Odložené daňové priznanie
– zdaňovanie príjmov FO za predchádzajúci rok

Dane sú súčasťou nášho života, sú stanovené zákonom, ktorý zaväzuje každý daňový subjekt plniť si daňové povinnosti, aby tak svojim podielom prispel na finančné zabezpečenie verejných služieb spoločnosti. Permanentné zmeny v daňových zákonov však vplývajú na neistotu daňovníkov, ktorú ešte viac prehlbuje nejednoznačný výklad niektorých ustanovení týchto zákonov.

Daňový rezident a nerezident

je fyzická osoba, ktorá má na našom území trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiava po dobu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom zdaneniu podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na našom území alebo zo zdrojov v zahraničí. Daňový nerezident je fyzická osoba, ktorá nemá na našom území trvalý pobyt, pričom zdaneniu podliehajú len príjmy, ktorých zdroj sa nachádza na našom území. V rámci tejto skupiny daňovníkov majú osobitné postavenie osoby, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt, ale sa na území republiky zdržiavajú v priebehu kalendárneho roka 183 dní a viac s cieľom dosahovať príjmy, ktoré sú v SR predmetom dane z príjmov. Na posúdenie je dôležitý súčet dní v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia.

V daňovom priznaní sa neuvádzajú tie príjmy, ktoré boli zdanené zrážkovou daňou (takéto príjmy sa považujú za daňovo vysporiadané), napríklad úroky v banke či autorské honoráre.

Kto musí podať daňové priznanie za rok 2014

1.  Daňovník, ktorý dosiahol za rok 2014 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1 901,66 eura.

2.  Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za rok 2014 nepresiahli sumu 1 901,66 eura, ale vykazuje daňovú stratu.

3.  Daňovník, ktorého na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

4.  Daňovník, ktorý mal okrem príjmov zo závislej činnosti § 5 aj iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 - § 8.

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú:

a)  príjmy zo závislej činnosti § 5,

b)  príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu § 6,

c)  príjmy z kapitálového majetku § 7,

d)  ostatné príjmy § 8.

Príjmy za určité zdaňovacie obdobie sa zdaňujú v spoločnom základe dane. Základ dane sa zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa§5 a § 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane § 11 a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 odst.3 a 4, §7 a §8. Za príjem daňovníka sa považuje peňažné aj nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia. Nepeňažným príjmom zamestnanca je aj používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely. Pri jeho vyčíslení sa vychádza zo vstupnej ceny motorového vozidla, pričom výška zdaňovaného nepeňažného príjmu bude postupne zobrazovať opotrebenie používaného vozidla. Zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem zdaňuje počas 8 rokov používania motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely, a to od zaradenia vozidla do užívania vrátane: v prvom roku vo výške 1% zo vstupnej ceny motorového vozidla poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac – v ďalších siedmich rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné aj súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch. 

Pod príjmami zo závislej činnosti rozumieme (§ 5):

•    príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a členského pomeru, príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

•    príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

•    platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území SR, prokurátorov SR a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR,

•    odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných PO alebo spoločenstiev,

•    príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

•    príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti, alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

•    obslužné,

•    odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

•    nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku,

•    vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

•    nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 € ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 € ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Väčšina zamestnancov má nárok na nezdaniteľné minimum či na daňový bonus, ktoré znížia ich výslednú daňovú povinnosť.

Príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§6)

Príjmy z podnikania zahŕňajú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Do skupiny príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria napr. príjmy z použitia alebo poskytnutia práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv, príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, príjmy znalcov, tlmočníkov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.

Príjmami z prenájmu sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa §6 zákona o dani z príjmov: je rozdiel medzi príjmami a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie týchto príjmov. Výdavky je možné uplatniť buď v skutočne preukázanej výške alebo vo výške stanoveného percenta z príjmov tzv. paušálne výdavky vo výške 40 % z dosiahnutých príjmov (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti) maximálne však 420 € na mesiac podnikania, ročne vo výške 5 040 €. Nad rámec paušálnych výdavkov si môže daňovník uplatniť skutočne vynaložené výdavky na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa znižuje o daňovú stratu. Daňovú stratu alebo jej časť nemožno uplatniť v zdaňovacom období v ktorom vznikla, ale až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Daňovú stratu je možné odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Príjmami z kapitálového majetku sú napr. úroky a výnosy z cenných papierov, úroky, výnosy a výhry z vkladných knižiek, úroky, výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, dávky z plnenia poistenia pre prípad dožitia sa do určitého veku (napr. 18 rokov veku, odstupné), príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia alebo vrátenia.

Ostatné príjmy zahŕňajú príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy z príležitostného prenájmu, príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, príjmy z predaja hnuteľných vecí, príjmy z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov, príjmy z prevodu účasti alebo podielu na s.r.o., k.s. alebo členských práv družstva, príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva, výhry v lotériách, z reklamných súťaží, ceny z verejných súťaží a iných podobných súťaží. Ak si daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva neuplatní preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie príjmu, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 25 % z dosiahnutých príjmov, maximálne však vo výške 5040 € ročne.

Predmetom dane z príjmov nie je úver alebo pôžička, podiel na zisku, vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, hodnota rekondičných pobytov alebo nepeňažné plnenie poskytované vo výške osobitných ochranných pracovných prostriedkov, náhrada za používanie vlastného náradia, hodnota doškoľovania na zamestnanca, hodnota stravy, ktorú poskytuje zamestnávateľ, hodnota nealkoholických nápojov, ktoré poskytuje zamestnávateľ, cestovné náhrady, poistné na verejné zdravotné poistenie, náhrada za stratu na zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti, ale ak táto neschopnosť bola zapríčinená úrazom alebo chorobou z povolania.

Príjmy oslobodené od dane sú príjmy z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej 5 rokov pred bezprostredným predajom, príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené do obchodného majetku, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, príjmy z predaja nehnuteľnosti nadobudnuté dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa, príjmy z prenájmu a z príležitostných činností, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 €, prijaté ceny, výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 € za cenu alebo výhru, náhrada v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, dávky a podpory z verejného zdravotného poistenia, dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, príplatok k náhrade príjmu, príplatok pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k nemocenskému, peňažná pomoc v materstve, rodičovský príspevok, plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby a náhradnej služby, dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, vecné a peňažné dary poskytované príslušníkom hasičského záchranného zboru, štipendiá, hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť, odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti SR oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, príjem z predaja podielového listu do aktuálnej výšky ceny podielového listu v deň jeho predaja.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

predstavuje základnú sumu, ktorú si zo svojho príjmu môže odpočítať daňovník a daň následne zaplatí zo zvyšnej sumy. Suma nezdaniteľnej časti základu dane závisí od výšky dosiahnutého príjmu v zdaňovacom období.

1.  Ak je základ dane nižší alebo rovný 100-násobku životného minima, nezdaniteľná časť sa rovná 19,2-násobku životného minima. Keďže k 1. januáru 2014 bolo životné minimum na úrovni 198,09 eura, nárok na celú nezdaniteľnú čiastku za rok 2014 vo výške 3 803,33 eura majú daňovníci, ktorých ročný daňový základ nepresahuje sumu 19 809 eur.

2.  Ak je základ dane vyšší ako 100-násobok životného minima, nezdaniteľné minimum sa postupne znižuje. U daňovníkov, ktorých základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2014 presahuje 100-násobok platného životného minima, čo je 19 809 eur, sa výška nezdaniteľnej časti základu dane vypočíta podľa vzorca:

Nezdaniteľná časť sa za rok 2014vypočíta ako:

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

     Ak daňovník za zdaňovacie obdobie 2014 dosiahne základ dane vo výške 35 022,32 eura a viac, tak jeho nezdaniteľná časť je nula. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 odst.1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 odst. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.

     Zamestnávateľ môže zamestnancom, ale aj tým, ktorí pracujú na základe dohody uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane priebežne počas roka. V takom prípade im z dosiahnutého príjmu odpočíta vždy jednu dvanástinu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, čo je v zdaňovacom období roka 2014 vo výške 316,94 eura. Z hrubého príjmu im odpočíta najprv odvody, potom nezdaniteľnú časť na daňovníka a preddavok na daň vypočíta len zo zvyšnej sumy. Ak je daňový základ po odpočítaní odvodov a nezdaniteľného minima nižší alebo rovný ako nula, zamestnanec neplatí žiadnu daň.

     Základ dane sa neznižuje o nezdaniteľnú časť na daňovníka v prípade, že daňovník bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom predčasného alebo starobného dôchodku, alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku roka. Aspoň na časť nezdaniteľného minima majú nárok tí dôchodcovia, ktorých ročná výška dôchodku je nižšia ako celoročná výška nezdaniteľného minima. V takom prípade si svoj daňový základ môžu znížiť o rozdiel plnej sumy nezdaniteľného minima a vyplateného dôchodku. Za zdaňovacie obdobie roku 2014 si môžu uplatniť aspoň časť nezdaniteľnej sumy tí dôchodcovia, ktorí nedostávajú dôchodok vyšší ako 316,94 eura.

     Invalidní dôchodcovia, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek, majú nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima. Na rozdiel od predčasných a starobných dôchodcov sa im nezdaniteľná suma neznižuje o vyplatený dôchodok.

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/ manželku

si môže uplatniť daňovník na manželku (manžela) žijúcu s ním v domácnosti v prípade, že sa v príslušnom zdaňovacom období manželka starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za vlastný príjem manželky (manžela) považuje príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť.

Rovnako ako v prípade nezdaniteľnej časti na daňovníka aj v tomto prípade rozhoduje o sume, o ktorú si možno znížiť základ dane, príjem daňovníka.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:

•    rovný alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima (35 022,31 eura) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:

1.  nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je suma zodpovedajúca 19,2-násobok platného životného minima, za rok 2014si môže tak základ dane znížiť až o 3 803, 33 eura. Nárok na plnú sumu majú tí daňovníci, ktorých daňový základ nepresiahne sumu 35 022,31 eura,

2.  má vlastný príjem nepresahujúci sumu 19,2-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky,

3.  má vlastný príjem presahujúci sumu 19,2-násobok platného životného minima (3 803,33 eura), nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku sa rovná nule,

•    vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima (35 022,31 eura) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:

1.  nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4 násobku platného životného minima (12 558,906 eura) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule,

2.  má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je suma vypočítaná podľa prvého bodu znížená o vlastný príjem manželky. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule.

Do vlastného príjmu manželky sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentom sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Ak manželka za zdaňovacie obdobie poberala rodičovský príspevok a okrem neho nemala iný príjem, jej manžel si môže odpočítať nezdaniteľnú sumu na manželku v plnej výške. Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku možno odpočítať v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní daní.

doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD