Odklad a splátky dane

– predpoklady pre poskytnutie

Správca dane môže rozhodnúť o povolení odkladu alebo splátok dane, a to výlučne na základe žiadosti daňového subjektu. Jednotlivé predpoklady pre povolenie odkladu alebo splátok dane určuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Písomná žiadosť daňového subjektu o odklad alebo splátky dane musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pokiaľ tak správca dane uzná za potrebné, môže zabezpečiť úhradu odkladu alebo splátok dane autoritatívnym zriadením záložného práva. Taktiež má daňový subjekt, ktorý žiadosť podal, právnu povinnosť preukázať opodstatnenosť svojej žadosti v danom prípade.

Podmienky pre odklad
alebo splátky dane

Príklad č. 1

Správca dane dostal od daňového subjektu žiadosť o povolenie odkladu daňovej platby. Pritom išlo o vysoko spoľahlivý daňový subjekt a preto v jeho prípade správca dane neposudzoval splnenie podmienok pre odklad daňovej platby. Takýto postup správcu dane však namietal iný daňový subjekt, ktorého žiadosti správca dane nevyhovel, aj keď skutkové dôvody pre podanie žiadosti boli rovnaké. Pritom ale nešlo o vysoko spoľahlivý daňový subjekt.

Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

Podľa § 57 ods. 2 daňového poriadku určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) v dokumente „Podmienky pre povolenie odkladu platenia dane alebo platenie dane v splátkach“ (ďalej len „podmienky finančného riaditeľstva“) podmienky, za splnenia ktorých môže príslušný správca dane povoliť odklad alebo splátky dane, pričom musí byť splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

1. zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných;

2. u daňového subjektu došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať zaplatenie dane v lehote splatnosti a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma;

3. zaplatenie dane by zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR;

4. iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť.

Ide pritom o taxatívne určenie podmienok, za splnenia ktorých môžu správcovia dane rozhodovať o povolení odkladu dane alebo jej splátkovej úhrade. Preto musí príslušný daňový subjekt sledovať podmienky, ktoré určilo finančného riaditeľstvo na svojej stránke, a to aj v záujme ich riadneho preukázania prostredníctvom jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými potvrdí svoje žiadosť vo svojom prípade.

Upozornenie!

Správca dane neposudzuje splnenie uvedených podmienok, ak o povolenie odkladu/splátok žiada vysoko spoľahlivý daňový subjekt. Preto možno uviesť, že príslušný správca dane konal v súlade s platným právom.

Podanie žiadosti o odklad
alebo splátky dane

Pokiaľ má byť žiadosť o odklad alebo splátky dane (ďalej len „žiadosť“) právne súladná, tak musí spĺňať formálne, a aj obsahové náležitosti, ktoré sú dané právnou úpravou a sú obligatórne.

Formálne náležitosti žiadosti

Príklad č. 2

Daňový subjekt, ktorý je podnikateľom, zaslal správcovi dane žiadosť o povolenie platby dane v splátkach v danom prípade. Uvedená žiadosť mala listinnú podobu. Správca dane však oznámil daňovému subjektu, že nebola dodržaná zákonná forma podania a preto sa ním ďalej nebude zaoberať. Podľa názoru daňového subjektu však listinnou formou žiadosti neporušil právnu úpravu a správca dane konal nezákonne, keď o jeho žiadosti nekonal a nerobil potrebné úkony smerujúce k jej vybaveniu.

Bol uvedený názor daňového subjektu správny?

Podľa podmienok finančného riaditeľstva uvedenú žiadosť môže podať daňový subjekt správcovi dane:

-   písomne,

-   ústne do zápisnice,

-   elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne.

Upozornenie!

Osoby vymedzené v ustanovení § 14 daňového poriadku majú povinnosť doručiť žiadosť elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

Podľa § 14 daňového poriadku majú povinnosť doručovať elektronicky žiadosť

správcovi dane tieto subjekty:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu tieto subjekty doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. Preto možno uviesť, že uvedený názor daňového subjektu nebol správny.

Obsahové náležitosti žiadosti

Príklad č. 3

Daňový subjekt, ktorým bola fyzická osoba, zaslal správcovi dane žiadosť o odklad daňovej platby. Uvedenú žiadosť odôvodnil tým, že zaplatením dane by bola ohrozená jeho výživa, a aj osôb na jeho výživu odkázaných v jeho prípade. Taktiež daňový subjekt v podanej žiadosti správcovi dane oznámil, že dôkazy, ktoré by preukazovali uvedené tvrdenie priloží až následne, v priebehu konania, ktoré bude prebiehať. Správca dane však daňový subjekt vyzval na doplnenie dôkazov, čomu daňový subjekt v lehote určenej správcom dane nevyhovel, a preto správca dane nevyhovel podanej žiadosti daňového subjektu.

Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

Podaná žiadosť, podľa podmienok finančného riaditeľstva, musí obsahovať tieto podstatné obsahové náležitosti:

-   kto žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presné označenie daňového subjektu, žiadateľa,

-   v akej veci sa žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presne uvedené, pri ktorej dani podáva daňový subjekt žiadosť o odklad alebo o splátkovú úhradu dane, pričom to môže byť napríklad presným uvedením rozhodnutia, ktorým sa vyrubila suma daňovej povinnosti daňového subjektu,

-   čo sa navrhuje žiadosťou. Presne je potrebné určiť, či sa žiada o odklad alebo splátkovú úhradu dane,

-   podpis osoby, ktorá žiadosť podáva,

-   presné uvedenie podmienky alebo podmienok pre odklad alebo splátky dane, ktoré boli uvedené v 1. až 4. bode v úvode,

-   doklady alebo dôkazné prostriedky, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia uvedené v žiadosti – môže ísť o doklady alebo písomnosti.

Upozornenie!

Uvedená žiadosť môže byť doložená nielen verejnými, ale aj súkromnými listinami, pokiaľ preukazujú skutočnosti požadované finančným riaditeľstvom, ktoré sú uvedené v bode 1. až 4. v úvode.

Verejnou listinou je každá listina, ktorá je vydaná orgánom verejnej moci

teda nielen štátnym orgánom, ale aj územnou samosprávou a ktorá je spôsobilá preukazovať podstatné skutočnosti v daňovom konaní. V rámci daňového konania môže ísť napríklad o rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo miestnymi orgánmi štátnej správy. Verejnou listinou je taktiež rozhodnutie súdov, okresných, krajských, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je verejnou listinou každá listina, ktorú osobitné právne predpisy za verejnú listinu výslovne označujú.

V prípade verejnej listiny platí vyvrátiteľná právna domnienka, ktorou je prezumpcia správnosti jej obsahu.

Ide pritom o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda subjekt – účastník daňového konania môže preukázať, že skutočnosti, ktorú sú predmetom verejnej listiny, sú nepravdivé alebo sú už neaktuálne, inak sa ale predpokladá, že skutočnosti, ktoré sú predmetom verejnej listiny, sú správne a pravdivé.

V prípade súkromných listín uvedená vyvrátiteľná právna domnienka ohľadom prezumpcie správnosti ich obsahu neplatí a z pohľadu ich obsahu sú veľmi ľahko spochybniteľné účastníkom daňového konania. Súkromné listiny totiž nevydáva orgán verejnej moci, ale ide napríklad o osobnú korešpondenciu účastníka daňového konania voči inej osobe, napríklad blízkej osobe, ale aj voči komukoľvek inému.

Keď má účastník daňového konania záujem spochybniť hodnovernosť obsahu súkromnej listiny

postačuje tvrdenie, že údaje, ktoré sú v nej tvrdené sú nepravdivé alebo už neaktuálne a dôkazná váha uvedenej súkromnej listiny je spochybnená podstatnou mierou. Pritom ale platí zásada, že posudzovanie jednotlivých dôkazných prostriedkov je výlučným oprávnením správcu dane, ktorý posúdi aj súkromnú listinu jednotlivo a v kontexte s inými dôkaznými prostriedkami. Preto nemožno vylúčiť, že správca dane aj napriek spochybneniu účastníkom daňového konania, bude v plnej miere akceptovať obsah uvedenej súkromnej listiny. Tak napríklad sa tak môže diať vtedy, keď skutočnosť podstatnú pre priebeh daňového konania nemožno doložiť žiadnou verejnou listinou.

Upozornenie!

Podľa podmienok finančného riaditeľstva platí, že ak daňový subjekt svoje tvrdenie nepreukáže, a ani správca dane nemá tvrdenie daňového subjektu preukázané napr. dokladmi, písomnosťami získanými pri správe daní, nachádzajúcimi sa v daňovom spise tohto subjektu, tak žiadosti nebude možné vyhovieť.

Preto možno uviesť, že príslušný správca dane konal v súlade s platným právom. Popri hore uvedených podstatných náležitostiach žiadosti je potrebné v žiadosti navrhnúť aj výšku splátok (splátky môžu byť navrhnuté v rovnakej/stúpajúcej/klesajúcej výške) a lehotu ich splatnosti, resp. lehotu odkladu.

Ak daňový subjekt v žiadosti o povolenie odkladu/splátok uvedie, že žiada povoliť odklad/splátky napr. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, správca dane môže povoliť odklad/splátky aj od iného dňa, než daňový subjekt žiada.

Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu alebo splátok v čase, keď sa daň stala daňovým nedoplatkom, pričom v žiadosti neuvedie, od ktorého dňa povolenie odkladu alebo splátok žiada, správca dane môže určiť, od ktorého dňa povolí odklad alebo splátky.

Pokiaľ žiadosť bude mať také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie, daňový subjekt bude správcom dane vyzvaný podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, aby tieto nedostatky podľa pokynu správcu dane a v určenej lehote odstránil. V súlade s § 13 ods. 9 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt nedostatky žiadosti v požadovanom rozsahu a v určenej lehote odstráni, bude správca dane takúto žiadosť považovať za podanú bez nedostatkov a bude v danej veci konať. Ak daňový subjekt nedostatky žiadosti v požadovanom rozsahu a v určenej lehote neodstráni, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Úhrada správneho poplatku

Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok podlieha poplatkovej povinnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v zmysle položky 143 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov. Výška správneho poplatku je 14 eur.

Pretože spoplatnené je vydanie rozhodnutia, správnemu poplatku podlieha vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok, ako aj rozhodnutie, ktorým správca dane nevyhovie žiadosti o odklad/splátky.

Preukazovanie splnenia
podmienok daňovým subjektom

Podľa podmienok finančného riaditeľstva daňový subjekt môže preukázať, že zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných predložením napríklad:

•    prehlásenia o počte osôb na výživu daňovníka odkázaných, z toho nezaopatrené deti,

•    potvrdenia od zamestnávateľa o dosiahnutom príjme manžela/manželky a ostatných osôb na jeho výživu odkázaných,

•    rozhodnutia, resp. potvrdenia o poberaní sociálnych dávok,

•    aktuálnej výšky starobného a invalidného dôchodku,

•    dokladov, ktoré potvrdzujú úhradu preukázateľných výdavkov na bývanie (napr. nájomné, mesačná platba inkasa, zaplatená daň z nehnuteľností, nákup paliva).

Daňový subjekt môže preukázať splnenie podmienok na odklad platenia dane

resp. platenie dane v splátkach z dôvodu poklesu príjmov predložením napríklad:

•    aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti.

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatenie dane by zvýšilo jeho platobnú neschopnosť

pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR napríklad:

•    predložením aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    predložením účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti,

•    uvedením konkrétneho dôvodu obmedzenia vykonávania podnikateľskej činnosti.

Upozornenie!

Uvedené výpočty dôkazných prostriedkov stanovené finančným riaditeľstvom sú len demonštratívne a preto daňový subjekt, ktorý žiada o odklad alebo splátky dane alebo daňového nedoplatku môže za účelom preukázania opodstatnenosti svojej žiadosti predložiť aj iné podklady podľa vlastného uváženia.

Zabezpečenie dlžnej sumy

Podľa podmienok finančného riaditeľstva platí, že správca dane môže odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy dane podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

Upozornenie!

Ide o špecifický postup zabezpečenia dlžnej sumy stanovený finančným riaditeľstvom. Správca dane teda môže, ale nemusí zabezpečiť daňový nedoplatok zriadením záložného práva na majetok daňového dlžníka, závisí to od jeho úvahy. Tak napríklad pokiaľ už mal daňový dlžník určité daňové nedoplatky v minulosti alebo si neplnil niektoré právne povinnosti nepeňažného charakteru (napríklad podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy nepodával riadne a včas daňové priznania príslušnému správcovi dane), tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v konkrétnom prípade. Správca dane ale musí zvažovať každý jeden prípad individuálne.

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje

podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku správca dane vždy len rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa § 151e Občianskeho zákonníka, a to obligatórne. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Výška úroku z povoleného
odkladu/splátok

Pre výšku úroku z povoleného odkladu/splátok platí úprava § 57 ods. 5 daňového poriadku v danom rozsahu.

Upozornenie!

Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu/splátok. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. To znamená, že úrok z odloženej sumy sa počíta za skutočnú dobu odkladu platenia dane, resp. platenia dane v splátkach vrátane dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo dňa zaplatenia poslednej splátky za predpokladu, že daňový subjekt dodržal všetky splátky.

Podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku úrok z odloženej sumy vyrubí správca dane rozhodnutím, pričom úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Tento úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.

Upozornenie!

Povolenie odkladu dane alebo splátok sa vzťahuje aj na prípadné sankcie, teda pokuty a úrok z omeškania, nakoľko podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely daňového poriadku sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Nevzťahuje sa však na preddavky na daň, pretože tieto nie sú daňou. Podľa § 2 písm. c) daňového poriadku sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, a preto sa ustanovenie § 57 daňového poriadku vzťahuje aj na povolenie odkladu daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach, teda sa vzťahuje aj na daňového dlžníka podľa právnej úpravy.

Obligatórne podmienky
pre odklad/splátky ustanovené
daňovým poriadkom

Popri uvedených podmienkach pre odklad/splátky dane stanovené finančným riaditeľstvom je nevyhnutné rešpektovať aj ďalšie obligatórne zákonné podmienky ustanovené daňovým poriadkom, a to tieto:

•    odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani,

•    odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne,

•    proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Ak zanikla daň, na ktorú správca dane povolil odklad alebo jej zaplatenie v splátkach, ruší sa rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach vrátane rozhodnutia o úroku podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku,

•    povoliť odklad/splátky možno, ak je to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci),

•    ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená,

•    ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.

Spôsob podania

§ 13 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

(4) Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.

(5) Podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované podľa prvej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

(6) Podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa odseku 5, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené.

(7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis v ustanoveniach o elektronickom podaní neustanovuje inak.

(8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

(9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

(10) Na podanie osoby podľa § 14 ods. 1, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa odseku 5, sa odseky 8 a 9 vzťahujú primerane.

§ 14 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

Citácia na str. 43

(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

(2) Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

§ 57 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

Odklad platenia dane a povolenie splátok

(1) Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.

(2) Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle.

(3) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.

(4) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne.

(5) Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte úroku sa použije základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby ...