Odpočet straty u FO od roku 2014
Činnosť fyzickej osoby, ktorá sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, môže niekedy skončiť so stratou. Vykázať daňovú stratu nemožno pri dosahovaní príjmov z prenájmu. O vykázanú daňovú stratu si fyzická osoba môže znížiť základ dane v nasledujúcich rokoch. Od 1. januára 2014 sa sprísnili podmienky odpočítania daňovej straty a to aj u strát, ktoré boli vykázané pred týmto dátumom. Aké sú najnovšie zmeny v odpočítavaní daňovej straty?
Zistenie daňovej straty
Daňovou stratou je podľa § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza:
- u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [písm. a)],
- u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia [písm. b)].
V podvojnom účtovníctve treba odlíšiť účtovnú stratu od daňovej straty.
Účtovná strata sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov, ak sú výnosy nižšie ako náklady. Na zistenie daňovej straty platia ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov.
Od základu dane možno odpočítať len daňovú stratu.
Príjmy, pri ktorých možno vykázať daňovú stratu
V § 6 zákona o dani z príjmov sú štyri skupiny príjmov:
- z podnikania (ods. 1),
- z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ods. 2),
- z prenájmu (ods. 3),
- z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (ods. 4),
pričom od roku 2012 daňovú stratu možno vykázať len pri príjmoch v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona. V súlade s § 6 ods. 6 zákona, ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že daňovú stratu nemožno vykázať pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.
Daňová strata ďalej nemôže vzniknúť
- pri zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti (§ 5 zákona), ktoré sa pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) znižujú len o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu,
- pri zdaniteľných príjmoch z kapitálového majetku (§ 7 zákona), ktoré sa zdaňujú buď zrážkou z hrubých príjmov (s určitými výnimkami, napr. pri príjmoch z podielových listov), alebo v zákonom taxatívne vymenovaných prípadoch v daňovom priznaní, pričom ako výdavok možno uplatniť len povinne platené poistné z týchto príjmov. U príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) sa do základu dane zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov prevyšuje úhrn vkladov podielnika, pričom ak úhrn vkladov prevyšuje úhrn príjmov, na rozdiel sa neprihliada, t. j. výdavok (úhrn vkladov) sa môže uplatniť len do výšky úhrnu príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov,
- pri zdaniteľných príjmoch v § 8 zákona (ostatné príjmy), v ktorom sa v ods. 2 uvádza, že ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeného v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.
Daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov možno vykázať len v prípade, ak daňovník pri vyčíslení základu dane uplatňuje preukázateľné výdavky z vedeného účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. Strata nemôže vzniknúť v prípade uplatňovania výdavkov percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona).
Základ dane, z ktorého možno odpočítať daňovú stratu
Podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa od roku 2012 základ dane zistí ako súčet:
a) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a
b) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2012 o daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.
V súlade s § 30 zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 sa daňová strata daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, odpočíta od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
V § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov je upravený postup pri odpočítavaní neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013. Z toho vyplýva, že pri odpočítaní daňovej straty za rok 2009 sa v tomto ustanovení popísaný postup nepoužije, ale postupuje sa podľa § 30 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009. Podľa znenia § 4 ods. 2 zákona platného do 31. 12. 2009 sa o daňovú stratu znižoval základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až § 8 zákona.
Bez ohľadu na zmenu v právnej úprave odpočítavania daňovej straty platí, že daňovú stratu nikdy nie je možné odpočítať od čiastkového základu dane vykázaného z príjmov zo závislej činnosti v § 5 zákona o dani z príjmov.
V daňovom priznaní typ B za rok 2014 si fyzická osoba bude môcť stratu (resp. jej časť) vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2009 odpočítať od čiastkových základov dane v § 6 až 8 zákona. Stratu vykázanú za roky 2010 až 2013 bude môcť odpočítať iba od čiastkových základov dane v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona.
Počet rokov odpočítavania daňovej straty
Zákon o dani z príjmov bol novelizovaný s účinnosťou od 1. januára 2014 zákonom č. 463/2013 Z. z. a to aj v časti týkajúcej sa odpočítavania daňovej straty. Novelou sa zmenilo uplatňovanie odpočtu daňovej straty tak, že daňovník môže odpočítať daňovú stratu len najviac počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to len rovnomerne na rozdiel od doterajšieho spôsobu, keď bolo možné odpočítať daňovú stratu od základu dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období (obdobiach) aj nerovnomerne, najviac počas siedmich (u strát vykázaných do konca roku 2009 piatich) bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
V zmysle prechodného ustanovenia § 52za ods. 4 zákona sa nové pravidlá odpočtu daňovej straty prvýkrát uplatnia na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2013. Súčet neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 sa odpočíta od základu dane podľa nového znenia § 30 rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014.
Odpočítanie daňovej straty
Právna úprava odpočítavania daňovej straty sa menila aj od roku 2010. Postup daňového subjektu, ktorý vykázal daňovú stratu pri jej odpočítaní je závislý od toho,
- či bola daňová strata vykázaná za rok 2009, keď sa na jej odpočítavanie použije znenie zákona o dani z príjmov účinné do 31. 12. 2009, alebo
- či bola daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobia rokov 2010 až 2013, keď sa na jej vykázanie a odpočítavanie použije prechodné ustanovenie § 52za ods. 4 zákona, alebo
- či daňová strata je vykázaná za rok 2014, kedy sa postupuje podľa § 30 zákona v znení účinnom od 1. 1. 2014.
Strata vykázaná za zdaňovacie obdobie roku 2009
Podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2009 sa základ dane fyzickej osoby zistený ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až § 8 znižuje o daňovú stratu. Spôsob znižovania základu dane o daňovú stratu je upravený v § 4 ods. 2, § 30 a § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Podľa § 4 ods. 2 zákona daňovník, ktorý vykázal v zdaňovacom období stratu z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6 zákona), odpočítal túto stratu od úhrnu čiastkových základov dane zisteného z § 6 až § 8 v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikla. Stratu alebo jej časť, ktorú nebolo možné takto odpočítať, daňovník odpočíta od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov v § 6 až § 8 zákona v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pričom postupuje podľa § 30 zákona. Na tieto straty sa vzťahuje lehota na odpočítanie straty päť rokov.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2010 možno od základu dane odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
Podľa § 52h ods. 9 zákona sa táto lehota vzťahuje na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009. Pri odpočítaní daňových strát vykázaných do 31. decembra 2009 sa postupuje podľa § 30 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009, t. j. dokončí sa odpočítavanie týchto strát do skončenia piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období, za ktoré bola strata vykázaná.
Daňovník môže stratu za rok 2009 odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane v § 6 až § 8 naposledy v daňovom priznaní za rok 2014.
Strata vykázaná za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011
Podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2011 sa základ dane fyzickej osoby zistený ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až § 8 znižuje o daňovú stratu. Spôsob znižovania základu dane o daňovú stratu je upravený v § 4 ods. 2, § 30 a § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Podľa § 4 ods. 2 zákona daňovník, ktorý vykázal v zdaňovacom období stratu z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6 zákona), odpočítal túto stratu od úhrnu čiastkových základov dane zisteného z § 6 až § 8 v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikla. Stratu alebo jej časť, ktorú nebolo možné takto odpočítať, daňovník odpočíta od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov v § 6 až § 8 zákona v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pričom postupuje podľa § 30 zákona. Na tieto straty sa vzťahuje lehota na odpočítanie straty sedem rokov.
V súlade s § 52o ods. 3 zákona sa v daňových priznaniach za rok 2012 a nasledujúce roky (až do uplynutia lehoty na odpočítanie daňovej straty) odpočíta strata vykázaná za rok 2011 a predchádzajúce roky aj z čiastkového základu dane vypočítaného z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, ods. 7 a ods. 8 zákona.
Podľa § 52za ods. 4 zákona neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát sa odpočíta od základu dane podľa nového znenia § 30 rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 (pri príjmoch z prenájmu nemožno vykázať daňovú stratu od roku 2012). V súlade s § 30 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 sa daňová strata daňovníka, ktorý je fyzickou osobou odpočíta od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
Z uvedeného vyplýva, že daňovú stratu fyzickej osoby za roky 2010 a 2011možno odpočítať od základu dane zisteného len z príjmov v § 6 ods. 1 a 2 rovnomerne v daňových priznaniach za roky 2014 až 2017 vo výške ¼ v každom z týchto rokov.
Strata vykázaná za zdaňovacie obdobie rokov 2012 a 2013
Daňovú stratu vykázanú počnúc rokom 2012 je možné v zmysle § 6 ods. 6 zákona o dani z príjmov vykázať len z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, t. j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tzv. „aktívne príjmy“). Strata nemôže byť vykázaná strata z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) a ani z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácaných na základe autorského zákona (zákon č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) zaradených do § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. O daňovú stratu sa znižuje základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona, pričom stratu je možné odpočítať len od základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona. Strata sa odpočítava od základu dane až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a nie v období, v ktorom bola vykázaná.
Podľa § 52za ods. 4 neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát sa odpočíta od základu dane podľa nového znenia § 30 rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014.
Z uvedeného vyplýva, že daňovú stratu fyzickej osoby za roky 2012 a 2013 možno odpočítať od základu dane zisteného len z príjmov v § 6 ods. 1 a 2 rovnomerne v daňových priznaniach za roky 2014 až 2017 vo výške ¼ v každom z týchto rokov.
Strata vykázaná za zdaňovacie obdobie roku 2014 a nasledujúce roky
Daňovú stratu je možné v zmysle § 6 ods. 6 zákona o dani z príjmov vykázať len z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona, t. j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tzv. „aktívne príjmy“). Strata nemôže byť vykázaná strata z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) a ani z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácaných na základe autorského zákona (zákon č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) zaradených do § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. O daňovú stratu sa znižuje základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona, pričom stratu je možné odpočítať len od základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona. Strata sa odpočítava od základu dane až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a nie v období, v ktorom bola vykázaná.
V súlade s § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2014 od základu dane daňovníka možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Nový spôsob uplatňovania daňovej straty sa vzťahuje na daňovú stratu vykázanú prvýkrát za rok 2014.
Podľa súčasného znenia zákona z dôvodu zachovania podmienky rovnomernosti odpočítania daňovej straty je možné daňovú stratu odpočítať rovnomerne počas dvoch, troch alebo štyroch zdaňovacích období na rozdiel od postupu podľa § 52za ods. 4 zákona, ktorý stanovuje striktne odpočítavanie súčtu strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 rovnomerne ¼ ročne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období.
Spôsob odpočítania daňovej straty
Daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne. Lehota na odpočítanie straty začne plynúť počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Ak daňovník vykáže opakovane za niekoľko rokov stratu, odpočítať od základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach už nemôže úhrn strát. Ak počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykázal daňovú stratu, vykáže stratu opätovne, prichádza o možnosť odpočtu pomernej časti vykázanej straty v predchádzajúcom zdaňovacom období (obdobiach). Ak vykáže základ dane nižší, ako je pomerná časť straty na odpočítanie v príslušnom zdaňovacom období, prichádza o možnosť odpočítania tejto pomernej časti.
Nárok na odpočítanie daňovej straty má fyzická osoba bez ohľadu na to, akým spôsobom vykáže základ dane. Napriek tomu, že daňovú stratu možno vykázať len z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11, odpočítať možno daňovú stratu aj zo základu dane vyčísleného s uplatnením paušálnych výdavkov.
Odpočítavanie daňovej straty nie je pre daňovníka povinnosť, zákon mu len dáva možnosť uplatniť odpočet. Sumu odpočítanej straty už daňovník nie je povinný preinvestovať, ako to bolo pri stratách vykázaných do konca roku 2003.
Ing. Ivana Valterová
§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu
(1) Príjmami z podnikania sú
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
b) príjmy zo živnosti,
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.
(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy
a) z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,
d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.
(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).
(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj...
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.
(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach. Takéto poistné a príspevky platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov sú u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.
(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, kedy nastali uvedené skutočnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d).
(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.
(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.
(15) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.
