Odpočítaná DPH

– dôvody pre úpravu (Súdny dvor EÚ)

Členské štáty môžu pre úpravu odpočítanej dane stanoviť päťročné obdobie pozostávajúce z celých 5 rokov, ktoré začína prvým použitím majetku. V prípade nehnuteľného investičného majetku sa dĺžka obdobia slúžiaceho na výpočet úpravy odpočítanej dane môže predĺžiť až na dvadsať rokov.

Smernica o DPH

Podľa smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty – smernica o DPH, pôvodne uplatnené odpočítanie dane sa upraví, ak je vyššie alebo nižšie ako odpočítanie, na ktorý mala zdaniteľná osoba právo (článok 184). Článok 185 smernice o DPH stanovuje v odseku 1, že úprava odpočítanej dane sa vykoná najmä vtedy, keď sa zmeny vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane, objavia po podaní daňového priznania k DPH, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy. Článok 187 smernice o DPH stanovuje, že v prípade investičného majetku sa úprava odpočítanej dane rozloží na päť rokov vrátane roka, v ktorom bol majetok nadobudnutý alebo vytvorený.

Ročná úprava odpočítanej dane sa uskutočňuje len do výšky jednej pätiny DPH uplatnenej na investičný majetok alebo, keď sa obdobie na úpravu odpočítanej dane predĺžilo, do výšky zodpovedajúcej časti DPH uplatnenej na investičný majetok.

Úprava odpočítanej sa vykoná v závislosti od úprav týkajúcich sa zmien práva na odpočítanie dane, ku ktorým došlo v nasledujúcich rokoch, v porovnaní s právom na odpočítanie dane za rok, v ktorom bol majetok nadobudnutý, vytvorený alebo prvýkrát použitý.

Zrušenie prevádzkarne a povinnosť úpravy odpočítanej dane

Povinnosťou úpravy odpočítanej dane sa zaoberal Súdny dvor EÚ Vo veci C 374/19 HF, z 9. júla 2020. Išlo o prípad, kedy spoločnosť HF prevádzkovala domov dôchodcov na účely plnení oslobodených od DPH. V roku 2003 táto spoločnosť vybudovala kaviareň pripojenú k tomuto domovu dôchodcov, do ktorej mali prístup návštevníci prostredníctvom vonkajšieho vchodu a obyvatelia domova cez jedáleň domova. HF vyhlásila, že bude používať predmetnú kaviareň výlučne na zdaniteľné plnenia, keďže táto kaviareň bola navrhnutá pre návštevníkov z vonkajšieho prostredia, a nie pre obyvateľov domova dôchodcov, ktorí sa zdržiavajú v priestoroch domova.

Po prvej kontrole

vykonanej v roku 2006 však daňový úrad, ktorý v podstate súhlasil s týmto vyhlásením, považoval za nepravdepodobné, že absolútne žiadny obyvateľ domova dôchodcov nebude navštevovať a používať uvedenú kaviareň s osobami, ktoré ho navštívili, teda sa dohodli na uznaní používania predmetnej kaviarne na účely plnení oslobodených od DPH vo výške 10 %. V dôsledku toho sa vykonala úprava DPH.

Po druhej kontrole

daňový úrad konštatoval, že spoločnosť už počas rokov 2009 až 2012 nepredávala v predmetnej kaviarni nijaký tovar a prevádzka bola okrem toho vymazaná z obchodného registra vo februári 2013.

Toto konštatovanie viedlo daňový úrad k vykonaniu novej úpravy, keďže už nedošlo k žiadnemu používaniu tejto kaviarne na účely plnení zakladajúcich právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe.

Súdnemu dvoru EÚ bola predložená otázka, či zdaniteľná osoba, ktorá nadobudla právo na pomerné odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na výstavbu kaviarne pripojenej k domovu dôchodcov, ktorý prevádzkuje na účely plnení oslobodených od DPH, a určenej na používanie tak na zdaniteľné plnenia, ako aj na plnenia oslobodené od dane, je povinná upraviť pôvodné odpočítanie DPH v prípade, že táto zdaniteľná osoba skončila v priestoroch tejto kaviarne všetky zdaniteľné plnenia.

V predmetnej veci počas prvého obdobia, ktoré trvalo od roku 2003 do roku 2008, bola kaviareň skutočne uvedená do prevádzky na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení a plnení oslobodených od dane, takže prinajmenšom v týchto rokoch a v rozsahu pomernej časti 90 % stanovenej daňovým úradom existoval úzky a priamy vzťah medzi právom na odpočítanie DPH zaplatenej z výdavkov na výstavbu tejto kaviarne a skutočnými zdaniteľnými plneniami, na ktoré bola táto kaviareň použitá.

Plnenia oslobodené od dane boli naďalej vykonávané

V druhom období od roku 2009 do roku 2012, sa zdaniteľné plnenia, nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, skončili, zatiaľ čo plnenia oslobodené od dane boli naďalej vykonávané. To má nevyhnutne za následok, že priestory uvedenej kaviarne, ktoré sú okrem toho neoddeliteľnou súčasťou domova dôchodcov prevádzkovaného na účely plnení oslobodených od DPH, nezostali prázdne, ale sú používané výlučne na plnenia oslobodené od dane.

Inak by to bolo len v prípade, že spoločnosť HF by našla pre uvedené priestory iné používanie na účely plnení zakladajúcich právo na odpočítanie DPH. Tovary alebo služby, ktoré HF nadobudla na účely výstavby kaviarne, boli použité v rokoch 2009 až 2012 výlučne na účely jej plnení oslobodených od dane. Plnenia uskutočnené v skoršom štádiu už neslúžia na poskytnutie zdaniteľných plnení, a preto sa na tieto vzťahuje mechanizmus úpravy odpočítanej dane. Zanikol totiž úzky a priamy vzťah medzi právom na odpočítanie DPH zaplatenej z výdavkov vynaložených na vstupe a zdaniteľnými činnosťami, ktoré zdaniteľná osoba následne uskutočnila, napriek tomu, že existoval v skoršom štádiu.

Vzhľadom na uvedené vznikla povinnosť upraviť pôvodné odpočítanie DPH, keďže spoločnosť ukončila v priestoroch kaviarne všetky zdaniteľné plnenia, a pokračovala v uskutočňovaní plnení oslobodených od dane v týchto priestoroch.

Nepoužívanie nehnuteľnosti
na podnikanie

Súdnemu dvoru EÚ bola vo veci C–672/16, Imofloresmira z 28. februára 2018 predložená prejudiciálna otázka, či v prípade, že nehnuteľnosť, ktorá sa minimálne viac ako dva roky nevyužíva, aleje v obchodnej ponuke (je dostupná na trhu na účely prenájmu alebo poskytovania služieb typu office centre), preukáže sa, že jej vlastník má v úmysle prenajať ju s uplatnením DPH a vyvíja na to potrebné úsilie, je konštatovanie daňového úradu, že nehnuteľnosť sa v skutočnosti nepoužíva na účely podnikateľskej činnosti, dôvodom pre úpravu odpočítanej dane. Podľa daňového úradu táto spoločnosť mala vykonať úpravu odpočítanej dane.

Imofloresmira pravidelne ponúkala voľné priestory v týchto nehnuteľnostiach s cieľom prenajať ich. Na tieto účely poverila realitné kancelárie a na ich radu uskutočnila rôzne aktivity v oblasti marketingu a komerčnej podpory, medzi ktorými najmä vytvorila reklamný leták, zostavila zoznam adries, ako aj vytvorila internetovú stránku, vytvorila a šírila tlačové oznámenia pre širokú verejnosť a na príslušných nehnuteľnostiach umiestnila reklamné tabule. Upravila svoju ponuku tým, že ponúkla priestory na nájom za výhodnejšie ceny a zároveň umožnila nájomcom dohodnúť si prechodné obdobia počas sťahovania. Výdavky vynaložené na služby týkajúce sa obchodnej činnosti na propagáciu nehnuteľností, ktorých je Imofloresmira vlastníkom, sú uvedené v účtovníctve.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zdaniteľná osoba si zachováva právo na odpočítanie dane

ak už toto právo nadobudla, i keď z dôvodov nezávislých od svojej vôle nemohla využívať tovar alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení. Iný výklad smernice o DPH by bol v rozpore so zásadou neutrality DPH, pokiaľ ide o daňové zaťaženie zdaniteľnej osoby. Postavenie zdaniteľnej osoby definitívne nadobúda len tá osoba, ktorej oznámenie o začatí zamýšľanej hospodárskej činnosti bolo urobené v dobrej viere.

V prípadoch podvodov alebo daňového zneužitia, keď zdaniteľná osoba predstierala svoju vôľu vykonávať osobitnú hospodársku činnosť, hoci sa v skutočnosti usilovala získať do svojho súkromného vlastníctva majetok, ktorý by mohol byť predmetom odpočítania dane, môže daňový orgán so spätnou účinnosťou požadovať vrátenie súm, ktoré boli odpočítané, ak boli tieto odpočítania vykonané na základe nepravdivých vyhlásení.

Ak by daňový úrad konštatoval, že právo na odpočítanie bolo uplatnené podvodným alebo znevažujúcim spôsobom, je oprávnený so spätnou účinnosťou požadovať vrátenie odpočítaných súm.

Záver Súdneho dvora EÚ v danej veci je taký, že vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá povinnosť urobiť úpravu pôvodne odpočítanej dane z dôvodu, že nehnuteľnosť, pri ktorej bolo uplatnené právo voľby zdanenia, sa považuje za nehnuteľnosť, ktorú zdaniteľná osoba už nevyužíva pre potreby svojich zdaniteľných plnení, ak táto nehnuteľnosť zostala nevyužitá viac ako dva roky, i keď sa preukáže, že sa ju zdaniteľná osoba snažila počas tohto obdobia prenajať,

Upustenie od pôvodne
plánovanej činnosti

Otázkou, či má byť pri upustení pôvodne plánovanej činnosti odpočítaná DPH vrátená, alebo má byť vykonaná jej úprava, sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-248/20, Skellefteå Industrihus AB, z 18. mája 2021.Skellefteå Industrihus (ďalej len „S“) zamýšľala postaviť na pozemku v jej vlastníctve budovu s kancelárskymi priestormi určenými na prenájom, požiadala a získala počas výstavby budovy možnosť využívať režim dobrovoľného zdanenia od novembra 2012. Táto spoločnosť následne vykonala odpočítanie DPH na vstupe uplatnenej na nákupy, ktoré uskutočnila, a to predovšetkým na služby architekta týkajúce sa plánovanej budovy. Potom, čo jeden z potenciálnych budúcich nájomcov oznámil, že už nemá záujem o prenájom priestorov v predmetnej budove, sa po prehodnotení nákladov ukázalo, že projekt nie je finančne rentabilný. Spoločnosť S sa v septembri 2013 rozhodla upustiť od projektu, čím sa ukončil režim dobrovoľného zdanenia a v decembri 2013 vrátila v plnej výške DPH odpočítanú počas obdobia, v ktorom využívala režim dobrovoľného zdanenia. O tri roky neskôr, keďže sa domnievala, že povinnosť vrátiť DPH odpočítanú na vstupe nie je zlučiteľná so smernicou o DPH, však požiadala o opätovné prijatie odpočtu na vstupe.

Daňový úrad žiadosť zamietol

pričom nebolo preukázané, že došlo k zneužitiu alebo podvodu a že by nadobudnutie majetku slúžilo na uskutočnenie transakcií oslobodených od dane.

Skutkové okolnosti sa netýkajú situácie skončenia zdanenia, ale situácie neexistencie zdaniteľných plnení. Podľa judikatúry Súdneho dvora práve nadobudnutie majetku alebo služieb zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká, určuje uplatnenie systému DPH, a teda aj mechanizmu odpočítania dane. Skutočné alebo plánované používanie majetku alebo služieb určuje len rozsah pôvodného odpočítania dane, na ktoré má zdaniteľná osoba právo a rozsah prípadných úprav počas nasledujúcich období, ale nemá vplyv na vznik práva na odpočítanie dane.

Ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva v zásade zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná podnikateľská činnosť napokon neuskutočnila, a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak z dôvodu okolností nezávislých od vôle zdaniteľnej osoby táto osoba nevyužíva uvedený tovar a služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení.

Akýkoľvek iný výklad smernice o DPH by bol v rozpore so zásadou neutrality DPH v súvislosti s daňovým zaťažením podnikov. Mohol by totiž v prípade daňového zaobchádzania s podobnými investičnými činnosťami vytvárať neodôvodnené rozdiely medzi podnikmi, ktoré už uskutočňujú zdaniteľné plnenia, a inými podnikmi, ktoré chcú prostredníctvom investícií začať vykonávať činnosti, ktoré budú viesť k vzniku zdaniteľných plnení. Takisto by došlo k svojvoľnému rozlišovaniu medzi týmito podnikmi, keďže konečné schválenie odpočítania dane by záviselo od toho, či takéto investície vedú k vzniku zdaniteľných plnení alebo nie.

Aj keď členské štáty môžu vymedziť podmienky a pravidlá umožňujúce vykonať právo voľby, tieto podmienky a pravidlá nesmú zasahovať do práva na odpočítanie dane a musia rešpektovať všeobecné ciele a zásady smernice o DPH .

Ak zdaniteľná osoba z dôvodu okolností nezávislých od svojej vôle nepoužíva tovary a služby, pri ktorých bola odpočítaná daň

v rámci svojich zdaniteľných plnení, na preukázanie existencie „zmien“ nepostačuje, že sa nehnuteľnosť po skončení nájomnej zmluvy, ktorej bola predmetom, nevyužíva, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba mala naďalej záujem využívať ju na účely zdaniteľného plnenia a v tomto smere urobila potrebné úkony, pretože to by viedlo k obmedzeniu práva na odpočítanie dane na základe ustanovení v oblasti úprav.

Úzky a priamy vzťah, ktorý musí existovať medzi právom na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe a uskutočnením plánovaných zdaniteľných plnení, by bol narušený len vtedy, ak by zdaniteľná osoba už viac neplánovala používať dotknuté tovary a služby na uskutočňovanie plnení zdaniteľných na výstupe alebo ich používala na uskutočňovanie činností oslobodených od dane.

V predmetnom prípade teda má dôjsť k uplatneniu mechanizmu úprav odpočítanej DPH a nie k povinnosti vrátiť celú sumu odpočítanú v súvislosti so stavebným projektom zvýšenú o prípadné úroky z dôvodu, že plánovaný projekt, ktorý zakladal právo na odpočítanie dane, neviedol k žiadnej zdaniteľnej činnosti.

Jednorazová úprava
odpočítania v celom rozsahu
po prvom použití majetku

Otázkou, či má byť vykonaná jednorazová úprava pôvodne uplatneného odpočítania dane po prvom použití investičného majetku, alebo mala byť rozložená na viacero rokov, sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-791/18, Stichting Schoonzicht, zo 17. septembra 2020.

Zdaniteľná osoba – S, si nechala postaviť komplex nehnuteľností skladajúci sa zo siedmich bytov na pozemku, ktorého je vlastníkom. Stavebné práce sa začali v roku 2013 a S prevzala tento komplex v júli nasledujúceho roku. V celom rozsahu odpočítala DPH, ktorá jej bola fakturovaná v účtovnom období roka 2013 za výstavbu uvedeného komplexu, pretože v tom čase bol ten istý komplex určený na zdaniteľné účely.

Článok 187 ods. 2 smernice o DPH stanovuje povinnosť overovať po uplynutí každého roka až do skončenia obdobia úpravy, či došlo k zmenám práva na odpočítanie dane v porovnaní s právom na odpočítanie vzťahujúcim sa na rok prvého použitia tohto investičného majetku, a v prípade kladnej odpovede pristúpiť k úprave týkajúcej sa zodpovedajúcej časti DPH, ktorou bol zaťažený uvedený investičný majetok.

Za tohto predpokladu je referenčný prvok tvorený právom na odpočítanie, ktoré sa vzťahuje na rok prvého použitia investičného majetku a úprava po častiach stanovená v článku 187 smernice o DPH sa týka zmien, ktoré nastali po tomto prvom použití v porovnaní s právom na odpočítanie, ktoré sa vzťahuje na rok prvého použitia.

Článok 187 smernice o DPH však podrobne neupravuje spôsoby úpravy, ktorá sa má uplatniť

ak v samotnom okamihu prvého použitia sa právo na odpočítanie ukáže ako vyššie alebo nižšie než pôvodne uplatnené odpočítanie dane. Obdobie na úpravu a úprava po častiach, stanovené v článku 187 smernice o DPH pre investičný majetok, totiž vychádzajú z používania tohto majetku počas doby niekoľkých rokov, v priebehu ktorých sa jeho použitie môže meniť, a sú odôvodnené týmto používaním.

Obdobie na úpravu odpočítania dane stanovené v článku 187 smernice o DPH tak umožňuje vyhnúť sa nepresnostiam vo výpočte odpočítateľných súm a neoprávneným výhodám a nevýhodám pre zdaniteľnú osobu, najmä keď zmeny okolností, ktoré boli pôvodne zohľadnené na určenie odpočítateľnej sumy, nastanú po podaní daňového priznania alebo prípadne po prvom použití.

Logika riadiaca úpravu, ktorá sa musí vykonať v prípade, že k zmene okolností, pôvodne zohľadnených na určenie výšky odpočítania, dôjde počas používania dotknutého investičného majetku, sa líši od logiky riadiacej úpravu, ktorá sa musí vykonať, ak je pôvodné odpočítanie nižšie alebo vyššie než odpočítanie, na ktoré má zdaniteľná osoba nárok v okamihu prvého použitia tohto majetku, vzhľadom na skutočné používanie uvedeného majetku.

Začatie používania investičného majetku je referenčným dátumom pri posúdení, či pôvodne uplatnené odpočítanie DPH zodpovedá odpočítaniu

ktoré bola zdaniteľná osoba oprávnená uplatniť vzhľadom na skutočné použitie tohto majetku. Zdaniteľná osoba je povinná k tomuto dňu uhradiť sumu celého prevyšujúceho odpočítania dane, ak bolo pôvodné odpočítanie v zásade vyššie než to, na ktoré bola oprávnená.

Na investičný majetok sa uplatňuje režim úpravy, ktorý stanovuje rozloženie úpravy na niekoľko rokov, pričom rok, keď bol prvýkrát použitý tento majetok, je tiež prvým rokom úpravy.

Celé pôvodne uplatnené odpočítanie dane z majetku je predmetom jednorazovej úpravy, ak sa pri skutočnom používaní zistí, že toto odpočítanie nezodpovedá odpočítaniu, ktoré bola zdaniteľná osoba oprávnená uplatniť na základe skutočného použitia majetku.

Dlhodobý nájom a spätný
lízing nehnuteľnosti

Súdny dvor EÚ vo veci C 201/18, Mydibel SA posudzoval, či vznikol dôvod na úpravu odpočítanej DPH pri investičnom majetku.Mydibel vyrába výrobky získané zo zemiakov a z tohto dôvodu je zdaniteľnou osobou na účely DPH. Táto spoločnosť vlastní viacero nehnuteľností, v prípade ktorých v celom rozsahu odpočítala dane uvedené vo faktúrach za výstavbu, prestavbu alebo renováciu.

Aby zvýšila svoje likvidné prostriedky, Mydibel uzavrela 1. októbra 2009 s dvoma finančnými inštitúciami transakcie sale and lease back (predaj a spätný prenájom) nepodliehajúce DPH a týkajúce sa týchto nehnuteľností, ktoré boli rozdelené na dve časti. Pre každú časť Mydibel uzavrela s týmito inštitúciami dve zmluvy.

Na jednej strane uzavrela zmluvu o zriadení práva dlhodobého nájmu k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech uvedených inštitúcií na dobu 99 rokov za okamžitú platbu nájomného vo výške 9 630 000 eur za prvú časť a 2 700 000 eur za druhú časť a ročné nájomné vo výške 25 eur. Na druhej strane uzavrela zmluvu o lízingu nehnuteľnosti vzťahujúcu sa na tieto isté nehnuteľnosti, ktorou tieto inštitúcie udelili spoločnosti Mydibel právo na užívanie týchto nehnuteľností na obdobie 15 rokov bez možnosti výpovede za platbu štvrťročného nájomného zodpovedajúceho investičnej hodnote sumy 9 630 000 eur zvýšenej o úroky za prvú časť a sumy 2 700 000 eur zvýšenej o úroky za druhú časť. Podľa tejto poslednej uvedenej zmluvy má Mydibel po uplynutí lízingu kúpnu opciu za cenu, ktorá zodpovedá 10 % hodnoty investície pre prvú časť a 3 % pre druhú časť. Po daňovej kontrole daňový orgán odmietol odpočet DPH pôvodne odpočítanej z uvedených nehnuteľností z dôvodu uvedených transakcií sale and lease back (predaj a spätný prenájom).

Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či je alebo nie je potrebná oprava (úprava) DPH z investičného nehnuteľného majetku

ktorá bola pôvodne odpočítaná správne, keď bol tento investičný nehnuteľný majetok predmetom transakcie sale and lease back (predaj a spätný prenájom), pričom:

•    sale and lease back je tvorený kombinovaným a súčasným poskytnutím práva dlhodobého nájmu (teda časovo obmedzeného vecného práva) zdaniteľnou osobou dvom finančnými inštitúciám a lízingu týmito dvomi finančnými inštitúciami zdaniteľnej osobe,

•    táto transakcia sale and lease back predstavuje čisto finančnú transakciu, ktorej účelom je zvýšiť likvidné prostriedky zdaniteľnej osoby,

•    transakcia sale and lease back (predaj a spätný prenájom) nepodliehala DPH,

•    investičný nehnuteľný majetok zostal v držbe zdaniteľnej osoby a bol súvisle a trvalo používaný na zdaniteľnú činnosť zdaniteľnej osoby tak pred, ako aj po transakcii.

Nehnuteľnosti boli používané spoločnosťou Mydibel nepretržite a trvalo na jej pracovné činnosti. Okrem toho, hoci transakcie sale and lease back (predaj a spätný prenájom) viedli k okamžitej platbe poplatku spoločnosti Mydibel, táto spoločnosť sa zaviazala platiť finančným inštitúciám nájomné štvrťročne počas 15 rokov, ktorého celková výška zodpovedá výške tohto poplatku zvýšenej o úroky. Uvedená spoločnosť naďalej využívala transakcie uskutočnené na účely výstavby, prestavby alebo renovácie predmetných nehnuteľností na účely svojich transakcií zdaniteľných na výstupe. Teda nedochádza k zmene vo faktoroch použitých pri určení výšky odpočítanej dane.

Samotné zriadenie práva dlhodobého nájmu, ktoré nepodlieha DPH

sa nepovažuje za zmenu vo faktoroch použitých pri určení výšky odpočítanej dane. Zriadenie práva nemôže samo osebe viesť k odstráneniu úzkeho a priameho vzťahu medzi právom na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe a používaním dotknutých tovarov a služieb na zdaniteľné transakcie na výstupe.

Transakcie predaj a spätný prenájom sa vyznačujú spojeným a súčasným poskytnutím na jednej strane práva dlhodobého nájmu zdaniteľnou osobou dvom finančným inštitúciám vo veci samej a na druhej strane lízingu nehnuteľnosti týmito dvomi finančnými inštitúciami zdaniteľnej osobe. Predstavujú čisto finančné transakcie s cieľom zvýšiť likviditu spoločnosti Mydibel, pričom nehnuteľnosti zostali vo vlastníctve tejto spoločnosti, ktorá ich nepretržite a trvalo používa na účely svojich zdaniteľných transakcií. Zriadenie práva dlhodobého nájmu týkajúce sa nehnuteľností je neoddeliteľné od lízingu nehnuteľností týkajúceho sa toho istého majetku. Transakcie nemožno považovať za „dodávky tovarov“, pretože práva prevedené na finančné inštitúcie v dôsledku týchto transakcií, neoprávňujú tieto inštitúcie disponovať s nehnuteľnosťami, akoby boli ich vlastníkmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nevyžaduje úprava pôvodne odpočítanej DPH.

Ing. Naďa Vašková

Smernice 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty
– smernica o DPH

Citácia na str. 53

Článok 184
Úprava odpočítanej dane

Pôvodne uplatnené odpočítanie dane sa upraví, ak je vyššie alebo nižšie ako odpočítanie, na ktorý mala zdaniteľná osoba právo.

Článok 185

1. Úprava odpočítanej dane sa vykoná najmä vtedy, keď sa zmeny vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane, objavia po podaní daňového priznania k DPH, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy.

2. Odchylne od odseku 1 sa úprava odpočítanej dane nemôže vykonať pri transakciách, ktoré sú celkovo alebo čiastočne nezaplatené, v prípadoch riadne preukázaného alebo potvrde- ného poškodenia, straty alebo krádeže majetku, ani v prípade tovaru určeného ako dary nepatrnej hodnoty a vzoriek uvede- ných v článku 16.

V prípade celkovo alebo čiastočne nezaplatených transakcií a v prípade krádeže členské štáty však môžu úpravu odpočítanej dane vyžadovať.

Článok 186
Členské štáty stanovia pravidlá pre vykonávanie článkov 184 a 185.

Článok 187

1. V prípade investičného majetku sa úprava odpočítanej dane rozloží na päť rokov vrátane roka, v ktorom bol majetok nadobudnutý alebo vytvorený.

Členské štáty sa však môžu pre úpravu odpočítanej dane stanoviť päťročné obdobie pozostávajúce z celých 5 rokov, ktoré začína prvým použitím majetku.

V prípade nehnuteľného investičného majetku sa dĺžka obdobia slúžiaceho na výpočet úpravy odpočítanej dane môže predĺžiť až na dvadsať rokov.

2. Ročná úprava odpočítanej dane sa uskutočňuje len do výšky jednej pätiny DPH uplatnenej na investičný majetok alebo, keď sa obdobie na úpravu odpočítanej dane predĺžilo, do výšky zodpovedajúcej časti DPH uplatnenej na investičný majetok.

Úprava odpočítanej dane uvedená v prvom pododseku sa vykoná v závislosti od úprav týkajúcich sa zmien práva na odpočítanie dane, ku ktorým došlo v nasledujúcich rokoch, v porovnaní s právom na odpočítanie dane za rok, v ktorom bol majetok nadobudnutý, vytvorený alebo prípadne po prvýkrát použitý.

Článok 188

1. Ak je investičný majetok dodaný v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, ako keby ho zdaniteľná osoba stále používala v rámci svojej ekonomickej činnosti.

Ekonomická činnosť sa považuje za úplne zdanenú v prípade, keď je zdanené dodanie investičného majetku.

Ekonomická činnosť sa považuje za úplne oslobodenú od dane v prípade, keď je oslobodené od dane dodanie investičného majetku.

2. Úprava odpočítanej dane ustanovená v odseku 1 sa urobí len raz za celé obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré ešte neuplynulo. Keď je však dodanie investičného majetku oslobo- dené od dane, členské štáty môžu upustiť od požiadavky na úpravu odpočítanej dane, pokiaľ je nadobúdateľ zdaniteľnou osobou, ktorá používa dotknutý investičný majetok výlučne na transakcie, pri ktorých je DPH odpočítateľná.

Článok 189

Na účely uplatňovania článkov 187 a 188 môžu členské štáty prijať tieto opatrenia:

a)  vymedziť pojem investičný majetok,

b)  určiť výšku DPH, ktorá sa zohľadní pri úprave odpočítanej dane,

c)  prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby úpravou odpočítanej dane nevznikli neoprávnené výhody,

d)  povoliť zjednodušenie administratívnych postupov.

Článok 190

Na účely článkov 187, 188, 189 a 191 môžu členské štáty za investičný majetok považovať služby, ktoré majú vlastnosti podobné vlastnostiam, ktoré sa bežne pripisujú investičnému majetku

Článok 191

Ak uplatňovanie článkov 187 a 188 prinesie v niektorom členskom štáte zanedbateľný výsledok, tento od nich môže po porade s Výborom pre DPH upustiť vzhľadom na celkový dosah DPH v dotknutom členskom štáte a na potrebu zjednodušiť administratívne postupy, pokiaľ to nespôsobí narušenie hospo- dárskej súťaže.