Odklad platenia dane

Obligatórne predpoklady pre odklad platenia dane sú ustanovené Finančným riaditeľstvom SR. Odklad platenia dane môže príslušný správca dane povoliť len na základe žiadosti daňového subjektu. Pokiaľ aj daňový subjekt splní predpoklady pre poskytnutie odkladu dane, správca dane mu odklad môže, ale nemusí povoliť. O povolení odkladu platenia dane môže správca dane vydať len rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne náležitosti a musí byť riadne doručené daňovému subjektu.

Podmienky pre odklad alebo splátky dane

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) určilo Finančné riaditeľstvo SR podmienky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), za splnenia ktorých je možné povoliť odklad alebo splátky dane, pričom musí byť splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

1. zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných;

2. u daňového subjektu došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať zaplatenie dane v lehote splatnosti a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma;

3. zaplatenie dane by zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR;

4. iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť.

Ide pritom o taxatívne určenie podmienok, za splnenia ktorých môžu správcovia dane rozhodovať o povolení odkladu dane alebo jej splátkovej úhrade. Preto musí príslušný daňový dlžník sledovať podmienky, ktoré určilo finančného riaditeľstvo na svojej stránke, a to aj v záujme ich riadneho preukázania prostredníctvom jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými potvrdí svoje tvrdenie.

Podanie žiadosti o odklad alebo splátky dane

Pokiaľ má byť žiadosť o odklad alebo splátky dane (ďalej len „žiadosť“) právne súladná, tak musí spĺňať formálne, a aj obsahové náležitosti, ktoré sú obligatórne.

Formálne náležitosti žiadosti

Podľa podmienok finančného riaditeľstva pre povolenie odkladu platby dane uvedenú žiadosť môže podať daňový subjekt správcovi dane:

•    písomne,

•    ústne do zápisnice,

•    elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne.

Rovnako však ale platí § 14 daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť elektronicky doručovať žiadosť správcovi dane majú tieto subjekty:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu tieto subjekty doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

Pokiaľ podal žiadosť o odklad dane alebo jej úhradu v splátkach daňový subjekt príslušnému správcovi dane ústne do zápisnice, tak obsah tejto zápisnice ustanovuje v § 19 ods. 2 daňový poriadok len demonštratívnym právnym výpočtom, čo znamená, že správca dane môže pri jej vyhotovovaní doplniť aj iné obsahové náležitosti nad daňovým poriadkom ustanovený výpočet, ktoré uzná za vhodné.

Písomne vyhotovená zápisnica obsahuje najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

Obsahové náležitosti žiadosti

Podaná žiadosť musí obsahovať tieto podstatné náležitosti:

•    kto žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presné označenie daňového subjektu, žiadateľa,

•    v akej veci sa žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presne uvedené, pri ktorej dani podáva daňový subjekt žiadosť o odklad alebo o splátkovú úhradu dane, môže to byť napríklad presným uvedením platobného výmeru, ktorým sa vyrubila daň v danom prípade,

•    čo sa navrhuje žiadosťou. Presne je potrebné určiť, či sa žiada o odklad alebo splátkovú daňovú úhradu,

•    podpis osoby, ktorá žiadosť podáva,

•    presné uvedenie podmienky alebo podmienok pre odklad alebo splátky dane, ktoré boli uvedené v bode 1. až 4. v úvode,

•    doklady alebo dôkazné prostriedky, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia uvedené v žiadosti – môže ísť o doklady alebo písomnosti.

Ak daňový subjekt svoje tvrdenia uvedené v podanej žiadosti nepreukáže, a ani správca dane nemá tvrdenia daňového subjektu preukázané napr. dokladmi, písomnosťami získanými pri správe daní, nachádzajúcimi sa v daňovom spise tohto subjektu, tak žiadosti nebude možné vyhovieť.

Preto musí byť žiadosť doplnená jednotlivými dôkazmi, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, pričom ide o demonštratívny právny výpočet.

Popri hore uvedených podstatných náležitostiach žiadosti je potrebné v žiadosti navrhnúť aj výšku splátok (splátky môžu byť navrhnuté v rovnakej/stúpajúcej/klesajúcej výške) a lehotu ich splatnosti, resp. lehotu odkladu.

Ak daňový subjekt v žiadosti o povolenie odkladu/splátok uvedie, že žiada povoliť odklad/splátky napr. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, správca dane môže povoliť odklad/splátky aj od iného dňa, než daňový subjekt žiada. Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu alebo splátok v čase, keď sa daň stala daňovým nedoplatkom, pričom v žiadosti neuvedie, od ktorého dňa povolenie odkladu alebo splátok žiada, správca dane môže určiť, od ktorého dňa povolí odklad alebo splátky.

Pokiaľ žiadosť bude mať také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie, daňový subjekt bude správcom dane vyzvaný podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, aby tieto nedostatky podľa pokynu správcu dane a v určenej lehote odstránil. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote odstráni, bude správca dane takéto podanie považovať za podané bez nedostatkov a bude v danej veci konať. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v určenej lehote neodstráni, považuje sa toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Úhrada správneho poplatku

Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok dane podlieha poplatkovej povinnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v z.n.p. v zmysle položky 143 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov. Výška správneho poplatku je 9,50 eur. Nakoľko spoplatnené je vydanie rozhodnutia, správnemu poplatku podlieha vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok dane, ako aj rozhodnutie, ktorým správca dane žiadosti o odklad/splátky nevyhovie.

Počas obdobia pandémie sa za úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, správny poplatok neplatí.

Preukazovanie splnenia podmienok daňovým subjektom

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných predložením napr.:

•    prehlásenia o počte osôb na výživu daňovníka odkázaných, z toho nezaopatrené deti,

•    potvrdenia od zamestnávateľa o dosiahnutom príjme manžela/manželky a ostatných osôb na jeho výživu odkázaných,

•    rozhodnutia, resp. potvrdenia o poberaní sociálnych dávok,

•    aktuálnej výšky starobného a invalidného dôchodku,

•    dokladov, ktoré potvrdzujú úhradu preukázateľných výdavkov na bývanie (napr. nájomné, mesačná platba inkasa, zaplatená daň z nehnuteľností, nákup paliva).

Daňový subjekt môže preukázať splnenie podmienok na odklad platenia dane resp. platenie dane v splátkach z dôvodu poklesu príjmov predložením napr.:

•    aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti.

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatenie dane by zvýšilo jeho platobnú neschopnosť pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR napr.:

•    predložením aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    predložením účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti,

•    uvedením konkrétneho dôvodu obmedzenia vykonávania podnikateľskej činnosti.

Uvedené výpočty dôkazných prostriedkov stanovené finančným riaditeľstvom sú len demonštratívne a preto daňový subjekt, ktorý žiada o odklad alebo splátky dane alebo daňového nedoplatku môže za účelom preukázania opodstatnenosti svojej žiadosti predložiť aj iné podklady.

Správca dane môže odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy dane podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

Ide o špecifický postup stanovený finančným riaditeľstvom počas pandemickej situácie. Správca dane teda nemusí obligatórne zabezpečiť daňový nedoplatok zriadením záložného práva na majetok daňového dlžníka, ale tak môže urobiť. Tak napríklad pokiaľ už mal daňový dlžník určité daňové nedoplatky v minulosti alebo si neplnil niektoré právne povinnosti nepeňažného charakteru, napríklad podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, nepodával riadne a včas daňové priznania príslušnému správcovi dane, tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v konkrétnom prípade. Správca dane ale musí zvažovať každý jeden prípad individuálne.

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku správca dane vždy len rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa § 151e ObčZ, a to obligatórne. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Výška úroku z povoleného odkladu/splátok

Pre výšku úroku z povoleného odkladu/splátok dane platí úprava daňového poriadku v danom rozsahu. Podľa druhej vety § 57 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2021 pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 3 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB použije ročná úroková sadzba 3 %. Pod splatnosťou dane je potrebné rozumieť pôvodnú splatnosť dane vyplývajúcu napr. z daňového priznania alebo z rozhodnutia správcu dane.

Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu/splátok. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím v lehote kratšej ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. 

Úrok z odloženej sumy sa počíta za skutočnú dobu odkladu platenia dane, resp. platenia dane v splátkach vrátane dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo dňa zaplatenia poslednej splátky za predpokladu, že daňový subjekt dodržal všetky splátky.

Podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Povolenie odkladu dane alebo splátok sa vzťahuje aj na prípadné sankcie, teda pokuty a úrok z omeškania, nakoľko podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely daňového poriadku sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Nevzťahuje sa však na preddavky na daň, pretože tieto nie sú daňou. Podľa § 2 písm. c) daňového poriadku sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane a preto sa ustanovenie § 57 daňového poriadku vzťahuje aj na povolenie odkladu daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach, teda sa vzťahuje aj na daňového dlžníka podľa právnej úpravy.

Podmienky pre odklad/splátky dane ustanovené daňovým poriadkom

Daňový poriadok ustanovuje zákonné podmienky pre povolenie odkladu/splátok:

•    Povoliť odklad/splátky možno len, ak daňový subjekt splnil podmienky určené v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu/splátok. Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu/splátok, ďalší odklad/splátky správca dane môže povoliť iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu/splátok určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená (ustanovenie § 57 ods. 8 daňového poriadku).

•    Povoliť odklad/splátky je možné najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani (ustanovenie § 57 ods. 3 daňového poriadku).

•    Povoliť odklad/splátky možno, ak je to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). Odklad platenia dane, resp. povolenie zaplatenia dane v splátkach sa nepovažuje za poskytnutie štátnej pomoci, ak výška úrokovej sadzby pre výpočet úroku pri odkladoch a splátkach v zmysle § 57 ods. 5 daňového poriadku je vyššia ako platná referenčná sadzba. Od 1. 1. 2021 stanovila Európska komisia pre SR základnú sadzbu pre výpočet referenčnej a diskontnej sadzby vo výške – 0,45 % (mínus 0,45 %). Pre stanovenie referenčnej sadzby sa k základnej sadzbe bežne pripočítava 100 bázických bodov t. j. 1 % (§ 57 ods. 7 daňového poriadku).

Obsah rozhodnutia o odklade/splátkovej úhrade dane

Pre rozhodnutie, ktorým správca dane povoľuje odklad/splátky dane platia v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku ustanovené obsahové náležitosti, ktoré platia všeobecne pre každé rozhodnutie v daňovom konaní s určitými špecifickými doplnkami, ktoré sú uvedené v § 57 daňového poriadku, a sú to tieto náležitosti:

•    Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú platobné výmery s hlavičkou „obecného úradu“. V tomto prípade ide o nesprávne označenie správcu dane, nakoľko obecný úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce v danom prípade. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť, prípadne odvolanie v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné.

•    Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, v tomto prípade je to § 57 daňového poriadku. Taktiež musí obsahovať dobu, počas ktorej sa odkladá povinnosť uhradiť daň v prípade konkrétneho daňového subjektu, prípadne splátky dane, ktoré musí platiť daňový subjekt. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku.

•    Odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre povolenie odkladu/splátky dane v konkrétnom prípade. Pokiaľ správca dane nevykonal v dôkaznom konaní určité, daňovým subjektom navrhované dôkazy, tak v tom prípade musí v odôvodnení takýto svoj procesný postup riadne odôvodniť.

•    Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. V prípade daňového rozhodnutia, ktorým sa povoľuje daňovému subjektu odklad platenia/splátky dane musí obsahovať upozornenie, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, nakoľko jeho podanie neumožňuje § 57 ods. 6 daňového poriadku.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p.

Podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Rozhodnutie o odklade/splátkach dane je potrebné riadne doručiť výlučne daňovému subjektu do vlastných rúk.