príjmov PO za rok 2014 uvedenie daňovník odpočítanie straty nasledovne:

(Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby vzor MF/9901/2014-721, platné pre rok 2014, strany 5,6)

Príklad

Daňovník, fyzická osoba vykázal z príjmov z podnikania za roky 2012 a 2013 daňovú stratu vo výške 8 000 eur. V roku 2014 vykázal viac čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov:

Daňovník môže v roku 2014 odpočítať daňovú stratu od základu dane len od tzv. aktívnych príjmov, to je príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže uplatniť v roku 2014 odpočítanie daňovej straty vo výške ¼ zo sumy 8 000 eur, najviac však do výšky vykázaného základu dane 1800 eur. V daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2014 uvedenie daňovník odpočítanie straty nasledovne:

(Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B vzor MF/18544/2014-721, platné pre rok 2014, strana 7)

Príklad

Podnikateľ vykázal v roku 2014 z príjmov podľa § 6 daňovú stratu vo výške 13 500 eur. Súčasne mal príjem z kapitálového majetku, z úrokov z pôžičky, ktorú poskytol podnikateľskému subjektu, vo výške 3 000 eur.

Daňovník v rámci daňového priznania nemohol odpočítať daňovú stratu z podnikania od základu dane z kapitálového majetku 3 000 eur, pretože sa jedná o príjem podľa § 7 zákona o dani z príjmov, na ktoré sa odpočítanie daňovej straty nevzťahuje.

Príklad

Daňovník, fyzická osoba dosiahol z príjmov z prenájmu v roku 2011 daňovú stratu 1 800 eur. V roku 2012 dosiahol daňovú stratu z príjmov z prenájmu 3 000 eur v roku 2013 daňovú stratu z príjmov z prenájmu 1400 eur. V roku 2014 dosiahol daňovník základ dane z príjmov z podnikania 4 800 eur.

Daňovník môže uplatniť od základu dane za rok 2014 odpočítanie daňovej straty z príjmov z prenájmu len za rok 2011. Za roky 2012 a 2013 mu platný zákon o dani z príjmov už neumožňoval odpočítanie daňovej straty z príjmov z prenájmu.

Daňové straty z príjmov z prenájmu z rokov 2012 a 2013 daňovníkovi prepadli. Daňovú stratu z prenájmu môže odpočítať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014 – to znamená, že sa môžu odpočítať nasledovne:

–   v roku 2014 – 1/4 to je 450 eur,

–   v roku 2015 – 1/4 to je 450 eur,

–   v roku 2016 – 1/4 to je 450 eur,

–   v roku 2017 – 1/4 to je 450 eur

za predpokladu, že daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov najmenej vo výške 450 eur aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Daňovník nie je povinný uplatniť odpočítanie daňovej straty od celého vykázaného základu dane. Zákon o dani z príjmov dáva daňovníkovi možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane a nie povinnosť.

Je len na rozhodnutí daňovníka, či vykázanú daňovú stratu v nasledujúcich obdobiach odpočíta od základu dane a v akej výške. Môže sa rozhodnúť umoriť len časť daňovej straty alebo si znížiť daňový základ len čiastočne.

Príklad

Daňovník, právnická osoba, dosiahol v roku 2009 daňovú stratu 14 500 eur. Túto stratu si zatiaľ neodpočítal od základu dane v minulých obdobiach. V roku 2014 dosiahol základ dane 9 500 eur. Od základu dane si môže odpočítať daňovú stratu až do nulového základu dane.

Daňovník sa rozhodol vykázať minimálny základ dane, od základu dane odpočítal daňovú stratu 9 000 eur a vykázal základ dane 500 eur. Zostatok daňovej straty z roku 2009 mu však prepadne, pretože rok 2014 je posledný (piaty) rok v ktorom si môže odpočítať daňovú stratu z roku 2009.

Príklad

Daňovník, fyzická osoba, dosiahol z príjmov z podnikania v roku 2013 daňovú stratu 32 400 eur. V roku 2014 dosiahol základ dane 8 200 eur. Od základu dane si môže odpočítať daňovú stratu. Má si uplatniť odpočítane daňovej straty až do nulového základu dane alebo môže zvoliť iný postup odpočítania daňovej straty? Daňovník si uplatňuje manželku ako vyživovanú osobu.

Daňovníkovi postačuje uplatniť odpočítanie daňovej straty od základu dane len vo výške 393,34 eur. S uplatnením nezdaniteľných častí základu dane na seba a manželku by dosiahol nulový upravený základ dane a nulovú daňovú povinnosť. Zostatok 1/4 daňovej straty pripadajúci na rok 2014 si však nemôže preniesť na odpočet do nasledujúcich zdaňovacích období.

Uplatnením odpočítania pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na rok 2014 (8100 eur) nebude mať od akého základu dane uplatniť nezdaniteľné časti základu dane. Tieto akoby daňovníkovi „prepadli“, pretože si ich už nebude môcť uplatniť v nasledujúcich účtovných obdobiach. Riešením pre daňovníka je využiť napr. možnosť prerušenia odpisovania dlhodobého hmotného majetku v roku 2014.

V prípade, že daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu, alebo mu vznikol nárok na odpočítanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítaní daňovej straty môže pokračovať právny nástupca.

V prípade, že je právnych nástupcov viac, daňovú stratu môže odpočítať každý z nich v pomere podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na právnych nástupcov.

Príklad

Daňovník BETAX, s. r. o., dosiahol v roku 2013 stratu vo výške 80 tis. eur. V novembri 2014 sa spoločnosť BETAX, s. r. o., na základe uznesenia valného zhromaždenia rozdelila na dve spoločnosti BETAX PLUS, s. r. o., a DETA, s. r. o. Na spoločnosť BETAX PLUS, s. r. o., prešlo základné imanie v sume 200 tis. eur a na spoločnosť DETA, s. r. o., v sume 100 tis. eur. Ku dňu zániku spoločnosti 30. 11. 2014 zanikajúca spoločnosť vykázala daňový základ 30 tis. eur, na ktorý si uplatnila pomerný odpočet pomernej časti daňovej straty z roku 2013 (20 tis. Eur). Ako budú postupovať nástupnícke spoločnosti pri odpočítavaní straty?

Spoločnosti BETAXPLUS, s. r. o., vznikol nárok na odpočítane daňovej strany od základu dane vo výške 2/3 zostávajúcej daňovej straty právneho predchodcu, t. j. 40 tis. eur. Spoločnosť DETA, s. r. o., si môže odpočítať od základu dane 1/3 zostávajúcej časti daňovej straty vo výške 20 tis. eur. 

Ing. Anton Kolembus

K rubrike „chybiť znamená platiť“ sme publikovali:

Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.)

Zákon o  účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.)

- Zákony I/2015

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zák. č. 523/2004 Z. z.)

- Zákony V/2015

Daňové priznania FO a PO za rok 2014 – monotematika

Daňové výdavky A-Z 2015 – monotematika

Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56,

0915 03 33 00 v pracovný deň od 9.00-15.00, mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk

§ 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
cit. na strane 60

Príjmy z kapitálového majetku

(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú

a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu; rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,

e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

f)  výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,

g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),

h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

(3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu...