Odpočet daňovej straty

u neziskových organizácií

Daňová strata je legálny nástroj znižovania základu dane a daňovej povinnosti daňovníka. Odpočet daňovej straty môže uplatniť každá právnická osoba, t. j. aj daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. Aké pravidlá má odpočet daňovej straty? Kedy zaniká nárok na odpočet daňovej straty?

ZISŤOVANIE DAŇOVEJ STRATY - Podľa § 2 písm. k) zákona o dani z príjmu daňovou stratou treba rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmu ani medzinárodnej zmluvy.

DAŇOVÚ STRATU JE POTREBNÉ ODLÍŠIŤ OD ÚČTOVNEJ STRATY. Dôvodom prípadných rozdielov medzi účtovným ziskom a základom dane, či medzi účtovnou stratou a daňovou stratou, je skutočnosť, že nie každý výnos (príjem) je z daňového hľadiska považovaný za zdaniteľný príjem a podobne, nie každý náklad (výdavok) je považovaný za daňový výdavok.

Pri zisťovaní daňovej straty (základu dane) sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata), u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmu.

DAŇOVÁ STRATA (základ dane) za zdaňovacie obdobie sa zisťuje v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Podmienky odpočtu daňovej straty

V súčasnosti platí, že:

-    od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, tzn. že nie je možné ľubovoľne si zvoliť zdaňovacie obdobia na odpočet daňovej straty, ale musí ísť o najbližšie štyri zdaňovacie obdobie po vykázaní daňovej straty,

-    daňovú stratu je možné odpočítavať počas štvorročného obdobia iba rovnomerne, t.j. vo výške ¼ za zdaňovacie obdobie,

-    lehota na odpočet straty začne plynúť počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná,

-    od základu dane v jednom zdaňovacom období možno odpočítať aj daňové straty, resp. ich pomerné časti za viac ako jedno zdaňovacie obdobie za predpokladu, že spolu nepresiahnu výšku základu dane z príjmov,

-    ak daňovník nevykáže v príslušnom zdaňovacom období dostatočne vysoký základ dane na odpočet pomernej časti daňovej straty, stráca nárok na jej odpočet, pretože neuplatnená daňová strata sa už do nasledujúcich zdaňovacích období neprenáša,

-    daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne.

Uvedené pravidlá odpočtu daňovej straty sa vzťahujú na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2013.

Podľa týchto pravidiel možno daňovú stratu odpočítať jedine od základu dane, tzn. nie je možné o daňové straty z predchádzajúcich zdaňovacích období zvýšiť daňovú stratu súčasného zdaňovacieho obdobia a podobne, suma odpočítavanej daňovej straty nemôže byť vyššia ako výška základu dane z príjmov.

DAŇOVNÍK NEZALOŽENÝ ALEBO NEZRIADENÝ NA PODNIKANIE môže daňovú stratu odpočítať len v tom prípade, ak má v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené) a tieto príjmy prevyšujú daňové výdavky, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie týchto zdaniteľných príjmov.

Nárok na odpočet daňovej straty zaniká, ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu.

Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu poslednýkrát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tejto zmene, t. j. v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Aj v prípade, ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Ak napríklad daňovník zmení od septembra zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, má za toto zdaňovacie obdobie trvajúce osem mesiacov tiež nárok na odpočítanie jednej štvrtiny daňovej straty.

Príklad

Nezisková organizácia vykázala v zdaňovacom období roka 2016 zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti daňovú stratu vo výške 5 400 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vykáže z tejto činnosti základ dane vo výške:

rok 2017 základ dane    2 000 eur

rok 2018 základ dane    2 500 eur

rok 2019 základ dane    1 000 eur

rok 2020 základ dane    2 000 eur

Ako bude postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2016?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu z roku 2016 bude nezisková organizácia odpočítavať v rokoch 2017 - 2020 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 1 350 eur:

-    v roku 2017 (prvý rok odpočtu), vykázala nezisková organizácia základ dane 2 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 1 350 eur,

-    v roku 2018 (druhý rok odpočtu), vykázala základ dane 2 500 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 1 350 eur,

-    v roku 2019 (tretí rok odpočtu), vykázala nezisková organizácia základ dane 1 000 eur, preto si môže uplatniť odpočet pomernej časti straty (1 350 eur) len vo výške 1 000 eur a prichádza o nárok na odpočet pomernej časti straty vo výške 350 eur (1 350 - 1 000),

-    v roku 2020 , ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázala nezisková organizácia základ dane 2 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časť straty v plnej výške, t.j. 1 350 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2016 vo výške 5 400 eur odpočíta nezisková organizácia celkovo 5 050 eur.

Príklad

Nezisková organizácia vykázala zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti v zdaňovacom období roka 2015 daňovú stratu vo výške 2 000 eur a v roku 2016 daňovú stratu vo výške 5 000 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vykáže z tejto činnosti základ dane vo výške:

rok 2017 základ dane 4 000 eur

rok 2018 základ dane 6 000 eur

rok 2019 základ dane 1 500 eur

rok 2020 základ dane 2 000 eur

Ako bude postupovať pri odpočte týchto daňových strát?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu z roku 2015 bude nezisková organizácia odpočítavať v rokoch 2016 - 2019 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 500 eur:

-    v roku 2016 nevykázala základ dane, preto prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty (500 eur),

-    v roku 2017, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázala základ dane 4 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j 500 eur,

-    v roku 2018, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázala základ dane 6 000 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j. 500 eur,

-    v roku 2019, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázala základ dane 1 500 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t.j 500 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2015 vo výške 2 000 eur odpočíta nezisková organizácia celkovo 1 500 eur.

Daňovú stratu z roku 2016 bude nezisková organizácia odpočítavať v rokoch 2017 - 2020 rovnomerne, t.j. ročne vo výške 1 250 eur:

-    v roku 2017, ktorý je prvým rokom odpočtu, zo základu dane 4 000 eur zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2015 vo výške 500 eur, t.j. zo základu dane 3 500 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 1 250 eur,

-    v roku 2018, ktorý je druhým rokom odpočtu, zo základu dane 6 000 eur zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2015 vo výške 500 eur, t.j. zo základu dane 5 500 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 1 250 eur,

-    v roku 2018, ktorý je tretím rokom odpočtu, zo základu dane 1 500 eur zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2015 vo výške 500 eur, t.j. zo základu dane 1 000 eur, môže uplatniť odpočet pomernej časti len do výšky základu dane, t.j. vo výške 1 000 eur, pričom na odpočet neuplatnenej sumy 250 eur daňovník stráca nárok,

-    v roku 2019, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, zo základu dane 2 000 eur môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške, t.j. vo výške 1 250 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2016 vo výške 5 000 eur odpočíta nezisková organizácia celkovo 4 750 eur.

ODPOČET DAŇOVEJ STRATY VYKÁZANEJ DO ROKU 2013. Podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane

•    rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014.

Pri odpočte daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013 sa teda zmenil spôsob odpočítania, a to z pôvodnej možnosti (platnej do konca roka 2013) umoriť stratu v ktoromkoľvek zdaňovacom období a v akejkoľvek výške počas siedmich zdaňovacích období, na umorenie neuplatnenej časti daňovej straty už len rovnomerne, a to v priebehu štyroch zdaňovacích období.

Vzhľadom na rovnomernosť odpočtu v zákonom stanovenom termíne, pomerná časť odpočtu neuplatnených daňových strát za roky 2010 až 2013 sa vypočíta vo výške jednej štvrtiny zo súčtu týchto neuplatnených strát.

Zákon o dani z príjmov v prechodnom ustanovení § 52za ods. 4 zároveň zdôrazňuje, že do tohto súčtu sa započítajú aj daňové straty, ktoré daňovník mohol odpočítať v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ale ich neodpočítal.

Ak teda v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vykázal daňovník základ dane a odpočet neuplatnil, nemôže tak urobiť podaním dodatočného daňového priznania. Tieto daňové straty však môže doumorovať v novom režime.

Aj pri odpočte daňových strát vykázaných do konca roka 2013 platí, že ak daňovník v štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014 nevykáže dostatočný základ dane, od ktorého bude môcť odpočítať pomernú časť daňovej straty, na odpočet sumy presahujúcej vykázaný základ dane stratí nárok.

V tejto súvislosti treba uviesť, že rok 2017 je posledným rokom pre odpočet daňových strát vykázaných v rokoch 2010 až 2013.

Príklad

Nezisková organizácia vykázala zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti v zdaňovacom období roka 2012 daňovú stratu vo výške 5 000 eur a v roku 2013 daňovú stratu vo výške 1 000 eur.

Ako môže tieto daňové straty odpočítať, ak v nasledujúcich rokoch vykázala zo zdaňovanej činnosti základ dane?

Daňové straty vykázané v roku 2010 až 2013 daňovník spočíta a tento súčet môže odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období takto:

Súčet daňových strát za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013:

5 000 + 1 000 = 6 000

Pomerná časť vo výške jednej štvrtiny:

6 000 : 4 = 1 500 eur

Priebeh odpočtu daňových strát:

v roku 2014 stratu vo výške 1 500 eur,

v roku 2015 stratu vo výške 1 500 eur,

v roku 2016 stratu vo výške 1 500 eur,

v roku 2017 stratu vo výške 1 500 eur.

Ak nezisková organizácia nevykázala v príslušných zdaňovacích obdobiach 2014 až 2016 dostatočne vysoký základ dane, na umorenie neuplatnenej časti daňovej straty stratila nárok. Rok 2017 je posledným rokom pre odpočet tejto daňovej straty. Ak teda za toto zdaňovacie obdobie vykáže zo zdaňovanej činnosti základ dane 1 500 eur a viac, môže uplatniť odpočet poslednej štvrtiny daňovej straty vykázanej za roky 2010 až 2013.

Ing. Jana Bielená