Odklad platenia dane
a platenie dane v splátkach

podľa zákona o správe daní v zdaňovacom období 2009

1. Odklad platenie dane a daňového nedoplatku

Procesný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) určuje aj postup správcu dane a daňového subjektu pri odklade platenia dane alebo povolení platenia dane v splátkach.
Tento postup ako aj podmienky na povolenie odkladu platenia dane alebo na povolenie platenia dane v splátkach je upravené v šiestej časti (Platenie daní) tohto zákona v

§ 59 – Odklad platenia a povolenia splátok

Podľa tohto ustanovenia môže daňový subjekt požiadať správcu dane na základe žiadosti o povolenie odkladu platenia dane alebo daňového nedoplatku alebo o povolenie platenia dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (ďalej len „povolenie o odklad platenia dane“). Odklad platenia dane sa vzťahuje na všetky druhy daní.
K problematike povolenia odkladu platenia dane je potrebné zdôrazniť, že odklad platenia dane sa nevzťahuje na preddavky na daň (§ 66 tohto zákona) z dôvodu, že preddavky na daň nie sú daňou, preddavky sa stávajú daňou v deň splatnosti dane, kedy sa započítavajú na úhradu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri zmene platenia preddavkov sa postupuje podľa § 66 ods. 3 zákona o správe daní, podľa ktorého môže správca dane na základe žiadosti daňového subjektu určiť platenie preddavkov na daň inak alebo určiť preddavky inak aj z vlastného podnetu na základe zistenia o podnikateľskej činnosti daňového subjektu, ak správca dane zistí, že daňový subjekt má platiť vyššie preddavky ako platí.

- Základné pojmy k problematike povolenia odkladu platenia dane

Daňový nedoplatok je dlžná suma dane po lehote splatnosti.

Daň je suma dane vyrubená správcom dane, ktorú je povinný daňový subjekt zaplatiť v lehote jej splatnosti alebo suma dane, ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť aj bez vyrubenia podľa osobitného zákona.
Odklad platenia dane je úkon povolený správcom, rozhodnutím na základe žiadosti daňového subjektu.
Zabezpečenie dlžnej sumy je zriadenie záložného práva k predmetu záložného práva k predmetu daňového dlžníka.
Úrok z odloženej dane je suma vypočítaná za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia splátok dane.

2. Komentár k postupu odkladu platenia dane – § 59

Ustanovenia § 59 upravujú postup správcu dane pri povolení odkladu platenia dane daňovému subjektu ako aj podmienky pre povolenie tohto odkladu platenia dane, vyrubenie úroku z odloženej dane a postup správcu dane pri nedodržaní podmienok uvedených v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane a vyrubenie sankčného úroku pri porušení podmienok pre povolenie odkladu platenia dane a ďalších úkonov súvisiacich s odkladom platenia dane.

- Odklad platenia dane na žiadosť daňového subjektu

môže povoliť správca dane, ktorým je obec, daňový úrad a colný úrad, a to tej dane, ktorej správu vykonáva.
Obec môže povoliť odklad platenia dane, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu, a jednorazová platba tejto dane by znamenala ohrozenie výživy daňového subjektu. Ide napr. o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za jadrové zariadenie.

Daňový úrad alebo colný úrad môže povoliť na základe žiadosti daňového subjektu odklad platenia tejto dane alebo platenie dane v splátkach. Na povolenie odkladu platenia dane nie je právny nárok. Je na rozhodnutí správcu dane, či odklad dane povolí alebo nie, po zvážení dôvodov uvedených v žiadosti daňového subjektu o povolenie odkladu platenia dane. Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo platenia dane v splátkach sa daňový subjekt nemôže odvolať; rovnako sú podľa § 100 písm. a) a b) zákona o správe daní vylúčené z preskúmavania súdmi rozhodnutia o odklade dane alebo daňového nedoplatku aj rozhodnutia o platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach.

- Správca dane môže povoliť odklad platenia dane,

len ak dlžná suma bude zabezpečená podľa § 71 zákona o správe daní, a to zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý je vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Správca dane môže vykonať zabezpečenia pohľadávky (daňového nedoplatku) podľa osobitného zákona, ktorým na účely zabezpečenia pohľadávky je Občiansky zákonník. Správca dane je povinný vykonať zabezpečenie dane alebo daňového nedoplatku, ak má byť platenie tejto sumy odložené. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku (daňovej pohľadávky) zriadením záložného práva s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu. Záložné právo k hnuteľným veciam vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv vedených Notárskou komorou SR, záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, záložné právo k niektorým veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri (napr. patentový register). Vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo vzniká až zápisom, resp. registráciou v príslušnom registri, správca dane môže odklad platenia dane, resp. platenie dane v splátkach povoliť až keď rozhodnutie o záložnom práve bude zapísané, resp. zaregistrované v príslušnom registri.

? PRÍKLAD 1

Zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorej bol povolený odklad platenia alebo platenie dane v splátkach

V danom prípade daňový úrad až do 31. marca 2009 sumu dane, ktorú daňový subjekt žiada platiť v splátkach považuje len za daňovú pohľadávku. Podľa § 71 zákona záložné právo možno zriadiť nielen na zabezpečenie daňového nedoplatku, ale aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky a na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo doteraz nevyrubená daň nebude uhradená.
Daňový úrad uznal dôvody uvedené v žiadosti za opodstatnené. Sumu dane, ktorá bola priznaná daňovým subjektom je potrebné v zmysle § 1a písm. e) zákona považovať za daňovú pohľadávku. Vzhľadom na to, že rozhodnutiu o povolení splátok musí predchádzať rozhodnutie o záložnom práve, daňový úrad najprv sumu dane, ktorú daňový subjekt žiada platiť v splátkach, t.j. daňovú pohľadávku rozhodnutím o určení záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečí a až po zápise záložného práva v katastri nehnuteľností vydá rozhodnutie o povolení platiť daň v splátkach určených v rozhodnutí.

- Analýza finančnej situácie

Pri povolení odkladu platenia dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, je daňový subjekt povinný predložiť analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod analýzou finančnej a ekonomickej situácie ani nestanovuje, aké náležitosti má takáto analýza obsahovať. Možno predpokladať, že ide o rozbor podnikateľskej činnosti z hľadiska účtovného a hospodárskeho, z čoho vyplýva, že analýza ekonomickej a finančnej situácie by mala obsahovať také údaje, aby správca dane z nej vedel zistiť ekonomickú a finančnú situáciu daňového subjektu. Bude preto vecou správcu dane, aby posúdil, či predložená analýza je na účely konania o žiadosti o povolení odkladu platenia dane dostatočná. Spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podnikateľa možno získať len odbornou analýzou, ktorú vypracúvajú finanční analytici.

Vzhľadom na to, že daňový úrad vyžaduje posúdiť (z hľadiska opatrnosti) schopnosť daňového subjektu splácať svoje záväzky v budúcnosti, je možné na tento účel využiť, napr. ukazovateľ celkovej likvidity, čím sa rozumie schopnosť daňového subjektu hradiť svoje záväzky. Likvidita predstavuje operatívne (v čo najkratšom čase) speňaženie majetku daňovníka na účely získania peňažných prostriedkov, ktorými je možné následne záväzky vyrovnať – zaplatiť.

- Lehota na zaplatenie dane

Splatnosť tej ktorej dane je určená osobitným zákonom. Podľa § 38 ods. 1 zákona o správe daní je daňový subjekt povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Napr. podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, je daňovník povinný daň (ak mu daňová povinnosť vznikla – § 32 zákona o dani z príjmov) zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania, pričom daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že § 49 zákona o dani z príjmov umožňuje aj predĺženie tejto lehoty (§ 49 ods. 3), s predĺžením lehoty na podanie daňového priznania sa posunie aj lehota na zaplatenie dane, napr. daňové subjekty, ktoré čerpajú investičné stimuly podávajú daňové priznanie k 30. júnu po uplynutí zdaňovacieho obdobia a pod.

V prípade, že správca dane po daňovej kontrole vyrubí rozdiel dane, je potrebné pri určovaní dňa splatnosti rozdielu dane vychádzať z lehoty, ktorú správca dane určil na zaplatenie tohto rozdielu dodatočným platobným výmerom alebo platobným výmerom alebo v rozhodnutí odvolacieho orgánu

? PRÍKLAD 2

? PRÍKLAD 3

- Rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane

Správca dane môže povoliť odklad platenia dane najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane. Doba odkladu sa teda môže začať aj počítať najskôr dňom doručenia rozhodnutia, t.j. nie je rozhodujúce, kedy bola podaná žiadosť o odklad platenia dane.
Odklad, resp. platenie dane v splátkach sa povoľuje na dobu 12 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane. Preto v prípadoch, keď si daňový subjekt podá žiadosť ešte pred splatnosťou dane a daňový úrad určí ako deň začiatku odkladu deň doručenia rozhodnutia, je potrebné dbať na to, aby dátum doručenia rozhodnutia o povolení odkladu alebo splátok, t.j. začiatok doby odkladu alebo splátok nepredchádzal dátumu splatnosti, a rozhodnutie nebolo doručené skôr ako skončí splatnosť tejto dane. Ak rozhodnutie o odklade dane bude doručené daňovému subjektu ešte pred splatnosťou dane, deň začiatku odkladu platenia dane, resp. platenia dane v splátkach sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, t.j. ak ide o daň z príjmov od 1. 4. 2009.

? PRÍKLAD 4

Daňový subjekt podá dňa 10. marca 2009 daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 a zároveň podal aj žiadosť o povolenie odkladu tejto dane do 30. augusta 2009. Daňový úrad dňa 30.marca 2009 o tejto žiadosti rozhodol, pričom ako deň začiatku odkladu platenia dane určil rozhodnutím deň 1. apríla 2009.

Deň, ktorým sa povoľuje odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach je rozhodujúcim dňom, od ktorého sa počíta úrok z odloženej sumy podľa odseku 7. Týmto dňom podľa zákona je deň doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach; ak toto rozhodnutie daňový subjekt prevezme osobne, je rozhodnutie v tento deň aj právoplatné a od tohto dňa sa počíta úrok z odloženej sumy.

- Sankčný úrok

Za nesplnenie podmienok uvedených v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane sa toto rozhodnutie ruší a správca dane vyrubí daňovému subjektu za oneskorené zaplatenie dane alebo splátky dane (miestne dane) sankčný úrok. V opačnom prípade, správca dane sankčný úrok nevyrubí, ak daňový subjekt zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote podľa rozhodnutia správcu dane o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o platení dane v splátkach a zaplatí všetky splátky v lehote a vo výške podľa rozhodnutia správcu dane. Z uvedeného vyplýva, že ak daňový subjekt nezaplatí v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach napr. poslednú splátku, považuje sa to za porušenie podmienok uvedených v rozhodnutí a správca dane vyrubí sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 zákona o správe daní z celého daňového nedoplatku odo dňa vzniku tohto daňového nedoplatku i napriek tomu, že predchádzajúce splátky boli zaplatené v lehote a vo výške.

- Úhrada úroku z odloženej dane

Daňový subjekt po dobu odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. V prípade, že daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako je uvedené v rozhodnutí, správca dane vyrubí úrok z odloženej sumy dane do dňa skutočného zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa skutočného zaplatenia dane v splátkach a nie za celú dobu povoleného odkladu platenia dane alebo splátky dane. Úrok z odloženej dane za celú dobu povoleného odkladu správca dane bude počítať v tom prípade, ak daňový subjekt dodrží termín platenia dane alebo splátky dane uvedené v rozhodnutí.

Za deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach je potrebné považovať deň, kedy bolo doručené rozhodnutie o povolení odkladu alebo splátok alebo deň začiatku odkladu a nie deň, keď bolo toto rozhodnutie vydané.
To znamená, že pre počítanie úroku z odloženej sumy je rozhodujúce, aká bola základná úroková sadzba ECB v deň:

– keď daňovému subjektu bolo doručené rozhodnutie o povolení odkladu alebo splátok,

– začiatku odkladu v prípade, keď správca dane vydá rozhodnutie, ktoré bude doručené ešte pred splatnosťou dane (t.j. keď deň doručenia nie je stanovený ako deň začiatku odkladu).

Vzorec výpočtu úroku z odloženej sumy dane alebo splátky dane je nasledovný:

– suma odloženej dane (daňového nedoplatku) – suma dane (daňového nedoplatku), na ktorú je povolený odklad platenia alebo platenie v splátkach,

– ZÚS ECB – základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň, kedy bol povolený

(povolený bol doručením rozhodnutia) odklad platenia dane (daňového nedoplatku) alebo platenie dane v splátkach,
– počet dní kalendárneho roka – 365 dní, resp. 366 dní,

– doba odkladu – počet dní povoleného odkladu alebo povoleného platenia dane v splátkach alebo skutočný počet dní zaplatenia dane alebo splátky dane.

? PRÍKLAD 5

? PRÍKLAD 6

Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu povolil odklad platenia dane vo výške 100 000 €

– suma odloženej dane 100 000 €
– doba odkladu platenia dane 365 dní
– doba skutočné odkladu podľa zaplatenia vrátane, t.j. do 30. decembra 2009 je 274 dní
– úrok z odloženej sumy za rok 2009 2 815,00 €
– ZÚS NBS v deň doručenia rozhodnutia vo výške 1,25 %.

V prípade, že daňový subjekt počas povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach dodrží určené podmienky, správca dane vyrubí daňovému subjektu len úrok z odloženej sumy. Sankčný úrok sa daňovému subjektu vyrubí len v tom prípade, že daňový subjekt nedodrží určené podmienky. Ak podmienkou v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach je dodržanie termínu a výšky splátok, potom nedodržaním, čo i len jednej splátky, daňový subjekt stráca výhodu všetkých splátok a správca dane mu vyrubí sankčný úrok podľa § 35b zákona o správe daní ako nezaplatenie dane v lehote ustanovenej osobitným zákonom.

Úrok z odloženej sumy je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Lehota na vyrubenie úroku z odloženej sumy, ktorá je ako v časti vyrubenia sankčného úroku (§ 35b ods. 9) päťročná, čím došlo k zjednoteniu lehoty na právo vyrubiť sankčný úrok vo všeobecnosti podľa tohto zákona. Zároveň to znamená, že správca dane už nevyrubí úrok z odkladu platenia dane, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bola daň alebo splátka dane zaplatená.

Zákon neustanovuje, či sa proti rozhodnutiu o úroku z odloženej sumy možno odvolať. Podľa § 46 ods. 1 zákona účastník konania sa môže odvolať proti rozhodnutiam, ktorým je určená daň a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom stanovené. Nakoľko úrok je potrebné v zmysle § 1a zákona považovať za daň, rozhodnutie o úroku z odloženej sumy je rozhodnutím o určení dane, čo znamená, že proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. V tejto súvislosti zároveň poznamenávame, že ustanovenia § 46 ods. 9 zákona o správe daní má odkladný účinok, ak neustanovuje tento zákon inak, to zn., že ak sa daňový subjekt rozhodne využiť opravný prostriedok, ktorým je odvolanie podľa § 46 zákona o správe daní, nie je povinný sankčný úrok zaplatiť, má odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní odvolacieho orgánu.

- Lehoty o povolení odkladu platenia dane

V rozhodnutí o povolení platenia dane správca dane uvedie lehotu na platenie dane alebo platenie dane v splátkach, ktoré nemožno predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie. To znamená, že na lehoty určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane sa nevzťahuje § 13a a § 13b. To znamená, že tieto lehoty nemožno ďalej upravovať, t.j. meniť, posúvať i napriek tomu, že zmena pôvodnej lehoty uvedená v rozhodnutí bola v rámci dvanásť mesačnej lehoty, ktorá sa počíta od splatnosti dane alebo rozdielu dane.

? PRÍKLAD 7

- Povolenie odkladu platenia dane správcom dane

Správca dane môže povoliť odklad platenia dane, ak je to v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 2 písm. e) citovaného zákona je odklad platenia dane považovaný za nepriamu formu štátnej pomoci a to za určitých podmienok.
Odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach sú štátnou pomocou len v tom prípade, ak výška úroku z odloženej sumy podľa § 59 ods. 7 zákona je nižšia ako platná referenčná sadzba, ktorej hodnotu stanovuje Ministerstvo financií SR (do roku 2004 to bol Úrad pre štátnu pomoc) v súlade s ustanoveniami Oznámenia EK o spôsobe stanovenia výšky referenčnej sadzby, ktoré bolo publikované v Official Journal C 273 z 9. 9. 1997. Ak hodnota úroku vyrubeného pri odkladoch a splátkach je vyššia (v súčasnej dobe je ZUS NBS 1,00 % × 3 = 3,00) ako platná referenčná sadzba pre oblasť štátnej pomoci nedochádza k zvýhodneniu príjemcu (daňového subjektu), a teda nedochádza k poskytnutiu štátnej pomoci. Referenčná sadzba pre oblasť štátnej pomoci pre rok 2009 je vo výške 1,25. %. V prípade zmien skutočností pre posudzovanie odkladov platenia dane alebo platenia dane v splátkach v nadväznosti na zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov je potrebné, aby správca dane mal uvedené údaje k nahliadnutiu pre správne posúdenie situácie pri povoľovaní odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach.

- Správca dane nemôže odklad platenia dane povoliť,

ak neuplynul najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, kedy mala byť daň zaplatená.

Zákon v tomto ustanovení zároveň ukladá povinnosť daňovým úradom a colným úradom vzájomne sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach. Výmena uvedených informácií sa bude uskutočňovať z úrovne Daňového riaditeľstva SR a Colného riaditeľstva SR, t.j. daňové úrady budú zároveň zasielať informácie o tom, kedy a v akej výške bol odklad dane (daňového nedoplatku) alebo platenie dane (daňového nedoplatku) v splátkach zaplatené. Na stránke internetu Daňového riaditeľstva SR alebo Colné riaditeľstvo SR zverejňujú zoznamy všetkých daňových subjektov, ktorým bol daňovým úradom, resp. colným úradom povolený odklad platenia dane (daňového nedoplatku) alebo povolené platenie dane (daňového nedoplatku) v splátkach, a to podľa výšky uvedenej v § 23b ods. 6 zákona o správe daní. Rovnako aj obec ako správca dane zverejňuje povolené odklady platenia dane za dane, ktoré spravuje.

? PRÍKLAD 8

Podľa odseku 11 sú daňové úrady a colné úrady povinné sa navzájom informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia, t.j. správca dane je povinný v konaní o žiadosti o povolenie odkladu platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach zisťovať aj to, či daňový subjekt pri poslednom odklade platenia dane alebo povolenia platenia dane v splátkach splnil podmienky určené v rozhodnutí. O týchto skutočnostiach vyplýva povinnosť pre daňové úrady a colné úrady navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane.

V prípade, že správca dane zistí, že daňový subjekt podmienky určené v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nesplnil, a odo dňa, ktorý bol v tomto rozhodnutí určený ako deň, keď daň mala byť zaplatená, neuplynulo najmenej päť rokov, správca dane nemôže povoliť ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach.

- Daňové exekučné konanie

Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, daňový úrad má podľa odseku 12 povinnosť začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane zaplatená.
Daňové exekučné konanie sa začína vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 75 ods. 1 zákona o správe daní. Podľa tohto ustanovenia daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

? PRÍKLAD 9

? PRÍKLAD 10

Daňový úrad vo februári 2008 (v lehote splatnosti tejto dane) povolil daňovému subjektu zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2008 vo výške 100 000 € v 4 splátkach a to nasledovne:

- Zabezpečenie dlžnej sumy

V prípade, že daňový úrad pri vymáhaní dlžnej sumy zistí, že zabezpečenie dlžnej sumy nepostačuje na jej pokrytie, je povinný písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informovať Ministerstvo financií SR a Daňové riaditeľstvo SR. Zákon v tejto súvislosti nestanovuje ako má Daňové riaditeľstvo SR v takýchto prípadoch následne postupovať. Účelom tohto ustanovenia je, aby v prípade nedostatočného zabezpečenia dlžnej sumy (daňová pohľadávka) zo strany správcu dane sa tento nedostatok aj preveril.

- Oznámenie údajov o inom daňovom subjekte správcom dane

Správca dane je povinný na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámiť o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 7 písm. a) až c) a e) až g) zákona a výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.
To znamená, že daňový úrad na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby oznámi nasledovné údaje o inom daňovom subjekte:

– pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
– pri právnickej osobe jej obchodné meno alebo názov a jej sídlo,
– druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach,
– pôvodnú lehotu splatnosti dane a lehotu splatnosti dane vyplývajúcu z povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach,
– názov a sídlo daňového úradu, ktorý povolil odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach,
– informáciu o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane a výšku zaplatenej dane a
– výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.

Formu podania žiadosti zákon neustanovuje. Je preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona, t.j. žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby môže byť urobená písomne alebo ústne do zápisnice, alebo iným vhodným spôsobom. Za iný vhodný spôsob je potrebné považovať podanie žiadosti spôsobom uvedeným v § 20 ods. 4 zákona. Podľa citovaného ustanovenia podanie urobené telegraficky telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.

Pre poskytnutie informácií – údajov o povolených odkladoch platenia dane a povolení platenia dane v splátkach bude mať možnosť správca dane využívať zoznam zverejnený na internete Daňového riaditeľstva SR a na internete Colného riaditeľstva SR.

→ Praktický príklad výpočtu úroku z odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach bude uvedený v najbližšom čísle tohto časopisu.

3. Informácia o legislatívnej zmene § 59

Toho času sú pripravené dva návrhy noviel zákona o správe daní.
Návrhy noviel sú súčasťou iných noviel zákonov, a to:

V návrhu novely zákona o správe daní sa navrhuje:

– v § 59 ods. 7 ustanoviť minimálnu výšku úroku z odloženej sumy dane alebo splátky dane takým spôsobom, že ak trojnásobok ZUS ECB nedosiahne 10 %, pri ich výpočte sa namiesto trojnásobku ZUS ECB použije ročná úroková sadzba vo výške 10 %. Táto navrhovaná úprava nadväzuje na skutočnosť, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ZUS ECB) má od začiatku roka 2009 klesajúci vývoj (od začiatku roka sa pohybovala od 2,5 %) a v súčasnej dobe je vo výške 1,00 %, čo by mohlo znamenať, že ukladanie sankcií by bolo neefektívne a mohlo by viesť k zníženiu daňovej disciplíny daňových subjektov a pre daňovníkov by bolo výhodnejšie prednostne splácať úvery a pôžičky, kde banka účtuje úroky od 4,5 % a vyššie, ako platiť dane.

Návrh novely zákona o správe daní bezprostredne nadväzuje na tento nový zákon a je jeho vyvolanou novelou. V návrhu novely zákona o správe daní sa navrhuje upraviť:

– § 59 ods. 1 v tom zmysle, ak sa povolí odklad platenia dane osobe, ktorá je dlžníkom pohľadávky inému členskému štátu, správca dane vyrubí úrok za povolenie odkladu platenia vymáhanej pohľadávky alebo povolenia jej platenia v splátkach, pričom povoliť tento odklad je možné len so súhlasom príslušného členského štátu. Počas odkladu platenia pohľadávky alebo jej platenia v splátkach je dlžník alebo ďalší dlžník povinný zaplatiť úrok, ktorý vypočíta podľa odseku 7, ktorý prináleží členskému štátu, ktorému príslušný správca dane túto pohľadávku vymáha od daňového dlžníka s trvalým pobytom alebo sídlom na našom území.

Ing. Božena Jurčíková