Obsah a vydanie rozhodnutia obce v správnom procese

V rámci správneho procesu rozhoduje obec o právnom postavení účastníkov konania podľa platnej právnej úpravy. Pritom rozhodnutie vydané obcou v správnom konaní musí spĺňať formálne a aj obsahové náležitosti, a to obligatórne. Uvedené rozhodnutie musí byť riadne doručené všetkým účastníkom správneho konania, ktorých právne postavenie upravuje. Aké sú podstatné obsahové náležitosti?

Obsah rozhodnutia v správnom procese

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/­1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre obsah rozhodnutia v správnom procese sú jednotlivé dôkazy, ktoré správny orgán nadobudol právne súladným spôsobom.

V § 34 ods. 2 správny poriadok ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky demonštratívnym právnym výpočtom. V tomto prípade teda nejde o taxatívny právny výpočet a je možné, aby správny orgán vykonal aj iné dôkazné prostriedky, ktoré správny poriadok výslovne neustanovuje, ale ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá sa prejednáva pred správnym orgánom. Každý dôkazný prostriedok však musí byť nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom, inak správnym orgánom nemôže byť vykonaný.

Správny poriadok ustanovuje nasledovné dôkazné prostriedky:

•    Výsluch svedka,

•    znalecký posudok,

•    listinné dôkazy,

•    ohliadka,

•    čestné vyhlásenie.

Význam a právna úprava listín v správnom poriadku

Proces dokazovania je podstatným štádiom správneho konania, nakoľko vďaka nemu jednotliví účastníci správneho konania môžu preukázať pravdivosť svojich tvrdení a taktiež je možné dospieť k náležitému zisteniu predmetu správneho konania. Správne konanie je z pohľadu dôkazného konania procesným konaním, v rámci ktorého je potrebné k pojmu „dôkazný prostriedok“ pristupovať extenzívnym výkladom.

Význam listín súvisí aj s ich schopnosťou preukazovať tvrdenia v správnom konaní. V § 3 ods. 5 správny poriadok ustanovuje, že rozhodovanie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý môže byť preukázaný aj listinnými dôkaznými prostriedkami.

Správny orgán pritom musí dbať na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodovaní správneho orgánu. Uvedené ustanovenie správneho poriadku predstavuje napĺňanie princípu materiálnej pravdy a zisťovanie skutkového stavu veci na základe objektívnych aspektov dôkazného konania.

Pri zisťovaní materiálnej pravdy sú veľmi podstatnými aj listinné dôkazné prostriedky, akými sú rôzne osvedčenia, posudky, stanoviská, odporúčania a iné listiny.

Pritom všeobecné náležitosti pre každé podanie v správnom konaní, teda aj pre podanie v písomnej forme, ktoré je listinou, ustanovuje § 19 ods. 2 správneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia má každé podanie v správnom konaní, teda aj listina, obsahovať tieto náležitosti: kto podanie podáva, akej veci sa týka a čo sa podaním navrhuje. Osobitné právne predpisy však môžu ustanoviť aj iné náležitosti listiny.

V určitých prípadoch zákon ustanovuje náležitosti listiny taxatívnym právnym výpočtom, teda presným výpočtom, v určitých prípadoch je uprednostnený demonštratívny právny výpočet náležitostí listiny.

Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku platí, že pokiaľ listina neobsahuje všetky náležitosti, ktoré predpisuje právny poriadok, správny orgán pomôže účastníkovi konania tieto nedostatky odstrániť alebo ustanoví procesnú lehotu, ktorú má účastník správneho konania na opravu alebo doplnenie neúplného alebo nesprávneho podania. Taktiež upovedomí účastníka správneho konania, že v prípade, že v ustanovenej lehote neopraví nedostatky predloženého podania, správne konanie zastaví a nebude v ňom pokračovať. V kontexte uvedeného teda neplatí, že správny orgán automaticky zastaví správne konanie, keď mu príde podanie, ktoré neobsahuje všetky náležitosti podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku.

Taktiež je podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku potrebné dodržať formu ustanovenej listiny, pokiaľ ju predpisuje právny poriadok. Ide napríklad o prípady, keď sa majú použiť špecifické formuláre, ktoré ustanoví osobitná právna úprava.

Upozornenie:

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie v správnom procese sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Pokiaľ správny orgán potrebuje podklady pre správne konanie, tak na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 33 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Taktiež platí, že podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, ktorým je zákon č. 305/­2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť rešpektovaný obligatórne. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

Rozhodnutie v správnom konaní musí byť dotknutému účastníkovi správneho konania riadne doručené, aby malo právne účinky, ktoré s ním právny poriadok spája.

Podľa § 53 ods. 1 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal v konkrétnom prípade.

Právna úprava doručovania rozhodnutia v správnom konaní

Rozhodnutie v správnom konaní musí byť doručené účastníkom správneho konania do vlastných rúk, inak nenastane jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Proces doručovania písomností/­rozhodnutia fyzickej osobe

Fyzickej osobe je potrebné doručiť do vlastných rúk písomnosti, ktorých riadne a preukázané doručenie je podstatné pre riadny priebeh správneho konania. Ide predovšetkým o rozhodnutia správneho orgánu, ktorými sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach účastníkov správneho konania.

V prípade doručovania do vlastných rúk v prípade fyzickej osoby sa doručuje s doručenkou s označením „do vlastných rúk“. Písomnosť sa zásadne fyzickej osobe doručuje na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa, teda napríklad ide o adresu trvalého pobytu uvedenú v občianskom preukaze účastníka správneho konania.

Pokiaľ sa doručovateľovi nepodarí doručiť účastníkovi správneho konania písomnosť do vlastných rúk, tak zrealizuje opakované doručenie, pričom adresáta – účastníka správneho konania, upovedomí o čase a mieste doručenia písomnosti. Pokiaľ je aj opakovaný pokus o doručenie zásielky neúspešný, tak doručovateľ upovedomí účastníka správneho konania o tom, že danú písomnosť má uloženú na pošte. Pokiaľ si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Preto táto písomnosť sa bude považovať za doručenú, a to aj napriek tomu, že sa o tom adresát písomnosti nemusel dozvedieť a neprevzal si písomnosť.

Iná situácia podľa § 24 ods. 3 správneho poriadku nastane, keď doručovateľ zastihol účastníka správneho konania v mieste trvalého pobytu a tento si odmietol písomnosť určenú do vlastných rúk prevziať. V tomto prípade sa písomnosť považuje za doručenú od okamihu, keď sa jej prevzatie odoprelo, pričom na túto právnu skutočnosť musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Proces doručovania písomností/­rozhodnutia právnickej osobe

Pojem „právnická osoba“ je ustanovený v § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to taxatívnym právnym výpočtom. Ide o združenia fyzických alebo právnických osôb – napríklad obchodné spoločnosti, taktiež k právnickým osobám zaraďujeme účelové združenia majetku – sem patria nadácie, jednotky územnej samosprávy, teda obce, mestá a samosprávne kraje a v neposlednom rade aj iné subjekty, ktoré za právnické osoby označuje právna úprava – napríklad peňažné ústavy.

V prípade právnických osôb je potrebné doručovať písomnosti na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa z oficiálnej evidencie, napríklad z obchodného registra, pričom pokiaľ právnická osoba oznámila správnemu orgánu adresu na doručovanie písomností, je možné doručovať aj na túto adresu.

V prvom rade sa písomnosť adresovaná právnickej osobe doručuje do vlastných rúk osobe, ktorú právnická osoba výslovne splnomocnila na preberanie písomností. Pokiaľ právnická osoba takúto splnomocnenú osobu neustanovila, tak potom sa písomnosti určené právnickej osobe doručujú subjektu, ktorý je oprávnený za právnickú osobu konať – štatutárnemu orgánu.

Jednotlivé štatutárne orgány neustanovuje správny poriadok, ale osobitná právna úprava. Tak napríklad pokiaľ ide o právnickú osobu – obchodnú spoločnosť, tak štatutárne orgány ustanovuje zákon č. 513/­1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov podľa druhu obchodnej spoločnosti. Napríklad v prípade verejných obchodných spoločností sú štatutárnymi orgánmi všetci spoločníci, pokiaľ sa v spoločenskej zmluve neustanovuje, ktorí z nich majú oprávnenie vystupovať v právnej pozícii štatutárneho orgánu.

Pokiaľ bude pokus o doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk právnickej osobe neúspešný, tak správny poriadok neprikazuje opakované doručenie písomnosti tak, ako ustanovuje v prípade fyzickej osoby. V prípade neúspešného doručenia písomnosti sa táto vráti správnemu orgánu a od jej vrátenia sa považuje za doručenú, a to aj napriek tomu, že právnická osoba sa nemusela dozvedieť o jej doručovaní v správnom konaní.

Proces doručovania písomností/­rozhodnutia fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie

Pokiaľ je písomnosť určená do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie – živnostníkovi, tak sa zásadne doručuje na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa, pretože buď je uvedená v oficiálnej evidencii – živnostenskom registri alebo bola správnemu orgánu oznámená podnikateľom. Pokiaľ sa nepodarilo doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk živnostníkovi na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa, považuje sa takáto písomnosť za doručenú okamihom jej vrátenia správnemu orgánu a správny orgán nevykoná opakovaný pokus o jej doručenie ako v prípade fyzickej osoby. Uvedené platí aj napriek tomu, že živnostník o jej doručení nemusel mať vedomosť.

Pokiaľ majú účastníci konania určeného zástupcu pre doručovanie písomností pre celé správne konanie, tak sa písomnosti určené do vlastných rúk doručujú tomuto zástupcovi v správnom konaní.

V správnom konaní však môže byť vydaná písomnosť, ktorá ukladá účastníkovi správneho konania určitú právnu povinnosť, napríklad ku konaniu. Pritom môže ísť o rozhodnutie v správnom konaní, ktorým sa účastníkovi správneho konania ukladá právna povinnosť uhradiť finančnú čiastku niekomu inému. V tomto prípade je potrebné takéto rozhodnutie vydané v správnom konaní doručiť do vlastných rúk aj účastníkovi správneho konania, a to aj napriek tomu, že má ustanoveného zástupcu pre doručovanie v rámci celého správneho konania.

Pokiaľ si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pokiaľ ide o písomnosť, ktorú netreba doručiť výlučne účastníkovi správneho konania, ale môže ju prevziať aj iná osoba, v tomto prípade ide o obyčajné doručovanie, kde netreba použiť obálku s doručenkou do vlastných rúk adresáta – účastníka správneho konania. Pokiaľ však správny orgán potrebuje mať potvrdenie o okamihu prevzatia predmetnej písomnosti, v tom prípade je potrebné využiť obálku s doručenkou, ktorá preukazuje doručenie písomnosti.

Proces doručovania písomností/­rozhodnutia verejnou vyhláškou

Správny poriadok v § 26 taxatívne ustanovuje prípady za splnenia ktorých je možné využiť doručovanie písomností verejnou vyhláškou, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Ide o prípady, keď správny orgán nepozná účastníka správneho konania, ide o ich široký okruh, ktorý je ťažké identifikovať. Taktiež ide o prípady, keď správny orgán nemá k dispozícii informáciu o pobyte účastníka správneho konania, napríklad účastník správneho konania odcestoval mimo územia Slovenskej republiky, nemá nahlásený pobyt.

V neposlednom rade sa musí doručovanie verejnou vyhláškou uplatniť vtedy, pokiaľ tak prikazujú osobitné právne predpisy, ktoré pripúšťajú aplikáciu správneho poriadku v záujme realizácie procesov podľa tohto osobitného zákona v konkrétnom rozsahu. V kontexte uvedeného teda platí, že pokiaľ je správnemu orgánu známy trvalý pobyt účastníka správneho konania, musí využiť najprv doručovanie na adresu trvalého pobytu tohto účastníka správneho konania.

Uvedené doručovanie verejnou vyhláškou sa realizuje tak, že správny orgán vyvesí písomnosť na svojej úradnej tabuli, pričom uplynutím 15 dní od okamihu vyvesenia tejto písomnosti sa táto považuje za doručenú adresátovi. Taktiež využíva správny orgán aj iné možnosti doručenia verejnou vyhláškou spôsobom, ktorý je v mieste obvyklým, napríklad prostredníctvom miestnej tlače, rozhlasu, vyvesením písomnosti v sídle správneho orgánu podľa miesta predmetu správneho konania. Rovnako je možné využiť aj cestu internetu.

Pri zverejňovaní písomnosti je potrebné v plnom rozsahu rešpektovať ochranu osobných údajov účastníka správneho konania a teda predovšetkým nezverejniť osobné údaje, ktoré právny poriadok chráni, prípadne ich zverejnenie vylučuje.

RADA!

•    Rozhodnutie v správnom konaní musí spĺňať predpoklady dané právom.

•    Pokiaľ ide o obsah, musí mať výrok, odôvodnenie a poučenie.

•    Pokiaľ ide o formálne aspekty, musí byť riadne doručené v danom prípade.

•    Splnenie predpokladov je nevyhnutné pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia.

•    Inak sa nemožno domáhať, aby nastali aj právne následky vydania takéhoto rozhodnutia.

•    Splnenie predpokladov musí byť kumulatívne v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

§ 24 zákona č. 71/1967 Zb.

(1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

(4) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

§ 47 zákona č. 71/1967 Zb.
citácia na strane 73

Náležitosti rozhodnutia

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti...