Obedňajšia prestávka

Dobou odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. Zákonník práce ako dobu odpočinku upravuje prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni, dni pracovného pokoja a dovolenku. Z hľadiska podstaty pracovnoprávneho vzťahu ako základného druhu ekonomickej aktivity fyzickej osoby formou závislej činnosti môžeme prestávku v práci všeobecne charakterizovať ako istý časový úsek v rámci pracovnej zmeny, počas ktorého zamestnanec nie je povinný vykonávať prácu a počas ktorého zamestnávateľ nie je oprávnený výkon práce od zamestnanca požadovať.

Pracovný čas sa zásadne určuje v rozsahu týždenného pracovného času, pričom pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, pokiaľ Zákonník práce neustanovuje inak.

Týždenný pracovný čas sa ustanovuje všeobecne a špecificky. Technickou otázkou súvisiacou s určením fondu pracovného času je jeho rozvrhovanie, t.j. určenie pre zamestnanca platného režimu, v ktorom je povinný fond pracovného času naplniť. Na tieto účely možno rozlišovať v zásade dva formy pracovných režimov – rovnomerné rozvrhnutie pracovného času a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. V rámci rovnomerného, ako aj nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času rozlišujeme uplatnenie pevného pracovného času a pružného pracovného času.

OBEDŇAJŠIA PRESTÁVKA je najkratšou dobou odpočinku, ktorú Zákonník práce upravuje. Neoznačuje ju však presne týmto pojmom, ktorý je skôr pojmom hovorovým, ale Zákonník práce hovorí o prestávkach v práci (ust. § 91). V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie najmenej v rozsahu 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

Zákonník práce rozlišuje poskytnutie prestávky na odpočinok a jedenie podľa toho, či ide o plnoletého zamestnanca alebo mladistvého zamestnanca. Zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov (plnoletému zamestnancovi) musí zamestnávateľ poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie najmenej v zákonom stanovenom rozsahu, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín. Mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov) poskytne zamestnávateľ prestávku na odpočinok a jedenie minimálne v zákonnom stanovenom rozsahu, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4,5 hodiny.

Zamestnávateľ je viazaný povinnosťou poskytnúť zamestnancovi jednak prestávku na odpočinok a jednak prestávku na jedenie. Poskytnutie týchto prestávok je konštruované kumulatívne, čo znamená, že tieto prestávky sa vzájomne zlučujú. Zamestnávateľ nie je povinný prestávku na odpočinok a prestávku na jedenie rozlišovať, teda poskytnúť jednu prestávku na odpočinok a druhú prestávku na jedenie. Zamestnávateľom poskytnutú prestávku na odpočinok má zamestnanec možnosť využiť na jedenie, ale nie je povinný tak urobiť. Na druhej strane zamestnanec ale nie je oprávnený nárokovať si poskytnutie ďalšej prestávky na jedenie, ak na tento účel nevyužil zamestnávateľom poskytnutú prestávku na odpočinok.

Zákonník práce určuje, že prestávka na odpočinok a jedenie sa nezapočítava do pracovného času. Výnimku predstavuje prestávka v práci na odpočinok a jedenie poskytovaná z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanci pri práci podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v z.n.p. alebo zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov), ktorá sa do pracovného času zamestnanca započítava.

Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku pracovnej zmeny a ani na konci pracovnej zmeny. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby zamestnanec využil túto prestávku tak, že nastúpi oneskorene na pracovnú zmenu alebo skončí pracovnú zmenu predčasne. Zamestnanec si teda nemôže určiť bez vedomosti zamestnávateľa prestávku na odpočinok a jedenie na úkor času, v ktorom je povinný vykonávať prácu.

Podrobnejšie podmienky určenia prestávky v práci na odpočinok a jedenie, a to predovšetkým s prihliadnutím na psychickú a fyzickú náročnosť práce, dohodne zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Keďže Zákonník práce striktne neurčuje, že prestávka na odpočinok a jedenie musí byť presne 30 minút, ale určuje len minimálny rozsah tejto prestávky, má zamestnávateľ možnosť dohodnúť so zástupcami zamestnancov predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie.

Okrem už uvedeného, Zákonník práce ukladá v rámci poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie zamestnávateľovi ešte jednu dôležitú povinnosť. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie, a to v písomnej forme. Uvedené neznamená, že zamestnávateľ musí každému svojmu zamestnancovi individuálne oznamovať svoje rozhodnutie o začiatku a konci prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej dĺžky. Rozhodnutie o začiatku, konci a dĺžky danej prestávky oznamuje zamestnávateľ na mieste, ktoré je zamestnancom bežne prístupné. Teda spravidla na mieste nachádzajúcom sa v priestoroch, ktoré zamestnávateľ využíva na svoju činnosť a v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu, resp. v ktorých sa v rámci plnenia pracovných povinností alebo v súvislosti s nimi zdržiavajú.

S rozvrhnutím obedňajšej prestávky je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca najmenej týždeň vopred, ešte pred začiatkom prvej pracovnej zmeny v danom týždni.

EVIDENCIA ROZVRHNUTIA PRACOVNÉHO ČASU. Zákonník práce na účely jednoznačnosti vyjadrenia povinností zamestnávateľa v súvislosti s vytvorením podmienok na jeho kontrolu osobitne ustanovuje povinnosť viesť evidenciu všetkých skutočností súvisiacich s rozvrhovaním pracovného času (ust. § 99). Evidenciou je potrebné rozumieť jednak evidenciu pracovného času všeobecne a jednak osobitne evidenciu rozvrhnutia a celkového rozsahu práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca.

Zákonník práce osobitne neustanovuje formu vedenia evidencia, preto je potrebné rešpektovať ako evidenciu písomnú, tak aj evidenciu v elektronickej podobe, ale aj vo forme jednoduchej registrácie zo strany zamestnávateľa.

Každý zamestnávateľ by mal mať záujem na vedení riadnej evidencie, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať svoje práva, a to prípadne aj na účely účinnej obrany alebo žaloby na súde. Na kontrolu plnenia uvedenej povinnosti sú oprávnené orgány inšpekcie práce, konkrétne príslušné inšpektoráty práce.

Zákonník práce v rámci uvedeného ustanovenia vyslovene nemenuje aj evidenciu obedňajšej prestávky, čo ale neznamená, že nie je potrebné viesť takúto evidenciu. Na evidenciu obedňajšej prestávky je možné použiť ust. § 99 Zákonníka práce analogicky. Preto môže viesť evidenciu obedňajšej prestávky zamestnávateľ v písomnej forme, v elektronickej forme, alebo v podobe jednoduchej registrácie. Dôležité je, aby z danej evidencie bolo zrejmé, kedy zamestnanec nastúpil na obedňajšiu prestávku a kedy obedňajšiu prestávku ukončil. Uvedené má význam  predovšetkým v tých prípadoch, keď zamestnávateľ neposkytuje stravovanie zamestnancom priamo na pracovisku, ale zamestnanci sa stravujú mimo priestorov zamestnávateľa, a to predovšetkým z dôvodu, aby mal zamestnávateľ prehľad o pohybe svojich zamestnancov.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová

§ 91 zákona č. 311/2001 Z. z.
cit. na strane 24

Prestávky v práci

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30   minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

(2) Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.

(3) Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90.

(4) Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.

(5) Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

(6) Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.

§ 99 zákona č. 311/2001 Z. z.

Evidencia

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.