Oceňovanie majetku a záväzkov

uzatváranie účovných kníh

Takmer pre všetky účtovné jednotky predstavuje koniec kalendárneho roka zároveň aj koniec účtovného obdobia, ktorý je v kontexte ustanovení § 16 ods. 4 písm. b) a § 16 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. dňom, ku ktorému sa povinne uzatvárajú účtovné knihy. K tomuto dňu sa viaže aj problematika správneho oceňovania majetku a záväzkov účtovnej jednotky, a to podľa ustanovení § 24 ods. 1 písm. b), § 26 a § 27 zákona o účtovníctve.

Dlhodobý majetok sa oceňuje

v súlade s § 25 zákona o účtovníctve nasledovne:

-   obstarávacou cenou pri jeho odplatnom nadobudnutí,

-   vlastnými nákladmi pri jeho vytvorení vlastnou činnosťou,

-   reálnou hodnotou pri jeho bezodplatnom nadobudnutí,

-   reálnou hodnotou pri jeho preradení z osobného vlastníctva do podnikania,

-   reálnou hodnotou v prípade majetku novozisteného pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachyteného,

-   reálnou hodnotou v prípade majetku obstaraného verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa § 4 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,

-   reálnou hodnotou v prípade majetku nadobudnutého kúpou podniku alebo jeho časti,

-   reálnou hodnotou v prípade majetku nadobudnutého vkladom podniku alebo jeho časti a majetku nadobudnutého zámenou,

-   reálnou hodnotou majetok prevzatý nástupníckou účtovnou jednotkou od premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky.

Na uvedené účely sa pritom rozumie:

•    Obstarávacou cenou cena, za ktorú sa dlhodobý majetok skutočne obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

•    Reálnou hodnotou:

-   trhová cena,

-   hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je známa trhová cena,

-   hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo

-   posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

•    Vlastnými nákladmi priame náklady vynaložené na výrobu majetku alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na jeho výrobu alebo na inú činnosť.

Oceňovanie dlhodobého majetku pri uzavieraní účtovných kníh

Účtovná jednotka je podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Ďalej platí, že ocenenie majetku je potrebné upraviť prostredníctvom opravných položiek, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Je nevyhnutné zohľadniť predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú dlhodobého majetku a sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Uvedené zníženie hodnoty sa musí zohľadniť vždy, bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je zisk alebo strata. Zatiaľ čo opravné položky sa vytvárajú pri prechodnom znížení hodnoty dlhodobého majetku, odpisy dlhodobého majetku vyjadrujú trvalé zníženie jeho hodnoty.

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú predmetom ustanovenia § 18 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“). Platí, že opravná položka k odpisovanému dlhodobému majetku, ktorého úžitková hodnota sa znižuje opotrebovaním sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa na tieto účely rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok a už vytvorenej opravnej položky. Opravná položka k neodpisovanému dlhodobému majetku sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie, ako jeho ocenenie v účtovníctve. Ocenením neodpisovaného dlhodobého majetku v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení už vytvorenej opravnej položky. Ak predpokladaná predajná cena dlhodobého majetku po odpočítaní nákladov na predaj je vyššia ako predpokladaná hodnota ďalšieho využitia tohto majetku účtovnou jednotkou, pri tvorbe opravnej položky sa zohľadňuje predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj.

Príklad 1

Ako zaúčtovať opravnú položku k odpisovanému dlhodobému hmotnému majetku konkrétne k budove so stavom k 31. 12. bežného roka, ak:

Zúčtovanie opravnej položky k 31. 12. bežného účtovného obdobia (účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom)

Ak napríklad ku dňu zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka na základe výsledkov inventarizácie prehodnotila ocenenie budovy v účtovníctve oproti dosiahnutiu budúceho ekonomického úžitku z tohto majetku (predajná cena a budúce využitie majetku účtovnou jednotkou), potom pred porovnaním ocenenia musí účtovná jednotka najskôr zaúčtovať odpisy za príslušné účtovné obdobie, pretože porovnanie ocenenia sa môže vykonať až po zaúčtovaní príslušných odpisov za účtovné obdobie.

Účtovná hodnota budovy po odpočítaní oprávok je vo výške 76 800 € (96 000 – 19 200).

Účtovná jednotka po zaúčtovaní oprávok (odpisy) pristúpila k prehodnoteniu ocenenia budovy v účtovníctve a zistila, že budova by sa dala na trhu predať za 75 000 € (pokles ocenenia oproti účtovnej hodnote o 1 800 €) a predpokladané budúce využitie majetku v účtovnej jednotke je odhadované len v sume 74 000 €.

Keďže predajná cena (75 000 €) je vyššia ako budúce využitie majetku účtovnou jednotkou (74 000 €), výška opravnej položky k dlhodobému majetku sa bude počítať k predajnej cene.

Účtovanie v nasledujúcom účtovnom období:

V nasledujúcom účtovnom období sa môže účtovná jednotka stretnúť s dvoma prípadmi zúčtovania vytvorenej opravnej položky k dlhodobému majetku. Ak by účtovná jednotka nepristúpila k predaju, môže účtovať o jej znížení alebo zrušení z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu zníženia ocenenia majetku v účtovníctve alebo ju musí zúčtovať v prípade, ak by došlo k predaju majetku, ku ktorému bola opravná položka vytvorená.

®  Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu jej trvania

Zúčtovanie opravnej položky v nasledujúcom účtovnom období sa môže uskutočniť v priebehu účtovného obdobia alebo až na konci účtovného obdobia na základe výsledkov inventarizácie.

Účtovné súvzťažnosti budú nasledovné:

®  Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva

Zúčtovanie opravnej položky v priebehu účtovného obdobia (napr. v máji) z dôvodu predaja budovy. Účtovná jednotka budovu predá za trhovú cenu z dôvodu obavy ďalšieho poklesu ceny nehnuteľnosti, t. j. vo výške 75 000 €, čo je aktuálna hodnota majetku po zohľadnení opravnej položky.

Ocenenie reálnou hodnotou

je predmetom § 27 zákona o účtovníctve. Takýmto spôsobom sa oceňujú okrem iného aj vybrané zložky dlhodobého majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Hlavným účelom povinnosti oceňovania dlhodobého majetku reálnou hodnotou v účtovnej závierke je zvýšenie vypovedacej schopnosti účtovnej závierky. Uvedený cieľ je v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia predmetu účtovníctva.

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve.

V rámci dlhodobého majetku ide v prípade oceňovania reálnou hodnotou predovšetkým o nasledujúce druhy majetku:

     Cenné papiere a podiely na základnom imaní

Výnimku však tvoria:

•    Cenné papiere držané do splatnosti (ocenenie takýchto cenných papierov odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti sa totiž postupne zvyšuje o úrokové výnosy účtované v účtovnej triede 6 – Výnosy).

•    Podiely na základom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou, alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa § 73a až § 73j zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V uvedenej súvislosti treba poznamenať, že podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, môže byť ocenený metódou vlastného imania (pozri § 27 ods. 8 zákona o účtovníctve).

•    Podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa § 119 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v z. n. p.

•    Cenné papiere emitované účtovnou jednotkou (ich ocenenie sa odo dňa vyrovnania emisie do dňa splatnosti totiž postupne zvyšuje o úrokové náklady na emitované cenné papiere).

     Dlhodobý majetok zabezpečený derivátmi

     Nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu

     Dlhodobý majetok v premenou zanikajúcej účtovnej jednotke alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke, ak nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva účtovná jednotka, pričom v odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke sa reálnou hodnotou ocenia iba tie jednotlivé zložky majetku alebo súbor rovnorodých zložiek majetku predstavujúce časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ktoré preberá nástupnícka účtovná jednotka.

Oceňovanie metódou
vlastného imania

Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou.

Pri ocenení metódou vlastného imania podľa § 14 ods. 18 Postupov účtovania v PÚ sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu ustanovenému v § 24 ods. 1 písm. b) a c) zákona o účtovníctve (tzn. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka alebo k inému dňu v priebehu účtovného obdobia) sa upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní. Zmena v ocenení sa účtuje nasledovne:

•    zmena hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,

•    pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

Podiel na základnom imaní sa ocení nulou, ak hodnota zodpovedajúca miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní je rovná alebo menšia ako nula.

Platí, že ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takých akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania.

Zásoby sa oceňujú v kontexte
s § 25 zákona o účtovníctve

V rámci problematiky oceňovania zásob pri uzavieraní účtovných kníh platí, že ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy, ak zníženie hodnoty nie je definitívne, vytvára sa opravná položka.

Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie, ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky.

K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou. Pri definitívnom znížení hodnoty sa účtuje na ťarchu účtov ÚS 50 – Spotrebované nákupy a 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob alebo na účte 549 – Manká a škody, ak ide o škodu. Nevyfakturované dodávky sa ocenia napríklad podľa uzatvorenej zmluvy, dodacieho listu alebo odhadom.

Ocenenie reálnou hodnotou

je potrebné podľa § 27 zákona o účtovníctve aplikovať v ustanovených prípadoch aj na zásoby. Ide o uvedené prípady:

•    zásoby v premenou zanikajúcej účtovnej jednotke alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke, ak nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva účtovná jednotka, pričom v odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke sa reálnou hodnotou ocenia iba tie zásoby, predstavujúce časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ktoré preberá nástupnícka účtovná jednotka,

•    zásoby zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty.

Pohľadávky

sa vo všeobecnosti oceňujú v súlade s ustanovením § 25 zákona o účtovníctve. Aj v rámci oceňovania pohľadávok pri uzavieraní účtovných kníh je účtovná jednotka povinná ku dňu zostavenia účtovnej závierky zohľadniť predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú pohľadávok a sú známe. Tieto riziká a straty sa vyjadrujú prostredníctvom opravných položiek. Podľa § 18 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ totiž platí, že opravné položky k pohľadávkam sa vytvárajú predovšetkým vtedy, ak ide o tzv. pochybné pohľadávky predstavujúce riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí ako aj na tzv. sporné pohľadávky voči dlžníkom, s ktorými sa vedie spor o ich uznanie.

Opravná položka k dlhodobej pohľadávke, ak je zostatková doba splatnosti pohľadávky dlhšia ako jeden rok, upravuje hodnotu takejto pohľadávky na jej súčasnú hodnotu napríklad metódou efektívnej úrokovej miery.

Príklad 2

Spoločnosť ALFA vykazuje k 31. 12. 2025 dlhodobú pohľadávku za dodanie tovaru účtovanú na účte 311 v hodnote 10 000 eur. Podľa zmluvy bude pohľadávka zaplatená 31. 12. 2029. Zmluva nestanovuje úrok, ide o majetkovo prepojené spoločnosti. Hodnota pohľadávky k 31. 12. 2025 v prípade odhadu 5 % úrokovej sadzby sa vypočíta:

K pohľadávke sa vytvorí k 31. 12. 2025 opravná položka vo výške 1 772,90 eur a zaúčtuje sa účtovným zápisom MD 547 / D 391.

Nevyúčtovaná pohľadávka

Podľa § 48 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ platí, že ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa zaúčtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Následne môže tento účtovný prípad podliehať tzv. upravujúcim závierkovým účtovným operáciám.

Ocenenie reálnou hodnotou

je potrebné podľa § 27 zákona o účtovníctve aplikovať v ustanovených prípadoch aj na pohľadávky. Ide o prípady:

•    pohľadávky v premenou zanikajúcej účtovnej jednotke alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke, ak nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva účtovná jednotka, pričom v odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke sa reálnou hodnotou ocenia iba tie pohľadávky predstavujúce časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ktoré preberá nástupnícka účtovná jednotka,

•    pohľadávky zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty.

Záväzky sa oceňujú v súlade s § 25 zákona o účtovníctve

V rámci oceňovania záväzkov pri uzavieraní účtovných kníh je účtovná jednotka povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadniť predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú záväzkov a sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. K tvorbe rezervy účtovná jednotka pristupuje, ak je jej charakter strát a záväzkov definovaný a známy, ich vznik je pravdepodobný alebo istý a ich výška alebo dátum ich realizácie sú neurčité.

Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ sa rezerva tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva teda predstavuje záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom, ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Napokon treba poznamenať, že záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku.

Podľa § 18 ods. 15 Postupov účtovania v PÚ platí, že ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná, ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad, ak záväzok nie je splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška.

Nevyfakturovaná dodávka

Ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku, no daná položka nie je účtovateľná ako obvyklý záväzok (napr. nevyfakturované dodávky, prijaté služby), účtuje sa na účte 326 – Nevyfakturované dodávky. Následne môže tento účtovný prípad podliehať tzv. upravujúcim závierkovým účtovným operáciám, napríklad, ak na základe účtovného dokladu účtovná jednotka získala informáciu o výške záväzku a obstarávacej cene majetku, ktorý bol obstaraný do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Ing. Ján Mintál

ZÁKON č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve

§ 25

(1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje

a)  obstarávacou cenou

1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,

3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,

4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

6. záväzky pri ich prevzatí,

b)  vlastnými nákladmi

1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

4. príchovky a prírastky zvierat,

c)  menovitou hodnotou

1. peňažné prostriedky, tokeny elektronických peňazí35aaa) a ceniny,

2. pohľadávky pri ich vzniku,

3. záväzky pri ich vzniku,

d)  reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

1. majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

2. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

3. nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

4. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu, ...