Odklad a splátková úhrada dane

Pokiaľ nastanú právne predpoklady pre povolenie odkladu alebo splátkovej úhrady dane, môže si daňový subjekt podať žiadosť. Na povolenie odkladu alebo úhrady dane v splátkach nemá daňový subjekt právny nárok, a to ani keď splní podmienky. O povolení odkladu alebo úhrade dane v splátkach vydáva správca dane rozhodnutie. Je možné uvedené rozhodnutie napadnúť odvolaním?

Podmienky pre odklad alebo splátky dane

Podľa § 57 ods. 2 daňového poriadku určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) podmienky, za splnenia ktorých je možné povoliť odklad alebo splátky dane, pričom musí byť splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

•    zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných;

•    u daňového subjektu došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať zaplatenie dane v lehote splatnosti a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma;

•    zaplatenie dane by zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR;

•    iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť.

Ide pritom o taxatívne určenie podmienok, za splnenia ktorých môžu správcovia dane rozhodovať o povolení odkladu dane alebo jej splátkovej úhrade. Preto musí príslušný daňový subjekt sledovať podmienky, ktoré určilo finančného riaditeľstvo na svojej stránke, a to aj v záujme ich riadneho preukázania prostredníctvom jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými potvrdí svoje žiadosť vo svojom prípade.

Správca dane neposudzuje splnenie uvedených podmienok, ak o povolenie odkladu/splátok žiada vysoko spoľahlivý daňový subjekt.

Podanie žiadosti o odklad alebo splátky dane

Pokiaľ má byť žiadosť o odklad alebo splátky dane (ďalej len „žiadosť“) právne súladná, tak musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti, ktoré sú obligatórne.

Podľa podmienok finančného riaditeľstva pre povolenie odkladu platenia dane alebo platenie dane v splátkach uvedenú žiadosť môže podať daňový subjekt správcovi dane:

•    písomne,

•    ústne do zápisnice,

•    elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne.

Osoby vymedzené v ustanovení § 14 daňového poriadku majú povinnosť doručiť žiadosť elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.

Podľa § 14 daňového poriadku majú povinnosť doručovať elektronicky žiadosť správcovi dane tieto subjekty:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu tieto subjekty doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

Podaná žiadosť musí obsahovať tieto podstatné náležitosti:

•    kto žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presné označenie daňového subjektu, žiadateľa,

•    v akej veci sa žiadosť podáva. V tejto časti musí byť presne uvedené, pri ktorej dani podáva daňový subjekt žiadosť o odklad alebo o splátkovú úhradu dane, môže to byť napríklad presným uvedením platobného výmeru, ktorým sa vyrubila daň v danom prípade,

•    čo sa navrhuje žiadosťou. Presne je potrebné určiť, či sa žiada o odklad alebo splátkovú daňovú úhradu,

•    podpis osoby, ktorá žiadosť podáva,

•    presné uvedenie podmienky alebo podmienok pre odklad alebo splátky dane, ktoré boli uvedené v bode 1. až 4. v úvode,

•    doklady alebo dôkazné prostriedky, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia uvedené v žiadosti – môže ísť o doklady alebo písomnosti.

Uvedená žiadosť môže byť doložená nielen verejnými, ale aj súkromnými listinami, pokiaľ preukazujú skutočnosti požadované finančným riaditeľstvom, ktoré sú uvedené v bode 1. až 4. v úvode.

Verejnou listinou je každá listina, ktorá je vydaná orgánom verejnej moci, teda nielen štátnym orgánom, ale aj územnou samosprávou a ktorá je spôsobilá preukazovať podstatné skutočnosti v daňovom konaní. V rámci daňového konania môže ísť napríklad o rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo miestnymi orgánmi štátnej správy. Verejnou listinou je taktiež rozhodnutie súdov, okresných, krajských, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je verejnou listinou každá listina, ktorú osobitné právne predpisy za verejnú listinu výslovne označujú.

V prípade verejnej listiny totiž platí vyvrátiteľná právna domnienka, ktorou je prezumpcia správnosti jej obsahu. Ide pritom o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda subjekt – účastník daňového konania môže preukázať, že skutočnosti, ktorú sú predmetom verejnej listiny sú nepravdivé alebo sú už neaktuálne, inak sa ale predpokladá, že údaje, ktoré sú predmetom verejnej listiny sú správne a pravdivé.

V prípade súkromných listín uvedená vyvrátiteľná právna domnienka ohľadom prezumpcie správnosti ich obsahu neplatí a z pohľadu ich obsahu sú veľmi ľahko spochybniteľné účastníkom daňového konania. Súkromné listiny nevydáva orgán verejnej moci ale ide napríklad o osobnú korešpondenciu účastníka daňového konania voči onej osobe, napríklad blízkej osobe, ale aj voči komukoľvek inému.

Keď má účastník daňového konania záujem spochybniť hodnovernosť obsahu súkromnej listiny, postačuje tvrdenie, že údaje, ktoré sú v nej tvrdené sú nepravdivé alebo neaktuálne a dôkazná váha uvedenej súkromnej listiny je spochybnená podstatnou mierou. Pritom ale platí zásada, že posudzovanie jednotlivých dôkazných prostriedkov je výlučným oprávnením správcu dane, ktorý posúdi aj súkromnú listinu jednotlivo a v kontexte s inými dôkaznými prostriedkami. Preto nemožno vylúčiť, že správca dane aj napriek spochybneniu účastníkom daňového konania bude v plnej miere akceptovať obsah uvedenej súkromnej listiny. Tak napríklad sa tak môže diať vtedy, keď skutočnosť podstatnú pre priebeh daňového konania nemožno doložiť žiadnou verejnou listinou.

Ak daňový subjekt svoje tvrdenie nepreukáže, a ani správca dane nemá tvrdenie daňového subjektu preukázané napr. dokladmi, písomnosťami získanými pri správe daní, nachádzajúcimi sa v daňovom spise tohto subjektu, tak žiadosti nebude možné vyhovieť.

Popri hore uvedených podstatných náležitostiach žiadosti je potrebné v žiadosti navrhnúť aj výšku splátok (splátky môžu byť navrhnuté v rovnakej/stúpajúcej/klesajúcej výške) a lehotu ich splatnosti, resp. lehotu odkladu.

Ak daňový subjekt v žiadosti o povolenie odkladu/splátok uvedie, že žiada povoliť odklad/splátky napr. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane, správca dane môže povoliť odklad/splátky aj od iného dňa, než daňový subjekt žiada. Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu alebo splátok v čase, keď sa daň stala daňovým nedoplatkom, pričom v žiadosti neuvedie, od ktorého dňa povolenie odkladu alebo splátok žiada, správca dane môže určiť, od ktorého dňa povolí odklad alebo splátky.

Úhrada správneho poplatku

Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok podlieha poplatkovej povinnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v zmysle položky 143 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov. Výška správneho poplatku je 9,50 eur. Nakoľko spoplatnené je vydanie rozhodnutia, správnemu poplatku podlieha vydanie rozhodnutia o povolení odkladu/splátok, ako aj rozhodnutie, ktorým správca dane žiadosti o odklad/splátky nevyhovie.

Počas obdobia pandémie sa za úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, správny poplatok neplatí.

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu

alebo osôb na jeho výživu odkázaných predložením napr.:

•    prehlásenia o počte osôb na výživu daňovníka odkázaných, z toho nezaopatrené deti,

•    potvrdenia od zamestnávateľa o dosiahnutom príjme manžela/manželky a ostatných osôb na jeho výživu odkázaných,

•    rozhodnutia, resp. potvrdenia o poberaní sociálnych dávok,

•    aktuálnej výšky starobného a invalidného dôchodku,

•    dokladov, ktoré potvrdzujú úhradu preukázateľných výdavkov na bývanie (napr. nájomné, mesačná platba inkasa, zaplatená daň z nehnuteľností, nákup paliva).

Daňový subjekt môže preukázať splnenie podmienok na odklad platenia dane resp. platenie dane v splátkach z dôvodu poklesu príjmov predložením napr.:

•    aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti.

Daňový subjekt môže preukázať, že zaplatenie dane by zvýšilo jeho platobnú neschopnosť pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR napr.:

•    predložením aktuálnych účtovných výkazov spracovaných po priebežnej účtovnej závierke alebo informácie preukázané hlavnou knihou,

•    predložením účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti,

•    uvedením konkrétneho dôvodu obmedzenia vykonávania podnikateľskej činnosti.

Zabezpečenie dlžnej sumy

Správca dane môže odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach podmieniť zabezpečením dlžnej sumy dane podľa § 81 daňového poriadku, a to vzhľadom na výšku dane, ktorej odklad platenia alebo platenie v splátkach žiada daňový subjekt, plnenie nepeňažných povinností daňového subjektu a jeho platobnú disciplínu, ak je to vzhľadom na jeho majetkové pomery možné.

O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku správca dane vždy len rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa § 151e Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Výška úroku z povoleného odkladu/splátok

Pre výšku úroku z povoleného odkladu/splátok platí úprava daňového poriadku v danom rozsahu. Podľa druhej vety § 57 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2021 pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 3 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 3 %. Pod splatnosťou dane je potrebné rozumieť pôvodnú splatnosť dane vyplývajúcu napr. z daňového priznania alebo z rozhodnutia správcu dane.

Úrok z odloženej sumy sa počíta za skutočnú dobu odkladu platenia dane, resp. platenia dane v splátkach vrátane dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo dňa zaplatenia poslednej splátky za predpokladu, že daňový subjekt dodržal všetky splátky.

Podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Tento úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.

Obligatórne podmienky pre odklad/splátky dané daňovým poriadkom

Popri uvedených podmienkach pre odklad/splátky dane stanovené finančným riaditeľstvom je nevyhnutné rešpektovať aj ďalšie obligatórne zákonné podmienky ustanovené daňovým poriadkom, a to tieto:

•    Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani,

•    odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne,

•    proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Ak zanikla daň, na ktorú správca dane povolil odklad alebo jej zaplatenie v splátkach, ruší sa rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach vrátane rozhodnutia o úroku podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku,

•    povoliť odklad/splátky možno, ak je to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). Odklad platenia dane, resp. povolenie zaplatenia dane v splátkach sa nepovažuje za poskytnutie štátnej pomoci, ak výška úrokovej sadzby pre výpočet úroku pri odkladoch a splátkach v zmysle § 57 ods. 5 daňového poriadku je vyššia ako platná referenčná sadzba. Od 1. 1. 2021 stanovila Európska komisia pre SR základnú sadzbu pre výpočet referenčnej a diskontnej sadzby vo výške – 0,45 % (mínus 0,45 %). Pre stanovenie referenčnej sadzby sa k základnej sadzbe bežne pripočítava 100 bázických bodov t. j. 1 % (§ 57 ods. 7 daňového poriadku),

•    ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená,

•    ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.

Upozornenie

Pokiaľ žiadosť bude mať také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie, daňový subjekt bude správcom dane vyzvaný podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, aby tieto nedostatky podľa pokynu správcu dane a v určenej lehote odstránil. V súlade s § 13 ods. 9 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt nedostatky žiadosti v požadovanom rozsahu a v určenej lehote odstráni, bude správca dane takúto žiadosť považovať za podanú bez nedostatkov a bude v danej veci konať. Ak daňový subjekt nedostatky žiadosti v požadovanom rozsahu a v určenej lehote neodstráni, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Uvedené výpočty dôkazných prostriedkov stanovené finančným riaditeľstvom sú len demonštratívne a preto daňový subjekt, ktorý žiada o odklad alebo splátky dane alebo daňového nedoplatku môže za účelom preukázania opodstatnenosti svojej žiadosti predložiť aj iné podklady.

Ide o špecifický postup zabezpečenia dlžnej sumy stanovený finančným riaditeľstvom. Správca dane teda môže, ale nemusí zabezpečiť daňový nedoplatok zriadením záložného práva na majetok daňového dlžníka, závisí to od jeho úvahy. Tak napríklad pokiaľ už mal daňový dlžník určité daňové nedoplatky v minulosti alebo si neplnil niektoré právne povinnosti nepeňažného charakteru (napríklad podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy nepodával riadne a včas daňové priznania príslušnému správcovi dane), tak správca dane môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v konkrétnom prípade. Správca dane ale musí zvažovať každý jeden prípad individuálne.

Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu/splátok. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím v lehote kratšej ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. 

Povolenie odkladu dane alebo splátok sa vzťahuje aj na prípadné sankcie, teda pokuty a úrok z omeškania, nakoľko podľa § 2 písm. b) daňového poriadku na účely daňového poriadku sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Nevzťahuje sa však na preddavky na daň, pretože tieto nie sú daňou. Podľa § 2 písm. c) daňového poriadku sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane a preto sa ustanovenie § 57 daňového poriadku vzťahuje aj na povolenie odkladu daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach, teda sa vzťahuje aj na daňového dlžníka podľa právnej úpravy.