Popri zriadení záložného práva podľa § 81 daňového poriadku je možné taktiež využiť aj zabezpečenie odkladu platenia dane alebo jej úhrady v splátkach aj prostredníctvom niektorého zo zabezpečovacích právnych mechanizmov, ktoré sú ustanovené v Občianskom zákonníku, teda ide o zabezpečovacie mechanizmy, ktoré ustanovuje súkromné občianske právo. Pritom tam uvedený výpočet zabezpečovacích mechanizmov je len demonštratívny a preto je možné využiť aj ďalšie, ktoré uvedené ustanovenie výslovne neupravuje, pokiaľ s tým vyslovia súhlas subjekty daného konania, napríklad je možné využiť zabezpečenie pohľadávky obmedzením prevodu práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového subjektu. Platný Občiansky zákonník rozlišuje tieto zabezpečovacie mechanizmy, ktoré sú využiteľné aj v daňovom konaní: zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeka a uznanie dlhu, záložná zmluva – záložné právo je však možné zriadiť autoritatívnym spôsobom, a to rozhodnutím správcu dane v daňovom konaní podľa § 81 daňového poriadku.

K zmluvnej pokute

Pre prípad, že by si daňový subjekt neplnil riadne svoju právnu povinnosť uhradiť správcovi dane daň, je možné dohodnúť, že zaplatí správcovi dane vopred dohodnutú finančnú čiastku, ktorá je zmluvnou pokutou. V občianskom práve zmluvná pokuta pokrýva v celej svojej výške aj prípadnú škodu, ktorá v dôsledku neplnenia právnej povinnosti oprávnenému subjektu vznikla. Takúto úlohu teda zmluvná pokuta plní aj v podobe zabezpečovacieho mechanizmu v daňovom práve.

Ručenie

spočíva v tom, že pokiaľ daňový subjekt nebude spôsobilý riadne a včas uhradiť splatnú daň príslušnému správcovi dane, písomne sa zaviaže iný subjekt, že v prípade platobnej neschopnosti daňového dlžníka uhradí príslušnému správcovi dane splatnú daň v dohodnutej výške. Ručenie vzniká jednostranným písomným prejavom vôle ručiteľa voči veriteľovi, že bude za daňového dlžníka plniť jeho daňovú platbu. Veriteľ nemusí výslovne prejaviť súhlas s písomným prejavom vôle ručiteľa, teda postačuje, keď si veriteľ prevezme peňažnú platbu dane, ktorú plnil ručiteľ namiesto daňovníka a tým je ručenie relevantné. Súhlasné stanovisko daňového subjektu pre vznik ručenia sa nevyžaduje.

K dohode o zrážkach zo mzdy

Tento právny inštitút zabezpečuje, že pre prípad, že daňový subjekt sa stane daňovým dlžníkom, zamestnávateľ začne vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka vo výške, ktorá je ustanovená v písomnej dohode daňového dlžníka a správcu dane, ktorý má právnu pozíciu veriteľa. V tomto prípade zamestnávateľ nemá postavenie zmluvnej strany, táto dohoda sa uzatvára medzi správcom dane a daňovým dlžníkom, ale zamestnávateľ je povinný od okamihu doručenia tejto dohody vykonávať dohodnuté zrážky zo mzdy daňového dlžníka v dohodnutom rozsahu.

K zabezpečovaciemu prevodu práva

Uvedený zabezpečovací prevod práva predstavuje „najciteľnejší“ zásah do právneho postavenia daňového dlžníka, nakoľko dochádza ku faktickej strate práva. Napríklad pokiaľ daňový dlžník vlastní nejakú vec, tak prevedie počas trvania dlhu na dani na správcu dane vlastnícke právo k nej. Počas trvania daňového dlhu teda daňový dlžník nemôže s predmetnou vecou vôbec nakladať. Pokiaľ splatí daňový dlžník svoj daňový dlh správcovi dane v celom rozsahu, tak zo zákona dochádza aj k zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Tým sa daňový subjekt zo zákona stáva vlastníkom predmetnej veci v celom rozsahu.

K zabezpečovaciemu postúpeniu pohľadávky

Pokiaľ má daňový dlžník určitú pohľadávku, teda je veriteľom, tak môže na zabezpečenie svojho daňového dlhu previesť právo k tejto pohľadávke na správcu dane – veriteľa. V tomto prípade však daňový dlžník musí svoju dlžníkovi oznámiť, že k prevodu pohľadávky došlo a zmenil sa teda jeho veriteľ.

K zábezpeke

V prípade tohto zabezpečovacieho právneho inštitútu môže zložiť daňový dlžník určitú hodnotu, napríklad finančnú hotovosť, ale aj akciu, štátnu pokladničnú poukážku na úhradu svojho daňového nedoplatku v prospech správcu dane, pričom tento zabezpečovací mechanizmus trvá taktiež len po dobu trvania daňového nedoplatku, potom stráca platnosť.

Uznanie dlhu

predstavuje zlepšenie právnej pozície správcu dane v tom, že sa ním daňový dlžník priznáva k tomu, že daňový dlh, čo do výšky trval v čase, keď ho daňový dlžník uznal. Uvedená domnienka existencie daňového dlhu v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, daňový dlžník, ktorý uznal daňový dlh, však musí preukázať, že daňový dlh v čase jeho uznania nebol a teda ide o už neaktuálnu podlžnosť.

Pokiaľ došlo k vzniku zabezpečenia pre odklad dane alebo povolenia jej platby v splátkach, tak príslušný správca dane môže vydať rozhodnutie.

Rozhodnutie, ktorým sa povoľuje odklad platenie dane alebo platenie dane v splátkach musí obsahovať náležitosti, ktoré predpisuje daňový poriadok pre rozhodnutie v daňovom konaní vo všeobecnosti s určitými špecifickými doplnkami a sú to tieto náležitosti

•    označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľnosti, tak sa vydávajú platobné výmery s hlavičkou „mestského úradu“. V tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko mestský úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou mesta. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť, prípadne odvolanie v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné;

•    označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania;

•    číslo a dátum rozhodnutia,

•    výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie ustanovenia zákona, na základe ktorého sa rozhodlo, v tomto prípade je to § 57 daňového poriadku. Taktiež musí obsahovať dobu, počas ktorej sa odkladá povinnosť uhradiť daň alebo rozpis splátok v prípade povolenia splátkovej úhrady dane daňovým subjektom. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a pokiaľ rozhodnutie v daňovom konaní povoľuje úhradu dane v splátkach, teda ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť komplexné identifikačné údaje pre realizáciu platby;

•    odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení by správca dane mal uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre povolenie odkladu platenia dane alebo jej splátkovej platby;

•    poučenie o možnosti podať opravný prostriedok v prípade daňového rozhodnutia, ktorým sa povoľuje daňovému subjektu odklad platenia dane alebo jej platenie v splátkach musí obsahovať upozornenie, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie;

•    vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového úradu, colného úradu finančného riaditeľstva, prípadne starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce, s odtlačkom úradnej pečiatky. Pokiaľ sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, tak je potrebné doplniť zaručený elektronický podpis.

Pokiaľ správca dane povolí rozhodnutím odklad platenia dane alebo jej splátkové platby, tak zároveň vydá rozhodnutie o výške úrokov, ktoré musí daňový subjekt správcovi dane uhradiť.