Obsah rozhodnutia správcu dane

v daňovom procese

O právach, právom chránených záujmoch, ako aj o právnych povinnostiach daňového subjektu vydáva príslušný správca dane rozhodnutie. Sumu daňovej povinnosti daňového subjektu vyrubuje správca dane výhradne rozhodnutím. Rozhodnutie správcu dane musí byť daňovému subjektu doručené v súlade s právnou úpravou. Taktiež musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti, akými sú okrem iných výrok, odôvodnenie alebo poučenie o možnosti podať odvolanie s výnimkou, kedy odôvodnenie rozhodnutie nemusí obsahovať.

Obsahové náležitosti rozhodnutia v daňovom konaní

Rozhodnutie, ktorým vyrubuje správca dane výšku daňovej povinnosti v daňovom konaní má jednotlivé obsahové náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“), nakoľko je rozhodnutím vydaným v daňovom konaní. Uvedené obsahové náležitosti rozhodnutia sú určené kogentnou právnou úpravou, čo v konečnom dôsledku znamená, že ich nemožno meniť alebo upravovať autoritatívnym rozhodnutím správcu dane a taktiež ani konsenzom správcu dane a daňového subjektu.

Rozhodnutie vydané správcom dane v daňovom konaní musí obsahovať tieto obsahové náležitosti:

•    Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec, pričom ide o taxatívny právny výpočet. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p., tak sa vydávajú platobné výmery s hlavičkou „obecného úradu“, ktorý však podľa § 16 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p. zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, teda nemá vlastnú právnu subjektivitu. Preto možno konštatovať, že v tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko obecný úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce, ktorá je správcom dane v daňovom konaní. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť, pričom prípadné odvolanie daňového subjektu v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné.

•    Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musia byť jednoznačne, presne uvedené ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo, výška daňovej alebo poplatkovej povinnosti, lehota na úhradu peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí a v akej výške náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku a nakoľko rozhodnutie správcu dane ukladá peňažné plnenie, tak je potrebné uviesť aj identifikačné údaje pre realizáciu daňovej platby.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daňovú povinnosť daňovému subjektu a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. V odôvodnení rozhodnutia správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Výnimku z toho, že rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať odôvodnenie, predstavuje podľa § 63 ods. 8 daňového poriadku prípad, keď sa rozhoduje o opravných prostriedkoch a daňovému subjektu sa vyhovie v plnom rozsahu. Ide o prípady autoremedúry, kedy správca dane podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku vyhovie odvolateľovi v plnom rozsahu, pričom ide o jediný prípad, keď o odvolaní môže rozhodovať prvostupňový správca dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

•    Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, hlavne o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na vylúčenie odkladného účinku. V prípade rozhodnutia, ktorým sa vyrubuje daňová povinnosť daňového subjektu platí všeobecná odvolacia lehota podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, ktorá je 30 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia daňovému subjektu do vlastných rúk.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), ktorý musí byť rešpektovaný.

•    Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné, pokiaľ bolo riadne doručené daňovému subjektu do vlastných rúk a nemožno proti nemu podať odvolanie, vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, pokiaľ voči nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

•    Rozhodnutie v daňovom konaní je potom možné podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku opraviť len v prípade zrejmých nedostatkov, prípade nesprávností, ktoré sú zjavné, chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomia sa o tom oznámením účastníci konania.

Upozornenie

V § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku je taktiež riešený prípad, keď chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí vydanom v daňovom konaní.

Podklady pre vydanie rozhodnutia v daňovom konaní

Rozhodnutie správcu dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti u konkrétneho daňového subjektu. V priebehu daňového konania môže dôjsť k tomu, že údaje, ktoré sú uvedené v daňovom priznaní sú dostačujúce a vierohodné a preto ich správca dane nemusí špecificky overovať a požadovať vysvetlenie od daňového subjektu. V takomto prípade nemusí správca dane uskutočniť dôkazné konanie a na základe údajov uvedených v daňovom priznaní správca dane vyrubí daň daňovému subjektu rozhodnutím. Platí však, že proti takémuto rozhodnutiu možno podľa § 72 daňového poriadku podať odvolanie, ktoré je riadnym opravným prostriedkom v daňovom konaní.

Pokiaľ údaje uvedené v daňovom priznaní daňovým subjektom sú nejasné alebo má správca dane pochybnosti o ich hodnovernosti a správnosti, prípadne má daňové priznanie iné nedostatky, tak vyzve správca dane podľa § 17 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt na ich odstránenie v danom prípade. V uvedenej výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí ho o následkoch uvedených v § 17 ods. 3 a 4 daňového poriadku, ktoré sú tam ustanovené. V takomto prípade je opodstatnené dôkazné konanie, pri ktorom má daňový subjekt možnosť predkladať príslušnému správcovi dane jednotlivé dôkazné prostriedky potrebné pre preukázanie výšky základu dane a daňovej platby.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku platí, že ako „dôkaz“ možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Ide pritom o demonštratívny právny výpočet dôkazov, teda príslušný správca dane môže vykonať aj iné navrhované dôkazy, napríklad audiovizuálne záznamy, ak to uzná za potrebné.

Pokiaľ daňový subjekt nepodal vôbec daňové priznanie, a to ani na základe výzvy správcu dane podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, tak správca dane nemôže zostať nečinný, ale musí postupovať podľa § 15 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a začať konanie o určenie dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým konaním. Pokiaľ daňový subjekt počas tohto konania o určení dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, tak ho podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku správca dane môže, ale nemusí použiť ako pomôcku.

Pod „pomôckou“ v daňovom konaní možno podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku rozumieť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov, pričom ide o demonštratívny právny výpočet.

Uvedené znamená, že správca dane môže za pomôcku v daňovom konaní uznať aj inú pomôcku, v porovnaní s tou, ktorú ustanovuje platný daňový poriadok v demonštratívnom právnom výpočte.

Pokiaľ daňový subjekt síce podal daňové priznanie podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, ale správca dane má pochybnosti o správnosti základu dane a vyčíslenej daňovej povinnosti v ňom uvedenej, tak správca dane začne podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku z vlastného podnetu výkon daňovej kontroly. Kým v prípade určenia dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva miestne zisťovanie u daného daňového subjektu, tak v prípade daňovej kontroly sa podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku vykonáva miestne zisťovanie buď u daného daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel daňovej kontroly vyžaduje.

Výkon daňovej kontroly

je pritom viazaný na jej predmet, ktorý určí správca dane v oznámení o daňovej kontrole, pričom podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku sa daňová kontrola začína dňom uvedeným v oznámení. V prípade, že sa začína daňová kontrola dňom určeným správcom dane v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, tak daňový subjekt je informovaný o predmete a termíne výkonu daňovej kontroly. Platný daňový poriadok však v § 46 ods. 3 ustanovuje aj prípad, keď sa daňová kontrola začína okamihom vyhotovenia zápisnice o daňovej kontrole a daňový subjekt v takomto prípade nebude o daňovej kontrole vopred informovaný.

Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku je správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia o daňovej kontrole, ak to ustanovuje osobitný predpis (ide o právne predpisy upravujúce spotrebné dane) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené v danom prípade. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Výkon daňovej kontroly je podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku ukončený doručením protokolu o daňovej kontrole alebo doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok alebo zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Súbežný výkon daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok sa u jedného daňového subjektu vylučuje, nakoľko daňová kontrola je ukončená doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu.

Výkon daňovej kontroly je zavŕšený doručením protokolu o daňovej kontrole, ktorého obsahové náležitosti ustanovuje § 47 písm. a) až k) daňového poriadku, pričom ide o taxatívny výpočet, ktorý nemožno rozširovať a ani zužovať a je daný kogentnou právnou úpravou.

Rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubuje daňovú povinnosť daňovému subjektu preto zohľadňuje buď závery z podaného daňového priznania, dôkazného konania alebo závery uvedené v protokoloch o určení dane podľa pomôcok alebo z daňovej kontroly.

Rozhodnutie správcu dane
a jeho doručovanie

Pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia správcu dane, ktorým vyrubuje daňovú povinnosť daňového subjektu vydaného v daňovom konaní je nevyhnutné nielen to, aby obsahovalo všetky obsahové náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, ale taktiež to, aby bolo právne súladne doručené daňovému subjektu. Pretože § 63 daňového poriadku neustanovuje špecifické právne ustanovenia, ktoré by upravovali doručovanie takéhoto rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, tak správca dane musí pri jeho doručovaní uplatniť ustanovenia daňového poriadku, ktoré sa týkajú doručovania písomností v daňovom konaní.

Jednotlivé prípady, keď je potrebné písomnosť vydanú v daňovom konaní doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk ustanovuje § 31 ods. 1 daňového poriadku, a to prostredníctvom taxatívneho výpočtu.

Písomnosť sa musí doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk vtedy, ak tak ustanovuje daňový poriadok; ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou alebo ak tak určí správca dane v konkrétnom prípade.

V kontexte uvedeného taxatívneho právneho výpočtu daňového poriadku možno vyvodiť záver, že rozhodnutie, ktorým sa vyrubuje daňová povinnosť je takou písomnosťou vydanou v daňovom konaní, s ktorej doručením sa spája začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre jej adresáta, ktorým je daňový subjekt, bolo spojené s právnou ujmou.

Okamih doručenia písomného vyhotovenia takéhoto rozhodnutia je podstatný pre začiatok plynutia odvolacej lehoty podľa daňového poriadku, ktorá je podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku 30 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia v daňovom konaní. Lehota na podanie odvolania je nesporne podstatnou zákonnou lehotou, nakoľko umožňuje podať odvolanie a tým umožniť zvrátiť právnu relevanciu rozhodnutia vydaného v prvostupňovom daňovom konaní. Taktiež je premeškanie odvolacej lehoty podstatnou právnou ujmou, ktorá spôsobí, že sa predmetné rozhodnutie vyrubujúce daňovú povinnosť stane právoplatným a nemožno voči nemu použiť odvolanie.

Rozhodnutie, ktorým sa vyrubuje daňová povinnosť daňovému subjektu, musí byť doručené danému daňovému subjektu do vlastných rúk. Ide o doručenie prostredníctvom špeciálnej obálky s doručenkou s označením „do vlastných rúk“, ktorú si môže prevziať výlučne dotknutý daňový subjekt. Správcovi dane sa vráti doručenka s označením časového okamihu prevzatia takéhoto rozhodnutia daňovým subjektom a jeho vlastnoručným podpisom.

Pokiaľ sa pri doručovaní nedodrží postup doručovania do vlastných rúk ustanovený v § 31 ods. 1 daňového poriadku, tak správca dane sa vystavuje riziku, že pre nedodržanie formálnej stránky bude rozhodnutie napadnuté odvolaním, ktoré môže byť v odvolacom konaní úspešné. Pri podaní odvolania sa totiž daňový subjekt môže odvolávať na to, že rozhodnutie prevzala iná osoba, ktorá ho neinformovala o jeho obsahu a doručení, pričom nemožno považovať za ospravedlňujúce, že rozhodnutie prevzal blízky rodinný príslušník dotknutého daňového subjektu.

Úspešnosť podaného odvolania pritom znamená, že odvolací orgán buď rozhodne sám v prospech daňového subjektu alebo predmetný spis vráti prvostupňovému správcovi dane na opakované prejednanie a rozhodnutie, čo znamená opakované prvostupňové daňové konanie a nárast prípadných nákladov v daňovom konaní. Pritom ide náklady ustanovené v § 12 daňového poriadku, kde napríklad patria aj náklady svedkov a iných subjektov v daňovom konaní. Úspešnosť odvolania navyše spôsobuje odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa nestane exekučným titulom a nemožno ho vymáhať v daňovom exekučnom konaní, prípadne prostredníctvom exekútora podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku, pokiaľ je správcom dane miestna samospráva. Preto je nevyhnutné plne rešpektovať predpoklady pre doručovanie písomností v daňovom konaní a zvoliť správny spôsob doručovania rozhodnutia, ktoré je podstatnou písomnosťou v daňovom konaní a ovplyvňuje priebeh celého daňového konania a možnosť uplatnenia odvolania v daňovom konaní.

V § 30 ods. 1 daňový poriadok povoľuje, aby boli písomnosti v daňovom konaní, teda aj rozhodnutie, doručované daňovým subjektom aj osobne, zamestnancami správcu dane. Taktiež možno doručovať písomnosti v daňovom konaní, teda aj rozhodnutie prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb alebo iného orgánu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11 daňového poriadku.

Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla; ustanovenie § 9 ods. 11 daňového poriadku tým nie je dotknuté.

V prípade subjektov, s ktorými komunikuje finančná správa výlučne elektronicky je potrebné im doručiť rozhodnutie elektronickou formou.

Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku majú právnu povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami finančnej správe tieto subjekty:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

Podľa § 14 ods. 2 daňového poriadku platí, že prílohy k podaniu môžu subjekty podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami, teda napríklad aj v listinnej podobe.

Pre doručovanie elektronických dokumentov platia podľa § 32 daňového poriadku tieto obligatórne podmienky:

•    na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje daňový poriadok, ak ustanovenia osobitného predpisu o elektronickom doručovaní, ktorým je zákon o e-Governmente, neustanovujú inak,

•    ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente, správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie,

•    elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente, sa považuje za doručenie do vlastných rúk,

•    doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré taktiež využíva doručovanie elektronickými prostriedkami v súlade s právnou úpravou.

Podľa § 35 ods. 1 až 3 daňového poriadku ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená. Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 24

Dokazovanie

(1) Daňový subjekt preukazuje

a)  skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b)  skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c)  vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

(6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

§ 17

Výzva na odstránenie nedostatkov
daňového priznania

(1) Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len „nedostatky daňového priznania“), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.

(2) Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, ...