Odpočet daňovej straty PO

Odpočet daňovej straty je legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka. Daňová legislatíva má zavedené presné pravidlá pre odpočet daňových strát, ktoré však podliehajú častým zmenám a prinášajú aj interpretačné problémy. Aké sú pravidlá?

Od 1. 1. 2020 sa pre odpočet daňových strát ustanovili nové pravidlá. Tieto sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej odpočítavajú podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019.

Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) ZDP

a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. i) ZDP].

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].

Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať od základu dane, platia ustanovenia § 17 až 29 ZDP. Pri zisťovaní daňovej straty sa u daňovníka účtujúceho v sústave PÚ vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného v účtovnej závierke za príslušné účtovné obdobie, u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorým môže byť zisk alebo strata, sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady okrem účtov 591, 592, 595 a vnútrooganizačných nákladov a výnosov. Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Príklad 1

Ako sa zisťuje výsledok hospodárenia v podvojnom účtovníctve?

Výsledok hospodárenia je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. V podvojnom účtovníctve sa zistí tak, že od výnosov sa odpočítajú náklady, pričom ním môže byť zisk alebo strata.

V podvojnom účtovníctve sa výsledok hospodárenia zisťuje na účte 710, a to:

-   ako výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov – zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov,

-   ako výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný VH, ktorý sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

Základ dane z príjmov, resp. daňová strata sa v daňovom priznaní zisťuje z výsledku hospodárenia pred zdanením.

Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty. Skutočnosť, že daňovník vyčísli účtovnú stratu ešte neznamená, že bude mať aj daňovú stratu. Daňová strata za príslušné zdaňovacie obdobie sa zistí v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ktorým môže byť zisk alebo strata, o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 ZDP týmito položkami sú sumy, ktoré

•    nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

•    nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrňované do základu dane,

•    sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane,

•    zvyšujú alebo znižujú výsledok hospodárenia v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

Práve v dôsledku pripočítateľných a odpočítateľných položiek dochádza k tomu, že prípadná účtovná strata sa môže líšiť od daňovej straty.

Legislatívna úprava odpočtu daňových strát v roku 2022

Súčasné znenie § 30 ZDP účinné od 1. 1. 2020 ponúka priaznivejšie pravidlá na odpočet daňovej straty oproti pravidlám platným do konca roka 2019. Podľa týchto nových pravidiel určených pre odpočet daňovej straty sa predĺžila lehota na odpočet, a to zo štyroch na naviac päť zdaňovacích období, zrušila sa rovnomernosť odpočtu daňovej straty platná podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019, t.j. zaviedla sa možnosť odpočtu daňovej straty v ktoromkoľvek z piatich zdaňovacích období, ale sa tiež zaviedol limit, do výšky ktorého si daňovník môže daňovú stratu odpočítať.

V zmysle prechodného ustanovenia § 52zza ods. 16 ZDP sa tieto nové pravidla uplatňujú na daňové straty vykázané počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané do 31. 12. 2019 sa naďalej odpočítajú podľa doterajších pravidiel, t.j. podľa § 30 ZDP príjmov platného do konca roka 2019.

Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej od roku 2020

Od základu dane daňovníka, ktorý je PO, možno odpočítať daňovú stratu vykázanú počnúc rokom 2020 takto:

•    počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,

•    v jednom zdaňovacom období najviac do výšky 50 % základu dane,

•    lehota na odpočet straty začne plynúť počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná.

Aj daňovník, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, môže odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola vykázaná daňová strata do výšky 50 % základu dane v príslušnom zdaňovacom. Tento nový režim sa prvýkrát použije pri odpočte daňovej straty vykázanej v zdaňovacom období, ktoré začalo v roku 2020 a skončí v roku 2021.

Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných v rokoch 2020 a 2021

Daňová strata vykázaná za príslušné zdaňovacie obdobie sa pri uplatnení odpočtu posudzuje samostatne, t.j. samostatne do výšky 50 % základu dane.

Ak sa v zdaňovacom období uplatňuje odpočet daňových strát vykázaných za viacero zdaňovacích období, každú možno odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane, avšak v úhrne maximálne do výšky základu dane.

Ak teda daňovník bude v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022 uplatňovať odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobie 2020 a 2021, bude samostatne posudzovať limit do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2022 pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2020 a samostatne pre daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2021 s výnimkou mikrodaňovníka, ktorý môže stratu za zdaňovacie obdobie roka 2021 odpočítať až do výšky vykázaného základu dane (pozri ďalej).

Daňové straty vykázané do 31. 12. 2019

sa u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, naďalej odpočítavajú od základu dane podľa podmienok platných do 31. 12. 2019. V súlade s § 30 ZDP účinného do konca roka 2019 môže daňovník odpočítať od základu dane daňovú stratu:

•    počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola daňová strata vykázaná,

•    rovnomerne, t.j. najviac vo výške ¼ za zdaňovacie obdobie, maximálne však do výšky vyčísleného základu dane,

•    ak daňovník vykáže v zdaňovacom období, v ktorom by si mohol uplatniť odpočet daňovej straty za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovú stratu alebo základ dane nižší ako je ¼ tejto odpočítavanej daňovej straty, definitívne stráca nárok na odpočet tejto neuplatnenej časti daňovej straty, to znamená, že neuplatnenú časť z ¼ daňovej straty nemôže prenášať do odpočtu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Pravidlá odpočtu daňovej straty, ktoré sa nezmenili

Ak je zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatňuje odpočet daňovej straty, kratšie ako rok, t.j. je kratšie ako dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a to z akéhokoľvek dôvodu (vstup do likvidácie, vyhlásenie konkurzu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena kalendárneho roka na hospodársky rok a pod.), môže si podľa § 30 ods. 2 ZDP aj v tomto zdaňovacom období uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

V prípade, že daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty môže podľa § 30 ods. 2 ZDP pokračovať jeho právny nástupca. Ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa bude odpočítavať u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu len v tom prípade, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Daňovník, ktorý vstúpi do likvidácie alebo je na neho vyhlásený konkurz, stráca nárok na nárok na odpočet daňovej straty. Tento nárok zaniká odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu. To znamená, že od základu dane možno odpočítať daňovú stratu posledný krát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tejto zmene.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa z dôvodu právnej istoty daňovníkov do § 30 ods. 5 ZDP doplnilo ustanovenie týkajúce sa možnosti odpočtu daňovej straty aj v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočet daňovej straty a u ktorého došlo k zmene právnej formy, má nárok aj po zmene právnej formy pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku § 30 ods. 1 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že daňovník môže odpočítavať daňovú stratu vo výške a za podmienok platných a účinných v čase vykázania daňovej straty, t. j. za podmienok platných od 1. 1. 2020, ale aj za podmienok platných do 31. 12. 2019. Ak teda napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť má nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak, kedy dňom zmeny začína nové zdaňovacie obdobie, ale aj na zmenu právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti, kedy nedochádza dňom zmeny k začatiu nového zdaňovacieho obdobia (zdaňovacie obdobie naďalej trvá ako keby k zmene právnej formy nedošlo).

Odpočet daňovej straty podľa § 30 ZDP si môžu uplatniť aj organizácie nezriadené alebo nezaložené na podnikanie, ale len zo základu dane vykázaného zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Súbeh odpočtu daňových strát vykázaných do 31. 12. 2019 a od 1. 1. 2020

Ak daňovníkovi vznikne v príslušnom zdaňovacom období nárok na odpočet pomernej časti straty vo výške jednej štvrtiny daňovej straty podľa pravidiel platných do konca roka 2019 a zároveň nárok na odpočet daňovej straty podľa platných pravidiel od roku 2020 do výšky 50 % základu dane v ktoromkoľvek z piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, je na daňovníkovi, aby si zvolil poradie uplatňovaných strát, pretože ustanovenie § 30 ods. 1 ZDP ani iné ustanovenia toto poradie neupravujú. Je predpoklad, že si daňovník odpočíta najskôr daňové straty vykázané do roku 2019, pretože pri neuplatnení pomernej časti týchto strát dochádza k zániku nároku na ich odpočet.

Pri súbehu takéhoto odpočtu daňových strát ustanovenie § 30 ZDP zároveň neupravuje, že 50 % základu dane pri odpočte straty vykázanej od roku 2020 by sa malo počítať až po znížení o už uplatnenú daňovú stratu vykázanú do 31. 12. 2019. To znamená, že daňovník aj v tomto prípade má nárok na odpočet do výšky 50 % nezníženého základu dane, ak vykáže dostatočne vysoký základ dane.

Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom

V zákone o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 v základných pojmoch definuje pojem „mikrodaňovník“. V súlade s § 2 písm. w) ZDP mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je FO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a PO, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú na účely registrácie k dani z pridanej hodnoty podľa v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p., t.j. v súčasnosti neprevyšujú sumu 49 790 eur.

Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – FO alebo PO, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) do 49 790 eur vrátane, ale

•    je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolované transakcie za toto zdaňovacie obdobie,

•    bol na neho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

•    jeho zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

Postavenie mikrodaňovníka mohol daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2021 (podľa § 52zzb ods. 1 ZDP).

S účinnosťou od 1. 1. 2021 daňovník, ktorý má v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, postavenie mikrodaňovníka, môže v súlade s § 30 ZDP uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky 100 % vyčísleného základu dane.

Daňovú stratu môže odpočítať počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, v ktoromkoľvek z týchto piatich zdaňovacích období v akejkoľvek výške, až do výšky základu dane, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vyčíslená.

Keďže podľa prechodného ustanovenia § 52zzb ods. 5 ZDP ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2021 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2021, uvedené opatrenie sa prvýkrát uplatní v roku 2022, keď si môžu títo daňovníci umoriť straty vykázané za rok 2021. To znamená, že daňovník bude po prvýkrát v roku 2022 pri odpočítavaní straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2021 posudzovať, či je v tomto roku mikrodaňovníkom a môže si uplatniť stratu až do výšky základu dane alebo nie je mikrodaňovníkom a môže si odpočítať stratu len do výšky 50 % základu dane.

Daňové straty, ktoré možno odpočítať v roku 2022

Odpočet daňovej straty uplatňuje daňovník – PO v daňovom priznaní prostredníctvom tabuľky D – Evidencia a odpočet straty (k r. 410 II. časti) uvedenej v III. časti tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

V daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 daňovník – právnická osoba uplatní odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období v tabuľke D takto:

•    jednu štvrtinu neuplatnenej daňovej straty (v poradí štvrtú) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2018,

•    jednu štvrtinu neuplatnenej daňovej straty (v poradí tretiu) vykázanú za zdaňovacie obdobie 2019,

•    daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2020 najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400 daňového priznania,

•    daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2021, najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400 daňového priznania,

•    mikrodaňovník daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2021 najviac do výšky 100 % základu dane uvedeného v riadku 400 daňového priznania.

ZÁKON o dani z príjmov

§ 30

Odpočet daňovej straty

(1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky

a)  základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka,

b)  50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak nejde o daňovníka podľa písmena a).

(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

(3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. Postup podľa prvej ...