Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

       Príklad

Ako sa zisťuje výsledok hospodárenia v podvojnom účtovníctve?

Výsledok hospodárenia je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. V podvojnom účtovníctve sa zistí tak, že od výnosov sa odpočítajú náklady, pričom ním môže byť zisk alebo strata.

V podvojnom účtovníctve sa výsledok hospodárenia zisťuje na účte 710, a to:

•    ako výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov – zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov,

•    ako výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný VH, ktorý sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

Výsledok hospodárenia sa člení na:

•    VH z hospodárskej činnosti: výnosy z hospodárskej činnosti (účtová skupina 60 až 65) – náklady na hospodársku činnosť (účtová skupina 50 až 55),

•    VH z finančnej činnosti: finančné výnosy (účtovná skupina 66) – finančné náklady (účtovná skupina 56).

Základ dane z príjmov, resp. daňová strata sa v daňovom priznaní zisťuje z výsledku hospodárenia pred zdanením.

Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty

Skutočnosť, že daňovník vyčísli účtovnú stratu ešte neznamená, že bude mať aj daňovú stratu. Daňová strata za príslušné zdaňovacie obdobie sa zistí v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov týmito položkami sú sumy, ktoré

–   nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

–   nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrňované do základu dane,

–   sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane,

–   zvyšujú alebo znižujú výsledok hospodárenia v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov.

Súčasná úprava odpočtu daňových strát

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov v § 30 účinnom od 1. 1. 2020 ponúka priaznivejšie pravidlá na odpočet daňovej straty oproti pravidlám platným do konca roka 2019. Podľa nových pravidiel určených pre odpočet daňovej straty dochádza k predĺženiu lehoty na odpočet, a to zo štyroch na naviac päť zdaňovacích období, k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty, t. j. k možnosti odpočtu daňovej straty v ktoromkoľvek z piatich zdaňovacích období, ale tiež aj k zavedeniu limitu, do výšky ktorého si daňovník môže daňovú stratu odpočítať. V zmysle prechodného ustanovenia § 52zza ods.16 zákona o dani z príjmov sa tieto nové pravidla však uplatnia až na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2020. Najskôr ich teda bude možné aplikovať až v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2021. Daňové straty vykázané do 31. 12. 2019 sa naďalej odpočítajú podľa doterajších pravidiel, t. j. podľa § 30 zákona o dani z príjmov platného do konca roka 2019.

Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej v roku 2020

Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu vykázanú v zdaňovacom období kalendárneho roka 2020:

–   počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,

–   v jednom zdaňovacom období najviac do výšky 50 % základu dane,

–   lehota na odpočet straty začne plynúť počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná, t. j. odpočítať túto stratu bude možné v rokoch 2021 až 2025.

Aj daňovník, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, môže odpočítať daňovú stratu

počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola vykázaná daňová strata do výšky do výšky 50 % základu dane v príslušnom zdaňovacom. Tento nový režim sa prvýkrát použije pri odpočte daňovej straty vykázanej v zdaňovacom období, ktoré začalo v roku 2020 a skončí v roku 2021. Ustanovenie § 30 ods.1 zákona o dani z príjmov v novom znení sa teda uplatní prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v roku 2021 a skončí sa v roku 2022.

Treba dodať, že odpočet daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov si môžu uplatniť aj organizácie nezriadené alebo nezaložené na podnikanie, ale len zo základu dane vykázaného zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty môže podľa § 30 ods. 2 zákona o dani z príjmov pokračovať jeho právny nástupca. V prípade, že je právnych nástupcov viac, daňová strata sa bude odpočítavať u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu len v tom prípade, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Táto posledná podmienka predstavuje akési pravidlo proti zneužitiu.

V prípade, že daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz

nárok na odpočet daňovej straty zaniká, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu. Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu posledný krát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tejto zmene.

Ak je zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatňuje odpočet daňovej straty, kratšie ako rok, t. j. je kratšie ako dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, môže si podľa § 30 ods. 2 zákona o dani z príjmov aj v tomto zdaňovacom období uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Toto pravidlo je síce uvedené v ustanovení, ktoré upravuje postup v prípade likvidácie daňovníka a jeho zrušenia bez likvidácie, ale nič nenasvedčuje tomu, že by sa nemalo aplikovať aj na situácie, keď má daňovník kratšie zdaňovacie obdobie z iného dôvodu, napr. pri zmene kalendárneho roka na hospodársky rok. Navyše, odstránením podmienky rovnomernosti odpočtu straty, táto podmienka stráca opodstatnenie.

Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej do 31.12.2019

Daňové straty vykázané do 31. 12. 2019 sa naďalej odpočítavajú od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, podľa podmienok platných do 31. 12. 2019. V súlade s § 30 zákona o dani z príjmov účinného do konca roka 2019 môže daňovník odpočítať od základu dane daňovú stratu:

–   počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola daňová strata vykázaná,

–   rovnomerne, t. j. najviac vo výške ¼ za zdaňovacie obdobie, maximálne však do výšky vyčísleného základu dane,

–   ak má daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty,

–   ak daňovník vykáže v zdaňovacom období, v ktorom by si mohol uplatniť odpočet daňovej straty za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovú stratu alebo základ dane nižší ako je ¼ tejto odpočítavanej daňovej straty, definitívne stráca nárok na odpočet tejto neuplatnenej časti daňovej straty, to znamená, že neuplatnenú časť z ¼ daňovej straty nemôže prenášať do odpočtu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

–   ak daňovník vstúpi likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, nárok na odpočet daňovej straty daňovníkovi zaniká,

–   ak daňovník zanikne v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočte daňovej straty podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019 môže pokračovať právny nástupca,

–   daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne.

Súbeh odpočtu daňových strát podľa nových a starých pravidiel

Ak daňovníkovi vznikne v príslušnom zdaňovacom období nárok na odpočet pomernej časti straty vo výške jednej štvrtiny daňovej straty podľa pravidiel platných do konca roka 2019 a zároveň nárok na odpočet daňovej straty podľa platných pravidiel od roku 2020 do výšky 50 % základu dane v ktoromkoľvek z piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, je na daňovníkovi, aby si zvolil poradie uplatňovaných strát, pretože ustanovenie § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov ani iné ustanovenia toto poradie neupravujú. Je predpoklad, že si daňovník odpočíta najskôr daňové straty vykázané do roku 2019, pretože pri neuplatnení pomernej časti týchto strát dochádza k zániku nároku na ich odpočet.

Pri súbehu takéhoto odpočtu daňových strát ustanovenie § 30 zákona o dani z príjmov zároveň neupravuje, že 50 % základu dane pri odpočte straty vykázanej od roku 2020 by sa malo počítať až po znížení o už uplatnenú daňovú stratu vykázanú do 31. 12. 2019. To znamená, že daňovník aj v tomto prípade má nárok na odpočet do výšky 50 % nezníženého základu dane, ak vykáže dostatočne vysoký základ dane.

Odpočet daňovej straty pri zmene právnej formy

Pri zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť alebo naopak, dochádza k zmene spôsobu zdaňovania u týchto spoločností (u verejnej obchodnej spoločnosti na úrovni spoločníkov, u komanditnej spoločnosti časť základu dane pripadajúca na komplementárov na úrovni komplementárov), preto sa podľa § 41 ods. 7 zákona o dani z príjmov končí zdaňovacie obdobie daňovníka dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, kedy by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo.

V týchto prípadoch sa ku dňu, ktorý predchádza dňu zápisu zmeny do obchodného registra, zostavuje aj účtovná závierka. Toto sa nevzťahuje na zmenu právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú kapitálovú spoločnosť alebo družstvo.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa z dôvodu právnej istoty daňovníkov do § 30 ods. 5 zákona o dani z príjmov doplnilo ustanovenie týkajúce sa možnosti odpočtu daňovej straty aj v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočet daňovej straty a u ktorého došlo k zmene právnej formy, má nárok aj po zmene právnej formy pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že daňovník môže odpočítavať daňovú stratu vo výške a za podmienok platných a účinných v čase vykázania daňovej straty, t. j. za podmienok platných od 1. 1. 2020, ale aj podmienok platných do 31. 12. 2019.

Ak teda napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť má nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak, ale aj na zmenu právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti, kedy však nedochádza dňom zmeny k začatiu nového zdaňovacieho obdobia (zdaňovacie obdobie naďalej trvá ako keby k zmene právnej formy nedošlo).

Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom

V zákone o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 v základných pojmoch definuje pojem „mikrodaňovník“. V súlade s § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a právnickou osobou, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú na účely registrácie k dani z pridanej hodnoty podľa v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. v súčasnosti neprevyšujú sumu 49 790 eur.

Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu

ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) do 49 790 eur vrátane, ale

•    je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov a realizuje kontrolované transakcie za toto zdaňovacie obdobie,

•    bol na neho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

•    jeho zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

Postavenie mikrodaňovníka môže daňovník nadobudnúť prvýkrát

za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2021 (podľa § 52zzb ods. 1 zákona o dani z príjmov).

S účinnosťou od 1. 1. 2021 daňovník, ktorý má v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, postavenie mikrodaňovníka, môže v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky 100 % vyčísleného základu dane.

To znamená, že daňovú stratu môže odpočítať počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, v ktoromkoľvek z týchto piatich zdaňovacích období v akejkoľvek výške, až do výšky základu dane, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vyčíslená.

Keďže podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 5 zákona o dani z príjmov ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021, uvedené opatrenie sa prvýkrát uplatní až v roku 2022, keď si budú môcť títo daňovníci umoriť straty za rok 2021. To znamená, že daňovník bude po prvýkrát v roku 2022 pri odpočítavaní straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2021 posudzovať, či je v tomto roku mikrodaňovníkom a môže si uplatniť stratu až do výšky základu dane alebo nie je mikrodaňovníkom a môže si odpočítať stratu len do výšky 50 % základu dane.

Ing. Jana Bielená

Príklady z praxe

odpočet daňovej straty právnickej osoby

Odpočet daňovej straty vykázanej po 1. 1. 2020

Daňovník – právnická osoba vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške:

rok 2020                  strata         3 000 eur

rok 2021        základ dane         4 000 eur

rok 2022                  strata         5 000 eur

rok 2023        základ dane        3 000 eur.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2020 počas piatich zdaňovacích období?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu z roku 2020 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2021 – 2025, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

–   v roku 2021 vykázal daňovník základ dane  4 000 eur, preto môže uplatniť odpočet straty vo výške 2 000 eur (50 % zo základu dane  4 000 eur), zostávajúca časť straty na odpočet je 1 000 eur,

–   v roku 2022, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal daňovník stratu, preto odpočet straty v tomto roku neuplatní, zostávajúca časť straty na odpočet je 1 000 eur,

–   v roku 2023, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal  daňovník základ dane 3 000 eur, preto od základu dane vo výške 50 % odpočíta zostávajúcu časť straty z roku 2020 v plnej sume 1 000 eur. Zároveň daňovník uplatní aj časť daňovej straty vykázanej v roku 2022 avšak v úhrne maximálne do výšky 50 % základu dane, t. j. vo výške 500 eur, resp. ak je daňovník v zdaňovacom období 2023 považovaný za mikrodaňovníka, potom  zo straty vykázanej v roku 2022 môže odpočítať sumu až do výšky základu dane, t. j. sumu 2 000 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2020 vo výške 3 000 eur daňovník odpočíta v rokoch 2021 až 2023 celkovo 3 000 eur.

Odpočet daňovej straty v hospodárskom roku

Daňovník – právnická osoba vykázal
v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ktorými je hospodársky rok (HR), daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške:

HR 2020/2021                     strata       6 900 eur

HR 2021/2022           základ dane       3 000 eur

HR 2022/2023           základ dane       4 000 eur

HR 2023/2024                     strata       1 500 eur

HR 2024/2025           základ dane       6 000 eur

HR 2025/2026           základ dane       2 000 eur.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v zdaňovacom období 2020/2021?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu vykázanú v hospodárskom roku  2020/2021 bude daňovník odpočítavať v zdaňovacích obdobiach 2021/2022 až 2025/2026, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

–   v HR 2021/2022 vykázal základ dane 3 000 eur, preto môže uplatniť odpočet straty vo výške 1 500 eur (50 % zo základu dane  3 000 eur), zostávajúca časť straty na odpočet je 5 400 eur,

–   v HR 2022/2023, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal  daňovník základ dane 4 000 eur, preto odpočet straty môže uplatniť do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 2 000 eur, zostávajúca časť straty na odpočet je 3 400 eur,

–   v HR 2023/2024, ktorý je tretím rokom odpočtu,. vykázal daňovník stratu, preto  odpočet straty v tomto roku neuplatní, zostávajúca časť straty na odpočet je 3 400 eur,

–   v HR 2024/2025, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 6 000 eur, preto odpočet straty môže uplatniť do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 3 000 eur, zostávajúca časť straty na odpočet je 400 eur (v tomto roku vznikol nárok na odpočet aj daňovej straty vykázanej v hospodárskom roku 2023/2024, je však predpoklad, že daňovník uprednostní odpočet daňovej straty vykázanej v HR 2020/2021),

–   v HR 2025/2026, ktorý je piatym rokom odpočtu, vykázal daňovník základ dane 2 000 eur, preto môže douplatňovať odpočet daňovej straty z HR 2020/2021 vo výške 400 eur a uplatniť aj časť daňovej straty vykázanej v roku 2023/2024, avšak v úhrne maximálne do výšky 50 % základu dane, t. j. vo výške 600 eur, pričom na odpočet tejto straty zostane suma 900 eur, resp. ak je daňovník v zdaňovacom období 2025/2026 považovaný za mikrodaňovníka, potom zo straty vykázanej v roku 2023/2024 môže odpočítať sumu až do výšky základu dane, t. j. sumu 1 600 eur.

Zo straty vykázanej v hospodárskom roku 2020/2021 vo výške 6 900 eur daňovník odpočíta v hospodárskych rokoch 2021/2022 až 2025/2026 celkovo 6 900 eur.

Odpočet daňovej straty vykázanej do konca roka 2019

Daňovník – právnická osoba vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške:

rok 2018     strata          5 000 eur

rok 2019     základ dane 3 000 eur

rok 2020     základ dane 1 500 eur

rok 2021     základ dane 2 000 eur

rok 2022     základ dane 3 000 eur.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty počas štyroch zdaňovacích období?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu z roku 2018 umoruje daňovník  v rokoch 2019 – 2022 rovnomerne, t. j. ročne vo výške 1 250 eur s tým, že v roku 2019 uplatnil § 24b zákona lex korona (zákon č.67/2020 Z. z.), t. j. odpočítal túto daňovú stratu až do výšky základu dane:

–   v roku 2019 od základu dane vo výške 3 000 eur odpočítal  daňovník stratu do výšky základu dane 3 000 eur, t. j. odpočítal prvú a druhú štvrtinu v plnej výške a z tretej štvrtiny  odpočítal sumu 500 eur (1 250 + 1250 + 500), pričom zostatok neuplatnenej daňovej straty odpočíta od základov dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v súlade s § 30 ZDP,

–   v roku 2020, ktorý je druhým rokom odpočtu, daňovník neuplatní odpočet pomernej časti straty (druhú štvrtinu)  vo výške 1 250 eur, pretože ju uplatnil v roku 2019,

–   v roku 2021, ktorý je tretím rokom odpočtu, od základu dane odpočíta zostávajúcu časť tretej štvrtiny daňovej straty neuplatnenej v plnej výške v roku 2019, t. j. sumu 500 eur,

–   v roku 2022, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, odpočíta od základu dane štvrtú štvrtinu daňovej straty vo výške 1250 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2018 vo výške 5 000 eur daňovník odpočíta celkovo 5 000 eur.

Súbeh odpočtu daňových strát podľa nových a starých pravidiel

Daňovník – právnická osoba, vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške:

rok 2019     strata          2 000 eur

rok 2020     strata          4 000 eur

rok 2021     základ dane 3 000 eur

rok 2022     základ dane 4 000 eur

rok 2023     základ dane   800 eur

rok 2024     základ dane 1 000 eur.

Ako bude daňovník postupovať pri súbehu odpočtu daňovej straty vykázanej v roku 2019 a v roku 2020?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu z roku 2019 bude daňovník odpočítavať v rokoch 2020 – 2023 rovnomerne, t. j. ročne vo výške  500 eur:

–   v roku 2020 vykázal daňovú stratu, preto  prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty (500 eur), zostávajúca časť straty na odpočet je 1 500 eur,

–   v roku 2021, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 3 000 eur, preto mohol uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 500 eur, zostávajúca časť straty na odpočet je 1 000 eur,

–   v roku  2022, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal základ dane 4 000 eur, preto mohol uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 500 eur, zostávajúca časť straty na odpočet je 500 eur,

–   v roku  2023, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal základ dane 800 eur, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 500 eur.

Zo straty vykázanej v roku 2019 vo výške 2 000 eur daňovník odpočíta celkovo 1 500 eur.

Daňovú stratu z roku 2020 vo výške 4 000 eur môže daňovník odpočítavať v rokoch 2021 – 2025, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 % základu dane:

–   v roku 2021, ktorý je prvým rokom odpočtu, môže od základu dane  uplatniť odpočet až do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 1 500 eur, pretože úhrn odpočítaných strát z roku 2019 a 2020 neprevyšuje vykázaný základ dane (3 000 eur), zostávajúca časť straty na odpočet je 2 500 eur,

–   v roku 2022, ktorý je druhým rokom odpočtu, môže uplatniť  odpočet straty až do výšky 50 % základu dane, t. j. do výšky 2 000 eur, pretože úhrn odpočítaných strát neprevyšuje  vykázaný základ dane (4 000 eur), zostávajúca časť straty na odpočet je  500 eur,

–   v roku 2023, ktorý je tretím rokom odpočtu, môže uplatniť odpočet daňovej straty len do výšky 300 eur, pričom 50 % zo základu dane je 400 eur, pretože vykázaný základ dane vo výške 800 je znížený o jednu štvrtinu straty z roku 2019 vo výške 500 eur (800 eur – 500 eur = 300 eur), zostávajúca časť straty na odpočet je 200 eur,

–   v roku 2024, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, môže uplatniť odpočet  daňovej straty do výšky 500 eur (50 % zo základu dane 1 000 eur), t. j. uplatní zostávajúca časť straty 200 eur v plnej výške.

Zo straty vykázanej v roku 2020 vo výške 4 000 eur daňovník odpočíta celkovo 4 000 eur.

Odpočet daňovej straty právnym nástupcom

Spoločnosť A, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, sa zlúčila so spoločnosťou B, pričom právnym nástupcom je spoločnosť B. Rozhodný deň bol stanovený na 1. 10. 2021. Spoločnosť A za zdaňovacie obdobie 2020 vykázala daňovú stratu. Časť tejto straty odpočítala spoločnosť A v zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2021 a skončilo 30. 9. 2021, a to do výšky 50 % vykázaného základu dane.

Môže si o zostávajúcu časť daňovej straty vykázanej spoločnosťou A v roku 2021  znížiť základ dane právny nástupca (spoločnosť B), ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, už v zdaňovacom období roka 2021?

V súlade s § 30 ods. 2 ZDP ak daňovník, ktorému vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa § 30 ods. 1 ZDP, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Spoločnosť A je povinná podať za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2021 do 30.9. 2021 daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP. Keďže za toto zdaňovacie obdobie spoločnosť A vykázala základ dane, môže umoriť daňovú stratu vykázanú v roku 2020 do výšky 50 % tohto základu dane  aj v tomto kratšom zdaňovacom období. Spoločnosť B ako právny nástupca má možnosť umoriť zostávajúcu časť daňovej straty spoločnosti A vykázanej v roku 2020 už v zdaňovacom období  roka 2021 (od 1. 1. 2021 – 31. 12. 2021), a to do výšky vo výške 50 % základu dane, pričom päťročná lehota na odpočet tejto daňovej straty vykázanej zanikajúcou spoločnosťou  v roku 2020 uplynie právnemu nástupcovi v roku 2024.

Vstup daňovníka do likvidácie a odpočet daňovej straty

Spoločnosť v roku  2020 vykázala daňovú stratu vo výške 4 000 eur. Daňovú stratu môže odpočítať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to najviac do výšky 50 % základu dane. Dňa 1. júla 2021 vstúpila spoločnosť do likvidácie. V zdaňovacom období, ktoré začalo 1. 1. 2021 a skončilo 30. 6. 2021 vykázala základ dane  vo výške 1 200 eur.

V akej výške bude odpočítaná daňová strata?

Spoločnosť v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, odpočíta od základu dane  daňovú stratu vykázanú v roku 2020 do výšky 50 % základu dane, t. j. v sume 600 eur, aj napriek tomu, že zdaňovacie obdobie trvalo iba 6 mesiacov. Vstupom do likvidácie  však spoločnosť stráca nárok na odpočet  zostávajúcej časti  daňovej straty vo výške 3 400 eur.

Odpočet daňovej straty pri zmene právnej formy

Spoločnosť s ručením obmedzeným za zdaňovacie obdobie 2019 vykázala daňovú stratu vo výške 20 000 eur. V roku 2020 umorila jednu štvrtinu tejto daňovej straty vo výške 5 000 eur. Od 1. januára 2021 sa rozhodla zmeniť právnu formu na komanditnú spoločnosť.

Ako bude spoločnosť postupovať pri odpočte daňovej straty? Môže spoločnosť ako komanditná spoločnosť znížiť si základ dane o daňovú stratu vykázanú v čase, keď bola ešte spoločnosťou s ručením obmedzeným?

Spôsob umorenia daňovej straty v danom prípade vymedzuje § 30 ods. 5 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočet daňovej straty a u ktorého došlo k zmene právnej formy, má nárok  aj po zmene právnej formy pokračovať v jej odpočte. Na základe uvedeného má komanditná spoločnosť možnosť uplatniť si v zdaňovacích obdobiach  2021 až 2023 daňovú stratu vykázanú spoločnosťou s ručením obmedzeným v zdaňovacom období roka 2019, a to za podmienok platných pre odpočet daňovej straty vykázanej za rok 2019, t. j. maximálne vo výške ¼ vykázanej daňovej straty z hodnoty 20 000 eur, najviac do výšky vykázaného základu dane.

Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom

Daňovník vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške:

rok 2021      strata         3 000 eur

rok 2022      základ dane 1 000 eur

rok 2023      základ dane 1  800 eur

rok 2024      základ dane 1 500 eur

rok 2025      základ dane 800 eur.

Daňovník je v zdaňovacích obdobiach  2022 a 2024 považovaný za mikrodaňovníka.

Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2021?

Odpočet straty bude nasledovný:

Daňovú stratu z roku 2021 vo výške 3 000 eur môže  daňovník odpočítavať v rokoch 2022 – 2026, a to v ktoromkoľvek zdaňovacom období maximálne do výšky 50 %, resp. ako mikrodaňovník do výšky 100 % základu dane:

–   v roku 2022, ktorý je prvým rokom odpočtu, je daňovník považovaný za mikrodaňovníka,  preto môže uplatniť odpočet  daňovej straty až do výšky 100 % základu dane, t. j. do výšky 1 000 eur, zostávajúca časť straty na odpočet je 2 000 eur,

–   v roku 2023, ktorý je druhým rokom odpočtu,  môže uplatniť  odpočet straty  do výšky 50 % základu dane (nie je mikrodaňovníkom), t. j. do výšky 900 eur, zostávajúca časť straty na vo výške  je 1 100 eur,

–   v roku 2024, ktorý je tretím  rokom odpočtu, je daňovník považovaný za mikrodaňovníka, preto môže uplatniť odpočet daňovej straty do výšky 100 % základu dane, t. j. odpočíta zostávajúcu časť daňovej straty v plnej  výške 1 100 eur,

Zo straty vykázanej v roku 2021 vo výške 3 000 eur daňovník odpočíta  v priebehu troch rokov celkovo 3 000 eur.

Ing. Jana Bielená