Odpočet daňových strát

Z ekonomického hľadiska strata v podnikaní je výsledkom finančného hospodárenia podnikateľa, keď vynaložené výdavky na dosiahnuté príjmy tieto príjmy prevyšujú. Z daňového hľadiska sa posudzuje takáto strata ako daňová strata, ktorej problematiku, ako je spôsob a postup odpočítania daňovej straty vyčíslenú za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, upravuje zákon o dani z príjmov. Z akého čiastkového základu sa vykazuje daňová strata?

_{Daňová strata podľa § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov}

predstavuje sumu – rozdiel, o ktorý výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkoch podľa zákona o účtovníctve v príslušnom zdaňovacom období.

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi, ktorý je právnickou osobu a daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou odpočítať daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorom daňový subjekt vykáže základ dane. Ide o pomoc štátu daňovníkom, ktorí začínajú s podnikaním, ktoré je v prvých rokoch podnikania spojené s vynaložením zvýšených výdavkoch, alebo je ovplyvnené nepriaznivým ekonomickým vplyvom svetovej ekonomiky na podnikanie alebo z iných nepriaznivých okolností. Postup odpočítania daňovej straty je upravený v § 30 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý je právnickou osobu vykazuje daňovú stratu ako rozdiel celkovej sumy daňových výdavkov a celkovej sumy zdaniteľných príjmov, ktorú odpočíta zo základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Článok je aktuálne zameraný na odpočítanie daňovej straty vykázanej za roky 2009-2013 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou (ďalej len „daňovník“) v podanom daňovom priznaní v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roku 2014, a to bez ohľadu na skutočnosť z akého čiastkového základu bola táto daňová strata vykázaná podľa ZDP.

_{Vykazovanie daňovej straty z čiastkových základov dane}

bolo za predchádzajúce roky pre časté legislatívne zmeny ust. § 4 a § 30 ZDP u tohto daňovníka rozdielne. Spôsob odpočítania daňovej straty od roku 2009-2013 následne upravujú prechodné ustanovenia. Zákon o dani z príjmov umožňoval do roku 2011 vykazovať daňovú stratu z čiastkových základov dane uvedených v § 6 až 8 ZDP nadväzne na § 4 ods. 2 ZDP platného do 31. 12. 2011.

Od roku 2012 je možné odpočítať daňovú stratu len z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nadväzne § 4 ods. 2 a § 30 ZDP a prechodných ustanovení.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 daňovník, ktorý je fyzickou osobou vykazuje podľa 4 ods. 2 a § 30 ods. 1 ZDP daňovú stratu len z dosiahnutých príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z tzv. aktívnych príjmov z podnikania. Daňová strata u tohto daňovníka nemôže vzniknúť z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Podľa § 6 ods. 1 ZDP ide o príjmy z podnikania, ktorými sú

a)  príjmy u poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písm. a) a b),

d)  príjmy spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s.

Podľa § 6 ods. 2 ZDP ide o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov podľa § 5 ZDP, ktorými sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,

b)  z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d)  z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

pričom výdavky musia byť pri obidvoch druhoch príjmov preukazné a vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, riadne zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo daňovník vedie podľa § 6 ods. 11 ZDP daňovú evidenciu.

Daňová evidencia pozostáva z evidencie

–   príjmov a daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

–   hmotného majetku a nehmotného majetku zaradenom do obchodného majetku,

–   zásob a pohľadávok,

–   záväzkov.

Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že ak daňovník uplatňuje pri príjmoch § 6 ods. 1 a 2 ZDP výdavky percentom z príjmov, tzv. paušálne výdavky a v skutočne preukázateľnej výške si uplatňuje len sumy poistného a príspevkov na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, sociálne zabezpečenie a na starobné dôchodkové sporenie, daňovník nemôže vykázať daňovú stratu, aj keď ide o aktívne príjmy.

Ak daňovník za zdaňovacie obdobie 2014 vykáže daňovú stratu, môže podľa § 30 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2015 odpočítať túto daňovú stratu od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ) rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím roku 2015 až 2018, t.j. daňovník odpočíta každý rok sumu rovnajúcu sa jednej štvrtine sumy vykázanej daňovej straty za zdaňovacie obdobie roku 2014.

V prípade, že daňovník v niektorom z rokov 2015 až 2018 vykáže daňovú stratu a nie základ dane, pomernú časť daňovej straty za rok 2014 už daňovník neuplatní, stráca nárok na jej odpočítanie.

Príklad

Ak daňovník vykáže za zdaňovacie obdobie roku 2014 daňovú stratu vo výške 1 200,00 €, túto môže odpočítať počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc rokom 2015 a končiac rokom 2018, t.j. každý rok po 300,00 € , čo predstavuje ¼ zo sumy 1 200,00 €.

Ak daňovník vykáže počas týchto štyroch rokov, napr. v dvoch rokoch (v roku 2016 a 2017) opäť daňovú stratu, zaniká mu nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roku 2014; v danom prípade sumu 600, 00 € (2/4 z vykázanej daňovej straty). Už nemožno posunúť odpočítanie daňovej straty na dlhšie obdobie ako sú štyri roky po vykázaní straty.

Podľa znenia § 30 ods. 1 ZDP platného do konca roka 2014 mohol daňovník odpočítať vykázanú daňovú stratu rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Podľa tohto znenia mohol daňovník vykázanú daňovú stratu odpočítať rovnomerne (v rovnakej sume) aj počas napr. dvoch alebo troch rokov.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 bolo z tohto ustanovenia vypustené slovo „najviac“, čo pri aplikácii tohto ustanovenia znamená, že daňovú stratu možno odpočítať rovnomerne len počas štyroch rokov po ¼ zo sumy vykázanej daňovej straty.

Odpočítanie daňovej straty daňovníkom, ktorý je fyzickou osobu z predchádzajúcich zdaňovacích období (2010-2013) v DP za zdaňovacie obdobie 2014

Postup neuplatnených daňových strát za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 upravuje § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 52za ods. 4 ZDP neuplatnené daňové straty za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. 1. 2014.

Táto zmena nastala z dôvodu, že sa skrátila doba odpočítania daňovej straty zo siedmich rokov na štyri roky.

Tzn., že prvým zdaňovacím obdobím daňových strát vykázaných za roky 2010-2013 je zdaňovacie obdobie roku 2014, v ktorom môže daňovník odpočítať jednu štvrtinu súčtu neuplatnených daňových strát vykázaných za roky 2010 až 2013, ale najviac do výšky vykázaného čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 52za ods. 4 ZDP sa uplatní rovnaký postup odpočítania daňovej straty aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Tzn., že do súčtu neuplatnených daňových strát môže daňovník zahrnúť aj neuplatnenú stratu z príjmov z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Príklad

Postup odpočítania daňovej straty vykázanej v roku 2010, 2012 a v roku 2013

Daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2010 vykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania vo výške 1 500 €.

Daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2011 vykázal základ dane z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP vo výške 2 200 €, z ktorého odpočítal pomernú časť daňovej straty z roku 2011 vo výške 850,0 €; zostatok neumorenej daňovej straty z roku 2010 je vo výške 650,00 €.

Daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2012 vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods.1 a 2 ZDP vo výške 820,00 €; súčet neumorenej daňovej straty za roky 2010-2012 je vo výške 1 470,0 €.

Daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2013 daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods.1 a 2 ZDP vo výške 250,0 €; súčet neumorenej daňovej straty za roky 2010-2013 je vo výške 1 720,00 €.

Daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2014 vykázal základ dane z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov v sume 2 250,45 €.

Akú sumu daňovej straty môže daňovník umorovať – odpočítať zo základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2014?

Za zdaňovacie obdobie 2014 si môže daňovník znížiť čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1a 2 zákona o dani z príjmov o jednu štvrtinu zo súčtu neuplatnených daňových strát vykázaných za roky 2010 až 2013, t.j. neuplatnená časť straty z roku 2010 je v sume 650,00 €, z roku 2012 je v sume 820,00 € a z roku 2013 je v sume 250,0 €,... súčet neuplatnených daňových strát vykázaných za roky2010-2013 je vo výške 1 720,00 €.

Daňovník si môže odpočítať jednu štvrtinu zo súčtu neuplatnených daňových strát za roky 2010-2013, t.j. zo sumy 1 720,00 € jednu štvrtinu, ktorá predstavuje sumu 430,00 €.

V podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2014 si môže daňovník uplatniť stratu vykázanú za roky 2010 -2013 v ¼ v sume 430,00 €.

Odpočítanie daňovej straty daňovníkom, ktorý je fyzickou osobu vykázanej za zdaňovacie obdobie 2009 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2014

Postup neuplatnených daňových strát za zdaňovacie obdobie roku 2009 upravuje § 52h ods. 9 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 použije na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009.

Daňovú stratu vykázanú z roku 2009 môže daňovník odpočítať naposledy za zdaňovacie obdobie roku 2014; ak daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2014 vykáže daňovú stratu, rok 2014 je posledným (piatym) rokom na jej uplatnenie a po 31. 12. 2014 zaniká nárok na jej odpočítanie.

Do sumy daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roku 2009 je možné zahrnúť aj daňovú stratu vykázanú z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Takto vykázanú daňovú stratu za rok 2009 možno odpočítať v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2014 od úhrnu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až 8 ZDP.

Tento postup odpočítania daňovej straty za zdaňovacie obdobie roku 2009 upravuje § 4 ods. 1 ZDP platný do 31. 12. 2011, kedy sa základ dane zistil ako súčet čiastkových základov dane podľa § 5 až 8 ZDP, pričom podľa § 4 ods. 2 ZDP platného do 31. 12. 2011, o daňovú stratu sa znižuje základ dane zistený podľa § 6 až 8 ZDP.

Je na rozhodnutí daňovníka, z ktorého čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 až 8 ZDP daňovú stratu z roku 2009 odpočíta; môže odpočítať túto daňovú stratu aj pomernou časťou z každého dosiahnutého základu dane z príjmov podľa § 6 až 8 ZDP.

Príklad

Postup odpočítania daňovej straty vykázanej z roku 2009

Daňovník vykazuje neuplatnenú stratu z roku 2009 vo výške 4 500,00 €, z ktorej v rokoch 2010 -2013 odpočítal zo základu dane z príjmov 3 900,00 €. K 31. 12. 2014 je zostatok neumorenej straty v sume 600,00 €.

Za zdaňovacie obdobie 2014 vykázal úhrn čiastkových základov dane z príjmov z podnikania podľa § 6 až 8 ZDP v sume 2 550,25 €.

Z ktorých čiastkových základov dane si môže daňovník odpočítať zostatok sumy daňovej straty vykázanej za rok 2014?

Daňovník sa môže rozhodnúť z ktorého čiastkového základu dane odpočíta sumu neodpočítanej daňovej straty z roku 2009. Podstatné bude, aby si celú sumu doteraz neodpočítanej daňovej straty vo výške 600,00 € odpočítal zo základu dane vykázaného za zdaňovacie obdobie roku 2014.

V prípade, že úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až 8 ZDP za zdaňovacie obdobie roku 2014 je menej ako 600,00 €, napr. 550,00 €, daňovník si môže uplatniť daňovú stratu len do výšky úhrnu čiastkových základov dane, Sumu neuplatnenej daňová straty vo výške 50,00 € už nemožno uplatniť, nárok na jej odpočet už zaniká.

Ing. Klára Klabníková

K rubrike „priame dane“ sme publikovali:

Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.)

Zákon o správe daní (Daňový poriadok) (zák. č. 563/2009 Z. z.)

- Zákony I/2015

Opatrenie o úprave súm životného minima (Opatrenie č. 186/2013 Z. z.)

Zákon o rodičovskom príspevku (zák. č. 571/2009 Z. z.)

Zákon o službách zamestnanosti (zák. č. 5/2004 Z. z.)

Zákon o prídavku na dieťa (zák. č. 600/2003 Z. z.)

Zákon o príspevku na pohreb (zák. č. 238/1998 Z. z.)

- Zákony III/2015

Zákon o dani z príjmov s komentárom - mesačník Poradca 6-7/2015

Daňové výdavky 2014 - monotematika

Zákon o dani z príjmov po poslednej novele – aktualizácia I/7 2014

Publikácie si môžete objednať od 9:00-15:00 hod. na tel. č. 041 5652871, 5652877,0904 370 556,

0915 033 300 mail: abos@poradca.sk, www.poradca.skZmeny v zákone o dani z príjmov - mesačník DÚVaP 2/2015

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b) príjmy zo živnosti,

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,

b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,

d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, kedy nastali uvedené skutočnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to aj za mesiac,...