Odpočítanie daňovej straty
od základu dane – mikrodaňovník
Podľa § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je:
• fyzickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur, a
• právnickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur.
Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka
ktorý je
• závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,
• nebol naň vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,
• ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako dvanásť po sebe idúcich nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý mal kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.
Od základu dane mikrodaňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom – fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Mikrodaňovník si môže uplatniť odpočet daňovej strany až do výšky základu dane. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 5 ZDP sa ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2021 sa tento postup uplatňuje na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021.
Ostatní daňovníci môžu uplatniť odpočet daňovej straty počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto strata vyčíslená, maximálne do výšky 50 % vyčísleného základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo z čiastkového základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Od základu dane právnickej osoby alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vykázaného v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 možno odpočítať daňovú stratu vykázanú za roky 2021, 2022, 2023, 2024 v ľubovoľnej výške, najviac do výšky 100 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2025.
Príklad 1
Podnikateľ Juraj vykázal za rok 2024 z príjmov zo živnosti stratu vo výške 2 600 eur. Za rok 2025 vykáže základ dane vo výške 4 000 eur a spĺňa podmienky mikrodaňovníka. Môže si odpočítať od základu dane za rok 2025 celú výšku straty z roku 2024?
Podnikateľ, ktorý spĺňa podmienky mikrodaňovníka za rok 2024 (jeho príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 ZDP nepresiahli sumu 60 tis. eur a nie je závislou osobou) si môže odpočítať od základu dane celú stratu z predchádzajúceho roku 2 600 eur.
Príklad 2
Podnikateľ Milan vykázal za rok 2023 z príjmov z podnikania stratu vo výške 2 200 eur a za rok 2024 vykázal stratu vo výške 1950 eur. Za rok 2025 vykáže základ dane vo výške 3 800 eur. V roku 2025 bude spĺňať podmienky mikrodaňovníka. Akú sumu straty z predchádzajúcich rokov si môže podnikateľ odpočítať zo základu dane za rok 2025 ?
Podnikateľ môže stratu z roku 2023 odpočítavať najviac päť rokov, a to v rokoch 2024 až 2028 a stratu z roku2024 v rokoch 2025 až 2029. Ak v roku 2025 spĺňa podmienky mikrodaňovníka (jeho príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 ZDP nepresiahli sumu 60 tis. eur a nie je závislou osobou), môže zo základu dane za rok 2025 odpočítať sumu straty z rokov 2023 a 2024 až do výšky základu dane 3 800 eur, ak sa tak rozhodne. Zostatok neodpočítanej straty z minulých rokov vo výške 350 eur si bude môcť odpočítať v nasledujúcich rokoch ak vykáže základ dane.
Príklad 3
Podnikateľ Ján vykázal za rok 2024 z príjmov z podnikania stratu vo výške 4 000 eur. Za rok 2025 vykáže základ dane vo výške 3 800 eur. V roku 2024 splnil podmienku mikrodaňovníka. Akú sumu straty z roku 2024 si môže podnikateľ odpočítať zo základu dane za rok 2025? V roku 2025 nespĺňa podmienku mikrodaňovníka.
Ak podnikateľ nespĺňa v roku 2025 podmienky mikrodaňovníka, nemôže zo základu dane za rok 2025 odpočítať sumu straty z roku 2024 až do výšky základu dane 3 800 eur. Podnikateľ môže stratu z roku 2024 odpočítavať najviac päť rokov, a to v rokoch 2025 až 2029. Môže si odpočítať zo straty 4 000 eur najviac 50 % jeho základu dane za rok 2025, čo predstavuje 1 900 eur z daňovej straty z roku 2024.
Príklad 4
Podnikateľ Milan vykázal za rok 2024 z príjmov z podnikania stratu vo výške 3 600 eur. V roku 2024 podnikateľ nesplnil podmienky mikrodaňovníka. Za rok 2025 vykáže základ dane vo výške 4 000 eur. V roku 2025splnil podmienky mikrodaňovníka. Akú sumu straty z roku 2024 si môže podnikateľ odpočítať zo základu dane za rok 2025?
Ak bude v roku 2025 spĺňať podmienky mikrodaňovníka (jeho príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 ZDP nepresiahli sumu 60 tis. eur a nie je závislou osobou), môže podnikateľ zo základu dane za rok 2022 odpočítať celú sumu straty 3 600 eur z roku 2024 najviac do výšky základu, ak sa tak rozhodne. Pre výpočet výšky odpočítanej straty je rozhodujúce, či daňovník spĺňa podmienky mikrodaňovníka v zdaňovacom období v ktorom si odpočet straty uplatňuje. Ak by v roku 2025 nespĺňal podmienky mikrodaňovníka, môže si odpočítať zo straty 3 600 eur najviac 50 % jeho základu dane za rok 2025, čo predstavuje 2 000 eur z daňovej straty z roku 2024.
Príklad 5
Daňovník vykázal za rok 2020 daňovú stratu vo výške 4 560 eur. Za roky 2021 až 2024 už vykázal základ dane, ale odpočítanie daňovej straty z roku 2020 si neuplatnil. Môže si odpočítať v roku 2025 stratu z roku 2020 v plnej výške, ak vykázal základ dane za rok 2025 vo výške 6 200 eur?
Nie, od základu dane za rok 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu z roku 2020 najviac do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2025, teda najviac 3 100 eur. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 5 ZDP sa ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2021 použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021.
Príklad 6
Spoločnosť Kapa s. r. o., v roku 2024 nesplnila podmienky mikrodaňovníka, vykázala za zdaňovacie obdobie 2024 daňovú stratu vo výške 8 000 eur. Za rok 2025 podmienky pre mikrodaňovníka splnila, vykáže základ dane vo výške 6 000 eur. Bude môcť spoločnosť Kapa s. r. o. odpočítať v zdaňovacom období 2025 stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2024 a v akej výške?
Spoločnosť Kapa s. r. o. môže odpočítať v roku 2024 aj stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie, počas ktorého nebola mikrodaňovníkom. Rozhodujúca je, že má postavenie mikrodaňovníka v zdaňovacom období, v ktorom chce odpočet straty uplatniť. Keďže ide o daňovú stratu vykázanú za rok 2024, uplatnia sa pri odpočítavaní straty pravidlá odpočtu až do výšky základu dane u mikrodaňovníka. Zároveň platí, že straty vykázané po 1. 1. 2021 sa odpočítavajú počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
|
Zdaňovacie obdobie |
2024 |
2025 |
|
Strata vykázaná za zdaňovacie obdobie |
8 000 € |
|
|
Základ dane vykázaný za dané zdaňovacie obdobie |
|
6 000 € |
|
Nárok na odpočet daňovej straty |
|
8 000 €,
najviac |
|
Výška umorenej daňovej straty |
|
6 000 eur |
|
Zostatok daňovej straty na umorenie v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach |
|
2 000 eur |
Podľa § 30 ods. 2 ZDP nárok na odpočet daňovej straty zaniká, ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu. Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu poslednýkrát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tomuto procesu. Zároveň platí, že ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, môže daňovník aj v takomto kratšom zdaňovacom období uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
Ak mikrodaňovník vstúpi do likvidácie, alebo bol na neho vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár stráca postavenie mikrodaňovníka, z čoho vyplýva, že stráca možnosť umorovania daňovej straty až do výšky základu dane. Za mikrodaňovníka je naďalej považovaný daňovník, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.
Príklad 7
Spoločnosť Omega s. r. o. v roku 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 9 500 eur. Spoločnosť spĺňala podmienky mikrodaňovníka. Dňa 1. júna 2025 vstúpila spoločnosť do likvidácie. V zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2025 a skončilo 31. 5. 2025, jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pričom vykázala základ dane vo výške 7 000 eur. V akej výške môže spoločnosť v zdaňovacom období pred vstupom do likvidácie uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2024?
Spoločnosť v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, nie je považovaná za mikrodaňovníka, aj keď jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pretože ide o kratšie zdaňovacie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V tomto zdaňovacom období, ktoré trvalo iba 5 mesiacov, môže teda odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2024najviac do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 3 500 eur. Vstupom do likvidácie však spoločnosť stráca nárok na odpočet zostávajúcej časti daňovej straty vo výške 6 000 eur.
Príklad 8
Spoločnosť Topreal s. r. o. v roku 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 8 600 eur. Spoločnosť spĺňala podmienky mikrodaňovníka. Dňa 15. júna 2025bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. V zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2025 a skončilo 14. 6. 2025, jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pričom vykázala základ dane vo výške 3 600 eur. V akej výške môže spoločnosť v zdaňovacom období pred vstupom do konkurzu uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2024?
Spoločnosť v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, nie je považovaná za mikrodaňovníka, aj keď jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pretože ide o kratšie zdaňovacie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V tomto zdaňovacom období, ktoré trvalo iba 5 mesiacov a 14 dní, môže teda odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2024 najviac do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 1 800 eur.
Príklad 9
Spoločnosť Gerlach s. r. o. mala účtovné a zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 4. predchádzajúceho roka do 31. 3. bežného roka. K 1. 1. 2025 sa spoločnosť rozhodla zmeniť účtovné a zdaňovacie obdobie na kalendárny rok. V období od 1. 4. 2024 do 31. 12. 2024 vykázala daňovú stratu 7 600 eur. V zdaňovacom období kalendárneho roka 2025 dosiahla spoločnosť zisk 4 800 eur, jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pričom vykázala základ dane vo výške 7 000 eur. Spoločnosť spĺňala podmienky mikrodaňovníka. V akej výške môže spoločnosť v zdaňovacom období za rok 2025 uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v hospodárskom roku od 1. 4. 2024 do 31. 12. 2024?
Spoločnosť v zdaňovacom období kalendárneho roka je považovaná za mikrodaňovníka, jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pretože jej zdaňovacie v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty trvá 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V tomto zdaňovacom období si teda môže teda odpočítať daňovú stratu vykázanú za skrátený hospodársky rok od 1. 4. 2024 do 31. 3. 2024až do výšky základu dane, t. j. do výšky 7 000 eur.
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty môže podľa § 30 ods. 2 zákona o dani z príjmov pokračovať jeho právny nástupca.
V prípade, že je právnych nástupcov viac, daňová strata sa bude odpočítavať u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu len v tom prípade, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Príklad 10
Spoločnosť Delta s. r. o. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2024 a daňovú stratu vo výške 8 600 eur. Spoločnosť Delta sa v roku 2025 k 1 7. zlúči so spoločnosťou Gama s. r. o., za zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu vykáže základ dane vo výške 6 800 eur a súčasne jej zdaniteľné príjmy v tomto zdaňovacom období nepresiahli sumu 60 000 eur? Akú daňovú stratu si môže spoločnosť odpočítať od základu dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu zlúčenia?
Spoločnosť Delta s. r. o. je povinná podať za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2025 do dňa predchádzajúceho rozhodnému dňu 30. 6. 205) daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP. Keďže základ dane spoločnosti za toto zdaňovacie obdobie bude vo výške 6 800 eur, môže odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2021 od tohto základu dane, do výšky 50 % základu dane, t. j. v sume 3 400 eur, keďže v kratšom zdaňovacom období nie je spoločnosť považovaná za mikrodaňovníka. Následne spoločnosť Gama s. r. o. ako právny nástupca má možnosť odpočítať zostávajúcu časť daňovej straty vykázanej spoločnosťou Delta s. r. o. v roku 2025 vo výške 50 %, resp. ak by bola mikrodaňovníkom, až do výšky 100 % základu dane už za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025.
Príklad 11
Podnikateľ Richard vykázal v roku 2024 daňovú stratu vo výške 7 600 eur. Podnikateľ spĺňal podmienky mikrodaňovníka. Dňa 15. augusta podnikateľ zomrel. Podľa § 49 ods. 4 za zomrelého daňovníka musí daňové priznanie podať dedič, alebo ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. V zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2025 a skončilo dňom úmrtia, zdaniteľné príjmy podnikateľa nepresiahli sumu 60 000 eur, pričom vykázal základ dane vo výške 4 300 eur. V akej výške môže dedič uplatniť v daňovom priznaní odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2024?
Podnikateľ je považovaný za mikrodaňovníka, aj keď ide o kratšie zdaňovacie obdobie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov Uvedená lehota trvania 12 po sebe nasledujúcich mesiacov sa neuplatňuje pri jej skrátení z dôvodu úmrtia daňovníka. V tomto zdaňovacom období, ktoré trvalo iba 7 mesiacov a 14 dní, môže teda odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2024až do výšky 100 % základu dane, t. j. do výšky 4 300 eur.
Príklad 12
Podnikateľ Peter v roku 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 6 200 eur. Spĺňal podmienky mikrodaňovníka. K 30. 9. 2025 skončil podnikanie. Jehoposudzované zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 60 000 eur, pričom vykázala základ dane vo výške 5 600 eur. V akej výške môže podnikateľza rok 2025 uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2024?
Posudzované zdaniteľné príjmy podnikateľa nepresiahli v roku sumu 60 000 eur. Podnikateľ v zdaňovacom období roku 2022 je považovaný za mikrodaňovníka, aj keď podnikal len 9 mesiacov. Pre posúdenie statusu mikrodaňovníka je rozhodujúc doba trvania zdaňovacieho obdobia (12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov)a nie doba trvania podnikania. U daňovníka, fyzickej osoby je zdaňovacie obdobie vždy kalendárny rok (s výnimkou úmrtia daňovníka).
Daňovník si môže teda odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2024 až do výšky 100 % základu dane, t. j. do výšky 5 600 eur.
Príklad 13
Podnikateľ Martin začal podnikať v auguste 2024 Za rok 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 7 200 eur. Jeho posudzované zdaniteľné príjmy v roku 2025 nepresiahli sumu 60 000 eur, pričom vykázala základ dane vo výške 4 800 eur. Podmienky mikrodaňovníka spĺňa. V akej výške môže podnikateľ za rok 2025 uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v roku 2024?
Zdaniteľné príjmy podnikateľa nepresiahli v roku sumu 60 000 eur. Podnikateľ v zdaňovacom období roku 2025spĺňa podmienky mikrodaňovníka. Pre posúdenie statusu mikrodaňovníka je rozhodujúc doba trvania zdaňovacieho obdobia (12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) v zdaňovacom období v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty.
Daňovník si môže teda odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2024 až do výšky 100 % základu dane, t. j. do výšky 4 800 eur.
Ing. Anton Kolembus
Zákon
č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov
§ 30
Odpočet daňovej straty
(1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky
a) základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka,
b) 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak nejde o daňovníka podľa písmena a).
(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
(3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti ...








