Obmedzenie platieb v hotovosti

Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, kreatívnemu účtovníctvu na konci účtovného a zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad má zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie vie koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie.

Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobovali umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavovali fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby neprebehli alebo boli príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur (fikcia zaplatenia), pričom posledný článok reťazca uplatňoval vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe plánu, v ktorom sa vymedzil podrobný harmonogram postupných krokov na prijatie účinných opatrení proti daňovým podvodom a únikom. Stanovená bola zodpovednosť za ich plnenie s cieľom zabezpečiť vytvorenie nevyhnutných podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a spravodlivého ekonomického prostredia.

V rámci druhej etapy boja proti daňovým podvodom bolo ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa prijaté aj opatrenie pripraviť legislatívnu úpravu, na základe ktorej by sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit.

V Slovenskej republike bol identifikovaný pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, kreatívnemu účtovníctvu na konci účtovného a zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje.

Daňový úrad má zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie vie koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobovali umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavovali fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby neprebehli alebo boli príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur (fikcia zaplatenia), pričom posledný článok reťazca uplatňoval vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

V praxi sa množili prípady zneužívania mechanizmu dane pri neexistencii zdaniteľného plnenia, pri službách išlo najčastejšie o sprostredkovanie, poradenské a právne služby, marketingové služby, pri ktorých bolo problematické zisťovať ich skutočné poskytnutie, pričom často išlo aj o fiktívny tovar.

Okrem fiktívnych plnení veľakrát išlo o prípady, kedy tovar fyzicky existoval, ale cena za tento tovar bola vysoko nadhodnotená, resp. ten istý tovar sa fakturoval viackrát. Ako už bolo uvedené – nadväzne na fiktívne, resp. nadhodnotené plnenia, boli vyhotovované daňové doklady a doklady o zaplatení dane v hotovosti a následkom bolo neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane zo štátneho rozpočtu.

Prax ukázala že fiktívne faktúry za fiktívny alebo nadhodnotený tovar skrývali aj platby za nelegálnu prácu najmä v stavebníctve, v reštauračných službách, ale aj úplatky a provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie. Pri vykazovaní úhrad v hotovosti právne predpisy neumožňovali spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí. Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi fyzickými osobami navzájom a medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, zahŕňajú jednak podnikatelia (právnické osoby a fyzické osoby) a zároveň aj fyzické osoby nepodnikatelia. Dôvodom bolo napríklad stransparentnenie príjmov plynúcich z prenájmu medzi fyzickými osobami alebo pri uľahčení dokazovania napr. na súde pri problémoch s uznaním pôžičiek medzi fyzickými osobami. Ďalej možno uviesť prípad, kedy daňové subjekty nemali dostatok finančných prostriedkov na účte v banke, ale neustále dotovali v hotovosti pokladňu vysokými vkladmi. Aby mohli hotovostné platby zrealizovať; tieto vklady preukazovali v mnohých prípadoch zmluvami s tichými spoločníkmi, ktorými boli fyzické osoby z radov sociálne slabej vrstvy spoločnosti, u ktorých bolo vylúčené, aby disponovali sumami vo výške stoviek tisíc eur, ktorými sa ako tichí spoločníci mali podieľať na podnikaní daňového subjektu.

Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dalo predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit bolo možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.

Základné zásady zákona

V nadväznosti na vyššie uvedené sa týmto zákonom ustanovilo

–   zakázať platbu v hotovosti nad 5 000 eur, pričom tento limit bol zvýšený až na 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom; platbu, ktorá prevyšovala príslušný limit, bola povinnosť vykonať bezhotovostne, pričom sa tento zákaz vzťahoval na všetky fyzické a právnické osoby na území SR, bez ohľadu na právny dôvod takejto platby a limit sa vzťahoval na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu,

–   uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súviseli s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca mali v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania,

–   uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, kedy bol stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t. j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona a kedy bol pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, zmenárenská činnosť,

–   určiť sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie tohto zákona.

Zákon má v zásade negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva.

Aktuálne zmeny

Niektoré platby nesmú podnikatelia a nepodnikatelia realizovať v hotovosti.

Zákaz vykonávať niektoré hotovostné platby prevyšujúce určitú hranicu vyplýva zo zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“), ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2013. Snahou zákona bolo obmedziť platby v hotovosti s cieľom zabrániť fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových pokladničných dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov. Vďaka nižšiemu počtu hotovostných platieb získavajú daňové úrady lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a podozrivých operáciách.

S účinnosťou od 1. 7. 2023 dochádza k zjednoteniu limitu na platby v hotovosti pre všetky fyzické aj právnické osoby. Vyplýva to z novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorej sa po novom (jednotne) zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur. Dôvodom novely je podľa predkladateľov skutočnosť, že eliminácia daňových podvodov sa obmedzením platieb v hotovosti nenaplnila a limit 5 000 eur už nie je v súčasnosti v porovnaní s rokom 2013 postačujúci. Do konca júna 2023 bol limit na platby v hotovosti rôzny pre nepodnikateľov a podnikateľov. Po novom sa teda limit na platby v hotovosti zjednotil a bude sa vzťahovať aj na dobrovoľné dražby s cieľom zamedziť praniu špinavých peňazí.

Okrem tejto novely Národná rada SR dňa 15. 6. 2023 schválila zmenu ústavy, ktorá od 1. 7. 2023 zaručuje hotovosť ako zákonné platidlo za nákup tovarov a poskytnutie služieb (v rámci limitov, ktoré upravuje zákon o obmedzení platieb v hotovosti).

Nový limit na platby v hotovosti

Za platbu v hotovosti sa rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. Platba vykonaná v inej mene sa prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti sa vzťahuje na platby medzi:

•    podnikateľmi – fyzickými osobami (napr. živnostník, tlmočník, advokát) aj právnickými osobami (napr. s.r.o., a.s.),

•    fyzickými osobami – nepodnikateľmi,

•    kombináciou predchádzajúcich [napr. medzi nepodnikateľom (občanom) a s.r.o.].

Zmena sumy limitu na platby v hotovosti je predmetom novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti od 1. 7. 2023.

Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť (napr. živnostník), inú samostatnú zárobkovú činnosť (napr. tlmočník, advokát), právnická osoba (napr. s.r.o., a.s.) alebo nepodnikateľ, platba v hotovosti nesmie od 1. 7. 2023 presiahnuť sumu 15 000 eur. V prípade, ak platba prevyšuje uvedenú hodnotu, je nutné ju vykonať výlučne bezhotovostne (napr. prevodom z jedného bankového účtu na druhý).

Podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú vybrané služby, pričom tržby prijímajú v hotovosti alebo inými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, sú povinní používať eKasu, teda online registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu.

Výnimky zo zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa vzťahujú na nasledovné prípady:

•    pri poskytovaní platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku (vloženie hotovosti na účet, výber hotovosti z účtu, zloženie hotovosti k hotovostnému prevodu alebo vyplatenie hotovosti v dôsledku hotovostného prevodu),

•    pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,

•    pri spracovávaní bankoviek a mincí,

•    pri preprave bankoviek a mincí,

•    pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí, vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska,

•    pri správe daní,

•    v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov,

•    v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s úschovou peňazí, pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia,

•    v cudzine, ak platba v hotovosti súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia SR so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov SR, so zabezpečovaním plnenia úloh MV SR pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce, alebo ak právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti,

•    pri plnení úloh podľa zákona o Vojenskom spravodajstve a Slovenskou informačnou službou,

•    pri výkone sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,

•    v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností,

•    ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon zmenkový a šekový, Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách, a pod.).

Na platby v hotovosti sa podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti nevzťahuje zákaz ani v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Hoci už dvakrát bola v parlamente predložená novela, ktorá by výnimku v čase mimoriadnej situácie zrušila, zatiaľ stále platí, nakoľko schválená dostatočným počtom poslancov nebola. Platba platobnou či kreditnou kartou alebo platba vykonaná za dodanie tovaru na dobierku sa nepovažuje za platbu v hotovosti.

Upozornenie

Zákon o obmedzení platieb sa vzťahuje aj na platby pôžičiek, plnenie záväzkov, vklady spoločníkov do základného imania, vyplácanie podielov na zisku, platby záloh a preddavkov a pod.

Platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu – posudzovanie

Obmedzenie je viazané vždy na súčet hodnôt platieb jedného právneho vzťahu, napr. na základe uzavretej zmluvy alebo na základe faktúry. Ak na základe jedného právneho vzťahu dochádza k čiastkovým platbám, celkovou hodnotou platby je súčet týchto čiastkových platieb. Ak celková hodnota platby z jedného právneho vzťahu presiahne sumu 15 000 eur, nie je možné uskutočniť ani čiastkovú platbu v hotovosti. Obmedzenie je viazané vždy na súčet hodnôt platieb jedného právneho vzťahu.

Špecifické situácie

Ak odovzdávajúceho zastupuje jeho zákonný zástupca, opatrovník, prokurista, splnomocnený zástupca alebo zamestnanec oprávnený na odovzdávanie bankoviek a mincí, platba sa posudzuje tak, akoby ju odovzdal zastupovaný.

Ak platba medzi odovzdávajúcim a príjemcom prebieha prostredníctvom sprostredkovateľa, tento sprostredkovateľ vystupuje buď ako odovzdávajúci alebo ako príjemca a vzťahujú sa naňho limity na platby v hotovosti podľa aktuálne platného zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

Obmedzenie platieb v hotovosti sa vzťahuje aj na platby vykonané v cudzine, ak súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky a ak odovzdávajúci alebo príjemca platby má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

Pokiaľ dôjde k dodaniu tovaru alebo služby pre zahraničného odberateľa na území SR, slovenský podnikateľ nesmie prevziať platbu v hotovosti nad 15 000 eur bez ohľadu na to, kde bude platba vykonaná. Uvedené platí aj v opačnom prípade, ak slovenský odberateľ obstará tovar alebo služby od zahraničného dodávateľa na území SR, nemôže odovzdať hotovosť prevyšujúcu 15 000 eur, aj keď by bola platba realizovaná v zahraničí.

Sankcie

Ak dôjde k porušeniu zákona zo strany fyzickej osoby – nepodnikateľa, bude jej uložená pokuta za priestupok do 10 000 eur.

Ak dôjde k porušeniu zákona fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, bude jej uložená pokuta za správny delikt do 150 000 eur.

Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

Ing. Lukáš Fudák

§ 1 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

Tento zákon upravuje podmienky zákazu vykonávať niektoré platby v hotovosti.

§ 2 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

Na účely tohto zákona sa platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.

§ 3 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

Bankovky alebo mince, ktoré niekto odovzdal v súvislosti s tým, že zastupuje iného ako jeho zákonný zástupca, opatrovník, prokurista, splnomocnený zástupca alebo zamestnanec oprávnený na odovzdávanie bankoviek a mincí, sa posudzujú akoby ich odovzdal zastupovaný.

§ 4 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur.

§ 5 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

Ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

§ 6 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

(1) Hodnotou platby v hotovosti v inej mene, ako je mena euro, je nominálna hodnota bankoviek a mincí prepočítaná na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

(2) Hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu.

§ 7 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

(1) Zákaz podľa § 4 sa vzťahuje aj na odovzdanie hotovosti v cudzine odovzdávajúcim, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, ak odovzdávajúci má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

(2) Zákaz podľa § 4 sa vzťahuje aj na prijatie hotovosti v cudzine príjemcom, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, ak príjemca má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak § 8 písm. j) neustanovuje inak.

§ 8 zákona č. 394/2012 Z. z.
citácia na strane 67

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté

a) pri poskytovaní platobných služieb,¹) poštových služieb²) a poštového platobného styku,²)

b) pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,³)

c) pri spracovávaní bankoviek a mincí,⁴)

d) pri preprave bankoviek a mincí,⁵)

e) pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska,

f)  pri správe daní,⁶)

g) v súvislosti s uplatňovaním...