Odpis pohľadávok – nedostatok majetku

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpis pohľadávky v užšom slova zmysle sa rozumie vyradenie pohľadávky z obchodného majetku z iného dôvodu než je jej úhrada alebo postúpenie. Aké sú pravidlá pre odpis pohľadávok?

Účtovníctvo účtovnej jednotky účtujúcej v sústave PÚ

Podľa Opatrenie MF SR č. 3054/2002–92 v znení neskorších zmien a doplnkov sa pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky odpis pohľadávky účtuje na účte 546 – Odpis pohľadávky. Pred vyradením pohľadávky z účtovníctva sa zúčtuje vytvorená opravná položka k pohľadávke na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávok. Odpis pohľadávky sa vykonáva účtovne aj daňovo jednorazovo, nie je ho možné realizovať postupne.

Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie

taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Tento spôsob odpisu pohľadávok je v súčasne platnom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) upravený vo viacerých ustanoveniach, a to v § 19 ods. 2 písm. h), ktorý rieši odpis pohľadávok z dôvodu nedostatku majetku na strane dlžníka, v § 19 ods. 2 písm. r), ktorý rieši odpis rizikových pohľadávok, a v § 17a až 17c, ktoré upravujú odpis pohľadávok nadobudnutých v rámci podnikových kombinácií.

Príspevok sa venuje podmienkam, ktoré musia byť splnené pri uplatnení odpisu pohľadávky do daňových výdavkov z dôvodu nedostatku majetku podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.

Pravidlá pre odpis pohľadávok z dôvodu nedostatku majetku dlžníka

Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od odpisu rizikových pohľadávok, u ktorých sa vyžaduje ich nepremlčanie, pri odpise podľa dávok z dôvodu nedostatku majetku dlžníka neexistuje ich časové obmedzenie.

V prípade, že nastanú okolnosti presne vymedzené v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, odpis pohľadávok za splnenia stanovených podmienok je uznaným daňovým výdavkom bez ohľadu na dátum ich splatnosti.

Suma pohľadávky, ktorú je možné pri odpise zahrnúť do daňových výdavkov, závisí od spôsobu obstarania pohľadávky

•    ak ide o vlastnú pohľadávku zahrnutú do zdaniteľných príjmov – pri odpise je možné zahrnúť do daňových výdavkov pohľadávku vo výške menovitej hodnoty tejto pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane,

•    ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením – pri odpise je možné zahrnúť do daňových výdavkov len uhradenú obstarávaciu cenu pohľadávky nadobudnutej postúpením,

•    ak ide o pohľadávku nadobudnutú v rámci podnikových kombinácií (§ 17a až § 17c ZDP) – pri odpise takto nadobudnutej pohľadávky je možné zahrnúť do daňových výdavkov pohľadávku do výšky jej reálnej hodnoty,

•    u bánk (§ 20 ods. 4 ZDP) a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov je možné uznať do daňových výdavkov odpis pohľadávky vrátane istiny z nesplateného úveru.

Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje ZDP

priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady.

Pri uplatňovaní odpisu pohľadávky do daňových výdavkov je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového výdavku zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, a to zvýšením základu dane o sumu opravnej položky, ktorá bola v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach daňovo uznaná, a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.

Pokiaľ hodnota pohľadávky v sebe zahŕňa daň z pridanej hodnoty, odpisovanie do nákladov sa týka aj časti pohľadávky tvorenej touto daňou (DPH je súčasťou menovitej hodnoty pohľadávky). Podmienky pre odpis pohľadávky posudzované podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDPu veriteľa s bydliskom alebo sídlom na území SR sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí.

vymedzuje situácie, za ktorých je možné odpis pohľadávky uznať do daňových výdavkov. Ide o prípady, ak:

      Súd konkurz nevyhlásil alebo zrušil konkurz pre nedostatok majetku dlžníka

Konkurzné a reštrukturalizačné konanie upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „ZKR“), ktorý nahradil predtým platný zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v z.n.p. (ďalej len „ZKV“). Keďže podľa § 206ZKR konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o návrhu na povolenie vyrovnania začaté dôjdením návrhu na súd do 31. 12. 2005 sa aj naďalej spravujú doterajšími predpismi, ZDP v predmetnom ustanovení vymedzuje okolnosti, za ktorých možno odpísať pohľadávku do daňových výdavkov v nadväznosti na obidva právne predpisy, a to

•    zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

Zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu je inštitút upravený v ZKV. To znamená, že v tomto prípade môže ísť len o návrhy doručené na súd do konca roka 2005. Ak zamietne súd svojím uznesením návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 13 ods. 1 ZKV), je toto súdne rozhodnutie podkladom pre odpis pohľadávky do daňovo uznaných nákladov. Súd tak urobí, ak na základe zoznamu aktív a pasív predloženého dlžníkom, resp. na základe majetku zisteného predbežným správcom posúdi, že sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní v Obchodnom vestníku. Odpis pohľadávky sa vykoná ku dňu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. V tomto zdaňovacom období je odpis pohľadávky aj daňovo účinný.

•    zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Podľa ZKR o návrhu na vyhlásenie konkurzu (podanom veriteľom, resp. dlžníkom, likvidátorom) rozhodne súd v konkurznom konaní, ktoré začína zverejnením uznesenia súdu o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku.

Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd doručí účastníkom konkurzného konania.

Účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 20 ods. 1 ZKR) je relevantná skutočnosť pre daňovo účinný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP.

•    zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa ZKR

Ak súd konkurz vyhlási a následne zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate (pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažením majetku, výživné pre deti, odmena správcu, dane, poplatky, clá, poistné, mzdy), podľa § 102 ods. 1 ZKR rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. Uznesenie o zrušení konkurzu súd zverejňuje v Obchodnom vestníku. Rovnako v Obchodnom vestníku oznamuje súd aj právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu. Odpis pohľadávky prihlásenej do konkurzu z dôvodu zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 102 ods. 1 ZKR je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP v zdaňovacom období, v ktorom uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť. Ak súd rozhodne o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. h) ods. 1 ZDP možno odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené. Daňovník však túto skutočnosť musí preukázať uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

•    zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa ZKV

Podľa § 44 ods. 1 písm. d) ZKV súd rozhodne o zrušení konkurzu pre nemajetnosť dlžníka v tom prípade, ak po vyhlásení konkurzu zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Uznesenie o zrušení konkurzu podľa ZKV je zverejňované v Obchodnom vestníku. Daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP je odpis prihlásenej pohľadávky v zdaňovacom období, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť. ZDP aj ohľadom tejto kategórie pohľadávok ustanovuje, že do daňových výdavkov možno odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené, ak daňovník má k dispozícii uznesenie, ktorým vie preukázať zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

•    zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku pri oddlžení fyzickej osoby

Titulom pre odpis pohľadávky do daňových nákladov je aj zrušenie konkurzu fyzickej osoby pre nedostatok majetku. ZDP v tomto prípade považuje za daňovo relevantnú tú skutočnosť, že došlo k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 ZKR, t. j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (odmenu správcu, nevyhnutné výdavky správcu, preddavok na trovy znaleckého posudku, úhrady nákladov šetrení vykonaných správcom). Správca v tomto prípade oznamuje v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí.

Aj v prípade takýchto pohľadávok ZDP ustanovuje, že do daňových výdavkov možno odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené, ak daňovník má k dispozícii oznámenie správcu v Obchodnom vestníku, ktorým vie preukázať zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepokryje náklady konkurzu.

Daňovo uznaným výdavkom je odpis pohľadávky v zdaňovacom období, v ktorom správca v Obchodnom vestníku oznámi, že konkurz sa končí.

Ak to vyplýva z výsledku konkurzného, reštrukturalizačného konania alebo oddlženia

Daňovo uznaným výdavkomjev tomto prípadeodpis pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní na základe konečného rozvrhu výťažku, v reštrukturalizačnom konaní na základe splnenia reštrukturalizačného plánu a pri oddlžení fyzickej osobyna základe splátkového kalendára. V zmysle prechodných ustanovení ZKR pod pojmom „reštrukturalizačné konanie“ treba rozumieť aj „vyrovnacie konanie podľa ZKV“.

      Odpis pohľadávky na základe výsledku konkurzu

Výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu, sa veriteľom prihlásených pohľadávok vydáva rozvrhom. Nezabezpečené pohľadávky správca uspokojuje na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty, zabezpečenú pohľadávku uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. Po úplnom speňažení majetku a skončení všetkých incidenčných sporov správca vypracuje návrh konečného rozvrhu výťažku, ktorý zverejnení v Obchodnom vestníku s určením lehoty na jeho schválenie. Po splnení konečného rozvrhu výťažku súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu podľa § 102 ods. 3 ZKV. Zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku zanikajú účinky konkurzu. Ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je skončenie konkurzného konania zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa § 102 ods. 3 ZKV a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec alebo bola z nej uhradená iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše do nákladov, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom. Podmienkou je, že daňový subjekt mal svoju pohľadávku riadne prihlásenú do konkurzu (§ 28 ZKR). Keďže veriteľ môže prihlasovať pohľadávky počas celého obdobia trvania konkurzu, aj na daňové účely sa akceptuje prihlásenie pohľadávky podané počas celého tohto obdobia, t. j. aj po základnej 45 dňovej prihlasovacej lehote.

      Odpis pohľadávky na základe výsledku reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia prebieha na základe reštrukturalizačného plánu, čo podľa § 132 ods. 1 ZKR je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov reštrukturalizačného plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok (do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie), prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom je tento záväzný pre všetkých účastníkov reštrukturalizačného plánu.

Podľa § 155 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku nastávajú účinky reštrukturalizačného plánu a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, pričom zverejnením tohto uznesenia zároveň zaniká právo veriteľom, ktorí riadne včas neprihlásili pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi.

Ak dlžník v stanovenej lehote nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. Preto veriteľ uplatní odpis neuhradenej časti pohľadávky na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP až v tom zdaňovacom období, v ktorom dlžník riadne a včas splnil voči veriteľovi pohľadávku (časť prihlásenej pohľadávky) vyplývajúcu mu z reštrukturalizačného plánu.

      Odpis pohľadávky na základe výsledku oddlženia

VZKR je pre fyzické osoby zavedený inštitút oddlženia. Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je podľa § 166 ZKR oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Z dôvodu zavedenia inštitútu oddlženia formou konkurzu alebo splátkového kalendára umožňuje ZDP považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. h bod 2 ZDP aj odpis neuspokojených pohľadávok po splnení rozvrhu výťažku a zrušení konkurzu podľa § 167v ods. 1 ZKR a rovnako tak považuje za daňový výdavok aj odpis neuspokojených pohľadávok na základe súdom určeného splátkového kalendára podľa (168e ZKR).

Ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov

V uvedenom prípade ide o situáciu, keď pohľadávku nemožno uspokojiť vymáhaním na dedičoch dlžníka najmä preto, že podľa § 463 ObčZ dedičia toto dedičstvo odmietli.

Ďalej je v tomto ustanovení ZDP pamätané aj na situáciu, keď dôjde k zastaveniu konania o dedičstve, ak po poručiteľovi nezostal žiadny majetok alebo zanechal majetok nepatrnej hodnoty a súd ho vydal tomu, kto sa postaral o pohreb (§ 187 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).

Keďže existuje niekoľko možností vymáhania pohľadávky po zomrelom dlžníkovi, spôsob preukázania tejto skutočnosti závisí od konkrétneho prípadu dedičského konania. Konanie o dedičstve je upravené v ustanoveniach § 158 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. v z.n.p.

Ak exekúcia alebo výkon rozhodnutia sa zastaví z dôvodu zániku vymáhaného nároku

ZDP v § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 umožňuje odpísať pohľadávku do daňových nákladov aj v prípade, ak súdalebo exekútor exekúciu alebo výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Z týchto dôvodov súd alebo exekútor zastaví exekúciu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. v z.n.p.).Návrh na zastavenie exekúcie môže podať povinný u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, inak redloží návrh na zastavenie exekúcie súdu. Pokiaľ ide výkon rozhodnutia, tento súd aj bez návrhu zastaví podľa § 390 ods. 1 písm. d) Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.

Ak exekútor alebo súd exekúciu alebo výkon rozhodnutia zastaví

ZDP akceptuje odpis pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania v tom prípade, ak exekútor alebo súd exekúciu zastaví z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku, t. j. ak právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo fyzická osoba nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo zastavené, ak ide o exekúciu vedenú na majetok právnickej osoby a do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, resp. ide o exekúciu vedenú na majetok fyzickej osoby a do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Exekútor alebo súd zastaví exekúciu aj z dôvodov vymedzených v 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Tento zákon upravuje postup ukončenia starých exekúcií začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

ZDP akceptuje odpis pohľadávky na základe zastavenia starej exekúcie, ak uplynula rozhodná doba (5 rokov) alebo oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.

Daňovník pri odpise pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h)bod 5ZDP musí dôvody zastavenia exekúcie preukázať upovedomením exekútora o zastavení exekúcie (zverejneným v Obchodnom vestníku), prípadne rozhodnutím súdu. Podľa tohto ustanovenia možno do daňových výdavkov odpísať okrem pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie, aj ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi, na ktoré nebolo vedené exekučné konanie.

Ak to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií

Na účely tohto ustanovenia osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedeným zákonom sa zavádzajú opatrenia na prevenciu a riešenie možných krízových situácií na finančnom trhu. Rada koná a rozhoduje v rezolučnom konaní o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach vybranej inštitúcie a okrem iného môže znížiť, resp. odpustiť záväzok vybranej inštitúcie. Ak o odpustení záväzku vybranej inštitúcie voči veriteľovi rozhodla Rada, môže daňovník – veriteľ uplatniť do daňových výdavkov odpis pohľadávky voči tejto inštitúcii v rezolučnom konaní podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 6 ZDP.

Ak to vyplýva z potvrdeného preventívneho reštrukturalizačného plánu

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa medzi prípady, kedy je možné uznať odpis pohľadávky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP doplnil aj prípad zániku pohľadávky v dôsledku jej úplného alebo čiastočného odpustenia pri verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prípade verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je možné vykonať daňovo uznaný odpis len tých pohľadávok alebo ich častí, ktorých odpustenie priamo vyplýva z potvrdeného verejného alebo neverejného reštrukturalizačného plánu, a to najskôr v zdaňovacím obdobím, v ktorom bol tento reštrukturalizačný plán potvrdený súdom, pričom

verejnej preventívnej reštrukturalizácie podáva návrh na súd dlžník spolu s konceptom plánu a povinnými prílohami. Návrh musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečil spravodlivé rozdelenie majetku medzi dotknutých veriteľov. Ak návrh obsahuje všetky požadované náležitosti, prílohy a vyhlásenia a vyplýva z nich, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu povolí a informáciu o povolení spolu so zoznamom veriteľov zverejní v Obchodnom vestníku. O prijatí verejného plánu hlasuje schvaľovacia schôdza zvolaná dlžníkom, ktorý následne podáva návrh na potvrdenie verejného plánu súdom. Účinky verejného plánu nastávajú potvrdením verejného plánu, ak verejný plán neurčuje inak,

•    v prípade neverejnej preventívnej reštrukturalizácie sa veriteľ, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo obdobnej inštitúcii v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii. Ak súd v stanovenej lehote nerozhodne o jeho zamietnutí, platí, že neverejný plán bol potvrdený. Súd o tom vydá dlžníkovi a veriteľom, ktorí boli označení dlžníkom, potvrdenie.