10. 3. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

 

Odborné vzdelávanie

– daňové dôsledky

Zámerom duálneho vzdelávania je riešiť problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov vybraných odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov pracovníkov do dôchodku, resp. pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu a zníženia nezamestnanosti mladých. V akom smere sa upravilo odborné vzdelávanie vzhľadom na zákon o dani z príjmov?

Legislatíva

S účinnosťou od 1. 4. 2015 bol schválený zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o OVaP“), ktorý upravil systém odborného vzdelávania pre žiakov stredných odborných škôl. Tento zákon nahradil pôvodný zákon o odbornom vzdelávaní a to zákon č. 184/2009 Z. z. Rozširuje pôvodný systém odborného vzdelávania o systém tzv. „duálneho vzdelávania“ pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl. Všetky zmeny v daňových úpravách vymedzených zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sú účinné od 1. 9. 2015.

Podľa § 2 zákona o OVaP je odborným vzdelávaním a prípravou výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností, pričom sa člení na teoretické a praktické vyučovanie.

 

Úpravy zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave

sa aplikujú pre podmienky žiakov stredných škôl, ktorými sú podľa § 3 ods. 1 zákona o OVaP

a)  stredná odborná škola s prívlastkom,

b)  stredná priemyselná škola s prívlastkom,

c)  stredná umelecká škola s prívlastkom,

d)  stredná zdravotnícka škola,

e)  obchodná akadémia,

f)  hotelová akadémia,

g)  policajná stredná odborná škola,

h)  stredná škola požiarnej ochrany.

Plnenia vyplácané žiakom stredných škôl podľa zákona o OVaP

sú vyplácané žiakom podľa ustanovení zákona o OVaP v rámci podpory ich vzdelávania, je možné rozdeliť na

a)  finančné plnenia (zabezpečenie) a

b)  hmotné plnenia (zabezpečenie).

Finančné zabezpečenie žiakov stredných škôl

spočíva v poskytovaní

a)  odmien za produktívnu prácu žiakov,

b)  podnikového štipendia a

c)  motivačného štipendia.

Odmeny za prácu žiakov a študentov vyplácané zamestnávateľom v rámci praktického vyučovania boli do 31. 12. 2015 príjmami zo závislej činnosti zahrňovanými medzi príjmy uvádzané v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

V nadväznosti na nový zákon o OVaP sa s účinnosťou od 1. 9. 2015 príjmy žiakov stredných škôl za produktívnu prácu presúvajú medzi príjmy žiakov uvádzané v § 5 ods. 1 písm. l) ZDP. Zároveň sa celé toto ustanovenie spresňuje a dopĺňa na odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjmy študenta vysokej školy v čase odbornej praxe.

Presun uvedených príjmov z pôvodného písmena a) do písmena l) toho istého ustanovenia, t.j. § 5 ZDP, síce nemá vplyv na zdanenie týchto príjmov, ale vylučuje sa z platenia odvodov a to tak sociálnych ako aj zdravotných odvodov.

 

Pri výpočte odmeny sa vychádza

z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka, t.j. pri sume minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je 2,184 eura je maximálna mesačná odmena za produktívnu prácu každého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa 137,592 eura.

V oblasti štipendií poskytovaných podľa zákona o OVaP ide o dva druhy štipendií a to:

a)  motivačné štipendium a 

b)  podnikové štipendium.

Obidve štipendiá sú oslobodené

od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP.

Uvedené štipendiá boli oslobodené od dane aj do 31. 8. 2015, pričom s účinnosťou od 1. 9. 2015 prišlo len k spresneniu odkazov na nový zákon o OVaP.

Obidva druhy štipendií sú vymedzené v § 27 ods. 3 a 6 zákona o OVaP a to

•    motivačné štipendium je štipendium poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu pre žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore, alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce.

Toto štipendium závisí od prospechu žiaka, poskytuje sa mesačne a je určené vo výške

-   65 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu [§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov] pri priemernom prospechu žiaka do 1,8 vrátane = 58,77 eura (65 % zo sumy 90,42 eura mesačne pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa),

-   45 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane = 40,69 eura alebo

-   25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane = 22,61 eura.

•    Podnikové štipendium je štipendium, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ zo svojich prostriedkov žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. Toto štipendium sa môže poskytnúť mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima, t.j. vo výške 361,68 eura (4 x 90,42 eura). Pri jeho výške sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.

Hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl

pôvodne upravené v zákone č. 184/2009 Z. z., bolo nahradené hmotným zabezpečením určeným novým zákonom o OVaP, pričom však vecne k zmenám nedošlo.

Z daňového pohľadu je hmotné zabezpečenie uvedené v novom zákone o OVaP naďalej oslobodené od dane, rovnako ako bolo oslobodené od dane pôvodné hmotné zabezpečenie a to podľa § 9 ods. 2 písm. u) ZDP.

 

Podľa § 26 zákona o OVaP je hmotným zabezpečením žiakov poskytnutým zamestnávateľom zabezpečenie:

•    osobných ochranných pracovných prostriedkov pre žiaka,

•    posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje,

•    stravovania poskytnutého zamestnávateľom počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej podľa § 152 ZP,

•    nákladov na ubytovanie žiaka v školskom internáte a 

•    cestovných náhrad za dopravu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta výkonu praktického vyučovania a späť.

Daňové výhody pre zabezpečenie praktického vyučovania na strane zamestnávateľa

Podľa § 2 zákona o OVaP je odborným vzdelávaním a prípravou výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností, pričom sa člení na teoretické a praktické vyučovanie.

Praktickým vyučovaním je organizovaný proces poskytujúci žiakom praktické zručnosti, schopnosti a návyky nevyhnutné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností.

Odborný výcvik, odbornú prax alebo umeleckú prax vykonáva žiak

a)  v dielni,

b)  na pracovisku zamestnávateľa,

c)  na pracovisku praktického vyučovania, ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

Praktické vyučovanie žiaka vykonávané v dielni sa uskutočňuje v systéme výuky strednou školou. Praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa sa vykonáva na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania, ktorú má zamestnávateľ uzavretú so strednou odbornou školou. Zamestnávateľ musí spĺňať požiadavky na základné učebné priestory a požiadavky na základné vybavenie učebných priestorov určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom. Uvedená možnosť poskytovania praktického vyučovania v priestoroch zamestnávateľa bola možná aj do účinnosti tohto zákona, avšak novým zákonom sa spresňujú podmienky pre takto poskytované praktické vyučovanie zamestnávateľom.

Novým zákonom o OVaP sa však s účinnosťou od 1. 4. 2015 zavádza nový systém

praktického vyučovania u zamestnávateľa a to systém tzv. duálneho vzdelávania. Vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania je určené v § 9 a 10 zákona o OVaP a znamená aj to, že celé vzdelávanie sa presúva na zamestnávateľa, ktorý výlučne zodpovedá za organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka a na ten účel uhrádza všetky náklady spojené s financovaním praktického vyučovania.

Duálne vzdelávanie je časť odborného vzdelávania a prípravy žiaka

založenom na

1.  zmluvnom vzťahu,

2.  výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a 

3.  financovaní praktického vyučovania zamestnávateľom.

V systéme duálneho vzdelávania uzatvára zamestnávateľ

•    zmluvu o duálnom vzdelávaní so strednou odbornou školou,

•    učebnú zmluvu so zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom v systéme duálneho vzdelávania.

Učebná zmluva sa uzatvára najneskôr do 31. augusta príslušného kalendárneho roka pred nástupom žiaka do prvého ročníka na celé študijné obdobie.

 

Duálne vzdelávanie sa vykonáva v stredisku praktického vyučovania zamestnávateľa, na ktoré bolo zamestnávateľovi vydané osvedčenie o spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

 

Výdavky na poskytovanie odborného vzdelávania zamestnávateľom sú zároveň uznanými daňovými výdavkami, pričom pre systém duálneho vzdelávania je navyše v ZDP upravená aj ďalšia daňová výhoda a to možnosť zníženia základu dane o presne stanovenú sumu na jedného žiaka vyučovaného zamestnávateľom týmto spôsobom.

Daňové výdavky zamestnávateľa

V § 19 ods. 2 písm. c) štvrtý bod ZDP sa v nadväznosti na nový zákon o OVaP doplňuje a spresňuje možnosť uplatnenia určených výdavkov, ktoré je možné uznať do daňových výdavkov.

Takýmito uznanými daňovými výdavkami sú výdavky vynaložené zamestnávateľom na

•    hmotné zabezpečenie žiaka podľa § 26 zákona o OVaP,

•    finančné zabezpečenie žiaka podľa § 27 zákona o OVaP,

•    na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Výdavky na hmotné a finančné zabezpečenie žiaka sú uznanými daňovými výdavkami pre všetkých žiakov v súlade so zákonom o OVaP, nielen pre žiakov, s ktorými majú zamestnávatelia uzavretú zmluvu podľa § 53 ZP.

Výdavkami na finančné zabezpečenie je

•    odmena za výkon produktívnej práce zaraďovaná medzi príjmy zo závislej činnosti;

•    pri výpočte tejto odmeny sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka, t.j. pri sume minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je 2,184 eura je maximálna mesačná odmena za produktívnu prácu každého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa 137,592 eura a

•    podnikové štipendium, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ zo svojich prostriedkov žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. Toto štipendium sa môže poskytnúť mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima, t.j. vo výške 361,68 eura (4 x 90,42 eura). Pri jeho výške sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.

Výdavkami na hmotné zabezpečenie sú

•    výdavky zamestnávateľa, ktoré zabezpečuje pre žiaka vykonávajúceho praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania

-   osobné ochranné pracovné prostriedky pre žiaka,

-   posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje,

•    výdavky, ktoré zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania

-   poskytuje žiakovi na stravovanie podľa § 152 ZP,

-   môže poskytnúť ubytovanie v školskom internáte a cestovné náhrady napr. na cestu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy,

•    výdavky, ktoré zamestnávateľ môže poskytnúť na pracovisku zamestnávateľa

-   žiakovi na stravovanie podľa § 152 ZP,

-   na ubytovanie v školskom internáte a cestovné náhrady napr. na cestu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy.

Bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľovi vzniká povinnosť na hmotné zabezpečenie žiakov v rámci praktického vyučovania v súlade s § 26 zákona o OVaP, alebo ide len o zákonnú možnosť takéto plnenia poskytnúť, je každý takýto výdavok zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom.

 

Daňovým výdavkom zamestnávateľa sú aj akékoľvek výdavky vzniknuté zamestnávateľom na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania (duálne vzdelávanie), t.j. výdavky na zariadenie strediska, výdavky na materiálne a technické zabezpečenie duálneho vzdelávania, výdavky na mzdy pre inštruktorov a pod.

Zníženie základu dane zamestnávateľa

Podľa § 17 ods. 37 ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 vymedzuje možnosť odpočítania presne určenej sumy od základu dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie pre žiakov stredných odborných škôl na základe učebnej zmluvy za presne stanovených podmienok podľa nového zákona o OVaP v rámci tzv. duálneho vzdelávania. Ide konkrétne o učebnú zmluvu uzavretú podľa § 19 zákona o OVaP, v ktorej sa prerokujú podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

V nadväznosti na uvedené môže potom zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona o OVaP, znížiť svoj základ dane o

•    3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

•    1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

O uvedené sumy sa znižuje až výsledný základ dane

určený podľa § 17 ods. 38 ZDP, t.j. základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Týmto základom dane je základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou podľa § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, t.j. ešte pred úpravou základu dane o

pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17ods. 19 písm. h) ZDP],

pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého ročného odpisu pri obstaranom motorovom vozidle so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP),

pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP),

pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na nepovinné členské v právnickej osobe [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP],

pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP] a 

odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37 ZDP).

Ing. Miroslava Brnová

 

Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  odborným vzdelávaním a prípravou výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností; člení sa na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie,

b)  sústavou odborov vzdelávania skupiny odborov vzdelávania,

c)  skupinou odborov vzdelávania skupina študijných odborov a skupina učebných odborov,

d)  skupinou študijných odborov alebo skupinou učebných odborov skupina zahŕňajúca príbuzné študijné odbory alebo príbuzné učebné odbory; súčasťou skupiny študijných odborov alebo skupiny učebných odborov sú aj študijné odbory alebo učebné odbory experimentálne overované podľa osobitného predpisu,

e)  normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti vo forme určenia základných učebných priestorov a základného vybavenia učebných priestorov a vo forme určenia odporúčaných učebných priestorov a odporúčaného vybavenia učebných priestorov pre teoretické vyučovanie a pre praktické vyučovanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom učebnom odbore,

f)   prívlastkom nadväznosť príslušného typu strednej odbornej školy so skupinou odborov vzdelávania, jednotlivými študijnými odbormi alebo jednotlivými učebnými odbormi, v ktorých stredná odborná škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu,

g)  praktickým vyučovaním organizovaný proces poskytujúci žiakom praktické zručnosti, schopnosti a návyky nevyhnutné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností,

h)  zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, iná ako stredná odborná škola, ktorej predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo obsahu vzdelávania v učebnom odbore, v ktorom žiakovi poskytuje praktické vyučovanie,

i)   systémom duálneho vzdelávania časť systému odborného vzdelávania a prípravy žiaka založenom na

1.  zmluvnom vzťahu,

2.  výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a

3.  financovaní praktického vyučovania zamestnávateľom,

j)   zmluvou o poskytovaní praktického vyučovania zmluva uzatvorená medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom, na pracovisku ktorého sa vykonáva praktické vyučovanie žiaka podľa § 8,

k)  zmluvou o duálnom vzdelávaní zmluva uzatvorená medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania,

l)   učebnou zmluvou zmluva uzatvorená medzi zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom a zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania,

m) dielňou súčasť strednej odbornej školy, v ktorej sa vykonáva praktické vyučovanie žiaka; dielňou sa na účely tohto zákona rozumie aj iná odborná učebňa určená na výkon praktického vyučovania v strednej odbornej škole, ak to charakter príslušného študijného odboru alebo učebného odboru vyžaduje,

n)  pracoviskom praktického vyučovania organizačná súčasť zamestnávateľa alebo iný priestor, ku ktorému má zamestnávateľ vlastnícke právo alebo užívacie právo, ak zamestnávateľovi bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania (ďalej len „osvedčenie“),

o)  koordináciou odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce proces plnenia úloh orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, zamestnávateľov a zamestnancov pri podpore, plánovaní, inovácii, zabezpečovaní a uskutočňovaní odborného vzdelávania a prípravy.

§ 9

Pracovisko praktického vyučovania

(1) Na pracovisku praktického vyučovania sa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

(2) Na pracovisku praktického vyučovania žiak vykonáva

a)  odborný výcvik, odbornú prax, alebo umeleckú prax pod vedením inštruktora,

b)  odborný výcvik pod vedením majstra odbornej výchovy,

c)  odbornú prax pod vedením učiteľa odbornej praxe alebo

d)  umeleckú prax pod vedením učiteľa umeleckej praxe.

(3) Odborný výcvik, odbornú prax ...