Odchodné – podmienky poskytnutia

Podmienky poskytnutia odchodného sú upravené v ustanovení § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje „odmenu“ za dlhoročne (celoživotne) vykonávanú prácu a poskytuje sa pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodkovú dávku. Odchodné je vyplatené zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, ak mu preukáže splnenie podmienky odchodu do dôchodku a podanie žiadosti o priznanie dôchodku v zákonnej lehote.

Kto má nárok na odchodné?

Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pri skončení pracovného pomeru, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok. Právny nárok na odchodné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru; nárok na odchodné nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Odchodné podľa § 76a ods. 3 Zákonníka práce patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa a to pri:

•    pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení alebo

•    pri skončení pracovného pomeru, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Vznik nároku na vyplatenie odchodného je podmienený vznikom nároku dôchodok ešte pred tým, než pracovný pomer skončí. Uvedené sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok, kedy zamestnanec podá žiadosť v deň, ktorý nasleduje po skončení pracovného pomeru, pretože zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neumožňuje, aby bola podaná žiadosť so spätnou splatnosťou.

Príklad 1

U zamestnávateľa sa zamestnal zamestnanec (bývalý profesionálny vojak), ktorý poberá výsluhový dôchodok. Jeho pracovný pomer, v ktorom pracoval ako občiansky zamestnanec, trval 5 rokov a ku dňu 31. 3. 2024končí. Vznikne zamestnancovi nárok na odchodné?

Odchodné podľa § 76a ods. 1 ZP patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo po vzniku nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Nakoľko zamestnanec poberá výsluhový dôchodok, ktorý sa nepovažuje ani za jeden z vyššie uvedených dôchodkov, zamestnanec nárok na odchodné nemá.

Nárok na starobný dôchodok zamestnancovi nevzniká, pretože odpracovaná doba bola len 5 rokov, a na priznanie starobného dôchodku je potrebné odpracovať najmenej 15 rokov; doba jeho služby ako profesionálneho vojaka sa na účely nároku na starobný dôchodok, podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociál­nom poistení nezapočítava.

Základnou podmienkou na poskytnutie odchodného je prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo zamestnanec nadobudol nárok na niektorý z dôchodkov.

Na poskytnutie odchodného nie je rozhodujúcou skutočnosťou, že zamestnanec požiadal o priznanie napr. starobného dôchodku, ale ten fakt, že zamestnanec po prvýkrát rozviazal pracovný pomer po tom, čo mu bola dôchodková dávka priznaná. 

Príklad 2

Pracovný pomer zamestnanca skončil 31. 5. 2024 a nárok na starobný dôchodok, o poskytnutie ktorého požiadal Sociálnu poisťovňu pred skončením pracovného pomeru, mu vznikol od 27. 5. 2024. Vznikne zamestnancovi nárok na vyplatenie odchodného? Splnil podmienky na vyplatenie odchodného?

Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP:

a)  u zamestnanca ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a,

b)  o poskytnutie dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu pred ukončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ vyplatí odchodné zamestnancovi potom, čo preukáže zamestnávateľovi, že mu bola dôchodková dávka priznaná.

Príklad 3

Pracovný pomer zamestnanca skončil 31. 5. 2024 a nárok na starobný dôchodok, o poskytnutie ktorého požiadal Sociálnu poisťovňu pred skončením pracovného pomeru, mu vznikol od 1. 6. 2024. Splnil zamestnanec podmienky na vyplatenie odchodného?

Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 ZP. Zamestnanec nesplnil podmienku, že jeho pracovný pomer sa skončil ešte pred vznikom nároku na starobný dôchodok. Pracovný pomer zamestnanca skončil 31. 5. 2024 a starobný dôchodok mu bol priznaný 1. 6. 2024, to znamená, že nejde o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Ak by sa však zamestnanec znova zamestnal (už ako starobný dôchodca), a skončil pracovný pomer u tohto ďalšieho zamestnávateľa, nárok na odchodné mu vznikne, nakoľko budú splnené zákonné podmienky – pôjde o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Príklad 4

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek a nadobudol nárok na starobný dôchodok ku dňu 27. 5. 2024; k tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie a vyplácanie dôchodku. Vzniká zamestnancovi nárok na vyplatenie odchodného, ak pracovný pomer neskončil a u zamestnávateľa pracuje ďalej?

Zamestnanec si nárokuje na vyplatenie odchodného z toho dôvodu, že Sociálna poisťovňa mu už priznala nárok na starobný dôchodok, čo preukázal zamestnávateľovi kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 ZP. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Keďže zamestnancovi pracovný pomer neskončil, odchodné mu zamestnávateľ vyplatiť nemôže. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné až po skončení pracovného pomeru.

V§ 76a ods. 3 ZP sa ustanovuje, že: „Odchodné patrí len od jedného zamestnávateľa“. To znamená, že ak už bolo odchodné v minulosti vyplatené, zamestnancovi znovu nepatrí. Aby zamestnávateľ vedel o tejto skutočnosti, je predošlý zamestnávateľ, ktorý vyplatil zamestnancovi odchodné, povinný uviesť túto informáciu na potvrdení o zamestnaní. Podľa § 75 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi výstupné doklady, ku ktorým patrí aj potvrdenie o dobe trvania zamestnania (v praxi označovaný aj ako „zápočet odpracovaných rokov“). Na tomto potvrdení je zamestnávateľ povinný uviesť aj údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a ZP. Od 1. 5. 2018 platí, že ak zamestnávateľ vyplatil odchodné dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní. Táto legislatívna úprava reagovala na skutočnosť, že potvrdenie o zamestnaní sa vydáva pri skončení pracovného pomeru, avšak niektoré skutočnosti, ako preukázanie nároku na odchodné, sa zamestnávateľ v niektorých prípadoch dozvie až dodatočne vo väzbe na rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na dôchodkovú dávku.

Podmienky na vyplatenie
odchodného

Odchodné môže byť zamestnancovi vyplatené „iba raz“, a to vtedy, keď končí pracovný pomer potom, čo mu vznikol nárok na dôchodkovú dávku. To znamená, že na rozdiel od odstupného sa odchodné vypláca zamestnancovi iba raz (za život). Pri vyplatení odchodného zamestnávateľ nesleduje ako dlho trval pracovný pomer u neho ako u posledného zamestnávateľa a ako dlho pracoval zamestnanec u predošlých zamestnávateľov. Súčasná právna úprava ani nestanovuje, koľko rokov má zamestnanec odpracovať v pracovnom pomere u (posledného) zamestnávateľa alebo u zamestnávateľov celkovo. Základnou podmienkou na vyplatenie obchodného je prvé skončenie pracovného pomeru potom, čo zamestnancovi bol priznaný dôchodok.

Príklad 5

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa na dobu určitú na 1 rok. Krátko pred ukončením pracovného pomeru mu vznikol nárok na starobný dôchodok, o poskytnutie ktorého požiadal Sociálnu poisťovňu pred skončením pracovného pomeru. Vznikne mu po skončení pracovného pomeru nárok na odchodné aj napriek tomu, že odpracoval u zamestnávateľa len jeden rok?

Nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru došlo až po vzniku nároku na starobný dôchodok, zamestnanec splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP a má nárok na odchodné. Zamestnávateľ vyplatí odchodné zamestnancovi potom, čo preukáže zamestnávateľovi, že mu bola dôchodková dávka priznaná.

Nárok na vyplatenie odchodného vzniká zamestnancovi, ak splnil podmienky, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce:

1. zamestnanec podal žiadosť o priznanie dôchodku na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne dôchodku v zákonnej lehote, t.j. pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení (žiadosť o predčasný starobný dôchodok možno podať až po skončení pracovného pomeru),

2. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), t.j. musí ísť o previazanie so vznikom nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (prvé skončenie po tom, čo mu vznikol nárok na tento dôchodok),

3. musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok a invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), t.j. nárok na odchodné vzniká zamestnancovi len v tom prípade, ak ide prvé skončenie pracovného pomeru (skončenie pracovného pomeru až po tom, čo vznikol zamestnancovi nárok na tento dôchodok), pričom zamestnávateľ neskúma, koľko rokov zamestnanec odpracoval u posledného zamestnávateľa.

Príklad 6

Pracovný pomer zamestnanca skončil ku dňu 31. 5. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok od 27. 5. 2024, a o jeho priznanie požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne dňa 7. 6. 2024. Splnil zamestnanec podmienky na vyplatenie odchodného?

Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP:

a)  u zamestnanca ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a

b)  o poskytnutie dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu do desiatich pracovných dní po ukončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ vyplatí odchodné zamestnancovi potom, čo preukáže zamestnávateľovi, že mu bola dôchodková dávka priznaná.

Žiadosť o dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu poistenca. Spísaním žiadosti si klient iba uplatní nárok na dôchodok, na základe ktorej bude v dôchodkovom konaní posúdené, či spĺňa resp. nespĺňa nárok na príslušnú dôchodkovú dávku. V prípade splnenia podmienok bude poistencovi dôchodok priznaný. Podanie žiadosti o priznanie dôchodku tak nezakladá zamestnancovi automaticky nárok na vyplatenie odchodného, nakoľko ešte nie je zrejmé, či budú podmienky na priznanie dôchodku splnené. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné až potom, čo Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o priznaní príslušnej dôchodkovej dávky.

Príklad 7

Ak Sociálna poisťovňa prijme od zamestnanca žiadosť o priznanie dôchodku, t.j. potvrdí prevzatie žiadosti, môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vyplatenie odchodného? Zamestnanec podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 10 dní po skončení pracovného pomeru.

Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba nespĺňa podmienky nároku na dávku, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi. Na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na starobný dôchodok, sa začína len dávkové konanie, v ktorom Sociálna poisťovňa posúdi, či poistenec spĺňa resp. nespĺňa nárok na starobný dôchodok. To znamená, že podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku nezakladá zamestnancovi automaticky nárok na vyplatenie odchodného, nakoľko ešte nie je zrejmé, či budú podmienky na priznanie dôchodku splnené. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné až potom, čo Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o priznaní dôchodkovej dávky.

Odchodné a predčasný
starobný dôchodok

V súlade so zákonom o sociálnom poistením nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká poistencovi najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku však nevzniká žiadateľovi, ktorý ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok je povinne dôchodkovo poistený, napr. vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere. Zamestnanec tak môže požiadať o predčasný starobný dôchodok až po skončení pracovného pomeru, a ak by si chcel zamestnanec uplatniť u zamestnávateľa aj nárok na vyplatenie odchodného, musí si „ustrážiť lehotu“ a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podať na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne najneskôr do 10 dní po skončení pracovného pomeru. Zamestnancovi, ktorý podá žiadosť o dôchodok v deň, ktorý nasleduje po dni skončenia pracovného pomeru, nárok na priznanie predčasného starobného dôchodku vznikne najskôr v deň podania žiadosti.

Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká občanovi, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:

a)  bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b)  chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov,

c)  suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Od 1. 7. 2023 musí byť suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, kedy poistenec žiada o jeho priznanie najmenej 430,30 € mesačne.

Podľa § 76a ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení."

Príklad 8

Zamestnanec sa dohodol zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 5. 2023 a k uvedenému dátumu pracovný pomer aj skončil. Dňa 1. 6. 2023 zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku. Má nárok na vyplatenie odchodného, ak preukáže zamestnávateľovi, že Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala?

Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 2ZP:

a)  o poskytnutie dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu do desiatich pracovných dní po ukončení pracovného pomeru (poznámka: zamestnanec podal žiadosť o dôchodok hneď nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru) a 

b)  predčasný starobný dôchodok bol zamestnancovi priznaný. Zamestnávateľ vyplatí odchodné zamestnancovi potom, čo preukáže zamestnávateľovi, že mu bola dôchodková dávka priznaná.

Odstupné a odchodné

Zamestnanec, ktorý ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou so zamestnávateľom z dôvodov, ktoré znamenajú pre zamestnávateľa povinnosť poskytnúť mu odstupné a súčasne ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, má nárok okrem vyplatenia odstupného aj na vyplatenie odchodného. To znamená, že nárok na odstupné nevylučuje nárok na odchodné.

Príklad 9

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek ku dňu 23. 3. 2023 a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. K uvedenému dátumu mu Sociálna poisťovňa na základe jeho žiadosti priznala starobný dôchodok a začala pravidelne mesačne vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ ku dňu 30. 6. 2023 končí svoju činnosť a zaniká (firma sa ruší). Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2023. Zamestnancovi vznikol mu nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Má zamestnanec nárok aj na odchodné, ak od 23. 4. 2023 poberá starobný dôchodok a ide jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok?

Zamestnancovi vzniká mu nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP:

a)  ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 

b)  o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku, podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné vo výške mesačného priemerného zárobku, podľa § 76a ods. 1 ZP.

Ing. Iveta Matlovičová

ZÁKON č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

§ 76a

Odchodné

(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.

(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1.

(5) Ak zamestnanec zomrie, na účely odsekov 1 a 2 sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.

§ 76

Odstupné

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a)  jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b)  dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c)  trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d)  štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec ...