Za pracovnoprávny vzťah sa na účely zákona považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v súvislosti s jej pracovnými vzťahmi, pričom sa v tejto súvislosti explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzťah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, že zákon sa vzťahuje aj na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ďalšie osoby, ako sú napríklad policajti, hasiči, colníci, profesionálni vojaci.

Poznámka

Štátnozamestnanecký pomer je upravený zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou, zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, poverením výkonom funkcie veľvyslanca.

Okrem toho sa explicitne ustanovuje, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosť príslušníkov spravodajských služieb, mlčanlivosť pri poskytovaní právnych služieb a povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie vybranej trestnej činnosti, zostávajú nedotknuté.

Na druhej strane sa však ustanovuje neaplikovateľnosť osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k tomuto zákonu okrem povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k spravodajským službám.

To znamená, že zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona o ochrane utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a, poštového tajomstva podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách, obchodného tajomstva podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, bankového tajomstva podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, telekomunikačného tajomstva podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách alebo daňového tajomstva zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), o poskytovaní a sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, o povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb podľa zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe alebo zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, o povinnosti mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) alebo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ani povinnosť oznámenia trestného činu alebo prekazenia trestného činu podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.

Poznámka

Utajovaná skutočnosť definovaná zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

Poštové tajomstvo je definované zákonom č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predmetom poštového tajomstva je informácia a údaj o poštových zásielkach a o poštových službách k nim poskytnutých alebo poskytovaných okrem informácií štatistického charakteru, z ktorých nevyplýva, kto bol odosielateľom alebo adresátom, obsah korešpondencie alebo obsah ostatných poštových zásielok. Každý, kto príde s predmetom poštového tajomstva do styku, je povinný zachovávať o ňom mlčanlivosť a zabrániť, aby sa s ním oboznámila iná osoba. Zbaviť mlčanlivosti ho môže písomnou formou odosielateľ alebo adresát, ich právny nástupca alebo osoba konajúca v ich mene na základe písomného splnomocnenia. Predmet poštového tajomstva možno sprístupniť len odosielateľovi, adresátovi, ich právnemu nástupcovi alebo osobe konajúcej v ich mene na základe písomného splnomocnenia, v ktorom je pravosť podpisu splnomocniteľa osvedčená. Predmet poštového tajomstva sa sprístupňuje súdu a na základe písomnej žiadosti a na príkaz súdu inému orgánu štátu na účely plnenia jeho úloh a orgánu činnému v trestnom konaní na účely odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov. Sprístupnenie predmetu poštového tajomstva sa vzťahuje aj na osobu, ktorá vykonáva prepravu poštových zásielok.

Obchodné tajomstvo podľa Obchodného zákonníka je predmetom práv patriacich k podniku. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v tomto zákone. Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

Bankové tajomstvo je definované zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta a informácie podľa osobitného predpisu.

Telekomunikačné tajomstvo je upravené zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom telekomunikačného tajomstva je obsah prenášaných správ, súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje. Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak. Telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť úradu, účastníkovi a užívateľovi, ktorého sa týka, jeho oprávneným zástupcom alebo právnym nástupcom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Daňové tajomstvo je podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Správca dane je povinný poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 6 § 11. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri.

Poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie je upravené zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Výpis zo zdravotnej dokumentácie obsahuje okrem povinných údajov chronologický opis vývoja zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe, údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dátum vystavenia a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je na vyžiadanie povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti všeobecnému lekárovi alebo lekárovi, ktorý odporučil osobu na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ je povinný na základe písomného vyžiadania, poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania, registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod na účely odvodu, vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja na účely prieskumu jeho zdravotnej spôsobilosti, vojakovi v zálohe na účely preukázania jeho zdravotnej spôsobilosti na zaradenie do aktívnych záloh a občanovi na účely prijímacieho konania do dobrovoľnej vojenskej prípravy, príslušnému orgánu na účely sociálnej pomoci, štátnej sociálnej dávky alebo služieb zamestnanosti podľa osobitných predpisov, inšpektorátu práce a orgánom dozoru na účely vyšetrovania pracovného úrazu alebo choroby z povolania, príslušnému orgánu na účely medzištátneho osvojenia dieťaťa, osobám oprávneným nahliadať do zdravotnej dokumentácie, ak rozsah vyžiadania nepresahuje rozsah sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie týmto osobám, orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, lekárovi pracovnej zdravotnej služby na účel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby tejto osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu; ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, ktorá s ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi a ďalším osobám vymedzeným v § 25. Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie má právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v stanovenom rozsahu. Poskytovateľ môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu. Každý má právo domáhať sa rozhodnutia súdu, ak sa domnieva, že nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie sa mu odmietlo neprávom. Znalec nesmie oznamovať údaje zo zdravotnej dokumentácie ani tomu, na koho dožiadanie spracúva znalecký posudok okrem údajov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou znaleckého posudku.

Povinnosť mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb je upravená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti tieto osoby. Týmto nie sú dotknuté predpisy o ochrane štátneho tajomstva.

Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 319/2012 Z. z., sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou Vojenského spravodajstva a ktoré v záujme fyzických osôb a právnických osôb majú zostať utajené. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže minister zbaviť mlčanlivosti tieto osoby.

Povinnosť mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb je upravená podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť účastník alebo jeho právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo minister vo veciach na účely trestného konania, predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. Zbavenie notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na všetkých jeho zamestnancov. Ak bol notár zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, bezodkladne oznámi túto skutočnosť všetkým svojim zamestnancom. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o poskytnutie všeobecnej informácie oprávnenému orgánu o tom, že úkon bol alebo nebol vykonaný, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu alebo ak ide o podanie vysvetlenia alebo výpoveď v disciplinárnom konaní.

Povinnosť mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb je upravená podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov. Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom. Advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona. Podrobnosti určí disciplinárny poriadok komory. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov.

Povinnosť oznámenia trestného činu alebo prekazenia trestného činu podľa Trestného zákona. Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Kto spácha čin, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti. Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Kto spácha čin, nie je trestný, ak nemohol zločin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neprekazenia zločinu, za ktorý tento zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Prekaziť zločin možno aj jeho včasným oznámením orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Povinnosť sa nevzťahuje na osobu, ak by jej splnením porušila spovedné tajomstvo.

Oznamovanie protispoločenskej činnosti nie je považované za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii alebo zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a nejde o povinnosť mlčanlivosti podľa znenia tohto ustanovenia § 1 odsek 3.

Poznámka

Vojenský policajt je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Vojenskej polície alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme zabezpečenia úloh Vojenskej polície alebo v záujme iných osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými osobami.

Pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch.

3.2   Vymedzenie základných pojmov

zákon uvádza v znení § 2. Právne sa vymedzujú základné pojmy zákona, ktoré súvisia aj so znením ostatných právnych predpisov.

Pojem závažná protispoločenská činnosť sa definuje jednak cez vymedzené trestné činy a jednak sa definuje vo vzťahu k následku, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoločenskou činnosťou teda bude vždy niektorý z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestných činov verejných činiteľov a niektorý z trestných činov korupcie.

Okrem toho je závažnou protispoločenskou činnosťou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

Ďalej zákon definuje pojem oznamovateľ, ktorým je osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolenie, postavenie alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie.

Oznámenie sa pritom viaže na skutočnosti, ktoré sú významné na objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti. Zákonom sa tiež ustanovila ochrana blízkej osoby oznamovateľa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený podávateľ oznámenia. Tejto blízkej osobe však nie je možné priznať odmenu, čo sa zohľadňuje v definícii oznamovateľa.

Zamestnávateľ a orgány verejnej moci sa definujú obdobne, ako je to obvyklé v našom právnom poriadku.

-   Oznamovateľ

–   fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia,

–   za oznamovateľa sa okrem § 9 považuje aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi.

-   Oznámenie

–   uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa.

-   Závažná protispoločenská činnosť

–   protiprávne konanie, ktoré je

–   niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, niektorým z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona alebo niektorým z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,

–   trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo

–   správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

-   Podnet

–   oznámenie vrátane anonymného oznámenia,

–   neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

-   Zamestnávateľ

–   právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

-   Orgán verejnej moci

–   štátny orgán, obec, vyšší územný celok,

–   právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene alebo zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,

–   právnická osoba založená osobou v prvom bode alebo druhom bode,

–   právnická osoba a fyzická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Poznámka

Právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán. Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť zákonom, rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok. Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo financií. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi. Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka.

V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, alebo ak sa zriaďuje osobitným zákonom.

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

V odseku 2 § 2 zákon definuje pojem dobrá viera. Dobrá viera sa neviaže na objektívnu vedomosť o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na presvedčenie osoby o pravdivosti svojich tvrdení v čase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú jej známe a vedomosti, ktoré má.

Konaním v dobrej viere sa na účely tohto zákona rozumie konanie osoby, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe a vedomosti, ktoré v tom čase má, je presvedčená o pravdivosti uvádzaných skutočností.

V pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

Znením odseku 3 v § 2 sa deklaruje zachovanie možnosti urobiť oznámenie, podanie a podnet anonymne. Zároveň sa precizuje význam slova „anonymné“ na účely tohto právneho predpisu.

To znamená, že oznámenie, podanie a podnet, v ktorých nie je uvedené meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá ho podáva, sa na účely tohto zákona považujú za anonymné.

3.3   Poskytovanie ochrany v rámci trestného konania

Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, možno podať zároveň s oznámením alebo počas trestného konania. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice podľa § 3. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva prokurátorovi okrem konania pred súdom, kedy sa žiadosť podáva súdu, ktorý koná vo veci.

Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa predchádzajúcej vety.

-   Podanie žiadosti o poskytnutie ochrany

je výlučným právom zamestnanca, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo dôkazom predloženým zamestnancom.

Zákon, ako sme už spomenuli, uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to

–   písomnú formu alebo

–   ústnu do zápisnice.

O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd, preto bolo potrebné v zákone explicitne ustanoviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu činnému v trestnom konaní, napríklad príslušníkovi Policajného zboru, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť dozorujúcemu prokurátorovi alebo súdu, ktorý vo veci koná.

-   Žiadosť o poskytnutie ochrany obsahuje

meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa. To znamená, že žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať základné údaje zamestnanca a jednoduché označenie zamestnávateľa, pričom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po jeho identifikačných znakoch, ako je napríklad obchodné meno, sídlo alebo identifikačné číslo. Uvedené údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

Pri vzniku ochrany má nezastupiteľné miesto v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom súd, pretože im zákon priznáva právo posúdiť, či sú splnené podmienky na vznik ochrany a založiť túto ochranu.

Ochrana vzniká dňom doručenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateľovi. Platí podmienka, že písomné oznámenie sa doručuje aj zamestnancovi a inšpektorátu práce.

Zamestnanec sa od okamihu vzniku ochrany stáva chráneným oznamovateľom a požíva všetky práva, ktoré mu tento zákon ako chránenému oznamovateľovi priznáva.

?  Príklad

Napríklad, chránený oznamovateľ má právo, aby mu súd oznámil nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu. Toto oznámenie má pre chráneného oznamovateľa význam v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie odmeny.

Umožňuje sa tiež, aby oznamovateľ požíval ochranu až v momente, keď sa sám rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. Na tento účel môže osoba, ktorá podala žiadosť, požiadať prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že je oznamovateľ, čo znamená, že prokurátor uzná jeho významný podiel na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, ale jeho identita pred zamestnávateľom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiť pri pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu. Raz založená ochrana podľa tohto zákona trvá, čo je potrebné zdôrazniť, a to najmä v prípade, že následne dôjde k právnemu prekvalifikovaniu vybraného trestného činu na trestný čin s nižšou sadzbou.

Ak prokurátor alebo súd zistia, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, oznámia túto skutočnosť zamestnancovi. To znamená, že ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany, nie je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany.

-   V prípade, že prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany, je oznamovateľom

bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana. Platí však výnimka, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2 § 4. Doručením písomného oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Osoba môže namiesto ochrany podľa § 7 požiadať len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi, že je oznamovateľom.

3.4   Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte

Poskytovanie ochrany podľa § 5 a § 6 v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, že závažnosť oznámenia posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí.

V rámci trestného konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak už bola v rámci trestného konania podaná žiadosť o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiť poskytnutie ochrany.

-   Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti

ktorá je správnym deliktom, možno podať zároveň s oznámením alebo počas konania o správnom delikte. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice.

Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa predchádzajúcej vety.

-   Žiadosť o poskytnutie ochrany obsahuje

meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa.

Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany, je oznamovateľom, bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana podľa § 7.

Uvedené však neplatí, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2 § 6. Doručením písomného oznámenia správneho orgánu zamestnávateľovi podľa prvej vety sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

-   Osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany

môže namiesto ochrany podľa § 7 požiadať len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany, je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi, že je oznamovateľom.

Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany, nie je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany.

Ak sa v trestnom konaní odovzdá alebo postúpi vec inému orgánu na konanie o správnom delikte po podaní žiadosti o ochranu, správny orgán posúdi poskytnutie ochrany aj bez podania ďalšej žiadosti o ochranu.

3.5   Ochrana pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti

Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateľa je významnou zmenou v statuse zamestnanca.

Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestnávateľovi, čiže chrániť zamestnanca a na druhej strane súčasne povzbudiť iných zamestnancov na oznamovanie významných skutočností, keďže tieto oznámenia sú podávané vo verejnom záujme.

Ochrana je právom chráneného oznamovateľa, ktorému zodpovedá povinnosť zamestnávateľa, pričom toto právo i povinnosť sú v príčinnej súvislosti s oznámením významnej skutočnosti.

Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu.

Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateľovi už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu je inšpektorát práce. Táto inštitúcia sa z hľadiska účelu zákona a hlavne svojim predmetom činnosti, vymedzeným v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, javila ako najvhodnejšia.

Predchádzajúci súhlas inšpektorátu práce sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia.

Zamestnávateľ podľa § 7 môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas inšpektorátu práce vyžaduje, len ak tak ustanovuje zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Poznámka

Služobný úrad podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak; ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý je oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, služobný úrad vo veciach týkajúcich sa jeho služobného pomeru a právnych vzťahov s ním súvisiacich rozhoduje po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.

-   Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje

ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok, alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície alebo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

Posúdenie zamestnávateľa upravuje napríklad § 192 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, § 60 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Ak zamestnávateľ chce urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, musí podať žiadosť o predchádzajúci súhlas inšpektorátu práce s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými sú označenie zamestnávateľa a chráneného oznamovateľa, označenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie (viď nižšie).

Súhlas sa nevyžaduje iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nevzťahuje ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzťahu k osobám, ktoré sú vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 6 ods. 3 a 4 zákona o štátnej službe). Takisto nepodliehajú súhlasu úkony vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voči sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateľov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania).

Požiadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce rozhodnúť pokiaľ je to možné, čo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa.

Zamestnávateľ podáva žiadosť o udelenie súhlasu inšpektorátu práce.

-   Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje

–   označenie zamestnávateľa,

–   meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska chráneného oznamovateľa,

–   označenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas inšpektorátu práce,

–   odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu.

Inšpektorát práce pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, inšpektorát práce rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne inšpektorát práce do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu.

V rámci schvaľovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestnávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti nejestvuje príčinná súvislosť, čiže zamestnávateľ je povinný znášať obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateľ presvedčí inšpektorát práce a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti urobeným chráneným oznamovateľom nie je príčinná súvislosť, pracovnoprávny úkon schváli.

Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne.

-   Odvolanie

V záujme objektívneho posúdenia veci návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania. Na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok.

Proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu inšpektorátu práce sa môže odvolať zamestnávateľ a chránený oznamovateľ.

Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu inšpektorátu práce do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce alebo zákona č. 73/1998 Z. z., alebo zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

Poznámka

Rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby

Podľa Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Iným orgánom sa rozumie orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť. Iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia. Ak sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa policajt zdržiaval v cudzine.

Podľa zákona o štátnej službe služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Právny úkon, na ktorý neudelil súhlas inšpektorát práce je v zásade neplatný.

3.6   Zánik ochrany

je upravený v § 8 a nadväzuje na znenie § 7.

-   Formy zániku ochrany

Tento zákon ustanovuje päť foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieľom tohto zákona, ktorými sú podpora podávania oznámení o významných skutočnostiach, objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti a zistenie a usvedčenie jej páchateľov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu zamestnanca voči zamestnávateľovi.

To znamená, že ochrana poskytovaná podľa § 7 zaniká

–   doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany inšpektorátu práce,

–   skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,

–   skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte,

–   odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s podaním oznámenia,

–   ak sa preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere.

Platí zásada, že ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu.

-   Vznik ochrany

je v dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený podať písomnú žiadosť o zánik ochrany, ktorú je povinný doručiť inšpektorátu práce a dňom jej doručenia ochrana zaniká. Inšpektorát práce o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateľa, prokurátora alebo súd.

Zákon vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateľa len za predpokladu, že táto osoba je vnútorne úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia. Na tomto právnom stave nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Rozhodne však nie je účelom tohto zákona chrániť zamestnanca, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Takýmto konaním napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a zákon s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iným spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateľa za niektorý z týchto trestných činov zaniká ochrana. Súd bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi a inšpektorátu práce.

Ak vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom zanikne z dôvodu zániku pracovnoprávneho vzťahu, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a naďalej poskytovať ochranu chránenému oznamovateľovi.

Zánik ochrany je povinný zamestnávateľ bezodkladne oznámiť inšpektorátu práce, súdu alebo prokurátorovi.

-   Zánik ochrany oznámi

–   inšpektorát práce a bezodkladne písomne oznámi zamestnávateľovi a prokurátorovi, súdu alebo správnemu orgánu,

–   zamestnávateľ a bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce a prokurátorovi, súdu alebo správnemu orgánu.

–   prokurátor, súd alebo správny orgán a bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi.

Ochrana zaniká písomným oznámením prokurátora, súdu alebo správneho orgánu zamestnávateľovi; prokurátor, súd alebo správny orgán bezodkladne písomne oznámi zánik ochrany inšpektorátu práce a chránenému oznamovateľovi.

Skončenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany.

3.7   Odmena

Zákon v § 9 ustanovuje aj právnu možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu. Ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorá nie je len motivačným faktorom na podávanie oznámení o významných skutočnostiach, ale svojim mechanizmom priznávania vyjadruje aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prípade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, či už ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby.

Zákon stanovuje priznanie odmeny až do výšky maximálnej výšky, teda päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná používa aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodňovaním osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky  môže poskytnúť oznamovateľovi uvedenú  odmenu na základe jeho žiadosti, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.

-   Rozhodovacia právomoc

je zákonom zverená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré už má aj v súvislosti so spomínaným odškodňovaním osôb poškodených násilnými trestnými činmi vytvorené personálne a technické podmienky pre túto činnosť.

Ako sme už uviedli, podmienkou priznania odmeny oznamovateľovi je právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu alebo ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.

Za týmto účelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiť oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia.

To znamená, že orgán, ktorý oznamovateľovi zaslal písomné oznámenie podľa ustanovení tohto zákona, oznámi oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o odmene.

Je výlučne vecou oznamovateľa, či požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateľ rešpektovať, je lehota, ktorá začína plynúť dňom doručenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, čo doloží jeho kópiou.

-   Žiadosť o poskytnutie odmeny môže podať oznamovateľ ministerstvu

do šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o protispoločenskej činnosti. Na žiadosti o poskytnutie odmeny podané po tejto lehote sa neprihliada.

Žiadosť obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska oznamovateľa a odôvodnenie žiadosti a okrem toho k žiadosti oznamovateľ priloží kópiu oznámenia.

-   Ministerstvo spravodlivosti, ako rozhodovací orgán

musí zohľadniť zákonom ustanovené kritériá, ktorými sú miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku. Zákon sa však neobmedzuje len na toto stanovisko, ale v záujme objektívneho posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočnosti je možnosť nahliadať do relevantných spisov a požadovať súčinnosť aj od iných orgánov.

Zákon tiež ustanovuje ministerstvu spravodlivosti lehotu na rozhodnutie, a to šesť mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny.

To znamená, že ministerstvo pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie odmeny zohľadní mieru účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení alebo usvedčení jej páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, ak ho možno vyčísliť.

Na uvedený účel si vyžiada stanovisko prokurátora, súdu alebo správneho orgánu, ktorý vo veci konal.

Netreba zabudnúť na zásadu, že na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia ministerstva o odmene súdom je vylúčené.

Zároveň zákon dáva možnosť zamestnancom ministerstva, ktorí rozhodujú o žiadosti o poskytnutie odmeny, sú pri preverovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie o podanej žiadosti oprávnenie nahliadať do príslušných spisov a požadovať od orgánov činných v trestnom konaní, súdov a správnych orgánov súčinnosť pri získavaní informácií, ktoré sú nevyhnutné na vydanie rozhodnutia o poskytnutí odmeny.

3.8   Vnútorný systém vybavovania podnetov

Vo vzťahu k zamestnávateľom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci sa v § 11 a 12 ustanovila povinnosť vytvoriť si vnútorný systém vybavovania podnetov vrátane anonymných oznámení, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, ako aj iných neanonymných podaní, ktoré nemajú pojmové znaky oznámenia a tiež súvisia s činnosťou zamestnávateľa. Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú je možné sa obrátiť s takýmito podnetmi.

-   Zodpovedná osoba plní úlohy zamestnávateľa

podľa odsekov 4 až 7 a § 12. Na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba, ktorú určil orgán verejnej moci, plní úlohy

–   vo vzťahu k rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,

–   vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom,

–   vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak tieto právnické osoby zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov.

Orgán verejnej moci môže určiť, že bude plniť stanovené úlohy aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. To znamená, že zodpovedná osoba, resp. osobitná organizačná zložka, u orgánov verejnej moci bude vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väčšia transparentnosť a efektívnosť pri vybavovaní podnetov v rámci jednotlivých rezortov. Ďalej sa ustanovuje povinnosť oboznámiť osobu, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia a vedenie príslušnej evidencie.

Rieši sa tiež povinnosť zachovávať anonymitu podávateľa podnetu. Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

-   V obci a vo vyššom územnom celku plní úlohy zodpovednej osoby

hlavný kontrolór. Zamestnávateľ podľa odseku 1 § 11 je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia. Uvedenú lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia.

-   Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov

musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne. Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet. Zamestnávateľ je tiež povinný oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu.

-   Zamestnávateľ je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí

podrobnosti o:

–   podávaní podnetov,

–   preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,

–   zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,

–   evidovaní podnetov,

–   oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,

–   spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.

-   Evidencia podnetov

je predmetom úpravy § 12. Zamestnávateľ je povinný po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu

–   dátum doručenia podnetu,

–   meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet

–   predmet podnetu,

–   výsledok preverenia podnetu,

–   dátum skončenia preverenia podnetu.

V prípade, že ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že ide o anonymný podnet.

3.9   Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu

Ustanovenie § 13 rieši ochranu podávateľa podnetu, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s týmto podnetom je postihovaný. Ochrana spočíva v možnosti inšpektorátu práce pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči podávateľovi podnetu, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením podnetu. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to znamená odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nemá po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka.

Ak sa osoba, ktorá podala podnet, teda  domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže teda ihneď požiadať inšpektorát práce do v zákonnej lehote siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.

-   Ochrana poskytovaná inšpektorátom práce je dočasná

a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o predbežnom opatrení musí smerovať ku konaniu podľa antidiskriminačného zákona, ktorý sa v tomto smere aj dopĺňa.

Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná iba na vnútorný systém vybavovania podnetov, ale môžu ho využiť aj podávatelia podnetu, kde tento vnútorný systém nie je alebo nemusí byť vytvorený, resp. môže ho využiť aj tzv. anonymný oznamovateľ počas trvania pracovnoprávneho vzťahu aj oznamovateľ, ktorého ochrana zanikla z dôvodu skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte.

Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu.

-   Inšpektorát práce vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti

a doručí ho zamestnávateľovi a osobe, ktorá podala podnet podľa § 11. V potvrdení sa uvedie:

–   meno, priezvisko,

–   dátum narodenia a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet podľa § 11,

–   označenie zamestnávateľa a pracovnoprávny úkon, ktorého účinnosť je pozastavená.

Ak inšpektorát práce nevyhovie žiadosti, písomne oznámi osobe, ktorá podala podnet podľa § 11, dôvody nepozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia, ktorá podala podnet podľa § 11. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.

Inšpektorát práce osobu, ktorá podala podnet podľa § 11, pri doručení potvrdenia písomne poučí o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených.

-   Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí

uplynutím 14 dní od doručenia potvrdenia osobe, ktorá podala podnet podľa § 11. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Pozastavenie účinnosti sa vzťahuje aj na

–   osobu, ktorá podala podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý nie je zamestnávateľom podľa § 11 ods. 1,

–   osobu, ktorá podala podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý je zamestnávateľom podľa § 11 ods. 1 a nemá vnútorný systém vybavovania podnetov podľa § 11,

–   oznamovateľa, ktorému zanikla ochrana, a to až do skončenia alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu,

–   oznamovateľa, ktorému bolo doručené písomné oznámenie a to až do zániku pracovnoprávneho vzťahu.

3.10 Poriadkové pokuty

Pri nesplnení povinností fyzických a právnických osôb, je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu obdobne, ako je tomu v prípade marenia inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Poriadkové pokuty sú upravené v § 14.

Fyzickej osobe a osobe oprávnenej robiť právne úkony za právnickú osobu, ktoré v určenej lehote nesplnili povinnosti, inšpektorát práce môže uložiť poriadkovú pokutu do výšky 500 eur, a to aj opakovane, ak povinnosť nesplnili ani v novourčenej lehote.

Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti, pričom výnos poriadkových pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

3.11 Správne delikty

Ustanovujú sa v § 15 sankcie za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov, ktoré sú vybraní zamestnávatelia povinní podľa tohto zákona zaviesť. Ide o štandardnú úpravu, ktorá obsahuje skutkovú podstatu deliktu, kritéria na uloženie pokuty v rámci ustanoveného rozpätia, lehoty na zánik zodpovednosti za spáchanie deliktu, splatnosť uloženej pokuty a príjmové určenie výnosov z uložených pokút.

Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú z povinností podľa § 11 alebo § 12, inšpektorát práce môže uložiť pokutu do výšky 20 000 eur. Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce prihliada na závažnosť, následky, čas trvania porušenia povinnosti podľa tohto zákona a prípadné opakované porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpektorát práce dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, pričom aj v tomto prípade je výnos pokút príjmom štátneho rozpočtu.

3.12 Spoločné ustanovenia zákona

Na to, aby oznamovateľovi alebo osobe, ktorej inšpektorát práce poskytuje ochranu prostredníctvom pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu, mohla byť poskytnutá účinná ochrana, bude niekedy potrebovať aj právnu pomoc. Ako účelovo najvhodnejší sa v tomto smere javí zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zmenou ktorého sa rozširuje poskytovanie právnej pomoci oznamovateľom závažnej protispoločenskej činnosti.

Oznamovateľ a osoba, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa § 13 ods. 2, majú právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Poznámka

Právo na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

Oznamovateľ protispoločenskej činnosti má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak požiadal o poskytnutie právnej pomoci a nemá svojho zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva v kancelárii centra. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt, rodné číslo a doklad o tom, že ide o oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Ak nie je uvedené inak, na poskytovanie právnej pomoci oznamovateľovi protispoločenskej činnosti sa primerane vzťahujú ostatné ustanovenia tohto zákona okrem posudzovania materiálnej núdze a finančnej spoluúčasti. Osoba, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak požiadala o poskytnutie právnej pomoci a nemá svojho zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva v kancelárii centra. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt, rodné číslo a doklad o tom, že voči nemu bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu. Ak nie je uvedené inak, na poskytovanie právnej pomoci osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, sa primerane vzťahujú ostatné ustanovenia tohto zákona okrem posudzovania materiálnej núdze a finančnej spoluúčasti.

-   Oprávnenia

Na účely pôsobnosti udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti sa inšpektorom práce ustanovili oprávnenia, ktoré majú podľa zákona o inšpekcii práce. Ide o atrahovanie ustanovení, ktoré majú inšpektori práce v rámci vykonávania inšpekcie práce, pričom sa využívajú iba tie, ktoré sú potrebné na tieto činnosti. Takým istým spôsobom sú riešené aj povinnosti fyzických a právnických osôb pri výkone právomocí inšpektorov na účely udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti.

Inšpektor práce má na účely udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti oprávnenia ako pri výkone inšpekcie práce.

Poznámka

Podľa zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Fyzické osoby a právnické osoby majú na účely udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti povinnosti ako pri výkone inšpekcie práce.

Poznámka

Povinnosti fyzických osôb a právnických osôb podľa zákona o inšpekcii práce

Zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať informácie o zistených neodstrániteľných nebezpečenstvách, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnancov alebo iných fyzických osôb, umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstva vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru, umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, predložiť na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu k týmto osobám. Zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov, meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác, meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce. Povinnosti je povinná plniť aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Povinnosti má zamestnávateľ a povinnosti má fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, aj vo vzťahu k prizvanému odborníkovi a k uchádzačovi. Fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce na účely udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti spracúvajú osobné údaje v rozsahu inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb.

Poznámka

Spracúvanie a poskytovanie osobných údajov podľa zákona o inšpekcii práce

Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce spracúva osobné údaje potrebné na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, obrazovú podobu fyzickej osoby a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby bez súhlasu dotknutých osôb. Na účely výkonu inšpekcie práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť inšpektorátu práce osobné údaje zamestnanca, a to meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, fyzickej osoby nachádzajúcej sa na jeho pracovisku v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania podľa osobitného predpisu, zamestnanca nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, najmä zdravotnej spôsobilosti, tehotenstva, starostlivosti o jeho dieťa mladšie ako 15 rokov, osamelosti, mzdy (platu) a kvalifikácie. Osobné údaje zamestnávateľ preukazuje dokladmi.

-   Prevencia

Štát podporuje prevenciu protispoločenskej činnosti a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie protispoločenskej činnosti. Cieľom výchovy a vzdelávania na školách a v školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je aj úcta k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia protispoločenskej činnosti.

Poznámka

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sú výchovno-vzdelávacie programy pre školy, výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia. Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelania. Vzdelávací program je štátny vzdelávací program, školský vzdelávací program. Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré neposkytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17 zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie cieľov môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu podľa zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti v znení neskorších predpisov.

Dotáciu na dosiahnutie cieľov môže týmto subjektom poskytnúť aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

-   Slovenské národné stredisko
pre ľudské práva

Vzhľadom na postavenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa mu zverila pôsobnosť vykonávať osvetu v súvislosti s podávaním podnetov a poskytovaním ochrany podľa tohto zákona. Orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť poskytovať stredisku súčinnosť pri výkone tejto pôsobnosti.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva môže zverejňovať iba súdne rozhodnutia, odborné články a ďalšie informácie, ktoré sú verejne dostupné.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva pravidelne vyhodnocuje a na svojom webovom sídle zverejňuje informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňuje znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiace súdne rozhodnutia, odborné články a ďalšie informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona a ktoré sú verejne dostupné.

Ministerstvá a ostatné orgány verejnej moci poskytujú Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva pri zhromažďovaní informácií potrebnú súčinnosť.

Poznámka

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva plní funkciu národnej inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv a v roku 2004 sa stalo slovenským antidiskriminačným orgánom, t. j. pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Na základe svojho mandátu Stredisko monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, zhromažďuje a poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike, uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov oblasti ľudských práv a základných slobôd, zhromažďuje a šíri informácie v tejto oblasti. V rámci poskytovania právnych služieb Stredisko vydáva odborné stanoviská vo veciach diskriminácie, zastupuje účastníkov v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv. Stredisko taktiež pripravuje vzdelávacie aktivity, podieľa sa na informačných kampaniach s cieľom zvyšovania tolerancie spoločnosti a poskytuje knižničné služby.

-   Telefónna linka

Ak si orgán verejnej moci zriadi na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, hovory na túto linku je povinný zaznamenávať. O tejto skutočnosti je orgán verejnej moci povinný oznamovateľa vopred informovať. Orgán verejnej moci vedie evidenciu zvukových záznamov hovorov a uchováva ich tri roky od zaznamenania na elektronickom neprepisovateľnom nosiči.

Uvedené ustanovenie § 19 umožňuje orgánu verejnej moci zaznamenávať a počas troch rokov archivovať oznámenia protispoločenskej činnosti na telefónnu linku, ak orgán verejnej moci takúto telefónnu linku zriadi.

V závislosti od konkrétnych úloh, ktoré plnia jednotlivé orgány verejnej moci, tieto si budú  môcť určiť druh protispoločenskej činnosti, ktorú bude možno oznamovať na nimi zriadenú telefónnu linku (napr. antikorupčná linka).

-   Špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Národného
bezpečnostného inšpektorátu práce

v našom právnom poriadku odzrkadľuje ich zverenie pod kontrolu Národnej rady Slovenskej republiky. Takto je riešená kontrola aj vo vzťahoch podľa tohto zákona s tým, že sa vylučujú tie ustanovenia zákona, ktoré by boli v týchto zložkách, najmä z hľadiska utajenia, problematické.

Na Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Národný bezpečnostný úrad a ich príslušníkov sa nevzťahuje § 3 až 10, § 13 až 15 a § 19 ods. 2. Pri plnení povinností môže byť ohrozený záujem spravodajskej služby. Dozor nad dodržiavaním § 11 a 12 vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Národnému bezpečnostnému úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Poznámka

Národná rada si zriaďuje z poslancov osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov. Práva a povinnosti osobitných kontrolných výborov a ich členov upravujú osobitné predpisy. Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať. Rokovanie osobitných kontrolných výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia výboru a ďalšie osoby len so súhlasom výboru. Predseda národnej rady má právo zúčastniť sa na rokovaní osobitných kontrolných výborov. Ostatné ustanovenia tohto zákona sa na rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane.

-   Všeobecný predpis o správnom konaní

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), okrem konania o udelenie súhlasu inšpektorátu práce, konania o uložení poriadkovej pokuty a konania o správnych deliktoch.

Na doručovanie oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi, oznámenia správneho orgánu zamestnávateľovi, oznámenia prokurátora, súdu alebo správneho orgánu zamestnávateľovi a potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), okrem doručovania verejnou vyhláškou.

Príslušný inšpektorát práce je ten, v ktorého územnom obvode oznamovateľ alebo osoba, ktorá podala podnet, vykonávajú prácu.

Postupy podľa tohto zákona sú neformálne, ich predmetom sú práva, na ktoré nie je právny nárok, či už ide o vznik ochrany alebo poskytnutie odmeny. Týchto práv sa nemožno domáhať v opravných konaniach, ani súdnou cestou.

Na tieto postupy sa preto nevzťahuje správny poriadok. Tak ako v niektorých právnych predpisoch sa však zakotvuje použitie správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu vybraných písomností.

Iná právna situácia je pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon zamestnávateľa a v súvislosti s konaním o poriadkových pokutách a správnych deliktoch. Na tieto konania sa správny poriadok vzťahuje.

Z dôvodu jednoznačného určenia miestnej príslušnosti inšpektorátov práce na výkon opatrení sa ustanovuje ako určujúci faktor miesto výkonu práce zamestnanca.

3.13 Prechodné ustanovenia

Bolo žiaduce, aby sa opatrenia podľa tohto zákona uplatňovali čo najskôr. Preto sa v prechodných ustanoveniach umožnilo poskytnutie ochrany aj osobe, ktorá podala oznámenie pred účinnosťou tohto zákona.

To znamená, že ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj fyzickej osobe, ktorá urobila oznámenie pred účinnosťou tohto zákona a po jeho účinnosti podala žiadosť o poskytnutie ochrany.

Vzhľadom na nové povinnosti pre vybraných zamestnávateľov, sa ustanovila lehota, do ktorej boli povinní zamestnávatelia tieto povinnosti začať plniť.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa § 11 a 12 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

 

4. Zmeny súvisiacich právnych predpisov

4.1   Zákonník práce

– zákon č. 311/2001 Z. z., ktorý upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

-   Pracovnoprávne vzťahy

Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa § 13 odsek 2 v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Na konci tohto odseku sa zákonom č. 307/2017 Z. z. doplnili slová „alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti“.

V súvislosti s doplnením antidiskriminačného zákona sa v Zákonníku práce zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

-   Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 13 ods. 3 sa slová „žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania“ nahradili slovami „žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti“.

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa upravilo, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

-   Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru

Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 47 ods. 2 prvej vete sa za slovom „dodržiavať,“ vypustilo slovo „a“ a na konci sa pripojili slová: „a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti“.

V nadväznosti na vytvorenie vnútorného systému upravujúceho oznamovanie protispoločenskej činnosti u vymedzených zamestnávateľov sa dopĺňa aj povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý to upravuje.

-   Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu. V § 79 sa za odsek 2 vložil nový odsek 3.

Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, ustanovilo sa, aby sa naňho tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy nevzťahovali, a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas.

V § 79 ods. 5 sa slová „odseku 3“ nahradili slovami „odseku 4“, pričom išlo o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie nového odseku 3 v § 79.

-   Základné povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 81 písm. f) sa čiarka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

4.2   Trestný poriadok

– zákon č. 301/2005 Z. z., ktorý upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

-   Podanie

sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu.

Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.

V § 62 ods. 2 prvej vete sa za slovo „obvinenia“ vložila čiarka a slová „o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu“.

Osoba, ktorá podáva trestné oznámenie ústne, sa poučuje o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia. Z dôvodu zlepšenia informovanosti týchto osôb o možnostiach a podmienkach ochrany, ktorá im môže byť poskytnutá, sa doplnilo poučenie osoby, ktorá podáva trestné oznámenie ústne. Oznamovateľ bude teda hneď pri podaní trestného oznámenia oboznámený s možnosťou podať žiadosť o poskytnutie ochrany a na to nadväzujúcom postupe.

V tom istom odseku sa na konci pripojili vety: „Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.“.

Obdobne, ako je tomu u svedka podľa § 136 Trestného poriadku, umožňuje sa aj osobe, ktorá podala trestné oznámenie, aby sa v trestnom spise neuvádzali údaje o jej totožnosti. Tieto údaje budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Toto opatrenie má motivovať k podávaniu trestných oznámení bez obáv z následných postihov voči oznamovateľovi.

-   Výsluch svedka

Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému, poučiť ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu; svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede.

V § 131 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu.“.

Svedok pred výsluchom na súde je povinný zložiť prísahu.

Pred prísahou musí byť svedok poučený o možnosti poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a musí byť upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Prísaha znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčím.“.

V § 265 ods. 2 prvej vete sa za slovo „svedok“ vložili slová „poučený o možnosti poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a musí byť“.

Každý svedok je pred výsluchom poučený o význame svedeckej výpovede, o práve odoprieť výpoveď atď. Toto poučenie, a to aj pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, sa rozšírilo aj o možnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čím sa zlepší aj informovanosť svedkov o ochrane, ktorá im môže byť poskytnutá v pracovnoprávnom vzťahu.

4.3   Zákon o policajnom zbore

– podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je Policajným zborom ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

-   Povinnosť mlčanlivosti

Policajti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou.

Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

V § 80 ods. 1 sa bodka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^28je)“.

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že policajt neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

4.4   Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP

– zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

-   Práva ustanovené zákonom

sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 2a ods. 1 sa na konci pripojili slová: „alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti^1aa)“.

V súvislosti s doplnením antidiskriminačného zákona sa zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

-   Výkon práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 2a ods. 2 sa slová „žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania“ nahradili slovami „žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti“.

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa upravilo, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon, nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

-   Neplatnosť právneho úkonu

Neplatný je právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti, ktorý urobil nepríslušný nadriadený, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne, ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv, ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým, ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony. Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Neplatný je aj právny úkon, ak tak ustanovuje osobitný predpis. V § 250 ods. 2 sa na konci pripojila veta: „Neplatný je aj právny úkon, ak tak ustanovuje osobitný predpis.^52a)“.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

4.5   Zákon o štátnej službe colníkov

– zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ktorý upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

-   Práva ustanovené zákonom

sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 5a ods. 1 sa na konci pripojili slová: „alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti^1b)“.

V súvislosti s doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe colníkov zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

-   Výkon práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 5a ods. 2 sa slová „žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania“ nahradili slovami „žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti“.

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa upravilo, že colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného colníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

-   Neplatnosť právneho úkonu

Neplatný je právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne, ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv, ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým, ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony, ak nebol urobený predpísanou formou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. V § 238 sa odsek 1 doplnil písmenom h).

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

4.6   Zákon o sudoch a prísediacich

– zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ktorý upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich sudcov z radov občanov.

-   Základné povinnosti sudcu

V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie sa vzťahujú primerane aj na sudcu. Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania. Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania. V § 30 ods. 10 prvej vete sa bodka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^11aaa)“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že sudca neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

-   Základné práva sudcu

Sudca nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný alebo postihovaný za to, že podá na iného sudcu sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Znenie § 34 sa doplnilo odsekom 9.

Ustanovil sa zákaz diskriminácie sudcov z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

-   Základné práva a povinnosti prísediacich

Prísediaci sú povinní zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie, o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone funkcie, ak neboli tejto povinnosti zbavení podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachovávajú. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť prísediaceho povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj predseda súdu, na ktorom prísediaci pôsobí. V § 147 ods. 3 prvej vete sa bodka na konci nahradili bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^11aaa)“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzilo tak, že prísediaci neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

4.7   Zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže

– zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti, ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti.

-   Osobitné prípady použitia ochrannej kukly príslušníkom zboru

Ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti príslušníka zboru alebo jemu blízkej osoby, je príslušník zboru na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu oprávnený použiť na účely utajenia svojej fyzickej identity ochrannú kuklu pri služobnom zákroku proti obvineným alebo odsúdeným v prípade vzbury, odmietnutia zhromaždených obvinených alebo odsúdených rozísť sa, zabránení výtržnosti alebo ruvačke medzi obvinenými alebo odsúdenými, zabránení úmyselnému poškodzovaniu majetku obvinenými alebo odsúdenými alebo zabránení inému hrubému správaniu obvinených alebo odsúdených, ktorým sa porušuje ustanovený poriadok alebo verejný poriadok, eskorte obvinených, ktorí sú podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, alebo odsúdených, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie takého trestného činu, mimo ústavu. V § 21c ods. 1 sa slová „osoby,^7a)“ nahradili slovami „osoby,^7aa)“.

-   Príslušníci zboru sú povinní

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Od povinnosti mlčanlivosti oslobodzuje príslušníka zboru minister. V § 67 prvej vete sa bodka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^18e)“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

4.8   Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

– zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý upravuje postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov, postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť a postavenie asistentov prokurátora.

-   Základné práva prokurátora

Prokurátor má právo najmä vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti, na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona, na zabezpečenie podmienok na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie, požiadať nadriadeného prokurátora, aby pridelená vec mu bola odňatá, ak považuje pokyn nadriadeného prokurátora za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise, zakladať stavovskú organizáciu prokurátorov a združovať sa v stavovských organizáciách prokurátorov. Prokurátor má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jemu blízkych osôb a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada generálneho prokurátora; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany. Bez súhlasu prokurátora nemožno vyhotovovať obrazové snímky alebo obrazové záznamy jeho tváre alebo bydliska, zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na blízke osoby prokurátora, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora a jemu blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Prokurátor má právo aj na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jemu blízkych osobách. Ak sa poruší toto ustanovenie, prokurátor a jemu blízka osoba majú právo domáhať sa ochrany. Prokurátor nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný alebo postihovaný za to, že podá na iného prokurátora sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Znenie § 25 sa doplnilo odsekom 4.

Ustanovil sa zákaz diskriminácie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

-   Základné povinnosti prokurátora

Prokurátor má povinnosti podľa písmena a) až t) § 26. Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť. Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora. V § 26 ods. 3 prvej vete sa bodka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^16a)“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že prokurátor a právny čakateľ prokuratúry neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

4.9   Zákon o Hasičskom
a záchrannom zbore

– zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru. Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

-   V služobnom úrade
v mene štátu koná

a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu; ak to ustanovuje osobitný predpis, na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu. Vedúcim služobného úradu je minister vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby, minister alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa odseku 2 vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby. V § 13 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „ak to ustanovuje osobitný predpis,^10ab) na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu.“.

Ustanovila sa neplatnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce vyžaduje na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

-   Každý občan má právo
byť informovaný o voľných miestach v zbore

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 16 ods. 2 sa na konci pripojili slová: „alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti^10e)“.

V súvislosti s doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone, ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

-   Výkon práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti. V § 16 ods. 3 sa slová „žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania“ nahradili slovami „žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti“.

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa upravilo, že nikto nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo podnetu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

-   Základné práva a povinnosti
príslušníka

Príslušník je povinný plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu, a to aj po skončení služobného pomeru; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 69 ods. 3 sa zmenilo znenie písmena c).

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

4.10 Zákon o výkone práce vo verejnom záujme

– zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

-   Povinnosti a obmedzenia zamestnanca

Zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov, nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru, zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa, oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa, oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť, sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so štátom, s obcou, s vyšším územným celkom, so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom a s inou právnickou osobou zriadenou štátom, s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou obcou, s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku; to neplatí, ak takáto činnosť vyplýva zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme, požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom, nadobúdať majetok od štátu, obce alebo vyššieho územného celku inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na osoby blízke zamestnancovi, používať symboly spojené s výkonom práce vo verejnom záujme na osobný prospech, zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení výkonu týchto prác, poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.

Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 písm. c) sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Znenie § 8 sa doplnilo odsekom 3.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje tento zákon, neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

4.11 Antidiskriminačný zákon

– zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, ktorý upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

-   Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania

spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 2 ods. 1 sa na konci pripojili slová: „alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti^1a)“.

-   Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou

Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. V § 9 ods. 2 na konci druhej vety sa bodka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.“.

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zákaz diskriminácie sa rozšíril aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýšila právna ochrana oznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú žalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestnávateľa.

4.12 Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve

– zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktorý upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v colníctve a povinnosti, oprávnenia a prostriedky colníka.

-   Povinnosť mlčanlivosti

Colníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitného predpisu a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť na uplatnenie svojich práv ani na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Ak sa informácia požaduje podľa osobitného predpisu, na ktorú sa podľa odseku 1 vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, takže z tohto dôvodu k nej žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1. Od povinnosti mlčanlivosti podľa odsekov 1 a 2 môže oslobodiť ten, v koho záujme colník povinnosť mlčanlivosti má. Na účely trestného konania od povinnosti mlčanlivosti môže oslobodiť prezident finančnej správy. Prezidenta finančnej správy môže od povinnosti mlčanlivosti na účely trestného konania oslobodiť minister. V § 59 ods. 2 sa na konci pripojili slová: „ani na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.^54b)“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že colník neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitného predpisu a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

4.13 Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

– zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

V § 1 sa slovo „alebo“ nahradilo čiarkou a za slovo „predpisu¹⁾“ sa vložila čiarka a slová „oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti^1aaa) (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu,^1aab)“.

-   Pôsobnosť zákona

Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V § 3 ods. 1 písm. b) sa na konci spojka „a“ nahradila čiarkou a odsek 1 sa doplnil písmenami d) a e).

Umožnilo sa, aby mohla byť právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci poskytovaná aj oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu. Týmto sa má prispieť ku komplexnosti úpravy ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

-   Právna pomoc súvisiaca s oznamovaním protispoločenskej činnosti

Oznamovateľ protispoločenskej činnosti má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak požiadal o poskytnutie právnej pomoci a nemá svojho zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva v kancelárii centra. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt, rodné číslo a doklad o tom, že ide o oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Ak nie je uvedené inak, na poskytovanie právnej pomoci oznamovateľovi protispoločenskej činnosti sa primerane vzťahujú ostatné ustanovenia tohto zákona okrem posudzovania materiálnej núdze a finančnej spoluúčasti. Osoba, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak požiadala o poskytnutie právnej pomoci a nemá svojho zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva v kancelárii centra. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt, rodné číslo a doklad o tom, že voči nemu bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu. Ak nie je uvedené inak, na poskytovanie právnej pomoci osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, sa primerane vzťahujú ostatné ustanovenia tohto zákona okrem posudzovania materiálnej núdze a finančnej spoluúčasti. Za § 24e sa vložili nové § 24f a 24g vrátane nadpisu.

Ustanovila sa osobitná úprava poskytovania právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá spočívať v tom, že právnu pomoc môžu oznamovatelia využiť bez ohľadu na materiálnu núdzu a finančnú spoluúčasť žiadateľov o právnu pomoc.

-   Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

Ustanoví vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a zoznam dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v žiadosti, vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore a zoznam dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v tejto žiadosti a vzor pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci, vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti podľa § 24f ods. 2 a § 24g ods. 2. Znenie § 26 sa doplnilo písmenom f) „f) vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti podľa § 24f ods. 2 a § 24g ods. 2.“.

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo spravodlivosti SR na vydanie vzoru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti.

4.15 Zákon o inšpekcii práce

– zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorý upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

-   Rozsah inšpekcie práce

Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie, právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). Znenie § 2 ods. 1 písmeno a) sa doplnilo siedmym bodom, „7. osobitného predpisu,^3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,“.

Rozšíril sa rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov, ktorý je upravený v čl. I § 11 a 12.

-   Národný inšpektorát práce

riadi a kontroluje inšpektoráty práce a zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce, zabezpečuje prevádzku informačného systému ochrany práce a jeho programové a technické vybavenie, vydáva a odoberá oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, oprávnenie právnickej osobe na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, osvedčenie autorizovanému bezpečnostnému technikovi, vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie, na vykonávanie činností, na ktorú osobitný predpis požaduje odbornú spôsobilosť, odborne usmerňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce, organizuje vykonávanie odborných skúšok a na ten účel zriaďuje skúšobnú komisiu, vydáva inšpektorom práce preukaz inšpektora práce, vydáva inšpektorom práce osobitné poverenie na výkon inšpekcie práce na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a námorných lodiach a riečnych lodiach plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky, navrhuje ministerstvu opatrenia na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, predkladá ministerstvu správy o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za predchádzajúci kalendárny rok do troch mesiacov po jeho skončení, zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o pracovných podmienkach a informácie o povinnostiach zamestnávateľa, poskytuje informácie občanom Slovenskej republiky a občanom členských štátov Európskej únie o pracovných podmienkach v Slovenskej republike a v členských štátoch Európskej únie, spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri zisťovaní, kontrole a hodnotení pracovných podmienok a poskytuje im príslušné informácie o pracovných podmienkach v Slovenskej republike, spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, členských štátov Európskej únie, zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s príslušnými orgánmi Švajčiarska pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru, vybavuje dožiadania, poskytuje im informácie a plní ďalšie úlohy, spracúva a vyhodnocuje údaje o pracovných úrazoch na štatistické účely, zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, vedie verejne prístupný zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení, vydaných a odobratých preukazov a osvedčení inšpektorátom práce, podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce, určuje inšpektorát práce príslušný na udelenie súhlasu alebo pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ak ide o zamestnanca iného inšpektorátu práce, plní úlohy podľa osobitného predpisu. V § 6 ods. 1 sa za písmeno t) vložilo nové písmeno u).

Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce.

-   Náklady spojené s plnením opatrení nariadených inšpektorátom práce

znáša zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Za odobraté vzorky materiálov alebo látok a kópie dokladov potrebných pre inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce sa náhrada neposkytuje. Písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. V § 21 ods. 3 sa slová „a t)“ nahradili slovami „a s)“.

Išlo o legislatívno-technické úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti za podmienok ustanovených v čl. I (nový zákon).

4.16 Zákon o štátnej službe

– zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ktorý upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

-   Zákaz diskriminácie

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 4 ods. 3 sa na konci pripojili slová: „alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti^6a)“.

V súvislosti s doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe zakazuje diskriminácia v štátnozamestnaneckých vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

-   Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú

vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. V § 4 ods. 4 sa na konci pripojila posledná veta.

-   Vedúci štátny zamestnanec

Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca. V § 11 ods. 1 uvádzacej vete sa slová „Vedúci štátny zamestnanec (ďalej len „vedúci zamestnanec“) nahradili slovami „Vedúci zamestnanec“.

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa upravilo, že štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného štátneho zamestnanca alebo nadriadeného vedúceho zamestnanca alebo za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

-   Štátny zamestnanec je povinný

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy a právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas, zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom, zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia, vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas, prehlbovať si kvalifikáciu, poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely, plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona. V § 60 ods. 1 písm. c) sa čiarka na konci nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,^6a)“.

Nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa jednoznačne vymedzil tak, že štátny zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného inšpektorátu práce nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

-   Právne úkony

Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú vymedzené ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce. Právny úkon je neplatný aj vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. V znení § 121 sa doplnil odsek 3.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozšírili aj o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu vyžaduje na právne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

4.17 Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

– zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý upravuje financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadení zriadených okresnými úradmi v sídle kraja, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu (regionálne školstvo), upravuje aj poskytovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu, príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu, dotácií.

-   Financovanie rozvojových
projektov

Ministerstvo môže prideliť z kapitoly ministerstva a z kapitoly ministerstva vnútra na žiadosť zriaďovateľa verejnej školy, verejnej materskej školy a verejného školského zariadenia o financovanie rozvojového projektu účelovo viazané finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Rozvojové projekty sú projekty zamerané na rozvoj výchovy a vzdelávania. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného okresného úradu v sídle kraja. Zoznam oblastí rozvojových projektov a výzvy na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle v priebehu kalendárneho roka. Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä cieľ projektu, charakteristiku projektu, časový harmonogram realizácie projektu, analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu. Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu rozvojového projektu. Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi verejnej školy finančné prostriedky na realizáciu rozvojového projektu najmä podľa využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní, využitia rozvojového projektu v mieste sídla verejnej školy, v územnej pôsobnosti okresu alebo kraja. Ministerstvo každoročne zverejňuje zoznam škôl a ich zriaďovateľov, ktorým boli pridelené finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu a výšku pridelených finančných prostriedkov na svojom webovom sídle. Tento zoznam aktualizuje ministerstvo najneskôr do piatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku. V § 4d sa odsek 1 doplnil písmenom o), „o) prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.“.

4.18 Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

– zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý ustanovuje princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, práva a povinnosti škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí a žiakov, práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.

-   Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať vzdelanie podľa tohto zákona, získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie, ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť, rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce, posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre, získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti, pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie, naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť, naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty, získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie. V § 4 písm. g) sa na konci pripojili slová: „ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,“.

Záver

Zákon č. 307/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Nadobudnutie účinnosti zákona sa ustanovila s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na primeranú legisvakanciu.

Ing. Tibor Trizuliak