Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
s komentárom   (Ing. Juraj Zachar)

 

Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodno-záväzkové vzťahy a iné vzťahy, ktoré s podnikaním súvisia a považujeme ho za najvyšší prameň obchodného práva v Slovenskej republike. Obchodné právo ako osobitná časť súkromného práva predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú právne postavenie podnikateľov a vzťahy, do ktorých podnikatelia navzájom vstupujú v rámci podnikateľskej činnosti.

 

 

ZÁKON č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník

v znení

zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 249/1994 Z. z., zákona č. 106/1995 Z. z., zákona č. 171/1995 Z. z., zákona č. 58/1996 Z. z., zákona č. 317/1996 Z. z., zákona č. 373/1996 Z. z., zákona č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999  Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 500/2001 Z. z., zákona č. 426/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z. zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 315/2005 Z. z., zákona č. 19/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 429/2008 Z. z., zákona č. 454/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 193/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 197/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 9/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 519/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 407/2022 Z. z., zákona č. 8/2023 Z. z. a zákona č. 309/2023 Z. z.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

DIEL I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Rozsah pôsobnosti

(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Komentár k § 1

Znenie ustanovenia § 1 patrí do všeobecných ustanovení prvej časti zákona a vymedzuje rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka. Pod rozsahom pôsobnosti Obchodného zákonníka si môžeme predstaviť oblasť, ktorou sa uvedený právny predpis zaoberá a ktoré oblasti a vzťahy upravuje.

Uvedené ustanovenie pozostáva z dvoch samostatných odsekov.

K pôsobnosti tohto zákona podľa ods. 1 patrí predovšetkým úprava postavenia podnikateľov, úprava niektorých vzťahov, ktoré s podnikaním súvisia a úprava obchodno-záväzkových vzťahov. Okrem Obchodného zákonníka upravujú postavenie podnikateľov a ich vzťahov aj ďalšie právne predpisy, ktoré s týmto zákonom bezprostredne súvisia. Ide hlavne o právne predpisy z oblasti občianskeho práva (vzťah je vyjadrený v ods. 2) a verejného práva. Úprava podnikania a právne postavenie podnikateľov je upravené napríklad v živnostenskom zákone, v zákone o obchodnom registri a v iných.

 

Základné pramene obchodného práva

–   Obchodný zákonník,

–   Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý predstavuje všeobecný a zároveň subsidiárny základ obchodného práva,

–   Zákon o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb. (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

–   Zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

–   zákony upravujúce oblasť cenných papierov. Pretože ide o problematiku mimo obchodného práva, predstavujú tieto zákony ucelenú a samostatnú problematiku, ktorá je aj napriek tomu považovaná za prameň obchodného práva. Ide o zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákon č. 191/1950 Z. z. zmenkový a šekový zákon, zákon č. 520/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/2001 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Uvedené právne predpisy majú významnú väzbu na obchodné právo.

 

Ďalšie významné pramene obchodného práva

–   zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon v znení neskorších zmien a doplnkov,

–   zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon,

–   zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách.

 

Podobných zákonov dôležitých v oblasti obchodného práva je ešte oveľa viac, pričom si treba všímať najmä súvislosti, ktoré sa spájajú so základnou skupinou noriem vytvárajúcich jadro obchodného práva.

Ako sme už uviedli, Obchodný zákonník súvisí s právnym predpisom, ktorým je Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.). Vzťah týchto dvoch zákonov je vyjadrený v znení ods. 2. To znamená, že ak nebude možné niektoré otázky riešiť pomocou špeciálneho právneho predpisu, ktorým je Obchodný zákonník, budú sa riešiť podľa právneho predpisu z oblasti občianskeho práva (Občiansky zákonník). Týka sa to hlavne otázok vlastníckeho práva či bezdôvodného obohatenia.

V prípade, že sa neriešiteľné otázky nedajú riešiť alebo sa na ne nedajú aplikovať ustanovenia právnych predpisov z oblasti občianskeho práva, aplikujú sa na ne obchodné zvyklosti.

 

Obchodná zvyklosť

Obchodnú zvyklosť môžeme chápať ako určité pravidlo správania, ktoré je vžité a všeobecne zachovávané v obchodnej praxi, resp. v príslušnom obchodnom odvetví. Obchodné zvyklosti vznikajú a formujú sa mimo normotvornej činnosti štátnych orgánov. Normatívny charakter odvodzujú od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú.

Obchodnými zvyklosťami sú určité štandardizované postupy vykonávania podnikateľskej činnosti, ktoré sa zachovávajú v príslušnom obchodnom odvetví, pričom nesmú byť v rozpore s obsahom zmluvy alebo dikciou zákona. Každé obchodné odvetvie si môže vybudovať súbor vlastných obchodných zvyklostí. Obchodné zvyklosti sú neformálne a mali by byť všeobecne uznávané podnikateľmi v konkrétnom obchodnom odvetví.

Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa pritom použijú prednostne pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Z toho vyplýva, že obchodné zvyklosti majú v takom prípade prioritu pred dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Rešpektuje sa povaha obchodných zvyklostí, ktorých vážnosť je navyše znásobená začlenením do klauzúl zmluvy. To neplatí ohľadne kogentných ustanovení kódexu obchodného práva. Tie majú donucovaciu povahu a ani obchodné zvyklosti im nesmú odporovať, lebo by sa tým dostávali do konfliktnej pozície s dikciou zákona.

Pod pojem obchodné zvyklosti možno podradiť napríklad memorandum o porozumení, ktoré sa uzatvára v prípade fúzií spoločností alebo preberania spoločností navzájom. Firma, o ktorú má kupujúci záujem, podpíše memorandum o porozumení s potenciálnym investorom. Následne po podpísaní memoranda môže, ale nemusí, nasledovať kúpno-predajná zmluva. Obsahom memoranda býva zvyčajne aj záväzok mlčanlivosti. Vo fáze obchodných rokovaní nemožno totiž úplne vylúčiť skutočnosť, že jedna zo strán sa dozvie utajované dôverné skutočnosti o druhej zmluvnej strane. Ak by sa pritom tieto informácie, ktoré často spadajú pod inštitút obchodného tajomstva, stali bežne dostupnými, mohlo by to dotknutú firmu na trhu výrazne poškodiť.

V SR sa obchodné zvyklosti stále vyvíjajú. Základnou črtou ekonomiky je transformačný proces. Pomerne často dochádza k prevzatiu obchodných zvyklostí z cudzozemska. Vznik niektorých obchodných zvyklostí však úzko súvisí aj s napredovaním infokomunikačných technológií. Ako príklad môže poslúžiť elektronický podpis a internetové obchodovanie, ktoré prežíva dynamický rozmach.

V prípade, ak sa ani obchodné zvyklosti nedajú aplikovať na niektoré otázky a problémy, použijú sa zásady, na ktorých spočíva Obchodný zákonník ako taký. Uvedené zásady sú ďalším prameňom Obchodného zákonníka, na ktorom spočíva obchodné právo.

 

Všeobecne ide o tieto zásady:

–   zásada slobodného nadobúdania majetku a ochrany vlastníckeho práva ako základného predpokladu rozvoja trhovej ekonomiky, spolu s ochranou dedičských práv, ktoré sú východiskom motivácie podnikateľských subjektov,

–   zásada slobody podnikania,

–   zásada zmluvnej slobody,

–   zásada záväznosti uzavretých zmlúv,

–   zásada slobodnej súťaže,

–   zásada poctivého obchodného styku a dodržiavania dobrých mravov.

§ 2

Podnikanie

(1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

(3) Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.

(4) Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

(5) Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 2

V znení tohto ustanovenia právny predpis definuje podnikanie a podnikateľa na účely znenia tohto právneho predpisu a na účely obchodného práva. Uvedený pojem podnikanie je jedným z najviac používaných pojmov tohto právneho predpisu. Medzi ďalšie pojmy, ktoré sú v odsekoch 1 – 5 definované, patrí sídlo právnickej osoby, adresa a bydlisko fyzickej osoby.

S podobnou definíciou podnikania sa môžeme stretnúť aj v znení živnostenského zákona, podľa ktorého sa podnikanie vykonáva na základe živnostenského oprávnenia.

V odseku 1 je vymedzená definícia pojmu podnikanie. Pod podnikaním si môžeme predstaviť určitú sústavnú činnosť, ktorá je vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

 

Merateľný pozitívny sociálny vplyv

Do legislatívy bol doplnený s účinnosťou nového zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý ustanovuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálne podniky, organizácie sektora sociálnej ekonomiky, poskytovanie podpory pre podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky a vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky a štátnu správu v oblasti sociálnej ekonomiky. Pozitívnym sociálnym vplyvom na účely tohto zákona je napĺňanie verejného záujmu alebo komunitného záujmu. Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania, ktorý, ak zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa, časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ, ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby. Sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je registrovaným sociálnym podnikom.

 

Podnikanie

Ako sme už uviedli, podnikanie je sústavná činnosť. To znamená, že v žiadnom prípade nejde o činnosť čisto náhodnú alebo vykonávanú zriedkavo. Podnikanie sa vykonáva samostatne a výhradne podnikateľom. To znamená že podnikanie sa za každých okolností vykonáva na základe živnostenského oprávnenia (pozri zákon č. 455/1991 Zb.) podnikateľom, ktorý je vykonávateľom podnikania. Pojem podnikateľ je definovaný v ods. 2, pričom platí, že ten kto sa nazýva podnikateľom, musí spĺňať všetky podmienky podnikateľa. Podnikateľ vykonáva podnikanie vo vlastnom mene a najväčším cieľom jeho podnikateľskej činnosti a aktivít je dosahovanie zisku.

 

Podnikateľ

Ako sme už spomenuli, v znení odsek 2 je definovaný a vymedzený pojem podnikateľ na účely obchodného práva. Obchodný zákonník za podnikateľa považuje osobu, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa (spravidla) podnikateľov, najmä ich obchodné meno a právna forma. Zapisujú sa údaje ako obchodné meno, miesto podnikania, predmet podnikania, právna forma podnikania, identifikačné číslo, osoby riadiace spoločnosť a aktuálny stav spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra je možné overiť, či právnická osoba existuje a môže slúžiť ako základ pre posúdenie, či je vhodné s ňou obchodovať (napr. usúdiť či nie je v stave pred zánikom). Pozri § 27 Obchodného zákonníka a zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.

Obchodný zákonník považuje za podnikateľa aj osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Pozri zákon č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon.

 

Živnostenské oprávnenie

Ide o oprávnenie prevádzkovať živnosť. Oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj:

•    pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46 živnostenského zákona.

 

Preukazom živnostenského oprávnenia je:

a)  živnostenský list, do vydania živnostenského listu rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením,

b)  výpis zo živnostenského registra.

Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon. Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky. Rozsah živnostenského oprávnenia sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti. Živnostenské oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie na cestnú dopravu nákladu a osôb súvisiacu s vykonávaním živnosti. Zánik živnostenského oprávnenie je upravený v § 57 a 58 Živnostenského zákona.

 

Osoby, ktoré podnikajú podľa iného než živnostenského oprávnenia

Obchodný zákonník považuje za podnikateľa osobu, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzickú osobu, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Osoby, ktoré podnikajú podľa iného než živnostenského oprávnenia, sú predovšetkým notári, advokáti, tlmočníci, prekladatelia, znalci, lekári atď. tzv. slobodné povolanie. Väčšina slobodných povolaní podlieha kvalitatívnym obmedzeniam vstupu do povolania. Zahŕňajú minimálny stupeň dosiahnutého vzdelania, profesijné skúšky a minimálnu dobu odbornej praxe. Okrem toho existuje v rámci slobodných povolaní taktiež povinná registrácia alebo členstvo v profesijných organizáciách (komorách). Výkon slobodného povolania v akejkoľvek forme je úzko viazaný na osobu podnikateľa. Výraznou charakteristikou slobodného povolania je aj príprava na tento druh povolania, ktorá obvykle vyžaduje rozsiahle štúdium, obvykle ukončené štátom akceptovaným diplomom alebo certifikátom. Štatistický úrad SR eviduje príslušníkov slobodných povolaní ako fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Pojem slobodné povolanie je v praxi rozšírené označenie, no napriek tomu nie je v žiadnom právnom predpise SR jednoznačne definované.

Osobu, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie, upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Ide hlavne o samostatne hospodáriacich roľníkov. Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (samostatne hospodáriaci roľník), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, sa podľa spomenutého zákona o súkromnom podnikaní občanov rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie, alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty. Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Medzi podnikateľov patria podľa Obchodného zákonníka aj zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí.

Sídlo právnickej osoby

V odseku 3 je definovaný ďalší pojem, ktorým je sídlo právnickej osoby. V obchodnom registri, v živnostenskom registri prípadne v inej evidencii musí byť zapísané sídlo alebo miesto podnikania právnickej osoby. K zapísanému sídlu či miestu podnikania musí preukázať právnická osoba alebo fyzická osoba vlastnícke alebo užívacie práva, to znamená že sídlo alebo miesto jej podnikania sa viaže na uvedené právo. Užívacie právo nemôže uvedenú skutočnosť, že je sídlom alebo miestom podnikania, vylučovať. Takisto musí právnická osoba alebo fyzická osoba disponovať súhlasom vlastníka nehnuteľnosti v prípade, ak podnikajúca osoba vlastníkom nie je. Uvedené sa do znenia tohto ustanovenia doplnilo najmä preto, lebo v praxi dochádzalo k prípadom, keď právnické osoby alebo fyzické osoby zaregistrovali svoje sídlo alebo miesto podnikania na adrese, ktorá patrila inej osobe bez jej vedomia. Listina, ktorá to preukazuje, sa prikladá k zápisu do registra.

Definícia sídla platí v znení zákona od 1. 10. 2004. Do zákona túto definíciu zaviedla novela zákona č. 432/2004 Z. z. Podľa dôvodovej správy uvedené doplnenie reagovalo na potrebu zohľadniť v našom právnom poriadku koncepciu sídla obchodnej spoločnosti, takým spôsobom, ktorý by zohľadňoval jednak najnovšiu judikatúru Európskeho súdneho dvora (ECJ) vzťahujúcu sa k výkladu článkov 43 a 48 Zmluvy o EÚ týkajúcich sa slobody usádzania v rámci EÚ (napr. rozhodnutia ECJ vo veci Überseering a Inspire Art), jednak návrh štrnástej obchodnej smernice Rady o prenesení registrovaného sídla obchodnej spoločnosti z jedného členského štátu do iného členského štátu, ktoré vychádzajú z dôsledného rozdelenia tzv. registrovaného sídla, teda sídla zapísaného v obchodnom registri toho ktorého štátu a sídla faktického (alebo ústredia riadenia) obchodnej spoločnosti ako miesta, z ktorého sa skutočne riadi činnosť podnikateľského subjektu a predpokladajú ich vzájomne nezávislú a v zásade neobmedzenú mobilitu v rámci územia členských štátov EÚ.

Koncepcia sídla obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka, ktorá vychádza predpokladu totožnosti faktického a registrovaného sídla spoločnosti, pričom opačný prípad indikuje ako protiprávny stav, v tej dobe neumožňoval adekvátnym spôsobom reagovať na vývoj, ktorý prebiehal v rámci práva Európskej únie vo vzťahu k výkladu kľúčových článkov Zmluvy o EÚ (konkrétne článkov 43 a 48), ktoré sa týkajú problematiky odstraňovania prekážok slobody podnikania právnických osôb (konkrétne slobody usádzania sa) ako základného predpokladu fungovania jednotného trhu Európskej únie.

V zmysle článku 43 Zmluvy platí, že „spoločnosti alebo firmy založené podľa práva jedného členského štátu, ktoré majú svoje registrované sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto činnosti v rámci Spoločenstva, majú vo vzťahu k slobode usádzania sa nárok na uplatňovanie rovnakého právneho režimu ako fyzické osoby, ktoré sú občanmi niektorého z členských štátov“.

Predmetné ustanovenie Zmluvy je okrem iného vyjadrením princípu, že pre fungovanie jednotného vnútorného trhu EÚ je nevyhnutné, aby obchodné spoločnosti, ktoré boli založené podľa práva jedného členského štátu, mohli v plnej miere využívať právo slobodne sa usadiť v ktoromkoľvek štáte Európskej únie.

Súčasťou tohto práva – ako to vyplýva z najnovších rozhodnutí Európskeho súdneho dvora – je aj právo preniesť svoje faktické sídlo v prípade, že sa činnosť spoločnosti v priebehu času skoncentruje na území iného členského štátu ako je členský štát, na ktorého území došlo k založeniu spoločnosti (a zápisu spoločnosti do príslušného registra spoločností) bez toho, aby to nevyhnutne znamenalo povinnosť spoločnosti (vyplývajúcu z právneho poriadku prijímajúceho štátu) zmeniť svoju „národnosť“, tzn. rekonštituovať sa podľa práva štátu nového faktického sídla za tým účelom, aby bola bez pochybností uznaná jej právna subjektivita.

Poznámka

Novela zákona č. 390/2019 Z. z. od 1. 10. 2020 priniesla zmenu v § 2 ods. 3. Uvedená právna úprava vychádzala z povinnosti preukazovať pri zápise do obchodného registra oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti, na ktorej je situované sídlo, resp. miesto podnikania. Vzhľadom na podnety z aplikačnej praxe súdov sa pridala podmienka úradne osvedčeného podpisu vlastníka nehnuteľnosti alebo nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov na udelenom súhlase. Súhlas samozrejme nemá zmysel vyžadovať, ak je samotná spoločnosť vlastníkom nehnuteľnosti.

Súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov bol do úpravy doplnený na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov; v tejto súvislosti však je možné konštatovať, že uvedené (aj bez výslovnej úpravy) už podľa predchádzajúcej praxe registrových súdov predstavovala všeobecne prijímaný a akceptovaný prístup.

Adresa

Obchodný zákonník v odseku 4 pod adresou rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla (PSČ), názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice. Poštové smerovacie číslo sa používa s názvom mesta alebo mestskej časti. Neprípustný je P.O.BOX.

 

Bydlisko fyzickej osoby

Odsek 5 definuje bydlisko fyzickej osoby ako adresu jej trvalého pobytu podľa zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR (zákon č. 253/1998 Z. z.). Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v zákone č. 253/1998 Z. z. Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

§ 3

(1) Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

(2) Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

Komentár k § 3

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom (§ 34 Občianskeho zákonníka). Právne úkony delíme na viacstranné – účastníkmi právneho úkonu sú 2 alebo viac osôb (napr. kúpna zmluva, zmluva o prenájme bytu) a jednostranné – účastníkom je len jedna osoba (napr. jednostranné započítanie pohľadávok, výpoveď zamestnanca). Právne úkony môžu byť uskutočnené konaním (komisívne) alebo nekonaním (omisívne) realizované výslovne, konkludentne alebo mlčky.

Podľa tohto ustanovenia zákona odseku 1 nie je platnosť právneho úkonu dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Môžeme povedať, že toto znenie vychádza zo zásady ochrany tretích osôb. Hociaký právny úkon, ktorý urobila osoba, ktorej sa zakázalo podnikať, nemá živnostenské oprávnenie alebo jej oprávnenie zaniklo, či ešte nevzniklo, má za každých okolností povahu podnikateľského právneho úkonu a platí aj v tomto prípade.

V znení odseku 2 treba pripomenúť mandátnu zmluvu, ktorá je upravená Obchodným zákonníkom. Mandátna zmluva sa uzatvára medzi dvomi podnikateľskými stranami – mandantom a mandatárom. K uzatvoreniu mandátnej zmluvy je však nutné uzatvorenie dohody o jej podstatných náležitostiach, v ktorej sa určia zmluvné strany identifikáciou mandanta a mandatára, obchodné záležitosti, ako aj spôsob, akým bude táto v mene mandanta sprostredkovaná a samozrejme nesmie chýbať dohoda o odplate. Mandátna zmluva tak upravuje uskutočnenie istej obchodnej záležitosti. Formálne sa za uzatvorenie zmluvy považuje už uzatvorenie dohody o jej podstatných náležitostiach, takže nie je nutná mandátna zmluva písomnou formou. Jej spísanie je však lepšie a praktickejšie pre prípad možných nezrovnalostí. Mandátna zmluva je zmluvou, ktorá zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah. Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet (na základe mandátnej zmluvy), zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť napríklad podľa trestných právnych predpisov.

§ 3a

(1) Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

(2) Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

(3) Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

Komentár k § 3a

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje zákonné povinnosti pre podnikateľa, ktoré sa týkajú povinných údajov zverejňovaných na svojich listoch, objednávkach, či už v písomnej alebo elektronickej forme, či na webovom sídle. Uvedená povinnosť sa týka aj písomného úradného styku (odsek 2). Všetky tieto písomnosti sú na účely Obchodného zákonníka nazývané obchodné dokumenty. Podľa dôvodovej správy k zákonu sú obchodné dokumenty definované ako všetky písomné alebo elektronické prejavy, ktoré smerujú k plneniu povinností vyplývajúcich zo súčasného obchodného záväzkového vzťahu alebo k vzniku budúceho obchodného záväzkového vzťahu.

 

Povinné údaje

Obchodné dokumenty musia podľa ods. 1 obsahovať tieto povinné údaje o podnikateľovi:

–   obchodné meno,

–   sídlo alebo miesto podnikania,

–   právna forma právnickej osoby a jej identifikačné číslo (ak je pridelené príslušným úradom),

–   označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu, ak je podnikateľ zapísaný v obchodnom registri (číslo zápisu je číslo registrovej zložky),

–   výška základného imania a rozsah splatenia tohto imania (platí, ak na dokumentoch výšku imania uvádza). Uvedený údaj však nie je povinný, ale na báze dobrovoľnosti podnikateľa.

 

Základné imanie

Mimo právnych kontextov ide aj o základný kapitál alebo pre štátne podniky kmeňové imanie. Je ním peňažné vyjadrenie súhrnu zdrojov vložených do podniku jeho vlastníkmi. Je to časť vlastného imania. Uvedený pojem je vymedzený v Obchodnom zákonníku (pozri ustanovenie § 6).

 

Webové sídlo spoločnosti

V tejto dobe je úplne bežné, že každý podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti využíva pre reklamu a základné informácie o svojom podnikaní svoje webové sídlo a ako sme uviedli, aj tu musia byť uvedené všetky povinné údaje týkajúce sa podnikateľa. V prípade, ak webové sídlo podnikateľ zriadené nemá, táto povinnosť odpadá.

Znenie odseku 3 bolo do tohto ustanovenia doplnené po novele zákona č. 19/2007 Z. z. prebratím ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločností, ktorá ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty, ktoré majú v súvislosti so svojim predmetom podnikania internetové stránky (webové sídla), uvádzali na nich určité informácie. Išlo predovšetkým o napredujúci technologický vývoj a zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, ktorý sa rozhoduje aj na základe informácií, ktoré sú uvedené na internetových stránkach podnikateľských subjektov.

§ 4

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Komentár k § 4

Ustanoveniami Obchodného zákonníka sa nespravujú len vzťahy podnikateľov, čiže podnikateľských subjektov, ale i iných osôb. Toto tvrdenie platí v prípade, ak to ustanovuje tento právny predpis alebo iný právny predpis.

Ako príklad môžeme spomenúť hospodársku súťaž, pričom Obchodný zákonník sa vzťahuje na všetky osoby zúčastňujúce sa spomenutej hospodárskej súťaže. To znamená, že to môžu byť aj podnikatelia aj nepodnikatelia. Obchodný zákonník sa vzťahuje aj na obce, štátne orgány verejnej správy, vyššie územné celky a združenia (napríklad združenie právnických osôb, či subjekty verejného práva).

Obchodný zákonník sa vzťahuje aj na predávajúceho a kupujúceho, ktorý medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu. Obchodný zákonník sa použije, ak kupujúci a predávajúci sú (obaja) podnikatelia a predmetom kúpy je hnuteľnosť a nejde o medzinárodnú kúpu tovaru, alebo kupujúci a predávajúci nie sú (ani jeden alebo jeden z nich) podnikatelia a bolo písomne dohodnuté použitie Obchodného zákonníka a predmetom kúpy je hnuteľnosť.

DIEL II

PODNIK A OBCHODNÉ IMANIE

§ 5

Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Komentár k § 5

Predmetom znenia tohto ustanovenia je vymedzenie a definícia pojmu podnik, ktorá sa však výlučne používa v znení Obchodného zákonníka, a to vo viacerých ustanoveniach. Pod podnikom Obchodný zákonník rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Hmotnými zložkami podnikania je zariadenie, prístroje, nábytok a pracovné stroje. Osobnými zložkami podnikania sú predovšetkým zamestnanci podniku. Nehmotnými zložkami podniku sú všetky nehmotné vlastnosti podniku (napríklad logo, obchodné meno a ďalšie). Zákon stanovuje, že k podniku patria aj veci, práva a iné majetkové hodnoty. Tieto výhradne patria len podnikateľovi a ich hlavnou úlohou je prevádzkovanie podnikania (alebo ich prostredníctvom), prevádzkovanie podniku, pričom ich povaha má slúžiť najmä na tento účel. Môžeme teda skonštatovať, že podnik je určitým celkom podnikateľskej činnosti, uskutočňovanej v rámci jedného podnikateľského subjektu.

§ 6

(1) Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

(2) Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).

(3) Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

(4) Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 6

Predmetom znenia tohto ustanovenia je vymedzenie a definícia pojmov obchodný majetok, čiže imanie, a to buď čisté obchodné imanie alebo vlastné imanie.

 

Obchodný majetok a imanie

Odsek 1 vymedzuje definíciu pojmu obchodný majetok. Obchodným majetkom na účely znenia tohto právneho predpisu je súhrn majetkových hodnôt podnikateľa, ktoré mu výhradne patria a slúžia hlavne na účel podnikania. Pod majetkovými hodnotami si môžeme predstaviť veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty.

Podľa odseku 2 sa súbor celého obchodného majetku podnikateľa a záväzkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podnikaním, sumárne označuje pojmom obchodné imania, v zákone nazývané iba ako imanie. Obchodné imanie môže byť buď ako čisté obchodné imanie alebo vlastné imanie, pričom je medzi nimi značný rozdiel.

Vlastným imaním sú čisto vlastné zdroje financovania obchodného majetku a naopak čistým obchodným imaním je čistý obchodný majetok, z ktorého sú odpočítané všetky záväzky podnikateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

§ 7

Organizačná zložka podniku

(1) Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.

(2) Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra.

(3) Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.

Komentár k § 7

Predmetom znenia tohto ustanovenia je vymedzenie a definícia pojmu organizačná zložka podniku, ktorou môže byť odštepný závod, organizačný útvar podniku, prípadne prevádzkareň. S podnikom sme sa oboznámili v znení § 5 tohto zákona. Organizačnú zložku podniku ako takú zriaďuje podnikateľ, ktorý je buď fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Zriadiť môže viacero organizačných zložiek. Tými sú buď odštepné závody alebo iný organizačný útvar podniku. Iný organizačný útvar je buď vymedzený Obchodným zákonníkom alebo iným právnym predpisom, pričom uvedený útvar má obdobné postavenie ako odštepný závod.

 

Odštepný závod

Definovaný je v odseku 1. Dá sa povedať, že ide o organizačnú zložku podniku. Táto organizačná zložka podniku musí byť ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri jeho prevádzkovaní sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Zápisom odštepného závodu ako organizačnej zložky podniku mu za žiadnych okolností nevzniká právna subjektivita, z čoho vyplýva, že sa nestáva právnickou osobou. Právna subjektivita je v zásade platným právom priznaná a garantovaná možnosť byť nositeľom práv a právnych povinností, a tak byť účastníkom (subjektom) právneho vzťahu. Priznáva sa fyzickým a právnickým osobám.

Právo zriadiť odštepný závod prislúcha len tomu podnikateľovi, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, pričom pri zápise tohto odštepného závodu musia byť uvedené základné údaje, a to označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené. Právnická osoba, ktorá má organizačnú zložku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. Odštepný závod musí v obchodnom styku používať obchodné meno podnikateľa a dodatok, že sa jedná o odštepný závod, pretože napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Postavenie odštepného závodu priznáva Obchodný zákonník aj inej organizačnej zložke, ak zákon ustanovuje, že sa táto zložka samostatne zapisuje do obchodného registra. Najvýznamnejším dôsledkom zriadenia organizačnej zložky vo forme odštepného závodu je to, že jeho vedúci, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky. Na čele odštepného závodu je jeho vedúci (riaditeľ odštepného závodu), ktorý má právo za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku, všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu v mene podnikateľa.

Iná organizačná zložka mala podľa Obchodného zákonníka obdobné postavenie ako odštepný závod, a to v tom prípade, ak zákon ustanovoval, že sa táto organizačná jednotka zapisovala do obchodného registra.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 sa zmenilo znenie § 7 ods. 1 a 2, a to novelou zákona č. 390/2019 Z. z. Predchádzajúca definícia organizačnej zložky podniku bola v podstate tautologická. Typickou a terminologicky preferovanou organizačnou zložkou podniku bol odštepný závod, avšak organizačná zložka podniku sa môže nazývať prirodzene aj inak ako odštepný závod. Nová právna úprava terminologicky situáciu ohľadom organizačných zložiek zjednodušila a upustila od (akoby) preferovania organizačnej zložky podniku nazvanej odštepný závod. Zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra (už len pri právnických osobách) je fakultatívny a jeho účelom zostala najmä „intabulácia“ poverenia vedúceho organizačnej zložky podniku konať za podnikateľa vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky.

Prevádzkareň

Na účely Obchodného zákonníka je definovaná v znení odseku 3. V prevádzkarni sa spravidla uskutočňuje podnikateľská činnosť, čiže podnikateľ uskutočňuje svoje podnikanie. Môžeme hovoriť o nejakom konkrétnom priestore, ktorý nemusí spĺňať zákonom stanovené podmienky, keďže nie sú jasne stanovené. Každá prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa (obchodné meno, ktoré je zapísané v obchodnom registri). K obchodnému menu môže byť poprípade doplnený aj názov prevádzkarne, prípadne iné označenie. S prevádzkarňou ako takou sa stretávame aj v znení živnostenského zákona. Podľa živnostenského zákona je prevádzkarňou priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Ide o priestor, v ktorom sa vykonáva sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Okrem toho živnostenský zákon definuje aj priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú. Prevádzkarňou je napríklad výrobný závod, predajňa tovaru, hotel, kino, autoservis, kaderníctvo, kaviareň, reštaurácia, banka, poisťovňa, fitnesscentrum, fotoateliér a podobne. Prevádzkarňou nie je priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

DIEL III

OBCHODNÉ MENO

§ 8

Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

Komentár k § 8

Každý podnikateľ, ako sme uviedli už vyššie, musí mať svoje obchodné meno (určitý identifikačný a jedinečný znak), ktoré je zapísané v obchodnom registri. Obchodné meno je v podstate názov podnikateľa, pričom pod týmto názvom vykonáva všetky právne úkony, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Ako príklad obchodného mena uvádzame napr. Poradca s.r.o. (to znamená názov – meno podnikateľa a právna forma) atď. Podnikateľ používa svoje obchodné meno na všetkých písomnostiach, či už v písomnej alebo elektronickej forme spolu s ďalšími zákonom vyžadovanými údajmi. Môžeme povedať, že ide o povinnosť používania obchodného mena na uvedený účel. Ak ide o fyzickú osobu, jej obchodným menom je meno a priezvisko podnikateľa.

§ 9

(1) Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

(2) Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.

(3) Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená.

(4) Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.

Komentár k § 9

Znenie tohto ustanovenia definuje jednotlivo obchodné meno u fyzickej osoby, družstva a právnickej osoby.

 

Obchodné meno

Odsek 1 definuje obchodné meno fyzickej osoby, z ktorého vyplýva, že týmto menom je vždy meno a priezvisko osoby. V praxi sa však stáva, že osoby majú alebo môžu mať rovnaké meno a priezvisko, v tomto prípade sa musí osoba odlišovať určitým prívlastkom napríklad z oblasti podnikania meno, priezvisko Kovovýroba atď.

Odsek 2 definuje obchodné meno obchodných spoločností a družstiev. Ide o obchodné meno, ktoré majú zapísané v obchodnom registri, pričom sa to taktiež týka aj právnických osôb, ktoré musia byť zapísané v obchodnom registri na základe iných právnych predpisov, ako je Obchodný zákonník. Obchodné meno v tomto prípade pozostáva z mena spoločnosti a z dodatku, ktorý definuje právnu formu uvedenej spoločnosti, družstva alebo právnickej osoby (s.r.o, a.s., atď.). Uvedené dodatky, ktorými sa označuje právna forma, sú definované v znení ďalších ustanovení Obchodného zákonníka. U družstva je vždy v obchodnom mene slovo družstvo. Okrem obchodného mena podľa Obchodného zákonníka sa spoločnosti označujú aj inými názvami príslušnými podľa právnych predpisov. Ide hlavne o poisťovne, dôchodkové spoločnosti, banky, sporiteľne atď.

V odseku 3 je definované obchodné meno právnickej osoby, ktorá sa nemusí zapisovať v obchodnom registri. V prípade týchto osôb je obchodné meno ako názov, pod ktorým osoba bola zriadená.

Spoločnosť, družstvo, či právnická osoba sa môže v určitých situáciách dostať do likvidácie, konkurzu alebo prebieha v spoločnosti reštrukturalizácia. V tomto prípade musí podnikateľ pri obchodnom mene uvádzať aj jeho súčasný právny stav (určitý dodatok).

§ 10

(1) Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

(2) Obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.

(3) Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania. Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.

(4) Ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.

Komentár k § 10

Aj ďalšie ustanovenie tohto právneho predpisu sa zaoberá obchodným menom, pričom ide o vymedzenie určitých podmienok. Znenie tohto ustanovenia prešlo zmenou od jeho prvého schválenia, čím došlo k sprísneniu kritérií na obchodné meno.

Podľa odseku 1 platí, že obchodné meno nemôže byť v žiadnom prípade zameniteľné s iným podnikateľom a jeho obchodným menom. Ďalším dôležitým kritériom je, že obchodné meno by nemalo byť klamlivé, čím by dochádzalo ku skresleným informáciám o podnikateľovi alebo jeho podnikaní. Obchodné meno musí poskytovať presnú informáciu o podnikateľovi a prípadne o predmete jeho podnikania.

V prípade obchodných mien viacerých právnických osôb musí byť zabezpečená ich odlíšiteľnosť, a v tom prípade môžu tieto obchodné mená vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť jednotlivých spoločníkov.

 

Odlišnosť obchodného mena FO a PO

Znenie odseku 3 vyjadruje možnosť odlíšenia obchodného mena právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Zaviedla sa zásada, že na odlíšenie nepostačuje iné či rozdielne označenie právnej formy právnickej osoby. V prípade že sa jedná o fyzickú osobu, tak odlišovacím znakom pri obchodnom mene môže byť len iné miesto podnikania, pričom tento odlišovací znak postačuje. Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, má povinnosť doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý by sa týkal mena alebo druhu podnikania. Tak isto platí zásada, že sa aj v tomto prípade musia dať odlíšiť.

Podľa znenia odsek 4 platí, že osoby sú spoločne a nerozdielne povinné splniť všetky záväzky, ktoré im vznikajú pri podnikaní, a to v tom prípade, ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby. Ako príklad je podnikanie na základe zmluvy o združení s odvolávkou na zákon č. 40/1964 Zb. V prípade tohto podnikania vzniká vzájomná solidárna zodpovednosť.

§ 11

(1) Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.

(2) Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.

(3) Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť dodatok v súlade s jej právnou formou.

(4) Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.

(5) Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.

Komentár k § 11

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá prechodom alebo prevodom obchodného mena z právnickej osoby v prípade jeho úmrtia, likvidácie zmeny mena, prípadne odchodom fyzickej osoby z právnickej osoby (zo spoločnosti, či družstva) alebo pri nadobudnutí podniku (predaj) na základe zmluvy od podnikateľa.

 

Nástupníctvo

Odsek 1 sa zaoberá zdedením podniku po zomrelom podnikateľovi alebo v prípade predaja. S úmrtím podnikateľa sa môžeme stretnúť aj v živnostenskom zákone, ktorý tiež vymedzuje postup v prípade úmrtia a prechodu práv na dediča podnikateľa. Ten, kto zdedí podnik po podnikateľovi, čiže dedič, pričom podnikateľom bola fyzická osoba, môže aj naďalej podnikať pod doterajším obchodným menom fyzickej osoby s dodatkom. Tento dodatok musí označovať nástupníctvo od zomrelej fyzickej osoby a meno nástupcu – dediča. Uvedené platí aj v prípade, ak sa podnik predáva, čiže nadobúda na základe zmluvy od podnikateľa (fyzickej osoby). Obchodné meno však môže používať naďalej, len ak je to vymedzené v zmluve. Podľa znenia § 481 odsek 1 platí, že ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať.

 

Zmena mena

Odsek 2 sa zaoberá situáciou, že podnikateľ – fyzická osoba zmenila svoje meno. Aj naďalej môže používať svoje predošlé obchodné meno avšak s dodatkom o mene novom. Ako príklad môžeme uviesť, ak sa fyzická osoba zosobášila a prevzala priezvisko po svojom manželovi či manželke. Tiež ide o prípad, ak fyzická osoba po rozvode prevzala svoje predošle priezvisko.

 

Prechod

Znenie odseku 3 vymedzuje situáciu, pri ktorej právnická osoba prechádza bez likvidácii na inú právnickú osobu (zlúčenie splynutie). V tomto prípade môže s podnikom prevziať aj obchodné meno. Ak má nástupnícka právnická osoba inú právnu formu, zmení dodatok v názve obchodného mena v súlade s právnou formou právnickej osoby. Zákon výslovne zakazuje prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku. Zároveň sa pripúšťa prevod obchodného mena aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou. Uvedená zásada je vymedzená v znení odseku 4.

 

Ukončenie členstva

Posledný odsek 5 sa zaoberá prípadom, ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno osoby – člena, ktorý ukončil činnosť a prestal byť členom právnickej osoby. Obchodný zákonník dáva možnosť, aby súčasťou obchodného mena bolo aj meno člena právnickej osoby. Táto spoločnosť aj po ukončení činnosti člena môže používať aj jeho meno v rámci obchodného mena, musí však disponovať jeho súhlasom. V prípade smrti dávajú súhlas dedičia zomrelého člena spoločnosti. Ak spoločnosť súhlas nemá, má zákonnú povinnosť zmeniť názov obchodného mena a zmenu zaznamenať v obchodnom registri alebo inom príslušnom registri. V prípade, ak tak neurobí, použijú sa právne prostriedky podľa nasledujúceho ustanovenia § 12, ktorý sa zaoberá porušením práv prostredníctvom obchodného mena.

§ 12

(1) Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav; najmä sa môže domáhať

a) zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu, alebo

b) zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu,

c) poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu vrátane

1. údajov o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi tovaru porušujúcom právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo k obchodnému menu,

2. údajov o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

(2) Informácie podľa odseku 1 písm. c) je povinná poskytnúť osoba, ktorá

a) má v držbe tovar porušujúci právo k obchodnému menu,

b) využíva služby porušujúce právo k obchodnému menu,

c) poskytuje služby využívané pri porušovaní práva k obchodnému menu,

d) bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii tovaru porušujúceho právo k obchodnému menu alebo na poskytovaní služieb porušujúcich právo k obchodnému menu.

(3) Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona. Ak nemožno určiť výšku náhrady inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.

(4) Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo zverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob zverejnenia.

Komentár k § 12

Znenie tohto ustanovenia Obchodného zákonníka upravuje právne prostriedky proti neoprávnenému používaniu obchodného mena a vymedzuje sankcie za uvedené používanie obchodného mena.

Po novele autorského zákona sa zmenilo znenie tohto ustanovenia. V duchu teórie práva priemyselného vlastníctva obchodné meno možno v systéme práv nehmotných statkov zaradiť do kategórie priemyselných práv na označenie. S ohľadom na právnu úpravu ochrany práva obchodného mena sa táto úprava precizovala.

 

Ochrana obchodného mena

V odseku 1 sa v nadväznosti na smernicu doplnili súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov. Pre porovnanie možno odporučiť do pozornosti žalobné nároky. Zdržovací nárok a reštitučný nárok sa precizuje formou demonštratívneho výpočtu pod písmenami a) až c). Nárok umožňujúci poškodenému domáhať sa poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu rešpektuje kogentnú povahu článku 8 smernice. Konkrétny obsah takýchto informácii je definovaný v písmene c) v prvom a druhom bode. V odseku 2 sa ustanovuje okruh osôb, voči ktorým bude smerovať nárok podľa odseku 1 písmena c).

Ak niekoho práva boli porušené alebo dotknuté v súvislosti s obchodným menom, môže sa v tomto prípade domáhať proti tomu, kto jeho práva porušil, aby ich už viac neporušoval a prípadne odstránil závadný stav. Pod odstránením závadného stavu rozumieme hlavne zničenie neoprávnene vyhotovených tovarov, ktorými sa porušilo právo k obchodnému menu, tiež stiahnutie týchto tovarov z obehu, zničenie materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutie z obehu a poskytnutie informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

Medzi tieto informácie patria údaje o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi tovaru porušujúcom právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo k obchodnému menu, údaje o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu. Zároveň je možná náhrada škody podľa príslušného právneho predpisu a priznania práva na informácie.

 

Osoby, na ktoré sa vzťahuje nárok ochrany

Všetky spomenuté informácie musí poskytnúť osoba, ktorá je vymedzená v znení odseku 2, čiže ide o okruh osôb, voči ktorým možno poskytnúť nárok. Ide o osobu, ktorá má v držbe taký tovar, ktorým bolo porušené právo k obchodnému menu, tiež o osobu, ktorá využíva služby porušujúce právo k obchodnému menu, alebo o osobu, ktorá poskytuje služby využívané pri porušovaní práva k obchodnému menu. Zákon tiež hovorí aj o osobe, ktorú označila iná osoba a podieľala sa na výrobe a spracovaní tovaru, ktorým sa porušilo právo v súvislosti s obchodným menom.

Novelou autorského zákona sa zmenilo aj znenie odseku 3. To znamená „ak nie je možné určiť výšku náhrady inak, určí sa priemerne vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.“ V tomto smere ide koncepčne o rovnaký mechanizmus spôsobu subsidiárneho výpočtu výšky náhrady škody ako v Občianskom zákonníku. S ohľadom na zachovanie jednotnej koncepcie výpočtu rozsahu náhrady ujmy pre celú oblasť ochrany duševného vlastníctva sa aj pri bezdôvodnom obohatení, ktoré možno žiadať pri neoprávnenom používaní obchodného mena, ak nie je možné určiť jeho výšku inak, vypočíta primerane podľa výšky odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná. To znamená že ten, koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa Obchodného zákonníka.

V znení posledného odseku 4 je vyjadrená možnosť priznať v rozsudku právo zverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel. Uvedeným sú rozšírené možnosti a rozsah právnych prostriedkov ochrany v súvislosti s obchodným menom. Takisto je možné, ak to dovoľujú jednotlivé okolnosti v rozsudku, určiť úspešnému účastníkovi rozsah, formu a spôsob zverejnenia.

Poznámka

Od 1. 1. 2018 došlo k zosúladeniu pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., i procesný kódex – Civilný sporový poriadok.

DIEL IV

KONANIE PODNIKATEĽA

§ 13

(1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

(3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

(4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.

(5) Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

Komentár k § 13

Tento diel Obchodného zákonníka upravuje oblasť konania podnikateľa vo svojom mene, alebo v prípade, ak za podnikateľa koná jeho zástupca.

 

Konanie podnikateľa

Znenie odseku 1 upravuje konanie podnikateľa fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Fyzická osoba vždy koná vo svojom mene, čo znamená, že robí všetky úkony súvisiace s jej podnikaním, vstupuje do právnych vzťahov a koná vo svoj prospech. Existuje však aj možnosť, že za fyzickú osobu – podnikateľa koná jeho zástupca. V prípade právnickej osoby koná za ňu jej štatutárny orgán alebo zástupca tohto štatutárneho orgánu. Treba však podotknúť, že štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom. Konanie štatutárneho orgánu je vždy konaním právnickej osoby.

Obchodný zákonník v znení ustanovení o obchodných spoločnostiach alebo o družstve určuje štatutárny orgán, ktorého konanie je tiež konaním podnikateľa.

Spoločnosť s ručením obmedzeným má štatutárny orgán konateľa prípadne viac konateľov, ktorí za spoločnosť konajú a zastupujú ju, ale každý konateľ samostatne, ak nie je určené inak prostredníctvom dokumentov spoločnosti.

Pri jednoduchej spoločnosti na akcie je štatutárnym orgánom predstavenstvo, ktoré koná v mene spoločnosti a riadi tiež jej činnosť. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú Obchodným zákonníkom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia.

Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti alebo družstva je podobne ako pri jednoduchej spoločnosti na akcie predstavenstvo, ktoré riadi činnosť spoločnosti alebo družstva a koná v jej mene.

Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov. Spoločenská zmluva však môže určiť, že títo spoločníci konajú spoločne. Ak môžu konať len niektorí alebo jeden spoločník, tak iba ten je štatutárnym orgánom spoločnosti.

V komanditnej spoločnosti je štatutárnym orgánom komplementár alebo komplementári. Každý jeden komplementár koná za spoločnosť samostatne. Uvedené právo platí, ak príslušné dokumenty neurčujú inak.

 

Zaväzujúce konanie

Podľa odseku 3 podnikateľa zaväzuje konanie osôb, ktoré vykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj v tom prípade ak prekročili svojím konaním rozsah predmetu podnikania tohto podnikateľa. Uvedené konanie podnikateľa zaväzuje. Existuje však aj výnimka kedy tomu tak nie je, a to ak bola prekročená pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorá mu je stanovená alebo umožnená Obchodným zákonníkom.

Znenia ďalších odsekov boli do zákona doplnené po novele zákona č. 500/2001 Z. z. Obchodný zákonník neumožňoval obmedziť obsah konateľských oprávnení štatutárneho orgánu (konateľské oprávnenie vo všeobecnom zmysle konať a nie ako konanie konateľa). Vo vzťahu k štatutárnemu orgánu je však možné špecifikovať spôsob oficiálneho konania štatutárnym orgánom. Napriek skutočnosti, že zo zákona sa nepredpokladá zápis obmedzenia konateľských oprávnení, ale pripúšťa sa iba zápis upresnenia spôsobu oficiálneho konania štatutárneho orgánu do obchodného registra. Touto novelou zákona boli zrušené obmedzenia konania zo strany štatutárnych orgánov. To znamená, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 sa znenie § 13 ods. 4 doplnilo po novele zákona č. 390/2019 Z. z. Nemohlo byť sporu, že obmedzenie štatutárneho orgánu právnickej osoby konať za ňu nemá navonok žiadne právne účinky. Napriek tomu bolo možné sa v aplikačnej praxi registrových súdov často stretnúť s tým, že právnické osoby navrhovali do obchodného registra zapisovanie obmedzení (často veľmi popisného až technického charakteru), čo u tretích osôb mohlo vytvárať stav právnej neistoty a zakladalo aj isté nároky na strane informačných systémov verejnej správy a taktiež aj registrových súdov. Zaviedla sa preto situácia, pokiaľ ide o zápisy do obchodného registra, že do obchodného registra nie je vôbec možné zapisovať obmedzenia štatutárneho orgánu konať za zapísanú právnickú osobu. Dané obmedzenia sa často v praxi nesprávne zapisovali ako údaj o „uvedení spôsobu, akým táto osoba (rozumej fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom) konala v mene zapísanej osoby“, ktorý predpokladal § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na podklade čl. 14 písm. d) bod i) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (ďalej len „smernica 2017/1132“). V danej súvislosti je potrebné upozorniť, že v odborných kruhoch panovala jednota v tom, že bolo potrebné (a nevyhnutné) v praxi dôsledne rozlišovať medzi určením spôsobu konania v mene spoločnosti a obmedzením oprávnenia konať v mene spoločnosti, ktoré nie sú totožnými pojmami, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Uvedené doplnenie malo teda za cieľ precizovať predmetnú právnu úpravu a tým prispieť k jej jednotnému výkladu a aplikácii.

Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, pri ktorom platí podmienka, že je zapísaný do obchodného registra, môže za podnikateľa robiť všetky právne úkony, ktoré sa týkajú tejto organizačnej zložky alebo podniku. Zákon stanovuje, že nie je potrebné ani splnomocnenie na uvedenú činnosť.

§ 13a

(1) Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

(2) Rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon.

(3) Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

(4) Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Ustanovenie § 575 ods. 2 druhá veta platí rovnako.

(5) Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení. Ustanovenie § 308 sa nepoužije.

Komentár k § 13a

Uvedená znenie tohto ustanovenia bolo do Obchodného zákonníka zavedené novelou zákona č. 87/2015 Z. z.

Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa tejto právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy súdneho rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti, alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvislosti s uložením zmluvnej pokuty). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuálne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné.

Do konca roka 2017 mohlo dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie od 1. 1. 2018 vytvorilo do budúcnosti základ pre tú možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).

 

Doba diskvalifikácie (vylúčenia)

Uvedená je priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak je doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu). Diskvalifikácia spočíva výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Zakázané je vystupovať ako vylúčený zástupca priamo (osobne) alebo nepriamo (prostredníctvom iných osôb).

 

Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení

Ich dôsledky platia aj na právny vzťah medzi spoločnosťou a vylúčeným zástupcom. Vylúčeného zástupcu to však nebude zbavovať povinnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu vzniku škody a potrebné opatrenia na jej odvrátenie. Tú okolnosť, že rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť, oznámi súd, ktorý rozhodnutie o diskvalifikácii vydal, súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií.

Samotný verejnoprávny zákaz pôsobiť ako vylúčený zástupca na dosiahnutie účelu právnej úpravy nepostačuje, platnosť právnych úkonov vylúčeného zástupcu by nemala byť z dôvodu potreby ochrany tretích osôb dotknutá. Tiež sa ustanovilo, aby ten, kto koná ako vylúčený zástupca, zároveň ručil za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal (sám, alebo ako tieňový zástupca spoločnosti). Ak ako ručiteľ plní, nevznikne mu právo na regres.

V prípade, že po vylúčení ostane spoločnosť alebo družstvo bez riadne vymenovaného štatutárneho orgánu, postupuje sa primerane podľa § 66 ods. 1.

§ 14

Prokúra

(1) Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

(2) V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.

(3) Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.

(4) Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

(5) Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

(6) Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.

Komentár k § 14

Prokúra je predmetom znenia tohto ustanovenia zákona. Dá sa povedať, že ide o špeciálny druh zastúpenia alebo splnomocnenia na základe plnej moci.

 

Rozsah oprávnenia prokuristu

Prokurista (t. j. splnomocnený na základe plnej moci) – môže byť fyzická osoba, je oprávnený konať za podnikateľa vo všetkých úkonoch týkajúcich sa prevádzky podniku. Dokonca aj v takých právnych úkonoch, pri ktorých sa vyžaduje zvláštna plná moc (napríklad na zastupovanie pred súdom). Prokúra je obmedzená do tej miery, že prokurista môže robiť právne úkony týkajúce sa len prevádzky podniku. Úkon, ako je predaj samotného podniku, určite nie je úkonom týkajúcim sa prevádzky podniku, išlo by o prekročenie plnomocenstva vyplývajúceho z prokúry. Prokúra tiež nezahŕňa oprávnenie na scudzovanie (napríklad predaj nehnuteľnosti) a zaťažovanie nehnuteľností (napríklad založenie nehnuteľnosti), pokiaľ v nej nie je toto oprávnenie výslovne uvedené.

Ak bol rozsah oprávnenia prokuristu obmedzený internými pokynmi podnikateľa (interné pokyny môžu vyplývať buď všeobecne zo stanov spoločnosti, alebo podnikateľ individuálne zakáže prokuristovi urobiť nejaký úkon), nemá to vplyv na právne úkony vykonané prokuristom s tretími osobami. Týmito právnymi úkonmi prokurista platne zaviazal podnikateľa, za ktorého koná. Z prekročenia oprávnenia prokuristom je možné vyvodiť len zodpovednosť prokuristu voči podnikateľovi.

 

Prokurista

Prokuristom môže byť len fyzická osoba. Prokúru je možné udeliť aj viacerým osobám. Priamo v prokúre je potrebné vymedziť, či každý prokurista koná samostatne, alebo či je potrebný súhlas všetkých (resp. súhlas aspoň dvoch z nich). Prokurista sa pri vykonávaní písomných úkonov podpisuje tak, že k obchodnému menu podnikateľa pripojí dodatok, ktorý označuje prokúru (napríklad „prokurista“) a svoj podpis. Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám. Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. Môžeme hovoriť o hromadnej prokúre, čiže hromadnom plnomocenstve.

Znenie odseku 5 upravuje spôsob, akým sa podpisuje prokurista. To znamená, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná (čiže koho zastupuje), pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Dodatok je spravidla slovo prokurista.

 

Udelenie prokúry

Účinnosť udelenia prokúry je vymedzená v znení odseku 6. Vznik oprávnenia na prokúru teda podľa zákona vzniká priamym zápisom do obchodného registra. Zákon tu tiež vymedzuje, aké náležitosti musia byť uvedené v návrhu na zápis prokúry do obchodného registra. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje spoločne s dodatkom. Ďalšími náležitosťami sú dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie. V prípade zahraničnej fyzickej osoby sa zapisuje rodné číslo, ak jej bolo pridelené. Ak spoločnosť udeľuje prokúru viacerým osobám, návrh na zápis do obchodného registra musí obsahovať určenie, či každý prokurista môže konať samostatne alebo koľko prokuristov musí konať spoločne.

§ 15

(1) Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

(2) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Komentár k § 15

Aj ďalšie ustanovenie Obchodného zákonníka sa zaoberá zastupovaním právnickej osoby. Ide predovšetkým o poverenie fyzickej osoby, ktorá by mala konať v mene podnikateľa. Týka sa to hlavne funkcie fyzickej osoby a činnosti, ktorá jej vyplýva funkčného zaradenia v podniku. Čiže konanie v mene podnikateľa jej vyplýva z funkcie v spoločnosti. Podľa odseku 1, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Všetko funguje aj na základe vnútorných predpisov a pracovného zaradenia fyzickej osoby. Vnútornými predpismi podľa Obchodného zákonníka nie je možné obmedziť oprávnenie na konanie oproti rozsahu oprávnenia konať, ktoré je obvykle spojené v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou, s určitou funkciou v podniku, a to s účinnosťou voči tretím osobám.

 

Prekročenie rozsahu poverenia

Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia zo strany podnikateľa a vnútorných predpisov, aj v tomto prípade uvedené konanie podnikateľa zaväzuje, no platí to len v situácii, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. V opačnom prípade podnikateľ záväzný nie je.

§ 16

Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Komentár k § 16

Znenie tohto odseku určuje výnimku a v podstate zásadu, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, a to však len v prípade, že táto tretia osoba nevedela a ani nemohla vedieť, že osoba, ktorá konala, na uvedené nemá oprávnenie. Ide o osobu, ktorá nie je štatutárnym orgánom spoločnosti a nie je ani jeho zástupcom a ani poverená na základe splnomocnenia. Znenie tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na priame miesto podnikania, čiže prevádzkareň podnikateľa.

DIEL V

OBCHODNÉ TAJOMSTVO

§ 17

(1) Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

(2) Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1.

(3) Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo.

(4) Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

Komentár k § 17

V diel upravuje na účely obchodného práva obchodné tajomstvo, ktoré je predmetom práv patriacich k podniku.

 

Podmienky obchodného tajomstva

Obchodné tajomstvo je nehmotnou zložkou podniku. Pod obchodným tajomstvom si môžeme predstaviť všetky obchodné výrobné a technické zložky podniku, ktoré majú materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu pre podnik, pričom platí, že nie sú bežne dostupné v obchodných kruhoch, pre majiteľa obchodného tajomstva sú veľmi vzácne a utajené a ich utajenie majiteľ obchodného tajomstva na najvyššej úrovni zabezpečuje pred prezradením. Na to, aby zložky boli obchodným tajomstvom, musia spĺňať všetky podmienky takto stanovené Obchodným zákonníkom. Ich následná ochrana nastáva okamihom naplnenia všetkých predpokladov a pojmových znakov, ktoré by malo obchodné tajomstvo spĺňať.

Ak teda pojmové znaky, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované, naplnené nie sú, nevzniká a ani nemôže vzniknúť zmluvným stranám právo na ochranu ustanoveniami chrániacimi obchodné tajomstvo.

Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 po novele zákona č. 264/2017 Z. z. sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahradilo slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ bolo od 1. 1. 2018 vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku – v podobe nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak – súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes.

 

Majiteľ obchodného tajomstva

Podľa odsek 2 až 4 majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania. Rušiteľom obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo. A nakoniec tovarom porušujúcim právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

Poznámka

Od 1. 1. 2018 sa zaviedli tri nové pojmy – majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedeným pojmom došlo k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15. 6. 2016), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy sú pritom upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a novela zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či prostriedkoch nápravy).

Rušiteľ obchodného tajomstva

Na účely zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného tajomstva pritom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Napriek tomu, že smernica uvádza pojem „porušovateľ“, bolo vhodnejšie nahradiť tento pojem pojmom „rušiteľ obchodného tajomstva“, pričom pojem rušiteľ Obchodný zákonník používa i v rámci právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži.

Síce zákonodarca pojem „ohrozenie obchodného tajomstva“ nedefinoval, je zrejmé, že ho možno vnímať ako konanie s cieľom porušiť obchodné tajomstvo (jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím), pričom k tomuto nežiaducemu následku ešte nedošlo, ale reálne tento následok hrozí. Právny poriadok tento všeobecne známy pojem bez potreby jeho obsahového vymedzenia zaviedol v množstve právnych predpisov. Samotný Obchodný zákonník ho používa pri ochrane obchodného mena – rovnako s negatívnymi následkami pre toho, kto sa ohrozenia obchodného mena dopustí. Okrem toho, ohrozenie práv pozná i Autorský zákon, Občiansky zákonník, či ďalšie právne predpisy.

 

Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu

V odseku 4 ide o určitú komoditu (materiál, výrobok), ktorá je nositeľom obchodného tajomstva, resp. ktorá v akomkoľvek štádiu jej „existencie“ nadobúda v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Uvedená definícia sa v zákone ďalej využíva v súvislosti s ukladaním nápravných opatrení spočívajúcich v možnosti stiahnuť uvedený tovar z trhu, prípadne upraviť jeho vlastnosti tak, aby bolo odstránené porušovanie obchodného tajomstva.

Poznámka

Z hľadiska zjednotenia právnej terminológie Obchodného zákonníka ako zákona kódexového typu a predchádzania nejasným a vágnym pojmov, akým je aj pojem „významný prospech“, bol nahradený tento pojem pojmom „podstatné výhody“. Pojem „podstatné výhody“ používa i ustanovenie § 669 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, pričom ide o pojem obsahovo podobný, ku ktorému navyše aplikačná prax vytvorila dostatočne spresňujúcu a konštantnú judikatúru.

§ 18

Majiteľ obchodného tajomstva prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

Komentár k § 18

Znenie tohto ustanovenia dáva majiteľovi obchodného tajomstva možnosť nakladať s jeho obchodným tajomstvom v medziach podľa Obchodného zákonníka. Dá sa povedať, že ide o právo absolútne. Právo na ochranu obchodného tajomstva má výlučne len majiteľ obchodného tajomstva, ktorý prevádzkuje podnik, ktorého obchodné tajomstvo sa týka. Výhradne iba majiteľ obchodného tajomstva má možnosť s obchodným tajomstvom nakladať, používať ho vo svoj prospech a prípadne môže udeliť súhlas a určiť podmienky na využívanie tohto obchodného tajomstva.

Od 1. 1. 2018 došlo v ustanovení k zosúladeniu pojmu majiteľ obchodného tajomstva, ktorý bol zavedený v ustanovení § 17.

§ 19

Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17 ods. 1.

Komentár k § 19

V tomto ustanovení zákonodarca vymedzil zásadu, že právo k obchodnému tajomstvu trvá také obdobie, počas ktorého sú splnené všetky zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 17 ods. 1. To znamená, že ak ide o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré môžu mať aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, podnikateľ prejavil vôľu na ich utajení a ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom začal zabezpečovať, vzniká podnikateľovi právo na ochranu obchodného tajomstva. Táto zásada musí byť splnená, aby trvalo právo na obchodné tajomstvo.

§ 20

Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha majiteľovi obchodného tajomstva právna ochrana.

Komentár k § 20

Porušenie obchodného tajomstva sa sankcionuje. Povinnosť chrániť obchodné tajomstvo má predovšetkým majiteľ obchodného tajomstva, ktorý sám musí zaistiť, aby skutočne zostalo tajomstvom. Majiteľ obchodného tajomstva má k obchodnému tajomstvu výlučné právo a môže s ním nakladať. Len majiteľ obchodného tajomstva je oprávnený udeliť dovolenie, aby obchodné tajomstvo bolo využité ďalším podnikateľom a určiť, ako bude týmto ďalším podnikateľom využité. Toto výlučné právo je časovo neobmedzené a majiteľ obchodného tajomstva teda zostáva po celú dobu, po ktorú budú splnené podmienky, aby mohla byť informácia považovaná za obchodné tajomstvo.

Vo väčšine prípadov na ochranu obchodného tajomstva postačuje zabezpečenie, ktoré sám majiteľ obchodného tajomstva alebo podnik vytvorí pre jeho ochranu. Ak však nastane situácia, že obchodné tajomstvo niekto prezradí alebo sám využije, a tým bude hroziť podniku škoda na budúcom zisku, môže využiť ochranu poskytnutú priamo zákonom.

Sankcie za porušenie obchodného tajomstva môže podnikateľ následne uplatňovať nielen voči iným podnikateľom, ale aj voči zamestnancom alebo osobám, ktoré boli súdom ustanovené do funkcie (napr. správca konkurznej podstaty). Podstatné je totiž, že tieto osoby mali k dispozícii obchodné tajomstvo a bez povolenia ho šírili ďalej, prípadne ho sami využívali za dosiahnutím vlastného zisku.

V prípade, že obchodné tajomstvo bolo porušené, môže podnikateľ od škodcu požadovať, aby rušiteľ (škodca) prestal ďalej šíriť obchodné tajomstvo, poprípade sa jeho využívaním prestal ďalej obohacovať, vyplatil náhradu škody, ktorá jeho činnosťou podnikateľovi vznikla, vyplatil bezdôvodné obohatenie (napr. ak získané obchodné tajomstvo predal ďalšiemu podnikateľovi a tým získal majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov).

Majiteľ obchodného tajomstva sa môže teda domáhať, aby sa tohto konania zdržal, odstránil závadný stav alebo môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Nie je vylúčené, že rušiteľ svojim konaním spôsobí podnikateľovi aj škodu, v takom prípade má podnikateľ právo na jej náhradu. Ochranu obchodnému tajomstvu poskytuje aj trestné právo, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

Poznámka

Obchodné tajomstvo v minulosti využívalo prostriedky ochrany, ktoré sú zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka – právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže zákon vychádzal z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré sú uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa vyjadrilo vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri § 55a!

HLAVA II

PODNIKANIE
ZAHRANIČNÝCH OSÔB

DIEL I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 21

(1) Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

(2) Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

(3) Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

(4) Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu

a) vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo

b) zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba.

(5) Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu

a) zániku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo

b) výmazu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby z obchodného registra; návrh na výmaz podáva zahraničná právnická osoba.

(6) Zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, možno aj zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené tieto podmienky:

a) podnik alebo organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby sa zriaďuje za účelom podnikania,

b) predmetom podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,

c) predmet podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní.

(7) Odsekom 6 nie sú dotknuté ďalšie podmienky na zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

(8) Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

(9) Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.

(10) Údaje podľa odsekov 8 a 9 je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.

Komentár k § 21

Uvedené ustanovenie je úvodným ustanovením druhej hlavy, ktorá upravuje podnikanie zahraničných osôb. Podnikanie osôb na Slovensku je upravené okrem obchodného zákonníka aj živnostenským zákonom a inými právnymi predpismi. V Slovenskej republike môžu podnikať aj zahraničné osoby, a to za rovnakých podmienok a tiež v takom istom rozsahu ako osoby slovenské. Postavenie slovenských osôb a zahraničných osôb je na rovnakej úrovni, čo sa týka podnikateľskej činnosti. Uvedené však musí vyplývať zo zákona. Aj zahraničné osoby musia však disponovať určitými povinnosťami a podmienkami podľa platných právnych predpisov v Slovenskej republike. Menšie odchýlky sú upravené špeciálnymi právnymi predpismi.

 

Zahraničná osoba

Na účely tohto právneho predpisu je definovaná v odseku 2. Zahraničnou osobou je buď fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má sídlo svojho podnikania mimo územia Slovenskej republiky na rozdiel od slovenskej osoby, ktorej sídlo je na území Slovenska. Podnikanie zahraničnej osoby je definované v ďalšom odseku 3. Pod podnikaním zahraničnej osoby si môžeme predstaviť také podnikanie ako podnikanie osoby, ktorá má síce sídlo podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ale podnik alebo organizačná zložka ja na Slovensku.

Zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba získa oprávnenie na podnikania na našom území v deň, keď je zapísaná v obchodnom registri, pričom návrh na zápis do registra podáva sama zahraničná osoba. Týka sa aj zápisu organizačnej jednotky zahraničnej osoby. Zápis musí obsahovať predmet podnikania. Zápis zahraničnej osoby, či už fyzickej alebo právnickej v obchodnom registri, je povinnosťou a podmienkou podnikania na našom území. Aj v prípade výmazu návrh podáva táto osoba obchodnému registru a oprávnenie zaniká následným dňom výmazu zahraničnej osoby z obchodného registra.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 zostala právna úprava rozhodného momentu pre vznik oprávnenia podnikať na území Slovenskej republiky (v rozsahu zapísaného predmetu podnikania) vo vzťahu k podnikom, resp. organizačným zložkám podnikov zahraničných právnických osôb v porovnaní s tou súčasnou nezmenená, nakoľko tieto sa aj naďalej zapisujú do obchodného registra.

Zmena sa vykonala na podklade zásadnej pripomienky Štatistického úradu Slovenskej republiky v určení rozhodného momentu pre vznik oprávnenia podnikať na území Slovenskej republiky vo vzťahu k podnikom, resp. organizačným zložkám podnikov zahraničných fyzických osôb pochádzajúcim mimo EÚ (resp. OECD), teda z „tretích krajín“, nakoľko zahraničné fyzický osoby pochádzajúce z členských krajín EÚ (resp. OECD) nemali viazaný rozhodný moment vzniku oprávnenia na podnikanie na území Slovenskej republiky na moment zápisu podniku, resp. organizačnej zložky ich podniku do obchodného registra (pozri súčasné znenie § 21 ods. 6 OBZ). Ich prípadný zápis v obchodnom registri vykonaný na dobrovoľnej báze (pozri znenie § 2 ods. 7 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) už nemal zmienené účinky. S účinnosťou od1. 10. 2020 sa ustanovilo, aby bol rozhodný moment vo vzťahu k všetkým zahraničným fyzickým osobám viazaný na okamih vzniku živnostenského oprávnenia (v zmysle príslušnej úpravy zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní) alebo iného podnikateľského oprávnenia (v zmysle príslušnej osobitnej právnej úpravy), a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Uvedená zmena sa mutatis mutandis vykonala aj vo vzťahu k určeniu rozhodného momentu pre zánik oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, pričom sa bližšie určilo, že k zániku došlo zánikom podnikateľského oprávnenia na činnosť, a to ak je táto vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

Uvedené ustanovenie však vymedzovalo aj výnimku z povinnosti zápisu zahraničnej osoby (fyzickej osoby) do obchodného registra. Išlo o fyzické osoby, ktoré sa zapisovali do obchodného registra, s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikali na území Slovenskej republiky. Tieto sa do obchodného registra nezapisovali. Oprávnenie tejto osoby vznikalo ohlásením živnosti na živnostenskom úrade v súlade so živnostenským zákonom. Znenie bolo platné len do 1. 10. 2020, následne sa z ustanovenia vypustilo novelou zákona č. 390/2019 Z. z.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 sa vypustením odseku 6 v rámci prípravy nového nastavenia obchodného registra ustanovilo vypustiť fakultatívne zápisy fyzických osôb. To sčasti ovplyvnilo niektoré ustanovenia, ktoré upravujú osobitné pravidlá pre podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky. Uvedená zmena predstavovala jeden zo špecifických zákonných opatrení, ktorým sa mali realizovať opatrenia na zlepšenie fungovania obchodného registra schválené vládou Slovenskej republiky uznesením č. 167 z 20. apríla 2018, a ktoré tvorili podstatu schválenej reformy obchodného registra. Preto sa musela upraviť aj problematika oprávnení zahraničných osôb podnikať v Slovenskej republike a neviazať ju bez rozdielu len na zápis do obchodného registra.

Tak ako slovenská osoba aj zahraničná osoba musí na svojich dokumentoch uvádzať všetky povinné údaje, ktoré sú uvedené v znení § 3. Ide o dokumenty, ktoré sa týkajú podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby.

Okrem povinných údajov má povinnosť uvádzať na dokumentoch, ale i webovom sídle, pokiaľ ho má, údaj týkajúci sa zápisu do obchodného registra.

Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.

Všetky povinné údaje musí zahraničná fyzická alebo právnická osoba používať aj v písomnom úradnom styku a dá sa povedať, že tiež ide o zákonnú povinnosť v prípade, že súvisí výhradne s podnikom či organizačnou zložkou podniku.

Prevádzkovanie živnosti

Fyzická osoba môže na Slovensku prevádzkovať živnosť buď ako slovenská osoba (ak má trvalý pobyt na Slovensku) alebo ako zahraničná osoba (ak nemá trvalý pobyt na Slovensku). Z Obchodného zákonníka aj zo živnostenského zákona pritom vyplýva, že zahraničná osoba môže na Slovensku podnikať (prevádzkovať živnosť) za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská osoba.

Podľa Obchodného zákonníka môže zahraničná osoba (cudzinec) podnikať na Slovensku buď ako:

1. podnik zahraničnej osoby – použije sa, ak cudzinec nie je v mieste svojho trvalého pobytu podnikateľom alebo ak podnikateľom v mieste svojho trvalého pobytu je, ale chce na Slovensku podnikať v inom predmete podnikania,

2. organizačná zložka zahraničnej osoby – použije sa ak cudzinec v mieste svojho trvalého pobytu je podnikateľom v tom istom predmete podnikania, v akom plánuje podnikať na Slovensku.

Vybavenie živnosti cudzinca (zahraničnej osoby) na Slovensku závisí hlavne od typu jeho pobytu. Základnou podmienkou prevádzkovania živnostenského podnikania je získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. V prípade zahraničných osôb sa na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení vyžaduje splnenie iných podmienok, ako je tomu pri slovenskej osobe. Jednou z nich je aj získanie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu na Slovensku umožňujúceho podnikanie. Následne aj postup získania osvedčenia o živnostenskom oprávnení závisí predovšetkým od toho, aký typ pobytu má cudzinec na Slovensku. V prípade cudzinca (zahraničnej osoby) a jeho typu pobytu môžu nastať nasledovné situácie:

1. Je občanom členského štátu Európskej únie alebo členského štátu OECD – považuje sa za zahraničnú osobu a na prevádzkovanie živnosti mu stačí získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

2. Je občanom tretej krajiny a má na Slovensku trvalý pobyt – považuje sa za slovenskú osobu a na prevádzkovanie živnosti mu stačí získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

3. Je občanom tretej krajiny a má na Slovensku prechodný pobyt umožňujúci podnikanie – považuje sa za zahraničnú osobu a na prevádzkovanie živnosti musí získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení a zapísať sa do obchodného registra.

4. Je občanom tretej krajiny a nemá na Slovensku ani trvalý ani prechodný pobyt – považuje sa za zahraničnú osobu a na prevádzkovanie živnosti musí najskôr ustanoviť zodpovedného zástupcu, potom získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, na základe neho ďalej získať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt umožňujúci podnikanie a nakoniec sa zapísať sa do obchodného registra.

 

Zodpovedný zástupca

Ide o fyzickú osobu, prostredníctvom ktorej podnikateľ zabezpečuje odborné vykonávanie živnosti a musí byť v pracovnom pomere k podnikateľovi. Jeho ustanovenie sa vyžaduje vtedy, keď sám podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (viazané živnosti a remeselné živnosti). Podľa § 11 ods. 7 živnostenského zákona sa pri podnikaní zahraničných osôb ustanovenie zodpovedného zástupcu vyžaduje, ak cudzinec ešte nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na Slovensku umožňujúci podnikanie. Po ustanovení zodpovedného zástupcu bude aj cudzincovi vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré je prílohou k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania. Následne, po získaní prechodného pobytu na účely podnikania, môže zahraničná osoba zodpovedného zástupcu úplne zrušiť (ak spĺňa aj prípadné osobitné podmienky prevádzkovania živnosti).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak cudzinec nie je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom členského štátu OECD a chce na Slovensku prevádzkovať živnosť, musí si tu vybaviť trvalý pobyt alebo aspoň prechodný pobyt umožňujúci podnikanie.

Pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre cudzinca sa postupuje takmer rovnako ako v prípade slovenskej osoby. Rozdiel je hlavne v údajoch uvádzaných vo formulári ohlásenia živnosti (bydlisko v zahraničí, splnomocnenec pre doručovanie na Slovensku, osobitná časť A.2 pre zahraničné osoby) a v tom, že cudzinec navyše predkladá svoje potvrdenie o bezúhonnosti, rovnaké ako pri žiadosti na získanie prechodného pobytu na účely podnikania.

Ďalším rozdielom je, že cudzincovi oprávnenie podnikať na Slovensku nevzniká dňom ohlásenia živnosti (ako je to pri slovenských osobách), ale až dňom jeho zápisu do obchodného registra. Výnimkou sú cudzinci s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo z členských štátov OECD, ktoré môžu podnikať už dňom ohlásenia živnosti. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže cudzincovi zaniknúť živnostenské oprávnenie, je aj uplynutie lehoty, na ktorú mu bol povolený prechodný alebo trvalý pobyt alebo jeho zrušenie.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa od 1. 2. 2023 zaviedli zmeny v tomto ustanovení. Novela zákona zareagovala na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností do slovenského právneho poriadku. Do právneho poriadku sa transponovali požiadavky, ktoré vyplynuli zo smernice s cieľom upraviť technické nástroje, ktoré umožnia zriadiť podnik zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené zákonné podmienky, ako aj možnosť výmeny informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. V súlade s požiadavkami užívateľskej prívetivosti bolo cieľom umožnenie založenia obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným, a to zjednodušeným spôsobom prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Predpokladom užívateľskej prívetivosti používania vzoru spoločenskej zmluvy je zavedenie interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. Nakoľko ide len o zjednodušenú možnosť nad rámec existujúcej právnej úpravy, v prípade, ak sa zakladateľ spoločnosti rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom, právnou úpravou sa nevyžaduje osobitný postup získania živnostenského oprávnenia prostredníctvom živnostenského úradu. Po splnení zákonných podmienok budú vedieť zakladatelia založiť a aj zapísať spoločnosť s ručením obmedzeným do obchodného registra online v rámci jedného registrového konania. Zaviedol sa aj zoznam voľných živností, pričom ak zakladatelia budú postupovať zjednodušeným spôsobom založenia a zapísania do obchodného registra vo vzťahu k týmto voľným živnostiam (maximálny počet 15 voľných živností pri prvozápise), vznikne živnostenské oprávnenie automaticky zápisom do obchodného registra (pred zápisom do obchodného registra nie je potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení). V oboch prípadoch je príslušný Okresný súd Žilina.

Do zákona sa zaviedla aj možnosť výmeny informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností o podnikoch a organizačných zložkách podnikov slovenských právnických osôb medzi zahraničnými obchodnými registrami alebo inými evidenciami, v ktorých je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby zapísaná alebo v ktorej je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby povinná ukladať listiny a registrovými súdmi, ako aj výmena informácií o zahraničnej osobe, ktorej podnik alebo organizačná zložka podniku je zapísaná v obchodnom registri medzi zahraničnými registrami alebo inými evidenciami a registrovými súdmi. Taktiež sa zavádza povinnosť oznámenia zahraničnému obchodnému registru, do ktorého je zapísaný podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby, že došlo k uloženiu účtovnej závierky. Umožní sa obchodným spoločnostiam rozšíriť svoju činnosť prostredníctvom registrácie dcérskych spoločností či pobočiek, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť právnu istotu, čím sa minimalizujú prípady, kedy v dôsledku oneskorenia pri registrácii spoločnosti alebo príliš vysokej neistote v dôsledku nejasných postupov dochádza k strate obchodných príležitostí alebo k rozhodnutiu spoločnosť nezaložiť.

Právna úprava prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice tým, že dochádza k transpozícii ustanovení smernice, ktorých transpozícia je pre členský štát dobrovoľná.

Do ustanovenia boli vložené nové odseky 6 a 7.

Zákonné podmienky, za splnenia ktorých možno zjednodušene zriadiť podnik alebo organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby

Ustanovenie odseku 6 upravuje jednotlivé zákonné podmienky, za splnenia ktorých možno zjednodušene zriadiť podnik alebo organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Tieto hmotnoprávne podmienky zriadenia podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom je potrebné vnímať aj v kontexte procesných podmienok zápisu takéhoto podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019, má za cieľ podporiť využívanie digitálnych nástrojov a postupov na jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti v podobe založenia spoločnosti alebo zriadenia pobočky tejto spoločnosti v inom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva, že adresátmi právnej úpravy sú hospodársky činné subjekty. Z tohto dôvodu možno zjednodušeným spôsobom zriadiť podnik alebo organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby iba za účelom podnikania. Predmet podnikania je v tomto prípade obmedzený výlučne na vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností pre účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní, pričom platí, že možno v rámci predmetu podnikania kumulovať maximálne 15 vybraných činností.

§ 22

Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než zahraničná fyzická osoba podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné právne pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej záväzky.

Komentár k § 22

Uvedené ustanovenie určuje právnu spôsobilosť inej než zahraničnej fyzickej osoby. Iná ako zahraničná fyzická osoba má právnu spôsobilosť aj v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnu spôsobilosť má podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola i založená, a tiež sa ním spravujú jej vnútorné právne pomery, ručenie členov, spoločníkov a záväzky.

§ 23

Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa tohto zákona.

Komentár k § 23

Každá zahraničná osoba, či už fyzická alebo právnická, ktorá je v zahraničí považovaná za podnikateľa, je považovaná za podnikateľa aj na území Slovenskej republiky podľa Obchodného zákonníka. Či je zahraničná osoba považovaná za podnikateľa, stanovuje právny poriadok v tej krajine, odkiaľ osoba pochádza a kde má sídlo podnikania a tiež, kde bola zriadená ako podnikateľ. Ak ide o osobu, ktorá podniká v zahraničí a vstupuje do právnych vzťahov s osobami na našom území, tiež sa na tieto vzťahy vzťahuje náš právny predpis.

DIEL II

MAJETKOVÁ ÚČASŤ ZAHRANIČNÝCH OSÔB V SLOVENSKÝCH PRÁVNICKÝCH OSOBÁCH

§ 24

(1) Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení tohto zákona za účelom podnikania podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama slovenskú právnickú osobu založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej právnickej osoby, pokiaľ tento zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.

(2) Slovenská právnická osoba môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo Európskej únie neustanovuje inak.

(3) Vo veciach uvedených v odseku 1 majú zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti ako slovenské osoby.

Komentár k § 24

Znenie tohto ustanovenia zákona vymedzuje majetkovú účasť. Odsek 1 tohto ustanovenia s účelom podnikania má možnosť zahraničná osoba podieľať sa na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej. Tiež je možnosť, že zahraničná osoba sama založí podnikanie – slovenskú právnickú osobu, prípadne sa zahraničná osoba môže stať spoločníkom slovenskej právnickej osoby. Ide o rôzne formy podnikania zahraničnej osoby na území našej krajiny. Zároveň treba pripomenúť, že slovenská právnická osoba môže byť výlučne založená len v medziach práva Slovenskej republiky, a to i v prípade zahraničnej osoby. Výnimku predstavujú jedine nadnárodné právnické osoby, ktorým je umožnené podnikať v medziach práva Európskej únie. Platí však, že nadnárodná právnická osoba vzniká taktiež zápisom do obchodného registra. Čo sa týka práv v našej republike, zahraničná osoba má tie isté práva ako slovenská právnická osoba.

DIEL III

OCHRANA MAJETKOVÝCH ZÁUJMOV ZAHRANIČNÝCH OSÔB PRI PODNIKANÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

§ 25

(1) Majetok zahraničnej osoby súvisiaci s podnikaním v Slovenskej republike a majetok právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou podľa § 24 ods. 1 sa môže v Slovenskej republike vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno uspokojiť inak.

(2) Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí bez meškania poskytnúť náhrada zodpovedajúca plnej hodnote majetku dotknutého týmito opatreniami v čase, keď sa uskutočnili, ktorá je voľne prevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.

(3) Medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dotknuté.

Komentár k § 25

Majetkovými záujmami a ich ochranou sa zaoberá uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka. Dá sa povedať, že týmto ustanovením sa chránia majetkové práva podnikajúcej zahraničnej osoby na území našej krajiny alebo majetok právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou. Ustanovenie hovorí o zásade, že obmedziť vlastnícke práva alebo vyvlastniť je možné len v súlade so zákonom a vo verejnom záujme. Musí však existovať predpoklad, že neexistuje iné uspokojenie. Vyvlastnením a obmedzením vlastníckeho práva sa zaoberajú aj ďalšie právne predpisy, a to napríklad Občiansky zákonník, stavebný zákon a i.

Pre vyvlastnenie musia byť splnené zákonné podmienky. Ide o podmienky, že všetko sa robí podľa ustanovení zákona a v súlade s ním podľa platného právneho stavu v tom čase. Tiež sa musí robiť vo verejnom záujme a za primeranú náhradu, čiže v plnej hodnote majetku, ktorý je dotknutý vyvlastnením či obmedzením. Náhrada musí byť za každých okolností v peňažnej forme a musí sa dať previesť do zahraničia v cudzej mene. Zároveň platí, že medzinárodné zmluvy majú prednosť pred týmto právnym predpisom.

Poznámka

Vyvlastnenie (vyvlastňovanie) alebo expropriácia je v práve odňatie (prípadne aj len obmedzenie) vlastníctva hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci štátom na podklade zákona a za náhradu, spravidla vo verejnom záujme.

Vyvlastnenie

V bežnej reči sa za vyvlastnenie považuje aj konfiškácia, čiže odňatie vlastníctva bez náhrady. Vyvlastnenie alebo konfiškácia súkromných podnikov či výrobných prostriedkov sa zvykne označovať aj ako znárodnenie. Vyvlastnenie je nástroj, ktorý používajú mestá, alebo štáty pri príprave verejnoprospešných projektov (komunikácie, infraštruktúra, verejné stavby), aby zlomili lokálny monopolindividuálnych vlastníkov, ktorí by špekulatívnym konaním mohli takéto projekty blokovať alebo sa obohacovať na úkor verejných zdrojov. Ústava SR spomína vyvlastňovanie v čl. 20 „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Podrobnosti pre vyvlastňovanie pozemkov a stavieb ustanovuje Stavebný zákon v paragrafoch 108 až 116 do 1. 4. 2024 (zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe).

DIEL IV

PREMIESTNENIE SÍDLA
ZAHRANIČNEJ PRÁVNICKEJ OSOBY
DO TUZEMSKA

§ 26

(1) Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.

(2) Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

Komentár k § 26

Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby do tuzemska je upravené v znení tohto ustanovenia právneho predpisu.

Platí v tomto prípade možnosť, že zahraničná právnická osoba si môže premiestniť svoje sídlo podnikania zo zahraničia na územie Slovenska, a to však len v prípade, že to povoľujú buď medzinárodné zmluvy alebo právne predpisy Európskej únie.

To isté platí a je možné aj v prípade premiestnenia sídla slovenskej právnickej osoby na územie inej krajiny.

 

Účinnosť premiestnenia

Počíta sa odo dňa zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra, pričom musia byť splnené všetky podmienky pri zápise informácie do registra, ktoré sú stanovené Obchodným zákonníkom a zákonom o obchodnom registri.

HLAVA III

OBCHODNÝ REGISTER

§ 27

(1) Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „zapísané údaje“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka listín“).

(2) Do obchodného registra sa zapisujú

a) právnické osoby založené podľa tohto zákona, a to

1. verejná obchodná spoločnosť,

2. komanditná spoločnosť,

3. spoločnosť s ručením obmedzeným,

4. jednoduchá spoločnosť na akcie,

5. akciová spoločnosť,

6. družstvo,

b) právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, a to

1. európske zoskupenie hospodárskych záujmov,

2. európske družstvo,

3. európska spoločnosť,

c) právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,

d) štátne podniky,

e) organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb,

f) podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb (ďalej len „zapísaná osoba“).

(3) Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

(4) Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.

(5) Tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak ich účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.

(6) Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.

(7)  Ak je nesúlad medzi údajmi a listinami zverejnenými o zapísanom podniku zahraničnej osoby alebo o zapísanej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike a údajmi a listinami zverejnenými o zahraničnej osobe v štáte, v ktorom má sídlo, pre obchodný styk s podnikom zahraničnej osoby alebo s jeho organizačnou zložkou sú rozhodujúce údaje a listiny zverejnené o podniku zahraničnej osoby alebo o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike.

(8) Ak je pri listinách uložených do zbierky listín nesúlad medzi znením listiny v štátnom jazyku a znením listiny v inom ako štátnom jazyku, nemožno voči tretím osobám namietať znenie listiny v inom ako štátnom jazyku. Tretie osoby sa môžu odvolávať na znenie listiny v inom ako štátnom jazyku, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám bolo známe znenie listiny v štátnom jazyku.

Komentár k § 27

Obchodný register je upravený v znení tohto ustanovenia Obchodného zákonníka. Pozri zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení vyhlášky č. 563/2004 Z. z., vyhlášky č. 150/2007 Z. z., vyhlášky č. 656/2007, vyhlášky č. 231/2010 Z. z., vyhlášky č. 98/2012 Z. z. , vyhlášky č. 291/2012 Z. z., vyhlášky č. 148/2013 Z. z., vyhlášky č. 399/2013 Z. z., vyhlášky č. 91/2015 Z. z., vyhlášky č. 334/2016 Z. z., vyhlášky č. 265/2017 Z. z. a vyhlášky č. 178/2018 Z. z.

Obchodný register je verejný zoznam. V obchodnom registri sú zapísané (uložené) údaje, ktoré ustanovuje zákon. Súčasťou obchodného registra je aj zbierka listín. Ide o zákonom ustanovené listiny.

Obchodný register, ako sme už uviedli, je verejný zoznam, ktorý je prístupný každému za splnenia podmienky, že zaplatil poplatok na prístup. Z registra je možné robiť výpisy a nahliadať do neho. Všetky údaje a celý obchodný register funguje v elektronickej podobe tiež zo zbierkou listín, ktorá je okrem toho aj v podobe listinnej. Obchodný register ako taký a všetky súvislosti, ktoré s ním súvisia, upravuje zákon o obchodnom registri. Všetky informácie týkajúce sa obchodného registra a tiež informácie, ktoré obchodný register obsahuje, nájdete na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

 

Subjekty zapisované do obchodného registra

Do obchodného registra sa zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré:

–   sa zapisujú do obchodného registra,

–   podnikajú na základe živnostenského oprávnenia,

–   podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, alebo

–   vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu,

sa zapisujú do obchodného registra na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

 

Údaje zapisované v štítnom jazyku

Do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje:

–   obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska,

–   identifikačné číslo,

–   predmet podnikania alebo činnosti,

–   právna forma právnickej osoby,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie (ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené),

–   označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má zapísaná osoba dozorný orgán zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

–   zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,

–   dátum vstupu do likvidácie a dátum skončenia likvidácie,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

–   rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,

–   vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,

–   meno, priezvisko, značka správcu a adresa kancelárie fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca ustanovený v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo vyrovnacom konaní; ak je ako správca ustanovená právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, značka správcu a adresa kancelárie,

–   dátum povolenia reštrukturalizácie alebo povolenia vyrovnania a dátum ukončenia týchto konaní,

–   zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

–   právny dôvod výmazu zapísanej osoby,

–   ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.

 

Ďalšie údaje

Do obchodného registra sa ďalej zapisujú:

–   pri verejnej obchodnej spoločnosti mená, priezviská a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka,

–   pri komanditnej spoločnosti mená, priezviská a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka s určením, kto je komplementár a kto komanditista, výška vkladu každého komanditistu a rozsah jeho splatenia, výška základného imania a rozsah jeho splatenia,

–   pri spoločnosti s ručením obmedzeným mená, priezviská a bydliská spoločníkov, obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka, výška základného imania a rozsah jeho splatenia, výška vkladu každého spoločníka do základného imania a rozsah jeho splatenia,

–   pri akciovej spoločnosti výška základného imania, rozsah jeho splatenia, počet, druh, forma, podoba a menovitá hodnota akcií, obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno, ak je prevoditeľnosť týchto akcií obmedzená; ak má spoločnosť jediného akcionára, zapisuje sa aj meno, priezvisko a bydlisko alebo obchodné meno, alebo názov a sídlo tohto akcionára,

–   pri družstve výška zapisovaného základného imania a výška základného členského vkladu,

–   pri štátnom podniku názov zakladateľa, adresa zakladateľa a výška kmeňového imania,

–   pri zúčastnenej spoločnosti údaj o tom, že sa spoločnosť podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností, s uvedením údaja, v ktorom členskom štáte bude mať nástupnícka spoločnosť podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí svoje sídlo.

 

Údaje, ktoré sa zapisujú do obchodného registra – podnik zahraničnej osoby

Zákon stanovuje i údaje, ktoré sa zapisujú do obchodného registra pri podniku zahraničnej osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie, ako aj údaje pri podniku zahraničnej osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, ktorá má sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie.

Každý podnikateľ povinne ukladá do zbierky listín, vedenej príslušným registrovým súdom, ktorým je vo všeobecnosti registrový súd, v obvode ktorého má podnikateľ svoje sídlo (ak nemá sídlo, v obvode ktorého má miesto podnikania, ak nemá ani to, miesto bydliska), dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka, ktorými sú:

–   spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodnej spoločnosti, splnomocnenia na jej uzavretie, notárska zápisnica o konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti alebo rozhodnutie zakladateľov akciovej spoločnosti o jej založení, notárska zápisnica o založení družstva s príslušnými prílohami a stanovy, ak boli vyhotovené; pri ostatných právnických osobách listiny, ktoré upravujú ich založenie, v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,

–   každá zmena spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy obchodnej spoločnosti, stanov akciovej spoločnosti alebo družstva vrátane rozhodnutia o zmene právnej formy, pri ostatných právnických osobách každá zmena listín upravujúcich ich založenie,

–   úplné znenie dokumentov podľa predchádzajúceho odseku po každej vykonanej zmene,

–   listina, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti; to neplatí, ak sa na vykonávanie tejto činnosti oprávnenie nevyžaduje alebo ak predmet podnikania alebo činnosti ustanovuje osobitný zákon,

–   listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členom, prokuristom, vedúcim podniku alebo organizačnej zložky podniku zapísanej do obchodného registra, likvidátorom, správcom v konkurznom konaní, správcom v reštrukturalizačnom konaní alebo správcom vo vyrovnacom konaní, správcom na výkon nútenej správy, zástupcom správcu na výkon nútenej správy, spolu s ich podpisovými vzormi; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,

–   listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,

–   riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka, konsolidovaná účtovná závierka a priebežná účtovná závierka zapísanej osoby, a ak to ukladá osobitný zákon, aj výročná a audítorská správa zapísanej osoby, ktorá obsahuje meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby audítora, ako aj evidenčné číslo zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov,

–   účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy,

–   rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou a konečná správa likvidátora o priebehu likvidácie, v ktorej je uvedený dátum skončenia likvidácie,

–   rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie,

–   rozhodnutie súdu o neplatnosti obchodnej spoločnosti,

–   rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu, o povolení reštrukturalizácie alebo o povolení vyrovnania, rozhodnutie súdu o ukončení týchto konaní, rozhodnutie súdu o zmene alebo zrušení týchto rozhodnutí a rozhodnutie súdu o zmene správcu, ktorý bol ustanovený v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo vo vyrovnacom konaní,

–   znalecký posudok podľa Obchodného zákonníka (pri nepeňažnom vklade a nadobudnutí majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo spoločníka vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania),

–   vyhlásenie správcu vkladu,

–   zmluva o splynutí alebo zmluva o zlúčení obchodnej spoločnosti, projekt rozdelenia obchodnej spoločnosti,

–   zmluva o predaji podniku alebo zmluva o predaji časti podniku,

–   zmluva o cezhraničnom splynutí alebo zmluva o cezhraničnom zlúčení spoločností,

–   iná listina, ak tak ustanovuje Obchodný zákonník.

 

Listiny ukladané do zbierky listín

Zákon rovnako stanovuje, ktoré listiny musí ukladať do zbierky listín podnik zahraničnej osoby alebo jej organizačnej zložky.

Zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby je povinná predložiť registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez zápisu, v jednom vyhotovení do 30 dní od ich vyhotovenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Lehota je zachovaná, ak v posledný deň lehoty zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby predložila listiny príslušnému registrovému súdu elektronickými prostriedkami.

Pri ukladaní listín vyhotovených v cudzom jazyku je zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby povinná uviesť, o akú listinu ide a v akom jazyku je vyhotovená, inak súd na takúto listinu neprihliada. Lehota podľa predchádzajúceho odseku sa neuplatní.

Listiny, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis.

Ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín a predkladajú sa v dvoch vyhotoveniach spolu s návrhom na zápis. Ak je v tomto prípade k návrhu na zápis priložená listina v jednom vyhotovení, považuje sa za prílohu návrhu na zápis a neuloží sa do zbierky listín; to neplatí, ak sa listina predkladá elektronickými prostriedkami v elektronickej podobe.

Zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby je povinná predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu.

Fyzická osoba zapísaná do obchodného registra a fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby, je povinná pri predkladaní riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, konsolidovanej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky zapísanej osoby, výročnej a audítorskej správy zapísanej osoby, zároveň predložiť písomné vyhlásenie, či predkladané listiny príslušný orgán schválil, alebo neschválil.

Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov podáva navrhovateľ, ktorým je:

–   zapísaná osoba,

–   osoba oprávnená napríklad podľa Obchodného zákonníka.

 

Prílohy návrhu na zápis

Návrh na zápis sa podáva na predpísanom tlačive a musí byť doložený:

–   listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať a

–   listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa zákona preveriť.

Pravosť podpisu navrhovateľa (príp. pravosť podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva), musí byť osvedčená.

 

Späťvzatie návrhu na zápis

Späťvzatie sa nepripúšťa. Fyzická osoba zapísaná do obchodného registra alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné najneskôr do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, orgánu družstva alebo inej zapísanej osoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov. Osoby, ktoré takéto návrhy podávajú, sú povinné v nich uviesť pravdivé údaje a doložiť ho listinami, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu.

 

Elektronické podanie

Od 1. augusta 2007 je účinná novela zákona o obchodnom registri, ktorá stanovuje možnosť podávať návrhy na zápis do obchodného registra elektronickými prostriedkami. Tento návrh na zápis sa podáva v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa zverejní na internetových stránkach ústredného portálu verejnej správy a ktorá obsahuje náležitosti podľa vyhlášky, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a tento návrh musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľa, inak registrový súd naň neprihliada.

Ten, kto podpisuje návrh na zápis elektronickým podpisom, je povinný zabezpečiť overenie svojich osobných údajov na účely elektronického konania.

Ak bol návrh na zápis podaný v listinnej podobe, všetky listiny musia mať listinnú podobu, inak sa návrh na zápis považuje za neúplný. Ak bol návrh na zápis podaný elektronickými prostriedkami, listiny možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe elektronickými prostriedkami. Listinná podoba listiny prevádzaná do elektronickej podoby na účely jej podania v elektronickej podobe musí mať ustanovenú formu. Osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľa a pravosti podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, sa nevyžaduje.

Ak sa návrh na zápis podáva elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa k nemu dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s návrhom na zápis, inak registrový súd naň neprihliada. Ak bol návrh na zápis podaný elektronickými prostriedkami a dokladajú sa k nemu listiny v listinnej podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový súd súčasne, inak registrový súd naň neprihliada.

Ak sa návrh na zápis podáva elektronickými prostriedkami a všetky alebo niektoré listiny, ktoré sa k nemu dokladajú, sa podávajú v listinnej podobe, musí byť v návrhu uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. Účinky doručenia návrhu na zápis v tomto prípade nastávajú, ak bola na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré sa mali podať v listinnej podobe a registrovému súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku. Lehota na doručenie listiny alebo listín, ktoré sa mali podať v listinnej podobe, a lehota na zaplatenie súdneho poplatku je 15 dní odo dňa podania návrhu na zápis elektronickými prostriedkami.

Ak sa návrh na zápis a listiny, ktoré sa k nemu dokladajú, podávajú len elektronickými prostriedkami, účinky doručenia návrhu na zápis nastávajú v deň, keď súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku a neuplynulo 15 dní odo dňa podania návrhu na zápis elektronickými prostriedkami.

Ak sú splnené zákonné podmienky na zápis, registrový súd ho vykoná v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností registrový súd vykoná zápis, ak sú splnené zákonné podmienky v lehote 30 dní od podania návrhu na zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše údaj k tomuto dňu. Ak registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.

 

Neprípustnosť námietok

Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky. O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení sa uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi.

Ak návrh na zápis nespĺňa zákonné podmienky na zápis, registrový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Oznámenie má listinnú podobu a obsahuje uvedenie presných nedostatkov návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Oznámenie sa odošle alebo vydá navrhovateľovi bez zbytočného odkladu. Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia.

 

Ukladanie pokuty

Registrový súd uloží zapísanej fyzickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej konať v mene zapísanej právnickej osoby pokutu do výšky 3 310 €, ak si táto osoba nesplní povinnosť:

–   podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov v lehote ustanovenej zákonom,

–   predložiť registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, v lehote ustanovenej zákonom,

–   na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu a identifikačné číslo, označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu, prípadne aj výšku základného imania a rozsah jeho splatenia (pričom tieto údaje je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku a aj na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú); uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“,

ako aj v prípade, ak:

–   uvedie v návrhu na zápis nepravdivé údaje,

–   doloží návrh na zápis listinami, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu,

–   predloží registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.

 

Prístupnosť registra

Obchodný register a zbierka listín sú každému prístupné; každý má právo po zaplatení súdneho poplatku do nich nahliadať a vyhotovovať si z nich odpisy.

Obchodný register sa vedie v elektronickej forme. Zbierka listín sa vedie v listinnej forme a v elektronickej forme, ak tento zákon neustanovuje inak.

Registrový súd vydá žiadateľovi po zaplatení súdneho poplatku výpis z obchodného registra alebo potvrdenie o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je. Výpis z obchodného registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania. O vydanie výpisu z obchodného registra alebo potvrdenia o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej podoby výpisu z obchodného registra alebo potvrdenia o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je, vydá ich registrový súd elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom do dvoch pracovných dní odo dňa, keď súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku.

 

Zhoda zápisov

Registrový súd je povinný zabezpečiť zhodu zápisov v obchodnom registri s výpismi z obchodného registra. Registrový súd vydá žiadateľovi po zaplatení súdneho poplatku kópiu uloženej listiny alebo potvrdenie o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín.

O vydanie kópie uloženej listiny alebo vydanie potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej podoby uloženej listiny alebo elektronickej podoby potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, vydá ich registrový súd elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom do piatich pracovných dní odo dňa, keď súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku.

 

Poplatky vo veciach obchodného registra

a)  z návrhu na prvý zápis

1. akciovej spoločnosti  375 eur

2. iných právnických osôb 150 eur

3. organizačnej zložky
podniku právnickej osoby 150 eur

4. podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby       150 eur

b)  z návrhu na zmenu právnej formy
obchodnej spoločnosti (družstva) 165 eur

c)  za návrh na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska 

–   v tomto poplatku je zahrnutý akýkoľvek počet návrhov na zápis zmeny alebo doplnenie údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby, ktoré sú obsiahnuté v jednom návrhu na zápis

–   tento poplatok sa neplatí, ak ide o návrh na doplnenie údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o návrh na zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod a ak ide o návrh na zápis, ktorým sa potvrdzujú zapísané údaje o podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby a o organizačnej zložke podniku slovenskej právnickej osoby v obchodnom registri podľa osobitného zákona, ktorý bol podaný fyzickou osobou oprávnenou konať v mene zapísanej právnickej osoby do 30. júna 2021 na tlačive podľa osobitného predpisu     33 eur

d)  z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia  99 eur

e)  z návrhu na predĺženie lehoty, po uplynutí ktorej súd v konaní o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva rozhodne o výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra aj bez návrhu podľa civilného mimosporového poriadku            100 eur

 

S účinnosťou od 1. 10. 2020 tak vypadli zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatky za tzv. listinný návrh, nakoľko od 01.10.2020 sa návrhy do obchodného registra podávajú výlučne elektronicky.

Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (ďalej len „návrh na zápis“) sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami registrovému súdu prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy alebo špecializovaného portálu. Na návrh na zápis podaný registrovému súdu inak ako je uvedené v predchádzajúcej vete registrový súd neprihliada.

Rovnako tak námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu sa podávajú výlučne v elektronickej podobe (podľa § 283 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok). Za tie sa súdny poplatok, tak ako doteraz, neplatí.

 

Zapisovanie do verejného zoznamu

Znenie odseku 2 vymedzuje, čo sa zapisuje do tohto verejného zoznamu. Všetky osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom registri tak v minulosti urobili povinne alebo na vlastnú žiadosť. S účinnosťou od 1. 10. 2020 sa zmenilo znenie odseku 2 novelou zákona č. 390/2019 Z. z.

Obchodný register, tak ako väčšina verejných registrov, môže byť postavený len na princípe „numerus clausus“, t. j. zákonom vymedzeného počtu zapisovaných subjektov. Pri fungovaní verejných registrov je vecne nesprávne nastaviť ich systém tak, aby slúžili na zapisovanie vopred nepreddefinovaných údajov, keďže potom nemôžu plniť svoje funkcie, a to najmä zabezpečovať právnu istotu.

Priamo v Obchodnom zákonníku sa jednoznačne vymedzilo, ktoré osoby sa do obchodného registra zapisujú novým spôsobom. Táto právna úprava v spojení s úpravou prechodných ustanovení zabezpečila, že z obchodného registra je možné vymazať niektoré historické (staré) právne formy, ktoré boli do obchodného registra prevzaté ešte z tzv. podnikového registra. Išlo napr. o obecné podniky, či národné výbory.

Opcia v ustanovení § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje s výmazom z obchodného registra nespájať následok zániku právnickej osoby a ustanovuje sa, aby zákon túto alternatívu v tomto prípade využil.

Nová úprava rozsahu osôb zapisovaných do obchodného registra priniesla taktiež vylúčenie zapisovania fyzických osôb, ktoré doteraz bolo možné zapísať fakultatívne alebo na podklade povinnosti vyplývajúcej z osobitného zákona. Vzhľadom na súčasnú koncepciu iných verejných (zdrojových) registrov (napr. živnostenský register) bolo zapisovanie fyzických osôb do obchodného registra kontraproduktívne. Pri súčasnom zapisovaní rovnakých údajov do dvoch zdrojových registrov (živnostenský register a obchodný register) dochádzalo k nezrovnalostiam na úrovni referenčného registra (register právnických osôb), čo vytváralo problémy pri tvorbe elektronických schránok, ktoré majú osoby zapísané v referenčnom registri právnických osôb východiskovo aktivované na doručovanie.

 

Účinky zapísaných údajov a uložených listín v obchodnom registri

Tieto účinky nastavajú až zápisom v obchodnom registri. Vždy je možné sa odvolávať na obsah údajov a listín, ak tieto neboli zatiaľ zapísané v registri.

Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela. Zákon stanovuje zásadné pravidlo v prípade nesúladu medzi údajmi a listinami zverejnenými o zapísanom podniku zahraničnej osoby alebo o zapísanej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike a údajmi a listinami zverejnenými o zahraničnej osobe v štáte, v ktorom má sídlo, pre obchodný styk s podnikom zahraničnej osoby alebo s jeho organizačnou zložkou.

 

Namietanie nesúladu údajov

Podľa odseku 7 platí, že rozhodujúce sú údaje a listiny zverejnené o podniku zahraničnej osoby alebo o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike. Ak existuje nesúlad aj v prípade iného ako štátneho jazyka, nemôže sa namietať uvedený nesúlad a znenie iné ako v štátnom jazyku.

 

Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia

Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

 

Účtovná závierka a výročná správa

V minulosti bola odstránená duplicitná požiadavka na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tým, že sa v § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných závierok podľa osobitného zákona). Uvedené riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v čl. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami „vložil do registra“ je potrebné v podmienkach SR rozumieť uložil do zbierky listín obchodného registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na kritérium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

K zmene došlo v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle zákona je účtovným jednotkám od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. Špeciálna povinnosť „zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť“ podľa § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodného registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť „zverejnenia“ v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými „spôsobmi“ realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že „Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky. Vzhľadom na uvedené, ale najmä s poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá bola aj hlavným motívom procesu, došlo k zmene aj § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstránila duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). Povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra je splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovaným spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutočňuje formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o uložení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra).

§ 28 až § 34

Zrušené.

HLAVA IV

ÚČTOVNÍCTVO PODNIKATEĽOV

§ 35

Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom.

Komentár k § 35

V ďalšej hlave Obchodný zákonník upravuje účtovníctvo podnikateľov. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že všetci podnikatelia majú povinnosť viesť účtovníctvo, a to takým spôsobom a v takom rozsahu, ako to upravuje osobitný právny predpis. V slovenskej republike je účtovníctvo podnikateľov upravené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

 

Zákon o účtovníctve

Tento zákon upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, zahraničných osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu. Tiež zákon upravuje rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky, register účtovných závierok. Osoby, ktoré sme uviedli sa považujú za účtovnú jednotku. Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch, výsledku hospodárenia účtovnej jednotky (účtovné prípady). Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva. Na účely zákona o účtovníctve sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, fyzická osoba podľa osobitného predpisu a pozemkové spoločenstvo, triedia do veľkostných skupín takto: mikro účtovná jednotka, malá účtovná jednotka alebo veľká účtovná jednotka.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa svojho zániku; fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Podrobnosti o rámcových účtových osnovách pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

 

Vedenie účtovníctva

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený podľa osobitného predpisu, ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá sa stane právnym nástupcom. Ak táto ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa nadobudnutia účinkov splynutia alebo rozdelenia zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu. Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku. Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti. Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Poverením sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.

 

Povinnosti účtovnej jednotky

Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov. Účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Účtovná jednotka zostavuje riadnu účtovnú závierku, mimoriadnu účtovnú závierku, priebežnú účtovnú závierku.

Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady; ak účtovná jednotka zmení doterajšie účtovné zásady a účtovné metódy v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné zásady a účtovné metódy musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia. O zmene účtovných zásad a účtovných metód je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach. Ak účtovná jednotka zistí, že účtovné zásady a účtovné metódy použité v účtovnom období sú nezlučiteľné s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia skutočností, je povinná zostaviť účtovnú závierku tak, aby poskytla verný a pravdivý obraz skutočností. O tom je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach. Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutočnosť nastáva, je povinná použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania, pričom je povinná uviesť informáciu o použitom spôsobe v účtovnej závierke v poznámkach. Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov.

 

Účtovníctvo účtovnej jednotky

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje, uložila dokumenty a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov. Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy.

§ 36

Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len „zapísaní podnikatelia“) účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Komentár k § 36

Podľa znenia tohto ustanovenia majú podnikatelia, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, či už dobrovoľne alebo povinne, povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

 

Účtovné knihy

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (podnikateľ) účtuje v týchto účtovných knihách, a to v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky, a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období, v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období. Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje najmä údaje, medzi ktoré patria stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha, súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac, zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch. V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku. Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách, sa vykonáva na podsúvahových účtoch. Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovom rozvrhu, ani zriaďovať účty mimo účtovných kníh.

Podvojné účtovníctvo

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky. Všeobecnými náležitosťami sú obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania, identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva, podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby.

Podnikatelia účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Ide o súhrn všetkých aktív určitého podnikateľa. Podľa zákona o dani z príjmov je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala.

§ 37

(1) Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia.

(2) Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie.

Komentár k § 37

Uvedené ustanovenie sa zaoberá jednoduchým účtovníctvom, v ktorom účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri. Títo podnikatelia účtujú o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia.

Jednoduché účtovníctvo

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. Všeobecnými náležitosťami sú obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania, identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva, podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách, a to v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov, v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.

Peňažný denník obsahuje najmä údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom. Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach v peňažnom vyjadrení, poskytnutých preddavkoch, poskytnutých úveroch, pohľadávkach dane z príjmov, pohľadávkach nepriamych daní, pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch, prijatých úveroch, záväzkoch dane z príjmov, záväzkoch nepriamych daní, záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

 

Kto účtuje v jednoduchom účtovníctve

V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať podnikateľ, ktorému to umožňuje osobitný predpis, fyzická osoba, občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy, cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Podľa znenia odseku 2 platí zásada, že podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie (kalendárny alebo hospodársky rok).

§ 38

Zrušený.

§ 39

(1) Obchodné spoločnosti a družstvá musia mať riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(2) Podnikateľ je povinný pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti a vysvetlenia potrebné na overovanie podľa odseku 1.

(3) Náklady spojené s audítorskou činnosťou uhrádza podnikateľ, ktorého účtovná závierka sa overuje.

Komentár k § 39

Znenie tohto ustanovenia v odseku 1 stanovuje zásadu overenia účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky audítorom. Uvedená zásada platí v prípade, ak to ustanovuje zákon o účtovníctve a týka sa obchodných spoločností a družstiev.

 

Účtovná závierka

Ide o štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok. Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.

 

Informácie v účtovnej závierke

Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu.

Účtovné jednotky uvedú v poznámkach aj vymedzenie a sumu vzniknutých nákladov voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti za účtovné obdobie v členení na náklady za overenie účtovnej závierky, uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky, daňové poradenstvo, ostatné neaudítorské služby.

 

Audítor

Audítora účtovnej jednotky schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit, alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis. Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona alebo na použitie audítorských postupov nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

 

Overenie účtovnej závierky

Účtovná závierka účtovnej jednotky musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje. Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité, táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Individuálnu priebežnú účtovnú závierku a konsolidovanú priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom.

 

Zákon o štatutárnom audite

Osoba vykonávajúca audit (za odplatu) podľa tohto zákona sa volá audítor. Podľa zákona č. 423/2015 Z. z. audítor vykonáva audit vo svojom mene a na svoj účet alebo ako spoločník, štatutárny orgán alebo ako zamestnanec audítorskej spoločnosti v jej mene a na jej účet, alebo ako zamestnanec audítora v jeho mene a na jeho účet. Audítor je fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname audítorov, ktorý vedie Úradu pre dohľad nad výkonom auditu a má oprávnenie na vykonávanie auditu. Audítorská spoločnosť je právnická osoba, ktorá je zapísaná v zozname audítorských spoločností, ktorý vedie Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a má licenciu, pričom nie je rozhodujúca jej právna forma.

Ďalej platí, že audítor a audítorská spoločnosť sú pri výkone auditu nestranní a nezávislí od účtovnej jednotky, v ktorej vykonávajú audit. Audítor a audítorská spoločnosť nesmú vykonávať audit v účtovnej jednotke, ak sa zúčastňujú na rozhodovacích procesoch a ak nie sú od nej nezávislí.

Nezávislá samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje audítorov a audítorské spoločnosti zapísané v špeciálnom zozname, sa nazýva Slovenská komora audítorov. Členstvo v Slovenskej komore audítorov je povinné pre všetkých audítorov a audítorské spoločnosti.

Kto musí mať overenú účtovnú závierku audítorom

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,

a)  ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

–   celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve,

–   alebo čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

–   alebo priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50,

b)  obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

c)  ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,

d)  ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a zákona o účtovníctve.

Podnikateľovi je Obchodným zákonníkom stanovená povinnosť pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti a vysvetlenia, ktoré budú a sú nevyhnutné na overovanie účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky. Všetky vzniknuté náklady, ktoré sú spojené s audítorskou činnosťou, uhrádza za každých okolností podnikateľ, ktorého účtovná závierka sa overuje.

§ 40

(1)  Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Iná zapísaná osoba má tieto povinnosti, len ak jej to ukladá osobitný predpis.

(2) Osoba podľa odseku 1 je povinná uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podľa osobitného predpisu.

(3)  Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Ak sa do registra účtovných závierok ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť vyhotoviť výročnú správu a táto výročná správa obsahuje účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy.

(4) Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa považuje za splnenú uložením účtovnej závierky v registri účtovných závierok podľa osobitného zákona.

Komentár k § 40

Právna forma obchodnej spoločnosti, a to jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nemôže byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

V znení tohto ustanovenia sa stretávame s pojmom register účtovných závierok, ktorý je upravený v zákone o účtovníctve. V odsekoch 1 až 3 sú vymedzené povinnosti, ktoré sa považujú za splnené v prípade, keď sa uloží účtovná závierka do registra účtovných závierok.

 

Zjednotenie povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa účtovných predpisov

Povinnosti sú vymedzené v ustanovení § 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Právna úprava zjednotila povinnosti vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.

Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje.

Iná zapísaná osoba

Táto osoba má tieto povinnosti len na základe osobitného predpisu.

Vymedzená osoba je tiež povinná uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do stanoveného termínu odo dňa jej zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podľa osobitného predpisu.

Zapísaná osoba má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou a ďalšími dôležitými údajmi. Medzi tieto údaje patrí meno, bydlisko fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a evidenčné číslo zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Zákon tiež dáva možnosť uloženia do zbierky listín neoverenej účtovnej závierky. V tom prípade sa musí postupovať podľa zákona o účtovníctve. Audítorom môže byť aj právnická osoba. V tomto prípade sa uvádza aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Zákon o účtovníctve dáva zapísanej osobe povinnosť vyhotoviť výročnú správu. Ak táto výročná správa obsahuje účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy.

 

Register účtovných závierok

Ide o informačný systém verejnej správy, správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum.

Do registra sa ukladajú riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu, ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote podľa zákona.

 

Prevádzkovateľ registra

Jeho úlohou je vytvárať, udržiavať a prevádzkovať register, zhromažďovať a spracovávať údaje z účtovných závierok, zhromažďovať a spracovávať údaje z výročných správ, poskytovať a sprístupňovať dokumenty v súlade so zákonom o účtovníctve orgánom verejnej správy a iným osobám.

Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť registra tvoria dokumenty len účtovnej jednotky, ktorá zostavuje účtovnú závierku a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie, obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku, subjektu verejnej správy, inej účtovnej jednotky, ak osobitný predpis ustanovuje, že dokumenty týchto osôb majú byť verejne prístupné. Prevádzkovateľ registra vedie zoznam účtovných jednotiek a aktualizuje ho.

 

Dokumenty ukladané do registra

Všetky dokumenty sa ukladajú v elektronickej podobe. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Dokumenty podľa § 23 ods. 2 ukladá do registra za zanikajúcu účtovnú jednotku nástupnícka účtovná jednotka; do dňa účinkov premeny alebo účinkov cezhraničnej premeny ich môže uložiť zanikajúca účtovná jednotka.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

HLAVA V

HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ

DIEL I

ÚČASŤ NA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

§ 41

Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.

Komentár k § 41

Hospodárska súťaž je predmetom úpravy V hlavy. Hospodárska súťaž ako taká nie je v našom právnom poriadku definovaná. Priama definícia hospodárskej súťaže vzhľadom na rôznorodosť vzťahov a situácií medzi podnikateľskými subjektmi, spotrebiteľmi, prípadne inými osobami je prakticky nemožná. Z dôvodu prirodzeného rozvoja spoločnosti by bola kontraproduktívna a deformovala by obchodné vzťahy. Zároveň by zjednodušila obchádzanie zákona.

 

Hospodárska súťaž

Môžeme pracovne definovať ako súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné podnikateľské subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech.

Hospodárska súťaž je súperenie medzi podnikmi v boji o zákazníka. Je to jeden zo základných mechanizmov trhovej ekonomiky. Hospodárska súťaž umožňuje súťažiteľom slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a vytvára podmienky združovať sa na výkon tejto činnosti.

 

Konanie v hospodárskej súťaži

Aby išlo o konanie v hospodárskej súťaži, musí k nemu dôjsť konaním najmenej dvoch osôb s existujúcim súťažným vzťahom. Pokiaľ by bolo konanie vedené s iným ako so súťažným zámerom, nešlo by o konanie v hospodárskej súťaži. Za konanie v hospodárskej súťaži nemožno považovať napríklad predvolebné súperenie politických strán, aj keď ich rétorika smeruje do hospodárskej oblasti. Úprava hospodárskeho súťaženia kladie na súťažné postupy oveľa prísnejšie nároky, ako tie, ktoré sú uplatňované v politickom boji.

Medzi (zakázané) formy zneužívania hospodárskej súťaž patria nekalá súťaž (upravuje ju Obchodný zákonník) a obmedzovanie hospodárskej súťaže (upravuje zákon na ochranu hospodárskej súťaže). Predmetom zákona na ochranu hospodárskej súťaže je ochrana hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním, vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava pôsobnosti a právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Tento zákon upravuje najmä nástroje ochrany a podpory súťaže, formy nedovoleného obmedzovania súťaže, kontrolu koncentrácií, spôsob vymenovania, odvolávania a kompetencie predsedu úradu, podpredsedu úradu, Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, právomoci, kompetencie a postup úradu, sankcie za nedodržiavanie ustanovení tohto zákona a postup pri výkone rozhodnutí vydaných v iných členských štátoch Európskej únie.

 

Kto sa zúčastňuje hospodárskej súťaže

Hospodárskej súťaže sa môžu zúčastňovať fyzické osoby, právnické osoby, a to podnikatelia ale i nepodnikatelia. Pre účely obchodného zákonníka sa nazývajú súťažitelia. Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi, majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť. V prvom rade je ich záujmom dosiahnutie hospodárskeho prospechu a združovanie sa na výkon uvedenej činnosti. Súťažitelia sú povinní pri tejto činnosti brať ohľad na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Za každých okolností chcú dosiahnuť kladný výsledok ich súťaženia.

§ 42

(1) Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

(2) Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.

Komentár k § 42

Ako sme už spomenuli v predošlom ustanovení, zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie, čiže nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

Postihy nekalosúťažného konania smerujú hlavne k ochrane dobrých mravov hospodárskej súťaže, postihy nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže vychádzajú z potreby zachovania existencie a potrebného rozsahu funkčne schopnej súťaže.

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

 

Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže

Pre svoj prevažujúci verejnoprávny záujem ho upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento zákon sa vzťahuje na podnikateľa, orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec a vyšší územný celok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmovú samosprávu pri prenesenom výkone štátnej správy, inú osobu, o ktorej to ustanovuje tento zákon.

Tento zákon sa vzťahuje na činnosť a konanie podnikateľa, ktoré obmedzuje alebo môže obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme, ak uplatňovanie tohto zákona fakticky alebo právne znemožňuje plniť ich úlohy.

Ustanovenia § 16 až 63 sa vzťahujú aj na postup úradu, pri ktorom úrad posudzuje činnosť a konanie podnikateľa podľa osobitného predpisu. Tento zákon sa vzťahuje aj na činnosť a konanie, ku ktorému došlo na zahraničnom trhu, ak vedie alebo môže viesť k obmedzovaniu súťaže na území Slovenskej republiky. Tento zákon sa okrem § 19 až 30 nevzťahuje na obmedzovanie súťaže, ktorého účinky sa prejavujú výlučne na zahraničnom trhu, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

 

Podnikateľ podľa zákona na ochranu hospodárskej súťaže

Na účely tohto zákona sa podnikateľom rozumie entita, ktorá vykonáva hospodársku činnosť alebo ak ide o jej činnosť a konanie, ktoré súvisí alebo môže súvisieť so súťažou, bez ohľadu na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob jej financovania, a to, či je jej činnosť zameraná na dosahovanie zisku. Za jedného podnikateľa možno považovať aj viacero fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú prepojené na základe vzťahov kontroly alebo iných zmluvných, majetkových, personálnych alebo organizačných vzťahov. Za podnikateľa sa považuje aj združenie podnikateľov alebo združenia týchto združení. Na účely tohto zákona sa dohodou medzi podnikateľmi rozumie každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov alebo iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania. Na účely tohto zákona sa zosúladeným postupom podnikateľov rozumie koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa. Na účely tohto zákona sa rozhodnutím združenia podnikateľov rozumie konanie orgánu združenia alebo odporúčanie orgánu združenia.

 

Dohoda obmedzujúca súťaž

Dohoda obmedzujúca súťaž je dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov a rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže. Dohoda obmedzujúca súťaž je zakázaná, ak tento zákon neustanovuje inak. Dohodou obmedzujúcou súťaž nie je dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov a rozhodnutie združenia podnikateľov, ak jej účinok na súťaž je zanedbateľný. Dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov a rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na súťaž, ak trhové podiely podnikateľov, ktorí sú účastníkmi dohody medzi podnikateľmi, zosúladeného postupu podnikateľov alebo rozhodnutia združenia podnikateľov, neprekračujú prahové hodnoty, ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 64 písm. a)]. Zanedbateľný účinok na súťaž nemá dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak má za cieľ obmedzovanie súťaže.

Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva

–   v priamom alebo v nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,

–   v záväzku obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,

–   v rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania,

–   v záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,

–   v podmienení uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo

–   v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo v inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo s inou obdobnou súťažou.

Zákaz sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá

–   prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, pričom poskytuje spotrebiteľovi primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,

–   neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov podľa písmena a),

–   neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

Zákaz sa nevzťahuje na skupinu dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorá nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom má za cieľ alebo môže mať za následok obmedzovanie súťaže na území Slovenskej republiky a spĺňa podmienky na vyňatie zo zákazu, čiže skupinová výnimka.

Ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť dohody podnikateľov alebo na časť rozhodnutia združenia podnikateľov, zakázaná je len táto časť, ak z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 43

(1) Pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.

(2) Slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.

Komentár k § 43

Na časť nekalosúťažného konania, ktoré sa vykonalo v SR, avšak ktorého účinky sa prejavili v zahraničí, sa ustanovenia V. Hlavy upravujúce hospodársku súťaž nevzťahujú. Uvedené tvrdenie však platí iba v prípade, ak medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nehovoria niečo iné. Na spomenutú časť konania sa aplikuje právna úprava štátu, v ktorom sa účinky nekalosúťažného konania prejavili.

K zahraničnej osobe pozri výklad vyššie. Ako sme už uviedli aj tieto osoby môžu podnikať na území SR za tých istých podmienok ako slovenské osoby. Tieto zahraničné osoby, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú na rovnakej úrovni aj čo sa týka nekalosúťažného konanie. V inom prípade majú zahraničné osoby možnosť domáhať sa ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov. V prípade, že uvedené zmluvy neexistujú, uplatňujú svoje práva na základe vzájomnosti.

DIEL II

NEKALÁ SÚŤAŽ

§ 44

Základné ustanovenia

(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušenie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Komentár k § 44

V znení tohto ustanovenia Obchodný zákonník upravuje nekalú súťaž a vymenúva niektoré formy nekalej súťaže. Predpokladom toho, že ide o nekalú súťaž je, že vznikla pri hospodárskej súťaži. S nekalou súťažou sa môžeme stretnúť aj v Trestnom zákone. Pri nekalej súťaži ide o generálnu klauzulu.

 

Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži v Trestnom zákone

Kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa, alebo konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo spôsobí ním úpadok podniku iného súťažiteľa, alebo z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania.

 

Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi v Trestnom zákone

Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcom v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Rovnako sa potrestá, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v obchodných praktikách pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

 

Nekalá súťaž

Odsek 1 tohto ustanovenia vymedzuje definíciu nekalej súťaže na účely obchodného práva. Ide o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Platí zásada, že nekalá súťaž sa zakazuje.

 

Druhy nekalej súťaže

V odseku 2 sú vymenované niektoré druhy nekalej súťaže. Ide napríklad o klamlivú reklamu, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, podplácanie, zľahčovanie, porušenie obchodného tajomstva, či ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Uvedené formy nekalosúťažného konania sú bližšie vymedzené v zneniach ďalších ustanovení § 45 až § 52.

 

Skutková podstata nekalej súťaže

V minulosti bola zjednotená terminológia v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

Súťaž, ktorá je vo svojich dôsledkoch antisociálna, nazývame zvyčajne nekalou súťažou. Je prirodzené netrpieť takú nekalú súťaž, ktorá ohrozuje podnikateľov a spotrebiteľov.

Skutková podstata nekalej súťaže je vyjadrená základným prameňom nekalej súťaže, a to Obchodným zákonníkom, jeho úvodnými ustanoveniami, generálnou klauzulou a demonštratívnym výpočtom najčastejších typov nekalosúťažných podstát.

Úvodné ustanovenie upravuje, ktorý za nekalú súťaž považuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, pokiaľ sa nejedná o nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže podľa osobitného zákona.

Generálna klauzula nekalej súťaže, je implementovaná do § 44 ods. 1. Nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže majú spoločný znak, a to delikt zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Z mikroekonomického hľadiska sa zneužitím hospodárskej súťaže zaoberá nekalá súťaž, z makroekonomického nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

Zvolená forma vyjadrenia skutkovej podstaty nekalej súťaže formou generálnej klauzuly a demonštratívnym výpočtom typických nekalosúťažných konaní má za cieľ vypĺňať prípadné medzery zákona a pružne reagovať na vývoj súťažných praktík v spoločnosti.

 

Podmienky nekalosúťažného konania

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že pre uznanie určitého konania ako nekalosúťažného je potrebné, aby kumulatívne spĺňalo nasledujúce podmienky, a to musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, musí ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, musí byť konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (v tomto prípade ide o objektívnu schopnosť takúto ujmu privodiť). Vzťah generálnej klauzuly a demonštratívneho výpočtu skutkových podstát je potrebné chápať ako kumulatívny, to znamená, že musia byť naplnené všetky podmienky generálnej klauzuly na to, aby sa dané konanie mohlo kvalifikovať ako nekalá súťaž, pričom demonštratívny výpočet konkretizuje tieto znaky, najmä náplň pojmu „dobré mravy súťaže“, prípadne stanovuje ďalšie podmienky. Konanie v nekalej súťaži je deliktom objektívnej povahy – nevyžaduje sa priame zavinenie.

 

Konanie v hospodárskej súťaži

Špecifikácia súťaže pojmom hospodárska ju odlišuje od iných súťaží. Z toho vyplýva, že konanie, ktoré napĺňa všetky ostatné znaky nekalej súťaže, ale nie je konaním v hospodárskej súťaži, nemožno kvalifikovať ako nekalosúťažné. Hospodársku súťaž a konanie v nej sme si priblížili v rámci definície základných pojmov, ako súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty a dosiahnuť tým hospodársky prospech. Podľa ustálenej doktríny je konanie v hospodárskej súťaži podmienené existenciou najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda aj existenciou súťažného vzťahu. V súťažnom vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s výrobkami a službami rozdielnymi (napríklad výrobcovia, obchodníci, poskytovatelia služieb, dodávateľský reťazec a pod.). Súťažný vzťah nemusí byť len existujúci, ale môže byť aj plánovaný s určitým hospodárskym cieľom. Konanie v nekalej súťaži môže byť komisívne (aktívne) alebo omisívne (nedbanlivostné).

V určitých prípadoch je nevyhnutné zamyslieť sa, či dané konanie je možné kvalifikovať ako konanie v hospodárskej súťaži, alebo či ide o konanie, ktoré má iný zámer (zistiť sledovaný cieľ). Ak by negatívny článok mal len informačný účel pre verejnosť, plnil by len spravodajskú povinnosť, nešlo by o konanie v hospodárskej súťaži, t. j. ani o nekalú súťaž. O súťažnom vzťahu by sa dalo uvažovať len vtedy, ak by bol vydavateľ novín hospodársky spojený so súťažiteľom, ktorému by bol kritický článok na prospech.

 

Ujma súťažiteľa

Spôsobilosť privodiť ujmu súťažiteľovi umožňuje tiež zverejňovanie priaznivých informácií o iných súťažiteľoch a ich produktoch, bez toho, aby bol medzi nimi spomenutý dotknutý súťažiteľ. U predmetného konania musí byť preukázaný súťažný zámer vydavateľa, inak by nešlo o nekalú súťaž.

§ 45

Klamlivá reklama

(1) Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

(2) Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o 

a) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol,

b) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú,

c) charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

Komentár k § 45

Uvedené ustanovenie sa do znenia zákona doplnilo zákonom č. 147/2001 Z. z. o reklame.

 

Reklama

Ide o publikovanie, podporu a komunikáciu informácií alebo názorov o výrobku alebo službe, prípadne organizácii, so zameraním na potenciálny trh. Použité prostriedky môžu mať viacero foriem, napr. formu reklamy v médiách alebo priamej reklamy. Osobitným typom reklamy je internetová reklama. Podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame je reklama prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Reklamou nie je označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb, označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou, označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu, zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu. Reklama nesmie obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu, propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas, prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín bez toho, aby sa na škodlivosť výslovne a zreteľne neupozornilo, ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana, prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov, využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie), obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu, zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, zobrazovať ich v nebezpečných situáciách.

 

Požiadavky na reklamu

Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta. Reklama sa nesmie šíriť, ak je v rozpore s dobrými mravmi, prezentuje produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, alebo ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. Reklama nesmie prezentovať výrobky alebo služby, ktorých neoprávnená manipulácia je zakázaná osobitnými predpismi.

Každá reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, dobrými mravmi a tiež nemôže byť skrytá a klamlivá.

 

Klamlivá reklama

V znení odseku 1 je upravená klamlivá reklama. Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá by za určitých okolností uvádzala osoby do omylu alebo môže táto klamlivá reklama uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane. Klamlivá reklama môže v dôsledku klamlivosti ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb. Klamlivá reklama poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

 

Znaky klamlivej reklamy

Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa podľa znenia odseku 2 tohto ustanovenia zohľadňujú všetky jej znaky a informácie, ktoré obsahuje. Ide o informácie o tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, o cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, o charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

§ 46

Klamlivé označenie tovaru a služieb

(1) Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

(2) Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“, „spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.

(3) Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.

(4) Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.

Komentár k § 46

Klamlivé označovanie tovaru a služieb je jedným z demonštratívneho výpočtu deliktov nekalej súťaže. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, tak ako pri klamlivej reklame hroziace nebezpečenstvo oklamania bez toho, aby k nemu skutočne došlo. Z hľadiska súkromného práva sa týmto nekalým konaním zaoberá Obchodný zákonník. Z pohľadu verejného práva možno poukázať na zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Klamlivé označenie

Ako uvádza Obchodný zákonník v tomto ustanovení, klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

Túto základnú charakteristiku klamlivého označovania tovaru a služieb zákon ďalej rozvíja, kde klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“, „spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku. Použitie tzv. delokalizačnej doložky je klamlivé vtedy, ak slúži k odlíšeniu od pravého pôvodu, ale vedie ku zlúčeniu označenia pôvodu (typ, imitácia a i.).

 

Čo nie je možné považovať za klamlivé označenie

To, čo nemožno za klamlivé označenie považovať, je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“. Týmto však nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.

 

Označenie

Pojem označenie nie je definovaný, ale bude ním určitá informácia, ktorá poskytuje relevantné dáta k predmetu označenia. Táto informácia môže byť vykonaná akýmkoľvek spôsobom, napríklad na výrobku, na obale, v tlači, v televízii, v rozhlase, na fotografii, v obchodných písomnostiach, v cenníku a pod. a akoukoľvek formou, napríklad písaným slovom, grafickým zobrazením a pod. Objekt označenia zákon nazýva tovarom alebo službou, ide preto o tzv. klamanie v objekte. Tovar môžeme vykladať v najširšom zmysle slova ako akýkoľvek predmet obchodu vrátane softwaru či nehnuteľností.

 

Priame a nepriame klamlivé označenie

Pre naplnenie skutkovej podstaty nie je podstatné, či klamlivé označenie je priame alebo nepriame. Nepriame klamlivé označenia sú charakteristické využívaním cudzojazyčných prekladov alebo rôzne nápisy, zobrazenie zvieraťa typického pre určitú oblasť a pod.

Príkladom klamlivých označení, ktoré vyvolávajú u subjektov nesprávny dojem, že objekt pochádza z určitého štátu, oblasti alebo miesta (so špecifickými vlastnosťami tohto teritória), sú napríklad: liptovská bryndza (predpokladá sa kvalitný výrobok z pasúceho sa stáda oviec z Liptova), Topoľčianske pivo, Spišská borovička.

Príkladom klamlivých označení s domnienkou, že výrobok alebo služba pochádza od určitého výrobcu je napríklad kúpa kolového nápoja v charakteristickej fľaške Coca-Cola s nápisom Cola.

Poslednou skupinou je spôsobilosť vyvolať mylnú domnienku, že označený tovar alebo služba vykazujú osobitné charakteristické znaky (vlastnosti) alebo osobitnú vlastnosť. Ako príklad môžeme uviesť označenie bežného masla pod názvom „pravé maslo“.

 

Skutková podstata klamlivého označenia tovaru a služieb

Často je v súbehu s klamlivou reklamou alebo s ustanovením § 47 – vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Ak takýto stav nastane, je vhodné ho napadnúť tak zo stránky klamlivosti, ako aj zo stránky zameniteľnosti. Zároveň nie sú vylúčené súbehy s inými deliktami, ako napríklad porušenie ustanovení zákona o ochranných známkach.

Charakteristické pre skutkovú podstatu klamlivého označovania tovaru a služieb je množstvo sporov o značky (ochranné známky) a označenia pôvodu.

Znením tohto ustanovenia nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat, ustanovené osobitnými zákonmi.

 

Ochranná známka

Tiež platí, že pri tomto type nekalej súťaže môže dôjsť k súbehu s absolútnou ochranou poskytnutou (napríklad) ochranným známkam podľa zákona č. 506/2009 Z. z. podľa zákona o ochranných známkach. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku. Ochrana podľa zákona o ochranných známkach je prísnejšia a širšia a možno ju, na rozdiel od nekalej súťaže, uplatniť aj vtedy, ak medzi porušiteľom a poškodeným nie je súťažný vzťah.

§ 47

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

(1) Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ,

b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),

c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,

pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

(2) Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona.

Komentár k § 47

Tak ako väčšina skutkových podstát nekalej súťaže, aj vyvolanie nebezpečenstva zámeny je ohrozovacím deliktom, t. j. nemusí byť naplnená podmienka získania prospechu a ani podmienka úmyslu vyvolať nebezpečenstvo zámeny alebo aspoň vedomie o tom, že konanie môže viesť k zámene.

 

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Uvedený pojem je definovaný v znení tohto ustanovenia Obchodného zákonníka.

 

Nebezpečenstvo zámeny

Pod vyvolaním nebezpečenstva zámeny chápeme použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

Na pojem zameniteľnosť musíme nahliadať z jeho objektívnej stránky ako na spôsobilosť vyvolať nebezpečenstvo zámeny s prihliadnutím na všetky okolnosti v konaní priemerného spotrebiteľa s predmetným tovarom alebo službou.

 

Konania v skutkovej podstate vyvolania nebezpečenstva zámeny

Tieto konania možno rozdeliť do troch skupín (uviedli sme vyššie), a to použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré už právom používa iný súťažiteľ; použitie osobitných označení podniku, výrobkov, výkonov, obchodných materiálov a pod., ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné; napodobnenie cudzích výrobkov, obalov, výkonov.

Ochrana proti nebezpečenstvu zámeny je upravená v tomto právnom predpise a poskytuje ochranu aj tým statkom, ktoré nepožívajú formálnu ochranu predpismi z oblasti práva priemyselného vlastníctva (ktoré je založené na princípe registrácie a princípe „prvý berie“). Väčšia účastníkov hospodárskej súťaže, v prípade, ak už na trhu prezentuje svoje výrobky alebo služby, má zaregistrovanú ochrannú známku. Nie každý však disponuje právnymi vedomosťami o ochranných známkach, preto toto ustanovenie poskytuje pri splnení konkrétnych podmienok ochranu pred zneužitím aj tým označeniam, ktoré nie sú ako ochranná známka registrované. Pre spory medzi zapísanými ochrannými známkami a staršími fakticky používanými označeniami je charakteristické, že tu neplatí zásada, „čo je zapísané, to je právom dané“.

 

Znaky zameniteľnosti

Pojem zameniteľnosť z hľadiska skutkovej podstaty tvoria dva znaky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to vlastná zameniteľnosť a klamlivosť, ktoré vedú k zameniteľnosti. Možno konštatovať, že každé zameniteľné označenie obsahuje aj znak (prvok) klamlivosti, ale nie každé klamlivé označenie vedie k zameniteľnosti. Len takú zameniteľnosť, ktorá môže viesť ku klamaniu verejnosti, možno považovať za nekalosúťažné konanie, lebo len taká zameniteľnosť je spôsobilá narušiť funkciu hospodárskej súťaže, t. j. zneužiť účasť na hospodárskej súťaži. Predmet zameniteľnosti musí mať potrebnú mieru rozširovacej schopnosti. Takúto mieru nemajú druhové označenia, prípadne označenia, ktoré sa z určitého dôvodu stali predmetom všeobecného používania. Ak určité označenie je všeobecne používané, ale je príznačné pre určitý podnik, je možné zneužitie tohto stavu hodnotiť ako nekalosúťažné. Skutková podstata nebezpečenstva zameniteľnosti je možná aj pri rôznych predmetoch zameniteľnosti. Konanie pri nebezpečenstve vyvolania zámeny môže byť ako pri klamlivom označení tovaru a služieb priame alebo nepriame.

 

Priame a nepriame konanie

Za takéto konanie možno označiť konanie, ktoré priamo vyvoláva dojem, že konajúci je subjektom, ktorý ho napodobňuje a používa ho ako vlastné. Pri nepriamom konaní sa navodzuje dojem, že určitý subjekt je v bližšom spojení s iným subjektom, napríklad ako člen holdingu, prípadne ako dcérska spoločnosť, alebo ako subjekt konajúci na základe licencie (sponzorská zameniteľnosť). Príkladom nepriamej zameniteľnosti je napríklad napodobňovanie jednotného oblečenia personálu, nápadnej vonkajšej úpravy služobných automobilov, rovnakej fasády prevádzok (hotely), používanie kombinácie farieb, ktoré charakterizujú určitý podnik a pod.

 

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny pri obchodnom mene

Možné je ho aplikovať nielen na celé obchodné meno súťažiteľa, ale aj na jeho dominantnú časť, ktorá má rozlišovaciu schopnosť, pričom obaja súťažitelia majú v obchodnom registri zapísanú rovnakú právnu formu, sídla na tej istej adrese a podnikajú v to istom segmente trhu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že za vyvolanie nebezpečenstva zámeny je možné považovať aj použitie dominantnej časti obchodného mena iného súťažiteľa, ktorá má rozlišovaciu schopnosť, ak tento podnikateľ podniká v rovnakom segmente trhu ako oprávnený používateľ. Zároveň je potrebné prihliadať na celkový dojem, ktorý vzniká a je zachovaný v pamäti priemerného zákazníka, ktorý na neho obchodné meno alebo ochranná známka, prípadne jeho výrazná časť urobili. Pretože, ak by k zámene reálne došlo, je potrebné skúmať, či jej podľahol priemerný spotrebiteľ. Zároveň treba posudzovať a brať do úvahy zhodné prvky a nie prvky, ktorými sa označenia odlišujú, pretože priemernému spotrebiteľovi utkvie v pamäti celý dojem, ktorý je podmienený silnými spoločnými znakmi, nie v detailoch rozlíšenia.

 

Osobitné označenie podniku

Pod osobitným označením podniku, ktoré už používa právom iný súťažiteľ, je možno chápať meno právnickej osoby, ktorá nepodniká pod obchodným menom, keďže sa nezapisuje do obchodného registra (nadácie, záujmové združenia právnických osôb a pod.).

Vo všeobecnosti možno povedať, že základnými požiadavkami výkladu rozsahu a obsahu zameniteľnosti obchodných mien by mala byť ich odlišnosť postrehnuteľná zrakom a sluchom. Zároveň je dôležité, ako je obchodné meno používané s vlastnými produktmi v reklame, aká je jeho zvuková podoba, aká je jeho blízkosť s inými súťažiteľmi.

Už spomínané osobitné označenia podniku, osobitné označenia alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre podnik ako príznačné (napríklad aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), musia pre kvalifikáciu vyvolania nebezpečenstva zámeny splniť podmienku, že sa v hospodárskom živote presadili a sú pre daný podnik typické (charakteristické, príznačné). Príznačnosť je charakteristická tým, že vnímanie predmetu príznačnosti u určitého okruhu zákazníkov vyvoláva predstavu, typickú pre vybraný podnik alebo produkt.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny napodobnením cudzích výrobkov

Uplatňované je predovšetkým pre prípady tzv. „otrockého“ napodobňovania, ide o tzv. parazitovanie na výsledkoch kreatívnej činnosti iného súťažiteľa. Takéto napodobňovanie sa týka výrobkov, reklamných materiálov a i. Predmet napodobňovania môže byť zároveň chránený právnymi predpismi v oblasti priemyselného vlastníctva, ochranných známok, prípadne autorským zákonom. Zákon v tomto prípade nehovorí, že tieto výrobky musia byť pre podnik príznačné a zároveň berie do úvahy aj určitú funkčnosť a estetickú predurčenosť, keď nie je možné výrobok vyrobiť inak, aby nestratil svoju charakteristiku a funkčnosť.

§ 48

Parazitovanie na povesti

Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

Komentár k § 48

Parazitovaním na povesti sa zaoberá uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého je parazitovaním využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

 

Parazitovanie alebo cudzopasníctvo

Ide o snahu priživiť sa nepoctivým spôsobom na úspechoch iného súťažiteľa a tým minimalizovať svoje náklady a maximalizovať zisk. Uvedená skutková podstata je nepriamo obsahom predchádzajúcich skutkových podstát nekalej súťaže (v klamlivej reklame, v klamlivom označení tovaru a služieb a v nebezpečenstve vyvolania zámeny) a zároveň je charakteristická tým, že je vykonávaná najmä v podnikateľskom prostredí.

 

Goodwill

Povesť podniku alebo angl. goodwill predstavuje významnú hodnotu podniku, ktorá je funkčným kapitálom v prostredí hospodárskej súťaže. Na to, aby sa dalo na povesti parazitovať, musí povesť existovať. Keďže rozsah povesti nie je stanovený, bude postačovať minimálna povesť, alebo len čiastková povesť súťažiteľov na lokálnej úrovni. Povesť nie je hodnotená, t. j. môže byť kladná aj záporná. Pre naplnenie skutkovej podstaty nie je podstatné, či bol z tohto konania získaný prospech, stačí len, že prospech bol cieľom, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Na rozdiel od nekalej reklamy, klamlivého označenia tovaru a služby, vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti, je postavené na princípe subjektívnej zodpovednosti, keďže parazitujúci koná „s cieľom získať... prospech. Obsahovo blízke nekalosúťažné konania (napríklad nezavinené konania) je možné subsumovať pod generálnu klauzulu nekalej súťaže.

Jedným z možných príkladov parazitovania na povesti je aj tzv. „oporná reklama“ (neodôvodnená opora v goodwill-e iného súťažiteľa), napríklad tvrdenie, že „naše výrobky sú rovnako dobré ako renomované výrobky súťažiteľa“, a to aj v prípade, ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, inak by došlo k súbehu s klamlivou reklamou.

§ 49

Podplácanie

Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:

a) súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo

b) osoba uvedená v písmene a) priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.

Komentár k § 49

Podplácanie, inými slovami korupcia alebo úplatkárstvo, patrí medzi závažné protispoločenské konanie, ktoré ohrozuje rozvoj verejného a hospodárskeho života.

 

Podplácanie

Ako jedna forma z nekalosúťažného konania je vymedzená a definovaná v znení tohto ustanovenia Obchodného zákonníka. Eliminuje rovnosť šancí ako základného princípu hospodárskej súťaže. K tomuto konaniu sú náchylné najmä osoby, ktoré sa necítia adekvátne ohodnotené a disponujú rozhodovacími právomocami a súťažitelia, ktorí v tomto vidia ľahkú cestu víťazstva nad konkurenciou. Dokazovanie tohto konania je veľmi problematické. Dá sa povedať až nemožné, pokiaľ nie je priamy podnet od účastníkov konania. S korupciou sa v našom živote stretávame predovšetkým v médiách, najmä v súvislosti s verejným sektorom a verejným obstarávaním. To však neznamená, že korupcia obchádza bežné podnikateľské prostredie.

Podplácaním ako nekalosúťažným konaním sa zaoberá, ako sme už uviedli, Obchodný zákonník, ktorého hlavným cieľom je ochrana dobrých mravov súťaže. Podplácanie definuje ako konanie, ktorým súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo osoba priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo príjme za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.

 

Aktívne podplácanie

Konanie, v ktorom podplácajúci ponúka, sľubuje alebo poskytuje akýkoľvek prospech je charakterizované ako tzv. „aktívne podplácanie“. Konanie, v ktorom podplácaný sám úplatok žiada, alebo si ho dá sľúbiť, alebo prijme akýkoľvek prospech, označujeme ako „pasívne podplácanie“.

Okrem klasického procesu podplácania: podplácajúci = dodávateľ, podplácaný = odberateľ sa vyskytujú prípady opačné, a to najmä v súvislosti s nedostatkom určitých produktov alebo služieb.

 

Podplácajúci subjekt a podplácaný subjekt

Vždy ide o osobu (súťažiteľa), ktorá je určitým spôsobom oprávnená konať za súťažiteľa, prípadne sprostredkovateľ a vyvíja aktivitu k tomu, aby nekalým postupom docielila pre seba, alebo pre iného súťažiteľa na úkor iných súťažiteľov výhodu v súťaži. Za podplácajúceho je táto osoba považovaná aj vtedy, ak podnet na toto konanie bol daný druhou stranou, prípadne táto osoba bola k tomuto konaniu nepriamo donútená.

Pokiaľ ide o podplácaný subjekt, aj tento musí byť súťažiteľom v konaní osôb podľa písm. a). Je otázne, či je možné kvalifikovať podplácanie podľa tohto ustanovenia na uplácanie zamestnancov štátnej služby (napríklad pri verejnom obstarávaní). Štátneho zamestnanca nemožno považovať za súťažiteľa a odkazuje na použitie generálnej klauzuly. Podľa nášho názoru použitie § 49 je možné, nakoľko za súťažiteľa považujeme aj osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a na súťaži sa zúčastňujú – teda aj štát. Podplácanou osobou sa zároveň rozumejú okrem iného aj osoby, ktoré konajú v pracovnom alebo obdobnom pomere. V prípade pasívneho podplácania je dôležité správanie sa podplácaného. Táto osoba môže prijať, alebo navrhnúť prijate úplatku vo svoj prospech priamo alebo nepriamo (napríklad konkludentne).

 

Prospech

Pod prospechom (ponúkaným alebo žiadaným) musíme chápať prospech v extenzívnom výklade slova a to okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie (v odbornej literatúre sa uvádzajú príklady ako možnosť zahraničnej stáže, výhodné podmienky pobytu, vyznamenanie, členstvo v orgáne spoločnosti a pod.), alebo len prísľub „uznania“. Pre naplnenie skutkovej podstaty nie je dôležité, či došlo k plneniu prospechu, prípadne k prijatiu prísľubu, stačí len prednesenie ponuky, prísľubu.

Keďže podplácanie je účelovo zamerané do budúcnosti, tu nastáva otázka, či aj tzv. honorovanie za zásluhy určitých osôb o pridelenie obchodného prípadu môže byť chápané ako podplácanie. Na túto otázku sú rôzne názory, aj keď toto konanie je vykonané po pridelení zákazky, odporuje to dobrým mravom súťaže a je spôsobilé zapríčiniť voľnosť v budúcich obchodných vzťahoch.

 

Kedy nejde o podplácanie

O podplácaní nemožno hovoriť pri tzv. obvyklých obchodných pozornostiach, ako sú napríklad kalendáre, diáre, vínne sety a pod., ktoré nemajú spôsobilosť ovplyvniť rozhodovanie prijímateľa.

Prípady podplácania sú vykonávané najmä v skrytých formách, pričom ich cieľom je vždy získanie prospechu.

S nekalosúťažným konaním podplácania sa stretávame aj v znení Trestného zákona. Ide o tzv. korupciu.

 

Prijímanie úplatku v trestnom práve

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo veľkom rozsahu.

Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin ako verejný činiteľ. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin vo veľkom rozsahu.

Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin vo veľkom rozsahu.

 

Podplácanie v trestnom práve

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin vo veľkom rozsahu.

Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin závažnejším spôsobom konania, alebo voči verejnému činiteľovi. Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin vo veľkom rozsahu.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vo veľkom rozsahu.

 

Nepriama korupcia v trestnom práve

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, 329 alebo 330 Trestného zákona, alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, 333 alebo 334, alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 50

Zľahčovanie

(1) Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.

(2) Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.

Komentár k § 50

V rámci konkurenčného boja sa stáva, že súťažitelia sa v boji o získanie obchodného kontraktu snažia konkurenciu zatieniť informáciami, ktoré majú schopnosť privodiť im ujmu. Zjednodušene povedané ide o zľahčovanie. V porovnaní s nekalou reklamou, kde súťažiteľ vychvaľuje svoje výrobky, sa zľahčovanie zameriava na osočovanie konkurenčných produktov. Tieto informácie môžu byť tak pravdivé, ako aj nepravdivé. V rámci hospodárskej súťaže sa tomuto deliktu venuje Obchodný zákonník v tomto ustanovení.

 

Zľahčovanie

Pod zľahčovaním teda rozumieme konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu alebo zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.

 

Skutková podstata zľahčovania

Vyžaduje, aby informácie, ktoré sú spôsobilé privodiť inému súťažiteľovi ujmu, boli uvedené, t. j. prezentované navonok ich autorom, alebo rozširované, čo si možno vysvetliť ako konanie poskytovania informácií osobou, ktorá nemusí byť ich autorom. Len informácie o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, ktoré sú spôsobilé mu vykonať ujmu, je možné považovať za zľahčovanie (napríklad informácie o zlej finančnej situácii iného súťažiteľa, o neschopnosti jeho zamestnancov, rôzne úsudky, polopravdy, čiastočné pravdy a pod.). Poskytované informácie musia byť dostatočne konkrétne, aby bolo možné iného súťažiteľa, prípadne jeho výrobky, výkony podľa nich identifikovať. Informácie o osobnom živote fyzickej osoby, ktorá má určitý vzťah so súťažiteľom (napríklad člen štatutárneho orgánu spoločnosti), netvoria skutkovú podstatu zľahčovania. Uvedené konanie by porušovalo osobnostné práva (dobré meno, dobrá povesť).

 

Skutková podstata zľahčovania

Zľahčovanie patrí k tzv. ohrozujúcim deliktom, t. j., že pre naplnenie skutkovej podstaty stačí len ohrozenie chránených práv.

Zákon výslovne poukazuje aj na uvedenie pravdivých informácií, ktoré môžu naplniť skutkovú podstatu zľahčovania. V tomto prípade ide o také informácie, ktoré súťažiteľ priamo alebo nepriamo použije s vlastným porovnaním, ako napríklad poukázanie na vlastnú ekonomickú silu v porovnaní s konkurentom, poukazovanie na nezrealizované zákazky konkurenta a pod.

Čo nie je zľahčovaním (nekalou súťažou)

Zákon konkretizuje v znení odseku 2 tohto ustanovenia ako konanie, ku ktorému bol súťažiteľ donútený okolnosťami, tzv. oprávnená obrana, alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.

Oprávnená obrana však musí byť primeraná a nesmie prerásť do systematického alebo agresívneho očierňovania. Obchodný zákonník v odseku 2 poukazuje aj na to, že za nekalosúťažné konanie nepovažuje porovnávaciu reklamu.

 

Porovnávacia reklama

Upravuje ju zákon o reklame (zákon č. 147/2001 Z. z.), ktorý za porovnávaciu reklamu považuje reklamu, ktorá priamo alebo nepriamo označuje iného súťažiteľa alebo jeho produkty pri splnení nasledujúcich podmienok, a to ak porovnáva tovary, služby alebo nehnuteľnosti, ktoré uspokojujú rovnaké potreby alebo sú určené na rovnaký účel alebo objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností tovarov, služieb alebo nehnuteľností, vrátane ich ceny; pri tovaroch s označením pôvodu porovnáva iba tovary s rovnakým označením; alebo nediskredituje ani nehaní ochranné známky, obchodné mená, ďalšie rozlišovacie znaky, tovary, služby, činnosti alebo okolnosti súťažiteľa; alebo nevyužíva nečestne výhodu dobrého mena ochrannej známky, obchodného mena alebo iných rozlišujúcich znakov súťažiteľa alebo označenie pôvodu konkurenčných produktov; alebo nepredstavuje tovar alebo služby ako napodobeniny alebo kópie tovaru alebo služieb označených chránenou ochrannou známkou alebo obchodným menom; alebo nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, medzi objednávateľom reklamy a súťažiteľom alebo medzi ochrannými známkami, obchodnými menami, inými rozlišujúcimi znakmi, tovarmi alebo službami objednávateľa reklamy a súťažiteľa; alebo nie je klamlivá; alebo jej súčasťou nie je nekalá obchodná praktika.

 

Dovolené porovnávanie

Ďalej sa s dovoleným porovnávaním stretávame v oblasti systémového porovnávania – porovnávanie zastupiteľných výrobkov na úrovni merateľných parametrov (napríklad IT porovnávanie parametrov pevných diskov, monitorov a procesorov a pod.); superlatívnej reklamy – štandardné reklamné preháňanie; odborných testoch – nezávislé odborné spotrebiteľské testy s takou interpretáciou, aby nedochádzalo k zľahčovaniu súťažiteľov.

§ 51

Porušenie obchodného tajomstva

(1) Porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.

(2) Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie.

(3) Neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto

a) získal obchodné tajomstvo neoprávnene,

b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva,

c) porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

(4) Neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala podľa odseku 3.

(5) Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho uvedenia na trh, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene podľa odseku 3.

(6) Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo

a) nezávislým objavom alebo vytvorením,

b) pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva,

c) výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo

d) iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb.

(7) Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho konania alebo inej protiprávnej činnosti.

(8) Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené v rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo Európskej únie.

Komentár k § 51

Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžadovala stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva, došlo v roku 2018 k precizovaniu a rozšíreniu definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň ustanovenie nadviazalo na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave, a to porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu porušenie sa podriadilo neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

 

Konania, ktoré sú porušením obchodného tajomstva

Odseky 2 až 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Uvedeným znením došlo zároveň k prebratiu čl. 4 smernice. Adresáti právnej normy, ktorí spadajú pod súdnu právomoc, musia jednoznačne poznať svoje povinnosti. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet.

 

Neoprávnené konanie

Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice.

Písmeno a) odseku 6 reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu.

Písmeno b) odseku 6 sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa dá odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za účelom zhotovenia počítačového programu na základe odhalenia zdrojového kódu. V zmysle smernice pritom takýto postup (na rozdiel od autorskoprávnych aspektov ochrany) nemá byť považovaný za neoprávnený s výnimkou prípadu, že zákaz tejto „spätnej analýzy“ vyplýva osobe, ktorej sa stal predmet prístupný, priamo zo zmluvy.

Skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôžu tvoriť dôvod pre obmedzenie práva na informácie v prípade zamestnancov ani ich kolektívnych zástupov pri výkone zastupovania, či už na lokálnej alebo nadnárodnej úrovni (napr. rokovania na úrovni európskej zamestnaneckej rady). Spravidla sa sprístupnenie obchodného tajomstva vyžaduje i na účely výkonu činnosti či povolania zamestnancov. Samozrejme, ani takéto sprístupnenie obchodného tajomstva sa nepovažuje za neoprávnené. Rovnako však treba pripomenúť, že keďže môže ísť v zmysle Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) o informácie, ktoré môžu poškodiť zamestnávateľa, možno od zamestnancov vyžadovať, aby tieto informácie považovali za dôverné.

Z písmena d) odseku 6 vyplýva demonštratívny charakter uvedeného ustanovenia, pretože nielen získanie obchodného tajomstva podľa predchádzajúcich písmen, ale i akékoľvek iné konanie (za predpokladu, že je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb) sa môže považovať za oprávnené – napr. v prípade sprístupnenia obchodného tajomstva majiteľom obchodného tajomstva na základe zmluvy o franchisingu.

 

Ktoré konania za určitých okolností sú neoprávnené

Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).

Podľa čl. 5 preberanej smernice sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby návrh na uplatnenie nápravných opatrení bol zamietnutý v prípadoch, v ktorých možno získať, využiť či sprístupniť obchodné tajomstvo oprávnene. Znenie § 51 ods. 6 zákona neupravuje prípad, kedy sa konanie osoby nepovažuje za neoprávnené, ak k nemu dôjde za účelom „odhalenia pochybenia, protiprávneho konania alebo protiprávnej činnosti za predpokladu, že subjekt konal na účely ochrany všeobecného verejného záujmu“, ako to predvída smernica. Za týmto účelom sa doplnil odsek 7, ktorý uvedené konanie poníma ako ďalšiu výnimku z neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

§ 52

Ohrozovanie zdravia
a životného prostredia

Ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

Komentár k § 52

Posledným z demonštratívneho výpočtu skutkových podstát nekalej súťaže je konanie proti zdraviu a životnému prostrediu, ktoré je upravené v znení tohto ustanovenia Obchodného zákonníka. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že zákonodarca implementoval do právnej normy idealisticky správne hodnoty, nie je to úplne tak. Ochrana zdravia a životného prostredia je v zásade až sekundárna. Cieľom úpravy v Obchodnom zákonníku je najmä ochrana súťažiteľov pred inými súťažiteľmi, ktorí nekonajú v súlade s environmentálnym právom a nevykladajú teda na svoju činnosť porovnateľné výdavky ako „uvedomelí súťažitelia“ a získavajú tak zvýhodnenú pozíciu. Toto konštatovanie potvrdzuje znenie tohto ustanovenia, ktoré konanie proti ochrane zdravia a životného prostredia definuje ako konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

 

Ohrozenie

Uvedená skutková podstata deliktu, tak ako väčšina skutkových podstát nekalej súťaže, nevyžaduje, aby k takémuto konaniu skutočne došlo, stačí len ohrozenie. Naplnenie skutkovej podstaty môže byť uskutočnené v celej fáze dodávateľsko-odberateľského reťazca. Chovateľ kŕmi svoj dobytok alebo hydinu krmivom, ktoré obsahuje zakázané látky, alebo nedodržiava formu likvidácie uhynutého stáda. Výrobca tým, že nerešpektuje pravidlá, napríklad v oblasti znečistenia ovzdušia alebo pozemných vôd. Dopravca nedodáva tovar v prostredí, ktoré sa z hľadiska ochrany výrobku a zdravia pre daný tovar vyžaduje, predajca nedodržiava nevyhnutné hygienické podmienky predaja, napríklad predaj na „čiernom trhu“ a pod. Nemôže však stačiť len porovnanie, že iný výrobca predáva bezpečnejšie alebo zdravšie výrobky, musí ísť o prekročenie určitej únosnej hranice ohrozenia.

DIEL III

PRÁVNE PROSTRIEDKY OCHRANY

PROTI NEKALEJ SÚŤAŽI

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Komentár k Oddielu 1

Za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže boli zavedené oddiely – ktoré sú využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

§ 53

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Komentár k § 53

Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži sú upravené v tomto poslednom diele Prvej časti Obchodného zákonníka, a to v ustanoveniach § 53 až § 55.

 

Odstránenie závadného stavu

Ak sa nekalou súťažou porušili prípadne ohrozili práva nejakej osoby, tak táto má zákonnú možnosť sa domáhať proti tomu, kto jej práva porušil, aby sa zdržal nekalého konania voči nej a zároveň aby odstránil závadný stav. Okrem toho mu dáva Obchodný zákonník možnosť na primerané zadosťučinenie, a to buď v peňažnej forme alebo ako náhradu škody či vydanie bezdôvodného obohatenia.

§ 54

(1) Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

(2) Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako intervenienti. Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú účinné aj pre ďalších oprávnených.

Komentár k § 54

Práva na zdržanie sa konania a odstránenia závadného stavu sa môže domáhať aj osoba – právnická osoba, ktorá je oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

 

Súťažiteľ

Ide o označenie subjektu zúčastňujúceho sa na hospodárskej súťaži. Súťažiteľ bol ako legislatívna skratka implementovaný do Obchodného zákonníka, ktorý za súťažiteľa označuje každú osobu, ktorá sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži, bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom. Súťažiteľmi sú aj subjekty zúčastňujúce sa na hospodárskej súťaži, ako napríklad umelci, rôzne profesijné komory, charitatívne organizácie, verejnoprávne korporácie či štát. Súťažiteľmi nemusia byť len priami konkurenti, ale môžu nimi byť aj súťažitelia, ktorí spolu navonok nesúťažia, avšak hlbšia analýza môže potvrdiť ich súťažný vzťah.

 

Vykonávanie činnosti neoprávnene

Za súťažiteľa možno považovať aj osobu, ktorá vykonáva súťažnú činnosť neoprávnene (napríklad neoprávnené podnikanie). Tejto osobe vznikajú rovnaké povinnosti v hospodárskej súťaži ako iným legálnym súťažiteľom, avšak ochrana pred nekalou súťažou zostáva otázna. Takýto súťažiteľ sa nemôže dovolávať ustanovení o nekalej súťaži za účelom obrany voči nekalosúťažnému konaniu súťažiteľov, ktorí na trhu pôsobia oprávnene.

 

Ochrana zahraničných osôb

Dôležitú otázku predstavuje ochrana zahraničným osobám. Slovenským osobám, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa Obchodného zákonníka. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov a ak ich niet, tak na základe vzájomnosti. Z uvedeného vyplýva, že ochranu proti nekalej súťaži priznáva Obchodný zákonník zahraničným osobám v rovnakom rozsahu ako slovenským osobám, len v prípade, ak podnikajú na území Slovenskej republiky za podmienok Obchodného zákonníka. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. To však neplatí pre fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. V skratke možno povedať, že zahraničné osoby, ktoré nepodnikajú na území Slovenskej republiky v zmysle podmienok Obchodného zákonníka sa nemôžu domáhať ochrany podľa ustanovení Obchodného zákonníka. To však neznamená, že oprávnené nároky zahraničných osôb nie sú chránené. Ochrana práv zahraničných osôb je zaručená medzinárodnými zmluvami.

 

Spotrebiteľ

Tento pojem sa používa pri nekalej súťaži ako osoba hodná ochrany. Ide tu najmä o určitý princíp ochrany slabšieho, ktorý sa nachádza vo väčšine právnych odvetví. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Pojem spotrebiteľ nachádza napríklad aj v Občianskom zákonníku pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa tohto právneho predpisu je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľa nachádzame aj v zákone o ochrane spotrebiteľa. V tomto čase bol schválený nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorá však zatiaľ nebol publikovaný v Zbierke zákonov.

S prihliadnutím na definíciu spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a komunitárneho práva sa za spotrebiteľa nepovažuje akákoľvek osoba, ale len fyzická osoba, ktorá nakupuje tovary alebo služby za iným ako podnikateľským účelom. Spotrebiteľom sa môže stať v podstate každá osoba a byť tak zároveň aktívne legitimovaná k ochrane proti nekalej súťaži.

 

Spor

Podľa znenia odseku 2 platí, že ako náhle sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu, prípadne sa uvedené konanie právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné. Uvedená zásada nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu. V tomto prípade ide o spor podľa všeobecných ustanovení.

Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú účinné aj pre ďalších oprávnených.

§ 55

(1) Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.

(2) Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo zverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu, spôsob zverejnenia a lehotu, v ktorej má byť rozhodnutie zverejnené.

Komentár k § 55

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje postup pri ústnych pojednávaniach, pri ktorých môže byť rozhodnutím súdu vylúčená verejnosť, a to v tom prípade, ak existuje dôvodný predpoklad, že verejným prejednávaním by mohlo dôjsť k ohrozeniu obchodného tajomstva prípadne verejného záujmu. Pojednávania sú v zásade verejné, pričom platí zásada verejnosti. Ak by však súd povolil verejnosť pojednávania, a to i len sčasti, poučí ich o zásade zachovávania mlčanlivosti o všetkých informáciách týkajúcich sa obchodného tajomstva.

Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.

To znamená, že Obchodným zákonníkom sa rozšíril rozsah právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, resp. sankcií za nekalosúťažné konanie.

 

Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži

Hlavnou funkciou právnej úpravy nekalej súťaže je prevencia pred protiprávnym konaním. V prípade, ak napriek tomu dôjde k zásahu do zákonom chránených práv, majú dotknuté osoby k dispozícii reparačno-represívne nástroje, ktoré majú závadný stav odstrániť. Týmito nástrojmi sú právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži.

 

Súkromnoprávna ochrana proti nekalej súťaži

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súkromnoprávna ochrana proti nekalej súťaži vychádza z ustanovení tretieho dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka (§ 53 – 55). Ich obsahom je stručná procesnoprávna úprava nekalej súťaže, ktorá určuje kritériá aktívne legitimovaných osôb, ich vzájomné vzťahy, nároky voči nekalosúťažiacim subjektom a špecifiká účinkov súdnych rozhodnutí. Ostatné procesné otázky sa riešia v zmysle ustanovení právnych predpisov z oblasti súdnych sporov a súdnou praxou.

 

Legitimované subjekty

V súvislosti s ochranou proti nekalej súťaži je potrebné vymedziť subjekty, ktoré sú v sporoch nekalej súťaže aktívne legitimované, t. j. majú právo byť žalobcami a osobami, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, ktorý aktívnu legitimáciu poskytuje tiež právnickým osobám oprávneným hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

Za aktívne legitimované osoby považujeme všetky osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené. Spravidla ide najmä o súťažiteľov, právnické osoby oprávnené hájiť záujmy súťažiteľov, spotrebiteľov a tiež o iné osoby. Spotrebitelia by sa mali domáhať svojich práv prostredníctvom verejného práva, ktoré by im umožňovalo primeranú ochranu a súťažné právo by malo byť len právo profesionálov. Právo aktívnej legitimácie spotrebiteľa (a iných osôb, ktoré nie sú súťažiteľmi alebo právnickými osobami oprávnenými hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov) v zásade neumožňuje využiť „zabraňovacie práva“ (právo, aby sa rušiteľ zdržal svojho konania a odstránil závadný stav), avšak umožňuje mu právo na satisfakčné (kompenzačné) nároky, ako sú primerané zadosťučinenie, náhrada škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Iná osoba, ktorá by mohla byť konaním v nekalej súťaži dotknutá, môže byť napríklad osoba všeobecne známa, ktorá môže byť zneužitá napríklad v reklamnej kampani. Prostredníctvom opatrení ochrany proti nekalej súťaži by si mohla táto osoba nárokovať len niektoré zo satisfakčných práv. Nemohla by napríklad žiadať od rušiteľa zdržanie sa konania. Toto by však mohla dosiahnuť prostredníctvom práva na ochranu osobnosti (podľa Občianskeho zákonníka), prostredníctvom ktorého by mohla žiadať o upustenie od neoprávneného zásahu do osobnostných práv. V uplatňovaní nárokov nie sú obmedzovaní len súťažitelia.

 

Právnické osoby oprávnené chrániť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov

Ďalším z aktívne legitimovaných subjektov sú právnické osoby oprávnené chrániť oprávnené záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Uvedená ochrana nachádza svoj základ v rastúcej tendencii prípadov nekalej súťaže a nevyhnutnosti ľahšej, dostupnejšej a dôraznej ochrany subjektov (ide najmä o subjekty ekonomicky slabšie s nižším právnym povedomím) nielen na úrovni jednotlivca, ale aj prostredníctvom silnejších profesionálnych subjektov, ktoré budú hájiť ich záujmy. Rovnaké postavenie subjektov v právnych podmienkach môže v praxi naraziť na skutočnosť, že niektorý súťažiteľ je ekonomicky slabší (najmä spotrebitelia) a zabezpečenie ochrany právnou cestou pre nich môže byť nedostupné. Bližšie požiadavky na tieto subjekty zákon nestanovuje.

Podľa dnešnej právnej úpravy oprávnenými subjektmi môžu byť tak osoby, ktoré túto činnosť vykonávajú v rámci svojho hlavného predmetu činnosti, ako aj iné osoby, ktoré túto činnosť vykonávajú mimo svojej hlavnej činnosti, prípadne len zriedka. Ako v minulosti, tak aj dnes, tieto osoby samy poškodené nie sú, ale hája záujmy iných pod svojím menom ako napríklad rôzne zväzy spotrebiteľov, podnikateľov a pod. Je zrejmé, že aktívna legitimácia nevzniká z dôvodu ujmy priamo danej právnickej osobe, ale z dôvodu porušovania alebo ohrozovania práv ochraňovaných osôb v nekalej súťaži.

 

Právnická osoba, ktorá je oprávnená hájiť oprávnené záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov

Takou osobou môže byť aj obec, ktorá by hájila záujmy spotrebiteľov pri nekalej súťaži na území obce. Pokiaľ by napríklad došlo k zneužitiu školy k propagácií výrobkov bez akejkoľvek väzby na vyučovací proces, mohli by v tomto prípade podať žalobu na súd prostredníctvom právnickej osoby, ktorá združuje rodičov detí škôl. Takisto by takouto osobou mohla byť osoba, ktorá sa zaoberá ochranou životného prostredia. Nie je vylúčené ani zámerné založenie tejto osoby pre určitý prípad ad-hoc.

Tieto subjekty nemajú právo hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov vo všetkých skutkových podstatách nekalej súťaže a zároveň nemajú nárok na všetky dostupné nároky. Žalovať môžu len konania v oblasti klamlivej reklamy, klamlivého označovanie tovaru a služieb, vyvolávania nebezpečenstva zámeny, parazitovania na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, porušovanie obchodného tajomstva, ohrozovanie zdravia a životného prostredia a konania subsumované pod generálnu klauzulu.

Vylúčené sú parazitovanie na povesti, podplácanie, zľahčovanie a porušenie obchodného tajomstva. Z nárokov môžu tieto právnické osoby žiadať len tri nároky, a to aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal, odstránenie závadného stavu, prípadne zverejnenie rozsudku.

Na spomínané obmedzovania vplývali aj poznatky zo zneužívania tohto inštitútu z minulosti. Zákonodarca upravil podmienky konania tak, aby osoby, ktoré chcú vykonávať túto činnosť, zastupovali aspoň významný počet súťažiteľov (rovnakého tovaru alebo služieb, alebo ich druhu) a ich doterajšie konanie bolo obmedzené na deliktuálne konania so schopnosťou vážneho ohrozenia súťaže na relevantnom trhu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sporov, v ktorých právnické osoby hája oprávnené záujmy iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov, je minimum, t. j., že nie sú často využívané a ani zneužívané.

Zásada hospodárnosti

Obchodný zákonník z dôvodu obmedzenia hromadenia žalôb a preťaženia súdov zaviedol obmedzenie, pri ktorom uplatnil zásadu hospodárnosti, ktorá zabraňuje oprávneným osobám v konaniach o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu v rámci nekalej súťaže, aby tieto osoby nemohli v rámci už začatého konania alebo po jeho skončení podávať ďalšie žaloby. Tým však neobmedzuje ich práva na súdnu ochranu, uvedení účastníci môžu ku konaniu pristúpiť ako vedľajší účastník a v prípade, ak bolo v danej veci právoplatne rozhodnuté, toto rozhodnutie je účinné aj pre ďalších oprávnených.

 

Neprípustnosť ďalších konaní

To znamená, že len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci. Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú účinné aj pre ďalších oprávnených.

V zásade ide o osobitný prípad prekážky litispendencie s obmedzením aktívnej legitimácie, ktorá prichádza do úvahy pri totožnom nároku z totožného konania.

Obmedzenie sa týka nárokov, ako sú zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu. Na to, aby mohlo dôjsť k zániku oprávnenia podať žalobu, musí následný žalobca formulovať petit tak, aby smeroval k rovnakému nároku ako bol nárok prvého žalobcu a zároveň musí ísť o totožné nekalosúťažné konanie.

 

Totožnosť žalobného návrhu

V zásade nie je daná tým, že dva žalobné návrhy sú druhovo totožné v tom zmysle, že zhodne smerujú napríklad k odstráneniu závadného stavu, ale aj totožnosťou opatrení, ktoré žalobcovia v rámci návrhu na odstránenie závadného stavu navrhujú prijať. V každom prípade vznik prekážky začatej veci alebo rozhodnutej veci zabraňuje ďalším osobám, ktoré by sa cítili byť poškodené alebo ohrozené nekalosúťažným konaním žalovaného totožným s tým, ktoré bolo dôvodom na podanie prvej žaloby, podať žalobu s totožným petitom, ako je ten, ktorý bol formulovaný v prvej žalobe.

Množstvo súdnych rozhodnutí však nepokrýva reálne možnosti spôsobov vykonávania nekalej súťaže a výklad spojení „pre tie isté nároky“ a „z toho istého konania“ prinesie ďalšie možnosti a úskalia tohto ustanovenia.

 

Pasívna legitimácia

Označuje účastníka hospodárskej súťaže, ktorého možno žalovať z dôvodu podozrenia zo spáchania skutku nekalej súťaže. Obchodný zákonník nazýva túto osobu rušiteľ (bez ďalšej definície).

 

Zúčastnení na hospodárskej súťaži

Na hospodárskej súťaži sa zúčastňujú fyzické a právnické osoby, aj keď nie sú súťažiteľmi. Tieto osoby sú povinné dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Na základe toho možno vyvodiť, že rušiteľom pre účely nekalej súťaže môže byť každá osoba (fyzická, právnická, nepodnikateľ), ktorá sa svojím konaním napĺňa skutkovú podstatu nekalej súťaže. Uvedené poznanie potvrdzuje množstvo judikátov. Z pohľadu jednotlivých skutkových podstát nekalej súťaže môžeme za pasívne legitimovaný subjekt považovať (najmä): v prípade klamlivej reklamy osobu, ktorá je zadávateľom reklamy (súťažiteľ), ale aj jej pomocné osoby (pomocníci v nekalej súťaži), ako sú napríklad výrobcovia reklamy, jej šíritelia, ako napríklad rozhlas, televízia, tlač, prevádzkovatelia webových stránok, prakticky všetci, ktorí uvedenú reklamu šíria, v prípade zľahčovania každú osobu, ktorá naplní skutkovú podstatu zľahčovania; v prípade klamlivého označenia tovaru alebo služieb, vyvolania nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti každú osobu, ktorá sa takéhoto nekalosúťažného konania dopustí, pričom sa vždy bude jednať o osoby, ktoré niečo ponúkajú alebo predávajú; v prípade skutkovej podstaty podplácania – úplatca a podplatený, charakteristické pre túto skutkovú podstatu je používanie sprostredkovateľov, prípadne pomocných osôb, v prípade porušenia obchodného tajomstva osoba, ktorá sa k predmetnej informácii dostala a túto poskytla inej osobe alebo ju použila pre vlastný účel (tak ako pri podplácaní, aj tu sú používaní sprostredkovatelia a pomocné osoby); v prípade ohrozovania zdravia a životného prostredia – len súťažiteľ.

 

Ďalšie osoby pomocné

Doktrína poukazuje ešte na ďalšie pasívne legitimované osoby, ktoré označuje ako „ďalšie osoby pomocné“. Touto osobou môže byť napríklad agentúra zaoberajúca sa prieskumom trhu, ktorá zverejní určité nepravdivé údaje, ktoré sú následne spracované napríklad reklamnou agentúrou na výrobu reklamy. Agentúra sa môže exkulpovať prostredníctvom tvrdenia, že tak nekonala v hospodárskej súťaži, problematické by to bolo pri zadávateľovi reklamy. Ďalšou takouto pomocnou osobou môžu byť, ako sme spomínali pri klamlivej reklame, masmédiá, pričom z právneho hľadiska nie je podstatné, či dané médium (televízia, rozhlas, tlač, internetová stránka) mohlo vedieť o tom, či šírené informácie sú spôsobilé vykonať klamlivú predstavu alebo nie, nakoľko sa uplatní princíp objektívnej zodpovednosti.

 

Požiadavky na rušiteľa

Vo všeobecnosti Obchodný zákonník v rámci nekalej súťaže umožňuje aktívne legitimovanej osobe od rušiteľov požadovať zdržanie konania rušiteľa; odstránenie závadného stavu; primerané zadosťučinenie, ktoré možno poskytnúť aj v peniazoch; náhradu škody; vydanie bezdôvodného obohatenia; právo na uverejnenie rozsudku.

To, že nároky zdržanie sa konania a odstránenie závadného stavu (zabraňovacie nároky v pokračovaní nekalej činnosti) sú uvedené v prvej vete § 53 pred kompenzačnými ustanoveniami, vyplýva z podstaty hospodárskej súťaže a to, aby hospodárska súťaž nebola zneužívaná (krivená). Ak už aj táto skutočnosť nastane, musí byť primeraným spôsobom odstránená. Ostatné nároky patria do skupiny kompenzačných ustanovení s cieľom odstrániť následky nekalej súťaže. Okrem delenia predmetných nárokov na zabraňovacie nároky a kompenzačné (satisfakčné) nároky, možno tieto zadeliť podľa ich majetkovej podstaty, a to ako nároky majetkové, ktorými sú: náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie v peniazoch, ako aj na nároky nemajetkové, ako sú: zdržanie sa a odstránenie závadného stavu a primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme.

 

Nároky iných právnych predpisov

Nároky podľa § 53 však nepredstavujú jediné nároky, ktoré je možné požadovať. Uvedený taxatívny výpočet podľa Obchodného zákonníka nebráni žalobcovi v použití právnych prostriedkov, ktoré mu umožňujú iné právne predpisy. Týmito predpismi sú napríklad: Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok (už je zrušený a nahradenými novými právnymi predpismi), Trestný zákon a pod. V prípadoch, pri ktorých je otázne, či ide o konanie v nekalej súťaži alebo nie, je praktické v úvode podať určovaciu žalobu, či ide skutočne o nekalú súťaž a následne formulovať žalobu v zmysle nárokov z nekalej súťaže.

 

Nároky

Žalobca nie je pri tvorbe petitu viazaný len jedným nárokom. Môže sa domáhať aj viacerých nárokov naraz v ľubovoľnom poradí (kumulatívna možnosť využitia nárokov).

Nárok na zdržanie sa nekalosúťažného konania predstavuje základný nárok v oblasti nekalej súťaže s cieľom neprehlbovať závadný stav a pôsobiť preventívne. Žalobca sa domáha k upusteniu od neoprávnenému zásahu do jeho práv. Prevenčná funkcia pôsobí z dôvodu obáv budúceho výkonu nekalosúťažného konania (napríklad opakovanie klamlivej internetovej reklamy na rôznych portáloch v určitom období). Tento nárok môžu použiť súťažitelia a právnické osoby oprávnené hájiť súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Spotrebitelia a iné osoby nie sú v zmysle prezentovaného doktrinálneho výkladu oprávnené tento nárok využiť.

Kedy sa požaduje zdržovací nárok

Ide o tieto prípady: hrozba nekalosúťažného konania je dostatočne preukázaná, ešte nedošlo priamo k výkonu nekalosúťažného konania, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu mu hrozí priame nebezpečenstvo (napríklad príprava propagačnej akcie výrobkov priamo pred podnikovou predajňou iného súťažiteľa – konkurenta). Hrozba nekalosúťažného konania musí dostatočne vyplývať z okolností prípadu, resp. musí byť dostatočne preukázaná. Ak nekalosúťažné konanie bolo uskutočnené, ale existuje predpoklad, že sa bude v budúcnosti opakovať (napríklad ukončené vysielanie klamlivej reklamy s dôvodnou obavou pokračovania vo vysielaní); nekalosúťažné konanie bolo uskutočnené a ešte stále prebieha (napríklad prebiehajúce vysielanie klamlivej reklamy).

 

Kedy sa nepožaduje zdržovací nárok

Zdržovací nárok nie je možné požadovať v prípade, ak už nekalosúťažné konanie nepretrváva, prípadne nie je dostatočne preukázateľné, že k nemu môže v budúcnosti dôjsť. V určitých prípadoch nastávajú situácie, že skutkové konania môžu byť už prvým nekalosúťažným konaním vyčerpané, t. j., že nemožno od nich objektívne očakávať možnosť opakovania tohto nekalosúťažného konania. Ide najmä o skutok porušovania obchodného tajomstva, kde v prípade jeho prezradenia dochádza k stavu, že utajované skutočnosti sa stanú prístupné.

 

Petit zdržovacej žaloby

Formulácia petitov zdržovacej žaloby je pomerne náročná. Nie je vhodné používanie rozsiahlych a všeobecných požiadaviek na rušiteľovo zdržanie sa konania, ako aj opaku, t. j., jeho príliš úzkeho vymedzenia požiadaviek. Veľmi úzko formulovaný žalobný petit by mohol byť v prípade nepatrnej zmeny veci podnetom pre novú žalobu. Za takýto petit môžeme považovať napríklad požiadavku na zákaz používania určitého slova v jednom gramatickom tvare. Súd môže takémuto petitu vyhovieť, avšak tento stav nie je v súlade so záujmom žalobcu. Pokiaľ sa niekto dopustí klamlivej reklamy, napríklad v určitých novinách, mala by zdržovacia žaloba požadovať, aby protiprávne konanie nebolo vykonávané v tlači vôbec.

Osoba, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, sa môže domáhať, aby sa tohto konania zdržala a odstránila závadný stav. Zdržovacou žalobou sa však nemožno domáhať, aby súd rušiteľovi zakázal prevádzkovať živnosť.

 

Zdržanie

Uvedený pojem evokuje predpoklad, že cieľom tohto konania bude vždy zákaz určitého konania. Nie je to vždy tak, negatórnou žalobou môžeme žiadať, aby rušiteľ práve niečo vykonal. Ide najmä o prípady nekalej reklamy, kde rušiteľ určité údaje zamlčuje a žaloba smeruje k tomu, aby sa takéhoto konania zdržal, t. j., aby bol prinútený k aktívnemu konaniu a tieto dáta nezamlčoval, ale ich poskytoval. Napríklad reklamy prezentujúce určité výhody zároveň zamlčujú rôzne skryté poplatky a pod.

 

Reparačné nároky

Na rozdiel od nároku na zdržanie sa nekalosúťažného konania, ktorého dôsledok ovplyvňoval dianie v budúcnosti, nárok na odstránenie závadného stavu, je smerovaný do minulosti k odstráneniu príčin a dôsledkov nekalej súťaže. Tu je potrebné tento nárok rozlišovať od nároku na náhradu škody. V oboch prípadoch ide o tzv. reparačné nároky. Nárok na odstránenie závadného stavu sa uskutočňuje nepeňažnou formou. Náhrada škody je v zásade peňažná. Spôsob odstraňovania príčin nekalej súťaže je závislý na rozsahu zásahu do oprávnených práv s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu. Presný výpočet spôsobov odstraňovania príčin nie je vzhľadom na rozmanitosť nekalosúťažného konania možný. V mnohých prípadoch sa stáva, že odstránenie závadného stavu sa prekrýva s nárokom na zdržanie sa konania, z čoho vyplýva otázka, ktorý nárok zvoliť. Preto je v týchto prípadoch vhodné rozhodnúť sa pre oba nároky súčasne, lebo odstránením závadného stavu nezabezpečíme zákaz v ďalšej nekalosúťažnej činnosti a zároveň zdržovacou žalobou neodstránime prípadné následky. Formulácia žalobného petitu musí byť koncipovaná dostatočne určito a viesť ku konkrétnemu odstráneniu nekalosúťažných účinkov. Cieľom môže byť okrem odstránenia príčin v klasickom zmysle slova zmena alebo doplnenie (napríklad v reklame).

 

Spôsoby odstraňovania závadného stavu

Medzi najčastejšie spôsoby odstraňovania závadného stavu patria: stiahnutie klamlivej reklamy z obehu, v prípade tlačovín zničenie nedistribuovaných letákov; úprava obchodného mena spoločnosti tak, aby nedochádzalo k zámene (v tomto prípade však súd nemôže zakázať používanie obchodného mena, zapísaného v registri, ale žalobný petit musí smerovať k lehote na zmenu obchodného mena, aby nebolo spôsobilé k vyvolaniu zámeny); stiahnutie výrobkov z trhu pre zmenu obalov s cieľom zabrániť zámene; redistribúcia informácií, ktorých účelom je napraviť nekalosúťažné informácie; doplnenie určitých informácií.

Nárok na odstránenie závadného stavu však nemožno zamieňať s nárokom na navrátenie do predošlého stavu a náhradu škody. Podstata odstránenia závadného stavu je v odstránení príčin a nie následkov nekalosúťažného konania. Všetko je založené na odstránení predmetov brániacich zákonnému stavu, ktorý existoval pred nekalosúťažným konaním.

Prípadný úspech v spore na odstránenie závadného stavu môže spôsobiť žalovanému značnú ujmu, a to v dôsledku už vynaložených finančných prostriedkov, napríklad na reklamné letáky, obalový materiál a pod.

 

Nárok na primerané zadosťučinenie

Obsahom ide o nárok, ktorý môže byť poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovej ujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. Primerané zadosťučinenie (v peňažnej forme) možno prirovnať k pokute, ktorá priamo zasahuje majetok rušiteľa. Nemožno si ju však zamieňať s náhradou škody. Pokým primerané zadosťučinenie nahrádza nemajetkovú ujmu, náhrada škody nahrádza ujmu majetkovú (reálne zmenšenie majetku poškodeného, ušlý zisk a pod.).

 

Nemajetková ujma

Príkladom nemajetkovej ujmy je poškodenie jedinečnosti, sebaúcty rozlišovacej spôsobilosti, strata prestíže a najmä dobrej povesti. Dobrá povesť v prípade právnickej osoby vzniká dňom vzniku právnickej osoby a trvá dovtedy, pokým ju táto osoba na základe určitých skutočností nestratí. Dobrú povesť môžeme zjednodušene charakterizovať ako súhrn nehmotných hodnôt, ktoré z hľadiska externého pohľadu neprispievajú k záporným pocitom a vnímaniu subjektu. K strate dobrej povesti môže dôjsť z dôvodu vlastného konania, alebo z konania tretích osôb. Čo všetko ďalej môže byť za nemajetkovú ujmu považovať, je na rétorických schopnostiach žalobcu.

Z hľadiska rozsahu primeraného zadosťučinenia sa vychádza z rozsahu a formy spôsobenej nemateriálnej ujmy tak, aby sa naplnil význam pojmu primeranosť. Primerané zadosťučinenie môže byť poskytnuté v peniazoch, ako aj v inej forme. Peňažná forma sa používa v prípade, ak použitie nepeňažnej formy nie je dostatočne spravodlivé. Nepeňažná (nemateriálna, nehmotná) forma primeraného zadosťučinenia sa používa najmä v spojitosti s ospravedlnením, a to verejným alebo neverejným. Pod verejným ospravedlnením sa chápe najmä ospravedlnenie prostredníctvom médií, ako sú televízia, rozhlas, prípadne tlačoviny. Neverejné ospravedlnenie predstavuje ospravedlnenie bez prítomnosti verejnosti, ktoré sa vykonáva najmä osobným listom, alebo slúži ako iná forma ospravedlnenia s bližším vysvetlením nekalosúťažného konania. Text ospravedlnenia je obsahom žalobného petitu, ktorý v sebe má obsahovať aj formu ospravedlnenia (verejné, neverejné, ak verejné, tak v ktorých médiách a pod.). Pri stanovení vhodnosti primeraného zadosťučinenia z hľadiska jeho spôsobu je potrebné skúmať, či by prípadné verejné ospravedlnenie nebolo pre žalobcu kontraproduktívne a to najmä v prípadoch, ktoré by mohli z dôvodu pripomenutia spôsobiť žalobcovi ďalšiu ujmu, prípadne by ho (opätovne) zosmiešnili. Takisto treba mať na pamäti, akú závažnú ujmu môže spôsobiť rušiteľovi a aké má vyhliadky na úspech.

Možno teda konštatovať, že priznávané „pokuty“ nepôsobia vôbec odstrašujúco a stávajú sa kalkulačnými položkami.

 

Náhrada škody

Ďalším z nárokov v nekalej súťaži je náhrada škody. Kým primerané zadosťučinenie nahrádzalo nemateriálnu ujmu, náhrada škody je zameraná na reparáciu majetkovej ujmy. Náhrada škody je z hľadiska súkromného práva pokladaná za kompenzačný a sankčný nástroj.

Z hľadiska súkromného práva náhradu škody upravuje tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník. V konaniach nekalej súťaže vychádzame z ustanovení Obchodného zákonníka. Samotné ustanovenie náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka sa viaže iba na škodu, ktorá vznikla len zo záväzkového vzťahu.

Uvedený režim sa podľa Obchodného zákonníka bude aplikovať tak pre podnikateľské subjekty, ako aj pre fyzické osoby nepodnikateľov (spotrebiteľov).

 

Objektívna zodpovednosť za škodu

Pri náhrade škody z hľadiska Obchodného zákonníka sa vychádza z objektívnej zodpovednosti za škodu. Tento princíp nevyžaduje existenciu zavinenia, t. j., že rušiteľ zodpovedá za spôsobenú škodu bez ohľadu na zavinenie, resp. zavinenie sa nemusí dokazovať – s možnosťou liberalizácie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Veľmi úzko formulované liberačné dôvody sú z hľadiska nekalej súťaže veľmi ťažko použiteľné, len komplikovane možno nájsť konanie, ktoré by nastalo nezávisle na vôli súťažiteľa. Preto možno charakter zodpovednosti za škodu v nekalej súťaži označiť za zodpovednosť takmer absolútnu.

 

Podmienky na nárok na náhradu škody

Na to, aby bolo možné žiadať náhradu škody z nekalej súťaže, je potrebné, aby boli splnené tieto podmienky, a to protiprávnosť konania – konanie v nekalej súťaži (konanie môže byť komisívne, napr. rozširovanie zľahčovacích informácií, alebo omisívne, napr. zamlčanie relevantných informácií pri klamlivej reklame; protiprávne môže konať tak jedna osoba, ako aj viac osôb. Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vysporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti); ďalej vznik škody (majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch [skutočná škoda], škodou môže byť aj ušlý zisk alebo „kalkulovaný zisk“); tiež príčinná súvislosť medzi konaním v nekalej súťaži a vznikom škody (t. j., že škoda vznikla z dôvodu porušenia právnych povinností a toto porušenie bolo hlavnou príčinou vzniku škody, nie vedľajšou; preukázanie tejto podmienky spôsobuje v rámci sporových konaní najväčšie problémy, nakoľko preukázanie tejto súvislosti býva nepresné a niekedy aj zavádzajúce); a nakoniec absencia okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu.

 

Škoda

Ako sme už spomínali, škodou sa rozumie majetková ujma (skutočná škoda, zničenie strata, poškodenie, znehodnotenie veci), ušlý zisk, prípadne náklady vynaložené na odstránenie v dôsledku porušenia povinností druhej strany.

Za ušlý zisk možno považovať to, čo poškodený stratil v dôsledku protiprávneho konania, zjednodušene povedané, čo v dôsledku protiprávneho konania nespôsobilo zväčšenie (rozmnoženie) majetku, hoci by sa to pri predpokladanej činnosti očakávalo (strata očakávaného prínosu). Ušlý zisk môže byť skutočný (reálne nezväčšenie majetku), alebo abstraktný (náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká). V rámci ušlého zisku sa hovorí aj o tzv. zmarenej príležitosti. V tomto prípade v súvislosti s náhradou škody možno uplatniť aj zbytočne vynaložené náklady, ako aj konkrétnu výšku zisku, ktorá je zistiteľná zo zmluvy, ktorá v dôsledku porušenia práv nemôže byť plnená, prípadne z dôvodov, že druhá strana odstúpila od zmluvy. V praxi však môže byť aj prakticky nemožné preukázať reálnu výšku ušlého zisku vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré jeho výšku môžu ovplyvniť.

V rozhodovacej činnosti súdov sa za škodu považuje majetková ujma vyjadrená v peniazoch, ktorá sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku nároku na uplatnenie druhej formy. Z platného práva tiež nemožno odvodiť, že by podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu vo forme ušlého zisku bol tiež vznik skutočnej škody.

 

Vyčíslenie škody

Tak, ako sa v praxi zložito dokazuje príčinná súvislosť medzi nekalosúťažným konaním a škodou, tak veľmi často dochádza k problémom s vyčísľovaním skutočných škôd a ušlého zisku, a to najmä v prípadoch, ak takého konanie spôsobilo nezískanie určitej zákazky, prípadne pri zľahčovaní alebo pri parazitovaní na povesti. Ak má byť podľa žalobcu zaviazaný žalovaný k náhrade jemu vzniknutej škody, potom, aby žaloba netrpela vadou, musí byť jasne a presne udaná peňažná suma, ktorú žalobca požaduje, a ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný. Na určenie výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla, nie je totiž potrebná súčinnosť (sudcom vynútená) škodcu. Stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť stanovené tak, aby bola zabezpečená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania k istote. Veľmi často sa stáva, že ťažkosti spôsobené nemožnosťou presného vyčíslenia škody sa žalobca snaží vtesnať do primeraného zadosťučinenia, čo však nie je dovolené. Ak oprávnenému vznikla hmotná škoda, prostriedkom nápravy môže byť iba náhrada škody, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia. Nemožno pripustiť, aby (napr. z dôvodu problematického preukazovania výšky škody) si cestou požiadavky na zaplatenie primeraného zadosťučinenia oprávnený riešil jemu vzniknutú ujmu hmotnú.

 

Odškodnenie

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak je to možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Uzákonila sa primárna rola peňažného odškodnenia. Ak je to možné, a oprávnená strana o to požiada, môže byť škoda nahradená aj uvedením do predošlého stavu (prípadne odškodnená v naturáliách). Na rozdiel od nároku na primerané zadosťučinenie nie je v prípade náhrady škody možné súdom výšku náhrady škody znížiť. To však neznamená, že súd nemôže konečnú výšku škody znížiť v prípade, ak v priebehu pojednávania dôjde najavo, že výška škody je nižšia ako v petite. V prípade, ak by výška škody bola zámerne nesprávna, išlo by o konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu.

V praxi je väčšina prípadov o náhrade škody riešená náhradou v peniazoch. V oblasti nekalej súťaže tento nárok nie je veľmi obľúbený z dôvodu ťažko presvedčivého výpočtu výšky škody a problémov s preukázaním príčinnej súvislosti. Na uvedené dokazovanie sa využíva inštitút znaleckého dokazovania (znalecký posudok).

 

Vydanie bezdôvodného obohatenia

Ide o posledný z nárokov v nekalej súťaži. Inštitút bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník nevymedzuje. Za týmto účelom sa využije subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka, a to ustanovenia § 451 – 459. Pojem bezdôvodné obohatenie definuje ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V rámci nekalej súťaže je zrejmé, že pôjde o prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pojem nepoctivé zdroje nie je vymedzený, ale za takéto zdroje budeme považovať tie zdroje, ktoré nemožno označiť za zdroje poctivé, zdroje zákonné. Pri hodnotení nepoctivosti zdrojov je treba pamätať na to, že tu platí domnienka poctivosti zdrojov majetkového prospechu. Preto nepoctivosť zdrojov musí preukázať ten, kto sa domáha vydania tohto majetkového prospechu.

Z definície bezdôvodného obohatenia vychádza, že predmetom vydania bezdôvodného obohatenia bude len majetkový prospech. Majetkový prospech vzniká vo väčšine prípadov tak, že sa majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže spočívať aj v tom, že sa majetok tiež nezmenšil, pretože by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. Zodpovednosť za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, vzniká bez ohľadu na zavinenie.

Zatiaľ čo v prípade náhrady škody išlo o náhradu dôsledkov, ktoré sa z dôvodu nekalej súťaže negatívne premietli do majetkovej sféry poškodeného, v prípade vydania bezdôvodného obohatenia ide o vydane pozitívneho ovplyvnenia majetkovej sféry rušiteľa.

Dôsledkom bezdôvodného obohatenia je naturálna reštitúcia – povinnosť toto obohatenie vydať oprávnenému (osobe, na úkor ktorej bolo obohatenie vykonané). Podľa Občianskeho zákonníka sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nemenej dôležitú úlohu zohráva aj dobromyseľnosť obohateného. Pokiaľ by nekonal dobromyseľne, musel by okrem bezdôvodného obohatenia vydať aj úžitky z tohto obohatenia, napríklad úroky. Občiansky zákonník pamätá aj na obohateného, bez ohľadu či tak konal dobromyseľne alebo nie. V prípade, ak sa o predmet obohatenia staral, prípadne ho zhodnotil, má pri vydaní nárok na úhradu týchto nákladov. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

 

Formulácia žalobného petitu

Táto formulácia prináša obdobné problémy ako formulácia žalobného petitu o náhradu škody, a to v preukazovaní príčinnej súvislosti a rozsahu výšky bezdôvodného obohatenia. Formulácia musí byť dostatočne určitá a jednoznačná. Súd môže rovnako ako pri primeranom zadosťučinení priznať výšku bezdôvodného obohatenia maximálne do výšky žalobného petitu, zároveň ju môže podľa svojho uváženia znížiť, prípadne zamietnuť.

 

Zneužitie internetových domén ochranných známok

Ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia. Majiteľ kamenného obchodu so športovou obuvou rôznych značiek zistí, že napríklad doména reebok.sk je voľná a zaregistruje si ju. Následne pod touto doménou prevádzkuje e-shop a bude tu predávať svoj tovar. Uvedené konanie možno kvalifikovať ako nekalosúťažné (vyvolanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti), s tým, že prípadný žalobca, oprávnený vlastník ochrannej známky môže od obchodníka minimálne žiadať zdržanie sa konania (nepredávať svoj tovar v e-shope pod danou doménou, nepoužívať ďalej túto doménu), odstrániť závadný stav (odstrániť e-shop z danej domény) a žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia.

 

Uverejnenie rozsudku osobitne mimo spomínaných nárokov

Obchodný zákonník upravuje aj tento nárok. Cieľom tohto osobitného nároku je umožnenie súdu priznať právo úspešnej strane na zverejnenie rozsudku na náklady neúspešného účastníka. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo zverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel a podľa okolností určiť aj rozsah, formu, spôsob zverejnenia a lehotu.

Od 1. 1. 2018 došlo opätovne k zjednoteniu terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. V znení ods. 2 sa doplnilo rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

Zverejnenie rozsudku

Predstavuje pre neúspešnú stranu bez pochýb sankciu, a to nielen vo forme výdavkov na zverejnenie, ale v prípade preukázania nekalosúťažného konania pokrivenie vlastnej povesti. Pre úspešnú stranu je to určitá forma satisfakcie porovnateľná napríklad s primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme, ktorej cieľom je určitá forma nápravy dôsledkov protiprávneho konania prostredníctvom informovania verejnosti o skutočnom stave veci. Zverejnenie zároveň prispieva k výchove a prevencii ostatných účastníkov hospodárskej súťaže.

Aby mohol zverejnený rozsudok plniť svoju funkciu, nestačí, aby predmetom zverejnenia bol len výrok rozhodnutia. Tu je potrebné apelovať na súd, nakoľko on určuje spôsob, rozsah a formu zverejnenia (médium, v ktorom sa rozsudok zverejní: tlač, televízia, internet a pod.), rozsah zverejnenia rozsudku (celý alebo časť s rešpektovaním zásady primeranosti (bez účelu neprimeraného zaťaženia a zvýhodnenia strán), veľkosť a typ písma, na ktorej strane, koľkokrát, kedy a pod.). Na uverejnenie rozhodnutia je možné len na základe návrhu jednej zo strán. Z toho zároveň vyplýva, že návrh môže byť obsahom žalobného petitu, ako aj eventuálneho petitu. Na uverejnenie rozsudku nie je právny nárok, je plne na zvážení súdu, či je to vhodné, spravodlivé a účelné. Súd môže súkromnému žalobcovi k jeho návrhu priznať v rozsudku oprávnenie uverejniť odsudzujúci rozsudok na útraty odsúdeného v jednom alebo viacerých časopisoch. Rovnaké oprávnenie môže súd priznať obžalovanému k jeho návrhu, ak bol spod obžaloby oslobodený, pričom útraty uverejnenia nesie žalobca.

V rámci konania môže nastať aj situácia, že súd vyhovie čiastočne aj obom stranám. Priznanie zverejnenia rozsudku obom stranám je v zásade možné, otázkou však zostáva následné delenie nákladov na zverejnenie medzi sporné strany. Myslím si však, že táto úvaha zostane len v rovine teoretickej, nakoľko je veľmi nepravdepodobné, že by tieto strany mali záujem na zverejnení rozsudku, ibaže by úspech jednej strany vysoko prekračoval úspech strany druhej (napríklad čiastočný úspech žalovaného z dôvodu premlčania a pod.). Netreba zabudnúť, že predmetom zverejnenia môže byť len rozsudok, nie uznesenie.

 

Predbežné opatrenie

Uvedený inštitút má v boji proti nekalej súťaži veľmi dôležitý, niekedy až rozhodujúci význam. Umožňuje efektívne podporiť ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov hospodárskej súťaže, ktorých ochrana by z dôvodu preťaženosti súdov – a z toho plynúcich prieťahov, nebola možná. Nekalosúťažný spor spravidla trvá dlhšie obdobie, od niekoľkých mesiacov (v lepšom prípade) až po niekoľko rokov. Kým dôjde k meritórnemu rozhodnutiu, mohol by žalobca z dôvodu nekalej súťaže aj zaniknúť. Vzhľadom na súčasný stav súdnictva by sme nemohli hovoriť o súdnej ochrane. V prípade neexistencie predbežného opatrenia mohol nekalý súťažiteľ dosiahnuť svoj ekonomický účel a rozsudok by na tom prakticky nič nezmenil. V oblasti nekalej súťaže bude tento inštitút využívaný najmä pri nárokoch na zdržanie sa konania, čo vyplýva z podstaty nekalej súťaže.

Predbežné opatrenie sa nariaďuje z dôvodu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V nekalej súťaži podáva návrh účastník hospodárskej súťaže, ktorý sa cíti byť nekalou súťažou ohrozený za účelom zabrániť vzniku škody, prípadne eliminovať jej nárast, prípadne zabrániť inej ujme. Cieľom je zabrániť „zhoršeniu celej situácie“ z dôvodu prieťahov riadneho konania s tým, že situácia neznesie odklad. Predbežné opatrenie nariaďuje súd na návrh. Návrh sa na nariadenie predbežného opatrenia podáva ešte pred začatím konania, prípadne po jeho začatí. Z dôvodu priameho zásahu do práv inej osoby, aj keď ide o dočasné, preventívne opatrenie, musí návrh obsahovať opísanie všetkých skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí byť sformulovaný jednoznačne a presne, súd musí mať možnosť dostatočne spoznať pomery tak, aby mohol rozhodnúť, či navrhované opatrenie nespôsobí odporcovi väčšiu ujmu na jeho právach, ako hrozí samému navrhovateľovi, inak môže byť návrh pre neurčitosť a nevykonateľnosť zamietnutý. To však neznamená, že nemôže byť podaný opakovane. Súdna prax pripustila nariadenie aj takého predbežného opatrenia, ktorého petit sa zhoduje s petitom návrhu vo veci samej, avšak nesmie ísť o stav, ktorý by bol svojím charakterom nezvratný (napríklad ospravedlniť sa, odstrániť stavbu, vydať vec a podobne). Dôležitým kritériom na to, aby návrh bol dôvodný, je naliehavosť riešenia situácie.

 

Účel predbežného opatrenia

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Výhodou pre navrhovateľa je v prípade správne a dôvodne formulovaného návrhu rýchle rozhodnutie (aj bez výsluchu účastníkov a bez pojednávania). V prípade, ak predbežné opatrenie zanikne z iného dôvodu ako z rozhodnutia vo veci samej (v prospech navrhovateľa), alebo právo navrhovateľa bolo inak uspokojené, je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu tomu, komu predbežným opatrením vznikla.

Súd o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní po jeho doručení uznesením. V prípade vyhovenia návrhu zašle súd uznesenie ostatným účastníkom a zároveň určí navrhovateľovi lehotu, dokedy má podať návrh na začatie konania na súde. V prípade, ak navrhovateľ v rámci tejto lehoty nepodá návrh na začatie konania, predbežné opatrenie zaniká.

 

Určovacia žaloba

Cieľom určovacej žaloby je vniesť istotu do nejasných právnych vzťahov. V rámci nekalej súťaže je pre prax výhodný postup, keď žalobca žaluje najskôr prostredníctvom žaloby na určenie nekalosúťažného konania a následne podľa výsledku podá samostatnú žalobu v nekalej súťaži, v ktorej uplatní príslušný nárok. Cieľom tohto postupu je optimalizácia nákladov na súdne konanie (právne zastúpenie, súdne poplatky) a istota nekalosúťažného deliktu. Ak je touto žalobou určené, že ide o nekalú súťaž, pristupuje žalobca s istotou k podaniu žaloby v nekalej súťaži. Praktické je to napríklad pri nekalosúťažnom konaní používania ochrannej známky (v úvode je podaná žaloba s určením oprávneného užívateľa ochrannej známky a následne žaloba z nekalosúťažného konania).

Žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, má všeobecne preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu, skôr ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Nemôže byť spravidla opodstatnená vtedy, keď možno žalovať na splnenie povinnosti. Zároveň na toto určenie musí byť naliehavý záujem. Dôvodom, prečo nie je určovacia žaloba v praxi príliš využívaná, je, že súdy pri rozhodovaní o žalobách požadujúcich niektoré z nárokov podľa § 53 Obchodného zákonníka samy najskôr rozhodujú o určení, či ide o nekalosúťažný vzťah a následne sa zaoberajú príslušným nárokom. Jedným z praktických výsledkov určovacej žaloby je skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie výrazne prispieva k mimosúdnej dohode.

 

Verejné pojednávanie

Je ním realizovaná preventívna funkcia ochrany proti nekalej súťaži, a to prostredníctvom informovania verejnosti. Informačná funkcia je aj obsahom inštitútu uverejnenia rozsudku. Verejné pojednávanie vychádza zo zásady verejného súdneho konania. Určuje odchýlky zo zásady z dôvodu ochrany oprávnených práv zúčastnených osôb, ktorými sú: ohrozenie ochrany utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť. V oblasti nekalej súťaže sa verejným pojednávaním zaoberá § 55 ods. 1 Obchodný zákonník, ktorý obsahuje osobitnú úpravu vylúčenia verejnosti tak, že umožňuje pri ústnych pojednávaniach vylúčiť verejnosť aj v prípade, ak by bol verejným pojednávaním ohrozený verejný záujem. Zvolený termín verejný záujem predstavuje pre právnu doktrínu veľký otáznik. Pod verejný záujem môžeme zahrnúť napríklad mravnosť, ktorý si však kladie otázku, či možno za verejný záujem považovať prejednávanie sporu podplácania u verejného činiteľa. Podľa nášho názoru by práve k ohrozeniu verejného záujmu došlo práve v prípade, ak by takého konanie bolo neverejné. Práve verejné informovanie verejnosti jednoznačne prispieva k efektívnej ochrane pred nekalosúťažným konaním, a to najmä vo sfére šírenia osvety a posilňovania právneho vedomia.

 

Prostriedky mimosúdnej ochrany

Okrem inštitútov ochrany pred nekalosúťažným konaním podľa Obchodného zákonníka, existujú v rámci súkromného práva aj tzv. prostriedky mimosúdnej ochrany Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o predbežný zásah do pokojného stavu, svojpomoc a nutnú obranu. Použitie týchto prostriedkov je účelné v prípadoch požadujúcich okamžitú ochranu pred zásahom do zákonom chránených práv. Výkon práva je z hľadiska času charakterizovaný ako efektívny s minimálnymi alebo žiadnymi finančnými nákladmi. Hendikepom je „balansovanie“ nad tým, čo je dovolené a môže sa stať, že ochranným zásahom bude spôsobená väčšia ujma ako hrozila, prípadne budú porušené iné právne predpisy. Využitím týchto prostriedkov však nie je dotknuté právo na súdnu ochranu.

Dohoda súťažiteľov

Dôležitým prostriedkom pre odstránenie nekalej súťaže je aj dohoda súťažiteľov. Vhodným na dohodu sú najmä konania, ktoré je možné charakterizovať ako „nedbanlivostné“, t. j. také, ktoré boli uskutočnené bez zjavného zámeru niekoho poškodiť. Preto, ak je to možné, odporúčame využiť tento inštitút, ktorý rieši problém rýchlo a lacno. Následne dochádza k uzatvoreniu dohody o „neútočení“, ktorá spor s prípadnými sankciami urovnáva. Vo väčšine prípadov dôjde aj k náhrade právneho zastúpenia.

 

Predbežný zákaz

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Úprava však neprikazuje, aby tieto opatrenia boli vykonané len súdom. V zmysle možnosti subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka môžeme pristúpiť k ochrane práv proti nekalej súťaži aj podľa tohto zákona. V § 5 Občianskeho zákonníka nachádzame inštitút predbežného zákazu do pokojného stavu, a to ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Možnosť využitia tohto ustanovenia vyžaduje, aby došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Nestačí, aby došlo len k zásahu do pokojného stavu, tento zásah musí byť zrejmý, inak povedané – znateľný, zjavný, teda nie nezrejmý. To, že zákonodarca použil slovné spojenie „pokojný stav“ predpokladá, že jeho cieľom bolo extenzívne pokrytie stavov, ktoré môžu byť premenené na stavy nepokojné. Pokojný stav musí predstavovať taký stav, kde pokojnosť predstavuje také trvanie, ktoré je možné označiť za pokojné. To však nie je zárukou, že takýto stav nie je protiprávny. V zásade ťažko možno nájsť nekalosúťažné konanie, ktoré by nebolo možné označiť ako zrejmý zásah do pokojného stavu. Využitie tohto inštitútu je možné napríklad v nevyhnutnosti zdržania sa konania pri poškodzovaní, prelepovaní reklám iného súťažiteľa, pri protiprávnom používaní rôznych reklamných plôch, pri priamych prípadoch zľahčovania a pod. Dôvody, prečo tento inštitút nie je v praxi často využívaný, sú neznalosť zákona a jeho možností, nižšia, alebo žiadna autorita obce, neochota obce riešiť problémy, dočasnosť riešenia. Rozhodnutie obce je dočasné, nepredstavuje prekážku res iudicata a je možné sa zároveň dovolávať práv na súde.

 

Svojpomoc

Predstavuje ďalší z mimosúdnych prostriedkov ochrany pred nekalou súťažou, ktorý môžeme v zmysle subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka využiť. Svojpomoc vymedzuje § 6 Občianskeho zákonníka, a to ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Účelom tohto opatrenia v oblasti nekalej súťaže je okamžitý a primeraný zásah pred bezprostredným neoprávneným zásahom do práv účastníkov hospodárskej súťaže. Zvyčajne k takémuto konaniu dochádza vtedy, ak by nevykonaním primeraného zásahu boli práva porušené tak, že iná neskoršia ochrana by bola zjavne neúčinná.

Na to, aby uvedené konanie mohlo byť klasifikované ako konanie v súlade so zákonom je potrebné, aby spĺňalo všetky nižšie uvedené podmienky, a to musí hroziť bezprostredný zásah; tento zásah je neoprávnený; právo na odvrátenie zásahu môže využiť len osoba, ktorej neoprávnený zásah hrozí; odvrátenie zásahu musí byť vykonané primeraným spôsobom.

Pokiaľ by odvrátenie zásahu nespĺňalo aspoň jednu z podmienok, nešlo by o svojpomoc, ale o exces s príslušnými právnymi dôsledkami, napríklad poškodenému by vznikol nárok na náhradu škody, prípadne by mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Príkladom svojpomoci môže byť konanie, keď majiteľ obchodu primeraným dôrazným spôsobom vykáže iného súťažiteľa spred vchodu do svojej predajne, ktorý tam rozdáva svoje (konkurenčné) informačné letáky. Alebo primerané donútenie podomového predajcu k opusteniu obydlia v prípade, ak ho nebude chcieť dobrovoľne opustiť.

Existujú aj názory, že inštitút svojpomoci by nemal v demokratickom a právnom štáte existovať. V praxi si však efektívnu ochranu práv vzhľadom na reálnu vymožiteľnosť práva z dôvodu preťaženosti súdov bez neho nevieme predstaviť. V rámci nekalej súťaže je tento inštitút využívaný častejšie ako predbežný zákaz zásahu do pokojného stavu, najmä v prípadoch, keď predbežné opatrenie je zjavne neúčinné, alebo nevyhnutnosť konania je bezodkladná. Pri využívaní tohto inštitútu treba mať na pamäti, že odvracanie zásahu musí byť primerané, čo prináša reálne riziko protiprávneho konania.

 

Inštitút nutnej obrany

V rámci nekalej súťaže je možné ho využiť tak ako predchádzajúce dva inštitúty v rámci subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka k Obchodnému zákonníku. Nutnú obranu upravuje § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. V rámci nekalej súťaže je možné tento inštitút využiť najmä v prípadoch nutnej obrany (najmä pri priamej fyzickej obrane) proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku, pri ktorom vznikne druhej strane škoda. Ak bude súťažiteľ brániť inému súťažiteľovi (rušiteľovi), napríklad v prelepovaní svojich plagátov a týmto zničí plagát rušiteľa, nezodpovedá tak za škodu. Nutnou obranou by malo byť predovšetkým zabránené škode, ale niekedy môže pri nej dôjsť i k rovnakej škode, alebo tiež (výnimočne) k škode väčšej. Pokiaľ by však rušiteľ s týmto konaním prestal, ale súťažiteľ by v hneve následne zapálil rušiteľovi plechovku s lepom, ktorá by zničila aj ostatné plagáty, tak za túto škodu by už zodpovedal (nakoľko útok už nehrozil a ani netrval). V porovnaní so svojpomocou pri nutnej obrane môže zakročiť aj iná osoba, ako tá, ktorej práva sú ohrozované.

 

Oprávnená obrana

Od nutnej obrany je potrebné odlišovať tzv. oprávnenú obranu. Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame. Pod oprávnenou obranou možno rozumieť odpoveď vo forme zľahčujúceho uvedenia či rozšírenia pravdivých údajov a to nielen na predchádzajúci nekalosúťažný útok, ale všeobecne reakciu na vznik situácie, vyžadujúcej si primerané opatrenie v záujme udržania si priazne svojich zákazníkov a partnerov. Aj keď to zákon výslovne neustanovuje táto obrana musí byť adekvátna (primeraná), nakoľko by následne už nešlo o obranu, ale o útok. Rozdiel medzi nutnou obranou a oprávnenou obranou je aj v časovej osi. Pokiaľ nutná obrana môže byť vykonaná len v čase hroziaceho alebo prebiehajúceho útoku, oprávnená obrana môže byť vykonaná aj neskôr. Kým inštitút nutnej obrany je možné použiť na všetky formy nekalej súťaže, otázkou zostáva, či je možné oprávnenú obranu využiť aj pri iných formách nekalej súťaže ako u zľahčovania.

 

Trestné činy

Konanie v nekalej súťaži môže z hľadiska ujmy prekročiť určité hranice prijateľnosti, ktoré môžu takéto konanie kvalifikovať ako trestné. Pôjde najmä o závažnejšie konania, ktorých znaky sú uvedené v zákone č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon. Trestné činy so znakmi nekalej súťaže sú obsahom piatej hlavy Trestného zákona pod názvom „Trestné činy hospodárske“.

 

Zneužitie a obmedzovanie účasti na hospodárskej súťaži

Úvodný § 250 sa zaoberá problematikou hrubého zneužitia a obmedzovania účasti na hospodárskej súťaži, a to kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa, alebo konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Kvalifikovaná skutková podstata tohto činu zvyšuje maximálnu trestnú sadzbu až na šesť rokov, a to v prípade, ak ním rušiteľ spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo spôsobí ním úpadok podniku iného súťažiteľa, z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania.

Trestný zákon na rozdiel od Obchodného zákonníka vyžaduje zavinenie, v prípade trestných činov hospodárskych úmyselné zavinenie, poškodenie dobrej povesti musí byť dokonané, musí vzniknúť škoda veľkého rozsahu. Obchodný zákonník škodu nevyžaduje, stačí „spôsobilosť privodiť ujmu“; trestného konania môže byť len fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži, Obchodný zákonník zaväzuje aj právnické osoby „fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi, ďalej len „súťažitelia“. Spotrebitelia podliehajú samostatnej úprave Trestného zákona (§ 269, § 269a).

 

Znaky nekalej súťaže v trestných činoch

Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti môžeme znaky nekalej súťaže nájsť aj v ďalších trestných činoch piatej hlavy, ide najmä o § 264 – Ohrozenie obchodného tajomstva (ustanovenie obsahuje v sebe aj ďalšie trestné činy, ako sú: ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva); § 265 – Zneužívanie informácií v obchodnom styku; § 267 – Machinácie s verejným obstarávaním; § 269 – Poškodzovanie spotrebiteľa; § 269a – Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi; § 281 – Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu; § 282 – Porušovanie priemyselných práv; § 283 – Porušovanie autorského práva.

Keďže spôsoby nekalej súťaže sa neustále vyvíjajú, ich znaky je možné nájsť aj v iných ustanoveniach Trestného zákona. V súvislosti s nekalou súťažou môžeme konštatovať, že každý trestný čin, ktorý spôsobil súťažiteľovi neoprávnenú výhodu pred iným súťažiteľom, možno označiť za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a z dôvodu neoprávnenej výhody je spôsobilý privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

V rámci verejnoprávnej ochrany dotýkajúcej sa nekalej súťaže nesmieme zabudnúť na právne predpisy bližšie vymedzujúce právny rámec konaní, ktoré môžu byť zneužité v nekalej súťaži, ustanovujú orgány verejného dozoru a upravujú prípadné sankcie. V rámci tejto ochrany nemožno požadovať všetky nároky ako podľa Obchodného zákonníka, nakoľko tu ide najmä o verejnoprávny záujem, možno však požadovať zabraňovacie nároky a zaplatenie sankcií.

 

Hrozba sankcii

Základom pre legálny výkon práv (konanie dotknutých subjektov v súlade s právom) je hrozba sankcií. Výhody verejnej ochrany boja s nekalou súťažou v porovnaní so sporovým konaním vidíme najmä v jednoduchosti konania (ex-offo konanie dozorných orgánov); eliminácii nákladov a byrokracie dotknutej osoby; možnosť využitia zabraňovacích nárokov (napríklad pri spotrebiteľovi); očakávaní rýchleho dosiahnutia výsledku (pri jednoduchších prípadoch); možnosti uspokojenia dotknutého z výšky sankcie uloženej správnym orgánom (morálne uspokojenie); v prístupnosti rušiteľa k dohode (v prípade potvrdenia orgánu dozoru z protiprávneho konania). Nevýhodu verejnoprávnej ochrany vidíme najmä v nemožnosti byť priamym účastníkom konania; že prípadná sankcia ostáva štátu; v nemožnosti priameho nárokovania kompenzačných nárokov, to však nevylučuje viesť paralelné konania, a to inicializovať konanie verejné, ako aj začať viesť konanie prostredníctvom nástrojov ochrany súkromného práva.

Inšpiratívnym pre nekalú súťaž je napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý obsahuje nekalé obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolností zákonom považované za nekalé. Inšpirujúcim faktorom je skutočnosť, že pomenúva konania, ktoré by mohli byť považované za nekalosúťažné.

V praxi je verejnoprávna ochrana spotrebiteľov v porovnaní s nekalosúťažným sporom podľa Obchodného zákonníka častejšie využívaná, a to najmä z dôvodu jednoduchosti konania a vyššej medializácie dozorných orgánov, ako napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcie. K súdnemu sporu sa väčšinou odhodlajú len tí spotrebitelia, ktorým bola protiprávnym konaním spôsobená vyššia škoda (s očakávaním prieťahov), čo je zároveň na škodu veci, nakoľko vyššia efektívnosť súdnictva by svojou preventívnou funkciou výrazne znížila počet nekalosúťažných konaní.

 

Smernice týkajúce sa nekalej súťaže

V rámci nekalej súťaže považujeme za dôležité tieto dve smernice:

–   SMERNICU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie, ktorá ruší smernicu 84/450/EHS),

–   SMERNICU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („Smernica o nekalých obchodných praktikách“).

Oddiel 2

Osobitné ustanovenia
k právnym prostriedkom ochrany
obchodného tajomstva

§ 55a

Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, použijú sa na ochranu obchodného tajomstva všeobecné ustanovenia o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži.

Komentár k § 55a

Osobitné ustanovenia k právnym prostriedkom ochrany obchodného tajomstva boli do Obchodného zákonníka doplnené od 1. 1. 2018 v ustanoveniach § 55a až 55d.

V § 55a je vyjadrený vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využíva ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.

§ 55b

Neodkladné opatrenia

(1) Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v

a) ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

b) zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,

c) zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

d) zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.

(2) Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(3) Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.

(4) Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že

a) obchodné tajomstvo existuje,

b) ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a

c) obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.

(5) Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na

a) hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,

b) opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,

c) konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,

d) spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,

e) oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,

f) verejný záujem a

g) ochranu práv.

(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.

Komentár k § 55b

Zákon v § 55b zaviedol prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), pričom ich účel a charakter zostal rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplývala z toho, že porušenie obchodného tajomstva mohlo mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa stanovili aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Odsek 1 písmená a) až d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.

 

Zloženie zábezpeky

Podľa odseku 2 v prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp. ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť.

 

Zloženie zábezpeky

V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zaviedla možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, podľa odseku 3 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.

 

Porušenie alebo ohrozenie obchodného tajomstva

Podľa odseku 4 súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa prebral čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.

 

Prihliadanie na zásadné skutočnosti

V znení odseku 5 ide o transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej sú vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia povinný prihliadať, a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.

 

Použitie Civilného sporového poriadku

V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa ustanovilo podľa odseku 6 pri postupe súdu pri nariadení i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie.

Tým sa čiastočne prelamuje prejednávacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.

§ 55c

Nápravné opatrenia

(1) Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení spočívajúcich v

a) ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

b) zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,

c) zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

d) zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní majiteľovi obchodného tajomstva.

(2) Okrem nápravných opatrení podľa odseku 1 sa môže majiteľ obchodného tajomstva domáhať voči rušiteľovi obchodného tajomstva

a) úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,

b) stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,

c) zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.

(3) Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 boli vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva.

(4) Namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak

a) v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel ani nemohol za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene,

b) vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú ujmu a

c) peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.

(5) Výška peňažnej náhrady podľa odseku 4 nemôže presiahnuť výšku odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.

(6) Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 4 nie je dotknuté právo majiteľa obchodného tajomstva na náhradu škody.

(7) Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 55b ods. 5.

(8) Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného tajomstva rozhodnutím zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa § 17 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva, alebo odpadol dôvod, pre ktorý bolo vydané.

Komentár k § 55c

Ustanovenie sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej.

 

Viac nápravných opatrení

Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3. Zákon tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami. Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa prebral čl. 12 smernice.

 

Rozhodnutie vo veci samej

Odsek 4 ustanovenia v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zaviedol alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia, môže namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu. Samozrejme, výška peňažnej náhrady zodpovedá porušeniu obchodného tajomstva, zároveň však podľa odseku 5 nemôže presiahnuť výšku odmeny, ktorá by zodpovedala odmene majiteľa obchodného tajomstva, ak by využitie obchodného tajomstva rušiteľovi obchodného tajomstva umožnil a s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa obchodné tajomstvo neoprávnene využívalo. Uvedené ustanovenie pritom zmierňuje tvrdosť neodkladných opatrení, ktoré sa môžu viazať aj na subjekt, ktorý sprístupnil alebo využil obchodné tajomstvo, získané od tretej osoby, ktorá sama nebola majiteľom obchodného tajomstva. I takýmto konaním spočívajúcim v neoprávnenom sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva totiž osoba nadobúda postavenie rušiteľa obchodného tajomstva. Pokiaľ je naplnená predtým uvedená podmienka a zároveň by vykonanie nápravných opatrení spôsobilo rušiteľovi obchodného tajomstva neprimeranú ujmu, pričom peňažná náhrada sa javí ako uspokojivá, súd rozhodne o uložení tohto druhu povinnosti.

Domáhanie sa náhrady škody

Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa podľa odseku 6 možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahradila nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž zákon neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.

Pri znení odseku 7 pozri § 55b ods. 5.

 

Zrušenie rozhodnutia v prípade zrušenia obchodného tajomstva

V odseku 8 sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovila možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, už nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva možnosť obchodné tajomstvo využívať, nekoná protiprávne a niet dôvodu pre trvanie povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu.

Vydania takéhoto rozhodnutia sa môže domáhať rušiteľ obchodného tajomstva, ktorý ďalším trvaním opatrení uložených súdom je voči ostatným osobám, ktoré obchodné tajomstvo získali, obmedzený, napríklad z dôvodu, že uvedené výrobky nemôže vyrábať, dovážať, či uvádzať na trh. Uvedené ustanovenie je prelomením prekážky res iudicata v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus – t. j. výhrady, že v prípade, ak sa v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých založil súd povinnosť zdržania sa určitej povinnosti do budúcnosti, je možné rozhodnutie uložené súdom zmeniť.

 

Revízne ustanovenie

Potreba zavedenia určitého „revízneho ustanovenia“ možnosťou zrušenia rozhodnutia súdu je proporcionálna k nedôvodnému a neprimeranému zaťaženiu rušiteľa obchodného tajomstva, ktorý napriek uloženej trvácej povinnosti plynúcej z porušenia obchodného tajomstva, už naďalej protiprávny stav neudržiava. Napriek tomu, že v právnom poriadku platí zásada res iudicata, obdobné ustanovenie možno pozorovať i v § 71 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

§ 55d

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí

(1) Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na jeho náklady, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva. Súd môže súčasne určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva, v ktorých má byť rozhodnutie zverejnené.

(2) Pri rozhodovaní o zverejnení rozhodnutia súd prihliada na hodnotu obchodného tajomstva, konanie rušiteľa obchodného tajomstva, vplyv porušenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

(3) V rozhodnutí, ktoré má byť zverejnené, sa musia pred zverejnením údaje umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva, anonymizovať.

Komentár k § 55d

Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý má mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť podľa odseku 1, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva), v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho má zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote má rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť.

 

Zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva

Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení rozhodnutia, čo znamená, že nemožno zverejniť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ niektorá časť (časti) rozhodnutia obsahujú informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom. V takom prípade sa zverejní len tá časť rozhodnutia, ktorá predmetné informácie neobsahuje. Rovnako sa pri zverejnení rozhodnutia rešpektuje aj ochrana osobných údajov, preto sa musí pred zverejnením rozhodnutia zabezpečiť anonymizácia údajov umožňujúcich identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 18/2018 Z. z.). Ustanovenie o zverejňovaní súdnych rozhodnutí bolo do zákona zapracované v nadväznosti na čl. 15 smernice.

 

Prostriedky ochrany obchodného tajomstva

Tieto boli vzhľadom na špecifickosť obchodného tajomstva, ktoré je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku i smernice (EÚ) 2016/943, zakotvené v rámci právnej úpravy Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení používania nových procesných noriem v praxi a následných prípadných zmenách v nich nie je vylúčené, že bude potrebné zvážiť systematické zakotvenie prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v právnych predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdom.

DRUHÁ ČASŤ

OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
A DRUŽSTVO

OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI A DRUŽSTVO

HLAVA I

OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI

DIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 56

(1) Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

(2) Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskej únie.

(3) Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby.

(4) Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

(5) Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.

(6) Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení (§ 303 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.

(7) Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.

Komentár k § 56

Obchodnými spoločnosťami a družstvom sa zaoberá Druhá časť Obchodného zákonníka. V prvej hlave sú upravené obchodné spoločnosti. Ustanovenia § 56 vymedzuje všeobecné ustanovenia.

Od januára 2017 došlo k zmene v súvislosti so zavedením novej právnej formy obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie. Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

 

Obchodná spoločnosť

V znení odseku 1 Obchodný zákonník definuje pojem obchodná spoločnosť. Dá sa povedať, že ide o právnickú osobu, ktorej hlavným cieľom je podnikanie. Občiansky zákonník v zásade hovorí, že obchodné spoločnosti sú právnickými osobami, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti v súlade so spomenutým právnym predpisom. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Spoločnosťami sú hlavne verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie (doplnená do Obchodného zákonníka od 1. 1. 2017). Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom. Všetky práva a povinnosti vznikajú právnickým osobám výlučne až po zapísaní do obchodného registra. Okrem práv a povinností majú právnické osoby práva aj na vykonávanie právnych úkonov, pričom právne úkony za právnické osoby vykonávajú štatutárne orgány spoločnosti. Spoločnosti môžu mať podľa Obchodného zákonníka buď spoločnú alebo kapitálovú účasť spoločníkov v spoločnosti.

 

Verejná obchodná spoločnosť

Ide o druh osobnej obchodnej spoločnosti, vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom, ktoré musí obsahovať označenie v.o.s., ak obchodným menom je meno spoločníka, pridá sa k menu „a spol“. Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, mená a bydliská spoločníkov a predmet podnikania. Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. K zápisu sa pripája aj spoločenská zmluva. Obchodný zákonník neurčuje minimálnu výšku základného imania. Kapitál spoločnosti tvoria vklady jednotlivých spoločníkov, podľa ich veľkosti sa potom delí dosiahnutý zisk, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodli inak. Na úhrade straty sa podieľajú tiež rovnakým pomerom. Za záväzky zodpovedajú celým svojím majetkom. Spoločnosť sa zruší, ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú – výpoveďou spoločníkov najneskôr do 6 mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, smrťou spoločníka – ak nesmie pokračovať dedič, zánikom PO – ktorá je spoločníkom, ostatné dôvody dohodnuté v spol. zmluve – môže sa zrušiť likvidáciou alebo bez likvidácie. Zaniká dňom výmazu z obchodného registra.

 

Komanditná spoločnosť

Ide o ďalší druh obchodnej spoločnosti. Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a komanditistov. Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene – celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu. Riadiť a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel na zisku spoločnosti. Komanditná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Je to spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu – komanditisti a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom – komplementári. Musí mať minimálne dvoch spoločníkov. Je to zmiešaná spoločnosť, má znaky osobnej i kapitálovej spoločnosti, ktoré vyplývajú z rôzneho právneho postavenia dvoch skupín spoločníkov: komanditistov a komplementárov. Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“, postačí však skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár. Komanditnú spoločnosť môžu založiť minimálne dve osoby – jeden komanditista a jeden komplementár (môže to byť tak fyzická ako právnická osoba). Zakladá sa spoločenskou zmluvou, ktorá musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, predmet podnikania, určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti, výšku vkladu každého komanditistu.

Zákon ukladá povinnosť mať podpisy zakladateľov na spoločenskej zmluve úradne overené. Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Napriek minimálnym zákonným požiadavkám na obsah spoločenskej zmluvy, by mali spoločníci vo vlastnom záujme zvážiť riešenie nasledovných skutočností v spoločenskej zmluve: určenie počtu hlasov na spoločníkov. Ak táto problematika nie je riešená v spoločenskej zmluve, tak v záležitostiach okrem obchodného vedenia rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov. Určenie, že na prevod podielu komanditistu nie je potrebný súhlas ostatných spoločníkov. Ak v spoločenskej zmluve nebude upravená deľba zisku, zisk sa delí rovným dielom na polovicu, na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom. Ďalej si rozdelia komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.

 

Konanie komplementárov ako štatutárnych orgánov

Komanditná spoločnosť vzniká zápisom do Obchodného registra. Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci a ich podpisy musia byť úradne overené.

Spoločnosť s ručením obmedzeným – druh obchodnej spoločnosti v strednej Európe. Jej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jeden alebo viacero (najviac 50) spoločníkov. Všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, t. j. iba do výšky svojho nesplateného kapitálového vkladu. Tento vklad musia zložiť vopred (pred podaním návrhu na zápis najmenej vo výške 30 %, v plnej výške pri jednoosobovej spoločnosti) a musí byť spolu minimálne 5 000 eur, pričom vklad každého zo spoločníkov musí byť aspoň 750 eur. Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria spoločníci. Môže sa tiež ustanoviť dozorná rada, ktorej úlohou je kontrolná činnosť. Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti) je konateľ, ktorý môže byť buď jeden alebo viacerí. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania (samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže, ale nemusí byť spoločník spoločnosti.

 

Akciová spoločnosť

Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov. O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada. Spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie akciová spoločnosť alebo skratku akc. spol. alebo a. s. Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcií na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcie na doručiteľa môžu mať podobu len zaknihovaných akcií, ich prevod sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu. Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva s akciou spojené môže potom vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená. Pri akciách na meno spoločnosť vedie zoznam akcionárov. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov. Zoznam akcionárov nie je verejný. (Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu v časti, v ktorej sa ho týka.). Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno.

 

Jednoduchá spoločnosť na akcie

Uvedená spoločnosť je ideálna pre startupy, ale založia si ju aj ostatní podnikatelia. Minimálne základné imanie bude len 1 euro. Takáto spoločnosť bude za svojim obchodným menom používať dodatok „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j.s.a.“ Za porušenie svojich záväzkov bude jednoduchá spoločnosť na akcie ručiť celým svojím majetkom, ale akcionár za záväzky spoločnosti nebude ručiť vôbec. Jednoduchá spoločnosť na akcie by mala byť ideálnou formou podnikania pre začínajúce projekty ponúkajúce nové alebo významne inovované produkty, teda startupy. Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie pritom nebude nijakým spôsobom obmedzované ani viazané na startupový projekt. Založiť si ju budú môcť aj akýkoľvek iní podnikatelia s akýmkoľvek iným predmetom činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude v sebe kombinovať znaky s. r. o. a a. s. Zo spoločnosti s ručením obmedzeným je pre zakladateľov j.s.a. prevzatá jednoduchá organizačná štruktúra a nenáročnosť na vstupný kapitál. Z akciovej spoločnosti sú do j.s.a. prevzaté výhody pre investorov (akcionárov), ktoré im umožnia efektívny vstup, zotrvanie a výstup z investície. Vzťahy zakladateľov a investorov bude možné upraviť prostredníctvom rôznych flexibilných inštitútov.

Jednoduchú spoločnosť na akcie môže založiť jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb. Hodnota minimálnej výšky základného imania j.s.a. bude 1 euro. Základné imanie j.s.a. bude rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Menovitú hodnotu akcie bude možné vyjadriť v eurocentoch alebo kombináciou eur a eurocentov. Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady. Podmienkou pri založení jednoduchej spoločnosti na akcie je, že nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, čo znamená, že celé jej základné imanie musia splatiť jej zakladatelia pri jej založení. Rovnako nie je možné zvyšovať základné imanie j.s.a. na základe výzvy na upisovanie akcií ani v priebehu jej činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie tak nebude verejnou spoločnosťou. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť výlučne vo forme notárskej zápisnice. Súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy musia byť aj stanovy spoločnosti, v ktorých sú upravené interné záležitosti fungovania spoločnosti. Obchodná spoločnosť môže byť zrušená z niektorých dôvodov uvedených v § 68 Obchodného zákonníka. Jedinečnou možnosťou, ktorú bude mať len jednoduchá spoločnosť na akcie je, že môže byť zrušená aj z dôvodov uvedených v zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Tieto dôvody si pritom môže svojvoľne nadefinovať sama j.s.a. bez obmedzenia Obchodným zákonníkom. Jednoduchá spoločnosť na akcie môže zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť, ale naopak to už možné nie je, pretože žiadna obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na jednoduchú spoločnosť na akcie. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude z hľadiska organizačnej štruktúry tvorená rovnakými orgánmi ako klasická akciová spoločnosť, teda valné zhromaždenie, predstavenstvo, prípadne dozorná rada a na tieto orgány sa vo veľkej miere budú uplatňovať ustanovenia o klasickej akciovej spoločnosti. Je tu aj niekoľko osobitostí, pričom jednou z nich je aj to, že j.s.a. nemá povinnosť zriaďovať dozornú radu.

 

Valné zhromaždenie

Ide o najvyšší orgán spoločnosti a tvoria ho všetci akcionári. Rozhoduje o zmene stanov, o zvýšení a znížení základného imania, volí a odvoláva členov predstavenstva, dozornej rady, schvaľuje účtovnú závierku, rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade strát a podobne. Na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas väčšiny hlasov prítomných akcionárov. Pri hlasovaní o závažnejších záležitostiach ako je napríklad zmena stanov, zvýšenie alebo zníženie základného imania, je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a úradne osvedčená pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia.

Akcionári budú môcť rozhodovať aj mimo valného zhromaždenia, tzn. bez toho, aby bolo vôbec zvolávané (tzv. hlasovanie „per rollam“). V tomto prípade sa vypracuje návrh rozhodnutia, ktoré sa má prijať a predstavenstvo ho doručí všetkým akcionárom. Tento návrh bude obsahovať samotné navrhované rozhodnutie, jeho zdôvodnenie a podklady potrebné pre jeho schválenie (napríklad návratka). V návrhu musí byť tiež uvedená lehota na vyjadrenie akcionára, ktorá je 30 dní od doručenia, ak stanovy neurčia inak. Nedoručenie súhlasu akcionára s navrhovaným rozhodnutím sa považuje za nesúhlas. Výsledky hlasovania vyhlasuje predstavenstvo do 15 dní.

 

Predstavenstvo

Ide o štatutárny orgán spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú Obchodným zákonníkom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. V jednoduchej spoločnosti na akcie nie je povinnosť zriaďovať dozornú radu. V tom prípade majú akcionári zvýšené právo požadovať od predstavenstva informácie a vysvetlenia ohľadom záležitostí týkajúcich sa spoločnosti. Ak je dozorná rada zriadená, jej úlohou je kontrolovať činnosť predstavenstva a dohliadať na podnikateľskú činnosť spoločnosti.

 

Právnické osoby založené podľa práva Európskej únie

Rovnaké postavenie ako obchodné spoločnosti majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskej únie. Ide o tieto spoločnosti – európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európska spoločnosť a európske družstvo. Ide o nadnárodné formy podnikania.

Prinášajú nové výhody do podnikania. Najdôležitejšou z nich je možnosť presunu sídla do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ a tým využitia výhod, ktoré ponúka miestna legislatíva, či už v oblasti právnych vzťahov, účtovníctva alebo zdaňovania. Vďaka právnej úprave na úrovni EÚ poskytujú nadnárodné spoločnosti na rozdiel od národných foriem vyššiu právnu istotu nielen voči spoločníkom, ale aj tretím stranám.

 

Európske zoskupenie hospodárskych záujmov

Podľa zákona č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov so sídlom v SR právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Oznámenie o tom, že bolo založené zoskupenie alebo bola ukončená likvidácia zoskupenia sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Zakladá sa zakladateľskou zmluvou. Uvedené zoskupenie musí byť tvorené najmenej dvoma obchodnými spoločnosťami alebo inými právnickými osobami, ktoré sa riadia verejným alebo súkromným právom, dvoma fyzickými osobami, jednou obchodnou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou a jednou fyzickou osobou, ak sa sídlo obchodných spoločností a ústredie obchodných spoločností a iných právnických osôb nachádza v Európskom spoločenstve a fyzické osoby vykonávajú akúkoľvek činnosť alebo slobodné povolanie v Spoločenstve. Podmienkou založenia je tzv. medzinárodný prvok vyjadrujúci dopad najmenej dvoch právnych poriadkov štátov ES na tieto osoby. Sídlo zoskupenia sa musí nachádzať v spoločenstve a môže byť v rámci spoločenstva premiestnené. Orgánmi zoskupenia sú spoločne konajúci členovia a jeden alebo viac konateľov. Zakladateľská zmluva môže určiť, že sa zriaďujú aj iné orgány a zároveň musí určovať ich právomoci. Každý člen zoskupenia má právo obdržať od konateľa alebo konateľov informácie, ktoré sa týkajú záležitostí zoskupenia a nahliadnuť do účtovných kníh a obchodných dokladov zoskupenia. Pri rozhodovaní má každý člen jeden hlas, ak zakladateľská zmluva neurčuje inak. Členovia zoskupenia ručia neobmedzene, spoločne a nerozdielne za jej dlhy a iné záväzky akéhokoľvek charakteru. Konatelia so sídlom v SR sú štatutárnym orgánom zoskupenia a na ich postavenie a zodpovednosť sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a zodpovednosť konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným. Účelom zoskupenia je uľahčiť, rozvíjať a zlepšovať hospodársku činnosť svojich členov a jej výsledky. Jeho účelom nie je dosahovanie vlastného zisku. Prípadné zisky z činnosti zoskupenia sa považujú za zisky členov a rozdeľujú sa medzi nich v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve alebo rovným dielom. Ak výdavky zoskupenia prekračujú príjmy, prispievajú členovia zoskupenia na úhradu tohto rozdielu v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve, inak rovným dielom. Spomedzi európskych foriem patrí Európske združenie hospodárskych záujmov ku kapitálovo najmenej náročnej forme.

Pri jeho založení nie je potrebné vytvoriť základné imanie. Európske združenie hospodárskych záujmov môžu založiť tak právnické, ako aj fyzické osoby, pre ktoré predstavuje možnosť spájať sa a získať právnu subjektivitu. Výhodou je aj jednoduchá štruktúra riadenia a konania prostredníctvom konateľov. Nevýhodou je napríklad neobmedzené, spoločné a nerozdielne ručenie členov, obmedzenie počtu členov na 20 a počtu zamestnancov na 500. Ako nevýhodu možno chápať aj to, že zoskupenie sa nemôže stať členom iného zoskupenia. Základným odlišovacím znakom zoskupenia od obchodných spoločností je jeho cieľ, ktorým je primárne prehlbovanie spolupráce medzi členmi a zvýšenie ich aktivity a nie dosahovanie zisku.

 

Európska spoločnosť na nadnárodnej úrovni

V podmienkach SR bližšie upravuje niektoré otázky postavenia, vzniku, zmeny, zániku a riadenia SE so sídlom na území SR zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Európska spoločnosť sa v každom členskom štáte považuje za akciovú spoločnosť založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má sídlo, ale Obchodný zákonník ju považuje za právnickú osobu založenú podľa práva Európskych spoločenstiev. Každá spoločnosť musí byť zapísaná v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo, v SR sa zapisuje do Obchodného registra ako právnická osoba a svojim vznikom nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise spoločnosti a o jej výmaze sa uverejňuje aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Základné imanie Európskej spoločnosti musí byť rozdelené na akcie, pričom upísané základné imanie musí byť najmenej 120 000 eur. Každý spoločník zodpovedá len do výšky svojho podielu. Európsku spoločnosť môžu založiť zakladatelia spravovaní nielen právom členských štátov ES. Európska spoločnosť môže vzniknúť splynutím alebo zlúčením dvoch a viacerých akciových spoločností, v podobe holdingu aspoň dvoch spoločností, ako dcérska spoločnosť obchodných spoločností, premenou akciovej spoločnosti so sídlom na území ES alebo podnikajúcej na území ES, ak má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť v inom štáte, pričom sa vo všetkých prípadoch vyžaduje prítomnosť medzinárodného prvku. Sídlo spoločnosti musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má spoločnosť ústredie. Sídlo Európskej spoločnosti môže byť preložené do iného členského štátu ES a nesmie viesť k likvidácii spoločnosti alebo vzniku novej právnickej osoby. Orgány Európskej spoločnosti sú valné zhromaždenie akcionárov a dozorný orgán a riadiaci orgán (dvojstupňový systém), alebo správny orgán (jednostupňový systém) v závislosti na forme prijatej stanovami. V Európskej spoločnosti so sídlom v SR je pri dvojstupňovom systéme riadiacim orgánom predstavenstvo a dozorným orgánom dozorná rada. Počet členov riadiaceho orgánu (predstavenstva) a dozorného orgánu (dozornej rady), alebo pravidlá, ktorými sa určia, upravia stanovy. Pri jednostupňovom systéme vykonáva správu a riadenie SE správna rada, ktorá je zároveň štatutárnym orgánom a vykonáva aj úlohy spadajúce do pôsobnosti dozorného orgánu. Správny orgán tvoria aspoň traja členovia, ak stanovy neurčia vyšší počet osôb. Valné zhromaždenie SE so sídlom v SR rozhoduje o veciach v rovnakom rozsahu ako rozhoduje valné zhromaždenie a. s. podľa Obchodného zákonníka. Členovia orgánov spoločnosti sú menovaní na obdobie upravené stanovami, najviac však na obdobie šiestich rokov. Špecifickým prvkom Európskej spoločnosti, na rozdiel od slovenskej akciovej spoločnosti, je účasť zamestnancov na riadení. Zamestnanci môžu prostredníctvom svojich zástupcov alebo ustanoveného výboru pôsobiť na rozhodovanie orgánov spoločnosti, majú právo na informovanie, právo voliť a byť volený do orgánov. Európska spoločnosť je kapitálovo najnáročnejšou spomedzi všetkých nadnárodných právnych foriem podnikania. Na jej založenie sa vyžaduje základné imanie až vo výške 120 000 eur, ktoré je rozložené na akcie. Právna úprava akcií spoločnosti so sídlom v SR je totožná s právnou úpravou pre akcie slovenskej a. s. Výhodou oproti slovenskej akciovej spoločnosti je možnosť využitia monistickej štruktúry riadenia a správy spoločnosti prostredníctvom správnej rady. Najväčšími nevýhodami je, že ju nemôžu založiť fyzické osoby a povinná účasť zamestnancov na riadení spoločnosti. Európska spoločnosť je povinná tvoriť rezervný fond rovnako ako akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka.

 

Európske družstvo

Európske družstvo ako najnovšia nadnárodná forma podnikania so sídlom v SR upravuje otázky postavenia, založenia, riadenia a kontroly, ktoré neustanovuje Nariadenie o európskom družstve, zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve. Európske družstvo má základný cieľ uspokojovanie potrieb svojich členov, alebo rozvoj ich hospodárskej alebo sociálnej činnosti.

Družstvo môže založiť päť a viac fyzických osôb, päť a viac fyzických osôb, obchodných spoločností, družstiev a iných právnických osôb spravovaných verejným alebo súkromným právom, obchodné spoločnosti alebo družstvá a iné právnické osoby spravované verejným alebo súkromným právom, zlúčením alebo splynutím družstiev založených podľa práva členských štátov EÚ, zmenou právnej formy družstva založeného podľa práva členského štátu EÚ, ktoré má aspoň dva roky organizačnú zložku alebo dcérsku spoločnosť v inom štáte, pričom sa vo všetkých prípadoch vyžaduje prítomnosť medzinárodného prvku. Sídlo Európskeho družstva musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má družstvo ústredie. Sídlo sa môže premiestniť do iného členského štátu bez toho, aby došlo k zrušeniu družstva a vzniku novej právnickej osoby. Každé družstvo sa zapisuje do registra členského štátu, v ktorom má sídlo. Družstvo so sídlom v SR sa zapisuje do obchodného registra, čím nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise družstva a o jeho výmaze sa taktiež uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Základné imanie musí byť najmenej 30 000 eur a vyjadruje sa v národnej mene. Základné imanie Európskeho družstva je tvorené členskými podielmi, pričom môže vydať viac ako jeden druh členských podielov. Stanovy môžu určiť, že rôzne druhy členských podielov zakladajú rôzne práva na rozdelenie zisku. Člen Európskeho družstva ručí iba do výšky členského vkladu, na ktorého splatenie sa zaviazal, ak stanovy neurčujú inak. Ak všetci členovia ručia obmedzene, obchodné meno musí obsahovať dodatok „s ručením obmedzeným“. Orgánmi európskeho družstva je členská schôdza a buď dozorný orgán a riadiaci orgán (dualistický model), alebo správny orgán (monistický model), v závislosti od formy prijatej v stanovách. Členská schôdza sa koná najmenej raz za kalendárny rok. Pri voľbe dualistického modelu je v podmienkach SR riadiacim orgánom predstavenstvo, ktoré musí mať aspoň troch členov. Pôsobnosť dozorného orgánu vykonáva kontrolná komisia s najmenej troma členmi, pričom stanovy môžu určiť vyšší počet deliteľný troma. Monistická štruktúra správy a riadenia v SR obsahuje správnu radu ako jediný správny orgán, ktorý musí mať tri a viac členov – ich počet musí byť deliteľný troma. Správna rada rozhoduje o všetkých záležitostiach európskeho družstva, ak nie sú vyhradené členskej schôdzi, vrátane riadenia a výkonu kontroly v družstve. Členovia orgánov sú volení na dobu určenú v stanovách, najviac na šesť rokov. Štatutárnym orgánom európskeho družstva so sídlom v SR je generálny riaditeľ vykonávajúci obchodné vedenie. Generálny riaditeľ nemôže byť súčasne členom správnej rady. Správna rada môže na jeho návrh vymenovať jedného alebo viacerých výkonných riaditeľov, ktorí organizujú a riadia bežnú činnosť európskeho družstva. Takisto zamestnanci európskeho družstva majú právo na informovanie, prerokovanie a právo účasti na riadení a na základe dohody aj právo voliť členov orgánov družstva. Európske družstvo si rovnako ako spoločenstvo vyžaduje účasť zamestnancov na riadení. Nevýhodou je aj vysoké základné imanie (30 000 eur). Európske družstvo sa na rozdiel od slovenského zakladá zakladateľským dokumentom, ktorým sú stanovy družstva. Na jeho vznik sa vyžaduje rovnaký počet osôb ako v SR, avšak môže vzniknúť aj premenou právnej formy existujúceho družstva. Na rozdiel od slovenského družstva, v prípade počtu členov vyššom ako 50 postačuje na jeho riadenie a kontrolu vytvorenie správnej rady. Jeho nevýhodou je povinnosť tvorby rezervného fondu, ktorý je potrebné vytvárať, dokým nedosiahne sumu minimálneho základného imania. Stanovy určia výšku povinného prídelu do rezervného fondu, avšak tento nesmie byť nižší ako 15 % sumy čistého zisku za účtovné obdobie po úhrade prípadnej straty minulých období. Nevýhodou všetkých európskych právnych foriem je nutnosť poznať nielen nadnárodnú úpravu týchto spoločností, ale aj národnú úpravu, ktorou sa riadi postavenie a právne vzťahy v prípade, že tieto nie sú upravené nariadeniami EÚ ani príslušným zákonom o európskej právnej forme.

 

Zakladatelia spoločnosti FO aj PO a zahraničné osoby

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby (tiež to môžu byť zahraničné osoby). Medzi týmito osobami nie sú rozdiely. Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní. Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.

V prípade, že na niektorú činnosť majú oprávnenie len fyzické osoby podľa osobitných predpisov, spoločnosť môže tieto činnosti vykonávať iba pomocou týchto osôb. Týmito právnymi predpismi sú Notársky poriadok, zákon o advokácii atď. a ide predovšetkým o daňových poradcov, advokátov...

 

Obmedzenie zo všeobecného pravidla

Znenie odseku 5 definuje určité obmedzenie zo všeobecného pravidla. Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti a komanditista komanditnej spoločnosti, v prípade ak jeho meno obsahuje obchodné meno spoločnosti, môžu byť spoločníkmi s takýmto neobmedzeným ručením len v jednej spoločnosti.

 

Ručenie spoločníkov

Odsek 6 sa zaoberá ručením spoločníkov za záväzky spoločnosti. U každej spoločnosti je osobitný spôsob ručenia za záväzky. Na ručenie sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Tiež je upravený osobitný spôsob v prípade vyhlásenia konkurzu. Ďalší odsek 7 zasa upravuje ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti po zániku spoločnosti. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, najmenej však v tom rozsahu, v akom ručili za ne za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú takým istým spôsobom, ako pri ručení za trvania spoločnosti.

§ 56a

(1) Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.

(2) Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Komentár k § 56a

Znenie tohto ustanovenia vyjadruje princíp zneužívania alebo zneužitia práva spoločníka. Uvedené zneužitie sa predovšetkým týka väčšiny či menšiny hlasov v spoločnosti. Zákon stanovuje zásadu zákazu zneužitia práv spoločníkov v spoločnosti a zároveň sa prísne zakazuje akékoľvek konanie, ktoré by hocakým spôsobom znevýhodňovalo či poškodzovalo hoci len niektorého zo spoločníkov spôsobom, ktorý sa dá označiť ako zneužívajúci. Spoločníci majú rovnaké práva a postavenie. Zakazuje sa zneužívanie spoločníkov čo už zo strany iného spoločníka alebo zo strany iného subjektu.

§ 57

Založenie spoločnosti

(1) Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená.

(2) Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom. Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej zmluve.

(3) Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva.

(4) Ak to tento zákon pripúšťa, spoločnosť môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy.

Komentár k § 57

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá založením spoločnosti. V znení sa stretávame s pojmom spoločenská zmluva a zakladateľská listina. Obchodný zákonník stanovuje, že spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou, ktorú majú povinnosť podpísať všetci zakladatelia spoločnosti, pričom platí, že podpisy musia byť úradne overené. Okrem zakladateľov môže spoločenskú zmluvu uzatvoriť aj splnomocnenec, ktorý však musí disponovať písomným splnomocnením. Plnomocenstvo sa pri podpise spoločenskej zmluve priloží k nej. Aj tu však platí, že plnomocenstvo musí mať úradne overený podpis.

 

Zakladateľská listina

Spoločenskú zmluvu môžu založiť a podpísať viacerí zakladatelia, Obchodný zákonník dáva možnosť, že zakladateľom spoločnosti môže byť aj len jeden člen, ktorý podpíše dokument, v tomto prípade je to zakladateľská listina, ktorá nahrádza spoločenskú zmluvu. Zákon kladie nároky na obsahovú časť zakladateľskej listiny, ktorá musí obsahovať tie isté náležitosti ako spoločenská zmluva či zakladateľská zmluva.

Dá sa povedať, že v znení tohto ustanovenia je upravený postup založenia obchodnej spoločnosti. Treba však podotknúť, že medzi založením spoločnosti a vznikom spoločnosti existuje rozdiel, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že vzniku spoločnosti za každých okolností predchádza založenie obchodnej spoločnosti. Ako sme už niekoľkokrát uviedli, spoločnosť vzniká priamym zápisom do obchodného registra.

 

Spoločenská zmluva

Ide o písomnú dohodu najmenej dvoch spoločníkov o založení obchodnej spoločnosti. V prípade akciovej spoločnosti jej úlohu plní zakladateľská zmluva spolu so stanovami (pričom sa za „spoločenskú zmluvu“ spravidla považuje len zakladateľská zmluva). V prípade založenia obchodnej spoločnosti len jednou osobou spoločenskú zmluvu nahradzuje zakladateľská listina. Na platnosť spoločenskej zmluvy postačuje, aby bola podpísaná všetkými zakladateľmi, resp. osobami, ktoré nato splnomocnili zakladatelia, ktorých podpisy na zmluve budú úradne osvedčené a bude obsahovať všetky zákonom ustanovené podstatné náležitosti.

 

Spoločenská zmluva s.r.o.

Ide o základný zakladateľský dokument každej viacosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Je základným dokumentom spoločnosti, v ktorom je obsiahnutá dohoda spoločníkov o založení tejto spoločnosti. Upravuje základné právne pomery v spoločnosti, ako je napríklad doba trvania spoločnosti, predmet činnosti, obchodné podiely spoločníkov, atď.

Spoločenská zmluva a zakladateľská listina majú v zmysle zákona tie isté náležitosti. Rozdiel medzi nimi spočíva v počte osôb, ktoré sú zakladateľmi spoločnosti, o ktorej zakladateľský dokument sa jedná. V prípade jedného zakladateľa pôjde vždy o jednostranný právny úkon nazvaný zakladateľská listina, ktorou jediný spoločník deklaruje svoju vôľu založiť spoločnosť. Spoločenská zmluva je viacstranným právnym úkonom a použije sa v prípade viacosobovej spoločnosti (t. j. s najmenej dvomi zakladajúcimi spoločníkmi).

Obsah spoločenskej zmluvy

Každá spoločenská zmluva aj zakladateľská listina musí obsahovať:

1. obchodné meno a sídlo spoločnosti,

2. určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,

3. predmet podnikania (činnosti),

4. výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti vrátane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,

5. mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

6. mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

7. určenie správcu vkladu,

8. výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, ako aj spôsob jeho dopĺňania,

9. výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,

10. predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti.

Na spoločenskej zmluve musia byť úradne overené podpisy všetkých jej zakladateľov. V prípade, ak ju nemôže podpísať niektorý zakladateľ, zákon umožňuje, aby ju podpísal jeho zástupca na základe plnomocenstva. Podpis splnomocniteľa na takomto plnomocenstve musí byť úradne osvedčený a v plnomocenstve by malo byť podľa možnosti čo najpresnejšie špecifikované, o založenie akej spoločnosti pôjde. Ideálne by v splnomocnení mali byť uvedené všetky náležitosti, ktoré má v zmysle zákona spĺňať spoločenská zmluva.

Zakladateľská listina spoločnosti s ručením obmedzeným vo väčšine prípadov obsahuje iba obligátorné ustanovenia v zmysle § 110 Obchodného zákonníka, keďže nejde o zmluvu ako dohodu viacerých subjektov s možnými protichodnými záujmami. V spoločenskej zmluve sa vždy prejavuje snaha zladiť záujmy viacerých spoločníkov, dať dohodu a predstavy jednotlivých spoločníkov o budúcom fungovaní spoločnosti „na papier“. Preto je v prípade záujmu zmluvných strán vhodné do spoločenských zmlúv zakomponovať väčšie množstvo ustanovení, ktoré môžu v zákonom ustanovených prípadoch upraviť vzťahy v spoločnosti odlišne od právnej úpravy Obchodného zákonníka (dispozitívne ustanovenia).

Bohužiaľ, v súčasnej dobe sa veľmi často stáva, že sa 10 a viac stranové spoločenské zmluvy vytvárajú aj pre také spoločnosti, ktorých spoločníci nemajú žiadne špecifické požiadavky na právne pomery v novozakladanej spoločnosti. Bez akéhokoľvek logického odôvodnenia sa tak do spoločenských zmlúv kopírujú všetky potenciálne sa vzťahujúce ustanovenia príslušných právnych predpisov. Možno neznalosť právnikov, možno snaha účtovníkov o hranie sa na právnikov a možno skutočnosť, že 30 strán dokumentov vyzerá v očiach klienta za zaplatené peniaze predsa len lepšie ako pár strán.

 

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Platným uzavretím spoločenskej zmluvy je spoločnosť s ručením obmedzeným založená. Plnú právnu subjektivitu spoločnosť získa až zápisom do obchodného registra. Prví konatelia sú povinní viesť po založení spoločnosti kroky k jej zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra majú v zmysle ustanovenia § 62 Obchodného zákonníka podať do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. Ak si zakladatelia rozmyslia svoj úmysel založiť spoločnosť po podpise spoločenskej zmluvy, avšak ešte pred jej zápisom do obchodného registra, je možné spoločnosť zrušiť prejavom ich vôle v podobe písomného dodatku ku spoločenskej zmluve.

!     Upozornenie

Novela zákona č. 8/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony od 1. 2. 2023, ustanovenie doplnila odsekom 4, čím sa doplnilo všeobecné ustanovenie upravujúce možnosť založenia obchodnej spoločnosti zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy. Ustanovený bol režim iba vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným, a to s ohľadom na znenie smernice v čl. 13g bode 1, podľa ktorého sa umožňuje limitovať postupy založenia online len na právne formy obchodných spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe IIa smernice, t. j. v prípade Slovenskej republiky len na spoločnosť s ručením obmedzeným. Potrebu a možnosti vo vzťahu k ostatným obchodným spoločnostiam sa bude vyhodnocovať aj s ohľadom na prínosy a využiteľnosť zjednodušeného procesu pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Uvedený proces založenia je potrebné vnímať ako možnosť nad rámec už existujúcej právnej úpravy založenia obchodnej spoločnosti, t. j. iba sa rozšírila možnosti založenia obchodnej spoločnosti o zjednodušenú alternatívu.

To znamená, že ak Obchodný zákonník pripúšťa tú možnosť, spoločnosť môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy.

§ 58

Základné imanie

(1) Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

(2) Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.

Komentár k § 58

Základné imanie spoločnosti je definované v tomto ustanovení Obchodného zákonníka. Ide v podstate o zákonnú definíciu tohto pojmu. Dá sa chápať ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti pri jej založení a vzniku. Vklad dáva do spoločnosti každý zo spoločníkov samostatne. Základné imanie je povinné vytvárať v kapitálových spoločnostiach, čiže v spoločnosti s.r.o. alebo a.s. a po novom aj v jednoduchej spoločnosti na akcie. Uvedená nová spoločnosť sa do znenia odseku 2 doplnila po novele zákonom č. 389/2015 Z. z. Zmena nadobudla účinnosť 1. 1. 2017. Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie. Vklad spoločníka môže mať peňažný charakter, ale i nepeňažný charakter. Jednotlivé kapitálové spoločnosti majú zákonom stanovenú výšku základného imania určenú právnym predpisom.

 

Základné informácie o s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je na Slovensku najrozšírenejšou obchodnou spoločnosťou z dôvodu množstva výhod, ktoré daná právna forma podnikania umožňuje. Každoročne vzniká na Slovensku viac než 13 000 nových spoločností tohto druhu. Základné znaky spoločnosti s ručením obmedzeným sú: povinne vytvára základné imanie v minimálnej výške 5 000 eur (od januára 2016 už nie je potrebné vložiť základné imanie na účet v banke, ale postačuje iba písomné vyhlásenie správcu vkladu), základné imanie je tvorené vkladmi spoločníkov, minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 eur (vklady je potrebné vložiť fyzicky na bankový účet pred zápisom do Obchodného registra), vklad sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník nie je oprávnený žiadať vrátenie vkladu (môže však disponovať so svojím obchodným podielom, na ktorý sa pretransformoval po vzniku spoločnosti jeho vklad), pohľadávky veriteľov spoločnosti sa môžu uspokojovať len z majetku spoločnosti, spoločníci s.r.o. ručia za záväzky spoločnosti len obmedzene, a to do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (čo v prípade splatenia celého vkladu znamená, že spoločníci za záväzky spoločnosti viac neručia), môže ju založiť aj jedna osoba, maximálny počet spoločníkov je 50, spoločníkmi a zakladateľmi môžu byť tak fyzické ako aj právnické osoby.

 

Hodnota základného imania

Pri akciovej spoločnosti ide o minimálnu výšku 25 000 eur. Základné imanie akciovej spoločnosti môže byť aj vyššie ako 25 000 eur, ale nikdy nemôže klesnúť pod túto hranicu. Základné imanie môžu akcionári splácať peňažnými vkladmi a v prípade súkromnej akciovej spoločnosti aj nepeňažnými vkladmi. Jednoduchšie pre akciovú spoločnosť aj pre akcionára je splatenie upísaného základného imania peňažnými vkladmi. Nepeňažný vklad musí napríklad byť ocenený znalcom (okrem výnimočných situácií).

Deklarovanou výhodou j.s.a. je, že bude mať základné imanie len 1 euro. Táto spoločnosť tiež nebude tri roky platiť daňovú licenciu a nebude musieť skladať zábezpeku na DPH daňovému úradu. Na druhej strane však firma bude musieť platiť nemalý poplatok v CDCP. Nová spoločnosť j.a.s. musí povinne emitovať zaknihované akcie na meno. Iba prvá registrácia emisie znamená náklad 165 eur plus 0,10 % výšky emisie. Nezanedbateľné budú aj poplatky na prevod akcií alebo prípadné zvyšovanie základného imania novou emisiou pri vstupe investora.

§ 59

(1) Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

(2) Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy.

(3) Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

(4) Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.

(5) Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

(6) Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.

Komentár k § 59

Znenie odseku 1 upravuje vklad spoločníka do spoločnosti. Vklad ako taký, ako sme už uviedli, môže byť peňažný alebo nepeňažný.

 

Peňažný vklad

Podľa Obchodného zákonníka ide o súhrn peňažných prostriedkov a za vklad nepeňažný považuje zákon iné prostriedky oceniteľných hodnôt. To znamená, že vkladom je súhrn peňažných a nepeňažných prostriedkov, ktoré vkladá spoločník do spoločnosti a ktoré slúžia tvorbe výsledku podnikania spoločnosti. Uvedený vklad sa podieľa na tvorbe základného imania spoločnosti. Pri nepeňažnom vklade treba ešte podotknúť, že sa musí oceniť hodnota tohto vkladu, aby sa mohol započítať. Na ohodnotenie slúži znalecký posudok.

Nepeňažný vklad

Znenie odseku 2 sa zaoberá všeobecne nepeňažným vkladom. Nepeňažný vklad musí spĺňať podmienku, že je možné ho oceniť a zistiť jeho hodnotu v peniazoch, to znamená, že predstavuje určitý majetok spoločníka, ktorý ho chce vložiť do spoločnosti. Nepeňažným vkladom môžu byť veci hnuteľné, ale i nehnuteľné (budovy, domy, autá, stroje, pozemky, atď.), priemyselné a duševné vlastníctvo a ďalšie. V znení Obchodného zákonníka nie je však presne vymedzené, čo môže byť nepeňažným vkladom, zákon len určuje čo ním môže byť. Čo sa týka vkladov spočívajúcich v záväzkoch vykonať určitú prácu alebo poskytnúť službu, tento vklad sa nedá akceptovať. Ak spoločník vkladá do spoločnosti nepeňažný vklad, platí podmienka, že musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra. Treba upozorniť, že vklad musí byť splatený v plnom rozsahu. Pre porovnanie uvádzame, že pri peňažnom vklade existuje možnosť ho splácať aj po zápise v obchodnom registri. Ak nastane situácia a spoločnosť nenadobudne právo k vkladanému nepeňažnému vkladu spoločníka (čiže majetok nie je prevedený na spoločnosť), musí spoločník zaplatiť hodnotu tohto vkladu v peniazoch a následne spoločnosť nepeňažný klad spoločníkovi vráti späť.

 

Lehota na zaplatenie nepeňažného vkladu

Znenie odseku 2 určuje spoločníkovi zákonnú 90 dňovú lehotu na zaplatenie hodnoty nepeňažného vkladu v peniazoch. Spoločnosť pošle spoločníkovi písomnú výzvu a lehota sa ráta od doručenia výzvy na splnenie tejto povinnosti. Čo sa týka nepeňažného vkladu v podobe nehnuteľnosti, právo a prevod na spoločnosť platí až od zápisu tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.

Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy.

 

Ktoré spoločnosti majú vkladovú povinnosť

Podľa znenia odseku 3 sa vkladová povinnosť týka iba spoločností, ktorým to prikazuje právny predpis. V prípade nepeňažného vkladu treba upozorniť, že sa musí ohodnotiť znaleckým posudkom a určením pevnej peňažnej sumy, ktorá sa započíta spoločníkovi ako vklad do spoločnosti. Uvedené ohodnotenie (hodnota nepeňažného vkladu) vo forme znaleckého posudku sa ukladá do zbierky listín a musí sa uviesť aj v dokumentoch, a to v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo listine. Posudok musí podľa zákona spĺňať povinné náležitosti, medzi ktoré patrí opis nepeňažného vkladu, spôsob, akým bol ohodnotený a ocenený, tiež musí obsahovať údaj, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií.

Možnosť vkladu a predaj podniku

Znenie odseku 4 dáva možnosť vkladu spoločníka do spoločnosti podniku alebo časti podniku. V tomto prípade sa na prechod uvedených práv a povinností vzťahujú znenia ustanovení o zmluve o predaji podniku podľa Obchodného zákonníka. Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. Ak veriteľ úspešne uplatní právo, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

 

Prechod práv

Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom. K prechodu práva však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať. Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní. Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí. Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho.

 

Vlastnícke právo

Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením zabrániť.

 

Vadnosť vecí

V zápisnici o prevzatí vecí sa uvedú chýbajúce veci a vadné veci. Za chýbajúce sa považujú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť súčasťou imania predávaného podniku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov. Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli zachytené v zápisnici, nemôže sa právo na zľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o nich vedel v čase odovzdania veci.

Pri vadách zistiteľných až pri prevádzke podniku nastávajú tieto účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistiť, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy. Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny ohľadne záväzkov, ktoré na neho prešli a neboli zachytené v účtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy, ibaže o nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel. Pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až 435. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť. Práva podľa predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody. Ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku. Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri. Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa § 478 alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní úspešne uplatnené.

 

Pohľadávka

V odseku 5 sa stretávame s pohľadávkou, a to v prípade, ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky. V uvedenom prípade sa použijú ustanovenia upravujúce pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

 

Postúpenie pohľadávky

Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak sa postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi, postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi. Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde. Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.

 

Nedosiahnutie stanovenej sumy

Znenie posledného odseku 6 tohto ustanovenia zákona rieši situáciu, ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad. V tomto prípade má spoločník povinnosť doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.

§ 59a

(1) Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

(2) Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na akciovú spoločnosť.

(6) Ustanovenie § 59b sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa odseku 1.

(7) Hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Komentár k § 59a

Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka upravuje nadobúdanie majetku spoločnosti na základe zmluvy, ktorá je uzavretá so zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti.

 

Ohodnotenie znaleckým posudkom

Podľa odseku 1 ak spoločnosť nadobudla majetok v tomto prípade za protihodnotu vo výške minimálne 10 % hodnoty základného imania spoločnosti, tak v tom prípade platí zásada, že hodnota tohto predmetu (majetku) musí byť vždy ohodnotená (ocenená) znaleckým posudkom. Znalecký posudok spoločne so zmluvou sa podľa zákona ukladajú v zbierke listín. Skôr ako je zmluva uložená v tejto zbierke listín, nemôže nadobudnúť účinnosť. Ďalej platí, že ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis aj do osobitnej evidencie, musí byť uložená do zbierky pred zápisom do evidencie. Musíme upozorniť, že uvedené ustanovenie nerieši nadobúdanie majetku spoločnosti.

 

Nadobudnutie majetku na základe zmluvy

Znenie odseku 2 sa zaoberá nadobudnutím majetku na základe zmluvy, a to v prípade ak je uzatvorená v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti. Okrem toho, že musia byť splnené všetky uvedené podmienky podľa predošlého odseku 1, podpísaniu zmluvy predchádza schválenie vopred valným zhromaždením spoločnosti, ktorá zmluvu uzatvára.

Uvedený režim uzatvárania zmluvy o nadobudnutí majetku sa týka aj zmlúv, ktoré uzatvára spoločnosť s osobami blízkymi zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti, prípadne ktoré sú ovládanými osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti. Týka sa to hodnoty majetku, ktorý je predmetom zmluvy, vo výške minimálne 10 % hodnoty základného imania.

 

Blízka osoba

Podľa Občianskeho zákonníka je ňou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. Ovládanou osobu je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie ako spoločnosť.

 

Bežný obchodný styk

Uvedený režim sa podľa odseku 4 nevzťahuje na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

Znenie predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú aj na akciovú spoločnosť. To znamená, že podľa odseku 5 sa týka sprísnený režim uzatvárania zmlúv aj akciovej spoločnosti.

Po novele zákona č. 87/2015 Z. z. sa zo znenia odseku 5 vypustila spoločnosť s ručením obmedzeným. Regulácia transakcií s konfliktom záujmov v spoločnosti s ručením obmedzeným predstavovala neprimeranú administratívnu záťaž. Každá transakcia s konfliktom záujmov nad sumu (spravidla 500 euro), na účely zamedzenia skrytým nepeňažným vkladom, je z hľadiska spoločnosti administratívne a nákladovo značne náročná. Pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov bolo potrebné ponechať len pre akciové spoločnosti, kde majú vecné opodstatnenie. Spoločnosť s ručením obmedzeným je pred skrytými nepeňažnými vkladmi chránená prepracovanými ustanoveniami o zákaze vrátenia vkladu.

 

Kedy sa nemusí hodnota nepeňažného vkladu určiť novým znaleckým posudkom

V odseku 6 sa stretávame so zásadou, že ustanovenie zaoberajúce sa znaleckým posudkom, sa použije aj v prípade stanovenia alebo určenia hodnoty predmetu zmluvy o nadobudnutí majetku v hodnote minimálne 10 % hodnoty základného imania. Podľa tohto ustanovenia môže valné zhromaždenie rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť novým znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, ktorý nie je starší ako 6 mesiacov.

 

Následky neúčinnej zmluvy

V roku 2018 sa odsekom 7 upravili jednoznačne následky plnenia podľa neúčinnej zmluvy. Takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Ustanovilo sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť. To znamená, že hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

§ 59b

(1) Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie znalec podľa § 59 ods. 3.

(2) Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3. Toto právo im patrí najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia najmenej 5 % základného imania spoločnosti.

(3) Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Ustanovenia o zmene hodnoty nepeňažného vkladu a práva spoločníkov podľa odseku 2 sa použijú primerane.

(4) Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Štatutárny orgán uloží správu podľa predchádzajúcej vety do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.

Komentár k § 59b

V prípade, že nepeňažné vklady majú určenú jednoznačnú hodnotu pre ocenenie tohto druhu nepeňažného vkladu, nie je nutné mať potrebu na znalecký posudok.

 

Zmena výšky základného imania

V prípade ak sa mení výška základného imania, môže valné zhromaždenie rozhodnúť, že sa znalecký posudok nemusí dať vyhotoviť nanovo, ak bol vyhotovený v priebehu posledných šiestich mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené tvrdenie neplatí, ak by boli okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu. Vykoná sa nové ocenenie znalcom v prípade, že podnet podá štatutárny orgán na jeho zodpovednosť. Znalecký posudok sa vykoná podľa znenia § 59.

 

Nezávislý znalec

Odsek 2 dáva možnosť menšinovým spoločníkom vyžiadať si znalecký posudok od nezávislého znalca najneskôr v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania. Uvedenú možnosť majú v prípade, ak sa nevykonalo nové ocenenie a títo spoločníci v zásade nesúhlasia s rozhodnutím valného zhromaždenia a tiež im uvedené právo patrí najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia žiadosti stále spĺňajú, že sú menšinovými vlastníkmi spoločnosti. Menšinoví spoločníci sú takí, ktorí spolu vlastnia najmenej 5 % základného imania spoločnosti.

 

Právo na zmenu výšky imania

Znenie odseku 3 dáva orgánu spoločnosti právo rozhodnúť o zmene výšky základného imania a tiež môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu nemusí byť určená určiť znaleckým posudkom. Uvedené tvrdenie platí v prípade, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa zákona o účtovníctve. Aj v tomto prípade môžu menšinový vlastníci využiť právo, ktoré sme uviedli v odseku 2.

Od 1. 1. 2017 došlo v ustanovení k zmene v súvislosti so zavedením novej právnej formy obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie. Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nemôže byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

 

Písomná správa

Znenie odseku 4 dáva povinnosť štatutárnemu orgánu vyhotoviť písomnú správu v prípade, v ktorom sa nevyžaduje nové ocenenie nepeňažných vkladov. Ako sme uviedli, táto správa musí byť písomná a musí obsahovať predpísané náležitosti podľa právneho predpisu. Následne musí štatutárny orgán písomnú správu uložiť do zbierky listín v zákonnej lehote, to znamená do 30 dní odo dňa splatenia vkladu. Medzi zákonné náležitosti patrí opis nepeňažného vkladu, spôsob ocenenia, údaj o tom, či stanovená hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií a nakoniec vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by mohli zmeniť hodnotu nepeňažného vkladu.

§ 60

Správa vkladu

(1) Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len „správca vkladu“). Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej len „banka“), aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti.

(2) Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

(3) Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.

(4) Osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

Komentár k § 60

Správa vkladu je upravená v tomto ustanovení.

 

Správca vkladu

V odseku 1 je vymedzený a definovaný správca vkladu. Pod správcom vkladu si môžeme predstaviť zakladateľa, ktorý je poverený spravovaním časti vkladov spoločníkov pred vznikom spoločnosti, nakoľko platí zásada, že spoločníci majú povinnosť splatiť svoje vklady ešte pred vznikom spoločnosti, ktorá ešte nenadobudla práva súvisiace so spoločnosťou a tým aj vkladmi spoločníkov. Správca vkladu musí byť touto správou poverený v spoločenskej zmluve spoločnosti. Správou vkladov môže byť poverená aj banka alebo pobočka zahraničnej banky. Aj uvedená správa musí byť uvedená v spoločenskej zmluve, a to platí aj v prípade, ak banka nie je zakladateľom spoločnosti.

 

Nadobudnuté právo

Spoločnosť nadobúda práva ku vkladom spoločníkov, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti až dňom vzniku spoločnosti, čiže zápisu do obchodného registra. Pri nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť práva k nehnuteľnosti vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podľa zákona o katastri nehnuteľnosti na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Pri hnuteľných veciach a peniazoch musí spoločnosť disponovať buď peniazmi na účte alebo listinami, ktoré ju oprávňujú ako majiteľa vkladov. V prípade, ak sa vyžaduje zápis do evidencie, štatutárny orgán musí v zákonnej 15 dňovej lehote podať návrh na zápis do evidencie.

Vklady spoločníkov, výška a hodnota jednotlivých vkladov, ktorá musí byť splatená pred vznikom spoločnosti, je upravená v znení Obchodného zákonník v ustanoveniach upravujúcich jednotlivé spoločnosti.

 

Nepeňažný vklad, ktorým je nehnuteľnosť, podnik či časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť

V uvedenom prípade podľa odseku 2 je vkladateľovi udelená zákonom stanovená povinnosť odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Týmto odovzdaním vyhlásenia správcovi, je splnená povinnosť splatenia vkladu. Aj v tomto prípade je potrebné odovzdanie vyhlásenia vkladateľa správcovi o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti s osvedčením o pravosti podpisu.

 

Vklady

Ako náhle spoločnosť vznikne, čiže je zapísaná do obchodného registra, musí osoba poverená správou vkladov, čiže správca vkladov, odovzdať tieto vklady spoločnosti, a to bezodkladne. V prípade, ak vzniku spoločnosti vôbec nedôjde, všetky vklady spoločníkov musí správca vkladov bezodkladne vrátiť spoločníkom. Za splnenie uvedenej povinnosti podľa odseku 3 ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.

 

Písomné vyhlásenie

Znenie odseku 4 vymedzuje, ktoré je povinná vyhotoviť osoba poverená správou vkladov. Písomné vyhlásenie sa musí týkať splatenia vkladov alebo ich častí spoločníkmi pred vznikom spoločnosti. Uvedené vyhlásenie musí byť priložené k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. V prípade, že správca vkladu uvádza vyššiu sumu ako je splatená, za rozdiel zodpovedá v celej výške voči spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

Nová komplexná úprava udržiavania základného imania, prepracovanej zodpovednosti štatutárnych orgánov za transakcie poškodzujúce spoločnosti od roku 2015 umožňuje zníženie administratívnej záťaže pri zakladaní spoločností bez ohrozenia pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálových obchodných spoločností.

§ 61

Podiel

(1) Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

(2) Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

(3) Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

(4) Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).

Komentár k § 61

Obchodný zákonník v znení tohto ustanovenia definuje pojem podiel na účely obchodného práva. Týka sa to podielu spoločníka a uvedený pojem definujeme ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

 

Čisté obchodné imanie

Už sme ho definovali v predošlých ustanoveniach zákona. Pod čistým obchodným imaním rozumieme obchodný majetok po odpočítaní záväzkov, ktoré vznikajú podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Podiel nie je to isté ako vklad spoločníka. Podiel sa mení v závislosti od hospodárskeho výsledku spoločnosti. Dá sa povedať, že existujú rôzne formy podielu.

 

Podiel v prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti

Znenie odseku 2 sa zaoberá situáciou, ako to je s podielom spoločníka v prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti. V uvedenej situácii Obchodný zákonník stanovuje, že spoločník má právo na vyplatenie podielu. V tomto prípade sa tento podiel nazýva ako vyrovnací podiel. Jeho výška sa dá určiť na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká jeho účasť v spoločnosti. Uvedené platí, ak spoločenská zmluva alebo zakladacia listina neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vždy vypláca spoločníkovi v peňažných prostriedkoch, ak nie je v spoločenskej zmluve určené niečo iné.

Vyrovnací podiel

Ide o majetkový nárok, ktorý vznikne oprávnenej osobe v prípade, že jej na základe určitých právnych skutočností skončí účasť v spoločnosti, pričom spoločnosť trvá naďalej. Hodnota tohto plnenia sa určuje na základe ročnej účtovnej závierky (výsledkom ktorej je určenie hodnoty čistého obchodného imania spoločnosti) za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Takto určená hodnota podielu sa vyrovnáva v peniazoch. Nárok na vyrovnací podiel je zákonným nárokom, ktorý nemožno zmluvou vylúčiť. Osoby, v prospech ktorých má spoločnosť povinnosť plniť, sú určené zo zákona – bývalý spoločník (vystúpil zmenou spoločenskej zmluvy, vypovedal účasť v spoločnosti), dedič (dedičia spoločníka – zo závetu alebo zákona, ktorý sa neprihlásil do spoločnosti), právny nástupca (v prípade zániku spoločníka – právnickej osoby bez likvidácie).

Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu

Splatné je uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti účtovnú závierku bez vážneho dôvodu neschvália, je vyrovnací podiel splatný uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť účtovná závierka schválená.

Vychádzajúc z ustanovenia § 54 ods. 3 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, obchodná spoločnosť o vyrovnaní so spoločníkom, ktorému účasť v spoločnosti zanikla v zmysle § 150 Obchodného zákonníka, účtuje nasledovne:

 

Zúčtovanie vyrovnacieho podielu:	MD	D
Nárok spoločníka na vyrovnací podiel	252	365
Vyplatenie vyrovnacieho podielu	65	211, 221
Odplatný prevod obchodného podielu na iného spoločníka:	MD	D
Úbytok podielu v obstarávacej cene	561	252
Tržba z odplatného prevodu obchodného podielu	311, 315	661

 

Lehota na vyplatenie vyrovnacieho podielu

Upravuje ju odsek 3, a to stanovuje zákonnú trojmesačnú lehotu na vyplatenie vyrovnacieho podielu spoločníkovi od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky a ak schválená nebola, tak od vtedy ako mala byť schválená, čím zákon dáva právnu ochranu spoločníkom na vyplatenie podielu. Zákon stanovuje, že v spoločenskej zmluve sa môže dohodnúť aj iná dĺžka lehoty na vyplatenie podielu spoločníkovi. Pre účtovnú závierku pozri zákon o účtovníctve.

 

Likvidácia

Znenie ďalšieho odseku 4 sa zaoberá likvidáciou, ktorá je spojená so zrušením spoločnosti. V uvedenom prípade má spoločník právo na podiel na majetkovom zostatku, ktorý vyplýva z likvidácie spoločnosti. Môžeme hovoriť o likvidačnom zostatku. Pokiaľ by likvidátor zistil predlženie likvidovanej spoločnosti, je povinný bez zbytočného odkladu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rozdelenie likvidačného zostatku je upravené v spoločenskej zmluve. Pokiaľ nie je upravené v spoločenskej zmluve, platí pre rozdelenie právna úprava pri jednotlivých formách spoločnosti.

 

Likvidácia obchodnej spoločnosti

Treba ňou rozumieť likvidáciu jej obchodného imania. Cieľom likvidácie spoločnosti je vysporiadanie majetku spoločnosti, a to v prvom rade v prospech veriteľov a následne v prospech vlastníkov, čo inak povedané znamená uspokojenie nárokov všetkých veriteľov spoločnosti, rozdelenie čistého obchodného imania medzi spoločníkov. Z uvedeného vyplýva, že k zrušeniu spoločnosti likvidáciou môže dôjsť len vtedy, ak má spoločnosť dostatok majetku na vysporiadanie svojich záväzkov. Ak spoločnosť nemá dostatok majetku na úhradu záväzkov, nemôže vstúpiť do likvidácie. Rovnako platí, ak sa spoločnosť v priebehu likvidácie ocitne v predlžení (nie je schopná platiť svoje záväzky), likvidácia nemôže pokračovať. V takom prípade sa veritelia uspokojujú podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a likvidátor má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 62

Vznik spoločnosti

(1) Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.

(2) Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.

Komentár k § 62

Vznikom spoločnosti sa zaoberá uvedené ustanovenie, pričom platí, že vzniku zásadne predchádza založenie spoločnosti. Ako sme už niekoľkokrát uviedli, k vzniku spoločnosti je nevyhnutný zápis do obchodného registra. Z tohto vyplýva, že ak spoločnosť nie je zapísaná v obchodnom registri, neprichádza do úvahy jej vznik.

 

Deň vzniku spoločnosti

Ide o deň zapísania v obchodnom registri a následne vzniká právna subjektivita spoločnosti. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podaná v zákonnej lehote, a to do 90 dní od založenia spoločnosti, prípadne od vtedy ako bola doručená listina, ktorou je možné preukázať podnikateľské oprávnenie (alebo živnostenské oprávnenie). Môže ísť napríklad o živnostenský list.

 

Návrh na zápis do obchodného registra

Spoločnosť ho musí podať na predpísanom tlačive, ktoré je dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Pre každú spoločnosť je určené osobitné tlačivo. V prípade, že pri založení obchodnej spoločnosti nie je v spoločenskej zmluve uvedené, na aké obdobie sa zakladá, to znamená, že nie je stanovené určité obdobie, platí, že je spoločnosť založená na dobu neurčitú. Na založenie spoločnosti sa vyžaduje spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina. K návrhu na zápis do obchodného registra sa okrem samotného tlačiva návrhu prikladajú aj prílohy a listiny, ktoré sa musia pred zápisom preveriť. Návrh musí byť ďalej opatrený povinným poplatkom vo forme napríklad kolkovej známky alebo sa doloží doklad o zaplatení súdneho poplatku (podľa zákona o súdnych poplatkoch). K návrhu musí byť priložená listina, ktorá preukazuje vlastnícke právo alebo užívateľské právo k nehnuteľnosti, kde bude mať spoločnosť sídlo alebo miesto podnikania. Stačí aj súhlas vlastníka nehnuteľnosti o tom, že súhlasí so zápisom nehnuteľnosti ako sídla alebo miesta podnikania. V prípade splnomocnenej osoby sa prikladá aj plnomocenstvo notársky overené. V prípade zahraničnej osoby je potrebný súhlas na pobyt v SR, ak nie je občanom EÚ alebo členského štátu. Poslednou súčasťou musí byť overený podpis.

 

Vyhláška

Ďalšie náležitosti na zápis do obchodného registra sú určené v znení vyhlášky k návrhu na zápis do obchodného registra (vyhláška, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť). Táto vyhláška upravuje:

a)  vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis údajov do obchodného registra, návrhov na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhov na výmaz zapísaných údajov,

b)  zoznam listín, ktoré je potrebné k týmto návrhom priložiť. Tlačivá na podávanie návrhov podľa odseku 1 majú okrem listinnej podoby aj elektronickú podobu. Elektronickou podobou tlačiva na podávanie návrhov podľa odseku 1 je elektronický formulár zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý umožňuje vytvorenie návrhu podľa odseku 1 v elektronickej podobe vo formáte XML.

 

–   Podnikateľ fyzická osoba

Návrh na zápis podnikateľa fyzickej osoby do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky. K návrhu na zápis podnikateľa fyzickej osoby do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania.

 

–   Verejná obchodná spoločnosť

Návrh na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 vyhlášky. K návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá spoločenská zmluva, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania.

 

–   Komanditná spoločnosť

Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5 vyhlášky. K návrhu na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá spoločenská zmluva, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, písomné vyhlásenie správcu vkladu podľa Obchodného zákonníka, ak boli vklad alebo časť vkladu splatené pred zápisom spoločnosti do obchodného registra.

 

–   Spoločnosť s ručením obmedzeným

Návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 7 vyhlášky. K návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina, stanovy, ak boli prijaté, písomné vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba, písomné vyhlásenie zakladateľa, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zakladateľom, má viac spoločníkov, ak spoločnosť založila jedna spoločnosť s ručením obmedzeným, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, písomné vyhlásenie správcu vkladu podľa Obchodného zákonníka, znalecký posudok, ktorým sa preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do majetku spoločnosti, ak sa do spoločnosti vložil nepeňažný vklad, súhlas správcu dane podľa Daňového poriadku alebo písomné čestné vyhlásenie zakladateľa, že nemá povinnosť podľa osobitného predpisu.

 

–   Akciová spoločnosť

Návrh na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9 vyhlášky. K návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina, stanovy, rozhodnutie dozornej rady o voľbe predstavenstva, ak je predstavenstvo podľa stanov volené dozornou radou, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, písomné vyhlásenie správcu vkladu podľa Obchodného zákonníka, znalecký posudok, ktorým sa preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií splatených týmto vkladom, ak sa do spoločnosti vložil nepeňažný vklad, iné listiny, ktoré osvedčujú skutočnosti podľa osobitných predpisov. Ak sa akciová spoločnosť zakladá na základe výzvy na upisovanie akcií, k návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa okrem povinných listín prikladá výzva na upisovanie akcií v uverejnenom znení spolu s dokladom o jej uverejnení, listina upisovateľov, prípadne druhopisy alebo kópie písomných prejavov vôle upisovateľov akcií, notárska zápisnica z konania ustanovujúceho valného zhromaždenia.

 

–   Družstvo

Návrh na zápis družstva do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 11 vyhlášky. K návrhu na zápis družstva do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá notárska zápisnica o ustanovujúcej schôdzi družstva, stanovy družstva, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, doklad preukazujúci splatenie určitej časti zapisovaného základného imania.

 

–   Európske zoskupenie hospodárskych záujmov

Návrh na zápis európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 20 vyhlášky. K návrhu na zápis európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá zakladateľská zmluva, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania.

 

–   Európska spoločnosť

Návrh na zápis európskej spoločnosti do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 23 vyhlášky. K návrhu na zápis európskej spoločnosti, ktorá vzniká v dôsledku splynutia alebo zlúčenia, do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladajú rozhodnutia valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na založení európskej spoločnosti splynutím alebo zlúčením o schválení zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení, osvedčenia podľa osobitného predpisu, dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti podľa zákona o európskej spoločnosti alebo čestné vyhlásenie o tom, že bolo prijaté rozhodnutie o ukončení rokovaní podľa zákona o európskej spoločnosti alebo čestné vyhlásenie o tom, že lehota na vyjednávanie podľa zákona o európskej spoločnosti uplynula bez uzavretia dohody, stanovy európskej spoločnosti, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, iné listiny, ktoré preukazujú skutočnosti podľa osobitného predpisu.

 

–   Európske družstvo

Návrh na zápis európskeho družstva do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 26 vyhlášky. K návrhu na zápis európskeho družstva, ktoré vzniká v dôsledku splynutia alebo zlúčenia, do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladajú rozhodnutia členských schôdzí družstiev podieľajúcich sa na založení európskeho družstva splynutím alebo zlúčením o schválení zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení, návrh zmluvy o splynutí alebo návrh zmluvy o zlúčení podľa osobitného predpisu, osvedčenie podľa osobitného predpisu, dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskeho družstva, ak tak ustanovuje zákon o európskom zoskupení alebo rozhodnutie o ukončení rokovaní podľa osobitného predpisu, alebo písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu o tom, že lehota na vyjednávanie podľa osobitného predpisu uplynula bez uzavretia dohody, stanovy európskeho družstva, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, iné listiny, ak tak ustanoví osobitný predpis.

 

–   Štátny podnik

Návrh na zápis štátneho podniku do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 13 vyhlášky. K návrhu na zápis štátneho podniku do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá zakladacia listina, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom podnikania alebo činnosti, ak osobitné predpisy takýto súhlas vyžadujú.

 

–   Podnik zahraničnej osoby a organizačná zložka podniku zahraničnej osoby

Návrh na zápis podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 15 vyhlášky. K návrhu na zápis podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá zakladateľský dokument zahraničnej osoby; to neplatí, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, stanovy zahraničnej osoby, ak boli prijaté; to neplatí, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, rozhodnutie zahraničnej osoby o zriadení podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, osvedčenie o zápise zahraničnej osoby do obchodného registra alebo inej evidencie, ktoré obsahuje číslo zápisu, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, ustanovuje povinnosť zápisu zahraničnej osoby do obchodného registra alebo inej evidencie alebo písomné vyhlásenie zahraničnej osoby, že právo štátu, ktorým sa spravuje, neustanovuje povinnosť zápisu zahraničnej osoby do obchodného registra alebo inej evidencie, iné listiny, ktoré osvedčujú skutočnosti podľa osobitných predpisov.

 

–   Iná právnická osoba

Návrh na zápis právnickej osoby, ktorá sa do obchodného registra zapisuje na základe osobitného zákona, do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 17 vyhlášky. K návrhu na zápis právnickej osoby, ktorá sa do obchodného registra zapisuje na základe osobitného zákona, do obchodného registra sa okrem listín podľa § 4 vyhlášky prikladá zakladateľský dokument a stanovy právnickej osoby, ak sa vyhotovujú, listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania; to neplatí, ak sa na vykonávanie tejto činnosti oprávnenie nevyžaduje, alebo ak predmet podnikania ustanovuje osobitný zákon, iná listina ustanovená osobitným zákonom, ktorý upravuje právne postavenie tejto právnickej osoby.

 

Potvrdenie o podaní návrhu od registrového súdu a následný postup

Registrový súd vydá potvrdenie, že bol podaný návrh na zápis do obchodného registra spoločnosti a ihneď ho navrhovateľovi odošle. Po zápise následne registrový súd vydá výpis z obchodného registra a tiež odošle navrhovateľovi, ak mu nie je osobne vydaný. Ak návrh nespĺňa všetky predpísané náležitosti a podmienky, zápis nemôže byť vykonaný. Registrový súd to oznámi navrhovateľovi a vydá oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu v písomnej forme a tiež uvedie aké nedostatky návrh na zápis obsahoval, alebo ktoré prílohy k zápisu chýbali, či nespĺňali podmienky podľa príslušných právnych predpisov. Okrem toho upovedomí v tejto listine navrhovateľa o možnosti podania námietky voči odmietnutiu. Oznámenie musí byť odoslané bez zbytočného odkladu. V prípade podania námietok platí zákonná 15 dňová lehota. Zákon o súdnych poplatkoch upravuje poplatok a jeho výšku na prvý zápis do obchodného registra v prípade elektronického podania a iného podania. Pozri zákon č. 71/1992 Zb.

§ 63

Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.

Komentár k § 63

Podľa znenia tohto ustanovenia platí zásada písomnej formy všetkých právnych úkonov, ktoré sa týkajú založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti v obchodnom registri. Pri určitých právnych úkonoch zákon stanovuje aj povinnosť notárskej zápisnice či osvedčenej pravosti podpisu buď u notára alebo na matrike, pričom sa líši výška poplatku za overenie.

§ 64

Konanie v mene spoločnosti
pred jej vznikom

(1) Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.

(2) Spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne.

(3) Osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne.

(4) Štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.

Komentár k § 64

Konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom je upravené v znení tohto ustanovenia, to znamená, že je upravený celý postup od založenia spoločnosti až do vzniku.

 

Úkony pred vznikom spoločnosti

Spoločnosť má povinnosť urobiť určité úkony ešte pred vznikom spoločnosti, aj napriek tomu, že ešte nemá právnu subjektivitu a právo konať v mene spoločnosti. Všetky zúčastnené osoby, ktoré v tomto štádiu konajú v mene zakladanej spoločnosti, konajú spoločne a nerozdielne. V prípade, ak v lehote do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, spoločníci či príslušný orgán schváli konanie v mene tejto spoločnosti, platí zásada, že je spoločnosť z tohto konania zaviazaná od počiatku. Iné záväzky, ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti, prípustné nie sú. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne každý sám za seba a na svoju zodpovednosť. Všetky osoby, ktoré konali za spoločnosť pred jej vznikom, majú povinnosť z vykonaných úkonov vyhotoviť záznam, aby ho mohla spoločnosť schváliť spôsobom, ktorý určuje zákon a v lehote, ktorú sme už vyššie uviedli, čiže do troch mesiacov od vzniku spoločnosti. Ak porušili uvedenú povinnosť a tým spôsobili spoločnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne. Štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti. Ide o zachovanie právnej istoty.

§ 65

Zákaz konkurencie

(1) Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania.

(2) Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

(3) Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Komentár k § 65

Právna úprava zákazu konkurencie, ktorá pôsobí najmä preventívne, smeruje predovšetkým k ochrane obchodnej spoločnosti pred konaním konateľa, príp. inej osoby porušujúcej zákaz konkurencie a je súkromnoprávneho charakteru. To znamená, že len samotná spoločnosť, resp. jej spoločníci, sa môžu rozhodnúť, či by sa v danom prípade domáhali odstránenia následkov porušenia zákazu konkurencie ako aj prípadnej náhrady spôsobenej ujmy. Uvedené stanovenie týkajúce sa zákazu konkurencie v Obchodnom zákonníku má kogentný charakter, t. j. nemožno ho vylúčiť.

 

Zákaz konkurencie v rámci EÚ

Každá členská krajina EÚ má problematiku zákazu konkurencie štatutárneho orgánu upravenú vo svojich právnych predpisoch. Tie treba dodržiavať a rešpektovať v prípade podnikania prostredníctvom obchodnej spoločnosti v tej ktorej krajine, príp. je táto úprava obsiahnutá priamo v zmluve o výkone funkcie konateľa.

 

Koho sa týka zákaz konkurencie

Zákaz konkurencie podľa tohto právneho predpisu sa vzťahuje na podnikateľov podnikajúcich na území Slovenskej republiky, vrátane zahraničných subjektov podnikajúcich na našom území, podliehajúcich slovenským právnym predpisom. Spoločenská zmluva alebo stanovy obchodnej spoločnosti môžu obsahovať aj ďalšie obmedzenia v rámci výkonu funkcie konateľa. To znamená, že zákaz konkurencie je možné ešte rozšíriť, ale nie zúžiť. Takýmto obmedzením môže byť napríklad aj predĺženie zákazu konkurencie na primerane dlhé obdobie po skončení vykonávania funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti.

 

Obmedzenia konateľa

Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

1. vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

2. sprostredkovať pre iné osoby obchody spoločnosti,

3. zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

4. vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

 

Súperenie

Pri posudzovaní porušenia zákazu konkurencie je potrebné dbať taktiež na to, či medzi dotknutými subjektmi (obchodnými spoločnosťami) reálne existuje hospodárska súťaž a súperenie na relevantnom trhu. Príkladom je situácia, kedy by dve obchodné spoločnosti mali zapísaný ten istý predmet podnikania, avšak reálne by jedna zo spoločností túto činnosť nevykonávala. Teda medzi spoločnosťami by neexistoval súťažný vzťah ani boj o zákazníkov a neexistovala by ani hrozba ujmy z porušenia zákazu konkurencie.

 

Prospech obchodu

Dôsledkom porušenia zákazu konkurencie podľa Obchodného zákonníka je vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom osoba porušila zákaz konkurencie alebo prevedenie tomu zodpovedajúcich práv na spoločnosť. Ďalšou sankciou za porušenie zákazu konkurencie je taktiež právo spoločnosti uplatniť si nárok na náhradu spôsobenej škody – skutočnej škody i náhrady ušlého zisku. Nárok si však uplatňovať aj nemusí. V prípade konateľa spoločnosti je možné uvažovať taktiež o jeho odvolaní z funkcie.

 

Zákaz konkurencie

Uvedené ustanovenie zákona teda určuje osoby, ktoré podliehajú zákazu konkurencie a tiež v akom rozsahu. V prípade porušenia zákazu konkurencie je možné uplatniť aj skutkovú podstatu trestného činu podľa Trestného zákona v prípade porušenia vo veľkom rozsahu.

Kto ako osoba povinná dodržiavať zákaz konkurencie podľa zákona, zákaz uvedený v takom zákone poruší a spôsobí tým inému väčšiu škodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

 

Zákonná lehota

V znení odseku 3 je upravená zákonná lehota, v ktorej má spoločnosť možnosť uplatniť si svoje práva, v prípade, ak nejaká osoba porušila zákaz konkurencie. Ide o trojmesačnú lehotu a najneskôr však do jedného roka. V prípade, ak v týchto lehotách neuplatní svoje právo, tak zaniká zo zákona. Netýka sa to však na uplatnenie náhrady škody.

§ 66

(1) Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti (ďalej len „člen orgánu spoločnosti“), vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.

(2) Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.

(3) Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.

(4) Ak podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní člen štatutárneho orgánu musí spĺňať podmienky na výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, keď tieto podmienky prestal spĺňať.

(5) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Za poskytnutie súčinnosti má bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti voči spoločnosti právo na náhradu nákladov.

(6) Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

(7) Povinnosti mandatára má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená. Taká osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri porušení týchto povinností má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

(8) Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, môže sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formou alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky. Hlasujúci sa pritom považujú za prítomných.

Komentár k § 66

Uvedené ustanovenie tohto zákona sa zaoberá situáciou a postupom osoby ako jediného štatutárneho orgánu spoločnosti, alebo ak je táto osoba členom štatutárneho orgánu prípadne členom dozornej rady a táto osoba sa vzdá funkcie, alebo je odvolaná, prípadne jeho funkcia zanikne smrťou či iným spôsobom. V uvedených prípadoch má príslušný orgán spoločnosti povinnosť v zákonnej lehote vymenovať nového člena orgánu spoločnosti. Zákonná lehota je v dĺžke troch mesiacov od zániku funkcie jedným z uvedených spôsobov. Ak uvedená povinnosť nie je splnená v stanovenej lehote, súd zruší spoločnosť na návrh štátneho orgánu alebo z vlastnej iniciatívy spôsobom podľa tohto právneho predpisu.

 

Vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu

Z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Ustanovilo sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis osvedčený v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. V znení tohto odseku zákon upravuje proces vzdania sa funkcie člena orgánu. Vzdanie funkcie člena orgánu je účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu spoločnosti. Ide o orgán, ktorému zákon dáva právo na vymenovanie alebo voľbu nového člena orgánu po doručení vzdania sa funkcie. Uvedené tvrdenie platí v prípade, ak nie je v spoločenskej zmluve či listine uvedené niečo iné. Člen orgánu sa môže vzdať svojej funkcie aj priamo na zasadnutí orgánu spoločnosti. V tomto prípade je vzdanie sa funkcie okamžité. Ak sa člen orgánu nevzdá svojej funkcie na zasadnutí, musí to urobiť písomným spôsobom a listina musí spĺňať podmienku prítomnosti notára pri vlastnoručnom podpísaní.

 

Nedôjde k zasadnutiu

V prípade, ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne v zákonnej trojmesačnej lehote od vzdania sa funkcie člena, uvedené vzdanie sa funkcie je účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Odvolanie z funkcie je účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, odvolali ho, prípadne jeho funkcia bola ukončená iným zákonným spôsobom a má znalosť o tom, že spoločnosti hrozí nejaká škoda, má povinnosť urobiť všetky možné opatrenie na odvrátenie tejto škody. Zákon stanovuje, že spoločenská zmluva alebo listiny môžu určiť účinky vzdania sa funkcie iným spôsobom.

 

Návrh na zrušenie spoločnosti

Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.

 

Povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti

Táto povinnosť sa v odseku 3 upravila, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu.

Podmienky na výkon funkcie

Ak podľa zákona o živnostenskom podnikaní člen štatutárneho orgánu musí spĺňať podmienky na výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, keď tieto podmienky prestal spĺňať.

Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zaviedol pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa zákona o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.

 

Poskytovanie primeranej súčinnosti

Aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Za poskytnutie súčinnosti má bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti voči spoločnosti právo na náhradu nákladov.

V odseku 5 zákon upravil všeobecné pravidlo, podľa ktorého aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu povinný poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Predmetnú súčinnosť je však povinný vykonávať len v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Zároveň tiež platí, že za takúto súčinnosť má voči spoločnosti právo na náhradu nákladov. Vo svojej podstate ide o súčasť povinnosti aj po zániku oprávnenia konať za spoločnosť a uskutočňovať úkony v záujme toho, aby spoločnosť, v ktorej pôsobil ako štatutár, neutrpela ujmu.

Od 1. 1. 2017 došlo k doplneniu o novú obchodnú spoločnosť. Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

 

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti či spoločníkom

Znenie odseku 6 vymedzuje tento, ktorý je upravený zmluvou o výkone funkcie. Ak uvedený druh zmluvy nie je uzavretý, ich vzťah upravuje mandátna zmluva, ak zo zákona neplatí, či nevyplýva niečo iné. Znenie odseku 3 vymedzuje podmienky zmluvy o výkone funkcie. To znamená, že zmluva musí mať v zásade písomnú formu, musí byť za každých okolností schválená valným zhromaždením alebo spoločníkmi tiež písomným spôsobom. Týka sa to spoločníkov, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.

Tiež je definovaná výnimka, že stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie (od 1. 1. 2017) určujú, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva musí schváliť dozorná rada. Uvedený vzťah na základe zmluvy o výkone funkcie nie je považovaný za pracovnoprávny vzťah.

 

Povinnosti mandatára

Od 1. 1. 2018 sa upravili povinnosti mandatára, ktoré má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená. Taká osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri porušení týchto povinností má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

 

Riadenie osobou v pozadí

Právna úprava odseku 7 je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.

Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti. Uvedená právna úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich.

Právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť.

 

Právna norma má dva základné predpoklady

–   Osoba vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu

Musí ísť o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda o faktické plnenie takých úloh, ktoré prislúchajú práve štatutárnemu a nie inému orgánu, a tým je zásadné vykonávanie obchodného vedenia. Z titulu vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu mu vyplýva oprávnenie konať navonok vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti.

Preto, hoci určitá osoba je napríklad poverená určitým úsekom obchodného vedenia alebo bude na ňu inak delegovaná časť obchodného vedenia (poverený pracovník, vedúci zamestnanec), alebo je oprávnená uskutočňovať úkony v mene spoločnosti, nepôjde ešte bez ďalšieho o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán je ten, kto je oprávnený vykonávať obchodné vedenie a aj ho štruktúrovať, či delegovať a v prípade, že obchodné vedenie deleguje, má povinnosť jeho výkon kontrolovať a prípadne oprávnenie delegáciu odňať. Faktický štatutárny orgán je ten, kto tieto oprávnenia fakticky vykonáva (rozhoduje o nich) bez toho, aby aj formálne mal na to oprávnenia a je spôsobilý konať tak bez ohľadu na iného – formálne ustanoveného – člena orgánu. Vedúci pracovník nerozhoduje o tom, či mu bude delegované obchodné vedenie, člen štatutárneho orgánu alebo faktický riaditeľ však áno.

Nie je potrebné, aby osoba vystupovala navonok (tu navrhovaný koncept nenasleduje koncept faktického riaditeľa v zmysle práva common law). Masívne vystupovanie navonok v mene spoločnosti (napríklad na základe všeobecného plnomocenstva), ale môže byť indíciou pre jeho faktický vplyv na riadenie spoločnosti.

Vedomosť obchodnej spoločnosti, jej spoločníkov o existencii faktického riaditeľa nie je nevyhnutná a bude ťažko dokazovaná. Avšak vedomosť a tolerovanie zásahov určitej osoby do obchodného vedenia bude typickou indíciou pre postavenie faktického riaditeľa.

Rovnako nie je nevyhnutné, aby tretie osoby o faktickom orgáne vedeli. Masívne zapojenie sa napríklad do rokovania o obchodnej transakcii, ale je indíciou pre postavenie faktického riaditeľa, najmä ak je aj potenciálnemu partnerovi zrejmé, že práve táto osoba pozďaleč o transakcii rozhoduje.

Rovnako musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.

 

–   Bez vymenovania

Pod vymenovaním sa rozumie akýkoľvek riadny a platný spôsob získania funkcie člena štatutárneho orgánu. Treba pod tento pojem zahrnúť aj situácie, ak jeho funkcia už podľa práva zanikla.

Právnych následkov úpravy je niekoľko:

1. Dôležitým – implicitným – východiskom je to, že ani faktický orgán nie je štatutárnym orgánom. Preto sa na neho nevzťahuje celá úprava postavenia štatutárneho orgánu, jeho vzťahov so spoločnosťou a podobne.

2. Takáto osoba má povinnosti mandatára. Predpokladá sa, že faktický riaditeľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, a preto sa v zmysle § 66 ods. 3 aplikujú pravidlá o mandátnej zmluve, avšak len čo do rozsahu jeho povinností.

3. Zákon špecifikuje, že takáto osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Špecifikácia je dôležitá, pretože dopĺňa štandard starostlivosti a umožňuje – za podmienky splnenia týchto predpokladov – aj postih iného pre spoločnosť škodlivého konania (napríklad konkurenčná činnosť). Pri určovaní obsahu pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné zohľadniť starostlivosť, ktorá je kladená na riadnych členov štatutárnych orgánov. Nemá ísť o prísnejšiu zodpovednosť ako je zodpovednosť člena orgánu, čo je potvrdené aj nasledovným následkom.

4. Zodpovednosť za škodu sa spravuje režimom zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a nie všeobecným právom zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa myslí tak čo do predpokladov zodpovednosti, rozloženia dôkazného bremena, ako aj spôsobu jej presadzovania. Právna úprava je statusová a nemožno sa od nej odchýliť.

 

Uznášaniaschopnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady

Znenie posledného odseku 8 upravuje okrem uznášaniaschopnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady aj možnosť hlasovania na zasadnutiach. Platí, že môžu uznášať iba v prípade, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozornej rady. Treba podotknúť, že na prijatie uznesenia je potrebný a nevyhnutný súhlas väčšiny prítomných členov. Obchodný zákonník stanovuje aj možnosť hlasovania mimo zasadnutia orgánu. Platí to, ak je to vopred stanovené v spoločenskej zmluve či stanovách. Uvedené hlasovanie musí prebiehať písomnou formou alebo prostriedkami techniky. V tom prípade platí, ako keby boli prítomní na zasadnutí.

§ 66a

Ovládaná a ovládajúca osoba

(1) Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody (§ 186a).

(2) Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1.

(3) Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa zvyšuje o hlasovacie práva

a) spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou,

b) vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby.

(4) Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa znižuje o hlasovacie práva spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak

a) ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane ovládaná alebo osoba ju ovládajúca,

b) tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla zábezpeku.

Komentár k § 66a

Znenie tohto ustanovenia je definíciou pojmov na účely obchodného práva. Ide o pojmy ovládaná a ovládajúca osoba. S uvedenými pojmami sa stretávame napríklad v holdingovej spoločnosti.

 

Holdingová spoločnosť

Ide o kapitálovú spoločnosť, ktorá vlastní akcie alebo podiely iných (navonok právne samostatných) podnikov v takom množstve, aby to stačilo na ovládanie (kontrolu) činnosti týchto podnikov. Obyčajne akcionári (podielnici) ovládaných spoločností holdingovej spoločnosti dajú svoje akcie (podiely) a na oplátku dostanú akcie (podiely) holdingovej spoločnosti. Na to, aby bola holdingová spoločnosť schopná ovládať iný podnik, obyčajne potrebuje vlastniť väčšinu jeho akcií či podielov, ale ak je tento iný podnik vlastnený veľkým množstvom rôznych vlastníkov, holdingovej spoločnosti na ovládnutie obyčajne stačí aj menšinový balík akcií či podielov. Holdingová spoločnosť spolu so spoločnosťami, ktoré ovláda tvorí tzv. holdingovú štruktúru či holding (podobné či zhodné sú termíny efektový koncern a skupina podnikov). Holdingová štruktúra je forma kapitálového prepojenia, nie je to nový právny subjekt. Napriek tomu, že jednotlivé podniky holdingovej štruktúry, zostávajú právne samostatné, hospodársku samostatnosť strácajú v oblasti financovania úplne a v oblasti podnikovej politiky do veľkej miery v prospech holdingovej spoločnosti. Výhoda použitia holdingovej spoločnosti oproti alternatívnym spôsobom ovládnutia je, že holdingová spoločnosť a štruktúra je oproti iným spôsobom právne jednoduchšia, lacnejšia, a umožňuje získať goodwill a dobré meno ovládanej spoločnosti, pričom ručí len do výšky ňou vlastnených akcií (podielov) v ovládanej spoločnosti.

 

Ovládaná osoba

Podľa odseku 1 je ovládanou osobou spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach. Ide o to hlavne preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, prípadne preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody.

 

Ovládajúca osoba

Odsek 2 definuje ovládajúcu osobu. Ide o osobu, ktorá má v ovládanej osobe postavenie, ktoré sme uviedli vyššie.

Ďalšie odseky 3 a 4 vymedzujú podiel na hlasovacích právach, a to buď v prípade zvýšenia alebo zníženia.

Ovládanou osobou môže byť len obchodná spoločnosť alebo družstvo, ovládajúcou osobou môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Dá sa povedať, že hovoríme o materskej a dcérskej spoločnosti, čiže ovládajúca osoba je materská a ovládaná osoba je dcérska spoločnosť, a tým sa líšia predovšetkým vo výške hlasovacích práv. Materská spoločnosť má väčšinu a dcérska spoločnosť má menšinu.

§ 66aa

Zodpovednosť ovládajúcej osoby
za úpadok ovládanej osoby

(1) Ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

(2) Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z takého dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takého dôvodu ukončené.

(3) Nároky veriteľa voči ovládajúcej osobe podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od

a) zastavenia konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku,

b) zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku alebo

c) ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku.

(4) Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku, ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku alebo zániku ovládanej osoby bez právneho nástupcu.

Komentár k § 66aa

Od 1. 1. 2018 majú členovia štatutárneho orgánu povinnosť výkonu svojej pôsobnosti s požadovanou starostlivosťou. Povinnosť predchádzať úpadku a v prípade úpadku aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú taktiež členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Povinnosti a zodpovednosť (resp. ručenie) spoločníkov obchodných spoločností, najmä kapitálových spoločností, sú podstatne užšie. Od spoločníkov zákon nevyžaduje takú mieru starostlivosti ako od štatutárnych orgánov.

 

Korporační lojalita

Aj spoločníci však musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa OZ).

 

Deliktná zodovednosť

Právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Koncepčne ide o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania a ani úpadku, resp. jeho predpokladu podľa ods. 2 nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou.

Čiastočným vzorom pre novú právnu úpravu bola nemecká judikatúra k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti (existenzvernichtender Eingriff), podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok (napríklad BGH, 23. 4. 2012 – II ZR 252/10, BGHZ 193, 96). Ďalším čiastkovým vzorom bola česká právna úprava, ktorá je formulovaná prísnejšie ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby (§ 71 ods. 1 v spojení s ods. 3 zákona o obchodných korporáciách).

 

Predpoklady právnej normy

V prvom rade sa právna úprava vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť iných spoločníkov podľa všeobecných predpisov súkromného práva, ako je napríklad spomínaný inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, nie je týmto dotknutá. Ovládajúcou osobou môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.

Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Právna úprava postihuje situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne). Spravidla pôjde o pokyn daný valným zhromaždením členom štatutárneho orgánu. Právna klasifikácia tohto pokynu či konania je nepodstatná a môže ísť aj o zakázaný či nezáväzný pokyn, ak je tento skutočne nasledovaný (ak prispeje k úpadku, resp. ku konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k úpadku). Musí však ísť o konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe (nie je vylúčené, že by vplyv uskutočnil napríklad spoločník ovládajúcej osoby), nemusí však konať ovládajúca osoba priamo sama.

Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť k úpadku ovládanej osoby. Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku, resp. prispieť k takému konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k jej úpadku. Nie je však potrebné, aby konkrétne konanie ovládajúcej osoby smerovalo k tomu, aby nebol splnený práve dlh konkrétneho veriteľa, postačí, ak prispelo k úpadku. Nemusí ísť o jediný dôvod rozhodnutia alebo obchodnej stratégie spoločnosti, ktorým sa spoločnosť dostala do konkurzu.

 

Zbavenie sa zodpovednosti

Právna úprava predpokladá v podstate širokú možnosť zbavenia sa zodpovednosti ovládajúcej osoby, ktorá je odôvodniteľná najmä existenciou podnikateľského rizika. Zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti. Ide o obdobu v zahraničných úpravách známeho pravidla „business judgement rule“, aj keď v prípade ovládajúcich osôb ako spoločníkov sa nevyžaduje taká miera starostlivosti a lojality ako pri štatutárnych orgánoch. Podobne, ako pri členoch štatutárnych orgánov, na zodpovednosť podľa novej právnej úpravy nepostačuje nesprávne podnikateľské rozhodnutie (v rámci podnikateľského rizika), ale potrebný je cielený zásah ovládajúceho spoločníka do majetku obchodnej spoločnosti. Formálne sa preberajú požiadavky na starostlivosť členov štatutárnych orgánov, čo plynie zo skutočnosti, že na obchodnú korporáciu sa hľadí ako na „trust“, v ktorom sa presadzujú tzv. fiduciárne povinnosti. Pri interpretácii tohto ustanovenia sa ale žiada zohľadniť to, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.

 

Vznik zodpovednostného vzťahu

Právnym následkom tejto právnej normy je vznik zodpovednostného vzťahu priamo voči veriteľom spoločnosti s možnosťou jej priameho uplatnenia voči ovládajúcej spoločnosti. Právna úprava neobmedzuje zodpovednosť za škodu, ktorá môže spoločníka, aj keby nebol ovládajúcim spoločníkom, stíhať z iných právnych dôvodov (napríklad úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušenie jeho povinností alebo zodpovednosť faktického orgánu).

 

Rozsah náhrady škody a osobitná úprava premlčania nároku

Možno predpokladať, že zodpovednosť ovládajúcej osoby podľa tohto ustanovenia je aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom. Či bola spôsobená škoda aj spoločnosti, je v tejto súvislosti nepodstatné. Aj v rámci konkurzu je ale možné, aby správca voči spoločníkom v mene v konkurze prihlásených veriteľov uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená priamo spoločnosti, ak spoločníci porušili svoje povinnosti. Správca bude v konkurze uplatňovať navyše aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, ktorá funkčne dopĺňa úpravu (§ 11a zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nesmeruje však voči spoločníkom, ale voči osobám, ktoré boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 66b

Konanie v zhode

Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi

a) právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami,

b) osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,

c) ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

Komentár k § 66b

Konanie v zhode je predmetom znenia tohto ustanovenia, kde je uvedený pojem aj definovaný na účely obchodného práva. Dá sa povedať, že ide o konanie, ktorého cieľom je dosiahnutie rovnakého cieľa, a to medzi osobami uvedenými v tomto ustanovení.

 

Vymedzené osoby

Týka sa to týchto osôb, ktoré musia konať v zhode, aby dosiahli rovnaký cieľ:

–   právnická osoba a jej spoločníci alebo členovia,

–   štatutárny orgán, členovia štatutárneho orgánu, členovia dozorného orgánu, zamestnanci právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca tejto právnickej osoby a osoby im blízke alebo ktorýmikoľvek uvedené osoby,

–   osoby, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,

–   ovládajúca osoba a ovládaná osoba alebo osoby ovládané priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

§ 66c

Dohody medzi spoločníkmi

(1) Písomnou dohodou medzi spoločníkmi si môžu strany dohodnúť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti, a to najmä

a) spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti,

b) spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti,

c) podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a

d) vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti.

(2) Rozpor rozhodnutia orgánu spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť.

Komentár k § 66c

O od 1. 1. 2017 sa výslovne upravila možnosť, aby sa medzi spoločníkmi obchodných spoločností mohli vymedziť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti.

Základnou dohodou medzi spoločníkmi je spoločenská zmluva, ktorá je však dostupná pre tretie osoby. V záujme podpory investícií do začínajúcich podnikov sa ustanovilo, aby medzi spoločníkmi v exemplifikatívne vymedzených otázkach boli prípustné dohody, vo vzťahu ku ktorým bude prístupnosť pre tretie osoby obmedzená.

Takéto dohody sú prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy (porovnaj § 261 ods. 6), avšak súdy ich nie vždy akceptovali. Dohody medzi spoločníkmi musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie orgánu obchodnej spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť.

§ 67

Rezervný fond

(1) Ak tento zákon vyžaduje zriadenie rezervného fondu, možno ho použiť v rozsahu, v ktorom sa vytvára podľa tohto zákona povinne, iba na krytie strát spoločnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Ak zákon neustanovuje povinnosť vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti, vytvára rezervný fond povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (ďalej len „čistý zisk“). Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo nad menovitú hodnotu akcií.

(3) Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Komentár k § 67

Predmetom úpravy tohto ustanovenia je rezervný fond, ktorý sa musí povinne vytvárať v kapitálových spoločnostiach, a to v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Zákon určuje, že tento rezervný fond sa dá použiť v takom rozsah, v akom sa podľa tohto právneho predpisu vytvára povinne. Slúži predovšetkým na krytie spoločnosti. V prípade, že zákon nestanovuje povinnosť tvorby rezervného fondu už keď spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra, môže sa rezervný fond vytvárať zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (ide o čistý zisk). Rezervný fond sa môže vytvárať už pri vzniku spoločnosti alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo nad menovitú hodnotu akcií.

 

Podiel na zisku spoločnosti

Možno ho určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Rezervný fond sa vytvára v takej výške, aká je stanovená v spoločenskej zmluve alebo listine.

Rezervný fond

Musí sa vytvárať mimo základného imania, to znamená, že na jeho tvorbu sa musia použiť iné financie (napríklad príplatky od zakladateľov spoločnosti), to znamená, že sa nevytvára z prostriedkov spoločnosti. Zákon stanovuje, že výška rezervného fondu nemôže byť nižšia ako je určené v tomto právnom predpise, no môže byť však vyššia. Na použitie zostatku rezervného fondu vytvoreného nad rámec zákona nemá spoločnosť dané žiadne obmedzenia. Pokiaľ by sa vytvoril rezervný fond u spoločnosti, kde zákon jeho vytvorenie nevyžaduje, takisto nie sú dané žiadne obmedzenia na jeho použitie. Podiel spoločníka na zisku spoločnosti je možné určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Pokiaľ spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, ktorá jej vyplýva zo zákona, zakladá to dôvod na zrušenie spoločnosti súdom. U družstva sa nevytvára rezervný fond, ale nedeliteľný fond.

Kríza

§ 67a

Spoločnosť v kríze

(1) Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie.

(2) Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Komentár k § 67a

Ustanovenia týkajúce sa krízy sú platné od 18. 4. 2016.

V ustanovení § 67a je upravená spoločnosť v kríze, pričom sa upravila kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa zároveň odvíja od účtovníctva dotknutej spoločnosti. Nový pomer sa použil po prvýkrát v roku 2018, dovtedy sa použijú pomery upravené v prechodných ustanoveniach Obchodného zákonníka.

Poznámka

Sledovaný bol záujem na riešení situácie, ktorá mala z podstaty veci predstavovať výnimočnú situáciu, a to úpravu stavu medziobdobia medzi zrušením spoločnosti a začatím likvidácie. Toto medziobdobie v životnom cykle spoločnosti opodstatnene vyvolávalo stav právnej neistoty. Situácia pri nakladaní s aktívami spoločnosti v takomto medziobdobí môže byť s ohľadom na záujmy veriteľov na uspokojení ich nárokov problematická. Existovalo tu nezanedbateľné riziko, že prípadným vrátením plnení nahradzujúcich vlastné zdroje spoločníkom, resp. osobám spriazneným so spoločnosťou môže byť ohrozený záujem veriteľov na riadnej likvidácii a právo na uspokojenie ich pohľadávok, a to „nezvratným“ spôsobom alebo spôsobom, ktorého následky (právne účinky) je v praxi veľmi problematické zvrátiť alebo odstrániť. Spoločnosť v kríze (t. j. spoločnosť, ktorej a minore hrozí úpadok) bola považovala aj spoločnosť, ktorá bola zrušená a ešte nevstúpila do likvidácie.

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom tohto ustanovenia bolo, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie, považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Poznámka

Úpadok je v obchodnom a trestnom práve platobná neschopnosť dlžníka (dlhodobá a voči viacerým veriteľom) alebo predĺženosť dlžníka, resp. ňou spôsobený hospodársky krach (zastavenie aktivity) podniku vedúci (obyčajne prostredníctvom konkurzu) k zániku tohto podniku. Úpadok je upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

!     Upozornenie

V súvislosti s prijatím novej právnej úpravy týkajúcej sa riešenia hroziaceho úpadku, a to zákona č. 111/2022 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 17. 7. 2022, bolo potrebné upraviť ponímanie spoločnosti v kríze a v hroziacom úpadku v rámci právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom osobitne sa vymedzilo pravidlo, že zrušená spoločnosť až do jej vstupu do likvidácie má rovnaké povinnosti, ako spoločnosť v kríze, avšak takéhoto dlžníka nemožno považovať za dlžníka, ktorý by mal byť v hroziacom úpadku.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa zaviedla nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravil aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne došlo k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okrem uvedeného zákon upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných, či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom došlo k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne došlo aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súvislosti so zákonom došlo aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vrátila povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravila aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvilo pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušili sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zaviedla možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne došlo k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní sú oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že zákonom dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádzalo z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa zaviedli ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

§ 67b

Vypúšťa sa.

Komentár k § 67b

V tomto ustanovení boli upravené osobitné povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti, ktoré mali osobitné povinnosti, vyplývajúce z charakteru samotnej krízy a smerovali k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, či opatreniu na jej prekonanie. Štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil v rámci okolností, že spoločnosť bola v kríze, mal bezodkladnú povinnosť urobiť všetky kroky takým spôsobom, aký by použila iná rozumná osoba v rovnakom postavení a situácií, aby dokázala vzniknutú krízu prekonať.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 111/2022 Z. z. (nový zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákono) došlo od 17. 7. 2022 k vypusteniu tohto ustanovenia vzhľadom na jeho nadbytočnosť, nakoľko sa novým zákonom upravili povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom priamo v zákone č. 7/2005 Z. z.

§ 67c

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje

(1) Úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.

(2) Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne

a) člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,

b) ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

c) tichý spoločník,

d) osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c),

e) osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).

(3) Na účely odsekov 1 a 2 sa nezohľadňujú podiely podľa osobitných predpisov o kolektívnom investovaní, o neinvestičných fondoch, o starobnom dôchodkovom sporení, o doplnkovom dôchodkovom sporení a o dlhopisoch.

(4) Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie nahradzujúce vlastné zdroje poskytnuté osobou, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo poskytnuté niektorou z osôb podľa odseku 2.

Komentár k § 67c

Základná skutková podstata tohto ustanovenia vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh („spriaznené“ cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky), resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom tohto ustanovenia nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje na „de facto“ podriadené záväzky spoločnosti.

 

Budúce pohľadávky na likvidačnom zostatku

Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidačnom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľom bezpochyby informačnú výhodu.

 

Okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti

Vymedzený je v znení odseku 2. Je tak dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv, a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda.

Obdobne sa posudzujú aj plnenia poskytnuté na základe dohody osoby podľa písmena a) so spriaznenými osobami a taktiež tichých spoločníkov.

 

Plnenie

Od 1. 1. 2018 za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady.

Plnenie sa tak považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti len vtedy, ak bolo poskytnuté osobami v zmysle odseku 2.

Podľa odseku 3 nie je poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy dotknuté ustanoveniami o kríze spoločnosti.

V odseku 4 sa zasa zaviedlo obrátené dôkazné bremeno v prípade poskytovania krízového financovania schránkovými spoločnosťami.

§ 67d

Počas krízy sa plnenie považuje
za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia

a) táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti,

b) táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo

c) ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.

Komentár k § 67d

Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovníctvo bolo vedené riadne. Účtovníctvo spoločnosti (podnikateľa) je upravené zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

V období krízy spoločnosti sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len v tom prípade, ak v čase jeho poskytnutia bola táto vec viditeľná z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti v kríze, prípadne by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo osoba či subjekt, ktorý plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.

§ 67e

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je

a) plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu,

b) poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane,

c) odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,

d) bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Komentár k § 67e

V tomto ustanovení je zasa naopak definované, čo nie je plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje.

Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastné pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku, resp. hroziaceho úpadku. Reštrukturalizácia a úpadok je upravený zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

Rovnako sú v tomto ustanovení zavedené výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

§ 67f

Zákaz vrátenia plnenia
nahradzujúceho vlastné zdroje

(1) Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.

(2) Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom podľa odseku 1, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

(3) Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 späť spoločnosti.

Komentár k § 67f

Uvedené ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zaviedlo sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie takéhoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia spravidla prichádza do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti. Spoločnosť v kríze sa pre vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje nedostane do omeškania.

 

Nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatnené ako pohľadávka

Ide o situáciu, ak je spoločnosť v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Hodnota plnenia, ktoré bolo poskytnuté v rozpore so zákazom, ktorý sme uviedli vyššie, sa musí spoločnosti vrátiť, a to aj v prípade, ak k poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou. Za vrátenie plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia už spomenutého plnenia. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. Ručenie vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti a zaniká vrátením plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom späť spoločnosti.

§ 67g

Zabezpečenie záväzkov
nahradzujúce vlastné zdroje

(1) Ak osoba podľa § 67c ods. 2 počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Na odlišné zmluvné dojednanie sa neprihliada. Ak zaviazaný zo zábezpeky splní záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z toho dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť ako pohľadávku. Ustanovenia § 67f ods. 2 a 3 platia rovnako.

(2) Ak veriteľ požaduje od spoločnosti počas jej krízy poskytnutie plnenia, ktoré bolo zabezpečené podľa odseku 1, môže spoločnosť počas krízy, požadovať od zaviazaného zo zábezpeky, aby plnil veriteľovi do výšky hodnoty zábezpeky.

(3) Ak spoločnosť plnila veriteľovi záväzok zabezpečený podľa odseku 1, požaduje za toto plnenie od zaviazaného zo zábezpeky bez zbytočného odkladu náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia. Zaviazaný zo zábezpeky sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu v hodnote zábezpeky aj tak, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka prevedie bezodplatne na spoločnosť.

Komentár k § 67g

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla náhradová pohľadávka voči spoločnosti.

Práve preto sa zaviedol taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál prioritne uplatňuje svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

 

Zabezpečenie záväzku spoločnosti

Z uvedeného vyplýva, že ak osoba počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti, pričom platí zásada, že sa neprihliada na odlišné zmluvné dojednanie. Ak zaviazaný zo zábezpeky splní záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z toho dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť ako pohľadávku.

 

Plnenie výšky zábezpeky

No a ak veriteľ požaduje od spoločnosti počas jej krízy poskytnutie plnenia, ktoré bolo zabezpečené spomenutým spôsobom, môže spoločnosť počas krízy, požadovať od zaviazaného zo zábezpeky, aby plnil veriteľovi do výšky hodnoty zábezpeky.

A nakoniec, ak spoločnosť plnila veriteľovi záväzok zabezpečený tým spôsobom, ktorý sme spomenuli vyššie, požaduje za toto plnenie od zaviazaného zo zábezpeky bez zbytočného odkladu náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia. Zaviazaný zo zábezpeky sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu v hodnote zábezpeky, a to tým, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka prevedie bezodplatne na spoločnosť.

§ 67h

Vedomosť veriteľa o kríze

Veriteľ, ktorý poskytol spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá a v čase vzniku záväzku spoločnosti o jej kríze vedel, alebo z poslednej zverejnenej účtovnej závierky mohol vedieť, počas krízy spoločnosti, alebo do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, môže svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67g uspokojiť iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou zábezpeky.

Komentár k § 67h

Vedomosť veriteľa o kríze je upravená v tomto ustanovení zákona. Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od osoby podľa § 67g poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, že vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom je spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67g môže uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

§ 67i

Použitie ustanovení o kríze

(1) Spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť jednoduchá spoločnosť na akcie a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

(2) Banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov, centrálny depozitár cenných papierov, subjekt kolektívneho investovania, prevádzkovateľ platobného systému, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, platobná inštitúcia a veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu nemôže byť spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona.

Komentár k § 67i

Odsek 1 tohto ustanovenia, ktoré definuje použitie ustanovení o kríze, vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa dotýkajú ustanovenia o kríze. Ako príklad uvádzame spoločnosť s.r.o., akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a komanditnú spoločnosť. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a dohľad. Ide o banku, inštitúciu elektronických peňazí, poisťovňu, zaisťovňu, zdravotnú poisťovňu, správcovskú spoločnosť, obchodníka s cennými papiermi, burzu cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 boli upravené výnimky z ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti pre subjekty „podliehajúce dohľadu“ Národnej banky Slovenska. Pre tento typ subjektov (rovnako ako napr. pre banky) je takáto regulácia nadbytočná.

§ 67j

Zákaz vrátenia vkladu

(1) Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom.

(2) Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

(3) Na účely odseku 2 sa za spoločníka považuje aj

a) bývalý spoločník, ak k plneniu podľa odseku 2 došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo

b) osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od plnenia podľa odseku 2.

(4) Na účely odseku 2 je plnenie poskytnuté v prospech spoločníka, ak je poskytnuté

a) tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

b) blízkej osobe spoločníka,

c) osobe konajúcej na účet spoločníka.

(5) Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia podľa odseku 2 je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Komentár k § 67j

Uvedené ustanovenie je prepracovaním a po-drobnejším vyjadrením už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo (pre družstvo s niektorými výnimkami).

Bez zamyslenia sa nad pravidlami kapitálovej primeranosti, jednoduchosť vyjadrenia dnešných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu, navádza k zjednodušenému výkladu.

 

Vrátenie vkladu

Nejde však len o takú transakciu, pri ktorej sa spoločníkovi vracia konkrétna majetková hodnota, ktorú do spoločnosti vložil. Vrátením vkladu „de facto“ je každá transakcia, ktorú spoločnosť uskutočňuje so spoločníkom, alebo na účet spoločníka bez primeraného protiplnenia. Niet dôvodu, aby niektorý zo spoločníkov takýmto spôsobom ohrozoval záujem iných spoločníkov, alebo veriteľov na uspokojení ich nárokov voči spoločnosti. Vrátením vkladu je (aj v súčasnosti) akákoľvek transakcia, ktorá ide v prospech spoločníka na úkor spoločnosti (kúpa vozidla spoločnosťou pre potreby manželky spoločníka a jej bezodplatné užívanie takéhoto vozidla). V opačnom garde ide spravidla na druhej strane o skrytý vklad spoločníka do spoločnosti. Je preto dôležité, aby každá takáto transakcia bola uskutočnená za podmienok a v cenách bežných v obchodnom styku.

Zákaz vrátenia vkladu

Dotýka sa transakcií (bez ohľadu na ich právnu formu – dar, kúpa, nájom, výpožička, ...) uzatvorených medzi spoločnosťou a ich spoločníkmi. Spoločníci na účely uplatňovania tohto zákazu sú vymedzení širšie, a to aj bývalí, alebo budúci spoločníci a taktiež aj nepriami spoločníci, osoby konajúce na účet spoločníkov a blízke osoby spoločníkov.

§ 67k

(1) Hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom sa musí spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.

(2) Splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

(3) Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením hodnoty vkladu späť spoločnosti.

(4) Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie poskytnuté spoločnosťou bez primeraného protiplnenia osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo vrátením vkladu niektorému zo spoločníkov spoločnosti.

Komentár k § 67k

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu je povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti. Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti, obdobné ručeniu správcu vkladu, keďže vrátený vklad je potrebné považovať za nesplatený.

Ustanovenie taktiež upravuje opačné dôkazné bremeno, pri transakciách so schránkovými spoločnosťami.

Zrušenie, neplatnosť
a zánik spoločnosti

§ 68

(1) Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len „preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

(3) Spoločnosť sa zrušuje

a) uplynutím času, na ktorý bola založená,

b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti a o ustanovení likvidátora, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté.

(4) Spoločnosť sa tiež zrušuje

a) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o neplatnosti spoločnosti,

b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,

c) ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu, okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz, alebo

d) z iného dôvodu, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon.

(5) Ak v prípade zrušenia spoločnosti podľa odseku 3 písm. a) spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti v lehote 60 dní od zrušenia spoločnosti neustanovia likvidátora alebo nezložia preddavok na likvidáciu, považuje sa spoločnosť márnym uplynutím tejto lehoty za založenú na dobu neurčitú, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(6) V prípade zrušenia spoločnosti podľa odseku 4 písm. c) súd bez zbytočného odkladu vymaže spoločnosť z obchodného registra.

Komentár k § 68

Od 1. 10. 2020 bola nanovo upravená problematika zrušenia, neplatnosti a zániku spoločnosti (okrem zrušenia spoločnosti podľa § 69). Pôvodne išlo o tzv. zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Najvýznamnejšou zmenou bolo takmer úplné odpojenie rozhodovania súdu o zrušení spoločnosti od posudzovania pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti, či má spoločnosť majetok. Dovtedy pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti musel súd z úradnej povinnosti posudzovať, či má spoločnosť majetok, čo je samozrejme pri prístupe „entity by entity“ značne časovo a kapacitne náročné. Okrem toho táto činnosť vyžaduje poskytovanie súčinnosti viacerými osobami. Ak aj súd zistil, že v prospech spoločnosti sú evidované nejaké majetkové hodnoty (napr. motorové vozidlá), ešte to nič nevypovedalo o tom, či je zmysluplné ustanoviť likvidátora, keďže toho činnosť by mala zmysel vtedy, ak evidovaný majetok skutočne uchopí (motorové vozidlá fyzicky zabezpečí).

Ochrana záujmov veriteľov na uspokojení ich nárokov voči spoločnosti

Nový systém (okrem prípadu zrušenia spoločnosti podľa § 69) riešenia zabezpečuje vyváženú ochranu záujmov veriteľov na uspokojení ich nárokov voči spoločnosti, ale rovnako aj ochranu záujmov prípadného „núteného likvidátora“ na uspokojení aspoň minimálnych nákladov na vykonanie šetrenia majetkových pomerov zrušenej spoločnosti. Stav, kedy bol (registrový) súd vystavený tomu, že mal ustanovovať za likvidátora niekoho z pôvodných členov štatutárneho orgánu v skutočnosti nebol efektívnym riešením. Súd pri porušovaní povinností takýmto likvidátorom mal možnosť ustanovovať likvidátora zo zoznamu správcov, avšak nie ojedinele sa ukázalo, že hodnota majetku spoločnosti neumožňuje ani úhradu nákladov základných šetrení majetku spoločnosti v likvidácii. Z tohto dôvodu, ak sa má začať likvidácia, musí byť zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora, a to bez ohľadu na to, či likvidátora povolajú spoločníci alebo ho ustanoví súd. Výšku tohto preddavku určí vykonávací predpis.

 

Ustanovenie likvidátora

Ak teda spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodne o zrušení spoločnosti, je zároveň povinný rozhodnúť aj o ustanovení likvidátora (prirodzene s jeho súhlasom). V ostatných prípadoch zrušenia spoločnosti sú v nadväznosti na ustanovenia o ustanovení likvidátora spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti povinní ustanoviť likvidátora spoločnosti do 60 dní od zrušenia spoločnosti. Ak sa tak nestane, ustanoví likvidátora súd, avšak len v prípade, ak je zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov náhodným výberom. Likvidácia sa začne až zápisom likvidátora do obchodného registra, t. j. zápis (prvého) likvidátora do obchodného registra bude po novom konštitutívnym zápisom.

 

Všeobecné pravidlo

Prebraté bolo všeobecné pravidlo, že výmaz spoločnosti z obchodného registra má (de)konštitutívnu povahu. V právnej teórii sa presadzoval názor, že výmaz je v skutočnosti domnienkou nemajetnosti spoločnosti. Pri návrhu na dodatočnú likvidáciu sa dá táto domnienka vyvrátiť.

 

Možnosť zrušenia spoločnosti

Ustanovenie § 68 ods. 2 vyjadruje pravidlo, že spoločnosť môže byť zrušená tak, že po zrušení bude nasledovať likvidácia (ak bude zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora) alebo bez likvidácie (ak ide o prípad univerzálnej sukcesie alebo ak nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora).

 

Márne uplynutie lehoty

V § 68 ods. 3 sú vyjadrené dôvody dobrovoľného, resp. (kvázi) dobrovoľného zrušenia spoločnosti. V § 68 ods. 4 sú vyjadrené dôvody núteného, resp. (kvázi) núteného zrušenia spoločnosti.

V § 68 ods. 5 sa rieši otázka márneho uplynutia doby, na ktorú bola spoločnosť založená. Spoločnosť môže byť založená aj na dobu určitú, resp. nie je možné vylúčiť, že spoločníci sa dohodnú, že spoločnosť bude trvať len do určitého momentu. Po uplynutí tohto okamihu nastáva zrušenie spoločnosti, čo prirodzene vedie k nevyhnutnosti ustanovenia likvidátora. Aj keď zákon v takom prípade ukladá spoločníkom povinnosť ustanoviť likvidátora, splnenie tejto povinnosti sa ustanovilo vynucovať prostredníctvom právnej fikcie, v dôsledku použitia ktorej, v nečinnosti spoločníkov je potrebné vidieť ich dohodu o založení spoločnosti na dobu neurčitú.

 

Existencia predpokladov na likvidáciu

Ustanovenie § 68 ods. 6 oproti predchádzajúcemu stavu zmenilo situáciu v tom, že po konkurze, resp. po skončení konkurzného konania (okrem prípadu, že konkurz nemal byť vyhlásený), sa spoločnosť priamo vymaže z obchodného registra a nebude sa z úradnej povinnosti zisťovať, či sú tu predpoklady na likvidáciu. V týchto prípadoch sa často vytvárala situácia, ktorá situáciu ďalej komplikovala a vytvárala ďalšie „náklady“, keďže likvidátor ustanovený po konkurze opäť zistil len úpadok spoločnosti a bol povinný opätovne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý často súd opäť nevyhlásil z dôvodu nedostatku majetku.

§ 68a

Neplatnosť spoločnosti

(1) Po vzniku spoločnosti nemožno sa domáhať určenia, že spoločnosť nevznikla.

(2) Súd môže rozhodnúť o neplatnosti spoločnosti, len ak

a) nebola uzavretá spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva alebo nebola vyhotovená zakladateľská listina, alebo nebola dodržaná zákonom ustanovená forma týchto právnych úkonov,

b) predmet podnikania alebo činnosti je v rozpore so zákonom alebo odporuje dobrým mravom,

c) v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách chýba údaj o obchodnom mene spoločnosti alebo o výške vkladov spoločníkov, alebo o výške základného imania, alebo o predmete podnikania, alebo činnosti, ak tak ustanovuje zákon,

d) v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách nie sú dodržané ustanovenia zákona o minimálnom splatení vkladov,

e) všetci zakladatelia boli nespôsobilí na právne úkony,

f) v rozpore so zákonom bol počet zakladateľov menší ako dvaja.

(3) Právne vzťahy, do ktorých neplatná spoločnosť vstúpila, nie sú rozhodnutím súdu o neplatnosti spoločnosti dotknuté. Povinnosť spoločníkov splatiť vklady trvá, ak to vyžaduje záujem veriteľov na splnení záväzkov neplatnej spoločnosti.

Komentár k § 68a

Článok 11 odsek 2 Smernice upravuje maximum dôvodov pre neplatnosť založenia spoločnosti. Štát môže postupovať reštriktívne a zvoliť si aj menšiu časť z uvedených dôvodov, ale nesmie vymenované dôvody rozšíriť alebo ich rámec prekročiť. Preto je úplne v kompetencii národného práva, či požaduje zrušenie spoločnosti, ktorá pri svojom vzniku zanedbala niektorú zo svojich povinností pri zakladaní alebo či pochybenie je možné v budúcnosti konvalidovať. Ustanovenie § 68a riešilo tiež dôsledky neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa založila spoločnosť. Uvedená otázka neplatnosti nebola do roku 2020 v Obchodnom zákonníku vyslovene riešená.

 

Neplatnosť spoločnosti

Táto môže byť vyhlásená súdom aj v konaní ex offo a iba pre porušenie zákona pri zakladaní spoločnosti z taxatívne uvedených dôvodov. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje, že po vyhlásení za neplatnú spoločnosť vstupuje spoločnosť do likvidácie. Novozavádzaný pojem neplatnosť spoločnosti bol prekladom pôvodného, použitého v smernici, pričom najpresnejšie vystihuje úmysel sledovaný smernicou. Dôvodom použitia nového pojmu bola snaha vyhnúť sa doslovnému prekladu pôvodného termínu nulita spoločnosti.

 

Akt vzniku spoločnosti

Ako náhle spoločnosť vznikla, nie je povolené sa domáhať toho, že spoločnosť nevznikla. Ako sme už niekoľkokrát uviedli, spoločnosť vzniká priamym zápisom do obchodného registra. Zápis vykonáva registrový súd. Zápis spoločnosti do registra musí spĺňať všetky zákonné predpoklady a podmienky zápisu. Zápis sa následne vykoná do piatich dní od doručenia návrhu a nie je možné ho vziať späť, môže byť len vyhlásená za neplatnú.

 

Rozhodnutie o neplatnosti spoločnosti

Znenie odseku 2 tohto ustanovenia stanovuje predpoklady, pre ktoré môže súd rozhodnúť o neplatnosti spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie. Môže sa stať tak v prípade, že nebola uzavretá spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina, tiež že nebola splnená predpísaná forma a vzor týchto dokumentov, tiež ak predmet podnikania alebo činnosti je v rozpore so zákonom, prípadne odporuje dobrým mravom, že v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, listine alebo v stanovách nie je údaj o obchodnom mene spoločnosti, o výške vkladov spoločníkov, výške základného imania, o predmete podnikania alebo činnosti, alebo tiež v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, listine alebo v stanovách nie sú dodržané ustanovenia zákona o minimálnom splatení vkladov, všetci zakladatelia boli nespôsobilí na právne úkony a počet zakladateľov bol menší ako dvaja.

 

Právne vzťahy medzi spoločníkmi

Znenie odseku 3 sa zaoberá právnymi vzťahmi medzi spoločnosťou, ktorá je neplatná a inými subjektmi. Uvedené právne vzťahy nie sú dotknuté vyhlásením súdu, že spoločnosť je neplatná. V prípade, že veritelia trvajú na tom, aby boli splnené všetky ich záväzky, majú spoločníci povinnosť splatiť ich vklady. Ak súd vyhlási, že spoločnosť je neplatná, ustanoví sa likvidátor a dochádza do procesu likvidácie.

§ 68b

Zrušenie spoločnosti
rozhodnutím súdu

(1) Súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak

a) zanikli predpoklady ustanovené zákonom pre vznik spoločnosti,

b) orgány spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou, stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace,

c) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3,

d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona,

e) je spoločnosť v omeškaní s plnením povinnosti podľa § 40 ods. 2 viac ako šesť mesiacov, alebo

f) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon.

(2) Ak ide o dôvody na zrušenie spoločnosti podľa odseku 1, dôvod na zrušenie spoločnosti sa predpokladá, ak vyplýva z obchodného registra alebo listín uložených v zbierke listín.

Komentár k § 68b

Od 1. 10. 2020 sa upravili dôvody pre (nútené) zrušenie spoločnosti rozhodnutím súdu. V tomto prípade ide o (de)konštitutívne rozhodnutie súdu o statusovej otázke.

 

Zánik predpokladov pre vznik spoločnosti

V § 68b ods. 1 písm. a) sa preberá štandardné pravidlo, že dôvodom na zrušenie spoločnosti je zánik predpokladov pre vznik spoločnosti ako sú napríklad prípady nedostatočného počtu spoločníkov. Tieto prípady je potrebné odlíšiť od neplatnosti spoločnosti, ktorého inštitút slúži na riešenie situácie, že predpoklady pre vznik spoločnosti tu neboli od počiatku. Výsledok však bude v oboch situáciách rovnaký, a to zrušenie spoločnosti.

 

Nefunkčnosť základných orgánov spoločnosti

V § 68b ods. 1 písm. b) dôvodom na zrušenie spoločnosti ostáva nefunkčnosť jej základných orgánov, ktoré podľa zákona musí mať. Tento dôvod na zrušenie spoločnosti by mal existovať v čase rozhodnutia súdu. Inak pôjde v skutočnosti len o špecifický prípad zániku predpokladov na vznik spoločnosti.

 

Lehoty, účtovná závierka

V § 68b ods. 1 písm. c) sa upravuje lehota, po uplynutí ktorej bude mať nedostatok adresy sídla za následok zrušenie spoločnosti. Ide o dodatočný časový interval na riešenie takto vzniknutej situácie v spoločnosti.

V § 68b ods. 1 písm. d) sa prebralo štandardné pravidlo, že dôvodom na zrušenie spoločnosti je porušenie pravidiel pri tvorbe vlastných zdrojov.

V § 68b ods. 1 písm. e) sa demonštruje, že povinnosť ukladať účtovnú závierku do obchodného registra (často prostredníctvom registra účtovných závierok) je kľúčovou povinnosťou obchodnej spoločnosti. Oproti súčasnému stavu sa upúšťa od pravidla viažuceho sa na dve účtovné závierky po sebe, keďže každá účtovná závierka má byť uložená v zbierke listín obchodného registra.

 

Dôvody zrušenia

V § 68b ods. 1 písm. f) sa prebralo pravidlo, že dôvod na zrušenie spoločnosti môže ustanoviť aj osobitný zákon.

V § 68b ods. 2 sa vytvorila vyvrátiteľná domnienka predpokladu dôvodov na zrušenie spoločnosti, ak vyplývajú z obchodného registra (vrátane zbierky listín). To umožní začatie konaní v technickej rovine oveľa efektívnejšie ako v súčasnom nastavení procesu zrušení spoločností. Výzvy na odstránenie dôvodu na zrušenie spoločnosti tak bude možné automatizovať.

§ 68c

Nakladanie s majetkom spoločnosti
po jej zrušení

(1) Od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie podlieha nakladanie s majetkom spoločnosti, ktorého hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania spoločnosti, oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti. Právny úkon, ktorým dochádza k nakladaniu s majetkom podľa prvej vety, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložený spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť právneho úkonu potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť právny úkon spolu so znaleckým posudkom uložený do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

(2) Hodnota plnenia alebo zábezpeky poskytnutej z právneho úkonu, ktorý nenadobudol účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia alebo zábezpeky, ručia spoločne a nerozdielne za ich vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia alebo zábezpeky neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Komentár k § 68c

Novela zákona č. 390/2019 Z. z. zaviedla ustanovenie z dôvodu, že po zrušení spoločnosti existuje nezanedbateľné riziko, že nakladanie s majetkom spoločnosti do ustanovenia likvidátora zmarí možnosti uspokojenia oprávnených nárokov veriteľov. V tomto ohľade zostal názor, že by mal v rozsahu nakladania s majetkom spoločnosti nastať osobitný stav, porovnateľný s režimom „stand still“.

Od 1. 10. 2020 sa preto zaviedla osobitná úprava, ktorá je vo svojej podstate inšpirovaná úpravou transakcií s konfliktom záujmov v § 59a a úpravou významných obchodných transakcií v § 220ga a nasl. Predpoklady na nakladanie s majetkom spoločnosti v medziobdobí medzi zrušením spoločnosti a ustanovením likvidátora však nie je dôvodné limitovať len na transakcie so spriaznenými osobami tak, ako je to v prípade citovaných ustanovení. Rozhodujúcim kritériom je, že by v danom období malo dôjsť k akémukoľvek „odlivu“ majetku spoločnosti (najmä čo sa týka hodnoty transakcie). V neposlednom rade má uvedená úprava motivovať dotknuté subjekty k efektívnemu konaniu, ktoré povedie k včasnému zápisu osoby likvidátora (a ďalších súvisiacich údajov) do obchodného registra.

§ 69

Splynutie, zlúčenie
a rozdelenie spoločnosti

(1) Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti a o jej splynutí alebo zlúčení s inou spoločnosťou alebo o jej rozdelení. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(2) Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka spoločnosť“), rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak.

(3) Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

(4) Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom; na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných spoločností zanikne. Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, prechádza táto časť majetku do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností; podiely jednotlivých nástupníckych spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

(5) Spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím, zlúčením alebo rozdelením sa jej zánikom stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo zmluva o splynutí spoločností alebo zmluva o zlúčení spoločností neurčuje inak.

(6) Na splynutie spoločností alebo zlúčenie spoločností sa vyžaduje schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ktorá, ak zákon neustanovuje inak, obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností; v prípade splynutia aj právnu formu, obchodné meno a sídlo spoločnosti, ktorá vznikne splynutím,

b) podiely spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení spoločností v nástupníckej spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov v nástupníckej spoločnosti,

c) návrh spoločenskej zmluvy, prípadne zakladateľskej zmluvy a stanov spoločnosti, ktorá vznikne splynutím,

d) určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, pričom tento deň môže byť určený najskôr spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom,

e) určenie času, odkedy nadobudnú spoločníci zanikajúcich spoločností právo na podiel na zisku ako spoločníci nástupníckej spoločnosti,

f) určenie členov štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, ak je nástupníckou spoločnosťou spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie.

(7) Na schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj spoločníkov nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo spoločenské zmluvy týchto spoločností neurčujú inak.

(8) V návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení možno dohodnúť, že niektorí spoločníci zanikajúcich spoločností sa nestanú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; obdobné právo majú i spoločníci spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Nástupnícka spoločnosť je povinná spoločníkom vyplatiť vyrovnací podiel. Na platnosť tejto dohody sa vyžaduje súhlas dotknutých spoločníkov.

(9) Na rozdelenie spoločnosti sa vyžaduje schválenie projektu rozdelenia spoločnosti. Projekt rozdelenia musí obsahovať presný popis a určenie častí obchodného majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé nástupnícke spoločnosti, a pravidlá rozdelenia podielov jednotlivých nástupníckych spoločností medzi spoločníkov. Na obsah projektu rozdelenia a jeho schválenie sa inak vzťahujú primerane ustanovenia odsekov 6 až 8.

(10) Ak zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti zlúčením vyžaduje zmeny spoločenskej zmluvy alebo stanov nástupníckej spoločnosti a tieto zmeny nie sú súčasťou návrhu zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia pri rozdelení spoločnosti zlúčením, musí ich nástupnícka spoločnosť schváliť spolu s návrhom zmluvy o zlúčení alebo s projektom rozdelenia spoločnosti zlúčením; pri rozhodovaní o schválení zmien spoločenskej zmluvy alebo stanov platí ustanovenie odseku 7.

(11) Ku dňu účinnosti splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti

a) nesmie hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahovať hodnotu jej majetku; do sumy záväzkov sa však nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,

b) nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť nesmú byť v likvidácii,

c) voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu, ibaže správca konkurznej podstaty súhlasí so splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti,

d) voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie,

e) voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti sa nemôže viesť konanie o ich zrušení a nemôžu byť súdom alebo na základe rozhodnutia súdu zrušené.

(12) Členovia orgánov spoločnosti sú povinní zdržať sa úkonov smerujúcich k jej splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, pokiaľ možno predpokladať, že nie sú splnené podmienky podľa odseku 11; inak zodpovedajú veriteľom za škodu, ktorú im porušením tejto povinnosti spôsobia.

(13) Oznámenie o tom, že bol vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti, doručí každá zanikajúca spoločnosť príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o schválení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností alebo návrhu projektu rozdelenia spoločnosti, a ak sú obchodné podiely alebo akcie zanikajúcej spoločnosti predmetom záložného práva, v rovnakej lehote aj záložnému veriteľovi.

(14) Po prijatí rozhodnutia spoločníkov alebo príslušných orgánov zúčastnených spoločností o splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti a pred podaním návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti vyhotoví audítor určený v schválenej zmluve o splynutí, zmluve o zlúčení alebo schválenom projekte rozdelenia spoločnosti o zistených skutočnostiach správu, ktorá osvedčuje, že za predpokladu zachovania stavu zúčastnených spoločností ku dňu podľa odseku 6 písm. d) budú splnené podmienky podľa odseku 11 písm. a). Ak je zanikajúcou spoločnosťou spoločnosť, ktorá nemá povinnosť nechať si overiť účtovnú závierku audítorom, súčasťou správy je aj osvedčenie audítora, že pohľadávky a záväzky zanikajúcej spoločnosti zodpovedajú ekonomickej skutočnosti ku dňu predchádzajúcemu deň podľa odseku 6 písm. d). K návrhu na zápis do obchodného registra sa na účely osvedčenia skutočností podľa odseku 11 písm. a) prikladá správa audítora o zistených skutočnostiach.

(15) Ustanovenie odseku 14 sa nepoužije, ak sa vyhotovuje správa podľa § 218a ods. 3, ktorej súčasťou sú skutočnosti, ktoré by boli súčasťou správy podľa odseku 14.

(16) Týmto zákonom nie sú dotknuté požiadavky podľa osobitných zákonov vzťahujúce sa na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločností, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitných zákonov.

 

[Dňom 1. marca 2024 § 69 vrátane nadpisu znie:

§ 69

Premena, cezhraničná premena
a zmeny právnej formy

Na premenu, cezhraničnú premenu a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností a družstiev.]

Komentár k § 69

Základným princípom úpravy zlúčenia, splynutia a rozdelenia je zachovanie rovnakej formy zanikajúcej a nástupníckej spoločnosti. V ustanovení je zavedená legálna definícia zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností. Definovanie týchto pojmov má význam pre celú právnu úpravu Obchodného zákonníka, ale i z hľadiska praxe, takže nemôže dôjsť k rozdielnym výkladom týchto pojmov. Premena spoločnosti na inú formu alebo družstvo sa rieši spôsobom v § 69b (ustanovenie zavedené do znenia novelou zákona č. 500/2001 Z. z.). Obmedzenia možnosti zrušenia spoločnosti bez likvidácie (s právnym nástupcom) nevyplývajú len z osobitných zákonov, ale aj z tohto zákona.

 

Zrušenie bez likvidácie

V prípade, že sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie, ide o dobrovoľné zrušenie, pričom spoločnosť preberá právny nástupca podľa tohto ustanovenia zákona. Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti je možnosť rozhodnutia, či sa zlúči s inou spoločnosťou alebo sa spoločnosť rozdelí.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 sa zvýraznilo pravidlo, že spoločníci môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti len v prípadoch zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti (t. j. s právnym nástupcom). V ostatných situáciách len tak, že vyvolajú proces likvidácie tým, že zároveň ustanovia likvidátora. Nie je možné, aby spoločníci rozhodli o tom, že spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie.

Právna forma spoločnosti

Spoločnosť musí mať rovnakú právnu formu ako zanikajúca spoločnosť, z ktorej prechádza na ňu imanie pri splynutí, zlúčení a rozdelení spoločnosti. Spoločnosť je pomenovaná ako nástupnícka spoločnosť. Výnimka existuje iba v prípade zlúčenia spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť.

 

Zlúčenie a splynutie

V odseku 3 hovoríme o postupe, pri ktorom dochádza k zániku jednej spoločnosti na druhú pri podmienke rovnakej právnej formy a zároveň prechádza imanie zo zanikajúcej spoločnosti na nástupnícku a tým sa stáva právnym nástupcom. Týka sa to aj prípadu viacerých zanikajúcich spoločností. Platí to v prípade zásady, že sa spoločnosť rušila bez likvidácie aj pri zlúčení aj pri splynutí. Pri splynutí dochádza k zániku dvoch či viacerých spoločností a imanie prechádza na jednu novovzniknutú spoločnosť, čim sa stáva ich právnym nástupcom. Deň zápisu novozaloženej spoločnosti je tiež dňom výmazu zanikajúcich spoločností.

 

Rozdelenie spoločnosti

V znené odseku 4 Obchodný zákonník definuje pojem rozdelenie spoločností. Pri tomto postupe dochádza k zániku spoločnosti (výmazom z obchodného registra), jej imanie prechádza na iné už existujúce spoločnosti, čiže na právnych nástupcov, alebo na novozaložené spoločnosti – právnych nástupcov. Každá z týchto nástupníckych spoločností preberá zo zanikajúcich spoločností záväzky, za ktoré ručí celým svojím majetkom. Spoločnosti sú zaviazané spoločne a bez rozdielu voči záväzkom.

Zákon nedáva možnosť, aby jedna z nástupníckych spoločností bola existujúca a druhá novovzniknutá. Uvedené neprichádza do úvahy. Veriteľ má zákonnú možnosť žiadať, aby jedna zo spoločnosti vykonala celé plnenie záväzku, pričom povinnosť ostatných zaniká. Spoločnosti sa medzi sebou následne vyrovnajú, a to v takom pomere, ako bolo rozdelené imanie. Ak nebolo dohodnuté aká časť majetku na ktorú spoločnosť prechádza, majetok je v podielovom spoluvlastníctve všetkých nástupníckych spoločností a ten sa rozdelí v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie.

Spoločníci nástupnickej spoločnosti

Podľa odseku 5 spoločníci spoločnosti, ktorá zanikla splynutím, zlúčením alebo rozdelení, sa následne stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti. Môže byť však v stanovách či v zmluve určené inak.

 

Náležitosti návrhu zmluvy

Znenie odseku 6 obsahuje náležitosti návrhu zmluvy o zlúčení alebo splynutí spoločností, ktorá sa vyžaduje pri uvedenom zániku.

Návrh zmluvy na zlúčenie alebo splynutie obsahuje (ak nie je určené niečo iné): obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo (pokiaľ je pridelené). Ak ide o splynutia aj právnu formu, obchodné meno a sídlo spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, ďalej podiely spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení spoločností v nástupníckej spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov v nástupníckej spoločnosti, návrh spoločenskej zmluvy, zakladateľskej zmluvy a stanov spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, určenie času, odkedy nadobudnú spoločníci zanikajúcich spoločností právo na podiel na zisku ako spoločníci nástupníckej spoločnosti, určenie členov štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, ak je nástupníckou spoločnosťou spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie. Návrh zmluvy musí byť schválený.

Od 8. 11. 2017 platilo v odseku 6, že na splynutie spoločností alebo zlúčenie spoločností sa vyžaduje schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ktorá obsahuje najmä určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti.

Predmetné ustanovenie má za cieľ špecifikáciu dňa, ktorý sa z hľadiska účtovníctva považuje pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti za rozhodný preto, odkedy sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony na účet nástupníckej spoločnosti.

 

Súhlas spoločníkov

Znenie odseku 7 vymedzuje, že na schválenie návrhu zmluvy je nevyhnutný súhlas všetkých spoločníkov spoločností, ktoré zanikajú. Ak ide o proces zlúčenia, musí byť súhlas aj spoločníkov nástupníckej spoločnosti.

V návrhu zmluvy môže byť dohodnuté, že niektorí zo spoločníkov sa nestanú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti. Uvedené právo majú aj spoločníci nástupníckej spoločnosti, na ktorú prechádza imanie. Nástupníckej spoločnosti zo znenia odseku 8 vyplýva právo vyplatiť týmto spoločníkom vyrovnací podiel, pričom k uvedenému sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých spoločníkov.

 

Projekt rozdelenia spoločnosti

Zákon stanovuje povinnosť schválenia projektu rozdelenia spoločnosti, ale i schválenie jeho obsahu. Odsek 9 upravuje náležitosti tohto projektu. Projekt musí obsahovať presný popis a určenie častí obchodného majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé nástupnícke spoločnosti, tiež pravidlá rozdelenia podielov jednotlivých nástupníckych spoločností medzi spoločníkov.

Môže sa stať, že zlúčenie či rozdelenie spoločnosti vyžaduje aj zmenu spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, ktorá bude ako nástupnícka. Uvedené zmeny nemusia byť súčasťou návrhu zmluvy ani projektu. Sú osobitné a tiež sa vyžaduje schválenie spolu so zmluvou a projektom. Pri schválení zmien platí znenie odseku 7.

Obchodným zákonníkom nie sú dotknuté požiadavky podľa iných právnych predpisov, ktoré sa svojím znením vzťahujú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločností. Týka sa to zákona o bankách, zákona o burze cenných papierov, zákona o poisťovníctve, zákona o kolektívnom investovaní, zákona o cenných papieroch a investičných službách.

Poznámka

Od 8. 11. 2017 je cieľom ustanovenia zlepšenie ochrany práv veriteľov a spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti.

Ochrana veriteľov

Ustanovenia majú za cieľ ochranu veriteľov spoločností, stanovujú sa podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Takáto spoločnosť by mala byť v dobrej kondícii, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou. Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov, resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností.

Ku dňu účinnosti splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nesmie hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahovať hodnotu jej majetku, nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť nesmú byť v likvidácii, voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu, ibaže správca konkurznej podstaty súhlasí so splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti, voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie, voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti sa nemôže viesť konanie o ich zrušení a nemôžu byť súdom alebo na základe rozhodnutia súdu zrušené.

 

Zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu

V odseku 12 je výslovne upravená zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, v ktorých na to nie sú splnené podmienky.

Členovia orgánov spoločnosti sú povinní zdržať sa úkonov smerujúcich k jej splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, pokiaľ možno predpokladať, že nie sú splnené podmienky podľa odseku 11; inak zodpovedajú veriteľom za škodu, ktorú im porušením tejto povinnosti spôsobia.

 

Povinnosť predložiť oznámenie o vypracovaní návrhu zmluvy

Právna úprava v odseku 13 ukladá povinnosť predložiť oznámenie o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa realizuje zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi. Oznámenie o tom, že bol vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti, doručí každá zanikajúca spoločnosť príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o schválení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností alebo návrhu projektu rozdelenia spoločnosti, a ak sú obchodné podiely alebo akcie zanikajúcej spoločnosti predmetom záložného práva, v rovnakej lehote aj záložnému veriteľovi.

 

Správa audítora

Zavedená bola v rámci odseku 14 povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Z pohľadu audítora pôjde o uisťovanie služby vo vymedzenom rozsahu. Správa audítora sa potom prikladá povinne k návrhu na zápis do obchodného registra.

Po prijatí rozhodnutia spoločníkov alebo príslušných orgánov zúčastnených spoločností o splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti a pred podaním návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti vyhotoví audítor určený v schválenej zmluve o splynutí, zmluve o zlúčení alebo schválenom projekte rozdelenia spoločnosti o zistených skutočnostiach správu, ktorá osvedčuje, že za predpokladu zachovania stavu zúčastnených spoločností ku dňu budú splnené podmienky podľa odseku 11 písm. a). Ak je zanikajúcou spoločnosťou spoločnosť, ktorá nemá povinnosť nechať si overiť účtovnú závierku audítorom, súčasťou správy je aj osvedčenie audítora, že pohľadávky a záväzky zanikajúcej spoločnosti zodpovedajú ekonomickej skutočnosti ku dňu predchádzajúcemu deň podľa odseku 6 písm. d). K návrhu na zápis do obchodného registra sa na účely osvedčenia skutočností prikladá správa audítora o zistených skutočnostiach.

 

Viacero správ

Účelom odseku 15 je, aby nebolo nevyhnutné vyhotovovať viacero správ, ak sa napríklad v prípade zlúčenia vyhotovuje správa podľa § 218a ods. 3, ktorú vyhotovuje nezávislý expert, ktorý je súdny znalec alebo audítor a skutočnosti podľa odseku 14 sú jej súčasťou.

V predchádzajúcom stave sa však správa podľa § 218a spravidla nevyhotovovala, keďže sa vyhotovovala len vtedy, ak by to požadoval niektorý z akcionárov (§ 218a ods. 5).

Poznámka

Zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 17. 7. 2022 bolo potrebné upraviť s ohľadom na situácie, kedy osobitný predpis kladie ďalšie obmedzenia, prípadne vylúči zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností (pôjde najmä o právne úpravy vzťahujúce sa na špecifické subjekty). S ohľadom na primerané použitie uvedené v ustanovení § 69aa Obchodného zákonníka, je ustanovenie potrebné vnímať aj v tom smere, že dopadá rovnako aj na cezhraničný charakter týchto premien spoločností, t. j. osobitné predpisy môžu obmedziť, resp. vylúčiť aj tieto cezhraničné procesy.

!     Upozornenie

Cieľom zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev č. 309/2023 Z. z., ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, je vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.

V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva. Nový zákon tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne nový zákon prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Právna úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.

Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.

Ako uvádza dôvodová správa k novému zákonu, po novom sa zaviedli tieto nové inštitúty:

–   odštiepenie – inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať,

–   cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ,

–   cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.

Právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa ustanovilo ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.

Po novom sa na premenu, cezhraničnú premenu a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev použijú ustanovenia osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorám je práve nová právny predpis.

Vzhľadom na vyňatie ustanovení o zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach z Obchodného zákonníka a ich úpravu v osobitnom predpise sa teda ponecha v Obchodnom zákonníku len odkaz na ustanovenia aplikovateľné v prípade premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Množstvo osobitných predpisov odkazuje na použitie Obchodného zákonníka v prípade zrušenia subjektov bez likvidácie – nakoľko premeny sú jedným zo spôsobov takéhoto zrušenia subjektu, ustanovilo sa takýto odkaz v systematike zrušenia spoločností ponechať

§ 69a

(1) Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra

a) prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť,

b) spoločníci zanikajúcich spoločností sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; ustanovenie § 69 ods. 8 tým nie je dotknuté,

c) spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú,

d) pri splynutí alebo rozdelení vznikajú nástupnícke spoločnosti.

(2) V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločností vzniknutých splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti sa vykoná k tomu istému dňu.

(3) Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti sa do obchodného registra zapisuje

a) pri každej zo zanikajúcich spoločností údaj o tom, že zanikla splynutím, zlúčením alebo rozdelením, s uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla nástupníckej spoločnosti alebo všetkých nástupníckych spoločností,

b) pri splynutí alebo rozdelení spoločnosti pri každej z novovzniknutých nástupníckych spoločností okrem údajov zapisovaných pri vzniku spoločnosti aj údaj, že vznikla splynutím alebo rozdelením, s uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla všetkých spoločností zanikajúcich splynutím alebo rozdelením,

c) pri zlúčení alebo rozdelení spoločnosti zlúčením pri každej nástupníckej spoločnosti údaj o tom, že je právnym nástupcom, s uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla všetkých spoločností zanikajúcich zlúčením alebo rozdelením spoločnosti zlúčením.

(4) Návrh na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra podávajú súčasne všetky zanikajúce spoločnosti a nástupnícke spoločnosti. Za novovznikajúce nástupnícke spoločnosti podávajú tento návrh a sú oprávnení konať vo všetkých veciach súvisiacich s ich vznikom členovia štatutárnych orgánov novovznikajúcich spoločností, ktorí sú určení v schválenej zmluve o splynutí alebo v schválenom projekte rozdelenia spoločnosti.

(5) Návrh na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra musia všetky zanikajúce spoločnosti a nástupnícke spoločnosti podať najneskôr do 30 dní od schválenia zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia spoločnosti; táto lehota neplatí, ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti podlieha súhlasu podľa osobitných predpisov.

Komentár k § 69a

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa vypustí uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Ustanovenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Ustanovenie obsahuje právny režim splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností a ich vzájomné vyporiadanie vzťahov ako aj vyporiadanie vzťahov medzi týmito spoločnosťami a tretími osobami. Podľa týchto ustanovení sa vypracuje zmluva o splynutí, resp. zmluva o zlúčení alebo projekt rozdelenia v prípade rozdelenia spoločnosti.

 

Platnosť účinkov splynutia, rozdelenia alebo zlúčenia spoločnosti

Tieto sú platné zápisom spoločnosti do obchodného registra. Znenie tohto ustanovenia je v podstate vymenovaním jednotlivých účinkov, ktoré sú spojené so splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti. To znamená, že zápisom spoločnosti do obchodného registra prechádza imanie na nástupnícku spoločnosť zo zanikajúcej, spoločníci sa za zákonom splnených predpokladov stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, spoločnosti zanikajúce automaticky zanikajú a pri splynutí či rozdelení spoločností, vzniká spoločnosť nástupnícka. Zápis nástupníckej spoločnosti a výmaz zanikajúcej spoločnosti je v tom istom okamihu v obchodnom registri.

 

Návrh do registra na zápis

Podáva ho nástupnícka a o výmaz zanikajúca spoločnosť, a o zmenu existujúce spoločnosti. Návrh zmluvy a projekt sa ukladajú do zbierky listín v obchodnom registri.

Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti sa do obchodného registra zapisuje pri každej zo zanikajúcich spoločností údaj o tom, že zanikla splynutím, zlúčením alebo rozdelením, s uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla nástupníckej spoločnosti alebo všetkých nástupníckych spoločností, pri splynutí alebo rozdelení spoločnosti pri každej z novovzniknutých nástupníckych spoločností okrem údajov zapisovaných pri vzniku spoločnosti aj údaj, že vznikla splynutím alebo rozdelením, s uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla všetkých spoločností zanikajúcich splynutím alebo rozdelením, pri zlúčení alebo rozdelení spoločnosti zlúčením pri každej nástupníckej spoločnosti údaj o tom, že je právnym nástupcom, s uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla všetkých spoločností zanikajúcich zlúčením alebo rozdelením spoločnosti zlúčením.

 

Kedy musí byť návrh podaný

Od 8. 11. 2017 do ustanovenia doplnil odsek 5, podľa ktorého návrh na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra musia všetky zanikajúce spoločnosti a nástupnícke spoločnosti podať najneskôr do 30 dní od schválenia zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia spoločnosti. Uvedená lehota neplatí, ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti podlieha osobitného súhlasu. Upravila sa teda povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra. Lehota sa neuplatní, ak osobitný predpis podmieňuje koncentráciu osobitným rozhodnutím príslušného orgánu (napr. zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 69aa

Cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností na území štátov
Európskeho hospodárskeho priestoru

(1) Na účely cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností sa rozumie

a) členským štátom členský štát Európskej únie alebo zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b) slovenskou zúčastnenou spoločnosťou spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky,

c) zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou spoločnosť so sídlom na území iného členského štátu,

d) zúčastnenou spoločnosťou slovenská zúčastnená spoločnosť alebo zahraničná zúčastnená spoločnosť,

e) cezhraničným zlúčením alebo cezhraničným splynutím spoločností zlúčenie alebo splynutie jednej alebo viacerých slovenských zúčastnených spoločností s jednou alebo viacerými zahraničnými zúčastnenými spoločnosťami; pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností musia mať všetky zanikajúce zúčastnené spoločnosti a nástupnícka spoločnosť obdobnú právnu formu, ak právne predpisy členských štátov, na území ktorých majú zúčastnené spoločnosti svoje sídla, nepovoľujú zlúčenie alebo splynutie rôznych právnych foriem spoločností.

(2) Zúčastnené spoločnosti vypracujú návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností, ktorý musí okrem údajov podľa § 69 ods. 6 obsahovať

a) pravdepodobné vplyvy cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností na zamestnanosť,

b) návrh spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a návrh stanov, alebo návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničným splynutím,

c) návrh zmeny stanov nástupníckej spoločnosti, ktorá je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou, ak si ich vyžiada cezhraničné zlúčenie spoločností,

d) údaje o postupoch, podľa ktorých sa upraví účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti, tam, kde je to potrebné,

e) údaje o imaní, ktoré prechádza na nástupnícku spoločnosť,

f) deň účtovných závierok zúčastnených spoločností, na základe ktorých boli stanovené podmienky cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností.

(3) Slovenská zúčastnená spoločnosť zabezpečí súčasne s uložením návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností do zbierky listín zverejnenie týchto údajov

a) obchodné meno, právnu formu a sídlo každej zúčastnenej spoločnosti,

b) názov obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej je každá zúčastnená spoločnosť zapísaná, a identifikačné číslo organizácie v obchodnom registri alebo inej evidencii, ak jej toto bolo pridelené, alebo iné číslo zápisu v obchodnom registri alebo inej evidencii, ak právo štátu, ktorým sa zúčastnená spoločnosť spravuje, ukladá zúčastnenej spoločnosti povinnosť zápisu do obchodného registra alebo inej evidencie,

c) odkaz na opatrenia prijaté na zabezpečenie ochrany práv veriteľov a menšinových spoločníkov s uvedením poštovej adresy a adresy webového sídla, ak je zriadené, na ktorom možno bezplatne získať všetky uvedené informácie vrátane informácií uvedených v odseku 4.

(4) Každá slovenská zúčastnená spoločnosť musí vo svojom sídle alebo aj na ďalšej adrese, ako aj na webovom sídle zverejnenom podľa odseku 3 najneskôr 60 dní pred hlasovaním o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí zverejniť

a) informáciu, že spoločnosť v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia premiestni svoje sídlo mimo územia Slovenskej republiky, ak sa navrhuje, aby nástupnícka spoločnosť mala sídlo mimo územia Slovenskej republiky,

b) informáciu v štátnom jazyku o právnej forme nástupníckej spoločnosti spolu s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré túto právnu formu upravujú, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo mimo územia Slovenskej republiky,

c) účtovné závierky všetkých zúčastnených spoločností, prípadne ich právnych predchodcov za posledné po sebe idúce tri roky, ak niektorá zo spoločností vznikla neskôr a nemala právneho predchodcu za všetky roky jej trvania,

d) priebežnú účtovnú závierku vyhotovenú ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí uplynulo viac ako šesť mesiacov,

e) meno a priezvisko notára, ktorý bude vydávať osvedčenie podľa odseku 7, adresu jeho notárskeho úradu, prípadne aj jeho ďalšie kontaktné údaje.

(5) Veritelia slovenskej zúčastnenej spoločnosti, ktorí majú ku dňu schválenia návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, voči nej nesplatné pohľadávky, majú právo požadovať, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo primerane zabezpečené. Ak sa veritelia so slovenskou zúčastnenou spoločnosťou nedohodnú, o primeranom zabezpečení rozhodne súd. Zabezpečenie sa považuje za primerané vždy, ak sa do notárskej úschovy zložila peňažná hotovosť vo výške pohľadávky označenej veriteľom.

(6) Návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí musia v prípade spoločností nevytvárajúcich povinne základné imanie jednomyseľne schváliť všetci spoločníci. V prípade spoločností povinne vytvárajúcich základné imanie je potrebný súhlas dvoch tretín spoločníkov prítomných pri rozhodovaní o cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí, ak zákon, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alebo stanovy neustanovujú prísnejšie kritériá. Na ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasili s návrhom zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, sa primerane použijú ustanovenia § 218jb a v prípade, ak nesúhlasili s výmenným pomerom alebo s výškou prípadného doplatku v peniazoch, sa primerane použijú ustanovenia § 218ja.

(7) Splnenie požiadaviek ustanovených pre cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie pri slovenskej zúčastnenej spoločnosti pred zápisom cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra preskúma notár a vydá jej o tom osvedčenie podľa osobitného predpisu vo forme notárskej zápisnice. Notár môže vydať osvedčenie, ak súdne konania podľa odseku 5, o ktorých ho informovali veritelia, boli právoplatne ukončené alebo ak návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí obsahuje dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej by veritelia, ktorí mali voči slovenskej zúčastnenej spoločnosti pred cezhraničným zlúčením alebo cezhraničným splynutím pohľadávky, mohli uplatniť svoje právo voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe slovenského práva. Ak prebiehajú súdne konania začaté podľa odseku 5, notár v osvedčení uvedie, že také konania prebiehajú. Právomoc slovenského súdu v takých konaniach zostáva zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia podľa odseku 8.

 (8) V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti a zápis spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti k tomu istému dňu, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Inak sa v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia.

 (9) Cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie, ktoré nadobudlo účinnosť v súlade s odsekom 8, nemôže byť vyhlásené za neplatné.

(10) Ak sa ďalej v tomto zákone neustanovuje inak, na cezhraničné zlúčenia alebo cezhraničné splynutia spoločností sa primerane použijú ustanovenia o zlúčeniach alebo splynutiach akciových spoločností a v prípade cezhraničného splynutia, ktorého výsledkom je nástupnícka spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, aj ustanovenia o vzniku danej právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Komentár k § 69aa

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa vypustí uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Ustanovenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru je predmetom znenia tohto ustanovenia, ktoré bolo do Obchodného zákonníka doplnené po novele zákonom č. 657/2007 Z. z. Predmetným ustanovením sa implementovali (prebrali) viaceré články 10. smernice. Sú tu obsiahnuté všeobecné ustanovenia upravujúce cezhraničné fúzie, ktoré by mali byť použité pre všetky právne formy spoločností a prostredníctvom odkazového ustanovenia § 260 aj pre cezhraničné fúzie družstva. Zakomponovanie tohto ustanovenia bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že problematika cezhraničných fúzií dovtedy nebola predmetom úpravy tohto právneho predpisu. Jedná sa o oblasť, ktorej rámcová úprava vznikla na pôde Európskej únie v záujme harmonizovania podmienok cezhraničných fúzií v právnych poriadkoch všetkých členských štátov Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore a eliminovania niektorých bariér pri výkone práva usadiť sa podľa čl. 43 Zmluvy o ES.

 

Členský štát

Podľa odseku 1 sa rozumie členským štátom pre účely cezhraničných fúzií nielen členský štát EÚ, ale aj ostatné štáty Európskeho hospodárskeho priestoru. Touto definíciou bolo okrem článku 1 a 2 10. smernice zároveň implementované Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 127/2006, ktorým Spoločný výbor EHP rozhodol, že ustanovenia 10. smernice sa stanú súčasťou prílohy XXII (Právo obchodných spoločností) k Dohode o EHP, a teda okrem 27 členských štátov EÚ sa smernica uplatňuje aj v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande.

Pojem zúčastnená spoločnosť bol do odseku 1 písmena b) zavedený iba z dôvodu skrátenia a zlepšenia čitateľnosti legislatívneho textu.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou v písmene c) sa pre účely uvedených ustanovení rozumejú všetky právne formy obchodných spoločností vrátane družstva (prostredníctvom odkazu obsiahnutého v ustanovení § 260) so sídlom na území Slovenskej republiky. Treba pritom poznamenať, že v zmysle osobitných predpisov sa európska spoločnosť (SE) považuje za akciovú spoločnosť a európske družstvo (SCE) sa považuje za družstvo podľa OBZ.

Zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou sa rozumie spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, avšak na území EHP. Sídlom sa pritom rozumie sídlo v zmysle § 2 ods. 3 tohto právneho predpisu. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že Slovenská republika dodržiava inkorporačnú zásadu, pre ktorú je pre priznanie právnej subjektivity podstatná inkorporácia spoločnosti (t. j. zápis spoločnosti do registra) a nie adresa, na ktorej sa nachádza ústredie riadenia, resp. hlavné miesto podnikateľskej činnosti, ako je tomu napríklad v Nemecku. Pri styku so štátmi uplatňujúcimi teóriu skutočného sídla pritom nevznikne konflikt, nakoľko právne poriadky týchto štátov vyžadujú zhodu skutočného sídla a sídla zapísaného v registri. Toto ustanovenie okrem iného zakazuje cezhraničné fúzie so spoločnosťami, ktoré majú sídlo mimo EHP. Pri takýchto fúziách by totiž mohlo byť problematické zaručiť dostatočným spôsobom najmä ochranu veriteľov a menšinových akcionárov, ktorá je v rámci EHP už do značnej miery harmonizovaná.

 

Cezhraničná fúzia

V uvedenom ustanovení je obsiahnutá definícia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (t. j. cezhraničnej fúzie). Na tomto mieste je nanajvýš potrebné sa zmieniť o požiadavke obdobnej právnej formy splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností. V článku 4 ods. 1 písm. a) 10. smernice sa uvádza nasledovné: „cezhraničné zlúčenia alebo splynutia sú možné len medzi spoločnosťami takých právnych foriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov,“. Vzhľadom na predtým platnú úpravu § 69 by to znamenalo, že účastníkom cezhraničnej fúzie by mohli byť len spoločnosti s rovnakou právnou formou, pričom s ohľadom na rozmanitosť a nejednotnosť právnych foriem obchodných spoločností v jednotlivých členských štátoch by takáto úprava v konečnom dôsledku obmedzila ich právo usadiť sa, ktoré je zaručené priamo primárnym právom. V budúcnosti možno očakávať, že Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje zoznam spoločností, ktoré bude možné považovať za spoločnosti s obdobnou právnou formou. Dokiaľ však takýto zoznam nebude vypracovaný, bude musieť byť každý prípad posudzovaný ad hoc registrovým súdom schvaľujúcim cezhraničnú fúziu. Pokiaľ ide o fúziu rôznych právnych foriem spoločností, slovenský právny poriadok povoľuje takúto fúziu iba v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným s akciovou spoločnosťou, a to pod podmienkou, že nástupníckou spoločnosťou bude akciová spoločnosť.

Kto vypracuje návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí a jeho obsah

Tento návrh spoločne vypracujú zúčastnené spoločnosti podľa odseku 2 a musí okrem náležitostí podľa § 69 ods. 6 obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 2. To že bude zmluva schválená v rovnakom znení, bude v konečnej fáze kontrolovať orgán zodpovedný za registráciu nástupníckej spoločnosti. V prípade slovenskej nástupníckej spoločnosti bude vykonávať túto kontrolu registrový súd.

Z dodatočných náležitostí pôjde o odhad vplyvu na zamestnanosť v dotknutých regiónoch, o návrh spoločenskej zmluvy, resp. v prípade nástupníckej spoločností, ktorá bude mať aj stanovy o návrh zakladateľskej zmluvy a stanov, resp. v prípade nástupníckej spoločnosti so sídlom mimo územia SR o návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti. Pri cezhraničnom zlúčení bude musieť návrh zmluvy obsahovať, ak bude nástupníckou spoločnosťou slovenská zúčastnená spoločnosť, aj návrh zmeny stanov spoločnosti, pokiaľ si ich cezhraničné zlúčenie vyžiada. Zmena stanov bude musieť byť podobne ako je to pri vnútroštátnych zlúčeniach schválená valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti (slovenskej zúčastnenej spoločnosti) súčasne s návrhom zmluvy o cezhraničnom zlúčení.

V prípade, ak existuje v jednej zo zúčastnených spoločností účasť zamestnancov na riadení, návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí musí obsahovať aj údaje o postupoch, podľa ktorých sa upraví účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti. I keď zákon pozná účasť zamestnancov na riadení iba v prípade akciovej spoločnosti s viac ako 50 zamestnancami, nie je vylúčené že na základe zlúčenia, napr. rakúskej a slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným bude musieť nástupnícka slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným prebrať pravidlá účasti zamestnancov na riadení v rakúskej zúčastnenej spoločnosti.

Okrem vyššie uvedeného musí návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii obsahovať informáciu o aktívach a pasívach, ktoré budú prevedené na nástupnícku spoločnosť. Táto informácia by mala vychádzať z poslednej účtovnej závierky, pričom určenie dňa účtovnej závierky, na základe ktorých boli stanovené podmienky cezhraničnej fúzie spoločností, bude taktiež obligatórnou náležitosťou návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii.

 

Zverejnenie údajov

Slovenským zúčastneným spoločnostiam sa zároveň podľa odseku 3 ukladá povinnosť okrem uloženia návrhu zmluvy do zbierky listín aj zverejnenie niektorých údajov v Obchodnom vestníku. Za zahraničné zúčastnené spoločnosti tak učinia ich štatutárne orgány, nakoľko táto povinnosť vyplýva z článku 6 10. smernice. Zverejnenie údajov má zabezpečiť prístup k základným informáciám o zúčastnených spoločnostiach (identifikácia zmluvných strán), nakoľko na základe týchto údajov sa môže každá zainteresovaná osoba dostať ku všetkým informáciám, ktoré sa o spoločnostiach povinne zverejňujú vo všetkých štátoch EHP na základe Prvej smernice Rady č. 68/151/EHS o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva. Vďaka smernici v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločností by mal byť prístup k potrebným informáciám možný aj prostredníctvom internetu, a to v právne záväznej podobe.

Povinnosť uverejnenia údajov má uľahčiť veriteľom a menšinovým spoločníkom každej zo zúčastnených spoločností, ktorých postavenie sa môže v dôsledku cezhraničnej fúzie zásadne zmeniť, získať bezplatný prístup k informáciám potrebným pre prijatie rozhodnutia ako hlasovať na valnom zhromaždení rozhodujúcom o cezhraničnej fúzii. Čo sa týka adresy internetovej stránky, táto by mala byť uvedená čo najpresnejšie, aby bolo možné požadované informácie získať čo najľahšie.

 

Dôsledky cezhraničnej fúzie

Cezhraničné fúzie so sebou prinášajú viaceré závažné dôsledky tak pre spoločníkov alebo členov, ako aj pre veriteľov spoločnosti. Zúčastnená spoločnosť totiž môže, v závislosti od sídla nástupníckej spoločnosti, premiestniť svoje sídlo mimo územie Slovenskej republiky. Toto má viacero dôsledkov, avšak pre zainteresované osoby pôjde najmä o zmenu právomoci súdov a rozhodného práva. Zákonodarca si nemyslí, že by v niektorom inom členskom štáte boli práva menšinových spoločníkov (resp. členov) alebo veriteľov chránené v menšom rozsahu ako na Slovensku, dokonca v mnohých prípadoch tomu môže byť presne naopak. Avšak neznalosť cudzieho jazyka, cudzieho právneho poriadku, ako aj vzdialenosť a mnohé iné faktory môžu postaviť menšinových spoločníkov (resp. členov) a veriteľov do značne nevýhodnej pozície. Tomuto sa zákonodarca snažil predísť implementáciou článku 4 10. smernice do § 69aa.

 

Zosilnená publikačná povinnosť

Znenie odseku 4 má za účel najmä zvýšiť informovanosť spoločníkov, členov a veriteľov. V prvom rade pôjde o informáciu o plánovanom premiestnení sídla do zahraničia, ktorá ma upozorniť na možnú zmenu s výrazným dopadom. Druhou je informácia o právnej forme nástupníckej spoločnosti, ktorá by mala veriteľom a spoločníkom, resp. členom poskytnúť základný obraz o spôsobe rozhodovania v nástupníckej spoločnosti, o spôsobe ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, atď. Táto informácia by mala byť doplnená o odkaz na zákonnú úpravu, v ktorej bude môcť každý, kto bude chcieť, nájsť podrobnosti. Tieto publikačné povinnosti vytvárajú zanedbateľnú administratívnu záťaž pre spoločnosť, ktorá by mala mať dobrú vedomosť o právnej forme nástupníckej spoločnosti, o právnej úprave vzťahujúcej sa na nástupnícku spoločnosť, resp. ich môže jednoducho získať od zahraničnej zúčastnenej spoločnosti. Informácia o právnej forme musí byť v slovenskom jazyku, avšak zahraničnú právnu úpravu už nie je potrebné prekladať. Čo sa týka zverejňovania účtovných závierok, táto úprava je prebratá čiastočne z § 218c. Jedná sa o ustanovenia upravujúce vnútroštátne fúzie akciových spoločností, ale vzhľadom na závažnosť dôsledkov cezhraničnej fúzie sa javí účelné ich uplatnenie na všetky spoločnosti. Samozrejme spoločnosti zverejňujú účtovné závierky v takej forme, v akej ich zverejňujú podľa zákona o účtovníctve. Za kontaktné údaje notára, ktorý bude vydávať osvedčenie, sa považuje najmä telefónne číslo, faxové číslo alebo e-mailová adresa. Zverejňovanie údajov notára je potrebné najmä vzhľadom na postavenie a ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľov zúčastnenej spoločnosti, aby mohli notárovi nahlásiť svoje nezabezpečené pohľadávky, nakoľko táto informácia má významný vplyv pre (ne)vydanie osvedčenia. Všetky uvedené informácie musí spoločnosť sprístupniť vo svojom sídle, avšak navyše ich spoločnosť môže sprístupniť aj na ďalšej adrese zverejnenej podľa odseku 3. Pokiaľ ide o zverejňovanie na internetovej stránke, pôjde v prvom rade najmä o internetovú stránku spoločnosti. Ak však spoločnosť nemá internetovú stránku, môže ísť aj o adresu inej internetovej stránky, pričom však táto presná adresa musí byť zverejnená v Obchodnom vestníku, aby bolo možné uvedené informácie jednoducho získať. Pokiaľ ide o 60 dňovú lehotu – táto je istým kompromisom medzi lehotou podľa § 218c a lehotou podľa § 215, nakoľko premiestnenie sídla spoločnosti do zahraničia (prostredníctvom cezhraničnej fúzie) sa považuje do istej miery za porovnateľné so znížením základného imania spoločnosti, kde zákon ustanovuje v § 215 90 dňovú lehotu na uplatnenie práva na dostatočné zabezpečenie nesplatných pohľadávok veriteľmi spoločnosti.

 

Zloženie peňažnej hotovosti

Rovnako ako odsek 4 aj odsek 5 bol do istej miery inšpirovaný § 215. Pre zjednodušenie je príkladmo uvedené, že zloženie peňažnej hotovosti vo výške pohľadávky do notárskej úschovy sa považuje vždy za primerané. Ako výšku pohľadávky treba rozumieť výšku uvádzanú veriteľom. Samozrejme je možné sa dohodnúť na akomkoľvek inom spôsobe zabezpečenia, avšak v prípade nezhody rozhodne o primeranom zabezpečení súd.

 

Ochrana spoločníkov

Odsek 6 rieši ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasia s cezhraničnou fúziou. V spoločnostiach nevytvárajúcich povinne základné imanie sa dá povedať že ich ochrana je absolútna. Na schválenie cezhraničnej fúzie je totiž potrebný súhlas všetkých spoločníkov, z čoho vyplýva, že ak by sa čo i len jeden z nich cítil takouto fúziou poškodený, stačí ak s ňou nebude súhlasiť. V prípade spoločností vytvárajúcich povinne základné imanie postačuje súhlas 2/3 väčšiny spoločníkov (akcionárov/členov) prítomných na valnom zhromaždení, resp. členskej schôdzi, ibaže by zákon alebo spoločnosť stanovila prísnejšie podmienky. Prísnejšie podmienky zákon stanovuje napr. pri akciovej spoločnosti, kde ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa aj súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných akcionárov z každého druhu akcií. Tieto vysoké požiadavky už sami o sebe zaručujú ochranu tých spoločníkov, ktorí s cezhraničnou fúziou nesúhlasia, avšak navyše sa na kapitálové spoločnosti primerane použijú ustanovenia § 218ja a 218jb a prostredníctvom odkazu obsiahnutého v § 69aa ods. 10 aj ustanovenia § 218i a § 218j, ktoré podrobne rozpracúvajú ochranu menšinových (oprávnených) akcionárov v prípade akciovej spoločnosti (právo na odkúpenie akcií slovenskou zúčastnenou spoločnosťou a právo na doplatok v peniazoch v prípade neprimeranosti peňažného protiplnenia), ako aj pri cezhraničnom zlúčení ochranu akcionárov, ktorí boli akcionármi nástupníckej spoločnosti, teda spoločnosti, na ktorú v rámci cezhraničného zlúčenia prešlo imanie zanikajúcich spoločností, pričom ochrana ich práv a oprávnených záujmov je zabezpečená formou doplatku v peniazoch, ktorý im je povinná vyplatiť slovenská zúčastnená spoločnosť po splnení zákonom určených podmienok.

 

Ochrana veriteľov

Odsek 7 čiastočne transponuje článok 10 smernice. Ochrana veriteľov je zdôraznená tým, že notár nevydá osvedčenie (a teda cezhraničná fúzia sa nebude môcť uskutočniť) skôr, kým právoplatne neskončia všetky súdne konania začaté na základe odseku 5. Keďže by však toto mohlo mať za následok znemožnenie fúzie, zúčastnené spoločnosti sa tomuto budú môcť jednoducho vyhnúť, a to uzavretím dohody o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej budú môcť veritelia uplatňovať svoje práva na slovenskom súde a na základe slovenského právneho poriadku, resp. doložkou o právomoci súd a o voľbe rozhodného práva k návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí spoločností. Notár v takomto prípade uvedie v osvedčení informáciu o tom, že takéto konania prebiehajú. Informáciu o tom, že prebiehajú súdne konania začaté podľa odseku 5, sú povinní notárovi oznámiť veritelia, inak na ne nemusí pri vydávaní osvedčenia prihliadnuť.

 

Pasívny veriteľ

Takému veriteľovi právo na vymáhanie pohľadávok nezanikne, budú ho však musieť v zásade vymáhať od nástupníckej spoločnosti. Ustanovenie notára ako subjektu príslušného na preskúmanie dodržania postupu upraveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné fúzie, pokiaľ ide o časť podliehajúcu slovenským právnym predpisom, vyplynulo ako nanajvýš logické riešenie, nakoľko obdobná právna úprava je už obsiahnutá, kde je notár, rovnako ako pri cezhraničných fúziách, orgánom príslušným na preskúmanie a vydanie osvedčenia o splnení všetkých osobitným predpisom uložených povinností. Rovnako ako v týchto prípadoch, aj v prípade cezhraničných fúzií notár vydáva osvedčenie na základe § 63a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

Účinnosť cezhraničnej fúzie

10. smernica vo svojom článku 12 ponecháva členským štátom voľnosť, pokiaľ ide o určenie dňa (momentu), kedy cezhraničná fúzia nadobudne účinnosť s podmienkou, že tento deň nesmie predchádzať uskutočneniu preskúmania zákonnosti cezhraničnej fúzie (v podmienkach Slovenskej republiky registrovým súdom). Rozhodným momentom pre nadobudnutie účinnosti cezhraničnej fúzie je podľa odseku 8 aj vzhľadom na úpravu § 69a odsek 1 veta prvá (nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych fúzií a rozdelení) zápis do obchodného registra. K výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra, ktorá v dôsledku cezhraničnej fúzie zaniká, môže dôjsť až potom, čo bolo obchodnému registru doručené oznámenie zahraničného registra alebo inej evidencie o tom, že cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť. Týmto sa má predísť situácii, ktorá by mohla nastať v prípade, že cezhraničná fúzia ešte nenadobudla účinnosť (teda, že nástupnícka spoločnosť ešte nebola zapísaná do obchodného registra alebo inej evidencie v prípade cezhraničného splynutia, alebo že ešte nedošlo k zápisu zmeny v prípade cezhraničného zlúčenia), avšak už došlo k výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra (prestala existovať ako subjekt práv a povinností).

 

Výmaz

Urobí sa vždy ku dňu, ktorý je podľa práva členského štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť sídlo, dňom nadobudnutia účinnosti cezhraničnej fúzie. Pre účinky cezhraničnej fúzie je teda v takomto prípade podstatný právny poriadok štátu nástupníckej spoločnosti a výmaz v Obchodnom registri Slovenskej republiky má iba deklaratórny účinok. Želaným stavom je, aby sa výmaz zanikajúcich a zápis nástupníckej spoločnosti (resp. zmena zápisu pri nástupníckej spoločnosti) uskutočnili v ten istý deň, čomu by mal v budúcnosti napomôcť aj projekt interoperability obchodných registrov v Európe, ktorý spolufinancuje Európska komisia.

 

Spochybnenie procesu fúzie

V záujme zachovania právnej istoty bol do odseku 9 transponovaný článok 17 10. smernice, a tak po tom, čo cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť, nebude môcť nastať situácia, kedy by došlo k spochybneniu tohto procesu. Zodpovednosť za splnenie všetkých zákonných povinností, pokiaľ ide o slovenskú časť operácie, nesie notár vydávajúci osvedčenie a registrový súd vykonávajúci výmaz, resp. zápis zmeny.

 

Zúčastnená spoločnosť

Odkazom na primerané použitie ustanovení o vnútroštátnych fúziách sa podľa odseku 10 sleduje vyplnenie možných medzier, keďže 10. smernica ponecháva na členské štáty úpravu procesu cezhraničnej fúzie pokiaľ ide o tú jeho časť, ktorá sa týka „jeho“ zúčastnenej spoločnosti. Tento odkaz bol nevyhnutý aj z dôvodu, že ustanovenia pri tzv. osobných spoločnostiach bližšie neupravujú ani len otázku vnútroštátnych fúzií a nieto cezhraničných.

Zákonodarca sa v tejto súvislosti rozhodol neupraviť otázku cezhraničných fúzii expressis verbis pri ustanoveniach venovaných verejnej obchodnej spoločnosti (ďalej len „v.o.s.“) a komanditnej spoločnosti (ďalej len „ k.s.“), nakoľko podrobnejšie rozpracovanie cezhraničných fúzií, ako aj revízia ustanovení o vnútroštátnych fúziách sa ponechali na rekodifikáciu.

§ 69b

Zmena právnej formy spoločnosti

(1) Spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje inak. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká.

(2) Na rozhodnutie o zmene právnej formy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva neurčuje inak.

(3) Rozhodnutie o zmene právnej formy obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo spoločnosti pred zmenou právnej formy,

b) právnu formu a obchodné meno spoločnosti po zmene právnej formy,

c) podiely spoločníkov v spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov do spoločnosti po zmene právnej formy; ak sa mení právna forma na akciovú spoločnosť, aj podobu, druh, formu, menovitú hodnotu a počet akcií spoločníkov po zmene právnej formy,

d) návrh spoločenskej zmluvy, prípadne stanov spoločnosti po zmene právnej formy,

e) určenie osôb, ktoré budú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady po zmene právnej formy, ak spoločnosť mení právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť; určenie členov predstavenstva akciovej spoločnosti sa nevyžaduje, ak spoločnosť mení právnu formu na akciovú spoločnosť a ak predstavenstvo podľa stanov volí dozorná rada.

(4) Ak mení právnu formu jednoduchá spoločnosť na akcie, akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, je štatutárny orgán spoločnosti povinný vypracovať písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní zmenu právnej formy. Správa musí byť poskytnutá spoločníkom na nahliadnutie v sídle spoločnosti najmenej v lehote, ktorú ustanovuje zákon alebo určuje spoločenská zmluva alebo stanovy na zaslanie pozvánky alebo na uverejnenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia; ustanovenie § 218c ods. 6 sa použije primerane. Dozorná rada, ak je zriadená, preskúma správu štatutárneho orgánu a predloží svoje vyjadrenie k zamýšľanej zmene právnej formy.

(5) Na základe dohody spoločníkov môže niektorým spoločníkom zaniknúť účasť v spoločnosti ku dňu účinnosti zmeny právnej formy a spoločnosť im vyplatí vyrovnací podiel. Ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa na prijatie rozhodnutia o zmene právnej formy podľa odseku 3 nevyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ustanovenie § 218j sa použije primerane, pričom pojem nástupnícka spoločnosť sa považuje za označenie spoločnosti po zmene právnej formy.

(6) Na zmenu právnej formy nie je potrebné uzavretie osobitnej spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a schválenie stanov.

(7) Účinky zmeny právnej formy spoločnosti nastávajú zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra. Zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra jestvuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme, na akú boli zmenené.

(8) Ak mení právnu formu spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie a ak po zmene právnej formy spoločnosť nevytvára základné imanie alebo vytvára nižšie základné imanie ako pred zmenou právnej formy, je štatutárny orgán spoločnosti povinný zmenu právnej formy oznámiť do 30 dní od účinnosti zmeny právnej formy známym veriteľom spoločnosti, ktorým vznikli pohľadávky voči spoločnosti pred dňom zverejnenia oznámenia o zápise zmeny právnej formy, a zverejniť ju dvakrát za sebou najmenej s tridsaťdenným odstupom spolu s výzvou, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky, ktoré majú voči spoločnosti a ktoré neboli oprávneným ku dňu nadobudnutia účinnosti zmeny právnej formy voči tretím osobám splatné; ustanovenie § 215 ods. 3 platí primerane. Spoločníkom nemožno po zmene právnej formy poskytnúť žiadne plnenie v súvislosti so zmenou právnej formy ani vyplatiť podiel na zisku pred uplynutím lehôt podľa § 215 ods. 3, ak všetkým veriteľom spoločnosti, ktorí včas uplatnili právo podľa § 215 ods. 3, sa neposkytlo dostatočné zabezpečenie. Ustanovenie § 215 ods. 6 platí primerane.

[Dňom 1. marca 2024 § 69a, 69aa a 69b vrátane nadpisov sa vypúšťajú.]

Komentár k § 69b

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa vypustí uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Ustanovenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Zmena právnej formy spoločnosti ako ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou č. 500/2001 Z. z.

Zákon podľa tohto ustanovenia dáva zákonnú možnosť zmeny právanej formy spoločnosti na inú, prípadne na zmenu družstva. Zároveň platí, že tým, že sa zmení právna forma spoločnosti, nedochádza k zániku právnickej osoby. V tomto prípade spoločnosť nezaniká a neprechádzajú jej práva na nástupcu, ale naďalej pokračuje v podnikateľskej činnosti.

 

Súhlas

Odsek 2 stanovuje, že na uvedenú zmenu je potrebný za každých okolností súhlas každého jedného spoločníka. Platí to v prípade, ak stanovy či zákon neurčuje inak. Pri kapitálových spoločnostiach rozhoduje valné zhromaždenie, pričom sa vyžaduje dvojtretinový súhlas spoločníkov.

 

Obsah rozhodnutia o zmene právnej formy

V odseku 3 Obchodný zákonník vymedzuje, čo musí obsahovať rozhodnutie o zmene právnej formy spoločnosti. Ide o tieto náležitosti: obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo spoločnosti pred zmenou právnej formy, právnu formu a obchodné meno spoločnosti po zmene právnej formy, podiely spoločníkov v spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov do spoločnosti po zmene právnej formy a v prípade, ak sa mení právna forma na akciovú spoločnosť, aj podobu, druh, formu, menovitú hodnotu a počet akcií spoločníkov po zmene právnej formy, ďalej návrh spoločenskej zmluvy, prípadne stanov spoločnosti po zmene právnej formy, určenie osôb, ktoré budú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady po zmene právnej formy, ak spoločnosť mení právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť. Zákon vymedzuje, že sa nevyžaduje určenie členov predstavenstva akciovej spoločnosti, ak spoločnosť mení právnu formu na akciovú spoločnosť a ak predstavenstvo podľa stanov volí dozorná rada.

 

Písomná správa

Znenie odseku 4 sa zaoberá písomnou správou, v ktorej spoločnosť uvedie dôvody zmeny právnej formy spoločnosti. Písomnú správu musí vypracovať štatutárny orgán spoločnosti, a to jednoduchej spoločnosti na akcie, akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Všetky dôvody musí v správe vysvetliť nielen z právneho ale i ekonomického pohľadu. Správa musí byť dostupná na nahliadnutie všetkým spoločníkom spoločnosti, ktorá mení právnu formu, a to v sídle spoločnosti v zákonom stanovenej lehote. Táto lehota je určená v stanovách, zmluve alebo zákonom. Lehota musí byť uvedená aj v pozvánke na valné zhromaždenie. Správu má právo preskúmať a skontrolovať aj so všetkými dôvodmi dozorná rada a vyjadrí sa písomným spôsobom k tejto zmene.

 

Možnosť zániku

Ak by chcel niektorý zo spoločníkov zaniknúť, môže v tomto prípade urobiť tak k dátumu zmeny právnej formy spoločnosti, ktorej spoločníkom je. Je nevyhnutná dohoda všetkých spoločníkov k tomuto kroku a vyplatí sa mu vyrovnací podiel. Spoločník musí byť prítomný na valnom zhromaždení, kde sa schválila zmena právnej formy spoločnosti, pričom on so zmenou nesúhlasil. Postup zániku spoločníka musí byť v písomnej forme.

 

Nevyžaduje sa osobitná spoločenská zmluva

Podľa odseku 6 sa nevyžaduje na zmenu právnej formy spoločnosti uzavretie osobitnej spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a schválenie stanov.

Všetky účinky, ktoré nastanú zmenou právnej formy, sú platné zápisom uvedenej zmeny v obchodnom registri. Návrh na zápis tejto zmeny právnej formy sa podáva na predpísanom tlačive obchodnému registru písomným alebo elektronickým spôsobom, pričom keď dôjde k rozhodnutiu, uloží sa do zbierky listín.

 

Ochrana veriteľov

Znenie posledného odseku 8 sa zaoberá ochranou veriteľov spoločnosti, ktoré mení právnu formu a jej základné imanie sa mení, prípadne sa vytvára nižšie ako mala spoločnosť pred zmenou právnej formy spoločnosti. Uvedené sa dá pri spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie. Štatutárny orgán v tomto prípade musí uvedenú zmenu týkajúcu sa základného imania oznámiť v zákonnej lehote od účinnosti zmeny právnej formy spoločnosti. Lehota je do 30 dní. Oznámenie podáva veriteľom spoločnosti, ktorým vznikli pohľadávky pred dňom zverejnenia oznámenia o zápise právnej formy. Uvedenú informáciu musí štatutárny orgán zverejniť dva krát za sebou pri 30 dňovom odstupe v Obchodnom vestníku. Zároveň podáva výzvu, aby všetci veritelia prihlásili svoje pohľadávky voči spoločnosti a zmenou právnej formy spoločnosti neboli uspokojené.

Spoločníkom nemožno po zmene právnej formy poskytnúť žiadne plnenie v súvislosti so zmenou právnej formy, ani vyplatiť podiel na zisku pred uplynutím lehôt, ak všetkým veriteľom spoločnosti, ktorí včas uplatnili právo, sa neposkytlo dostatočné zabezpečenie.

Likvidácia

§ 70

(1) Likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.

(2) Likvidáciu vykoná likvidátor.

(3) Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.

Komentár k § 70

Novelou zákona č. 390/2019 Z. z. sa zmenilo znenie § 70 až § 75a, a to od 1. 10. 2020. Poznatky aplikačnej praxe preukázali, že problematika riešenia likvidácií obchodných spoločností spôsobovala v praxi zásadné problémy a z legislatívneho hľadiska nebola akceptovateľne riešená.

 

Všeobecná úprava ustanovení

Všeobecne by sa v dotknutej právnej úprave malo presadzovať pravidlo „Vy ste si založili, vy si aj zlikvidujte“ (law in books), avšak v praxi (law in action), sa paradoxne presadzovalo pravidlo úplne iné, a to pravidlo „Zisky sú súkromné, straty sa socializujú“. Uvedené spôsoboval v aplikačnej praxi stav nespravodlivosti sprevádzaný nezáujmom a nedostatočnou motiváciou spoločníkov (resp. zakladateľov) aktívne sa zapojiť do procesu likvidácie. Likvidácia ako riadený proces, ktorého cieľom je vysporiadanie majetkových pomerov spoločnosti, t. j. uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti voči všetkým veriteľom, tak v znení nenapĺňal podľa názoru predkladateľa požiadavky, ktoré bolo možné dôvodne od tohto procesu vyžadovať. Stretávali sme sa s tým, že súd v nie ojedinelom prípade musel ustanoviť profesionálneho likvidátora, pričom majetková podstata spoločnosti bolo predĺžená a nebolo ani na zaplatenie jeho nevyhnutných výdavkov spojených so šetrením majetkových pomerov spoločnosti.

Zmenu ustanovení bolo potrebné naviac vnímať v nadväznosti na posledné zmeny v konkurznej legislatíve zameranej na vynucovanie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj v nadväznosti na posledné legislatívne zmeny vykonané v tomto zákone, zamerané na riešenie podvodných zlúčení a splynutí spoločností. V neposlednom rade aj tieto odôvodňujú nevyhnutnosť komplexnejšej úpravy procesu likvidácií obchodných spoločností.

 

Likvidácia ako proces

Smeruje k podobným výsledkom ako konkurzné konanie, a to k uspokojeniu nárokov veriteľov a tzv. reziduálnych vlastníkov majetkových nárokov voči spoločnosti (spoločníkov). Likvidáciu vykoná likvidátor, a to primárne speňažením aktív spoločnosti a uspokojením nárokov súvisiacich s procesom speňaženia, a nárokov veriteľov. Ako „podriadené nároky“ uspokojí nároky na podiel na likvidačnom zostatku.

 

Likvidačná zostatok

Štandardne má byť likvidačný zostatok vydaný v peniazoch, avšak nie je úplne vylúčené, že v špecifických situáciách (najmä takej osobitnej dohody zakladateľov v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine) aj „in natura“ so započítaním hodnoty na likvidačný zostatok. Oproti súčasnému stavu sa likvidácia ako proces začne „konštitutívnym“ zápisom prvého likvidátora do obchodného registra (zmena likvidátora alebo jeho odvolanie v priebehu likvidácie nemá vplyv na likvidáciu).

§ 71

Ustanovenie likvidátora

(1) Ak bola spoločnosť zrušená rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti, ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti likvidátora súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti. V ostatných prípadoch spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti ustanovia likvidátora najneskôr do 60 dní od zrušenia spoločnosti tak, aby spoločnosť vstúpila do likvidácie najneskôr do 90 dní od zrušenia spoločnosti, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti neustanovili likvidátora v lehote podľa odseku 1, ustanoví likvidátora, ak je zložený preddavok na likvidáciu, v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku súd.

Komentár k § 71

Sú dve možnosti, akými je ustanovený likvidátor (pričom sa upúšťa od rozlišovania pojmov „ustanovenie“ a „menovanie“), a to súdom alebo spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti.

 

Ustanovenie likvidátora spoločníkom

Preferuje sa možnosť ustanovenia likvidátora spoločníkmi, keďže štát by mal mať podľa názoru predkladateľa dispozíciu obmedzovať spoločníkov len v prípadoch zistenia úpadku, t. j. v prípadoch, že hodnota reziduálnych nárokov spoločníkov je záporná.

 

Zrušenie spoločnosti

V prípadoch zrušenia spoločnosti táto okolnosť ešte nie je pozitívne zistená. Ak spoločníci rozhodnú o zrušení spoločnosti, zároveň sú povinní ustanoviť likvidátora.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 17. 7. 2022 zmenilo znenie odseku 1, ktorým sa upresnilo, že spoločníci v prípade osobných spoločností a príslušný orgán spoločností v prípade kapitálových spoločností môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti len súčasne spolu s ustanovením likvidátora. V ostatných prípadoch zrušenia spoločnosti sa pre orgán spoločnosti ustanovuje lehota 60 dní na ustanovenie likvidátora od zrušenia spoločnosti. Ustanovený likvidátor má priestor 30 dní na zapísanie do Obchodného registra. Tento postup má väzbu na postup podľa § 309i Civilného mimosporového poriadku. To znamená, že ak bola spoločnosť zrušená rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti, ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti likvidátora súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti.

§ 72

Likvidátor

(1) Likvidátorom môže byť

a) osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona (ďalej len „správca konkurznej podstaty“), alebo

b) iná osoba, ak je zapísaná v registri fyzických osôb, s ustanovením za likvidátora súhlasí a mohla by byť inak ustanovená za člena štatutárneho orgánu spoločnosti.

(2) Spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, stanovy alebo osobitný zákon môžu určiť, kto má byť ustanovený za likvidátora. Osobitný zákon môže určiť, kto je oprávnený navrhnúť ustanovenie likvidátora.

(3) Ak likvidátora ustanovuje súd, ustanovenie sa uskutočňuje náhodným výberom z osôb, ktoré by mohli byť pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti ustanovené za správcu konkurznej podstaty, a to aj bez ich súhlasu.

(4) Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor. Ak likvidátora ustanoví súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.

Komentár k § 72

Ustanovenie od 1. 10. 2020 rieši statusové otázky likvidátora. Likvidátor má významné oprávnenia a povinnosti, a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Z tohto dôvodu zákon viaže osobu likvidátora na referenčný register fyzických osôb, resp. zoznam správcov a taktiež na splnenie ďalších predpokladov ako bezúhonnosť. Ak ustanovuje likvidátora súd, ustanovuje ho náhodným výberom zo zoznamu správcov. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môže ustanoviť aj inú osobu spĺňajúcu vyššie uvedené predpoklady.

§ 73

Zánik funkcie likvidátora
počas likvidácie

(1) Ten, kto likvidátora do funkcie ustanovil, ho môže aj odvolať.

(2) Ak je likvidátor odvolaný alebo ak likvidátor zomrie, je vyhlásený za mŕtveho alebo zanikne, musí byť bez zbytočného odkladu ustanovený iný likvidátor, a to spôsobom, ktorým sa ustanovil predchádzajúci likvidátor. Ak nie je možné ustanoviť likvidátora spôsobom, ktorým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor, ustanoví likvidátora súd.

(3) Likvidátor ustanovený spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti sa môže vzdať funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti, pričom listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Ustanovenia § 66 ods. 2 piatej vety sa použijú rovnako.

(4) Bez ohľadu na spôsob ustanovenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, vrátane likvidátora odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, alebo z iného vážneho dôvodu.

Komentár k § 73

Ustanovenie od 1. 10. 2020 rieši situáciu, ak počas likvidácie zanikne funkcia likvidátora. Základným pravidlom, ktoré sa pritom uplatní, je, že ten, kto ustanovuje likvidátora, ho môže aj odvolať. Výnimkou je odsek 4, v ktorom sa súdu umožňuje v prípadoch, ak dochádza k porušovaniu povinností likvidátorom, likvidátora odvolať. Funkcia likvidátora je v prípadoch ustanovenia spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti vykonávaná na dobrovoľnej báze, preto sa likvidátor v takýchto prípadoch môže funkcie vzdať.

§ 74

Zodpovednosť likvidátora

Likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti.

Komentár k § 74

Likvidátor je podobne ako člen štatutárneho orgánu nositeľom tzv. fiduciárnych povinností, a preto má povinnosť lojality voči spoločnosti a svoju funkciu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. S fiduciárnymi povinnosťami sa viaže rovnaká zodpovednosť ako pri členoch štatutárnych orgánov. Ustanovenie sa po novom zmenilo po novele zákona č. 390/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 10. 2020.

§ 75

Preddavok na likvidáciu

(1) Ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, pred zápisom likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť do úschovy u notára podľa osobitného predpisu preddavok na likvidáciu.

(2) Preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu a možno ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora ustanoveného spoločnosťou alebo príslušným orgánom spoločnosti.

(3) Pri vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti preddavok na likvidáciu podlieha konkurzu, ibaže návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor; v takom prípade vydá notár hodnotu preddavku na likvidáciu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu zapísaný v obchodnom registri ako likvidátor tejto spoločnosti.

(4) Výšku preddavku na likvidáciu za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Komentár k § 75

Je potrebné sa vyhýbať začatiu procesov likvidácie v prípadoch, ak nie sú pokryté aspoň základné náklady šetrení majetkových pomerov spoločnosti, ktoré umožňujú „otvoriť“ skutočný proces likvidácie.

 

Zavedenie pravidla

Práve preto sa od 1. 10. 2020 zaviedlo univerzálne pravidlo, že v oboch prípadoch ustanovenia likvidátora (súdom, spoločníkmi) bude musieť byť zložený preddavok na úhradu odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Takémuto preddavku sa poskytuje exekučná ochrana a hodnota preddavku môže byť vyplatená likvidátorovi len v presne vymedzených prípadoch. Predchádza sa tým situáciám, že spoločníci formálne ustanovia za likvidátora „nekontaktnú osobu“, ktorá sa potom prípadne vzdá svojej funkcie a celá likvidácia sa tak presunie na plecia súdu a osoby zo zoznamu správcov a bude hroziť riziko, že nebude mať pokryté ani základné náklady spojené s prípadom.

 

Zloženie preddavku

V súvislosti so zápisom údajov o osobe likvidátora a vstupe spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri sa považovalo za potrebné uviesť, že zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy sa bude v prípadoch tzv. dobrovoľného zrušenia spoločnosti s likvidáciou preukazovať (okrem iných listín) priložením notárskej zápisnice o úschove peňazí (resp. jej osvedčenej kópie) k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri voleného vždy v závislosti od konkrétnej právnej formy spoločnosti. V prípade tzv. núteného zrušenia spoločnosti musí uvedenú skutočnosť príslušnému súdu preukázať osoba podľa § 309h ods. 2 rovnako predložením notárskej zápisnice o úschove peňazí podľa Notárskeho poriadku.

§ 75a

Odmena likvidátora a náhrada výdavkov

(1) Ak likvidátora ustanovil súd, patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu. Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov podľa zmluvy; ustanovenie § 66 ods. 6 sa použije primerane.

(2) Odmena a náhrada výdavkov likvidátora sa uhrádza z preddavku na likvidáciu a z likvidačnej podstaty. Odmena a náhrada výdavkov likvidátora, ktorá má byť uhradená z preddavku na likvidáciu, je splatná najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok).

(3) Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Komentár k § 75a

V ustanovení sa po novom od 1. 10. 2020 upravili otázky odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Pri ustanovení likvidátora spoločníkmi sa presadzuje v zásade zmluvná voľnosť (prirodzene nie v tom zmysle, že zmluva s likvidátorom z dôvodu výšky dohodnutej odmeny likvidátora má charakter odporovateľného, resp. neplatného právneho úkonu). Odmena a náhrada výdavkov likvidátora sa uhrádza z likvidačnej podstaty (majetku spoločnosti) a z preddavku na úhradu odmeny a náhradu výdavkov likvidátora. Na základe zásadnej pripomienky Klubu 500 predkladateľ dopracoval v ustanovení § 75a ods. 2 úpravu v rozsahu určenia momentu rozhodného pre určenie splatnosti odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Podrobnosti k určeniu výšky odmeny a náhrady nákladov ustanoví vykonávací predpis.

§ 75b

Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie

(1) Vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.

(2) Vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti, najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach.

(3) Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov.

(4) Likvidátor ustanovený súdom má pri zisťovaní majetku spoločnosti rovnaké oprávnenia ako správca konkurznej podstaty pri zisťovaní majetku úpadcu podľa osobitného zákona.

Komentár k § 75b

Vstup spoločnosti do likvidácie by mal mať zo zákona jasne pomenované účinky. Práve preto sa do zákona dopĺňa uvedené ustanovenia, a to od 1. 10. 2020. V prvom rade ide o prechod oprávnenia konať v mene spoločnosti na likvidátora a vyjasnenie reziduálnej kompetencie štatutárneho orgánu, ktorá sa bude sústreďovať v podstate len na zvolávanie rokovania najvyššieho orgánu spoločnosti.

 

Zánik splnomocnení

V odseku 2 sa ustanovuje, aby ex lege zanikli všetky splnomocnenia konať za spoločnosť, okrem procesných, keďže najmä v prípadoch súdom ustanoveného likvidátora by iné riešenie mohlo u tretích osôb spôsobovať právnu neistotu. Vo zvyšnej časti sa v zásade adaptujú pôvodné pravidlá o pôsobnosti likvidátora.

 

Obmedzenie oprávnení

V závere sa považovalo vzhľadom na nejednotný prístup aplikačnej praxe za potrebné uviesť, že likvidácia ako právny stav spoločnosti, ktorý je upravený a určený ako jeden z dvoch zákonom predpokladaných základných spôsobov vyporiadania majetku spoločnosti (popri konkurze), v zásade nemá vplyv na prípadné obmedzenia oprávnenia spoločnosti v likvidácii nakladať so svojím majetkom, ktoré vznikli pred jej vstupom do likvidácie. Pre akékoľvek narušenie právnej kontinuity v záväzkoch alebo povinnostiach spoločnosti vyplývajúcich, či už z individuálnych právnych aktov verejnoprávnej povahy (napr. daňové záložné právo zaťažujúce majetok spoločnosti prípadne neodkladné opatrenie zakazujúce spoločnosti nakladať s jej majetkom) alebo jej súkromnoprávnych záväzkov nevidí predkladateľ žiadne opodstatnenie, práve naopak, taký záver by bol podľa jeho názoru v rozpore so všeobecne prijímanou a akceptovanou zásadou o kontinuite (resp. pokračovaní v existencii doterajších) práv a povinností spoločnosti v likvidácii. V danom prípade preto podľa názoru predkladateľa neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že prípadné obmedzenia oprávnenia spoločnosti nakladať s jej majetkom jej vstupom do likvidácie nezanikajú, teda prípadná povinnosť splniť tieto záväzky, ku ktorým sa môžu viazať obmedzenia nakladať s majetkom, sa vzťahuje aj na likvidátora vykonávajúceho likvidáciu danej spoločnosti. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k dodatočnej likvidácii.

§ 75c

Oznámenie o vstupe do likvidácie
a výzva na prihlásenie pohľadávok

Likvidátor bezodkladne po vstupe spoločnosti do likvidácie oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, a výzvu, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky a iné práva. Súd môže likvidátorovi uložiť, aby výzvu podľa prvej vety zopakoval, a to najmä pri zmene likvidátora.

Komentár k § 75c

Ustanovenie sa do zákona doplnilo od 1. 10. 2020 po novele zákona č. 390/2019 Z. z. Prvou úlohou likvidátora po začatí likvidácie je konvokácia veriteľov. Tento inštitút je potrebný z dôvodu, že vo viacerých prípadoch nebude mať likvidátor dostatok iných nástrojov na posúdenie úpadku spoločnosti (nekompletné účtovníctvo). Upravila sa tiež možnosť súdu nariadiť opakovanie výzvy, keďže nie je možné vylúčiť zlyhanie likvidátora (najmä ako ide o likvidátora, ktorý nie je správcom).

§ 75d

Prihlasovanie pohľadávok
do likvidácie

(1) Veritelia majú právo svoje pohľadávky a iné práva prihlásiť do likvidácie prihláškou, a to bez ohľadu na ich splatnosť.

(2) Veritelia doručujú prihlášky pohľadávok do likvidácie na adresu nehnuteľnosti určenú likvidátorom v oznámení o vstupe do likvidácie, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky, a umožňuje doručovanie bez prieťahov. Adresou na doručovanie prihlášok do likvidácie sa spravidla rozumie bydlisko likvidátora fyzickej osoby, adresa kancelárie správcu konkurznej podstaty uvedená v zozname správcov vedenom podľa osobitného zákona alebo sídlo spoločnosti.

(3) Neprihlásenie pohľadávky alebo iného práva nemá vplyv na jeho trvanie.

Komentár k § 75d

Účelom ustanovenia od 1. 10. 2020 a tým konvokácie je umožniť veriteľom prihlásiť si svoje nároky na uspokojenie, podobne ako v konkurze, aj keď s tou výnimkou, že v prípadoch likvidácie je prihlásenie z povahy veci len fakultatívne a spoločnosť sa prípadným opomenutím veriteľa nezbavuje povinnosti plniť všetky záväzky.

V odseku 2 sa vyjasnilo prihlasovacie miesto, pričom je praktické, aby to v prípadoch likvidátora zo zoznamu správcov bolo sídlo jeho kancelárie podľa zoznamu správcov.

§ 75e

Zoznam pohľadávok

Prihlásené pohľadávky likvidátor priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Základný zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Do uplynutia 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho likvidátor uloží do zbierky listín.

Komentár k § 75e

Vytváranie zoznamu pohľadávok je dôležité pre transparentnosť procesu likvidácie a taktiež pre možnosť zistenia, či si likvidátor plní svoje povinnosti. Základná prihlasovacia lehota 45 dní, po uplynutí ktorej v určenej lehote likvidátor uloží zoznam prihlásených pohľadávok do zbierky listín spoločnosti, podobne ako tomu je v prípade konkurzu. Nesplnenie takejto povinnosti je od 1. 10. 2020 typicky dôvodom na odvolanie likvidátora.

§ 75f

Mimoriadna účtovná závierka

Likvidátor zostaví mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie.

Komentár k § 75f

Ďalšou povinnosťou likvidátora je od 1. 10. 2020 zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky (okrem iných dôvodov) najmä preto, aby posúdil, či boli naplnené podmienky pre úpadok spoločnosti vo forme predĺženia.

§ 75g

Zoznam majetku

Zisťovanie majetku spoločnosti zabezpečuje likvidátor počas celej likvidácie. Likvidátor vyhotoví základný zoznam majetku spoločnosti a uloží ho do zbierky listín v rovnakej lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok podľa § 75e. Náležitosti zoznamu majetku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Komentár k § 75g

Ustanovenie od 1. 10. 2020 formuluje povinnosť likvidátora vyhotoviť zoznam majetku, podobne ako je tomu v prípade vyhlásenia konkurzu. Tzv. základný zoznam majetku bude správca povinný vyhotoviť a uložiť do zbierky listín spoločnosti spolu so základným zoznamom pohľadávok.

 

Náležitosti zoznamu majetku

V súvislosti s vymedzenými obsahovými náležitosťami zoznamu majetku vo vykonávacom predpise sa považovalo za potrebné uviesť, že hodnota majetku v ňom zahrnutého by sa mala v prevažnej miere určovať na podklade kvalifikovaného odhadu likvidátora (pri súčasnom zohľadnení účtovnej evidencie), ktorý tento vykoná samozrejme pri dodržaní princípu náležitej odbornej starostlivosti, v tejto súvislosti to najmä znamená, že si likvidátor za týmto účelom zaobstará a zohľadní všetky dostupné informácie a prehľady, napr. ohľadne vývoja cien nehnuteľností v danej oblasti. Ak to vzhľadom na povahu likvidovaného majetku pri dodržaní zásady náležitej odbornej starostlivosti bude nevyhnutné, je samozrejme v kompetencii likvidátora na určenie hodnoty majetku využiť prípadne aj určenie hodnoty majetku znaleckým posudkom.

Ustanovenie sa precizovalo v rozsahu dotknutých slov tak, aby lehota na uloženie zoznamu prihlásených pohľadávok do zbierky listín obchodného registra nebola upravená implicitne, ale výslovne.

§ 75h

Povinnosti likvidátora pri predlžení

Ak likvidátor zistí predlženie spoločnosti, je bez zbytočného odkladu povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže konkurzné konanie alebo konkurz voči spoločnosti už boli ukončené pre nedostatok majetku.

Komentár k § 75h

Jedna z kľúčových povinností likvidátora je od 1. 10. 2020 povinnosť počas celej likvidácie zisťovať predpoklady pre jej úspešný priebeh, a to najmä neexistenciu predĺženia. Ak takýto stav zistí, je povinný v lehotách podľa predpisov o konkurznom konaní iniciovať konkurz. Ak nejde o likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, porušenie povinnosti môže byť dôvodom pre jeho vylúčenie a zápis do registra diskvalifikácií.

§ 75i

Uspokojovanie pohľadávok

(1) Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov spoločnosti priebežne. Nárok na vrátenie preddavku na likvidáciu uspokojí pred uspokojením iných pohľadávok. Pohľadávky, ktoré by sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti uspokojovali v poradí ako podriadené, uspokojí až po uspokojení iných pohľadávok.

(2) Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie a pohľadávku nie je možné splniť inak, uloží likvidátor peňažné plnenie na trovy veriteľa do úschovy u notára podľa osobitného zákona. Rovnako postupuje, ak veriteľ odoprie súčinnosť potrebnú na splnenie záväzku.

(3) Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti. Porušenie tejto povinnosti má následky podľa § 67k.

Komentár k § 75i

Od 1. 10. 2020 sa precíznejšie upravii pravidlá priority na uspokojenie jednotlivých nárokov veriteľov, a to v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov. Pravidlo absolútnej priority (tzv. absolute priority rule) je jedno z kľúčových pravidiel korporátneho práva. Podstata tohto pravidla spočíva v tom, že nároky veriteľov majú byť uspokojené vždy pred nárokmi reziduálnych vlastníkov. K tomu sa pridáva tiež pravidlo, že aj nároky veriteľov je potrebné rozlišovať a nárok na vrátenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora uspokojiť v nadradenom postavení oproti iným nárokom a nároky „spriaznených veriteľov“ spoločnosti v podriadenom postavení oproti iným nárokom veriteľov.

§ 75j

Skončenie likvidácie

(1) Ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok. Oznámenie o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (oznámenie o skončení likvidácie) likvidátor bezodkladne zverejní.

(2) Lehota podľa odseku 1 sa predlžuje o šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že má spoločnosť ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola.

(3) Každý spoločník má právo nahliadnuť do účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku.

(4) Ak do 60 dní po zverejnení oznámenia o skončení likvidácie spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti nerozhodne inak, považujú sa účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku márnym uplynutím tejto lehoty za schválené.

(5) Po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor zverejní o tom oznámenie a likvidačný zostatok bezodkladne poukáže tým, ktorým naň vzniklo právo. Ustanovenie § 75i ods. 2 sa použije primerane.

(6) K návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra priloží likvidátor účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. V prípade podľa odseku 2 priloží likvidátor k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku a o tom, že daňová kontrola neprebieha.

(7) Hodnotu preddavku na likvidáciu vydá notár v prospech likvidátora, ktorý bol po uplynutí 30 dní od výmazu spoločnosti z obchodného registra ako posledný zapísaný likvidátor tejto spoločnosti v obchodnom registri.

Komentár k § 75j

Moment skončenia likvidácie v zásade určuje likvidátor a odvíja sa od uspokojenia nárokov veriteľov. Zákon by však mal brániť konaniu, ktoré by mohlo spôsobiť zrýchlenie celého procesu tak, aby boli poškodení veritelia. Preto sa na začatie procesu skončenia likvidácie stanovuje minimálna lehota šiestich mesiacov od konvokácie. Oproti predchádzajúcemu stavu sa zákon snaží zamedziť patovým situáciám a rozhodovanie spoločníkov o (inom) rozdelení likvidačného zostatku berie skôr ako fakultatívnu možnosť. Ustanovenie sa do zákona doplnilo od 1. 10. 2020.

§ 75k

Dodatočná likvidácia

(1) Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.

(2) Ten, kto navrhuje dodatočnú likvidáciu, je povinný zložiť preddavok na likvidáciu, inak súd konanie zastaví.

(3) Ak súd rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne zároveň o ustanovení likvidátora a uznesenie o nariadení dodatočnej likvidácie a o ustanovení likvidátora zverejní. Súd obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácii a údajov o ustanovenom likvidátorovi.

(4) Po dobu dodatočnej likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“.

(5) Od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz. Ak však zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov, musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.

(6) Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.

(7) Neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči spoločnosti, ktoré existovali v čase zániku spoločnosti, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú. Počas doby, po ktorú bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra, premlčacia doba neplynie. Po nariadení dodatočnej likvidácie a obnovení zápisu spoločnosti v obchodnom registri platí, že premlčacia doba nie je kratšia ako jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie.

(8) Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu.

Komentár k § 75k

Právna úprava od 1. 10. 2020 legislatívne vyjasnila niektoré otázky, na ktoré v praxi dávala judikatúra len zdĺhavé a komplikované riešenia. Naďalej sa vychádza z toho, že obchodná spoločnosť zaniká výmazom, avšak môže nastať situácia, že aj po výmaze existuje určitý majetok (bez ohľadu na jeho právnu formu). Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku upravuje postup vysporiadania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby.

 

Východiska právnej úpravy

Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na zaniknuté obchodné spoločnosti bez ohľadu na dôvod výmazu, resp. bez ohľadu na dôvod zrušenia ako aj na skutočnosť, aký proces jej výmazu predchádzal. Dodatočne možno likvidovať majetok spoločnosti, ktorá prešla konkurzom, likvidáciou, či bola vymazaná bez akéhokoľvek procesu majetkového vysporiadania. Naďalej sa vychádza z toho, že dodatočnú likvidáciu majetku nariadi súd len na návrh osoby osvedčivšej právny záujem (typicky zostávajúceho spoločníka, veriteľa, ale napr. aj podielového spoluvlastníka k veci z majetku zaniknutej spoločnosti), a to uznesením, ktoré musí mať dva výroky: nariadenie dodatočnej likvidácie majetku a ustanovenie likvidátora. Toto uznesenie sa zverejní v obchodnom vestníku a slúži aj ako podklad pre zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa vykoná ku zložke zaniknutej obchodnej spoločnosti. Osoba, ktorá podáva návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku, musí zložiť preddavok.

 

Oživenie zaniknutej spoločnosti

Nová právna úprava vyjasňuje situáciu s obnovením (oživením) zaniknutej obchodnej spoločnosti. V súčasnosti, napriek určitým kritickým hlasom, rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu (2 Cdo 215/2007) aj ústavného súdu (I. ÚS 711/2014, II. ÚS 414/2014, IV. ÚS 479/2011) priznala určitý rozsah subjektivity takej obchodnej spoločnosti, pri ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia jej majetku. Novelizáciou sa jasne ustanovuje, že na obchodnú spoločnosť sa po nariadení jej dodatočnej likvidácie hľadí, akoby nezanikla. Oživenie obchodnej spoločnosti nie je však úplné – spoločnosť sa oživením dostáva hneď do fázy likvidácie, v ktorej je rozsah jej spôsobilosti obmedzený na úkony smerujúce k likvidácii, postavenie jej orgánov je nahradené činnosťou likvidátora a pozícia spoločníkov obmedzená na úkony, ktoré robia ako osoby s právom na podiel na likvidačnom zostatku.

 

Dodatočná likvidácia majetku

Pôsobí len do budúcnosti a už sa nespochybňuje uskutočnený stav (bližšie pozri § 75k ods. 5 druhá veta). Vychádza sa z toho, že predmetom majetkového vysporiadania je právo len na majetok, ktorý ostal. Ak pred nariadením dodatočnej likvidácie majetku prebehla likvidácia alebo konkurz, nemá dodatočná likvidácia na ukončené procesy vplyv. Preto ani v prípade, ak sa zistí, že v čase pôvodnej likvidácie existovali viacerí veritelia a boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nespochybňuje sa priebeh uzatvoreného majetkového vysporiadania. Výnimkou sú plnenia podielov na likvidačnom zostatku, ktoré neboli prijaté dobromyseľne napr. preto, lebo spoločníci (príjemcovia) vedeli, že spoločnosť má veriteľa, ktorý sa do likvidácie neprihlásil a ktorého pohľadávka nebola uspokojená. Nie je však dôležité, či príjemcovia podielu na likvidačnom zostatku vedeli práve o tom veriteľovi, ktorého pohľadávka sa vysporiadava v dodatočnej likvidácii, ale postačuje absencia dobrej viery k akejkoľvek neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči zanikajúcej spoločnosti.

 

Obnovenie právnych vzťahov

Dôsledkom nariadenia dodatočnej likvidácie majetku je nielen obnovenie určitého rozsahu právnej subjektivity obchodnej spoločnosti, ale aj s tým súvisiace obnovenie právnych vzťahov. Keďže celý inštitút dodatočnej likvidácie majetku vychádza z toho, že zánikom spoločnosti automaticky nezaniká „spiace“ majetkové oprávnenie spoločnosti k majetkovým hodnotám (vlastnícke právo či iné absolútne práva, postavenie oprávneného z pohľadávky), nebolo potrebné osobitne upraviť osud týchto pozícií (majetkových hodnôt zaniknutej spoločnosti). Nová právna úprava sa preto zameriava len na osud pohľadávok voči zaniknutej spoločnosti (bližšie pozri § 75k ods. 7). Tieto sa nariadením dodatočnej likvidácie obnovujú. Čo do existencie a vlastností pohľadávky vychádza sa zo stavu, ktorý existoval v čase zániku spoločnosti. Ak predtým prebehlo konkurzné konanie, môžu byť uspokojené len tie pohľadávky, ktoré boli prihlásené.

 

Plynutie premlčacej doby

Nová právna úprava osobitne upravuje plynutie premlčacej doby pre uplatnenie si nárokov veriteľov. Vychádza sa z toho, že aj premlčacia doba plynie, avšak neskončí skôr, než uplynutím jedného roku po nariadení dodatočnej likvidácie. Všetci veritelia tak majú aspoň jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie na uplatnenie si svojich nárokov (bližšie pozri § 75k ods. 7).

 

Nariadenie dodatočnej likvidácie

Bolo vhodné časovo obmedziť motivácie dotknutých subjektov a primäť ich tak ku skorému podaniu návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie, ako aj usporiadať mnohé vzťahy, ktoré sa pri likvidácii či konkurze neusporiadali. Určilo sa, že majetkové hodnoty spoločnosti, ktoré fakticky existujú aj po štyroch rokoch od zániku spoločnosti, pripadajú štátu. Tým sa zároveň obmedzuje aj možnosť nariadiť dodatočnú likvidáciu. Zákonodarca síce uvádza, že má ísť o majetkové hodnoty, pôjde však v prvom rade o fyzicky existujúce (alebo aspoň materializované vo forme zápisu) veci. To podčiarkuje aj formulácia, že tieto hodnoty sa stávajú vlastníctvom štátu (pozri § 75k ods. 8). Ak je dodatočná likvidácia nariadená, postupuje sa ako pri bežnej likvidácii s tým, že rovnako, ako podľa doterajšej právnej úpravy (III. ÚS 138/2010), likvidátor môže podať aj návrh na vyhlásenie konkurzu.

Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na všetky formy právnických osôb (§ 761 ods. 1 OBZ a § 20a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Pravidlo je aplikovateľné na všetky situácie od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Ustanovuje sa (bližšie pozri § 768s ods. 11), aby lehota podľa § 75k ods. 8 vo vzťahu k spoločnostiam a družstvám vymazaným z obchodného registra do 30. septembra 2020 začala plynúť až dňom účinnosti zákona. Táto časová účinnosť vyplýva z toho, že zákonodarca obmedzuje práva jednotlivcov (napr. veriteľov či spoločníkov) podať návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku. Zákonom nemožno spätne ustanoviť, že veci skôr zaniknutých spoločností pripadnú štátu bez toho, aby sa týmto subjektom neposkytla zákonná možnosť uvedený následok kvalifikovaným spôsobom zvrátiť. Vo vzťahu k § 75k ods. 8 všeobecne považoval predkladateľ za potrebné uviesť, že predmetnú úpravu vníma hlavne ako nevyhnutný dôsledok doterajšieho vývoja aplikačnej praxe a spôsobilú prekonať niektoré problematické aspekty. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút a priebeh dodatočnej likvidácie (najmä s poukazom na primerané použitie ustanovení o likvidácii) je v porovnaní s právnou úpravou podstatným spôsobom rozpracovaný, ale najmä vzhľadom na jeho otvorenosť a transparentnosť (zverejňovacie povinnosti), bol predkladateľ toho názoru, že nová právna úprava poskytuje právam a oprávneným záujmom „reziduálnych vlastníkov“ zaniknutej spoločnosti ochranu v miere, ktorú možno v poukazom na špecifický charakter danej právnej situácie spravodlivo vyžadovať a očakávať. Skúsenosti z aplikačnej praxe ako aj doterajší vývoj práva v danej oblasti (pozri bližšie § 462 Občianskeho zákonníka) podľa názoru predkladateľa takýto prístup aj s poukazom na platný civilistický princíp, že nemôže existovať vec nikoho, odôvodňujú.

DIEL II

VEREJNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 76

Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.

Komentár k § 76

Ďalším dielom a obchodnou spoločnosťou, ktorou sa budeme zaoberať, je verejná obchodná spoločnosť. Znenie tohto ustanovenia patrí do základných ustanovení. Pod verejnou obchodnou spoločnosťou rozumieme spoločnosť, v ktorej podnikajú minimálne dve osoby, pričom podnikajú pod spoločným obchodným menom a spoločne ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom nerozdielne.

 

Osobná spoločnosť

Môžeme hovoriť o osobnej spoločnosti. Táto spoločnosť sa zakladá s cieľom podnikania a získania majetkového prospechu. Osoby, ktoré podnikajú vo verejnej obchodnej spoločnosti, sú spoločníkmi bez rozdielu, či ide o fyzické osoby, právnické osoby alebo osoby zahraničné. V prípade, že ide o určitý typ podnikania, musí mať verejná obchodná spoločnosť určitú právnu formu upravenú konkrétnym právnym predpisom.

 

Riadenie a zastupovanie spoločnosti

Uvedenú úlohu môže mať každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom, ktoré musí obsahovať označenie v.o.s., ak obchodným menom je meno spoločníka, pridá sa k menu „a spol“. Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, mená a bydliská spoločníkov a predmet podnikania

§ 77

Obchodné meno musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“, ktoré môže byť nahradené skratkou „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s.“. Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“.

Komentár k § 77

Znenie tohto ustanovenia, ktoré sa zaoberá verejnou obchodnou spoločnosťou, vymedzuje obsah obchodného mena tejto spoločnosti. Zákon teda určuje, že obchodné meno verejnej obchodnej spoločnosti musí obsahovať bez výnimky označenie verejná obchodná spoločnosť alebo skratku ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s.“ V prípade, že obchodné meno spoločnosti obsahuje priezvisko minimálne jedného spoločníka, stačí keď je k obchodnému menu pridaný dodatok „a spol.“ Pod obchodným menom je spoločnosť zapísaná v obchodnom registri. Súčasťou obchodného mena je teda právna forma spoločnosti.

§ 78

(1) Spoločenská zmluva musí obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,

c) predmet podnikania spoločnosti.

(2) Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci.

Komentár k § 78

V znení tohto ustanovenia zákon vymedzuje náležitosti spoločenskej zmluvy tejto spoločnosti. Spoločenská zmluva sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Spoločenskou zmluvou sa spoločnosť zakladá a platí zásada, že ju musia podpísať všetci členovia spoločnosti pri založení spoločnosti.

 

Obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy

Vymedzené sú v odseku 1. To znamená, že spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno podľa podmienok tohto právneho predpisu a sídlo spoločnosti, tiež určenie jednotlivých spoločníkov, ktorí spoločnosť založili s uvedením ich názvu a sídla právnickej osoby, prípadne meno a bydlisko fyzickej osoby. V spoločenskej zmluve musí byť uvedený aj predmet podnikania, v čom bude spoločnosť podnikať. Okrem týchto povinných náležitosti môže zmluva obsahovať aj iné, ktoré však nie sú striktne vymedzené v Obchodnom zákonníku. Spoločenská zmluva môže obsahovať ďalšiu úpravu vzťahu spoločníkov, napríklad spôsob riadenia spoločnosti, spôsob rozdelenia zisku, pristupovanie ďalších spoločníkov alebo možnosť trvania spoločnosti v prípade zániku účasti niektorého spoločníka.

 

Návrh na zápis

Znenie odseku 2 sa zaoberá návrhom na zápis spoločnosti do obchodného registra. Návrh na zápis podávajú všetci spoločníci s podpisom, ktorý je úradne overený. Návrh na zápis musí byť podpísaný v zákonnej lehote, a to do 90 dní od založenia spoločnosti, prípadne do doručenia živnostenského alebo podnikateľského oprávnenia. Aj tu platí zásada, že spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. K návrhu na zápis sa okrem povinných náležitosti musí priložiť aj poplatok podľa zákona o súdnych poplatkoch. V prípade elektronického podania sa platí len 50 % zo sumy poplatku. Podanie je dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Prílohami k podaniu sú aj listiny podľa vyhlášky č. 25/2004 Z. z.

Oddiel 2

Práva a povinnosti spoločníkov

§ 79

Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou. Na jej zmenu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ak tento zákon alebo spoločenská zmluva neustanovuje inak.

Komentár k § 79

Oddiel 2 upravuje práva a povinnosti spoločníkov. Ako uvádza Obchodný zákonník, práva a povinnosti všetkých spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti sa riadia spoločenskou zmluvou, a to prednostne. Na zmenu spoločenskej zmluvy sa vyžaduje súhlas všetkých členov spoločnosti, ale len v prípade, že niečo iné nie je dohodnuté v tejto zmluve. To znamená, že môže sa dohodnúť len určitý počet hlasov, aby sa zmluva zmenila.

§ 80

(1) Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Spoločník je povinný splatiť svoj vklad v lehote určenej v spoločenskej zmluve, inak bez zbytočného odkladu po vzniku spoločnosti.

(2) Pri oneskorenom splatení peňažného vkladu je spoločník povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z dlžnej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(3) Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve ani doplniť túto hodnotu v prípade strát, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Komentár k § 80

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá vkladmi spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti. Obchodný zákonník neurčuje minimálnu výšku základného imania.

 

Kapitál spoločnosti

Tvoria ho vklady jednotlivých spoločníkov podľa ich veľkosti sa potom delí dosiahnutý zisk, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodli inak. Na úhrade straty sa podieľajú tiež rovnakým pomerom. Za záväzky zodpovedajú celým svojím majetkom. Spoločenská zmluva môže zakotviť pre spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti povinnosť vniesť vklad do spoločnosti, aj keď vytvorenie základného imania nie je predpokladom verejnej obchodnej spoločnosti tak ako pri kapitálovej spoločnosti.

 

Oneskorené splatenie vkladu

Pri oneskorenom splatení peňažného vkladu je spoločník povinný platiť úrok z omeškania vo výške dvadsať percent z dlžnej sumy. Zmluva však môže platbu úrokov z omeškania vylúčiť alebo môže stanoviť vyšší úrok z omeškania. Každý peňažný aj nepeňažný vklad spoločníka do verejnej obchodnej spoločnosti sa stáva majetkom spoločnosti. Spoločník za žiadnych okolností (okrem dopredu dohodnutých podmienok v spoločenskej zmluve) nemá povinnosť zvýšiť svoj vklad nad určenú hodnotu a nemusí túto hodnotu doplniť v prípade, že by spoločnosť bola v strate.

§ 81

(1) Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutých.

(2) Ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník jeden hlas.

(3) Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, môže sa poverenie spoločníka odvolať, ak sa na tom dohodnú ostatní spoločníci. Ak poverený spoločník porušuje svoje povinnosti podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), odníme súd poverenie na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, aj keď je poverenie podľa zmluvy neodvolateľné. V tomto prípade platí odsek 1, dokiaľ sa spoločníci nedohodnú na novom poverení.

(4) Spoločník poverený obchodným vedením spoločnosti je povinný na požiadanie informovať ostatných spoločníkov o všetkých záležitostiach spoločnosti. Každý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.

Komentár k § 81

Uvedené ustanovenie upravuje obchodné vedenie spoločnosti. Oprávnenie na obchodné vedenie vyplýva pre každého spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti zo zásady, že spoločníci majú rovnaké postavenie. Spoločenská zmluva má obsahovať zásady, podľa ktorých sa oprávnenie na obchodné vedenie bude v praxi uskutočňovať.

Striedanie spoločníkov

Spoločníci sa vo vedení verejnej obchodnej spoločnosti môžu striedať. Do úvahy pripadá aj alternatíva, keď budú na obchodné vedenie povolaní iba niektorí spoločníci alebo len jeden z nich. Ostatní spoločníci potom toto oprávnenie strácajú. Poverený spoločník však nemôže rozhodovať bez ohľadu na názor ostatných partnerov. Má však povinnosť zo zákona informovať ostatných spoločníkov o všetkých záležitostiach spoločnosti. Ostatní spoločníci majú právo nahliadania do písomných dokladov spoločnosti.

 

Poverený spoločník

Povinný je rešpektovať ich väčšinový názor. Môže nastať aj situácia, že poverený spoločník si svoje povinnosti neplní v rámci tohto právneho predpisu, dokonca ich môže porušovať. V tom prípade súd uvedené poverenie spoločníkovi odníme, a to na návrh ktoréhokoľvek iného spoločníka, aj napriek tomu, že uvedené poverenie je neodvolateľné. Následne majú spoločníci rovnaké postavenie a oprávnení sú zo zákona všetci spoločníci nerozdielne.

 

Hlas spoločníka

Každý zo spoločníkov má spravidla jeden hlas, ale len v prípade, že v spoločenskej zmluve nie je dohodnutý iný postup.

Pod pojmom obchodné vedenie treba rozumieť vykonávanie základných hospodárskych činností, rozhodovanie o záležitostiach vnútri spoločnosti a riešenie denných prevádzkových záležitostí.

§ 81a

(1) Každý spoločník je oprávnený uplatniť v mene spoločnosti nárok na splatenie vkladu alebo právo na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za spoločnosť.

(2) Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 1, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatnil nároky za spoločnosť.

Komentár k § 81a

Odstránila sa prekážka, aby štatutárny orgán verejnej obchodnej spoločnosti a súčasne dotknutý spoločník, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci a súčasne iný spoločník stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na súdne konanie alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú do úvahy. Aktívnou prekážkou pre podanie ďalšieho návrhu je konanie spoločnosti.

 

Nárok na splatenie vkladu

Každý spoločník má právo zo zákona uplatniť v mene spoločnosti nárok na splatenie vkladu alebo právo na náhradu škody. Týka sa to tých, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom. Uvedené neplatí, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za spoločnosť, napríklad vziať návrh späť.

 

Nároky spoločníka

Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky voči inému spoločníkovi, je ten, kto nárok uplatňuje, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatnil nároky za spoločnosť, čiže ten kto žalobu voči inému spoločníkovi alebo spoločníkom podal.

§ 82

(1) Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.

(2) Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1 a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.

(3) Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Komentár k § 82

Delením zisku vo verejnej obchodnej spoločnosti sa zaoberá toto ustanovenie zákona. Platí zásada, že zisk, ktorý je určený na rozdelenie medzi spoločníkov, sa rozdeľuje rovnakým dielom pre každého.

 

Podmienky rozdelenia zisku

Mali by byť upravené v spoločenskej zmluve spoločnosti. Spoločenská úprava by mala obsahovať aj úpravu v prípade straty spoločnosti. V prípade, že spoločenská zmluva tieto údaje neobsahuje, delenie zisku je upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Určenie podielu

Podiel na zisku je v zásade určený z výsledku a na základe ročnej účtovnej závierky. Tento podiel musí byť splatený v zákonom stanovenej lehote, ktorá je určená v znení odseku 1. Lehota je teda v priebehu troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky. Nárok na úroky je prednostný pred podielom zo zisku a nárok na úroky je splatný aj v tom prípade, ak sa spoločnosť dostala do straty, ktorá je výsledkom ročnej účtovnej závierky. Túto stratu musia znášať všetci spoločnici rovnako, dohodli sa na tom v rámci spoločenskej zmluvy, pričom platí, že dohoda v spoločenskej zmluve môže byť aj iná.

V prípade delenia zisku rovným dielom medzi všetkých spoločníkov, by mal platiť režim splatenia úrokov z hodnoty vkladu, ktorý ten ktorý spoločník splatil spoločnosti.

§ 83

Zmenou spoločenskej zmluvy môže do spoločnosti pristúpiť ďalší spoločník alebo môže spoločník zo spoločnosti vystúpiť, ak zostanú v spoločnosti aspoň dvaja spoločníci.

Komentár k § 83

Obchodný zákonník stanovuje, že je možné zmeniť spoločenskú zmluvu, a to v prípade pristúpenia ďalšieho spoločníka do spoločnosti. Na zmenu spoločenskej zmluvy musia dať súhlas všetci existujúci spoločníci.

 

Dohodnutie inej podmienky

No existuje aj možnosť, že v zmluve je dohodnutá iná podmienka, a to napríklad, že stačí dvojtretinový súhlas alebo nadpolovičný súhlas, nemôže byť však porušená zásada účasti minimálne dvoch členov – spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti. Spoločník, ktorý pristúpi do spoločnosti, ručí aj za jej záväzky vzniknuté pred týmto momentom. Môže však od ostatných spoločníkov požadovať, aby mu poskytli kompenzáciu za vyrovnanie podlžnosti a nahradili náklady s tým spojené. Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli v čase pred zánikom jeho účasti. Všeobecne platí, že ak dôjde k zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti, má to za následok zrušenie spoločnosti ako celku.

 

Dohoda v spoločenskej zmluve

Spoločníci môžu tejto situácii predchádzať a v spoločenskej zmluve dohodnúť, že spoločnosť bude existovať aj naďalej. Platí to pod podmienkou, že zostanú splnené predpoklady jej vzniku. Obchodný zákonník pripúšťa možnosť dať výpoveď zo spoločnosti, ak bola založená na dobu neurčitú. Ak spoločník porušuje veľmi podstatným spôsobom svoje povinnosti, môže iný spoločník podať na súde návrh na zrušenie spoločnosti (uviedli sme už vyššie). Platí zásada, že v spoločnosti musia zostať minimálne dvaja spoločníci.

§ 84

Zákaz konkurencie

Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie inak.

Komentár k § 84

Aj pri verejnej obchodnej spoločnosti je upravený zákaz konkurencie. Zákaz konkurencie môže byť upravený aj s podmienkami v spoločenskej zmluve. Ak však upravený nie je, platí pravidlo podľa znenia Obchodného zákonníka. Bez dovolenia spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti nemôže ani jeden spoločník podnikať v rovnakom predmete spoločnosti, pod ktorým bola spoločnosť zapísaná do obchodného registra, a to ani v prípade, že by z toho mali prospech iné osoby. Zákaz konkurencie však môže byť spoločenskou zmluvou aj vylúčený.

Oddiel 3

Právne vzťahy k tretím osobám

§ 85

Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.

Komentár k § 85

V tomto ustanovení je upravený štatutárny orgán verejnej obchodnej spoločnosti. Verejná obchodná spoločnosť je právnická osoba, ktorú môžu založiť tak fyzické, ako aj právnické osoby výlučne za účelom podnikania. Charakteristickou črtou tejto spoločnosti, ktorá patrí medzi osobné spoločnosti, je solidárne a neobmedzené ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti. Zákon nepredpisuje zriadenie orgánov spoločnosti, ako je to pri kapitálových spoločnostiach. Vyžaduje sa však osobná účasť spoločníka na činnosti spoločnosti. Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci štatutárom spoločnosti.

Ručenie spoločníka

§ 86

Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.

Komentár k § 86

Ručením vo verejnej obchodnej spoločnosti sa zaoberá zákon v tomto ustanovení. Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.

 

Ručenie spoločníkov zo zákona

Pre jeho vznik sa nevyžaduje písomné vyhlásenie ručiteľa. Povinnosť spoločníka ako ručiteľa má teda vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti, ktorým je verejná obchodná spoločnosť, sprievodnú povahu. Ručenie nastáva v tých prípadoch, ak si spoločnosť neplní nejaký záväzok voči tretej osobe. Veriteľ má možnosť v tomto prípade požadovať plnenie a uspokojenie svojich pohľadávok od všetkých spoločníkov alebo len od niektorých, a to v prípade, ak spoločnosť jeho plnenie neuspokojila. Každý jeden spoločník musí veriteľa uspokojiť v plnom rozsahu. Veriteľ nemusí vymáhať svoju pohľadávku ani v exekučnom a ani súdnom konaní.

§ 87

(1) Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.

(2) Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti.

Komentár k § 87

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá pristúpením ďalšieho spoločníka už do vzniknutej spoločnosti. Nový spoločník ručí za záväzky spoločnosti, ktoré existovali už pred jeho vstupom do spoločnosti. Má však zákonné práva žiadať poskytnutie náhrady za toto plnenie a náhradu nákladov, ktoré boli s tým spojené. Žiadať to môže od ostatných spoločníkov.

 

Ručenie po zániku účasti spoločníka

V prípade zániku účasti spoločníka ručí len za tie záväzky, ktoré vznikli pred jeho zánikom. Treba pripomenúť, že spoločenská zmluva môže stanoviť odlišné podmienky a zásady v súvislosti s pristúpením či zánikom účasti spoločníka.

Oddiel 4

Zrušenie a likvidácia spoločnosti

§ 88

(1) Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:

a) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné,

b) rozhodnutím súdu podľa § 90,

c) smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja ďalší spoločníci,

d) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,

e) vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

f) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,

g) doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka,

h) z ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve.

(2) Pri dôvodoch zrušenia spoločnosti uvedených v odseku 1 písm. a), c), d), e), f) a g) sa môžu zostávajúci spoločníci zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť trvá aj naďalej bez spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka. Takúto dohodu o zmene spoločenskej zmluvy je potrebné urobiť v lehote troch mesiacov od zrušenia spoločnosti, inak toto právo zaniká.

(3) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 1 písm. e), právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje. Ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane, aj ak bola právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitných zákonov.

(4) V prípade, ak spoločnosť, ktorá bola zrušená podľa odseku 1 písm. e), f) alebo g), dosiaľ nezanikla, môžu sa spoločníci za splnenia podmienok uvedených v odseku 3 dohodnúť zmenou spoločenskej zmluvy, že spoločnosť naďalej trvá.

Komentár k § 88

Zmena z roku 2001 sa snažila vyriešiť problém, keď jeden z dvoch spoločníkov zomrie a ďalší spoločník nevie, kto a kedy zdedí účasť vo verejnej obchodnej spoločnosti a či sa o ňu dedič (dedičia) vôbec prihlási. Preto sa zomretý spoločník nezaratúva do celkového počtu spoločníkov, ale v spoločnosti musia naďalej zostať aspoň dvaja ďalší spoločníci. Tiež sa zaviedol nový druh exekúcie na obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti. Súlad s ustanoveniami Exekučného poriadku sa dosiahol novelizáciou jeho ustanovení.

 

Dôvody zrušenia verejnej obchodnej spoločnosti

Odsek 1 tohto ustanovenia vymedzuje dôvody zrušenia verejnej obchodnej spoločnosti, nakoľko je to osobná spoločnosť a tieto dôvody súvisia predovšetkým s osobou spoločníka. Ostatné sú upravené v § 68, ktoré platia pre všetky obchodné spoločnosti.

 

Podanie výpovede

Spoločnosť sa zrušuje, ak spoločenská zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a jeden zo spoločníkov podal výpoveď najneskôr 6 mesiacov pred koncom kalendárneho roka. Platí to v prípade, že nie je iné dohodnuté v spoločenskej zmluve. To znamená, že spoločenská zmluva môže upravovať aj iný spôsob výpovede spoločníka, prípadne nemožnosť výpovede alebo výpoveď v dobe určitej. Uvedenú výpoveď v dobe neurčitej a šesť mesiacov pred ukončením kalendárneho roka spoločník môže dať a výpovedná doba trvá do konca kalendárneho roka, následne dochádza k jej zrušeniu spôsobom podľa tohto zákona. Zároveň existuje možnosť ako predísť zániku spoločnosti. Pozri znenie odseku 2.

 

Zrušenie rozhodnutím súdu

Spoločnosť sa zrušuje aj rozhodnutím súdu spôsobom podľa § 90 na návrh jedného zo spoločníkov a rozhodnutím súdu. Uvedené zrušenie je možné, ak niektorý zo spoločníkov porušil pravidlá spoločenskej zmluvy. V uvedenom prípade neprichádza do úvahy dohoda o ďalšom trvaní spoločnosti.

Spoločnosť môže byť zrušená smrťou jedného zo spoločníkov. V spoločenskej zmluve môže byť upravené, že dedič sa stane nastupujúcim spoločníkom a preberie jeho zodpovednosť, práva a povinnosti za zomrelého spoločníka. Dedič sa v tomto prípade musí prihlásiť (pozri § 91) a zároveň musí byť splnená podmienka minimálne dvoch ďalších spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti. Nevyhnutná je dohoda o ďalšom trvaní spoločnosti.

 

Zrušenie zánikom PO

Spoločnosť je zrušená aj zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom tejto spoločnosti. V tomto prípade sa nedá uplatniť možnosť právneho nástupcu ako v prípade smrti spoločníka. No aj tu platí možnosť dohody o trvaní spoločnosti za splnenia určitých podmienok. Spoločnosť je zrušená aj z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov spoločnosti, alebo ak bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že spoločnosť nedisponuje dostatočným majetkom. Nakoľko spoločníci ručia celým svojim majetkom, je sťažené ich postavenie tým, že jeden z nich majetkom nedisponuje a dostal sa do štádia platobnej neschopnosti. Okrem toho je sťažené postavenie veriteľov spoločnosti a nielen spoločníkov. Aj tu je možná dohoda po splnení podmienok. Spoločnosť sa zrušuje aj v prípade, ak niektorý zo spoločníkov bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo bola jeho spôsobilosť obmedzená. O uvedenom rozhodol súd v občianskom súdnom konaní. Ostatní spoločníci môžu uzatvoriť dohodu o ďalšom trvaní, netreba však zabudnúť na splnenie podmienok dohody. Spoločnosť sa zruší doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka. Uvedené súvisí s ručením spoločníkov svojim majetkom v spoločnosti. Táto platobná neschopnosť je upravená exekučným poriadkom. Nakoniec môže byť spoločnosť zrušená aj z iného dôvodu, ktorý je vymedzený v spoločenskej zmluve.

Ako sme už uviedli, pri zrušení spoločnosti jedným z dôvodov, ktoré sme uviedli, je možná aj ďalšia dohoda o trvaní spoločnosti.

 

Podmienky uzavretia dohody

Odsek 2 upravuje podmienky uzavretia tejto dohody. Dohode predchádza zmena spoločenskej zmluvy s tým, že spoločnosť naďalej trvá. Uvedená dohoda v spoločenskej zmluve musí byť vykonaná v lehote troch mesiacov od zrušenia spoločnosti. Ak lehota nebude dodržaná, právo na dohodu zaniká a spoločnosť vstúpi do likvidácie aj s jej majetkom. Dohoda je však možná len pri niektorých dôvodoch zrušenia spoločnosti. Pozri odsek 1. Najdôležitejšou podmienkou dohody však zostáva, že v spoločnosti musia byť minimálne dvaja spoločníci.

 

Zákonné obnovenie účasti spoločníka

Znenie odseku 3 dáva možnosť zákonného obnovenia účasti spoločníka v spoločnosti. Ide o prípad, ak bol konkurz na majetok spoločníka rozhodnutím súdu zrušený a platí to aj v prípade, ak bola zastavená exekúcia na majetok spoločníka rozhodnutím súdu. V prípade, že spoločnosť vyplatila spoločníkovi vyrovnací podiel, existuje zákonný nárok na vrátenie podielu.

 

Trvanie spoločnosti

Aj znenie odseku 4 dáva možnosť pri zmene spoločenskej zmluvy, že spoločnosť aj naďalej trvá. Zároveň musia byť splnené podmienky podľa predošlého odseku 3. Platí, že dohoda o ďalšom trvaní musí byť uzatvorená v období pred zánikom spoločnosti, to znamená pred výmazom spoločnosti z obchodného registra v ktoromkoľvek štádiu likvidácie spoločnosti.

§ 88a

(1) Ak nastanú dôvody zrušenia spoločnosti podľa § 88 ods. 1 písm. a), c), d), e), f) a g) pri jednom spoločníkovi alebo pri viacerých spoločníkoch a ak v spoločnosti zostáva iba jeden spoločník, môže sa tento spoločník rozhodnúť, že prevezme ako právny nástupca imanie zrušenej spoločnosti bez jej likvidácie. Prevziať imanie môže iba osoba zapísaná v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

(2) Rozhodnutie musí spoločník urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď nastal dôvod podľa odseku 1, inak toto právo zaniká a zrušená spoločnosť vstupuje do likvidácie. Rozhodnutie spoločníka podľa odseku 1 musí mať písomnú formu s osvedčeným podpisom.

(3) Ak je spoločníkom spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie, vyžaduje sa na rozhodnutie podľa odseku 1 súhlas valného zhromaždenia. Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o čas ustanovený týmto zákonom alebo určený spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia.

(4) Účinky prevzatia imania spoločnosti spoločníkom nastávajú zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra prechádzajú na spoločníka aj práva a povinnosti zaniknutej spoločnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

(5) Do obchodného registra sa zapisuje

a) pri zanikajúcej spoločnosti údaj o tom, že imanie spoločnosti prevzal spoločník, s uvedením jeho obchodného mena, sídla a identifikačného čísla alebo mena, bydliska a rodného čísla,

b) pri spoločníkovi, ktorý prevzal imanie spoločnosti, údaj o tom, že prevzal imanie spoločnosti, s uvedením jej obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, iba ak je zapísaný v obchodnom registri.

(6) Návrh na zápis do obchodného registra podáva spoločník. Ak je spoločník, ktorý prevzal imanie spoločnosti, zapísaný v obchodnom registri, vykonajú sa zápisy podľa odseku 5 k tomu istému dňu.

Komentár k § 88a

V prípade jednoosobovej verejnej obchodnej spoločnosti nie je účelné vždy vykonávať likvidáciu spoločnosti pod súdnym dozorom.

 

Len jeden spoločník

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá situáciou, že v spoločnosti zostane len jeden spoločník, čiže ide o spoločnosť jednoosobovú. Ak nastanú dôvody, že v spoločnosti zostane len jeden spoločník, je na jeho rozhodnutí, že prevezme imanie zrušenej spoločnosti bez likvidácie ako jediný právny nástupca. Likvidácia tejto spoločnosti by nemala žiadny účel.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 17. 7. 2022 pozitívne vymedzil právny nástupca pri prevzatí imania jediným spoločníkom. Ide o doplnenie vyvolané aplikačnou praxou. To znamená, že prevziať imanie môže iba osoba zapísaná v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Lehota na rozhodnutie

Uvedené rozhodnutie musí vykonať spoločník v lehote jedného mesiaca odvtedy, ako nastal dôvod jednoosobovej spoločnosti. Ak to neurobí v tejto lehote, právo spoločníka ako právneho nástupcu zaniká zo zákona na prebratie imania a spoločnosť sa zruší a nastane likvidácia. Rozhodnutie, ak ho spoločník urobí, musí byť v zásade v písomnej forme a jeho podpis na rozhodnutí musí byť úradne overený notárom alebo obcou.

 

Rozhodnutie valného zhromaždenia

V niektorých prípadoch sa vyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia na prebratie imania, ide o prípad, ak je zostávajúcim spoločníkom kapitálová spoločnosť (s.r.o., jednoduchá spoločnosť na akcie, a.s.). Lehota sa predlžuje zo zákona o čas ustanovený spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia.

 

Prebratie imania

Odsek 4 stanovuje, že ak dôjde k prebratiu imania, tak účinky nastávajú zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis podáva preberajúci spoločník v lehote do 30 dní od rozhodnutia. Zápisom spoločník preberá všetky práva a povinnosti súvisiace so spoločnosťou, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych vzťahov.

Po prevzatí imania verejnej obchodnej spoločnosti je preberajúci spoločník povinný podať návrh na zápis do obchodného registra do 30 dní od rozhodnutia o prevzatí imania. Účinky prevzatia imania spoločnosti spoločníkom nastávajú až dňom zápisu do obchodného registra.

 

Náležitosti pri zápise do obchodného registra

Obchodný zákonník uvádza v znení odseku 5, ktoré náležitosti sa pri prevzatí imania spoločnosti spoločníkom zapisujú do obchodného registra. To znamená, že do obchodného registra sa zapisuje pri zanikajúcej spoločnosti údaj o tom, že imanie spoločnosti prevzal spoločník, s uvedením jeho obchodného mena, sídla a identifikačného čísla alebo mena, bydliska a rodného čísla a pri spoločníkovi, ktorý prevzal imanie spoločnosti, údaj o tom, že prevzal imanie spoločnosti, s uvedením jej obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, iba ak je zapísaný v obchodnom registri.

 

Vykonanie zápisu

V prípade, že spoločník, ktorý prebral imanie, je v obchodnom registri už zapísaný, zápisy pri zanikajúcej spoločnosti a preberajúcom spoločníkovi sa vykonajú k tomu istému dňu. Návrh na zápis musí mať priložené aj povinné listiny, ktoré sa následne ukladajú do zbierky listín. Pozri vyhlášku k obchodnému registru.

§ 89

V prípadoch uvedených v § 88 ods. 2 a § 88a vzniká bývalému spoločníkovi alebo jeho dedičovi, prípadne právnemu nástupcovi voči spoločnosti nárok na vyrovnací podiel. Tento podiel sa vypočíta obdobne ako podiel na likvidačnom zostatku (§ 92).

Komentár k § 89

Podľa znenia tohto ustanovenia vzniká právo na vyrovnací podiel v situáciách, ktoré vymedzuje toto znenie. Týka sa to bývalého spoločníka, dediča, právneho nástupcu. Vyrovnací podiel sa vypočíta podľa podmienok v spoločenskej zmluve alebo podobne ako likvidačný zostatok. To znamená, že vyrovnaní podiel sa vypočíta na základe riadnej individuálne účtovnej závierky (upravená zákonom o účtovníctve). Ide o závierku za predchádzajúce účtovné obdobie. Základ tvorí čisté obchodné imanie. Následne dochádza k rozdeleniu podľa vkladov spoločníkov a potom rovnakým dielom medzi spoločníkov.

§ 90

Ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu, môže súd na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť.

Komentár k § 90

Spoločnosť podľa tohto ustanovenia môže byť zrušená v prípade, že došlo k závažnému porušeniu spoločenskej zmluvy niektorým zo spoločníkov. Spoločnosť je zrušená súdom, pričom návrh podáva niektorý zo spoločníkov. Porušenie zmluvy je vymedzené v § 345. V prípade, že by sa podstatné a závažné porušenie zmluvy nepreukázalo, súd spoločnosť zrušiť nemusí, čiže nemá povinnosť ju zrušiť. Návrh na zrušenie spoločnosti môže byť aj zamietnutá súdom, ktorý má potvrdené, že zrušenie by bolo neúčelné a ostatní spoločníci s tým nesúhlasia. Na zrušenie spoločnosti je príslušný registrový súd v obvode zapísania spoločnosti do obchodného registra.

§ 91

Smrť spoločníka

(1) Ak smrťou spoločníka nezaniká spoločnosť, môže sa dedič prihlásiť o svoju účasť v spoločnosti do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením vstupuje dedič do práv a povinností zomretého spoločníka ku dňu jeho smrti. Prihlásenie musí byť písomné a podpis dediča musí byť úradne overený.

(2) Dedič, ktorý sa neprihlásil o účasť v spoločnosti, má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 89.

(3) Ak podiel zomretého spoločníka zdedí viac dedičov, platia primerane ustanovenia odsekov 1 a 2 s tým, že práva tam uvedené má každý z dedičov a týkajú sa iba jeho účasti. Podiel zomretého spoločníka sa rozdelí medzi dedičov v pomere, v akom sa podieľajú na dedičstve. Tým dedičom, ktorí sa neprihlásia o účasť v spoločnosti, sa vyplatí časť vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorá im pripadla v rámci dedičstva. Dedičia, ktorí sa k účasti prihlásia, sa stávajú spoločníkmi. Ich podiel je určený výškou časti vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorý im pripadol v rámci dedičstva.

Komentár k § 91

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje situáciu, ak dôjde k smrti spoločníka. Zákon stanovuje zásadu, že smrťou jedného zo spoločníkov v zásade verejná obchodná spoločnosť nezaniká, aj keď vzniká dôvod k zrušeniu spoločnosti. Je však možnosť využiť zákonný predpoklad, že sa o účasť prihlási dedič. Aj v tomto prípade však platí zásada, že v spoločnosti sú minimálne dvaja spoločníci.

 

Podmienky v spoločenskej zmluve

Všetky podmienky v prípade smrti spoločníka môžu byť upravené v znení spoločenskej zmluvy. Po ukončení dedičského konania má dedič alebo dedičia právo prihlásiť sa o účasť v spoločnosti v zákonom stanovenej lehote, ak je uvedená možnosť v zmluve upravená. Zákon určil lehotu jedného mesiaca od ukončenia dedičského konania. Uvedeným právom dedič na seba preberá zodpovednosť za spoločníka a zo zákona získava práva a povinnosti od smrti spoločníka.

 

Spôsob prihlásenia

Zákon v odseku 1 stanovuje spôsob prihlásenia sa o účasť v spoločnosti. V zásade platí, že prihlásenie musí vykonať písomným spôsobom s úradne overeným podpisom. Podpis overuje buď notár alebo obec podľa príslušného právneho predpisu. V prípade, že je po zomretom spoločníkovi viac dedičov, uplatňuje sa rovnaký spôsob prihlásenia sa o účasť alebo v prípade neprihlásenia, vyplatenie vyrovnacieho podielu medzi dedičov v takom pomere, v akom dedili.

Neprihlásenie sa do dedičského konania

Znenie odseku 2 upravuje možnosť, ak sa dedič v stanovenej jednomesačnej lehote od ukončenia dedičského konania o účasť v spoločnosti neprihlási. V tomto prípade má nárok a právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Aj v prípade, že sa dedič neprihlásil, môže spoločenská zmluva verejnej obchodnej spoločnosti upravovať, že spoločnosť sa na základe dohody nezruší a pokračuje vo svojej činnosti. Týmto dôjde k zmene spoločenskej zmluvy. Ak k dohode nedôjde, spoločnosť sa následne zruší a vstúpi do likvidácie. Zároveň treba upozorniť, že ak spoločenská zmluva upravuje, že po zomretom spoločníkovi jeho funkciu nemôže prebrať dedič, tak platí jeho nárok na vyrovnací podiel.

 

Viacero dedičov

V prípade viacerých dedičov zákon neopomenul aj situáciu, že niektorí z dedičov sa neprihlásia o účasť. V tom prípade sa im vyplatí pomerná časť vyrovnacieho podielu. Dedičia, ktorí sa o účasť prihlásili v zákonom stanovenej lehote, sa následne stávajú spoločníkmi v spoločnosti. Podiel týchto spoločníkov sa určí výškou časti vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorý im pripadol v rámci dedičstva.

Dedičské konanie je upravené zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

§ 92

Vyrovnanie spoločníkov

(1) Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom.

(2) Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov, podieľajú sa na ňom spoločníci v pomere k ich výške.

(3) Spoločenská zmluva môže upraviť rozdelenie likvidačného zostatku inak.

Komentár k § 92

Vyrovnaním spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti sa zaoberá toto ustanovenie zákona. Znenie sa týka predovšetkým likvidačného zostatku medzi spoločníkov po zániku spoločnosti s likvidáciou. Znenie tohto ustanovenia však neplatí v prípade, že spoločenská zmluva spoločnosti upravuje prípad rozdelenia likvidačného zostatku po ukončení likvidácie spoločnosti.

Na podiel z likvidačného zostatku po likvidácii spoločnosti majú všetci spoločníci zo zákona. Zostatok sa rozdelí v prvom rade podľa pomeru a výšky vkladov jednotlivých spoločníkov a zvyšok sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom. Môže však nastať aj situácia, že likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov spoločníkov. V tom prípade sa rozdelí v pomere a výške medzi všetkých.

DIEL III

KOMANDITNÁ SPOLOČNOSŤ

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 93

(1) Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).

(2) Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť primerane ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistov ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným.

(3) Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou, najmenej však vo výške 250 eur. Vklad je povinný splatiť v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po vzniku spoločnosti, prípadne po vzniku svojej účasti v spoločnosti. Spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich vklady.

Komentár k § 93

Uvedené ustanovenie je prvým ustanovením v základných ustanovenia, ktoré sa týkajú komanditnej spoločnosti. Aj komanditná spoločnosť patrí medzi osobné spoločnosti a má niektoré znaky kapitálovej spoločnosti, ktoré vyplývajú z rôzneho právneho postavenia dvoch skupín spoločníkov, a to komandistov a komplementárov.

 

Spoločnosť musí maž dvoch členov minimálne

Dá sa povedať, že právna úprava je podobná ako pri verejnej obchodnej spoločnosti. Aj v tomto prípade platí zásada, že spoločnosť musí mať minimálne dvoch členov – spoločníkov (jeden komandista a jeden komplementár). Komanditná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania, tak ako pri verejnej obchodnej spoločnosti. Aj komanditnú spoločnosť môžu založiť fyzické či právnické osoby. Je to spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu – komanditisti a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom – komplementári. Môžeme si zadefinovať pojmy komandista a komplementár, ale dá sa povedať, že hlavným rozdielom medzi nimi je ich právne postavenie v spoločnosti.

Komandista

Jeden alebo viac spoločníkov, ktorí ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Komandista nie je oprávnený k obchodnému vedeniu spoločnosti. Má právo kontroly, nahliadnutia do účtovných kníh a účtovných dokladov. Komandista nie je povinný na osobnú účasť spoločnosti, preto so zánikom jeho členstva nie je spojené zrušenie spoločnosti. Na komandistov a ich právne postavenia sa vzťahujú ustanovenia upravujúce spoločnosť, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným. Komandista má zákonnú vkladovú povinnosť. Čo sa týka ručenia, ručia len do výšky ich vkladu, ktorý bol zapísaný v obchodnom registri.

 

Komplementár

Jeden alebo viac spoločníkov, ktorí ručia veriteľom spoločnosti celým svojím majetkom. Komplementári sami zabezpečujú obchodné vedenie spoločnosti (štatutárny orgán). Ak zanikne účasť komplementárov, môže sa meniť na spoločnosť s ručením obmedzeným. Komplementár nemá zo zákona vkladovú povinnosť a v prípade ručenia, vždy ručia celým svojim majetkom.

Pokiaľ spoločenská zmluva nestanovuje inak, všetci spoločníci (komplementári i komandisti) majú pri riešení ostatných záležitostí, okrem obchodného vedenia spoločnosti, rovnaké postavenie, rozhodujú väčšinou hlasov. Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas.

Komanditista je spoločníkom komanditnej spoločnosti, ktorého účasť v spoločnosti je podmienená vložením vkladu [viď ustanovenie § 94 písm. e)]. Úprava do roku 2002 neurčovala spodnú hranicu vkladu a preto vznikali spory o tom, či vklad komanditistu musí mať takú hodnotu, ako je určená pre spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo je možná aj nižšia hodnota. Uvedená úprava odstránila uvedenú nejasnosť.

 

Povinnosti komandistu

Znenie odseku 3 tohto ustanovenia sa zoberá osobou komandistu v komandistnej spoločnosti a zároveň sú vymedzené niektoré jeho povinnosti. Aj táto spoločnosť musí mať založenú pri založení spoločenskú zmluvu, v ktorej je stanovená výška vkladu komandistu do spoločnosti. Zákon však stanovuje minimálnu výšku, a to 250 eur. V spoločenskej zmluve musí byť ďalej vymedzené, v akej lehote má komandista tento vklad povinnosť splatiť. Ak lehota v spoločenskej zmluve stanovená nie je, platí zásada, že vklad musí komandista vložiť do spoločnosti bez zbytočného odkladu ihneď po vzniku spoločnosti, prípadne po účasti v spoločnosti. Zároveň tento odsek vymedzuje, že spoločnosť za žiadnych okolností nemôže komandistom vrátiť ich vklady.

 

Výnimka v prípade ručenia

Ustanovenie odseku 3 zákona vymedzuje i výnimku v prípade ručenia, a to u komandistu. V prípade, ak obchodné meno spoločnosti obsahuje jeho meno, tak tento komanditista ručí za záväzky spoločnosti tak ako komplementár, to znamená celým svojím majetkom. Platí to aj v prípade, ak uzavrel zmluvy v mene spoločnosti bez splnomocnenia, čím prekročil rozsah svojho oprávnenia. V tomto prípade ručí za záväzky z týchto zmlúv.

Po novele zákonom č. 87/2015 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 3 v tom zmysle, že spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich vklady. Upresnilo sa výslovne, že zákaz vrátenia vkladu sa týka komanditistov.

§ 94

Spoločenská zmluva musí obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,

c) predmet podnikania,

d) určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti; pri osobách, ktoré sú komplementármi, sa uvádza aj rodné číslo fyzickej osoby alebo identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

e) výšku vkladu každého komanditistu.

Komentár k § 94

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy komanditnej spoločnosti. Ako sme už uviedli vyššie, pri založení tejto spoločnosti musí byť spísaná spoločenská zmluva, v ktorej môžu byť okrem základných prvkov aj nepovinné náležitosti, na ktorých sa členovia spoločnosti dohodli.

 

Spoločenská zmluva

Spoločenskou zmluvou sa zakladá komanditná spoločnosť. Spoločenskú zmluvu, tak ako pri verejnej obchodnej spoločnosti, musia podpísať všetci členovia spoločnosti, a to komandisti a komplementári. Všetky podpisy musia byť úradne overené podľa príslušného právneho predpisu. Medzi povinné a základné náležitosti spoločenskej zmluvy patria: obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, predmet podnikania, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti. V prípade komplementárov sa uvádza aj rodné číslo fyzickej osoby alebo identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené. V prípade zahraničnej osoby sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy je aj výška vkladu každého komanditistu a lehota splatenia do spoločnosti.

 

Náležitosti spoločenskej zmluvy

Napriek minimálnym zákonným požiadavkám na obsah spoločenskej zmluvy, by mali spoločníci vo vlastnom záujme zvážiť riešenie ďalších skutočností v spoločenskej zmluve, a to

–   určenie počtu hlasov na spoločníkov. Ak táto problematika nie je riešená v spoločenskej zmluve, tak v záležitostiach okrem obchodného vedenia rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov,

–   určenie, že na prevod podielu komanditistu nie je potrebný súhlas ostatných spoločníkov,

–   zákaz konkurencie, úprava zákazu konkurencie pre komanditistu,

–   delenie zisku, ak v spoločenskej zmluve nebude upravená deľba zisku, zisk sa delí rovným dielom na polovicu, na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom. Ďalej si rozdelia komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov,

–   konanie komplementárov ako štatutárnych orgánov,

–   rozdelenie likvidačného zostatku.

 

Zápis do obchodného registra

Komanditná spoločnosť vzniká zápisom do Obchodného registra. Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci a ich podpisy musia byť úradne overené.

Ochrana veriteľov komanditnej spoločnosti si vyžaduje, aby údaje o mene, resp. názve boli doplnené informáciami o rodnom čísle alebo identifikačnom čísle právnickej osoby komplementára. V prípade zahraničnej fyzickej osoby je postačujúcim údajom dátum jej narodenia, ak podľa práva štátu, ktorého je štátnym občanom, sa rodné číslo neprideľuje.

§ 95

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“, postačí však skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár.

Komentár k § 95

Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko a môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

 

Práva k obchodnému menu

Systematicky ich zaraďujeme medzi práva priemyselného vlastníctva. Ochranou tohto inštitútu sa právne úpravy zaoberali takpovediac od jeho vzniku. Treba uviesť, že pojmu obchodné meno predchádzal historicky zaužívanejší pojem „firma“, ktorý v sebe zhŕňal všetky prvky obchodného mena, ako ho poznáme dnes. Firma, teda označenie, pod ktorým obchodníci prevádzkovali svoju činnosť.

 

Zásady tvorby obchodného mena

V obchodno-právnej teórii sa pre tvorbu obchodného mena vytvorilo niekoľko princípov, ktoré obchodné meno charakterizujú a pred inými označeniami mu určujú isté výnimočné postavenie. Ide o nasledovné zásady: zásada nezameniteľnosti: obchodné meno nesmie byť príliš všeobecné, nesmie byť zameniteľné nielen v písanej forme, ale aj foneticky, prípadne iným spôsobom umožňujúcim zameniteľnosť v hospodárskej súťaži, zásada pravdivosti: obchodné meno musí poskytovať pravdivý obraz o podnikateľskom subjekte, ktorý je jeho nositeľom. K tomu slúžia princípy tvorby mena – meno, fantazijné či zmiešané), ktoré majú podnikateľa charakterizovať a podať aspoň približný obraz o druhu podniku a jeho forme. Pravdivosť obchodného mena sa odráža aj v povinnosti v prípade fyzických osôb používať svoje meno a priezvisko v nezmenenej forme bez zavádzajúcich doplnkov a v prípade právnických osôb povinnosť používať dodatok obchodného mena, označujúci formu obchodnej spoločnosti, resp. družstva. Taktiež povinnosť používať dodatok ako „v likvidácii“ alebo „v konkurze“ spoločnosťami postihnutými týmito skutočnosťami, je možné považovať za princíp pravdivosti obchodného mena, zásada úplnosti: zásadou úplnosti rozumieme povinnosť uvádzať obchodné meno tak, ako to vyžaduje zákon, teda v jeho úplnej a nedeformovanej podobe, zásada jednotnosti: každý subjekt je oprávnený mať len jedno obchodné meno, výlučné a nezameniteľné s menami iných subjektov. Obchodné meno je potrebné používať v tej istej forme, ako je zapísané v obchodnom registri.

 

Obchodné meno obchodných spoločností

Je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť dodatok v súlade s jej právnou formou. Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.

 

Obchodné meno komanditnej spoločnosti

Musí podľa znenia tohto ustanovenia obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“. Zákon však vymedzuje, že postačuje aj skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“ V prípade, že obchodné meno spoločnosti obsahuje meno komanditistu, tak pre neho vyplýva povinnosť ručiť za záväzky spoločnosti ako komplementár.

§ 96

Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci.

Komentár k § 96

Znenie tohto ustanovenia stanovuje a vymedzuje návrh na zápis do obchodného registra. Komanditná spoločnosť, podobne ako verejná obchodná spoločnosť, vzniká priamym zápisom do obchodného registra. Návrh na tento zápis podávajú všetci členovia spoločnosti s úradne overeným podpismi všetkých členov. Platí zásada, že návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podaný do 90 dní od založenia spoločnosti, až potom získava právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony. Spoločnosť vznikne len týmto zápisom v obchodnom registri.

 

K návrhu na zápis sa prikladajú prílohy a listiny

Tieto vymedzuje znenie vyhlášky č. 25/2004 Z. z. a poplatok, ktorý vymedzuje zákon o súdnych poplatkoch. Návrh na zápis, tak ako v iných prípadoch, sa podáva elektronicky na tlačive, ktoré je dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Listiny sa následne ukladajú do zbierky listín.

 

Prílohy

Patrí k ním kolková známka, splnomocnenie v prípade, ak niektorý zo spoločníkov má zastúpenie, listina preukazujúca vlastnícke právo k nehnuteľnosti, kde bude mať spoločnosť sídlo, alebo užívacie právo, či súhlas vlastníka nehnuteľnosti, pri zahraničnej osobe povolenie na pobyt, spoločenská zmluva, listina preukazujúca podnikateľské oprávnenie, vyhlásenie správcu vkladu.

Oddiel 2

Práva a povinnosti spoločníkov

§ 97

(1) Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári.

(2) V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak.

(3) Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

(4) Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod podielu komanditistu na inú osobu sa nevyžaduje súhlas ostatných spoločníkov. Ustanovenia § 115 ods. 1 až 5 platia obdobne.

(5) Na oprávnenie spoločníka uplatniť v mene spoločnosti právo na splatenie vkladu alebo právo na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom, sa použije ustanovenie § 81a.

Komentár k § 97

Oddiel 2 upravuje práva a povinnosti spoločníkov komanditnej spoločnosti.

Odstránila sa prekážka, aby štatutárny orgán komanditnej spoločnosti a súčasne komplementár, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť vo veciach priamo sa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti pokračovať. Na základe podaného návrhu sa konajúci spoločník (komanditista alebo komplementár) stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na začatie konania alebo iné obštrukcie zo strany dotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú do úvahy.

 

Obchodné vedenie

Podľa odseku 1 sú obchodným vedením spoločnosti poverení a oprávnení iba komplementári. Ku kompetenciám pri obchodnom vedení patrí rozhodovanie o záležitostiach spoločnosti smerom dovnútra spoločnosti, ktoré súvisia s bežnou prevádzkou a činnosťou tejto spoločnosti, rozhodovanie o organizačných, obchodných a finančných otázkach spoločnosti. Aj v súvislosti voči tretím osobám a v mene spoločnosti sú oprávnení iba komplementári. Komplementári sú považovaní za štatutárny orgán spoločnosti. Každý komplementár koná za spoločnosť samostatne.

Spoločné podieľanie sa na kompetenciách

Znenie odseku 2 stanovuje, že vo všetkých ostatných kompetenciách sa komandisti a komplementári podieľajú spoločne, a to väčšinou hlasov. Týka sa to aj vedenia spoločnosti, ktoré však nie sú obchodným vedením. Platí však, že v spoločenskej zmluve môže byť stanovené inak, prípadne vymedzené, čo považujú za obchodné vedenie. Zmluva môže upravovať aj počet hlasov spoločníkov.

 

Hlasovanie

Zaoberá sa ním znenie odseku 3. Platí, že pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov, iné kritéria a spôsob hlasovania. V praxi sa stretávame najmä s tým spôsobom, že hlasovanie je ovplyvnené výškou vkladov a v takom pomere, ako boli splatené.

 

Zmena spoločenskej zmluvy

Ďalší odsek 4 vymedzuje možnosť zmeny spoločenskej zmluvy. Platí však, že s uvedenou zmenou musia súhlasiť všetci členovia a podpísať návrh na zmenu overeným podpisom. Zmena sa vykoná v obchodnom registri. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod podielu komanditistu na inú osobu sa nevyžaduje súhlas ostatných spoločníkov. V roku 2013 došlo v tomto odseku k zmene, ktorá mala ambíciu odstrániť výkladové nejasnosti, ktoré sa prejavili po novelizácii Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 246/2012 Z. z. Pri prevode obchodného podielu komanditistu v komanditnej spoločnosti je vylúčená aplikácia ustanovení § 115 ods. 5 až 10. Pri hlasovaní o zmene spoločenskej zmluvy majú všetci členovia rovnaké práva. Pri prevode podielu pôjde o písomnú formu zmluvy, môže ísť o odplatný i bezodplatný prevod obchodného podielu, nadobúdateľ musí v zmluve vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti a podpisy zmluvných strán sa musia úradne osvedčiť.

V prípade uplatnenia nárokov spoločnosti na splatenie vkladov prípadne na náhradu škody voči spoločníkovi, ktorý nesplnil vkladovú povinnosť, sa vzťahuje znenie § 81a (úprava verejnej obchodnej spoločnosti).

§ 98

Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.

Komentár k § 98

V znení tohto ustanovenia sú vymedzené práva komandistu ako člena komanditnej spoločnosti. Komandista alebo viacerí komandisti majú zo zákona právo nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov, ktoré sa týkajú spoločnosti. Okrem nahliadania má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky (pozri zákon o účtovníctve). Ako sme už uviedli vyššie, komandisti nemajú právo na obchodné vedenie spoločnosti, len na určité oprávnenia, ktoré s vedením súvisia. Komandista v tomto prípade nemá postavenie ako obchodná spoločnosť, ale sú tu prvky kapitálovej spoločnosti. Zo zákona má komanditista slabú pozíciu pri ovplyvňovaní chodu spoločnosti, čo súvisí s touto kapitálovou a nie osobnou účasťou. Komandista sa podieľa svojim hlasom a súhlasom na zmene spoločenskej zmluvy spoločnosti. Ostatné práva sú určené v spoločenskej zmluve.

§ 99

Zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Komentár k § 99

Zákaz konkurencie je upravený v tomto ustanovení a platí aj v prípade komanditnej spoločnosti. Zákaz konkurencie zo zákona neplatí pre komandistu, ale len pre komplmentára, nakoľko komandista nemá tie isté práva ako komplementár. Spoločenská zmluva však môže obsahovať aj inú úpravu. Čo sa týka komplementára, uplatňuje sa úprava ako vo verejnej obchodnej spoločnosti. Tiež platí, že spoločenská zmluva môže upravovať aj zákaz konkurencie u komplementárov a tiež sa nemusí v tomto prípade na nich vzťahovať. Platí však podmienka úpravy v spoločenskej zmluve.

§ 100

(1) Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.

(2) Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.

Komentár k § 100

K právam a povinnostiam v poslednom rade patria aj práva na rozdelenie zisku. Zisk sa rozdeľuje takým spôsobom, ako sa spoločníci dohodli. V prípade ak spoločenská zmluva neupraví rozdelenie zisku inak, platí, že pomer medzi komplementármi a komanditistami je rovnaký, zisk sa delí na polovicu medzi komplementárov a komanditistov, polovica zisku určená komplementárom sa medzi nich delí rovným dielom, polovica zisku určená komanditistom sa delí podľa výšky ich splatených vkladov. V inom prípade upravuje rozdelenie zisku spoločenská zmluva a musia s tým súhlasiť všetci spoločníci spoločnosti.

Oddiel 3

Právne vzťahy k tretím osobám

§ 101

(1) Štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne.

(2) Komanditista ručí za záväzky zo zmlúv, ktoré v mene spoločnosti uzavrel bez splnomocnenia, v rovnakom rozsahu ako komplementár.

Komentár k § 101

Ďalším oddielom sú právne vzťahy komanditnej spoločnosti (jeho spoločníkov) k tretím osobám. Do tohto oddielu patrí len toto ustanovenie. Ako sme už spomenuli, komplementári sú štatutárnym orgánom spoločnosti, pretože v ich kompetencii je obchodné vedenie spoločnosti. Štatutárne orgány komanditnej spoločnosti vykonávajú navonok jej vôľu a ich úkony sú úkonmi tejto právnickej osoby.

 

Výkon právnych úkonov

Komplementár robí všetky právne úkony v prospech spoločnosti, a to aj s tretími osobami. Každý komplementár koná sám a samostatne, pokiaľ nie je inak vymedzené v spoločenskej zmluve. Ak ich je viac, tak v spoločenskej zmluve môže byť upravené, že sú komplementári poverení spoločne viacerí.

 

Zodpovednosť za záväzky a zmluvy

V kompetencii komandistu je zodpovednosť za záväzky a zmluvy, ktoré uzatvoril mimo svojich kompetencii bez splnomocnenia a zároveň za ne ručí celým svojim majetkom. To znamená, že komandista prekročil svoje oprávnenia zo zákona. Nikdy nemôže riešiť obchodne vedenie spoločnosti a nemôže to byť vymedzené ani v spoločenskej zmluve. Jedna výnimka je, ak je splnomocnený na základe plnomocenstva.

Oddiel 4

Zrušenie a likvidácia spoločnosti

§ 102

(1) Smrť komanditistu alebo strata alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony alebo vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosť sa nezrušuje ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom.

(2) Pri vyhlásení konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnutí návrhu na jeho vyhlásenie pre nedostatok majetku zaniká účasť komanditistu a jeho nárok na vyrovnací podiel sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.

Komentár k 102

Nasledujúci oddiel sa zaoberá zrušením a likvidáciou spoločnosti. Na zrušenie a likvidáciu spoločnosti sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú zrušenie obchodných spoločností a verejnej obchodnej spoločnosti.

 

Smrť a zánik komandistu

Odsek 1 upravuje smrť komandistu, či zánik právnickej osoby, ktorá je komandistom. Smrť komanditistu, strata alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony alebo vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosť sa nezrušuje ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom.

 

Smrť

Zákon stanovuje, že za žiadnych okolností nie je dôvodom na zrušenie komanditnej spoločnosti smrť komandistu, jeho strata spôsobilosti na právne úkony, jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vyhlásenie konkurzu na majetok komandistu, zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a ani zánik právnickej osoby, ktorá je komandistom v tejto spoločnosti. Je tomu tak hlavne preto, že komandista v tejto spoločnosti nemá postavenie štatutárneho orgánu a nemá v kompetencii obchodné vedenie spoločnosti. Tiež je to preto, že nemajú osobné postavenie v spoločnosti. Čo sa týka podielu, uplatňujú sa ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade jeho smrti sa podiel dedí, ak spoločenská zmluva neobsahuje inú dohodu. Dedič, môže svoju účasť v spoločnosti zrušiť prostredníctvom súdu, kde sa domáha uvedeného, a to v prípade, ak nechce alebo nemôže byť z istých dôvodov spoločníkom v tejto spoločnosti.

 

Strata spôsobilosti

Ak komandista stratí spôsobilosť na právne úkony, vo všetkých veciach ho zastupuje zástupca, ktorý ak nemá záujem o účasť v spoločnosti, má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. V prípade zániku právnickej osoby, ktorá je komandistom a má nástupcu, prechádza účasť na právneho nástupcu a v prípade zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu s likvidáciou, komandista má zákonný nárok, aby mu bol vyplatený vyrovnací podiel. V každom prípade musí byť uplatnená zásada, a to, že v komanditnej spoločnosti zostane minimálne jeden komandista, a to v hociktorom z vymenovaných príkladov. Ak je na komandistu uvalená exekúcia, aj v tomto prípade sa uplatňujú ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak je nakoniec na majetok komandistu v spoločnosti vyhlásený konkurz, prípadne že návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, funkcia komandistu zaniká a jeho obchodný podiel sa stáva súčasťou konkurzu.

§ 103

Ak zanikne účasť všetkých komanditistov, môžu sa komplementári dohodnúť, že sa komanditná spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť. Ustanovenie § 69 tým nie je dotknuté.

[Dňom 1. marca 2024 v § 103 sa vypúšťa posledná veta.]

Komentár k § 103

Ako sme už uviedli, platí podmienka účasti minimálne jedného komandistu v komanditnej spoločnosti a minimálne jedného komplementára. V prípade, že tak nie je a zanikla účasť všetkých komandistov, existuje možnosť dohody medzi komplementármi, že sa táto spoločnosť v medziach zákona mení na verejnú obchodnú spoločnosť a vzťahujú sa na ňu ustanovenia o verejnej obchodnej spoločnosti. Uvedená zmena sa udeje bez likvidácie. Týmto postupom sa predíde zrušeniu spoločnosti. Uvedená zmena sa zapíše do obchodného registra a spoločenskej zmluvy. Dochádza k zmene právnej formy obchodnej spoločnosti, čo je menej finančne náročné ako zrušenie komanditnej spoločnosti s likvidáciou a následne nové založenie spoločnosti.

§ 104

(1) Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti. Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.

(2) Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie podľa odseku 1, rozdelí sa medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.

(3) Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov.

Komentár k § 104

Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá podielom na likvidačnom zostatku v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou. Zrušenie komanditnej spoločnosti nastáva rozhodnutím komplementárov, rozhodnutím súdu alebo premenou na verejnú obchodnú spoločnosť. Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti. Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk. Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov. Ako uvádza Obchodný zákonník, podiel na likvidačnom zostatku je podiel na majetkovom zostatku.

DIEL IV

SPOLOČNOSŤ
S RUČENÍM OBMEDZENÝM

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 105

(1) Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.

(2) Spoločnosť môže založiť jedna osoba.

(3) Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov.

Komentár k § 105

Ďalším dielom je upravená spoločnosť s ručením obmedzeným a toto ustanovenie patrí do jeho základných ustanovení.

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Ide o kapitálovú spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločníci ručia sa záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného základného imania, resp. do výšky svojho vkladu. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. S.r.o. je spoločnosťou, ktorá je podnikateľským subjektom typickým pre nižšie alebo stredne náročné kapitálové podnikanie.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je ďalšou formou obchodnej spoločnosti, ktorú upravuje Obchodný zákonník. Majetok tejto spoločnosti je oddelený od majetku spoločníkov, o čom hovorí kapitálová forma spoločnosti. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným platí, že musí povinne vytvárať základné imanie, a to z vkladov spoločníkov. Aj toto je znakom kapitálovej spoločnosti. Uvedená spoločnosť je založená ako právnická osoba, ktorej cieľom a poslaním je podnikanie či podnikateľská činnosť. Spoločnosť je založená fyzickými osobami alebo právnickými osobami, slovenskými alebo zahraničnými osobami. No a v prípade tejto spoločnosť platí, že môže byť založená aj ako jednoosobová spoločnosť, čiže založí ju len jedna osoba. V tomto sa líši od verejnej obchodnej spoločnosti a od komanditnej spoločnosti, ktoré musia mať minimálne dvoch členov. K založeniu spoločnosti jednou osobou je potrebná zakladateľská listina.

 

Počet členov spoločnosti

U jednoosobovej spoločnosti sú stanovené určité obmedzenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať maximálne 50 členov – spoločníkov, a to počas celého trvania spoločnosti. Ak by pri založení bola porušená táto zásada, spoločnosť bude zamietnutá. Ak by zásada bola porušená počas trvania, vzniká zákonné právo na zrušenie a zánik spoločnosti s ručením obmedzeným. Aj pri tejto spoločnosti existuje možnosť zmeny právnej formy, pričom ide o dôvod, ktorý sme spomenuli. Spoločnosť sa zmení na akciovú spoločnosť.

 

Obchodný podiel spoločnosti

Odvíja sa od imania a vkladov spoločníkov. Obchodný podiel spoločníka sa odvíja od jeho vkladu do spoločnosti. Obchodný podiel spoločníka tiež vyjadruje práva a povinnosti a zodpovedajúcu účasť tohto spoločníka na spoločnosti. Vklad spoločníka musí byť splatený v stanovenej výške a v lehote, iba vtedy sú splnené základné povinnosti spoločníka. Lehota je určená v zmluve a ak nie je, tak trvá najneskôr do 5 rokov od vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným.

Zákon stanovuje výšku základného imania na 5 000 eur a vkladu jedného spoločníka v sume 750 eur. Sú to minimálne čiastky, ktoré môžu byť v zmluve upravené aj v inej sume, zásadne však vo vyššej. Čo sa týka ručenia, spoločníci ručia len do výšky svojich vkladov a spoločnosť celým svojim majetkom.

 

Výška vkladov spoločníkov

Výška musí byť zapísaná v obchodnom registri. Spoločnosť s ručením obmedzeným si vytvára podľa tohto právneho predpisu orgány spoločnosti, štatutárny orgán, ktorým je konateľ alebo viac konateľov, dozornú radu, ktorá má na starosti kontrolu (kontrolný orgán). Dozorná rada sa nevytvára zo zákona povinne, ale len v prípade, že je to vymedzené v spoločenskej zmluve.

§ 105a

Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach.

Komentár k § 105a

V tomto ustanovení sa po novele zákonom č. 87/2015 Z. z. vypustili odseky 2 a 3 a zrušilo sa označenie odseku 1. Znenia týchto odsekov sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

V znení tohto ustanovenia je stanovené, že spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Môžeme to považovať za zásadu, ktorá platí. Uvedené sa týka výhradne spoločnosti s ručením obmedzeným. Registrový súd má pred zápisom spoločnosti do registra kompetencie, ktoré sa týkajú uvedených zistení. Všetko musí byť spísané v písomnom vyhlásení zakladateľa spoločnosti.

Ustanovenie § 105a bolo zapracované do textu Obchodného zákonníka novelou č. 11/1998 Z. z. Uvedené ustanovenie postihuje plošne nielen dlžníkov, ale aj tých, ktorí nie sú dlžníkmi, lebo neexistenciu verejných záväzkov musia preukazovať. Súčasne zotiera rozdiel medzi pozíciou fyzickej osoby – spoločníka a funkciou právnickej osoby – spoločnosti. V praktickej rovine nie sú dotknuté orgány schopné vydať potvrdenie včas alebo vôbec. V prípade sporných dlhov alebo záväzkov (napríklad neplatnosť ukončenia pracovného pomeru alebo spor o dodatočne vyrubenú daňovú povinnosť) sa znižuje právna istota zakladateľov. V praxi sa na obchodnom registri preto vždy požaduje čestné vyhlásenie zakladateľov o neexistencii v zákone vypočítaných záväzkov a z uvedeného dôvodu sa upúšťa od požiadavky predloženia potvrdení z príslušných úradov. Úpravou sa predložilo v roku 2001 nové riešenie obmedzenia zakladania jednoosobových spoločností určením maximálneho počtu spoločností, v ktorých môže byť jedna fyzická osoba jediným spoločníkom v súlade s 12. smernicou o práve obchodných spoločností.

§ 105b

(1) Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného zákona; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť ani osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak je zakladateľom zahraničná osoba.

Komentár k § 105b

Znenie tohto ustanovenia sa týka obmedzení na osobu, ktorá chce založiť spoločnosť s ručením obmedzeným.

Daňový dlžník

Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo Sociálna poisťovňa na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.

Uvedeným znením odseku 1 sa zjednodušil proces zakladania spoločnosti, ak ide o založenie osobami, ktoré nie sú v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. V takom prípade nie je tak ako doteraz, vyžadovaný preventívne v každom prípade súhlas. Súd si však túto skutočnosť pri zápise preverí.

Ak ide o osoby, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov, bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“ súhlasom. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol napríklad splnením a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

Poznámka

Od 1. 10. 2020 sledoval predkladateľ záujem na účinnej realizácii ustanovenia § 61c ods. 4 písm. a) a b) zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v praxi. Napriek tomu, že ustanovenie je formulované všeobecne, ako odôvodnené sa javí vztiahnutie príslušných ustanovení len na úpravu otázok zakladania a prevodov obchodných podielov spoločnosti s ručením obmedzeným ako v praxi najčastejšie vyskytujúcej sa právnej formy obchodných spoločností. Rovnako selektívne postupoval zákonodarca už v minulosti v súvislosti s realizáciou opatrení z Akčného boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016.

Zahraničná osoba

Podľa odseku 2 sa povinnosť podľa odseku 1 netýka zahraničnej osoby, ktorá je zakladateľom spoločnosti. Išlo o ambíciu odstrániť výkladové nejasnosti vo vzťahu k potrebe priloženia súhlasu správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu) alebo čestného vyhlásenia k návrhu na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v prípade, ak je zakladateľom zahraničná osoba (t. j. fyzická osoba s bydliskom mimo územie Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pozri bližšie § 21). Uvedené je v súlade výnimkou spod aplikácie § 115 ods. 5 založenou pre zahraničné osoby v § 115 ods. 8 druhá veta.

§ 106

Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Komentár k § 106

Jednoosobová spoločnosť nemôže byť jediným zakladateľom ani jediným spoločníkom v inej spoločnosti. Zodpovednosť a ručenie spoločnosti je v súlade s touto zmenou a spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom a spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

 

Zápis vkladu v obchodnom registri

Uvedený zápis je povinný. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti. To znamená, že obmedzenie v ručení majú iba spoločníci. Majetok spoločnosti je v zásade oddelený od majetku spoločníkov, a preto ak k tomu dôjde, veriteľ sa nemôže domáhať, aby bol jeho záväzok splnený spoločníkom.

 

Základné imanie

Základným garantom pre veriteľov je výška základného imania spoločnosti. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To znamená, že miera ručenia nie je určená splateným vkladom, ale výškou vkladu zapísanou v obchodom registri a spoločník ručí aj nesplatenou časťou. Ak porušenie záväzkov spoločnosti spôsobil spoločník, konateľ alebo likvidátor, takým konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený, zodpovedá za spôsobené škody celým svojím majetkom. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

 

Veriteľ

Vždy sa so svojim záväzkom obráti priamo na spoločnosť. V prípade, že spoločnosť nesplní veriteľovi záväzok, má možnosť sa obrátiť na spoločníkov, ktorí, ako uvádzame, ručia len do výšky svojich nesplatených vkladov a získa informácie z obchodného registra. Ak spoločník plnil za spoločnosť z titulu ručenia veriteľovi, výška jeho plnenia sa započítava na splatenie jeho vkladu, alebo môže žiadať od spoločnosti náhradu tohto plnenia prípadne od ďalších spoločníkov spoločnosti.

§ 107

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“.

Komentár k § 107

Znenie tohto ustanovenia upravuje obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným.

 

Obchodné meno

Ide o základný identifikačný znakom spoločnosti. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“ alebo skratku „spol. s r. o.“ alebo „s.r.o.“ Obchodné meno sa uvádza v spoločenskej zmluve a dáva sa ako predmet podnikania tejto spoločnosti. Bez obchodného mena spoločnosť nevznikne.

 

Právna forma

Okrem názvu musí obchodné meno tejto spoločnosti obsahovať aj označenie právnej formy spoločnosti. Neprichádza do úvahy, aby sa obchodné meno spoločnosti zamieňalo s iným, treba to odkontrolovať ešte pred samotným zápisom do obchodného registra. Uvedenú právomoc má na základe listín registrový súd. Obchodné meno musí hovoriť o spoločnosti základ a nemôže pôsobiť klamlivo, či už o podnikaní alebo osobe podnikateľa. V prípade rovnakého mena môžeme hovoriť o nekalosúťažnom konaní a právo na obchodné meno má ten podnikateľ, ktorý bol ako prvý zapísaný v obchodnom registri.

§ 108

(1) Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur.

(2) Spoločník nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu, ku ktorému sa zaviazal; ustanovenie § 106 tým nie je dotknuté.

Komentár k § 108

Imaním spoločnosti s ručením obmedzeným sa stretávame v znení tohto ustanovenia zákona.

 

Základné imanie

Odsek 1 sa zaoberá základným imaním. Pod imaním si môžeme predstaviť súhrn peňažných a nepeňažných vkladov do spoločnosti, ktoré sa stáva jej obchodným majetkom. Základné imanie je v tejto spoločnosti povinné vytvárané, pretože spoločnosti ručia len obmedzene za záväzky spoločnosti, a preto je spoločnosť povinná vytvoriť určité aktíva vo forma základného imania. Výška základného imania sa zapisuje povinne do obchodného registra.

 

Základné imanie s.r.o.

Ide o výšku minimálne 5 000 eur, toto základné imanie tvoria peňažné aj nepeňažné vklady. Ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka splatené v plnej výške v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu vzniku aspoň 30 % základného imania, celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok je potrebné splatiť do piatich rokov.

V prípade jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, musí byť splnená podmienka, že sa spoločnosť zapíše do obchodného registra v prípade, ak je v plnej výške splatené základné imanie v spoločnosti.

 

Vzájomná dohoda pri započítaní pohľadávky

Podľa odseku 2 je prípustná iba vzájomná dohoda pri započítaní pohľadávky spoločníka voči spoločnosti proti spoločnosti na splatenie vkladu. Spoločník nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu, ku ktorému sa zaviazal. Zákon však zároveň pripúšťa nejakú vzájomnú dohodu o započítaní pohľadávok medzi spoločnosťou a spoločníkmi, nie však z titulu ručenia.

§ 109

(1) Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.

(2) Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

(3) Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

Komentár k § 109

Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne.

Celková hodnota vkladov

Musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti. Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Ak na spoločnosť, ktorá má jedného spoločníka, bol vyhlásený konkurz, môže táto osoba založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roku od vyporiadania záväzkov, ktoré sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Ak k úpadku alebo k predlženiu, ktoré je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím súdu, ten, kto úmyselné konanie spôsobil, môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyporiadania záväzkov zaniknutej spoločnosti.

 

Podpísanie spoločenskej zmluvy

Týmto aktom dochádza k založeniu s.r.o., spoločnosť však vzniká zápisom do obchodného registra. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. V prípade nepeňažného vkladu sa vyžaduje jeho splatenie pred vznikom spoločnosti. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.

 

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra

Návrh podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti, ich podpisy musia byť úradne overené. Za konateľov môže vystupovať ich splnomocnený zástupca. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti, prípadne od doručenia živnostenského oprávnenia.

Spoločník môže dať vklad do spoločnosti aj zmiešaný, peňažný v kombinácii s nepeňažným.

 

Nepeňažný vklad

Pokiaľ sa vkladá nepeňažný vklad do spoločnosti, môže byť ním len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, čiže je oceniteľná peniazmi. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Toto sa peňažného vkladu netýka. Prílohou na zápis do obchodného registra v prípade nepeňažného vkladu bude i znalecký posudok v zákonom vymedzených prípadoch.

§ 110

(1) Spoločenská zmluva musí obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,

c) predmet podnikania (činnosti),

d) výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,

e) mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

f) mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

g) určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1,

h) výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,

  i) výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,

  j) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,

k) ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon.

(2) Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.

Komentár k § 110

V znení tohto ustanovenia sú uvedené zákonné náležitosti spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným. Zmluva musí byť spísaná pri založení spoločnosti. Upresnenie podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy zvyšuje právnu istotu medzi spoločníkmi. Údaj o rodnom čísle umožňuje lepšiu identifikáciu spoločníka a vylučuje jeho zameniteľnosť s inou osobou (napr. s otcom spoločníka, ktorý má rovnaké meno i priezvisko, alebo i s inou osobou).

 

Ďalšie údaje spoločenskej zmluvy

Ustanovuje ich Obchodný zákonník alebo iné zákony. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá v prípade, že je majiteľom iba jedna osoba zakladateľskou listinou (v prípade, že je majiteľom iba jedna osoba netreba spisovať zakladateľskú listinu formou notárskej zápisnice, (od 1. februára 2004 stačí len úradne overený podpis zakladateľa), v prípade viacerých spoločníkov spoločenskou zmluvou.

 

Obsah spoločenskej zmluvy

Spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, predmet podnikania (činnosti), výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal, mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka, výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára pri svojom vzniku a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať a spôsob dopĺňania, výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti, prípadne ďalšie náležitosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.

 

Zmena spoločenskej zmluvy

Na zmenu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie. V zmluve môžu byť ďalej upravené aj náležitosti, ktoré nie sú zo zákona povinné, ale pre lepšie fungovanie spoločnosti sú nevyhnutné. V prípade, že by sa zmluva menila, musia so zmenou súhlasiť všetci spoločníci a zmena musí byť zaznamenaná v obchodnom registri. Netreba opomenúť povinnosť písomnej formy či už zmluvy alebo zakladateľskej listiny u jednoosobovej spoločnosti. Podpísaná musí byť vždy overenými podpismi. V prípade, ak je prítomný splnomocnenenc, dokladá sa overené plnomocenstvo.

§ 110a

Osobitné ustanovenia o zakladaní
spoločnosti s ručením obmedzeným
zjednodušeným spôsobom

(1) Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, ktorý ministerstvo zverejní v štátnom jazyku a v anglickom jazyku na svojom webovom sídle.

(2) Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, ak sú splnené tieto podmienky:

a) spoločnosť nemá viac ako päť spoločníkov,

b) spoločnosť je založená za účelom podnikania,

c) predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,

d) predmet podnikania spoločnosti netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,

e) obchodné meno spoločnosti musí obsahovať dodatok označujúci právnu formu „s. r. o.“,

f) vklady spoločníkov spoločnosti sú výlučne peňažné,

g) správcom vkladu je konateľ a

h) spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu.

(3) Odsekom 2 nie sú dotknuté ďalšie podmienky na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Komentár k § 110a

Nové ustanovenie bolo do zákona zavedené novelou zákona č. 8/2023 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 2. 2023. Ide o osobitné ustanovenia o zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom

Úpravu tohto ustanovenia sa odvíja od čl.13h ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností.

 

Elektronický formulár

Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť zjednodušeným spôsobom aj prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Predpokladom užívateľskej prívetivosti používania na to určeného elektronického formulára na vytvorenie vzoru spoločenskej zmluvy, sa ustanovilo zavedenie interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní na to určený elektronický formulár na vytvorenie tohto vzoru na svojom webovom sídle pre uľahčenie postupu na vykonanie zápisu.

 

Splnenie podmienok

Podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa spoločnosť s ručením obmedzeným mohla založiť zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, sú obsiahnuté v písm. a) a h). Ide o hmotnoprávne podmienky založenia. Podmienky sú limitované v porovnaní s podmienkami pri štandardnom založení spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu, že zákonodarca dáva možnosť zjednodušeným založením prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy dosiahnuť jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti spoločnosti. V prípade, ak zakladateľ chce založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá by nenapĺňala zákonné podmienky na jej zjednodušené založenie prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, má naďalej možnosť využiť klasický spôsob jej založenia. Cieľom ustanovenia však je zastrešiť čo najširšiu množinu zakladaných spoločností s ručením obmedzeným tak, aby sa sprístupnil a zjednodušil postup jej založenia a vzniku pre podnikateľov.

 

Maximálny počet spoločníkov

Znenie ods. 2 písm. a) upravuje maximálny počet spoločníkov spoločnosti založenej zjednodušeným spôsobom v závislosti od skúsenosti z praxe, kde zväčša počet spoločníkov nepresahuje počet päť členov.

 

Účel podnikania

Znenie ods. 2 písm. b) ustanovuje, že spoločnosť založená zjednodušeným spôsobom môže byť založená len za účelom podnikania. Z Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Keďže smernica má za cieľ podporiť a využívať digitálne nástroje a postupy na jednoduchšie a rýchlejšie založenie spoločnosti, z uvedeného dôvodu zákonodarca obmedzil založenie spoločnosti len za účelom podnikania.

 

Predmety podnikania

Znenie ods. 2 písm. c) limituje predmety podnikania v prípade zjednodušeného založenia spoločnosti s ručením obmedzeným len na vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností pre účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní. Zoznam voľných živností obsahuje 70 voľných živností a je prílohou 4a nachádzajúcou sa v živnostenskom zákone. Ak si spoločnosť chce zapísať iné predmety činnosti, postupuje v zmysle štandardného založenia spoločnosti s ručením obmedzeným cez zápisový formulár.

 

Počet činností voľných živností

Znenie ods. 2 písm. d) zároveň upravuje maximálny počet činností zo zoznamu voľných živností pre účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní.

 

Používanie skratky

Znenie ods. 2 písm. e) s cieľom zjednotenia používaných skratiek na označenie spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje pravidlo používaní skratky spoločností s ručením obmedzeným v jednotnej forme s.r.o.

 

Pravidlo vkladov spoločníkov

Znenie ods. 2 písm. f) upravuje pravidlo vkladov spoločníkov. V zmysle Obchodného zákonníka môže byť vklad spoločníka peňažný alebo nepeňažný. Nakoľko podstatou zjednodušeného založenia spoločnosti s ručením obmedzeným je jej jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti, zákonodarca obmedzil zjednodušené založenie spoločnosti len na peňažné vklady, ktoré tvoria najčastejšie typy vkladov spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade ak sa chce spoločník zúčastniť na založení spoločnosti nepeňažným vkladom, nič mu nebráni v postupe v zmysle štandardného založenie spoločnosti s ručením obmedzeným cez zápisový formulár.

 

Správca vkladu

Znenie ods. 2 písm. g) zaviedlo osobitné pravidlo, že správcom vkladu môže byť iba konateľ spoločnosti. Zákonodarca pri zjednodušenom založení spoločnosti tak mení všeobecné pravidlo o správcovi vkladu, ktorým štandardne môže byť zakladateľ alebo banka či pobočka zahraničnej banky.

 

Neustanovenie dozornej rady

Znenie ods. 2 písm. h) ustanovuje osobitné pravidlo, že v prípade spoločnosti založenej zjednodušeným spôsobom sa neustanovuje dozorná rada. Dozorná rada v spoločnosti s ručením obmedzeným je fakultatívnym orgánom, ktorý je v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným zakladaný skôr výnimočne. V prípade, ak spoločnosť trvá na zriadení dozornej rady, nič jej nebráni v štandardnom postupe podľa zápisového formulára, resp. ustanoviť dozornú radu neskôr po vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným.

 

Splnenie podmienok

V znení ods. 3 je uvedené, že popri ods. 2 sa na zjednodušený zápis spoločnosti môže vyžadovať aj splnenie iných podmienok, ktoré upravuje tento alebo osobitný zákon. Ide najmä o procesné podmienky, ktoré sú upravené v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 111

(1) Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1.

(2) Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.

Komentár k § 111

Splatením vkladov pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra sa zaoberá uvedené ustanovenie. Platí podmienka splatenia minimálne 30 % peňažného vkladu pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Celková hodnota splatených peňažných vkladov však musí byť vo výške 50 % z ustanovenej minimálnej výšky základného imania. To znamená, že ide o výšku 2 500 eur, a to spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov. V prípade, že spoločenská zmluva určí inak, musí byť splatená aj vyššia čiastka.

V prípade jednoosobovej spoločnosti podľa odseku 2, ktorá má len jedného zakladateľa, musí byť splatená celá výška základného imania spoločnosti pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra.

Splatenie vkladu sa musí preukázať. Preukazuje sa vyhlásením správcu vkladu a vklad sa preveruje pred zápisom do obchodného registra prostredníctvom registrového súdu. Má to vo svojej kompetencii.

§ 112

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti.

Komentár k § 112

Znenie tohto ustanovenia hovorí, že návrh na zápis do obchodného registra podávajú všetci konatelia v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Návrh na zápis do obchodného registra

Návrh musí byť opatrený ich podpismi. Tieto podpisy musia byť aj v tomto prípade úradne uverené. Za konateľov môže vystupovať ich splnomocnený zástupca. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti, prípadne od doručenia živnostenského oprávnenia.

K návrhu sa prikladajú prílohy a listiny, ktoré sa potom ukladajú do zbierky listín. Neodmysliteľnou prílohou musí byť výpis z registra trestov. Návrh sa môže podať písomným spôsobom alebo elektronicky. V prípade elektronického podania je na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR dostupné elektronické tlačivo. Elektronické podanie je lacnejšie o 50 % ako podanie písomné. Musí byť priložená kolková známka ako poplatok podľa sadzobníka poplatkov v zákone o súdnych poplatkoch.

 

Všetky dôležité informácie

Uvedené sú v znení vyhlášky č. 25/2004 Z. z. Medzi listiny, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis do obchodného registra, patria: kolková známka alebo doklad osvedčujúci zaplatenie súdneho poplatku, listina, preukazujúca vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, v prípade splnomocnenenej osoby navrhovateľom písomné plnomocensto, v prípade zahraničnej fyzickej osoby osoba oprávnená konať v mene podnikateľa, doklad o povolení na pobyt tejto osoby v Slovenskej republike, neplatí, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo občana členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v prípade zapísania údaju, ktorý nevyplýva z prílohy, čestné vyhlásenie, v ktorom je tento údaj uvedený.

 

Ďalšie prílohy

Ide o prílohy podľa vyhlášky č. 25/2004 Z. z. sú spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina, stanovy, ak boli prijaté, písomné vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba, písomné vyhlásenie zakladateľa, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zakladateľom, má viac spoločníkov, ak spoločnosť založila jedna spoločnosť s ručením obmedzeným, listina preukazujúca podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania, písomné vyhlásenie správcu vkladu, znalecký posudok preukazujúci hodnotu nepeňažného vkladu, súhlas správcu dane alebo vyhlásenie, že nemá nedoplatky na dianiach a cle.

Oddiel 2

Práva a povinnosti spoločníkov

§ 113

(1) Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.

(2) Spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(3) Ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.

(4) Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.

(5) Obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.

(6) Ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

Komentár k § 113

V tomto oddiele sú upravené práva a povinnosti spoločníkov, pri spoločnosti s ručením obmedzeným sú to konatelia spoločnosti.

 

Vklad spoločníka v spoločnosti

Odsek 1 sa zaoberá vkladom spoločníka v spoločnosti. V znení je vymedzená lehota a podmienky vkladu. Spoločník má povinnosť splniť si tento záväzok za podmienok, ktoré sú stanovené zákonom alebo v spoločenskej zmluve. Lehota je stanovená v zákone najneskôr do 5 rokov od vzniku spoločnosti, od vstupu spoločníka do spoločnosti prípadne odo dňa, ako mu vznikol nový záväzok na vklad. Aj pri lehote je možné podmienky upraviť v spoločenskej zmluve. Splatenie vkladu je zákonná povinnosť spoločníka, ktorej sa nemôže za žiadnych okolností zbaviť a ani zákon neumožňuje ho od tejto povinnosti oslobodiť. Akonáhle sú vklady spletené, konatelia túto skutočnosť oznámia registrovému súdu, že si spoločníci povinnosť splnili. Spoločník musí splatenie vkladu konateľovi preukázať. Opakovane pripomíname, že minimálny vklad spoločníka do s.r.o. je 750 eur a výška základného imania musí byť minimálne 5 000 eur, pri založení musí byť splatená minimálne polovica, čiže 2 500 eur. Vklady môžu byť peňažné a nepeňažné, ktoré je však možné oceniť peniazmi, pričom je v tomto prípade potrebný znalecký posudok. Podmienky v prípade jednoosobovej spoločnosti a vkladu do tejto spoločnosti sme uviedli už vyššie.

 

Úrok z omeškania

Odsek 2 ustanovuje vymeranie úroku z omeškania, ak povinnosť splatenia vkladu spoločník nesplnil v zákonom stanovenej lehote. Úrok z omeškania mu je vymeraný, ak nesplatil čo i len časť z povinného vkladu. Úrok je vo výške 20 % z výšky nesplateného vkladu. Zároveň platí, že spoločenská zmluva môže určiť vyššiu alebo nižšiu sadzbu úroku z omeškania. Platí to v prípade, ak podmienky vkladov a úrokov z omeškania nie sú v spoločenskej zmluve dohodnuté inak. Pokiaľ sa spoločník dostal do omeškania, spoločnosť ho vyzve, aby túto povinnosť splnil čo najskôr, prípadne najneskôr do troch mesiacov od výzvy. Zároveň ho upozorní, že v prípade nesplnenia bude zo spoločnosti vylúčený. Následne má valné zhromaždenie právo alebo povinnosť spoločníka vylúčiť po uplynutí trojmesačnej lehoty od výzvy.

 

Sankcie

Môžeme povedať, že odseky 2, 3 a 4 sú sankčnými odsekmi tohto ustanovenia.

Ak k vylúčeniu spoločníka v skutočnosti dôjde, jeho obchodný podiel prechádza na spoločnosť a spoločník má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Spoločnosť ma následne možnosť obchodný podiel previesť na iného spoločníka, alebo na tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie spoločnosti.

 

Neprevedený podiel

V odseku 6 je upravená situácia, ak nebol obchodný podiel prevedený v prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. V tomto prípade valné zhromaždenie rozhoduje o znížení základného imania v zákonnej šesťmesačnej lehote, ktorá plynie odo dňa vylúčenia spoločníka. Minimálna výška však nemôže klesnúť pod 5 000 eur. Základné imanie sa zníži o vklad vylúčeného spoločníka. Ak k uvedenému rozhodnutiu v tejto lehote nedôjde, súd spoločnosť zruší a nariadi likvidáciu aj bez návrhu.

§ 114

(1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.

(3) Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.

Komentár k § 114

Uvedené ustanovenie vymedzuje pojem obchodný podiel s.r.o. Pod obchodným podielom zákon chápe všetky práva a povinnosti spoločníka v s.r.o. a účasť na spoločnosti vzhľadom a v závislosti od výšky obchodného podielu. Výška obchodného podielu spoločníka je teda určená pomerom jeho vkladu k výške základného imania. Uvedené platí, ak v spoločenskej zmluve nie je dohodnuté inak.

 

Obchodný podiel

Pod obchodným podielom si môžeme predstaviť aj mieru účasti spoločníka na spoločnosti. Obchodný podiel a jeho vklad nie je to isté! Vklad je fixný a daný určitou hodnotou, pričom výška vkladu sa nemení a závisí od neho veľkosť obchodného podielu. Naopak obchodný podiel je určitá účasť spoločníka na spoločnosti a na čistom obchodnom imaní. Hodnota obchodného podielu sa môže meniť a ovplyvňujú ju najmä výsledky hospodárenia spoločnosti. Pri obchodnom podiele platí zásada, že každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Ak spoločník poskytuje aj ďalšie vklady, jeho obchodný podiel sa v závislosti od týchto vkladov zvyšuje. To znamená, že sa zvyšuje len jeho výška a nie počet obchodných podielov.

 

Vlastníctvo viacerých spoločníkov

Znenie odseku 2 tiež stanovuje, že jeden obchodný podiel môže patriť viacerým spoločníkom. Čo sa týka vkladu a jeho splatenia, musia ho plniť spoločne a nerozdielne a práva z tohto obchodného podielu sú vykonávané prostredníctvom spoločného zástupcu. Všetky dôležité údaje týkajúce sa spoločného obchodného podielu musia byť zapísané v rozsahu podľa tohto zákona v obchodnom registri.

 

Zapisované údaje

Zapisujú sa údaje vymedzené v odseku 3, a to údaj o výške vkladu spoločníkov, ktorých sa obchodný podiel týka, rozsah splatenia obchodného podielu, údaje týkajúce sa spoločného zástupcu a osobách, ktorým uvedený obchodný podiel patrí.

 

Spoločný obchodný podiel

V prípade, že ide o právnické osoby, zákon stanovuje, že k údajom o osobách patrí obchodné meno, názov alebo sídlo spoločnosti a v prípade fyzických osôb ich meno, priezvisko a bydlisko. V prípade tohto obchodného podielu hovoríme o spoločnom obchodnom podiele a stretávame sa s ním napríklad v prípade dedenia, kde je viac dedičov po zomretom spoločníkovi s.r.o. Na spoločný obchodný podiel a práva osôb, ktoré ho vlastnia, sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa spoluvlastníctva podľa Obchodného zákonníka.

§ 115

(1) So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

(3) Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

(4) Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

(5) Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

(6) Nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným prevodom nemôže osoba, ktorá je ako povinný vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; uvedené platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nadobúdateľom obchodného podielu má byť iný spoločník spoločnosti alebo iná osoba.

Komentár k § 115

Zákon v tomto ustanovení dáva možnosť spoločníkovi previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu mimo tejto spoločnosti. Uvedené tvrdenie je platné, pokiaľ spoločenská zmluva neobsahuje inú dohodu. Spoločník musí v tomto prípade disponovať súhlasom valného zhromaždenia a bez neho tento prevod nie je možný. Tak isto uvedený prevod nie je možný, ak to nedovoľuje spoločenská zmluva, prípadne obsahuje v tomto zmysle obmedzenia. V spoločenskej zmluve môže byť taktiež dohodnuté, že sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, alebo že sa nevyžaduje. Obchodný podiel je predmetom právnych vzťahov v spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak je to potrebné, v tomto prípade môže byť zmenená spoločenská zmluva so súhlasom všetkých spoločníkov, kde by sa poprípade upravili údaje týkajúce sa prevodu obchodného podielu.

 

Kedy spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu

Ide o situáciu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Ustanovilo sa, aby vo vymedzených prípadoch nebolo možné prevádzať obchodný podiel.

 

Zmluva o prevode obchodného podielu

Zásadou je písomná forma. Podpisy na zmluve musia byť úradne overené. Ak sa obchodný podiel prevádza na osobu mimo spoločnosti, má povinnosť v zmluve uviesť, že pristupuje k spoločenskej zmluve a stanovám spoločnosti, ak boli pri založení spoločnosti prijaté. V zmluve musí byť jasne vymedzené, kto nadobúda obchodný podiel a kto ho prevádza. V zmluve musí byť uvedený a špecifikovaný obchodný podiel, ktorý je predmetom prevodu, údaje o výške odplaty, prípadne, že ide o bezodplatný prevod obchodného podielu. Prevodca ručí za to, že sa bude splácať vklad do spoločnosti.

 

Účinky a následky prevodu obchodného podielu

Všetky účinky nastávajú dňom doručenia zmluvy o prevode spoločnosti. Môže byť však určená aj neskoršia účinnosť zmluvy. Účinnosť však nemôže byť skôr, ako valné zhromaždenie udelí súhlas na prevod obchodného podielu.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 17. 7. 2022 zmenilo znenie odseku 5 a vypustili sa znenia odsekov 6 až 11.

Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli viazané až na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra, t. j. zápis mal konštitutívny účinok (na rozdiel od prevodu menšinového obchodného podielu). Pôvodným cieľom viazania účinkov prevod väčšinového obchodného podielu bolo zamedzenie daňovým podvodom. Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný. Uvedená zmena spočíva v nastavení účinkov voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

Úprava § 117 súčasne reflektovala zmeny týkajúce sa povinností a účinkov pri prevode väčšinového obchodného podielu.

§ 116

(1) Zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, prechádza obchodný podiel na jej právneho nástupcu. Spoločenská zmluva môže prechod obchodného podielu na právneho nástupcu vylúčiť.

(2) Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.

(3) Ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu, použijú sa obdobne ustanovenia § 113 ods. 5 a 6.

Komentár k § 116

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje, kedy dochádza k prechodu obchodného podielu podľa Obchodného zákonníka. Ide o situáciu, že došlo k zániku právnickej osoby alebo k smrti spoločníka fyzickej osoby. V prípade zániku právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, dochádza k prechodu jej obchodného podielu na právneho nástupcu tohto spoločníka. Týmto právny nástupca získava všetky práva a povinnosti po zaniknutom spoločníkovi. Uvedené platí v prípade, ak spoločenská zmluva neobsahuje niečo iné, napríklad údaj o vylúčení prechodu podielu na nástupcu v prípade zániku právnickej osoby spoločníka.

 

Dedenie obchodného podielu

Zákon stanovuje, že obchodný podiel sa dedí zo zákona v prípade smrti spoločníka. Aj v tomto prípade môže spoločenská zmluva vylúčiť možnosť dedenia v prípade, že nejde o jednoosobovú spoločnosť.

Dedič sa môže domáhať možnosti zrušenia jeho účasti na spoločnosti prostredníctvom súdu, ak sa dá predpokladať, že spoločníkom byť nemôže z istých dôvodov. Platí to však len v prípade, ak nejde o jednoosobovú spoločnosť.

 

Nedochádza k prechodu na dediča

V prípade, ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu, použijú sa obdobne prípad prechodu obchodného podielu na spoločnosť, ktorá ho môže následne previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. A ak tak neurobí, musí rozhodnúť o výške základného imania, iba však do výšky 5 000 eur, pričom ide o minimálnu výšku podľa zákona.

§ 117

(1) Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia.

(2) Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť.

(3) Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu uvedená v § 109 ods. 1.

Komentár k § 117

Ustanovenie sa zaoberá rozdelením obchodného podielu, ktorý je možný iba pri jeho prevode či prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka spoločnosti. Na uvedené sa vzťahuje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti.

 

Súhlas valného zhromaždenia

Tento súhlas je podmienkou. Rozdelenie je možné v prípade, že spoločenská zmluva neustanovuje inak, čiže ak nevylučuje túto možnosť rozdelenia obchodného podielu. Platí podmienka, že pri rozdelení musí byť zachovaná výška vkladu podľa ustanovení obchodného zákonníka, ktoré upravujú spoločnosť s ručením obmedzeným.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 17. 7. 2022 vypustili odseky 4 a 5. Ako sme už uviedli vyššie, účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli viazané až na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra, t. j. zápis mal konštitutívny účinok (na rozdiel od prevodu menšinového obchodného podielu). Pôvodným cieľom viazania účinkov prevod väčšinového obchodného podielu bolo zamedzenie daňovým podvodom. Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný. Uvedená zmena spočíva v nastavení účinkov voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

§ 117a

(1) Na obchodný podiel možno zriadiť záložné právo. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na záložné právo na obchodný podiel ustanovenia osobitného zákona.

(2) Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na nej musia byť osvedčené.

(3) Obchodný podiel nemôže byť predmetom záložného práva, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu. Ak sa obchodný podiel môže prevádzať iba so súhlasom valného zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia aj na zriadenie záložného práva na obchodný podiel, inak záložné právo nevznikne; na prevod založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje. Ak sa podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje na prevod obchodného podielu splnenie inej podmienky, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva.

(4) Záložné právo na obchodný podiel vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis alebo výmaz záložného práva zriadeného zmluvou je oprávnený podať záložný veriteľ alebo záložca.

(5) Počas trvania záložného práva na obchodný podiel vykonáva práva spojené s účasťou v spoločnosti spoločník.

Komentár k § 117a

Ustanovená je možnosť zriadiť záložné právo na obchodný podiel. Vymedzenie pojmu obchodný podiel je obsiahnuté v ustanovení § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Vznik záložného práva je podľa odseku 4 viazaný na jeho zápis do obchodného registra.

Zároveň sa ustanovilo, kto môže návrh na zápis a výmaz záložného práva z obchodného registra podať a aké podmienky musia byť pre zápis alebo výmaz splnené.

 

Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka

Uvedené znenie odseku 1 stanovuje, že je možné zriadiť na obchodný podiel záložné právo. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na záložné právo na obchodný podiel ustanovenia už spomenutého Občianskeho zákonníka.

 

Záložné právo

Slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

Čo môže byť zálohom

Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

 

Forma zmluvy

V odseku 2 je stanovená zásada písomnej formy zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Zároveň aj v tomto prípade platí zásada, že podpisy na zmluve musia byť úradne overené.

V prípade, že spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu, tento v žiadnom prípade nemôže byť predmetom záložného práva. V prípade súhlasu valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu, je tento nevyhnutný aj v prípade zriadenia záložného práva. V inom prípade záložné právo nevznikne. Aj v prípade inej podmienky platí toto pravidlo. V prípade prevodu založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

 

Zápis v obchodnom registri

Aj v prípade záložného práva sa vyžaduje zápis v obchodnom registri, to znamená, že vzniká priamym zápisom v obchodnom registri. Návrh podáva zo zákona záložný veriteľ alebo záložca. Týka sa to návrhu na zápis alebo výmaz záložného práva. V prípade trvania záložného práva na obchodný podiel má všetky práva spojené s účasťou v spoločnosti v kompetencii spoločník.

§ 118

(1) Spoločnosť vedie zoznam spoločníkov, do ktorého sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby spoločníka alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby spoločníka s uvedením výšky vkladu a rozsahu jeho splatenia. V prípade zahraničnej právnickej osoby sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza jej dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Každý spoločník má právo nahliadať do zoznamu spoločníkov; spoločnosť je povinná na žiadosť spoločníka vydať mu výpis zo zoznamu spoločníkov.

(2) Zmena osoby spoločníka sa zapisuje do zoznamu spoločníkov a do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu.

Komentár k § 118

V znení tohto ustanovenia je vymedzený zoznam spoločníkov, ktorý vedie spoločnosť.

 

Zoznam spoločníkov

Tento zoznam má informatívny a evidenčný charakter, pričom slúži na prehľad o jednotlivých spoločníkoch spoločnosti. Zapisuje sa do neho meno spoločníka, jeho bydlisko a rodné číslo osoby v prípade fyzickej osoby a v prípade právnickej osoby obchodné meno, názov, sídlo a identifikačné číslo. Tiež sa zapisuje výška vkladu a rozsah, v akom bol vklad splatený. Ak ide o zahraničnú osobu právnickú, do zoznamu spoločnosť zapisuje identifikačné číslo, ak ho má pridelené, pri zahraničnej osobe fyzickej dátum narodenia, ak nebolo pridelené rodné číslo. Spoločníci majú právo nahliadať do tohto zoznamu a v prípade, že podajú žiadosť im spoločnosť dá výpis z uvedeného zoznamu. Spoločnosť má v tomto prípade zákonnú povinnosť.

 

Kto sa zapisuje do zoznamu

Do zoznamu sa zapisujú aj ďalšie údaje, a to ak dôjde k zmene osoby spoločníka, tak spoločnosť to zaznamená v zozname a tiež v obchodnom registri. Zápisom do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu. K zmene v osobe spoločníka dochádza v prípade smrti spoločníka, v prípade ak došlo k zániku právnickej osoby spoločníka, došlo k prechodu alebo prevodu obchodného podielu, konkurzu na majetok spoločníka alebo v prípade exekúcie na majetok spoločníka.

§ 119

Ak sa všetky obchodné podiely spoja v rukách jedného spoločníka, je spoločník povinný do troch mesiacov od spojenia obchodných podielov splatiť úplne všetky peňažné vklady alebo previesť časť obchodného podielu na inú osobu. Ak spoločník poruší túto povinnosť, súd spoločnosť aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.

Komentár k § 119

Zákon rieši situáciu, že prejdú všetky obchodné podiely na jedného spoločníka v s.r.o. a spoja sa. V tomto prípade má spoločník povinnosť v zákonom stanovenej lehote splatiť všetky vklady po spoločníkoch alebo má inú možnosť, to znamená previesť časť obchodného podielu na tretiu osobu.

 

Splnenie zákonnej lehoty

Ako sme uviedli, musí byť splnená zákonná lehota, ktorá je v dĺžke do troch mesiacov od spojenia všetkých obchodných podielov. Ak spoločník nesplní povinnosť, nesplatí vklady a prípadne neprevedie na inú osobu časť obchodného podielu, spoločnosť bude zrušená súdom bez návrhu hocikoho a následne nariadi likvidáciu spoločnosti. K spojeniu všetkých obchodných podielov môže dôjsť len počas trvania spoločnosti a tento spoločník sa stáva jediným spoločníkom s.r.o.

§ 120

(1) Spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak spoločnosť podľa tohto zákona nadobudne vlastný obchodný podiel, nemôže vykonávať práva spoločníka a je povinná postupovať primerane podľa § 113 ods. 5 a 6; ustanovenie § 161d ods. 2 sa použije primerane.

(3) Ovládaná osoba nemôže nadobúdať obchodný podiel osoby, ktorá ju ovláda; to neplatí, ak nadobudne tento obchodný podiel dedením alebo ak vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom tohto obchodného podielu.

(4) Ak ovládaná osoba podľa tohto zákona nadobudne obchodný podiel osoby, ktorá ju ovláda, nemôže vykonávať práva spoločníka a je povinná tento obchodný podiel do šiestich mesiacov od jeho nadobudnutia previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Ak tak neurobí, súd ju môže aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu, ak ovládaná osoba v ustanovenej lehote nepodala návrh na zrušenie svojej účasti v spoločnosti súdom podľa § 148; ustanovenia § 68 ods. 6 a 7 sa použijú primerane.

Komentár k § 120

Novela zákona č. 500/2001 Z. z. do znenia zákona týmto ustanovením zaviedla zásadu do spoločnosti, a to zákaz nadobúdať vlastné obchodné podiely. Realita v podnikaní si vyžaduje opustiť túto podmienku. Rovnako ako v prípade nadobudnutia vlastných akcií nemôže spoločnosť vykonávať práva spoločníka. Na druhej strane sa zaviedol všeobecný zákaz nadobúdania obchodného podielu ovládajúcej osoby. Z dôvodu zaručenia dedičského práva sú umožnené výnimky z tohto zákazu.

Nemožnosť nadobúdania vlastných obchodných podielov

Podľa odseku 1 teda platí uvedená zásada, že spoločnosť s.r.o. nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, okrem zákonom vymedzených prípadov. Výnimkou je napríklad prípad, keď zomrel spoločník a jeho obchodný podiel neprechádza na dediča, alebo ak došlo k zániku právnickej osoby, tak obchodný podiel neprechádza na právneho nástupcu zaniknutej právnickej osoby a tiež v prípade výnimiek, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach upravujúcich zrušenie účasti spoločníka prostredníctvom súdu. Spoločnosť s.r.o. zo zákona nemá možnosť nadobudnúť vlastný obchodný podiel na základe zmluvy o prevode tohto obchodného podielu. Obchodný podiel vo vymedzených prípadoch prechádza na spoločnosť ako voľný obchodný podiel a spoločnosť si práva z týchto obchodných podielov nemôže uplatňovať. Následne má možnosť uvedený obchodný podiel previesť na iného spoločníka či tretiu osobu. Ak k prevodu nedôjde, má povinnosť v zákonom stanovenej lehote dať návrh na zníženie základného imania v obchodnom registri o výšku vkladu spoločníka. Ak to v tejto lehote (šesťmesačnej) neurobí, súd nariadi zrušenie spoločnosti s r.o. a likvidáciu majetku tejto spoločnosti.

 

Zákaz nadobúdania obchodných podielov

Zákon v tomto ustanovení odseku 3 upravuje aj zákaz nadobúdania obchodných podielov ovládanou osobou (úprava v § 66a) v ovládajúcej osobe. Ovládanou osobou je taká spoločnosť, v ktorej má nejaká osoba väčšinový podiel týkajúci sa hlasovacích práv, lebo má väčší podiel alebo akciu spoločnosti, prípadne sú tieto akcie spojené s väčším podielom hlasovacích práv alebo je táto osoba dohodnutá s ostatnými o väčšinovom podiele na hlasovacích právach. Ovládajúca osoba je osoba s väčšinovým podielom. To znamená, že ovládaná osoba nemá zo zákona právo nadobúdať obchodný podiel osoby, ktorá túto ovládanú osobu ovláda, čiže hovoríme o ovládajúcej osobe. Aj v tomto prípade platia výnimky, a to v prípade dedenia, ak nadobudne obchodný podiel dedením, alebo ak vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom obchodného podielu. V prípade, že tento obchodný podiel ovládaná osoba nadobudla, nemá právo vykonávať práva spoločníka tákajúce sa obchodného podielu. Má povinnosť v zákonnej lehote (šesť mesiacov) od nadobudnutia previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu, či znížiť výšku základného imania. Aj tu platí pravidlo, že pokiaľ sa táto povinnosť nesplní, súd zruší spoločnosť a nariadi jej následnú likvidáciu. Všetko je možné za splnenia podmienok a v prípade, že ovládaná osoba v tej šesťmesačnej lehote nedala návrh na zrušenie svojej účasti v rámci spoločnosti s.r.o. prostredníctvom súdu v medziach a podmienkami, ktoré sú vymedzené v ustanovení zaoberajúcom sa zrušením účasti spoločníka súdom.

§ 121

(1) Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.

(2) Spoločník alebo osoba podľa § 67c ods. 2 môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktorému hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.

(3) Splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 alebo poskytnutie plnenia podľa odseku 2 nemajú vplyv na výšku vkladu spoločníka.

Komentár k § 121

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá povinnosťou spoločníkov s.r.o. platiť určité príspevky alebo poskytovať finančné prostriedky, hovoríme nielen o vkladovej povinnosti.

 

Platenie určitých príspevkov

Uvedená povinnosť môže byť vymedzená v znení spoločenskej zmluvy. Táto povinnosť spočíva v tom, že valné zhromaždenie má zákonnú možnosť prikázať spoločníkom s.r.o., aby prispeli na úhradu strát spoločnosti. Ide o peňažné plnenie nad stanovený vklad, ktorý spoločník musí vložiť do základného imania. Ide o výšku až do polovice základného imania, pričom táto výška je odvodená od výšky vkladu každého spoločníka. Týmto spôsobom je vymedzená horná hranica tejto peňažnej povinnosti. Zároveň platí, že uvedená povinnosť a ani jej výška nemôže byť spoločenskou zmluvou obmedzená. V prípade, že spoločníci túto povinnosť nesplnia, musia zaplatiť úroky z omeškania a vzťahujú sa na nich ustanovenia upravujúce sankcie, medzi ktoré patrí vylúčenie spoločníka zo spoločnosti s.r.o. Táto peňažná povinnosť nemá vplyv na výšku vkladovej povinnosti a ani na výšku základného imania, plní sa len účel, ktorým je úhrada strát spoločnosti.

 

Poskytnutie úveru

Znenie odseku 2 upravuje, že spoločník alebo zákonom vymedzená osoba môže poskytnúť spoločnosti úver prípadne obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. Ide o tieto vymedzené osoby: člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady, ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti, alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu, tichý spoločník, osoba blízka alebo osoba konajúca na účet osôb.

 

Dlhové financovanie

Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravila možnosť dlhového financovania („debt financing“) spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nie je možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu.

§ 122

(1) Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

(2) Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

(3) Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

(4) Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.

Komentár k § 122

V spoločnosti s.r.o. sa iným spôsobom upravuje vykonávanie práv a povinnosti spoločníkov, nakoľko ide o spoločnosť kapitálovú a nie osobnú. Títo svoje práva, ktoré sa prevažne týkajú riadenia spoločnosti, prípadne kontroly riadenia spoločnosti, vykonávajú na valnom zhromaždení, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti.

 

Vedenie spoločnosti

Toto valné zhromaždenie sa schádza minimálne raz za rok. Všetky tieto práva vykonávajú spoločníci len v takom rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, v prípade, že sú schválené. V prípade, ak sú spoločníci zároveň aj konateľmi spoločnosti s.r.o., vykonávajú aj funkcie v mene spoločnosti a majú na starosti obchodné vedenie spoločnosti.

 

Práva spoločníkov

V znení odseku 2 a 3 sú vymedzené jednotlivé práva spoločníkov spoločnosti s.r.o. podľa tohto právneho predpisu. Ide o práva, a to požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, v mene spoločnosti môže každý spoločník uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo môže uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. V prípade, že spoločnosť už tieto nároky uplatňuje, uvedené neplatí. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Okrem týchto oprávnení má spoločník právo aj na iné práva, ktoré sú upravené v ďalších ustanoveniach tohto zákona.

 

Trovy súdneho konania

V prípade, ak si niektorý zo spoločníkov uplatní tieto uvedené nároky, má povinnosť znášať v prípade ak vznikli, trovy súdneho konania, keďže rozhoduje súd. V prípade, že súd rozhodol, že trovy konania bude znášať spoločnosť, ta má povinnosť prostredníctvom spoločníka, ktorému bola uvedená náhrada uložená, uhradiť ich v plnej sume tomu spoločníkovi, ktorý nároky za spoločnosť uplatňoval.

§ 123

(1) Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4. a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.

(3) Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a).

(4) Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

Komentár k § 123

V znení odseku 2 ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

 

Pravidlo o zákaze vrátenia vkladu

V odseku 3 sa upresnilo pravidlo o zákaze vrátenia vkladu. Spoločník môže formálne požadovať od spoločnosti vrátenie vkladu, tomu sa ani nedá efektívne zabrániť. Dôležité je, aby spoločnosť vklad spoločníkovi nevrátila.

Zákon v tomto ustanovení priznáva spoločníkom nárok na podiel zo zisku v takom pomere, ktorý zodpovedá ich splateným vkladom. Spoločenská zmluva však môže upravovať aj iný postup. Dá sa povedať, že právo spoločníka na podiel zo zisku je jedným zo základných práv, ktorých sa môže spoločník voči spoločnosti s.r.o. domáhať, čím získava majetkový prospech.

 

Rozhodnutie valného zhromaždenia

O vysporiadaní a následnom rozdelení podielov zo zisku rozhoduje valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti. Valné zhromaždenie však môže rozhodnúť aj iným spôsobom ako rozdelením podielov zo zisku medzi spoločníkov. Uvedený zisk sa môže použiť na zvýšenie výšky základného imania. Zisk sa rozdeľuje v takom pomere, aký má spoločník pomer vkladu k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenské zmluva neustanovuje iný postup.

 

Vyplácanie podielov iba v prípade splnenia podmienok

Zo znenia odseku 2 vyplýva, že spoločnosť má právo vyplácať podiely zo zisku, len v tom prípade, ak sú splnené podmienky v medziach tohto právneho predpisu a zároveň nemôže byť ohrozený chod spoločnosti, ktorá by sa dostala do stavu úpadku. Ide o tieto podmienky: do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu z minulých období, zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.

 

Nevyplácanie úrokov

Zákon ďalej upravuje v znení odseku 2, že spoločnosť nemôže vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. K uvedenej zmene došlo po novele zákona č. 264/2017 Z. z., pričom ide o zmenu v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

Nemožnosť vrátenia vkladov

Ďalší odsek 3 vymedzuje, že ďalšou zákonnou povinnosť spoločnosti je, že v žiadnom prípade nemôže vrátiť spoločníkom ich vklady, ktorými si spĺňajú vkladovú povinnosť a sú majetkom spoločnosti. Pritom platí, že ak sa zníži základné imanie spoločnosti a spoločnosť s.r.o. vráti platby, tak tie sa nepovažujú za vrátenie vkladov, nakoľko sa imanie znížilo a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a). Rovnako ide o zmenu v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

Poukázanie podielov

V prípade, že došlo k poukázaniu podielov na zisku spoločníkom, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, majú spoločníci povinnosť vrátiť spoločnosti tento podiel na zisku. Všetci konatelia, ktorí súhlasili s vyplatením podielu na zisku, za vrátenie ručia spoločne a nerozdielne. Nakoniec pripomíname, že rozdeliť sa môže len čistý zisk spoločnosti, ktorý je znížený o podiely do rezervného fondu, o ďalšie fondy a o neuhradenú stratu z minulých účtovných období.

§ 124

(1) Spoločnosť vytvára rezervný fond (§ 67) v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva; ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

(2) O použití rezervného fondu rozhodujú konatelia v súlade s ustanovením § 67 ods. 1.

Komentár k § 124

V znení tohto ustanovenia je definovaný rezervný fond spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným musí vytvárať a dopĺňať rezervný fond. V súvislosti s rezervným fondom treba rozlišovať tvorbu rezervného fondu pri vzniku a dopĺňanie rezervného fondu v budúcnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným nie je povinná vytvoriť rezervný fond pri vzniku, musí ho vytvoriť z čistého zisku, ktorý prvýkrát vykáže v riadnej účtovnej závierke.

 

Tvorba rezervného fondu pri vzniku

Ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným rozhodne rezervný fond vytvoriť pri svojom vzniku, musí v spoločenskej zmluve uviesť výšku, v akej ho vytvorí. Rezervný fond musí byť vytvorený najmenej vo výške 10 % základného imania. V spoločenskej zmluve možno dohodnúť tvorbu rezervného fondu aj vo vyššej sume. Ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným rozhodne vytvoriť rezervný fond až z prvého čistého zisku, musí ho vytvoriť najmenej vo výške 5 % z prvého čistého zisku, ale zároveň nesmie byť výška vytvoreného rezervného fondu viac ako 10 % základného imania. Výška, do ktorej je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná dopĺňať rezervný fond, musí byť upravená v spoločenskej zmluve, ako aj spôsob dopĺňania. Zároveň musí spoločnosť s ručením obmedzeným rešpektovať minimálne požiadavky na tvorbu rezervného fondu stanovené v Obchodnom zákonníku.

 

Dopĺňania rezervného fondu

Podľa Obchodného zákonníka musí spoločnosť s ručením obmedzeným dopĺňať rezervný fond každoročne o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, avšak najmenej vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke. Takto spoločnosť s ručením obmedzeným dopĺňa rezervný fond až do výšky, ktorú si určila v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania. O tom, ako bude rezervný fond v spoločnosti využívaný, rozhodujú konatelia ako najvyšší orgán spoločnosti. Vytvára sa však na krytie strát spoločnosti. Ine využívanie môže byť tiež upravené v spoločenskej zmluve.

Oddiel 3

Orgány spoločnosti

 

Valné zhromaždenie

§ 125

(1) Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí:

a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,

b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,

c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,

d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,

e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,

f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,

g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,

h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149,

  i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

  j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,

k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

(2) Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.

(3) Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.

Komentár k § 125

Orgány spoločnosti s ručením obmedzeným

–   valné zhromaždenie,

–   konatelia,

–   dozorná rada, ktorá nie je zo zákona nutná.

Najvyšším orgánom s.r.o. je valné zhromaždenie, ktoré sa schádza aspoň jeden krát ročne. Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Môže rozhodnúť o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa fungovania spoločnosti.

Valné zhromaždenie je zložené zo všetkých spoločníkov spoločnosti. Tento kolektívny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa fungovania spoločnosti, schvaľuje a mení základné dokumenty, napríklad spoločenskú zmluvu, volí a odvoláva členov ostatných orgánov spoločnosti atď. Výnimkou je jednoosobová spoločnosť, kedy pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva jediný spoločník.

 

Pôsobnosť spoločníka

•    schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,

•    schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,

•    schvaľovanie stanov a ich zmien,

•    rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141 Obchodného zákonníka), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,

•    rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,

•    vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,

•    vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,

•    vylúčenie spoločníka, ak nesplatil svoj vklad, ak neprispel na úhradu straty (túto povinnosť ukladá valné zhromaždenie), alebo rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149 – závažné porušenie povinností spoločníka,

•    rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

•    rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,

•    ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

 

Počet hlasov

Nie je možné kompetencie valného zhromaždenia zužovať, rozšíriť ich možno. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Valné zhromaždenie je spôsobilé prijímať rozhodnutia po splnení určitého kvóra, ktorým je taký počet spoločníkov, ktorý majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Na rozhodovanie o zásadných otázkach, akými sú zvyšovanie alebo znižovanie základného imania, zmena spoločenskej zmluvy, zmena stanov (ak ich spoločnosť má), zrušenie spoločnosti, je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Na rozhodovanie o ostatných otázkach stačí jednoduchá väčšina, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

 

Zvolávanie valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie zvoláva konateľ (konatelia) ako štatutárny orgán spoločnosti. Valné zhromaždenie sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve (prípadne v stanovách), ale najmenej raz ročne.

Vymenovanie a odvolanie prokuristu

Podľa znenia odseku 2 má valné zhromaždenie ďalšiu právomoc, ktorou je vymenovanie a odvolanie prokuristu. Uvedenú právomoc mu zákon ukladá len v prípade, že spoločenská zmluva alebo stanovy, ak má schválené, neurčujú iný spôsob. Prokurista je splnomocnený na základe plnej moci.

 

Prokurista a prokúra

Je oprávnený konať za podnikateľa vo všetkých úkonoch týkajúcich sa prevádzky podniku. Dokonca aj v takých právnych úkonoch, pri ktorých sa vyžaduje zvláštna plná moc (napríklad na zastupovanie pred súdom). Prokúra je obmedzená do tej miery, že prokurista môže robiť právne úkony týkajúce sa len prevádzky podniku. Úkon, ako je predaj samotného podniku, určite nie je úkonom týkajúcim sa prevádzky podniku, išlo by o prekročenie plnomocenstva vyplývajúceho z prokúry. Prokúra tiež nezahŕňa oprávnenie na scudzovanie (napríklad predaj nehnuteľnosti) a zaťažovanie nehnuteľností (napríklad založenie nehnuteľnosti), pokiaľ v nej nie je toto oprávnenie výslovne uvedené. Ak bol rozsah oprávnenia prokuristu obmedzený internými pokynmi podnikateľa (interné pokyny môžu vyplývať buď všeobecne zo stanov spoločnosti, alebo podnikateľ individuálne zakáže prokuristovi urobiť nejaký úkon), nemá to vplyv na právne úkony vykonané prokuristom s tretími osobami. Týmito právnymi úkonmi prokurista platne zaviazal podnikateľa, za ktorého koná. Z prekročenia oprávnenia prokuristom je možné vyvodiť len zodpovednosť prokuristu voči podnikateľovi. Prokuristom môže byť len fyzická osoba. Prokúru je možné udeliť aj viacerým osobám. Priamo v prokúre je potrebné vymedziť, či každý prokurista koná samostatne, alebo či je potrebný súhlas všetkých (resp. súhlas aspoň dvoch z nich). Prokurista sa pri vykonávaní písomných úkonov podpisuje tak, že k obchodnému menu podnikateľa pripojí dodatok, ktorý označuje prokúru (napríklad „prokurista“) a svoj podpis.

 

Právomoc valného zhromaždenia

Znenie posledného odseku 3 stanovuje právo valného zhromaždenia vyhradiť si rozhodovanie vecí, ktoré za iných okolností patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. Túto právomoc má najmä z dôvodu, že je najvyšším orgánom spoločnosti s.r.o.

§ 126

Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.

Komentár k § 126

Základným právom spoločníka je zúčastniť sa na valnom zhromaždení. Realizuje tým svoj priamy vplyv na riadenie spoločnosti. Nie je to však jeho povinnosť. Spoločník nie je nijako sankcionovaný, ak sa valného zhromaždenia nezúčastní. Neúčasťou však stráca vplyv na zásadné rozhodnutia spoločnosti.

 

Účasť spoločníka na valnom zhromaždení

–   osobná,

–   v zastúpení splnomocnencom na základe plnej moci, ktorým nemôže byť konateľ spoločnosti s.r.o. a člen dozornej rady,

–   spoločný zástupca viacerých spolumajiteľov obchodného podielu.

 

Písomná forma plnomocenstva

Pri plnomocenstve platí podmienka písomnej formy, ktorá nemôže byť porušená, inak je plnomocenstvo neplatné.

Aj konatelia ako zvolávatelia majú právo zúčastniť sa valného zhromaždenia. V prípade, ak sú súčasne spoločníkmi, je ich účasť viac menej nevyhnutná. Valného zhromaždenia sa zúčastňujú aj členovia dozornej rady, ďalej likvidátor a správca konkurznej podstaty.

§ 127

(1) Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

(3) Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

(4) Na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

[Dňom 1. marca 2024 v § 127 ods. 4 sa slová „§ 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i)“ nahrádzajú slovami „§ 125 ods. 1 písm. a), c), d) a e)“.]

(5) Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho

a) nepeňažnom vklade,

b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

(6) Pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia uznášať sa a pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na hlasy, ktoré spoločník nemôže vykonávať. To platí primerane aj na prijímanie rozhodnutí spoločníkov mimo valného zhromaždenia.

Komentár k § 127

Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov (kvórum na uznášaniaschopnosť), ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti. Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov okrem prípadov, v ktorých zmluva alebo zákon vyžaduje vyšší počet hlasov. V zákonom stanovených prípadoch sa vyžaduje aspoň 2/3 väčšina všetkých hlasov (zmena spoločenskej zmluvy, zvýšenie základného imania).

 

Uznášaniaschopnosť spoločnosti

Striktné zákonné obmedzenie o uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia je možné modifikovať prostredníctvom dohody zakladateľov, resp. spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve.

Znenie odseku 1 teda vymedzuje kvórum na uznášaniaschopnosť spoločnosti s.r.o. Pod uznášaniaschopnosťou rozumieme, že je určený minimálny počet hlasov, ktorým možno na valnom zhromaždení rozhodovať vo veciach spoločnosti s.r.o. Hlasy sú potrebné na to, aby valné zhromaždenie najskôr zasadlo a následne prijímalo rozhodnutia. Ide o nadpolovičnú väčšinu hlasov, ak nie je v spoločenskej zmluve či stanovách iný počet určený. Pri niektorých rozhodnutiach je potrebný dvojtretinový počet hlasov. V ostatných prípadoch, ak nie splnená podmienka počtu hlasov, valné zhromaždenie rozhodnutia prijímať nemôže.

 

Pomer počtu hlasov ku vkladovej povinnosti

Počet hlasov každého spoločníka je určený pomerom ku vkladovej povinnosti a výške základného imania. Táto zásada je ustanovená v odseku 2. Aj tu platí výnimka, ktorá môže byť stanovená dopredu v spoločenskej zmluve, a to napríklad každý spoločník len jeden hlas.

 

Pravidlá hlasovania

V odseku 3 zákon stanovuje podmienku alebo akési pravidlo pri hlasovaní. Pri valnom zhromaždení sa rozhoduje väčšinou len prítomných hlasov spoločníkov, no aj v tomto prípade môže spoločenská zmluva určiť iný počet hlasov, spravidla vyšší počet. Ako sme už uviedli, pri určitých rozhodnutiach je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje počet vyšší. Upozorňujeme, že v spoločenskej zmluve nemôže byť určený nižší počet hlasov, ako stanovuje Obchodný zákonník. Dvojtretinová väčšina sa vyhlasuje v prípade, ak sa schvaľujú stanovy spoločnosti s.r.o., prípadne sa menia, alebo sa mení spoločenská zmluva, a to len ak je zverená do pôsobnosti valného zhromaždenia, ak sa mení výška základného imania a vkladov spoločníkov, ak sa rozhoduje o zrušení spoločnosti z taxatívne vymedzených dôvodov podľa tohto zákona, zmene právnej formy spoločnosti.

 

Neprípustnosť hlasovacieho práva

Odsek 5 určuje, kedy je neprípustné hlasovacie právo niektorého zo spoločníkov. Ide o prípad, ak valné zhromaždenie rozhoduje a nepeňažnom vklade tohto spoločníka, alebo o jeho vylúčení zo spoločnosti či podaní návrhu na jeho vylúčenie, v prípade neplnenia si svojich povinnosti ako spoločníka. Uvedený spoločník však nemá zakázané byť prítomný na tomto valnom zhromaždení, aj keď nemôže hlasovať.

Na hlasy spoločníka sa neprihliada, ak valné zhromaždenie rozhoduje v týchto prípadoch, a to ani v prípade, ak sa zisťuje uznášaniaschopnosť zhromaždenia.

§ 127a

(1) Valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená; ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti.

(2) Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) miesto a čas konania valného zhromaždenia,

c) meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa,

d) opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,

e) rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

(3) Zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ; pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2 alebo ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia člen orgánu spoločnosti vzdal funkcie. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov.

Komentár k § 127a

Valné zhromaždenie zvolí na začiatku zhromaždenia svojho predsedu a zapisovateľa z radov prítomných spoločníkov. Nie je vylúčené, aby zvolilo aj tzv. overovateľa zápisnice. Do zvolenia dočasných orgánov valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo ním poverená osoba. Z rokovania sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisuje predseda a zapisovateľ.

 

Obsah zápisnice z valného zhromaždenia

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje, čo musí zápisnica z valného zhromaždenia obsahovať, a to v odseku 2. Zápisnica musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto a čas konania valného zhromaždenia, meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa, opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia, rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

 

Podmienky súvisiace s valným zhromaždením

V odseku 3 sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré s valným zhromaždením súvisia. Zápisnica musí byť vždy podpísaná predsedom valného zhromaždenia a zapisovateľom. Aj tieto podpisy musia byť overené úradným spôsobom, ak sa prijali také rozhodnutia, na ktoré sa overenie vyžaduje.

Overené podpisy sa vyžadujú, ak ide o rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, ak ide o vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku a ak sa rozhoduje o vymenovaní a odvolaní prokuristu.

 

Podpisy

Podpisy musia byť overené aj v tom prípade, ak sa na valnom zhromaždení niektorý z jeho členov vzdal svojej funkcie. K zápisnici musia byť zo zákona priložené návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov. Potreba overenia podpisov platí od 1. 2. 2013, aby sa zabránilo prípadnému falšovaniu údajov.

Od roku 2015 sa ustanovilo, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

§ 128

(1) Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.

(2) Ustanovenie § 193 sa použije primerane.

Komentár k § 128

Ako sme už niekoľkokrát uviedli, valné zhromaždenie sa zvoláva minimálne jedenkrát do roka, ale len v prípade, že spoločenská zmluva či stanovy spoločnosti neustanovujú kratšiu lehotu. Valné zhromaždenie zvolávajú konatelia spoločnosti s.r.o. Je to ich výsadné právo. Zvolávajú riadne valné zhromaždenie, na ktorom sa schvaľuje ročná účtovná závierka, či zisk spoločnosti a jeho rozdelenie. Ak zvolá valné zhromaždenie aj viackrát, ide o mimoriadne valné zhromaždenie.

 

Predstavenstvo

Zvoláva ho mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania, alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu návrhy opatrení.

O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu. Uvedené sa podľa tohto zákona uplatňuje primeraným spôsobom.

§ 129

(1) Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.

Komentár k § 129

Ako sme už spomenuli, valné zhromaždenie zvolávajú konatelia spoločnosti s.r.o. Tí musia tiež spoločníkom oznámiť termín, kedy sa bude valné zhromaždenie konať, program a úlohy, ktoré sa budú na valnom zhromaždení rozhodovať. Uvedené musí oznámiť v zákonom stanovenej lehote, ktorá je dopredu vymedzená v spoločenskej zmluve. Ak lehota určená nie je, musí tak urobiť minimálne 15 dní pred konaním valného zhromaždenia. Konatelia pozývajú spoločníkov na valné zhromaždenie písomným vyzvaním, to znamená pozvánkou. Iný spôsob však tiež môže ustanoviť spoločenská zmluva.

 

Požiadanie o zvolanie valného zhromaždenia

Znenie odseku 2 upravuje aj možnosť požiadať o zvolanie valného zhromaždenia prostredníctvom spoločníka. Toto právo má každý spoločník, ktorého vklad dosahuje minimálne 10 % základného imania. Zákon tiež vymedzuje výnimku pri zvolaní valného zhromaždenia. To znamená, že aj títo spoločníci ho môžu zvolať, a to v prípade, ak konatelia zhromaždenie nezvolajú v lehote jedného mesiaca odo dňa, ako doručili žiadosť konateľom o zvolanie valného zhromaždenia.

§ 130

Spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10 % základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

Komentár k § 130

Rozhodnutia sa môžu prijímať na valnom zhromaždení, ale i mimo neho. Rozhodnutia môžu prijímať mimo valného zhromaždenia spoločníci, ktorým návrh z uznesenia valného zhromaždenia predloží konateľ spoločnosti s.r.o., ak ich je viac tak konatelia.

 

Návrh na uznesenie

Môžu ho spoločníkom predložiť aj spoločníci, ktorí sú oprávnení podľa tohto zákona na zvolanie valného zhromaždenia a majú minimálny 10 % vklad na základnom imaní. Návrh uznesenia predkladá aj dozorná rada v prípade jej zriadenia. Pri návrhu na uznesenie musí podľa tohto zákona obsahovať oznámenie a lehotu, dokedy sa musia spoločníci k tomuto návrhu vyjadriť písomným spôsobom. V uvedenej lehote spoločník posiela vyjadrenie na adresu sídla spoločnosti. Toto je zákonom predpísaný postup rozhodovania mimo valného zhromaždenia.

 

Právo na rozhodovanie

Zákon určuje ďalšiu výnimku, a to v spoločenskej zmluve môže byť určené, že práva na rozhodovanie má aj spoločník, ktorého výška vkladu do spoločnosti je menej ako 10 % základného imania.

Tiež je ustanovená situácia, že sa spoločník v lehote k návrhu uznesenia nevyjadrí. Zákon považuje uvedené za nesúhlas.

Následne musia konatelia oznámiť výsledky z hlasovania o návrhu uznesenia každému spoločníkovi osobitne, a to aj tým, ktorí nehlasovali. Väčšina hlasov je počítaná z celkového počtu hlasov, ktoré patria všetkým spoločníkom.

§ 131

(1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

(2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

(3) V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.

(4) Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.

(5) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

Komentár k § 131

Uznesenie z valného zhromaždenie za určitých okolností môže byť v rozpore so zákonom z určitých dôvodov, v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo so stanovami spoločnosti. V tomto prípade môže byť podaný návrh na súd na určenie neplatnosti tohto uznesenia.

 

Návrh na súd o neplatnosť

Môžu podať zákonom vymedzené osoby, ktorými sú: spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca, člen dozornej rady, bývalý spoločník a konateľ spoločnosti za podmienky, že sa ho uznesenie priamo dotýka. Na podanie návrhu o neplatnosti uznesenia musia podať v zákonom stanovenej lehote od jeho prijatia, ktorá je v dĺžke troch mesiacov alebo v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, od toho dňa, keď sa táto osoba mohla o ňom dozvedieť. Ak nie je podaný návrh v stanovenej lehote, tak právo zaniká zo zákona. Uvedený návrh o určenie neplatnosti uznesenia je dôležitý právny úkon, prostredníctvom ktorého môže dôjsť k náprave, ak existujú dôvodné predpoklady neplatnosti a porušenia zákonných podmienok, či zmluvných dohodnutí. Okrem týchto osôb, ktoré sme vymenovali, návrh na neplatnosť uznesenia na súde už nemôže podať žiadna ďalšia osoba.

Neplatnosť rozhodnutia z valného zhromaždenia

Podľa odseku 2 má súd právo rozhodnúť na návrh spoločníka, že rozhodnutie z valného zhromaždenia je neplatné, ale len v tom prípade, ak uvedené rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy ovplyvnili alebo obmedzilo spoločníkove práva. Týka sa to spoločníka, ktorý sa domáhal uznania neplatnosti uznesenia.

Počas súdneho konania spoločníka zastupuje spoločnosť, to znamená v mene spoločnosti konateľ. V prípade, že v konaní sú konatelia alebo konateľ účastníkmi, tak je spoločnosť zastúpená niektorým členom dozornej rady, ktorého určili do tejto pozície. Ak sú účastníkmi konatelia, členovia dozornej rady, prípadne ak nie je dozorná rada zriadená, spoločnosť je zastupovaná zástupcom, ktorého určí valné zhromaždenie. Môže však nastať aj situácia, že valné zhromaždenie zástupcu, ktorý by mal spoločnosť zastupovať, neustanoví, a ak od doručenia žaloby plynú tri mesiace, bude spoločnosti ustanovený opatrovník. Tohto opatrovníka jej určí súd.

Ako sme už spomenuli, návrh na neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia sa podáva v zákonom vymedzených prípadoch, ktoré sa nedajú už rozšíriť.

 

Rozhodnutie o neplatnosti

Kým nie je rozhodnuté na súde o uznesení, že je neplatné, tak je považované zo zákona za platné. V prípade, že súd rozhodne, že uznesenie je neplatné, teda je v rozpore so zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvou, tak účinky neplatnosti platia spätne od počiatku, čiže od jeho schválenia. Rozhodnutie súdu, ktoré nadobudne právoplatnosť, platí pre každého bez rozdielu. Odsek 4 však vymedzuje výnimku, že sa neplatnosť netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami a poskytuje im právnu ochranu.

§ 132

(1) Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

(2) Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

Komentár k § 132

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá jednoosobovou spoločnosťou v súvislosti s valným zhromaždením. Ak má spoločnosť len jedného spoločníka, tak v jeho kompetencii je pôsobnosť valného zhromaždenia.

Pri rozhodovaní valného zhromaždenia o jednom členovi, musí mať rozhodnutie písomnú formu a okrem toho musí byť rozhodnutie podpísané týmto členom. Tento člen má právo rozhodnúť kedykoľvek a v akejkoľvek záležitosti podľa podmienok týkajúcich sa valného zhromaždenia.

 

Podpis spoločníka na rozhodnutí

Musí byť úradne overený a pravosť musí byť potvrdená v zákonom vymedzených prípadoch, o ktorých sa rozhodovalo. Uvedené je platné od 1. 2. 2013. Ide o tieto prípady: rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, rozhodovanie o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, rozhodovanie o vymenovaní a odvolaní prokuristu. Uvedená právna podmienka je záväzná a dôležitá najmä pre prípad falšovania.

 

Zásadne písomná forma

Všetky zmluvy, ktoré sú uzatvorené medzi jediným spoločníkom a spoločnosťou, musia byť vždy v písomnej forme, a to i v prípade, že spoločník koná v mene spoločnosti a zároveň i vo svojom mene. Písomná forma sa vyžaduje v jednoosobovej spoločnosti vždy.

Konatelia

§ 133

(1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

(4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

Komentár k § 133

Ďalším dôležitým členom spoločnosti s.r.o. je konateľ alebo viacerí konatelia, nakoľko zákon dáva aj takúto možnosť.

Konatelia

Sú štatutárnym orgánom spoločnosti, môže byť jeden alebo viac konateľov. Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a bezúhonná. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

 

Podmienky ustanovenia štatutárneho orgánu

V súvislosti so štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným sa od 1. 10. 2020 sprísňujú podmienky na jeho ustanovenie, keďže táto osoba má významné oprávnenia a povinnosti, a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Nakoľko sú konatelia tie osoby, ktoré za spoločnosť konajú voči tretím osobám (či majú v rozsahu, v ktorom nie sú zverené valnému zhromaždeniu, resp. dozornej rade, oprávnenie podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti), ale najmä vzhľadom na ich povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 OBZ konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vyžaduje sa, aby išlo o osoby, u ktorých sa možno domnievať, že takúto činnosť budú „pri spravovaní“ záležitostí spoločnosti vykonávať hospodárne a efektívne. Pokiaľ sú tieto osoby vedené v registri poverení na vykonanie exekúcie v rozhodnom čase (t. j. čase ich menovania do funkcie a podania tomu zodpovedajúceho návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra), možno celkom jasne predpokladať, že neschopnosť hospodárne a efektívne nakladať so svojím vlastným majetkom by mala viesť k záveru, že tieto osoby nemôžu naplniť zákonom vyžadované vlastnosti „odbornej starostlivosti“, najmä hospodárne a efektívne konať za spoločnosť a zaväzovať ju voči tretím osobám.

Tiež sa precizovalo predmetné ustanovenie spôsobom, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť nevyhnutnú mieru právnej istoty tretích strán vo vzťahu k úkonom vykonaným štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj vo vzťahu k úprave vzťahov dovnútra spoločnosti.

 

Evidencia a účtovníctvo

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti. V prípade, že má spoločnosť konateľov viac, každý má právo samostatne v mene spoločnosti. Aj tu však existuje možnosť, že v spoločenskej zmluve sú dopredu dohodnuté iné podmienky. Čo sa týka právneho postavenia, konateľ môže byť výlučne len fyzická osoba, dá sa hovoriť o zásade. Konateľ má zo zákona určité oprávnenia v rámci spoločnosti a ďalšie, ktoré sú vymedzené v spoločenskej zmluve alebo stanovách, ak ich má spoločnosť schválené. Konateľské oprávnenie môže byť v určitých prípadoch či situáciách obmedzené, a to prostredníctvom spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti s.r.o.

 

Vymenovanie konateľa

Obmedzenie konateľa však nie je účinné voči tretím osobám. Konateľ musí byť vymenovaný. Uvedenú právomoc na menovanie konateľa má zásadne valné zhromaždenie. Konateľ je vybratý zo spoločníkov alebo iných fyzických osôb, ktoré sú mimo spoločnosti s.r.o. Za konateľa nie je vymenovaný člen dozornej rady.

Konateľ musí byť ustanovený už v spoločenskej zmluve ako prvý konateľ a okrem toho tam musia byť uvedené aj jeho oprávnenia týkajúce sa tejto funkcie. Ak budú vymenovaní ďalší konatelia, nie je podmienkou meniť spoločenskú zmluvu. Konateľ a spoločnosť majú medzi sebou uzavretý pracovnoprávny vzťah, a to zmluvou o výkone funkcie konateľa. V zmluve sú upravené vzájomné práva a povinnosti v rámci tohto vzťahu a spoločnosti.

 

Obmedzenie činnosti konateľa

Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

–   vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

–   sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

–   zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

–   vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

Ak konateľ porušil zákaz konkurencie, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom zákaz konkurencie porušil. Okrem toho môže požadovať aj náhradu škody.

§ 134

Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Komentár k § 134

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá obchodným vedením spoločnosti s.r.o. Na rozhodnutie o tomto obchodnom vedení zákon stanovuje súhlas väčšiny konateľov.

Vyšší počet hlasov

Spoločenská zmluva však môže stanoviť aj vyšší počet hlasov konateľov, ak je to v záujme spoločnosti a tiež nemá právo obmedziť niektorého z konateľov pri obchodnom vedení spoločnosti. Obchodné vedenie spoločnosti patrí podľa tohto ustanovenia ku kompetenciám konateľa v rámci jeho pôsobnosti. Ako sme už uviedli, konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s.r.o. a zastupuje spoločnosť okrem obchodného vedenia spoločnosti.

§ 135

(1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

(2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Komentár k § 135

Medzi povinnosti konateľov patrí zabezpečenie vedenia evidencie a účtovníctva, vedenie zoznamu spoločníkov spoločnosti s.r.o. a tiež majú informačnú povinnosť voči spoločníkom.

 

Informačná povinnosť

Táto povinnosť sa týka predovšetkým všetkých dôležitých informácii a záležitostí, ktoré sa týkajú spoločnosti s.r.o. Čo sa týka účtovných povinnosti, tie sa týkajú hlavne schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky. Medzi povinnosti patrí aj predloženie návrhu na rozdelenie zisku v spoločnosti alebo v prípade straty. Všetky povinnosti konateľa musia byť v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami.

 

Predloženie výročnej správy

Medzi povinnosti konateľa patrí aj predloženie výročnej správy. Táto povinnosť platí však len v prípade, ak má spoločnosť povinnosť výročnú správu vyhotoviť. Výročná správa sa predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu so spomenutými účtovnými závierkami. Účtovné závierky súvisia s účtovníctvom v spoločnosti, ktoré je povinné ho viesť podľa zákona o účtovníctve.

Konatelia nie sú povinní vykonávať svoju funkciu iba s odbornou starostlivosťou, ale aj v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. To znamená, že predovšetkým sú povinní zaobstarávať si a pri rozhodovaní zohľadňovať všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetného rozhodnutia.

Zachovávanie mlčanlivosti

Taktiež majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov. Záujem spoločnosti musí byť pre nich na najvyššom mieste. Pri výkone svojej funkcie teda nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

 

Zákaz konkurencie

Jednou z najdôležitejších povinností konateľa je dodržiavanie zákazu konkurencie. V prvom rade je najmä na spoločníkoch, aby si upravili v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách obmedzenia, ktoré budú počas vykonávania funkcie konateľa chápané ako zákaz konkurencie (podobné obmedzenia si môžu upraviť aj pre seba). Keď spoločníci po takejto úprave nesiahnu, ešte stále tu máme Obchodný zákonník.

 

Obmedzenie konaní konateľa

Podľa jeho ustanovení má konateľ povinnosť zdržať sa, resp. nesmie:

–   vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

–   sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

–   zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

–   vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

Porušenie zákazu konkurencie predstavuje pre spoločnosť oprávnenie, ktorým môže od konateľa požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

§ 135a

(1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

(2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

(4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.

(5) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Komentár k § 135a

Vymedzuje základné povinnosti konateľov a zodpovednosť za porušenie uvedených povinností. Ide najmä o povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a zásadne v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V uvedenom ustanovení je tiež zdôraznená povinnosť konateľa zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a údajoch. Porušenie tejto a iných povinností uvedených v § 135a zakladá konateľom solidárnu zodpovednosť za škodu. V zmysle § 757 sa aj na zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú porušením jeho povinnosti vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Osobitná právna úprava § 135a ods. 3 však zavádza osobitné liberačné dôvody.

 

Odborná úroveň pôsobnosti každého konateľa

Pôsobnosť musí byť na odbornej úrovni a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. Ako sme už spomenuli v predchádzajúcom ustanovení, musia zohľadniť dostupné informácie o predmete rozhodnutia. Zachovávanie mlčanlivosti je jednou z najdôležitejších povinnosti konateľa, ktorá ak by bola porušená, mohla by spoločnosti vo viacerých veciach uškodiť. Mlčanlivosť sa týka najmä dôverných informácii, ktoré by za určitých okolností spôsobili škodu alebo ohrozili by záujmy spoločnosti, spoločníkov. Pri funkcii konateľ nemôže uprednostniť svoje záujmy pred záujmami spoločnosti.

 

Náhrada škody

Musí byť zosobnená tomu konateľovi, ktorý porušil pri svojej funkcii povinnosti, čím spoločnosti uškodil alebo spôsobil škodu. Týka sa to škody, ktorá vznikla v súvislosti s poskytnutím plnenia spoločníkovi v rozpore s Obchodným zákonníkom, alebo že nadobudli majetok vymedzeným spôsobom. Náhrada škody mu nebude zosobnená, ak môže preukázať, že postupoval s odbornou starostlivosťou a plnil záujmy spoločnosti v dobrej viere. Za náhradu škody nezodpovedá, ak plnil rozhodnutia z uznesenia valného zhromaždenia v rozpore so zákonom, zmluvou alebo stanovami, prípadne ak išlo o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

 

Dozorná rada

Spoločnosť môže maž zriadenú dozornú radu, v tom prípade nezbavuje zodpovednosti konateľov, ak táto dozorná rada konanie konateľov schválila.

Zákon stanovuje, že zodpovednosť konateľa alebo konateľov nemôže byť obmedzená a ani vylúčená stanovami či spoločenskou zmluvou. Všetky dohody, ktorými je obmedzená alebo vylúčená zodpovednosť konateľa, sú v zásade zakázané. Ide o dohody medzi konateľom a spoločnosťou. Ako sme už uviedli, konateľ zodpovedá za náhradu škody vo vymedzených prípadoch, no a spoločnosť sa môže vzdať nárokov na uvedenú náhradu škody za splnenia určitých podmienok. Musí tak urobiť najskôr po troch rokoch od ich vzniku a tiež je podmienkou súhlas valného zhromaždenia a nie je voči tomu podaný protest. Pri proteste však upozorňujeme, že ten môže byť podaný len spoločníkom, ktorého vklady sú aspoň 10 % základného imania.

 

Náhrada škody

Voči konateľom môže byť uplatnená náhrada škody v rámci nárokov spoločnosti. Uplatňovať si ich môže veriteľ spoločnosti na svoj účet a vo svojom mene, a to v prípade, že nie je možné uspokojiť pohľadávku z majetku s.r.o. V prípade, že sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody, nezanikajú nároky veriteľov. Tiež môže byť uzatvorená dohoda o urovnaní. Voči konateľovi uplatňuje nároky veriteľov správca konkurznej podstaty, a to v tom prípade, že je na spoločnosť vyhlásený konkurz. Veritelia svoje nároky uplatňujú najskôr voči spoločnosti, a ak nie sú uspokojené až následne ich uplatňujú voči konateľom.

V znení odseku 3 sa novelou zákona č. 87/2015 Z. z. výslovne vyjadrilo, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

§ 136

Zákaz konkurencie

(1) Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.

(2) Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.

(3) Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.

Komentár k § 136

Zákaz konkurencie platí aj v prípade konateľov s.r.o. O konkurenčnom konaní hovoríme v prípade, že konateľ nejakým spôsobom zneužije informácie spoločnosti vo svoj prospech, čím spoločnosti poškodí. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa, alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.

 

Inštitút zákazu konkurencie

V rozsahu kogentnej právnej úpravy bol upravený menej reštriktívnym spôsobom. Obchodné spoločnosti môžu v spoločenskej zmluve, či v stanovách upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

Ak konateľ porušil zákaz konkurencie, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom zákaz konkurencie porušil. Okrem toho môže požadovať aj náhradu škody. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov. Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie v rovnakom rozsahu ako na konateľov.

 

Porušenie zákazu konkurencie

Predstavuje pre spoločnosť oprávnenie, ktorým môže od konateľa požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť, čím sa musí plniť aj náhrada škody. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.

Dozorná rada

§ 137

Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva.

Komentár k § 137

Ďalším orgánom spoločnosti s.r.o. je dozorná rada, ktorá nemusí byť zriadená vždy, iba ak tak ustanovuje spoločenská zmluva v spoločnosti. V kompetencii dozornej rady je výkon kontroly v spoločnosti. Informácie, ak sa zriaďuje dozorná rada, musia byť uvedené v spoločenskej zmluve aj s jej členmi. Aj členovia dozornej rady, podobne ako konatelia, musia svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou na najvyššej úrovni a v súlade so záujmami spoločnosti a v jej prospech.

 

Kontrolná funkcia

V prípade, že dozorná rada zriadená nie je, tak kontrolnú funkciu vykonávajú spoločníci. Dozorná rada má oprávnenie podávať informácie valnému zhromaždeniu a ako sme už spomenuli vyššie v ustanoveniach týkajúcich sa valného zhromaždenia, člen dozornej rady môže zvolať toto valné zhromaždenie zo zákonných dôvodov a domáhať sa návrhu na neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia na súde. V spoločenskej zmluve môžu byť upravené práva dozornej rady a jej členov.

§ 138

(1) Dozorná rada:

a) dohliada na činnosť konateľov,

b) nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje,

c) preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu,

d) podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz ročne.

(2) Členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti.

Komentár k § 138

V znení tohto ustanovenia Obchodný zákonník vymedzuje oprávnenia dozornej rady. Spoločníci sa môžu rozhodnúť v spoločenskej zmluve, či budú právo kontroly vykonávať samostatne alebo prostredníctvom dozornej rady.

 

Dohľad nad činnosťou konateľov

Dozorná rada dohliada na činnosť konateľov, môže nahliadať do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a tiež kontroluje tam obsiahnuté údaje, preskúmava riadnu, mimoriadnu, konsolidovanú, prípadne predbežnú účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát, svoje vyjadrenie predkladá valnému zhromaždeniu aj so správami v lehote určenej spoločenskou zmluvou, v inom prípade raz ročne.

 

Členovia dozornej rady

Majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie. Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti. Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.

§ 139

(1) Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie.

(2) Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.

(3) Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.

(4) Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie (§ 136) a ustanovenia § 135a sa použijú primerane.

Komentár k § 139

Dozorná rada pozostáva z členov, a to minimálne troch. Členov má právo voliť len valné zhromaždenie, pričom platí podmienka, že konateľ nemôže byť vymenovaný za člena dozornej rady. Člen dozornej rady môže byť len fyzickou osobou. Aj na členov kontrolného orgánu sa vzťahuje zákaz konkurencie podľa Obchodného zákonníka.

 

Zákaz porušenia zákazu konkurencie

To znamená, že členovia dozornej rady nemôžu nijakým spôsobom porušiť zákaz konkurencie podobne ako konateľ. To znamená, že nemôže vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania.

 

Odborná spôsobilosť

Členovia dozornej rady sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu.

 

Zodpovednosť za škodu

Člen dozornej rady nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Do pôsobnosti valného zhromaždenia v súvislosti s dozornou radou patrí aj ich odmeňovanie. Členovia dozornej rady musia byť zapísaní v obchodnom registri. Ak sa člen zmení, aj táto skutočnosť musí byť zapísaná v obchodnom registri.

§ 140

(1) Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení. Musí sa im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

(2) Dozorná rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. Pre spôsob zvolávania valného zhromaždenia platia primerane ustanovenia § 129 ods. 1.

Komentár k § 140

Obchodný zákonník stanovuje prítomnosť členov dozornej rady na valnom zhromaždení, ktoré sa koná minimálne (povinne) raz ročne. V prípade, že majú žiadosť a vyjadrenie sa k určitej veci na valnom zhromaždení, tak slovo im podľa tohto zákona udelené byť musí. Uvedené právo im vyplýva zo zákona a v tomto prípade ho nemôže zmeniť a ani vylúčiť spoločenská zmluva. Právo sa výhradne týka len určitého vyjadrenia sa a na hlasovania v určitom rozhodovaní.

 

Zvolávanie valného zhromaždenia

Ďalším právom dozornej rady je podľa odseku 2 možnosť zvolať valné zhromaždenie, a to v medziach tohto zákona, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti s.r.o. Môže ísť o prípadné nedostatky či porušenia, ku ktorým dospela dozorná rada počas svojej kontrolnej činnosti. Pri zvolávaní sa riadia tým istým postupom, ktorý je definovaný v ustanovení, týkajúcom sa podmienok zvolania valného zhromaždenia. Termín a program valného zhromaždenia musí byť oznámený najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ale len v prípade, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Oddiel 4

Zmena spoločenskej zmluvy

§ 141

(1) Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.

(3) Ak sa prijme rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu spoločenskej zmluvy, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona a spoločenskej zmluvy vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy. Konatelia sú povinní po každej zmene spoločenskej zmluvy vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie spoločenskej zmluvy, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedajú.

Komentár k § 141

Zmena spoločenskej zmluvy je jednou z dôležitých činností v rámci správneho fungovania spoločnosti s.r.o. Pri zmene spoločenskej zmluvy patrí podmienka, že všetci členovia spoločnosti (spoločníci) musia so zmenami súhlasiť a zmeny musia byť zapísané v obchodnom registri.

 

Povinnosť súhlasu všetkých spoločníkov

Je na zmenu povinný iba v prípade, ak v spoločenskej zmluve nie je ustanovené valné zhromaždenie. V tom prípade o zmene spoločenskej zmluvy rozhoduje valné zhromaždenie. Na súhlas so zmenou spoločenskej zmluvy prostredníctvom valného zhromaždenia zákon stanovuje minimálnu dvojtretinovú väčšinu hlasov, alebo ak spoločenská zmluva určí vyšší počet hlasov potrebných na rozhodnutie o zmene zmluvy. K zmene spoločenskej zmluvy valným zhromaždením pozri ustanovenie § 125.

 

Súhlas všetkých spoločníkov

Zákon však stanovuje aj súhlas všetkých spoločníkov spoločnosti na zmenu spoločenskej zmluvy, a to v prípade ak sa prejednáva zmena spoločenskej zmluvy, ktorá sa týka rozšírenia povinnosti alebo zúženia, či prípadného obmedzenia povinnosti spoločníkov tejto spoločnosti. Ide o hlasy spoločníkov, ktorých sa uvedená zmena týka.

 

Zmena obsahu spoločenskej zmluvy

Je považovaná za zmenu spoločenskej zmluvy podľa tohto zákona. Uvedené rozhodnutie o zmene obsahu spoločenskej zmluvy je rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy. To znamená, že dá sa povedať, že to platí, ak toto rozhodnutie bolo prijaté takým spôsobom, aký je nevyhnutný na zmenu spoločenskej zmluvy. Ako príklad môžeme uviesť zmenu základného imania spoločnosti s.r.o. Po každej zmene spoločenskej zmluvy sa musí vyhotoviť jej úplné znenie. Okrem toho musia byť všetky zmeny spoločenskej zmluvy zapísané aj v obchodnom registri. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú konatelia v zákonom stanovenej lehote od prijatia rozhodnutia o zmene.

Zvýšenie a zníženie základného imania

§ 142

Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je prípustné už pred týmto splatením.

Komentár k § 142

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje zvýšenie základného imania spoločnosti s.r.o., a to v prípade peňažných vkladov alebo v prípade nepeňažných vkladov.

 

Zvýšenie základného imania

Zákon stanovuje, že možnosť zvýšenia základného imania je možná v medziach Obchodného zákonníka. Bez základného imania by spoločnosť s.r.o. nemohla vzniknúť. Výška základného imania musí byť stanovená v spoločenskej zmluve spoločnosti pred jej založením. Základné imanie s.r.o. musí mať hodnotu aspoň 5 000 eur, toto základné imanie tvoria peňažné aj nepeňažné vklady (musia byť znalecky ocenené).

O zmenách základného imania sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov. Ak by došlo k zníženiu základného imania pod hranicu 5 000 eur, je to jeden z dôvodov na zrušenie spoločnosti.

 

Splatnosť základného imania

Ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka splatené v plnej výške v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu vzniku aspoň 30 % základného imania, minimálne však 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok treba splatiť do piatich rokov.

Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti. K zvýšeniu základného imania je oprávnené valné zhromaždenie spoločnosti a na zmenu je potrebný minimálne dvojtretinový počet hlasov všetkých spoločníkov s.r.o. Zmena musí byť podpísaná predsedom valného zhromaždenia aj s overeným podpisom.

 

Peňažné a nepeňažné vklady

Ako sme už spomenuli, základné imanie sa môže zvýšiť buď peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi spoločníkov. Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je možné len v tom prípade, keď vklady spoločníkov v peňažnej hodnote sú už splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je zas možné aj pred splatených doterajších vkladov spoločníkov.

§ 143

(1) Ak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania neurčí inak, majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, a to v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

(2) Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, schvaľuje valné zhromaždenie nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka.

(3) Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený.

(4) Na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.

Komentár k § 143

Aj ďalšie ustanovenie sa zaoberá zvýšením základného imania spoločnosti s.r.o. Spoločníci spoločnosti majú podľa zákona prednostné právo na prevzatie záväzku na nové vklady v takom pomere, ktorý zodpovedá ich vkladom doterajším.

 

Prednostné právo

Uvedené prednostné právo majú spoločníci v stanovenej lehote, ktorá je určená spoločenskou zmluvou a ak lehota v zmluve určená nie je tak v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o zvýšení základného imania. Uvedené právo na prednostné prevzatie záväzku môže zmeniť spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia, a to buď vylúčením alebo inou zmenou práva.

 

Schválenie zvýšenia základného imania v nepeňažnom vklade

V prípade zvýšenia základného imania v nepeňažnom vklade, musí valné zhromaždenie schváliť, a to nielen vklad ako taký, ale i výšku tohto vkladu v hodnote peňazí, ktorá bude za nepeňažný vklad započítaná do základného imania. Na ohodnotenie nepeňažného vkladu v peniazoch sa využíva znalecký posudok, ak to ustanovuje tento zákon, tak znalecký posudok potrebný nie je.

 

Záväzok na nový vklad

Musí byť prebratý písomným vyhlásením. Záväzok môže prebrať buď spoločník alebo iná osoba, ktorá v písomnom vyhlásení uvedie, že svojím podpisom pristupuje k spoločenskej zmluve, pričom je stanovená podmienka úradne overeného podpisu. Okrem tohto vo vyhlásení uvedie, v akej výške vklad preberá. Zvýšenie základného imania sa riadia ustanoveniami o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.

§ 144

(1) Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4.

(2) Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje. Overenie účtovnej závierky audítorom sa nevyžaduje, ak sa na zvýšenie základného imania použije nerozdelený zisk, ktorý by inak mohol byť vyplatený spoločníkom a hodnota zvýšenia základného imania nepresahuje hodnotu základného imania pred jeho zvýšením.

Komentár k § 144

Znenie sa zaoberalo zvýšením základného imania spoločnosti s.r.o. z vnútorných zdrojov spoločnosti, čiže hovorili sme o nominálnom zvýšení. Vnútornými zdrojmi spoločnosti bol nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nebolo zákonom ustanovené, iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti. Vklady spoločníkov sa nemenili. K uvedenému zvýšeniu museli byť splnené určité podmienky.

!     Upozornenie

Zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, sa od 21. 7. 2020 zmenilo znenie tohto ustanovenia.

Cieľom zákona bola všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou choroby COVID-19.

Zákon obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Predmetné zásahy vyplynuli z požiadaviek aplikačnej praxe a boli v minulosti formulované adresátmi tohto zákona na mnohých fórach.

Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. Súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžadovala, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšovalo záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa, ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

§ 145

Konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra.

Komentár k § 145

Tak ako zákon stanovuje, že za splnenia podmienok môže byť znížená výška základného imania, tak existuje možnosť aj zvýšenia základného imania podľa tohto zákona. Návrh na zvýšenie základného imania podávajú len konatelia spoločnosti s.r.o.

Urobia tak bez zbytočného odkladu a zvýšenie sa zapíše do obchodného registra. Zvýšením základného imania sa zároveň mení aj spoločenská zmluva, čo súvisí so zápisom do obchodného registra.

§ 146

O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Pritom sa nesmie znížiť hodnota základného imania spoločnosti a výška vkladu každého spoločníka pod sumu ustanovenú v § 108 a § 109 ods. 1.

Komentár k § 146

Tak ako aj zvýšenie, je možné aj zníženie základného imania podľa tohto právneho predpisu. Aj o znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Aj zníženie základného imania musí byť zapísané v obchodnom registri. V prípade zníženia základného imania nemôže táto zmena byť bod zákonom stanovenou hodnotu, čo je 5 000 eur v spoločnosti s.r.o., zároveň sa tým nemôže znížiť výška minimálneho vkladu spoločníka v tejto spoločnosti, čo je 750 eur. V prípade zmeny výšky základného imania sa môžu dohodnúť aj spoločníci v určitých prípadoch. Pri znížení základného imania sa znižuje buď výška vkladov spoločníkov alebo počet vkladov spoločníkov.

§ 147

(1) Konatelia sú povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení sa vyzvú veritelia spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení.

(2) Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.

(3) Zníženie základného imania zapíše súd do obchodného registra, len ak je preukázané, že zníženie základného imania sa oznámilo spôsobom uvedeným v odseku 1 a veriteľom sa poskytlo zabezpečenie podľa odseku 2, pokiaľ ich pohľadávky neboli uspokojené.

Komentár k § 147

So znížením výšky základného imania súvisia aj ďalšie povinnosti, či poskytnutie informácii, ktoré súvisia s veriteľmi spoločnosti s.r.o., pričom uvedené ustanovenia určitým spôsobom chráni veriteľov, nakoľko znížením základného imania môže dôjsť aj k nižšej vymožiteľnosti ich pohľadávok.

 

Rozhodnutie o znížení základného imania

Zverejňujú ho konatelia či jeden konateľ spoločnosti. Okrem tohto musí byť zverejnená aj jeho výška. Zverejnenie rozhodnutia musí byť v stanovenej lehote do 15 dní od rozhodnutia o znížení a spôsobom dvakrát po sebe, pričom medzi týmito dvoma zverejneniami je časový odstup 30 dní. Oznámenie konatelia zverejňujú v Obchodnom vestníku. Uvedené oznámenie slúži aj ako výzva, kde konateľ vyzve všetkých veriteľov spoločnosti, aby sa prihlásili o svoje pohľadávky. Prihlásiť sa musia veritelia do 90 dní po poslednom oznámení (druhom oznámení, čiže 30 dní po prvom oznámení), ak lehotu nestihnú, tak výzva stráca účinnosť.

 

Prihlásenie pohľadávky v stanovenej lehote

V prípade, že veritelia svoje pohľadávky prihlásia v stanovenej lehote, má spoločnosť povinnosť im poskytnúť primerané zabezpečenie týchto pohľadávok, zároveň je možné, aby tieto pohľadávky spoločnosť uspokojila. V prípade, že veritelia uvedené právo v lehote nevyužili, nestrácajú právo na uspokojenie pohľadávok.

 

Zápis zníženia základného imania

Ako sme už uviedli, zníženie základného imania sa zapíše od obchodného registra. Uvedený zápis sa vykoná však len v prípade, že sa dá preukázať, že došlo v zákonom stanovenom postupe v prípade oznámenia tohto zníženia a že spoločnosť poskytla a zabezpečila prihlásených veriteľov, aj keď k uspokojeniu pohľadávok nedošlo. Uvedené sa zapíše, ak sa aj neprihlásil ani jeden veriteľ. Uvedené skutočnosti musia byť preukázané listinami, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis do obchodného registra.

Zánik účasti spoločníka
v spoločnosti

§ 148

Zrušenie účasti spoločníka súdom

(1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

(2) Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

(3) Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom a ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

(4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný podiel podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane aj vtedy, ak bola právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitného zákona.

Komentár k § 148

Od roku 2015 došlo k zmenám aj v tomto ustanovení. Zmenilo sa celé znenie odseku 1 a v odsekoch 2 a 3 prišlo k viacerým menším zmenám slovných spojení.

 

Nemožnosť domáhať sa zrušenia účasti v spoločnosti

V odseku 1 sa výslovne upravila nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti v spoločnosti. Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. V prípade ak sa nejedná o jednoosobovú spoločnosť, to znamená, že má dvoch a viac spoločníkov, no maximálne 50, má tento spoločník právo dať návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Návrh spoločník podáva na súde. Týka sa to spoločníka, od ktorého sa nedá očakávať, aby v spoločnosti zostal aj naďalej. Jeho obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu.

 

O prevode rozhoduje valné zhromaždenie

Ak sa neprevedie obchodný podiel, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď spoločník vystúpil zo spoločnosti, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. V prípade jednoosobovej spoločnosti, nemôže spoločník zo spoločnosti vystúpiť.

 

Nejde o účinky zrušenia

V odseku 2 sa ustanovilo, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť správcom. Takáto úprava umožňuje, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

 

Okamih, kedy nastali účinky zrušenia účasti v spoločnosti

V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresnil v odseku 3 okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“. To znamená, že ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom a ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu, alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. Exekúcia obchodného podielu je upravená v exekučnom poriadku.

 

Exekúcia na obchodný podiel

Exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti. Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom, o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu, prikáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému, zakáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný. Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti. Príkaz na začatie exekúcie doručí exekútor obchodnej spoločnosti do vlastných rúk. Po uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti, ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Ak tak ustanovuje Obchodný zákonník, obchodná spoločnosť sa doručením exekučného príkazu zrušuje. Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu nezaniká, na exekúciu obchodného podielu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania. Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu zaniká, obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému, ak zákon neustanovuje alebo stanovy neurčujú inak, alebo ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak. Ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, je povinná poukázať oprávnenému peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku, a to v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

 

Možnosť na vrátenie účasti spoločníka v spoločnosti s.r.o.

V tomto ustanovení existuje aj možnosť na vrátenie účasti spoločníka v spoločnosti s.r.o. Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný podiel tým, že bol prevedený najskôr na spoločnosť a následne na iného spoločníka alebo tretiu osobu a tomuto spoločníkovi bol vyplatený vyrovnací podiel, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje. Čiže spoločník sa vráti do spoločnosti a jeho účasť sa obnoví. V prípade, že vyrovnací podiel už spoločnosť vrátenému spoločníkovi vyplatila, tak si spoločnoť nárokuje jeho vrátenie. Uvedená situácia platí aj v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie podľa exekučného poriadku.

§ 149

Vylúčenie spoločníka

Spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Komentár k § 149

Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti s.r.o. upravuje toto ustanovenie Obchodného zákonníka. K vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti môže dôjsť v prípade porušenia ustanovení Obchodného zákonníka, pričom spoločník porušil svoje povinnosti v rámci spoločnosti.

 

Návrh na vylúčenie spoločníka

Spoločnosť dáva návrh na vylúčenie spoločníka na súde, pričom uvedie, že spoločník porušil svoje povinnosti závažným spôsobom konania, a ktorý bol na uvedené porušenie alebo nedodržiavanie povinnosti vyzvaný a upozornený na možnosť, že v inom prípade, ak ich nesplní, bude zo spoločnosti vylúčený. Uvedená výzva o možnom vylúčení mu musí byť podaná v písomnej forme. S návrhom na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti a s následným podaním tohto návrhu musia v zásade súhlasiť všetci spoločnosti s.r.o., ktorých vklady dosahujú minimálne jednu polovicu zo základného imania. O porušenie povinnosti hovoríme napríklad vtedy, ak spoločník ešte neuhradil, neposkytol vklad spoločnosti, ktorý má stanovený a v prípade, že je určená aj príplatková povinnosť, ktorú taktiež nesplnil.

§ 150

Vyrovnanie

(1) Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).

(2) Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Komentár k § 150

Vyrovnací podiel sa vypláca spoločníkovi, ktorý nejakým spôsobom ukončil svoju činnosť v rámci spoločnosti s.r.o. Ide napríklad o spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti bola zrušená súdom, pričom návrh na súd podala spoločnosť za neplnenie povinnosti spoločníka ani po písomnej výzve a možnosti vylúčenia, ak si uvedené povinnosti nebude plniť riadne a včas.

 

Výška vyrovnacieho podielu

Určí sa na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu. Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Rovnaké právo, čiže právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu má aj dedič či právny nástupca spoločníka v prípade, že naňho prešiel jeho obchodný podiel.

 

Výpočet vyrovnaciehom podielu

V znení odseku 2 je stanovený výpočet vyrovnaciehom podielu. Tento podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Iný spôsob výpočtu môže stanoviť znenie spoločenskej zmluvy. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom odseku, pri výpočte je veľmi dôležitá riadna účtovná závierka spoločnosti.

Oddiel 5

Zrušenie a likvidácia
spoločnosti

§ 151

Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:

a) rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 152,

b) z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve.

Komentár k § 151

Spoločnosť s.r.o. sa môže zrušiť. Uvedená možnosť je stanovená Obchodným zákonníkom. Na uvedené znenie sa vzťahuje ustanovenie § 68, kde sú taxatívne vymenované dôvody zrušenia obchodnej spoločnosti ako takej na všeobecnej úrovni. Okrem týchto dôvodov, zákon vymedzuje aj ďalšie dva dôvody zrušenia s.r.o. v tomto ustanovení.

 

Zrušenie spoločnosti rozhodnutím

Spoločnosť sa teda zrušuje rozhodnutím registrového súdu príslušného podľa miesta, a to z dôvodov a za podmienok vymedzených zákonom, spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou. Druhým dôvodom zrušenia s.r.o. sú iné dôvody, uvedené v spoločenskej zmluve. Týmito dôvodmi sú: smrť spoločníka, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, uvalenie exekúcie na majetok spoločníka, zánik právnickej osoby, prevod alebo prechod obchodného podielu na iného spoločníka, spoločnosť či tretiu osobu.

§ 152

Spoločníci, a ak to ustanovuje spoločenská zmluva alebo stanovy, aj konatelia sa môžu na súde domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodov a za podmienok ustanovených v zákone, v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, prípadne v stanovách.

Komentár k § 152

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje, že spoločníci majú zo zákona právo domáhať sa na súde čiže prostredníctvom súdu, aby bola spoločnosť zrušená z takých dôvodov, ktoré sú vymedzené Obchodným zákonníkom a za podmienok v medziach tohto právneho predpisu. V prípade, že spoločenská zmluva hovorí, že uvedené právo majú aj konatelia, tak aj oni sa môžu súdnou cestou domáhať tohto práva.

 

Stanovenie dôvodov a podmienok

Okrem toho, že dôvody a podmienky sú stanovené v zákone, môžu byť vymedzené aj spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou. To znamená, že návrh na zrušenie spoločnosti môžu podať na súd aj spoločníci aj konatelia, umožňuje to znenie tohto ustanovenia. Súdom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zrušení spoločnosti s.r.o., je príslušný súd.

§ 152a

(1) Na splynutie spoločností alebo zlúčenie spoločností sa použijú primerane ustanovenia § 218a až 218k, ak zákon neustanovuje inak. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti s ručením obmedzeným sa primerane použijú aj ustanovenia § 218la až 218lk.

(2) O schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností rozhodujú na návrh konateľov valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj valné zhromaždenie nástupníckej spoločnosti. Rozhodnutie valného zhromaždenia sa prijíma dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

(3) Ak spoločenská zmluva spoločnosti zanikajúcej splynutím alebo zlúčením pripúšťa prevod obchodného podielu na inú osobu a nástupnícka spoločnosť takýto prevod nepripúšťa, vyžaduje sa na schválenie splynutia alebo zlúčenia spoločností a na schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností súhlas všetkých spoločníkov tejto zanikajúcej spoločnosti.

(4) Listiny podľa § 218c ods. 2 sa zasielajú spoločníkom spoločnosti spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie. Tieto listiny sa nemusia poskytnúť k nahliadnutiu v sídle spoločnosti; ustanovenia § 218a ods. 6 a § 218c ods. 6 sa nepoužijú okrem cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností, keď spoločnosť podieľajúca sa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí má povinnosť podľa § 218a ods. 6 a § 218c ods. 6. Konatelia spoločnosti sú povinní od zvolania valného zhromaždenia poskytnúť každému spoločníkovi na požiadanie podstatné informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú splynutia alebo zlúčenia spoločností; na toto právo musia byť spoločníci upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie.

(5) Ak spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu, ustanovenie § 218b ods. 2 sa nepoužije. Vypracovanie správy konateľov sa nevyžaduje, ak sa všetci spoločníci písomne alebo do zápisnice z valného zhromaždenia vzdajú práva na jej predloženie.

(6) Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu (ďalej len „nezávislý expert“) podľa § 218a ods. 2 až 4 sa vyžaduje len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, alebo ak aspoň jedna z týchto spoločností je v kríze; náklady znáša spoločnosť. Ak spoločnosť nevyhovela žiadosti spoločníka a spoločník požiada o zaznamenanie tejto skutočnosti do zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o splynutí alebo zlúčení spoločností, považuje sa to za protest proti rozhodnutiu valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení spoločností.

Komentár k § 152a

Ustanovením sa umožnil obdobným spôsobom riešiť prípad splynutia alebo zlúčenia spoločností s ručením obmedzeným medzi sebou. Obchodný zákonník napr. vymedzuje odlišným spôsobom schvaľovací proces zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa vypúšťa uvedené ustanovenie, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Schvaľovací proces zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností

O schválení rozhodujú na návrh konateľov valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj nástupníckej spoločnosti. Pre prijatie rozhodnutia je potrebné dosiahnuť dvojtretinovú (kvalifikovanú) väčšinu hlasov všetkých spoločníkov. Striktnejšiu výnimku (smerom hore) si môžu dohodnúť spoločníci v spoločenskej zmluve.

Na splynutie alebo zlúčenie spoločnosti sa použijú ustanovenia upravujúce splynutie alebo rozdelenie spoločnosti. Zároveň zákon môže ustanoviť aj iný postup. Ak ide o cezhraničné zlúčenie alebo splynutie spoločnosti s.r.o., tak sa použijú ustanovenia upravujúce účasť zamestnancov na riadení pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností.

 

Právomoc týkajúca sa schválenia návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností

Podľa odseku 2 má valné zhromaždenie ďalšiu právomoc, ktorá sa týka schválenia návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností. K splynutiu alebo k schváleniu môže dôjsť iba v prípade zmluvy. Schválenie musia dať valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností a ak sa zmluva týka zlúčenia spoločnosti, tak schválenie dáva aj valné zhromaždenie nástupníckej spoločnosti. Návrh zmluvy podávajú konatelia spoločnosti. V prípade, že v spoločenskej zmluve nie je dohodnutý vyšší počet hlasov spoločníkov, tak rozhodnutie o schválení zmluvy, či už o zlúčení spoločnosti alebo o splynutí spoločnosti, musí byť odsúhlasené dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov. Ako sme už spomenuli, v spoločenskej zmluve môže byť určený vyšší počet hlasov. Ak hovoríme o počte hlasov, ide o hlasy všetkých spoločníkov zúčastnených spoločností.

 

Súhlas všetkých spoločníkov zanikajúcej spoločnosti

Potrebný je v prípade schválenia zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti, ak spoločenská zmluva pripúšťa prevod obchodného podielu na inú osobu a zároveň nástupnícka spoločnosť prevod naopak nepripúšťa. Ide v podstate o určitú ochranu práv zanikajúcej spoločnosti.

Listiny

Predmetom znenia odseku 4 sú listiny, ktoré sa zasielajú spoločníkom spoločnosti súčasne s pozvánkou na valné zhromaždenie. Ide o tieto listiny: návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, účtovné závierky a správy všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, prípadne ich právnych predchodcov za posledné tri roky, ak niektorá zo spoločností vznikla neskôr a nemala právneho predchodcu, za všetky roky jej trvania, priebežná účtovná závierka vyhotovená ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností uplynulo viac ako šesť mesiacov, správy predstavenstiev všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, správy nezávislých expertov pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na splynutí alebo zlúčení. Uvedené listiny nemusia byť dostupné k nahliadnutiu v sídle spoločnosti.

 

Poskytnutie podstatných informácii a vysvetlení

V súvislosti s týmto majú aj konatelia povinnosť, ktorá súvisí s poskytnutím podstatných informácii a vysvetlení, ktoré sa týkajú splynutia alebo zlúčenia spoločnosti. Uvedenú povinnosť majú konatelia priamo od zvolania valného zhromaždenia voči každému spoločníkovi, ktorý o to požiada. Na uvedené právo je každý spoločník upozornený priamo v písomnej pozvánke na valné zhromaždenie. Iné povinnosti sa týkajú prípadu, ak ide o cezhraničné splynutie alebo cezhraničné zlúčenie spoločností s ručením obmedzeným.

 

Spoločnosť, ktorá nemá zriadenú dozornú radu

Odsek 5 sa zaoberá situáciou, že spoločnosť s.r.o. nemá zriadenú dozornú radu ako kontrolný orgán, nakoľko to nie je podľa tohto právneho predpisu povinnosťou. Uvedené tvrdenie, že dozorná rada každej zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení preskúma zamýšľané splynutie alebo zlúčenie spoločností, návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností a správu predstavenstva nepredkladá svoje vyjadrenie o zamýšľanom splynutí alebo zlúčení spoločností valnému zhromaždeniu, nakoľko zriadená nie je.

 

Vzdanie sa práva na predloženie správy

Spoločníci majú právo sa dohodnúť písomne alebo do zápisnice z valného zhromaždenia, že sa vzdávajú práva na predloženie správy, ktorú vypracujú konatelia spoločnosti. Zákon hovorí o povinnosti vypracovania tejto správy, ktorá obsahuje dôvody splynutia či zlúčenia spoločnosti z pohľadu právneho a ekonomického hľadiska, no ak sa spoločníci dohodnú na nepredložení, vypracovať ju konatelia nemusia.

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa vyžaduje aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze. Uvedené súvisí s doplnenými ustanoveniami upravujúcimi spoločnosť v kríze.

 

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí spoločnosti alebo o zlúčení spoločnosti

Uvedeným sa zaoberá znenie odseku 6. Preskúmanie návrhu zmluvy zákon vyžaduje len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov spoločnosti, ktoré sa podieľajú na splynutí či rozdelení alebo v prípade, že minimálne jedna z týchto spoločnosti je v kríze. Preskúmanie návrhu zmluvy má v kompetencii audítor alebo znalec, ktorého ustanovil súd zo zoznamu, pričom hovoríme o nezávislom expertovi. Náklady na uvedené preskúmavanie znáša spoločnosť. Ak spoločnosť nevyhovela žiadosti spoločníka a spoločník požiada o zaznamenanie tejto skutočnosti do zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o splynutí alebo zlúčení spoločností, hovoríme o proteste proti rozhodnutiu valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení spoločností.

§ 152b

Na rozdelenie spoločnosti sa použijú primerane ustanovenia § 152a, 218m až 218o.

[Dňom 1. marca 2024 § 152a a 152b sa vypúšťajú.]

Komentár k § 152b

Ustanovenie vymedzuje zásadu, že na rozdelenie spoločnosti s.r.o. sa použijú primeraným spôsobom ustanovenia upravujúce splynutie, rozdelenie, zlúčenie spoločnosti, a to tak s.r.o. ako akciovej spoločnosti.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa vypúšťa uvedené ustanovenie, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Ustanovenie umožňuje obdobným spôsobom riešiť splynutie alebo zlúčenie spoločností s ručením obmedzeným medzi sebou. Výnimku z tejto dispozície musí výslovne ustanoviť zákon. Obchodný zákonník napr. vymedzuje odlišným spôsobom schvaľovací proces zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností. O schválení rozhodujú na návrh konateľov valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj nástupníckej spoločnosti. Pre prijatie rozhodnutia je potrebné dosiahnuť dvojtretinovú (kvalifikovanú) väčšinu hlasov všetkých spoločníkov. Striktnejšiu výnimku (smerom hore) si môžu dohodnúť spoločníci v spoločenskej zmluve. Rovnako sa umožňuje postupovať pri rozdelení spoločností podľa ustanovení platných pre akciové spoločnosti.

§ 153

(1) Pred začatím likvidácie spoločnosti vymenuje valné zhromaždenie likvidátora.

(2) Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Tento podiel sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.

Komentár k § 153

Spoločnosť s.r.o. môže byť zrušená v medziach tohto zákona, pričom zrušenie môže byť bez likvidácie alebo zrušenie spoločnosti s likvidáciou, až následne dochádza k zániku spoločnosti a k výmazu z obchodného registra.

 

Likvidátor

Na likvidáciu spoločnosti je dôležitý likvidátor, ktorý je poverený likvidáciou spoločnosti. Likvidátora vymenúva valné zhromaždenie spoločnosti.

 

Výkon likvidácie

Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu vykoná sa likvidácia. Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti. Ak je ustanovených viacero likvidátorov, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov. Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena, alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu.

 

Aká osoba nemôže byť likvidátorom

Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická osoba, vykonáva v jej mene pôsobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu spoločne, ak spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. V prípade zrušenia spoločnosti súdom vymenuje likvidátora súd.

 

Zánik funkcie likvidátora

Ak výkon funkcie likvidátora zanikne smrťou likvidátora alebo z iných dôvodov, musí byť ustanovený nový likvidátor bez zbytočného odkladu spôsobom, akým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor. Ak nemožno ustanoviť likvidátora, vymenuje súd likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov.

 

Vzdanie sa funkcie likvidátora

Likvidátor, ktorého nevymenoval súd, sa môže písomne vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti. Ak by prerušením výkonu likvidácie spoločnosti vznikla škoda, je odstupujúci likvidátor povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak spoločnosť bez zbytočného odkladu neustanoví nového likvidátora, vymenuje ho súd. Nový likvidátor nemusí byť ustanovený, ak vykonáva funkciu aspoň jeden zo skôr ustanovených likvidátorov. Bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti a nahradiť ho inou osobou. Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.

 

Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra, prípadne výmaz doterajšieho likvidátora

Podáva ho ustanovený likvidátor alebo likvidátori. Ak likvidátora vymenuje súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu.

 

Oznámenie vstupu o likvidácie a ďalšie povinnosti a oprávnenia

Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace. Likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada. Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávaní valného zhromaždenia sa použijú primerane. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodujú o návrhoch predložených likvidátorom spôsobom a väčšinou hlasov určenou na prijatie rozhodnutia o zrušení spoločnosti.

 

Likvidačný zostatok

Ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov, alebo ak príslušný orgán spoločnosti k nim neprijme rozhodnutie, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo odo dňa zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidácia za skončenú.

 

Konečná správa

Spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súdu. Konečná správa spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku sa uložia do zbierky listín. Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti.

 

Rozdelenie likvidačného zostatku

Ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Do 90 dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Odmena likvidátora

Určuje ju orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti. Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora.

 

Dodatočná likvidácia

Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.

 

Podiel na likvidačnom zostatku

Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník podľa Obchodného zákonníka nárok na podiel na likvidačnom zostatku, ktorý sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Iný výpočet tohto podielu môže byť stanovený v spoločenskej zmluve. Podiely na likvidačnom zostatku sa vyplácajú len v prípade uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov spoločnosti, ktorí sa o svoje nároky prihlásili.

DIEL V

AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 154

(1) Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

(2) Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“.

(3) Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(4) Verejná akciová spoločnosť môže na valnom zhromaždení so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov prítomných akcionárov rozhodnúť, že prestáva obchodovať so svojimi akciami na regulovanom trhu a stane sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva obchodovať so svojimi akciami na regulovanom trhu sa ukladá do zbierky listín a spoločnosť je povinná uverejniť oznámenie o prijatí tohto rozhodnutia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy. Ak po prijatí tohto rozhodnutia prijme burza akcie spoločnosti na obchodovanie na regulovanom trhu, spoločnosť sa opäť stáva verejnou akciovou spoločnosťou. Ustanoveniami tohto odseku nie sú dotknuté povinnosti podľa osobitných predpisov o cenných papieroch a o regulovaných trhoch, ktoré súvisia so zmenou verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť alebo ktoré súvisia s tým, že spoločnosť prestane obchodovať svoje akcie na regulovanom trhu.

(5) Verejná výzva na upisovanie akcií je verejná ponuka cenných papierov podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 154

Piaty diel sa zaoberá vo svojich ustanoveniach ďalším typom obchodnej spoločnosti, ktorým je akciová spoločnosť. Prvé ustanovenie tohto dielu patrí do základných ustanovení o akciovej spoločnosti.

 

Kapitálová spoločnosť

Všeobecne môžeme povedať, že ide o kapitálovú spoločnosť, ktorej základný kapitál je tvorený emisiou akcií. Akciová spoločnosť je právnickou osobou. Akcionári sa nákupom akcií stávajú spoluvlastníkmi – základného kapitálu. Jej základné imanie je 25 000 eur. Akcionári ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nominálnej hodnoty vlastnených akcii.

 

Základný kapitál spoločnosti

Rozdelený je na určitý počet akcií v stanovenej nominálnej hodnote. Akciová spoločnosť je právna forma vhodná najmä v oblastiach náročných na vstupný kapitál. Umožňuje totiž zhromaždiť kapitál od fyzických a právnických osôb za účelom podnikania prostredníctvom emisie akcií. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. spol.“ alebo skratku „a.s.“.

Výhody akciovej spoločnosti

Patrí k ním anonymita akcionárov (v prípade viacerých akcionárov), neobmedzený počet akcionárov. Je preto ideálnou formou podnikania pre realizáciu podnikateľských aktivít s vysokou mierou kapitálovej náročnosti, má väčší priestor na získanie prostriedkov pre investovanie prostredníctvom emisie akcií. Akcionárom sa rozumie majiteľ akcií akciovej spoločnosti.

 

Základné imanie spoločnosti

Odsek 1 tohto ustanovenia hovorí, že základné imanie akciovej spoločnosti je rozvrhnuté na určitý počet akcii, ktoré majú určitú menovitú hodnotu. Akciová spoločnosť v prípade porušenia záväzkov, ktoré má, zodpovedá zásadne celým svojím majetkom. Akcionári akciovej spoločnosti za záväzky spoločnosti neručia v žiadnom prípade. Majetok spoločnosti je striktne oddelený od majetku akcionárov.

 

Práva a povinnosti akcionárov

Medzi práva a povinnosti akcionárov nepatrí obchodné vedenie spoločnosti a v ich kompetencii nie je ani podieľať sa na činnosti tohto druhu obchodnej spoločnosti. Majú právo podieľať sa na riadení, možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti, hlasovať na valnom zhromaždení, žiadať na valnom zhromaždení vysvetlenia a podávať návrhy. Medzi majetkové práva zaraďujeme právo podieľať sa na výsledku hospodárenia alebo podieľať sa na likvidačnom zostatku. V prípade, že by došlo k zmene osoby akcionára, neovplyvní to existenciu tejto spoločnosti.

 

Orgány akciovej spoločnosti

Okrem valného zhromaždenia, s ktorým sme sa stretli aj pri spoločnosti s.r.o., je aj predstavenstvo a dozorná rada. Valné zhromaždenie akcionárov je najvyšším orgánom spoločnosti. Môže rozhodnúť o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa „života“ spoločnosti. Koná sa minimálne raz ročne. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia.

 

Predstavenstvo

Ide o štatutárny orgán a dozorná rada má kontrolnú funkciu. Aj v tomto druhu obchodnej spoločnosti je povinné vytváranie základného imania spoločnosti v minimálnej výške stanovenej Obchodným zákonníkom, pričom platí, že sa vytvára už pri samotnom vzniku spoločnosti. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti nemusí byť vždy podnikanie na účely dosiahnutia zisku, ale len nazhromaždenie určitého základného imania, napr. na účel nákupu nehnuteľností, zariadení a pod., v ktorých sa bude prevádzkovať kultúrna činnosť, ktorá neprináša zisk.

Ako sme už uviedli, postavenie akcionárov je anonymné a zoznam akcionárov v tejto spoločnosti nie je verejný. Akcionári sa nenachádzajú ani v obchodnom registri s výnimkou spoločnosti s jedným akcionárom.

 

Obchodné meno akciovej spoločnosti

Odsek 2 upravuje obchodné meno akciovej spoločnosti, ktoré podľa tohto zákona musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti: označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratka „akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“. Obchodné meno akciovej spoločnosti je názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri, pod ktorým získava právnu subjektivitu a vykonáva všetky právne úkony súvisiace s touto spoločnosťou. Obchodné meno môže byť fantazijné, naznačujúce predmet podnikania, ale môže obsahovať aj osobné meno. V nijakom prípade však nemôže byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a musí obsahovať dodatok označujúci, že ide o akciovú spoločnosť, čiže označenie alebo skratku. Hovoríme o označení právnej formy spoločnosti.

 

Ekonomická výhoda

Akciová spoločnosť má oproti ostatným obchodným spoločnostiam, najmä v porovnaní so spoločnosťou s ručením obmedzeným, nespornú ekonomickú výhodu. Tá spočíva v možnosti ponúkať akcie na kapitálových trhoch, kde sa sústreďujú veľké úspory právnických i fyzických osôb, a takto získané prostriedky využívať k financovaniu ich rozvoja. Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou.

 

Emitent

Môže rozhodnúť o svojej premene na súkromnú spoločnosť so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov prítomných akcionárov a nebude blokovaný skutočnosťou, že minoritní akcionári sa vôbec nedostavujú na valné zhromaždenia a nehlasujú o veciach týkajúcich sa stavu a chodu spoločnosti. Pre schválenie premeny spoločnosti na súkromnú postačuje zákonom vymedzený počet akcionárov nie viac ako 100, skutočnosť, že akcie nie sú prijaté na trh burzy a že premenu odsúhlasila dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov.

 

Pojmy súkromná a verejná akciová spoločnosť

Tieto pojmy prišli do slovenskej legislatívy s takzvanou veľkou novelou Obchodného zákonníka. Cieľom zákonodarcu bolo dať „malým akciovkám“ voľnejšie pravidlá na ich fungovanie. Pojem súkromná akciová spoločnosť sa tak používa väčšinou len na vyjadrenie toho, že podnik nie je štátny. V prípade zvolávania valného zhromaždenia tak súkromná akciová spoločnosť na rozdiel od verejnej nemusí uverejňovať oznámenie o jeho konaní v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá uverejňuje burzové správy. Pritom akcie na meno, ktoré výlučne musí mať verejná akciová spoločnosť, ak sa mieni premeniť na súkromnú, nesú so sebou právo na doručenie pozvánky o konaní valného zhromaždenia navyše majiteľovi na adresu. Podmienkou zároveň je, že stanovy súkromnej akciovej spoločnosti takéto uverejňovanie v inom celoštátnom periodiku – neuverejňujúcom burzové správy – určujú. Ak by to tak nebolo, rovnako ako verejná akciová spoločnosť by aj súkromná musela oznámenie o konaní valného zhromaždenia umiestniť v celoštátnom periodiku s burzovými správami. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza, alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

 

Verejná akciová spoločnosť

Znenie odseku 4 upravuje verejnú akciovú spoločnosť. Tu treba podotknúť, že verejná akciová spoločnosť má právo sa stať súkromnou akciovou spoločnosťou, ale len so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov prítomných akcionárov na valnom zhromaždení a za splnenia podmienky, že prestala obchodovať so svojimi akciami na regulovanom trhu.

 

Zastavenie obchodovania s akciami

To, že akciová spoločnosť prestáva obchodovať so svojimi akciami na regulovanom trhu, musí byť uverejnené ako rozhodnutie, ktoré sa ukladá do zbierky listín. Okrem toho musí spoločnosť uverejniť oznámenie, že vôbec takéto rozhodnutie prijala. Oznámenie sa uverejňuje v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré je zamerané na burzové správy. Ako náhle bolo uvedené rozhodnutie prijaté a akciová spoločnosť sa stala súkromnou akciovou spoločnosťou a vzápätí prijme burza akcie tejto spoločnosti na obchodovanie na regulovanom trhu, opäť sa stáva verejnou akciovou spoločnosťou.

Týmto nie je dotknutý zákon o cenných papieroch a jeho ustanovenia zaoberajúce sa zmenou verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť.

 

Verejná výzva na upisovanie akcií

Ide o verejnú ponuku cenných papierov podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách. Verejnou ponukou cenných papierov sa rozumie akékoľvek oznámenie širšiemu okruhu osôb v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, ktoré obsahuje dostatok informácií o podmienkach ponuky cenných papierov a o ponúkaných cenných papieroch, ktoré umožňujú investorovi rozhodnúť sa kúpiť alebo upísať tieto cenné papiere. Verejnou ponukou cenných papierov sa rozumie aj umiestňovanie cenných papierov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ak sa uskutočňuje spôsobom podľa prvej vety.

§ 155

(1) Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera (ďalej len „listinná akcia“) alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera (ďalej len „zaknihovaná akcia“), ak zákon neustanovuje inak.

(3) Akcia obsahuje

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) menovitú hodnotu,

c) označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno; pri akcii na meno obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; ak je akcionárom zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak je pridelené; ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

d) výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

e) dátum vydania emisie akcií.

(4) Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia ďalej obsahuje aj určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách.

(5) Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu. Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (ďalej len „kmeňová akcia“), nemusia obsahovať označenie druhu.

(6) Vydávanie iných druhov akcií, ako ustanovuje tento zákon, sa zakazuje.

Komentár k § 155

Akcia je cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti.

 

Práva spojené s vlastníctvom akcií

S vlastníctvom akcií sú spojené dva druhy práv, a to právo podieľať sa na riadení. Znamená možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti, hlasovať na valnom zhromaždení, žiadať na valnom zhromaždení vysvetlenia a podávať návrhy a majetkové práva. Medzi majetkové práva zaraďujeme právo podieľať sa na výsledku hospodárenia alebo podieľať sa na likvidačnom zostatku. Akcia je jedným z druhov cenných papierov. Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.

 

Sústava cenných papierov

Tvorená je okrem akcií dočasnými listami, podielovými listami, dlhopismi, vkladovými listami, pokladničnými poukážkami, vkladnými knižkami, kupónmi, zmenkami, šekmi, cestovnými šekmi, náložnými listami, skladištnými listami, skladiskovými záložnými listami, tovarovými záložnými listami, družstevnými podielnickými listami, investičnými certifikátmi a inými druhmi, ktoré za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

 

Spôsob vedenia akcie

Môže byť v dvoch podobách, a to ako listinná akcia alebo ako zaknihovaná akcia. Listinná akcia je vydaná v podobe listinného cenného papiera a zaknihovaná akcia v podobe zaknihovaného cenného papiera. O spôsobe akcie má právo rozhodnúť akciová spoločnosť. Zaknihované cenné papiere sa vedú Centrálnym depozitárom cenných papierov. Listinný papier je v listinnej podobe, to znamená, že fyzicky existuje, má svoju podobu a obsahovú stránku. Zaknihovaný cenný papier fyzicky neexistuje, je len vo forme určitého zápisu. Podoba cenného papiera sa môže zmeniť, pričom o tom rozhoduje akciová spoločnosť. Platí však že akcie musia byť toho istého druhu. Zmena podoby cenného papiera musí byť uverejnená v obchodnom vestníku. Ostatné náležitosti týkajúce sa cenných papierov a akcii sú upravené v zákone o cenných papieroch a investičných službách.

 

Obsahová stránka akcie

Znenie odseku 3 sa zaoberá obsahovou stránkou akcie. Zákon stanovuje, že akcia musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, menovitú hodnotu, označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno. V prípade, že ide o akciu na meno, musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak ide o akcionára, ktorý je zahraničnou právnickou osobou, tak obsahuje identifikačné číslo, ak je pridelené a ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Medzi obsahové náležitosti akcie patrí aj výška základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií a dátum vydania emisie akcií.

Obsahové náležitosti listinnej akcie

Znenie odseku 4 vymedzuje obsahové náležitosti listinnej akcie. Tá teda obsahuje číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie, určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách. Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva s akciou spojené môže potom vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená. Listinná akcia nemá podľa tohto zákona predpísanú podobu, je na akciovej spoločnosti, ako bude listinná akcia vyzerať.

 

Obsah zaknihovanej akcie

Zaknihovaná akcia, ktorá je zapísaná centrálnym depozitárom, musí obsahovať označenie ISIN, ktoré prideľuje tento centrálny depozitár. Žiadosť o pridelenie tohto označenia podáva akciová spoločnosť a následne označenie bez zbytočného odkladu depozitár vydá. Zároveň sa nevyžaduje potvrdenie podpisom.

 

Viac druhov akcii

Zákon stanovuje, že akciová spoločnosť môže vydávať viac druhov akcii, z čoho vyplýva, že tieto musia obsahovať označenie každého druhu, aby sa dali odlíšiť. Kmeňová akcia označenie druhu obsahovať nemusí. Pod kmeňovou akciou rozumieme akciu, s ktorou nie sú podľa tohto zákona spojené žiadne osobitné práva. Akcie, ktoré musia obsahovať označenie druhu sa nazývajú aj prioritné akcie, s ktorými sú spojené prednostné práva na dividendy. Vydanie týchto akcii musí byť určené prostredníctvo stanov spoločnosti. Zákon výslovne zakazuje vydávanie iných druhov akcií.

§ 156

(1) Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcie na meno za akcie na doručiteľa a naopak.

(2) Akcia na meno môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná. Akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná.

(3) Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa osobitného zákona.

(4) Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúce zmenky.

(5) Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená.

(6) Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka.

(7) Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.

(8) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú, ak podľa zákona alebo stanov evidencia zaknihovaných cenných papierov vedená podľa osobitného zákona nahrádza zoznam akcionárov.

(9) Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.

[Dňom 1. marca 2024 v § 156 ods. 9 v šiestej vete sa vypúšťa bodkočiarka a slová „pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4“.]

[Dňom 1. marca 2024 v § 156 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

„(10) Primeraná cena akcie podľa odseku 9 musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu, pričom nesmie byť zároveň nižšia ako

a) hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu určená podľa poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred podaním žiadosti akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií, zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú audítorom,

b) priemerný kurz akcií spoločnosti, ktorej akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred podaním žiadosti akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií.“.

Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.]

(10) Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, vyžaduje sa súhlas spoločnosti aj na zriadenie záložného práva k týmto akciám, inak záložné právo nevznikne; na udelenie a oznámenie súhlasu spoločnosti platí odsek 9 primerane. Ak podľa stanov sa na prevod akcií na meno vyžaduje splnenie inej podmienky, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva. Na prevod založených akcií na meno pri výkone záložného práva sa súhlas spoločnosti, prípadne splnenie inej podmienky, nevyžaduje.

Komentár k § 156

Ustanovením išlo o prvý krok v rámci širšej koncepcie úpravy režimu vedenia zoznamu akcionárov. Po zavedení plného členského princípu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. sa pristúpilo k vytvoreniu systému pre centrálne poskytovanie údajov zo zoznamu akcionárov a následne bude možné decentralizovať vedenie zoznamu akcionárov. K zmenám došlo v odseku 6 a v odseku 7.

 

Forma akcie

Znenie odseku 1 tohto ustanovenia sa zaoberá formou akcie. Akcie môže znieť na meno a v druhom prípade môžu znieť na doručiteľa. Zákon stanovuje možnosť zámeny jednej akcie na meno na akciu na doručiteľa, ale i opačný systém zámeny akcie na doručiteľa na akciu na meno. Uvedené právo na zámenu je právom akcionárov, ktoré je vymedzené v stanovách akciovej spoločnosti. Rozhodnutie o zmene podoby cenného papiera je emitent povinný bezodkladne uverejniť v Obchodnom vestníku a v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy aspoň raz týždenne. Zmena podoby cenného papiera sa musí vzťahovať na celú emisiu cenných papierov. Emitent, ktorý poruší tento zákon pri zmene podoby cenného papiera, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil.

 

Rozdiel medzi akciami

Medzi týmito dvoma formami akcie je rozdiel predovšetkým v tom, že akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná akcia a akcia na meno môže byť vydaná aj ako zaknihovaná aj ako listinná akcia. Akciová spoločnosť je v zákone o cenných papieroch označovaná za emitenta, pričom v uvedenom zákone je tiež uvedené delenie akcii podľa ich formy. Akciová spoločnosť – emitent v tomto prípade rozhoduje, či bude akcia vydaná ako listinná alebo ako zaknihovaná. Akcia na meno listinná musí podľa tohto zákona obsahovať všetky vymedzené náležitosti, ale hlavne označenie majiteľa tejto akcie.

 

Výkon prevodu akcii

V odseku 3 je upravená zásada, že prevod akcii sa uskutočňuje podľa zákona o cenných papieroch. Prevodom cenného papiera je zmena majiteľa cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy podľa tohto zákona. Prevoditeľnosť cenného papiera možno vylúčiť alebo obmedziť, ak to osobitný zákon pripúšťa. Emitent nemôže obmedziť alebo vylúčiť prevoditeľnosť cenných papierov na doručiteľa. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, stáva sa kupujúci majiteľom cenného papiera, aj keď predávajúci nemal právo tento cenný papier previesť, ibaže kupujúci v čase prevodu vedel alebo musel vedieť, že predávajúci nemá právo cenný papier previesť. Práva spojené s cenným papierom sú samostatne prevoditeľné bez prevodu cenného papiera a môžu byť predmetom samostatného obchodu, len ak to ustanovuje osobitný zákon. Záväzok previesť listinný cenný papier je splnený odovzdaním listinného cenného papiera nadobúdateľovi, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

 

Ďalšie podmienky prevodu

Osobitný zákon môže ustanoviť ďalšie podmienky prevodu. Na prevod listinného cenného papiera na rad sa vyžaduje aj rubopis. Rubopisom prechádzajú všetky práva spojené s listinným cenným papierom, ak osobitný zákon neustanovuje inak a nemožno ho viazať na splnenie podmienky. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, musí rubopis obsahovať podpis prevodcu, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom cenného papiera. Ak nadobúda cenný papier zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak bolo pridelené. Pri zahraničnej fyzickej osobe sa namiesto rodného čísla uvádza dátum jej narodenia. Prevod môže byť odplatný alebo bezodplatný na základe príslušnej zmluvy. Záväzok previesť zaknihovaný cenný papier je splnený registráciou jeho prevodu vykonanou centrálnym depozitárom alebo členom na základe príkazu na registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera, ak prevádzaný cenný papier zodpovedá zmluve.

 

Registrácia prevodu

V prípade zaknihovaného cenného papiera je vykonanie zápisu v zákonom ustanovenej evidencii majiteľov zaknihovaných cenných papierov, a to na ťarchu účtu majiteľa prevodcu alebo držiteľského účtu podľa § 105a zákona o cenných papieroch a v prospech účtu majiteľa nadobúdateľa. Zápisy na ťarchu a v prospech účtov majiteľov je centrálny depozitár alebo člen povinný vykonať k tomu istému dňu alebo držiteľského účtu podľa § 105a. Príkaz na registráciu prevodu dávajú prevodca aj nadobúdateľ členom, u ktorých má prevodca alebo nadobúdateľ zriadené účty majiteľa, alebo centrálnemu depozitárovi, u ktorého má prevodca alebo nadobúdateľ zriadené účty majiteľa, alebo osobe, ktorej vedie centrálny depozitár držiteľský účet, a to v dohodnutej lehote, ak nebola lehota dohodnutá, v lehote siedmich dní od uzavretia zmluvy. Ak príkazy na registráciu prevodu nie sú obsahovo zhodné, centrálny depozitár alebo člen registráciu prevodu nevykoná a bezodkladne príkazy na registráciu prevodu s uvedením dôvodov vráti osobám, ktoré tieto príkazy dali.

 

Ak k príkazu na registráciu prevodu nie je priložené právoplatné rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu

Tento sa vyžaduje, centrálny depozitár alebo člen, ktorý dostal príkazy na registráciu prevodu, túto skutočnosť bezodkladne po registrácii prevodu písomne oznámi tomu príslušnému orgánu, ktorého rozhodnutie malo byť priložené k príkazu nadobúdateľa. Kto dal neoprávnene príkaz na registráciu prevodu alebo ho dal nesprávne, neúplne alebo oneskorene, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil. Ak kúpu alebo predaj zaknihovaného cenného papiera obstaral obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi, je povinný dať bezodkladne príkaz na registráciu prevodu. Tento obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi je povinný centrálnemu depozitárovi alebo členovi preukázať svoje oprávnenie dať príkaz na registráciu prevodu.

Centrálny depozitár alebo člen vykoná registráciu prevodu

K prevodu dochádza bezodkladne po tom, čo obdrží obsahovo zhodné príkazy na registráciu prevodu. Ak sa uskutočňuje prevod zaknihovaného cenného papiera na základe obchodu uzavretého na burze cenných papierov, dáva príkaz na registráciu prevodu burza cenných papierov, ktorá je povinná centrálnemu depozitárovi alebo členovi na jeho žiadosť preukázať svoje oprávnenie dať príkazy na registráciu prevodu. Centrálny depozitár alebo člen vykoná registráciu prevodu bezodkladne po tom, čo obdrží takýto príkaz na registráciu prevodu. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na obchody uzavreté na mnohostrannom obchodnom systéme a na organizátora tohto systému.

 

Obsah príkazu na registráciu prevodu

Musí obsahovať identifikačné údaje prevodcu, identifikačné údaje nadobúdateľa, identifikáciu prevádzaných cenných papierov a ďalšie údaje v rozsahu potrebnom na vykonanie zápisu v príslušnej evidencii cenných papierov podľa prevádzkového poriadku alebo interných predpisov obchodníka s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu. Ak kúpu alebo predaj zaknihovaného cenného papiera obstaral obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi, príkaz na registráciu prevodu musí obsahovať aj identifikačné údaje tohto obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Ak príkaz na registráciu prevodu podáva burza cenných papierov, musí príkaz na registráciu prevodu obsahovať okrem údajov aj identifikačné údaje tejto burzy cenných papierov.

 

Zmluva o kúpe cenných papierov

Spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť zmluvy o kúpe cenných papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného cenného papiera, počet prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený. Bez určenia kúpnej ceny je zmluva o kúpe cenných papierov platná, len keď strany v tejto zmluve prejavili vôľu uzavrieť ju bez určenia kúpnej ceny. V takých prípadoch je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, ktorá zodpovedá najnižšiemu kurzu, za ktorý sa zastupiteľný cenný papier predával v deň uzavretia zmluvy na burze cenných papierov.

 

Zaplatenie kúpnej ceny

Ak zastupiteľný cenný papier nebol v tento deň predmetom obchodovania na burze cenných papierov, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, ktorá zodpovedá najnižšiemu kurzu, za ktorý sa zastupiteľný cenný papier naposledy predával na burze cenných papierov. Ak nemožno kúpnu cenu takto určiť, je kupujúci povinný zaplatiť cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

 

Zmluva

Zmluva o kúpe listinného cenného papiera na meno musí mať písomnú formu, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, aj zmluva o kúpe listinného cenného papiera na rad. Zmluva o darovaní cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o darovacej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Zmluva o darovaní cenných papierov musí mať písomnú formu.

 

Rubopis

Ako sme už uviedli, prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise musí byť uvedené: obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza a deň prevodu akcie na meno. V prípade že je akcionárom zahraničná fyzická osoba aj dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Rubopis pozri zákon zmenkový a šekový.

 

Znenie akcie na jednu alebo viac osôb

Znenie odseku 5 dáva možnosť, aby akcia na meno mohla znieť buď na jednu osobu alebo na viac osôb, pričom práva, ktoré sa týkajú tejto akcie môže vykonávať hociktorá osoba, na ktorú akcia znie. Práva však môže vykonávať aj osoba splnomocnená týmito osobami, na ktoré akcie znie. V prípade akcie, ktorá znie na viac osôb, považuje uvedený vzťah za spoluvlastníctvo akcie.

 

Zoznam akcionárov

V úvodných ustanoveniach upravujúcich akciovú spoločnosť sme uviedli, že spoločnosť musí viesť alebo zabezpečí vedenie zoznamu akcionárov pri akciách na meno. Tento zoznam spoločnosť odovzdáva centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Zoznam odovzdáva bez zbytočného odkladu. Zoznam musí podľa Obchodného zákonníka obsahovať povinné náležitosti týkajúce sa cenných papierov. Ide o tieto údaje: číselné označenie akcie, druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené.

 

Výkon práva súvisiaceho s akciou na meno

Osoba, ktorá je zapísaná v zozname akcionárov, ktorý spoločnosť odovzdala centrálnemu depozitárovi, má právo vykonávať práva súvisiace s akciou na meno. Ide o práva voči spoločnosti. Zákon stanovuje podmienku neverejnosti zoznamu akcionárov a právom každého akcionára, ktorý je v tomto zozname zapísaný, je požiadať o výpis z tohto zoznamu tej časti, ktorá sa ho bytostne dotýka.

 

Poskytnutie výpisu

Výpis mu je poskytnutý podľa odseku 6 na jeho náklady. V prípade zoznamu akcionárov a jeho vedením centrálnym depozitárom je dôležitá i zmluva uzatvorená medzi centrálnym depozitárom a akciovou spoločnosťou v prípade akcii na meno. Centrálny depozitár, v prípade, že spoločnosť požiada o zmeny v tomto zozname, má právo zmenu vykonať. Týka sa to tiež zmeny osoby akcionára, pričom ihneď ako je preukázaná zmena osoby akcionára, uvedenú zmenu zabezpečuje spoločnosť. V prípade škôd, ak by povinnosť nesplnila v tejto súvislosti, je zodpovedná spoločnosť.

 

Evidencia zaknihovaných cenných papierov

Existuje výnimka v tej súvislosti, že uvedené zásady neplatia, ak evidencie zaknihovaných cenných papierov, ktorá je vedená podľa zákona o cenných papieroch nahrádza zoznam akcionárov. Ide o evidenciu podľa tohto zákona alebo stanov spoločnosti a ak táto evidencia existuje, zoznam akcionárov nie je povinný.

 

Prevoditeľnosť akcií na meno

Môže byť obmedzená stanovami a zároveň platí, že vylúčená byť nemôže. Ak je v stanovách spoločnosti podmienkou prevoditeľnosti akcií súhlas spoločnosti, musia byť uvedené aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi.

 

Predstavenstvo

O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo. Stanovy však môžu určiť aj inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií musí oznámiť spoločnosť len v písomnej forme. Ak nastane situácia a príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v stanovenej lehote, ktorú vymedzili stanovy, platí, že tento súhlas nebol udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote.

 

Hodnota primeraného peňažného protiplnenia

Musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu, pričom primerané peňažné protiplnenie nesmie byť zároveň nižšie ako najvyššie protiplnenie poskytnuté jednotlivým oprávneným akcionárom za rovnakú akciu, hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu stanovená podľa poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú nezávislým expertom, priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.

 

Právo na odkúpenie akcie

V znení odseku 9 je upravené právo na odkúpenie akcie. Uvedené právo uplatňuje akcionár v stanovenej lehote, ktorá je v dĺžke do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií. Ak lehota nebude splnená, tak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorá nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa do ustanovenia vložilo nové ustanovenie odseku 10, čo znamená, že primeraná cena akcie musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu, pričom nesmie byť zároveň nižšia ako hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu určená podľa poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred podaním žiadosti akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií, zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú audítorom, alebo priemerný kurz akcií spoločnosti, ktorej akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred podaním žiadosti akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií.

Možnosť vzniku záložného práva

Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, vyžaduje sa súhlas spoločnosti aj na zriadenie záložného práva k týmto akciám, inak záložné právo nevznikne. Z tohto vyplýva, že toto ustanovenie zákona v odseku 11 upravuje možnosť vzniku záložného práva. V prípade, že Obchodný zákonníka v stanovách vymedzuje na prevod akcií na meno, vyžaduje sa splnenie inej podmienky, a to na vznik záložného práva. Na prevod založených akcií na meno pri výkone záložného práva sa súhlas spoločnosti, prípadne splnenie inej podmienky, nevyžaduje.

§ 156a

Rozhodujúci deň

(1) V prípadoch ustanovených týmto zákonom práva akcionára voči spoločnosti môže uplatňovať iba osoba, ktorá je oprávnená vykonávať tieto práva k rozhodujúcemu dňu určenému na základe zákona alebo v stanovách.

(2) Zoznam osôb oprávnených vykonávať voči spoločnosti práva akcionára spojené so zaknihovanými akciami je spoločnosť povinná zaobstarať na vlastné náklady.

Komentár k § 156a

Rozhodujúci deň je upravený v tomto ustanovení zákona. Ide o rozhodný deň v súvislosti s uplatňovaním práv akcionára voči spoločnosti. Práva akcionára voči spoločnosti môže uplatňovať osoba v zákonom vymedzených prípadoch. Ide o osobu, ktorá má oprávnenie vykonávať tieto práva k stanovenému rozhodujúcemu dňu, ktorý je stanovený zákonom alebo v stanovách spoločnosti. Uvedené stanovenie rozhodujúceho dňa je najdôležitejšie v súvislosti so zaknihovanou akciou, ktorá je vedená na účte majiteľa a preukazuje sa výpisom z evidencie.

 

Zoznam osôb

Odsek 2 vymedzuje zoznam osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať voči akciovej spoločnosti práva akcionára v súvislosti so zaknihovanými akciami. V tomto prípade má spoločnosť povinnosť zaobstarať tento zoznam na vlastné náklady. Majitelia týchto akcii v tomto prípade povinnosť nemajú, čo sa týka zoznamu akcii. Ako príklad, kde sa zoznam využíva, môžeme spomenúť valné zhromaždenie, jeho konanie, či výplata dividend.

§ 157

(1) Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania. Menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v eurách, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Akciová spoločnosť môže vydať akcie, ktoré majú rôznu menovitú hodnotu, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Emisný kurz akcie nesmie byť nižší, ako je menovitá hodnota akcie. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Ak pri splácaní emisného kurzu akcie platená suma nestačí na splatenie menovitej hodnoty alebo jej časti a emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti splatiť emisné ážio.

(3) Spoločnosť môže vydať hromadné akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktorá nahrádza viac akcií tohto istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou. Spoločnosť je povinná vydať majiteľovi hromadnej akcie jednotlivé akcie, ktoré nahrádza, v zaknihovanej alebo listinnej podobe. Postup určia stanovy spoločnosti.

Komentár k § 157

V tomto ustanovení zákona sa stretávame s pojmom menovitá hodnota akcie, pričom táto hodnota nesmie byť vyššia ako emisný kurz.

 

Základné hodnoty akcie

Rozlišujeme štyri základné hodnoty akcie, a to menovitú hodnotu akcie, účtovnú hodnotu akcie, trhovú hodnotu akcie a likvidačnú hodnotu akcie, ktorú možno zistiť až pri vyčíslení výnosov a nákladov z likvidácie. Nominálna alebo menovitá hodnota akcie vyjadruje podiel jednej akcie z celého základného imania. Teda súčtom všetkých akcií v nominálnej hodnote dostaneme výšku základného imania spoločnosti. Menovitá hodnota je síce hodnota vyznačená na jednotlivých akciách, avšak neodráža skutočnú cenu/hodnotu akcie. Tá sa oceňuje trhovou hodnotou.

 

Určenie menovitej hodnoty akcii

Odsek 1 tohto ustanovenia hovorí, že menovitú hodnotu akcii určujú stanovy spoločnosti. Ide o všetky akcie, ktoré sa majú vydať. To znamená, že všetky akcie, ktoré spoločnosť vydá, túto menovitú alebo inak povedané nominálnu hodnotu musia mať určenú. Výška základného imania akciovej spoločnosti musí zodpovedať súčtu menovitých hodnôt týchto akcií. Platí zásada, že menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom a v eurách. Zákon vymedzuje, že akciová spoločnosť môže vydať akcie s rôznou menovitou hodnotou. O menovitej hodnote akcií rozhoduje zásadne akciová spoločnosť.

 

Emisný kurz akcie

Je peňažným vyjadrením ceny, za ktorú sa akcia predáva. Nesmie byť nižší ako je menovitá hodnota akcie. S emisným kurzom akcie je spojené znenie odseku 2 tohto ustanovenia. Takisto je spomenutý pojem emisné ážio. V prípade, že je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Ak pri splácaní emisného kurzu akcie platená suma nestačí na splatenie menovitej hodnoty alebo jej časti a emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti splatiť emisné ážio. Pri vzniku spoločnosti je emisným ážiom tvorený rezervný fond spoločnosti. Emisné ážio akcie je teda rozdiel, ktorý vznikne odpočítaním menovitej hodnoty akcie od emisného kurzu akcie.

 

Hromadná akcia

V znení odseku 3 je definovaný pojem hromadná akcia. K vydaniu hromadných akcií pristúpi spoločnosť len výlučne v tom prípade, ak uvedenú skutočnosť upravujú stanovy akciovej spoločnosti. Spoločnosť teda môže vydať hromadné akcie. Pod hromadnou akciou rozumieme takú akciu, ktorá podľa tohto zákona nahradzuje viac akcií jedného druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou. V súvislosti s uvedeným vyplýva spoločnosti povinnosť týkajúca sa vydania jednotlivých akcii majiteľovi hromadnej akcie. Ide o akcie, ktoré nahrádza v zaknihovanej alebo listinnej podobe. Ide hlavne o spoločnosť, ktorá vydala väčšie množstvo akcii.

§ 158

Zrušený.

§ 159

(1) Stanovy môžu určiť vydanie druhu akcií, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce sa dividendy (prioritné akcie), ak súhrn ich menovitých hodnôt neprekročí polovicu základného imania.

(2) Vydanie akcií, s ktorými je spojené právo na určitý úrok nezávisle od hospodárskych výsledkov spoločnosti, nie je dovolené.

(3) Stanovy môžu určiť vydanie prioritných akcií, s ktorými nie je spojené právo hlasovania na valnom zhromaždení. Ich majitelia majú všetky ostatné práva spojené s akciami. Odo dňa, ktorý nasleduje po dni prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o tom, že prednostná dividenda nebude vyplatená, alebo odo dňa omeškania s výplatou prednostnej dividendy nadobúda akcionár hlasovacie právo, a to až do času, keď valné zhromaždenie rozhodne o vyplatení prednostnej dividendy, a ak bola spoločnosť v omeškaní s výplatou prednostnej dividendy, až do dňa jej vyplatenia. Majitelia prioritných akcií majú právo hlasovať na valnom zhromaždení, ktoré rozhodne o vyplatení prednostnej dividendy, v plnom rozsahu. Hlasovacie právo majiteľa prioritných akcií podľa tretej a štvrtej vety nevzniká, ak ide o prioritné akcie vydané bankou.

Komentár k § 159

Akcie, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce sa dividendy, sa nazývajú prioritné akcie. Uvedený druh akcii určujú podľa Obchodného zákonníka stanovy spoločnosti, a to ak súhrn menovitých hodnôt týchto akcii neprekročí polovicu základného imania (12 500 eur).

 

Prioritné akcie

Pri prioritných akciách ide o prednostné práva týkajúce sa dividendy, buď výplaty alebo podielu na zisku.

Zákon zakazuje vydanie takých akcii, s ktorými je spojené právo na určitý úrok nezávisle od hospodárskych výsledkov akciovej spoločnosti.

Akciová spoločnosť vydala prioritné akcie. Stanovy tejto spoločnosti môžu určiť, že s takými akciami sa nespája právo hlasovania na valnom zhromaždení. Čo sa týka ostatných práv pri týchto akciách, tie nie sú obmedzené.

 

Hlasovacie právo akcionár

Nadobúda od tohto dňa, ktorý nasleduje po prijatí rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré sa týkalo prednostnej dividendy a jej nevyplatenia, alebo aj v prípade dňa omeškania s výplatou prednostnej dividendy. Hlasovanie právo akcionár nadobudne až do okamihu rozhodnutia o vyplatení prednostnej dividendy na valnom zhromaždení alebo až do vyplatenia prednostnej dividendy, ak bola akciová spoločnosť v omeškaní s jej výplatou. Naopak majiteľom prioritných akcii vyplýva právo na hlasovanie na valnom zhromaždení ohľadom vyplatenia prednostnej dividendy. Uvedenú možnosť môžu využívať v plnom rozsahu.

Od 1. 1. 2018 sa upravil špecificky vznik hlasovacieho práva majiteľov prioritných akcií vydaných bankou.

§ 160

(1) Spoločnosť môže na základe rozhodnutia valného zhromaždenia vydať dlhopisy, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za akcie spoločnosti (ďalej len „vymeniteľný dlhopis“) alebo právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti (ďalej len „prioritný dlhopis“), ak valné zhromaždenie súčasne rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania. Na rozhodovanie valného zhromaždenia o vydaní vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov platí ustanovenie § 202 ods. 1.

(2) Ak valné zhromaždenie poverí predstavenstvo, aby za podmienok určených stanovami vydalo nové akcie, môže súčasne poveriť predstavenstvo, aby za podmienok určených stanovami vydalo vymeniteľné dlhopisy alebo prioritné dlhopisy, ak predstavenstvo súčasne rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania.

(3) Právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie spoločnosti a právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti môžu byť predmetom samostatného prevodu.

(4) Ak osoba, na ktorú bolo právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie spoločnosti samostatne prevedené, toto právo uplatní, zaniká právo majiteľa vymeniteľného dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty vymeniteľného dlhopisu a výnosu z neho.

(5) Akcionári spoločnosti majú právo na prednostné nadobudnutie vymeniteľných dlhopisov a prioritných dlhopisov vydávaných spoločnosťou; ustanovenia § 204a sa použijú obdobne.

(6) Na vymeniteľné dlhopisy a prioritné dlhopisy sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 160

Valné zhromaždenie je oprávneným orgánom rozhodujúcim situáciu s vydaním dlhopisov „ad hoc“. Takáto situácia, resp. rozhodnutie, nie je bežné a ani nie je možné predvídať potrebu vydania dlhopisov pri tvorbe stanov. Uvedené rozhodnutie valného zhromaždenia je v jeho právomoci, lebo predstavenstvo musí meniť stanovy a súčasne splnomocní predstavenstvo, aby zvýšilo základné imanie. Dlhopisom je cenný papier.

 

Dva druhy dlhopisov

V odseku 1 sa terminologicky rozlišujú dva druhy dlhopisov, s ktorými je spojený iný obsah práv. Vydanie dlhopisov a práva s nimi spojené upravuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Spoločnosť môže vydať vymeniteľné i prioritné dlhopisy, ak valné zhromaždenie prijme rozhodnutie o ich vydaní. Valné zhromaždenie rozhoduje o vydaní vymeniteľných a prioritných dlhopisov dvojtretinovou (kvalifikovanou) väčšinou. V rozhodnutí valného zhromaždenia musia byť uvedené skutočnosti, a to počet, menovitá hodnota, lehota na uplatnenie práva, výmenný kurz, emisný kurz a iné.

 

Akcionári

Osobitnú skupinu naďalej vytvárajú akcionári, lebo tí sú zo zákona oprávnení sa prednostne uchádzať o nadobudnutie vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov. Držiteľ práva na výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti, rovnako ako držiteľ prednostného práva na upísanie akcií spoločnosti, môže v súlade s odsekom 4 svoje právo previesť na inú osobu, ktorá ho môže uplatniť podľa odseku 5 bez obmedzenia zo strany akciovej spoločnosti alebo akcionárov. Odseky 4 a 5 nadväzujú na právnu úpravu § 13 zákona o dlhopisoch, ktorý umožňuje, aby právo na výmenu dlhopisu za akcie a prednostné právo na upísanie akcií mohli byť predmetom samostatného prevodu.

 

Neuplatnenie práva na výmenu dlhopisu za akcie

Ak majiteľ vymeniteľného dlhopisu neuplatní právo na výmenu dlhopisu za akcie, potom je oprávnený požadovať menovitú hodnotu a výnos z dlhopisu. Tiež majiteľ prioritného dlhopisu má takýto nárok popri prednostnom práve na úpis akcií. Vzhľadom na to, že vymeniteľné alebo prioritné dlhopisy podľa týchto ustanovení je možné vydať, len ak sa súčasne podmienene zvýši základné imanie, jednotlivé detaily, tzn. počet, menovitá hodnota, lehota na uplatnenie práva, výmenný kurz, emisný kurz sú upravené spolu s podmieneným zvýšením základného imania. S uvedeným ustanovením pozri aj zákon o cenných papieroch.

 

Dlhopisy, s ktorými je spojené právo na ich výmenu

Spoločnosť môže vydať dlhopisy, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za akcie spoločnosti alebo právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti. O uvedenom rozhoduje valné zhromaždenie, a to v prípade, že zároveň rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania. Na rozhodovanie valného zhromaždenia o vydaní vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov platí ustanovenie o zvýšení základného imania.

 

Rozhodnutie o zvýšení základného imania

O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín. Uznesenie valného zhromaždenia možno uložiť do zbierky listín najneskôr spolu s návrhom na zápis zvýšenia základného imania v obchodnom registri.

 

Skupiny dlhopisov

Zákon rozdeľuje dlhopisy na dve skupiny, a to vymeniteľný dlhopis a prioritný dlhopis. Vymeniteľným dlhopisom je dlhopis, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za akcie spoločnosti a prioritný dlhopis je dlhopis, s ktorými je spojené právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti.

Predstavenstvo môže byť poverené valným zhromaždením na vydanie vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov v súlade s podmienkami vymedzenými v stanovách spoločnosti a v tom prípade, ak je predstavenstvo poverené aj vydaním akcií tiež za stanovených podmienok.

Zákon tiež stanovuje právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie spoločnosti a právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti. Uvedené právo môže byť využité, ak uvedená výmena bude predmetom samostatného prevodu.

Ak si uplatní právo osoba, na ktorú bol vymenený dlhopis za akcie prevedený, tak majiteľ tohto zanikajúceho dlhopisu stráca práva na výplatu menovitej hodnoty tohto dlhopisu a tiež výnosu z neho.

 

Prednostné právo na nadobudnutie vymeniteľných dlhopisov a prioritných dlhopisov

Ide o právo, ktoré spoločnosť vydáva, prislúcha akcionárom spoločnosti. Uvedené platí ako pri akciách.

 

Prednostne upisovanie akcii

Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie peňažnými vkladmi, doterajší akcionári majú právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania, a to v pomere menovitej hodnoty ich akcií k výške doterajšieho základného imania. Výzvu na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií predstavenstvo zverejní. Ak spoločnosť vydala všetky akcie ako akcie na meno, predstavenstvo namiesto zverejnenia zašle výzvu všetkým akcionárom.

Výzva musí obsahovať údaje z uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, najmä spôsob, miesto a lehotu na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií. Rozhodujúci deň na určenie osoby, ktorá má právo na prednostné upísanie akcií, určí valné zhromaždenie v rozhodnutí o zvýšení základného imania, pričom tento deň nesmie byť určený na skorší deň ako piaty deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia a neskorší deň ako prvý deň lehoty určenej na vykonanie práva na prednostné upísanie akcií.

 

Právo na prednostné upísanie akcií

Môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania. Právo akcionárov na prednostné upísanie akcií nemožno stanovami obmedziť ani vylúčiť. Obmedziť alebo vylúčiť právo na prednostné upísanie akcií možno len uznesením valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, ak to vyžadujú dôležité záujmy spoločnosti, alebo ak to vyžaduje osobitný predpis. Ak sa navrhuje obmedziť alebo vylúčiť právo akcionárov na prednostné upísanie akcií, musí predstavenstvo predložiť valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej odôvodní návrh na obmedzenie alebo vylúčenie prednostného práva na upísanie akcií a navrhovanú výšku emisného kurzu akcií; predstavenstvo je povinné v čase medzi zvolaním valného zhromaždenia, ktoré o obmedzení alebo vylúčení práva rozhoduje, a jeho konaním bezodkladne na požiadanie akcionára poskytnúť mu túto písomnú správu, inak pred otvorením tohto valného zhromaždenia.

 

Za obmedzenie alebo vylúčenie práva na prednostné upisovanie akcií sa nepovažuje

Ak podľa uznesenia valného zhromaždenia upíše všetky akcie obchodník s cennými papiermi na základe zmluvy o obstaraní vydania cenných papierov, ak táto zmluva obsahuje záväzok obchodníka s cennými papiermi, že predá osobám, ktoré majú právo na prednostné upisovanie akcií, na ich žiadosť, za cenu a v lehote určenej uznesením valného zhromaždenia akcie v rozsahu ich práva na prednostné upísanie akcií. Ak je podľa uznesenia valného zhromaždenia účelom zvýšenia základného imania vydanie akcií zamestnancom spoločnosti, je to dôležitý záujem spoločnosti, aby sa obmedzili alebo vylúčili práva na prednostné upisovanie akcií.

Na vymeniteľné a prioritné dlhopisy sa vzťahujú zákon o dlhopisoch a zákon o cenných papieroch.

§ 161

(1) Spoločnosť nesmie upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie.

(2) Ak akcie spoločnosti upíše osoba, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, platí, že akcie upísala na svoj účet a je povinná splatiť emisný kurz týchto akcií.

(3) Zakladatelia spoločnosti alebo v prípade zvýšenia základného imania členovia predstavenstva sú povinní spoločne a nerozdielne splatiť emisný kurz akcií, ktoré boli upísané v rozpore s ustanovením odseku 1, a ručia spoločne a nerozdielne za splatenie emisného kurzu akcií osobami podľa odseku 2.

(4) Zakladateľ spoločnosti alebo člen predstavenstva sa môže zbaviť záväzku podľa odseku 3, ak preukáže, že nevedel a ani vedieť nemohol, že akcie boli upísané v rozpore s ustanovením odseku 1 alebo osobou, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti.

(5) Po zápise základného imania do obchodného registra, pri ktorého vytváraní bolo porušené ustanovenie odseku 1, sa z tohto dôvodu nemožno domáhať určenia, že upísanie akcií v rozpore s ustanovením odseku 1 je neplatné.

Komentár k § 161

V ustanovení sa uplatňuje zákaz upisovania vlastných akcií a rozširuje sa i na upisovanie vlastných akcií prostredníctvom iných osôb, a to pri založení spoločnosti a pri zvyšovaní jej základného imania. Upisovatelia, ktorí sprostredkovali upísanie akcií spoločnosti, nadobudnú takéto akcie a sú zaviazaní spoločne so zakladateľmi splatiť emisný kurz akcií. Uvedené ustanovenia vyplývajú zo smerníc. Ak bude pri vytváraní základného imania porušené iné ustanovenie, potom táto otázka bude predmetom týchto iných ustanovení.

 

Fixované základné imanie

Po zápise výšky základného imania do obchodného registra nebude mať konanie porušujúce ustanovenie odseku 1 vplyv na platnosť alebo spochybnenie výšky základného imania, lebo základné imanie je fixované. Spoločnosť nebude ani nemôže samu seba žalovať. Ak sa porušenia dopustil upisovateľ sprostredkovateľ, je povinný zaplatiť sumu emisného kurzu. S daným úkonom je spojené solidárne ručenie zakladateľov, resp. členov predstavenstva.

 

Deliberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti

Uvedený je v odseku 4. Upisovateľom vlastných akcii sa nemôže stať samotná spoločnosť, pričom uvedené upisovanie, ako sme uviedli, je vylúčené. Pretože v prípade takéhoto upisovania akcii, by vlastne spoločnosť bola sama sebe akcionárom, a to neprichádza do úvahy. Ak akcie spoločnosti upíše osoba, ktorá koná vo vlastnom mene ale na účet spoločnosti, platí že takéto akcie upísala osoba na svoj účet a táto osoba je aj povinná splatiť emisný kurz akcií.

 

Zodpovednosť zakladateľa spoločnosti alebo člen predstavenstva

V prípade, že by týmto postupom došlo k upísaniu akcii, tak zodpovedným je zakladateľ spoločnosti alebo člen predstavenstva, ak sa zvýšilo základné imanie. Ak by došlo k upísaniu akcií v rozpore s odsekom 1, zakladatelia alebo členovia predstavenstva pri zvyšovaní základného imania sú povinní spoločne a nerozdielne splatiť emisný kurz upísaných akcií, majiteľom akcií sa stáva spoločnosť, a ak dôjde k upísaniu akcií osobami podľa ods. 2, zakladatelia alebo členovia predstavenstva pri zvyšovaní základného imania ručia spoločne a nerozdielne za splatenie emisného kurzu akcií týmito osobami. Ak k upísaniu akcií spoločnosti dôjde osobami podľa ods. 2, akcionármi spoločnosti sa stávajú tieto osoby a sú povinné splatiť emisný kurz upísaných akcií.

Domáhať sa vyslovenia neplatnosti upísania akcií je možné len dovtedy, kým nedôjde k zápisu základného imania do obchodného registra.

§ 161a

(1) Spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti iba za podmienok ustanovených zákonom.

(2) Spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie podľa odseku 1, ak

a) nadobudnutie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré súčasne určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť vlastné akcie nadobudnúť, najmä najvyšší počet akcií, ktoré môže spoločnosť nadobudnúť, lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie nadobudnúť, ktorá nesmie presiahnuť 18 mesiacov, a pri odplatnom nadobudnutí akcií najnižšiu a najvyššiu cenu, za ktorú môže spoločnosť akcie nadobudnúť,

b) nadobudnutím akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona zníženú o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona,

c) emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený.

(3) Predstavenstvo je povinné zabezpečiť splnenie podmienok podľa ustanovení odseku 2 písm. b) až c).

(4) Stanovy môžu určiť, že ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije, ak nadobudnutie vlastných akcií spoločnosti je nevyhnutné na odvrátenie veľkej škody bezprostredne hroziacej spoločnosti. Predstavenstvo je potom povinné oboznámiť valné zhromaždenie na jeho najbližšom zasadnutí o dôvodoch a cieľoch nadobudnutia vlastných akcií, o počte a menovitej hodnote takto nadobudnutých akcií, o podiele ich menovitej hodnoty na základnom imaní spoločnosti a o cene, ktorú spoločnosť za takto nadobudnuté akcie zaplatila.

(5) Stanovy môžu určiť, že ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije na nadobudnutie vlastných akcií spoločnosti na účel ich prevodu na zamestnancov spoločnosti. Takto nadobudnuté akcie musia byť prevedené na zamestnancov spoločnosti do 12 mesiacov od ich nadobudnutia spoločnosťou.

Komentár k § 161a

Znenia ustanovení § 161a až § 161f vychádzajú z možnosti nadobúdať vlastné akcie pri splnení striktne určených podmienok. V práve EÚ je to možné len pri splnení podmienok stanovených druhou obchodnou smernicou, ktoré sú premietnuté do tejto právnej úpravy. Iba ak sú všetky podmienky taxatívne vymenované v § 161 odsek 2 kumulatívne splnené, môže spoločnosť nadobudnúť vlastné akcie.

 

Predstavenstvo osobne zodpovedá spoločnosti za splnenie podmienok

Ponechané bolo na valnom zhromaždení spoločnosti, či obmedzí podmienku vo vzťahu k možnej budúcej veľkej škode. Za účelom vyhnutia sa nejasnostiam s interpretáciou termínu „veľká škoda, bezprostredne hroziaca spoločnosti“, bolo vhodné upresniť na konkrétne podmienky spoločnosti, čo sa pod týmto pojmom reálne zamýšľa. Zrušením ustanovenia § 158 sa neopustila idea výhodných akcií pre zamestnancov. Osobitným účelom, kvôli ktorému sa ospravedlňuje nadobudnutie vlastných akcií, je ich ponúknutie zamestnancom spoločnosti.

 

Prevedenie akcii na zamestnancov

Pri splnení určených podmienok môže akciová spoločnosť previesť na zamestnancov (tzn. predať alebo darovať) svoje akcie. V podmienkach prevodu akcií na zamestnancov sa potom môžu stanoviť výberové kritériá a podrobnosti, medzi ktoré môžu napríklad patriť dĺžka zamestnaneckého pomeru (napríklad 3 roky), ukončenie skúšobnej lehoty a iné.

Obchodný zákonník stanovuje, že iba v medziach tohto zákona a za stanovených podmienok má spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti možnosť nadobúdať vlastné akcie spoločnosti.

Vymedzenie podmienok

V znení odseku 2 Obchodný zákonník upravuje podmienky, ktoré sú nevyhnutné, aby spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti nadobúdala vlastné akcie. Ide o tieto situácie:

–   spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie, ak toto nadobudnutie schváli valné zhromaždenie.

 

Valné zhromaždenie

Ide o najvyšší orgán (zhromaždenie všetkých akcionárov) – koná sa najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo. Valné zhromaždenie rozhoduje o všetkých dôležitých skutočnostiach, ktoré sa týkajú činnosti akciovej spoločnosti. Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov.

Valné zhromaždenia zároveň určí záväzné podmienky nadobudnutia týchto akcii. Stanoví najvyšší počet akcií, ktoré môže nadobudnúť spoločnosť, stanoví aj lehotu, v ktorej ich nadobudne. Takto stanovená lehota nemôže byť viac ako 18 mesiacov. V prípade, že ide o odplatné nadobudnutie akcii, stanoví valné zhromaždenie na jednej strane najnižšiu a na druhej strane najvyššiu cenu, za ktoré môže spoločnosť akcie nadobudnúť,

–   spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie, ak uvedeným nadobudnutím neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi, ktoré musí akciová spoločnosť vytvárať povinne, zníženú o hodnotu nesplateného základného imania, v prípade ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa zákona o účtovníctve,

–   spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie, ak emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený.

 

Splnenie podmienok

Všetky stanovené podmienky musia byť splnené naraz, neprichádza do úvahy, že jedna podmienka by splnená napríklad nebola. Ak by sa tak stalo, k nadobudnutiu by dôjsť nemohlo. Uvedené splnenie podmienok má na starosti predstavenstvo, čo je vymedzené v znení odseku 3. To znamená, že predstavenstvo je podľa zákona povinné zabezpečiť splnenia všetkých uvedených podmienok podľa písmena b) a c) z predchádzajúceho odseku tohto ustanovenia. To znamená, že nadobudnutím akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom a emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený.

Predstavenstvo

Ide o štatutárny orgánom, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná v jeho mene. Rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, vedie účtovníctvo a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie ročnú účtovnú uzávierku a návrh na rozdelenie zisku, ako aj správu o stave majetku. Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Musí mať minimálne troch členov, ktorí si volia svojho predsedu. Predstavenstvo ako štatutárny orgán spoločnosti nie je právnickou osobou a z nijakého osobitného zákonného nevyplýva jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Predstavenstvo nemôže vo vlastnom mene podať žalobu.

 

Čo určujú stanovy akciovej spoločnosti

Znenia odsekov 4 a 5 upravujú, čo môžu určiť stanovy akciovej spoločnosti, že nemusí byť schválené nadobudnutie vlastných akcii, a to v prípade, ak je nadobudnutie vlastných akcii nevyhnutné na odvrátenie veľkej škody, ktorá spoločnosti hrozí alebo môže hroziť. Takisto nemusí byť splnená podmienka schválenia nadobudnutia vlastných akcií valným zhromaždením, ak nadobudnutie vlastných akcií spoločnosti je za účelom ich prevodu na zamestnancov spoločnosti. Zároveň platí podmienka, že nadobudnuté akcie musia byť prevedené na zamestnancov spoločnosti do 12 mesiacov od ich nadobudnutia spoločnosťou. Účelom je predovšetkým, aby aj zamestnanci mali väčšiu zainteresovanosť na chode spoločnosti, pretože zamestnanecké akcie sú zo zákona vyhodené.

 

Hroziaca škoda

V prípade hroziacej veľkej škody je predstavenstvo povinné oboznámiť valné zhromaždenie na jeho najbližšom zasadnutí o dôvodoch a cieľoch, prečo došlo k nadobudnutiu vlastných akcií. Taktiež musí predstavenstvo oznámiť počet a menovitú hodnotu nadobudnutých akcií, podiel ich menovitej hodnoty na základnom imaní spoločnosti a oznámiť cenu, ktorú spoločnosť za akcie zaplatila.

§ 161b

(1) Aj bez splnenia podmienok podľa § 161a ods. 2 môže spoločnosť nadobúdať vlastné akcie, ak

a) v súlade s týmto zákonom a stanovami znižuje základné imanie alebo

b) vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom týchto akcií, alebo

c) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla na základe povinnosti ustanovenej v zákone alebo na základe rozhodnutia súdu o ochrane menšinových akcionárov, alebo

d) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a spoločnosť ich nadobúda bezodplatne, alebo

e) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a ktoré spoločnosť nadobudla v dražbe v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, ktorým spoločnosť vymáhala pohľadávky voči majiteľovi akcií, alebo

f) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla podľa § 177 ods. 5.

(2) Akcie nadobudnuté podľa odseku 1 písm. b) až f) je spoločnosť povinná previesť do troch rokov od ich nadobudnutia; to neplatí, ak menovité hodnoty všetkých vlastných akcií nadobudnutých spoločnosťou vrátane akcií, ktoré získala osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, nepresahujú 10 % základného imania spoločnosti. Ak spoločnosť tieto akcie v ustanovenej lehote neprevedie, je povinná znížiť základné imanie o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Ak spoločnosť nesplní povinnosť znížiť základné imanie, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu; ustanovenia § 68 ods. 6 a 7 sa použijú primerane.

Komentár k § 161b

V ustanovení § 161b môže spoločnosť nadobudnúť vlastné akcie už pri splnení jednej z vymenovaných podmienok pod písmenami a) až f). Ide však o dočasné nadobudnutie, lebo spoločnosť musí najneskôr do 3 rokov akcie previesť na ďalšiu osobu. Nesplnenie povinnosti vedie k zákonnému zníženiu základného imania a vzatiu akcií z obehu. Nerešpektovanie sankcie spoločnosťou vedie k likvidačnému konaniu zo strany súdu.

§ 161c

(1) Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanoveniami § 161a a 161b, sa považuje za platný.

(2) Akcie nadobudnuté v rozpore s ustanoveniami § 161a a 161b musia byť v lehote jedného roka od ich nadobudnutia prevedené. Ak tieto akcie v tejto ustanovenej lehote nebudú prevedené, spoločnosť je povinná znížiť základné imanie o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Ak spoločnosť nesplní povinnosť znížiť základné imanie, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu; ustanovenia § 68 ods. 6 a 7 sa použijú primerane.

Komentár k § 161c

Pre súkromné právo je akýkoľvek prejav vôle vykonaný v rozpore so zákonom postihnutý od počiatku absolútnou neplatnosťou (viď § 39 Občianskeho zákonníka). Preto z dôvodu zachovania platnosti sa ustanovila formulácia „sa považuje“. Ide o preváženie záujmu spoločnosti nad záujmom jednotlivca dovolať sa neplatnosti, hoci by neplatnosti nasvedčovalo konanie s absenciou dobrej vôle. Dotknutým právnym úkonom bude akýkoľvek právny úkon, ktorým spoločnosť nadobudla vlastné akcie. Práva nadobudnuté dobromyseľne zostávajú nedotknuté.

 

Prevedenie akcii

Akcie nadobudnuté spoločnosťou v rozpore s ustanoveniami § § 161a a 161b musí spoločnosť, čo sa dá považovať za povinnosť, previesť v lehote jedného roka od ich nadobudnutia. V prípade, že tieto akcie prevedené nebudú, musí spoločnosti znížiť jej základné imanie o sumu nadobudnutých akcií týmto spôsobom a akcie z obehu stiahnuť. V prípade porušenia povinnosti, súd zruší spoločnosť a nariadi jej následnú likvidáciu.

§ 161d

(1) Ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, nemožno vykonávať hlasovacie práva s nimi spojené. Ak spoločnosť účtuje vlastné akcie na strane aktív súvahy, musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť iba v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií alebo všetkých vlastných akcií z obehu. Ustanovenia § 217 tým nie sú dotknuté.

(2) Ak spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, nadobudnú vlastné akcie spoločnosti, spoločnosť je povinná v správe podľa § 192 ods. 2 uviesť

a) dôvody nadobudnutia vlastných akcií spoločnosťou alebo osobou konajúcou v mene a na účet spoločnosti v priebehu účtovného roka,

b) počet a menovitú hodnotu vlastných akcií, ktoré spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti v priebehu účtovného roka nadobudla a previedla na inú osobu, ako aj podiel ich menovitých hodnôt na základnom imaní spoločnosti,

c) pri odplatnom nadobudnutí alebo prevode vlastných akcií na inú osobu aj protihodnotu, za ktorú spoločnosť akcie nadobudla alebo previedla,

d) počet a menovitú hodnotu akcií, ktoré spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti nadobudla a má vo svojom majetku, ako aj podiel ich menovitej hodnoty na základnom imaní spoločnosti.

Komentár k § 161d

Ustanovenie vymedzuje povinnosti spoločnosti, ktorá nadobudla vlastné akcie alebo dočasné listy sama alebo prostredníctvom inej osoby konajúcej vlastným menom, na účet spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť takéto akcie nadobudla, je povinná ich vykázať v správe o stave majetku a zároveň uviesť stanovené údaje.

 

Hlasovacie práva

Zo znenia odseku 1 sa dá konštatovať, že hlasovacie práva a vykonávanie týchto hlasovacích práv nie je možné v prípade, ak má spoločnosť vo svojom majetku vlastné akcie, s ktorými sú tieto hlasovacie práva v určitom spojení. To znamená, že ak má vlastné akcie, nemôže vykonávať hlasovacie práva s nimi spojené na valnom zhromaždení.

 

Osobitný rezervný fond

Spoločnosť má povinnosť vytvárať osobitný rezervný fond v rovnakej výške, a to v prípade, ak účtuje vlastné akcie na strane aktív súvahy. Osobitný rezervný fond musí byť v rovnakej výške, no môže byť zvýšený alebo znížený v prípade zníženia základného imania spôsobom, ktorý je vymedzený v znení odseku 1. Základné imanie sa môže znížiť vzatím časti vlastných akcii prípadne všetkých akcií z obehu.

 

Výška rezervného fondu

Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Ak sa rezervný fond vytvára splácaním vyššej sumy, než zodpovedá upísanej menovitej hodnote akcií (emisné ážio) a platená suma nestačí na zaplatenie menovitej hodnoty akcií i emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatiť emisné ážio.

 

Výročná správa

Spoločnosť musí vypracovávať výročnú správu, ktorú predkladá valnému zhromaždeniu spolu s účtovnými závierkami. Tiež musí predkladať aj správu o podnikateľskej činnosti a o stave majetku spoločnosti. V správe má spoločnosť povinnosť uvádzať stanovené údaje, ale len v prípade, že nadobudla sama spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti vlastné akcie.

 

Správa o podnikateľskej činnosti

V správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave majetku uvádza: dôvody, prečo došlo k nadobudnutiu vlastných akcií spoločnosťou alebo osobou konajúcou v mene a na účet spoločnosti v priebehu účtovného roka, počet a menovitú hodnotu vlastných akcií, ktoré spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti v priebehu účtovného roka nadobudla a previedla na inú osobu, ako aj podiel ich menovitých hodnôt na základnom imaní spoločnosti, pri odplatnom nadobudnutí alebo prevode vlastných akcií na inú osobu aj protihodnotu, za ktorú spoločnosť akcie nadobudla alebo previedla, počet a menovitú hodnotu akcií, ktoré spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti nadobudla a má vo svojom majetku, ako aj podiel ich menovitej hodnoty na základnom imaní spoločnosti.

§ 161e

(1) Spoločnosť nesmie v súvislosti s nadobudnutím jej akcií tretími osobami poskytovať týmto osobám preddavky, pôžičky, úvery ani zábezpeky.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právne úkony, ktoré sa vykonávajú v rámci bežnej činnosti bánk, a na právne úkony vykonané v súvislosti s nadobudnutím akcií zamestnancami spoločnosti alebo pre zamestnancov spoločnosti za predpokladu, že v dôsledku týchto úkonov neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom, ktorý spoločnosť vytvára povinne podľa zákona.

 

[Dňom 1. marca 2024 § 161e vrátane nadpisu znie:

§ 161e

Finančná asistencia

(1) Spoločnosť môže poskytovať priamo alebo nepriamo preddavky, pôžičky, úvery alebo zábezpeky s cieľom nadobúdať jej akcie treťou osobou (ďalej len „finančná asistencia“) ak tak určia stanovy spoločnosti a za splnenia aspoň nasledovných podmienok

a) finančná asistencia musí byť poskytnutá za spravodlivých trhových podmienok, najmä ak ide o úrok vyplatený spoločnosti a zábezpeku poskytnutú spoločnosti za finančnú asistenciu, ktorá je preddavkom, pôžičkou alebo úverom; transakcia je vykonaná za spravodlivých trhových podmienok aj ak je spoločnosti poskytnuté primerané protiplnenie podľa § 67j,

b) predstavenstvo preverí finančnú spôsobilosť každej tretej strany, ktorej alebo prostredníctvom ktorej má byť finančná asistencia poskytovaná,

c) poskytnutím finančnej asistencie neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu upísaného základného imania zvýšenú o rezervný fond a iné fondy, ktoré spoločnosť vytvára povinne podľa zákona a ktoré podľa zákona alebo stanov nie je možné rozdeliť medzi akcionárov a zníženú o hodnotu nesplateného upísaného základného imania, ak toto nesplatené upísané základné imanie ešte nie je zúčtované v aktívach uvedených v súvahe, a to ani s prihliadnutím k prípadnému zníženiu vlastného imania, ku ktorému môže dôjsť, ak svoje vlastné akcie nadobúda spoločnosť alebo iná osoba konajúca na jej účet,

d) spoločnosť vytvorí vo výške poskytovanej finančnej asistencie osobitný rezervný fond.

(2) Predstavenstvo vypracuje a predloží valnému zhromaždeniu písomnú správu, ktorá obsahuje najmä

a) dôvody poskytnutia finančnej asistencie,

b) odôvodnenie poskytnutia finančnej asistencie v záujme spoločnosti,

c) podmienky vykonania finančnej asistencie,

d) posúdenie rizík súvisiacich s finančnou asistenciou, ak ide o likviditu spoločnosti a jej platobnú schopnosť a 

e) cenu nadobudnutia akcií spoločnosti treťou osobou.

(3) Dozorná rada vypracuje a predloží valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej posúdi, či poskytnutie finančnej asistencie nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti a tiež posúdi správu predstavenstva podľa odseku 2, ak má byť finančná asistencia poskytnutá

a) členovi predstavenstva,

b) ovládajúcej osobe alebo členovi jej štatutárneho orgánu, alebo

c) osobe konajúcej vo vlastnom mene, ale na účet člena predstavenstva alebo ovládajúcej osoby.

(4) Ak tretia osoba nadobúda s finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu.

(5) Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o poskytnutí finančnej asistencie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov.

(6) Správu predstavenstva podľa odseku 2 a správu dozornej rady podľa odseku 3 uloží spoločnosť do zbierky listín bez zbytočného odkladu po tom, čo valné zhromaždenie schváli rozhodnutie o poskytnutí finančnej asistencie.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na bežnú činnosť bánk, v rámci ktorej banky poskytujú iným osobám prostriedky na poskytnutie finančnej asistencie a na právne úkony vykonané v súvislosti s nadobudnutím akcií zamestnancami spoločnosti alebo pre zamestnancov spoločnosti za predpokladu, že v dôsledku týchto úkonov neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom, ktorý spoločnosť vytvára povinne podľa zákona.]

Komentár k § 161e

Obsah tohto ustanovenia, ktorý zakazuje spoločnosti poskytovať akékoľvek finančné výhody spočívajúce v pôžičkách, úveroch a zálohách určených na získanie vlastných akcií alebo vlastných dočasných listov, ani spoločnosť nesmie takýmito finančnými výhodami zabezpečovať záväzky súvisiace s nadobúdaním vlastných akcií, vyplýva zo smernice. Uvedené znenie je platné do účinnosti nového zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev.

 

Zákaz požadovať finančné výpomoci

Tretia osoba (štatutárny orgán alebo člen tohto orgánu, člen dozornej rady, likvidátor, zamestnanec alebo iný veriteľ) nesmie požadovať od spoločnosti žiadne finančné výpomoci (napríklad preddavky, pôžičky, úvery alebo zábezpeky), prostredníctvom ktorých by získal finančné prostriedky na získanie akcií tejto spoločnosti. To znamená, že v podstate by to znamenalo, že si zabezpečovala sama nadobúdanie akcii. Výnimku tvorí činnosť bánk, lebo iba tieto sú slovenským právnym poriadkom poverené monopolom poskytovania úverov. Tieto výnimky platia však len za predpokladu, že v dôsledku týchto úkonov neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobudne účinnosť 1. 3. 2024, sa mení znenie tohto ustanovenia upravujúceho finančnú asistenciu.

Právna úprava umožňuje spoločnostiam poskytovať finančnú asistenciu – a teda financovať nadobudnutie ich akcií. Predmetná právna úprava predstavuje transpozíciu smernice (EÚ) 2017/1132, ktorá ju umožňuje členským štátom upraviť ako opčné ustanovenie. V podmienkach slovenského právneho poriadku doposiaľ finančná asistencia dovolená nebola. Prekladateľ reagoval na požiadavky aplikačnej praxe.

Finančná asistencia môže byť poskytnutá len v prípade, že tak stanovia stanovy spoločnosti. O poskytnutí finančnej asistencie má rozhodnúť valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov. Nevyhnutným podkladom pre rozhodovanie je správa predstavenstva a v určitých prípadoch správa dozornej rady.

Podmienky na poskytnutie finančnej asistencie

V odseku 1 sa stanovujú kumulatívne podmienky na poskytnutie finančnej asistencie. Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Finančná asistencia sa musí poskytnúť za spravodlivých trhových podmienok a v záujme spoločnosti. Poskytuje sa na zodpovednosť predstavenstva, ktorého členovia zodpovedajú za škodu v prípade porušenia svojich povinností.

Správa predstavenstva

Podľa odseku 2 je zásadným dokumentom pre poskytnutie finančnej asistencie správa predstavenstva. Zákon predpisuje jej náležitosti, pričom nie je vylúčené, aby správa obsahovala aj ďalšie informácie, ktoré sú nevyhnutné pre akcionárov na to, aby spravili informované rozhodnutie. Všeobecné ustanovenia členov štatutárneho orgánu spoločnosti sa aplikujú primerane.

Správa dozornej rady

V špecifickom prípade sa podľa odseku 3 vyžaduje aj správa dozornej rady. Dozorná rada má preskúmať správu predstavenstva a posúdiť, či poskytnutie finančnej asistencie za splnenia zákonných podmienok nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti. Uvedené posúdenie musí byť vykonané v každom prípade osobitne berúc do úvahy tú konkrétnu spoločnosť, preto predkladateľ nemal ambíciu definovať pojem „najlepší záujem spoločnosti“.

Podmienky nadobúdania akcii

V odseku 4 sú stanovené podmienky nadobúdania akcii treťou osobou prostredníctvom finančnej asistencie.

Ak by tretia osoba nadobúdala finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu. Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny môžu určiť napríklad stanovy spoločnosti.

Podľa odsekov 5 a 6 povolenie finančnej asistencie podlieha predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia. Na schválenie poskytnutia finančnej asistencie sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Správa predstavenstva a dozornej rady sa ukladá do Zbierky listín.

§ 161f

(1) Ustanovenia § 161a, § 161b ods. 1, § 161d a 161e sa primerane použijú aj na zriadenie záložného práva k vlastným akciám spoločnosti.

(2) Ustanovenia § 161, § 161a ods. 1 až 4, § 161b ods. 1 písm. b) až f) a ods. 2, § 161c až 161e a § 161f ods. 1 sa primerane použijú aj na upisovanie alebo nadobúdanie akcií alebo na zriadenie záložného práva k akciám ovládajúcej osoby ovládanou osobou.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak ovládaná osoba

a) koná na účet inej osoby okrem prípadu, ak koná na účet ovládajúcej osoby alebo spoločnosti, ktorá je ovládaná tou istou ovládajúcou osobou,

b) je obchodníkom s cennými papiermi a ide o úkony, ktoré sa uskutočňujú v rámci jej podnikania ako obchodníka s cennými papiermi, alebo

c) získala postavenie ovládanej osoby až po nadobudnutí akcií.

(4) S akciami nadobudnutými ovládanou osobou podľa odseku 3 nemožno vykonávať hlasovacie práva. Akcie nadobudnuté podľa odseku 3 sa na účely určenia, či je splnená podmienka podľa § 161a ods. 2 písm. b), považujú za vlastné akcie ovládajúcej osoby.

Komentár k § 161f

Otázka zriadenie záložného práva k akciám, ktorá je obsiahnutá v tomto ustanovení, sa primárne rieši v zákone o cenných papieroch.

 

Iné finančné inštitúcie

Pod pojmom „iné finančné inštitúcie“ zákon rozumie najmä poisťovne, investičné fondy a iné inštitúcie kolektívneho investovania. Ustanovenie ďalej ustanovuje, že na upisovanie, nadobúdanie alebo založenie akcií ovládajúcej osoby ovládanou osobou sa použijú predchádzajúce ustanovenia. Zavedenie tohto ustanovenia súviselo so zavedením inštitútov ovládanej a ovládajúcej osoby a úpravy právnych vzťahov medzi nimi navzájom. Uvedené platilo pri zavedení ustanovenia do tohto zákona a platí aj naďalej.

Znenie predchádzajúcich ustanovení sa použijú aj na zriadenie záložného práva k vlastným akciám spoločnosti. Spoločnosť môže zriadiť záložné právo k vlastným akciám takisto len pri splnení podmienok.

 

Ovládaná a ovládajúca osoba

V znení odseku 2 sa stretávame s pojmami ovládaná a ovládajúca osoba, s definíciou ktorých sme sa už oboznámili v Obchodnom zákonníku. Ide o materskú a dcérsku spoločnosť, pričom príkladom je napríklad holdingová spoločnosť. Znenie odseku 2 sa nemôže použiť v prípadoch vymedzených v písmenách a) až c). To znamená, ak ovládaná osoba koná na účet inej osoby okrem prípadu, ak koná na účet ovládajúcej osoby alebo spoločnosti, ktorá je ovládaná tou istou ovládajúcou osobou, ak je ovládaná osoba obchodníkom s cennými papiermi a ide o úkony, ktoré sa uskutočňujú v rámci jej podnikania ako obchodníka s cennými papiermi, alebo ak ovládaná osoba získala postavenie ovládanej osoby až po nadobudnutí akcií.

 

Hlasovacie práva

Znenie odseku 4 súvisí s hlasovacími právami ovládanej osoby. To znamená, že hlasovacie práva nie je možné vykonávať s akciami nadobudnutými ovládanou osobou spôsobom vymedzených v predchádzajúcom odseku 3.

Oddiel 2

Založenie a vznik spoločnosti

§ 162

(1) Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia.

(2) Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, nahrádza zakladateľskú zmluvu zakladateľská listina. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí sa vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej listiny je návrh stanov.

(3) Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.

Komentár k § 162

Založením akciovej spoločnosti sa zaoberá druhý oddiel v ustanoveniach § 162 a § 163.

 

Založenie spoločnosti zakladateľmi

Ako hovorí odsek 1, spoločnosť môže založiť buď jeden zakladateľ v prípade právnickej osoby (spoločnosť totiž nemôže založiť jedna právnická osoba) alebo dvaja či viacerí zakladatelia. Zakladateľom spoločnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Uvedená úprava založenia tohto typu spoločnosti je osobitnou úpravou k všeobecnej úprave vymedzenej v znení Obchodného zákonníka. Podľa všeobecného ustanovenia zákona sa spoločnosť zakladá spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená. Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom. Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej zmluve.

Zakladateľská listina

Ak spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva. Čo sa týka zakladateľskej listiny v prípade jedného zakladateľa, musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Zároveň musia byť schválené stanovy akciovej spoločnosti zakladateľmi, ktoré tvoria súčasť zakladateľskej zmluvy alebo zápisnice.

 

Minimálna výška imania

Nezabudnime na zásadu týkajúcu sa minimálnej výšky základného imania, ktorá je vymedzená v odseku 3. Ide o 25 000 eur.

Založenie akciovej spoločnosti je možné na základe výzvy na upisovanie akcií, bez výzvy na upisovanie akcií.

Zákon nevylučuje, že sa môžu sústrediť akcie spoločnosti v rukách jednej fyzickej osoby. V prípade spoločnosti, ktorá má len jedného akcionára, zapisuje sa táto skutočnosť do obchodného registra. Zároveň platí, že spoločnosť môže maž viac akcionárov. Aj pri akciovej spoločnosti predchádza vzniku spoločnosti jej založenie. Následne po založení dochádza k jej vzniku, a to priamy zápisom do obchodného registra.

§ 163

Zakladateľská zmluva

(1) Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),

b) navrhované základné imanie,

c) počet akcií, ich menovitú hodnotu, formu a podobu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov a opis práv s nimi spojených; údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií, ak majú byť vydané akcie na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená,

d) emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva,

e) počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia,

f) určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad,

g) určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1,

h) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom.

(2) Ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina ďalej obsahovať:

a) čas a miesto upisovania akcií,

b) postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, najmä určenie, či zakladatelia po upísaní navrhovaného základného imania umožnia upisovanie ďalších akcií; ak sa pripúšťa upisovanie akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, určenie, či sa o upísané akcie prevyšujúce navrhované základné imanie zvýši výška navrhovaného základného imania alebo či sa bude krátiť počet upísaných akcií jednotlivým upisovateľom v pomere, v akom upísali akcie pri zachovaní navrhovanej výšky základného imania, prípadne čiastočnom zvýšení navrhovaného základného imania; zakladateľská zmluva môže určiť aj iný postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,

c) miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky,

d) spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.

(3) Každá výhoda, ktorá môže byť poskytnutá osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, musí byť dohodnutá v zakladateľskej zmluve; iné zvýhodnenie nemožno poskytnúť.

(4) Ak má byť spoločnosť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, môže zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina výslovne pripustiť možnosť účinného upisovania akcií, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, dosiahne však najmenej hodnotu základného imania ustanovenú zákonom.

Komentár k § 163

Náležitosti v tomto ustanovení tvoria základný normatívny rámec pre spoločnosť.

 

Obsahová náplň zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny

V odseku 1 je vymedzená obsahová náplň zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny, v odseku 2 je zasa vymedzená obsahová náplň zakladateľskej zmluvy alebo listiny v prípade, ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií.

Podľa odseku 1 zákon vymedzuje tieto náležitosti: obchodné meno, sídlo a predmet podnikania, čiže činnosti tejto činnosti, základné imanie navrhnuté pri založení v minimálnej výške 25 000 eur, počet akcií, ich menovitá hodnota, forma a podoba. V prípade že sa majú vydať akcie rôznych druhov, musí byť uvedený ich názov a opis práv s nimi spojených, údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií, ak majú byť vydané akcie na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená. Zmluva alebo listina musí ďalej obsahovať emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva, počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia, určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, určenie správcu vkladov, ktorý je poverený správou časti vkladov spoločníkov splatenými pred vznikom spoločnosti a predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom.

 

Obchodné meno

Je ním názov spoločnosti, pod ktorým bude spoločnosť vykonávať svoju činnosť a pod ktorým je zapísaná akciová spoločnosť v obchodnom registri. Sídlo spoločnosti je miesto s adresou, ktorá je zo zákona povinná. Predmetom podnikania je činnosť, ktorú bude spoločnosť vykonávať a na ktorú má vydané príslušné podnikateľské oprávnenie. Uvedené však platí, ak jej cieľom je podnikanie. Čo sa týka akcii, spoločnosť môže vydávať len prioritné a kmeňové akcie a podľa toho musia byť aj označené. Zároveň pri menovitej hodnote akcii musí platiť, že ich súčet je rovnaký ako základné imanie. Zakladatelia majú možnosť vkladať do základného imania peňažné vklady i nepeňažné vklady. Musí byť však určený predmet nepeňažného vkladu a nakoľko zákon stanovuje aj určenie hodnoty tohto nepeňažného vkladu posudkom, tak musí byť uvedená peniazmi oceniteľná hodnota určiť v zmluve alebo zakladateľskej listine. Správcom vkladov, ktorý musí byť v zmluve či listine uvedený, môže byť napríklad banka.

 

Obsahové náležitosti Zakladateľská zmluva alebo listina založenej na základe výzvy

Zakladateľská zmluva alebo listina, musí v tom prípade, ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy, obsahovať tieto náležitosti podľa odseku 2, okrem tých, ktoré sme už uviedli: čas a miesto upisovania akcií, postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, najmä určenie, či zakladatelia po upísaní navrhovaného základného imania umožnia upisovanie ďalších akcií. V prípade, že sa pripúšťa upisovanie akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, určenie, či sa o upísané akcie prevyšujúce navrhované základné imanie zvýši výška navrhovaného základného imania, alebo či sa bude krátiť počet upísaných akcií jednotlivým upisovateľom v pomere, v akom upísali akcie pri zachovaní navrhovanej výšky základného imania, prípadne čiastočnom zvýšení navrhovaného základného imania. Zároveň platí, že zakladateľská zmluva môže určiť aj iný postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, tiež musí obsahovať miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky a spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.

Stanovenie výhod

Odsek 3 stanovuje možnosť stanovenia výhod, ktoré sú poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení akciovej spoločnosti, alebo osobám, ktoré sa podieľajú na činnostiach týkajúcich sa získania oprávnenia pre činnosť spoločnosti. Výhody musia byť stanovené v zakladateľskej zmluve alebo listine pri založení akciovej spoločnosti. Ak však výhody vymedzené v zmluve nie sú, tak sa poskytovať nemôžu a ani tie, ktoré by tam chýbali.

 

Založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií

Ako sme už spomenuli, odsek 4 sa zaoberá situáciou, ak je spoločnosť založená na základe výzvy na upisovanie akcií. V tomto prípade platí, že zakladateľská zmluva alebo listina môže pripustiť možnosť účinného upisovania akcií, no a to aj v tom prípade, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, dosiahne však najmenej hodnotu základného imania ustanovenú zákonom. Aj takýto postup stanovený v zmluve alebo listine, dáva možnosť založiť spoločnosť.

Založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií

§ 164

(1) Zakladatelia zabezpečujú vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve (§ 163).

(2) Výzva na upisovanie akcií sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah možno meniť až po márnom uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcií.

(3) Návrh stanov musí byť na nahliadnutie v každom upisovacom mieste.

Komentár k § 164

Ako sme už spomenuli, akciová spoločnosť sa zakladá dvoma zákonnými spôsobmi, to znamená bez výzvy na upísanie akcii alebo na základe výzvy. Pri akciovej spoločnosti, ktorá je založená na základe výzvy na upisovanie akcii, sa dá hovoriť o postupnom založení spoločnosti. Výzva musí byť uverejnená vhodným spôsobom.

 

Možnosť zmeny obsahu výzvy

Zákon stanovuje, že obsah výzvy sa dá meniť, ale až po márnom uplynutí lehoty, ktorá je stanovená ako lehota pre upisovanie akcií. Pri založení akciovej spoločnosti týmto spôsobom je dôležité vykonať viacero vecí až po založenie spoločnosti. Výzva na upisovanie akcií slúži najmä v prípade, ak zakladatelia akciovej spoločnosti nemajú dosť peňazí, aby boli schopní splatiť celé základné imanie dohodnuté pri založení spoločnosti. Zároveň je táto možnosť stanovená aj v prípade, ak zakladatelia celé základné imanie splatiť nechcú.

 

Stanovy ako súčasť zakladateľskej zmluvy

Ako sme už uviedli, návrh stanov musí byť súčasťou zakladateľskej zmluvy alebo listiny. V zakladateľskej zmluve však musí byť vymedzené aj upisovacie miesto, kde bude možné nahliadnuť do návrhu stanov kedykoľvek. V prípade, že je určených upisovacích miest viac, tak k nahliadnutiu musí byť návrh všade.

§ 165

(1) K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa. Zápis do listiny upisovateľov alebo iný písomný prejav vôle upisovateľa musí obsahovať aspoň

a) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie; ak je upisovateľom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

b) počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upisovaných akcií,

c) emisný kurz upisovaných akcií,

d) lehoty pre splácanie upísaných akcií,

e) podpis upisovateľa.

(2) Na základe výzvy na upisovanie akcií nemožno upisovať akcie nepeňažnými vkladmi.

(3) Ak ide o peňažné vklady, je upisovateľ povinný splatiť aspoň 10 % menovitej hodnoty upísaných akcií v čase a na účet v banke, ktoré sú určené zakladateľovi vo výzve na upisovanie. Ak upisovateľ nesplní túto povinnosť, je upísanie neúčinné.

Komentár k § 165

V tomto ustanovení sa zákon zaoberá zápisom do listiny upisovateľov, ktorý musí obsahovať zákonné náležitosti. Zároveň sa odseky 2 a 3 zaoberajú nepeňažnými a peňažnými vkladmi v prípade upisovania akcií. Zákonodarca vymedzil dva spôsoby upísania akcií, a to buď zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa.

 

Právne účinky spojené s upísaním

Z tohto vyplýva, že právne účinky spojené s upísaním nastanú okamihom samotného zapísania do listiny alebo doručením písomného prejavu upisovateľa, pričom právny predpis nevylučuje ani faxovú správu alebo iné elektronické médium, ktoré spĺňa náležitosti písomnej komunikácie. Okamih upísania sa v žiadnom prípade nevzťahuje na čas zaplatenia. Uvedené ustanovenie príkladmo vymenúva, čo obsahuje zápis do listiny upisovateľov, resp. aké minimálne náležitosti musí obsahovať písomný prejav vôle upisovateľa, aby bol považovaný za perfektný. Pre akciové spoločnosti sa nepripúšťa upisovanie prostredníctvom nepeňažných vkladov, preto novela neupresňuje ďalšie skutočností, ak by sa predmetom upísaného záväzku stal nepeňažný vklad.

 

Obsah zápisu alebo prejavu vôle

Podľa odseku 1 teda zápis alebo prejav vôle obsahuje v prípade PO obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo, v prípade FO meno, bydlisko a rodné číslo, pričom ide o osobu, ktorá upisuje akcie. V prípade zahraničnej fyzickej osoby obsahuje dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Ďalej zápis obsahuje počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upisovaných akcií, emisný kurz upisovaných akcií, lehoty na splácanie upísaných akcií a podpis upisovateľa. Ako sme už spomenuli, nie je možné upisovať akcie nepeňažnými vkladmi, ak ide o výzvu na upisovanie akcií.

 

Účinnosť upísania

V prípade peňažných vkladov je v odseku 3 stanovené splatenie týchto upísaných akcií takým spôsobom, aby bolo upísanie účinné. Upisovateľ musí splatiť minimálne 10 % menovitej hodnoty týchto akcii v prípade peňažných vkladov. Vo výzve je vymedzený čas, dokedy to má povinnosť splatiť a tiež účet, na ktoré má splatenie pripísať.

Ak uvedené splatenie vo výške aspoň 10 % nesplní v stanovenom čase a spôsobom, ktorý je vo výzve vymedzený, tak upísanie týchto akcii sa považuje za neúčinné.

§ 166

(1) Po upísaní navrhovaného základného imania zakladatelia ďalšie upisovanie odmietnu, ak zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina neurčuje inak.

(2) Ak sa upíšu akcie prevyšujúce navrhované základné imanie a zakladatelia prijali podľa § 163 ods. 2 písm. b) upísanie akcií jednotlivými upisovateľmi len v určitom rozsahu, sú zakladatelia povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splateného pri upísaní akcií spolu s úrokom vo výške úroku obvykle poskytovaného bankami v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.

Komentár k § 166

Možnosť odmietnutia upisovania zabezpečuje zákonná úprava v tomto ustanovení. Na druhej strane, ak sa zakladatelia dohodnú v zakladateľských listinách, že budú prijímať a za akých podmienok sa budú ďalšie vklady prijímať, budú sa ďalšie vklady upisovať. Navrhovatelia môžu vychádzať pri svojom rozhodovaní o osude majetku, ktorý prevyšuje hodnotu základného imania zakotvenú v zakladateľskom dokumente, iba z dohodnutých mechanizmov. Je totiž evidentné, že pri upisovaní na viacerých miestach v rôznych lokalitách, nie je možné vykonávať evidenciu reálne upísaného majetku veľmi rýchlo. Preto od okamihu vzniku prevýšenia (deň vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú čiastku) má upisovateľ nárok na vrátenie celého alebo časti vkladu, ktorý bol splatený pri upisovaní (lehota splatenia vkladu je súčasťou listiny upisovateľov). Spolu s nárokom na vrátene upísanej sumy má upisovateľ nárok aj na úrok z tejto sumy. Ide o úrokovú sadzbu poskytovanú bankami z peňažných prostriedkov vedených na bežnom účte osoby.

§ 167

(1) Upisovanie akcií je neúčinné, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, ibaže akcie chýbajúce do tejto výšky sú do jedného mesiaca dodatočne upísané zakladateľmi alebo niektorými z nich alebo zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina výslovne pripúšťa možnosť účinného upisovania akcií podľa § 163 ods. 4 a hodnota upísaných akcií dosiahla do konca lehoty vyhlásenej vo výzve najmenej hodnotu základného imania ustanovenú zákonom.

(2) Ak je upisovanie akcií neúčinné, zanikajú práva a povinnosti upisovateľa z upísania akcií a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splatenú pri upísaní akcií. Pri peňažnom vklade sú zakladatelia povinní vrátiť ho aj s úrokom vo výške obvykle poskytovanej bankami v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.

Komentár k § 167

Ustanovenie vymedzuje, kedy je upisovanie akcii neúčinné a kedy neúčinnosť upisovania akcii nenastane.

 

Neúčinnosť upisovania akcii

Podľa odseku 1 je upisovanie akcii neúčinné v prípade, ak hodnota upísaných akcií nedosiahne výšku základného imania, ktorá je navrhnutá v zakladateľskej zmluve alebo v listine, a to do konca lehoty, ktorá je vyhlásená vo výzve. Zároveň sú v tomto ustanovení vymedzené výnimky, a to že neúčinnosť upisovania akcii nenastáva, akcie chýbajúce do tejto výšky sú do jedného mesiaca dodatočne upísané zakladateľmi alebo niektorými z nich alebo zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina výslovne pripúšťa možnosť účinného upisovania akcii a hodnota upísaných akcií dosiahla do konca lehoty vyhlásenej vo výzve najmenej hodnotu základného imania ustanovenú týmto právnym predpisom.

 

Účinné upisovanie

Pripustená je možnosť účinného upisovania akcií podľa § 163 ods. 4. – „ak má byť spoločnosť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, môže zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina výslovne pripustiť možnosť účinného upisovania akcií, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, dosiahne však najmenej hodnotu základného imania ustanovenú zákonom.“

 

Zánik práva a povinnosti upisovateľa z upísania akcií

Ak podľa odseku dôjde k neúčinnosti upisovania akcií, zo zákona zanikajú práva a povinnosti upisovateľa z upísania akcií. V prípade nedosiahnutia výšky základného imania uplynutím posledného dňa stanovenej lehoty je upisovanie neúčinné (deň vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú čiastku). Rovnako, ako v prípade previsu upísaných vkladov, aj v tejto situácii má upisovateľ nárok na vrátenie celého vkladu, ktorý bol splatený pri upisovaní (lehota vrátenia je bez zbytočného odkladu).

 

Nárok na úrok

Spolu s nárokom na vrátene upísanej sumy má nárok na úrok z tejto sumy. Ide o úrokovú sadzbu poskytovanú bankami z peňažných prostriedkov vedených na bežnom účte osoby. Neskoré vrátenie splateného vkladu upisovateľovi bude mať vplyv na narastanie sumy úrokov, ktorá v konečnom dôsledku zaťaží zakladateľov.

§ 168

(1) Upisovatelia sú povinní splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov. Aspoň 30 % menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi, sú upisovatelia povinní splatiť najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia.

(2) Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra sú zakladatelia povinní vydať upisovateľovi akcií písomné potvrdenie o splatení vkladu alebo jeho časti, ktoré obsahuje najmä

a) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie; ak je upisovateľom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

b) počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upísaných akcií,

c) emisný kurz upísaných akcií,

d) rozsah splatenia vkladov,

e) lehoty pre splácanie upísaných akcií,

f) podpis zakladateľa alebo zakladateľov.

(3) Po zápise spoločnosti do obchodného registra spoločnosť vymení toto potvrdenie za dočasný list alebo za akciu, ak je splatená celá jej menovitá hodnota.

Komentár k § 168

Znenie tohto ustanovenia upravuje povinnosť upisovateľov akcii splácať upísané akcie. Splácanie musí prebiehať v takých lehotách, ktoré sú vymedzené v listine upisovateľov.

 

Výška splácania

Zároveň platí zásada v prípade povinnosti upisovateľov, že musia splatiť minimálne 30 % menovitej hodnoty upísaných akcií (obsahujú už prvých 10 %), ktoré musia byť splatené vo forme peňažných vkladov, pričom táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia pred vznikom spoločnosti. Ak povinnosť splnená nebude, čo sa v praxi stáva, upisovateľ sa ustanovujúceho valného zhromaždenia zúčastniť nemôže.

 

Obsah písomného potvrdenia

Odsek 2 sa zaoberá uvedením, ktoré údaje musí obsahovať písomné potvrdenie vydané spoločnosťou pri splatení časti alebo celého vkladu pred zápisom spoločnosti do registra. Ide najmä o obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie. Pokiaľ je zahraničná fyzická osoba upisovateľom, aby sa predišlo nedorozumeniam, tak sa namiesto rodného čísla uvádza dátum narodenia. Ďalej písomné potvrdenie obsahuje počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upísaných akcií, emisný kurz upísaných akcií, rozsah splatenia vkladov (či úplne alebo čiastočne splatil), lehoty pre splácanie upísaných akcií (pri čiastočnom splatení vkladu) a podpis zakladateľa alebo zakladateľov.

 

Dočasný list

Ako náhle dôjde k zápisu spoločnosti do obchodného registra, čiže spoločnosť vznikne a získa právnu subjektivitu, spoločnosť predmetné potvrdenie vymení za dočasný list prípadne za akciu, ale len v tom prípade, ak je podľa zákona splatená celá jej menovitá hodnota. Následne po vzniku spoločnosť vydá akcionárovi akcie, ak bol splatený celý emisný kurz upísaných akcií, ak ich však nesplatil pred zápisom, spoločnosť vydá iba dočasný list.

Ustanovujúce valné zhromaždenie

§ 169

(1) Upisovatelia, ktorí splnili povinnosť ustanovenú v § 165 a 168, sú oprávnení zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení. Zakladatelia zvolajú ustanovujúce valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 60 dní odo dňa, keď sa dosiahlo upísanie navrhovaného základného imania.

(2) Ak zakladatelia nedodržia lehotu ustanovenú v odseku 1, považuje sa upisovanie akcií za neúčinné a nastanú účinky § 167 ods. 2.

Komentár k § 169

Ustanovujúce valné zhromaždenie je upravené v ustanoveniach § 169 až § 171. V prípade, že všetky povinnosti uvedené z predchádzajúcich ustanovení boli splnené, následne sa upisovatelia môžu zúčastniť ustanovujúceho valného zhromaždenia. Na uvedené majú v tomto prípade zákonné právo.

 

Lehota konania ustanovujúceho valného zhromaždenia

Malo by sa konať do lehoty 60 dní od tohto dňa, keď reálne došlo k upísaniu základného imania, ktoré bolo navrhnuté pri založení spoločnosti v zakladateľskej zmluve alebo v listine. Uvedené právo na zvolanie zhromaždenia majú podľa odseku 1 tohto ustanovenia zakladatelia spoločnosti, pričom by spomenutú 60 dňovú lehotu mali dodržať.

 

Nesplnená lehota

Následne odsek 2 vymedzuje situáciu, že lehota nebola zakladateľmi splnená. Môžeme konštatovať, že upisovanie akcii sa považuje za neúčinné a zároveň zanikajú práva a povinnosti upisovateľa z upísania akcií, zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splatenú pri upísaní akcií. Pri peňažnom vklade sú zakladatelia povinní vrátiť ho aj s úrokom vo výške obvykle poskytovanej bankami v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.

§ 170

(1) Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len ak boli upísané akcie v hodnote navrhovaného základného imania ak tento zákon neustanovuje inak a splatilo sa najmenej 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov.

(2) Ustanovujúce valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú na ňom prítomní upisovatelia, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50 % celkovej menovitej hodnoty upísaných akcií a ktorí splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť ich menovitej hodnoty. Ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu predsedá pri začatí zakladateľ splnomocnený ostatnými zakladateľmi alebo jeho zástupca, dokiaľ nie je zvolený predseda ustanovujúceho valného zhromaždenia.

(3) Na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50 % menovitej hodnoty akcií, ktoré spolu upísali upisovatelia prítomní na jeho zasadnutí. Rozhodnutie schválené touto väčšinou môže určiť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje iná väčšina alebo súhlas všetkých prítomných upisovateľov oprávnených na hlasovanie.

Komentár k § 170

Znenie tohto ustanovenia rieši situáciu, kedy a za akých podmienok sa môže konať ustanovujúce valné zhromaždenie a nepripúšťa žiadne dohodnuté výnimky prostredníctvom zakladajúcich dokumentov.

 

Podmienka splatenia menovitej hodnoty peňažných vkladov

Musí byť podľa odseku 1 splnená podmienka splatenia najmenej 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov. Preto sa na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia vyžaduje súhlas upisovateľov, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu menovitú hodnotu prevyšujúcu hodnotu 50 % upísaných akcií tých, ktorí sú prítomní na tomto ustanovujúcom zasadnutí. Ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu predsedá pri začatí zakladateľ splnomocnený ostatnými zakladateľmi alebo jeho zástupca, a to len dovtedy, kým nie je zvolený predseda ustanovujúceho valného zhromaždenia. Ten sa volí práve na tomto zhromaždení. Ustanovujúceho valného zhromaždenia sa zúčastňuje v prítomnosti upisovateľov.

 

Potrebný počet hlasov

Znenie odseku 3 vymedzuje, aký počet hlasov je potrebný na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Týka sa to hlasov upisovateľov, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50 % menovitej hodnoty akcií, ktoré spolu upísali upisovatelia prítomní na jeho zasadnutí. Zásadne je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných upisovateľov. Zároveň sa berie ohľad na celkovú menocitnú hodnotu akcii, ktoré boli upísané. Na prijatom rozhodnutí valného zhromaždenia sa môže, ale ani nemusí, určiť iná väčšina hlasov.

§ 171

(1) Ustanovujúce valné zhromaždenie:

a) rozhoduje o založení spoločnosti,

b) schvaľuje stanovy spoločnosti,

c) volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.

(2) Od zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sa môže okrem zmeny výšky základného imania ustanovujúce valné zhromaždenie odchýliť len so súhlasom všetkých prítomných upisovateľov.

(3) O konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyhotovuje zápisnica, ktorá má formu notárskej zápisnice. Zápisnica z konania ustanovujúceho valného zhromaždenia musí obsahovať uznesenia prijaté ustanovujúcim valným zhromaždením a úplné znenie schválených stanov. Prílohu zápisnice tvorí listina prítomných upisovateľov. Pre obsah listiny prítomných upisovateľov platí primerane ustanovenie § 185 ods. 1.

Komentár k § 171

Ustanovenie upravuje program rokovania a s tým spojené činnosti akcionárov na ustanovujúcom valnom zhromaždení. To znamená, že ide o rozhodnutie o založení spoločnosti, tiež sa schvaľujú stanovy spoločnosti a volia sa orgány spoločnosti, ktorým stanovy dávajú oprávnenie voliť valné zhromaždenie. Medzi orgány patria predstavenstvo s dozorná rada, ktorá má kontrolnú činnosť.

 

Požiadavka zmeny znenia zakladateľského dokumentu

Odsek 2 tohto ustanovenia rieši situáciu, keď na ustanovujúcom valnom zhromaždení vznikla požiadavka zmeniť znenie zakladateľského dokumentu. Výnimku v tomto prípade tvorí situácia vyporiadania sa s upísanými akciami, ktoré prevyšujú výšku základného imania určeného v zakladateľskom dokumente. Valnému zhromaždeniu sa ukladá povinnosť rozhodnúť v takej situácii, s možnosťou pripustiť upísanie akcií nad navrhnutú výšku základného imania. V takomto prípade musí valné zhromaždenie rozhodnúť o novej výške základného imania.

 

Zápisnica

Zároveň sa mení charakter listiny, ktorou sa zaznamenáva priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia – prechádza sa od osvedčovania právne významných skutočností vykonaných notárom na základe ustanovenia § 56 ods. 1 písm. e) Notárskeho poriadku na vyhotovovanie notárskych zápisníc podľa § 46 Notárskeho poriadku. Prílohu zápisnice tvorí listina prítomných upisovateľov. Pre obsah listiny prítomných upisovateľov platí primerane ustanovenie, ktorým je § 185.

 

Listina prítomných

Prítomní akcionári sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na hlasovanie, prípadne údaj o tom, že akcie neoprávňujú na hlasovanie. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ zvolení podľa stanov.

Odmietnutie vykonania zápisu určitej osoby

Ak spoločnosť odmietne vykonať zápis určitej osoby do listiny prítomných, uvedie túto skutočnosť do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia. Listina prítomných je prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia. Akcionári verejnej akciovej spoločnosti korešpondenčne hlasujúci alebo zúčastňujúci sa valného zhromaždenia prostredníctvom elektronických prostriedkov sa považujú na účely zápisu do listiny prítomných za prítomných akcionárov. Spoločnosť je povinná vykonať ich zápis do listiny prítomných.

Založenie spoločnosti bez výzvy
na upísanie akcií

§ 172

(1) Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé základné imanie spoločnosti, nevyžaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia.

(2) Ak sa spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská zmluva obsahovať rozhodnutia zakladateľov podľa § 171 ods. 1. Notárska zápisnica, v ktorej je vyhotovená zakladateľská zmluva, obsahuje aj schválené stanovy.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie akcií jedna právnická osoba.

Komentár k § 172

Založenie spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií je druhým spôsobom založenia akciovej spoločnosti. Ide o jednorazové založenie spoločnosti.

 

Nevyžaduje sa výzva

Odsek 1 hovorí, že sa nevyžaduje výzva na upisovanie akcií a následne konania ustanovujúceho valného zhromaždenia v prípade, že zakladatelia spoločnosti sa vopred v zakladateľskej zmluve dohodli, že celé základné imanie spoločnosti títo zakladatelia splatia v určitom pomere. V prípade, že sa spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie akcii, musí byť spísaná zakladateľská zmluva podľa tohto zákona s povinnými náležitosťami v zákonom stanovenej forme, ktorou je notárska zápisnica. Zároveň je nevyhnutná písomná forma tejto zápisnice.

 

Obsah zápisnice

Uvedená zápisnica musí obsahovať aj návrh na stanovy akciovej spoločnosti, tiež rozhodnutie o založení akciovej spoločnosti a voľbu orgánov spoločnosti, ktorými sú predstavenstvo a dozorná rada. Ako sme už spomenuli, nie je potrebné ustanovujúce valné zhromaždenie, ako pri zakladaní spoločnosti s výzvou na upísanie akcií. Uvedený postup, ktorý sme uviedli v tomto ustanovení, platí aj v prípade, ak spoločnosť zakladá jedna právnická osoba, čiže jeden zakladateľ bez upisovania akcií. Aj pri zakladaní spoločnosti jedným zakladateľom sa spisuje zakladateľská listina v stanovenej forme.

Stanovy

§ 173

(1) Stanovy musia obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) predmet podnikania (činnosti),

c) výšku základného imania a spôsob splácania akcií; prípadne aj podmienenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania (§ 207) alebo schválenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie (§ 210),

d) počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno,

e) spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,

f) počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,

g) výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob dopĺňania,

h) spôsob rozdelenia zisku,

  i) dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,

  j) spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a

k) postup pri dopĺňaní a zmene stanov,

  l) ďalšie údaje, ak to ustanovuje zákon.

(2) Ak prijme valné zhromaždenie rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu stanov, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene stanov, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona a stanov vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene stanov.

(3) Predstavenstvo je povinné po každej zmene stanov vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie stanov, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedá. V prípade podmieneného zvýšenia základného imania vyhotoví predstavenstvo úplné znenie stanov s uvedením výšky základného imania, ktorá vyplynula z uplatnenia práv spojených s vymeniteľnými dlhopismi alebo prioritnými dlhopismi ich majiteľmi v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka do jedného mesiaca po skončení kalendárneho roka.

Komentár k § 173

Znenie toho ustanovenia upravuje stanovy akciovej spoločnosti bez upisovania akcii pri zakladaní.

 

Stanovy

Musia byť súčasťou zakladateľskej listiny. Obsahom tohto ustanovenia sú aj povinné obsahové náležitosti stanov spoločnosti. Zákon však pripúšťa možnosť aj iných náležitosti, ktoré zákon nevymedzuje vo svojom znení. Stanovy musia obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, predmet podnikania spoločnosti, čiže vymedzenie akou činnosťou sa zaoberá, výšku základného imania a spôsob splácania akcií alebo podmienenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania alebo schválenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie, počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa.

 

Akcie v dvoch formách

V prípade, že spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, stanovy musia obsahovať počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno. Stanovy tiež obsahujú spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania, počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania, výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob dopĺňania, spôsob rozdelenia zisku, dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie, spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a postup pri dopĺňaní a zmene stanov a ďalšie údaje. Stanovy akciovej spoločnosti majú tú istú funkciu ako zakladateľská zmluva.

 

Úplné znenie stanov

Taxatívne a striktné vymenovanie obsahu stanov neumožňovalo v iných zákonoch precíznejšie upraviť osobitosti obchodných spoločností. Doplnením textu v písmenách c), d) a e) sa to už umožňuje. Jedným zo základných dokumentov spoločnosti sú teda tieto stanovy, ktoré obsahujú spomenuté údaje. Vzhľadom na značný rozsah predmetu úpravy stanovami a ich záväznosť sa ustanovilo tiež uložiť povinnosť vyhotoviť po každej zmene stanov ich úplné znenie. Je ta zásada, ktorá sa nedá obísť. Za úplnosť a správnosť úplného znenia stanov v každom prípade zodpovedá predstavenstvo.

 

Zmena stanov

Zo znenia odseku 2 vyplýva, že prijaté rozhodnutie k z zmene stanov môže byť valným zhromaždením. Na zmenu je potrená dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov, ktorí sú prítomní. Zároveň však môžu stanovy určiť aj počet vyšší. Rozhodnutie o zmene stanov tiež musí byť vo forme notárskej zápisnice.

Úplným znením stanov po ich zmene sa stretávame v znení odseku 3. Ak ide o podmienené zvýšenie základného imania spoločnosti, taktiež musí byť vyhotovené úplné znenie stanov, kde sa zároveň určí výška základného imania. Úplné znenie stanov sa následne uloží do zbierky listín.

§ 174

Stanovy podľa potreby takisto upravia:

a) vydávanie rôznych druhov akcií, ich označenie, počet a práva s nimi spojené a

b) pravidlá pre vydávanie dlhopisov podľa § 160 a práva s dlhopismi spojené.

Komentár k § 174

Aj znenie tohto ustanovenia upravuje obsahovú stránku stanov akciovej spoločnosti. Stanovy tiež môžu upravovať vydávanie rôznych druhov akcií, ich označenie, počet a práva s nimi spojené a pravidlá pre vydávanie dlhopisov a práva s dlhopismi spojené. V prvom rade ide o rozhodnutie, či bude spoločnosť vydávať rôzne druhy akcií, pričom k zmene môže dôjsť aj neskôr, čím sa následne stanovy zmenia a vyhotoví sa úplné znenie, ktoré sme spomenuli v predchádzajúcom ustanovení tohto právneho predpisu. Taktiež sa to týka rozhodnutia vydávania dlhopisov.

Vznik spoločnosti

§ 175

(1) Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30 % z peňažných vkladov; ustanovenie § 59 ods. 2 tým nie je dotknuté.

(2) Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva.

Komentár k § 175

Vznik spoločnosti je upravený v tomto ustanovení. Tak ako pri iných druhoch obchodných spoločností, aj akciová spoločnosť vzniká priamym zápisom do obchodného registra.

 

Splnenie podmienok

Zároveň je potrebné, aby spoločnosť pred vznikom spĺňala všetky zákonom vymedzené podmienky, medzi ktoré patrí povinnosť upísania celej hodnoty základného imania a splatených najmenej 30 % z peňažných vkladov. Po založení spoločnosti sa tiež podáva návrh na zápis do obchodného registra na predpísanom tlačive v zákonom stanovenej lehote, a to do 90 dní od ustanovujúceho valného zhromaždenia alebo od uzavretia zakladateľskej zmluvy, pričom záleží na tom, o aký vznik spoločnosti ide (bez výzvy na upísania akcií, alebo s výzvou na upísanie akcií). Aké základné listiny a prílohy sa prikladajú k návrhu na zápis do obchodného registra, vymedzuje znenie vyhlášky č. 25/2004 Z. z. Pozri vyššie!

 

Kto podáva návrh na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra

Uvedené obsahuje znenie odseku 2. Tiež platí zásada, že pri predstavenstve, ktorému táto kompetencia patrí, musia byť podpísaní všetci jeho členovia. Podpisy aj v tomto prípade musia byť úradne overené. Týka sa to aj splnomocnenca, v prípade, ak niektorého z členov zastupuje tiež s úradne overeným plnomocenstvom.

Dočasný list

§ 176

(1) Ak upisovateľ nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií, vydá spoločnosť bezodkladne po zápise spoločnosti do obchodného registra akcionárovi dočasný list.

(2) Dočasný list obsahuje

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) výšku základného imania spoločnosti,

c) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

d) počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcií, ktoré dočasný list nahrádza, prípadne určenie ich druhu,

e) výšku splatnej časti emisného kurzu akcií, ktoré nahrádza, a lehoty splácania emisného kurzu,

f) dátum vydania emisie dočasného listu,

g) podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej podobe.

(3) Dočasný list je cenný papier, ktorý znie na meno a sú s ním spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré nahrádza, a povinnosť splatiť ich emisný kurz. Na prevod dočasného listu sa vzťahujú primerane ustanovenia o prevode akcií na meno. Ak akcionár prevedie dočasný list na inú osobu pred splatením menovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie zvyšku upísanej hodnoty akcií.

(4) Ak dočasný list znie na meno niekoľkých osôb, platí § 156 ods. 5 obdobne. Na splatenie menovitej hodnoty akcií sú tieto osoby zaviazané spoločne a nerozdielne.

(5) Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty akcií, ktoré dočasný list nahrádza.

Komentár k § 176

Uvedené ustanovenie sa týka dočasných listov. Spoločnosť vydá po zápise spoločnosti do obchodného registra upisovateľovi, ktorý nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií, dočasný list.

 

Nutné náležitosti dočasného listu

Taxatívne ich uvádza ustanovenie odseku 2. Dočasný list musí preto obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, tiež výšku základného imania spoločnosti, obchodné meno (názov), sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko, rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené, pri zahraničnej fyzickej osobe sa namiesto rodného čísla uvádza dátum narodenia akcionára a iné. Ďalšie náležitosti sú v znení odseku 2.

 

Dočasný list ako cenný papier

Bolo potrebné vymedziť dočasný list vo vzťahu k iným cenným papierom. Preto v odseku 3 sa dočasný list definuje ako cenný papier, ktorý znie na meno a sú s ním spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré nahrádza a povinnosť splatiť ich emisný kurz. Ak ide o prevod dočasného listu, riadi sa tento prevod ustanoveniami upravujúcimi prevod akcii na meno. V prípade, že ešte pred splatením menovitej hodnoty akcií prevedie akcionár dočasný list na inú osobu, tak musí rátať s tým, že ručí za splatenie zvyšnej časti upísanej hodnoty akcií.

 

Znenie dočasného listu

Podľa odseku 4 môže dočasný list znieť na meno aj niekoľkých osôb. Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená. V tom prípade na splatenie menovitej hodnoty akcií sú všetky tieto osoby zaviazané spoločne a nerozdielne.

Ako sme už spomenuli, ak akcionár splatí celú menovitú hodnotu akcií, jeho dočasný list bude vymenený za akcie.

Oddiel 3

Práva a povinnosti akcionárov

§ 176a

(1) Zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra nadobúda upisovateľ akcií práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce akciám, ktoré upísal.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane aj pri zvýšení základného imania spoločnosti, ak zákon neustanovuje skoršie účinky zvýšenia základného imania.

(3) Výkon práv akcionára môže byť obmedzený alebo pozastavený len na základe tohto zákona alebo osobitného zákona.

(4) Výkon práv akcionára sa nemôže pred konaním valného zhromaždenia podmieniť uložením akcií akcionára na účet inej osoby, prevedením na inú osobu alebo vykonaním ich registrácie na meno inej osoby podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 176a

V ďalšom oddiele sú upravené práva a povinnosti akcionárov spoločnosti. Novela zákona č. 500/2001 Z. z. doplnila uvedené ustanovenie zákona. Od zápisu spoločnosti do obchodného registra ide o akcionárov, ktorí majú povinnosť splatiť vklad a majú všetky práva akcionára. Z uvedeného dôvodu sa posunul nadpis „Práva a povinnosti akcionára“ pred § 177.

 

Práva a povinnosti akcionárov spoločnosti

Sú nerozlučne späté s vlastníctvom akcií. Podľa odseku 1, ako náhle dôjde k zápisu spoločnosti do obchodného registra, nadobudne upisovateľ akcií práva ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce akciám, ktoré upisovateľ upísal. Práva sa odvíjajú do takej miery, aká je menovitá hodnota ich akcií. Dá sa povedať, že čím vyššia je hodnota akcii, tým väčšie práva mu patria.

 

Práva akcionára

–   zúčastniť sa na valnom zhromaždení,

–   hlasovať na ňom,

–   požadovať na ňom informácie a vysvetlenie týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,

–   uplatňovať na ňom návrhy,

–   právo akcionára na informácie,

–   právo na výplatu dividendy.

 

Miera práv akcionára

Závisí od menovitej hodnoty akcií spoločnosti, ktoré vlastní. Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

Práva akcionára voči spoločnosti môže uplatňovať iba osoba, ktorá je oprávnená vykonávať tieto práva k rozhodujúcemu dňu určenému na základe zákona alebo v stanovách.

Uvedená zásada zo znenia odseku 1 sa použije aj v prípade zvýšenia základného imania spoločnosti, avšak iba ak zákon neustanovuje skoršie účinky zvýšenia tohto imania. Pre vysvetlenie toľko, že práva akcionára v rozsahu novonadobudnutých akcií získava akcionár zápisom zvýšenia základného imania do obchodného registra.

 

Obmedzenie a pozastavenie výkonu práv akcionára

Obchodný zákonník alebo osobitný zákon môže obmedziť, ale i pozastaviť výkon práv akcionára. Práva akcionára nemôžu byť obmedzené ničím iným, a to ani prostredníctvom valného zhromaždenia. Obmedzenie prostredníctvom zákona môže byť napríklad v hlasovaní.

Výkon práv akcionára sa nemôže pred konaním valného zhromaždenia podmieniť uložením akcií akcionára na účet inej osoby, prevedením na inú osobu alebo vykonaním ich registrácie na meno inej osoby podľa osobitného predpisu. Dokonca sa dá povedať, že ide o zákaz.

§ 176b

(1) Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

(2) Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

Komentár k § 176b

Novela doplnila aj ďalšie ustanovenie zákona. Ohraničenie práv akcionárov navzájom sa zavádza do tohto ustanovenia preto, lebo konfigurácia dobrých mravov sa nejavila ako postačujúca. Bolo nutné objasniť, že akcia má nielen zmysel listiny, ale aj podielu (ako práva), preto sa zdôrazňuje počet upísaných akcií. Aby upisovateľ – akcionár nadobudol práva (ale aj korešpondujúce povinnosti), musí akcionár upísať akcie. To znamená, že akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Pre spoločnosť vyplýva povinnosť zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

§ 177

(1) Akcionár je povinný splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal, v čase určenom v stanovách najneskôr do jedného roka od vzniku spoločnosti. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 59 ods. 2 a § 170 ods. 1.

(2) Akcionára nemožno zbaviť záväzku splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal. Ustanovenie § 176 ods. 3 a ustanovenia o znížení základného imania tým nie sú dotknuté. Akcionár nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie emisného kurzu akcií, ktoré upísal.

(3) Pri porušení povinnosti splatiť emisný kurz akcií alebo jeho časti podľa odseku 1 je akcionár povinný zaplatiť úroky z omeškania zo sumy, s ktorou je akcionár v omeškaní, určené v stanovách, inak vo výške 20 % ročne.

(4) Ak je akcionár v omeškaní so splácaním emisného kurzu akcií alebo jeho časti, vyzve ho predstavenstvo písomne, aby svoju povinnosť splnil v lehote určenej stanovami, inak v lehote 60 dní od doručenia výzvy predstavenstva. Výzva obsahuje aj upozornenie na vylúčenie podľa odseku 5.

(5) Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 4 spoločnosť vylúči akcionára zo spoločnosti. O vylúčení akcionára zo spoločnosti rozhoduje predstavenstvo. Rozhodnutie o vylúčení akcionára zo spoločnosti predstavenstvo doručí akcionárovi a uloží do zbierky listín. Doručením rozhodnutia o vylúčení akcionára zo spoločnosti prechádzajú akcie vylúčeného akcionára na spoločnosť.

(6) Po prevode akcií vylúčeného akcionára alebo po znížení základného imania o akcie vylúčeného akcionára podľa § 161b spoločnosť vyplatí vylúčenému akcionárovi peňažnú sumu vo výške ním splatenej časti emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odsekov 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené. Ak spoločnosť prevedie akcie vylúčeného akcionára za cenu nižšiu, ako bol emisný kurz akcií, vyplatí spoločnosť vylúčenému akcionárovi len peňažnú sumu presahujúcu výšku emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odsekov 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené. Ak spoločnosť zníži základné imanie o akcie vylúčeného akcionára, vyplatí spoločnosť vylúčenému akcionárovi peňažnú sumu vo výške ním splatenej časti emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odseku 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené a o podiel na strate spoločnosti.

(7) Ak spoločnosť vydala listinné dočasné listy, je súčasťou rozhodnutia o vylúčení akcionára aj vyhlásenie dočasného listu za neplatný. Nadobúdateľovi akcií podľa odseku 6 vydá spoločnosť nový dočasný list alebo akcie, ak je emisný kurz akcií splatený.

Komentár k § 177

Ustanovenie bolo doplnené novelou zákona č. 500/2001 Z. z. Dôsledky porušenia povinnosti včas splatiť upísané akcie určujú stanovy, avšak ani tieto nemôžu zmeniť postup stanovený v zákone. Ak upisovateľ splatí emisný kurz v náhradnej lehote, zostane akcionárom s plnými právami. Vylúčenie ako dôvod úplného zániku účasti spoločníka v spoločnosti prichádza do úvahy pri omeškaní s platením všetkých akcií, ktoré upísal.

Uvoľnené akcie

Zároveň spoločnosť musí mať možnosť disponovať s akciami, ktoré sa vylúčením spoločníka uvoľnili a možnosť náhrady nákladov, ktoré v súvislosti s porušením povinnosti vylúčeným akcionárom vznikli.

Príslušné ustanovenie ukladá spoločnosti aj určité povinnosti, a to povinnosť vyhlásiť dočasný list za neplatný a zverejniť toto rozhodnutie, v určenej lehote vydať nový dočasný list alebo akcie osobe, ktorá splatí splatnú časť alebo celý emisný kurz akcií.

 

Úroky z omeškania

Pri porušení povinnosti splatiť emisný kurz akcií alebo jeho časti musí akcionár zaplatiť úroky z omeškania zo sumy, s ktorou je akcionár v omeškaní, určené v stanovách. Hovoríme o sankcii za porušenie povinnosti zo zákona. Ak v stanovách nie je určené, je to vo výške 20 % ročne. Ak je akcionár v omeškaní so splácaním emisného kurzu akcií alebo jeho časti, vyzve ho predstavenstvo písomným spôsobom, aby svoju povinnosť splnil v lehote určenej stanovami. Ak v stanovách lehota určená nie je, ide o lehotu 60 dní od doručenia výzvy predstavenstva.

 

Výzva predstavenstva

Okrem iného obsahuje aj upozornenie na možnosť vylúčenia akcionára zo spoločnosti, v prípade, ak splnená povinnosť ani po výzve nebude. Následne, ak akcionár nesplní túto povinnosť, je stanovená spomenutá sankcia a bude rozhodnuté o vylúčení akcionára, pričom rozhodnutie sa doručí vylúčenému akcionárovi a tiež sa uloží do zbierky listín. Uvedené vylúčenie nadobúda účinnosť okamihom doručenia rozhodnutia o vylúčení akcionárovi a zároveň prechádzajú jeho akcie na spoločnosť.

 

Prevedenie akcii na tretiu osobu

Následne musí spoločnosť akcie previesť na tretiu osobu a vylúčenému akcionárovi vyplatí ním splatenú sumu emisného kurzu akcií zníženú o náklady, ktoré mohli vzniknúť.

Rozhodnutie o vylúčení akcionára za porušenie povinnosti obsahuje aj vyhlásenie dočasného listu ako neplatné. Novému nadobúdateľovi, na ktorého spoločnosť akcie previedla, vydá nový dočasný list, prípadne mu vydá akcie, ak tento nadobúdateľ splatil emisný kurz.

§ 178

(1) Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5.

(2) Právo na dividendu môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku akcionárom.

(3) Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.

(4) Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa zamestnanci spoločnosti v zhode so stanovami podieľať na rozdelení zisku. Stanovy alebo valné zhromaždenie môže určiť, že tento podiel na zisku možno použiť na získanie akcií zamestnancami spoločnosti.

(5) Rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti; ak valné zhromaždenie rozhodujúci deň neurčí, je týmto dňom deň uplatnenia práva na dividendu akcionárom. Vo verejnej akciovej spoločnosti a spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, nemôže byť tento deň určený na skorší deň, ako je piaty deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia a na neskorší deň, ako je 30. deň od konania valného zhromaždenia; ak valné zhromaždenie verejnej akciovej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií rozhodujúci deň neurčí, považuje sa za takýto deň 30. deň od konania valného zhromaždenia.

(6) Spôsob a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Vo verejných akciových spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré vydali všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa určeného podľa odseku 5. Spoločnosť je povinná vyplatiť dividendu akcionárom na svoje náklady a nebezpečenstvo.

(7) Akcionár má právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady; o takto získaných informáciách je povinný zachovávať mlčanlivosť.

Komentár k § 178

Podiel na zisku spoločnosti je jedným z práv akcionárov. Podiel na zisku nazývame aj dividenda. Podiely sa rozdelia valným zhromaždením na základe výsledku hospodárenia tejto spoločnosti. Stanovy môžu určiť spôsob rozdelia zisku medzi akcionárov. No, ak uvedené v stanovách nie je určené, určí sa podiel menovitej hodnoty akcii akcionára voči menovitej hodnote akcii ostatných akcionárov.

Postup pri vyplatené dividend

Pri vyplatení dividend sa musí spoločnosť riadiť podmienkami vymedzenými v Obchodnom zákonníku. To znamená, že do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období, zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

 

Nemožnosť rozdelenia čistého zisku

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona. Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na dividendu.

 

Právo na dividendu

Podľa odseku 2 môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku akcionárom.

Valné zhromaždenie má možnosť zo zisku určeného na rozdelenie určiť aj podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku. V tomto prípade hovoríme o tantiéme. Tantiémy sa nemôžu porovnávať s odmeňovaním týchto členov určitou odplatou.

Na rozdelení zo zisku sa môžu na základe tohto zákona podieľať aj zamestnanci spoločnosti. Uvedené však musí byť v zhode s informáciami v stanovách spoločnosti. Platí to v prípade, ak osobitný zákon neurčuje niečo iné. Stanovy alebo valné zhromaždenie majú možnosť určiť, že tento podiel na zisku možno použiť na získanie akcií zamestnancami spoločnosti. Vydávanie zamestnaneckých akcií už neplatí od roku 2002.

 

Právo na podiel zo zisku

Podľa odsekov 5 a 6 na základe toho, že základným právom akcionára, ktoré je spojené s akciou alebo s dočasným listom, je právo na podiel zo zisku. Toto právo existuje ako právo na dividendu podmienené uznesením valného zhromaždenia o rozdelení zisku. Tiež sa ustanovuje základný predpoklad rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku na tantiémy a podiely zamestnancov na zisku spoločnosti, ak to výslovne pripúšťajú stanovy spoločnosti. Práva a povinnosti akcionárov ustanovené v tomto ustanovení tvoria základný rámec účasti akcionára na podnikaní spoločnosti na základe akcií spoločnosti.

Rozhodujúci deň na účely uplatnenia práva na dividendy určuje valné zhromaždenie, ktoré zároveň o rozdelení zisku rozhodlo. Ak rozhodujúci deň neurčí, za rozhodujúci deň sa považuje deň uplatnenia práva na dividendu akcionárom.

 

Rozhodujúci deň

Zákon v odseku 5 vymedzuje určenie rozhodujúceho dňa v prípade verejnej akciovej spoločnosti a spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií.

Valné zhromaždenie určuje aj spôsob a miesto výplaty dividend. V odseku 6 zákon stanovuje zasa určenie miesta a spôsobu v prípade verejných akciových spoločností a spoločností, ktoré vydali všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií. V tomto prípade je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa, ktorý je určený v predchádzajúcom odseku. Spoločnosť má povinnosť vyplatiť dividendu akcionárom výlučne na vlastné náklady a prípadné nebezpečenstvo.

 

Nazeranie do zápisnice

V odseku 7 Obchodný zákonník ustanovuje právo akcionára nazerať do zápisnice z rokovania dozornej rady, ktorá je kontrolným orgánom. Všetky informácie, o ktorých sa dozvedel, musí držať v tajnosti a platí zásada mlčanlivosti.

§ 179

(1) Akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne.

(2) Spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady.

(3) Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk

a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,

b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

(4) Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.

(5) Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti, príspevkov do kapitálových fondov spoločnosti a preddavky na dividendu.

(6) Za vrátenie vkladov akcionárom sa nepovažuje plnenie spoločnosti

a) pri nadobudnutí vlastných akcií spoločnosťou, ak to zákon pripúšťa,

b) pri vyhlásení dočasného listu za neplatný.

(7) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na zníženie základného imania spoločnosti a na použitie kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a), ak zákon neustanovuje inak.

(8) Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.

(9) Akékoľvek plnenia poskytnuté akcionárom v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo stanovami sú akcionári povinní vrátiť spoločnosti; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté. Splnenie tejto povinnosti nemôže spoločnosť odpustiť a predstavenstvo je povinné ju vymáhať.

Komentár k § 179

Aj ďalšie ustanovenie zákona sa zaoberá právami a povinnosťami akcionárov.

 

Vrátenie dividendy

Podľa odseku 1 nie je akcionár povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne. To znamená, pokiaľ získal podiel na zisku, o ktorom rozhodlo valné zhromaždenie, už ho vrátiť nemusí. Týka sa to aj rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré nie je v súlade so zákonom.

Spoločnosť zas nemôže vrátiť akcionárom ich vklady. Ide hlavne o to, že tieto vklady už tvoria základné imanie spoločnosti. Netýka sa to situácie, ak by došlo k zníženiu základného imania a tým k vráteniu vkladov priamo úmerne k zníženiu imania.

Za vrátenie vkladov akcionárom sa nepovažuje plnenie spoločnosti pri prípustnom nadobudnutí vlastných akcií spoločnosťou, pri znížení základného imania, pri vyhlásení dočasného listu za neplatný, vrátení splatenej časti emisného kurzu vylúčenému akcionárovi (uvedená osoba už nie je akcionárom).

 

Podmienky rozdelenia čistého zisk

V odseku 3 sú upravené podmienky rozdelenia čistého zisku medzi akcionárov, a to do zrušenia spoločnosti. Ide vždy o rozdelenie len čistého zisku, ktorý je znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára a o neuhradenú stratu z minulých období, alebo ktorý je zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. Uvedené podmienky sa musia zásadne dodržiavať.

Podľa 2. obchodnej smernice pre účely rozdeľovania zisku a účasti na tomto rozdeľovaní sa hodnota základného imania znižuje o ešte nesplatenú časť základného imania, ak nesplatená časť nie je uvedená v aktívach, ale vo výške nesplatenej časti základného imania zaúčtuje spoločnosť vždy na strane aktív pohľadávku na splatenie vkladov.

Ak spoločník vloží peňažné alebo nepeňažné prostriedky ako vklad do spoločnosti, nie je oprávnený žiadať o vrátenie vkladu počas trvania spoločnosti.

Do zrušenia spoločnosti môže byť rozdelený medzi akcionárov vždy len hospodársky výsledok posledného účtovného obdobia, a to za podmienok uvedených v odsekoch 4, 5 a 6.

 

Výkon testu

V odseku 4 sa ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

Poznámka

V súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov od 1. 1. 2018 spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom.

Podmienky rozdeľovania zisku

Ako sme už uviedli, znenia odsekov 4, 5 a 6 upravujú podmienky rozdeľovania zisku. V prípade, že by rozdelením zisku medzi akcionárov, spoločnosť spôsobila vlastný úpadok alebo by vlastné imanie spoločnosti podľa účtovnej závierky bolo v dôsledku tohto rozdelenia nižšie ako základné imanie s rezervným fondom alebo ďalšími fondami, spoločnosť v týchto prípadoch zisk rozdeliť nemôže. Uvedená zásada je platná v každom prípade.

Zákon podľa odseku 5 vymedzuje zasa zásadu, ktorá hovorí, že spoločnosť nemôže vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti, príspevkov do kapitálových fondov spoločnosti a preddavky na dividendu.

Aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo úročenie príspevkov spoločníkov vylúčené. Pre právnu istotu však bolo toto pravidlo potrebné uviesť výslovne od 1. 1. 2018.

 

Čo sa nepovažuje za vrátenie vkladov akcionárov

Znenie odseku 6 upravuje, čo Obchodný zákonník nepovažuje za vrátenie vkladov akcionárov. Ide o plnenie pri nadobudnutí vlastných akcií spoločnosťou a pri vyhlásení dočasného listu za neplatný. Všetko čo sme vymenovali sa netýka situácie, kedy dochádza k zníženiu základného imania spoločnosti.

 

Práva akcionára po zrušení spoločnosti s likvidáciou

Znenie odseku 8 zákona stanovuje, na čo má právo akcionár následne po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Dá sa hovoriť o majetkovom práve akcionára, z ktorého vyplýva, že akcionár má právo na podiel na likvidačnom zostatku podľa ustanovení tohto právneho predpisu.

Ak boli akcionárom poskytnuté plnenia v rozpore s Obchodným zákonníkom prípadne inými právnymi predpismi, musia byť tieto plnenia vrátené spoločnosti. Uvedená povinnosť sa nedá zrušiť a ani odpustiť a pokiaľ by akcionári plnenia nevrátili, predstavenstvo má právo ich vymáhať. Výnimku tvorí znenie odseku 1 tohto ustanovenia, kedy bola prijatá dividenda dobromyseľne.

§ 180

(1) Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.

(2) Na uplatnenie práv podľa odseku 1 je pri akciách vydaných v zaknihovanej podobe rozhodujúcim dňom deň určený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Týmto dňom môže byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň, ktorý mu predchádza, najviac však päť dní pred dňom konania tohto valného zhromaždenia. Ak rozhodujúci deň nie je takýmto spôsobom určený, považuje sa za rozhodujúci deň vždy deň konania valného zhromaždenia. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práv pri akciách verejnej akciovej spoločnosti je tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.

(3) Predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka – odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.

(4) Poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.

(5) Ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti s predmetom, ktorého sa požadovaná informácia týkala.

(6) Právo akcionára podľa odseku 3 poslednej vety a podľa odseku 4 poslednej vety zanikne, ak ho akcionár neuplatní do jedného mesiaca od konania valného zhromaždenia, na ktorom požiadal predstavenstvo spoločnosti alebo dozornú radu spoločnosti o poskytnutie informácie.

Komentár k § 180

Ďalšími právami sa zaoberá aj toto ustanovenie zákona. Ide o právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a hlasovať na ňom, požadovať informácie a vysvetlenia, ktoré sa na valnom zhromaždení prerokúvajú a tiež ide o právo dávať návrhy.

 

Počet hlasov akcionára

Vymedzuje ho znenie odseku 1 , ktorý sa určí pomerom menovitej hodnoty akcii tohto akcionára k výške základného imania. Spôsob, akým má akcionár právo hlasovať, je určený v stanovách spoločnosti, pričom tieto stanovy môžu hlasovacie právo aj obmedziť spôsobom, ktorý je stanovený v odseku 1. Všetky práva určené v stanovách sa vzťahujú na všetkých akcionárov rovnako.

 

Rozhodujúci deň

Na uplatnenie práva akcionára zúčastniť sa valného zhromaždenia je dôležité určenie rozhodujúceho dňa. Pri akciách v zaknihovanej podobe je rozhodujúcu deň určený v pozvánke alebo v oznámení na valné zhromaždenie. Môže to byť napríklad deň konania valného zhromaždenia, prípadne ten deň, ktorý mu predchádza. Platí však zásada, že to môže byť maximálne 5 dní pred konaním valného zhromaždenia. V prípade, že rozhodujúci deň určený takto nie je, platí, že je ním deň konania valného zhromaždenia. V prípade verejnej akciovej spoločnosti je rozhodujúcim tretí deň, ktorý predchádza dňu konania valného zhromaždenia.

 

Hlasovacie práva

Ustanovenia odsekov 3 až 5 sú v zásade štandardné v zahraničí. Základným právom každého akcionára je právo zúčastniť sa valného zhromaždenia. Stanovy spoločnosti nemôžu žiadneho akcionára tohto práva pozbaviť, a to ani v tom prípade, keď nemôže vykonávať hlasovacie právo. Akcionár sa však nemôže zúčastniť valného zhromaždenia, pokiaľ zákon ustanoví, že nemôže vykonávať práva akcionára. Ustanovenie upravuje hlasovacie právo spojené s akciami a umožňuje akcionárom dohodnúť sa v stanovách na počte hlasov spojených s jednotlivými akciami. Obmedzenie výkonu hlasovacieho práva stanovami sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov. Hlasovacie právo môže akcionár vykonávať buď sám alebo pomocou inej osoby na základe plnomocenstva, ktoré je vyhotovené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Obsah a rozsah práv akcionára zaknihovaných akcií, pre uplatnenie ktorých je rozhodujúci rozhodný deň, sa vymedzuje odkazom na odsek 1.

Poskytovanie informácii a vysvetlení

Odseky 3 až 5 upravujú otázku poskytovania informácií a vysvetlení na valnom zhromaždení. Všetky informácie, ktoré sú mu na valnom zhromaždení poskytnuté, musia byť úplné a pravdivé. Uvedené informácie, na ktoré má akcionár právo, sa musia týkať predmetu rokovania valného zhromaždenia. V prípade, že požiada akcionár o písomné informácie, musí mu ich predstavenstvo poskytnúť. Písomná forma sa týka aj prípadu, ak predstavenstvo v tom momente informácie na valnom zhromaždení buď nevie alebo nemôže poskytnúť. V prípade písomnej formy je v odseku 3 ustanovená zákonná lehota v dĺžke do 15 dní od konania zhromaždenia. Tiež je ustanovený spôsob doručenia písomných informácii. Predstavenstvo ich zasiela na adresu akcionára alebo v sídle spoločnosti. Tiež je možnosť odkázať akcionára aj na webové sídlo spoločnosti, ak je možné tak k informáciám prísť. Ak však odpoveď na webe je neúplná, akcionár podá žiadosť na súd a ten rozhodne, že mu musí byť informácia poskytnutá v úplnom znení.

 

Možnosť odmietnutia poskytnutia informácie

V odseku 4 zákon určuje možnosť odmietnutia poskytnutia informácie. Odmietnuť je možné, ak by sa porušil zákon, alebo by informácie mohli spôsobiť spoločnosti ujmu. Odmietnutie informácii sa však nemôže týkať hospodárenia spoločnosti alebo jej majetkových pomerov. Odmietnutie má v kompetencii predstavenstvo na valnom zhromaždení. Ak predstavenstvo odmietne informáciu poskytnúť, na žiadosť akcionára rozhodne dozorná rada, pričom rokovanie môže byť prerušené na čas, kým rozhodne dozorná rada. Ak ani dozorná rada nesúhlasí s poskytnutím informácii, má akcionár právo žiadať ešte súd, či ide o povinnosť poskytnúť danú informáciu.

 

Neplatne vyhlásené zhromaždenie

Ak nastane situácia, že akcionár nepožiadal dozornú radu o poskytnutie informácie a aj napriek tomu rada rozhodla, že nesúhlasí, nemôže byť valné zhromaždenie vyhlásené za neplatné v súvislosti s predmetom, ktorého sa tá informácia týkala.

V prípade, že akcionár svoje právo na súde neuplatní v stanovenej lehote, tak mu právo zo zákona zaniká. Lehota je v dĺžke 1 mesiac od konania valného zhromaždenia.

§ 181

(1) Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Stanovy môžu určiť, že toto právo má tiež akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania.

(2) Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.

(3) Ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 2, rozhodne súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 o tom, že ich poveruje zvolať v lehote podľa odseku 2 mimoriadne valné zhromaždenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne súd na návrh akcionárov určí predsedu valného zhromaždenia, ktorý bude viesť valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 uloží členom predstavenstva povinnosť poskytnúť na zabezpečenie konania valného zhromaždenia povereným akcionárom zoznam akcionárov. Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí, použijú sa primerane ustanovenia osobitného zákona.

(4) Pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní podľa odseku 3 musí obsahovať výrok rozhodnutia s uvedením súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a dňa, keď sa rozhodnutie stalo vykonateľným.

(5) Ak súd splnomocní akcionárov na zvolanie valného zhromaždenia, uhrádza trovy súdneho konania a náklady konania valného zhromaždenia spoločnosť. Za záväzok uhradiť trovy súdneho konania a konania valného zhromaždenia ručia členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne. Spoločnosť má právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla úhradou trov súdneho konania voči členom predstavenstva.

(6) Žiadosti akcionárov podľa odseku 1 možno vyhovieť len vtedy, ak títo akcionári preukážu, že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predstavenstvom podľa odseku 2.

Komentár k § 181

V tomto ustanovení sú upravené osobitné práva menšinových akcionárov, pokiaľ ich podiel na základnom imaní presahuje 5 % základného imania spoločnosti. To znamená, že sa znižuje hranica podielu na základnom imaní.

 

Základné právo menšinových akcionárov

Ide o právo žiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prejednanie navrhnutých záležitostí s tým dôsledkom, že predstavenstvo je povinné valné zhromaždenie zvolať. Mimoriadne valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo spôsobom ustanoveným v zákone v odseku 2. Mimoriadne valné zhromaždenie podľa odseku 3 zvolané na žiadosť akcionárov je možné odvolať len na ich žiadosť. Náklady na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia znáša spoločnosť.

 

Právo na mimoriadne valné zhromaždenie

Upravené v odseku 1 tohto ustanovenia. Právo ho zvolať majú tí akcionári, ktorých menovitá hodnota je minimálne 5 % základného imania. Zároveň však stanovy môžu určiť výnimku u akcionára, ktorého menovitá hodnota je menej ako 5 %, čiže ide o menšinového akcionára.

V žiadosti na mimoriadne valné zhromaždenie musia byť uvedené dôvody a program, o ktorom by sa malo rokovať. Ak tieto náležitosti uvedené nebudú, žiadosť je neplatná. Žiadosť akcionári posielajú predstavenstvu.

 

Povinnosti predstavenstva v súvislosti s mimoriadnym valným zhromaždením

Následne v odseku 2 sú upravené povinnosti predstavenstva v súvislosti s mimoriadnym valným zhromaždením. Musí byť zvolané takým spôsobom, aby sa uskutočnilo do 40 dní od doručenia žiadosti. Predstavenstvo nemá právo meniť program, môže ho iba doplniť. K doplneniu musí mať súhlas akcionárov, ktorí žiadali o zhromaždenie.

 

Pozvánka

Predstavenstvo následne posiela pozvánku s uvedením programu akcionárom, alebo uverejní oznámenie podľa tohto zákona. Pozvánku musí zaslať v stanovenej lehote podľa odseku 2.

V prípade, že predstavenstvo uvedené povinnosti nesplní, rozhoduje súd na žiadosť akcionára o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia s navrhnutým programom, pričom súd určí aj predsedu valného zhromaždenia, ktorý bude poverený ho viesť. Ak to vymedzuje zákon, musí byť poskytnutý aj zoznam akcionárov, ak sú akcie na meno. Zoznam musí poskytnúť predstavenstvo. Ak tak neurobí, bude pokutované.

Pozvánka na valné zhromaždenie určené súdom musí obsahovať výrok rozhodnutia s uvedením súdu, ktorý rozhodol a tiež musí byť uvedený deň, keď k rozhodnutiu došlo a bolo vykonateľné.

 

Trovy súdneho konania

Znenie odseku 5 upravuje trovy súdneho konania. Ak súd poveril akcionárov na zvolanie zhromaždenia, trovy súdneho konania a náklady zhromaždenia uhrádza spoločnosť, pričom za úhradu ručia členovia predstavenstva spoločne a bez rozdielu. Spoločnosť si môže nárokovať náhradu škody, ktorá jej vznikla v tejto súvislosti od členov predstavenstva. Ide o to, že musí uhradiť trovy konania.

Posledný odsek určuje, že žiadosti, ktorú podali akcionári, sa môže vyhovieť len za podmienok, ktoré sú vymedzené v odseku 6.

§ 182

(1) Na žiadosť akcionárov uvedených v § 181 ods. 1:

a) predstavenstvo zaradí nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia; valné zhromaždenie je povinné túto záležitosť prerokovať; žiadosť o doplnenie programu musí byť odôvodnená alebo k nej musí byť pripojený návrh uznesenia valného zhromaždenia, inak sa valné zhromaždenie nemusí takouto žiadosťou zaoberať,

b) ak žiadosť o zaradenie nimi určenej záležitosti bola doručená po zaslaní pozvánky na valné zhromaždenie alebo po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia, zašle alebo uverejní predstavenstvo doplnenie programu valného zhromaždenia spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia najmenej desať dní pred konaním valného zhromaždenia; ak takéto oznámenie doplnenia programu valného zhromaždenia nie je možné, možno zaradiť určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia len podľa § 185 ods. 2; predstavenstvo je povinné oznámenie doplnenia programu zaslať alebo uverejniť do 10 dní pred konaním valného zhromaždenia vždy, ak ho akcionári podľa § 181 ods. 1 doručia najneskôr 20 dní pred konaním valného zhromaždenia,

c) dozorná rada preskúma výkon pôsobnosti predstavenstva v určených záležitostiach,

d) predstavenstvo uplatní v mene spoločnosti nároky na splatenie emisného kurzu akcií proti akcionárom, ktorí sú v omeškaní s jeho splácaním, alebo uplatní nároky spoločnosti na vrátenie plnenia, ktoré spoločnosť vyplatila akcionárom v rozpore s týmto zákonom,

e) dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, prípadne iné nároky, ktoré má spoločnosť proti členom predstavenstva,

f) dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky na splatenie emisného kurzu akcií, ak spoločnosť v rozpore s týmto zákonom upísala akcie vytvárajúce jej základné imanie (§ 161),

g) dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky, ktoré má spoločnosť voči členom predstavenstva ako ručiteľom podľa tohto zákona.

(2) Ak predstavenstvo alebo dozorná rada bez zbytočného odkladu nesplní žiadosť akcionárov, môžu akcionári podľa § 181 ods. 1 uplatniť nároky podľa odseku 1 v mene spoločnosti. Iná osoba ako akcionár, ktorý návrh na súd podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

(3) Akcionári, ktorí uplatnia v mene spoločnosti nároky podľa odseku 2, sú povinní znášať trovy súdneho konania za spoločnosť. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju akcionárovi, ktorý uplatňoval nároky v mene spoločnosti.

Komentár k § 182

Zákon taxatívne vymenúva povinnosti predstavenstva a dozornej rady, ktorých splnenie môžu požadovať minoritní akcionári.

 

Povinnosti predstavenstva a dozornej rady

Pod písmenom a) je zakomponovaná všeobecná formulácia povinností predstavenstva. Osobitné ďalšie nároky treba výslovne uviesť – napr. sa v praxi spoločnosti môže objaviť požiadavka minoritného akcionára na vykonanie kontrolného auditu. Potom je potrebné sa však dohodnúť na tom istom valnom zhromaždení o tom, kto znáša náklady tohto auditu.

Písmenom b) sa rieši situácia, keď žiadosť menšinových akcionárov o zaradenie záležitosti do programu rokovania valného zhromaždenia dôjde po zaslaní pozvánky alebo uverejnení oznámenia o konaní.

V písmene d) sa upravuje sankčný mechanizmus v prípade porušenia povinnosti akcionára splatiť emisný kurz akcií.

 

Právo menšinových akcionárov

V odseku 2 sa ustanovuje právo menšinových akcionárov požadovať, aby si spoločnosť uplatnila svoje nároky a zároveň sa rieši aj prípad nečinnosti zo strany predstavenstva a dozornej rady. Cieľom tejto úpravy je posilnenie pozícií a ochrany menšinových akcionárov, a to nárokmi, ktoré sú vymedzené v znení odseku 1.

V prípade, že predstavenstvo alebo dozorná rada nesplní žiadosť akcionárov, a to čo najskôr, môžu menšinoví akcionári (menovitá hodnota ich akcii je menej ako 5 %) uplatniť nároky z predošlého odseku v mene spoločnosti v súdnom konaní. Zároveň platí podmienka, že iná osoba ako akcionár, ktorý návrh na súd podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Trovy súdneho konania za spoločnosť znášajú v zásade akcionári, ktorí uplatnia v mene spoločnosti nároky na súde. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju akcionárovi, ktorý uplatňoval nároky v mene spoločnosti.

§ 183

O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Komentár k § 183

Cieľom ustanovenie je spresnenie a doplnenie úpravy a zároveň sprehľadnenie právnej úpravy o uplatňovaní práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia alebo časti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Predtým znenie ustanovovalo, že pre uplatňovanie práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti sa obdobne použije právna úprava o uplatňovaní práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Legislatívne pravidlá schválené Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky určujú, že „obdobné“ používanie právnych úprav nie je vhodné. Z tohto dôvodu bolo zavedené znenie, ktoré priamo obsahuje presnú právnu úpravu uplatňovania práva na vyslovenie neplatnosti uznesenia alebo časti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti.

 

Zabezpečenie ochrany minoritných akcionárov

Ochrana minoritných akcionárov sa zabezpečuje stanovením kvóra minimálne na 5 %. Aby akcionár, ktorý nedisponuje týmto kvórom, mohol požadovať zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti, musí mať k dispozícii zoznam akcionárov a na základe tohto zoznamu môže osloviť iných (aj majoritných akcionárov), aby si ich získal pre svoju myšlienku. Súčasne zvolávacie kvórum akcionárov má právo veta v záležitosti zmeny programu. Pokiaľ nedajú súhlas na zmenu programu, predstavenstvo musí celý program prerokovať.

§ 183a

Akcionár má právo nahliadnuť v sídle spoločnosti do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín alebo do registra účtovných závierok podľa osobitného zákona a vyžiadať si kópie týchto listín alebo ich zaslanie na ním uvedenú adresu, a to na svoje náklady a nebezpečenstvo.

Komentár k § 183a

Týmto ustanovením sa zvyšuje úroveň informačných možností akcionárov spoločnosti, formou zabezpečenia ďalšej možnosti prístupu k listinám, ktoré je akciová spoločnosť povinná ukladať do zbierky listín najmä v tých prípadoch, keď sa bydlisko alebo sídlo akcionára nachádza v tej istej obci ako sídlo spoločnosti, ktoré sa však nezhoduje so sídlom miestne príslušného registrového súdu.

Akcionári si môžu vyžiadať zaslanie príslušných listín na adresu svojho sídla alebo bydliska na svoje náklady a nebezpečenstvo. Uvedené právo majú akcionári aj v prípade, ak si spoločnosť prípadne nesplnila svoje povinnosti voči obchodnému registru.

Oddiel 4

Orgány spoločnosti

Valné zhromaždenie

§ 184

(1) Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej len „prítomný akcionár“). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie jednému splnomocnencovi, tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.

(2) Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

(3) Pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou. Stanovy môžu určiť aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom majiteľovi akcie na doručiteľa oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej lehote na ním uvedenú adresu a na jeho náklady, ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených záložné právo v prospech spoločnosti aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti sú povinné uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy; pričom verejné akciové spoločnosti s akciami na doručiteľa sú povinné oznámenie uverejniť aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia vo všetkých zmluvných štátoch Dohody o Európskom hospodárskom priestore v lehote podľa prvej vety. Náklady spojené so zvolaním a s konaním valného zhromaždenia znáša spoločnosť.

(4) Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje aspoň:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia,

c) označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie,

d) program rokovania valného zhromaždenia,

e) rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie.

(5) Ak stanovy neurčujú inak, valné zhromaždenie sa koná v mieste sídla spoločnosti. Miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia sa musia určiť tak, aby čo najmenej obmedzovali možnosť akcionárov zúčastniť sa na valnom zhromaždení.

(6) Ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia.

(7) Akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznamu osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie, prípadne ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na práva podľa odseku 6 a tohto odseku musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia.

(8) Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je predstavenstvo povinné poskytnúť akcionárom návrhy pred konaním valného zhromaždenia. Stanovy môžu tiež určiť, že predstavenstvo, prípadne dozorná rada je povinná poskytnúť akcionárom aj ďalšie návrhy uznesení, ktoré predkladajú na valné zhromaždenie, a to spôsobom určeným v stanovách. Ak sa návrhy predložené predstavenstvom, prípadne dozornou radou na valnom zhromaždení odlišujú od návrhov, ktoré boli poskytnuté akcionárom pred konaním valného zhromaždenia alebo ak pred konaním valného zhromaždenia predstavenstvo, prípadne dozorná rada neposkytla tieto návrhy, nie je to dôvodom na vyslovenie neplatnosti týchto uznesení valného zhromaždenia, ak tieto skutočnosti predstavenstvo, prípadne dozorná rada na valnom zhromaždení vecne odôvodní.

Komentár k § 184

Akcionár nemusí byť osobne prítomný na zasadnutí valného zhromaždenia, aby mohol vykonávať svoje práva akcionára.

 

Výkon práv akcionára

Na tento výkon postačuje prítomnosť splnomocnenca, ktorý vykonáva práva akcionára v súlade s jeho pokynmi, ak boli dané. Podmienka overenia podpisu splnomocniteľa notárom je neprípustná, lebo zákon uvedené neprikazuje. Rovnako ani stanovy nie sú žiadnym ustanovením Obchodného zákonníka na niečo také splnomocnené. Rieši sa zároveň i situácia, ak akcionár splnomocnil na hlasovanie viacero osôb.

 

Zvolanie valného zhromaždenia

Odsek 2 rieši zvolanie valného zhromaždenia predstavenstvom a v prípade jeho nečinnosti alebo neschopnosti uznášať sa i ktorýmkoľvek členom predstavenstva.

 

Povinnosť spoločnosti uverejniť oznámenie o konaní valného zhromaždenia

V odseku 3 sa upresňuje povinnosť spoločnosti uverejniť oznámenie o konaní valného zhromaždenia aspoň prostredníctvom jedného periodika (denníku, týždenníku alebo mesačník), ktoré je distribuované celoštátne a pre najširšiu verejnosť bez osobitného zamerania, resp. zamerania iba na určitých adresátov. Už pri schvaľovaní stanov je potrebné myslieť na uvedenú povinnosť a v stanovách minimálne určiť názov tohto periodika.

 

Základné podmienky pre konanie valného zhromaždenia

V odseku 5 sú pozitívne vymedzené základné podmienky pre konanie valného zhromaždenia. Dôraz sa kladie na zabezpečenie čo najširšej možnosti účasti akcionárov a na odstránenie obštrukcií zo strany predstavenstva. Navrhnutá formulácia umožňuje iba prostredníctvom stanov meniť lokalizáciu konania valných zhromaždení spoločnosti. Miesto konania valného zhromaždenia môže predovšetkým minoritných akcionárov postaviť pred uhradenie vysokých cestovných a ubytovacích nákladov. Zákon priamo nezakazuje, aby sa valné zhromaždenie konalo v zahraničí. Na druhej strane text obmedzuje ľubovoľné určovanie lokality striktnou podmienkou minimalizácie prekážok účasti akcionárov.

Základné obsahové náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia

Vymedzené sú v znení odseku 4. Ide o tieto náležitosti: obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia, označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie, program rokovania valného zhromaždenia a rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie. Uvedené obsahové náležitosti sú povinné, no zákon stanovuje aj ďalšie náležitosti, ktoré presne vymedzené v tomto ustanovení nie sú, ale zákon ich určuje v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka.

§ 184a

Osobitné ustanovenia
k valnému zhromaždeniu
verejnej akciovej spoločnosti

(1) Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti obsahuje okrem náležitostí podľa § 184 ods. 4 aj

a) poučenie akcionára o práve účasti na valnom zhromaždení a o práve hlasovať na ňom,

b) poučenie o práve akcionára požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia podľa § 180 ods. 1 a o práve zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania valného zhromaždenia podľa § 181 ods. 1 vrátane lehôt na ich uplatnenie; ak webové sídlo spoločnosti obsahuje poučenie o týchto právach, stačí, ak pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje lehoty na uplatnenie daných práv akcionára spolu s informáciou o uverejnení poučenia na webovom sídle spoločnosti,

c) poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia v zastúpení na základe písomného splnomocnenia podľa § 184 ods. 1 a § 190e; k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva, ktoré sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca môže použiť s uvedením spôsobu a elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma oznámenia o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca,

d) poučenie o možnosti hlasovať s využitím poštových služieb pred konaním valného zhromaždenia (ďalej len „korešpondenčné hlasovanie“) podľa § 190a a o možnosti účasti a hlasovania na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa § 190d, ak je takáto účasť a hlasovanie na valnom zhromaždení upravené v stanovách spoločnosti; k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva hlasovacieho lístka s uvedením adresy pre doručovanie, ak spoločnosť takýto vzor vydala,

e) určenie spôsobu, miesta a času na získanie úplného znenia dokumentov a návrhy prípadných uznesení valného zhromaždenia, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu rokovania valného zhromaždenia,

f) uvedenie adresy webového sídla, na ktorom sú uverejnené údaje a dokumenty podľa odseku 2 písm. c) až e),

g) uvedenie elektronického prostriedku, ktorého prostredníctvom spoločnosť uverejňuje informácie podľa osobitného predpisu.

(2) Spoločnosť uverejní najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia na svojom webovom sídle okrem údajov podľa § 184 ods. 4 aspoň

a) pozvánku na valné zhromaždenie alebo oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia podľa odseku 1 a § 184 ods. 4,

b) celkový počet akcií a hlasovacích práv, ktoré sú s akciami spojené ku dňu zaslania pozvánky na valné zhromaždenie alebo uverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaždenia; ak je základné imanie spoločnosti rozdelené na viac druhov akcií, spoločnosť uvedie pre každý druh akcie ich počet vrátane hlasovacích práv, ktoré sú spojené s jednotlivým druhom akcií,

c) úplné znenie všetkých dokumentov, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu rokovania valného zhromaždenia,

d) návrhy prípadných uznesení valného zhromaždenia podľa jednotlivých bodov programu rokovania valného zhromaždenia a stanovisko predstavenstva ku každému bodu programu rokovania valného zhromaždenia, ku ktorému sa nepredkladá návrh uznesenia,

e) vzor tlačiva písomného splnomocnenia, ktoré sa môže použiť pri hlasovaní v zastúpení na základe splnomocnenia podľa § 184 ods. 1 a § 190e vydaného podľa § 190f ods. 1, a vzor tlačiva hlasovacieho lístka pri korešpondenčnom hlasovaní, ak spoločnosť tento vydala podľa § 190a ods. 4,

f) spôsob a prostriedky, ktorými spoločnosť prijíma oznámenia o vymenovaní splnomocnenca, o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako aj s tým súvisiace technické náležitosti.

(3) Údaje a dokumenty podľa odseku 2 musia byť uverejnené na webovom sídle spoločnosti nepretržite až do konania valného zhromaždenia.

(4) Ak spoločnosť nebude môcť z technických príčin vzory tlačív uvedené v odseku 2 písm. e) uverejniť na svojom webovom sídle, uvedie na ňom informáciu, ako možno tlačivá získať v listinnej podobe. Spoločnosť zašle vzor tlačiva na vlastné náklady každému akcionárovi, ktorý o to požiada, a to na adresu ním na tento účel uvedenú.

(5) Ak bol spoločnosti doručený prejav vôle, ktorý je výkonom práva akcionára zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení, ale tento bol urobený v inej forme ako s použitím vzorov tlačív uverejnených alebo zaslaných akcionárovi spoločnosťou, nemožno tento prejav vôle vyhlásiť za neplatný len z tohto dôvodu.

(6) Skutočnosť, že vzor tlačiva bol akcionárovi zaslaný podľa odseku 4 druhej vety tak, že tento ho nemohol použiť pri výkone svojho práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti prijatých uznesení valného zhromaždenia.

(7) Ustanovenie § 183 druhej vety sa nepoužije, ak akcionár korešpondenčne hlasoval podľa § 190a alebo hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa § 190d, ktoré neumožňujú podať protest do zápisnice z rokovania valného zhromaždenia v reálnom čase.

(8) Ustanovenie § 184 ods. 6 a 7 a § 192 ods. 1 sa na obsah pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia a obsah webového sídla spoločnosti použije rovnako.

(9) Ustanovenie § 184 ods. 8 tretej vety sa nepoužije na verejné akciové spoločnosti.

Komentár k § 184a

S pôsobnosťou pre verejné akciové spoločnosti sa ustanovujú ďalšie obsahové náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia (okrem tých už obsiahnutých v § 184 ods. 4), ako aj povinnosť uverejniť na internetovej stránke spoločnosti okrem údajov podľa § 184 ods. 4 ďalšie informácie dôležité pre akcionára spoločnosti.

 

Povinné on-line sprístupnenie (na internetovej stránke spoločnosti) dokumentov

Dokumenty sú predmetom rokovania valného zhromaždenia, návrhov uznesení k jednotlivým bodom programu a ak tieto neboli predložené, o sprístupnenie stanoviska predstavenstva spoločnosti k programu rokovania, vzoru tlačiva, ktoré ak ich spoločnosť vydala sa môžu použiť pri korešpondenčnom hlasovaní a vzoru tlačiva splnomocnenia na zastupovanie na valnom zhromaždení, ako aj o sprístupnenie informácie o spôsobe a prostriedkoch prijímania oznámenia o vymenovaní a odvolaní splnomocnenca (rovnako aj oznámenia o zmene rozsahu oprávnenia zastupovať) prostredníctvom elektronických prostriedkov. Dokumenty a údaje, ktoré majú byť takto uverejnené, musia byť akcionárom prístupné nepretržite; zároveň majú byť aj aktualizované – prípady doplnenia programu rokovania valného zhromaždenia. Ako spoločnosť toto doplnenie prakticky vykoná, nie je výslovne uvedené (vyznačenie doplnenia v uverejnenom dokumente alebo uverejnenie samostatného dokumentu obsahujúceho iba predmetné doplnenie popri skôr uverejnenom programe, atď.), v zmysle základnej súkromnoprávnej zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“.

 

Podpis zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou

Spoločnosť sa môže navyše rozhodnúť (v rámci zmeny stanov) dokumenty podpísať zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou (za účelom zabezpečenia vyššej miery dôkaznosti v prípade potenciálnych budúcich súdnych konaní), aby bol jednoznačne preukázateľný čas podpísania dokumentu a integrita jeho obsahu. V takom prípade však musí spoločnosť zabezpečiť uverejnenie aj nepodpísaných dokumentov, keďže takto podpísané dokumenty nemusia byť „čitateľné“ pre všetkých akcionárov (niektorí nemusia disponovať aplikáciou, ktorá im umožní prečítať takto podpísaný dokument), a teda by nebol dosiahnutý účel zákona (smernice).

 

Vzor tlačiva hlasovacieho lístka

Pokiaľ spoločnosť vydá vzor tlačiva hlasovacieho lístka pri korešpondenčnom hlasovaní, ako aj vzor tlačiva písomného splnomocnenia, je povinná tieto uverejniť na svojej internetovej stránke.

 

Vzor tlačiva splnomocnenia na zastupovanie na valnom zhromaždení

Navyše má spoločnosť (predstavenstvo) povinnosť vydať vzor tlačiva splnomocnenia na zastupovanie na valnom zhromaždení; takáto povinnosť jej vyplýva zo smernice o transparentnosti; smernica je formulovaná ako opcia pre členský štát. Väčšina spoločností dotknutých touto úpravou už v minulosti uverejňovala „formulár plnej moci“ podľa § 37c ods. 2 písm. b) ZBCP, z čoho vyplýva, že uvedené nie je pre spoločnosti neprimerane zaťažujúce. Predkladateľ zohľadnil uvedenú zmenu aj v ZBCP.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa spoločnosti umožňuje vydať pri korešpondenčnom hlasovaní (§ 190a ods. a) vzor tlačiva, bola nevyhnutná úprava, ktorá výslovne ustanovila, že prejav vôle vykonaný v inej forme ako vo forme vydaného (uverejneného, resp. zaslaného) vzoru tlačiva nie je možné vyhlásiť za neplatný len z tohto dôvodu (samozrejme pod podmienkou, že spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti daného právneho úkonu). Navyše sa ustanovilo, že v prípade pokiaľ uverejnenie tohto tlačiva na internetovej stránke spoločnosti zlyhá, zašle toto spoločnosť (povinne) každému akcionárovi, ktorý o to požiada. Skutočnosť, že tlačivo bude zaslané tak, že akcionárovi nebude doručené v dostatočnom časovom predstihu, tak aby ho mohol použiť, pri realizácii svojho práva hlasovať nemôže byť, vzhľadom na to, že použitie tohto vzorového tlačiva zo strany akcionára nie je povinné a že spoločnosť je povinná prihliadať na jeho prejav vôle urobený v inej forme ako vo forme vzoru tlačiva, dôvodom pre napadnutie platnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde podľa § 183 OBZ.

 

Aktualizácia

Ďalej považoval predkladateľ za dôležité uviesť, že osobitným predpisom v ustanovení § 184a ods. 1 písm. g) sa myslí ZBCP. Vzhľadom na skutočnosť, že verejné akciové spoločnosti majú v zmysle doplnenia § 184a ods. 2 povinnosť zverejňovať všetky dokumenty a návrhy uznesení (prípadne stanovisko predstavenstva k jednotlivým bodom programu rokovania valného zhromaždenia), ktoré budú predmetom rokovania valného zhromaždenia na svojej internetovej stránke a vzhľadom na povinnosť tieto priebežne (až do dňa konania valného zhromaždenia) aktualizovať v zmysle navrhnutých doplnení programu rokovania, nie je možné pripustiť aplikáciu ustanovenia § 184 ods. 8 (posledná veta) na verejné akciové spoločnosti. Uvedené by v prípade napr. korešpondenčného hlasovania (kedy sa akcionár nezúčastňuje valného zhromaždenia osobne ani v zastúpení) mohlo mať ďalekosiahle dôsledky a úplne poprelo ciele smernice.

 

Nemožnosť podania protestu

Znenie odseku 7 bolo výsledkom zapracovania pripomienky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, keďže v dôsledku nových foriem účasti a/alebo hlasovania na valnom zhromaždení nemôže akcionár podať protest do zápisnice z rokovania valného zhromaždenia. Preto bolo nevyhnutné upraviť, že v prípade napadnutia platnosti uznesenia valného zhromaždenia akcionárom, ktorí hlasovali korenšpondenčne, resp. akcionárom, ktorí hlasovali prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré neumožňujú podať protest do zápisnice v reálnom čase (teda nemusí ísť o všetky elektronické prostriedky), sa neuplatní ustanovenie § 183 ods. 2 druhej vety, teda podmienka podania protestu do zápisnice z valného zhromaždenia.

 

Právna istota

Úprava odseku 8 bola nevyhnutná vzhľadom na zabezpečenie dostatočnej miery právnej istoty pre adresátov právnej normy. Predchádzajúca úprava § 184 ods. 6 a 7 a § 192 ods. 1 špeciálne ustanovila náležitosti obsahu pozvánky, resp. oznámenia o konaní valného zhromaždenia (pri zmene stanov spoločnosti, voľbe nových členov orgánov spoločnosti a pri predložení účtovnej závierky na schválenie valným zhromaždením spoločnosti). Keďže § 184a pre verejné akciové spoločnosti špeciálne upravil „všeobecnú“ povinnosť uvedenia poučenia o osobitných akcionárskych právach ako aj povinnosť uverejniť na internetovej stránke spoločnosti úplné znenie všetkých dokumentov, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu rokovania valného zhromaždenia [§ 184a ods. 2 písm. c)], ako aj návrhy uznesení [§ 184a ods. 2 písm. d)], bolo potrebné upraviť vzťah tejto novej „všeobecnej“ povinnosti k špeciálnej úprave § 184 ods. 6 a 7 a § 192 ods. 1.

§ 185

(1) Prítomní akcionári sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na hlasovanie, prípadne údaj o tom, že akcie neoprávňujú na hlasovanie. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ zvolení podľa stanov. Ak spoločnosť odmietne vykonať zápis určitej osoby do listiny prítomných, uvedie túto skutočnosť do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia. Listina prítomných je prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia. Akcionári verejnej akciovej spoločnosti korešpondenčne hlasujúci alebo zúčastňujúci sa valného zhromaždenia prostredníctvom elektronických prostriedkov sa považujú na účely zápisu do listiny prítomných za prítomných akcionárov. Spoločnosť je povinná vykonať ich zápis do listiny prítomných; ustanovenie tretej vety tým nie je dotknuté.

(2) O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti.

Komentár k § 185

Na valnom zhromaždení sa musí z konania vyhotoviť listina prítomných, ktorá je povinnou náležitosťou zápisnice z konania a je listinou samostatnou.

 

Listina prítomných

Prítomnosť akcionárov, podľa ktorej sa posudzuje uznášaniaschopnosť, sa zaznamenáva zápisom do listiny prítomných. Listina prítomných obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na hlasovanie. Ďalej môže listina prítomných obsahovať aj údaj o tom, že akcie akcionára neoprávňujú na hlasovanie.

 

Hodnovernosť listiny prítomných

Predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ, ktorí sú zvolení podľa stanov, potvrdzujú svojimi podpismi hodnovernosť listiny prítomných. Odmietnutie zápisu určitej osoby do listiny prítomných sa uvedie do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia. Listina prítomných, najmä z dôvodov súdneho dokazovania, je prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia. Aj tí akcionári, ktorí fyzicky nie sú prítomní, ale hlasujú prostredníctvom elektronických prostriedkov, sa považujú za prítomných a musia byť v listine zapísaní.

 

Rozhodnutie všetkých akcionárov

V prípade, že sa na konaní valného zhromaždenia zahrnuli aj záležitosti, ktoré v programe zahrnuté neboli, o ch výsledku musia rozhodnúť vždy všetci akcionári spoločnosti. Zároveň je povinná ich účasť. Ak prítomní nie sú, o týchto záležitostiach sa rozhodovať nebude.

§ 186

(1) Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu.

(2) Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno sa vyžaduje aj súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov akcionárov, ktorí majú tieto akcie, potrebný na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.

(3) Pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými akcionár nemôže vykonávať hlasovacie právo.

Komentár k § 186

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá hlasovaním a počtom hlasov, ktoré rozhodujú.

 

Počet hlasov aj spôsob hlasovania

Počet môže byť upravený v stanovách spoločnosti, čo znamená, že môže byť počet vyšší. No ak toto stanovy neupravujú, valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov. To znamená, že na schválenie uznesenia je postačujúca väčšina prítomných hlasov akcionárov. Zároveň zákon vymedzuje aj rozhodnutia, na ktoré je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

 

Potreba dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov

Znenie odseku 2 stanovuje, v ktorých prípadoch je dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov, ktorých sa problém týka, potrebná podľa tohto zákona. Ide o rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno. V tom prípade sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov, ktorých sa to týka. Inak uznesenie prijaté nemôže byť. Stanovy môžu vymedzovať aj vyšší počet hlasov. V prípade, že akcionár nemôže vykonávať hlasovacie práva s niektorými akciami, na takéto hlasovanie sa neprihliada. Uvedená zásada je obsahom odseku 3.

§ 186a

(1) Zakázané sú dohody, ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému z jej orgánov, alebo členovi jej orgánov

a) dodržovať pri hlasovaní pokyny spoločnosti alebo niektorého z jej orgánov o tom, ako má hlasovať,

b) hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti alebo

c) uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom, alebo nehlasovať ako protiplnenie za výhody poskytnuté spoločnosťou.

(2) Ustanovenia stanov, ktoré zaväzujú akcionára k postupu podľa odseku 1, sú neplatné.

Komentár k § 186a

V tomto ustanovení sa zákon zaoberá vzťahom medzi spoločnosťou a akcionármi spoločnosti voči orgánom a členom orgánu. Uvedené ustanovenie doplnené do zákona vyjadruje výslovnú neplatnosť tých ustanovení stanov, ktoré zaväzujú akcionára ku konaniu, ako je opísané v odseku 1. Rovnako všetky dohody uzavreté s akcionárom a napĺňajúce skutkové podstaty uvedené pod písmenami a), b) alebo c) sú od počiatku absolútne neplatné pre svoj rozpor sa zákonom. Ide o dohody, ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému z jej orgánov, alebo členovi jej orgánov dodržovať pri hlasovaní pokyny spoločnosti alebo niektorého z jej orgánov o tom, ako má hlasovať, hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti alebo uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom, alebo nehlasovať ako protiplnenie za výhody poskytnuté spoločnosťou.

§ 187

(1) Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:

a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,

b) rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie podľa § 210 a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov,

c) voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada (§ 194 ods. 1),

d) voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200,

e) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém,

f) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak,

g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy,

h) rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou,

  i) schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti (ďalej len „pravidlá odmeňovania“) a ich zmien; stanovy spoločnosti, ktorá nie je verejnou akciovou spoločnosťou, môžu určiť, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada,

  j) rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku,

k) rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon, alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia.

[Dňom 1. marca 2024 v § 187 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:

„l) rozhodnutie o poskytnutí finančnej asistencie.“.]

(2) Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o tom vyhotoviť notárska zápisnica. Dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov je potrebná aj na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze s akciami spoločnosti a rozhodnutia valného zhromaždenia, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.

[Dňom 1. marca 2024 v § 187 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo zmene právnej formy“.]

Komentár k § 187

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje, čo patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, ktorého úlohou je rozhodovanie o všetkých zásadných otázkach spoločnosti, nakoľko je najvyšším orgánom spoločnosti. Pôsobnosť valného zhromaždenia však podľa tohto zákona môže byť aj rozšírená, a to prostredníctvom stanov spoločnosti. Obmedzenie pôsobnosti zákon neupravuje a dá sa povedať, že sa obmedziť nedá, môže byť však prevedená na iný orgán spoločnosti.

 

Kompetencie valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti

Znenie odseku 1 vymenúva konkrétne kompetencie valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti. Ide o zmenu stanov, rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, voľbu a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada, voľbu a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200, schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém, rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak, rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy, rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou, schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti (pravidlá odmeňovania) a ich zmien; stanovy spoločnosti, ktorá nie je verejnou akciovou spoločnosťou, môžu určiť, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada, rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku a rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré určuje zákon alebo stanovy spoločnosti.

Poznámka

V nadväznosti na ustanovenia o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti (§ 201a a nasl.) sa v roku 2018 vykonala aj úprava § 187 ods. 1 písm. i), ktorý definuje obligatórnu pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Táto zmena bola nevyhnutná, nakoľko pri verejných akciových spoločnostiach je vylúčené, aby o schválení pravidiel odmeňovania mohla na podklade príslušnej úpravy v stanovách spoločnosti rozhodnúť dozorná rada spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9a ods. 1 a 2 od členských štátov výslovne vyžaduje, aby mali akcionári verejnej akciovej spoločnosti právo hlasovať o „politike odmeňovania“ a ich hlasovanie na valnom zhromaždení bolo záväzné, uvedené vyžaduje zachovanie obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia v danej otázke pri verejných akciových spoločnostiach. Možnosť zveriť rozhodovanie o schválení pravidiel odmeňovania stanovami do pôsobnosti dozornej rady tak naďalej zostala zachovaná len pre súkromné akciové spoločnosti.

!     Upozornenie

Po účinnosti zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, čiže od 1. 3. 2024, do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodnutie o poskytnutí finančnej asistencie.

Obchodné vedenie

Problematika obchodného vedenia je vždy doménou štatutárneho orgánu, preto vo všeobecnosti sa určuje všeobecnou klauzulou, že iba predstavenstvo sa môže pýtať akcionárov na rôzne otázky, týkajúce sa obchodného vedenia. Napr. ak určité rozhodnutie sa podstatným spôsobom dotýka majetkových záujmov akcionárov. Je tu väzba na znenie § 194 ods. 4 alebo 5. Na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia vo veci zmeny stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov a iných vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov. Táto skutočnosť sa musí osvedčiť notárskou zápisnicou. Uvedený počet hlasov sa vyžaduje aj na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze s akciami. Zákon hovorí, že môže byť potrebný aj iný počet hlasov, ktorý však musia stanoviť stanovy spoločnosti.

§ 188

(1) Valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu, zapisovateľa, dvoch overovateľov zápisnice a osoby poverené sčítaním hlasov. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia poverí predstavenstvo jeho vedením svojho člena alebo inú osobu, ak zákon neustanovuje inak; ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek z akcionárov spoločnosti.

(2) Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) miesto a čas konania valného zhromaždenia,

c) meno predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov zápisnice a osôb poverených sčítaním hlasov,

d) opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,

e) rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania, pri každom bode programu valného zhromaždenia,

f) obsah protestu akcionára, člena predstavenstva alebo dozornej rady týkajúceho sa rozhodnutia valného zhromaždenia, ak o to protestujúci požiada.

(3) Zápisnica z valného zhromaždenia musí vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu valného zhromaždenia okrem náležitostí podľa odseku 2 obsahovať údaj o

a) počte akcií, za ktoré boli odovzdané platné hlasy,

b) pomernej časti základného imania, ktorú odovzdané platné hlasy predstavujú,

c) celkovom počte odovzdaných platných hlasov,

d) počte hlasov za a proti jednotlivým návrhom uznesení vrátane informácie o počte akcionárov, ktorí sa zdržali hlasovania.

(4) Spoločnosť si môže v stanovách upraviť, že zápisnica z valného zhromaždenia nemusí obsahovať údaje podľa odseku 3, iba ak akcionár na valnom zhromaždení požiada o uvedenie týchto údajov v zápisnici z valného zhromaždenia.

(5) Spoločnosť uverejní výsledky hlasovania na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, podľa odsekov 3 a 4, a to v lehote 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Každý akcionár verejnej akciovej spoločnosti má právo, aby mu predstavenstvo verejnej akciovej spoločnosti najneskôr do 15 dní od požiadania, nie však skôr, ako bolo povinné vyhotoviť zápisnicu o valnom zhromaždení podľa § 189 ods. 1, vydalo potvrdenie, ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s jeho akciami do výsledku hlasovania pri každom bode programu valného zhromaždenia; to neplatí, ak na webovom sídle spoločnosti alebo vo vyžiadanej kópii zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice sú uvedené výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre.

(6) K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie.

Komentár k § 188

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje organizáciu valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie si musí zvoliť predsedu, ktorý bude zhromaždenie viesť, zapisovateľa, dvoch overovateľov písomnej zápisnice a tiež osoby, ktoré budú mať na starosti počítanie hlasov z hlasovania.

 

Poverenie predsedníctva

Dovtedy kým valné zhromaždenie nemá zvoleného predsedu, je ním nejaký člen predstavenstva, ktorý bol poverený predstavenstvom alebo ďalšia osoba podľa znenia odseku 1 tohto ustanovenia zákona.

 

Obsah zápisnice

Znenie odseku 2 upravuje obsahovú stránku zápisnice z valného zhromaždenia, a to v písmenách a) až f). Forma notárskej zápisnice sa vyžaduje v prípade zmeny stanov, zvýšenia alebo zníženia základného imania, poverenia predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydania prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušenia spoločnosti alebo zmeny právnej formy. Inak je zápisnica vyhotovená predstavenstvom spoločnosti s prílohou, ktorou je listina prítomných akcionárov osobitne vyhotovená.

 

Ďalšie náležitosti

Odsek 3 následne vymedzuje ďalšie náležitosti, ktoré musí vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu valného zhromaždenia zápisnica obsahovať. Ide o tie náležitosti, ktoré sa týkajú všetkých akciových spoločností nielen verejných. V rámci stanov môže mať spoločnosť upravené aj informácie, čo nemusí obsahovať zápisnica z valného zhromaždenia.

Poznámka

V súvislosti s transpozíciou čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení sa precizovalo od 1. 7. 2019 uvedené znenie, ktoré aj v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy de facto vyžadovalo, aby sa údaje v rozsahu jeho jednotlivých písmen uvádzali vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu rokovania valného zhromaždenia spoločnosti. Tento stav je v súlade s čl. 14 ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení.

Uverejnenie výsledku hlasovania

Výsledky z hlasovania valného zhromaždenia musí uverejniť spoločnosť v zákonom vymedzenej lehote, ktorá je 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. V prípade, že má webové sídlo, môže výsledky uverejniť týmto spôsobom. K zápisnici sa prikladajú návrhy a vyhlásenia z valného zhromaždenia, kde boli predložené na prípadné prerokovanie.

Poznámka

Od 1. 7. 2019 má každý akcionár verejnej akciovej spoločnosti právo, aby mu predstavenstvo verejnej akciovej spoločnosti najneskôr do 15 dní od požiadania, nie však skôr ako bolo povinné vyhotoviť zápisnicu o valnom zhromaždení podľa § 189 ods. 1, vydalo potvrdenie ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s jeho akciami do výsledku hlasovania pri každom bode programu valného zhromaždenia; to neplatí, ak na webovom sídle spoločnosti alebo vo vyžiadanej kópii zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice sú uvedené výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre.

Cieľom bolo zjednodušenie výkonu práv akcionárov, ktoré smernica 2017/828 v recitály 10 odôvodnila nasledovne: „Je dôležité zabezpečiť, aby sa akcionári, ktorí sa prostredníctvom hlasovania zapájajú do činnosti spoločnosti, do ktorej investujú, dozvedeli, či boli ich hlasy zohľadnené správne. Okrem toho by mal mať každý akcionár, ktorý sa zúčastňuje hlasovania na valnom zhromaždení, aspoň možnosť overiť si po jeho skončení, či spoločnosť jeho hlas riadne zaznamenala a započítala.“ Tento sledovaný cieľ sa považoval za opodstatnený, pričom je spôsobilý prispieť k lepšej kontrole zo strany akcionárov, a tým pozitívne dopĺňa existujúci systém „bŕzd a protiváh“ v rámci vnútornej správy a riadenia spoločnosti.

Kedy nemá spoločnosť povinnosť

V nadväznosti na skutočnosť, že uvedené potvrdenie sa má vydávať na žiadosť po skončení valného zhromaždenia, bolo vyhodnotené ako vhodné transpozičné ustanovenie § 188 ods. 5 OBZ, ktoré upravuje pre súkromné akciové spoločnosti ako možnosť, pre verejné akciové spoločnosti (implicitne vo väzbe na § 184a ods. 2 úvodná veta) ako povinnosť, uverejniť výsledky hlasovania na webovom sídle spoločnosti. Nakoľko úmyslom smernice 2017/828 (viď jej preambula) nebolo zvyšovať existujúce administratívne zaťaženie, uvedenú povinnosť spoločnosť nemá v prípade, ak:

–   webové sídlo spoločnosti uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (t. j. príslušná informácia k výsledkom hlasovania na valnom zhromaždení je na webovom sídle spoločnosti uverejnená tak, že umožňuje vo vzťahu ku konkrétnemu akcionárovi a jednotlivo pre každý bod programu valného zhromaždenia identifikovať ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s akciami v jeho vlastníctve), alebo ak

–   predstavenstvo spoločnosti zaslalo na vyžiadanie akcionárovi kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice podľa § 189 ods. 2, s tým, že táto uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (viď vysvetlenie vyššie); uvedené platí aj v prípade, ak spoločnosť (či už v zmysle § 187 ods. 2 OBZ alebo z vlastnej iniciatívy) vyhotovuje zápisnicu vo forme notárskej zápisnice, a tá spĺňa požiadavky na formu a štruktúru uvedenia výsledkov hlasovania.

Osobná pôsobnosť ustanovenia je obmedzená len vo vzťahu k verejnej akciovej spoločnosti tak, aby boli minimalizované dopady a zároveň zabezpečená požiadavka na správnu a úplnú transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení.

§ 189

(1) Predstavenstvo zabezpečuje vyhotovenie zápisnice o valnom zhromaždení do 15 dní od jeho ukončenia. Zápisnicu podpisuje zapisovateľ a predseda zasadania valného zhromaždenia a dvaja zvolení overovatelia.

(2) Každý akcionár môže požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice. Predstavenstvo je povinné na žiadosť akcionára bez zbytočného odkladu zaslať túto kópiu akcionárovi na ním uvedenú adresu alebo mu ju poskytnúť iným spôsobom podľa dohody s akcionárom; inak je povinné ju poskytnúť v mieste sídla spoločnosti. Ak stanovy neurčujú inak, znáša náklady na vyhotovenie a zaslanie kópie zápisnice z valného zhromaždenia alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice akcionár, ktorý o vydanie tejto kópie požiadal. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice.

(3) Zápisnice o valnom zhromaždení spolu s oznámením o konaní valného zhromaždenia alebo s pozvánkou na valné zhromaždenie a zoznam prítomných akcionárov spoločnosť uschováva po celý čas jej trvania. Pri zániku spoločnosti bez právneho nástupcu ich spoločnosť odovzdá príslušnému štátnemu archívu.

Komentár k § 189

Vyhotovenie zápisnice z konania valného zhromaždenia má v kompetencii predstavenstvo spoločnosti. Uvedená zápisnica nie je vo forme notárskej zápisnice.

 

Osoby, ktoré podpisujú zápisnicu

V priebehu 15 dní od skončenia zhromaždenia musí byť zápisnica vyhotovená a podpísaná osobami, ktoré sú vymedzené v znení odseku 1. Ide o zapisovateľa, predsedu zasadania valného zhromaždenia a dvoch overovateľov. Všetci boli zvolení na valnom zhromaždení.

 

Základné práva akcionára

Medzi základné práva akcionára patrí právo požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice. Predstavenstvo musí akcionárovi poslať kópiu alebo inak mu poskytnúť túto kópiu. Vo väčšine prípadov akcionár znáša náklady na vyhotovenie a zaslanie kópie zápisnice z valného zhromaždenia.

 

Spôsob poskytnutia kópie zápisnice

Odsek 2 stanovuje, že stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice.

Všetky zápisnice s pozvánkami alebo oznámeniami o konaní valného zhromaždenia musí spoločnosť archivovať a po zániku ich odovzdáva do štátneho archívu.

§ 190

(1) Ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia tento akcionár. Tento akcionár môže kedykoľvek zvolať valné zhromaždenie, ktorého pôsobnosť vykonáva, pričom neplatí § 184 ods. 3. Rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať; notárska zápisnica sa vyžaduje v prípadoch ustanovených v § 187 ods. 2; ustanovenie § 189 ods. 3 platí primerane.

(2) Jediný akcionár je oprávnený požadovať, aby sa rozhodovania podľa odseku 1 zúčastnilo predstavenstvo a dozorná rada. Písomné rozhodnutie jediného akcionára podľa odseku 1 sa musí doručiť predstavenstvu a dozornej rade.

(3) Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným akcionárom, ak tento akcionár súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

Komentár k § 190

Uvedené ustanovenie upravuje pôsobnosť valného zhromaždenia v prípade jediného akcionára spoločnosti.

 

Pôsobnosť valného zhromaždenia

Uvedenú pôsobnosť vykonáva len on, pričom má zákonné právo zvolať valné zhromaždenie kedykoľvek. Rozhodnutie zo zhromaždenia musí byť v písomnej forme a tiež ho musí podpísať. V prípade, ak zákon stanovuje notársku zápisnicu, musí byť táto podmienka splnená. Aj v prípade jediného akcionára a takejto spoločnosti platí, že dokumentáciu (v tomto prípade písomné rozhodnutie jediného akcionára) o valnom zhromaždení spoločnosť uschováva po celý čas jej trvania. Pri zániku spoločnosti bez právneho nástupcu ich spoločnosť odovzdá príslušnému štátnemu archívu. Aby sme nezabudli pripomenúť, takúto spoločnosť môže založiť jedna osoba, ktorá je zásadne právnickou osobou.

 

Prítomnosť predstavenstva a dozornej rady

Odsek 2 vymedzuje prítomnosť predstavenstva a dozornej rady na rozhodovaní na valnom zhromaždení v prípade, že jediný akcionár má uvedenú požiadavku. Pričom platí, že rozhoduje výlučne sám. Ak sa rozhodovalo za ich prítomnosti, musí im byť doručené písomné rozhodnutie tohto akcionára.

 

Písomná forma zmlúv

Odsek 3 vyžaduje písomnú formu všetkých zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi spoločnosťou a jediným akcionárom tejto spoločnosti. Ide o akcionára, ktorý koná v mene spoločnosti.

Osobitné ustanovenia o účasti
a hlasovaní na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti

§ 190a

Korešpondenčné hlasovanie

(1) Spoločnosť môže v stanovách upraviť právo akcionárov hlasovať korešpondenčne. Na zmenu stanov súvisiacu so zavedením možnosti korešpondenčného hlasovania sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov.

(2) Korešpondenčné hlasovanie sa vykonáva prostredníctvom hlasovacieho lístka.

(3) Hlasovací lístok musí obsahovať aspoň tieto náležitosti:

a) názov a sídlo akcionára, ktorý je právnickou osobou, alebo meno a priezvisko, miesto podnikania alebo bydlisko akcionára, ktorý je fyzickou osobou; v prípade účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia rovnako údaje o osobe splnomocnenca,

b) počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj označenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydala akcie v oboch formách, a počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, pri ktorých akcionár vykonáva hlasovacie práva,

c) označenie programu valného zhromaždenia, ku ktorému sa predmetný hlasovací lístok vzťahuje, s uvedením dňa jeho vyhotovenia, spôsobu hlasovania akcionára ku všetkým bodom programu a návrhom uznesení valného zhromaždenia,

d) miesto, dátum a čas vyhotovenia hlasovacieho lístka,

e) iné skutočnosti súvisiace s výkonom práva hlasovať.

(4) Spoločnosť môže vydať vzor tlačiva hlasovacieho lístka. Na zmenu stanov súvisiacu s vydaním alebo zmenou vzoru tlačiva hlasovacieho lístka sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov.

(5) Pravosť podpisu akcionára alebo splnomocnenca na hlasovacom lístku podľa odsekov 2 a 3 musí byť úradne osvedčená.

Komentár k § 190a

Ustanovenie bolo upravené vzhľadom na doplnenie ustanovení od 1. 7. 2019 druhej časti prvej hlavy piateho dielu štvrtého a desiateho oddielu OBZ o nové osobitné ustanovenia pre verejné akciové spoločnosti k odmeňovaniu (§ 201a až 201e) a významným obchodným transakciám (§ 220ga až 220gd).

 

Možnosti účasti na valnom zhromaždení

K možnostiam účasti na valnom zhromaždení, ktoré v minulosti neboli regulované, patrí aj možnosť účasti a/alebo hlasovania

–   s využitím poštových služieb, tzv. korešpondenčné hlasovanie (§ 190a až § 190c),

–   prostredníctvom elektronických prostriedkov (§ 190d).

Navyše sa upravené aj niektoré aspekty účasti prostredníctvom splnomocnenca (§ 190e a § 190f).

Ustanovenia § 190a až 190f sa vzťahujú len na verejné akciové spoločnosti a sú formulované ako opcia pre spoločnosti, s výnimkou § 190e a § 190f. Na schválenie zmeny, resp. doplnenia stanov, ktorými spoločnosť umožní svojím akcionárom elektronickú účasť a hlasovanie a korešpondenčné hlasovanie na konaní valného zhromaždenia, sa vyžaduje v záujme ochrany práv menšinových akcionárov kvalifikovaná – trojpätinová väčšina hlasov všetkých akcionárov.

 

Hlasovanie s využitím poštových služieb

Ide o tzv. korešpondenčné hlasovanie a upravené je v ustanoveniach § 190a až § 190c.

Podobne ako pri účasti a hlasovaní akcionára prostredníctvom elektronických prostriedkov ide o novú možnosť hlasovania, ktorá dovtedy nebola výslovne regulovaná. Jej špecifikom je, že ak spoločnosť chce svojím akcionárom umožniť jej výkon, na prijatie zmeny, resp. doplnenia stanov sa vyžaduje kvalifikovaná – trojpätinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Pri umožnení korešpondenčného hlasovania akcionári hlasujú z logiky veci v niekoľkodňovom predstihu pred konaním valného zhromaždenia, keďže je nevyhnutné počítať s istou časovou rezervou pre doručenie poštovej zásielky, ktorá je akcionárovým prejavom vôle k jednotlivým bodom programu rokovania valného zhromaždenia.

 

Hlasovací lístok

Korešpondenčné hlasovanie sa teda vykonáva prostredníctvom hlasovacieho lístka, pričom spoločnosť môže v záujme uľahčenia výkonu práva hlasovať vydať vzor tlačiva hlasovacieho lístka. Akcionár však nie je povinný využiť takto vydaný vzor tlačiva. Spoločnosť teda musí prihliadať aj na tie hlasovacie lístky, ktoré nie sú vyhotovené vo forme vzorového tlačiva za podmienky, že tieto spĺňajú všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa predpisov občianskeho práva (§ 37 a ďalšie Občianskeho zákonníka), ako aj podmienky podľa § 190a ods. 3 a 5.

 

Obsah hlasovacieho lístka

Hlasovací lístok musí obsahovať tieto minimálne náležitosti, a to názov a sídlo akcionára, ktorý je právnickou osobou, alebo meno a priezvisko, miesto podnikania alebo bydlisko akcionára, ktorý je fyzickou osobou; v prípade účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia rovnako údaje o osobe splnomocnenca, počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj označenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydala akcie v oboch formách a počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, pri ktorých akcionár vykonáva hlasovacie práva, označenie programu valného zhromaždenia, ku ktorému sa predmetný hlasovací lístok vzťahuje, s uvedením dňa jeho vyhotovenia, spôsobu hlasovania akcionára ku všetkým bodom programu a návrhom uznesení valného zhromaždenia, miesto, dátum a čas vyhotovenia hlasovacieho lístka, iné skutočnosti súvisiace s výkonom práva hlasovať.

§ 190b

(1) Pri korešpondenčnom hlasovaní možno hlasovací lístok doručiť iba do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, náhradné doručenie podľa osobitného predpisu je vylúčené. Skutočnosť, že poštová zásielka obsahuje hlasovací lístok, musí byť na obálke jasne a viditeľne vyznačená.

(2) Poštovú zásielku s hlasovacím lístkom môže otvoriť len osoba poverená sčítaním hlasov za prítomnosti jedného overovateľa zápisnice valného zhromaždenia, a to len na rokovaní valného zhromaždenia bezprostredne pred hlasovaním. Hlasovacie lístky sú prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia.

(3) Poštová zásielka obsahujúca hlasovací lístok, ktorým akcionár vykonáva svoje hlasovacie právo podľa § 180 ods. 1, musí byť spoločnosti doručená podľa odseku 1 najneskôr v deň bezprostredne predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.

Komentár k § 190b

V ustanovení sa upravuje otázka kvalifikovaného doručenia poštovej zásielky obsahujúcej hlasovací lístok s nemožnosťou náhradného doručenia, otázka označenia poštovej zásielky, otázka zaobchádzania s takto prevzatou zásielkou až do konania valného zhromaždenia a otázka jej otvorenia. Na záver sa ustanovil koniec lehoty pre doručenie poštovej zásielky obsahujúcej hlasovací lístok, a to na deň bezprostredne predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.

§ 190c

(1) Korešpondenčne hlasovať môže aj splnomocnenec zastupujúci akcionára na základe písomného splnomocnenia. Splnomocnenec je povinný pripojiť k hlasovaciemu lístku, ktorým sa vykonávajú hlasovacie práva spojené s akciami, aj splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa.

(2) Na skôr vykonané korešpondenčné hlasovanie sa neprihliada, ak sa akcionár zúčastní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení na základe splnomocnenia. Uvedené platí rovnako, ak spoločnosť umožní svojim akcionárom výkon práva účasti na valnom zhromaždení a práva hlasovať prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa § 190d.

(3) Odmietnutie prevzatia poštovej zásielky s vyznačeným korešpondenčným hlasovaním podľa § 190b ods. 1 je dôvodom, pre ktorý súd vyhlási uznesenie valného zhromaždenia za neplatné na základe návrhu akcionára, ktorého zásielku spoločnosť odmietla prevziať.

(4) Ak boli spoločnosti po sebe doručené poštové zásielky s hlasovacími lístkami obsahujúcimi hlasovanie toho istého akcionára k tomu istému bodu programu alebo návrhu uznesenia valného zhromaždenia, pre určenie výsledku hlasovania valného zhromaždenia je rozhodujúci ten hlasovací lístok, ktorý je podľa uvedeného dátumu a času vyhotovený najneskôr.

Komentár k § 190c

Korešpondenčne hlasovať môže aj splnomocnenec akcionára, v takomto prípade je tento povinný k hlasovaciemu lístku do poštovej obálky priložiť aj písomné splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa.

 

Skôr vykonané korešpondenčné hlasovanie akcionára

Vzhľadom na skutočnosť, že korešpondenčné hlasovanie predchádza konaniu valného zhromaždenia sa ďalej ustanovilo, že osobná účasť akcionára na valnom zhromaždení (rovnako aj účasť v zastúpení a elektronická účasť, ak takúto možnosť spoločnosť svojim akcionárom v stanovách umožní) má za následok, že na skôr vykonané korešpondenčné hlasovanie akcionára sa neprihliada, t. j. akoby ani nebolo uskutočnené.

 

Odmietnutie prevzatia zásielky

Ustanovilo, že ak spoločnosť odmietne prevziať poštovú zásielku, na ktorej je jasne a viditeľne vyznačené, že obsahuje hlasovací lístok, je takýto postup dôvodom, pre ktorý súd vyhlási uznesenie valného zhromaždenia za neplatné na základe návrhu akcionára, ktorého zásielku spoločnosť odmietla prevziať. Súd sa bude musieť v konaní neskôr vysporiadať s otázkou „odôvodnenosti“ odmietnutia prevziať zásielku.

 

Kolízia hlasovacích lístkov od jedného akcionára

Ide napr. o prípad k tomu istému bodu programu valného zhromaždenia. Keďže je možné doplnenie programu rokovania valného zhromaždenia, v praxi bude môcť dôjsť k situácii, že na základe zmeny (doplnenia) programu rokovania sa zmení (doplní predchádzajúci) aj spôsob hlasovania. Aby sa zabezpečila nevyhnutná miera právnej istoty, ustanovilo sa, že pre stanovenie výsledku hlasovania valného zhromaždenia je rozhodujúci ten hlasovací lístok, ktorý bol podľa na ňom uvedeného dátumu a času (v špecifikácii hodiny a minúty) vyhotovený najneskôr. Tento totiž bude vyjadrovať najneskorších prejav vôle akcionára.

 

Opakované hlasovanie

Akcionár bude musieť v prípade opakovaného korešpondenčného hlasovania vo vzťahu k (aj doplnenému) programu toho istého valného zhromaždenia v hlasovacom lístku uviesť spôsob hlasovania ku všetkým bodom programu (teda aj tým, ktoré neboli predmetom doplnenia). Pokiaľ by totiž akcionár v dôsledku doplnenia programu valného zhromaždenia v neskôr vyhotovenom hlasovacom lístku uviedol len spôsob hlasovania k novo doplneným (zmeneným) bodom, takýto postup by predstavoval neprimeranú záťaž pre spoločnosť, ktorá keďže môže otvoriť poštové zásielky až bezprostredne pred hlasovaním valného zhromaždenia, by nemusela byť schopná (pri vysoko rozvetvenej akcionárskej štruktúre) zabezpečiť rýchle a operatívne sčítanie hlasov priamo na rokovaní valného zhromaždenia.

§ 190d

Účasť a hlasovanie akcionára
na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov

(1) Spoločnosť môže v stanovách povoliť účasť na valnom zhromaždení a hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov. Na zmenu stanov súvisiacu so zavedením a ustanovením podmienok účasti na valnom zhromaždení a hlasovania akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov. Zmena podmienok účasti na valnom zhromaždení a hlasovania akcionára na valnom zhromaždení spoločnosti prostredníctvom elektronických prostriedkov podlieha rovnako súhlasu trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov.

(2) Ak spoločnosť umožní akcionárom účasť na valnom zhromaždení a hlasovanie na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, každý výkon hlasovacieho práva akcionára musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci, a opatrený kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Za akcionára, ktorý je právnickou osobou, podpisuje právny úkon, ktorým dochádza k výkonu práva hlasovať, osoba oprávnená konať v mene akcionára. Spoločnosť je povinná uskutočniť všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho a nerušeného priebehu hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov.

(3) Výkon hlasovacieho práva, ktorý bol urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov a spĺňa podmienky podľa odseku 2, môže byť zmenený akcionárom na rokovaní valného zhromaždenia, na ktorom sa akcionár zúčastní osobne alebo v zastúpení na základe splnomocnenia. Ak akcionár urobí nové hlasovanie počas prenosu rokovania valného zhromaždenia v reálnom čase, na skôr vykonané hlasovanie sa neprihliada.

(4) Ak spoločnosť umožní akcionárom hlasovať na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, je povinná prijímať hlasy prostredníctvom elektronických prostriedkov odo dňa uverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaždenia. Podrobnosti o postupe orgánov spoločnosti a akcionárov pri realizácii ich práv podľa odseku 1 prostredníctvom elektronických prostriedkov upraví spoločnosť vo svojich stanovách. Náklady súvisiace so sprístupnením rokovania valného zhromaždenia podľa odseku 1 znáša spoločnosť okrem nákladov, ktoré vzniknú na strane akcionára v dôsledku výkonu hlasovacieho práva prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa odseku 2.

(5) Na obsahové náležitosti prejavu vôle, ktorý je výkonom hlasovacieho práva, urobeného prostredníctvom elektronických prostriedkov sa ustanovenie § 190a ods. 3 použije rovnako.

(6) Na priebeh hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov sa primerane použije ustanovenie § 190b ods. 1 poslednej vety.

(7) Spoločnosť bez zbytočného odkladu potvrdí prostredníctvom elektronických prostriedkov prijatie hlasov tomu, kto vykonal hlasovacie práva na valnom zhromaždení podľa odsekov 1 až 6; ustanovenie odseku 2 prvej vety sa použije rovnako.

Komentár k § 190d

Zákon v ustanovení § 184 ods. 1 umožňoval len osobný výkon práva účasti a výkon tohto práva v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. Smernica však ukladá členským štátom povinnosť povoliť akciovej spoločnosti, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, poskytovať svojím akcionárom formu účasti na valnom zhromaždení (okrem iného) prostredníctvom elektronických prostriedkov. Cieľom tejto úpravy bolo teda uľahčiť výkon práv tým akcionárom, ktorí sa nemôžu zúčastniť rokovania valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení a zároveň nechcú alebo nemôžu hlasovať korešpondenčne.

 

Umožnenie elektronického hlasovania

Ak teda spoločnosť raz umožní elektronické hlasovanie, výkon tohto musí byť akcionárom umožnený ešte pred konaním valného zhromaždenia, ale aj v jeho priebehu [pozri článok 8 ods. 1 písm. c) smernice].

Ustanovenie nie je zámerne konkrétne pokiaľ ide o výber elektronických prostriedkov, ktorý bude môcť spoločnosť uskutočniť sama (rovnako aj text smernice, pozri článok 8 úvodná veta odseku 1). Príkladom je možné uviesť, že ide napr. o jednosmerný prenos rokovania valného zhromaždenia v reálnom čase, obojsmernú komunikáciu umožňujúcu akcionárom adresovať valné zhromaždenie zo vzdialeného miesta, mechanizmus hlasovania, požadovania informácií a vysvetlení akcionármi, ktorí sa nezúčastňujú valného zhromaždenia osobne ani v zastúpení na základe splnomocnenia a pod. Bližšie nie sú elektronické prostriedky špecifikované najmä z dôvodu neustáleho pokroku v oblasti informačných technológii.

 

Podmienka zákazu zneužitia práv

Jediná podmienka, ktorú bude musieť spoločnosť pri výbere elektronického prostriedku zohľadniť, je podmienka § 56a a § 176b zákona (a rovnako článku 4 smernice), a to podmienka zákazu zneužitia práv (najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, výkon práv akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov) a povinnosti spoločnosti zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako, ktorú je možné v tomto prípade interpretovať ako podmienku rovnakého prístupu všetkých akcionárov k zariadeniu (zariadeniam), na základe ktorých sa vykonáva elektronická účasť a hlasovanie.

 

Kvalifikovaný elektronický podpis

V odseku 2 sa ustanovuje, že pri účasti akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, každý výkon jeho práva hlasovať musí byť podpísaný tzv. kvalifikovaným elektronickým podpisom. Uvedená podmienka je v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice. Iný spôsob by totiž (vzhľadom na v súčasnosti dané možnosti) nevedel zabezpečiť takú mieru právnej istoty (tak pre spoločnosť ako aj pre hlasujúceho akcionára) ako ju zabezpečoval kvalifikovaný elektronický podpis podľa § 4 zákona č. 215/2005 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2008 Z. z.

Poznámka

Od 1. 6. 2019 bola do zákona zavedená zmena v zmysle pripomienky Národného bezpečnostného úradu uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, a to v nadväznosti na terminologické zmeny, ktoré vyvolal zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

Náklady na elektronické prostriedky

V závere sa ustanovuje, že náklady spojené so sprístupnením rokovania elektronickými prostriedkami znáša spoločnosť s výnimkou nákladov spojených so zaobstaraním kvalifikovaného elektronického podpisu na strane akcionárov spoločnosti a primerané vztiahnutie úpravy niektorých ustanovení z korešpondenčného hlasovania aj na hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Poznámka

Od 1. 7. 2019 spoločnosť bez zbytočného odkladu potvrdí prostredníctvom elektronických prostriedkov prijatie hlasov tomu, kto vykonal hlasovacie práva na valnom zhromaždení podľa odsekov 1 až 6.

Uvedeným doplnením došlo k transpozícii čl. 3c ods. 2 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, keďže z podstaty účasti na valnom zhromaždení a hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov vyplýva, že hlasovanie ako také sa môže uskutočniť pred dňom konania valného zhromaždenia (pozri § 190 ods. 4 OBZ) po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia v súlade s § 184 ods. 3 piata veta OBZ. Vzhľadom na uvedené považoval predkladateľ za správne a vhodné doplniť úpravu v danom duchu tak, aby mal akcionár (prípadne ním splnomocnený zástupca) v prípade, že hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov k dispozícii potvrdenie o tom, že príslušná elektronická komunikácia, ktorá zachytáva výkon jeho hlasovacích práv, došla do dispozičnej sféry spoločnosti. Uvedené potvrdenie teda prioritne slúži ako nástroj pre zníženie, resp. odstránenie právnej neistoty akcionára, ktorá vyplývala z právnych a technických špecifík účasti a hlasovania na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov a poskytne akcionárovi možnosť zvrátiť negatívne dôsledky prerušenia spojenia, resp. nedoručenia elektronickej komunikácie využitím iných foriem účasti na valnom zhromaždení [možnosť opätovného hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov, možnosť osobnej účasti na valnom zhromaždení (resp. v zastúpení na základe splnomocnenia), možnosť korešpodenčného hlasovania, ak ho spoločnosť umožňuje].

Forma potvrdenia

Pokiaľ ide o formu potvrdenia, toto musí byť podpísané tzv. zaručeným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci a opatrený časovou pečiatkou. Uvedená podmienka je nevyhnutná, nakoľko je potrebné zabezpečiť takú istú mieru právnej istoty pre hlasujúceho akcionára, ako má spoločnosť v prípade výkonu jeho práva.

§ 190e

Účasť akcionára na valnom zhromaždení

v zastúpení na základe splnomocnenia

(1) Obmedzenie podľa § 184 ods. 1 vo vzťahu k splnomocneniu člena dozornej rady sa pri zastupovaní akcionára verejnej akciovej spoločnosti nepoužije. Člen dozornej rady však musí akcionárovi oznámiť všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie akcionára o udelení splnomocnenia na zastupovanie na valnom zhromaždení spoločnosti členovi dozornej rady. Súčasťou splnomocnenia musia byť konkrétne pokyny na hlasovanie o každom uznesení alebo bode programu valného zhromaždenia, o ktorom má člen dozornej rady ako splnomocnenec hlasovať v mene akcionára.

(2) Ak má akcionár verejnej akciovej spoločnosti akcie na viac ako jednom účte cenných papierov podľa osobitného predpisu, spoločnosť musí umožniť jeho zastúpenie jedným splnomocnencom za každý takýto účet cenných papierov podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 190e

Účasť akcionára na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia je vymedzená v tomto ustanovení.

 

Forma účasti

Táto forma účasti bola už v minulosti možná, transpozícia ustanovení smernice však kládla isté požiadavky na doplnenie tejto úpravy priamo v zákone. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica ustanovuje pre všetky členské štáty zákaz podmieniť právo byť vymenovaný za splnomocnenca inými požiadavkami ako požiadavkou spôsobilosti na právne úkony (pozri článok 10 ods. 1 druhý pododsek smernice) bolo nevyhnutné upraviť, že obmedzenie vyjadrené v ustanovení § 184 ods. 1 OBZ sa neaplikuje na zastupovanie akcionára verejnej akciovej spoločnosti. Tento teda bude môcť za svojho splnomocnenca vymenovať aj člena dozornej rady. Rovnako bolo nevyhnutné umožniť zastúpenie akcionára viacerými zástupcami v prípade, ak má tento svoje akcie evidované na niekoľkých (dva a viac) účtoch cenných papierov (pozri článok 10 ods. 2 druhý pododsek smernice). Osobitným zákonom je zákon o cenných papieroch (§ 105a).

§ 190f

(1) Predstavenstvo vydá vzor tlačiva písomného splnomocnenia tak, aby to bolo v súlade so všeobecnými náležitosťami tohto úkonu podľa osobitného predpisu.

(2) Spoločnosť je povinná prijímať oznámenie o vymenovaní splnomocnenca aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

(3) Spoločnosť môže v súvislosti s udelením splnomocnenia, oznámením o vymenovaní splnomocnenca, ako aj v súvislosti so zmenou udeleného splnomocnenia uložiť akcionárovi len také povinnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie overenia jeho totožnosti a na zabezpečenie možnosti overiť rozsah splnomocnenia a obsah pokynov na hlasovanie, a to len v rozsahu, v akom sú na tento účel primerané.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane aj na odvolanie udeleného splnomocnenia.

Komentár k § 190f

Uvedené ustanovenie je výsledkom transpozície ustanovenia článku 5 ods. 4 písm. e) smernice v spojitosti s úpravou článku 17 ods. 2 písm. b) smernice o transparentnosti (bližšie pozri odôvodnenie § 184a).

 

Vymenovanie splnomocnenca

Ustanovenia § 190f ods. 2 až 4 sú výsledkom transpozície článku 11 smernice, ktorý ustanovuje, že členské štáty povolia akcionárom vymenovať splnomocnenca prostredníctvom elektronických prostriedkov a zároveň umožnia spoločnostiam prijímať notifikáciu o vymenovaní rovnako prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom však zabezpečia, aby všetky (verejné akciové) spoločnosti poskytovali svojim akcionárom aspoň jeden účinný spôsob notifikácie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uvedené ustanovenie teda nie je v časti podčiarknutého textu (notifikácie o vymenovaní splnomocnenca rovnako notifikácie odvolania splnomocnenia) dobrovoľnou transpozíciou, tak ako sa to na prvý pohľad môže zdať.

 

Voľba prostriedkov elektronickej notifikácie

Preto je v odseku 2 transponované ako povinnosť spoločnosti a právo akcionára, ktoré tento môže vykonávať bez ohľadu na skutočnosť, či spoločnosť umožnila svojim akcionárom elektronickú účasť a hlasovanie podľa § 190d. Voľba prostriedkov elektronickej notifikácie je ponechaná na spoločnosť, rovnako však platí podmienka rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi.

Predstavenstvo

§ 191

(1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

(2) Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.

Komentár k § 191

Predstavenstvo a jeho úlohy sú definované v tomto ustanovení zákona.

 

Zriadenie predstavenstva a jeho činnosť

V každej akciovej spoločnosti musí byť predstavenstvo zriadené buď s jedným alebo s niekoľkými členmi. Počet členov ustanovujú stanovy spoločnosti. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti. Koná v mene tejto spoločnosti a riadi jej činnosť. Jeho úlohou je rozhodovať o záležitostiach spoločnosti, ak stanovy uvedenú kompetenciu neurčili inému orgánu, ktorým je napríklad valné zhromaždenie alebo kontrolný orgán dozorná rada.

 

Členovia predstavenstva

Každý člen predstavenstva koná v mene spoločnosti v prípade, že stanovy neurčili inak. Členovia predstavenstva sú zapísaní v obchodnom registri, ak majú oprávnenie konať v mene spoločnosti. Tiež sa do obchodného registra zapisuje aj spôsob, akým za spoločnosť konajú. V obchodnom registri musí byť zaznamenaný podpisový vzor každého člena predstavenstva oprávneného v mene spoločnosti konať.

 

Právo predstavenstva a jeho členov

Konať v mene spoločnosti môže byť obmedzené v medziach tohto zákona. Právo obmedzujú napríklad stanovy, valné zhromaždenie či dozorná rada. Obmedzenia neplatia voči tretím osobám, to znamená, že platia len v rámci spoločnosti.

§ 192

(1) Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, uloženie výročnej správy do zbierky listín, zostavenie a uloženie konsolidovanej účtovnej závierky, konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, vyhotovenie a uloženie správy s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín, ak má spoločnosť takú povinnosť, a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu, a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Táto závierka sa zasiela akcionárom, ktorí vlastnia akcie na meno najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Ak spoločnosť vydala akcie na doručiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia. Účtovná závierka sa musí tiež akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej stanovami na zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti podľa § 184 ods. 3, má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku.

(2) Predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu. V lehotách určených stanovami, najmenej však jedenkrát ročne, ako súčasť výročnej správy predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.

(3) Povinnosť uloženia výročnej správy, konsolidovanej účtovnej závierky, konsolidovanej výročnej správy a správy s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín podľa odseku 1 sa považuje za splnenú ich uložením v registri účtovných závierok podľa osobitného zákona.

Komentár k § 192

Upresnené boli účtovnícke pojmy a do textu sa zaviedlo slovné spojenie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky.

 

Povinnosti predstavenstva akciovej spoločnosti

Upravené sú v tomto ustanovení. Dôležitou úlohou a povinnosťou spoločnosti je viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve, pričom uvedenú povinnosť musí zabezpečiť práve predstavenstvo spoločnosti. Tiež zabezpečuje uloženie výročnej správy do zbierky listín, zostavenie a uloženie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, vyhotovenie a uloženie správy s informáciami o dani z príjmov spoločnosti do zbierky listín, ak má spoločnosť takú povinnosť a predloženie valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa zákona o účtovníctve a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami tejto spoločnosti. Všetky účtovné záležitosti sa musia vykonávať v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti účtovníctva.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 407/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, od 22. 6. 2023 došlo k zmene v znení odseku 1 a 3.

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2101 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami (Ú. v. EÚ L 429, 1. 12. 2021) (tzv. public country-by-country reporting), bolo cieľom novely zákona zvýšiť transparentnosť a podporiť spoločenskú zodpovednosť nadnárodných spoločností, ktoré prekročili určitú veľkosť, a to transpozíciou spoločných pravidiel pre zverejňovanie informácií o dani z príjmov.

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní má prispieť k lepšej verejnej kontrole nad činnosťami nadnárodných spoločností. Novelou zákona sa ustanovilo pre konečné materské účtovné jednotky a samostatné účtovné jednotky s cezhraničným aspektom, ktoré prekročia určitú veľkosť, povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov a uložiť ju do registra účtovných závierok a zbierky listín obchodného registra. Novela zákona tiež ustanovila podmienky, ktorých splnením vznikne veľkým dcérskym účtovným jednotkám a vybraným účtovným jednotkám, ktoré sú organizačnými zložkami podnikov zahraničných právnických osôb so sídlom mimo územia členských štátov, povinnosť uložiť do registra účtovných závierok a do zbierky listín obchodného registra správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa ich zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu. V súvislosti s ukladaním správy s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín obchodného registra sa ustanovilo využiť už zavedený prístup „jedenkrát a dosť“ pre ukladanie účtovných závierok, v nadväznosti na ktorý sa povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín obchodného registra považuje za splnenú jej uložením v registri účtovných závierok. S cieľom zníženia administratívnej záťaže je dobrovoľná transpozícia čl. 48d ods. 3 cit. smernice, ktorý umožňuje členským štátom za stanovených podmienok poskytnúť dotknutým účtovným jednotkám oslobodenie od povinnosti zverejnenia správy s informáciami o dani z príjmov na ich webom sídle.

Okrem výšky zaplatených daní má v súlade so smernicou (EÚ) 2021/2101 správa s informáciami o dani z príjmov obsahovať aj ďalšie informácie, ktoré majú napomôcť zvýšiť povedomie verejnosti v tejto oblasti. Ustanovilo sa, aby obsah správy s informáciami o dani z príjmov vrátane požiadaviek na jej elektronický formát bol ustanovený opatrením, k vydaniu ktorého sa splnomocňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V súlade s cit. smernicou sa ustanovilo, aby sa správy s informáciami o dani z príjmov prvýkrát ukladali za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2024.

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa novelou zákona predĺžila lehota na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky Ministerstvom financií SR na deväť mesiacov. Z dôvodu potreby vyššej kvality dát a lepšej ochrany majetku štátu, obce a vyššieho územného celku sa upravila periodicita inventarizácie pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov pre vybrané subjekty verejnej správy. Zároveň sa sprecizovali aj ustanovenia týkajúce sa vzniku povinnosti uvádzať vo výročnej správe nefinančné informácie a informácie súvisiace s ponukou na prevzatie, ktoré majú za cieľ znížiť administratívnu záťaž dotknutých účtovných jednotiek.

V Obchodnom zákonníku sa transponoval čl. 48e ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2101, čím sa kolektívna zodpovednosť rozšírila o povinnosti vyhotoviť a uložiť správu s informáciami o dani z príjmov, ktoré vyplývajú z vyššie uvedenej novely zákona o účtovníctve (§ 21a a § 21e) a zároveň bola upravené aj transpozičná príloha o spomenutú smernicu.

Účtovná závierka

V prípade závierky platí fixná 30 dňová lehota pred dňom konania valného zhromaždenia. V rámci tejto lehoty musí byť závierka zaslaná akcionárom s akciami na meno. V prípade akcii na doručiteľa sa v rámci stanovenej lehoty uverejnia údaje zo závierky stanoveným spôsobom. Účtovná závierka musí byť k dispozícii v sídle spoločnosti, aby bolo možné jej prípadné nahliadnutie. K dispozícii musí byť v tejto lehote vymedzenej v znení odseku 1.

Tiež zákon stanovuje možnosť zaslania kópie účtovnej závierky na určenú adresu. Uvedená možnosť sa týka akcionára s akciami na doručiteľa, ktorý na akcie spoločnosti zriadil záložné právo v prospech spoločnosti. Náklady na zaslanie a náklady v súvislosti s vyhotovením kópie znáša tento akcionár.

 

Upozornenie na práva

Na všetky práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke alebo oznámení o valnom zhromaždení.

Účtovná závierka sa môže akcionárom poskytnúť aj iným spôsobom, pričom však musí byť tento spôsob upravený v stanovách spoločnosti.

 

Výročná správa

Znenie odseku 2 upravuje povinnosti predstavenstva v súvislosti s výročnou správou. Túto správu musí predstavenstvo predkladať valnému zhromaždeniu okrem iných povinných dokumentov. Výročná správa a jej vyhotovenie je upravené zákonom o účtovníctve. Stanovy určia lehoty, v ktorých musí predstavenstvo predložiť výročnú správu na prerokovanie valnému zhromaždeniu správu o stave podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave majetku spoločnosti. Ak stanovy lehoty neurčia, platí, že to musí vykonať minimálne jedenkrát za rok.

 

Uloženie dokumentov

Znenie odseku 3 stanovuje povinnosť uložiť všetky dokumenty týkajúce sa účtovníctva spoločnosti do zbierky listín, pričom táto povinnosť je splnená uložením v registri účtovných závierok. Medzi dokumenty, ktoré musia byť povinne uložené, patrí výročná správa, konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaná výročná správa a správa s informáciami o dani z príjmov.

 

Register účtovných závierok

Vznikol s cieľom zlepšenia a zjednodušenia podnikateľského prostredia a zníženia administratívnej náročnosti podnikania. Zároveň má zlepšiť dostupnosť a kvalitu informácií o účtovných jednotkách. Register je zriadený zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Register je informačným systémom verejnej správy, ktorého prevádzkovateľom je DataCentrum z poverenia Ministerstva financií SR. Register začal plniť svoje úlohy od 1. januára 2014 a povinne zverejňuje dokumenty podľa § 23 ods. 2 zákona zostavené k 31. decembru 2013 a neskôr. Pomocou webovej stránky môžu používatelia:

–   vyhľadávať v zozname účtovných jednotiek,

–   prezerať dostupné účtovné závierky a ďalšie dokumenty zverejňované v registri,

–   prezerať, ukladať a tlačiť účtovné výkazy a ďalšie dokumenty zverejňované v registri.

§ 193

(1) Predstavenstvo je povinné písomne predložiť dozornej rade najmenej raz do roka informácie o zásadných zámeroch obchodného vedenia spoločnosti na budúce obdobie, ako aj o predpokladanom vývoji stavu majetku, financií a výnosov spoločnosti a na žiadosť a v lehote určenej dozornou radou písomnú správu o stave podnikateľskej činnosti a o majetku spoločnosti v porovnaní s predpokladaným vývojom. Predstavenstvo je tiež povinné bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej likviditu. Členovia predstavenstva sú povinní na požiadanie dozornej rady alebo jej členov zúčastniť sa zasadnutia dozornej rady a podať jej členom v požadovanom rozsahu doplňujúce informácie k predloženým správam.

(2) Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu.

Komentár k § 193

Medzi povinnosti predstavenstva patrí aj predloženie písomných informácií o zásadných zámeroch obchodného vedenia spoločnosti na budúce obdobie dozornej rade, ďalej aj o predpokladanom vývoji stavu majetku, financií a výnosov spoločnosti. Časová frekvencia je najmenej ročne.

 

Zaslanie písomnej správe o podnikateľskej činnosti a majetku

Predstavenstvo je tiež povinné najmenej raz za štvrťrok podať dozornej rade písomnú správu o stave podnikateľskej činnosti a majetku spoločnosti v porovnaní s predpokladaným vývojom. Povinnosťou predstavenstva podľa odseku 1 je informovať dozornú radu o všetkých dôležitých skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť podnikateľskú činnosť tejto spoločnosti. Členovia predstavenstva sa môžu podľa tohto zákona zúčastniť zasadnutia dozornej rady a na požiadanie doplniť informácie k predloženým dokumentom.

 

Zvolanie mimoriadneho zhromaždenia

Medzi právomoci predstavenstva patrí možnosť zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorá je definovaná v odseku 2. Dá sa povedať, že ide o povinnosť predstavenstva tak urobiť. O zistených skutočnostiach informuje aj dozornú radu, ktorá je kontrolným orgánom akciovej spoločnosti.

§ 194

(1) Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

(2) Orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Ak volí členov predstavenstva dozorná rada, zvolia osoby zvolené za prvých členov dozornej rady prvých členov predstavenstva pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Na rozhodovanie prvých členov dozornej rady sa použije primerane ustanovenie § 194 ods. 1. Členom predstavenstva môže byť iba fyzická osoba.

(3) Stanovy môžu určiť, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva spôsobom ustanoveným v § 200 ods. 2.

(4) Stanovy môžu určiť, že predstavenstvo, ktorého počet členov zvolených príslušným orgánom spoločnosti neklesol pod polovicu, môže vymenovať náhradných členov do najbližšieho zasadnutia príslušného orgánu.

(5) Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

(6) Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že

a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a,

c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a,

d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom,

e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,

f) nezverejní výročnú správu, konsolidovanú výročnú správu a správu s informáciami o dani z príjmov, ak osobitný predpis ukladá povinnosť ju vyhotoviť,

g) nevypracuje pravidlá odmeňovania alebo ich nepredloží na rokovanie valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti,

h) nevypracuje správu o odmeňovaní podľa § 201e v súlade s pravidlami odmeňovania alebo túto neuverejní podľa § 201e ods. 5, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť,

  i) poskytne plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gc, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť.

(7) Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada.

(8) Dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.

(9) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.

Komentár k § 194

Novela zákona ponechala plne v kompetencii stanov, či určia, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva osobitným postupom podľa § 200 ods. 2, alebo či u predstavenstva, ktorého počet členov neklesol pod polovicu, môže samo si vymenovať náhradných členov do najbližšieho zasadnutia príslušného orgánu.

Otázka riadneho výkonu funkcie člena predstavenstva

Objasnená je v odseku 5. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu najmä s dostatočnou starostlivosťou. V zmysle § 757 sa aj na zodpovednosť členov predstavenstva za škodu spôsobenú porušením ich povinnosti vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Osobitná právna úprava § 194 však zavádza v odseku 7 osobitné liberačné dôvody.

 

Viazanie uznesením

V odseku 7 sa výslovne vyjadrilo, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

 

Voľba členov predstavenstva a predsedu

Členov predstavenstva volí valné zhromaždenie, ktoré má vo svojich kompetenciách ich aj odvolávať. Tiež môže členov voliť dozorná rada, ak je poverená tým v stanovách spoločnosti. Stanovy určujú aj spôsob ich volenia. Členov volí z akcionárov či iných osôb na určitú dobu, pričom platí zásada, že členom môže byť len fyzická osoba. Dobu pôsobenia členov predstavenstva určujú stanovy spoločnosti. Platí zásada, že doba nemôže byť dlhšia ako 5 rokov. Člen predstavenstva môže byť zvolený aj niekoľkokrát na určenú dobu.

Okrem voľby členov predstavenstva musí byť zvolený aj predseda zo zvolených členov. V prípade, že členov volí dozorná rada, platí postup uvedený v odseku 2, týkajúci sa voľby prvých členov predstavenstva.

Ak nastane situácia, že počet členov predstavenstva neklesol pod polovicu, môžu byť vymenovaní náhradní členovia samotným predstavenstvom. Uvedenej možnosti musí predchádzať dohoda v stanovách.

 

Požiadavky na vykonávanie ich povinností

Zákon v znení odseku 5 stanovuje pre členov predstavenstva požiadavky na vykonávanie ich povinností. Svoju pôsobnosť musia vykonávať s náležitou starostlivosťou, odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti a jej akcionárov, s dostupnými informáciami, ktoré sú povinní si zaobstarať, musia zachovávať mlčanlivosť a všetkých citlivých a dôverných informáciách, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť ujmu spoločnosti a poškodiť jej vo veľkom rozsahu, ohroziť záujmy akcionárov a celej spoločnosti, prípadne jej spôsobiť škodu značného rozsahu. Nakoniec nemôžu uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti.

 

Sankcie

Odsek 6 sa zaoberá sankciami v prípade, ak členovia predstavenstva porušili svoje povinnosti pri výkone tejto činnosti. V celom rozsahu musí nahradiť škodu spoločnosti, musí poskytnúť plnenie akcionárom, ak nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a, poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a, upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, vydá akcie v rozpore s týmto zákonom, nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu a správu s informáciami o dani z príjmov, ak osobitný predpis ukladá povinnosť ju vyhotoviť. Škodu musia členovia predstavenstva znášať spoločne a bez rozdielu.

!     Upozornenie

Zákon č. 407/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, od 22. 6. 2023, v odseku 6 písmena f) transponoval čl. 48e ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2101, čím sa kolektívna zodpovednosť rozšírila o povinnosti vyhotoviť a uložiť správu s informáciami o dani z príjmov, ktoré vyplynuli z novely zákona o účtovníctve.

Náhrada škody

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že nevypracuje pravidlá odmeňovania alebo ich nepredloží na rokovanie valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti, alebo nevypracuje správu o odmeňovaní podľa § 201e v súlade s pravidlami odmeňovania alebo túto neuverejní podľa § 201e ods. 5, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť, alebo poskytne plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gc, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť.

Poznámka

Uvedeným doplnením došlo k transpozícii čl. 9b ods. 5 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko už predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhej vety demonštratívne uvádzalo výpočet povinností, porušením, ktorých vzniká nárok spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva, a ktoré (v prevažnej miere), majú svoj pôvod v práve Európskej únie, pristúpilo sa k rozšíreniu demonštratívneho výpočtu o nasledujúce nové povinnosti členov predstavenstva, a to

–   povinnosť vypracovať a predložiť na rokovanie valného zhromaždenia pravidlá odmeňovania podľa § 201a,

–   povinnosť vypracovať správu o odmeňovaní podľa § 201e, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a/alebo túto uverejniť na webovom sídle spoločnosti, tak aby táto bola dostupná počas nasledujúcich 10 rokov bezodplatne,

–   povinnosť neposkytnúť plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gd.

Nakoľko sa predtým ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ aplikovalo tak na súkromné akciové spoločnosti ako aj verejné akciové spoločnosti, vykonalo sa [vzhľadom na obmedzenú osobnú pôsobnosť novej právnej úpravy pravidiel odmeňovania (§ 201a a nasl.), správy o odmeňovaní (§ 201e) a významných obchodných transakcií (§ 220ga a nasl.)] zúženie aj pri formulácii jednotlivých nových písmen ustanovenia. Tieto sa aplikujú len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam.

Zakázané dohody

Odsek 8 vymedzuje zakázané dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva. Ide o dohody vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva. Stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie, a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.

 

Nároky na náhradu škody

Podľa odseku 9 môže nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva vo svojom mene a na svoj účet uplatniť veriteľ akciovej spoločnosti. Ide o prípad, ak nie je možné uspokojenie jeho pohľadávky z majetku spoločnosti. V prípade, že sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s veriteľmi uzavrie za určitých podmienok dohodu o urovnaní, neznamená to, že nároky veriteľov voči členom spoločnosti zanikajú. V prípade konkurzu na spoločnosť, nároky veriteľov uplatňuje správca konkurzu voči členom.

§ 195

(1) O priebehu zasadania predstavenstva a o jeho rozhodnutiach sa vyhotovujú zápisnice podpísané predsedom predstavenstva a zapisovateľom.

(2) Každý člen predstavenstva má právo, aby v zápisnici bol uvedený jeho odlišný názor na prerokúvanú záležitosť.

Komentár k § 195

Aj v prípade zasadania predstavenstva platí tá istá zásada ako pri zasadaní valného zhromaždenia. Táto zásada sa týka vyhotovenia zápisnice o konaní a o rozhodnutiach, ktoré boli schválené. Aj v tomto prípade musí byť zápisnica podpísaná predsedom a zapisovateľom.

Znenie odseku 2 vymedzuje právo každého člena predstavenstva, aby v prípade, ak má iná názor na rozhodnutie, ako bolo schválené, bol tento názor zaznamenaný v zápisnici zo zasadnutia.

§ 196

Zákaz konkurencie

(1) Pokiaľ zo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, člen predstavenstva nesmie:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom alebo v ktorej je akcionárom niektorý z jej akcionárov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako akcionár.

(2) Porušenie týchto ustanovení má dôsledky uvedené v § 65.

Komentár k § 196

Zákaz konkurencie je aj v prípade akciovej spoločnosti upravený, a to v znení tohto ustanovenia.

 

Zákazy člena predstavenstva

V odseku 1 je stanovené, čo presne nemôže člen predstavenstva, aby nepoškodil spoločnosť. Všetky vymedzené zákazy platia v prípade, ak stanovy spoločnosti neurčia inak.

Člen predstavenstva nemôže vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzatvárať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, nemôže sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, nemôže sa zúčastňovať na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a nemôže vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom alebo v ktorej je akcionárom niektorý z jej akcionárov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako akcionár.

Poznámka

Od 1. 1. 2018 bol vymedzený inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. V stanovách možno každopádne upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

Všetky obmedzenia sú zásadné a ich porušením by mohlo dôjsť k zneužitiu funkcie tohto člena a mohli by byť porušené alebo zneužité práva spoločnosti a následne tým spôsobená škoda. Spoločnosť v prípade ich porušenia môže vymáhať náhradu škody. Pozri aj Trestný zákon!

§ 196a

(1) Spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Ustanovenia predchádzajúcej vety sa na verejnú akciovú spoločnosť použijú v prípade, ak verejnou akciovou spoločnosťou poskytovaný úver, pôžička, prevod alebo poskytnutie majetku spoločnosti do užívania alebo zabezpečenie záväzku nespĺňa podmienky podľa § 220ga.

(2) Ak sú osoby podľa odseku 1 oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.

Komentár k § 196a

V odseku 1 sa rieši otázka prevodu finančných prostriedkov (napr. úver, pôžička) alebo užívania majetku spoločnosti v prospech člena predstavenstva, prokuristu alebo inej osoby konajúcej za spoločnosť iba na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Rovnako sa postupuje v prípade osôb im blízkym alebo osôb, ktoré konajú na ich účet.

 

Súhlas dozornej rady

Dá sa povedať, že dochádza k určitej ochrane spoločnosti znením tohto ustanovenia. Preto sa vyžaduje súhlas dozornej rady, aby sa chránil majetok spoločnosti, pretože dozorná rada plní kontrolnú funkciu v spoločnosti.

Poznámka

Od 1. 7. 2019 sa znenie odseku 1 prvej vety vzťahuje na verejnú akciovú spoločnosť v prípade, ak verejnou akciovou spoločnosťou poskytovaný úver, pôžička, prevod alebo poskytnutie majetku spoločnosti do užívania alebo zabezpečenie záväzku nespĺňa podmienky podľa § 220ga.

K doplneniu došlo v rámci aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a prakticky je v zákone od 1. januára 2002 v nezmenenom znení. Cieľom ustanovenia je v zmysle odborných komentárov postihovať konania, ktoré sú potencionálne spôsobilé zmenšovať majetok spoločnosti a využívajú (vzhľadom na zákonom definovaný okruh subjektov právnych vzťahov alebo ich povahu) vzťahy „spriaznenosti“. Uvedené vymedzenie svojou podstatou všeobecne korešponduje s úpravou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení.

Vnútorná správa a riadenie spoločností obchodovaných na regulovanom trhu

Cieľom sledovaným čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení na európskej úrovni bolo v reakcii na príčiny globálnej finančnej krízy zlepšiť otázky vnútornej správy a riadenia spoločností obchodovaných na regulovanom trhu, podporiť kontrolu vykonávanú akcionármi (a tým ich dôslednejšie zapojiť do rozhodovacích procesov v rámci spoločnosti) a zvýšiť transparentnosť okrem iného aj vo vzťahu k „transakciám so spriaznenými osobami“, nakoľko tieto môžu spôsobiť škodu spoločnostiam a ich akcionárom, keďže môžu poskytnúť spriaznenej osobe príležitosť privlastniť si hodnotu patriacu spoločnosti. Úpravu transakcií so spriaznenými osobami teda EÚ vníma ako primerané ochranné opatrenia potrebné na ochranu záujmov spoločností a akcionárov. Nakoľko však samotná úprava na európskej úrovni bola prijatá v obmedzenom rozsahu (mimo rámca príslušnej úpravy v smernici 2017/11323 alebo v novom európskom právnom nástroji), pristúpilo sa k transpozícii rovnako reštriktívne len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam. V daných platných právnych reáliách bola potreba po komplexnejšej a ucelenejšej právnej úprave.

Uvedená zmena ustanovenia mala teda za cieľ upraviť kolíziu právnej úpravy a dosiahnuť stav, aby v rozsahu súkromných akciových spoločností zostala zachovaná aplikácia § 196a OBZ (okrem iného režim schválenia dozornou radou) a vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam bola príslušná nová právna úprava § 220ga a nasl. OBZ (okrem iného režim schválenia valným zhromaždením) s výnimkou situácií, ak „poskytnutie hodnôt z majetku spoločnosti“ členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, nenapĺňa kvantitatívny definičný znak pre významnú obchodnú transakciu podľa § 220ga ods. 2 OBZ, t. j. nepredstavuje plnenie alebo poskytnutie zábezpeky v hodnote rovnajúcej sa a vyššej ako 10 % hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.

 

Súhlas dozornej rady

Tento sa vyžaduje aj v prípade, ktorý je vymedzený v znení odseku 2, kde je uvedené, že sa to týka aj osôb, ktoré majú oprávnenie konať aj za iné osoby. Súhlas dozornej rady sa však nevyžaduje v stanovenej výnimke. To znamená, že ak ide o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby, tak nie je potrebný predchádzajúci súhlas dozornej rady.

Dozorná rada

§ 197

(1) Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.

(2) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia.

Komentár k § 197

Ďalším orgánom akciovej spoločnosti je dozorná rada a uvedené ustanovenie vymedzuje jej pôsobnosť v rámci tohto zákona.

 

Kontrolná činnosť

Ide o orgán, ktorý je v tomto type obchodnej spoločnosti vytvorený povinne a jej úlohou je najmä kontrolná činnosť. Tiež dohliada na výkon predstavenstva a jeho pôsobností prostredníctvom členov predstavenstva. Vykonáva dohľad nad plnením podnikateľskej činnosti spoločnosti. Dozorná rada môže voliť alebo odvolávať členov predstavenstva, ak túto zásada obsahujú stanovy spoločnosti a tiež sa zúčastňuje valného zhromaždenia. Tiež stanovy určujú spôsob, akým dozorná rada členov predstavenstva volí.

 

Oprávnenia členov dozornej rady akciovej spoločnosti

Odsek 2 tohto ustanovenia upravuje oprávnenia členov dozornej rady akciovej spoločnosti. Členovia dozornej rady majú právo nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. Výkonom dozornej rady sú zákonom poverení jej členovia, ktorí sú zvolení na valnom zhromaždení.

§ 198

Dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.

Komentár k § 198

Akciová spoločnosť, ako sme už uviedli, má povinnosť viesť účtovníctvo a vyhotoviť každoročne účtovné závierky podľa zákona o účtovníctve. Právom členov dozornej rady je preskúmavať tieto účtovné dokumenty a tiež návrh na rozdelenie zisku prípadne úhradu strát.

Svoje závery a vyjadrenia predkladá valnému zhromaždeniu. Návrh na rozdelenie zisku vypracúva predstavenstvo a úlohou dozornej rady je ho preskúmať a dať vyjadrenie. Ide o kontrolnú činnosť.

§ 199

(1) Dozorná rada zvoláva valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, a na valnom zhromaždení navrhuje potrebné opatrenia. Pre spôsob zvolávania valného zhromaždenia platia primerane ustanovenia § 184.

(2) Dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

Komentár k § 199

Ďalšie opatrenia sú uvedené v tomto ustanovení zákona.

Právom dozornej rady je zvolať valné zhromaždenie v prípade, že si to vyžadujú záujmy tejto spoločnosti. Spôsob zvolania valného zhromaždenia sme už uviedli pri predstavenstve. Pozri § 184. Na valnom zhromaždení dozorná rada navrhuje potrebné opatrenia.

Dozorná rada určí člena zo všetkých členov rady, ktorý má funkciu zástupcu spoločnosti v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

§ 200

(1) Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Dve tretiny členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Stanovy môžu určiť vyšší počet členov dozornej rady volených zamestnancami, ale tento počet nesmie byť väčší než počet členov volených valným zhromaždením; môžu takisto určiť, že zamestnanci volia časť členov dozornej rady aj pri menšom počte zamestnancov spoločnosti.

(2) Členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Pri voľbe členov dozornej rady sa hlasuje o návrhoch jednotlivých osôb za členov dozornej rady súčasne. Zo všetkých predložených návrhov za členov dozornej rady sa zostavuje listina kandidátov. Akcionári volia členov dozornej rady tak, že určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov, ktorými hlasujú za jednotlivých kandidátov, pričom môžu hlasovať najviac za taký počet kandidátov, koľko členov dozornej rady má byť na valnom zhromaždení zvolených. Členmi dozornej rady sa stávajú kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v poradí; ustanovenie § 186 ods. 1 sa nepoužije. Stanovy môžu určiť iný spôsob voľby členov dozornej rady.

(3) Pre členov dozornej rady platia obdobne ustanovenia § 194 ods. 4 až 8, § 196 a 196a.

(4) Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba. Člen dozornej rady nesmie byť zároveň členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene spoločnosti. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou; to neplatí, ak osobitné predpisy vyžadujú osobitné predpoklady na výkon funkcie člena dozornej rady.

(5) Právo voliť členov dozornej rady majú len zamestnanci, ktorí sú k spoločnosti v čase voľby v pracovnom pomere (ďalej len „oprávnený volič“). Voľby členov dozornej rady volených oprávnenými voličmi organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou tak, aby sa voľby mohol zúčastniť čo najvyšší počet oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci s oprávnenými voličmi alebo ich splnomocnenými zástupcami. Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Ak predstavenstvo nezorganizuje voľbu alebo odvolanie do 60 dní od doručenia takéhoto návrhu, sú odborová organizácia alebo splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov oprávnení zorganizovať voľbu sami. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby hlasovanie oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov bolo tajné a aby sa volieb zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov alebo ich splnomocnení zástupcovia disponujúci aspoň polovicou hlasov oprávnených voličov. Členmi dozornej rady sa stávajú kandidáti, ktorí v poradí získali najväčší počet hlasov prítomných oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov, ak volebný poriadok neustanovuje inak. Splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov volia členov dozornej rady tak, že určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov, ktorými hlasujú za jednotlivých kandidátov, pričom môžu hlasovať najviac za taký počet kandidátov, koľko členov dozornej rady má byť zvolených zamestnancami spoločnosti. Pri voľbe splnomocnených zástupcov oprávnených voličov sa postupuje obdobne.

(6) Volebný poriadok pre voľby a odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti pripravuje a schvaľuje odborová organizácia. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, pripravuje a schvaľuje volebný poriadok predstavenstvo v spolupráci s oprávnenými voličmi.

Komentár k § 200

V odseku 1 tohto ustanovenia zákon upravuje zloženie dozornej rady akciovej spoločnosti.

 

Minimálny počet členov

Stanovuje minimálny počet členov, ktorý je určený počtom traja. Valné zhromaždenie volí dve tretiny členov dozornej rady a tiež dve tretiny členov odvoláva, je to jeho právomocou zo zákona. Jednu tretinu volia a odvolávajú zamestnanci spoločnosti. Táto zásada platí len v tom prípade, ak má spoločnosť v čase konania voľby členov minimálne 50 a viac zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienku, že sú zamestnaní v hlavnom pracovnom pomere. Pozri Zákonník práce. Stanovy môžu v určitých situáciách stanoviť, že zamestnanci môžu voliť aj vyšší počet členov dozornej rady. Vždy však tento počet musí byť nižší ako počet členov volených valným zhromaždením. Stanovy tiež môžu určiť, že zamestnanci volia členov, aj keď spoločnosť má v hlavnom pracovnom pomere menej ako 50 zamestnancov.

Stanovy určujú dobu, na ktorú sa členovia dozornej rady volia. Táto doba nemôže byť dlhšia ako 5 rokov. K voľbe členov dochádza súčasne. Všetci navrhnutí členovia sú spísaní v zozname kandidátov – listina kandidátov.

 

Spôsob voľby členov

V znení odseku 2 je upravený postup voľby členov dozornej rady. Zákon stanovuje aj odlišný spôsob voľby členov, ktorý musí byť upravený v stanovách spoločnosti.

Členovia dozornej rady a ich pôsobnosť sa riadi ustanoveniami zákona, ktoré sú vymedzené v odseku 3. Ide o ustanovenia upravujúce členov predstavenstva spoločnosti.

Kto môže byť členom

Odsek 4 stanovuje zásadu, že členom dozornej rady môže byť v zásade len fyzická osoba, nemôže to byť člen predstavenstva, ani prokurista (splnomocnenec), ani osoba, ktorá koná v mene spoločnosti a je zapísaná v obchodnom registri.

Poznámka

Od 1. 1. 2018 môže byť členom dozornej rady voleným zamestnancami len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou; to neplatí, ak osobitné predpisy vyžadujú osobitné predpoklady na výkon funkcie člena dozornej rady. Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa ustanovili podmienky voliteľnosti pre členov dozornej rady volených zamestnancami. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Takéto pravidlo však neplatí, ak osobitné predpisy – napríklad zákon o bankách (§ 7 ods. 14) alebo zákon o poisťovníctve, vyžadujú osobitné predpoklady pre výkon funkcie člena dozornej rady. Z dôvodu jednoznačnosti a precizovania právnej úpravy sa tiež doplnilo, že členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v čase voľby v pracovnom pomere so spoločnosťou. Neskorší zánik pracovného pomeru nemá vplyv na členstvo v dozornej rade.

Oprávnenie voliť členov dozornej rady

Znenie odseku 5 sa zaoberá zamestnancami, ktorí majú oprávnenie voliť členov dozornej rady podľa tohto zákona. Zásadne platí podmienka, ktorú sme už uviedli, a to že tento zamestnanec musí byť v hlavnom pracovnom pomere. Vtedy hovoríme o oprávnenom voličovi. Týchto voličov organizuje predstavenstvo a odborová organizácia, aby sa voľby zúčastnilo čo najviac oprávnených voličov prípadne ich zástupcov. Ak spoločnosť nemá odborovú organizáciu, postupuje sa podľa znenia odseku 5 tohto ustanovenia.

 

Návrh predstavenstva

Na voľbu členov prípadne na odvolanie sa podáva návrh predstavenstvu. Návrh podáva, ak je, odborová organizácia alebo oprávnení voliči, ktorých je minimálne 10 %. Ak v stanovenej lehote, ktorá je 60 dní od doručenia návrhu, nebude uskutočnená voľba či odvolanie, je odborová organizácia alebo oprávnení voliči zorganizovať voľbu. Voľby musia byť tajné a musí sa ich zúčastniť minimálne polovica oprávnených voličov, prípadne ich zástupcovia na základe plnomocenstva. Ako dopadnú voľby a aký je ďalší postup, zákon vymedzuje v znení odseku 5.

 

Volebný poriadok

Povinnosťou a zároveň právom odborovej organizácie je vypracovanie a schválenie volebného poriadku pre voľby a odvolanie členov dozornej rady, ktorých volia zamestnanci spoločnosti. Ak odborová organizácia zriadená nie je, túto úlohu má predstavenstvo.

§ 201

(1) Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.

(2) Rozdielny názor členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti a stanovisko menšiny členov dozornej rady, ak títo o to požiadajú, sa oznámi valnému zhromaždeniu spolu so závermi ostatných členov dozornej rady.

(3)  Dozorná rada rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov určenou stanovami, inak väčšinou hlasov všetkých jej členov. O zasadaní dozornej rady sa vyhotovuje zápisnica podpísaná jej predsedom. V zápisnici sa uvedú aj stanoviská menšiny členov, ak títo o to požiadajú; vždy sa uvedie rozdielny názor členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti.

Komentár k § 201

Toto ustanovenie dáva možnosť členom dozornej rady zúčastňovať sa valného zhromaždenia. Na tomto zhromaždení prinášajú výsledky zo svojej činnosti. Akcionári sa týmto oboznamujú s výsledkami kontrol.

 

Názor členov

Rozdielny názor členov dozornej rady, ktorí sú zvolení zamestnancami spoločnosti a stanovisko menšiny členov dozornej rady, v prípade ak títo o to požiadajú, sa oznámi valnému zhromaždeniu spolu so závermi ostatných členov dozornej rady. Ide zásadne o iný či rozdielny názor členov dozornej rady spoločnosti.

 

Počet hlasov

Znenie odseku 3 stanovuje počet hlasov, ktorými dozorná rada rozhoduje na valnom zhromaždení. Počet hlasov však môžu určiť aj stanovy. Ak tak nie je, tak dozorná rada rozhoduje väčšinou hlasov všetkých jej členov.

 

Zápisnica

V prípade, že dozorná rada zasadá, podobne ako u iných orgánov, sa spisuje zápisnica. Aj túto zápisnicu musí podpísať predseda dozornej rady. Okrem iného zápisnica obsahuje aj názory menšiny členov.

Platí to iba v prípade, že uvedenú požiadavku majú. No a vždy a za každých okolností sa v zápisnici určí rozdielny názor členov dozornej rady, ktorí boli zvolení zamestnancami spoločnosti v hlavnom pracovnom pomere.

Osobitné ustanovenia
o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti

§ 201a

Pravidlá odmeňovania

(1) Spoločnosť je povinná vypracovať pravidlá odmeňovania. Spoločnosť je povinná vyplácať odmeny členom orgánov v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania.

(2) Členom orgánu spoločnosti sa na účely osobitných ustanovení o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti rozumie

a) člen predstavenstva,

b) člen dozornej rady,

c) osoba pôsobiaca na najvyššom stupni riadenia spoločnosti, ak takáto pozícia v spoločnosti existuje, a jej zástupca, ak nie sú členmi predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti.

(3) Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nepoužije vo výnimočných prípadoch výslovne upravených pravidlami odmeňovania, a to v rozsahu určenia postupu a jednotlivých ich ustanovení, od ktorých je možné sa dočasne odchýliť, ak je to v záujme udržateľnosti spoločnosti a v súlade s jej dlhodobými cieľmi.

Komentár k § 201a

Znením tohto ustanovenia od 1. 7. 2019 došlo k transpozícii čl. 2 písm. i) a čl. 9a ods. 1, 2 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky a bolo potrebné to aplikovať v súlade s novým § 187 ods. 1 písm. i) OBZ.

 

Pravidlá odmeňovania

Majú byť v zmysle recitálu 28 a 29 preambuly smernice 2017/828 „hlavným nástrojom (rámcom), ktorý má spoločnosť na zosúladenie svojich záujmov a záujmov členov orgánu spoločnosti a mali by prispievať k podnikateľskej stratégii, dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti a nemali by byť úplne ani prevažne späté s krátkodobými cieľmi“.

 

Základné o povinnosti vypracovania pravidiel odmeňovania a povinnosti vyplácania odmien

Ustanovenie odseku 1 definuje základné pravidlo o povinnosti vypracovania pravidiel odmeňovania a povinnosti vyplácania odmien v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania. Napriek tomu, že ustanovenie všeobecne určuje ako nositeľa týchto povinností „spoločnosť“, je potrebné použitím logického výkladu vyvodiť záver, že pravidlá odmeňovania vypracuje a na rokovanie valného zhromaždenia spoločnosti predloží predstavenstvo spoločnosti. Uvedenému záveru zodpovedá aj znenie nového § 194 ods. 6 písm. g) OBZ.

Správa a riadenie

Vo vzťahu k § 201a ods. 2 OBZ a určeniu príslušných členov orgánov spoločností, toto treba vnímať vo vzťahu už skôr uvedeného záujmu na postihnutí všetkých foriem a štruktúr správy a riadenia spoločností v rámci EU, pričom v podmienkach Slovenskej republiky môžeme hovoriť o dualistickom (resp. dvojstupňovom) systéme správy a riadenia (teda predstavenstvo a dozorná rada) doplnenom o osoby pôsobiace na najvyššom stupni riadenia spoločnosti, ak takáto pozícia v spoločnosti existuje a ich zástupcov, ak nie sú členmi predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti [požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení viď čl. 2 písm. i) bod ii), ktorý znie „ii) generálny riaditeľ, ak takáto funkcia existuje v spoločnosti, a zástupca generálneho riaditeľa, ak nie sú členmi správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov spoločnosti“].

 

Záujmy spoločnosti

Vo vzťahu k výnimočným prípadom podľa 201a ods. 3 OBZ sa považovalo za potrebné uviesť, že nakoľko tieto nie sú ani príkladmo bližšie uvedené v samotnej smernici 2007/36/ES v platnom znení, môže v praxi slúžiť ako aplikačná pomôcka vyjadrenie zástupcov Komisie poskytnuté v rámci negociácií, a to že má ísť o situácie hroziaceho úpadku, úpadok, zlé hospodárske výsledky, prípadne potrebu najať nového (krízového) člena štatutárneho orgánu s vyšším platom a pod., samozrejme všetko pri zohľadnení a dodržaní dlhodobých záujmov spoločnosti na jej udržateľnosti ako celku a životaschopnosti.

§ 201b

(1) Pravidlá odmeňovania musia byť vypracované v súlade s obchodnou stratégiou spoločnosti, jej dlhodobými cieľmi, záujmom udržateľnosti, musia byť jasné a zrozumiteľné a musia zahŕňať aj opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov. Pravidlá odmeňovania musia ďalej obsahovať

a) opis pevnej zložky celkovej odmeny,

b) opis pohyblivej zložky celkovej odmeny, ak spoločnosť túto priznáva,

c) opis všetkých príplatkov a iných výhod v akejkoľvek forme, ktoré možno členom orgánov spoločnosti poskytnúť,

d) určenie pomerného podielu jednotlivých zložiek odmeny podľa písmen a) až c) na celkovej odmene člena orgánu spoločnosti,

e) dobu trvania zmluvy o výkone funkcie alebo zmluvy, ktorou sa spravuje výkon funkcie člena orgánov spoločnosti a uplatniteľné výpovedné lehoty,

f) opis základných charakteristík systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia alebo práv spojených s odchodom do predčasného starobného dôchodku,

g) podmienky ukončenia zmluvy o výkone funkcie a platieb spojených s jej ukončením,

h) opis rozhodovacieho procesu uplatňovaného na schválenie, preskúmanie a vykonávanie pravidiel odmeňovania vrátane opatrení na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie,

  i) určenie a opis pôsobnosti výboru pre odmeňo vanie alebo iných dotknutých výborov, ak sú spoločnosťou zriadené alebo ak sa zriaďujú podľa osobitného zákona,

  j) odôvodnenie, ako sa pri príprave a vypracúvaní pravidiel odmeňovania zohľadnili mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov spoločnosti.

(2) Ak spoločnosť umožňuje priznať pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa odseku 1 písm. b), musia pravidlá odmeňovania pri jej určení a opise obsahovať

a) jasné, úplné a štruktúrované podmienky priznania pohyblivej zložky celkovej odmeny,

b) určenie zohľadnených finančných kritérií a nefinančných kritérií výkonnosti člena orgánu spoločnosti,

c) určenie kritérií súvisiacich so sociálnou zodpovednosťou podnikov,

d) určenie, ako kritériá podľa písmen b) a c) prispievajú k dosahovaniu cieľov podľa odseku 1 prvej vety,

e) určenie metód, ktoré sa majú uplatniť na stanovenie, do akej miery boli kritériá výkonnosti splnené,

f) určenie možných období odkladu výplaty pohyblivej zložky celkovej odmeny a určenie o tom, ako môže spoločnosť spätne vymáhať vyplatenú pohyblivú zložku celkovej odmeny.

(3) Ak spoločnosť udeľuje pohyblivú zložku celkovej odmeny prostredníctvom akcií, pravidlá odmeňovania musia obsahovať

a) určenie lehoty rozhodnej pre dohodnutú výhradu vlastníctva,

b) určenie podmienok na zadržanie jej výplaty po uplynutí rozhodnej lehoty podľa písmena a),

c) vysvetlenie, ako odmeňovanie prostredníctvom akcií prispieva k dosahovaniu cieľov podľa odseku 1.

(4) Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o zriadení, pôsobnosti a činnosti výboru pre odmeňovanie členov orgánov spoločností alebo o osobe zodpovednej za systém odmeňovania.

Komentár k § 201b

Predmetné ustanovenie zdôrazňuje základný princíp, a to väzbu pravidiel odmeňovania na obchodnú stratégiu spoločnosti, jej dlhodobé ciele, záujem udržateľnosti, predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré je možno definovať ako všeobecný cieľ a zároveň definuje obsahové náležitosti pravidiel odmeňovania ako základného rámca pre odmeňovanie.

 

Zložka odmeny

Vo vzťahu k zneniu § 201b ods. 1 písm. a) až c) OBZ bolo potrebné uviesť, že z gramatického a jazykového vyjadrenia ustanovenia a jeho systematického začlenenia je potrebné vyvodiť záver, že pri „opise“ pevnej zložky celkovej odmeny, resp. pohyblivej zložky celkovej odmeny sa nemá uvádzať konkrétna výška jednotlivej zložky odmeny vo vzťahu k jednotlivým členom orgánov spoločnosti, to nie je účelom pravidiel odmeňovania, ktoré majú byť „jasným, zrozumiteľným a komplexným prehľadom politiky odmeňovania“, pričom „môže byť navrhnutá ako rámec, v rámci ktorého sa má uskutočňovať odmeňovanie členov orgánu“ v danej spoločnosti (recitál 29 preambuly smernice 2017/828).

 

Pevná zložka odmeny

Použité slovo v § 201b ods. 1 písm. a) až c) „opis“ má viesť k tomu, že pravidlá určia, že pevnou zložkou odmeny je odmena dojednaná a vyplývajúca členovi orgánu spoločnosti zo zmluvy o výkone funkcie (s určením konkrétneho typu zmluvy – mandátna zmluva, prípadne iná nepomenovaná zmluva upravujúca ich vzájomné práva a povinnosti). Pri písmenách b) a c) ustanovenia § 201b ods. 1 to oplatí rovnako.

 

Pohyblivá zložka odmeny

Nakoľko spektrum foriem, v akých môže byť pohyblivá zložka odmeny vyplácaná, je veľmi široké [motivačné výkonnostné príplatky, % podiel na zisku – tantiémy (§ 178 ods. 3), možnosť upísať akcie a ďalšie] a nebolo záujmom ho prostredníctvom výpočtu akokoľvek obmedzovať, pravidlá odmeňovania by mali „určiť“ aké formy pohyblivej zložky odmeny a poskytujú sa členom orgánov spoločnosti poskytovať a zároveň tieto určené formy podrobne „opíšu“, a to najmä vo význame definovania kritérií rozhodných pre ich výplatu, ak ich výplata bude na ne nadväzovať.

 

Systém doplnkového dôchodkového zabezpečenia

Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. f) OBZ považovalo za potrebné uviesť, že slovné spojenie „opis základných charakteristík systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia“ sa uvádza s úmyslom postihnúť všetky formy príspevkov alebo výplat tak z tzv. druhého piliera dôchodkového zabezpečenia (regulovaný úpravou zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ako aj z tzv. tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Samotná smernica 2007/36/ES v platnom znení používa v čl. 9a ods. 6 piaty pododsek slovné spojenie „systému doplnkového dôchodkového poistenia“, ktorý podporuje v spojení so znením čl. 9a ods. 6 prvý pododsek (podľa ktorého „politika musí opisovať zložky pevnej a pohyblivej odmeny vrátane všetkých príplatkov a iných výhod v akejkoľvek forme“) a pri zohľadnení účelu sledovaného smernicou 2007/36/ES tento uvedený záver. Uvedená potreba vnímania príslušného ustanovenia v širších súvislostiach platí rovnako, pokiaľ ide aj o ďalšie znenie ustanovenia formulované slovami „alebo práv spojených s odchodom do predčasného starobného dôchodku“. Tieto je potrebné vnímať a vykladať v širšom zmysle ako postihujúce aj iné možnosti predčasného odchodu do dôchodku ako tie upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pokiaľ sú s konkrétnym členom orgánu osobitne dojednané.

 

Výbor

Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. i) OBZ sa považovalo za potrebné uviesť, že výborom pre odmeňovanie alebo iným dotknutým výborom, ktorý zriaďuje spoločnosť či už dobrovoľne [viď § 173 ods. 1 písm. f) OBZ] alebo podľa osobitného zákona, je potrebné rozumieť výbor podľa:

–   zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pozri § 23 a 23d),

–   zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (pozri § 71d a 71dd),

–   zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov [pozri § 33 ods. 16 písm. f) a § 33 ods. 17].

 

Iná právna úprava

Ustanovenie § 201b ods. 4 OBZ má za cieľ riešiť kolíziu noriem novej právnej úpravy odmeňovania a noriem obsiahnutých v osobitných predpisoch z oblasti finančného trhu v súlade s požiadavkami čl. 1 ods. 7 prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý jasne stanovuje, že ustanoveniami smernice nie sú dotknuté ustanovenia odvetvových legislatívnych aktov Únie, ktoré upravujú špecifické typy spoločnosti alebo špecifické typy subjektov.

§ 201c

Publicita pravidiel odmeňovania

Spoločnosť bez zbytočného odkladu uverejní schválené pravidlá odmeňovania na svojom webovom sídle spolu s uvedením dátumu konania valného zhromaždenia a výsledkom hlasovania. Pravidlá odmeňovania musia byť na webovom sídle spoločnosti uverejnené počas celej doby ich platnosti a prístup k nim musí byť bezodplatný.

Komentár k § 201c

Od 1. 7. 2019 došlo k transpozícii čl. 9a ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Výnimka zo všeobecného pravidla

Ustanovenie ako také predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla upraveného v § 188 ods. 5 OBZ, ktoré vyžaduje od verejnej akciovej spoločnosti, aby uverejnila výsledky hlasovania na svojom webovom sídle v lehote do 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Záujem na takomto osobitnom prístupe v prípade, ak je predmetom rokovania valného zhromaždenie schválenie pravidiel odmeňovania, Komisia v rámci negociácií a následných implementačných stretnutí odôvodnila ako mimoriadne významný pre akcionárov, ktorým musí byť zabezpečený včasný prístup k informáciám.

 

Uverejňovanie výsledkov hlasovania

Akokoľvek Komisia ďalej uviedla, že spoločnosti by sa mali cítiť povzbudené uverejňovať výsledky hlasovania vo vzťahu k akejkoľvek agende v súlade s národným právom tak, aby tieto boli uverejnené súčasne v rovnakom čase. Komisia nakoniec uvádza, že spôsob uverejnenia výsledkov hlasovania v otázke schválenia pravidiel odmeňovania by mal byť zabezpečený minimálne v tom rozsahu, ako vyžaduje § 188 ods. 3 OBZ. Nakoľko uvedené nie je súčasťou normatívneho znenia smernice 2007/36/ES v platnom znení (napr. formou odkazu na jej príslušné ustanovenie), a teda ani normatívneho znenia príslušných transpozičných ustanovení OBZ.

§ 201d

Platnosť pravidiel odmeňovania
a ich zmeny

(1) Platnosť pravidiel odmeňovania je najviac štyri roky odo dňa ich schválenia na valnom zhromaždení; pred uplynutím tejto lehoty je predstavenstvo spoločnosti povinné vypracovať nový návrh pravidiel odmeňovania a predložiť ho na schválenie na najbližšie valné zhromaždenie.

(2) Návrh nových pravidiel odmeňovania musí obsahovať opis a vysvetlenie všetkých navrhovaných zmien. Predstavenstvo je povinné po každej zmene pravidiel odmeňovania vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie pravidiel odmeňovania. Úplné znenie pravidiel odmeňovania musí okrem náležitostí podľa § 201b ods. 1 až 3 obsahovať aj vyjadrenie predstavenstva k spôsobu zohľadnenia hlasov a rozdielnych názorov akcionárov prednesených na valnom zhromaždení k schváleným zmenám a všetky správy o odmeňovaní podľa § 201e od posledného hlasovania o pravidlách odmeňovania na valnom zhromaždení.

(3) Ak spoločnosť nemá vypracované pravidlá odmeňovania a predložený návrh pravidiel odmeňovania nebol schválený na valnom zhromaždení, vypláca spoločnosť odmeny členom orgánov spoločnosti v súlade so zavedenou praxou. Predstavenstvo je povinné predložiť nový návrh pravidiel odmeňovania na schválenie na najbližšie valné zhromaždenie.

(4) Ak spoločnosť má schválené pravidlá odmeňovania a valné zhromaždenie neschváli nový návrh pravidiel odmeňovania, vypláca spoločnosť odmeny členom orgánov spoločnosti v súlade s doterajšími schválenými pravidlami odmeňovania. Predstavenstvo je povinné predložiť nový návrh pravidiel odmeňovania na schválenie na najbližšie valné zhromaždenie.

Komentár k § 201d

Vo vzťahu k odseku 1 a ide o transpozíciu čl. 9a ods. 5 a čl. 9a ods. 6 šiesty pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Úplné znenie pravidiel

Z praktických dôvodov a v záujme zabezpečenie ľahšieho porovnania a čitateľnosti jednotlivých textov sa zaviedla povinnosť predstavenstva vypracovať (po každej zmene, resp. doplnení) úplné znenie pravidiel odmeňovania v súlade s požiadavkami smernice 2007/36/ES v platnom znení na ich opis a vysvetlenie a uvedenie spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov na ňu a správy od posledného hlasovania o nej na valnom zhromaždení.

 

Povinnosť uvedenia spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov

Táto povinnosť bola uložená z logických a praktických dôvodov len v rozsahu tzv. „rozdielnych“ (teda nesúhlasiacich) hlasov, nakoľko „súhlasné“ názory a hlasovanie akcionárov je samo o sebe zhmotnené v schválení pravidiel odmeňovania alebo ich zmien na valnom zhromaždení.

V § 201d ods. 3 a 4 OBZ zákon rieši situáciu neexistujúcich alebo neschválených pravidiel odmeňovania na podklade čl. 9a ods. 2 druhý a tretí pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení.

§ 201e

Správa o odmeňovaní

(1) Predstavenstvo je povinné vypracovať jasnú a zrozumiteľnú správu o odmeňovaní, ktorá poskytne úplný prehľad odmien vrátane všetkých výhod v akejkoľvek forme priznaných alebo splatných za predchádzajúce účtovné obdobie jednotlivým členom orgánov spoločnosti vrátane novovymenovaných členov, odvolaných členov, ako aj členov, ktorí sa vzdali funkcie, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a predložiť ju valnému zhromaždeniu na prerokovanie raz ročne ako súčasť výročnej správy.

(2) Správa o odmeňovaní musí obsahovať jednotlivo za každého člena orgánu spoločnosti

a) prehľad všetkých zložiek celkovej odmeny,

b) pomerný podiel pevnej a pohyblivej zložky na celkovej odmene,

c) vysvetlenie, ako celková odmena zodpovedá schváleným pravidlám odmeňovania vrátane toho, ako prispieva k dlhodobej výkonnosti spoločnosti, a informácie o tom, ako boli uplatnené kritériá hodnotenia výkonnosti,

d) ročný súhrn odmien, ročný vývoj v hodnotení výkonnosti spoločnosti a priemerný ročný súhrn odmien určený na základe porovnania príjmu z odmien člena orgánu spoločnosti a príjmu zamestnancov spoločnosti, ktorí nie sú členmi orgánov spoločnosti a majú ustanovený týždenný pracovný čas podľa osobitného zákona, a to za najmenej päť predchádzajúcich účtovných období,

e) každú odmenu bez ohľadu na jej formu získanú členom orgánu spoločnosti od ktorejkoľvek spoločnosti podľa osobitného zákona,

f) počet akcií a opcií na akcie poskytnutých alebo ponúknutých v súvislosti s výkonom funkcie a hlavné podmienky výkonu práv vrátane ceny a dátumu realizácie a akékoľvek ich zmeny,

g) informácie o využívaní možnosti spätného vymáhania pohyblivej zložky celkovej odmeny,

h) informácie o všetkých prípadoch podľa § 201a ods. 3 vrátane vysvetlenia povahy výnimočných prípadov a uvedenia konkrétnych ustanovení, od ktorých sa dočasne odchýlili.

(3) Správa o odmeňovaní musí okrem náležitostí podľa odseku 2 obsahovať aj vyjadrenie, ako spoločnosť pri jej vypracovaní zohľadnila návrhy akcionárov uplatnené pri prerokovaní predchádzajúcej správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení spoločnosti v prípade, ak takéto návrhy boli akcionármi na valnom zhromaždení spoločnosti prednesené.

(4) Audítor v správe podľa § 40 uvedie vyjadrenie, či v správe o odmeňovaní boli poskytnuté informácie vyžadované podľa odsekov 1 až 3 a 5 až 7.

(5) Spoločnosť uverejní prerokovanú správu o odmeňovaní na svojom webovom sídle. Prerokovaná správa o odmeňovaní musí byť na webovom sídle spoločnosti uverejnená desať rokov odo dňa jej prerokovania valným zhromaždením spoločnosti a prístup k nej musí byť bezodplatný. Správa o odmeňovaní môže byť uverejnená na webovom sídle spoločnosti po dobu dlhšiu ako desať rokov, len ak neobsahuje osobné údaje členov orgánov spoločnosti podľa osobitného zákona.

(6) Spoločnosť spracúva osobné údaje členov orgánov spoločnosti v rozsahu podľa osobitného zákona nevyhnutnom na účely zlepšenia informovanosti akcionárov o odmeňovaní členov orgánov spoločnosti, posilnenia zodpovednosti členov orgánov spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti a posilnenia účasti akcionárov na tvorbe pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti.

(7) Spoločnosť pri spracúvaní osobných údajov členov svojich orgánov nesmie v správe o odmeňovaní uvádzať osobitné kategórie osobných údajov podľa osobitného predpisu a osobné údaje týkajúce sa rodinnej situácie jednotlivých členov orgánov spoločnosti.

Komentár k § 201a až § 201e

Týmito ustanoveniami od 1. 7. 2019 došlo k transpozícii čl. 9a a 9b smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Všeobecne je potrebné konštatovať, že predchádzajúca úprava otázok odmeňovania členov orgánov akciovej spoločnosti (s výnimkou úpravy obsiahnutej v niektorých predpisoch z oblasti finančného trhu) nebola podstatnejšie rozpracovaná. Táto absencia ako aj smernicou vymedzená osobná pôsobnosť viedla k vztiahnutiu novej právnej úpravy § 201a až 201e výlučne na verejné akciové spoločnosti.

 

Dlhodobý úspech spoločnosti

Pokiaľ ide o vymedzenie podstatných čŕt právnej úpravy odmeňovania, okruhu subjektov, na odmeňovanie ktorých sa aplikujú pravidlá odmeňovania, pri týchto smernica 2017/828 uvádza, že vychádzala hlavne z premisy, že členovia orgánu spoločnosti prispievajú k dlhodobému úspechu spoločnosti a že forma a štruktúra odmeňovania členov orgánu spoločnosti patrí predovšetkým do právomoci spoločnosti, jej orgánov, akcionárov a prípadne zástupcov zamestnancov. V tejto súvislosti sa preto rešpektovala rôznorodosť systémov správy a riadenia spoločností v Únii, ktoré odrážajú rôzne pohľady členských štátov na úlohu spoločností a orgánov zodpovedných za určenie politiky odmeňovania a odmeny pre jednotlivých členov orgánu spoločnosti. Tieto prvky boli determinujúce aj pokiaľ ide o transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Odmeňovanie

V súvislosti s už skôr zmienenou úpravou odmeňovania v niektorých osobitných odvetvových predpisoch sa považovalo za potrebné upozorniť na výkladové pravidlo vyplývajúce z čl. 1 ods. 7 druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktoré je potrebné vnímať vo vzťahu k úprave otázok súvisiacich s odmeňovaním členov orgánov verejných akciových spoločností ako požiadavku na zmenu v praxi ustáleného výkladu o vzťahu OBZ ako lex generalis a osobitných právnych predpisov z oblasti finančného trhu ako lex specialis. V praxi teda úprava osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu pri odmeňovaní členov orgánov spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, predstavuje úpravu lex generalis, ktorá bola doplnená úpravou OBZ ako lex specialis v rozsahu ustanovení, ktoré sú podrobnejšie alebo (pri porovnaní konkrétnych úprav) vo vzťahu k odvetvovým predpisom nové.

Komentár k § 201e

Ustanovením ods. 1 od 1. 7. 2019 došlo k transpozícii čl. 9b ods. 1 prvý pododsek a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Správa o odmeňovaní

Táto má byť v zmysle recitálu 31 preambuly smernice 2017/828 nástrojom na kontrolu, či sa odmeňovanie uskutočňuje v súlade s príslušnými pravidlami odmeňovania. Kontrola je zverená akcionárom spoločnosti prostredníctvom „prerokovania“ správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení, nakoľko OBZ nepozná inštitút „poradného hlasovania“ na valnom zhromaždení spoločnosti. Správa o odmeňovaní sa teda vypracováva raz ročne za predchádzajúce účtovné obdobie a ako taká je súčasťou výročnej správy podľa § 192 ods. 2 OBZ.

 

Spoločnosť z konsolidovaného celku

Ustanovením ods. 2 a 3 došlo k transpozícií čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. a) až f) a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení.

Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. e) OBZ sa „ktoroukoľvek spoločnosťou podľa osobitného zákona“ rozumie „spoločnosť z konsolidovaného celku“ podľa § 6 ods. 4 v spojení s § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je transpozičným predpisom vo vzťahu k čl. 2 bod. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EU o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS6, na ktorý odkazuje čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. c) smernice 2007/36/ES v platnom znení.

 

Počet akcií a opcií na akcie

Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. f) OBZ a použitým slovám „počet akcií a opcií na akcie„ je potrebné uviesť, že v danom prípade je nevyhnutné vykladať ustanovenie tak, že nemá ísť len o akcie spoločnosti, v ktorej člen orgánu vykonáva svoju funkciu, ale ustanovenie treba vykladať v kontexte úpravy predchádzajúceho písmena e) a v súlade s účelom sledovaným smernicou 2017/828 vyjadreným v recitály 35 preambuly, a to ak by odmeny udelené alebo splatné jednotlivým členom podnikov, ktoré patria do tej istej skupiny ako daná spoločnosť, boli zo správy o odmeňovaní vylúčené, hrozilo by, že sa spoločnosti budú snažiť obchádzať požiadavky stanovené v tejto smernici tým, že budú členom orgánu spoločnosti vyplácať odmeny skryto, prostredníctvom podniku, ktorý kontrolujú.“ V opačnom prípade by nebol neplanený cieľ sledovaný smernicou 2017/828 a jednalo by sa o nesprávnu a neúplnú transpozíciu smernice 2017/828.

 

Údaje o vlastníctve akcií

Cieľom ustanovenia je, aby sa pri konkrétnom členovi orgánov spoločnosti uvádzali údaje o vlastníctve akcií, ktoré nadobudol ako odmenu za výkon funkcie, a to aj od inej spoločnosti v rámci rovnakej skupiny, v prípade, ak by titul nadobudnutia akcií spočíval v inom právnom dôvode ako odmena za výkon funkcie, tieto do správy o odmeňovaní nemajú byť zahrnuté.

 

Audítor

Ustanovením ods. 4 došlo k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, pričom sa použil pojem „audítor“ v záujme jeho jednotného uvádzania v texte zákona a na podklade pravidla zakotveného v § 72 ods. 22 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

 

Uverejnenie správy o odmeňovaní na webovom sídle spoločnosti

Ustanovením ods. 5 došlo k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Uverejnenie správy o odmeňovaní na webovom sídle spoločnosti najmenej počas nasledujúcich 10 rokov vyplýva z požiadavky na ľahký prístup k nej, nielen pre akcionárov, ale napríklad aj pre potencionálnych investorov a zainteresované strany v zmysle recitálu 32 preambuly smernice 2017/828. Zverejnenie 6 Pozri Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013, s. 19. odmien a zverejnenie správy má poskytnúť väčšiu transparentnosť spoločnosti a väčšiu zodpovednosť členov orgánu spoločnosti, ako aj lepší prehľad akcionárov o odmeňovaní.

 

Predpoklad výkonu práv akcionárov

Uvedeným znením sa vytvoril základný predpoklad výkonu práv akcionárov a ich zapojenia v súvislosti s odmeňovaním. Sprístupnenie týchto informácií akcionárom je nevyhnutné, aby mohli posúdiť odmeňovanie členov orgánu, pokiaľ ide o spôsob a úroveň odmeňovani a spojitosť medzi odmenou a výkonnosťou jednotlivých členov orgánu spoločnosti, a napraviť tak prípadne situácie, keď výška odmeny člena orgánu spoločnosti nezodpovedá jeho výkonnosti ani výkonnosti spoločnosti.

 

Lehota uverejnenia správy na webovom sídle spoločnosti

Stanovená je ako požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, desať rokov odôvodňuje recitál 38 preambuly smernice 2017/828 vo väzbe na skutočnosť, že v mnohých prípadoch je možné až po niekoľkých rokoch zhodnotiť, či boli odmeny udelené v súlade s dlhodobými záujmami spoločnosti. Najmä udeľovanie dlhodobých motivačných zložiek sa môže vzťahovať na obdobie sedem až desať rokov a môže sa kombinovať s odkladom výplaty v trvaní niekoľkých rokov. Pričom ďalej v recitály 39 preambuly smernice 2017/828 sa doplnilo odôvodnenie dĺžky uverejnenia aj o potrebu zabezpečiť možnosť posúdiť odmenu člena orgánu spoločnosti za celé obdobie jeho pôsobenia v konkrétnom orgáne spoločnosti, nakoľko po prieskume Komisie zostávajú členovia orgánu spoločnosti vo funkcii v priemere šesť rokov (hoci v niektorých členských štátoch táto doba presahuje osem rokov). Uplynutím lehoty desiatich rokov má spoločnosť povinnosť anonymizovať správu v rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti, ak túto chce naďalej uverejňovať na svojom webovom sídle, prípadne prestať uverejňovať správu o odmeňovaní ako celok.

 

Účel spracovávania osobných údajov členov orgánov

V rozsahu ustanovenia ods. 6 ide o transpozíciu čl. 9b ods. 3 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý vyžaduje zákonné vymedzenie účelu spracovávania osobných údajov členov orgánov tak, aby boli naplnené požiadavky

–   nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) a

–   zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s bližším definovaním rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti ako údajov podľa osobitného zákona, ktorým je § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZOR“). Z výpočtu osobných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e) ZOR sa logicky aplikuje len výpočet v rozsahu údajov týkajúcich sa fyzických osôb – členov predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti. Aj napriek tomu, že výpočet v rozsahu údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) ZOR uvádza okrem mena, priezviska a bydliska aj údaj o dátume narodenia a rodnom čísle danej fyzickej osoby, nie je úmyslom, aby sa tieto (rozumej dátum narodenia a rodné číslo) uvádzali v správe o odmeňovaní, rovnako ako sa tieto neuvádzajú ani na výpise z obchodného registra, ani v internetovej aplikácii Obchodného registra dostupnej cez odkaz www.orsr.sk, keďže podliehajú osobitnej ochrane.

V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 7 OBZ sa odkazom na osobitný predpis rozumie odkaz na vyššie citované osobitné predpisy.

Oddiel 5

Zvýšenie základného imania

§ 202

(1) O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín. Uznesenie valného zhromaždenia možno uložiť do zbierky listín najneskôr spolu s návrhom na zápis zvýšenia základného imania v obchodnom registri.

(2) V pozvánke na valné zhromaždenie alebo oznámení o konaní valného zhromaždenia sa okrem náležitostí podľa § 184 ods. 4 uvedú

a) dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania,

b) spôsob a výška navrhovaného zvýšenia základného imania,

c) navrhovaný počet, menovitá hodnota, podoba, forma a druh akcií, ak sa majú vydať nové akcie; ak sa má zvýšiť menovitá hodnota doterajších akcií, ich nová menovitá hodnota,

d) navrhovaná výška emisného kurzu alebo spôsob jeho určenia, ak sa zvýšenie základného imania má vykonať upísaním nových akcií,

e) dôvody, prečo sa navrhuje obmedzenie alebo vylúčenie práva podľa § 204a, ak sa tak navrhuje,

f) práva spojené s novým druhom akcií a dôsledky, ktoré bude mať ich vydanie na práva spojené s akciami skôr vydanými, ak sa navrhuje vydanie nového druhu akcií.

Ak je súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia návrh uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, v pozvánke alebo oznámení sa nemusia osobitne uviesť náležitosti podľa písmen b), c), d) a f).

(3) Ak zvýšenie základného imania zahŕňa nepeňažný vklad, uvedie sa v pozvánke alebo oznámení jeho predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií. Valnému zhromaždeniu sa predloží znalecký posudok, ktorý preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú splatiť týmto vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Účinky zvýšenia základného imania nastávajú odo dňa jeho zápisu do obchodného registra, ak zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 202

Zvýšenie základného imania je možné aj v akciovej spoločnosti, podobne ako v iných obchodných spoločnostiach. V prípade zvýšenia základného imania sa spoločnosť riadi týmto právnym predpisom a ustanoveniami upravujúcimi zvýšenie základného imania spoločnosti, pričom platí viacero spôsobov.

 

Počet hlasov

V odseku 1 zákon stanovuje počet hlasov, ktoré sú nevyhnutné k uvedenej zmene. V každom prípade o zvýšení základného imania má právo rozhodnúť valné zhromaždenie. O každom zvýšení sa vyhotoví rozhodnutie – uznesenie z valného zhromaždenia, ktoré sa musí uložiť v zbierke listín v stanovenej lehote. Prílohou uznesenia je zároveň návrh na zvýšenie základného imania do obchodného registra. O zvýšení, ako sme už uviedli, rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov akcionárov, ktorí sú prítomní na valnom zhromaždení. Počet hlasov pri akciách viacerých druhov je vymedzený v znení tohto odseku a líši sa od stanoveného počtu hlasov.

 

Obsahové náležitosti oznámenia alebo pozvánky

Valné zhromaždenie sa zvoláva prostredníctvom zverejneného oznámenia alebo prostredníctvom pozvánky, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené obsahové náležitosti.

Medzi povinné náležitosti patrí obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia, označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie, program rokovania valného zhromaždenia. Rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie. Okrem týchto základných a povinných súčastí by mala pozvánka alebo oznámenie obsahovať náležitosti uvedené v znení odseku 2.

 

Ďalšie údaje

Okrem dôvodov, pre ktorý má dôjsť k zvýšeniu základného imania spoločnosti, musí byť stanovený aj spôsob a výška imania, počet, menovitá hodnota, podoba, forma i druh akcií v prípade vydania nových akcií a v prípade zvýšenia menovitej hodnoty už existujúcich akcii táto menovitá hodnota. V pozvánke tiež zvolávateľ uvedie navrhnutú výšku emisného kurzu a spôsob určenia v prípade upísania nových akcií, ktorým sa imanie zvýši, dôvody, pre ktoré sa navrhuje vylúčenie alebo obmedzenie práva na prednostné upisovanie akcií a posledným údajom je vymedzenie práv, ktoré budú spojené s novým druhom akcií a aký vplyv sa dá očakávať na už vydané akcie spoločnosti.

 

Vylúčenie niektorých náležitostí

V znení tohto odseku zákon tiež stanovuje vylúčenie niektorých náležitosti, ak je súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia návrh uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

Pozvánka alebo oznámenie sa musí zaslať či uverejniť v lehote a spôsobom, ktorý ustanovuje Obchodný zákonník.

 

Náležitosti v prípade zvýšenia imania nepeňažným vkladom

Odsek 3 sa zaoberá ďalšími náležitosťami v prípade zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom. Pri nepeňažnom vklade sa nemôže zabudnúť na znalecký posudok.

 

Účinky zvýšenia

V ďalšom odseku 4 zákon hovorí, že účinky zvýšenia základného imania spoločnosti nastavajú ihneď ako dochádza k zápisu do obchodného registra, okrem výnimiek uvedených v zákone.

Zvýšenie základného imania

upísaním nových akcií

§ 203

(1) Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií je prípustné, ak akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií okrem akcií vydaných zamestnancom spoločnosti. Toto obmedzenie sa netýka zvýšenia základného imania nepeňažnými vkladmi, a ak sa majú akcie vydať zamestnancom spoločnosti.

(2) Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania upísaním akcií obsahuje najmä

a) sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b) počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií,

c) opis práv spojených s novým druhom akcií, ak valné zhromaždenie rozhodne o vydaní nového druhu akcií,

d) výšku emisného kurzu upisovaných akcií alebo spôsob jeho určenia,

e) určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva podľa § 204a, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie,

f) lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva podľa § 204a, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní,

g) spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva podľa § 204a, lehotu a miesto na ich upísanie,

h) spôsob upisovania akcií, lehotu a miesto na ich upísanie, ak valné zhromaždenie rozhodne o obmedzení alebo vylúčení práva podľa § 204a,

  i) určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcií, ktorú je upisovateľ, ktorý sa zaviazal k peňažnému vkladu, povinný splatiť podľa § 204 ods. 2 a lehotu na jeho splatenie,

  j) schválenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu upísaných akcií, ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi.

(3) Ak v lehote určenej valným zhromaždením na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, môže sa základné imanie zvýšiť len o upísané akcie, ak túto skutočnosť schválilo valné zhromaždenie a bola výslovne uvedená vo výzve na upisovanie akcií.

(4) Po upísaní navrhovaného základného imania predstavenstvo ďalšie upisovanie odmietne, ak valné zhromaždenie nerozhodne inak. Ak uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania pripúšťa upísanie akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, použijú sa primerane ustanovenia § 163 ods. 2 písm. b) a § 166 ods. 2 a táto skutočnosť sa musí uviesť vo výzve na upisovanie akcií.

(5) Výzvu na upisovanie akcií predstavenstvo vhodným spôsobom uverejní, ak sa základné imanie zvyšuje na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií. Výzva na upisovanie akcií musí obsahovať údaje z uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania podľa odseku 2, prípadne skutočnosti podľa odsekov 3 a 4.

Komentár k § 203

Znenie tohto ustanovenia upravuje spôsob zvýšenia základného imania, ktorým je upísanie nových akcií. Tento spôsob je snáď najčastejšie využívaný v praxi.

 

Zvýšenie celkového majetku spoločnosti

Týmto spôsobom zvýšenia základného imania spoločnosti tiež dochádza k zvýšeniu celkového majetku spoločnosti. Platí však podmienka, že aby mohlo dôjsť k tomuto spôsobu zvýšenia imania, musí byť splatený emisný kurz všetkých už vydaných akcií, okrem akcii zamestnancom. V prípade nepeňažných vkladov nemusí byť podmienka dodržaná. Tiež to neplatí v prípade, ak sa majú akcie vydať zamestnancom.

Náležitosti uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania upísaním akcií

V odseku 2 sú vymenované jednotlivé náležitosti uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania upísaním akcií. Potrebné je vymedziť sumu zvýšenia, všetky informácie ohľadom upísaných akcií, práva ktoré s nimi súvisia ak ide o nový druh, emisný kurz a spôsob, akým sa určí, rozhodujúci deň na uplatnenie práva prednostne upísaných akcií v prípade zaknihovaných akcií, tiež lehotu, spôsob a miesto na vykonanie prednostného upísania akcií, pričom lehota musí spĺňať podmienky podľa tohto odseku, spôsob, ktorým dochádza k upísaniu, lehotu a miesto v prípade prednostného upísania, alebo ak je vylúčené alebo obmedzené právo na prednostné upísanie akcií, určenie menovitej hodnoty, ktorú je upisovateľ povinný splatiť aj s lehotou, schválenie predmetu nepeňažného vkladu v prípade nepeňažného vkladu a určenie jeho peňažnej sumy.

 

Nižšia výška základného imania

Zákon v odseku 3 stanovuje, že výška základného imania spoločnosti môže byť nižšia, ako sa navrhlo, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie a predtým bola vymedzená vo výzve na upísanie akcií.

V prípade, že bolo upísané základné imanie, ktoré sa navrhlo, ďalšie upísanie predstavenstvo zakáže. Platí však, že valné zhromaždenie môže rozhodnúť aj inak, a to že upísanie bude zvýšené oproti navrhnutému základnému imaniu upísaním.

 

Uverejnenie výzvy na upísanie akcií

Výzva na upísanie akcií musí byť uverejnená vhodným spôsobom v súlade s týmto zákonom. Uverejniť ju musí predstavenstvo. Aj výzva musí obsahovať údaje z uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania alebo ostatné skutočnosti z tohto ustanovenia zákona.

§ 204

(1) Na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri zvýšení základného imania sa použijú primerane ustanovenia na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri založení spoločnosti, ak zákon neustanovuje inak. Na základe verejnej výzvy nemožno upisovať akcie nepeňažnými vkladmi.

(2) Ak sa upisovateľ zaviazal k peňažnému vkladu, je povinný splatiť časť menovitej hodnoty ním upísaných akcií v lehote a vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia, najmenej však vo výške 30 % menovitej hodnoty akcií na účet v banke, ktorý určí upisovateľom predstavenstvo. Pri spoločnostiach, ktorých akcie burza prijala na obchodovanie, vyžaduje sa v tejto lehote splatenie celého emisného kurzu akcií.

(3) Upisovateľ sa môže zaviazať iba k nepeňažnému vkladu, ktorého predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta za plnenie emisného kurzu upísaných akcií, schválilo valné zhromaždenie; nepeňažný vklad sa započítava za plnenie emisného kurzu upísaných akcií vo výške peňažnej sumy určenej valným zhromaždením.

(4) Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania môže schváliť, že určitý počet akcií môžu zamestnanci spoločnosti nadobudnúť za cenu nižšiu ako emisný kurz akcií, ak bude tento rozdiel spoločnosť kryť z vlastných zdrojov. Podmienky upisovania a splácania akcií zamestnancami spoločnosti určí uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

Komentár k § 204

Pre zvyšovanie základného imania upisovaním nových akcií a splácanie ich emisného kurzu sa primerane použijú taxatívne určené ustanovenia, ktoré upravujú zakladanie spoločností s výzvou na upisovanie akcií. V prípade zverejnenia výzvy na upisovanie akcií nie je možné použiť nepeňažné vklady.

Znenie odseku 2 sa zaoberá peňažným vkladom a znenie odseku 3 sa zaoberá nepeňažným vkladom.

 

Peňažné vklady

Upísanie akcií peňažnými vkladmi je neúčinné, ak upisovateľ nesplatí emisný kurz alebo určenú časť, minimálne 30 % menovitej hodnoty. Musí byť dodržaná lehota a výška, ktorú určí uznesenie valného zhromaždenia.

 

Nepeňažné vklady

Upísať akcie podľa odseku 3 možno iba tými nepeňažnými vkladmi, ktoré schválilo valné zhromaždenie. Tiež musí byť dodržaný predmet a určenie jeho peňažnej sumy. Tiež platí, že sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu upísaných akcií vo výške peňažnej sumy, ktorú určilo valné zhromaždenie.

 

Nižšia cena ako emisný kurz

Ak dôjde k zvýšeniu základného imania, je možnosť že zamestnanci určitý počet akcií môžu nadobudnúť za nižšiu cenu ako emisný kurz akcií, čím im dáva zákon lepšiu možnosť. Spoločnosť sa musí zaviazať, že bude kryť rozdiel. V uznesení o zvýšení základného imania budú upravené aj podmienky upisovania a splácania akcií, ktoré nadobudli zamestnanci.

§ 204a

(1) Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie peňažnými vkladmi, doterajší akcionári majú právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania, a to v pomere menovitej hodnoty ich akcií k výške doterajšieho základného imania.

(2) Výzvu na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií predstavenstvo zverejní. Ak spoločnosť vydala všetky akcie ako akcie na meno, predstavenstvo namiesto zverejnenia zašle výzvu všetkým akcionárom. Výzva musí obsahovať údaje z uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania podľa § 203 ods. 2, najmä spôsob, miesto a lehotu na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií.

(3) Rozhodujúci deň na určenie osoby, ktorá má právo na prednostné upísanie akcií, určí valné zhromaždenie v rozhodnutí o zvýšení základného imania, pričom tento deň nesmie byť určený na skorší deň ako piaty deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia, a neskorší deň ako prvý deň lehoty určenej na vykonanie práva na prednostné upísanie akcií.

(4) Právo na prednostné upísanie akcií podľa odseku 1 môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

(5) Právo akcionárov na prednostné upísanie akcií nemožno stanovami obmedziť ani vylúčiť. Obmedziť alebo vylúčiť právo na prednostné upísanie akcií možno len uznesením valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, ak to vyžadujú dôležité záujmy spoločnosti alebo ak to vyžaduje osobitný predpis. Ak sa navrhuje obmedziť alebo vylúčiť právo akcionárov na prednostné upísanie akcií, musí predstavenstvo predložiť valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej odôvodní návrh na obmedzenie alebo vylúčenie prednostného práva na upísanie akcií a navrhovanú výšku emisného kurzu akcií; predstavenstvo je povinné v čase medzi zvolaním valného zhromaždenia, ktoré o obmedzení alebo vylúčení práva rozhoduje, a jeho konaním bezodkladne na požiadanie akcionára poskytnúť mu túto písomnú správu, inak pred otvorením tohto valného zhromaždenia. Ustanovenia § 184 ods. 6 až 8 sa použijú primerane.

(6) Za obmedzenie alebo vylúčenie práva na prednostné upisovanie akcií sa nepovažuje, ak podľa uznesenia valného zhromaždenia upíše všetky akcie obchodník s cennými papiermi na základe zmluvy o obstaraní vydania cenných papierov, ak táto zmluva obsahuje záväzok obchodníka s cennými papiermi, že predá osobám, ktoré majú právo na prednostné upisovanie akcií, na ich žiadosť, za cenu a v lehote určenej uznesením valného zhromaždenia akcie v rozsahu ich práva na prednostné upísanie akcií. Na postup pri predaji akcií obchodníkom s cennými papiermi sa použijú primerane ustanovenia odsekov 1 až 4.

(7) Ak je podľa uznesenia valného zhromaždenia účelom zvýšenia základného imania vydanie akcií zamestnancom spoločnosti, je to dôležitý záujem spoločnosti, aby sa obmedzili alebo vylúčili práva na prednostné upisovanie akcií podľa odseku 5.

Komentár k § 204a

V ustanovení je upravené právo akcionára zvýšiť si súčasný podiel v spoločnosti právom prednostného upísania akcií novej emisie v rozsahu doterajšieho podielu na základnom imaní, len ak sa zvyšuje upisovaním akcií formou peňažných vkladov. Zároveň sa ustanovujú subjekty, ktoré majú prednostné právo, povinnosti predstavenstva ohľadne výzvy na uplatnenie prednostného práva, možnosti obmedzenia alebo vylúčenia prednostného práva.

 

Možnosť zvýšenia

Znenie odseku 1 dáva možnosť doterajším akcionárom na prednostné upísanie akcií na zvýšenie základného imania, ak spoločnosť zvolila tento spôsob zvýšenia peňažnými vkladmi. Právo im prislúcha v takom pomere, ako je pomer menovitej hodnoty ich akcií k základnému imaniu. Uvedené právo nie je možné obmedziť stanovami, môže tak urobiť len valné zhromaždenie. V prípade zvýšenia nepeňažnými vkladmi nemôže dôjsť k prednostnému upisovaniu akcií.

 

Výzva na uplatnenie práva na prednostné upísanie akcií

V odseku 2 zákon upravuje výzvu na uplatnenie práva na prednostné upísanie akcií. Výzvu musí zverejniť predstavenstvo v obchodnom vestníku. V prípade akcií na meno musí výzvu zaslať všetkým akcionárom. Výzva tiež musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, ale i spôsob, miesto a lehotu, v ktorej môžu právo využiť, aj keď to nie je ich povinnosťou. Uvedené právo môže byť aj prevedené na inú osobu. Pozri odsek 4.

 

Rozhodujúci deň

V odseku 3 zákon stanovuje určenie rozhodujúceho dňa v súvislosti s určením osoby, ktorá má právo na prednostné upísanie v prípade zaknihovaných akcií. Zákon tiež vymedzuje, o aký deň môže ísť.

Ako sme už spomenuli, stanovy právo nemôžu ani vylúčiť ani obmedziť. Túto právomoc má len valné zhromaždenie rozhodujúce o zvýšení základného imania. K obmedzeniu alebo vylúčeniu môže dôjsť v prípade, že je to v prospech spoločnosti, alebo tak vymedzuje iný právny predpis.

 

Písomná správa

K tomuto musí byť vyhotovená písomná správa s uvedením dôvodov a určením emisného kurzu. Správu vyhotovuje predstavenstvo a valné zhromaždenie ju preberie a prípadne rozhodne o obmedzení či vylúčení prednostného práva. Predstavenstvo musí uvedenú správu predložiť na žiadosť akcionárovi v čase medzi zvolaním valného zhromaždenia, ktoré o obmedzení alebo vylúčení práva rozhoduje a jeho konaním bezodkladne.

 

Kedy nejde o obmedzenie alebo vylúčenie práva

Znenie odseku 6 tohto ustanovenia upravuje situácie, kedy nejde o obmedzenie alebo vylúčenie práva na prednostné upisovanie akcií. Ide o situáciu, že všetky akcie upíše obchodník s cennými papiermi na základe zmluvy. V zmluve musí byť stanovené, že osoby, ktoré majú právo na prednostné upisovanie akcií, ich môžu (on im musí dať tú možnosť) kúpiť za podmienok stanovených v tomto odseku. Obchodník s cennými papiermi sa musí riadiť týmto ustanovením zákona.

K obmedzeniu alebo vylúčeniu dochádza v prípade vydania akcií zamestnancom v záujme spoločnosti. Tento dôvod je relevantný.

§ 205

(1) Ak sa všetci akcionári písomne dohodnú o rozsahu ich účasti na celom zvýšení základného imania, táto dohoda nahrádza listinu upisovateľov. Ustanovenie § 202 tým nie je dotknuté, ustanovenia § 203 a 204 platia obdobne.

(2) Dohoda akcionárov podľa odseku 1 obsahuje určenie počtu, druhu, formy, podoby a menovitej hodnoty akcií upisovaných každým akcionárom, výšku emisného kurzu a lehotu na jeho splatenie. Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, dohoda obsahuje aj určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu upísaných akcií.

Komentár k § 205

V tomto ustanovení sa umožňuje akcionárom dohodnúť o rozsahu svojej účasti na zvýšení základného imania v čiastke určenej valným zhromaždením. Táto dohoda akcionárov nahrádza listinu upisovateľov a je vyhotovená formou notárskej zápisnice. Zároveň zákon v odseku 2 ustanovuje meritórne náležitosti takejto dohody.

 

Dohoda akcionárov

Odsek 1 sa zaoberá dohodou akcionárov. Ide o dohodu písomnú vo forme, ktorú sme uviedli. V dohode sa akcionári dohodnú o rozsahu ich účasti na zvýšení základného imania. Znenia predchádzajúcich ustanovení platia rovnako. Aj tu netreba opomenúť, že o zvýšení musí rozhodnúť valné zhromaždenie. Dohoda nadobudne účinky uznesením valného zhromaždenia, ktoré zvýšenie schváli.

Obsah dohody

Dohoda musí podľa odseku 2 mať tieto obsahové náležitosti: počet, druh, formu, podobu a menovitú hodnotu akcií upisovaných každým akcionárom, výšku emisného kurzu, lehotu jeho splatenia. V prípade zvýšenia nepeňažnými vkladmi musí dohoda obsahovať predmet nepeňažného vkladu a ocenenie v peňažnej sume.

§ 206

(1) Predstavenstvo môže podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra po upísaní akcií zodpovedajúcich tomuto zvýšeniu a splatení aspoň 30 % ich menovitej hodnoty, ak ide o peňažné vklady.

(2) Ak predstavenstvo uvedie vo vyhlásení o splatení vkladov alebo ich častí jednotlivými upisovateľmi vyššiu sumu, ako bola splatená, ručia členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti akcionára splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie člena predstavenstva voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

(3) Ak predstavenstvo nepodá návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra do 90 dní odo dňa upísania akcií, upísanie akcií je neúčinné, zanikajú práva a povinnosti upisovateľa z upísania akcií a spoločnosť je povinná vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splatenú pri upísaní akcií; pri peňažnom vklade spolu s úrokom vo výške úroku obvykle poskytovaného bankami v mieste sídla spoločnosti podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.

(4) Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie výlučne peňažnými vkladmi a sú splnené podmienky podľa § 203 ods. 3, zvyšuje sa základné imanie splatením menovitej hodnoty upísaných akcií alebo jej časti upisovateľom podľa § 204 ods. 2. Predstavenstvo je povinné podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra do 30 dní odo dňa uplynutia lehoty určenej uznesením valného zhromaždenia na splatenie menovitej hodnoty upísaných akcií alebo jej časti; odsek 3 sa nepoužije.

Komentár k § 206

K údajom, ktoré sa musia zapisovať do obchodného registra, patrí aj výška základného imania. Ak uznesením z valného zhromaždenia dochádza k zvýšeniu jeho výšky napríklad upísaním akcií, aj táto informácia musí byť zapísaná v obchodnom registri.

 

Návrh na zapísanie zvýšenia upísaním akcií

Návrh podáva predstavenstvo. Môže tak urobiť po upísaní akcií, ktoré zároveň zodpovedajú výške zvýšenia základného imania. Tiež platí podmienka splatenia minimálnej čiastky takto upísaných akcií. Ide o minimálne 30 % ich menovitej hodnoty v prípade peňažných vkladov. Ak sa upísanie týka nepeňažných vkladov, tie musia byť splatené v celom rozsahu, až následne predstavenstvo podáva návrh na zápis do obchodného registra. K návrhu sa musia priložiť všetky prílohy a dokumenty vymedzené v znení vyhlášky č. 25/2004 Z. z. Listiny, ktorým to určuje zákon, musia byť uložené v zbierke listín. Návrh na zápis musí byť podaný v lehote určenej zákonom, to znamená do 90 dní odo dňa upísania akcií.

 

Písomné vyhlásenie

O splatení vkladov prípadne o splatení ich častí vydá predstavenstvo písomné vyhlásenie. Je povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra. V písomnom vyhlásení musia byť uvedené čisto pravdivé informácie. V prípade, že správne nebudú informácie týkajúce sa splatených súm, ktoré sú v skutočnosti nižšie, za rozdiely zodpovedá výlučne predstavenstvo spoločnosti, to znamená jeho členovia. Uvedené ručenie je platné až do doby splatenie vkladov, ktoré boli vo vyhlásení stanovené.

 

Kedy sa podáva návrh na zápis

Ako sme už spomenuli, návrh na zápis musí byť podaný v 90 dňovej lehote od upísania akcií. V prípade, že lehota splnená nebude, upísanie akcií sa považuje za neúčinné a dochádza k zániku práv a povinnosti upisovateľov. V tomto prípade je povinnosťou spoločnosti vrátiť všetkým upisovateľom ich vklady, ktoré už mali splatené pri upísaní. Ak išlo o vklad peňažný, patrí upisovateľovi aj úrok vymedzený v odseku 3.

V prípade zvýšenia základného imania spoločnosti len formou peňažných vkladov a za splnenia podmienok stanovených týmto právnym predpisom, sa uplatňuje postup vymedzený v znení odseku 4. V tomto prípade platí 30 dňová lehota.

Podmienené zvýšenie
základného imania

§ 207

(1) Ak valné zhromaždenie rozhodlo o vydaní vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov, rozhodne súčasne o zvýšení základného imania, ktoré sa vykoná v rozsahu, v akom sa uplatnia práva na vydanie akcií spoločnosti spojené s vymeniteľnými dlhopismi alebo práva na upísanie akcií spojené s prioritnými dlhopismi (ďalej len „podmienené zvýšenie základného imania“).

(2) Výška podmieneného zvýšenia základného imania nesmie byť vyššia ako polovica základného imania spoločnosti v čase prijatia uznesenia valného zhromaždenia o podmienenom zvýšení základného imania.

(3) Uznesenie valného zhromaždenia o podmienenom zvýšení základného imania obsahuje:

a) dôvody a výšku podmieneného zvýšenia základného imania,

b) určenie, či podmienené zvýšenie základného imania je určené na splnenie záväzkov spoločnosti z vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov,

c) maximálny rozsah podmieneného zvýšenia základného imania a menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktoré spoločnosť vydá na zvýšenie základného imania,

d) ak valné zhromaždenie rozhodne o vydaní nového druhu akcií, aj opis práv s nimi spojených,

e) spôsob, miesto a lehotu na uplatnenie práv na vydanie akcií spoločnosti spojených s vymeniteľnými dlhopismi alebo práv na upísanie akcií spojených s prioritnými dlhopismi,

f) počet, menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktoré možno vymeniť za jeden vymeniteľný dlhopis alebo upísať s jedným prioritným dlhopisom,

g) určenie výmenného kurzu vymeniteľného dlhopisu za akcie; menovitá hodnota akcií, ktoré možno vymeniť za vymeniteľný dlhopis, nemôže byť vyššia ako emisný kurz dlhopisu,

h) určenie emisného kurzu akcií upisovaných s uplatnením práva na prednostné upísanie akcií spojeného s prioritným dlhopisom alebo spôsob jeho určenia a určenie časti emisného kurzu upísaných akcií, ktorú je upisovateľ povinný splatiť podľa § 204 ods. 2, a lehotu na jeho splatenie.

(4) Uznesenie valného zhromaždenia, ktoré odporuje už prijatému uzneseniu valného zhromaždenia o podmienenom zvýšení základného imania, je neplatné.

(5) Rozhodnutie o podmienenom zvýšení základného imania s uvedením výšky podmieneného zvýšenia základného imania sa zapisuje do obchodného registra; ustanovenie § 202 ods. 1 tým nie je dotknuté. Pred zápisom rozhodnutia o zvýšení základného imania do obchodného registra nemôže spoločnosť začať vydávať akcie za vymeniteľné dlhopisy alebo upisovať akcie za prioritné dlhopisy.

(6) Ak uznesenie valného zhromaždenia neurčí iný spôsob uplatnenia práv spojených s vymeniteľným dlhopisom, uplatňuje sa právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie doručením písomnej žiadosti o výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti. Doručenie žiadosti o výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti nahrádza upísanie a splatenie akcií. Právo na prednostné upísanie akcií spojené s prioritným dlhopisom sa uplatňuje upísaním akcií spoločnosti; na upisovanie akcií sa použijú ustanovenia § 204; upísanie akcií nepeňažným vkladom sa zakazuje.

(7) Právo na výmenu vymeniteľných dlhopisov za akcie možno uplatniť až po splatení emisného kurzu dlhopisov, s ktorými je spojené uplatňované právo. Uplatnením práva na výmenu vymeniteľných dlhopisov za akcie spoločnosti sa zvyšuje základné imanie spoločnosti a majiteľ vymeniteľného dlhopisu získava práva akcionára.

(8) Uplatnením práva na prednostné upísanie akcií spojeného s prioritným dlhopisom a splatením emisného kurzu upísaných akcií alebo jeho časti, ktorú upisovateľ, ktorý sa zaviazal na peňažný vklad, je povinný splatiť podľa odseku 3 písm. h), zvyšuje sa základné imanie spoločnosti a majiteľ prioritného dlhopisu získava práva akcionára.

(9) Pred účinnosťou zvýšenia základného imania podľa odsekov 7 a 8 nesmie spoločnosť vydať majiteľom vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov akcie. Predstavenstvo je povinné najneskôr do jedného mesiaca po ukončení kalendárneho roka podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra v rozsahu, v akom sa základné imanie v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka zvýšilo podľa odsekov 7 a 8.

Komentár k § 207

Podmienené zvýšenie základného imania je upravené zákonom v tomto ustanovení.

 

Garancia splnenia záväzku

V odseku 1 ide o garanciu splnenia záväzkov spoločnosti, ktoré vyplývajú z vydania dlhopisov. Zabezpečuje sa, že ak sú vydané dlhopisy, nemôže byť prijaté uznesenie valného zhromaždenia, ktorým by sa zrušilo rozhodnutie o podmienenom zvýšení základného imania.

 

Podmienené zvýšenie základného imania

Znenie tohto ustanovenia upravuje právny režim podmieneného zvýšenia základného imania, o ktorom musí rozhodnúť valné zhromaždenie, ktoré sa uznesie vydať vymeniteľné alebo prioritné dlhopisy. Dôvodom rozhodnutia o podmienenom zvýšení základného imania je povinnosť spoločnosti zaistiť majiteľom možnosť výkonu s dlhopismi spojených osobitných práv. Zákon neustanovuje koľko alebo v akej celkovej hodnote môže spoločnosť vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov vydať, iba je maximálny limit do polovice základného imania. Spoločnosť môže zahájiť vydávanie jednotlivých druhov dlhopisov len na základe povolenia Ministerstva financií SR na základe osobitného zákona.

Podmienky zvýšenia základného imania

Za podmienok uvedených v odseku 1 sa musí rozhodnúť aj zvýšenie základného imania. Uvedené zvýšenie sa vykoná v rozsahu, v akom sa uplatnia práva na vydanie akcií spoločnosti spojené s vymeniteľnými dlhopismi alebo práva na upísanie akcií spojené s prioritnými dlhopismi. To znamená, že ide o podmienené zvýšenie základného imania. Hovoríme o ďalšom spôsobe zvýšenia základného imania. O podmienenom zvýšení rozhoduje valné zhromaždenie, ak zároveň rozhodlo o vymeniteľnosti dlhopisov alebo prioritných dlhopisov. Uplatňuje sa zákon o dlhopisoch.

 

Výška podmieneného zvýšenia základného imania

V odseku 2 je stanovená zásada, že výška podmieneného zvýšenia základného imania nemôže byť vyššia ako polovica základného imania, a to v čase prijatia uznesenia z valného zhromaždenia.

 

Obsahové náležitosti uznesenia

Stanovené sú v znení odseku 3. Uznesenie obsahuje dôvody a výšku zvýšenia, či je toto zvýšenie určené na splnenie záväzkov spoločnosti vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov, rozsah podmieneného zvýšenia do maximálnej sumy, menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií vydaných na zvýšenie základného imania, v prípade nového druhu akcií opis práv s nimi spojených, spôsob, miesto a lehotu na uplatnenie práv na vydanie akcií spoločnosti spojených s vymeniteľnými dlhopismi alebo práv na upísanie akcií spojených s prioritnými dlhopismi, počet, menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktoré možno vymeniť za jeden vymeniteľný dlhopis alebo upísať s jedným prioritným dlhopisom, určenie výmenného kurzu vymeniteľného dlhopisu za akcie, určenie emisného kurzu akcií upisovaných s uplatnením práva na prednostné upísanie akcií spojeného s prioritným dlhopisom alebo spôsob jeho určenia a určenie časti emisného kurzu upísaných akcií, ktorú je upisovateľ povinný splatiť a lehotu na splatenie.

 

Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia

Znenie odseku 4 ustanovuje neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ktoré odporuje už prijatému uzneseniu o podmienenom zvýšení.

Do obchodného registra musí byť zapísané rozhodnutie o podmienenom zvýšení základného imania. Zároveň musí byť uvedená výška zvýšenia. Pred zápisom má spoločnosť zakázané vydávať akcie za vymeniteľné dlhopisy alebo upisovať akcie za prioritné dlhopisy.

 

Právo na výmenu dlhopisu

V prípade neurčenia iného spôsobu uplatnenia práv, platí právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie doručením písomnej žiadosti o výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti. Upísanie a splatenie akcií nahrádza doručenie tejto žiadosti o výmenu dlhopisu za akcie.

 

Zákaz upísania akcií

Zároveň zákon v odseku 6 zakazuje upísanie akcií vo forme nepeňažného vkladu.

Valné zhromaždenie určí lehotu spôsob a miesto na uplatnenie práv na vydanie akcií spoločnosti, ktoré sú spojené s vymeniteľnými dlhopismi alebo prioritnými dlhopismi. V lehote, ktorú určí, je možné uplatňovať práva. Právo si kedykoľvek uplatňuje oprávnená osoba v rámci tejto lehoty. V prípade, že došlo k splateniu emisného kurzu dlhopisov, je možné uplatniť aj právo na výmenu vymeniteľných dlhopisov za akcie. Tým dochádza k zvýšeniu základného imania a práva akcionára zas získava majiteľ vymeniteľného dlhopisu.

 

Splatenie časti menovitej hodnoty

V prípade prednostného upísania akcií s prioritným dlhopisom a splatením nepeňažného kurzu upísaných akcií či časti, je upisovateľ povinný splatiť zákonom stanoveným spôsobom, a to že je povinný splatiť časť menovitej hodnoty ním upísaných akcií v lehote a vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia, najmenej však vo výške 30 % menovitej hodnoty akcií na účet v banke, ktorý určí upisovateľom predstavenstvo. Tiež dochádza k zvýšeniu základného imania a k získaniu práv akcionára.

 

Zápis návrhu

Predtým, ako nadobudne účinnosť zvýšenie základného imania, spoločnosť nemá právo vydávať akcie majiteľom vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov. Povinnosťou predstavenstva je v stanovenej lehote podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra v takom rozsahu, ako sa v priebehu roka zvýšilo. Ide o lehotu do jedného mesiaca po ukončení kalendárneho roka. Návrh nie je podávaný po každom zvýšení spôsobom podľa odsekov 7 a 8, pretože hovoríme o postupnom zvyšovaní základného imania.

Zvýšenie základného imania

z majetku spoločnosti

§ 208

(1) Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4.

(2) Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.

(3) Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania z majetku spoločnosti obsahuje

a) sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b) označenie vlastného zdroja spoločnosti, ktorý sa použije na zvýšenie základného imania,

c) určenie, či sa zvýši menovitá hodnota akcií s uvedením, o koľko sa zvýši, alebo či budú vydané nové akcie s uvedením počtu a menovitej hodnoty nových akcií spoločnosti,

d) určenie lehoty na výmenu akcií alebo vyznačenie vyššej menovitej hodnoty na akciách, ak spoločnosť vydala listinné akcie a zvýšenie základného imania sa vykoná zvýšením menovitej hodnoty doterajších akcií.

(4) Na zvýšení základného imania sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií. Na zvýšení základného imania sa podieľajú aj vlastné akcie, ktoré má spoločnosť v majetku, akcie, ktoré nadobudla tretia osoba vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, a akcie, ktoré sú v majetku ovládanej spoločnosti.

Komentár k § 208

Zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti je tiež možné a hovoríme o ďalšom zákonnom spôsobe zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti. Nedochádza k zisku ďalších financií od iných osôb.

 

Kombinácia kumulácie čistého zisku

Odsek 1 tohto ustanovenia umožňuje, aby sa vyskytla kombinácia kumulácie čistého zisku ako aj čistý zisk osobitne. Ďalej sa ustanovuje, že rozhodnutie zvýšiť základné imanie z vlastných zdrojov môže prijať valné zhromaždenie po zistení výšky čistého obchodného imania, ktoré je možné k tomuto účelu použiť. K zvýšeniu je možné použiť zisk po zdanení, znížený aspoň o prvý prídel do rezervného fondu, z iných zdrojov nerozdelený z minulých rokov a fondy vytvorené zo zisku, ktorými môže spoločnosť voľne disponovať.

!     Upozornenie

Novela zákona č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, od 21. 7. 2020 zmenila znenie odseku 2, čo znamená, že zvýšiť základné imanie podľa možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.

Pomer podieľania sa na zvýšení imania

Na zvýšení základného imania sa podieľajú akcionári v pomere menovitých hodnôt ich akcií, ako aj vlastné akcie v majetku spoločnosti. Tiež ide o akcie, ktoré nadobudla tretia osoba vo svojom mene na účet spoločnosti, alebo ide o akcie v majetku ovládanej spoločnosti.

Uznesenie z valného zhromaždenia je ukladané do zbierky listín spolu s návrhom na zápis do obchodného registra.

§ 209

(1) Zvýšenie sa vykoná buď vydaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov podľa podielu nimi upísaných akcií na doterajšom základnom imaní, alebo zvýšením menovitej hodnoty doterajších akcií.

(2) Zvýšenie menovitej hodnoty doterajších listinných akcií sa vykoná buď ich výmenou, alebo vyznačením vyššej menovitej hodnoty na doterajších akciách s podpisom člena alebo s podpismi členov predstavenstva oprávnených konať za spoločnosť. Predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili akcie na účel ich výmeny alebo vyznačenia zvýšenia ich menovitej hodnoty.

(3) Ak akcionár v lehote podľa § 208 ods. 3 písm. d) akcie nepredloží, predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili akcie na účel výmeny alebo vyznačenia zvýšenia ich menovitej hodnoty v dodatočnej primeranej lehote, ktorú určí, s upozornením, že inak budú akcie vyhlásené za neplatné.

(4) Predstavenstvo vyhlási akcie, ktoré neboli napriek výzve v dodatočnej lehote predložené, za neplatné a vydá za ne nové akcie. Vyhlásenie akcií za neplatné predstavenstvo zverejní a oznámi akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné, spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia.

(5) Nové akcie vydané namiesto akcií, ktoré boli vyhlásené za neplatné, predá predstavenstvo iným osobám bez zbytočného odkladu. Výťažok z predaja akcií po započítaní pohľadávok spoločnosti, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyhlásením akcií za neplatné a s ich predajom, spoločnosť bez zbytočného odkladu vyplatí dotknutej osobe, ktorej akcie boli vyhlásené za neplatné, alebo výťažok uloží do úschovy podľa osobitného zákona.

(6) Zvýšenie menovitej hodnoty zaknihovaných akcií sa vykoná zmenou zápisu o výške ich menovitej hodnoty v evidencii cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom.

Komentár k § 209

Pri majetku spoločnosti dochádza k zvýšeniu základného imania týmito spôsobmi: vydajú sa nové akcie alebo sa zvýši menovitá hodnota doterajších akcií. Pri vydaní nových akcií dochádza k bezplatnému rozdeleniu medzi akcionárov v takom pomere, aký majú podiel v doterajšom základom imaní.

 

Možnosťou zvýšenia menovitej hodnoty

Touto možnosťou sa zaoberá zákon v odseku 2. V tomto prípade sa vymenia tieto akcie za už existujúce alebo sa existujúce označia zmenenou výškou menovitej hodnoty s uvedením podpisu člena (členov) predstavenstva, ktorý je oprávnený. Na uvedený účel (výmena alebo označenie menovitej hodnoty akcie s cieľom zvýšenia základného imania) vyzve akcionárov spôsobom, akým zvoláva predstavenstvo valné zhromaždenie – zákonným spôsobom. Vyzve akcionárov, aby svoje akcie na tento účel predložili.

 

Akcionár povinnosť predloženia akcií nesplní

Podľa odseku 3, ak nie je splnená lehota, akcionár je opätovne vyzvaný s novou lehotou na predloženie akcií, ktoré sa majú vymeniť alebo označiť. Výzvu mu tiež dáva predstavenstvo zákonným spôsobom ako sa zvoláva valné zhromaždenie. Vo výzve upozorní akcionára, že ak aj napriek upozorneniu povinnosť nesplní, jeho akcie budú označené za neplatné a následne ich nahradí novými akciami. Neplatné akcie musí zverejniť a oznámiť ich neplatnosť akcionárom, ktorých sa to týka.

 

Zákonný spôsob oznámenia

Oznámenie musí byť tiež vykonané zákonným spôsobom podľa odseku 4.

Nové akcie, ktorými spoločnosť nahradila neplatné akcie, má predstavenstvo právo predať iným osobám bez zbytočného odkladu. Suma, za ktorú ich predala po odpočítaní pohľadávok, ktoré spoločnosti v tejto súvislosti vznikli, musí spoločnosť vyplatiť dotknutej osobe, ktorej akcie boli vyhlásené za neplatné. Zákon dáva možnosť úschovy tohto výťažku podľa osobitného zákona.

 

Zmena menovitej hodnoty

Znenie odseku 6 sa zaoberá zmenou menovitej hodnoty už existujúcich akcií, ktoré sú zaknihované. V tomto prípade sa vykoná zmena zápisu o ich výške menovitej hodnoty v príslušnej evidencii.

§ 209a

Kombinované zvýšenie
základného imania

(1) Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie upísaním nových akcií, valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že časť emisného kurzu upisovaných akcií bude krytá z vlastných zdrojov spoločnosti vykázaných v účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi alebo obmedzenie alebo vylúčenie práva akcionárov na prednostné upisovanie nových akcií je v tomto prípade vylúčené.

(2) Uznesenie valného zhromaždenia o kombinovanom zvýšení základného imania obsahuje

a) sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b) počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií,

c) opis práv spojených s novým druhom akcií, ak valné zhromaždenie rozhodne o ich vydaní,

d) výšku emisného kurzu upisovaných akcií alebo spôsob jeho určenia a určenie časti emisného kurzu akcií, ktorý nepodlieha splateniu upisovateľmi,

e) označenie vlastného zdroja spoločnosti, ktorý sa použije na krytie časti emisného kurzu akcií, ktorá nepodlieha splateniu upisovateľmi,

f) určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva podľa § 204a, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie,

g) lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva podľa § 204a, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní,

h) spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva podľa § 204a, lehotu a miesto na ich upísanie, v prípade upisovania akcií na základe verejnej výzvy miesto upisovania akcií,

  i) určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcií, ktorú upisovateľ, ktorý sa zaviazal na peňažný vklad, je povinný splatiť podľa odseku 3, a lehotu na jeho splatenie.

(3) Upisovateľ je povinný splatiť menovitú hodnotu ním upísaných akcií v lehote a vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia na účet v banke, ktorý upisovateľom určí predstavenstvo.

(4) Predstavenstvo môže podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra po upísaní akcií zodpovedajúcich tomuto zvýšeniu a splatení ich menovitej hodnoty vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia upisovateľmi.

(5) Na kombinované zvýšenie základného imania sa inak použijú primerane ustanovenia § 203 ods. 1 a 3, § 204 ods. 1 a 4, § 204a ods. 1 až 4 a ods. 6, § 205, § 206 ods. 3 a 4 a § 208 ods. 1 a 2.

Komentár k § 209a

Kombinované zvýšenie základného imania je ďalším spôsobom zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti.

 

Vlastné zdroje

V prípade zvyšovania základného imania u spoločnosti, ktorej akcie prijal organizátor verejného trhu na obchodovanie a kurz akcií na verejnom trhu nedosahuje v čase rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania výšku menovitej hodnoty akcií, je v kompetencii valného zhromaždenia, aby rozhodlo, že časť emisného kurzu upisovaných akcií bude krytá z vlastných zdrojov spoločnosti vykázaných v účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti. Vylučuje sa zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi.

V prípade upísania nových akcií a následným zvýšením základného imania má spoločnosť možnosť sa rozhodnúť o krytí akcii aj časťou z vlastných zdrojov. V tomto prípade ide teda o kombinované zvýšenie základného imania. Čiže nové financie budú kombinované s existujúcimi.

 

Obsahové náležitosti uznesenia valného zhromaždenia o kombinovanom zvýšení základného imania

Ustanovené sú v znení odseku 2. Uznesenie obsahuje sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie, počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií, opis práv spojených s novým druhom akcií, výšku emisného kurzu upisovaných akcií, spôsob jeho určenia a určenie časti emisného kurzu akcií, ktorý nepodlieha splateniu upisovateľmi, označenie vlastného zdroja spoločnosti, ktorý sa použije na krytie časti emisného kurzu akcií, ktorá nepodlieha splateniu upisovateľmi, určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva na prednostné upísanie akcií, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní, spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva na prednostné upísanie akcií, lehotu a miesto na ich upísanie, v prípade upisovania akcií na základe verejnej výzvy miesto upisovania akcií, určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcií, ktorú upisovateľ je povinný splatiť a lehotu na splatenie.

 

Povinnosť upisovateľovi akcií

Podľa odseku 3 musí splatiť menovitú hodnotu upísaných akcií v takej výške a lehote, ktorú mu určí valné zhromaždenie. Splatiť to musí na účet, ktorý mu stanoví predstavenstvo spoločnosti. Následne môže predstavenstvo podať návrh na zápis do obchodného registra o zvýšení základného imania spoločnosti. Urobí tak po upísaní akcií, ktoré zodpovedajú výške zvýšenia a po splatení stanovenej časti a v lehote, ktorá bola určená.

Znenie odseku 5 uvádza ustanovenia zákona, ktorými sa riadi kombinované zvýšenie základného imania spoločnosti.

§ 210

Zvýšenie základného
imania predstavenstvom

(1) Stanovy alebo valné zhromaždenie môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok ustanovených zákonom a určených stanovami rozhodlo o zvýšení základného imania do určitej výšky (ďalej len „schválená výška základného imania“). Poverenie zvýšiť základné imanie možno udeliť najviac na päť rokov; valné zhromaždenie môže poverenie aj opakovane predĺžiť, vždy najviac o päť rokov. Na rozhodovanie valného zhromaždenia o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie platí ustanovenie § 202 ods. 1. Rozhodnutie valného zhromaždenia o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie sa zapisuje do obchodného registra s uvedením schválenej výšky základného imania; uznesenie valného zhromaždenia sa ukladá do zbierky listín. Predstavenstvo nemôže rozhodnúť o zvýšení základného imania pred zápisom rozhodnutia valného zhromaždenia o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie do obchodného registra.

(2) Poverenie podľa odseku 1 určuje najvyššiu sumu, o ktorú možno zvýšiť základné imanie, spôsob, akým možno zvýšenie základného imania vykonať, menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktoré môžu byť vydané na zvýšenie základného imania; ak sa pripúšťa upísanie akcií nepeňažnými vkladmi, aj určenie, ktorý orgán spoločnosti schváli predmet nepeňažného vkladu a jeho ocenenie určené znaleckým posudkom a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu akcií, ak tento zákon neustanovuje inak. Predstavenstvo môže v rámci poverenia zvýšiť základné imanie aj viackrát, ak sa neprekročí celková výška základného imania, o ktorú možno podľa poverenia zvýšiť základné imanie.

(3) Rozhodnutie predstavenstva o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín. Na postup pri zvyšovaní základného imania sa inak použijú primerane ustanovenia § 203 až 209a, ak zákon neustanovuje inak.

(4) Upisovatelia akcií sú povinní splatiť celý emisný kurz akcií v lehote určenej rozhodnutím predstavenstva na účet v banke, ktorý im určí predstavenstvo, ustanovenie § 204 ods. 2 sa nepoužije; ustanovenie § 204 ods. 4 tým nie je dotknuté. Splatením emisného kurzu všetkých akcií upísaných na zvýšenie základného imania, alebo ak sa zvyšuje základné imanie s použitím ustanovenia § 204 ods. 4, splatením časti emisného kurzu upísaných akcií určenej rozhodnutím predstavenstva sa zvyšuje základné imanie spoločnosti a upisovatelia akcií získavajú práva akcionára.

(5) Pred účinnosťou zvýšenia základného imania podľa odseku 4 nesmie spoločnosť vydať upisovateľom akcie. Predstavenstvo je povinné najneskôr do jedného mesiaca po ukončení kalendárneho roka podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra v rozsahu, v akom sa základné imanie v priebehu kalendárneho roka zvýšilo podľa odseku 4.

Komentár k § 210

Zákon uvedenú možnosť o rozhodnutí zvýšenia dáva predstavenstvu a predstavuje to určitú výnimku zo zákona, pričom predstavenstvo môže využiť hociktorý spôsob zvýšenia základného imania. V iných prípadoch rozhoduje výlučne valné zhromaždenie.

 

Poverenie predstavenstva rozhodovaním o zvýšení

V tomto ustanovení sa ustanovilo, aby valné zhromaždenie, resp. stanovy poverili predstavenstvo rozhodovaním o zvýšení základného imania z vlastných zdrojov spoločnosti. Valné zhromaždenie môže poveriť predstavenstvo k jedinému zvýšeniu základného imania alebo na určitú dobu, nepresahujúcu päť rokov od rozhodnutia. Predstavenstvo môže zvýšiť základné imanie do určitej výšky, ktorá sa nazýva schválená výška základného imania. Uvedeným môže byť poverené predstavenstvo stanovami alebo valným zhromaždením.

 

Maximálna doba poverenia a predĺženie

Zákon stanovuje maximálnu dobu poverenia, ktorá je najviac 5 rokov. Je však určená možnosť dobu predĺžiť najviac na 5 rokov. Predĺženie doby má v kompetencii valné zhromaždenie akciovej spoločnosti. Na uvedené sa vzťahuje ustanovenie upravujúce zvýšenie základného imania. Aj tu platí zásada, že rozhodnutie o poverení musí byť zapísané v obchodnom registri, pričom sa uvedie aj schválená výška, o ktorú je ho možné zvýšiť.

 

Ukladanie uznesenia

Uznesenie sa ukladá v zbierke listín. Pred zápisom v obchodnom registri rozhodnutie nemá účinnosť, to znamená, že predstavenstvo v tejto veci nemôže rozhodovať pred zápisom v obchodnom registri. Tú získava po zápise. Zákon tiež stanovuje vyhotovenie notárskej zápisnice pri poverení predstavenstva valným zhromaždením na rozhodovanie o zvýšení základného imania.

 

Obsah poverenia

Poverenie musí podľa odseku 2 tohto ustanovenia obsahovať tiež povinné obsahové náležitosti. Ide o najvyššiu sumu, o ktorú sa základné imanie môže zvýšiť, spôsob zvýšenia základného imania (jednotlivé spôsoby sme uviedli v predchádzajúcich ustanoveniach), menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktorú vydalo na zvýšenie základného imania. Ak sa imanie zvyšuje upísanými akciami v nepeňažnej forme, musí byť v poverení uvedený predmet nepeňažného vkladu, jeho peňažné ocenenie a znalecký posudok, ktorým sa ocenenie vykonalo.

 

Rozhodnutie o zvýšení počas poverenia

Počas obdobia poverenia môže predstavenstvo zvýšiť základné imanie aj niekoľkokrát, musí byť však splnená podmienka celkovej stanovenej výšky základného imania.

V prípade, že predstavenstvo rozhodne o zvýšení základného imania, rozhodnutie sa ukladá do zbierky listín a tiež sa to týka aj v prípade viacerých rozhodnutí.

 

Účinky zvýšenia základného imania

Podľa odseku 4 povinnosťou upisovateľov akcií je splatiť celý emisný kurz akcií. Povinnosť musí byť splnená v stanovenej lehote. Uhrádza sa na účet, ktorý určí predstavenstvo. Následne dochádza splatením emisného kurzu upísaných akcií alebo ak zákon povoľuje len splatenie častí emisného kurzu, k zvýšeniu základného imania a upisovatelia akcií získavajú práva akcionára. Pred účinkami zvýšenia základného imania, nemôže spoločnosť upisovateľom akcie vydať.

 

Lehota, do ktorej má predstavenstvo povinnosť podať návrh na zápis

Zákon tiež určuje lehotu, do ktorej má predstavenstvo povinnosť podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra. Lehota je v dĺžke do jedného mesiaca po ukončení kalendárneho roka. Uvedie sa rozsah, akým sa postupne základné imanie zvyšovalo. Návrh sa nepodáva vždy po zvýšení, nakoľko ide o postupné zvyšovanie.

Oddiel 6

Zníženie základného imania

§ 211

(1) O znížení základného imania rozhoduje, ak osobitný zákon neustanovuje inak, na návrh predstavenstva valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií.

(2) V rozhodnutí valného zhromaždenia o znížení základného imania podľa odseku 1 sa uvedie

a) dôvod a účel jeho zníženia,

b) rozsah jeho zníženia,

c) spôsob, ktorým sa má vykonať,

d) spôsob použitia zdrojov získaných znížením základného imania,

e) určenie výšky plnenia akcionárom, ak zdroje získané znížením základného imania sa majú rozdeliť medzi akcionárov; určenie, či tieto zdroje sa použijú na odpustenie povinnosti akcionárov splatiť nesplatenú časť emisného kurzu akcií, ak emisný kurz akcie nie je úplne splatený,

f) lehotu na predloženie akcií na ich výmenu za akcie s nižšou menovitou hodnotou alebo vyznačenie nižšej menovitej hodnoty na akciách alebo na predloženie akcií, ktoré sa sťahujú z obehu, ak spoločnosť vydala listinné akcie.

(3) Základné imanie nemožno znížiť pod jeho minimálnu výšku ustanovenú v § 162 ods. 3, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania sa ukladá do zbierky listín. Uznesenie valného zhromaždenia možno uložiť do zbierky listín najneskôr spolu s návrhom na zápis zníženia základného imania do obchodného registra.

(5) Zníženie základného imania sa nesmie dotknúť práv majiteľov dlhopisov (§ 160).

Komentár k § 211

Ďalší oddiel upravuje zníženie základného imania a možnosti zníženia z určitých dôvodov.

 

Návrh na zníženie základného imania

Návrh dáva predstavenstvo spoločnosti. Návrh adresuje valnému zhromaždeniu. Rozhodnutím zníženia základného imania je poverené zákonom valné zhromaždenie, pričom sa vyžaduje potrebný počet hlasov. Ten nemôže klesnúť pod dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov na valnom zhromaždení. V prípade, ak sú akcie rôzneho druhu, tak je potrebný ten istý počet hlasov akcionárov každého druhu. K zníženiu základného imania môže dochádzať z niekoľkých dôvodov. O rozhodnutí, ktorým sa zníži výška základného imania sa musí vyhotoviť notárska zápisnica.

 

Obsah rozhodnutia o znížení

Odsek 2 vymedzuje, čo musí rozhodnutie o znížení základného imania obsahovať. Takže v rozhodnutí musí byť uvedený dôvod a účel zníženia, rozsah zníženia, spôsob, akým sa zníženie vykoná, spôsob použitia zdrojov, ktoré sa znížením získali, určenie výšky plnenia akcionárom, v prípade, že sa získané zdroje majú rozdeliť medzi nich, prípadne na aký účel sa použijú, lehota na predloženie akcií na ich výmenu za akcie s nižšou menovitou hodnotou alebo vyznačenie nižšej menovitej hodnoty na akciách alebo na predloženie akcií, ktoré sa sťahujú z obehu, v prípade listinných akcií.

Nemožnosť zníženia imania

Odsek 3 určuje zásadu, z ktorej vyplýva, že základné imanie akciovej spoločnosti sa nemôže znížiť natoľko, aby kleslo pod zákonnú minimálnu hranicu, čo je 25 000 eur.

 

Povinnosť uloženia uznesenia

Podľa odseku 4 je povinnosť uložiť do zbierky listín uznesenie valného zhromaždenia, ktorým sa znížila výška základného imania. Musí byť stanovená lehota, ktorá je najneskôr vtedy, keď sa podáva návrh na zápis do obchodného registra súvisiaci so znížením základného imania spoločnosti.

 

Nedotknuteľnosť práva majiteľov dlhopisov

Znenie odseku 5 tohto ustanovenia vymedzuje zásadu, podľa ktorej nemôžu byť dotknuté práva majiteľov dlhopisov, v prípade, že došlo k zníženiu základného imania spoločnosti. Uvedená zásada platí, ak spoločnosť dlhopisy vydala.

§ 212

V pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia sa okrem náležitostí podľa § 184 ods. 4 uvedú najmä:

a) dôvod a účel navrhovaného zníženia základného imania,

b) navrhovaný rozsah zníženia základného imania,

c) navrhovaný spôsob zníženia základného imania,

d) spôsob použitia zdrojov získaných znížením základného imania.

Ak je súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia návrh uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania, v pozvánke alebo v oznámení sa nemusia osobitne uviesť náležitosti podľa písmen a) až d).

Komentár k § 212

Znenie ustanovuje, že obsah pozvánky a oznámenie o konaní valného zhromaždenia musí vždy zahrňovať údaje demonštratívne vymenované v tomto ustanovení. Okrem toho musí pozvánka alebo oznámenie obsahovať aj všeobecné náležitosti, medzi ktoré patrí obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia, označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie, program rokovania valného zhromaždenia a rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie.

V prípade, že súčasťou pozvánky alebo oznámenia je aj návrh uznesenia, náležitosti, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení, nemusia byť súčasťou tejto pozvánky či oznámenia.

§ 213

(1) Zníženie základného imania sa vykoná znížením menovitej hodnoty akcií alebo tým, že sa vezme z obehu určitý počet akcií.

(2) Zníženie menovitej hodnoty listinných akcií sa vykoná výmenou za nové akcie s nižšou menovitou hodnotou alebo vyznačením nižšej menovitej hodnoty na doterajšej akcii s podpisom člena alebo členov predstavenstva oprávnených konať za spoločnosť alebo inej osoby podľa osobitného zákona.

(3) Zníženie menovitej hodnoty zaknihovaných akcií sa vykoná zmenou zápisu o výške ich menovitej hodnoty v evidencii cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom.

(4) Z obehu možno vziať akcie na základe dohody s akcionármi, ktorí sa prihlásia na výzvu predstavenstva, alebo akcie určené na základe zásad prijatých valným zhromaždením, alebo vyžrebované akcie. Ak má spoločnosť vo svojom majetku vlastné akcie, valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že zníženie základného imania sa vykoná úplne alebo čiastočne vzatím týchto akcií z obehu. Valné zhromaždenie určí podrobnosti postupu vzatia akcií z obehu.

(5) Inak ako na základe dohody s akcionármi možno vziať akcie z obehu iba za primeranú odplatu, a ak takýto spôsob výslovne pripúšťajú a upravujú stanovy v čase upisovania akcií.

(6) Listinné akcie, ktoré sa majú vziať z obehu, sú akcionári povinní predložiť spoločnosti na zničenie.

(7) Akcie v zaknihovanej podobe sa vezmú z obehu ich zrušením v evidencii zaknihovaných cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom. Zrušenie zaknihovaných akcií zabezpečí predstavenstvo bez zbytočného odkladu po zápise zníženia základného imania do obchodného registra.

Komentár k § 213

Znenie tohto ustanovenia vymenúva jednotlivé spôsoby zníženia základného imania. Spôsob znenia ako aj rozhodnutie o znížení má v kompetencii valné zhromaždenie.

 

Výkon zníženia menovitej hodnoty akcií

Podľa odseku 1 sa zníženie vykoná znížením menovitej hodnoty akcií. Tiež je možnosť určité akcie zobrať z obehu.

Systém zníženia základného imania znížením menovitej hodnoty akcií je podobný proces, ako zvýšenie menovitej hodnoty. To znamená, že akcie s vyššou menovitou hodnotou sa vymenia za akcie s nižšou menovitou hodnotou a druhým spôsobom je označenie akcie, že sa znižuje menovitá hodnota a podpíše ju člen alebo členovia predstavenstva. Ide o oprávnených členov, no môže to byť aj iná osoba ustanovená zákonom. V prípade, že ide o zníženie menovitej hodnoty zaknihovaných akcií, zmena sa vykoná zápisom o zmene v príslušnej evidencii. Ide o evidenciu cenných papierov.

 

Ak ide o zníženie základného imania spoločnosti stiahnutím akcií z obehu

Nevyhnutná je dohoda s akcionármi, ktorí sa prihlásia na výzvu predstavenstva. Tiež môžu byť z obehu stiahnuté akcie, ktoré sa vyžrebovali alebo sa určili na základe zásad prijatých valným zhromaždením. V prípade, že spoločnosť vlastní svoje akcie, z obehu budú stiahnuté tie. O uvedenom rozhodne valné zhromaždenie a tiež stanoví postup stiahnutia akcii z obehu. Ak spoločnosť nedisponuje dohodou akcionármi, má právo stiahnuť akcie z obehu výlučne za odplatu, alebo ak to určia stanovy spoločnosti. Vziať akcie z obehu je možné aj rôznymi spôsobmi naraz, aby sa docielilo zníženie základného imania.

 

Spôsob stiahnutia akcii z obehu

Závisí od podoby akcie, a to či sú listinné alebo zaknihované.

Ak akcionári vlastnia listinné akcie a rozhodne sa, že tie majú byť z obehu stiahnuté, má akcionár povinnosť predložiť ich spoločnosti, aby sa pristúpilo k ich zničeniu.

Ak akcionári vlastnia zaknihované akcie, k stiahnutiu z obehu dôjde ich zrušením v evidencii cenných papierov. Uvedené zničenie má v kompetencii predstavenstvo. Musí tak urobiť bez zbytočného odkladu po zápise zníženia základného imania v obchodnom registri.

§ 214

(1) Predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili akcie na ich výmenu alebo vyznačenie zníženia ich menovitej hodnoty, alebo na účel ich vzatia z obehu.

(2) Predstavenstvo vyhlási listinné akcie, ktoré neboli v lehote podľa § 211 ods. 2 písm. f) predložené spoločnosti na účel vzatia z obehu, za neplatné. Vyhlásenie akcií za neplatné predstavenstvo zverejní a oznámi akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné, spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia.

(3) Ak akcionár nepredloží v lehote určenej uznesením valného zhromaždenia akcie na výmenu alebo vyznačenie zníženia ich menovitej hodnoty, predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili akcie v dodatočnej primeranej lehote, s upozornením, že inak budú akcie vyhlásené za neplatné.

(4) Predstavenstvo vyhlási akcie, ktoré neboli napriek výzve podľa odseku 3 v dodatočnej lehote predložené, za neplatné a vydá za ne nové akcie. Vyhlásenie akcií za neplatné predstavenstvo zverejní a oznámi akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné, spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia.

(5) Nové akcie vydané namiesto akcií, ktoré boli vyhlásené podľa odseku 4 za neplatné, predstavenstvo bez zbytočného odkladu predá. Výťažok z predaja akcií po započítaní pohľadávok spoločnosti, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyhlásením akcií za neplatné a s ich predajom, spoločnosť bez zbytočného odkladu vyplatí dotknutej osobe, ktorej akcie boli vyhlásené za neplatné, alebo výťažok uloží do úschovy podľa osobitného zákona.

Komentár k § 214

Uvedené znenie určuje postup, pokiaľ sú akcionári v omeškaní s predložením akcií alebo dočasných listov vzatých spoločnosťou z obehu za účelom ich výmeny, vyznačenia novej menovitej hodnoty, zničenia.

 

Akcionárov, ktorí sú v omeškaní s predložením akcií alebo dočasných listov

Ak sú v omeškaní v lehote stanovenej rozhodnutím valného zhromaždenia, vyzve predstavenstvo k odovzdaniu v primeranej náhradnej lehote s upozornením, že ak nevyhovejú, budú ich cenné papiere znehodnotené prehlásením za neplatné. Vyhlásenie akcií, či dočasných listov za neplatné, rieši situáciu, ak tieto mali byť predložené len za účelom zničenia.

 

Nemožnosť predaja akcií

Spoločnosť nesmie v zmysle ustanovení predať akcie stiahnuté z obehu za účelom zničenia ani dočasné listy, ak znižuje základné imanie podľa tohto zákona. Tejto povinnosti sa nezbavuje prehlásením cenných papierov za neplatné. Keď akcionári na výzvu spoločnosti vrátia akcie alebo dočasné listy, ktoré budú v dôsledku zníženia základného imania zobraté z obehu definitívne, nadobúda ich spoločnosť podľa tohto zákona.

 

Akcie vyhlásené za neplatné

Ak akcionári akcie nevydali a tie sa vyhlásili za neplatné, musia byť za ne vydané nové akcie. Neplatnosť akcii musí oznámiť akcionárom, ktorých sa to týka a zverejniť uvedené oznámenie spôsobom podľa tohto zákona. Tieto nové akcie vydané namiesto neplatných, predstavenstvo predá bezodkladne a zisk z tohto predaja znížený o príslušné výdavky vyplatí akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné. V určitých prípadoch uloží zisk do úschovy.

§ 215

(1) Predstavenstvo je povinné do 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o uložení uznesení valného zhromaždenia o znížení základného imania do zbierky listín oznámiť známym veriteľom spoločnosti, ktorým vznikli pohľadávky voči spoločnosti pred zverejnením, zníženie základného imania a jeho rozsah spolu s upovedomením o ich právach podľa odseku 3.

(2) Oznámenie podľa odseku 1 sa okrem toho zverejní najmenej dvakrát za sebou s aspoň tridsaťdenným odstupom.

(3) Veritelia spoločnosti, ktorí majú voči spoločnosti ku dňu zverejnenia oznámenia o uložení uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania do zbierky listín nesplatné pohľadávky, sú oprávnení požadovať do 90 dní odo dňa, keď dostali oznámenie o znížení základného imania, inak do 90 dní odo dňa druhého zverejnenia, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené. Toto právo nemá veriteľ, ktorého pohľadávka je už primerane zabezpečená.

(4) Ak medzi veriteľmi a spoločnosťou nedôjde k dohode o spôsobe zabezpečenia pohľadávky, rozhodne o dostatočnom zabezpečení súd s ohľadom na druh a výšku pohľadávky.

(5) Akcionárom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodu zníženia základného imania pred uplynutím lehôt podľa odseku 3, a ak všetkým oprávneným veriteľom spoločnosti, ktorí včas uplatnili právo podľa odseku 3, neposkytlo sa dostatočné zabezpečenie a neskončili sa právoplatným rozhodnutím súdne konania podľa odseku 4; ustanovenie § 216 ods. 3 tým nie je dotknuté.

(6) Ak spoločnosť poskytne akcionárom plnenie v rozpore s ustanovením odseku 4, členovia predstavenstva ručia spoločne a nerozdielne za záväzky spoločnosti voči veriteľom, ktorých pohľadávky voči spoločnosti neboli zabezpečené v súlade s ustanovením odseku 3, ak ich nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti.

Komentár k § 215

Zákon v tomto ustanovení upravuje a zabezpečuje ochranu veriteľov spoločnosti, ktorí môžu mať obavy, že znížením základného imania sa zníži aj možnosť vyplatenia ich pohľadávok.

 

Povinnosť predstavenstva

Z odseku 1 vyplýva povinnosť predstavenstvu, ktorá sa týka oznámenia veriteľom, ktorí sú známi a vznikli im pohľadávky pred zverejnením, že dochádza k zníženiu základného imania a upovedomí ich o ich rozsahu a tiež ich upovedomí o ich právach, ktoré im zákon stanovuje.

 

Zverejnenie oznámenia

Uvedené oznámenie musí predstavenstvo zverejniť do 30 dní od zverejnenia oznámenia o uložení uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania do zbierky listín. Oznámenie sa musí zverejniť opakovane s 30-dňovým odstupom.

 

Splnenie podmienky

Ak sa prihlásia veritelia spĺňajúci podmienky podľa odseku 3, majú možnosť žiadať, aby ich neuhradené pohľadávky boli zabezpečené jedným zo spôsobov stanovených v zákone. O uvedené môžu žiadať v lehote do 90 dní, keď im bolo doručené oznámenie alebo do 90 dní od druhého zverejnenia oznámenia. Ak má veriteľ svoju pohľadávku primerane zabezpečenú, na túto možnosť právo nemá. Právo sa zároveň týka iba nesplatných pohľadávok, čo sa týka splatných, tie musia byť vyplatené.

 

Ak veriteľ nebude mať pohľadávku zabezpečenú

Prípadne, ak sa nejakým spôsobom nedohodol so spoločnosťou, o zabezpečení rozhoduje súd. Pri rozhodovaní sa berie ohľad na výšku pohľadávky alebo na jej druh. Návrh súdu dáva veriteľ nezabezpečenej pohľadávky. V prípade, že neuplynuli lehoty, nedošlo k dohode a ani súd ešte nerozhodol o spôsobe zabezpečenia pohľadávky, nie je možné poskytnúť plnenie akcionárom z dôvodu, že došlo k zníženiu základného imania.

 

Poskytnuté plnenie

V prípade, že im plnenie aj napriek tomu bude poskytnuté, za záväzky ručia členovia predstavenstva spoločne a bez rozdielu. Uvedené ručenie majú voči veriteľom, ktorých pohľadávky neboli zabezpečené a nie je možné ich ani uspokojiť z majetku spoločnosti, pretože týmto majetkom nedisponuje.

§ 215a

(1) Ustanovenia § 215 sa nemusia použiť, ak sa znižuje základné imanie znížením menovitej hodnoty akcií výlučne na účel krytia strát, ktoré spoločnosť vykazuje. Tento účel zníženia základného imania musí byť v uznesení valného zhromaždenia výslovne uvedený, inak je uznesenie valného zhromaždenia neplatné.

(2) Zdroje získané znížením základného imania podľa odseku 1 možno použiť iba v súlade s účelom zníženia základného imania a nesmú sa použiť na plnenie akcionárom ani na odpustenie povinnosti akcionárov splatiť nesplatenú časť emisného kurzu akcií.

(3) Akcionári sú povinní vrátiť spoločnosti plnenie poskytnuté v rozpore s ustanovením odseku 2; ustanovenie § 179 ods. 1 tým nie je dotknuté. Za splnenie tohto záväzku ručia členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne.

Komentár k § 215a

Uvedené ustanovenie zákona po novele č. 500/2001 Z. z. určuje, že zníženie menovitej hodnoty doterajších akcií neprichádza do úvahy pri krytí strát. Spôsob vykonania zníženia je rozdielny u listinných a zaknihovaných akcií, pretože menovitú hodnotu listinných akcií bez súčinnosti akcionárov nie možné zmeniť. Povinnosť vrátiť plnenie získané v rozpore je zabezpečené ručením členov predstavenstva. Existuje tu väzba na § 182 ods. 2. Ak sumu vyplatia akcionárovi ako dividendu a akcionár ju prijal dobromyseľne, nie je akcionár povinný sumu vrátiť.

§ 215b

(1) Ustanovenia § 215 sa nemusia použiť, ak sa znižuje základné imanie vzatím akcií z obehu a ak akcie, ktorých emisný kurz bol úplne splatený,

a) poskytnú akcionári na zníženie základného imania bezodplatne alebo

b) budú vzaté z obehu za odplatu, ktorú možno uskutočniť len z čistého zisku podľa § 179 ods. 3 a 4.

(2) Ak sa znižuje základné imanie podľa odseku 1, musí sa o výšku menovitých hodnôt akcií vzatých z obehu doplniť rezervný fond.

Komentár k § 215b

Ustanovuje sa, že toto ustanovenie sa nemusí použiť, ak sa znižuje základné imanie stiahnutím akcií z obehu a ak akcie, ktorých emisný kurz bol úplne splatený, budú poskytnuté bezodplatne alebo za odplatu akcionármi. V prípade, že sa znižuje základné imanie spôsobom podľa predošlého odseku, musí sa o výšku menovitých hodnôt akcií vzatých z obehu doplniť rezervný fond.

V prípade podľa tohto ustanovenia nedochádza k ohrozeniu nárokov veriteľov.

§ 215c

(1) Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o znížení základného imania aj pod jeho minimálnu výšku ustanovenú zákonom, ak súčasne rozhodne o jeho zvýšení na najmenej minimálnu výšku ustanovenú zákonom; rozhodnutie o zvýšení základného imania pritom vychádza z výšky základného imania zníženého podľa uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania.

(2) Uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania a o jeho zvýšení podľa odseku 1 sa uložia do zbierky listín súčasne so zápisom zvýšenia základného imania do obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje len výška základného imania podľa uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania; účinky zníženia základného imania nastávajú súčasne s účinkami zvýšenia základného imania. Ustanovenie § 216 ods. 2 sa nepoužije.

(3) Na zníženie a zvýšenie základného imania podľa odseku 1 sa inak použijú primerane ustanovenia o znížení a zvýšení základného imania.

Komentár k § 215c

V odseku 1 pre účely reštrukturalizácie zaviedla metóda často využívaná v bankovom sektore – vložiť peniaze do spoločnosti a súčasne sa vyhnúť procedúram, ktoré sú spojené s navyšovaním základného imania.

 

Súčasné zvýšenie zníženie

Na jednom valnom zhromaždení sa rozhodne o znížení a súčasne navýšení. Ide o metódu bežnú v Rakúsku (§ 182 a nasl.) ako aj v Nemecku (§ 229 a nasl.). V 2. Obchodnej smernici je tato časť upravená v článku 33. Uskutoční sa to v rámci jedného zasadnutia valného zhromaždenia. Znenie tiež ustanovuje, že na jednom zasadnutí valného zhromaždenia je možné prijať rozhodnutie smerujúce k zníženiu a zvýšeniu základného imania iba vtedy, ak sa základné imanie znižuje za predpokladov stanovených zákonom. Spoločnosť má možnosť zvýšiť základné imanie iba vtedy, ak sa zapíše znížené základné imanie do obchodného registra. Týmto ustanovením sa predchádza machináciám so základným imaním akciovej spoločnosti. Zákon odkazuje na primerané použitie ustanovení o znížení a zvýšení základného imania.

§ 216

(1) K zníženiu základného imania dochádza odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

(2) Pred zápisom zníženia základného imania do obchodného registra nemožno akcionárom poskytnúť plnenie z dôvodu zníženia základného imania alebo z toho dôvodu odpustiť alebo znížiť nesplatené časti menovitých hodnôt ich akcií.

Komentár k § 216

Podobne ako to je pri zvýšení základného imania, tak aj pri znížení základného imania nastávajú účinky až zápisom do obchodného registra. Od tohto dňa sa základné imanie znižuje. Na zápis je nevyhnutný návrh, ktorý podáva predstavenstvo a podáva tento návrh aj s uznesením o znížení, ktorá sa ukladá do zbierky listín. Okrem toho sa prikladá písomné vyhlásenie o splatení základného imania, nakoľko dochádza k zmene výšky. K návrhu na zápis sa prikladajú aj ďalšie prílohy a dokumenty, ktoré vymedzuje vyhláška č. 25/2004 Z. z.

Aj v tomto prípade platí, že sa nemôže poskytovať plnenie akcionárom pred zápisom zníženia základného imania. Po zápise tá možnosť už existuje a tiež je možné odpustiť alebo znížiť nesplatené časti menovitých hodnôt ich akcií.

Oddiel 7

Rezervný fond a kapitálový fond
z príspevkov

§ 217

Rezervný fond

(1) Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania.

(2) O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak.

(3) Ak sa rezervný fond vytvára splácaním vyššej sumy, než zodpovedá upísanej menovitej hodnote akcií (emisné ážio), a platená suma nestačí na zaplatenie menovitej hodnoty akcií i emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatiť emisné ážio.

Komentár k § 217

Ďalší oddiel upravuje rezervný fond akciovej spoločnosti. Tento musí byť vytvorený pri založení spoločnosti a následnom vzniku akciovej spoločnosti. Dá sa hovoriť o jednej z viacerých povinností akciovej spoločnosti.

 

Rezervný fond a jeho výška

Zákon stanovuje minimálnu výšku rezervného fondu. Ide o výšku v minimálnej sume 10 % základného imania tejto spoločnosti. Rezervný fond sa musí aj naďalej dopĺňať podľa tohto zákona. Každý rok je to suma minimálne 10 % z čistého zisku, ktorý bol výsledkom riadnej účtovnej závierky. K takému dopĺňaniu dochádza až dovtedy, kým nie je tento rezervný fond vo výške určenej v stanovách spoločnosti, čo je minimálne 20 % základného imania. Akonáhle je rezervný fond doplnený do stanovenej výšky, už nie povinnosť ho naďalej dopĺňať.

 

Rozhodnutie o využívaní rezervného fondu

Znenie odseku 2 stanovuje, že o jeho využívaní vždy rozhoduje predstavenstvo spoločnosti. Zároveň však platí aj výnimka, že o ňom môže rozhodovať aj iný orgán, ale uvedená výnimka musí byť stanovená v stanovách spoločnosti.

V prípade, že sa rezervný fond vytvára splácaním vyššej sumy, než zodpovedá upísanej menovitej hodnote akcií (emisné ážio) a platená suma nestačí na zaplatenie menovitej hodnoty akcií i emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatiť emisné ážio.

§ 217a

Kapitálový fond z príspevkov

(1) Spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.

(2) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy.

(3) Ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia. Ustanovenie § 179 ods. 4 tým nie je dotknuté.

(4) Na kapitálový fond z príspevkov akcionárov použitý na prerozdelenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom sa použije primerane ustanovenie § 67f ods. 2 a 3. Akcionár nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne.

Komentár k § 217a

Obchodný zákonník už na viacerých miestach pracoval s pojmom tzv. iných vlastných zdrojov. Aplikačná prax však signalizovala viaceré nejasnosti ohľadom ich tvorby a rozdeľovania. Táto otázka sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti.

Cieľom úpravy bolo od 1. 1. 2018, v spojení s ďalšími ustanoveniami novely Obchodného zákonníka, odstrániť problém z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti. Predmetná otázka je nevyhnutne prepojená aj s účtovnými pravidlami.

 

Úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách

Pokiaľ ide o tvorbu kapitálových fondov z príspevkov akcionárov (iná osoba ako akcionár nie je oprávnená príspevok poskytnúť), výslovne sa uvádza, že predpokladom je úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa však tento fond vytvára za trvania spoločnosti, jeho vytvorenie podlieha schváleniu valného zhromaždenia. Príspevkom do kapitálového fondu môže byť to, čo môže byť predmetom vkladu (do základného imania). V prípade nepeňažných vkladov je potrebné uplatniť pravidlá pre stanovenie hodnoty príspevkov tak ako pri vkladoch.

 

Tvorba kapitálového fondu z príspevkov

V praxi sa používa nie celkom adekvátne zvykne hovorovo výraz „vklady akcionára mimo základného imania“. Je podmienená jeho splatením a kapitálový fond možno vytvoriť až vtedy, a to prevzatie záväzku na splatenie príspevku akcionárom nepostačuje.

 

Prerozdelenie splatených príspevkov

Prerozdelenie medzi (a to len) akcionárov je podmienené len splnením notifikačnej povinnosti (zverejnenie oznámenia), neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla taktiež dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov a rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri príspevkoch akcionárov nejde o tak prísne viazané vlastné zdroje, ako je napr. základné imanie. Na druhej strane, ak v prípade krízy nemožno vrátiť plnenia nahradzujúce vlastný kapitál, tak argumentom „minore ad maius“ treba dospieť k záveru, že to rovnako platí pre príspevky akcionárov.

 

Vrátenie

Ak by k použitiu kapitálového fondu z príspevkov došlo v rozpore s týmto zákonom, má to následky obdobné ako (zakázané) vrátenie plnení nahradzujúce vlastné zdroje. Ten akcionár, ktorý však bude vedieť preukázať (v prípadnom súdnom konaní nesie dôkazné bremeno), že plnenie prijal dobromyseľne, ho vrátiť nie je povinný.

Oddiel 8

Zrušenie spoločnosti

§ 218

O zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie.

Komentár k § 218

Zrušenie spoločnosti je upravené v ďalšom oddiele. O tom, či dôjde k zrušeniu spoločnosti, rozhoduje valné zhromaždenie podľa Obchodného zákonníka.

 

Zrušenie akciovej spoločnosti

Riadi sa všeobecným ustanovením o zrušení a zániku obchodnej spoločnosti. Spoločnosť sa môže zrušiť buď s likvidáciou alebo bez likvidácie. Zániku vždy predchádza jej zrušenie. Zániku spoločnosti dochádza výmazom z obchodného registra a spoločnosť stráca právnu subjektivitu a právo na právne úkony. Rozhodnutie o zrušení akciovej spoločnosti musí byť tiež v forme notárskej zápisnice.

Splynutie alebo zlúčenie
spoločností

§ 218a

(1) Zmluva o splynutí alebo zmluva o zlúčení spoločností musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone a okrem údajov podľa § 69 ods. 6 musí obsahovať

a) určenie výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti určených na výmenu za akcie zanikajúcich spoločností s uvedením ich podoby, formy, druhu a menovitej hodnoty, prípadne údajov o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno; ustanovenie § 69 ods. 6 písm. b) sa nepoužije,

b) určenie výšky doplatku v peniazoch, ak má byť akcionárom spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení vyplatený; celková suma doplatku v peniazoch nesmie presiahnuť 10 % menovitej hodnoty akcií, ktoré vydá nástupnícka spoločnosť akcionárom spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení,

c) podrobnosti postupu výmeny akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zanikajúcich spoločností, prípadne vyplatenia doplatku v peniazoch vrátane uvedenia lehôt na predloženie akcií na výmenu a vyplatenie doplatku v peniazoch,

d) určenie primeraného peňažného protiplnenia za akcie, ktoré je nástupnícka spoločnosť povinná odkúpiť podľa § 218j alebo § 218jb, a určenie lehoty na jeho vyplatenie,

e) všetky osobitosti týkajúce sa práva akcionárov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení na podiel na zisku v nástupníckej spoločnosti; ustanovenie § 69 ods. 6 písm. e) tým nie je dotknuté,

f) určenie práv, ktoré poskytne nástupnícka spoločnosť akcionárom zanikajúcich spoločností, ktorí majú prioritné akcie, alebo majiteľom prioritných alebo vymeniteľných dlhopisov, prípadne iných cenných papierov s osobitnými právami vydaných zanikajúcimi spoločnosťami, alebo opatrení navrhovaných v prospech týchto osôb,

g) každú osobitnú výhodu, ktorá sa má poskytnúť nezávislému expertovi, členom predstavenstiev alebo dozorných rád spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení.

(2) Návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností musí pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení preskúmať nezávislý expert nezávislý od spoločnosti vymenovaný na návrh predstavenstva súdom. Na základe spoločného návrhu predstavenstiev splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností môže súd vymenovať jedného nezávislého experta alebo viacerých spoločných nezávislých expertov pre všetky spoločnosti.

(3) Nezávislý expert vyhotoví o výsledku preskúmania návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností písomnú správu, ak bol vymenovaný jeden nezávislý expert, alebo viacerí spoloční nezávislí experti môžu vypracovať spoločnú správu pre všetky splývajúce alebo zlučujúce sa spoločnosti. Písomná správa musí obsahovať najmä

a) stanovisko nezávislého experta, či výmenný pomer akcií a prípadné doplatky sú primerané,

b) stanovenie metódy alebo metód, na ktorých základe bol určený výmenný pomer akcií,

c) vyjadrenie, či použitá metóda alebo metódy sú pre daný prípad primerané, a určenie výmenného pomeru podľa každej z použitých metód; stanovisko k tomu, aký význam bol priznaný jednotlivým metódam pri určovaní výmenného pomeru,

d) uvedenie osobitných ťažkostí pri určovaní výmenného pomeru, ak sa také vyskytli.

(4) Každý z vymenovaných nezávislých expertov má právo na poskytnutie všetkých informácií a písomností od všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, ktoré sú potrebné na vypracovanie správy podľa odseku 3, a má právo vykonať v týchto spoločnostiach potrebnú kontrolu.

(5) Preskúmanie návrhu zmluvy o zlúčení alebo návrhu zmluvy o splynutí nezávislým expertom ani vypracovanie písomnej správy nezávislého experta nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci akcionári každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.

(6) Návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností sa ukladá do zbierky listín pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení. Oznámenie o uložení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností v zbierke listín musí byť zverejnené najneskôr 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o jej schválení. Povinnosť uložiť návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností do zbierky listín podľa prvej vety môže spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí splniť aj zverejnením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností v Obchodnom vestníku; k zverejneniu musí dôjsť v lehote podľa predchádzajúcej vety.

Komentár k § 218a

Ustanoveniami sa implementovali do slovenského právneho poriadku články Tretej a Šiestej obchodnej smernice o fúzii a rozdelení kapitálových spoločností.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024 dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Náležitosti zmluvy o zlúčení alebo o splynutí spoločností

V tomto ustanovení sa vymedzujú náležitosti zmluvy o zlúčení alebo o splynutí spoločností. Zmluva musí byť vo forme notárskej zápisnice. Okrem údajov uvedených v § 69 zmluva musí obsahovať aj náležitosti určené v znení odseku 1, a to určenie výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti určených na výmenu za akcie zanikajúcich spoločností s uvedením ich podoby, formy, druhu a menovitej hodnoty, prípadne údajov o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno, ustanovenie § 69 ods. 6 písm. b) sa nepoužije, určenie kúpnej ceny za akcie, ktoré je nástupnícka spoločnosť povinná odkúpiť podľa § 218j a určenie lehoty pre jej vyplatenie a iné.

 

Preskúmavanie zmluvy

Významné je to, že návrh zmluvy preskúmava na spoločnosti nezávislý audítor menovaný na návrh predstavenstva súdom. Jeho úlohou je vyhotovenie písomnej správy o výsledku preskúmania návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností. Môže byť vymenovaný buď jeden alebo viacero nezávislých expertov, ktorým táto úloha prislúcha.

 

Základné náležitosti písomnej správy

V odseku 3 sú vymenované základné náležitosti písomnej správy, ktorú musí tento expert alebo viacero nezávislých expertov vypracovať. Ide o stanovisko nezávislého experta, či výmenný pomer akcií a prípadné doplatky sú primerané, stanovenie metódy alebo metód, na ktorých základe bol určený výmenný pomer akcií, vyjadrenie, či použitá metóda alebo metódy sú pre daný prípad primerané a určenie výmenného pomeru podľa každej z použitých metód; stanovisko k tomu, aký význam bol priznaný jednotlivým metódam pri určovaní výmenného pomeru, a uvedenie osobitných ťažkostí pri určovaní výmenného pomeru, ak sa také vyskytli. Expert má nárok k vypracovaniu správy na všetky potrebné dokumenty a informácie, ktoré mu môžu pomôcť. Informácie získava od spoločností, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení.

 

Ak došlo k dohode

V prípade, že došlo k dohode medzi akcionármi všetkých spoločností, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení, tak nie je potrebné vypracovať písomnú správu a preskúmať návrh zmluvy.

 

Uloženie návrhu zmluvy

Návrh zmluvy musí byť uložený v zbierke listín pre každú zo zúčastnených spoločností. Oznámenie o uložení musí byť zverejnené najneskôr 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o jej schválení. Uvedená povinnosť môže byť splnená aj zverejnením v obchodnom vestníku v tej istej lehote.

§ 218b

(1) Predstavenstvo každej zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení je povinné vypracovať podrobnú písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní splynutie alebo zlúčenie spoločností, údaje návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, najmä výmenný pomer akcií. V správe musí uviesť osobitné ťažkosti pri určovaní výmenného pomeru akcií, ak sa také vyskytli. Písomná správa, ktorú pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí vypracúva predstavenstvo každej slovenskej zúčastnenej spoločnosti, musí okrem vysvetlení podľa prvej vety obsahovať aj vysvetlenie predpokladaných dôsledkov vyplývajúcich z cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia pre akcionárov, veriteľov a zamestnancov slovenských zúčastnených spoločností.

(2) Dozorná rada každej zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení preskúma zamýšľané splynutie alebo zlúčenie spoločností, návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností a správu predstavenstva podľa odseku 1 a predkladá svoje vyjadrenie o zamýšľanom splynutí alebo zlúčení spoločností valnému zhromaždeniu.

(3) Predstavenstvo spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení je povinné informovať valné zhromaždenie tejto spoločnosti a predstavenstvo každej ďalšej spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení o každej podstatnej zmene obchodného majetku a záväzkov spoločnosti, ktorá nastala v období medzi vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení a dňom konania valného zhromaždenia spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, ktoré rozhodujú o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa neuplatnia, ak s tým súhlasia všetci akcionári každej zo spoločností podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení.

Komentár k § 218b

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V tomto ustanovení zákon ukladá predstavenstvu každej zo splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností vypracovať podrobnú písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní zlúčenie alebo splynutie.

 

Písomná správa

To znamená, že predmetom tohto ustanovenia je uvedená správa. Potrebné je v nej uviesť hlavne výmenný pomer akcií. Písomnú správu vypracúva predstavenstvo spoločnosti pri cezhraničnom splývaní spoločností.

Aj dozorná rada každej spoločnosti, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení, má povinnosť, ale i právo preskúmať návrh zmluvy, dôvody splynutia či zlúčenia a správu predstavenstva. Ide v podstate o kontrolnú činnosť, ktorú má vo svojej právomoci. Vyjadrenie musí predložiť valnému zhromaždeniu.

 

Informovanie o zmenách

V prípade, že dochádza k určitej zmene obchodného majetku a záväzkov spoločnosti medzi vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí či zlúčení spoločnosti a dňom, kedy sa bude konať valné zhromaždenie, má predstavenstvo neodkladnú povinnosť o týchto skutočnostiach informovať valné zhromaždenie a predstavenstvo každej ďalšej zúčastnenej spoločnosti.

§ 218c

(1) O schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností rozhodujú na návrh predstavenstiev valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj nástupníckej spoločnosti. Rozhodnutie musí schváliť dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o ňom vyhotoviť notárska zápisnica. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa aj súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných akcionárov z každého druhu akcií. Valné zhromaždenie každej slovenskej zúčastnenej spoločnosti si môže pri schvaľovaní cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia vyhradiť právo, že podmienkou uskutočnenia cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia je jeho výslovný súhlas s úpravou účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti v zmysle § 218la až § 218lk. V takom prípade môže notár vydať osvedčenie podľa § 69aa ods. 7 až po udelení tohto výslovného súhlasu.

(2) V sídle každej zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení musia mať akcionári a v prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia aj zástupcovia zamestnancov a ak v spoločnosti zamestnanci nemajú vymenovaných svojich zástupcov, priamo zamestnanci najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o splynutí alebo zlúčení spoločností, na nahliadnutie

a) návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností,

b) účtovné závierky a správy podľa § 192 ods. 2 všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, prípadne ich právnych predchodcov za posledné tri roky, ak niektorá zo spoločností vznikla neskôr a nemala právneho predchodcu, za všetky roky jej trvania,

c) priebežná účtovná závierka vyhotovená ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností uplynulo viac ako šesť mesiacov; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218c ods. 4 a 5),

d) správy predstavenstiev všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení podľa § 218b ods. 1; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218b ods. 4),

e) správy nezávislých expertov pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na splynutí alebo zlúčení, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218a ods. 5) alebo spoločná správa nezávislých expertov podľa § 218a ods. 3.

(3) Priebežná účtovná závierka podľa odseku 2 písm. c) sa vyhotovuje podľa rovnakých metód a v rovnakom členení ako posledná riadna účtovná závierka pred vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

(4) Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nepoužije, ak verejná akciová spoločnosť podieľajúca sa na splynutí alebo zlúčení uverejňuje polročnú finančnú správu podľa osobitného zákona a ak túto poskytne akcionárom na nahliadnutie podľa odseku 2.

 (5) Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nepoužije, ak s tým súhlasia všetci akcionári každej zo spoločností podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení.

(6) Každý akcionár spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení má právo vyžiadať si kópie dokumentov podľa odseku 2 alebo ich častí, prípadne požadovať ich zaslanie na adresu ním uvedenú a spoločnosť je povinná akcionárovi tieto dokumenty bezplatne poskytnúť. Na tieto práva, ako aj na možnosť prístupu k elektronickej podobe dokumentov podľa odseku 2, ak ide o prípad, keď sa ustanovenie predchádzajúcej vety nemusí na spoločnosť podieľajúcu sa na splynutí alebo zlúčení uplatniť podľa odseku 9, musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je predstavenstvo povinné poskytnúť akcionárom dokumenty podľa odseku 2. Pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí je predstavenstvo slovenskej zúčastnenej spoločnosti povinné zabezpečiť preklad dokumentov podľa odseku 2, ktoré sa týkajú zahraničnej zúčastnenej spoločnosti, do štátneho jazyka.

(7) Povinnosť zaslať kópie dokumentov podľa odseku 2 alebo ich časti akcionárovi podľa odseku 6 môže spoločnosť splniť, ak s tým akcionár vyslovil súhlas, ich zaslaním prostredníctvom elektronickej pošty.

(8) Ak zlúčenie spoločnosti vyžaduje zmeny stanov nástupníckej spoločnosti a tieto zmeny nie sú súčasťou návrhu zmluvy o zlúčení, musí ich nástupnícka spoločnosť schváliť spolu s návrhom zmluvy o zlúčení; na rozhodovanie o schválení zmien stanov platí odsek 1.

(9) Povinnosť poskytnúť vo svojom sídle na nahliadnutie dokumenty podľa odseku 2 si môže spoločnosť podieľajúca sa na splynutí alebo zlúčení spoločností splniť ich uverejnením nepretržite počas lehoty podľa odseku 2 na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené; povinnosť verejných akciových spoločností podľa § 184a ods. 2 tým nie je dotknutá.

(10) Ak spoločnosť podieľajúca sa na splynutí alebo zlúčení spoločností nesplní povinnosť uverejniť dokumenty podľa odseku 2 na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, nepretržite v lehote podľa odseku 2, je povinná poskytnúť akcionárom na požiadanie bezodkladne a bezplatne dokumenty podľa odseku 2 alebo ich časti v listinnej podobe.

(11) Ustanovenie odseku 6 prvej vety sa nepoužije, ak spoločnosť podieľajúca sa na splynutí alebo zlúčení spoločností uverejní dokumenty podľa odseku 2 nepretržite v lehote podľa odseku 2 na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je akcionárom spoločnosti umožnené nepretržite počas lehoty podľa odseku 2 si tieto dokumenty v elektronickej podobe stiahnuť a vytlačiť.

(12) Prerušenie uverejnenia dokumentov uvedených v odseku 2 na webovom sídle spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení spoločností podľa odseku 9 nie je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení a schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ak si spoločnosť podieľajúca sa na splynutí alebo zlúčení splní povinnosť podľa odseku 10.

Komentár k § 218c

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Uvedené ustanovenie upresňuje kompetenciu pri schvaľovaní zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností. O týchto zmluvách rozhodujú na návrh predstavenstiev valné zhromaždenia všetkých zanikajúcich spoločností, v prípade zlúčenia aj nástupníckej spoločnosti.

 

Prijatie rozhodnutia

Rozhodnutie musí byť prijaté dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov a musí sa o ňom vyhotoviť notárska zápisnica. Každý akcionár splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností má právo vyžiadať si kópie dokumentov potrebných pre zlúčenie. Spoločnosť je povinná akcionárovi vyžiadané dokumenty bezplatne poskytnúť. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia.

 

Prístupnosť informácii a dokumentov

To znamená, že všetky potrebné informácie a dokumenty musia byť k dispozícii k nahliadnutiu v sídle spoločností v stanovenej lehote. Ide o tieto dokumenty: návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, účtovné závierky a správy všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, prípadne ich právnych predchodcov za posledné tri roky, ak niektorá zo spoločností vznikla neskôr a nemala právneho predchodcu, za všetky roky jej trvania, priebežná účtovná závierka vyhotovená ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností uplynulo viac ako šesť mesiacov; správy predstavenstiev všetkých spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, správy nezávislých expertov pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na splynutí alebo zlúčení alebo spoločná správa nezávislých expertov.

 

Vylúčenie dokumentov

Ďalšie znenia odsekov vylučujú určité dokumenty v niektorých prípadoch alebo z niektorých dôvodov a tiež definície týchto listín či dokumentov. Akcionár má však aj právo požiadať o kópie týchto dokumentov, pokiaľ to zákon nevylučuje. Tiež si ich môže vyžiadať zaslaním na adresu alebo v elektronickej verzii a v prípade, že nie sú v jazyku, musí byť zabezpečený ich preklad. V prípade, že si zlúčenie spoločností vyžaduje zmenu stanov nástupníckej spoločnosti, návrh na zmenu sa podáva s návrhom na zmluvu. Dokumenty môžu byť k nahliadnutiu aj na webovom sídle spoločnosti v medziach zákona, ak ho spoločnosť má zriadené, pričom nezverejnenie nie je dôvodom na vyhlásenie o neplatnosti.

§ 218d

(1) Na založenie nástupníckej spoločnosti sa použijú primerane ustanovenia § 172; ustanovenia § 59 ods. 3, ak bola vypracovaná písomná správa nezávislého experta podľa § 218a ods. 3 a § 163 ods. 1 písm. e) až g) sa nepoužijú.

(2) Ak sa na zlúčenie spoločností vyžaduje zvýšenie základného imania nástupníckej spoločnosti, na toto zvýšenie základného imania sa nevzťahujú ustanovenia § 59 ods. 3 a § 202 ods. 3, ak bola vypracovaná písomná správa nezávislého experta podľa § 218a ods. 3, a ustanovenia § 203 ods. 1, § 203 ods. 2 písm. e) až j), § 203 ods. 3 až 5, § 204, § 205 a § 206 ods. 3 a 4.

Komentár k § 218d

Otázku založenia nástupníckej spoločnosti rieši uvedené ustanovenie zákona.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorá nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Pri zlúčení spoločností dôjde ku vzniku nástupníckej spoločnosti. N založenie takejto spoločnosti sa použijú ustanovenia určené v odseku 1 a tiež ustanovenia, ktoré sa použijú, ak došlo k založeniu spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií, a ak bola vypracovaná správa nezávislého experta.

 

Zvýšenie imania

Ak dôjde k zlúčeniu spoločností, dochádza aj k zvýšeniu základného imania nástupníckej spoločnosti. Zákon v odseku 2 vymedzuje, ktoré ustanovenia zákona sa na toto zvýšenie základného imania nevzťahujú. Tiež sú tu uvedené aj ustanovenia zákona upravujúce oceňovanie obchodného majetku, ktoré sa nepoužijú, ak je vypracovaná správa nezávislého experta.

§ 218e

(1) Po zápise splynutia alebo zlúčenia spoločností do obchodného registra predstavenstvo nástupníckej spoločnosti zabezpečí bezodkladne výmenu akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zaniknutých spoločností alebo vyplatenie doplatku v peniazoch. Na výmenu akcií sa použijú primerane ustanovenia § 213 ods. 6 a 7 a § 214 o vzatí akcií z obehu.

(2) Akcie nástupníckej spoločnosti nemožno vydať za akcie, ktoré sú vo vlastníctve

a) nástupníckej spoločnosti alebo osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti,

b) zanikajúcej spoločnosti alebo osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet zanikajúcej spoločnosti.

Komentár k § 218e

Čo sa prikladá k návrhu na zápis splynutia alebo zlúčenia spoločností, je upresnené v tomto ustanovení.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Návrh musí byť doložený správami predstavenstiev všetkých splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností, správami audítorov a kópiou pozvánky na valné zhromaždenie.

 

Povinnosť zabezpečenia výmeny

Pri zápise splynutia alebo zlúčenia spoločnosti do obchodného registra, má predstavenstvo povinnosť zabezpečiť, aby došlo k výmene akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zanikajúcich spoločností.

V určitých prípadoch musí zabezpečiť aj vyplatenie doplatku len vo finančnej forme (peniazoch). Na výmenu sa vzťahujú ustanovenia uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia.

Tiež netreba zabudnúť, že v deň keď dochádza k výmazu spoločností, v ten istý deň musí byť aj vznik nástupníckej spoločnosti, čo znamená, že akcionári získavajú práva a majú právo na výmenu týchto akcií.

 

Nemožnosť vydania akcií

Znenie odseku 2 upravuje, kedy nie je možné vydať akcie nástupníckej spoločnosti za akcie, ktoré sú vo vlastníctve nástupníckej spoločnosti alebo osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti, alebo zanikajúcej spoločnosti alebo osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet zanikajúcej spoločnosti.

Čiže ide o situáciu, kedy nemožno vydať akcie nástupníckej spoločnosti, ktorá súvisí s problematikou nadobúdania vlastných akcií spoločnosťou.

§ 218f

(1) Veritelia, ktorí majú ku dňu účinnosti splynutia alebo zlúčenia spoločností voči niektorej zo splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností nesplatné pohľadávky, majú právo, ak sa v dôsledku splynutia alebo zlúčenia zhorší vymožiteľnosť ich pohľadávok, do šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločnosti v obchodnom registri požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby dostatočným spôsobom zabezpečila splnenie ich neuhradených pohľadávok. Toto právo nemá veriteľ, ktorého pohľadávka je už primerane zabezpečená. Ustanovenie § 215 ods. 4 sa použije obdobne.

(2) Majitelia prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, prípadne iných cenných papierov s osobitnými právami vydaných zanikajúcimi spoločnosťami musia v nástupníckej spoločnosti získať práva rovnocenné s právami, ktoré mali voči zanikajúcim spoločnostiam. To neplatí, ak so zmenou práv súhlasil každý z majiteľov týchto cenných papierov alebo ak majú nárok na to, aby nástupnícka spoločnosť od nich tieto cenné papiere odkúpila.

Komentár k § 218f

Právo veriteľov požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené, je zakotvené v znení tohto ustanovenia.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Veritelia, ktorí majú nesplatné pohľadávky ku dňu, kedy došlo k splynutiu alebo zlúčeniu spoločností, môžu požadovať do šiestich mesiacov od zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločnosti v obchodnom registri od nástupníckej spoločnosti, aby boli jeho pohľadávky dostatočne zabezpečené. Má totiž dôvodnú obavu, že pohľadávky mať nebude uspokojené. V prípade, že pohľadávky veriteľ niektorým zo spôsobov v tomto zákone má zabezpečené, tak uvedené právo sa ho netýka.

 

Ochrana práv

V odseku 1 sa stretávame s určitou ochranou práv veriteľov zanikajúcich spoločností.

Tiež platí, že ak nedôjde k dohode o zabezpečení medzi veriteľom a nástupníckou spoločnosťou, môže podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne.

 

Tie isté práva

Znenie odseku 2 stanovuje na účely ochrany majiteľov prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, prípadne iných cenných papierov s osobitnými právami, ktorí by mali získať tie isté práva ako mali v zanikajúcich spoločnostiach. Tiež existujú výnimky, kedy to neplatí, a to ak so zmenou práv súhlasil každý z majiteľov cenných papierov, alebo ak majú nárok na to, aby nástupnícka spoločnosť od nich tieto cenné papiere odkúpila.

§ 218g

(1) Členovia predstavenstva alebo dozornej rady spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí porušili svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom pri príprave a uskutočňovaní splynutia alebo zlúčenia spoločností, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým spôsobili akcionárom spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí.

(2) Nezávislí experti každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili akcionárom spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí porušením povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi pri vyhotovovaní správy podľa § 218a ods. 3. Nezávislý expert sa môže zbaviť zodpovednosti za rovnakých podmienok ako člen predstavenstva alebo dozornej rady.

Komentár k § 218g

Členovia predstavenstva alebo dozornej rady môžu porušiť určité povinnosti pri príprave a uskutočnení splynutia alebo zlúčenia spoločností. V tomto ustanovení zákon upravuje ich zodpovednosť.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Zodpovední sú za porušenie spoločne a nerozdielne, majú zodpovednosť za škodu, ktorá akcionárom týchto spoločností vznikla. Zodpovednosť majú voči akcionárom a nie voči spoločnosti.

 

Nezávislí experti

Odsek 2 sa zaoberá zodpovednosťou nezávislých expertov. Zodpovedajú za škodu voči akcionárom spoločnosti, ktoré sa zúčastnili splynutia či zlúčenia, a to pri príprave a vyhotovení správy. Aj pri nezávislom expertovi platí, že má možnosť sa zodpovednosti zbaviť v medziach zákona a za rovnakých podmienok ako člen predstavenstva alebo dozornej rady.

§ 218h

(1) Po zápise splynutia alebo zlúčenia spoločností do obchodného registra sa nemožno domáhať určenia neplatnosti splynutia alebo zlúčenia inak, ako návrhom na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení a schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností podľa § 183; ustanovenia § 68a a osobitných zákonov tým nie sú dotknuté. Neplatnosti splynutia alebo zlúčenia sa možno domáhať najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti splynutia alebo zlúčenia.

(2) Dôvodom podania návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností nemôže byť skutočnosť, že výmenný pomer akcií a výška doplatku v peniazoch nie sú primerané alebo že údaje týkajúce sa výmenného pomeru akcií a výšky doplatku v peniazoch v správe predstavenstva podľa § 218b ods. 1 alebo v správe nezávislého experta podľa § 218a ods. 3 nie sú v súlade s právnymi predpismi.

(3) Rozhodnutie súdu o vyslovení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení a o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností sa ukladá do zbierky listín.

(4) Ak súd rozhodne o vyslovení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení a o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, sú zo záväzkov, ktoré vznikli v čase od zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločností do obchodného registra do zverejnenia oznámenia o uložení rozhodnutia súdu do zbierky listín na ťarchu alebo v prospech nástupníckej spoločnosti, zaviazané a oprávnené spoločne a nerozdielne všetky spoločnosti podieľajúce sa na splynutí alebo zlúčení.

Komentár k § 218h

Ako náhle dôjde k zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločnosti v obchodnom registri, nie je možné domáhať sa neplatnosti tohto rozhodnutia a zápisu. Je možné tak urobiť len prostredníctvom súdu, ktorému sa dáva návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Domáhanie

Domáhať je možné sa v určenej lehote, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti splynutia alebo zlúčenia. Uvedeným návrhom na súd chráni práva tretích osôb.

 

Vyslovenie neplatnosti

Znenie odseku 2 upravuje dôvod na vyslovenie neplatnosti, ktorým je výmenný pomer akcií a výška doplatku v peniazoch, ktoré nie sú primerané alebo že údaje týkajúce sa výmenného pomeru akcií a výšky doplatku v peniazoch v správe predstavenstva alebo v správe nezávislého experta nie sú v súlade s právnymi predpismi.

 

Uloženie do zbierky listín

Ak súd rozhodne, uvedené rozhodnutie sa musí uložiť do zbierky listín podľa tohto zákona. Následne zo záväzkov, ktoré vznikli v čase od zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločností do obchodného registra do zverejnenia oznámenia o uložení rozhodnutia súdu do zbierky listín na ťarchu alebo v prospech nástupníckej spoločnosti, sú zaviazané a oprávnené spoločne a nerozdielne všetky spoločnosti, ktoré sa podieľali na splynutí alebo zlúčení.

§ 218i

(1) Ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené zmluvou o splynutí alebo zmluvou o zlúčení spoločností primerané, každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, má právo, aby mu nástupnícka spoločnosť doplatila primeraný peňažný doplatok. Na toto právo a podmienky jeho uplatnenia musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

(2) Uplatňovať právo na primeraný peňažný doplatok podľa odseku 1 na súde môžu iba akcionári, ktorí

a) boli akcionármi niektorej zo spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o splynutí alebo zlúčení spoločností,

b) boli na tomto valnom zhromaždení prítomní,

c) požiadali o zápis ich nesúhlasného stanoviska s výmenným pomerom akcií a prípadnými doplatkami v peniazoch do zápisnice z tohto valného zhromaždenia,

d) do podania návrhu na súd nepreviedli žiadne akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí ani akcie nástupníckej spoločnosti, ktoré nadobudli výmenou za akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, a

e) nevzdali sa práva na primeraný peňažný doplatok.

(3) Akcionár sa môže vzdať práva na primeraný peňažný doplatok. Vzdanie sa práva je účinné, ak je urobené v písomnej forme a doručené spoločnosti alebo ak sa akcionár vzdá práva na primeraný peňažný doplatok na valnom zhromaždení zápisom do zápisnice. Vzdanie sa práva na primeraný peňažný doplatok je účinné aj voči nadobúdateľom akcií, na ktoré sa vzťahuje.

(4) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď bolo splynutie alebo zlúčenie spoločností zapísané do obchodného registra, inak toto právo zaniká.

(5) Nástupnícka spoločnosť zašle akcionárovi návrh zmluvy určujúci nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok najneskôr v lehote 30 dní od zápisu zlúčenia alebo splynutia spoločností do obchodného registra.

(6) Návrh zmluvy podľa odseku 5 musí okrem náležitostí podľa osobitného zákona obsahovať

a) hodnotu jednotlivých vymieňaných akcií a

b) lehotu na prijatie návrhu zmluvy, ktorá však nesmie byť kratšia ako 14 dní od doručenia návrhu.

(7) Ak oprávnený akcionár nepodá návrh na začatie súdneho konania o preskúmaní návrhu zmluvy podľa odseku 5 v lehote podľa odseku 6 písm. b) považuje sa taký návrh za prijatý. Ak oprávnený akcionár podá návrh na začatie súdneho konania podľa predchádzajúcej vety, je na konanie a rozhodnutie veci príslušný súd podľa sídla nástupníckej spoločnosti.

(8) Ak akcionár nesúhlasí s výškou poskytnutého peňažného doplatku, rozhodujúca bude všeobecná hodnota peňažného doplatku zistená v súdnom konaní začatom podľa odseku 2 v lehote podľa odseku 4 s využitím prípadne aj znaleckého dokazovania. Náklady dokazovania preddavkovo platí nástupnícka spoločnosť. Na vypracovanie znaleckého posudku súd ustanoví znalca zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu. Hodnota peňažného doplatku zisteného v súdnom konaní bude určená ako rozdiel hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a hodnoty akcií nástupníckej spoločnosti. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na preskúmanie návrhu zmluvy podľa odseku 5 a v nej uvedeného ponúkaného peňažného doplatku v súdnom konaní podľa odseku 7.

(9) Ak tento zákon neustanovuje inak, primeraný peňažný doplatok nesmie byť nižší ako

a) hodnota najvyššieho peňažného doplatku poskytnutého jednotlivým akcionárom za rovnakú akciu a zároveň nesmie byt nižší ako

b) rozdiel hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a hodnoty akcií nástupníckej spoločnosti, pričom určená hodnota akcií nesmie byť nižšia ako hodnota čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú nezávislým expertom; v prípade, ak je spoločnosť povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, použijú sa údaje poslednej konsolidovanej účtovnej závierky; a zároveň nesmie byť určená hodnota akcií spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí nižšia ako priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.

(10) Navrhovaná hodnota peňažného doplatku podľa odseku 5 sa mení na zistenú hodnotu peňažného doplatku podľa odseku 8, ktorá nesmie byť nižšia ako hodnota peňažného doplatku podľa odseku 9.

(11) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo právo na primeraný peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom na každú akciu rovnaký doplatok v peniazoch, prípadne vydať ďalšie akcie.

(12) Ak bol výmenný pomer akcií neprimeraný, akcionári nie sú povinní vrátiť akcie. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

Komentár k § 218i

Dôvodom pre zmenu znenia ustanovenia bola pripomienka Generálnej prokuratúry SR, ktorá bola vznesená v rámci medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona. Generálna prokuratúra SR v nej namietala nesúlad niektorých ustanovení [§ 218a ods. 1 písm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5, § 218i ods. 6 a § 218j ods. 1] vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti zúčastnenej na zlúčení akciových spoločností s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4 a článkom 46 ods. 1, ako aj nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 18 tohto dohovoru (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) a so všetkými dvojstrannými medzinárodnými zmluvami o ochrane a podpore investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zmena predmetných ustanovení zabezpečila rovnaké práva a ich ochranu všetkým akcionárom všetkých spoločností, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení bez ohľadu na to, či sa jedná o akcionárov spoločnosti v dôsledku splynutia alebo zlúčenia zanikajúcej alebo o akcionárov spoločnosti, na ktorú v rámci zlúčenia prechádza imanie zanikajúcich spoločností.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Pôvodným akcionárom, teda akcionárom spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich spoločností, doposiaľ nebola priznaná rovnaká ochrana ich doterajších legálne nadobudnutých práv vyplývajúcich z vlastníctva akcií preberajúcej (nástupníckej) spoločnosti, ako akcionárom tej alebo tých spoločností, ktoré v procese zlúčenia zanikajú. Uvedený nesúlad je najvypuklejší najmä pri realizácii ich doterajšieho práva na vyrovnanie a/alebo práva na odkúpenie akcií nástupníckou spoločnosťou.

Pri tvorbe ustanovení § 218i a § 218j vychádzal zákonodarca najmä z právnej úpravy inštitútu práva výkupu (squeeze out) podľa § 118i zákona o cenných papieroch.

Prebratie uvedeného ustanovenia, samozrejme po jeho primeranom prispôsobení na podmienky splynutia alebo zlúčenia spoločností, sa javilo ako vhodné riešenie pre zabezpečenie rovnakých práv a ich ochrany všetkým akcionárom všetkých spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí.

 

Účel inštitútu práva výkupu

Ako sa uvádza vo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 644/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola do zákona o cenných papieroch transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie z 21. apríla 2004 „Účelom inštitútu práva výkupu (squeeze-out), je reagovať na prípady, kedy v akciovej spoločnosti dôjde k takej zmene pomerov, pri ktorej sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra zmení v koncentrovanú. Sústredením podstatnej časti podielov v rukách majoritného akcionára dochádza k strate funkčnosti vnútorných mechanizmov akciovej spoločnosti.“ Porovnateľná situácia nastáva aj pri zlúčení alebo splynutí spoločností, kde taktiež dochádza k výrazným zmenám vo vlastníckej štruktúre spoločnosti.

Primeraný peňažný doplatok

Ustanovením sa zaviedol nový pojem „primeraný peňažný doplatok“, ktorý bol uvedený a má slúžiť aj na realizáciu ochrany práv pôvodných akcionárov, teda akcionárov spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich spoločností, samozrejme za predpokladu kumulatívneho splynenia podmienok uvedených v odseku 1 a 2 predmetného ustanovenia.

 

Zaslanie návrhu zmluvy

Uvedené ustanovenie predstavuje nóvum v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Na jeho základe je nástupnícka spoločnosť povinná poslať každému akcionárovi, ktorý naplnil podmienky odsekov 1 a 2, návrh zmluvy určujúci buď nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok, a to v lehote 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo zlúčenie alebo splynutie spoločností.

 

Obsah návrhu zmluvy

Pri úprave obsahových náležitostí návrhu zmluvy zákon odkazuje na osobitný zákon, ktorým je zákon o cenných papieroch, konkrétne jeho § 30. Spoločnosť zašle návrh zmluvy tým akcionárom, ktorí po splnení ostatných podmienok odsekov 1 a 2, požiadali o zápis ich nesúhlasného stanoviska s výmenným pomerom akcií a prípadnými doplatkami v peniazoch do zápisnice z valného zhromaždenia. Spoločnosť teda bude mať vedomosť o tom, ktorým akcionárom je povinná zaslať návrh zmluvy. Akcionár bude mať po doručení návrhu zmluvy 14 dní na to, aby buď tento prijal, alebo aby sa v uvedenej lehote obrátil na súd s návrhom na jeho preskúmanie (v konaní súd primerane použije ustanovenie odseku 8).

 

Zaslanie akceptácie návrhu

V prípade, ak akcionár v prekluzívnej lehote 14tich dní nezašle nástupníckej spoločnosti akceptáciu návrhu zmluvy alebo neiniciuje preskúmavacie konanie na súde, považuje sa návrh zmluvy za prijatý. Toto riešenie zakotvenia zákonnej fikcie prijatia návrhu zmluvy bolo zvolené aj vzhľadom na to, aby v praxi nedochádzalo k zbytočným obštrukciám zo strany nespokojných menšinových akcionárov, a tým zabrzdeniu alebo až znemožneniu procesu fúzie.

 

Uplatnenie práva na súde

Ak akcionár dodatočne po tom, čo došlo k uzavretiu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo zmluvy určujúcej primeraný peňažný doplatok (resp. návrh zmluvy o odkúpení akcií), alebo po tom, čo si nástupnícka spoločnosť riadne nesplnila povinnosť zaslať návrh zmluvy, môže uplatniť svoje právo na súde a iniciovať súdne konanie, v ktorom však musí vecne dokázať vznik nároku na doplatok v peniazoch, resp. vznik nároku na primerané protiplnenie.

 

Hodnota primeraného peňažného doplatku

Vzhľadom na zabezpečenie náležitej ochrany a taktiež s úmyslom stanovenia minimálneho prahu hodnoty primeraného peňažného doplatku sa v odseku 9 zakotvil mechanizmus, ktorým sa stanoví hodnota primeraného peňažného doplatku, ktorá by mala byť vyjadrením reálnej straty, ktorú utrpeli akcionári spoločností v dôsledku buď neprimeraného výmenného pomeru akcií alebo vyjadrením straty, ktorú utrpeli pôvodní akcionári spoločnosti v dôsledku zhoršenia ich postavenia v nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza obchodné imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich spoločností.

 

Stanovenie minimálneho prahu hodnoty primeraného peňažného protiplnenia

Obdobný mechanizmus bol ustanovený aj na stanovenie minimálneho prahu hodnoty primeraného peňažného protiplnenia, a to konkrétne v § 218j ods. 4, pričom tento v sebe zahŕňa špecifiká odkupy akcií.

V prípade súdneho konania bude rozhodujúca hodnota primeraného peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia zistená v súdnom konaní.

 

Spoločné súdne konanie

V záujme jednotného postupu a procesnej ekonomiky by bolo najúčelnejším spoločné súdne konanie, avšak rozhodnutie o tomto je ponechané na súd príslušný podľa sídla nástupníckej spoločnosti.

 

Dôkazné prostriedky

Pri zisťovaní všeobecnej hodnoty peňažného doplatku, resp. všeobecnej hodnoty akcií môžu v rámci dokazovania poslúžiť všetky dôkazné prostriedky, a teda nie je potrebné pristúpiť zakaždým k dokazovaniu pomocou znaleckého posudku. Avšak vzhľadom na zložitosť veci sa predpokladá, že budú využívané najmä znalecké posudky. Ak však súd k takému dokazovaniu pristúpi, musí vymenovať znalca zo zoznamu vedeného podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom znalcom môže byť aj právnická osoba z odboru podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov.

 

Znalec

Musí použiť majetkovú aj podnikateľskú metódu ocenenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. z 23. augusta 2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Náklady dokazovania preddavkovo platí nástupnícka spoločnosť. Týmto nijako nie sú dotknuté práva tej ktorej procesnej strany na náhradu trov konania.

 

Zistený primeraný peňažný doplatok

Nesmie byť nižší ako hodnota najvyššieho peňažného doplatku poskytnutého jednotlivým akcionárom za rovnakú akciu a zároveň nesmie byt nižší ako rozdiel hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a hodnoty akcií nástupníckej spoločnosti, pričom určená hodnota akcií nesmie byť nižšia ako hodnota čistého obchodného imania vrátane hodnoty nehmotného majetku spoločnosti pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky; v prípade, ak je spoločnosť povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, použijú sa údaje poslednej konsolidovanej účtovnej závierky; a zároveň nesmie byť určená hodnota akcií spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí nižšia ako priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.

 

Primerané peňažné protiplnenie nižšie ako hodnota čistého obchodného imania

Pri odkupe akcií nesmie byť zistené primerané peňažné protiplnenie nižšie ako hodnota čistého obchodného imania vrátane hodnoty nehmotného majetku spoločnosti pripadajúceho na jednu akciu podľa účtovnej závierky rozhodnej pre fúziu. Zároveň však nesmie byť nižšie ako protiplnenie vyplatené iným oprávneným akcionárom za rovnakú akciu. Pokiaľ sa jedná o spoločnosť, ktorej akcie sú obchodované na regulovanom trhu, tak primerané peňažné protiplnenie nesmie byť zároveň nižšie ako priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.

 

Vôľa niektorej zo zmluvných strán uzavrieť zmluvu

V zásade pôjde o rozsudok, nakoľko výrok rozsudku nahradí vôľu niektorej zo zmluvných strán uzavrieť zmluvu určujúcu nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo zmluvu určujúcu primeraný peňažný doplatok, resp. zmluvu o odkúpení akcií či už v navrhovanom znení alebo v znení primerane upravenom súdom. Súd vo výroku rozsudku pojme znenie zmluvy, alebo bude obsahovať odkaz na obsah pripojenej zmluvy, ktorá bude tvoriť jeho súčasť. V prípade sporu s väčším počtom oprávnených akcionárov sa javí vhodnejším výrok rozsudku o nahradení prejavu vôle uzavrieť zmluvy, na ktoré súd poukáže vo výroku rozsudku, a ktoré sa stanú súčasťou rozsudku.

 

Súd nemôže zasahovať do znenie zmluvy

Právna úprava zaznamenala zákonný prelom do zásady, že súd nemôže zasahovať do znenia navrhovanej zmluvy. Rešpektujúc práva oprávnených akcionárov na zabezpečenie primeraného peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia za odpredané akcie, právna úprava upravuje spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi navrhovanej zmluvy a zároveň účastníkmi konania. Má teda predstavovať právny predpis, z ktorého vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi súdneho konania. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť, aby takýto právny vzťah nemohol vzniknúť priamo v súdnom konaní.

 

Zabezpečenie primeraného peňažného doplatku

Podstata tejto regulácie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania spočíva v zákonnom zabezpečení primeraného peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia, a to najmä v záujme ochrany oprávnených akcionárov a zabezpečenia ich primeraného uspokojenia, a to podľa podmienok existujúcich v čase súdneho rozhodovania. V skutočnosti však nejde o porušenie zásady „zákazu zmeny navrhovanej zmluvy“, pretože ešte pred rozhodnutím súdu dochádza k modifikácii žalobného návrhu zo zákona (ex offo) a žalobca i žalovaný sú tento zásah povinní strpieť, a v konečnom dôsledku je teda určenie primeraného peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia vyjadrením zákonnej povinnosti (povinnosť ponúknuť resp. prijať primeraný peňažný doplatok, resp. primerané peňažné protiplnenie, ktorý má odrážať všeobecnú hodnotu akcií).

 

Právo navrhovateľa meniť žalobný návrh

Tým, že zo zákona dochádza k zmene navrhovanej výšky primeraného peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia, nie je dotknuté právo navrhovateľa meniť žalobný návrh. Ak by súd rozhodol o žalobe bez toho, aby pripustil zmenu žaloby a vychádzal by bez ďalšieho zo zistenej hodnoty primeraného peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia v súdnom konaní, v prípadnom odvolacom konaní by nešlo o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3). Dikcia ustanovenia odseku 10 „navrhovaná hodnota ... sa mení na zistenú hodnotu...“ umožňuje súdu postupovať v procese ako pri zmenenom návrhu.

 

Späťvzatie žaloby

Zákonný zásah do autonómnej vôle navrhovateľa (dominus litis), pokiaľ ide o navýšenie hodnoty primeraného peňažného doplatku, resp. protiplnenia, môže zvrátiť navrhovateľ späťvzatím žaloby.

 

Vykonateľnosť rozsudku

Rozsudok o nahradení prejavu vôle je vykonateľný dňom právoplatnosti, pričom odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné. Pokiaľ z právneho vzťahu účastníkov konania nebude vyplývať čas plnenia, čas plnenia vyplýva z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník je povinný splniť do jedného dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Možnosť domáhať sa samostatným návrhom na súde sankcie v podobe úrokov z omeškania, nie je dotknutá.

 

Právoplatné súdne rozhodnutie

Odsek 10 bol prebratý zo znenia § 218i, kde bol z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 5. V prípade úspešného uplatnenia žalobného nároku akcionárom zákon ustanovuje, že právoplatné súdne rozhodnutie je titulom na vyplatenie primeraného peňažného doplatku vo vzťahu ku všetkým oprávneným akcionárom. Predstavenstvo nástupníckej spoločnosti by povinnosť vyplatenia primeraného peňažného doplatku malo splniť s náležitou starostlivosťou, a to aj napriek tomu, že oprávnení akcionári nemajú zákonom garantovanú možnosť dozvedieť sa o rozsudku súdu.

 

Vrátenie nadobudnutých akcií

Predmetným ustanovením sa upravuje situácia, ak neprimeranosť výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti bola na prospech akcionárov zanikajúcich spoločností, títo nie sú povinní vrátiť nadobudnuté akcie s tým, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

Uvedené ustanovenie bolo zmenené na základe pripomienky Generálnej prokuratúra SR vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, v ktorej Generálna prokuratúra namietala porušenie ústavného princípu rovnosti a ústavného práva na rovnakú ochranu vlastníckeho práva, a to tým, že doterajší § 218i ods. 6 ustanovuje, že ak bol výmenný pomer akcií neprimeraný, akcionári nie sú povinní vrátiť akcie nástupníckej spoločnosti ani prípadne vyplatené doplatky v peniazoch, ktoré nadobudli dobromyseľne na základe takto určeného výmenného pomeru. Táto právna úprava totiž chráni dobromyseľných akcionárov spoločností zanikajúcich v procese zlúčenia alebo splynutia, avšak na úkor práv ostatných akcionárov, vrátane ich majetkových práv, a to bez akejkoľvek ich kompenzácie. Uvedené vyplýva zo samotnej podstaty akciových spoločností ako kapitálových obchodných spoločností, ktorých základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou, pričom akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou.

 

Právo ponechať si akcie

Prípadne vyplatené doplatky v peniazoch získané na základe neprimerane určeného výmenného pomeru zhoršuje právne postavenie ostatných akcionárov. Pritom menšinoví akcionári nástupníckej spoločnosti zúčastnení na zlúčení nemajú žiadne účinné právne prostriedky, ktorými by mohli zabrániť určeniu neprimeraného výmenného pomeru akcií či neprimeraných doplatkov alebo samotnému zlúčeniu akciových spoločností. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 7/96) všetky základná práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Ústavný súd Českej republiky v náleze č. 86/1994 Sb. uviedol, že už Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa zaoberal pojmom rovnosti občanov pred zákonom, ktorú chápal nie ako abstraktnú kategóriu, ale ako rovnosť relatívnu, ktorá – ako ju majú na mysli všetky moderné ústavy – požaduje iba odstránenie neodôvodnených rozdielov.

 

Poskytnutie menej výhod

Je vecou štátu, aby rozhodol, že určitej skupine poskytne menej výhod než inej, avšak musí preukázať, že tak činí vo verejnom záujme a pre verejné blaho. V zmysle uvedeného neexistuje žiaden verejný záujem na takej ochrane dobromyseľných akcionárov zanikajúcich spoločností, ktorá zhoršuje právne postavenie pôvodných akcionárov nástupníckej spoločnosti a poškodzuje ich legálne nadobudnuté práva, a to bez akejkoľvek kompenzácie.

§ 218j

(1) Akcionári nástupníckej spoločnosti, ktorí boli akcionármi niektorej zo spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností a boli na tomto valnom zhromaždení prítomní, hlasovali proti schváleniu návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností a požiadali o zápis ich nesúhlasného stanoviska spolu so žiadosťou o zaslanie návrhu zmluvy na odkúpenie ich akcií do zápisnice z valného zhromaždenia, majú právo požadovať, aby nástupnícka spoločnosť od nich odkúpila akcie za primerané peňažné protiplnenie. Na toto právo a podmienky jeho uplatnenia musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

(2) Nástupnícka spoločnosť je povinná zaslať oprávnenému akcionárovi návrh zmluvy o odkúpení akcií najneskôr v lehote 30 dní od zápisu zlúčenia alebo splynutia spoločností do obchodného registra.

(3) Návrh zmluvy o odkúpení akcií podľa odseku 2 musí okrem náležitostí podľa osobitného zákona obsahovať

a) návrh ponúkaného primeraného peňažného protiplnenia,

b) lehotu na prijatie návrhu zmluvy, ktorá však nesmie byť kratšia ako 14 dní od doručenia návrhu,

c) postup pri realizácii odkúpenia akcií a

d) výhradu vlastníctva.

(4) Hodnota primeraného peňažného protiplnenia musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu, pričom primerané peňažné protiplnenie nesmie byť zároveň nižšie ako

a) najvyššie protiplnenie poskytnuté jednotlivým oprávneným akcionárom za rovnakú akciu,

b) hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu stanovená podľa poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú nezávislým expertom,

c) priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.

(5) Ak oprávnený akcionár nepodá návrh na začatie súdneho konania o preskúmaní návrhu zmluvy podľa odseku 2 v lehote podľa odseku 3 písmena b) považuje sa taký návrh za prijatý. Ak oprávnený akcionár podá návrh na začatie súdneho konania podľa predchádzajúcej vety je na konanie a rozhodnutie veci príslušný súd podľa sídla nástupníckej spoločnosti.

(6) Ak oprávnený akcionár nesúhlasí s výškou poskytnutého peňažného protiplnenia alebo ak výška poskytnutého peňažného protiplnenia nie je primeraná, použije sa primerane ustanovenie § 218i ods. 4, 8, 10 a 11.

Komentár k § 218j

Akcionári vymedzení v znení odseku 1 majú právo požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby odkúpila od nich akcie za peňažné protiplnenie v primeranej výške vzhľadom na ich hodnotu. Ide o akcionárov, ktorí boli akcionármi zanikajúcich spoločnosti a podľa zákona a na základe zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločnosti sa stali akcionármi nástupníckej spoločnosti, aj napriek tomu, že nesúhlasili so zlúčením, či splynutím.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Oznámenie práva a podmienok

Uvedené právo, ale i podmienky jeho uplatnenia, im musí byť oznámené, alebo musia byť upozornení na uvedenú možnosť, a to v rámci pozvánky či oznámenia o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať návrh zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločnosti. Podmienky, za ktorých im právo prislúcha, sú uvedené v tomto odseku, pričom však platí, že všetky podmienky musia byť splnené súčasne.

 

Návrh zmluvy na odkúpenie

Akcionár obdrží od nástupníckej spoločnosti návrh zmluvy na odkúpenie jeho akcií. Nástupnícka spoločnosť musí dodržať zákonom stanovenú lehotu na zaslanie tohto návrhu zmluvy, ktorá je stanovená na 30 dní od zápisu nástupníckej spoločnosti v obchodnom registri.

 

Obsah návrhu zmluvy na odkúpenie akcií

Znenie odseku 3 stanovuje obsahové náležitosti návrhu zmluvy na odkúpenie akcií. Ide o návrh ponúkaného primeraného peňažného protiplnenia, lehotu na prijatie návrhu zmluvy, ktorá však nesmie byť kratšia ako 14 dní od doručenia návrhu, postup pri realizácii odkúpenia akcií a výhradu vlastníctva.

 

Hodnota primeraného peňažného protiplnenia

V odseku 4 zákon definuje prvú obsahovú náležitosť, ktorou je hodnota primeraného peňažného protiplnenia. Táto hodnota musí byť rovnaká pri každej akcii a zároveň nemôže byť primerané peňažné protiplnenie nižšie ako najvyššie protiplnenie poskytnuté jednotlivým oprávneným akcionárom za rovnakú akciu, hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu stanovená podľa poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú nezávislým expertom, priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.

 

Spôsob určenie hodnoty protiplnenia

To znamená, že v odseku 4 zákon upravuje, akým spôsobom je možné určiť túto hodnotu protiplnenia a jeho minimálnu výšku.

Ak nastane situácia, že akcionár, ktorý disponuje oprávnením podľa tohto ustanovenia, nepodá návrh na preskúmanie spomenutej zmluvy vo vymedzenej lehote, návrh zákon považuje za prijatý, to znamená, že akcionár súhlasí s podmienkami uvedenými v zmluve na odkúpenie akcii nástupníckou spoločnosťou. Lehota je 14 dní.

 

Rozhodnutie súdu

Ak nastane situácia a oprávnený akcionár podá návrh na preskúmanie zmluvy, rozhoduje súd príslušný podľa sídla nástupníckej spoločnosti.

 

Primeraná výška protiplnenia

Odsek 6 stanovuje, že ak je výška protiplnenia neprimeraná a akcionár zásadne nesúhlasí s týmto ponúknutým protiplnením, má výhradné právo domáhať sa primeraného peňažného protiplnenia návrhom na súde v zákonom stanovenej dobe či lehote od splynutia alebo zlúčenia spoločnosti, najneskôr do jedného roka od tohto dňa.

§ 218ja

(1) Ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené zmluvou o cezhraničnom splynutí alebo zmluvou o cezhraničnom zlúčení spoločností primerané, každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej zo slovenských zúčastnených spoločností v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zmluvy o cezhraničnom zlúčení spoločností, ktorý bol na tomto valnom zhromaždení prítomný a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska s výmenným pomerom akcií a prípadnými doplatkami v peniazoch do zápisnice z tohto valného zhromaždenia, má právo, aby mu slovenská zúčastnená spoločnosť doplatila primeraný peňažný doplatok. Na toto právo a podmienky jeho uplatnenia musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zmluvy o cezhraničnom zlúčení spoločností.

(2) Ustanovenie § 218i ods. 2 až 12 sa na právo akcionárov na primeraný peňažný doplatok, jeho uplatnenie a poskytnutie slovenskou zúčastnenou spoločnosťou použije primerane, okrem začiatku plynutia lehoty podľa § 218i ods. 5, ktorá v prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností začína plynúť od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností.

(3) Notár nevydá osvedčenie podľa § 69aa ods. 7, ak slovenská zúčastnená spoločnosť nezaslala akcionárom oprávneným podľa odseku 1 návrh zmluvy určujúci nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok v lehote podľa § 218i ods. 5. Notár môže vydať osvedčenie podľa § 69aa ods. 7, až keď sa právoplatne skončili všetky súdne konania začaté podľa § 218i ods. 7, ibaže by návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí obsahoval dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej môžu akcionári uplatňovať právo preskúmania návrhu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúcej primeraný peňažný doplatok podľa § 218i ods. 5 voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe slovenského práva a súhlas zúčastnených spoločností s takým dodatočným vyporiadaním. Osvedčenie podľa § 69aa ods. 7 musí v takom prípade obsahovať informáciu o tom, že také konania prebiehajú.

(4) Pri úkonoch notára súvisiacich s vydaním osvedčenia sú akcionári, ako aj slovenská zúčastnená spoločnosť, povinní poskytnúť notárovi náležitú súčinnosť.

Komentár k § 218ja

V zákone sa stretávame s pojmom primeraný peňažný doplatok. Aj na možnosť doplatenia primeraného peňažného doplatku a podmienky uplatnenia tohto práva musia byť akcionári, ktorí sú vymedzení v znení odseku 1 a v stanovenej situácii, o ktorej zákon v tomto odseku hovorí, upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o jeho konaní v Obchodnom vestníku, ktoré má rozhodovať o schválení zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zlúčení spoločností. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na slovenské spoločnosti zúčastňujúce sa cezhraničného splynutia alebo zlúčenia spoločností.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Znenie ustanovenia, ktoré je vymedzené v odseku 2, sa použije primeraným spôsobom na právo akcionárov na primeraný peňažný doplatok, jeho uplatnenie a poskytnutie slovenskou zúčastnenou spoločnosťou, okrem začiatku plynutia lehoty, ktorá v prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností začína plynúť od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností.

 

Ak nedošlo k zaslaniu návrhu zmluvy

V prípade, ak nedošlo k zaslaniu návrhu zmluvy, ktorý určuje nový výmenný pomer akcií alebo výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrhu zmluvy, ktorý určuje primeraný peňažný doplatok v lehote určenej zákonom, má za následok nevydanie osvedčenia notárom podľa tohto zákona, a teda nemožnosť úspešne ukončiť cezhraničnú fúziu.

 

Účinnosť fúzie

Môžu ju značne oddialiť aj súdne konania, nakoľko pre vydanie osvedčenia sú potrebné právoplatné rozsudky vo všetkých takýchto konaniach. Výnimkou je, ak návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí obsahuje dohodu o právomoci súdu a rozhodnom práve, na základe ktorej môžu akcionári uplatňovať svoje právo voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe slovenského práva a súhlas zúčastnených spoločností s takýmto dodatočným vyporiadaním. Osvedčenie notára v takom prípade môže byť vydané, avšak musí obsahovať informáciu o tom, že také konania prebiehajú.

 

Súčinnosť

Odsek 4 stanovuje náležitú súčinnosť, ktorá musí byť poskytnutá akcionármi alebo slovenskou zúčastnenou spoločnosťou notárovi pri jeho úkonoch, ktoré sa týkajú vydania osvedčenia podľa tohto ustanovenia.

 

Podmienky oprávneného akcionára

Zákon stanovuje podmienky, po kumulatívnom splnení ktorých sa akcionár spoločnosti považuje za oprávneného akcionára. Pri odkúpení akcií (na rozdiel od prípadu neprimeraného výmenného pomeru a prípadných doplatkov, kde je potrebné, aby sa akcionár zúčastnil valného zhromaždenia a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska) slovenskou zúčastnenou spoločnosťou musí akcionár okrem nesúhlasného stanoviska uviesť do zápisnice z valného zhromaždenia aj to, že žiada, aby od neho slovenská zúčastnená spoločnosť odkúpila akcie za primerané protiplnenie. Je tomu tak najmä kvôli notárovi osvedčujúcemu cezhraničnú fúziu podľa § 69aa ods. 7, pričom odkúpenie sa v prvom rade vyžaduje nie od nástupníckej, ale od slovenskej zúčastnenej spoločnosti, a to z dôvodov právomoci slovenských súdov a uplatnenia slovenského práva na toto odkúpenie.

Poznámka

Predmetné ustanovenie obsahuje odkaz na primerané použitie ustanovení § 218i ods. 2 až 12, pokiaľ sa jedná o právo akcionárov na primeraný peňažný doplatok. Na právo akcionárov na odkúpenie akcií za primerané peňažné protiplnenie a na jeho uplatnenie sa primerane použijú ustanovenie § 218j ods. 2 až 7 a ustanovenie § 218i ods. 10 a 11.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o právnu úpravu cezhraničných fúzií, bol nad rámec úpravy ustanovení § 218i a § 218j OBZ doplnený odsek 3, tak pri § 218ja, ako aj pri § 218jb.

Zaistenie primeranej ochrany

10. smernica vo svojom článku 4 poskytuje členským štátom možnosť prijať ustanovenia (pokiaľ ide o spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii, ktoré sa riadia jeho právnym poriadkom) na účely zaistenia primeranej ochrany menšinových akcionárov, ktorí boli proti cezhraničnej fúzii (oprávnení akcionári).

§ 218jb

(1) V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej zo slovenských zúčastnených spoločností v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zmluvy o cezhraničnom zlúčení spoločností, a ktorý bol na tomto valnom zhromaždení prítomný, hlasoval proti schváleniu návrhu zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zmluvy o cezhraničnom zlúčení spoločností a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska spolu so žiadosťou o zaslanie návrhu zmluvy na odkúpenie jeho akcií do zápisnice z tohto valného zhromaždenia, má právo, aby od neho slovenská zúčastnená spoločnosť odkúpila akcie za primerané peňažné protiplnenie. Na toto právo, ako aj na podmienky jeho uplatnenia, musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností.

(2) Ustanovenie § 218j ods. 2 až 7 a ustanovenie § 218i ods. 10 a 11 sa na právo oprávnených akcionárov na odkúpenie akcií slovenskou zúčastnenou spoločnosťou a jeho uplatnenie použijú primerane, okrem začiatku plynutia lehoty podľa § 218j ods. 2, ktorá v prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností začína plynúť od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností.

(3) Notár nevydá osvedčenie podľa § 69aa ods. 7, ak slovenská zúčastnená spoločnosť nezaslala akcionárom oprávneným podľa odseku 1 návrh zmluvy o odkúpení akcií v lehote 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností. Notár môže vydať osvedčenie podľa § 69aa ods. 7, až keď sa právoplatne skončili všetky súdne konania začaté podľa § 218j ods. 5, ibaže by návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí obsahoval dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej môžu oprávnení akcionári uplatňovať právo preskúmania návrhu zmluvy o odkúpení akcií podľa § 218j ods. 2 voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe slovenského práva a súhlas zúčastnených spoločností s takým dodatočným vyporiadaním. Osvedčenie podľa § 69aa ods. 7 musí v takom prípade obsahovať informáciu o tom, že také konania prebiehajú.

(4) Ustanovenie § 218ja ods. 4 sa použije rovnako.

Komentár k § 218jb

Cieľom uvedenej úpravy je v prvom rade, tak ako v prípade vnútroštátnych fúzií, zabezpečiť, aby nebol žiaden z akcionárov donútený nedobrovoľne sa stať akcionárom nástupníckej spoločnosti. Zákon však zároveň zohľadňuje špecifickosť cezhraničnej fúzie, ktorá môže mať za následok premiestnenie sídla spoločnosti, a s tým spojenú zmenu právomoci a rozhodného práva. Prebratie úpravy § 218i sa javilo ako nie celkom nedostatočné, nakoľko v prípade nesúhlasu niektorej zo zúčastnených spoločností by mohlo dôjsť k neuplatneniu tejto úpravy (viď článok 10 ods. 3 10. smernice).

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Nezaslanie návrhu zmluvy

Určuje nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrhu zmluvy, ktorý určuje primeraný peňažný doplatok, resp. návrhu zmluvy o odkúpení akcií akcionárom oprávneným podľa odseku 1 § 218ja a § 218jb má za následok nevydanie osvedčenia podľa § 69aa ods. 7, a teda nemožnosť úspešne ukončiť cezhraničnú fúziu.

 

Účinnosť fúzie

Môžu ju značne oddialiť aj súdne konania, nakoľko pre vydanie osvedčenia podľa § 69aa ods. 7 sú potrebné právoplatné rozsudky vo všetkých takýchto konaniach. Toto môže notár overiť na základe zápisnice z valného zhromaždenia, ktorá musí obsahovať zoznam oprávnených akcionárov. K tomu, aby notár vydal osvedčenie, musí preveriť, či všetci oprávnení akcionári uzavreli predmetné zmluvy.

 

Vyhnutie sa zdržaniu

Tomuto zdržaniu sa však môžu zúčastnené spoločnosti jednoducho vyhnúť, a to tak, že zapracujú do návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii ustanovenie, na základe ktorého budú môcť oprávnení akcionári uplatniť svoje práva podľa tohto zákona aj voči nástupníckej spoločnosti, a to na slovenskom súde a na základe slovenského práva. Súhlas zúčastnených spoločností s takýmto dodatočným vysporiadaním je nutný, nakoľko zákonodarca musel zohľadniť existenciu článku 10 ods. 3 10. smernice, na základe ktorého by v prípade nesúhlasu ustanovenia slovenského právneho poriadku nemuseli byť zohľadnené.

§ 218k

(1) Ak ide o zlúčenie spoločností, nástupnícka spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti, vlastnia viac ako 90 % akcií zanikajúcich spoločností, s ktorými je spojené hlasovacie právo, ale nie všetky akcie, na zlúčenie spoločností sa nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia nástupníckej spoločnosti o zlúčení a o schválení návrhu zmluvy o zlúčení spoločností, ak

a) nástupnícka spoločnosť zabezpečí splnenie svojej povinnosti podľa § 218a ods. 6 najneskôr 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia zanikajúcich spoločností,

b) všetci akcionári nástupníckej spoločnosti majú právo najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia zanikajúcich spoločností dostať na nahliadnutie v sídle nástupníckej spoločnosti listiny podľa § 218c ods. 2 písm. a) a b), pričom listiny podľa ustanovenia § 218c ods. 2 písm. c) až e) majú právo dostať na nahliadnutie v sídle nástupníckej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218a ods. 5, § 218b ods. 4 a § 218c ods. 4 a 5); ustanovenia § 218c ods. 3, 6, 7, 9 až 12 tým nie sú dotknuté.

(2) Ak ide o zlúčenie spoločností podľa odseku 1, akcionár alebo akcionári nástupníckej spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, majú právo požadovať zvolanie valného zhromaždenia, ktoré bude rozhodovať o schválení zlúčenia a zmluvy o zlúčení spoločností; stanovy môžu určiť, že toto právo má akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania.

(3) Ak ide o zlúčenie spoločností podľa odseku 1, nemusia sa použiť ustanovenia § 218a ods. 2 až 4, § 218b a § 218c ods. 2, 3 a 6, ak zmluva o zlúčení spoločností obsahuje záväzok nástupníckej spoločnosti odkúpiť od všetkých menšinových akcionárov zanikajúcich spoločností akcie, ktoré nadobudnú výmenou za akcie spoločností zaniknutých zlúčením. Na kúpu akcií sa vzťahujú ustanovenia § 218j ods. 2 až 6.

(4) Ak pri zlúčení spoločností vlastní nástupnícka spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti, všetky akcie zanikajúcich spoločností, s ktorými je spojené hlasovacie právo, použije sa právna úprava zlúčenia podľa tohto zákona okrem ustanovení § 69 ods. 6 písm. b) a e), § 69a ods. 1 písm. b), § 218a ods. 1 písm. a) až d), § 218a ods. 2 až 5, § 218b, § 218c ods. 2 písm. d) a e), § 218g, § 218h ods. 2, § 218i a § 218j. Ustanovenie § 218c ods. 1 sa nemusí použiť, ak sú splnené podmienky podľa § 218k ods. 1 písm. a) a b) a § 218k ods. 2.

(5) Ak pri cezhraničnom zlúčení vlastní nástupnícka spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti všetky akcie spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení, s ktorými je spojené hlasovacie právo, neuplatnia sa na cezhraničné zlúčenie ustanovenia § 69 ods. 6 písm. b), e), § 69a ods. 1 písm. b), § 218a ods. 1 písm. a) až e), § 218a ods. 2 až 5. Písomná správa podľa § 218b ods. 1 sa pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí vypracúva vždy. Ustanovenie § 218c ods. 1 sa pri cezhraničnom zlúčení nemusí použiť, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2.

Komentár k § 218k

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Ak sa nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia

Odsek 1 vymedzuje prípad, ak sa na zlúčenie spoločností nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia nástupníckej spoločnosti o zlúčení a o schválení návrhu zmluvy o zlúčení. Hovoríme o zjednodušenom spôsobe zlúčenia spoločností za splnenia stanovených podmienok.

 

Ochrana menšinových akcionárov

Odsek 2 sa zaoberá ochranou menšinových akcionárov, ktorých hodnota akcií je najmenej 5 % základného imania. Majú právo žiadať, aby sa v prípade zlúčenia spoločností zvolalo valné zhromaždenie, ktoré bude rozhodovať o schválení zlúčenia a zmluvy o zlúčení spoločností. Zákon stanovuje, že v stanovách môže byť vymedzené toto právo aj akcionárom s hodnotou akcií menšou ako 5 %.

 

Nie je potrebné preskumávanie

Zákon v odseku 3 vymedzuje, že v prípade zlúčenia spoločností podľa odseku 1 nie je potrebné preskúmavanie návrhu zmluvy nezávislým expertom. Tiež nemusí byť ním vypracovaná písomná správa, tiež správa predstavenstva, vyjadrenie dozornej rady a akcionár nemá povinnosť predložiť na nahliadnutie dokumentáciu alebo ju v stanovených prípadoch zaslať akcionárom.

V prípade nepoužitia ustanovení vymedzených v odseku 2 je povinnosť v zmluve o zlúčení uviesť aj záväzok nástupníckej spoločnosti na odkúpenie od všetkých menšinových akcionárov zanikajúcich spoločností akcie, ktoré nadobudnú výmenou za akcie spoločností zaniknutých zlúčením. Odkúpenie akcií je upravené Obchodným zákonníkom.

 

Určené subjekty vlastnia 100 % akcií zanikajúcich spoločností

Znenie odseku 4 upravuje situáciu, ak určené subjekty vlastnia 100 % akcií zanikajúcich spoločností. V tomto prípade sa na túto situáciu vzťahuje právna úprava pre zlúčenie spoločností podľa Obchodného zákonníka, s výnimkou ustanovení uvedených v tomto odseku. Nakoľko je nástupnícka spoločnosť 100 % akcionárom zanikajúcich spoločností, je použitie uvedených zákonných ustanovení vylúčené. Pozri znenie tohto odseku.

 

Cezhraničné zlúčenie

Odsek 5 sa zaoberá cezhraničným zlúčením a 100 % vlastníctvom akcií zanikajúcich spoločností. Na zlúčenie sa nemôžu použiť vymedzené ustanovenia tohto zákona.

§ 218l

(1) Zlúčenie spoločností s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť, sa pripúšťa.

(2) Na zlúčenie podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia § 218a až 218k. Pre zanikajúcu spoločnosť s ručením obmedzeným platia ustanovenia § 152a.

Komentár k § 218l

Zákon pripúšťa možnosť zlúčenia spoločností, pričom jedna je akciovou spoločnosťou a jedna je spoločnosť s.r.o., ale len v prípade, že spoločnosť s.r.o. zaniká a jej imanie prejde na spoločnosť akciovú.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Výnimka bola už uvedená v ustanovení upravujúcom splynutie, zlúčenie a rozdelenie spoločnosti na všeobecnej úrovni. Zároveň sa vyžaduje, aby nástupnícka spoločnosť a zanikajúca spoločnosť mali rovnakú právnu formu.

Uvedené zlúčenie sa riadi vymedzenými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré upravujú splynutie a zlúčenie akciových spoločností. Na zanikajúcu s.r.o. sa vzťahuje ustanovenie vymedzené v odseku 2, ktoré upravuje splynutie a zlúčenie spoločnosti s.r.o.

Účasť zamestnancov na riadení
pri cezhraničnom zlúčení alebo
cezhraničnom splynutí spoločností

§ 218la

(1) Ak je pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí nástupníckou spoločnosťou spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, majú zamestnanci tejto spoločnosti právo na účasť na riadení za podmienok a spôsobom ustanoveným v § 200.

(2) Účasť zamestnancov na riadení podľa § 200 sa neuplatní, ak

a) je aspoň v jednej zo zúčastnených spoločností šesť mesiacov pred dňom zverejnenia oznámenia o uložení dokladov podľa § 69aa ods. 3 priemerný počet zamestnancov vyšší ako 500 a v tejto spoločnosti existuje účasť zamestnancov na riadení podľa ustanovení osobitného predpisu alebo

b) je účasť zamestnancov na riadení podľa § 200 zabezpečená v menšom rozsahu, v akom právo účasti zamestnancov na riadení existovalo v niektorej zo zúčastnených spoločností, pričom rozsah účasti zamestnancov na riadení sa zisťuje na základe podielu zastúpenia zamestnancov v príslušných orgánoch zúčastnených spoločností, alebo

c) zamestnanci organizačných zložiek nástupníckej spoločnosti, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu, nemajú právo účasti na riadení za rovnakých podmienok ako zamestnanci nástupníckej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky.

(3) V prípadoch uvedených v odseku 2 nemôže byť cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností zapísané do obchodného registra, ak nie je uzavretá dohoda o účasti zamestnancov na riadení podľa § 218lf, alebo nebolo prijaté rozhodnutie podľa § 218le ods. 4, alebo márne neuplynula lehota na vyjednávanie podľa § 218lg bez uzavretia dohody o účasti zamestnancov na riadení.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenia § 218lb až 218lk sa použijú vždy, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 218la

V zákone sa transponoval článok 16 10. smernice. Predmetom úpravy tohto článku je úprava účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorú z veľkej časti preberá zo smernice Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (v skutočnosti mala byť v názve spomenutá účasť zamestnancov (involvement of employees) a nie účasť zamestnancov na riadení (employee participation), ktorá je užším pojmom, keďže však ide o oficiálny preklad zverejnený v Ú.v. EU, je potrebné používať oficiálny názov, i keď nesprávne preložený. 10. smernica však neprebrala dve zložky účasti zamestnancov, a to právo na informovanie a právo na prerokovanie.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Z účasti zamestnancov ostala teda pre účely cezhraničných fúzií iba tretia zložka, a to účasť zamestnancov na riadení.

 

Úprava účasti zamestnancov na riadení

V 10. smernici je upravená z väčšej časti prostredníctvom odkazov na úpravu SE, a aj táto úprava vychádza prevažne z ustanovení zákona o európskej spoločnosti, do ktorého boli predmetné ustanovenia transponované, i keď po nevyhnutných opravách súvisiacich z nesprávnym prekladom.

V tomto ustanovení je možné nájsť implementovaný odsek 2 článku 16. Mierne odlišná štruktúra je dôsledkom zmien, ktoré sa v texte smernice vykonali na poslednú chvíľu, keď bolo „a“ na konci odseku 2 zmenené na „alebo“ čím sa dostalo na úroveň alternatív v písmenách a) a b). Toto je zohľadnené v znení odseku 2.

 

Splnenie niektorej z podmienok

Zároveň je potrebné poznamenať, že splnenie niektorej z podmienok v odseku 2 ešte uplatnenie úpravy § 200 úplne nevylučuje. Táto môže byť totiž v konečnom dôsledku uplatnená, ako úprava zvolená na základe dohody o účasti zamestnancov na riadení, resp. ako dôsledok uplatnenia štandardných pravidiel v prípade neexistencie takejto dohody alebo z rozhodnutia štatutárnych orgánov. Osobitným predpisom sa má v tomto prípade na mysli čl. 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, resp. definície, ktoré na jej základe členské štáty prijali. V Slovenskej republike bola táto smernica transponovaná do zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Účasť zamestnancov

Ako je uvedené vyššie, toto ustanovenie bolo pôvodne myslené ako minimálna podmienka, aby bolo vôbec potrebné zvažovať účasť zamestnancov na riadení. Po zmene z „a“ na „alebo“ sa však toto ustanovenie dostalo na úroveň ostatných alternatív, a dá sa povedať, že je úplne nadbytočnou alternatívou, nakoľko v „problémových“ situáciách existuje aj alternatíva pod písmenom b).

Počet 500 vychádza pôvodne z úpravy Nemecka, ktoré pri akciových spoločnostiach nepozná účasť zamestnancov v dozornej rade pod hranicou 500 zamestnancov. Rovnako aj Slovinsko a Poľsko poznajú hranicu 500 zamestnancov, pričom však v Poľsku je to iba v prípade privatizovaných spoločností. V Luxembursku je to až 1 000, zatiaľ čo napr. v Maďarsku 200, Fínsku 150 a v Holandsku 100.

Účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky

Nemôže byť nižšia, ako je ustanovené v § 200.

Slovensko má jednu z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení, čo sa môže pri cezhraničných fúziách ukázať ako vážna komparatívna nevýhoda voči iným členským štátom, nakoľko okrem hore zmienených vyšších prahových hodnôt pre účasť zamestnancov v orgánoch akciových spoločností, právo nepozná účasť zamestnancov napr. vo Veľkej Británii, Belgicku, Taliansku, pobaltských štátoch, na Cypre a vo veľmi obmedzenej podobe (napr. iba v štátnych podnikoch, resp. v niektorých bankách) existuje, napr. v Írsku, Grécku, Španielsku, Portugalsku a na Malte. Okrem toho, aj niektoré krajiny, ktoré majú menšiu prahovú hodnotu pre účasť zamestnancov na riadení ako napr. Švédsko (25 zamestnancov), majú účasť zamestnancov obmedzenejšiu (vo Švédsku do 1000 zamestnancov max. 2 zástupcovia v správnej rade, nad 1000 zamestnancov – 3 zástupcovia v správnej rade bez ohľadu na celkový počet členov). Vzhľadom na citlivosť uvedenej otázky zákonodarca ponechal prípadnú zmenu účasti zamestnancov na riadení v § 200 na rekodifikáciu zákona, kde bude vhodné buď prikloniť sa na stranu členských štátov s vyššou prahovou hodnotou pre účasť zamestnancov na riadení (Nemecko, Poľsko, atď.) alebo na stranu členských štátov s obmedzeným maximálnym počtom zamestnancov v orgánoch spoločnosti.

 

Existencia práva účasti na riadení pre zamestnancov organizačných zložiek na rovnakej úrovni

10. smernica okrem toho požaduje aj existenciu práva účasti na riadení pre zamestnancov organizačných zložiek na rovnakej úrovni ako toto právo existuje pre zamestnancov samotnej spoločnosti, čo bolo premietnuté do písmena c).

 

Podmienky zápisu cezhraničnej fúzie do obchodného registra

Odsek 3 identifikuje tri podmienky zápisu cezhraničnej fúzie do obchodného registra, a to buď uzavretie dohody o účasti zamestnancov na riadení, alebo prijatie rozhodnutia osobitným vyjednávacím orgánom (OVO) o použití pravidiel účasti zamestnancov na riadení podľa § 200 a nasl. (potrebná je 2/3 väčšina hlasov všetkých členov OVO zastupujúcich 2/3 zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností). Treťou možnosťou je márne uplynutie lehoty na vyjednávanie podľa § 218lg, pričom v tomto prípade sa použijú štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení ustanovené v § 218lh. Z uvedeného je zrejmé, že bez súhlasu samotných zamestnancov nebude prakticky možné znížiť účasť zamestnancov na riadení pod úroveň, aká existovala v zúčastnených spoločnostiach.

Pojem „osobitný vyjednávací orgán“

Zvolený vzhľadom na jeho skoršie použitie v zákone č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve. Odchýlenie sa od tohto zaužívaného pojmu by nebolo vhodné ani účelné, keďže 10. smernica vo svojom článku 16 (ods. 3) venovanom účasti zamestnancov odkazuje na obdobné použitie úpravy účasti zamestnancov obsiahnutej v Nariadení Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) a v Smernici Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení.

 

Sídlo na území SR

Ustanovenia tohto zákona o účasti zamestnancov na riadení sa použijú v zásade vtedy, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo na území Slovenskej republiky, ibaže by zákon ustanovil inak. Takáto výnimka je stanovená napr. v § 218b ods. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto ustanovenia vychádzajú v prevažnej miere z 10. smernice, identické alebo veľmi podobné pravidlá budú platiť aj v iných členských štátoch.

§ 218lb

Osobitný vyjednávací orgán

(1) Osobitný vyjednávací orgán je zložený zo zástupcov zamestnancov zúčastnených spoločností a zo zástupcov zamestnancov ich organizačných zložiek, ktorých zastupuje na rokovaniach o účasti zamestnancov na riadení.

(2) Osobitný vyjednávací orgán a štatutárne orgány zúčastnených spoločností určia spôsob účasti zamestnancov na riadení písomnou dohodou.

(3) Štatutárne orgány zúčastnených spoločností môžu jednomyseľne rozhodnúť o uplatnení štandardných pravidiel o účasti zamestnancov na riadení aj bez toho, aby sa začali rokovania s osobitným vyjednávacím orgánom.

(4) Štatutárny orgán každej zo zúčastnených spoločností je povinný bez zbytočného odkladu po zverejnení návrhu zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zmluvy o cezhraničnom zlúčení spoločností

a) prijať opatrenia nevyhnutné na začatie rokovaní so zástupcami zamestnancov zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek o budúcej účasti zamestnancov na riadení,

b) poskytnúť zástupcom zamestnancov, prípadne všetkým zamestnancom, informácie o sídle a právnej forme všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek, o počte všetkých zamestnancov ku dňu zverejnenia návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, o počte zamestnancov, ktorí majú právo ovplyvňovať zloženie orgánov zúčastnených spoločností, a o spôsobe a rozsahu tohto ovplyvňovania.

(5) Povinnosti uvedené v odseku 4 sa vzťahujú na štatutárny orgán slovenskej zúčastnenej spoločnosti aj v prípade, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území iného členského štátu.

Komentár k § 218lb

Uvedené ustanovenie obsahuje niektoré všeobecné ustanovenia o OVO a o povinnostiach štatutárnych orgánov pred jeho vytvorením.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Dohoda o účasti zamestnancov v nástupníckej spoločnosti

Musí vzniknúť vzájomnou dohodou zástupcov zamestnancov v OVO a štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností, ibaže by sa štatutárne orgány chceli vyhnúť rokovaniam a rozhodli o uplatnení štandardných pravidiel.

 

Ušetrenie prostriedkov

Týmto môžu štatutárne orgány ušetriť značné prostriedky, najmä ak je nepravdepodobné, že by prostredníctvom rokovaní dosiahli iný výsledok. Pojem „štandardné pravidlá“ bol zvolený vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pravidlá, ktoré upravujú postup v situáciách, kedy sa orgány spoločnosti nedohodnú inak, alebo ak ďalšie v zákone upravené podmienky neustanovujú inak.

§ 218lc

Zloženie osobitného
vyjednávacieho orgánu

(1) Počet miest v osobitnom vyjednávacom orgáne sa určí tak, že na každých aj začatých 10 % zamestnancov zúčastnených spoločností a zamestnancov ich organizačných zložiek, ktorí sú zamestnaní v tom istom členskom štáte, počítaných z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek vo všetkých členských štátoch, pripadne jeden člen osobitného vyjednávacieho orgánu pre príslušný členský štát; vychádza sa pritom z počtu zamestnancov ku dňu zverejnenia návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí.

(2) Ak sa miesta v osobitnom vyjednávacom orgáne podľa tohto zákona alebo podľa právneho poriadku príslušného členského štátu neobsadia takým spôsobom, aby zamestnancov každej zúčastnenej spoločnosti, ktorá má cezhraničným zlúčením alebo cezhraničným splynutím zaniknúť, zastupoval v osobitnom vyjednávacom orgáne aspoň jeden zástupca zamestnancov, zvýši sa počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu tak, aby mohli byť v osobitnom vyjednávacom orgáne prostredníctvom zástupcu zamestnancov zastúpení zamestnanci každej zanikajúcej zúčastnenej spoločnosti.

(3) Ak počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu doplnený podľa odseku 2 vo všetkých členských štátoch prekročí počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu ustanovený podľa odseku 1 o viac ako 20 %, zvýši sa počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu len o 20 % s tým, že dodatočné miesta sa rozdelia po jednom mieste zástupcom zamestnancov zúčastnených spoločností v poradí podľa počtu ich zamestnancov.

(4) Ak počet miest v osobitnom vyjednávacom orgáne určených pre zástupcov zamestnancov zo Slovenskej republiky nedosahuje počet zanikajúcich slovenských zúčastnených spoločností ani po prípadnom zvýšení počtu členov osobitného vyjednávacieho orgánu podľa odsekov 2 a 3, tieto miesta sa rozdelia tak, aby zástupcovia zastupovali zamestnancov zanikajúcich slovenských zúčastnených spoločností v poradí podľa počtu ich zamestnancov. Títo zástupcovia budú v osobitnom vyjednávacom orgáne súčasne zastupovať aj ostatných zamestnancov zo Slovenskej republiky, a to každý rovnakým podielom.

(5) Zamestnancov zo Slovenskej republiky môže v osobitnom vyjednávacom orgáne zastupovať aj fyzická osoba, ktorá nie je zamestnancom slovenskej zúčastnenej spoločnosti alebo jej organizačnej zložky, ak ju splnomocnili zástupcovia zamestnancov; ustanovenia § 218li a § 218lj sa použijú primerane.

(6) Na voľbu členov osobitného vyjednávacieho orgánu zastupujúcich zamestnancov zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek so sídlom na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný zákon bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo. Miesta v osobitnom vyjednávacom orgáne, ktoré patria zástupcom zamestnancov z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky, obsadia sa spôsobom, ktorý ustanovuje právny poriadok tohto členského štátu.

(7) Rozdelenie miest v osobitnom vyjednávacom orgáne sa vykoná spôsobom, aby bolo zrejmé, koľko zamestnancov každý člen osobitného vyjednávacieho orgánu zastupuje. Člen osobitného vyjednávacieho orgánu oznámi osobitnému vyjednávaciemu orgánu bez zbytočného odkladu po jeho ustanovení, koľko zamestnancov zastupuje, v ktorom členskom štáte, v ktorých zúčastnených spoločnostiach a v ktorých organizačných zložkách sú títo zamestnanci zamestnaní.

(8) Ak v priebehu rokovania o účasti zamestnancov na riadení nastane zmena v zložení orgánov zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek alebo v počte zamestnancov v nich, ktorá má za následok, že sa zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu podstatne odchýli od pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 4, vykoná sa bez zbytočného odkladu nové rozdelenie miest v osobitnom vyjednávacom orgáne. Nové rozdelenie miest v osobitnom vyjednávacom orgáne sa vykoná tak, aby bolo čo najmenej narušené zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu, najmä aby sa zachovali mandáty čo najväčšieho počtu zostávajúcich členov osobitného vyjednávacieho orgánu.

(9) Spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnom splynutí alebo cezhraničnom zlúčení sú povinné zabezpečiť osobitnému vyjednávaciemu orgánu a jeho členom dostatočné finančné zdroje, materiálne zdroje a organizačné predpoklady na riadny výkon jeho činnosti.

(10) Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu majú nárok najmä na náhradu účelne vynaložených nákladov na výkon činnosti; odmena za výkon činnosti v osobitnom vyjednávacom orgáne im nepatrí.

(11) Spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnom splynutí alebo cezhraničnom zlúčení sú v rámci rozpočtu povinné vopred vyčleniť zodpovedajúci objem finančných prostriedkov na náhradu nevyhnutných výdavkov, najmä na organizačné zabezpečenie rokovania osobitného vyjednávacieho orgánu, preklady a tlmočenie, cestovné, ubytovanie, stravné a náklady na odborných poradcov prizvaných na rokovanie podľa § 218ld.

(12) Osobitný vyjednávací orgán môže rozhodnúť o tom, že bude o začatí rokovania informovať iné odborové organizácie a združenia odborových zväzov. Ustanovenia § 218li a § 218lj sa primerane vzťahujú aj na také organizácie a združenia.

Komentár k § 218lc

Zložením osobitného vyjednávacieho orgánu sa zaoberá uvedené ustanovenie.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Základné pravidlá pre vytváranie OVO

V odseku 1 až 3 sú stanovené základné pravidlá pre vytváranie OVO. V zásade by mal mať každý členský štát v OVO jedného zástupcu za každých aj začatých 10 % z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, pričom do počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek na území tohto členského štátu. Napr. v prípade 8 zúčastnených spoločností zo štátov A, B a C by mohla nastať nasledovná situácia: A1 s 1 %, A2 s 2 %, A3 s 3 %, A4 so 4 % A5 so 4 % a A6 s 5 % (štát A má teda 19 % podiel z celkového počtu zamestnancov), B so 72 % a C s 9 % podiel z celkového počtu zamestnancov. Na základe uplatnenia odseku 1 by mal mať štát A – 2, štát B – 8 a štát C – 1 zástupcu v OVO (celkový počet členov OVO by teda mal byť 11). Keďže ale nástupnícka spoločnosť môže byť iba jedna z uvedených spoločností, predpokladajme, že by to bola spoločnosť C. Uplatnením odseku 2 by mali byť zamestnanci každej zanikajúcej spoločnosti zastúpení aspoň jedným zástupcom. Teda štát A by mal mať 6 zástupcov, štát B stále 8 zástupcov a štát C stále 1 zástupcu.

 

Celkový počet zástupcov

Mal by byť 15. Keďže však odsek 3 stanovuje limit, podľa ktorého sa môže počet určený na základe odseku 1 prekročiť max. o 20 %, počet členov OVO nemôže prekročiť 13, takže dvaja zástupcovia spoločností, ktoré majú najnižší počet zamestnancov, nemajú mať v OVO svojho zástupcu, pričom však musí ostať zachované pravidlo, že každý štát ostane zastúpený aspoň jedným zástupcom zamestnancov. V hore uvedenom prípade by ostali bez zástupcu spoločnosti A1 a A2, pričom v OVO by záujmy zamestnancov týchto spoločností zastupovali zástupcovia z ostatných spoločností zo štátu A, a to každý z nich rovnakým dielom.

 

Minimálny počet členov OVO

Pri cezhraničnej fúzii je 10, i keď toto číslo je veľmi nepravdepodobné (zväčša to je minimálne 11 členov). Pri 27 členských štátoch je maximálny počet členov OVO 33, i keď táto situácia je ešte menej pravdepodobná ako minimálny počet 10 členov. Na základe písomného splnomocnenia môže zamestnancov slovenských zúčastnených spoločností zastupovať aj fyzická osoba, ktorá nie je zamestnancom zúčastnenej spoločnosti, pričom ustanovenia o zachovávaní mlčanlivosti a dôverných informácií ako aj o ochrane zamestnancov sa primerane použijú aj na splnomocnenú osobu.

 

Voľba členov

Na voľbu jednotlivých členov OVO sa vždy použije právny poriadok štátu, v ktorom má zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo. V prípade slovenských zúčastnených spoločností pôjde o uplatnenie § 244 ods. 4 Zákonníka práce, t. j. zástupcovia zamestnancov vymenujú členov OVO zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní; pričom ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, členov osobitného vyjednávacieho orgánu volia priamo zamestnanci zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Rozdelenie hlasov na spoločnom zasadnutí sa určí pomerne podľa počtu zastupovaných zamestnancov.

 

Indikácia počtu zastupovaných
zamestnancov jednotlivými členmi OVO

Dôležitá je najmä vo vzťahu k hlasovaniu o uzneseniach OVO, nakoľko na prijatie uznesenia je v zásade okrem nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov OVO potrebné, aby bola zastúpená aj nadpolovičná väčšina zastupovaných zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností.

Ak dôjde v priebehu rokovaní o účasti zamestnancov na riadení k zmene v štatutárnych orgánoch spoločností alebo v počte zamestnancov, sa vykoná bez zbytočného odkladu nové rozdelenie mandátov, pričom by sa však malo dbať na to, aby nové rozdelenie čo najmenej ovplyvnilo pôvodné zloženie OVO.

 

Zabezpečenie dostatočných finančných a materiálnych zdrojov

Z odseku 9 vyplýva, že spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí musia OVO a jeho členom zabezpečiť dostatočné finančné a materiálne zdroje, ako aj organizačné predpoklady potrebné pre riadny výkon činnosti.

OVO môže o začatí rokovaní o účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti informovať aj iné organizácie a združenia, pričom povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôverné informácie, ako aj ochrana pre zástupcov odborov podľa Zákonníka práce sa vzťahujú aj na zástupcov týchto organizácií.

§ 218ld

Odborní poradcovia

Osobitný vyjednávací orgán môže na rokovania prizvať odborných poradcov. Bez ohľadu na počet prizvaných odborných poradcov spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnom splynutí alebo cezhraničnom zlúčení uhradia náklady len na jedného odborného poradcu pre príslušnú oblasť.

Komentár k § 218ld

Odborní poradcovia môžu byť prizvaní na rokovania.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

To znamená, že zástupcom zamestnancov v OVO môže pomáhať ľubovoľne veľký tím odborných poradcov, avšak zúčastnené spoločnosti musia uhradiť iba náklady na jedného poradcu pre jednu oblasť, a to spoločne pre všetkých zástupcov zamestnancov v OVO.

 

Pre príslušnú oblasť

To či pôjde o právo, ekonómiu, atď., alebo či pôjde o právo obchodné, pracovné, daňové, atď., alebo či pôjde o ešte špecifickejšie oblasti, by malo byť posúdené s prihliadnutím na komplexnosť cezhraničnej fúzie a vzhľadom na možnosti zúčastnených spoločností. Inak by to malo byť v prípade fúzie dvoch súkromných akciových spoločností s minimálnym základným imaním a iný počet expertov bude odôvodnený v prípade fúzie viacerých veľkých kótovaných spoločností s niekoľko sto miliardovým základným imaním.

§ 218le

Rozhodnutie osobitného
vyjednávacieho orgánu

(1) Osobitný vyjednávací orgán rozhoduje uznesením prijatým nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov, ak títo členovia zastupujú súčasne najmenej nadpolovičnú väčšinu zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek, ak tento zákon neustanovuje inak. Každý člen osobitného vyjednávacieho orgánu má jeden hlas.

(2) Dohodu o účasti zamestnancov na riadení, ktorá by viedla k zníženiu práva účasti zamestnancov na riadení oproti stavu, ktorý by nastal, keby dohoda o účasti zamestnancov na riadení nebola uzavretá, musí schváliť najmenej dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ak zastupujú títo členovia súčasne najmenej dve tretiny všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek, a to najmenej z dvoch rôznych členských štátov.

(3) Odsek 2 sa neuplatní, ak právo ovplyvňovať zloženie orgánov v doterajších zúčastnených spoločnostiach má menej ako jedna tretina z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností.

(4) Osobitný vyjednávací orgán môže väčšinou hlasov podľa odseku 2 rozhodnúť uznesením o tom, že nezačne rokovania o účasti zamestnancov na riadení alebo že tieto rokovania ukončí. Na účasť zamestnancov na riadení sa v takom prípade použijú pravidlá platné v členskom štáte, v ktorom má nástupnícka spoločnosť sídlo.

Komentár k § 218le

Na dohodu o účasti zamestnancov na riadení je potrebný okrem súhlasu zástupcov štatutárnych orgánov aj súhlas nadpolovičnej väčšiny členov OVO zastupujúcich nadpolovičnú väčšinu všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností. Každý člen má jeden hlas.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Výnimka k pravidlu

V odseku 1 je prípad, ak by dohoda viedla k účasti zamestnancov na riadení v menšom rozsahu ako v prípade neschválenia tejto dohody, t.j. k menšiemu rozsahu, aký stanovujú štandardné pravidlá definované v § 218lh OBZ. V takomto prípade bude potrebný súhlas 2/3 väčšiny hlasov všetkých členov zastupujúcich 2/3 všetkých zamestnancov.

 

Jednoduchá väčšina

Stanovená v odseku 1 však bude postačovať v prípade, ak má právo účasti zamestnancov na riadení menej ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností.

Súhlas 2/3 väčšiny bude potrebný aj v prípade, ak OVO bude chcieť rozhodnúť o nezačatí rokovaní a uplatniť pravidlá o účasti zamestnancov na riadení, ktoré existujú v štáte, v ktorom bude mať sídlo nástupnická spoločnosť.

§ 218lf

Dohoda o účasti
zamestnancov na riadení

(1) Zamestnanci nástupníckej spoločnosti majú za podmienok ustanovených týmto zákonom právo účasti na riadení, a to spôsobom a v rozsahu ustanovenom v jej stanovách, na základe výsledku rokovaní o účasti zamestnancov na riadení. Ak by stanovy boli v rozpore s dohodou o účasti zamestnancov na riadení, musia sa v nevyhnutnom rozsahu zmeniť. Takú zmenu stanov bezodkladne schváli predstavenstvo spoločnosti. Až do schválenia zmeny stanov predstavenstvom spoločnosti majú ustanovenia dohody o účasti zamestnancov na riadení spoločnosti prednosť pred stanovami spoločnosti v časti, v ktorej sú v rozpore.

(2) Dohodu o účasti zamestnancov na riadení uzatvára osobitný vyjednávací orgán so štatutárnymi orgánmi zúčastnených spoločností. Dohoda o účasti zamestnancov na riadení musí byť písomná a obsahuje najmä

a) pôsobnosť dohody o účasti zamestnancov na riadení,

b) spôsob a rozsah práva účasti zamestnancov na riadení, najmä počet členov dozornej rady, ktorých majú zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov právo voliť a spôsob, akým môžu toto právo vykonávať,

c) deň nadobudnutia účinnosti dohody o účasti zamestnancov na riadení a dobu jej trvania,

d) určenie prípadov, keď je potrebné začať nové rokovania o účasti zamestnancov na riadení a postup, ktorý sa uplatní pri týchto rokovaniach.

(3) Ak v dohode o účasti zamestnancov na riadení nie je ustanovené inak, štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení podľa § 218lh sa na túto dohodu nevzťahujú.

Komentár k § 218lf

Dohoda o účasti zamestnancov na riadení je upravená v tomto ustanovení.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Zmluvná sloboda pri rokovaniach o účasti zamestnancov na riadení

Do značnej miery obmedzená kogentnými ustanoveniami, ktoré sú dôsledkom transpozície 10. smernice. Výsledky dohody musia byť začlenené do stanov spoločnosti, pričom pri akomkoľvek rozpore stanov s uvedenou dohodou je predstavenstvo povinné stanovy v nevyhnutnom rozsahu bezodkladne zmeniť. Uvedené je výnimkou zo všeobecného ustanovenia § 187 OBZ, na základe ktorého akákoľvek zmena stanov podlieha rozhodnutiu valného zhromaždenia.

 

Náležitosti dohody

Odsek 2 stanovuje niektoré náležitosti dohody o účasti zamestnancov na riadení. Okrem písomnej formy sú to aj deklaratórnym spôsobom vymenované niektoré minimálne obsahové náležitosti.

 

Uzatváranie dohody

Dohodu uzatvárajú zúčastnené spoločnosti (zastúpené štatutárnymi orgánmi) na jednej strane a OVO na strane druhej. Pri zúčastnených spoločnostiach nie je určená potrebná väčšina, avšak z logiky veci vyplýva, že bude potrebný konsenzus, nakoľko pri akejkoľvek nezhode môže ktorákoľvek zo zúčastnených spoločností od cezhraničnej fúzie ustúpiť. Na rozhodovanie v rámci jednotlivých štatutárnych orgánov budú použité vnútroštátne pravidlá uplatňované v zúčastnených spoločnostiach.

Ak existuje dohoda o účasti zamestnancov na riadení, štandardné pravidlá sa v zásade nepoužijú, ibaže by uvedená dohoda stanovila inak.

§ 218lg

Dĺžka rokovaní o dohode

o účasti zamestnancov na riadení

(1) Rokovania o dohode o účasti zamestnancov na riadení sa začínajú dňom ustanovenia osobitného vyjednávacieho orgánu. Dĺžka týchto rokovaní nesmie presiahnuť lehotu šiestich mesiacov plynúcu odo dňa ustanovenia osobitného vyjednávacieho orgánu.

(2) Osobitný vyjednávací orgán sa môže so štatutárnymi orgánmi zúčastnených spoločností dohodnúť na predĺžení lehoty podľa odseku 1 až na jeden rok odo dňa ustanovenia osobitného vyjednávacieho orgánu.

Komentár k § 218lg

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Rokovanie o dohode o účasti zamestnancov by v zásade nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov, ibaže by sa štatutárne orgány dohodli s OVO na predlžení tejto lehoty. Lehota však môže byť predĺžená, ale maximálne o ďalších 6 mesiacov. Ak dohoda nebude uzavretá ani po uplynutí jedného roka od ustanovenia OVO, rokovania budú považované za neúspešné a na účasť zamestnancov na riadení sa na základe § 218lh ods. 1 písm. c) uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení.

§ 218lh

Štandardné pravidlá

o účasti zamestnancov na riadení

(1) Zamestnanci nástupníckej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky majú právo účasti na riadení podľa odsekov 3 až 7, ak

a) tak ustanoví dohoda o účasti zamestnancov na riadení, alebo

b) bolo prijaté rozhodnutie podľa § 218lb ods. 3, alebo

c) strany neuzatvoria písomnú dohodu o účasti zamestnancov na riadení v lehote podľa § 218lg.

(2) Ak účasť zamestnancov na riadení existovala pred cezhraničným splynutím alebo cezhraničným zlúčením spoločností iba v zúčastnených spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov bol menší ako jedna tretina celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nepoužijú.

(3) Zamestnanci majú právo účasti na riadení v takom rozsahu, aký zodpovedá najpriaznivejšiemu rozsahu tohto práva v ktorejkoľvek splývajúcej alebo zlučujúcej sa spoločnosti. Ak zamestnanci nemali právo účasti na riadení v žiadnej zo zúčastnených spoločností, nemajú toto právo ani zamestnanci nástupníckej spoločnosti, ak jej stanovy neurčia inak.

(4) O rozdelení miest v dozornej rade, ktoré pripadnú zástupcom zamestnancov z jednotlivých členských štátov podľa odseku 3, prípadne o spôsobe, akým môžu zamestnanci nástupníckej spoločnosti odporúčať alebo namietať proti vymenovaniu členov dozornej rady, rozhodne výbor zamestnancov.

(5) Výbor zamestnancov je orgán zastupujúci zamestnancov, ktorý je zložený zo zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov. Ustanovenia o zložení osobitného vyjednávacieho orgánu sa primerane použijú na zloženie výboru zamestnancov.

(6) Výbor zamestnancov rozhoduje na základe podielu zamestnancov nástupníckej spoločnosti v jednotlivých členských štátoch k celkovému počtu jej zamestnancov vo všetkých členských štátoch. Ak by tento spôsob rozdelenia viedol k tomu, že v dozornej rade nebudú zastúpení zamestnanci z jedného alebo viacerých členských štátov, výbor zamestnancov vymenuje jedného člena z týchto členských štátov, a to prednostne z toho členského štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť sídlo.

(7) Na spôsob obsadzovania miest v dozornej rade, ktoré na základe rozhodnutia výboru zamestnancov podľa odseku 3 pripadli zástupcom zamestnancov z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky, vzťahuje sa právny poriadok tohto členského štátu.

Komentár k § 218lh

Štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení sú upravené v tomto ustanovení.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Odsek 1 stanovuje 3 podmienky, za ktorých je možné uplatnenie štandardných pravidiel o účasti zamestnancov na riadení.

 

Podmienky

Prvým prípadom je, ak tak ustanovuje samotná dohoda. Druhým prípadom je jednomyseľné rozhodnutie štatutárnych orgánov, ktoré chcú ušetriť čas a peniaze a podradia nástupnícku spoločnosť štandardným pravidlám. Poslednou situáciou je, keď nedôjde k uzavretiu dohody do 6 mesiacov od ustanovenia OVO, prípadne ak sa strany dohodnú na predlžení tejto lehoty do času, na ktorom sa strany dohodli, maximálne však do jedného roka od ustanovenia OVO.

 

Výnimku z použitia štandardných pravidiel

Ustanovené v odseku 2 stanovuje prípad, ak účasť na riadení existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V takomto prípade budú použité pravidlá členského štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť svoje sídlo bez ohľadu na výšku účasti zamestnancov v ostatných zúčastnených spoločnostiach.

V prípade použitia štandardných pravidiel budú mať zamestnanci nástupníckej spoločnosti také právo účasti na riadení, aké existovalo v spoločnosti v najpriaznivejšom rozsahu. Ak zamestnanci nemali právo účasti v žiadnej zo zúčastnených spoločností, nebudú mať toto právo logicky ani zamestnanci nástupníckej spoločnosti, ibaže by stanovy nástupníckej spoločnosti ustanovovali inak.

 

Námietky voči rozdeleniu miest v dozornej rade nástupníckej spoločnosti

Medzi zamestnancov zúčastnených spoločností rozhodne výbor zamestnancov. Toto je orgán obdobný OVO, pričom však výbor zamestnancov zastupuje zamestnancov nielen počas rokovaní o dohode zamestnancov, ale aj potom. V rámci účasti zamestnancov v európskej spoločnosti plnil tento výbor aj ďalšie funkcie, avšak vzhľadom na skutočnosť, že pre účel cezhraničných fúzií neboli prebraté ďalšie dve zložky účasti zamestnancov (právo na prerokovania a právo na informácie), výbor zamestnancov bude v nástupníckej spoločnosti plniť iba obmedzené funkcie vo vzťahu k účasti zamestnancov na riadení.

 

Pravidlá riadenia

Odsek 6 definuje pravidlá, ktorými by sa mal výbor riadiť pri rozhodovaní námietok voči obsadeniu dozornej rady zástupcami zamestnancov, pričom hlavným cieľom popri proporcionalite je zastúpenie zamestnancov zo všetkých štátov, v ktorých mali svoje sídlo zúčastnené spoločnosti. V konečnom dôsledku má však prednosť zástupca zamestnancov zo štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť sídlo, čo má význam najmä v prípadoch, keď sa na nástupnícku spoločnosť bude vzťahovať právny poriadok, ktorý obmedzuje počet zástupcov zamestnancov, napr. na 1 osobu.

 

Malá dozorná rada

V podmienkach Slovenskej republiky, kde je účasť zamestnancov pomerne rozsiahla, bude toto pravidlo uplatnené iba v prípade malej dozornej rady.

Výbor zamestnancov určí iba počet zástupcov z jednotlivých členských štátov. Konkrétne menovanie zástupcov bude závisieť na právnych poriadkoch štátov zúčastnených spoločností.

§ 218li

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť

a dôvernosť informácie

(1) Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborní poradcovia, členovia výboru zamestnancov, zástupcovia zamestnancov a zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých informáciách, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s rokovaním a ktoré boli pri ich poskytnutí označené za dôverné. Táto povinnosť trvá aj po skončení funkčného obdobia.

(2) Dozorná rada môže odoprieť poskytnutie informácie, ktorej charakter je taký, že podľa objektívnych kritérií by jej sprístupnenie vážne ohrozilo fungovanie nástupníckej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti, alebo organizačnej zložky, alebo môže označiť určitú informáciu poskytnutú v súvislosti s rokovaním za dôvernú. Osobitný vyjednávací orgán alebo výbor zamestnancov sa môže domáhať, aby súd určil, že informácia bola za dôvernú označená bez primeraného dôvodu; pre slovenské zúčastnené spoločnosti to platí aj v prípade, že nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území iného členského štátu.

(3) Osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov majú spôsobilosť byť účastníkmi konania na účely uvedené v odseku 2, a to aj v prípade, že nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo v inom členskom štáte, ak príslušná organizačná zložka, o ktorej zástupcu ide, má sídlo na území Slovenskej republiky.

(4) Povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona.

Komentár k § 218li

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácie je upravená v tomto ustanovení.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov.

 

Odmietnutie poskytovania informácii

V osobitných prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone riadiaci orgán zúčastnenej právnickej osoby môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie spoločnosti. Upravuje sa mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Preto zákon výslovne ustanovuje, že na účely konania uvedeného v zákone má procesnú spôsobilosť osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov.

Čo sa týka charakteru výnimiek podľa odseku 4, osobitným zákonom sa má na mysli napr. ustanovenie § 161 Trestného poriadku.

§ 218lj

Ochrana zástupcov zamestnancov

(1) Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, členovia výboru zamestnancov a zástupcovia zamestnancov v dozornej rade, ktorí sú zamestnancami zúčastnených spoločností alebo ich organizačných zložiek a ktorí sú zamestnaní na území Slovenskej republiky, majú pri vykonávaní svojich funkcií rovnakú ochranu a záruky, aké platia pre zástupcov zamestnancov na území Slovenskej republiky. Na zamestnancov zamestnaných na území iných členských štátov sa vzťahuje ochrana a záruky podľa práva týchto členských štátov.

(2) Ochrana zástupcov zamestnancov sa vzťahuje najmä na účasť na zasadnutiach osobitného vyjednávacieho orgánu, na zasadnutiach výboru zamestnancov a na zasadnutiach dozornej rady. Člen osobitného vyjednávacieho orgánu a člen výboru zamestnancov majú v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom právo na ochranu pred diskrimináciou a právo na pracovné voľno s náhradou mzdy. Pracovné voľno s náhradou mzdy poskytuje splývajúca alebo zlučujúca sa spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, aj keď nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území iného členského štátu.

Komentár k § 218lj

Ochrana zástupcov zamestnancov sa ustanovila v rovnakom rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov podľa právnych predpisov členských štátov, kde sú zamestnaní.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V podmienkach Slovenskej republiky ide najmä o Zákonník práce. Osobitný vyjednávací orgán alebo výbor zamestnancov sa môže domáhať, aby súd určil, že informácia bola za dôvernú označená bez primeraného dôvodu; pre slovenské zúčastnené spoločnosti to platí aj v prípade, že nástupnícka spoločnosť má sídlo na území iného členského štátu.

 

Objektívne kritériá

Pojem použitý v odseku 2 bol zvolený vzhľadom na skutočnosť, že tak zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve používajú rovnaké pojmoslovie, pričom vypustenie tohto pojmu alebo použitie iného by mohlo v praxi spôsobiť zbytočné výkladové nejasnosti, napriek tomu, že sa jedná o úpravu toho istého právneho inštitútu.

§ 218lk

Ochrana v prípade následného

 zlúčenia alebo splynutia

Ak sa v nástupníckej spoločnosti uplatňujú ustanovenia o účasti zamestnancov na riadení pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností, táto spoločnosť je povinná zachovať tieto pravidlá v prípade následných zlúčení alebo splynutí počas troch nasledujúcich rokov od zápisu cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra, a to primeraným uplatnením ustanovení § 218la až § 218li.

Komentár k § 218lk

Uvedené ustanovenie obsahuje opatrenia na zamedzenia obmedzenia účasti zamestnancov na riadení následnou fúziou.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Toto ustanovenie je namierené najmä proti členským štátom, ktoré účasť zamestnancov na riadení nepoznajú, alebo ju poznajú iba v obmedzenom meradle. Ak sa v nástupníckych spoločnostiach so sídlom v takýchto štátoch musia uplatňovať prísnejšie pravidlá účasti na riadení ako na iné domáce spoločnosti, mohlo by byť pre akcionárov lákavé zbaviť sa zástupcov zamestnancov v dozornej alebo správnej rade následným domácim zlúčením. V Slovenskej republike je to ale málo pravdepodobné, nakoľko u nás existuje jedna z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení. Toto ustanovenie by však mohlo byť využité napr. v prípade fúzie spoločností s ručením obmedzeným, na ktoré sa ustanovenia o akciovej spoločnosti použijú primerane. V prípade s.r.o. totiž náš právny poriadok účasť zamestnancov na riadení nepozná, čo nie je prípad niektorých iných členských štátov.

Rozdelenie spoločnosti

§ 218m

(1) Na rozdelenie spoločnosti sa použijú primerane ustanovenia § 218a až 218j, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Pri rozdelení spoločnosti sa na projekt rozdelenia primerane použijú ustanovenia tohto zákona o návrhu zmluvy o splynutí spoločností alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Rovnako sa na spoločnosti zanikajúce rozdelením primerane použijú ustanovenia tohto zákona o spoločnostiach podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení a na spoločnosti vznikajúce rozdelením spoločností pri rozdelení spoločnosti, ako aj na už jestvujúce spoločnosti, ktoré sú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti pri rozdelení spoločnosti zlúčením, ustanovenia tohto zákona o nástupníckej spoločnosti.

Komentár k § 218m

Pri rozdelení spoločnosti podľa tohto zákona dochádza k zániku spoločnosti na základe zrušenia bez likvidácie.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V tom prípade imanie prechádza na iné spoločnosti, ktoré už neexistujú a zároveň sú jej právnymi nástupcami. Ide o rozdelenie spoločnosti zlúčením. Druhý spôsob rozdelenia spoločnosti, ak imanie spoločnosti prechádza na novú spoločnosť, ktoré sa vznikom stavajú nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Ide o splynutie spoločnosti.

Použije sa zmluva o splynutí alebo o zlúčení spoločností. Pri rozdelení musí byť schválený projekt rozdelenia. Pozri aj nástupnícku spoločnosť!

§ 218n

(1) Na nepeňažné vklady do nástupníckych spoločností musia byť vyhotovené znalecké posudky podľa § 59 ods. 3, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218d ods. 1 a 2).

(2) Správa predstavenstva musí okrem údajov podľa § 218b ods. 1 obsahovať aj vysvetlenie a odôvodnenie kritérií prerozdelenia akcií, informáciu o vyhotovení znaleckých posudkov na nepeňažné vklady do nástupníckej spoločnosti podľa odseku 1 alebo informáciu o určení hodnoty nepeňažného vkladu do nástupníckej spoločnosti v písomnej správe nezávislého experta podľa § 218a ods. 3, ako aj informáciu o uložení týchto listín do zbierky listín.

(3) Predstavenstvo spoločnosti zanikajúcej rozdelením je v prípade rozdelenia spoločnosti zlúčením povinné informovať valné zhromaždenie zanikajúcej spoločnosti a predstavenstvá nástupníckych spoločností o každej podstatnej zmene obchodného majetku a záväzkov spoločnosti, ktorá nastala v období medzi vyhotovením projektu rozdelenia spoločnosti a dňom konania valného zhromaždenia spoločnosti zanikajúcej rozdelením, ktoré rozhoduje o schválení projektu rozdelenia spoločnosti.

(4) Ustanovenia § 218a ods. 2, 3 a 6, § 218b, § 218c ods. 2 písm. c), d) a e) a § 218n ods. 2 a 3 sa nepoužijú, ak všetci akcionári spoločnosti zanikajúcej rozdelením a v prípade rozdelenia spoločnosti zlúčením aj nástupníckych spoločností s tým súhlasia.

(5) Ak je výmenný pomer akcií nástupníckej spoločnosti alebo nástupníckych spoločností určených na výmenu za akcie zanikajúcich spoločností primeraný právam akcionárov v zanikajúcich spoločnostiach, ustanovenia § 218a ods. 2 až 5, § 218b ods. 1, § 218c ods. 2 písm. c) až e) a § 218n ods. 2 a 3 sa neuplatnia.

Komentár k § 218n

Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu. To, čo sa vzťahovalo na zmluvu o splynutí alebo zlúčení, sa tiež vzťahuje na projekt rozdelenia.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V zmysle § 218n je potrebné vyhotoviť znalecké posudky na nepeňažné vklady do nástupníckych spoločností.

 

Posudok

Môže ho vyhotoviť aj audítor alebo audítori vymenovaní súdom na preskúmanie projektu rozdelenia, aj keď nie sú súdnymi znalcami, posudok audítora musí mať náležitosti podľa § 59 ods. 3. Vyhotovený posudok sa pripája k návrhu na zápis rozdelenia do obchodného registra.

Správa nezávislého experta

Zo znenia odseku 1 vyplýva, že na ocenenie nepeňažného vkladu sa použije buď správa nezávislého experta alebo znalecký posudok, v prípade, že správa sa nevyžaduje.

 

Správa predstavenstva

Aj v prípade rozdelenia spoločnosti sa vyžaduje správa predstavenstva. Správa musí obsahovať obsahové náležitosti podľa odseku 2. V prípade, že akcionári súhlasia s tým, aby sa nemusela správa vypracovať, predstavenstvo túto povinnosť nemá, a to aj v prípade rozdelenia spoločnosti zlúčením nástupníckych spoločností.

 

Informačná povinnosť

Predstavenstvo má aj povinnosť podľa odseku 3. Ide o informačnú povinnosť v prípade, že dôjde k dôležitej zmene v súvislosti s obchodným majetkom alebo záväzkami spoločnosti. Ide o tie informácie, ktoré nastali v priebehu medzi vyhotovením projektu a konaním valného zhromaždenia ohľadom schválenia projektu rozdelenia. Informácie posúva valnému zhromaždeniu zanikajúcej spoločnosti, ale i predstavenstvám nástupníckych spoločností.

 

Nepreskúmavanie projektu

Odsek 4 stanovuje výnimku, že sa nemusí preskúmať projekt rozdelenia nezávislým expertom, ak všetci akcionári spoločnosti zanikajúcej rozdelením a v prípade rozdelenia zlúčením aj akcionári nástupníckych spoločností súhlasia. Taktiež nie je potrebná správa predstavenstva a dozornej rady, ktorá má kontrolnú funkciu, nie sú dôležité ani informačné povinnosti týkajúce sa týchto dokumentov a tiež sa nevyžadujú informácie ohľadom obchodného majetku a záväzkov spoločnosti.

 

Zjednodušené rozdelenie

Odsekom 5 sa rozšírili prípady zjednodušeného rozdelenia spoločností, ak akcionári zanikajúcej spoločnosti nadobudnú v každej z nových nástupníckych spoločností akcie v rovnakom pomere k základnému imaniu nástupníckych spoločností, v akom vlastnili akcie v zanikajúcej spoločnosti.

§ 218o

(1) Ak pri rozdelení spoločnosti zlúčením vlastnia nástupnícke spoločnosti všetky akcie zanikajúcej spoločnosti, s ktorými je spojené hlasovacie právo, nevyžaduje sa rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti zanikajúcej rozdelením, ak

a) nástupnícke spoločnosti zabezpečia splnenie svojej povinnosti podľa § 218a ods. 6 najneskôr 30 dní pred nadobudnutím účinnosti rozdelenia,

b) všetci akcionári spoločnosti zanikajúcej rozdelením, ako aj nástupníckych spoločností majú právo najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti rozdelenia dostať na nahliadnutie v sídle spoločnosti, ktorej sú akcionármi, listiny podľa § 218c ods. 2 písm. a) a b), pričom listiny podľa ustanovenia § 218c ods. 2 písm. c) až e) majú právo dostať na nahliadnutie v sídle nástupníckej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218a ods. 5, § 218b ods. 4 a § 218c ods. 4 a 5); ustanovenia § 218c ods. 3, 6, 7, 9 až 12 tým nie sú dotknuté.

(2) Ak ide o rozdelenie spoločnosti zlúčením podľa odseku 1, akcionár alebo akcionári spoločnosti zanikajúcej rozdelením, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, majú právo požadovať zvolanie valného zhromaždenia, ktoré bude rozhodovať o schválení rozdelenia spoločnosti; stanovy môžu určiť, že toto právo má aj akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania.

(3) Ak v súlade s ustanovením odseku 1 nebude na schválenie rozdelenia spoločnosti zlúčením zvolané valné zhromaždenie spoločnosti zanikajúcej zlúčením, vzťahuje sa povinnosť predstavenstva spoločnosti zanikajúcej rozdelením podľa § 218n ods. 3 na obdobie od vyhotovenia projektu rozdelenia.

Komentár k § 218o

Ďalší zjednodušený postup rozdelenia spoločnosti je vymedzený v tomto ustanovení zákona. Ide o rozdelenie zlúčením.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V prípade, že nástupnícke spoločnosti vlastnia všetky akcie zanikajúcej spoločnosti (vlastnia 100 % akcií), s ktorými je spojené hlasovacie právo, nevyžaduje sa rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti zanikajúcej rozdelením za ustanovených podmienok v písmen a) a v písmen b).

 

Menšinoví akcionári

Znenie odseku 2 sa zasa zaoberá menšinovými akcionármi, ktorí sú zo zanikajúcej spoločnosti, ktorá zaniká rozdelením. Tí majú právo podľa tohto znenia žiadať, aby bolo zvolané valné zhromaždenie, ktoré bude rozhodovať o schválení rozdelenia spoločnosti rozdelením. Ide o akcionárov s hodnotou akcií minimálne 5 % základného imania. V stanovách však toto právo môže byť určené aj akcionárom s hodnotou akcií menšou ako 5 % základného imania.

 

Informačná povinnosť

V prípade nekonania valného zhromaždenia na schválenie rozdelenia spoločnosti zlúčením, predstavenstvo zanikajúcej spoločnosti má aj naďalej informačnú povinnosť voči predstavenstvám nástupníckych spoločností.

To znamená, že musí informovať o všetkých podstatných zmenách obchodného majetku a záväzkov spoločnosti na obdobie od vyhotovenia projektu rozdelenia.

§ 218p

Pri rozdelení spoločnosti zlúčením sa nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia nástupníckej spoločnosti o schválení projektu rozdelenia spoločnosti, ak

a) každá nástupnícka spoločnosť si splní povinnosť podľa § 218a ods. 6 najneskôr 30 dní pred dňom ustanoveným ako deň konania valného zhromaždenia spoločnosti zanikajúcej z dôvodu rozdelenia zlúčením, ktoré má rozhodnúť o schválení projektu rozdelenia,

b) akcionári všetkých nástupníckych spoločností majú právo najmenej 30 dní pred dňom podľa písm. a) dostať na nahliadnutie v sídle spoločnosti, ktorej sú akcionármi, listiny podľa § 218c ods. 2 písm. a) a b), pričom listiny podľa ustanovenia § 218c ods. 2 písm. c) až e) majú právo dostať na nahliadnutie v sídle nástupníckej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 218a ods. 5, § 218b ods. 4 a § 218c ods. 4 a 5); ustanovenia § 218c ods. 3, 6, 7, 9 až 12 tým nie sú dotknuté,

c) akcionár alebo akcionári nástupníckej spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, majú právo požadovať zvolanie valného zhromaždenia, ktoré bude rozhodovať o schválení rozdelenia spoločnosti; stanovy môžu určiť, že toto právo má aj akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania.

[Dňom 1. marca 2024 § 218a až 218p vrátane nadpisov sa vypúšťajú.]

Komentár k § 218p

Ustanovenie, ktoré sa zaoberá rozdelením spoločnosti.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Možnosť členského štátu zakotviť vo svojom právnom poriadku takúto úpravu vyplýva z článku 6 šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločnosti. Ide o zjednodušenie postupu pri rozdelení spoločnosti zlúčením, pričom sa nevyžaduje schválenie projektu rozdelenia valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti. Platí však, že musia byť splnené určité podmienky vymedzené v tomto ustanovení zákona v písmenách a) až c).

Likvidácia spoločnosti

§ 219

(1) Likvidátora vymenúva valné zhromaždenie.

(2) Pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné, môžu akcionári podľa § 181 ods. 1 požiadať s uvedením dôvodov súd, aby odvolal likvidátora vymenovaného valným zhromaždením a nahradil ho inou osobou.

(3) Likvidátora, ktorého nevymenoval súd, môže valné zhromaždenie odvolať a nahradiť iným likvidátorom.

Komentár k § 219

Aj akciová spoločnosť sa môže za určitých podmienok a spôsobom podľa tohto zákona likvidovať.

 

Likvidátor

Likvidáciou je poverený likvidátor, ktorý získava postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti. Likvidátora schváli valné zhromaždenie.

Zákon stanovuje možnosť odvolania zvoleného likvidátora. Návrh na odvolanie podávajú akcionári. V návrhu vymedzujú dôvody. Návrh sa podáva súdu a ten má právomoc rozhodnúť v tejto veci. Súd môže likvidátora odvolať a následne vymenovať nového likvidátora. V prípade, že spoločnosť má likvidátora, ktorý nebol vymenovaný súdom, môže ho odvolať za určitých podmienok valné zhromaždenie a vymenovať nového.

 

Kedy môže dôjsť k likvidácii

Likvidácia spoločnosti môže prebehnúť len v prípade, ktorý je stanovený v tomto zákone. To znamená, že zostal určitý majetok a treba ho zlikvidovať tým spôsobom, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov, ktorí sa prihlásili.

V zákonom stanovených medziach sa likvidátor môže vzdať aj svojej funkcie.

§ 220

(1) Po uspokojení všetkých veriteľov sa likvidačný zostatok rozdelí medzi akcionárov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií, pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné.

(2) Ak akcie neboli úplne splatené, vyplatí sa akcionárom suma, ktorú splatili, a až zvyšok sa rozdelí medzi akcionárov v pomere k výške menovitej hodnoty ich akcií.

(3) Ak likvidačný zostatok nestačí na úhradu menovitej hodnoty akcií, delia sa akcionári v pomere zodpovedajúcom splatenej menovitej hodnote ich akcií.

(4) Právo na podiel na likvidačnom zostatku môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa, ku ktorému bol schválený návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

Komentár k § 220

V tomto ustanovení zákon stanovuje, že ako náhle budú uspokojené všetky pohľadávky veriteľov, ktorí sa prihlásili v trojmesačnej lehote o svoje pohľadávky a zostane nejaký likvidačný zostatok, ten bude rozdelený medzi jednotlivých akcionárov spoločnosti.

 

Potrebná menovitá hodnota

K rozdeleniu je potrebná menovitá hodnota ich akcii, na základe ktorej dostanú priamo úmerný pomer z likvidačného zostatku. Zákon však hovorí, že iný postup môže byť uvedený v stanovách spoločnosti. Likvidačný zostatok rozdeľuje medzi akcionárov likvidátor, ktorý bol poverený likvidáciou spoločnosti. Ten je povinný splniť určité povinnosti, medzi ktoré patrí, oznámiť všetkým veriteľom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie.

 

Pomer z likvidačného zostatku

V prípade, že akcionári nemali splatené všetky akcie, tak dostanú pomer z likvidačného zostatku iba vzhľadom na splatenú časť.

Ostatný zvyšok sa rovnakým spôsobom rozdelí medzi akcionárov.

Môže však nastať aj situácia, že likvidačný zostatok je menší, ako je potrebné vyplatiť akcionárom, Aj v tomto prípade sa zostatok rozdelí vzhľadom na menovitú hodnotu, aj keď nie v celkovej výške.

Právo na podiel na likvidačnom zostatku môže byť prevedený aj na inú osobu. Platí však, že prevod bude odo dňa, ku ktorému bol schválený návrh na rozdelenie zostatku.

§ 220a

(1) Ak spoločnosť vydala listinné akcie, likvidátor po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby v ustanovenej lehote predložili akcie na zničenie. Predložením akcií vzniká akcionárovi nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku. Predložené akcie likvidátor zničí.

(2) Ak akcionár listinné akcie na výzvu likvidátora nepredloží, likvidátor postupuje primerane podľa § 214 ods. 2 a podiel na likvidačnom zostatku pripadajúci na akcie vyhlásené za neplatné uloží do úschovy podľa osobitného zákona.

(3) Ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, likvidátor po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku zabezpečí ich zrušenie v evidencii zaknihovaných cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom. Zrušením akcií v evidencii cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom vzniká akcionárovi nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku.

(4) Registrový súd vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra, iba ak sa preukáže, že všetky listinné akcie spoločnosti boli zničené alebo vyhlásené za neplatné, alebo všetky zaknihované akcie boli zrušené.

Komentár k § 220a

V prípade, že spoločnosť vydala listinné akcie musí likvidátor vyzvať akcionárov, aby predložili akcie na zničenie. Uvedenú výzvu vydá likvidátor po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Akcionárovi vzniká nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku až predložením akcií. Predložené akcie likvidátor zničí.

 

Nepredložené listinné akcie

V praxi môže nastať situácia, že napriek výzve akcionár listinné akcie nepredloží. Potom likvidátor podiel na likvidačnom zostatku pripadajúci na akcie vyhlásené za neplatné uloží do úschovy.

 

Vydanie zaknihovaných akcii

Znenie odseku 3 sa zaoberá situáciou, že spoločnosť vydala zaknihované akcie. V tom prípade sa postupuje stanoveným postupom. To znamená, že likvidátor po schválení účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu rozdelenia zostatku musí zabezpečiť, aby sa zaknihované akcie zrušili v evidencii. Uvedeným zrušením vznikne akcionárovi nárok na vyplatenie podielu z likvidačného zostatku.

Výmaz spoločnosti

Dochádza následne k výmazu spoločnosti z obchodného registra, ktorý vykoná registrový súd. K tejto situácii dôjde, ak listinné akcie boli zničené či vyhlásené za neplatné. Týka sa to aj zaknihovaných akcii, ktoré musia byť zasa zrušené. Výmaz spoločnosti z obchodného registra znamená definitívny zánik akciovej spoločnosti.

Oddiel 9

Osobitné ustanovenia o akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním

§ 220b

(1) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním je akciová spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií bez menovitej hodnoty.

(2) Hodnota základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa rovná jej čistému obchodnému imaniu. Minimálna výška základného imania je 125 000 eur, ak osobitný predpis neustanoví inak. Stanovy môžu určiť vyššiu výšku minimálneho základného imania. Do obchodného registra sa zapisuje hodnota minimálnej výšky základného imania určená stanovami (ďalej len „zapisované základné imanie“); zapisované základné imanie sa uvedie v stanovách namiesto základného imania.

(3) Podiel akcionára na základnom imaní spoločnosti sa určí vynásobením hodnoty čistého obchodného imania relatívnym podielom počtu akcií, ktorých je majiteľom, k celkovému počtu vydaných akcií. Ak spoločnosť vytvára podfondy, podiel akcionára na podfonde sa určí ako podiel počtu akcií, ktorých je majiteľom, k celkovému počtu vydaných akcií podfondu. Ak osobitný predpis vyžaduje určenie podielu akcionára na základnom imaní, pri akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa namiesto podielu na menovitej hodnote základného imania alebo na menovitej hodnote vydaných akcií použije podiel akcionára vypočítaný podľa prvej vety.

(4) Obchodné meno akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním musí obsahovať označenie „investičný fond s premenlivým základným imaním“.

(5) Akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním možno založiť len na účely vykonávania kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu.

(6) Akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním nemožno založiť na základe výzvy na upisovanie akcií.

(7) Ak osobitný predpis vyžaduje uvedenie menovitej hodnoty, pri akcii akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa uvedie informácia o tom, že ide o akciu bez menovitej hodnoty.

(8) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nevytvára rezervný fond.

(9) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním, ktorej valné zhromaždenie rozhodlo o tom, že s jej akciami sa prestane obchodovať na regulovanom trhu, nie je povinná uskutočniť ponuku na prevzatie podľa osobitného predpisu.

(10) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nesmie poskytovať plnenia uvedené v § 196a.

(11) Ustanovenia § 157 ods. 1 a 2, § 161a až 161d a § 161e ods. 2 sa na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním nepoužijú.

[Dňom 1. marca 2024 v § 220b ods. 11 sa slová „§ 161e ods. 2“ nahrádzajú slovami „161e“.]

Komentár k § 220b

Vzhľadom na zavedenie nového typu subjektu kolektívneho investovania tzv. investičný fond s premenlivým základným imaním, bolo potrebné ho vymedziť ako osobitný druh akciovej spoločnosti.

 

Odlišnosť

Od bežnej akciovej spoločnosti sa akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním odlišuje predovšetkým spôsobom tvorby, zvyšovania a znižovania základného imania. Základné imanie nie je tvorené súčtom menovitých hodnôt akcií, ale v každom okamihu zodpovedá reálnej hodnote majetku spoločnosti, teda výške čistého obchodného imania.

Z uvedeného dôvodu nemá zmysel požadovať u tohto typu spoločnosti, aby jej akcie mali menovitú hodnotu.

 

Minimálna výška akciovej spoločnosť s premenlivým základným imaním

Stanovuje sa na základe požiadaviek smernice UCITS na 125 000 eur.

Osobitným predpisom, na ktorý predmetné ustanovenie odkazuje, sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Hodnota základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním je rovnaká ako čisté obchodné imanie tejto spoločnosti. Minimálna výška, ktorú sme uviedli vyššie, je taká v prípade, ak spomenutý právny predpis neustanoví inak. Vyššiu výšku tohto imania môžu určiť stanovy. Výška imania stanovená stanovami sa musí zapísať do obchodného registra – je to povinnosť, ktorú nazývame zapisované základné imanie.

 

Podiel akcionára na základnom imaní spoločnosti

Znenie odseku 3 vymedzuje podiel akcionára na základnom imaní spoločnosti tiež v prípade, ak spoločnosť vytvára podfondy. Odsek 4 tohto ustanovenia kladie zásadu na označenie obchodného mena akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním. Zavádza sa označenie investičný fond s premenlivým základným imaním. V ostatných odsekoch tohto ustanovenia sú definované povinnosti akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním.

!     Upozornenie

Novým zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev č. 309/2023 Z. z. dochádza v odseku 11 k zmene v súvislosti s úpravou inštitútu finančnej asistencie.

§ 220c

(1) S akciou akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním je spojené právo na odkúpenie na účet spoločnosti za podmienok podľa osobitného predpisu.

(2) Akcie akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním nad rámec zapisovaného základného imania možno vydať len na základe verejnej výzvy na ich upisovanie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Akciu vydáva akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním za cenu určenú podľa osobitného predpisu. Na vydávanie a odkupovanie akcií sa použijú ustanovenia osobitného predpisu primerane.

(4) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nesmie vydávať iné cenné papiere ako akcie.

Komentár k § 220c

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním je tzv. otvoreným subjektom kolektívneho investovania, teda podobne ako otvorený podielový fond priebežne vydáva a odkupuje svoje vlastné akcie. V zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 2012/30 sa na takéto akciové spoločnosti nevzťahujú ustanovenia uvedenej smernice.

 

Kolektívne investovanie

Osobitným predpisom, na ktorý predmetné ustanovenie odkazuje, sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Akcia odkúpením alebo iným nadobudnutím na účet akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním zaniká.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa od 1. 2. 2023 z ods. 1 vypustila posledná veta, nakoľko absencia možnosti vydávania viacerých druhov akcií významne limituje možnosti využitia spoločností s premenlivým základným imaním v praxi, ako aj rozvoj kapitálového trhu a podnikateľského prostredia.

Verejná výzva na upisovanie akcii

Akcie akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním nad rámec zapisovaného základného imania možno vydať len na základe verejnej výzvy na ich upisovanie. Cenu, za ktorú vydáva akciu akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním určuje osobitný predpis, pričom ten sa vzťahuje aj na vydávanie a odkupovanie akcií.

Podľa tohto ustanovenia Obchodného zákonníka platí zásada, že vymedzená akciová spoločnosť nemôže za žiadnych okolností vydávať iné cenné papiere ako akcie.

§ 220d

(1) Na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním sa ustanovenia § 202 a 210 použijú len na zvýšenie zapisovaného základného imania a na zvýšenie maximálneho základného imania.

(2) Maximálne základné imanie sa určí v stanovách uvedením najvyššieho počtu akcií, ktoré môže spoločnosť vydať.

(3) Zvýšenie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o vydanie akcie a je účinné splatením emisného kurzu vydávanej akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

(4) Zvýšiť zapisované základné imanie možno, len ak výška zapisovaného základného imania po tomto zvýšení nepresiahne 10 % hodnoty základného imania ku dňu rozhodnutia o zvýšení zapisovaného základného imania. Zvýšenie zapisovaného základného imania podľa prvej vety sa vykoná bez vydania nových akcií.

(5) Pri rozhodnutí o zvýšení maximálneho základného imania sa ustanovenia § 204a a 205 sa nepoužijú.

Komentár k § 220d

Osobitný režim zvyšovania základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním pri vydávaní jej akcií upravuje uvedené ustanovenie. Oproti bežnej akciovej spoločnosti sa na zvýšenie základného imania nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti a v rámci stanovami určeného počtu akcií sa priebežne vydávajú nové akcie na základe záujmu investorov.

Osobitným predpisom, na ktorý aj toto predmetné ustanovenie odkazuje, sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

§ 220e

(1) Na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním sa ustanovenie § 211 použije len na zníženie zapisovaného základného imania a na zníženie maximálneho základného imania.

(2) Zníženie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o odkúpenie akcie a je účinné plným vyplatením ceny akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

(3) Pri znížení zapisovaného základného imania podľa odseku 1 sa ustanovenia § 213 až 215 sa nepoužijú.

(4) Maximálne základné imanie nemožno znížiť pod aktuálnu úroveň základného imania ku dňu rozhodnutia o znížení zapisovaného základného imania.

Komentár k § 220e

Zákonodarca v tomto ustanovení zaviedol osobitný režim znižovania základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním. Na zníženie základného imania sa nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, ak ide o zníženie nad hranicou minimálneho základného imania a vykonáva sa odkúpením akcie na účet spoločnosti na základe žiadosti akcionára. Takýmto odkúpením akcia zaniká. V prípade pri znížení základného imania pod zákonom určenú minimálnu hodnotu, postupuje sa ako v prípade bežnej akciovej spoločnosti.

Osobitným predpisom, na ktorý predmetné ustanovenie odkazuje, sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

§ 220f

(1) Zmena právnej formy akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa nepripúšťa.

(2) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním sa môže zlúčiť alebo splynúť len s fondom podľa osobitného predpisu.

(3) Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním sa môže rozdeliť, len ak rozdelením vzniknú fondy podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení akciovej spoločnosť s premenlivým základným imaním sa použijú § 218a až 218b, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

[Dňom 1. marca 2024 § 220f sa vypúšťa.]

Komentár k § 220f

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Zákon v znení tohto ustanovenia obmedzuje možnosti transformácie akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním na iné obchodné spoločnosti, nakoľko nie je žiaduce, aby tento typ spoločnosti využívali obchodné spoločnosti mimo oblasť kolektívneho investovania.

Osobitným predpisom, na ktorý predmetné ustanovenie odkazuje, sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

§ 220g

Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže svoju právnu formu zmeniť na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.

[Dňom 1. marca 2024 § 220g sa vypúšťa.]

Komentár k § 220g

Týmto ustanovením Obchodný zákonník obmedzuje možnosť iných obchodných spoločností, aby zmenili svoju právnu formu na tento typ akciovej spoločnosti.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Oddiel 10

Osobitné ustanovenia o významných
obchodných transakciách verejnej
akciovej spoločnosti

§ 220ga

Významné obchodné transakcie

(1) Významné obchodné transakcie verejnej akciovej spoločnosti musia byť schválené valným zhromaždením. Ten, kto je účastníkom významnej obchodnej transakcie ako osoba spriaznená s verejnou akciovou spoločnosťou, nezúčastňuje sa rokovania valného zhromaždenia ani na ňom nemôže vykonávať hlasovacie práva.

(2) Významnou obchodnou transakciou sa na účely odseku 1 rozumie plnenie alebo poskytnutie zábezpeky na základe zmluvy, ak ide o plnenie alebo zábezpeku poskytnutú verejnou akciovou spoločnosťou v prospech osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou a hodnota plnenia alebo zábezpeky presahuje 10 % hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti. Plnenia alebo poskytnuté zábezpeky v jednom účtovnom období alebo v priebehu 12 mesiacov v prospech jednej spriaznenej osoby sa posudzujú ako významná obchodná transakcia, ak ich hodnota v súhrne presahuje 10 % hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.

(3) Na účely odseku 2 je osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou

a) člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady verejnej akciovej spoločnosti,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má vo verejnej akciovej spoločnosti kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má verejná akciová spoločnosť alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

(4) Kvalifikovanou účasťou sa na účely odseku 3 písm. b) a e) rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto odseku rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Komentár k § 220ga

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 1 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky od 1. 7. 2019.

 

Podmienka schválenia významnej obchodnej transakcie

Ustanovenie ods. 1 je základným pravidlom určujúcim podmienku schválenia významnej obchodnej transakcie valným zhromaždením verejnej akciovej spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9c ods. 4 síce umožňuje pre členské štáty možnosť naviazať významné transakcie na schválenie správnym (predstavenstvo), či dozorným orgánom (dozorná rada) spoločnosti, predkladateľ však túto možnosť vníma vo svetle rozdielnych právnych úprav správy a riadenia spoločností v rámci EÚ ako snahu postihnúť osobitné právne režimy. V danom momente preto (aj vzhľadom na vecnú príbuznosť právnej úpravy s ustanovením § 59a OBZ) bola ako správny a vhodný koncept zvolená požiadavkou schválenia valným zhromaždením. Požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení na schválenie transakcie „v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej osobe využiť jej pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmom spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“, sa považuje za naplnenú zákazom podľa § 56a a § 176b [zákazu zneužitia práv (najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, výkon práv akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov) a povinnosti spoločnosti zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako] a vylúčením spriaznených osôb z účasti na valnom zhromaždení a výkonu hlasovacích práv spojenými s akciami spoločnosti, avšak len v rozsahu bodu programu valného zhromaždenia pojednávajúcom o schválení významnej obchodnej transakcie.

 

Primeraná ochrana záujmov spoločnosti a akcionárov

Ďalej sa považuje požiadavka na „primeranú ochranu záujmov spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ za naplnenú aj existujúcou úpravou OBZ v § 180 ods. 1 a 2 a § 185 ods. 1 písm. a).

Čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení vyžaduje od členských štátov prijatie legálnej definície významných obchodných transakcií verejných akciových spoločností so spriaznenými osobami, pričom tieto sám výslovne neidentifikuje ani jednotlivo nedefinuje, poskytuje však členským štátom všeobecný definičný rámec, ktorým sú limitované. Samotná Komisia na implementačnom stretnutí uviedla, že tento inštitút sa má chápať „široko“ ako všeobecný, zahŕňajúci všetky druhy transakcií, pričom odkázala členské štáty, aby pri jeho definícii zobrali do úvahy definíciu „transakcií medzi spriaznenými osobami“ v zmysle prílohy IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, ktorá ako transakciu medzi spriaznenými osobami uvádza „prevod zdrojov, služieb alebo záväzkov medzi vykazujúcou účtovnou jednotkou a spriaznenou osobou bez ohľadu na to, či sa účtuje cena“.

 

Definícia transakcií ako plnenia (peňažné ako aj nepeňažné) alebo poskytnutia zábezpeky na základe zmluvy

Na základe týchto kritérií sa pristúpilo k definícii transakcií ako plnenia (peňažné ako aj nepeňažné) alebo poskytnutia zábezpeky na základe zmluvy, ak ide o plnenie alebo zábezpeku poskytnutú verejnou akciovou spoločnosťou v prospech osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou a hodnota plnenia alebo zábezpeky presahuje 10 % hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.

 

Postihnuté prípady

Pri tejto definícii sa vychádzalo z požiadavky čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá vyžaduje, aby boli postihnuté prípady, kedy:

a)  informácie o transakcii majú vplyv na ekonomické rozhodnutia akcionárov spoločnosti, (a/alebo) transakcie nesú určité riziko pre spoločnosť alebo jej akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových,

b)  spĺňajú určité kvantitatívne kritérium (jednotlivo alebo kumulatívne), pričom jeho voľba prináleží členskému štátu (smernica 2007/36/ES v platnom znení predpokladá naviazanie definície na finančnú pozíciu, príjmy, aktíva, kapitalizáciu vrátane vlastného imania alebo obrat spoločnosti); v tejto súvislosti (vzhľadom na vecnú blízkosť a porovnateľný cieľ sledovaný jednotlivými úpravami) bol zvolený rovnaký koncept ako pre prípady podľa § 59a OBZ, alebo

c)  spĺňajú požiadavku na osobitnú povahu transakcie [viď požiadavky podľa písm. a) a b)] a osobitnú povahu spriaznenej osoby.

 

Osobitná povaha jej druhej zmluvnej strany označovanej ako „osoba spriaznená s verejnou akciovou spoločnosťou“

Jedným z definičných znakov významných transakcií je aj osobitná povaha jej druhej zmluvnej strany označovanej ako „osoba spriaznená s verejnou akciovou spoločnosťou“, resp. „spriaznená osoba“. Jej definícia v smernici 2007/36/ES v platnom znení [pozri čl. 2 písm. h)] odkazuje na medzinárodné účtovné štandardy, konkrétne prílohu IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008. Vzhľadom na špecifiká definície obsiahnutej v citovaných medzinárodných účtovných štandardoch a jej neexistujúci ekvivalent v inom osobitnom národnom právnom predpise sa muselo nevyhnutne pristúpiť v rámci transpozičných prác k zavedeniu legálnej definície aj pre pojem „spriaznená osoba“, pre ktorý ako predloha slúži ustanovenie § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci transpozičných prác v záujme nezvyšovania administratívneho zaťaženia bola nevyužitá dobrovoľnú transpozíciu v rozsahu ustanovení čl. 9c ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení.

Zabránenie obchádzaniu kvantitatívneho kritéria pre určenie transakcie ako významnej

Vo vzťahu k § 220ga ods. 2 druhá veta sa považuje za potrebné uviesť, že tento zabezpečuje transpozíciu čl. 9c ods. 8 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý má za cieľ zabrániť obchádzaniu kvantitatívneho kritéria pre určenie transakcie ako významnej (a teda aj pre posúdenie, či podlieha novému režimu schválenia valným zhromaždením a uloženia oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín obchodného registra, resp. jeho zverejnením v Obchodnom vestníku) jej „rozložením“ do niekoľkých (formálne) samostatných a pravidelne sa opakujúcich transakcií. Pre účely príslušnej právnej úpravy sa transakcie s jednou a tou istou spriaznenou osobou uskutočnené v priebehu 12 mesiacov alebo uskutočnené v tom istom účtovnom období posudzujú ako významné, ak ich hodnota v súhrne presiahne 10 % hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.

§ 220gb

Publicita významnej
obchodnej transakcie

(1) Spoločnosť je povinná uložiť oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín. Oznámenie o uložení listiny v zbierke listín musí byť zverejnené najneskôr v čase uzavretia významnej obchodnej transakcie. Povinnosť uložiť oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín podľa prvej vety môže spoločnosť splniť aj zverejnením oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom v Obchodnom vestníku; k zverejneniu musí dôjsť v lehote podľa predchádzajúcej vety.

(2) Oznámenie významnej obchodnej tran-sakcie podľa odseku 1 obsahuje aspoň

a) určenie povahy vzťahu s osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou, a to najmenej odkazom na príslušné ustanovenie § 220ga ods. 3,

b) meno a priezvisko osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou, ak ide o fyzickú osobu, názov alebo obchodné meno osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou, ak ide o právnickú osobu,

c) dátum uzavretia významnej obchodnej tran- sakcie,

d) hodnotu významnej obchodnej transakcie,

e) uvedenie iných informácií potrebných na posúdenie toho, či je významná obchodná transakcia spravodlivá a primeraná z pohľadu spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou, vrátane akcionárov podľa § 181 ods. 1.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako aj na významnú obchodnú transakciu uzavretú medzi osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou podľa § 220ga ods. 3 a inou právnickou osobou, v ktorej má verejná akciová spoločnosť kvalifikovanú účasť podľa § 220ga ods. 4. Ustanovenie § 220gc ods. 1 a 3 sa použije primerane aj na významné obchodné transakcie podľa predchádzajúcej vety.

Komentár k § 220gb

Ods. 1 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2007/36/ES v platnom znení sama nie je v normatívnom texte výslovná, pokiaľ ide o požiadavku ako majú členské štáty zabezpečiť, „aby spoločnosti verejne oznamovali významné transakcie so spriaznenými osobami“.

 

Zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov

Nakoľko sa v ďalšom texte neuvádza napr. konkrétny odkaz na „zverejnenie v zmysle čl. 16 ods. 5 smernice 2017/1132“ alebo na uverejnenie iným spôsobom, bolo istou výkladovou pomôckou spresnenie vyplývajúce z recitálu 44 preambuly smernice 2017/828, ktoré príkladmo uvádza okrem uverejnenia oznámenia na webovom sídle spoločnosti aj zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov, tak aby akcionári, veritelia, zamestnanci a iné zainteresované strany boli informovaní o možných vplyvoch takýchto transakcií na „hodnotu“ spoločnosti ... a mohli lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou a napadnúť transakciu, a to aj právnou cestou.

 

Voľnosť vo výbere prostriedku

Uvedené spresnenie teda nechalo členským štátom voľnosť vo výbere prostriedku avšak s podmienkou, že musí ísť o taký prostriedok, ktorý zaručí minimálny stupeň objektivity a kvality definovaný smernicou, čo sa týka zverejneného obsahu, okruhu osôb ako aj času zverejnenia (tu sa sleduje najmä záujem na dostupnosti samotného návrhu významnej obchodnej transakcie pre tretie strany stojace mimo spoločnosti, teda sleduje sa záujem na dostatočnej ochrane práv a oprávnených záujmov veriteľov, zamestnancov a iných zainteresovaných strán).

 

Zabezpečenie cieľa

V podmienkach Slovenskej republiky je možné sledovaný cieľ zabezpečiť jedine požiadavkou

–   na uloženie listiny do zbierky listín a následným zverejnením oznámenia o uložení listiny do zbierky listín v Obchodnom vestníku a/alebo

–   na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii a celého obsahu návrhu významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku.

Uvedená úprava je konceptom, ktorý už v súčasnosti OBZ pozná, a to konkrétne pri návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností (bližšie pozri § 218a ods. 6 OBZ). V neposlednom rade je tento príbuzný aj úprave podľa § 59a OBZ, ktorá rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Uvedeným bola snaha zabezpečiť aj potrebnú jednotnosť v úprave príbuzných režimov v OBZ.

 

Uloženie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom (napr. návrhom zmluvy) v zbierke listín

Ide aj o následné zverejnenie oznámenia o uložení listiny v Obchodnom vestníku a/alebo zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom ako takým v Obchodnom vestníku sú oslobodené spod poplatkovej povinnosti. Úprava teda nezaloží dodatočný náklad v podobe súdneho alebo správneho poplatku pre spoločnosť. Spoločnosť samozrejme môže, bez potreby výslovného odkazu v zákone, po uložení oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín (a/alebo zverejnením oznámenia spolu s návrhom transakcie v Obchodnom vestníku) uverejniť oznámenie aj na svojom webovom sídle.

 

Hodnota transakcie

K ustanoveniu ods. 2 písm. d) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia sa považuje za potrebné uviesť, že pojem „hodnota transakcie“ je potrebné vykladať široko, nemá byť napr. len hodnota zabezpečeného záväzku, ale aj všetky náklady, ktoré spoločnosti poskytnutím zábezpeky vznikli, či už priame alebo nepriame (ako napr. poistenie, náklady úveru, poplatky s tým spojené atď.).

 

Informácie umožňujúce zhodnotiť možné vplyvy transakcie na „hodnotu“

K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. e) a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia uvádzame, že v prvom rade ide v danom prípade o informácie umožňujúce zhodnotiť možné vplyvy transakcie na „hodnotu“ spoločnosti ... teda informácie, ktoré pomôžu lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou (pre spoločnosť ako takú, jej akcionárov, vrátane menšinových akcionárov) a prípadne by mohli byť rozhodné pre posúdenie, či sa domáhať ochrany práv a oprávnených záujmov aj súdnou cestou. Nakoľko ani samotný čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje ich bližší popis alebo výpočet, nepristúpilo sa k tomuto ani vzhľadom na obavu, že taký popis alebo výpočet by mohol (aj pri najlepšej vôli predkladateľa) zúžiť všeobecne vymedzený rozsah ustanovenia a založiť nesprávnu transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení. V konečnom dôsledku typ, resp. druh informácií, ktoré sa môžu v oznámení v zmysle daného písmena uvádzať, bude vždy závislý od povahy konkrétnej transakcie, a v tomto rozsahu by sa mal aj posudzovať.

 

Zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii

Ustanovenie ods. 3 predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ako také upravuje požiadavku na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii medzi dcérskou spoločnosťou verejnej akciovej spoločnosti na jednej strane pod podmienkou, že ju táto uzaviera s osobou spriaznenou s verejnou (materskou) akciovou spoločnosťou. V danom prípade sa teda ustanovenia o publicite významnej obchodnej transakcie aplikujú tak, že verejná akciová spoločnosť (ako materská spoločnosť) uloží oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín a/alebo ho zverejní v Obchodnom vestníku, a to napriek tomu, že sa daná listina nebude týkať priamo nej. Súd založí listinu v zbierke listín do spisu vedenom pre materskú verejnú akciovú spoločnosť.

 

Dcérska spoločnosť

Uzatvára významnú obchodnú transakciu, pritom nemusí byť verejnou akciovou spoločnosťou, prípadne vôbec nemusí ísť ani o akciovú spoločnosť, nakoľko smernica 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje v čl. 2 legálnu definíciu pre pojem „dcérska spoločnosť“, ani v konkrétnom čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení túto osobitne neurčuje, napr. odkazom na požiadavku „plného vlastníctva“ tak ako tomu je v prípade podľa čl. 9c ods. 6 písm. a) smernice 2007/36/ES v platnom znení.

 

Materská verejná akciová spoločnosť

Musí sledovať a vyhodnocovať či transakcie jej dcéry (ktorá je definovaná prostredníctvom odkazu na ustanovenie § 220ga ods. 5 a kritérium „kvalifikovanej účasti“) napĺňajú definičné znaky významnej obchodnej transakcie a či zmluvný partner jej dcéry je jej spriaznenou osobou tak, aby splnila povinnosť jej právnou normou uloženú. V tomto rozsahu je možné konštatovať, že toto konkrétne ustanovenie nepriamo prelomilo pravidlo o obmedzenej osobnej pôsobnosti príslušných ustanovení len na verejné akciové spoločnosti, nakoľko je to však požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, je dané ustanovenie nevyhnutné pre zabezpečenie úplnej a správnej transpozície smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Dopad ustanovenia a s tým súvisiaca administratívna záťaž je do istej miery korigovaná výnimkami podľa § 220gc ods. 1 a 3 OBZ (transakcie v rámci bežného obchodného styku a osobitné typy výnimky) a oslobodením daných úkonov spod poplatkovej povinnosti.

§ 220gc

(1) Ustanovenia § 220ga a 220gb sa nepoužijú, ak ide o významné obchodné transakcie

a) v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami,

b) uzavreté verejnou akciovou spoločnosťou, ktorá je bankou alebo zahraničnou bankou na základe jej uložených opatrení na nápravu, nútenej správy a opatrení včasnej intervencie podľa osobitného zákona,

c) ktorých uzavretie bolo navrhnuté všetkým akcionárom spoločnosti ako osobám spriazneným s verejnou akciovou spoločnosťou za rovnakých podmienok,

d) poskytované ako odmena členom orgánov spoločnosti podľa § 201a ods. 2,

e) uzavreté s osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou, ktorá je spoločnosťou, v ktorej má verejná akciová spoločnosť podiel alebo akcie, s ktorými sú spojené všetky hlasovacie práva.

(2) Pravidlá posudzovania významnej obchodnej transakcie ako transakcie podľa odseku 1 písm. a) je povinná prijať dozorná rada. Posúdenie, či významné obchodné transakcie spĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. a), uskutočňuje dozorná rada v pravidelných časových úsekoch, najmenej raz ročne. Druhá veta § 220ga ods. 1 sa použije primerane.

(3) Ustanoveniami tohto oddielu nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o zverejňovaní dôverných informácií verejnosti.

Komentár k § 220gc

Od 1. 7. 2019 predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 5 a 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Vylúčené významné transakcie

Nakoľko regulácia významných obchodných transakcií so sebou prinesie istú administratívnu záťaž a z nej vyplývajúce finančné dopady, sú z režimu schvaľovania valným zhromaždením a ukladania oznámenia o významnej obchodnej transakcie a jej návrhu do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vylúčené tie významné transakcie, ktoré verejná akciová spoločnosť uzatvára v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami.

 

 

Podmienky pre posúdenie, či v danom prípade spĺňa významná obchodná transakcia požiadavky pre udelenie výnimky

Je povinná prijať dozorná rada spoločnosti, táto bude aj na pravidelnej báze (najmenej raz ročne) posudzovať, či významné obchodné transakcie, pri ktorých sa uplatnila výnimka bežného obchodného styku, podmienky pre udelenie výnimky aj naozaj spĺňali. Dozorná rada spoločnosti o svojich výstupoch z posúdenia informuje valné zhromaždenie v súlade s § 201 ods. 1 OBZ.

 

Vyňatie vybraných prípadov

Ustanovenie § 220gc ods. 1 písm. b) až e) predstavujú transpozíciu čl. 9c ods. 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá poskytuje členským štátom možnosť vyňať (alebo umožniť spoločnostiam vyňať) spod režimu schválenia transakcie valným zhromaždením spoločnosti a ukladania oznámenia významnej obchodnej transakcie spolu s jej návrhom do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vybrané prípady, ktoré či už vzhľadom na osobitný charakter spriaznenej osoby, existujúci osobitný právny režim alebo osobitný charakter transakcie, nepredstavujú pre spoločnosť, jej akcionárov, veriteľov, zamestnancov alebo iné zainteresované strany nebezpečenstvo úniku „hodnôt“ patriacich do majetku spoločnosti.

 

Banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky

Vo vzťahu k výnimke podľa § 220gc ods. 1 písm. b) je potrebné uviesť, že táto sa aplikuje len na banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky. Môže sa zdať, že normatívny text ustanovenia s uvedeného výpočtu vynechal pobočky zahraničných bánk, tieto sú však obsiahnuté už v samotnom pojme „banka“, a to vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v § 60 ods. 1 druhá veta OBZ.

 

Osobitný predpis

Vo vzťahu k § 220gc ods. 3 OBZ sa osobitným predpisom rozumie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES11, konkrétne jeho čl. 17.

§ 220gd

Hodnota významnej obchodnej transakcie, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 220ga a 220gb, sa musí verejnej akciovej spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia predstavenstva, ktorí vykonávali funkciu v čase jej uzavretia, ručia spoločne a nerozdielne za jej vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena predstavenstva v období, v ktorom verejná akciová spoločnosť nárok na vrátenie plnenia alebo poskytnutej zábezpeky neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli.

Komentár k § 220gd

Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu článku 14b smernice 2007/36/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý ukladá členským štátom, aby stanovili pravidlá, pokiaľ ide o opatrenia uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice a všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania.

 

Právny nástroj

V rozsahu novej právnej úpravy významných obchodných transakcií verejnej akciovej spoločnosti teda ide o opatrenie, ktoré má v rovine súkromnoprávnej predstavovať na jednej strane dostatočne odstrašujúci prostriedok a na druhej strane zároveň právny nástroj zabezpečujúci reálne prinavrátenie „majetkových hodnôt“ späť do majetkovej podstaty spoločnosti.

Ako sa uvádza už skôr v tomto odôvodnení, bolo snahou zohľadniť pri tvorbe nových ustanovení režimy vecne príbuzné a už existujúce v národnej právnej úprave. Nemôže byť teda prekvapením ani koncept ustanovenia § 220gd, ktorý je zhodný s konceptom podľa § 59a ods. 7, ktorý rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52).

 

Zjednodušenie dôkaznej situácie žalobcu

Cieľom sledovaným ustanovením § 59a ods. 7 OBZ a v zmysle novej úpravy aj ustanovením § 220gd OBZ je zjednodušiť dôkaznú situáciu žalobcu (v zásade akcionára, vrátane menšinového akcionára) v spore o „prinavrátení uniknutých majetkových hodnôt späť do majetkovej podstaty spoločnosti“. V nadväznosti na prípadnú výčitku k možnosti prinavráteniu „hodnôt“ prostredníctvom aplikácie § 194 ods. 5 OBZ sa považuje za potrebné zdôrazniť, že rovnako ako v prípade § 59a OBZ (v znení pred zmenou vykonanou zákonom č. 87/2015 Z. z.), sa tento inštitút (prinavrátenia prostriedkov prostredníctvom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie) v praxi ukazuje ako zdĺhavý, dôkazne komplikovaný a problematický.

 

Výnimky

V záujme zabezpečenia naplnenia cieľa sledovaného danou právnou úpravou, bolo potrebné upraviť príslušné výnimky priamo v zákone, bez možnosti prenesenia tejto možnosti na spoločnosti ako také; uvedené by viedlo k zneprehľadneniu úpravy pre akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany a spochybneniu dosiahnutia sledovaného cieľa. Taktiež by založilo podľa nášho názoru potrebu prijať pravidlá po vzore ustanovenia čl. 9c ods. 5 smernice 2007/36/ES v platnom znení, a teda primerane definovať interné pravidlá pre posúdenie transakcií ako spĺňajúce kritériá pre udelenie výnimky, určiť orgán príslušný pre ich aplikáciu a posudzovanie transakcií a povinnosť informovať (minimálne) akcionárov o aplikovaných výnimkách.

 

Povinnosť „prinavrátenia“ hodnoty „neúčinného“ plnenia

OBZ vykonanej zákonom č. 87/2015 Z. z. už skôr vyjadril záujem a presvedčenie, že v súvislosti s ustanovením § 59a ako následok nepostačuje zodpovednostný následok člena štatutárneho orgánu za škodu vyplývajúci z § 194 OBZ, ale zaviedol priamo povinnosť „prinavrátenia“ hodnoty „neúčinného“ plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení súčasne so solidárnym ručiteľským záväzkom členov štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia „neúčinného“ plnenia.

 

Ručenie

Tento bol navyše ešte rozšírený aj o ručenie tých členov štatutárnych orgánov, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli. Na základe uvedeného obchodná spoločnosť nemusí preukazovať, že by jej v dôsledku porušenia § 59a OBZ vznikla škoda, ale iba nesplnenie povinnosti vrátiť plnenie v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.

Úpravou ručenia však nie je dotknutý nárok na zodpovednosť za škodu spôsobenú nevymáhaním záväzku vrátiť poskytnuté plnenie. Rozlišovanie medzi ručením a zodpovednosťou za škodu má význam pri rozdielnom premlčaní týchto nárokov. Kým ručenie ako akcesorický a subsidiárny vzťah závisí od pôvodného vzťahu aj čo do premlčania, pri zodpovednosti za škodu premlčanie tohto nároku prebieha samostatne, v zmysle pravidla obsiahnutého v § 398 OBZ.

Uvedený režim sa považuje za dostatočne účinný a spôsobilý naplniť ním sledovaný účel.

DIEL VI

JEDNODUCHÁ SPOLOČNOSŤ NA AKCIE

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 220h

(1) Jednoduchá spoločnosť na akcie je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

(2) Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j.s.a.“.

(3) Ak sa v tomto diele neustanovuje inak, použijú sa na jednoduchú spoločnosť na akcie primerane ustanovenia piateho dielu tejto časti zákona o akciovej spoločnosti.

(4) Ustanovenia § 155 ods. 1, 5 a 6, § 161d ods. 2, § 178 ods. 7, § 191, 193, 196, § 200 ods. 1 druhej vety a tretej vety a odseky 5 a 6 a osobitné ustanovenia o verejnej akciovej spoločnosti sa na jednoduchú spoločnosť na akcie nepoužijú.

Komentár k § 220h

Od 1. januára 2017 bol zavedený nový pojem, a to jednoduchá spoločnosť na akcie.

Ide o novú právnu formu podnikania v podobe jednoduchej spoločnosti na akcie. Od 1. januára 2017 je možné na Slovensku okrem štyroch súčasných obchodných spoločností (v.o.s., k.s., s.r.o., a.s.) založiť aj piatu – jednoduchú spoločnosť na akcie. Niektoré záležitosti nie sú vyslovene upravené v diele pre jednoduchú spoločnosť na akcie, v tom prípade sa použijú na ne primerane ustanovenia o klasickej akciovej spoločnosti.

 

Jednoduchá spoločnosť na akcie

Mala by byť ideálnou formou podnikania pre začínajúce projekty ponúkajúce nové alebo významne inovované produkty, teda startupy. Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie pritom nie je nijakým spôsobom obmedzované ani viazané na startupový projekt. Založiť si ju môže aj akýkoľvek iní podnikatelia s akýmkoľvek iným predmetom činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie v sebe kombinuje znaky s. r. o. a a. s. Zo spoločnosti s ručením obmedzeným je pre zakladateľov j.s.a. prevzatá jednoduchá organizačná štruktúra a nenáročnosť na vstupný kapitál. Z akciovej spoločnosti sú do j.s.a. prevzaté výhody pre investorov (akcionárov), ktoré im umožnia efektívny vstup, zotrvanie a výstup z investície. Vzťahy zakladateľov a investorov je možné upraviť prostredníctvom rôznych flexibilných inštitútov.

 

Označenie

Jednoduchá spoločnosť na akcie používa označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j.s.a.“ to znamená, že uvedené označenie musí obsahovať obchodné meno. Právna úprava tohto typu obchodnej spoločnosti vo výraznej miere vychádza z právnej úpravy akciovej spoločnosti (ods. 3), nepoužijú sa však niektoré špecifické ustanovenia, ktoré sú najmä odrazom implementácie práva EÚ vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam (ods. 4).

Forma spoločnosti

Ako uvádza dôvodová správa, jednoduchá spoločnosť na akcie je kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorá spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (nízke požiadavky na základné imanie, jednoduchá štruktúra spoločnosti) a akciovej spoločnosti (podiel na základnom imaní je prezentovaný akciou s určitou nominálnou hodnotou, súčet nominálnych hodnôt akcií zodpovedá základnému imaniu). Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

§ 220i

Osobitné ustanovenia
o akciách spoločnosti

(1) Akcie spoločnosti môžu mať len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno. S akciami spoločnosti sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou.

(2) Zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo stanovy spoločnosti môžu určiť, že menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov.

(3) Spoločnosť môže vydávať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Osobitné práva môžu spočívať najmä v určení

a) rozsahu nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov; rozsah nároku môže byť určený najmä ako pevný, prednostný, podriadený,

b) počtu hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k výške základného imania,

c) rozsahu práva na poskytovanie informácií o spoločnosti.

(4) Ak spoločnosť vydá akcie s osobitnými právami, musia obsahovať označenie ich druhu, ich počtu a odkaz na ustanovenie stanov, v ktorom sú upravené osobitné práva. Akcie, s ktorými sú spojené rovnaké osobitné práva, tvoria jeden druh akcií. S akciami s rovnakou menovitou hodnotou môžu byť spojené rôzne osobitné práva.

(5) Spoločnosť môže vydávať akcie, s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva, len ak je aspoň s jednou akciou spoločnosti spojené hlasovacie právo.

(6) Súd aj bez návrhu zruší spoločnosť a nariadi jej likvidáciu, ak spoločnosť nemá aspoň jedného akcionára, ktorý je majiteľom akcie, s ktorou sú spojené hlasovacie práva, alebo v spoločnosti nemožno hlasovacie práva vykonávať.

(7) Ak sa podľa tohto zákona na valnom zhromaždení o určitej záležitosti vyžaduje hlasovanie podľa druhu akcií, majiteľ akcií bez hlasovacieho práva je oprávnený o tejto záležitosti na valnom zhromaždení hlasovať.

Komentár k § 220i

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje osobitné ustanovenia o akciách spoločnosti.

 

Akcia

S akciou sú spojené práva jeho majiteľa (akcionára) podieľať sa na riadení, zisku a likvidačnom zostatku akciovej spoločnosti tak, ako to určuje Obchodný zákonník a stanovy akciovej spoločnosti. V teórii aj podľa zákona má akcia presnejšie definíciu, že ide cenný papier vyjadrujúci podiel na základnom imaní, časť základného imania vyjadrujúca výšku vkladu akcionára do základného imania a vyjadrenie súhrnu práv a povinností akcionára (najmä povinnosť vkladu, právo na účasť na riadení, právo na podiel na zisku, právo na likvidačný zostatok).

 

Zaknihované akcie

Jednoduchá spoločnosť sa implementuje ako transparentná právna forma a z tohto dôvodu musia byť akcie spoločnosti vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. Základným právom akcionára je právo podieľať sa na jej riadení, zisku a na prípadnom likvidačnom zostatku. Flexibilitu novému typu obchodnej spoločnosti poskytuje úprava možnosti vyjadrovať menovitú hodnotu akcií v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov. Súčet menovitých hodnôt akcií tak vytvára základné imanie spoločnosti.

Tak ako akciová spoločnosť, môže jednoduchá spoločnosť na akcie vydávať najmä kmeňové akcie (t. j. akcie bez osobitných práv). Z dôvodu vyššej flexibility vzťahov medzi akcionármi sa však ustanovilo, aby spoločnosť mohla emitovať aj akcie, s ktorými sú spojené osobitné práva. Rozsah týchto práv nie je zákonom vopred určený. Môže ísť najmä o rozdielny rozsah nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku, rozdielny rozsah počtu hlasov akcionára, či rozdielny rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti.

 

Vydávanie bez hlasovacieho práva

Spoločnosť môže vydávať aj akcie bez hlasovacieho práva, avšak len potiaľ, pokiaľ súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 90 percent jej základného imania. Ak by sa však rozhodovanie na valnom zhromaždení malo dotýkať majiteľov akcií bez hlasovacieho práva, o takejto záležitosti budú môcť títo akcionári hlasovať.

 

Splnenie podmienky

Podľa znenia tohto ustanovenia platí, že Spoločnosť môže vydávať akcie, s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva, ako sme už uviedli vyššie, no platí to však za splnenia jednej podmienky. Aspoň s jednou akciou spoločnosti musí byť spojené hlasovacie právo. V prípade, ak spoločnosť nemá ani jedného akcionára, ktorý je majiteľom akcie, s ktorou sú spojené hlasovacie práva alebo v prípade, že v spoločnosti nie je možné hlasovacie práva vykonávať, má súd právomoc uvedenú spoločnosť zrušiť prípadne nariadiť likvidáciu spoločnosti.

Odsek 7 sa zaoberá hlasovaním o určitej záležitosti na valnom zhromaždení podľa určitého druhu akcii.

§ 220j

Register akcionárov

Spoločnosť zabezpečuje vedenie registra akcionárov, ktorý nahrádza zoznam akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

Komentár k § 220j

Jednoduchá spoločnosť na akcie prostredníctvom centrálneho depozitára (všetky akcie spoločnosti sú zaknihované) zabezpečuje vedenie zoznamu akcionárov, ktorý oproti právnej úprave akciovej spoločnosti nahrádza zoznam akcionárov. Uvedené ustanovenie teda vymedzuje register akcionárov.

Obmedzenie a vylúčenie
prevoditeľnosti akcií

§ 220k

(1) Stanovy môžu obmedziť alebo vylúčiť prevoditeľnosť akcií alebo niektorých druhov akcií spoločnosti.

(2) Ustanovenia stanov, týkajúce sa obmedzenia alebo vylúčenia prevoditeľnosti akcií a podmienok odkúpenia týchto akcií spoločnosťou, sa môžu zmeniť iba so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí sú majiteľmi týchto akcií.

(3) Právny úkon, ktorým sa akcie previedli v rozpore s obmedzením alebo vylúčením podľa odseku 1, je neplatný.

Komentár k § 220k

Obmedzením a vylúčením prevoditeľnosti akcií sa zaoberajú ďalšie ustanovenie nového Dielu Obchodného zákonníka. Vylúčenie je definované v § 220l a obmedzenie v § 220m.

Oproti právnej úprave akciovej spoločnosti sa pre prevoditeľnosť akcií jednoduchej spoločnosti stanovili flexibilnejšie kritériá.

 

Vylúčená prevoditeľnosť

Akcie jednoduchej spoločnosti na akcie môžu mať dokonca vylúčenú prevoditeľnosť. Na ochranu akcionárov, ktorý vlastnia akcie s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou sa pre rozhodovanie valného zhromaždenia v otázkach, ktoré sa týchto inštitútov môžu dotknúť, zavádza potreba kvalifikovanej väčšiny. Prevedenie akcií s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou bez splnenia podmienok prevoditeľnosti je absolútne neplatným právnym úkonom (porovnaj druhú vetu § 267 ods. 1). Uvedené zásady v tomto ustanovení zavádzajú stanovy jednoduchej spoločnosti na akcie.

§ 220l

Vylúčenie prevoditeľnosti akcií

(1) Ak je prevoditeľnosť akcií alebo niektorého druhu akcií vylúčená, uplynutím štyroch rokov od splatenia ich emisného kurzu vzniká akcionárovi právo požadovať odkúpenie týchto akcií spoločnosťou. Stanovy môžu určiť kratšiu dobu.

(2) Právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií, ktorých prevoditeľnosť je vylúčená, sa nepremlčuje.

Komentár k § 220l

Pri vylúčení prevoditeľnosti akcií vznikne, ak stanovy neurčia dlhšiu lehotu, po štyroch rokoch od splatenia emisného kurzu, právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií. Tu pôjde najmä o prípady finančných investorov, ktorí spravidla nemajú záujem na dlhodobejšej investícii do spoločnosti.

 

Finančná situácia

To, či spoločnosť bude mať prostriedky na odkúpenie akcií, bude závisieť od jej finančnej situácie. Existuje však aj výnimka, a to že stanovy spoločnosti určia kratšiu lehotu ako je štyri roky. Emisným kurzom akcie je cena, za ktorú emitent predáva cenný papier pri jeho vydaní.

 

Odkúpenie

Akékoľvek odkúpenie akcií spoločnosťou nemôže ohroziť uspokojovanie pohľadávok veriteľov spoločnosti. Právo požadovať odkúpenie akcií nepodlieha premlčaniu.

 

Premlčanie

Ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.

§ 220m

Obmedzenie prevoditeľnosti akcií

(1) Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré spoločnosť môže alebo musí odmietnuť udelenie súhlasu alebo je súhlas povinná udeliť, a lehotu, do ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu, a rozhodnutie oznámiť akcionárovi.

(2) O udelení súhlasu na prevod akcií rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú, že o ňom rozhoduje iný orgán spoločnosti. Ak stanovy určujú, že o udelení súhlasu rozhoduje valné zhromaždenie, stanovy nemusia určiť dôvody, pre ktoré spoločnosť môže alebo musí odmietnuť udelenie súhlasu alebo je súhlas povinná udeliť.

(3) Ak príslušný orgán spoločnosti v lehote určenej stanovami nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu alebo neoznámi svoje rozhodnutie akcionárovi, platí, že bol súhlas udelený.

(4) Ak spoločnosť odmietla udeliť súhlas na prevod akcií a povinnosť odmietnuť súhlas na prevod akcií nevyplývala zo stanov alebo zo zákona, vzniká akcionárovi právo požadovať odkúpenie týchto akcií spoločnosťou. Právo na odkúpenie akcií môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa oznámenia o odmietnutí udelenia súhlasu na prevod akcií spoločnosťou akcionárovi, inak zaniká.

(5) Ak spoločnosť odmietla udeliť súhlas na prevod akcií v rozpore so zákonom alebo so stanovami, môže sa akcionár do jedného roka namiesto odkúpenia akcií domáhať voči spoločnosti, aby prejav vôle spoločnosti bol nahradený súdnym rozhodnutím.

(6) Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením povinnosti udeliť súhlas na prevod akcií. Ak stanovy neurčujú inak, nárok akcionára na náhradu škody podľa predchádzajúcej vety nezaniká, ak akcionár uplatní právo podľa odseku 4 alebo odseku 5.

Komentár k § 220m

Zákon stanovuje, že prevoditeľnosť (predaja) akcii môže byť aj obmedzená, čo je predmetom tohto ustanovenia.

 

Stanovy

Môžu, okrem vylúčenia prevoditeľnosti akcií, ich prevoditeľnosť podmieniť, a to súhlasom spoločnosti. Stanovy v takom prípade určia, ktorý orgán spoločnosti o súhlase rozhodne. Ak by stanovy určovali, že o prevoditeľnosti rozhoduje valné zhromaždenie, nie je potrebné, aby zároveň ustanovovali dôvody, pre ktoré spoločnosť je povinná súhlas udeliť, resp. súhlas odmietnuť.

 

Udelená súhlas

Na ochranu akcionára sa ustanovuje fikcia, že pri nečinnosti príslušného orgánu sa súhlas považuje za udelený. Pri odmietnutí súhlasu s prevodom, ak povinnosť odmietnuť súhlas s prevodom akcií nevyplývala zo stanov alebo zo zákona, vznikne akcionárovi právo na odkúpenie dotknutých akcií spoločnosťou. Právo na odkúpenie akcií môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa oznámenia o odmietnutí udelenia súhlasu na prevod akcií spoločnosťou akcionárovi, inak zaniká. Namiesto toho sa akcionár môže tzv. prímusovou žalobou domáhať nahradenia súhlasu spoločnosti s prevodom.

 

Ak povinný akcionár neuzavrie zmluvu o nadobudnutí akcií oprávneného

Oprávnený akcionár sa môže do jedného roka domáhať na súde, aby sa prejav vôle povinného s predajom svojich akcií nahradil súdnym rozhodnutím. Na presadenie tohto práva bude slúžiť žaloba o nahradenie prejavu vôle povinného predať svoje akcie. (tzv. prímusová žaloba).

Zákon ustanovuje že ak je možná prevoditeľnosť len so súhlasom spoločnosti, musia byť stanovami určené dôvody a lehota, do ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a rozhodnutie oznámiť akcionárovi.

 

Rozhodnutie o súhlase na prevod

O súhlase na prevod akcii za každých okolností musí rozhodnúť predstavenstvo spoločnosti, ale len v prípade, že o tomto súhlase nerozhoduje iný orgán. Súhlas je udelený v tom prípade, ak orgán spoločnosti, ktorý má právo rozhodnúť o udelení súhlasu, tak neurobil v stanovenej lehote alebo svoje rozhodnutie nedal vedieť akcionárovi.

Zákon určuje zodpovednosť za škodu spoločnosti, pričom ide o škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením povinnosti udeliť súhlas na prevod akcií.

§ 220n

Odkúpenie akcií spoločnosťou

(1) Ak akcionárovi vzniklo právo požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou a akcionár o odkúpenie akcií spoločnosť požiada, je spoločnosť povinná akcie za primeranú cenu odkúpiť.

(2) Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny a podmienky odkúpenia akcií spoločnosťou určia stanovy.

(3) Rozhodujúcim dňom na určenie primeranej ceny akcií je deň doručenia žiadosti akcionára o udelenie súhlasu na prevod akcií, inak deň doručenia žiadosti akcionára o odkúpenie akcií.

Komentár k § 220n

Zákon stanovuje, že akcie jednoduchej spoločnosti na akcie je možné aj odkúpiť spoločnosťou od akcionárov. Akcie spoločnosť musí odkúpiť, ak akcionár o odkúpenie požiada. Spoločnosť odkúpi akcie akcionára za primeranú cenu. Podrobnosti ohľadom určenia primeranej ceny a ďalšie podmienky určia stanovy. Tieto podmienky však musia byť určené tak, aby odkúpenie akcií spoločnosťou nepoškodilo jej veriteľov. Znenie odseku 3 určuje rozhodujúci deň na určenie primeranej ceny akcií.

§ 220o

Vylúčenie práva požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou

(1) Právo akcionára požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou nemožno vykonať, ak

a) vlastné imanie spoločnosti by v dôsledku odkúpenia akcií bolo nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona,

b) spoločnosť je v kríze, úpadku alebo v dôsledku odkúpenia akcií by sa do krízy alebo úpadku dostala,

c) spoločnosť by v dôsledku odkúpenia akcií nemala aspoň jedného akcionára.

(2) Pri odkúpení akcií v rozpore s odsekom 1 sa § 67k použije primerane.

Komentár k § 220o

Za účelom ochrany veriteľov spoločnosti sa v situácii, kedy by odkúpenie akcií malo spôsobiť jeden z následkov podľa ods. 1 tohto ustanovenia, ustanovila možnosť požadovať odkúpenie akcií obmedziť.

 

Vylúčenie práva

Môžeme teda hovoriť o vylúčení práva požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou. Odkúpenie akcií v rozpore s uvedeným ustanovením je čo do následkov postavené na roveň zakázanému vráteniu vkladu.

 

Spoločnosť v kríze

Odsek 1 stanovuje situácie, kedy nemožno vykonať právo akcionára požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou. Predovšetkým ide o situáciu, ak je daná spoločnosť v kríze alebo úpadku, alebo by sa mohla spoločnosť do takejto situácie dostať, ak by k odkúpenie akcií došlo. Tiež ide o situáciu, že by spoločnosť stratila aspoň jedného akcionára. Snáď najväčším dôvodom na vylúčenie práva k odkúpeniu je prípad, ak by vlastné imanie spoločnosti bolo nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom.

§ 220p

Zriadenie niektorých práv
k akciám s obmedzenou
alebo vylúčenou prevoditeľnosťou

(1) Ak je prevoditeľnosť akcií obmedzená, vyžaduje sa splnenie podmienok prevoditeľnosti aj na zriadenie zmluvného záložného práva, predkupného práva, práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií.

(2) Ak je prevoditeľnosť akcií podmienená súhlasom spoločnosti, na udelenie súhlasu na zriadenie práv podľa odseku 1 platí § 220m primerane. Ak bol súhlas spoločnosti udelený pri zriadení práv podľa odseku 1, pri výkone týchto práv sa súhlas spoločnosti nevyžaduje.

(3) Práva podľa odseku 1 možno zriadiť na akciách, ktorých prevoditeľnosť bola vylúčená, ak vzniklo právo na odkúpenie akcií spoločnosťou podľa § 220l ods. 1 a ak na ich zriadenie spoločnosť udelila súhlas. Na udelenie súhlasu spoločnosti platí § 220m primerane.

Komentár k § 220p

Pri obmedzenej alebo vylúčenej prevoditeľnosti je možné zriadiť niektoré práva. Pri obmedzení prevoditeľnosti akcií sa splnenie podmienok prevoditeľnosti vyžaduje aj pre zriadenie záložného práva na základe zmluvy, predkupného práva, práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií.

§ 220q

Smrť akcionára, konkurz
na majetok akcionára a exekúcia
postihujúca akcie s obmedzenou
alebo vylúčenou prevoditeľnosťou

(1) Stanovy môžu dedenie akcií alebo niektorých druhov akcií vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným akcionárom. Ak je dedenie vylúčené, smrťou akcionára prechádzajú akcie tohto akcionára na spoločnosť.

(2) Ak je prevoditeľnosť akcií vylúčená alebo podmienená súhlasom spoločnosti, vyhlásením konkurzu na majetok akcionára alebo doručením exekučného príkazu spoločnosti postihujúceho takéto akcie, prechádzajú akcie na spoločnosť.

(3) Prechodom akcií na spoločnosť vzniká spoločnosti povinnosť zaplatiť primeranú hodnotu akcií. Ustanovenie § 61 ods. 3 sa na splatnosť primeranej hodnoty akcií použije primerane.

Komentár k § 220q

Znenie tohto ustanovenia hovorí, že stanovy jednoduchej spoločnosti na akcie môžu dedenie akcií vylúčiť. Toto pravidlo sa môže presadiť len potiaľ, pokiaľ nejde o spoločnosť s jedným akcionárom. Ak stanovy vylúčia dedenie akcií jednoduchej spoločnosti na akcie, akcie smrťou akcionára prechádzajú na spoločnosť a do dedičstva patrí pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií.

 

Prechod akcií

Ak je prevoditeľnosť akcií jednoduchej spoločnosti na akcie vylúčená alebo podmienená súhlasom spoločnosti, pri vyhlásení konkurzu na majetok akcionára, alebo pri exekučnom postihnutí akcií, prechádzajú akcie takéhoto akcionára na jednoduchú spoločnosť na akcie. Do konkurznej podstaty, resp. exekučnej podstaty patrí v takom prípade pohľadávka na zaplatenie primeranej hodnoty akcií. Záväzok zodpovedajúci tejto pohľadávke plní spoločnosť správcovi, resp. oprávnenému v exekúcii prostredníctvom súdneho exekútora. Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

 

Primeraná cena a jej splatnosť

Určí sa podľa pravidiel uvedených v stanovách. Ak by stanovy tieto pravidlá neurčovali, použijú sa pravidlá uvedené v § 61. Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

§ 220r

Osobitné ustanovenia týkajúce sa akcií pre zamestnancov a iné fyzické osoby vykonávajúce činnosť pre spoločnosť

(1) Spoločnosť môže upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanovených zákonom, ak

a) upisovanie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré zároveň určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť akcie vytvárajúce jej základné imanie upísať, najmä najvyššiu menovitú hodnotu akcií, ktoré môže spoločnosť upísať, a lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie upísať, tá nesmie presiahnuť 18 mesiacov,

b) akcie sú určené na prevod na zamestnancov spoločnosti a na iné fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva; akcie upísané spoločnosťou sa musia previesť do piatich rokov od ich upísania spoločnosťou,

c) upísaním akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona, zníženú o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona a

d) súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 20 % základného imania spoločnosti.

(2) Predstavenstvo je povinné zabezpečiť splnenie podmienok podľa ustanovení odseku 1 písm. b), c) a d).

(3) Stanovy môžu určiť, že ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nepoužije; v takom prípade musia stanovy určiť podmienky, za ktorých môže spoločnosť akcie vytvárajúce jej základné imanie upísať, najmä najvyššiu menovitú hodnotu akcií, ktoré môže spoločnosť upísať, a lehotu nie dlhšiu ako 18 mesiacov, počas ktorej môže spoločnosť akcie upísať.

(4) Prevod akcií upísaných spoločnosťou na iné osoby, ako podľa odseku 1 písm. b), je možný iba za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom, s dohodnutou výhradou vlastníctva k akciám, inak je prevod neplatný.

(5) Pri upísaní akcií vytvárajúcich základné imanie spoločnosti v rozpore s ustanoveniami odsekov 1 a 3 sa ustanovenia § 161 ods. 2 až 5 použijú primerane.

Komentár k § 220r

Za účelom podpory startupov sa pre jednoduchú spoločnosť na akcie ustanovilo umožniť upisovanie vlastných akcií s obmedzeniami uvedenými v znení odseku 1.

 

Prevádzanie akcií

Takto upísané akcie môže jednoduchá spoločnosť na akcie prevádzať len na osoby, ktoré sú jej zamestnancami, resp. ide o fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva. Činnosti, ktoré takéto osoby vykonávajú, musia priamo súvisieť s napĺňaním predmetu podnikania spoločnosti. Nejde teda o advokátov, daňových poradcov, či konzultantov, ide o osoby priamo zapojené do výrobného procesu spoločnosti. Akcie upísané spoločnosťou môžu byť prevedené na iné osoby len za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom a s dohodnutou výhradou vlastníctva k akciám v prospech spoločnosti.

§ 220s

(1) Stanovy môžu určiť, že ustanovenie § 161a ods. 2 písm. a) sa nepoužije na nadobudnutie vlastných akcií spoločnosti na účel ich prevodu na osoby uvedené v § 220r ods. 1 písm. b). Takto nadobudnuté akcie sa musia previesť do piatich rokov od ich nadobudnutia spoločnosťou.

(2) Obmedzenie a vylúčenie prevoditeľnosti akcií na základe stanov sa nevzťahuje na nadobúdanie vlastných akcií podľa odseku 1.

(3) Stanovy môžu určiť, že ustanovenie § 161e ods. 2 sa primerane vzťahuje aj na fyzické osoby podľa § 220r ods. 1 písm. b).

[Dňom 1. marca 2024 v § 220s ods. 3 sa slová „§ 161e ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 161e ods. 7“.]

Komentár k § 220s

Jednoduchá spoločnosť na akcie alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti, ak ide o nadobudnutie akcií za účelom ich prevodu na zamestnancov, resp. fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva. V súvislosti s nadobúdaním akcií týmito osobami sa umožňuje finančná asistencia spoločnosti. Využitie týchto inštitútov je však podmienené zachovaním pravidiel kapitálovej primeranosti spoločnosti.

Oddiel 2

Založenie a vznik spoločnosti

§ 220t

(1) Spoločnosť môže založiť jedna osoba alebo viacero osôb.

(2) Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 1 euro.

(3) Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií.

(4) Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady.

(5) Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone.

Komentár k § 220t

Založenie a vznik jednoduchej spoločnosti na akcie je vymedzená v Oddiele 2 VI Dielu, čiže sú tu upravené pravidlá pre založenie a vznik jednoduchej spoločnosti na akcie. Spoločnosť môže založiť jedna alebo viacero osôb.

 

Hodnota základného imania

Môže byť už jedno euro (novinka). Spravidla však bude potrebné základné imanie, ktoré zodpovedá rozsahu podnikateľskej činnosti vykonávanej spomenutou spoločnosťou. Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky peňažné a aj nepeňažné vklady.

 

Zakladateľské dokumenty

Podliehajú sprísneným požiadavkám na formu. To znamená, že zakladateľská zmluva alebo listina musí byť v zásade vyhotovená ako notárska zápisnica o právnom úkone.

§ 220u

Zakladateľská zmluva

(1) Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),

b) navrhované základné imanie,

c) počet akcií, ich menovitú hodnotu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov,

d) emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva,

e) počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia,

f) určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad,

g) určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1,

h) rozhodnutie o založení spoločnosti,

  i) rozhodnutie o schválení stanov spoločnosti,

  j) rozhodnutie o členoch orgánov spoločnosti, ktorých je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.

(2) Súčasťou zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sú stanovy spoločnosti.

Komentár k § 220u

V znení tohto ustanovenia sú vymedzené povinné náležitosti zakladateľských dokumentov (zakladateľská zmluva) jednoduchej spoločnosti na akcie. Keďže spoločnosť môže byť založená len bez výzvy na upisovanie akcií, súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy sú stanovy spoločnosti.

 

Jednotlivé náležitosti zakladateľskej zmluvy

Vymenované sú v odseku 1 v písmenách a) až j), a to obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti jednoduchej spoločnosti na akcie), základné imanie, ktoré je navrhnuté, počet akcií a ich menovitá hodnota a pri akciách rôznych druhov ich názov, emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva, počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia, určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, určenie správcu vkladov, rozhodnutie o založení spoločnosti a o schválení stanov spoločnosti a rozhodnutie o členoch orgánov spoločnosti, ktorých je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.

§ 220v

Stanovy

(1) Ak spoločnosť vydáva akcie rôznych druhov, stanovy musia obsahovať okrem náležitostí podľa § 173 ods. 1 aj označenie vydávaných druhov akcií, určenie obsahu práv spojených s jednotlivými druhmi akcií a spôsob ich výkonu.

(2) Obmedzenia výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musia vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetky akcie rovnakého druhu.

Komentár k § 220v

Stanovy jednoduchej spoločnosti na akcie musia obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, predmet podnikania (činnosti), výšku základného imania a spôsob splácania akcií; prípadne aj podmienenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania (§ 207) alebo schválenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie (§ 210), počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, prípadne uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno, spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania, počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania, výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať a spôsob dopĺňania, spôsob rozdelenia zisku, dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie, spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a postup pri dopĺňaní a zmene stanov ďalšie údaje, ak to ustanovuje Obchodný zákonník.

 

Obsah práv

Ak jednoduchá spoločnosť na akcie mieni vydávať rôzne druhy akcií, jej stanovy musia obsahovať aj presné určenie obsahu práv spojených s jednotlivými druhmi akcií a spôsob ich výkonu. Obmedzenia výkonu hlasovacieho práva v stanovách jednoduchej spoločnosti na akcie sa musia vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetky akcie rovnakého druhu.

Oddiel 3

Vedľajšie dojednania
k akcionárskej zmluve

§ 220w

(1) V dohode akcionárov podľa § 66c (ďalej len „akcionárska zmluva“) môžu akcionári jednoduchej spoločnosti na akcie dohodnúť právo

a) pridať sa k prevodu akcií,

b) požadovať prevod akcií,

c) požadovať nadobudnutie akcií.

(2) Podpisy na akcionárskej zmluve sa musia úradne osvedčiť. Akcionárska zmluva nenadobudne účinnosť skôr ako dňom úradného osvedčenia pravosti podpisov zmluvných strán.

(3) Právo pridať sa k prevodu akcií a právo požadovať prevod akcií môžu byť dohodnuté aj ako práva, ktoré vznikajú registráciou podľa osobitného predpisu. V takom prípade sa na ich zriadenie vyžaduje notárska zápisnica.

(4) Právo pridať sa k prevodu akcií a právo požadovať prevod akcií, ktoré boli registrované podľa osobitného predpisu, sa nepremlčujú a v rozsahu stanovenom týmto zákonom pôsobia pri prevode akcií na základe zmluvy aj voči právnym nástupcom majiteľa akcií, s ktorými je spojená povinnosť zodpovedajúca týmto právam; ak ich oprávnený nevykoná, zostávajú mu zachované aj voči právnemu nástupcovi majiteľa akcií, s ktorými je spojená povinnosť zodpovedajúca týmto právam.

(5) S právami podľa odseku 1 možno nakladať len zároveň s dotknutými akciami.

(6) S jednou akciou môže byť spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie akcií. Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať prevod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť oprávnených viacero osôb. Časti akcionárskej zmluvy, na ktorých základe má vzniknúť ďalšie právo v rozpore s obmedzeniami podľa tohto odseku, sú neplatné.

(7) Ak bolo na akcie, s ktorými je spojená povinnosť zodpovedajúca právu pridať sa k prevodu akcií alebo právu požadovať prevod akcií, registrovanému podľa osobitného predpisu, zriadené zmluvné záložné právo alebo takéto akcie sa stali predmetom zabezpečovacieho prevodu práva s písomným súhlasom oprávneného akcionára, veriteľ môže vykonať tieto zabezpečovacie práva bez ohľadu na existenciu povinnosti zodpovedajúcej takýmto právam. Tieto práva prevodom na nadobúdateľa akcií na základe výkonu záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu práva zanikajú.

(8) Ustanovenia § 289 až 292 sa na ustanovenia akcionárskej zmluvy, ktoré upravujú práva podľa odseku 1, nepoužijú.

(9) Právo pridať sa k prevodu akcií a právo požadovať prevod akcií, ktoré boli registrované podľa osobitného predpisu, zanikajú

a) ak sa vykonali,

b) zánikom akcií, s ktorými sú spojené,

c) uplynutím času, na ktorý boli zriadené,

d) registráciou vzdania sa práva,

e) registráciou dohody oprávneného a povinného,

f) zmenou právnej formy spoločnosti,

g) zlúčením alebo splynutím spoločnosti, ak právnym nástupcom nie je jednoduchá spoločnosť na akcie,

h) nadobudnutím akcií z konkurznej podstaty alebo v exekúcii,

  i) iným spôsobom uvedeným v zákone alebo dohodnutým v akcionárskej zmluve.

Komentár k § 220w

Najmä pre potreby jednoduchej spoločnosti na akcie ako nového typu kapitálovej obchodnej spoločnosti sa zavádzajú nové zmluvné typy, a to právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along), právo požadovať prevod akcií (drag-along) a právo požadovať nadobudnutie akcií (shootout). Takéto dojednania boli prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy a v ostatných typoch spoločností.

 

Nové zmluvné typy

Prinesú zmluvným stranám väčšiu právnu istotu. Výlučne pre potreby jednoduchej spoločnosti na akcie však bude možné dojednať tag-along a drag-along ako práva viaznuce na akciách spoločnosti a registrované podľa osobitného predpisu.

 

Sprísnené forma právneho úkonu

Nová právna úprava zavádza spoločnú požiadavku na sprísnenú formu právneho úkonu, ktorým sa uvedené práva dojednali. Z dôvodu zamedzenia antidatovaniu sa ustanovilo viazať účinnosť dojednaní na osvedčenie pravosti podpisov.

V prípade, ak ide o tag-along a drag-along dojednané ako práva viaznuce na akciách spoločnosti (registrované práva), zaviedlo sa, aby mohli byť zriadené len vo forme notárskej zápisnice. Pre registrované práva potom platia pravidlá obdobné vecným právam. Nemožno s nimi nakladať oddelene od nakladania s akciami, na ktorých viaznu.

 

Zamedzenie konfliktu

Na zamedzenie konfliktu viacerých práv sa zaviedlo, aby s jednou akciou bolo spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie akcií. Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať prevod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť však oprávnených viacero osôb.

 

Riešenie konfliktu

Ustanovilo sa novo tiež riešenie možného konfliktu registrovaných práv tag-along a drag-along so záložným právom. Ak ide o záložné právo, ktoré má byť zriadené na základe zmluvy, bude sa na zriadenie vyžadovať písomný súhlas oprávneného akcionára (z tag-u resp. z drag-u). Pre zriadenie exekučného záložného práva takéto obmedzenie stanovené však byť nemôže. Ďalej sa od januára 2017 ustanovilo, aby zavádzané práva neboli vykladané prostredníctvom ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. Ak ide o registrované práva tag-along alebo drag-along, upravujú sa aj dôvody ich zániku v odseku 9.

 

Dôvody

Medzi tieto dôvody patrí, ak sa práva na prevod vykonali, zánik akcií, s ktorými sú spojené, uplynutie času, na ktorý boli zriadené, registrácia vzdania sa práva, registrácia dohody oprávneného a povinného, zmena právnej formy spoločnosti, zlúčenie alebo splynutie spoločnosti, ak právnym nástupcom nie je jednoduchá spoločnosť na akcie, nadobudnutie akcií z konkurznej podstaty alebo v exekúcii, iný spôsob uvedený v zákone alebo dohodnutý v akcionárskej zmluve.

§ 220x

Právo pridať sa k prevodu akcií

(1) Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára (povinný).

(2) Právu pridať sa k prevodu akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal, že pri prevode svojich akcií na základe zmluvy umožní zároveň previesť akcie oprávneného na tretiu osobu za rovnakých podmienok.

(3) Dojednanie o práve pridať sa k prevodu akcií musí obsahovať

a) určenie podmienok na jeho výkon,

b) určenie rozsahu alebo spôsob určenia rozsahu, v akom ho oprávnený môže vykonať,

c) lehotu alebo spôsob určenia lehoty, v ktorej ho možno po splnení podmienok podľa písmena a) vykonať.

(4) Povinný je pred prevodom svojich akcií na základe zmluvy povinný informovať tretiu osobu o existencii a podmienkach práva pridať sa k prevodu akcií.

(5) Ak bolo porušené právo pridať sa k prevodu akcií registrované podľa osobitného predpisu

a) môže sa oprávnený domáhať, aby tretia osoba, ktorá nadobudla akcie povinného, nadobudla dotknuté akcie oprávneného za podmienok, za ktorých nadobudla akcie od povinného,

b) môže sa oprávnený domáhať, aby povinný nadobudol dotknuté akcie od oprávneného za podmienok, za ktorých previedol svoje akcie na tretiu osobu,

c) oprávnenému zostane právo pridať sa k prevodu akcií zachované, ak neuplatní práva podľa písmen a) a b).

(6) Ak ide o právo pridať sa k prevodu akcií, ktoré nebolo registrované podľa osobitného predpisu, oprávnený má právo podľa odseku 5 písm. b).

(7) Právo podľa odseku 5 písm. a) a b) a odseku 6 zanikne, ak ho oprávnený neuplatní do jedného roka od prevodu akcií povinného na tretiu osobu.

Komentár k § 220x

Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) podľa tohto ustanovenia môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Základné dojednanie zmluvného typu upravuje kogentné ustanovenie.

 

Právo na prevedenie akcií

Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára, čomu zodpovedá povinnosť povinného mu to umožniť za rovnakých podmienok.

 

Následky porušenia

Osobitne sa ustanovujú následky porušenia pre registrované a pre neregistrované právo pridať sa k prevodu akcií. Právo domáhať sa, aby povinný nadobudol dotknuté akcie, bude možné uplatniť napr. s nasledovným znením žalobného návrhu „Žalovaný je povinný uzavrieť zmluvu tohto znenia.....“ Zmluva, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia by mala tieto nadväzujúce účinky, a to zápis zmeny do CDCP – prebehol by rovnako ako v prípade iných zmlúv; úhrada kúpnej ceny – na základe rozhodnutia súdu mohla vymáhať aj kúpna cena za akcie, nakoľko rozhodnutia spĺňa podmienky podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. s ohľadom na § 1 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní aj podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

 

Exekučný titul

Ide o vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, cudzieho exekučného titulu, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

§ 220y

Právo požadovať prevod akcií

(1) Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) požadovať od iného akcionára (povinný), aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie.

(2) Právu požadovať prevod akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal, že zároveň s prevodom akcií oprávneného na základe zmluvy prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok.

(3) Dojednanie o práve požadovať prevod akcií musí obsahovať

a) určenie podmienok na jeho výkon a

b) určenie rozsahu alebo spôsob určenia rozsahu, v akom ho oprávnený môže vykonať.

(4) Ak sú splnené podmienky na výkon práva požadovať prevod akcií, ktoré bolo registrované podľa osobitného predpisu, a kúpna cena pre povinného je zložená do notárskej úschovy alebo je v prospech povinného otvorený neodvolateľný akreditív a splnenie týchto podmienok osvedčil notár, oprávnený môže dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu, konajúc v mene a na účet povinného.

(5) Ak bolo porušené právo požadovať prevod akcií, ktoré nebolo registrované podľa osobitného predpisu,

a) nadobúdateľ akcií sa môže domáhať, aby povinný na neho previedol dotknuté akcie v súlade s právom požadovať prevod akcií, a to za podmienok, za ktorých nadobudol akcie oprávneného, alebo

b) nadobúdateľovi akcií zostane právo požadovať prevod akcií zachované.

(6) Právo podľa odseku 5 písm. a) zanikne, ak ho nadobúdateľ akcií neuplatní do jedného roka od prevodu akcií oprávneného.

Komentár k § 220y

Právo požadovať prevod akcií (drag-along) môže byť dojednané ako registrované alebo ako neregistrované právo. Uvedené je predmetom tohto ustanovenia.

 

Základné dojednanie zmluvného typu

Upravuje kogentné ustanovenie. Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára požadovať od iného akcionára, aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie, čomu zodpovedá povinnosť povinného ktorý prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok. Ako podmienka výkonu môže byť napríklad dojednané, že povinný nie je povinný previesť svoje akcie na tretiu osobu, ak v dojednanej lehote odkúpi akcie oprávneného a iných zmluvných strán akcionárskej zmluvy, s ktorými sa dojednalo právo požadovať prevod, za podmienok ponúkaných záujemcom.

 

Osobitný spôsob výkonu

Pri tomto práve, ak bolo registrované, sa upravuje osobitný spôsob výkonu. Ak sú splnené podmienky vzniku tohto práva a túto skutočnosť osvedčil notár, môže oprávnený dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu konajúc v mene a na účet povinného.

§ 220z

Právo požadovať nadobudnutie akcií

(1) Právo požadovať nadobudnutie akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára (povinný), aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi.

(2) Ak povinný predložený návrh oprávneného neprijme v lehote a spôsobom určeným v akcionárskej zmluve, platí, že je za rovnakých podmienok povinný nadobudnúť akcie od oprávneného.

(3) Dojednanie o práve požadovať nadobudnutie akcií musí obsahovať určenie podmienok na jeho výkon.

(4) Ak povinný v súlade s podmienkami výkonu práva požadovať nadobudnutie akcií neuzavrie zmluvu o nadobudnutí akcií oprávneného, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby prejav vôle povinného bol nahradený súdnym rozhodnutím.

Komentár k § 220z

Právo požadovať nadobudnutie akcií môže byť dojednané len ako neregistrované. Dojednanie slúži najmä na riešenie situácií v obchodnej spoločnosti, kedy sa akcionári dostali do patovej situácie.

 

Určenie ceny jednej akcie

V zmysle dojednania je jeden z akcionárov oprávnený určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára, aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi.

 

Návrh musí mať všetky náležitosti riadneho návrhu na uzavretie zmluvy

Ak druhý akcionár tento návrh nepríjme v dohodnutej lehote, platí, že za rovnakých podmienok bude mať oprávnený akcionár právo požadovať, aby odkúpil jeho akcie. Na presadenie tohto práva bude slúžiť žaloba o nahradenie prejavu vôle (tzv. prímusová žaloba).

Oddiel 4

Orgány spoločnosti

Valné zhromaždenie

§ 220za

(1) O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, ktorí sú oprávnení hlasovať.

(2) Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií sa vyžaduje súhlas najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.

(3) Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.

[Dňom 1. marca 2024 v § 220za ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo zmene právnej formy“.]

(4) Ak tento zákon vyžaduje pri rozhodnutiach valného zhromaždenia úradné osvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať úradné osvedčenie pravosti podpisu jediného akcionára; ustanovenie § 190 platí primerane.

Komentár k § 220za

V tomto ustanovení sú upravené podrobnosti o orgánoch jednoduchej spoločnosti na akcie. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude z hľadiska organizačnej štruktúry tvorená rovnakými orgánmi ako klasická akciová spoločnosť, teda valné zhromaždenie, predstavenstvo, prípadne dozorná rada a na tieto orgány sa vo veľkej miere budú uplatňovať ustanovenia o klasickej akciovej spoločnosti.

 

Nemusí sa zriaďovať dozornú radu

Je tu aj niekoľko osobitostí, pričom jednou z nich je aj to, že j.s.a. nemá povinnosť zriaďovať dozornú radu. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti a tvoria ho všetci akcionári. Rozhoduje o zmene stanov, o zvýšení a znížení základného imania, volí a odvoláva členov predstavenstva, dozornej rady, schvaľuje účtovnú závierku, rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade strát a podobne.

 

Súhlas akcionárov

Na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas väčšiny hlasov prítomných akcionárov. Pri hlasovaní o závažnejších záležitostiach ako je napríklad zmena stanov, zvýšenie alebo zníženie základného imania, je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a úradne osvedčená pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia. Akcionári budú môcť rozhodovať aj mimo valného zhromaždenia, tzn. bez toho, aby bolo vôbec zvolávané (tzv. hlasovanie „per rollam“).

 

Návrh rozhodnutia

V tomto prípade sa vypracuje návrh rozhodnutia, ktoré sa má prijať a predstavenstvo ho doručí všetkým akcionárom. Tento návrh bude obsahovať samotné navrhované rozhodnutie, jeho zdôvodnenie a podklady potrebné pre jeho schválenie (napríklad návratka). V návrhu musí byť tiež uvedená lehota na vyjadrenie akcionára, ktorá je 30 dní od doručenia, ak stanovy neurčia inak. Nedoručenie súhlasu akcionára s navrhovaným rozhodnutím sa považuje za nesúhlas. Výsledky hlasovania vyhlasuje predstavenstvo do 15 dní.

 

Predstavenstvo

Je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú Obchodným zákonníkom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. V jednoduchej spoločnosti na akcie nie je povinnosť zriaďovať dozornú radu. V tom prípade majú akcionári zvýšené právo požadovať od predstavenstva informácie a vysvetlenia ohľadom záležitostí týkajúcich sa spoločnosti. Ak je dozorná rada zriadená, jej úlohou je kontrolovať činnosť predstavenstva a dohliadať na podnikateľskú činnosť spoločnosti.

 

Valné zhromaždenie

Pokiaľ ide o valné zhromaždenie, presadí sa všeobecná subsidiarita právnej úpravy akciovej spoločnosti. Pre jednoduchú spoločnosť na akcie sa upravuje najmä, že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti, ktorí sú oprávnení na hlasovanie. Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií, na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy, je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov sa vyžaduje aj súhlas najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.

§ 220zb

(1) Stanovy môžu určiť, že akcionári môžu prijať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia, a to na základe návrhu rozhodnutia, ktoré všetkým akcionárom zašle predstavenstvo.

(2) Návrh rozhodnutia podľa odseku 1 obsahuje

a) znenie navrhovaného rozhodnutia a odôvodnenie návrhu,

b) lehotu na doručenie vyjadrenia akcionára, ktorá je 30 dní, ak stanovy neurčujú inak; lehota začína plynúť oznámením návrhu rozhodnutia akcionárovi spôsobom určeným v stanovách, inak doručením,

c) podklady potrebné na schválenie rozhodnutia,

d) ďalšie informácie a prílohy podľa stanov.

(3) Ak akcionár v lehote podľa odseku 2 písm. b) nedoručí súhlas s návrhom rozhodnutia, platí, že s návrhom rozhodnutia nesúhlasí.

(4) Predstavenstvo oznámi výsledky hlasovania do 15 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 2 písm. b), ak stanovy neurčujú kratšiu lehotu.

(5) Väčšina, ktorou sa prijíma navrhované rozhodnutie, sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým akcionárom.

(6) Ak tento zákon vyžaduje pri rozhodnutiach valného zhromaždenia úradné osvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, úradne sa osvedčí pravosť podpisov členov predstavenstva.

Komentár k § 220zb

V tomto ustanovení sú upravené podrobnosti o rozhodovaní akcionárov mimo valného zhromaždenia (korešpondenčné hlasovanie). Návrh na rozhodnutie zasiela akcionárom predstavenstvo. Mlčanie akcionára znamená nesúhlas s návrhom.

 

Návrh rozhodnutia

Podľa tohto ustanovenia obsahuje znenie navrhovaného rozhodnutia a odôvodnenie návrhu, ďalej lehotu na doručenie vyjadrenia akcionára, ktorá je v dĺžke 30 dní, ak stanovy neurčujú inak. Táto zákonom stanovená lehota začína plynúť dňom oznámenia návrhu rozhodnutia akcionárovi spôsobom určeným v stanovách, inak doručením. Návrh rozhodnutia obsahuje aj podklady potrebné na schválenie rozhodnutia a ďalšie informácie a prílohy určené podľa stanov.

V prípade, ak akcionár v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote nedoručí súhlas s návrhom rozhodnutia, platí, že s návrhom rozhodnutia nesúhlasí.

 

Zákonná lehota

Aj v prípade predstavenstva a oznámenia výsledkov hlasovania je stanovená zákonná lehota, ktorá je do 15 dní od uplynutia lehoty (30-dňovej), ak stanovy neurčujú kratšiu lehotu. Väčšina, ktorou sa prijíma navrhované rozhodnutie, sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým akcionárom. Úradne sa osvedčí pravosť podpisov členov predstavenstva v prípade, ak sa vyžaduje.

§ 220zc

Predstavenstvo

(1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, ak nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo iného orgánu spoločnosti. Ak stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Ak môžu v mene spoločnosti konať len niektorí z nich, uvedie sa to v obchodnom registri.

(2) Stanovy môžu určiť, že

a) funkčné obdobie členov predstavenstva nie je obmedzené,

b) dohody medzi členom predstavenstva a spoločnosťou podliehajú súhlasu valného zhromaždenia, dozornej rady alebo iného orgánu spoločnosti.

(3) Ak predstavenstvo zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať, bez zbytočného odkladu o tom informuje akcionárov.

(4) Ak spoločnosť nezriadila dozornú radu, majú akcionári právo nad rámec práva požadovať informácie a vysvetlenia podľa § 180 ods. 1, ako aj právo písomne požadovať od predstavenstva informácie o záležitostiach spoločnosti. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.

Komentár k § 220zc

Štatutárnym orgánom jednoduchej spoločnosti na akcie bude tak ako v akciovej spoločnosti predstavenstvo.

 

Stanovy

Môžu určiť, že členovia predstavenstva sú volení na dobu neurčitú. Z dôvodu zamedzenia konfliktu záujmov môžu stanovy určiť, aké dohody člena predstavenstva so spoločnosťou podliehajú súhlasu valného zhromaždenia, dozornej rady alebo iného orgánu, ktorý stanovy ustanovujú. Pri podstatnej strate základného imania sú štatutári povinní informovať akcionárov.

 

Konanie s odbornou starostlivosťou

Pri konaní s odbornou starostlivosťou je popri tom vhodné uskutočniť na návrhy na riešenie takejto straty. Keďže dozorná rada je len fakultatívnym orgánom jednoduchej spoločnosti na akcie, upravujú sa osobitne pravidlá pre riešenia sporu o poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti medzi spoločnosťou a akcionárom.

§ 220zd

Členovia predstavenstva sú povinní písomne informovať spoločnosť, ak budú

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením,

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.

Komentár k § 220zd

Osobitne pre jednoduchú spoločnosť na akcie ako nový typ obchodnej spoločnosti sa upravili pravidlá riešenia konfliktov záujmov v znení tohto ustanovenia.

 

Konflikt záujmov

O konflikte záujmov budú musieť členovia predstavenstva písomne informovať spoločnosť, a to vopred. Povinnosť informovať majú vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením, vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.

§ 220ze

Dozorná rada

(1) Stanovy môžu určiť, že sa zriaďuje dozorná rada spoločnosti, ktorá dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie spoločnosti.

(2) Pre členov dozornej rady sa ustanovenie § 220zc ods. 2 písm. b) použije rovnako.

Komentár k § 220ze

Dozorná rada sa v jednoduchej spoločnosti na akcie zriaďuje len ako fakultatívny orgán. Ak stanovy určia, že sa dozorná rada zriaďuje, členov ustanovuje valné zhromaždenie.

Oddiel 5

Zmena základného imania

§ 220zf

(1) Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií na základe verejnej výzvy sa nepripúšťa.

(2) Stanovy môžu určiť, že ustanovenie § 202 ods. 1 prvej a druhej vety sa nepoužijú. V takom prípade sa na zvýšenie základného imania vyžaduje dvojtretinová väčšina všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií.

(3) Stanovy môžu obmedziť alebo vylúčiť právo majiteľov akcií alebo niektorých druhov akcií na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania.

(4) Ak sa majú akcie vydať osobám podľa § 220r ods. 1 písm. b), ustanovenia § 203 ods. 1 druhej vety, § 204 ods. 1 a § 204a ods. 7 sa použijú primerane.

Komentár k § 220zf

Pri jednoduchej spoločnosti na akcie nejde o verejnú spoločnosť na akcie. Uvedené ustanovenia patrí do Oddielu zmena základného imania. Zvyšovanie základného imania na základe verejnej výzvy na upisovanie sa nepripúšťa. Právna úprava novej spoločnosti umožňuje opciu z aplikácie pravidiel. O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov.

 

Ak bolo vydaných viac druhov akcií

V tomto prípade sa vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií. Na zvýšenie základného imania v takom prípade postačí dvojtretinová väčšina hlasov všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií. Stanovy môžu taktiež obmedziť alebo vylúčiť právo majiteľov akcií alebo niektorých druhov akcií na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania.

 

Zamestnanecké akcie

Ustanovilo sa, aby sa výnimky ustanovené pre zamestnanecké akcie uplatnili taktiež na akcie, ktoré sa upisujú v prospech fyzických osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva.

 

Duševné vlastníctvo

Predstavuje majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom myslenia a tvorivosti. Môže ním byť napr. vynález, literárne či umelecké dielo, priemyselný dizajn, výkon umelca, obchodná značka, diplomová práca, obsah a adresa webovej stránky, spoločenská alebo počítačová hra, know-how a pod.

Duševné vlastníctvo možno predať, kúpiť, založiť, darovať, t. j. nakladať s ním z pozície vlastníka ako s akýmkoľvek iným majetkom hmotnej povahy. Hodnota duševného vlastníctva závisí od miery jeho využiteľnosti a prínosu pre jedinca alebo spoločnosť a možno ju zvýšiť ochranou v zmysle práva duševného vlastníctva.

§ 220zg

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie § 211 ods. 1 sa nepoužije. V tomto prípade sa na prijatie rozhodnutia o znížení základného imania vyžaduje dvojtretinová väčšina všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií.

Komentár k § 220zg

Z dôvodu flexibility právnej úpravy jednoduchej spoločnosti na akcie sa ustanovuje opcia pre použitie prvej a druhej vety § 211 ods. 1 v prípade jednoduchej spoločnosti na akcie. O znížení základného imania rozhoduje, ak osobitný zákon neustanovuje inak, na návrh predstavenstva valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií.

Oddiel 6

Zrušenie spoločnosti

§ 220zh

(1) Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje

a) rozhodnutím súdu podľa ustanovenia odseku 2,

b) z dôvodov uvedených v zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve alebo v stanovách.

(2) Akcionári, a ak to ustanovuje zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo stanovy, aj členovia predstavenstva, sa môžu na súde domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodov a za podmienok ustanovených v zákone, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, alebo v stanovách.

Komentár k § 220zh

V tomto znení sú ustanovené osobitné dôvody pre zrušenie jednoduchej spoločnosti na akcie. Tieto dôvody budú najmä súčasťou stanov.

 

Dôvody pre zrušenie jednoduchej spoločnosti na akcie

Môžu sa zrušenia domáhať popri akcionároch aj členovia predstavenstva (ak tak určia stanovy, či zakladateľské dokumenty jednoduchej spoločnosti na akcie).

 

Zrušenie

Spoločnosť sa zrušuje uplynutím času, na ktorý bola založená, alebo odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, alebo odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, alebo zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, alebo z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis (Exekučný poriadok, zákon o konkurze a reštrukturalizácii atď.). Okrem toho sa spoločnosť zrušuje rozhodnutím súdu podľa ustanovenia odseku 2.

Splynutie alebo zlúčenie spoločnosti

§ 220zi

(1) Okrem osobitostí týkajúcich sa práva na podiel na zisku podľa § 218a ods. 1 písm. e) musí zmluva o zlúčení alebo zmluva o splynutí obsahovať aj osobitné ustanovenia týkajúce sa práv akcionárov spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení.

(2) Prílohou zmluvy o zlúčení a zmluvy o splynutí musí byť aj akcionárska zmluva, ak akcionári v nástupnickej alebo zanikajúcej spoločnosti takúto zmluvu uzavreli. Akcionári, ktorých akcionárska zmluva zaväzuje, ju na výzvu predstavenstva bezodkladne predložia spoločnosti. Akcionárska zmluva nemusí byť uložená v zbierke listín.

Komentár k § 220zi

Uvedené ustanovenie vymedzuje, že jednoduchá spoločnosť na akcie môže zaniknúť zlúčením alebo splynutím.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Zmluva o zlúčení alebo splynutí musí obsahovať osobitné ustanovenia týkajúce sa práv akcionárov spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení. Ak akcionári jednoduchej spoločnosti na akcie uzatvorili akcionársku dohodu, musí byť prílohou zmluvy o zlúčení alebo splynutí. Akcionárska zmluva nemusí byť uložená v zbierke listín.

§ 220zj

Na založenie nástupníckej spoločnosti, ktorá je jednoduchou spoločnosťou na akcie, sa primerane použije ustanovenie § 220t; ustanovenie § 59 ods. 3 sa nepoužije, ak bola vypracovaná písomná správa nezávislého experta podľa § 218a ods. 3 a § 163 ods. 1 písm. e) až g).

Komentár k § 220zj

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V prípade splynutia sa na založenie nástupníckej spoločnosti použijú primerane ustanovenia o založení jednoduchej spoločnosti na akcie.

§ 220zk

Zlúčenie jednoduchej spoločnosti na akcie a akciovej spoločnosti, pri ktorom jednoduchá spoločnosť na akcie zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť, sa pripúšťa.

Komentár k § 220zk

V znení tohto ustanovenia je upravená možnosť zlúčenia jednoduchej spoločnosti na akcie s akciovou spoločnosťou, ktorá bude jej právnym nástupcom.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

V ustanovení ide o výnimku z požiadavky rovnakej právnej formy podľa § 69 ods. 2, ktorý hovorí že pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti, rovnakú právnu formu, ak Obchodný zákonník neustanovuje inak.

§ 220zl

Zmena právnej formy spoločnosti

Jednoduchá spoločnosť na akcie môže zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť. Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na jednoduchú spoločnosť na akcie.

[Dňom 1. marca 2024 § 220zi až 220zl vrátane nadpisov sa vypúšťajú.]

Komentár k § 220zl

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý nadobúda účinnosť 1. 3. 2024, dochádza k vypusteniu ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v novom zákone.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

Jednoduchá spoločnosť na akcie môže zmeniť svoju právnu formu priamo len na akciovú spoločnosť. Nie je prípustná zmena inej právnej formy na jednoduchú spoločnosť na akcie. To znamená, že ani obchodná spoločnosť ani družstvo sa nemôže stať novým druhom spoločnosti.

HLAVA II

DRUŽSTVO

DIEL I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 221

(1) Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

(2) Obchodné meno družstva musí obsahovať označenie „družstvo“.

(3) Družstvo musí mať najmenej päť členov; to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. Na trvanie družstva nemá vplyv pristúpenie ďalších členov alebo zánik členstva doterajších členov, ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety.

Komentár k § 221

Hlava II upravuje družstvo, jeho zloženie členov, založenie, vznik, zánik. V ustanovení je definované jeho obchodné meno.

 

Družstvo

Zákon definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb. Ide o právnickú osobu, ktorej účelom je podnikanie, prípadne iný spôsob zabezpečovania potrieb členov tohto družstva. Ide o potreby hospodárske, sociálne prípadne iné potreby.

Podľa odseku 2 musí obchodné meno družstva obsahovať aj označenie právnej formy, čiže „družstvo“.

 

Založenie družstva

Odsek 3 upravuje zloženie družstva. Minimálny počet členov je 5 členov. Platí však výnimka v prípade, že minimálne dvaja členovia sú právnické osoby. V prípade, že družstvo spĺňa podmienku minimálneho počtu členov, prípadne dvoch členov ako právnických osôb, tak na trvanie družstva nemajú vplyv ďalší noví členovia, ktorí do spoločenstva pristúpia, alebo v prípade zániku členstva niektorých členov.

Vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov.

V našich podmienkach môže družstvo založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby.

 

Potrebný kapitál

Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 1 250 €. Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia. Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári. Družstvo je súkromnoprávnym podnikateľským subjektom.

Špeciálnym druhom družstva je malé družstvo, je to také družstvo, ktoré má menej ako 5 členov.

 

Právna forma podnikania

Družstvo je popri obchodných spoločnostiach tiež jednou z právnych foriem podnikania. Ide o spojenie viacerých osôb, ktorého výsledkom je vznik novej právnickej osoby.

 

Odlišnosti družstva oproti obchodným spoločnostiam

–   Svojpomoc – je spojenie síl všetkých členov družstva na podporu ich záujmov.

–   Samospráva. Členovia družstva sami spravujú svoje záležitosti na základe oprávnenia spolurozhodovať, podieľať sa na výkone správy a kontrolovať výkon správy.

–   Družstevná demokracia. Tento princíp možno vyjadriť ako „na každú hlavu jeden hlas“. Uprednostňuje sa teda člen družstva a nie výška jeho vkladu.

–   Zodpovednosť. Majetok družstva je tvorený majetkom členov, družstvo týmto majetkom zodpovedá za záväzky, ktoré prevzalo.

–   Vzájomná podpora a solidarita. Prvoradým cieľom družstva nie je dosahovanie zisku, ale uspokojenie potrieb jeho členov. Toto je najvýraznejšia odlišnosť oproti obchodným spoločnostiam.

§ 222

(1) Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

(2) Členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Komentár k § 222

Ako sme už uviedli, družstvo je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že vznikom právnickej osoby dochádza aj k vzniku právnej subjektivity. Vznik družstva, tak ako pri iných spoločnostiach, sa viaže na zápis do obchodného registra a to je deň vzniku tejto právnej subjektivity.

 

Ručenie

Družstvo ako právnická osoba ručí za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Tým, že družstvo ručí za záväzky svojím majetkom, môžeme povedať, že majetok jeho členov je oddelený a členovia za záväzky družstva zodpovednosť nemajú.

 

Právnická osoba

Ide o organizáciu osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Obvykle je to podnik, organizácia, nadácia, ktorá je spôsobilá k právam a povinnostiam, má teda právnu subjektivitu.

Na Slovensku je vznik právnickej osoby viazaný predpismi, ktoré sú špecifické pre každý typ právnickej osoby. Zavŕšením procesu vzniku právnickej osoby je evidencia na Štatistickom úrade SR a s ňou súvisiace pridelenie IČO (identifikačného čísla organizácie).

 

Stanovy družstva

Odsek 2 upravuje, že stanovy družstva majú možnosť určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti, ktoré presahujú členský vklad na krytie strát družstva. Uvedené však musí byť schválené na základe rozhodnutia členskej schôdze. Členský vklad je podmienkou vstupu člena do družstva. Členstvo v družstve môže vzniknúť viacerými spôsobmi.

§ 223

(1) Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.

(2) Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

(3) Stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra (zapisované základné imanie). Zapisované základné imanie musí byť najmenej 1 250 eur.

(4) Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad). Stanovy môžu určiť odlišnú výšku základného členského vkladu alebo vstupného vkladu pre fyzické osoby a pre právnické osoby.

(5) Členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami.

(6) Nepeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným stanovami alebo pri založení družstva dohodnutým všetkými členmi. Ak sú predmetom nepeňažného vkladu podielnické listy vydané družstvom podľa osobitného zákona, započítajú sa členovi na vklad v ich menovitej hodnote. Ustanovenie § 59 ods. 3 druhá veta sa v tom prípade neuplatní.

(7) Člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak stanovy neurčia kratšiu lehotu. Stanovy môžu určiť, že členovia sú povinní, ak to vyžaduje strata družstva, splatiť na základe rozhodnutia členskej schôdze nesplatenú časť členského vkladu ešte pred dobou jej splatnosti.

(8) Družstvo nesmie vrátiť svojim členom členské vklady ani vyplácať úroky z členských vkladov, ak zákon neustanovuje inak.

(9) Stanovy družstva alebo členská schôdza môže poveriť predstavenstvo, aby rozhodlo o zvýšení základného imania družstva do určitej výšky z čistého zisku alebo z iných zdrojov vlastného imania družstva, ktoré nie sú účelovo viazané v nedeliteľnom fonde alebo v iných fondoch družstva. Na zvýšení sa podieľajú členovia družstva podľa výšky ich doterajších vkladov, ak stanovy neurčujú iný spôsob zvýšenia podielu členov na základnom imaní družstva. Ak je to nevyhnutné na krytie straty družstva, ktorú nemožno kryť z iných zdrojov vlastného imania, členská schôdza môže rozhodnúť o znížení základného imania a o pomernom znížení členských vkladov členov družstva.

(10) V prípade smrti fyzickej osoby, ktorá je členom družstva, družstvo zníži základné imanie o vklad tohto člena, ak členstvo neprešlo na dediča, prípadne na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Pri zániku právnickej osoby, ktorá je členom družstva, družstvo zníži základné imanie o vklad tohto člena, ak členstvo neprešlo na inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

(11) Družstvo zníži základné imanie o členské vklady, ktoré spočívali v majetkových právach alebo v iných peniazmi oceniteľných hodnotách, ak člen na požiadanie družstva nepreukázal, že ich nadobudol v súlade s právnym poriadkom.

Komentár k § 223

Znenie odseku 1 sa zaoberá základným imaním družstva. Imanie tvorí súhrn všetkých členských vkladov. Na splatenie vkladov sa zaviazali všetci členovia družstva, čo je podmienkou vstupu člena do družstva.

 

Základné imanie

Musí sa tvoriť v stanovenej minimálnej výške podľa tohto zákona, ale hovoríme len o zapisovanom základnom imaní družstva. Uvedené zapisované základné imanie musí byť v sume 1 250 eur, čo stanovuje zákon. Základné imanie, teda jeho výška, záleží od počtu členov družstva, to znamená, že jeho výška nie je vždy rovnaká a môže sa s príchodom nových členov do družstva meniť. Tým, že základné imanie nemá počas celého trvania družstva rovnakú výšku, nie je možné ho zapísať ani pri vzniku družstva do obchodného registra.

 

Účel členského podielu člena v družstve

V odseku 2 zákon definuje účel členského podielu člena v družstve. Dá sa hovoriť o určitej miere účasti člena na družstve. Členským vkladom získava člen podiel na družstve, pričom platí, že vlastní len jeden podiel v tomto družstve. Čo sa týka výšky členského vkladu, tak ta sa určuje pomerom tohto vkladu k základnému imaniu družstva. Zákon tiež stanovuje výnimku, kde stanovy môžu určiť výšku členského vkladu. Členský vklad sa zjednodušene označuje ako základný členský vklad.

 

Členský vklad

Zákon tiež stanovuje, že členský vklad nemusí byť pre všetkých členov v rovnakej výške, platí jediná podmienka, a to že musí byť vyjadrená kladným číslom. Aj tu však zákon môže určiť inak. Následne sa všetky členské vklady (všetkých členov) zrátajú a ich súčtom (menovitých hodnôt) vzniká výsledná menovitá hodnota, ktorá sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

Pod členským podielom si môžeme predstaviť určité práva a povinnosti člena a im zodpovedajúcu účasť v družstve. Členský podiel a vklad nie je podľa zákona to isté.

 

Zapisované základné imanie

V odseku 3 je definované zapisované základné imanie. Ide o imanie, ktoré je zapísané v obchodnom registri. Určené je stanovami, pričom platí minimálna čiastka zapisovaného základného imania, a to 1 250 eur. Zapisované základné imanie je v podstate len časť základného imania a odlišuje sa od neho výškou. Zapisované základné imanie však musí byť spravidla vždy nižšie pri zápise do obchodného registra ako základné imanie družstva.

Ako sme už uviedli, vstup člena do družstva je podmienený členským vkladom člena, ktorý vstupuje do družstva. Uvedeným členským vkladom vzniká v družstve jeho členstvo. Stanovy určujú, či splatí celý vklad alebo len časť pri jeho vstupe.

 

Celý vklad

Podľa odseku 4 nazýva základný členský vklad a časť základného členského vkladu sa nazýva vstupný vklad. Stanovy okrem výšky základného členského vkladu a vstupného členského vkladu rozlišujú aj výšku vkladu u fyzickej osoby a právnickej osoby. Táto výška môže byť aj rovnaká aj odlišná, na základe určenia v stanovách družstva. V prípade, že člen pri svojom vstupe splatí len vstupný vklad, musí zvyšok do základného členského vkladu splatiť v zákonom stanovenej lehote. Lehotu určujú stanovy, no najneskôr je to do troch rokov od vstupu do družstva. V prípade, že by sa družstvo dostalo do straty, je nevyhnutné, aby členovia splatili zvyšok vkladu aj pred splatnosťou určenou v stanovách. O uvedenom však musí rozhodnúť členská schôdza.

 

Ďalšie zásady

Stanovy družstva určujú aj ďalšie zásady, medzi ktoré patrí určenie ďalších členských vkladov. Tým dochádza k ďalšej majetkovej účasti člena na podnikaní družstva. Okrem toho určia stanovy aj podmienky pre tieto ďalšie vklady.

 

Peňažné a nepeňažné vklady

Aj pri družstve je možné vklady splatiť peňažnými vkladmi alebo nepeňažnými vkladmi. Aj tu platia určité zásady vymedzené v znení odseku 6. Každý nepeňažný vklad musí byť ocenený v peniazoch, aby bolo možné určiť jeho výšku vkladu. Tiež sa pri nepeňažnom vklade určí jeho predmet. V tomto prípade však platí, že nie je potrebné dokladať určité znalecké posudky, ako pri obchodných spoločnostiach. Podmienky ocenenia nepeňažných vkladov musia byť určené tiež v stanovách alebo vzájomnou dohodou všetkých členov družstva pri jeho založení. V prípade, že predmetom nepeňažných vkladov sú podieľnícke listy, ktoré vydalo družstvo podľa zákona o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov, započítava sa ako vklad ich menovitá hodnota. Družstvo má možnosť vydať podielnické listy aj oprávneným osobám, ktoré sú jeho členmi.

 

Lehota

V znení odseku 7 zákon upravuje lehotu, ktorá sa musí splniť na splatenie členského vkladu, ktorý presahuje vstupný vklad a tiež sú upravené určité podmienky skrátenia stanovenej lehoty. Lehotu teda určia stanovy a ak nie, tak je do troch rokov. V prípade straty družstva platia podmienky, ktoré sme už uviedli.

Podobne ako obchodné spoločnosti, ani družstvo nemôže svojim členom za trvania vrátiť ich členské vklady. Pri obchodných spoločnostiach tento zákaz platí absolútne, avšak pri družstve sú upravené aj výnimky, ktoré určuje zákon; porovnaj napr. § 234.

 

Zvyšovanie a znižovanie základného imania

V ustanoveniach sú upravené zásady pre zvyšovanie a znižovanie základného imania družstva. Doterajšia rámcová zákonná úprava s tým, že zásady určia stanovy družstva a bližšie pravidlá členská schôdza alebo predstavenstvo, sa javila ako nedostačujúca. Nová úprava prispieva k majetkovej stabilizácii a posilňovaniu rozvojových zdrojov družstiev pri ich využití na modernizáciu výrobnej základne a zvyšovanie produkčnej výkonnosti.

 

Poverenie predstavenstva

Podľa odseku 9 môžu buď stanovy alebo členská schôdza poveriť predstavenstvo zvýšením základného imania. To sa môže zvýšiť len do určitej výšky. To znamená, že o zvýšení rozhoduje predstavenstvo. K zvýšeniu dôjde buď z čistého zisku, prípadne z iných zdrojov vlastného imania družstva. Musí však platiť zásada, že iné zdroje nie sú účelovo viazané v nedeliteľnom fonde alebo v iných fondoch tohto družstva.

Zvýšenia sa zúčastňujú aj členovia družstva, pričom je dôležitý ich doterajší vklad. Tiež platí, že zvýšiť podiel jednotlivých členov na základom imaní spoločnosti môžu stanovy.

 

Zníženie imania

Tiež ako dochádza k zvýšeniu základného imania, môže dôjsť aj k zníženiu základného imania. Ako príklad sa dá uviesť prípad, keď sa družstvo dostane o straty, no a tú nie je možné vyrovnať iným spôsobom (vlastného imania). V tom prípade dôjde k zníženiu pomerným znížením členských vkladov družstva a tým sa základné imanie zníži. O uvedenom spôsobe zníženia však musí rozhodnúť členská schôdza.

 

Smrť člena

Odsek 10 vymedzuje situáciu v prípade smrti osoby, ktorá je členom družstva. Odlišný postup je v prípade fyzickej osoby a odlišný je postup v prípade právnickej osoby. Aj v týchto prípadoch dochádza k zníženiu základného imania družstva spôsobom uvedeným v tomto odseku.

Družstvo má právo podľa odseku 11 znížiť základné imanie o členské vklady, ktoré spočívali v majetkových právach alebo v iných peniazmi oceniteľných hodnotách, ak člen na požiadanie družstva nepreukázal, že ich nadobudol v súlade s právnym poriadkom. Uvedené znenie platí od roku 2007.

§ 224

Založenie družstva

(1) Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva.

(2) Ustanovujúca schôdza družstva:

a) určuje zapisované základné imanie,

b) schvaľuje stanovy,

c) volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu.

(3) Na ustanovujúcej schôdzi družstva sú oprávnené hlasovať osoby, ktoré podali prihlášku do družstva. Pred rozhodovaním o veciach uvedených v odseku 2 zvolí ustanovujúca členská schôdza svojho predsedajúceho. Do jeho zvolenia vedie schôdzu zvolávateľ.

(4) Ustanovujúca schôdza družstva volí a prijíma uznesenie väčšinou prítomných. Uchádzač o členstvo môže vziať svoju prihlášku späť ihneď po hlasovaní o stanovách, ak hlasoval proti ich prijatiu.

(5) Ustanovujúca schôdza družstva vedie k jeho založeniu, ak sa na nej uchádzači o členstvo zaviazali k členským vkladom dosahujúcim určenú sumu zapisovaného základného imania. Základný členský alebo vstupný vklad sa musí splatiť do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze družstva určenému členovi predstavenstva spôsobom určeným členskou schôdzou.

(6) Priebeh ustanovujúcej schôdze družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá obsahuje aj zoznam členov a výšku jednotlivých členských vkladov, ku ktorým sa na schôdzi družstva zaviazali. Prílohu zápisnice tvoria stanovy v schválenom znení.

Komentár k § 224

Založením družstva sa zaoberá zákon v tomto ustanovení. Ustanovenie vymedzuje základné pravidlá založenia družstva. Aj pri družstve ako pri obchodných spoločnostiach je rozdiel v založení a vzniku. Aj družstvo vzniká zápisom do obchodného registra, ktorému predchádza jeho založenie. Na založenie je nevyhnutná ustanovujúca schôdza družstva, respektíve jej konanie. Odlišnosťou od obchodných spoločností je v tom, že pri založení nemusí byť spísaná ani zmluva a ani listina o založení.

 

Ustanovujúca členská schôdza

Odsek 2 upravuje ustanovujúcu členskú schôdzu a jej úlohy pri založení družstva. To znamená, že určuje zapisované základné imanie, schvaľuje stanovy, volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu. Môžeme hovoriť o programe ustanovujúcej členskej schôdze. Jednotlivé kroky tohto programu sú bližšie definované v ustanoveniach tohto zákona v Hlave II, upravujúce družstvo.

Ustanovujúcou členskou schôdzou sa zaoberá aj ďalší odsek, a to odsek 3 tohto ustanovenia zákona.

 

Hlasovanie

Čo sa týka hlasovania na tejto schôdzi, majú právo hlasovať osoby, ktoré splnili podmienku a podali si prihlášku do družstva, to znamená, že majú záujem stať sa členmi družstva a tým ho vlastne založiť. Zvolávaním schôdze sú poverení buď záujemcovia alebo je poverený jeden zvolávateľ. Pred rozhodovaním o programe, ktorý sme už uviedli, musí byť zvolený predsedajúci. Toho tiež volí ustanovujúca schôdza. Dovtedy, kým predsedajúci zvolený nie je, tak vedením schôdze je poverený jeho zvolávateľ.

 

Počet hlasov

Odsek 4 sa zaoberá hlasovaním a počtom hlasov na ustanovujúcej členskej schôdzi. To znamená, že rozhodnutia sú prijímané väčšinou prítomných zúčastnených záujemcov o založenie družstva. V prípade, že niektorý zo záujemcov o členstvo nesúhlasí s prijatím stanov, ako s jedným bodom programu a zásadne hlasoval proti, tak má právo ihneď po hlasovaní o stanovách družstva vziať prihlášku späť. Uvedené právo mu dáva tento zákon.

 

Prijatie programu

Podľa odseku 5 je cieľom ustanovujúcej schôdze založenie družstva a prijatie bodov programu, ktoré k tomu vedú. Platí však jedna podmienka, a to že uchádzači o členstvo na schôdzi sa zaviazali k členským vkladom, ktoré boli stanovené v stanovách tohto družstva, a to v takej výške, aby bola postačujúca na základné imanie a tiež sa zaviazali splatiť vklady, ktoré dosiahnu stanovené zapisované základné imanie v minimálnej výške 1 250 eur. Každý uchádzač o členstvo musí svoj vklad splatiť v zákonom stanovenej lehote, ktorá je 15 dní od konania schôdze a musí byť dodržaný postup vkladu a jeho podmienky. Pripomíname, že stanovy môžu určiť aj základný vklad a v prípade jeho časti vstupný vklad člena. Vklady sa musia splatiť poverenému členovi predstavenstva družstva, ktorého určila členská schôdza.

 

Zásady týkajúce sa členskej schôdze

V znení odseku 6 sú zákonom vymedzené ďalšie zásady týkajúce sa členskej schôdze. Celý program a priebeh členskej schôdze sa musí potvrdiť notárskou zápisnicou. Medzi jej obsahové časti patrí zoznam členov, ktoré sa schôdze zúčastnili, výška jednotlivých členov družstva, čiže ich vkladov, ku ktorým sa zaviazali a prílohou zápisnice sú stanovy družstva schválené na schôdzi.

§ 225

(1) Družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Pred podaním návrhu na tento zápis musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania.

(2) Návrh na zápis je povinné podať predstavenstvo. Návrh na zápis podpisujú všetci členovia predstavenstva.

Komentár k § 225

Po založení družstva, to znamená po konaní ustanovujúcej členskej schôdzi, dochádza k vzniku družstva a to zápisom do obchodného registra. Podmienky vzniku sú vymedzené v tomto ustanovení zákona. Vznikom nadobúda družstvo právnu subjektivitu.

 

Zápis

K zápisu do obchodného registra je nevyhnutná žiadosť o zápis. Ďalšou podmienku zápisu do obchodného registra je podmienka splatenia minimálne polovice zapisovaného základného imania, čo je minimálne čiastka 625 eur, pri zapisovanom základnom imaní v sume 1 250 eur. Návrh na zápis, tak ako pri obchodných spoločnostiach, podáva predstavenstvo družstva. Tiež platí zásada, že návrh musí byť podpísaný všetkými členmi predstavenstva.

 

Podpisy

Musia byť podľa tohto zákona úradne overené. Tiež musí byť splatený poplatok podľa zákona o súdnych poplatkoch za výpis z registra trestov, je podmienkou prvého zápisu družstva do obchodného registra. Aj v tomto prípade existuje možnosť podania návrhu elektronickým spôsobom, a v tom prípade sa platí len polovica poplatku. Tlačivá sú uvedené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Návrh na zápis musí obsahovať dokumenty a listiny, ktoré vymedzuje vyhláška č. 25/2004 Z. z. Všetky listiny budú uložené do zbierky listín.

§ 226

(1) Stanovy družstva musia obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo družstva,

b) predmet podnikania (činnosti),

c) vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom,

d) výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva,

e) orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania, pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania,

f) spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty,

g) tvorbu a použitie nedeliteľného fondu,

h) ďalšie ustanovenia, ak to vyplýva z tohto zákona.

(2) Ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu, môžu stanovy obsahovať úpravu tohto vzťahu. Táto úprava nesmie odporovať pracovnoprávnym predpisom, ibaže úprava je pre člena výhodnejšia. Ak nie je osobitná úprava v stanovách, platia pracovnoprávne predpisy.

(3) O zmene stanov rozhoduje členská schôdza, ak zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 226

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá stanovami, ktoré boli schválené pri založení družstva na ustanovujúcej členskej schôdzi. V stanovách sú vymedzené všetky podmienky a zásady týkajúce sa chodu a fungovania družstva a ktoré sa musia za každých okolností dodržiavať.

 

Obsahové náležitosti stanov

Sú stanovené v znení odseku 1 tohto ustanovenia. Stanovy musia obsahovať obchodné meno a sídlo družstva, predmet jeho podnikania, to znamená činnosti, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom, výšku základného členského vkladu, v zákonom stanovených prípadoch výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva, orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania, pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania, spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty, tvorbu a použitie nedeliteľného fondu a ďalšie ustanovenia, v prípade, že tak určuje Obchodný zákonník.

 

Ďalšie náležitosti

Okrem týchto základných náležitosti, musia stanovy obsahovať aj ďalšie, ktoré sú vymedzené v tomto zákone, a to zapisované základné imanie a jeho výška, spôsob, akým sa oceňujú nepeňažné vklady (už sme uviedli), pracovné vzťahy členov družstva, v prípade ak sú a ďalšie. Zároveň platí, že pracovný vzťah člena družstva nemôže odporovať pracovnoprávnym predpisom (Zákonník práce, atď.). V prípade, že stanovy neupravujú tieto vzťahy, tak platia pracovnoprávne predpisy podľa platnej legislatívy. Zároveň je možnosť, že pracovný vzťah v družstve je pre člena výhodnejší, preto je stanovená táto možnosť.

 

Rozhodnutie o zmene stanov

V znení odseku 3 je vymedzená zásada, že o zmene stanov môže rozhodnúť výlučne členská schôdza, ale len v prípade, že zákon nestanovuje iný postup. Na členskej schôdzi rozhodujú členovia družstva o tejto zmene. Rozhodujú len členovia, ktorí sú prítomní, a to väčšinou hlasov.

DIEL II

VZNIK A ZÁNIK ČLENSTVA

§ 227

(1) Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

(2) Po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo:

a) pri založení družstva dňom vzniku družstva,

b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky,

c) prevodom členstva alebo

d) iným spôsobom ustanoveným zákonom.

(3) Ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.

(4) Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu.

(5) Podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.

Komentár k § 227

Uvedené ustanovenie sa zaoberá vznikom členstva v družstve. Ako sme už spomenuli, členstvo vzniká v družstve vstupom člena do neho a členským vkladom, ktorým sa zaviaže, že splatí buď peňažnou alebo nepeňažnou formou.

 

Členovia družstva

Môžu nimi byť aj fyzické aj právnické osoby. V prípade, že družstvo vyžaduje uzatvorenie pracovného vzťahu, tak platí, že sa členom môže stať fyzická osoby, ktorá má platne ukončenú školskú dochádzku. Tiež musí byť splnená podmienka veku, a to ukončený 15 rok veku fyzickej osoby. Ostatné podmienky a zásady vzniku členstva sú upravené v stanovách pri založení družstva a treba sa nimi riadiť.

 

Vznik členstva

Podľa odseku 2 vzniká členstvo po splnení všetkých podmienok uvedených v odseku 1 a tiež uvedených v stanovách. Členstvo teda vzniká pri založení družstva dňom vzniku družstva, za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, prevodom členstva alebo iným spôsobom ustanoveným v Obchodnom zákonníku. Jednotlivé spôsoby vzniku členstva v družstve sú bližšie upravené v ustanoveniach tohto zákona.

 

Podmienka vzniku pracovného vzťahu

Odsek 3 sa zaoberá vznikom členstva, ktoré je podmienené vznikom pracovného vzťahu. Uvedená podmienka môže byť stanovená v stanovách pri založení družstva. To znamená, že v tomto prípade vzniká členstvo v ten deň, keď vznikol pracovný vzťah a členstvo zaniká, keď zanikol pracovný vzťah. Zároveň platí, že stanovy môžu bližšie, ale i inak upraviť v prípade pracovného vzťahu vznik a zánik členstva.

 

Zaplatenie vstupného

Podľa znenia odseku 4 vzniká členstvo výhradne po zaplatení vstupného vkladu, to znamená, že členstvo v žiadnom prípade nevzniká pred jeho splatením.

Ďalšie úpravy a podrobnejšie zásady vzniku, zániku a fungovania členstva upravujú stanovy družstva, kde je na členoch, akú úpravu si vymedzia.

§ 228

Družstvo vedie zoznam všetkých svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje okrem názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby ako člena aj výška jej členského vkladu a výška, v ktorej bol splatený. Do zoznamu sa bez zbytočného odkladu vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností. Predstavenstvo umožní každému, kto osvedčí právny záujem, aby do zoznamu nahliadol. Člen družstva má právo do zoznamu nahliadať a družstvo je povinné na žiadosť člena vydať mu osvedčenie o členstve a o obsahu jeho zápisu v zozname.

Komentár k § 228

Znenie tohto ustanovenia upravuje zoznam členov družstva. Povinnosťou družstva je takýto zoznam viesť. V zozname musia byť uvedené všetky dôležité informácie týkajúce sa jednotlivých členov. To znamená, že sa do neho zapisuje: názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby ako člena, výška členského vkladu a výška, v ktorej bol splatený.

 

Ak dôjde k zmene u člena

V prípade, že dôjde k určitej zmene týkajúcej sa člena, musí sa v zozname zaznamenať, a to bez zbytočného odkladu. Do zoznamu dáva zákon možnosť nahliadať, ale len v prípade, že dokáže svoj právny záujem. Nahliadnuť do zoznamu má aj právo každý člen a tiež má právo požiadať družstvo, aby mu bolo vydané osvedčenie o jeho členstve a výpis z tohto zoznamu. Sprístupnenie má v kompetencii predstavenstvo družstva.

§ 229

(1) Členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

(2) Stanovy môžu určiť prípady, keď predstavenstvo nesmie odmietnuť súhlas s prevodom členských práv a povinností alebo sa nevyžaduje súhlas predstavenstva.

Komentár k § 229

V tomto ustanovení zákon upravuje členské práva a povinnosti, ktoré vyplývajú členovi z jeho členstva a ktoré získava vstupom do družstva a splatením vstupného vkladu, ktorý je povinný pre každého člena.

 

Všetky práva a povinnosti

Môže každý člen previesť na iného člena, ak to povoľujú stanovy družstva. O prevode sa vyhotovuje dohoda medzi týmito členmi a platí, že musí byť predložená na schválenie predstavenstvu, inak je prevod práv a povinností neplatný. Takisto je neplatný, ak predstavenstvo s prevodom nesúhlasí. Tiež môže byť uvedené, či stanovené v stanovách, prečo za žiadnych okolností nemôže dôjsť k prevodu práv a povinností jedného člena na člena iného. V prípade, že predstavenstvo dohodu zamietne, člen má zákonné právo podať odvolanie na členskú schôdzu. V prípade, že dôjde k rozhodnutiu a schváleniu dohody o prevoditeľnosti práv a povinnosti z jedného člena na druhého, tak dochádza týmto rozhodnutím k nadobudnutiu uvedených práv v takom rozsahu, v akom ich mal predchádzajúci člen.

 

Neodmietnutie súhlasu

Podľa odseku 2 môže byť v stanovách vymedzené, že v určitých prípadoch nemá predstavenstvo právo odmietnuť súhlas s dohodou o prevoditeľnosti práv a povinností. Stanovy tiež vymedzujú prípady, kedy súhlas nie je potrebný.

 

Prevoditeľnosť práv a povinností

V tomto ustanovení sa stretávame s možnosťou prevoditeľnosti práv a povinností. Súhlas je potrebný v prípade, že práva a povinnosti majú byť prevedené na osobu, ktorá nie je členom družstva. Tiež môže byť v dohode o prevoditeľnosti dohodnutá určitá odplata, ktorá však nie je podľa zákona podmienkou, nakoľko prevod môže byť aj bezodplatný.

§ 230

Prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

Komentár k § 230

V tomto ustanovení je upravený prevod práv a povinností v bytovom družstve a deň prevodu týchto práv. Ak ide o prevod práv v tomto prípade, tak dohoda nemusí byť schválená predstavenstvom družstva. Všetky práva a povinnosti prechádzajú na iného člena a nadobúdajú účinnosť predložením zmluvy o prevode príslušnému družstvu, prípadne dochádza k prevodu v ten deň, ktorý je v zmluve vymedzený. Účinky nastávajú, ako náhle príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva. Uvedený prevod nie je upravený v stanovách iným spôsobom.

§ 231

(1) Členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.

(2) Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.

(3) Člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu.

(4) Súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami.

Komentár k § 231

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá zánikom členstva člena v družstve v zákonom vymedzených prípadoch a za podmienok v tomto zákone.

K zániku členstva dochádza rôznymi spôsobmi, vymedzenými v tomto zákone, a to písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.

 

Spôsoby zániku

Uvedené spôsoby zániku členstva sú vymedzené v znení odseku 1. V stanovách môžu byť určené aj iné spôsoby zániku členstva.

Prvým spôsobom je dohoda medzi členom a družstvom o jeho zániku. Dohoda musí byť právne uzatvorená v písomnej podobe s vymedzením dátumu, od ktorého členstvo zaniká.

 

Vystúpenie

Podľa odseku 2 zaniká členstvo vystúpením v takom čase, aký je určený v stanovách tohto družstva, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva. Vystúpenie je spôsob, ktorý si môže zvoliť každý člen, akurát, že musia byť splnené podmienky určené v stanovách. O vystúpení rozhoduje predstavenstvo. Vystúpenie je jednostranný akt. Aj vystúpenie musí mať písomnú podobu.

 

Vylúčenie

Ďalším spôsobom zániku členstva je vylúčenie člena z družstva, a to v prípadoch určených týmto zákonom. Dôvody vylúčenia sú stanovené v stanovách družstva, tiež k vylúčeniu dochádza, ak člen neustále porušuje svoje práva a povinnosti, alebo ak bol člen odsúdený za úmyselný trestný čin (pozri Trestný zákon) proti družstvu alebo proti niektorému z jeho členov. Ide o fyzickú osobu. O vylúčení rozhoduje tiež predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Vylúčenie musí byť vykonané tiež písomným spôsobom podľa tohto právneho predpisu s uvedením dôvodov vylúčenia. V prípade, že rozhodnutie nadobudlo platnosť, ma člen právo zo zákona sa voči takému rozhodnutiu odvolať, pričom odvolanie adresuje členskej schôdzi.

 

Odvolanie

Zaoberá sa ním znenie odseku 3. Ak členská schôdza potvrdila vylúčenie, tak člen má právo odvolať sa na súde o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia. Súd uvedené rozhodnutie vyhlási za neplatné v prípade, že boli porušené podmienky alebo je v rozpore s právnymi predpismi či stanovami. K zániku členstva dochádza aj v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok člena, pričom je konkurz upravený zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. K zániku tiež dochádza samotným zánikom družstva.

§ 232

(1) Členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom.

(2) Súhlas predstavenstva sa nevyžaduje, ak dedič nadobudol práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve.

(3) Dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo.

(4) Členstvo právnickej osoby v družstve zaniká jej vstupom do likvidácie alebo vyhlásením konkurzu, prípadne jej zánikom. Ak má právnická osoba právneho nástupcu, vstupuje nástupca do všetkých doterajších jej členských práv a povinností.

(5) Ak bol konkurz na majetok člena, ktorého účasť v družstve zanikla podľa odseku 4, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku, účasť člena v družstve sa obnovuje; ak družstvo už vyplatilo vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane aj vtedy, ak bola právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitného zákona.

Komentár k § 232

Aj uvedené ustanovenie zákona upravuje zánik členstva v družstve ďalšími spôsobmi podľa tohto zákona, a to smrťou člena družstva alebo vyhlásením konkurzu na jeho majetok alebo exekúcie.

Smrť člena

Odsek 1 upravuje zánik členstva smrťou člena, ak ide o fyzickú osobu. V tomto prípade je potrebné upozorniť, že dedič po tomto zomrelom má právo požiadať o členstvo v družstve ihneď po tom, ako nadobudlo účinnosť dedičské rozhodnutie, že zdedil členské práva po zomrelom. Zákon hovorí, že v určitých prípadoch, ktoré sú stanovené zákonom alebo stanovami, nie je potrebné schválenie predstavenstva, prípadne, kedy nemôže členstvo dediča odmietnuť.

Existujú však aj prípady, kedy môže byť dedičovo členstvo zamietnuté predstavenstvom.

 

Kedy nie je potrebný súhlas predstavenstva

Podľa odseku 2, ak sa práva a povinnosti dedia v bytovom družstve, tak platí zásada, že nie je potrebný súhlas zo strany predstavenstva. Dá sa hovoriť o zákonnom dôvode, kedy dedič nemusí o členstvo v bytovom družstve požiadať.

 

Dedič

Znenie odseku 3 vymedzuje situáciu, ak sa dedič nestal členom družstva a sú tu vymedzené zásady, ktoré musia byť splnené. Dedič sa nestane členom, ak o členstvo v družstve nepožiadal, prípadne, že žiadosť o jeho členstvo bola zamietnutá. V uvedenom prípade dáva zákon takému dedičovi právo a nárok na vyrovnací podiel, z ktorým sme sa stretli aj pri obchodných spoločnostiach. Spôsob určenia tohto podielu je vymedzený v konkrétnom ustanovení zákona.

 

Zánik členstva v družstve členom, ktorým je právnická osoba

Zaoberá sa ním odsek 4. Jeho členstvo zaniká v prípade, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, že právnická osoba vstúpila do likvidácie a nakoniec, že došlo k jej zániku. V prípade, že právnická osoba nemá nástupcu, dochádza k zániku, no a ak zástupcu má, všetky práva a povinnosti prípade záväzky z tohto členstva prechádzajú na zástupcu. V prípade právneho nástupcu nie je podmienkou žiadosť a schválenie členstva, ide o automatický prechod.

§ 233

(1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

(2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

(3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

(4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

Komentár k § 233

V tomto ustanovení zákon definuje vyrovnací podiel, spôsob jeho určenia a podmienky, kedy má člen naň nárok.

 

Nárok na vyrovnací podiel

Ako sme už spomenuli v predchádzajúcom ustanovení, má člen po jeho zániku nárok na vyrovnací podiel zo zákona, ak nie je určené inak. Platí podmienka, že družstvo aj naďalej trvá. Na vyrovnací podiel má nárok aj dedič člena, ak členské práva a povinnosti ďalej po ňom nepokračujú. Na vyrovnací podiel má nárok člen, ak došlo k zániku hocakým spôsobom, ktoré sme uviedli.

 

Spôsob určenia podielu

Odseky 2 a 3 stanovujú spôsob určenia tohto podielu. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

 

Rozhodný stav čistého obchodného imania

Podľa odseku 4 je rozhodný stav čistého obchodného imania spoločnosti, ktorý sa zisťuje z riadnej individuálnej účtovnej závierky (pozri zákon o účtovníctve) za obdobie, ktoré je vymedzené v tomto odseku, v ktorom zákon určil aj ďalší postup. Zákon neprihliada na určené imanie. Zákon stanovil podmienku, že stanovy nárok na vyrovnací podiel nemôžu za žiadnych okolností obmedziť. Okrem spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu v zákone, môže byť určený aj iný spôsob v stanovách.

 

Splatnosť vyrovnacieho podielu

Upravená je v odseku 4. Na splatnosť je nárok uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

Všetky podmienky a zásady uvedené v tomto ustanovení platia len v prípade, ak stanovy neurčujú iný postup a tie nemôžu byť porušené.

§ 234

(1) Vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.

(2) Nárok podľa odseku 1 na vrátenie poľnohospodárskej pôdy vloženej do družstva má člen aj v prípade, že tento nárok stanovy neurčujú.

Komentár k § 234

Spôsob splatenia vyrovnacieho podielu je v zásade v peňažnej forme. No stanovy môžu určiť aj iný spôsob výplaty tohto vyrovnacieho podielu.

 

Splatenie vyrovnacieho podielu iným spôsobom

V odseku 1 zákon vymedzil iný spôsob, a to ak členský vklad zaniknutého člena spočíval ak nie úplne, tak aspoň z časti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. To znamená, že v tomto prípade tvorí výnimku nepeňažný vklad člena, ktorý zanikol. Uvedený postup z odseku 1 sa použije aj v prípade hocakého vecného plnenia jeho vkladu.

 

Vrátenie nehnuteľnosti alebo iného vecného plnenia

V prípade, že má družstvo povinnosť vymedzenú v stanovách vrátiť nehnuteľnosť alebo iné vecné plnenie, nemôže s takýmto majetkom nakladať spôsobom, ktorý by znemožňoval ich vrátiť v prípade zániku členstva. Ak by družstvo nakladalo s majetkom takým spôsobom, že by vrátenie nehnuteľnosti alebo iného vecného plnenia nebolo možné, zodpovedá za vzniknutú škodu zaniknutému členovi.

Zo zákona má bývalý člen nárok na vrátenie poľnohospodárskej pôdy vloženej do družstva aj v tom prípade, že tento nárok stanovy neurčujú.

§ 235

Nedeliteľný fond

(1) Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného čistého zisku, a to až do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Stanovy môžu určiť, že sa vytvára vyšší nedeliteľný fond alebo ďalšie zabezpečovacie fondy.

(2) Nedeliteľný fond sa nesmie použiť za trvania družstva na rozdelenie medzi členov. Nedeliteľný fond možno použiť v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto zákona vytvára povinne, iba na hospodárske účely určené stanovami družstva, na prekonanie nepriaznivého priebehu hospodárenia družstva alebo na krytie strát družstva, ak osobitný zákon neustanovuje inak. O použití nedeliteľného fondu rozhoduje predstavenstvo družstva.

Komentár k § 235

Nedeliteľný fond je predmetom úpravy v tomto ustanovení. Tvorba nedeliteľného fondu je v družstve povinná, a to v stanovenej výške a spôsobom ustanoveným Obchodným zákonníkom. Nedeliteľný fond družstvo musí zriadiť už pri svojom vzniku, respektíve založení.

 

Nedeliteľný fond

Musí byť zriadený v minimálnej výške 10 % zapisovaného základného imania. Fond je naďalej dopĺňaný postupom uvedeným v odseku 1 toho ustanovenia až do doby, kým jeho výška dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. V prípade že zapisované základné imanie družstva bolo v minimálnej čiastke 1 250 eur, tak nedeliteľný fond musí dosiahnuť výšku jeho polovice, čiže 625 eur. Zákon stanovuje, že v rámci stanov môže byť stanovená aj vyššia výška nedeliteľného fondu. Družstvo môže tvoriť aj ďalšie fondy upravené v stanovách, ide o zabezpečovacie fondy.

 

Účel využitia nedeliteľného fondu

V odseku 2 je určené, na aký účel sa využíva nedeliteľný fond. V prípade, že družstvo trvá, nedeliteľný fond sa zakazuje použiť pre členov. Zákon povoľuje jeho použitie na hospodárske účely, ktoré sú vymedzené v stanovách, na prekonanie nepriaznivého priebehu hospodárenia družstva, na krytie prípadných strát družstva. Zákon môže vymedziť aj iný spôsob využitia. O jeho použití rozhoduje výlučne predstavenstvo družstva.

§ 236

Rozdelenie zisku

(1) Na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky.

(2) Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov; u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel pomerne kráti.

(3) Stanovy družstva alebo uznesenie členskej schôdze, ak to stanovy pripúšťajú, môžu určiť iný spôsob vymedzenia podielu člena na zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov.

Komentár k § 236

Rozdelením zisku sa zaoberá uvedené ustanovenie zákona. Kompetenciou rozdelenia zisku je zákonom poverená členská schôdza družstva.

 

Dohoda na určení zisku a jeho výšky

K dohode musí dôjsť pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky. Podľa zákona sa určí podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov. Uvedený postup rozdelenia zisku platí však len v prípade, že stanovy neurčia postup iný.

 

Priamo úmerné krátenie podielu

V prípade, že bol členom v družstve len určitú časť roka, podiel sa priamo úmerne kráti. Upozorňujeme, že iný orgán ako členská schôdza nemá právo rozhodovať o rozdelení zisku a jeho výpočte medzi členov. Návrh sa predloží a prizve sa kontrolná komisia, ktorá to musí kontrolovať. Tak ako výpočet zisku môžu určiť stanovy, tak aj určenie jednotlivých podielov pre členov môžu stanovy určiť inak, ako uvádza zákon. Určenie podielov sa môže odvíjať od rôznych okolností. Zisk môže byť vyplatený aj inými spôsobmi ako peniazmi, napríklad dlhopis.

DIEL III

ORGÁNY DRUŽSTVA

§ 237

Orgánmi družstva sú:

a) členská schôdza,

b) predstavenstvo,

c) kontrolná komisia,

d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.

Komentár k § 237

Medzi orgánmi družstva patria podľa § 237 členská schôdza, predstavenstvo a ďalšie orgány družstva, ktoré sú vymedzené alebo určené v stanovách družstva ešte pred vznikom družstva ako spoločnosti.

 

Počet členov

V zásade platí podmienka pri družstve, ktoré má menej ako 50 členov. V uvedenom prípade pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie má v kompetencii členská schôdza. Ide o malé družstvo, ktoré má najvyšší orgán. Členskú schôdzu a kompetencie štatutárneho orgánu – predstavenstva aj kontrolnej komisie má predseda družstva.

 

Ďalšie orgány

Medzi ďalšie orgány družstva vymedzené v stanovách patria napríklad výbory, pričom ďalšie orgány družstvo nemusí vytvárať, to znamená, že uvedená povinnosť mu nevyplýva zo zákona.

§ 238

(1) Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.

(2) Ak je členom družstva právnická osoba, je povinná splnomocniť fyzickú osobu konať za ňu v orgáne družstva.

(3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.

Komentár k § 238

Odsek 1 tohto ustanovenia hovorí o podmienkach zvolenia člena družstva do orgánov družstva.

 

Volenie orgánov

Volené sú z jednotlivých členov. Platí podmienka plnoletosti, to je 18 rokov veku osoby. Tiež do orgánov môžu byť volení aj zástupcovia právnických osôb ako členov družstva. V prípade, že je členom družstva spomenutá právnická osoba, musí udeliť splnomocnenie fyzickej osobe, aby ju vo veciach konania družstva (orgánu, ak je zvolená) zastupovala. Kompetencie a práva na zástupcu sú rovnaké, ako keby táto osoba bola riadnym členom družstva.

 

Platnosť uznesenia členskej schôdze

Na voľbu členov do orgánov je povinná platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie. Musí byť splnená podmienka, že schôdza bola riadne zvolaná v medziach zákona, že boli prítomní členovia minimálne v nadpolovičnej väčšine, a že s voľbou členov do orgánov vyslovili súhlas všetci prítomní členovia družstva. Tiež môže stanovy určiť iný postup či počet hlasov schôdze. Stanovy tiež určujú, pre ktoré uznesenia sa vyžaduje kvalifikovaný súhlas väčšiny.

Členská schôdza

§ 239

(1) Najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“).

(2) Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.

(3) Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.

(4) Do pôsobnosti členskej schôdze patrí:

a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,

b) voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie,

c) schvaľovať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku,

d) rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty,

e) rozhodovať o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania,

f) rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva,

g) rozhodovať o splynutí, zlúčení, rozdelení a o inom zrušení družstva alebo zmene právnej formy.

(5) Členská schôdza rozhoduje o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho činnosti, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie o niektorej veci vyhradila.

(6) Stanovy družstva môžu určiť, že členské schôdze sa budú konať formou čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových členských schôdzach. Čiastkové členské schôdze nemôžu rozhodovať o zrušení družstva, zmene právnej formy družstva a v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.

(7) Ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.

(8) Ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.

Komentár k § 239

V ďalších ustanoveniach zákon upravuje orgán, ktorým je členská schôdza. Členská schôdza družstva je najvyšším orgánom družstva. Členská schôdza je zvolená pri ustanovujúcej členskej schôdzi pri založení družstva. V jej kompetenciách je rozhodovať o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa družstva jeho činnosti. Členská schôdza je zvolená podľa zákona a stanoveným spôsobom predstavenstvom.

 

Frekvencia schádzania členskej schôdze

V odseku 2 zákon stanovuje frekvenciu schádzania členskej schôdze. Spravidla je to minimálne raz za rok. V stanovách môže byť odlišný počet vymedzený podľa zákona. V stanovách je vymedzený spôsob zvolania členskej schôdze. Oznámenie dáva predstavenstvo jednotlivým členom. K zvolaniu členskej schôdze dôjde v prípade, že o to požiadajú členovia družstva, a to minimálne jedna tretina všetkých členov. Členovia musia požiadať o zvolanie zásadne písomným spôsobom. Okrem členov môže schôdzu zvolať kontrolná komisia. Schôdza môže byť zvolaná za podmienok a spôsobom vymedzeným v stanovách.

 

Pôsobnosť členskej schôdze

Odsek 4 vymedzuje pôsobnosť členskej schôdze, to znamená, prípady, v ktorých musí rozhodovať práve ona. Ide o zmenu stanov, volí a odvoláva členov predstavenstva a kontrolnej komisie, schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, rozhoduje o rozdelení a použití zisku, ale i o spôsobe úhrady straty, o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania, o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva, o splynutí, zlúčení, rozdelení a o inom zrušení družstva alebo zmene právnej formy.

 

Výkon členskej schôdze

Členská schôdza rozhoduje aj v ďalších prípadoch, ktoré sa bytostne dotýkajú družstva, o záležitostiach týkajúcich sa činnosti družstva. Zároveň je možné v stanovách zakotviť, v akých ďalších prípadoch rozhoduje, alebo v ktorých si rozhodovanie členské schôdza vyhradila. Zároveň platí, že vo všetkých uvedených prípadoch nemôže rozhodovať iný orgán, ak tak určí zákon.

 

Spôsob konania schôdze

Znenie odseku 6 vymedzuje, akým spôsobom sa budú konať členské schôdze. Spôsob konania musia určiť stanovy družstva. To znamená, že to môže byť aj formou čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových členských schôdzach a dospeje sa k výsledku. Čiastkové členské schôdze nemôžu rozhodovať v určitých prípadoch a veciach, a to o zrušení družstva, zmene právnej formy družstva a v ďalších prípadoch, ktoré sú stanovené v stanovách družstva.

 

Delegát

V prípade, že družstvo nie je schopné organizovať členské schôdze z rôznych oprávnených dôvodov, napríklad je rozsah družstva veľmi veľký, stanovy určia, že pôsobnosť členskej schôdze môže plniť zhromaždenie delegátov. Každý jeden delegát je volený rovnakým počtom hlasov. V stanovách môže byť tiež vymedzené, že budú plniť iba určité úlohy v mene družstva a v ostatných bude rozhodovať členská schôdza. To znamená, že môžu fungovať súčasne.

 

Náhradná schôdza

V prípade, že členská schôdza nie je schopná uznášania, tak môže byť zvolaná náhradná, za podmienok uvedených v odseku 8 tohto ustanovenia. Rovnaký postup platí v prípade čiastkových členských schôdzí a aj v prípade zhromaždenia delegátov.

§ 240

(1) Pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak. Stanovy nemôžu určiť inak, ak ide o rozhodovanie podľa § 239 ods. 4 písm. g) alebo rozhodovanie o zrušení družstva s likvidáciou.

(2) Ak to stanovy pripúšťajú, môže člen družstva splnomocniť iného člena družstva, aby ho na členskej schôdzi zastupoval. Tým nie sú dotknuté predpisy o zastúpení zo zákona alebo na základe súdneho rozhodnutia.

Komentár k § 240

Čo sa týka hlasovania, zákon stanovuje, že každý jeden člen má len jeden hlas na konaní členskej schôdze. Zároveň určil, že stanovy môžu určiť iný spôsob, napríklad vzhľadom na výšku podielu, alebo prípadne právnej formy osoby.

 

Možnosť zastupovania člena

Stanovy môžu určiť aj možnosť zastupovania člena na členskej schôdzi. To znamená, že člen udelí inému členovi splnomocnenie a poverí ho zastupovaním v rovnakom rozsahu, ako keby tam bol. Musí byť splnená jedna podmienka, a to že ten, koho člen splnomocní, musí byť členom družstva a nie tretia osoba. Netýka sa to však zastupovania na základe súdneho rozhodnutia alebo zastupovania zo zákona.

 

Hlasovanie členov družstva na schôdzi vo vymedzenej pôsobnosti členskej schôdze

Úprava prispela k obmedzeniu nekalých praktík v réžii členov s majoritnou majetkovou účasťou (a teda aj väčšinovým hlasovacím právom) v aplikačnej praxi.

§ 241

(1) O každej členskej schôdzi sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať:

a) dátum a miesto konania schôdze,

b) prijaté uznesenia,

c) výsledky hlasovania,

d) neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie.

(2) Prílohu zápisnice tvorí zoznam účastníkov schôdze, pozvánka na ňu a podklady, ktoré boli predložené k prerokúvaným bodom.

(3) Každý člen má právo vyžiadať si zápisnicu a jej prílohy na nahliadnutie.

Komentár k § 241

Predmetom tohto ustanovenia zákona je zápisnica, ktorá sa musí vždy vyhotoviť z konania každej členskej schôdze.

 

Náležitosti zápisnice

V odseku 1 zákon stanovuje základné obsahové náležitosti tejto zápisnice. V odseku 2 sú uvedené povinné prílohy zápisnice a odsek 3 dáva práva členom týkajúce sa spomenutej zápisnice.

K základným náležitostiam patrí dátum a miesto konania schôdze, prijaté uznesenia, výsledky hlasovania, neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie.

 

Notárska zápisnica

Zároveň platí podmienka notárskej zápisnice, ale iba v prípade ustanovujúcej schôdze členov. Prílohou zápisnice je zoznam účastníkov schôdze, pozvánka, ktorou boli členovia pozvaní, podklady a informácie, ktoré sa na schôdzi predložili. Právom každého člena je do tejto zápisnice nahliadať aj s prílohami. Uvedené mu bude predložené na požiadanie.

§ 242

Na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.

Komentár k § 242

Uznesenia členskej schôdze môže byť vyhlásené aj za neplatné, a to v prípadoch určených v tomto ustanovení zákona. Podmienkou je, že uznesenie je v rozpore zo zákonom, so stanovami a inými právnymi predpismi, ktoré s ním súvisia. O vyhlásenie neplatnosti uznesenia môže požiadať člen družstva, pričom návrh adresuje príslušnému súdu na rozhodnutie. Platia vymedzené predpoklady k tomuto kroku v tomto ustanovení. Zákon tiež stanovuje zákonnú lehotu, kde je možné námietku podať. Spravidla je táto lehota v dĺžke jedného mesiaca od konania schôdze, ktorej sa to týka. Môžeme hovoriť o jednom z mnohých práv člena družstva podľa tohto zákona.

§ 243

Predstavenstvo

(1) Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.

(2) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

(3) Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

(4) Predstavenstvo sa schádza podľa potreby. Musí sa zísť do 10 dní od doručenia podnetu kontrolnej komisie, ak na jej výzvu nedošlo k náprave nedostatkov.

(5) Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.

(6) Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

(7) Stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a riadi riaditeľ vymenúvaný a odvolávaný predstavenstvom.

Komentár k § 243

Znenie tohto ustanovenia upravuje ďalší orgán družstva, ktorým je predstavenstvo.

 

Úloha predstavenstva v družstve

Jeho úlohou je riadiť činnosť v družstve a rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa družstva, ktorými nie je poverený iný orgán družstva. Zákon stanovuje, že predstavenstvo plní funkciu štatutárneho orgánu, má právo robiť právne úkony, čiže koná v mene družstva a v jeho záujmoch.

Plnenie uznesenia

Podľa odseku 3 plní predstavenstvo uznesenia členskej schôdze, to znamená, že o čom sa na schôdzi rozhodne, musí predstavenstvo plniť. Zodpovedá schôdzi za svoju činnosť. Stanovy môžu určiť, kto koná za predstavenstvo ako orgán družstva. Ak nie je vymedzené inak, za predstavenstvo koná jeho predseda prípadne podpredseda. V prípade, že sa robia úkony predstavenstva v písomnej forme, vyžadujú sa podpisy minimálne dvoch jeho členov. Týka sa to len úkonov stanovených zákonom. Uvedená povinnosť sa netýka tých úkonov, o ktorých zákon nehovorí, aj napriek tomu, že sa vykonali v písomnej forme. Uvedená povinnosť sa netýka ani malého družstva.

 

Frekvencia schádzania sa predstavenstva

Nie je zákonom stanovená, pretože má právo sa schádzať sa iba podľa potreby a ak si to vyžaduje situácia. V prípade, že o stretnutie požiada kontrolná komisia, musí tak urobiť v stanovenej lehote, čo je do 10 dní od doručenia podnetu komisiou. A v prípade, ak aj napriek výzve neboli odstránené nedostatky. Tiež platí, že stanovy môžu určiť lehoty, v ktorých sa bude predstavenstvo schádzať.

 

Predseda družstva

Odsek 5 sa zaoberá predsedom družstva, čiže predstavenstva a podpredsedom, ktorí zastupujú v určitých prípadoch predstavenstvo. Títo so zvolení z jeho členov a volí ich predstavenstvo. Stanovy však môžu určiť, že ich volí členská schôdza. Úlohou podpredsedu je zastupovať predsedu v prípade, že predseda nie je prítomný. Na zastupovanie môžu byť určení aj ďalší členovia podľa zákona.

Úlohou predsedu je organizovať a riadiť jeho rokovania alebo jeho bežnú činnosť.

V možnostiach stanov je napríklad určiť, že bežné riadenie predstavenstva má v kompetencii jeho riaditeľ. Riaditeľa volí predstavenstvo a ak je potreba, tak ho aj odvoláva.

§ 243a

(1) Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

(2) Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo so stanovami družstva alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila.

(3) Dohody medzi družstvom a členom predstavenstva obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy družstva nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Družstvo sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas členská schôdza.

(4) Nároky družstva na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ družstva, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa družstvo vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva uplatňuje správca konkurznej podstaty.

Komentár k § 243a

Zosúladili sa povinnosti riadiacich orgánov v celom Obchodnom zákonníku. Aj členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou. Pritom je kladený dôraz na obhajobu záujmov družstva a všetkých jej členov. Tiež sa zdôrazňuje otázka mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej členov. Zakazuje sa subjektívne uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmom družstva.

 

Porušenie povinností členom predstavenstva

Zakladá solidárnu zodpovednosť členov predstavenstva za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Liberačným dôvodom v tomto prípade je preukázanie, že postupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva.

 

Zodpovednosť za škodu

V zmysle § 757 sa aj na zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú porušením jeho povinnosti vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Osobitná právna úprava § 243 a ods. 3 však zavádza osobitné liberačné dôvody.

§ 244

Kontrolná komisia

(1) Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva. Kontrolná komisia má najmenej troch členov.

(2) Kontrolná komisia sa vyjadruje k účtovným závierkam, ktoré je družstvo povinné vyhotovovať podľa osobitného predpisu a k návrhu na rozdelenie zisku alebo k návrhu úhrady straty družstva.

(3) Na zistené nedostatky upozorňuje kontrolná komisia predstavenstvo a vyžaduje zaistenie nápravy.

(4) Kontrolná komisia sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace.

(5) Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.

(6) Kontrolná komisia je oprávnená vyžadovať si u predstavenstva akékoľvek informácie o hospodárení družstva. Predstavenstvo je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť kontrolnej komisii všetky skutočnosti, ktoré môžu mať závažné dôsledky v hospodárení alebo postavení družstva a jeho členov. To isté platí aj vo vzťahu k riaditeľovi.

(7) Na jednotlivé úkony môže kontrolná komisia poveriť jedného alebo viacerých členov, ktorí v tejto veci majú oprávnenie žiadať informácie v rozsahu oprávnení kontrolnej komisie.

(8) Na povinnosti členov kontrolnej komisie a na ich zodpovednosť platia primerane ustanovenia § 243a.

Komentár k § 244

V tomto ustanovení je upravená kontrolná komisia ako kontrolný útvar. Jej úlohou je kontrola činnosti družstva a tiež môže prerokúvať sťažnosti. Zodpovedá svojou správou členskej schôdzi.

 

Zloženie členskej schôdze a jej úlohy

Skladá sa z minimálne troch členov a od ostatných orgánov je nezávislá. Ďalšou jej úlohou je vyjadriť sa po preskúmaní účtovnej závierky, ktorá musí byť spracovaná podľa zákona o účtovníctve. Podáva vyjadrenie k prípadnému rozdeleniu ziskov alebo úhrady strát družstva. V prípade, že zistí určité nedostatky, upozorní predstavenstvo a zabezpečí ich nápravu tým, že vyžaduje odstrániť tieto nedostatky. Jej stretávanie nie je dopredu určené, spravidla podľa potreby, minimálne však jedenkrát za tri mesiace, teda jeden krát za štvrťrok. Kontrolná komisia má členov, z ktorých si zvolí predsedu a podpredsedu, ktorý ho zastupuje v jeho neprítomnosti.

 

Stanovy

Môžu určiť, že predsedu a podpredsedu volí členská schôdza. Má právo žiadať predstavenstvo o všetky informácie týkajúce sa hospodárenia a tiež predstavenstvo má povinnosť voči nej, ktorá sa týka upozornenia na všetky možné problémy, nedostatky a skutočnosti, ktoré by mohli hospodárenie družstva ovplyvniť či obmedziť, alebo spôsobiť vážne dôsledky aj v postavení družstva. Uvedené má aj voči riaditeľovi. Úkony, na ktoré má právo, môže vykonať komisia, alebo môže poveriť buď jedného alebo viacero členov, ktorí disponujú oprávnením konať. Konanie členov sa musí riadiť vymedzenými ustanoveniami tohto zákona.

§ 245

Orgány malého družstva

(1) V družstve, ktoré má menej ako 50 členov, môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza.

(2) Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou. Ustanovenia § 243a platia primerane.

(3) V družstvách s členstvom právnických osôb, ktoré majú menej ako päť členov, určia spôsob rozhodovania a štatutárny orgán stanovy.

(4) Na štatutárne orgány podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenie § 243 ods. 3 nepoužije.

Komentár k § 245

Uvedené ustanovenie upravuje malé družstvo a jeho orgány. Ide o družstvo s počtom členov menej ako 50. V uvedenom družstve môže byť pôsobnosťou poverené predstavenstvo a kontrolná komisia, ktorá plní úlohu členskej schôdze. K uvedenému je družstvo poverené stanovami. Zákon stanovuje za štatutárny orgán predsedu a ďalšieho povereného člena. Tí sa riadia ustanovením, ktoré sa týka pôsobnosti riadiacich orgánov.

V družstve, kde sú právnické osoby, a majú počet členov menší ako 5, tak stanovy určia, kto bude plniť úlohu štatutára a spôsob, akým sa bude v družstve rozhodovať. Na štatutárne orgány malého družstva sa nevzťahuje ustanovenie týkajúce sa predstavenstva.

Spoločné ustanovenia

o členstve v orgánoch družstva

§ 246

(1) Funkčné obdobie členov orgánov družstva určujú stanovy, nesmie však presiahnuť päť rokov.

(2) Členovia prvých orgánov po založení družstva môžu byť volení len na obdobie najviac troch rokov.

(3) Ak stanovy neurčujú inak, môžu byť členovia orgánov družstva volení opätovne.

(4) Zástupcovia právnických osôb, ktorí sú členmi orgánov družstva, majú rovnakú zodpovednosť, akoby boli členmi týchto orgánov osobne. Za ich záväzky z tejto zodpovednosti ručí právnická osoba, ktorá ich splnomocnila.

Komentár k § 246

Spoločnými ustanoveniami o členstve v orgánoch pojednáva toto ustanovenie zákona. Zákon tu rieši funkčné obdobie, voľbu a opätovnú voľbu členov. Tieto ustanovenia sa týkajú všetkých členov orgánov družstva.

 

Funkčné obdobie členov orgánov družstva

Odsek 1 vymedzuje funkčné obdobie členov orgánov družstva, ktoré je stanovené stanovami. Funkčné obdobie však nemôže prekročiť hranicu 5 rokov. Existuje však aj možnosť opätovnej voľby členov orgánov podľa odseku 3.

 

Stanovy opätovnú voľbu môžu vylúčiť

Tiež môže platiť neustála možnosť opätovnej voľby. V prípade voľby členov prvých orgánov po založení družstva ide o voľbu len na obdobie najviac troch rokov.

Zástupcovia právnických osôb, ktorí sú členmi orgánov družstva, majú rovnakú zodpovednosť, akoby boli členmi týchto orgánov osobne. Uvedené sme už spomenuli vyššie a platí pri všetkých členoch orgánov. Za ich záväzky z tejto zodpovednosti ručí právnická osoba, ktorá im udelila splnomocnenie na zastupovanie.

§ 247

(1) Funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné.

(2) Stanovy môžu určiť ďalšie prípady nezlučiteľnosti funkcií alebo okolnosti, pre ktoré člen družstva nemôže byť členom niektorého voleného orgánu družstva.

Komentár k § 247

Aj uvedené ustanovenie pojednáva o funkcii, tentoraz ide o člena predstavenstva a kontrolnej komisie. Zákon určil zásadu, že tieto dve funkcie sú nezlučiteľné. Zároveň existuje možnosť určiť nezlučiteľnosť funkcii aj v iných prípadoch, o čom rozhodujú stanovy družstva. Tiež môžu upraviť okolnosti, ktoré zakážu byť členom niektorého orgánu družstva. Uvedené zásady však môžu byť stanovami aj vylúčené.

§ 248

(1) Člen družstva, ktorý je do svojej funkcie zvolený, môže z funkcie odstúpiť, je však povinný oznámiť to orgánu, ktorého je členom. Jeho funkcia sa skončí dňom, keď odstúpenie prerokoval orgán oprávnený na to podľa stanov. Ak stanovy neurčujú inak, prerokuje odstúpenie orgán, ktorý ho zvolil. Príslušný orgán musí prerokovať odstúpenie na svojom najbližšom zasadaní po tom, čo sa o odstúpení dozvedel, najdlhšie však do troch mesiacov. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa odstúpenie pokladá za prerokované.

(2) Ak stanovy určujú, že sa volia náhradníci členov orgánov družstva, nastupuje namiesto odstúpivšieho člena dňom účinnosti odstúpenia náhradník podľa určeného poradia.

(3) Ak náhradník nie je zvolený, môže orgán povolať zastupujúceho člena až do doby, keď sa môže vykonať riadna voľba nového člena. Zastupujúci člen má práva a povinnosti riadneho člena.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj v prípade, že členstvo v orgáne zanikne smrťou.

Komentár k § 248

Zákon stanovuje možnosť člena, ktorý bol do funkcie orgánu družstva zvolený, že môže z nej odstúpiť. Jeho povinnosťou je toto odstúpenie oznámiť orgánu, ktorého členom bol zvolený. Skončenie funkcie nadobúda účinky tým dňom, keď uvedené prerokoval a stanovy to potvrdili. V prípade, že stanovy takú osobu neurčujú, prerokúva odstúpenie s orgánom, ktorým bol zvolený.

 

Prerokovanie

K prerokúvaniu dôjde na najbližšom stretnutí odo dňa, keď sa o odstúpení orgán dozvedel. Lehota však môže byť najviac do troch mesiacov, v rámci tejto doby sa má uskutočniť prerokovanie odstúpenia. V prípade, že v tejto lehote k tomu nepríde a dôjde k márnemu uplynutiu, pokladá sa prerokovanie ako keby prebehlo.

 

Náhradník

Za odstúpeného nastupuje do funkcie náhradník v určenom poradí, v prípade, že stanovy určujú voľbu náhradníkov. Ak nie je náhradník zvolený, lebo to stanovy neurčili, tak bude zvolený orgánom zastupujúci člen až do ďalšej voľby nového člena. Ten, kto zastupuje, má rovnaké práva ako člen. Uvedené platí aj v prípade zániku členstva smrťou.

Členstvo v orgánoch družstva je dobrovoľné a preto má člen možnosť na odstúpenie, pričom sa nevyžaduje písomná forma odstúpenia.

 

§ 249

Zákaz konkurencie

Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.

Komentár k § 249

Aj v družstve sa stretávame so zákazom konkurencie, a to v tomto ustanovení zákona.

 

Zákaz konkurencie

Pre orgány družstva platí zákaz konkurencie. Nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti.

Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.

 

Ochrana záujmov družstva

Všetci títo členovia družstva musia chrániť záujmy družstva a všetky úkony robiť v jeho záujme a v záujme jeho podnikania. Všetky činy a skutky robiť v takom zmysle, aby družstvu nepoškodili a nespôsobili mu ujmu ši rozsiahlu škodu.

§ 250

Hlasovanie v predstavenstve
a kontrolnej komisii

(1) Každému členovi predstavenstva a kontrolnej komisie družstva patrí jeden hlas. Hlasuje sa verejne, ak stanovy neurčujú, že o určitých otázkach sa hlasuje tajne. Na tajnom hlasovaní sa môže v jednotlivých prípadoch uzniesť rokujúci orgán.

(2) Ak tak stanovy pripúšťajú, možno uznesenie prijať hlasovaním uskutočneným písomne alebo pomocou prostriedkov oznamovacej techniky, ak s týmto spôsobom hlasovania prejavia súhlas všetci členovia orgánu. Pre tento prípad sa hlasujúci pokladajú za prítomných (§ 238 ods. 3).

Komentár k § 250

Hlasovanie v predstavenstve a kontrolnej komisii je upravené v tomto ustanovení zákona. Zákon každému členovi v tomto orgáne udelil jeden hlas, ktorým môže hlasovať. Ak stanovy družstva neurčujú, že ide o tajné hlasovanie, tak v uvedenom prípade platí zásada verejnosti hlasovania. Čo sa týka verejného hlasovanie, je možnosť, že o ňom rozhodne aj rokujúci orgán.

Formy hlasovania

Odsek 2 stanovuje rôzne formy hlasovania, a to buď priamo na rokovaní, písomne, prípadne pomocou elektronických prostriedkov alebo rôznou technikou. Je zásadne na stanovách, aký spôsob hlasovania sa uskutoční.

 

Oznamovacia technika

V prípade, že sa hlasuje prostriedkami oznamovacej techniky (napríklad elektronickou poštou), aj tento spôsob sa považuje, ako keby sa člen hlasovanie zúčastnil, čiže je prítomný. Uvedený spôsob sa využíva najmä vtedy, ak je potrebné hlasovanie všetkých členov tohto orgánu. Čo sa týka hlasovania, pri ktorom hlasujúci nie sú priamo na rokovaní, tak uvedený spôsob musí byť odsúhlasený všetkými členmi, inak to nie je možné.

§ 251

(1) Nároky družstva zo zodpovednosti členov orgánov družstva za škodu uplatňuje predstavenstvo. Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky družstva kontrolná komisia prostredníctvom ňou určeného člena.

(2) Každý člen družstva je oprávnený podať v mene družstva žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva, ktorý zodpovedá družstvu za ním spôsobenú škodu, a žalobu o splatenie vkladu proti členovi družstva, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, ak členská schôdza nerozhodla o jeho vylúčení. Iná osoba ako člen družstva, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za družstvo alebo v jeho mene.

(3) Členovia družstva, ktorí uplatnia v mene družstva nároky podľa odseku 2, sú povinní znášať trovy súdneho konania za družstvo. Ak je družstvu priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju členovi družstva, ktorý uplatňoval nároky za družstvo.

Komentár k § 251

Rovnako ako v § 182, aj tu sa rieši otázka nekonania alebo úmyselnej nečinnosti orgánov. Každý člen družstva je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody v mene družstva proti členovi predstavenstva alebo žalobu o splatenie vkladu proti členovi družstva, ktorý je v omeškaním so splatením vkladu.

 

Neúspech v konaní

Riešený je v odseku 3. Neúspešní členovia družstva, ktorí uplatnia za spoločnosť nároky podľa odseku 2, sú povinní platiť trovy súdneho konania za družstvo, ak je družstvu priznaná náhrada trov konania.

Nároky družstva za škodu uplatňuje predstavenstvo, voči členom predstavenstva družstva zasa kontrolná komisia (napríklad prostredníctvom určeného člena).

DIEL IV

ROČNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

A VÝROČNÁ SPRÁVA O HOSPODÁRENÍ

§ 252

(1) Družstvo je povinné zostaviť individuálnu účtovnú závierku.

(2) Predstavenstvo predkladá členskej schôdzi na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami.

(3) Členovia družstva si môžu vyžiadať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a úhrady strát na nahliadnutie.

Komentár k § 252

Uvedený diel IV obsahuje zákonnú úpravu ročnej účtovnej závierky a výsledku hospodárenia, ktorý sa dá zistiť z uvedenej závierky, alebo z jej výsledkov.

 

Zostavenie individuálnej účtovnej závierky

Z Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť družstvu, ktorá sa týka zostavenia individuálnej účtovnej závierky. V prípade, že závierka by nebola zostavená, môže to mať následky pre fungovanie družstva. Po zostavení tejto závierky musí byť následne predložená na schválenie. Predkladá ju predstavenstvo a úlohou schválenia zákon poveril členskú schôdzu.

 

Dokumenty

Ide o tieto typy dokumentov, ktoré musí členská schôdza schváliť:

–   riadna individuálna účtovná závierka,

–   mimoriadna individuálna účtovná závierka,

–   návrh na rozdelenie zisku prípadne úhradu strát družstva.

Uvedené dokumenty musia spĺňať všetky zákonné náležitosti podľa príslušných právnych predpisov. Všetky zásady v prípade predloženia a schválenia musia byť v súlade so schválenými stanovami tohto družstva.

Uvedené dokumenty musia byť dostupné aj k nahliadnutiu. O nahliadnutie môže požiadať každý člen družstva a jeho žiadosti musí byť vyhovené.

§ 253

Ak osobitný zákon ukladá družstvu povinnosť vyhotoviť výročnú správu, predstavenstvo predkladá členskej schôdzi na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu. Ak tak určujú stanovy, predstavenstvo zabezpečí vypracovanie výročnej správy o hospodárení družstva, ktorá obsahuje prehľad obchodnej činnosti v uplynulom roku a predpoklady jeho ďalšieho podnikania, ako aj ďalšie skutočnosti určené stanovami. Výročnú správu o hospodárení družstva predkladá predstavenstvo spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou na prerokovanie členskej schôdzi. Výročnú správu predkladá predstavenstvo spolu s ročnou účtovnou závierkou na prerokovanie členskej schôdzi.

Komentár k § 253

Zákonom, podľa ktorého sa vypracuje riadna účtovná závierka a mimoriadna účtovná závierka, je zákon o účtovníctve v platnom znení. V prípade, že tento zákon určuje povinnosť družstvu vyhotoviť aj výročnú správa, tak túto povinnosť musí družstvo splniť a predložiť ju na schválenie spolu s vyhotovenými závierkami.

 

Výročnú správu predkladá predstavenstvo členskej schôdzi

Výročná správa o hospodárení družstva je dokument, ktorý obsahuje správu o hospodárení družstva za kalendárny rok. Správa tiež obsahuje prehľad obchodnej činnosti za uplynulý rok a tiež predpoklady, ako bude naďalej podnikať. Výročná správa môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré sú určené v stanovách. Zákon o účtovníctve tiež vymedzuje povinné osoby, ktoré sú poverené vyhotovením závierok podľa tohto ustanovenia.

DIEL V

ZRUŠENIE A LIKVIDÁCIA DRUŽSTVA

§ 254

(1) Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra.

(2) Družstvo sa zrušuje:

a) uznesením členskej schôdze, ak ide o zrušenie družstva s likvidáciou alebo o zrušenie družstva bez likvidácie s právnym nástupcom (§ 255),

[Dňom 1. marca 2024 v § 254 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „(§ 255)“.]

b) ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu, okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz,

c) rozhodnutím súdu,

d) uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené,

e) dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené.

(3) Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení sa osvedčuje notárskou zápisnicou.

Komentár k § 254

Diel V upravuje zrušenie a likvidáciu družstva, podobne ako pri obchodných spoločnostiach. Družstvo zaniká priamym výmazom z obchodného registra.

Deň výmazu je dňom zániku a tým stráca právnu subjektivitu. Zániku družstva výmazom predchádza jeho zrušenie.

Aj zrušenie družstva môže byť buď s likvidáciou alebo bez nej, ak družstvo nedisponuje potrebným majetkom.

 

Spôsoby zrušenia družstva

V znení odseku 2 zákon vymedzuje jednotlivé spôsoby zrušenia družstva. Ide o tieto spôsoby: uznesením členskej schôdze, ak ide o zrušenie družstva s likvidáciou alebo o zrušenie družstva bez likvidácie s právnym nástupcom, zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, rozhodnutím súdu, uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené a nakoniec dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené.

 

Notárska zápisnica

V prípade, že členská schôdza rozhodne o zrušení družstva, musí byť o tomto rozhodnutí vypracovaná notárska zápisnica na právny úkon (pozri Notársky poriadok). Notárska zápisnica je istou formou úradného osvedčenia. Notárska zápisnica sa vyžaduje od roku 2008.

§ 255

(1) Uznesenie členskej schôdze o zlúčení, splynutí alebo rozdelení družstva musí obsahovať určenie právneho nástupcu a vymedzenie imania, ktoré na neho prechádza. Pri rozdelení družstva členská schôdza určí, ako sa imanie družstva a jeho členovia rozdelia. Pri tomto určení sa vezme zreteľ na oprávnené záujmy jednotlivých členov.

(2) Člen, ktorý nesúhlasí so zlúčením, splynutím alebo rozdelením družstva, môže z družstva vystúpiť ku dňu, keď má k tomu prevodu dôjsť, ak to oznámi predstavenstvu do jedného týždňa po uznesení členskej schôdze. Nárok na vyrovnací podiel podľa § 233 je povinný uhradiť členovi, ktorý z družstva vystúpil, právny nástupca družstva do jedného mesiaca odo dňa, keď na neho prešlo imanie družstva.

Komentár k § 255

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev dochádza k vypusteniu tohto ustanovenia vzhľadom na novú úpravu premeny družstiev.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Družstvo môže zaniknúť aj ďalšími spôsobmi, a to buď zlúčením, splynutím alebo rozdelením družstva. Ide o spôsoby zrušenia družstva bez likvidácie s právnym nástupcom. Uznesenie o jednom z týchto spôsobov musí obsahovať aj vymedzenie právneho nástupcu tohto družstva a stanovenie imania, ktoré na nástupcu prechádza. Ako sme už spomenuli, rozhodnutie vydáva členská schôdza.

 

Rozdelenie

Ak ide o zrušenie družstva jeho rozdelením, musia byť v uznesení členskej schôdze uvedené aj ďalšie náležitosti, a to akým spôsobom alebo v akom pomere sa rozdelí základné imanie a ako sa rozdelia jednotliví členovia družstva. Za každých okolností musí brať členská schôdza ohľad na členov a na ich oprávnené záujmy, ktoré by mohli byť týmto rozdelením poškodené.

 

Nesúhlas s postupom

Odsek 2 stanovuje situáciu, že niektorý z členov s týmto postupom nesúhlasí, to znamená, že nesúhlasí ani so zlúčením, ani s rozdelením a ani so splynutím. V tomto prípade má člen možnosť z družstva vystúpiť. Dňom výstupu je dňom, keď dôjde k prevodu. Uvedené však musí člen družstva oznámiť predstavenstvu, a to do jedného týždňa po uznesení členskej schôdze.

 

Vystúpenie člena z družstva

Ak člen z družstva vystúpi, vzniká mu zo zákona nárok na vyrovnací podiel z družstva. Uvedené právo mu musí byť splnené v zákonom stanovenej lehote. Povinným je v tomto prípade právny nástupca družstva. Lehota je do jedného mesiaca, keď na právneho nástupcu prešlo imanie družstva. Spôsob a podmienky určenia vyrovnacieho podielu sme už uviedli, pozri § 233. Členovi je uvedené právo garantované Obchodným zákonníkom.

§ 256

(1) Pri splynutí družstiev prechádza imanie a členstvo na novovzniknuté družstvo dňom, ku ktorému bolo novovzniknuté družstvo zapísané do obchodného registra.

(2) Pri zlúčení družstva s iným družstvom imanie zlučovaného družstva a členstvo prechádzajú na preberajúce družstvo ku dňu výmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.

(3) Pri rozdelení družstva prechádza imanie družstva a členstvo na družstvá vzniknuté rozdelením ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra.

(4) V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúceho družstva a zápis družstva vzniknutého splynutím alebo družstiev vzniknutých rozdelením, ako aj zápis spoločnosti vzniknutej zmenou právnej formy družstva. Výmaz družstva zaniknutého zlúčením a zápis zmeny družstva, s ktorým sa zlúčilo, sa vykoná takisto k tomu istému dňu.

(5) Pokiaľ z rozhodnutia členskej schôdze nevyplýva niečo iné, zúčastňuje sa člen družstva na podnikaní nástupníckeho družstva členským vkladom vo výške, ktorá by zodpovedala jeho nároku na likvidačnom zostatku v prípade, že by družstvo likvidovalo.

[Dňom 1. marca 2024 § 255 a 256 sa vypúšťajú.]

Komentár k § 256

Znenie tohto ustanovenia tiaž upravuje zrušenie družstva a jeho zánik bez likvidácie s právnym nástupcom. Zákon sa zaoberá prechodom imania a členstva z družstva na novovzniknuté, vzniknuté alebo preberajúce družstvo.

!     Upozornenie

Novým zákonom č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev dochádza k vypusteniu tohto ustanovenia vzhľadom na novú úpravu premeny družstiev.

Znenie platné do účinnosti nového zákona!

 

Prechod imania

V prípade splynutia družstiev imanie prechádza spolu s členstvom na novovzniknuté družstvo. V deň, keď dochádza k výmazu z obchodného registra, dochádza aj k zápisu novovzniknutého družstva.

V prípade zlúčenia družstiev imanie zlučovaného družstva spolu s členstvom prechádza na družstvo preberajúce. V tomto prípade ide o deň výmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.

V prípade rozdelenia družstva imanie prechádza na družstvá, ktoré vznikli rozdelením. Ide o deň, keď družstvá boli zapísané do obchodného registra.

 

Výmaz družstva

Takmer súbežne dochádza k výmazu družstva a zápis družstva v obchodnom registri. Čiže vykoná sa výmaz zanikajúceho a následne zápis vznikajúceho alebo novovznikajúceho. Tiež dochádza k zápisu právnej formy v prípade, ak sa právna forma mení. K zápisu do obchodného registra je nevyhnutný návrh na zápis, ktorý musí obsahovať zákonom vymedzené náležitosti prílohy a dokumenty, ktoré sa potom následne ukladajú do zbierky listín, Všetky náležitosti a prílohy sú vymedzené vo vyhláške č. 25/2004 Z. z.

 

Ak rozhodnutie členskej schôdze nestanovuje iné zásady

Zúčastňuje sa na podnikaní nástupníckeho družstva členským vkladom vo výške, ktorá by zodpovedala jeho nároku na likvidačnom zostatku v prípade, že by sa družstvo likvidovalo. Tiež platí, že rozhodnutie členskej schôdze môže určiť aj inú výšku členského vkladu. Zákon dáva túto možnosť.

§ 257

Súd na návrh štátneho orgánu, orgánu alebo člena družstva, alebo na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení družstva, ak

a) počet členov družstva klesol pod počet určený v § 221 ods. 3,

b) súhrn členských vkladov klesol pod sumu ustanovenú v § 223 ods. 2,

c) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonala členská schôdza družstva alebo orgány družstva nie sú ustanovené v súlade so stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace,

d) družstvo porušilo povinnosť vytvárať nedeliteľný fond,

e) z iného dôvodu, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon,

f) založením, splynutím alebo zlúčením družstva sa porušil zákon,

g) je v omeškaní s plnením povinnosti podľa § 40 ods. 2 viac ako šesť mesiacov.

Komentár k § 257

K zrušeniu družstva dochádza v prípadoch, ktoré sú vymedzené v znení odseku 1, ktoré vedú súd k uvedenému rozhodnutiu, a to na návrh štátneho orgánu, orgánu družstva, člena družstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem.

 

Rozhodnutie z vlastného podnetu

Súd môže rozhodnúť o zrušení družstva aj z vlastného podnetu. To znamená, že ide o prípad, ak počet členov družstva klesol pod počet určený v zákone (menej ako 5 alebo menej ako dve právnické osoby), ak súhrn členských vkladov klesol pod sumu stanovenú zákonom, ak uplynulo šesť mesiacov odo dňa, keď sa skončilo funkčné obdobie orgánov družstva a neboli zvolené nové orgány, alebo ak sa v tejto lehote nesplnila povinnosť zvolať členskú schôdzu družstva, alebo ak družstvo dlhšie ako šesť mesiacov nevykonáva žiadnu činnosť, družstvo porušilo povinnosť vytvárať nedeliteľný fond, ak družstvo porušuje vymedzené ustanovenie, ak založením, splynutím alebo zlúčením družstva sa porušil zákon, alebo ak družstvo nesplnilo povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia. Všetky tieto dôvody dávajú predpoklad na zrušenie družstva súdom. V prípade, ak je družstvu nariadená likvidácia, tak je príslušný registrový súd v jeho obvode.

 

Náprava

Znenie odseku 2 dáva možnosť družstvu na nápravu niektorého z dôvodov určených v predchádzajúcom odseku, ktorý viedol k návrhu na zrušenie družstva. Výzvu na nápravu družstvu dáva súd, a to pred rozhodnutím o zrušení. Uvedenú možnosť ponúka súd družstvu len v prípade, že existuje možnosť nápravy. Tiež musí stanoviť lehotu, v rámci ktorej musí prísť k tejto náprave. Zároveň musí byť lehota taká dlhá, aby bola náprava možná. V prípade, že aj napriek možnosti a výzve prípadne dostatočne dlhej dobe nedôjde k odstráneniu nedostatkov, tak súd rozhodne o zrušení družstva.

§ 258

(1) Členská schôdza môže rozhodnúť, že družstvo zriadené na dobu určitú bude v činnosti pokračovať aj po skončení tejto doby.

(2) Toto rozhodnutie sa však musí urobiť skôr, ako družstvo vstúpilo do likvidácie.

Komentár k § 258

Ako sme už spomenuli, družstvo môže byť zrušené aj z dôvodu, že uplynula lehota, na ktorú bolo družstvo založené. V prípade, že družstvo chce pokračovať vo svojom fungovaní, tak členská schôdza má možnosť rozhodnúť o predĺžení v činnosti. To znamená, že jeho doba určitá bude zrušená a družstvo pokračuje v činnosti. Rozhodnutie musí stanoviť členská schôdza dostatočne skoro, a to ešte predtým, ako dôjde k rozdeľovaniu likvidačného zostatku. Uvedená podmienka musí byť splnená.

§ 259

(1) Ak stanovy družstva neurčia inak, likvidátora ustanoví členská schôdza.

(2) Návrh na rozdelenie likvidačného zostatku schvaľuje členská schôdza.

(3) Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi členov spôsobom určeným v stanovách. Ak stanovy neurčia inak, vyplatí sa členom splatená časť ich členského vkladu. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi členov, ktorých členstvo ku dňu zrušenia družstva trvalo aspoň jeden rok. Ak stanovy neurčujú inak, rozdelí sa zvyšok likvidačného zostatku medzi týchto členov podľa rozsahu, v akom sa podieľajú na základnom imaní družstva. Na vracanie nepeňažných vkladov sa použije primerane ustanovenie § 234 ods. 1.

(4) Každý člen družstva alebo iná oprávnená osoba môže do troch mesiacov odo dňa konania členskej schôdze navrhnúť, aby súd vyhlásil uznesenie členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné pre rozpor s právnymi predpismi alebo stanovami. Ak súd návrhu vyhovie, rozhodne zároveň o rozdelení likvidačného zostatku. Do uplynutia lehoty troch mesiacov alebo do právoplatného rozhodnutia súdu nesmie sa likvidačný zostatok rozdeliť.

Komentár k § 259

Podľa tohto ustanovenia v prípade, že je družstvo zrušené, následne vstúpi do likvidácie.

 

Kedy dochádza k likvidácii

Platí však podmienka, že k likvidácii dochádza iba v prípade, že družstvo disponuje majetkom, alebo že po zrušení nemá družstvo právneho nástupcu. V tom prípade sa vykonáva likvidácia vždy. Stanovy družstva obsahujú zásady vymenovania alebo určenia likvidátora družstva. V prípade, že stanovy takúto informáciu neobsahujú, tak likvidátora alebo likvidátorov určí členská schôdza, ktorá má na to oprávnenie zo zákona.

 

Návrh na rozdelenie likvidačného zostatku

Povinnosťou likvidátorov je vypracovať návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Uvedený návrh predložia členskej schôdzi, ktorá je poverená jeho preskúmaním a následným schválením. Uvedená povinnosť musí byť splnená pred samotným rozdelením zostatku. V prípade, že aj členovia sa chcú s týmto návrhom oboznámiť, majú také právo na požiadanie.

 

Rozdelenie likvidačného zostatku a zásady jeho rozdelenia

Musia to upravovať stanovy družstva, to znamená, že sa podľa týchto zásad rozdelí medzi členov. V prípade, že stanovy tieto zásady neupravujú, tak sa likvidačný zostatok rozdelí spôsobom uvedeným v odseku 3. V prípade nepeňažných vkladov sa použije postup vymedzený v odseku 3.

 

Podanie námietky

V prípade, že existuje predpoklad a dôvod, môže každý člen družstva prípadne iná oprávnená osoba v stanovenej lehote podať námietku na nesúhlas s uznesením členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku. Dôvodmi môže byť napríklad rozpor s právnymi predpismi. Námietku podáva člen na súde, a to do troch mesiacov od konania členskej schôdze, na ktorej sa rozhodlo uznesením o rozdelení likvidačného zostatku. V prípade vyhovenia návrhu súd musí rozhodnúť o novom rozdelení likvidačného zostatku. V stanovenej lehote, alebo kým súd nerozhodne, sa nemôže s likvidačným zostatkom žiadnym spôsobom nakladať.

§ 260

Použitie predpisov

o obchodných spoločnostiach

Ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia prvej hlavy prvého dielu tejto časti zákona.

Komentár k § 260

Uvedené ustanovenie, ktoré je zároveň posledným ustanovením druhej časti, upravuje použitie predpisov o obchodných spoločnostiach.

V prípade, ak sa v znení ustanovení v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primeraným spôsobom ustanovenia prvej hlavy prvého dielu tejto časti zákona, ktoré upravujú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach. Ide o ustanovenia § 56 až § 75a. Platí to v prípade, ak ustanovenia upravujúce družstvo neobsahujú niečo iné.

TRETIA ČASŤ

OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY

OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

DIEL I

PREDMET PRÁVNEJ ÚPRAVY

A JEJ POVAHA

§ 261

(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,

b) obec,

c) vyšší územný celok,

d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

(4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a

a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),

b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo

c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

(5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

(6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,

c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

(7) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

(8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

(9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Komentár k § 261

Uvedené ustanovenie je prvým ustanovením v tretej časti Obchodného zákonníka, ktoré upravuje obchodné záväzkové vzťahy.

 

Úprava vzťahov

Ide o úpravu medzi podnikateľmi, úpravu záväzkových vzťahov medzi nimi a je zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Uvedená časť tiež upravuje aj záväzkové vzťahy medzi podnikateľom a subjektom verejného práva, pričom musí platiť, že sa tieto vzťahy týkajú verejných potrieb a podnikateľskej činnosti.

Zároveň zákon stanovuje, že je rozhodujúcou povaha účastníkov pri vzniku záväzkových vzťahov. Uvedené ustanovenie zákona sa považuje za dôležité, nakoľko sa ním riadia obchodné záväzkové vzťahy. V rámci zákona je dôležité, aby pri vzniku záväzkového vzťahu išlo o podnikateľskú činnosť.

 

Subjekt verejného práva

V znení odseku 2 zákon vymedzuje, kto je považovaný za subjekt verejného práva. Ide o štátny orgán, obec, vyšší územný celok, právnickú osobu, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva, ktoré sme uviedli. Tieto subjekty musia uzatvárať s podnikateľmi obchodno-záväzkové práva (napríklad zmluvy).

 

Právnická osoba

Ak je členom aspoň jeden zo subjektov verejného práva, tak ide o osobu, ktorá je založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, pričom platí, že nemajú výrobný alebo obchodný charakter a spĺňa ďalšie podmienky vymedzené v odseku 4 v písmenách a) až c).

To znamená, že táto právnická osoba je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva alebo je ním kontrolovaná alebo subjekt verejného práva vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Pod subjektom verejného práva rozumieme obec, štátny orgán, vyšší územný celok, právnickú osobu, ktorej členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva, združenie právnických osôb podľa tohto ustanovenia.

Štátne organizácie

Subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré sa nepovažujú za podnikateľov a zúčastňujú sa uzavierania zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky na subjekt verejného práva. To znamená, že nespĺňa podmienky na obec, VÚC či štátny orgán.

 

Záväzkové vzťahy

V znení odseku 6 zákon taxatívne vymenúva záväzkové vzťahy, ktoré sú spravované touto časťou zákona, pričom sa neberie ohľad na povahu účastníkov týchto záväzkových vzťahov. V tomto odseku sú vymenované absolútne obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú obchodným zákonníkom, bez ohľadu či ide alebo nejde o podnikateľov.

Obchodným zákonníkom sa spravujú aj tie vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom.

 

Zmluvy medzi osobami

Vymedzené v odseku 1 a 2 a sú upravené v Občianskom zákonníku, spravujú sa týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Z ustanovení Občianskeho zákonníka sa na takýto záväzkový vzťah aplikujú výlučne len ustanovenia konkrétneho zmluvného typu. Ako príklady uvádzame poistnú zmluvu, zmluvu o pôžičke, zmluvu o výpožičke, nájomnú zmluvu, zmluvu o združení a i ďalšie.

§ 262

(1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

(2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

(3) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

Komentár k § 262

Podľa tohto ustanovenia majú jednotlivé strany možnosť dohodnúť sa, že záväzkový vzťah, ktorý medzi sebou uzavrú, sa bude spravovať Obchodným zákonníkom v prípade, že nie je vzťahom podľa predchádzajúceho ustanovenia zákona. To znamená, že nejde o relatívny obchodný záväzkový vzťah. Hovoríme o vzťahu medzi týmito stranami, ktorým je dojednaný obchodno-záväzkový vzťah. Ako príklad môžeme uviesť spotrebiteľské zmluvy.

Dohoda medzi stranami

V tomto prípade musí byť zásadne v písomnej forme. Uvedená forma je určená zákonom.

V prípade, že sa zúčastnené strany dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, tak platí, že sa ním budú spravovať aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z tohto záväzkového vzťahu.

V uvedenom prípade však musí byť splnená podmienka pri osobe, ktorá poskytuje zabezpečenie, že súhlasí s tým, že zabezpečený záväzok sa spravuje Obchodným zákonníkom. V opačnom prípade by sa uvedené nespravovalo týmto právnym predpisom.

§ 263

(1) Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

(2) Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

Komentár k § 263

Zákon dáva možnosť, že existujú určité odchýlky od týchto ustanovení, alebo sa môžu niektoré ustanovenia tejto časti vylúčiť. Platia však aj výnimky, a to ustanovenia uvedené v znení odseku 1. Od týchto ustanovení sa strany odchýliť nemôžu a ani ich nemožno vylúčiť.

Podľa odseku 2 sa strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Uvedené sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 432/2004 Z. z.

§ 264

(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

(2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

Komentár k § 264

Obchodné zvyklosti, ktoré sa v určitom obchodnom odvetví zachovávajú a sú akceptované či už zákonom alebo obsahom zmluvy, sú dôležité aj pri určení práv a povinnosti, ktoré vyplývajú zo záväzkového vzťahu medzi určenými subjektmi. Môžeme povedať, že sa to týka obchodných zvyklostí, ktoré sú príslušné tomu obchodnému odvetviu, ktoré sa záväzkového vzťahu týka. Na uvedené zvyklosti je dokonca potrebné prihliadať, nakoľko sú akceptovateľné.

 

Prednosť pred ustanoveniami

Podľa odseku 2 hovoríme o zásade, že tieto obchodné zvyklosti majú dokonca aj prednosť pred tými ustanoveniami zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. To znamená, že ak ich v obchodnom záväzkovom vzťahu vymedzia, táto prednosť pred Obchodným zákonníkom platí, napríklad ak sú vymedzené v zmluvnom vzťahu.

Znamená to, že zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na odlišnej úprave, ale musia bezpodmienečne rešpektovať dikciu zákona. Ide o tzv. zásady poctivého obchodného styku.

§ 265

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Komentár k § 265

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

 

Poctivé obchodovanie – fair play

V obchodnom práve cestou zásad poctivého obchodného styku dochádza k uplatňovaniu takzvanej férovej hry (fair play) medzi podnikateľskými subjektmi. Ak podnikateľ nadobudol právo na peňažné plnenie z obchodu, ktorý sa niesol v znamení rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, výkon tohto práva nepožíva zodpovedajúcu právnu ochranu. Znamená to napríklad, že také právo nemožno vymáhať súdnou cestou.

Pre obchodnú spoločnosť, v ktorej jeden zo spoločníkov znáša len náklady spoločnosti a podieľa sa na jej strate bez toho, aby inkasoval aj podiel na zisku. Nejde o regulárnu obchodnú spoločnosť podľa platného práva.

 

Výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

Možno o ňom hovoriť aj pri šikanóznom konaní podnikateľa. Šikanóznym konaním je prípad, keď si podnikateľ ako dlžník požičia určitú peňažnú sumu od veriteľa. Pôžička je poskytnutá v určitej výške. Po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky hodlá dlžník peniaze vrátiť. Avšak namiesto toho, aby ich poukázal veriteľovi prostredníctvom bezhotovostného bankového prevodu, veriteľovi požičanú sumu fyzicky odovzdá. Aj to je možnosť, ale obchodné zvyklosti v takom prípade vyžadujú uhradiť pôžičku vo väčších bankovkách. Dlžník sa však rozhodol inak a chce vrátiť pôžičku v drobných. Takéto konanie nepochybne napĺňa črty konania nesúceho sa v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

 

Poctivý obchodný styk

V obchodnej praxi nesiahajú podnikatelia po tomto inštrumente príliš často. K danej problematike neexistuje reprezentatívna vzorka platnej súdnej judikatúry. Pritom však inštitút konania v súlade so zásadami poctivého obchodného styku nemožno v obchodno-záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi nadmieru aplikovať. Neprispelo by to k právnej istote, ktorá je nevyhnutná pre stabilitu podnikateľského prostredia.

 

Zásady poctivého obchodného styku

Majú veľmi blízko k obchodným zvyklostiam. Obchodnými zvyklosťami sú určité štandardizované postupy vykonávania podnikateľskej činnosti, ktoré sa zachovávajú v príslušnom obchodnom odvetví, pričom nesmú byť v rozpore s obsahom zmluvy alebo dikciou zákona. Každé obchodné odvetvie si môže vybudovať súbor vlastných obchodných zvyklostí. Obchodné zvyklosti sú neformálne a mali by byť všeobecne uznávané podnikateľmi v konkrétnom obchodnom odvetví.

 

Obchodné zvyklosti

Tie, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa pritom použijú prednostne pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Z toho vyplýva, že obchodné zvyklosti majú v takom prípade prioritu pred dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Rešpektuje sa povaha obchodných zvyklostí, ktorých vážnosť je navyše znásobená začlenením do klauzúl zmluvy. To neplatí ohľadne kogentných ustanovení kódexu obchodného práva. Tie majú donucovaciu povahu a ani obchodné zvyklosti im nesmú odporovať, lebo by sa tým dostávali do konfliktnej pozície s dikciou zákona.

 

Memorandum o porozumení

Pod pojem obchodné zvyklosti možno podradiť napríklad memorandum o porozumení, ktoré sa uzatvára v prípade fúzií spoločností alebo preberania spoločností navzájom. Firma, o ktorú má kupujúci záujem, podpíše memorandum o porozumení s poten­ciálnym investorom. Následne po podpísaní memoranda môže, ale nemusí nasledovať kúpno-predajná zmluva.

 

Obsah memoranda

Býva zvyčajne aj záväzok mlčanlivosti. Vo fáze obchodných rokovaní nemožno totiž úplne vylúčiť skutočnosť, že jedna zo strán sa dozvie utajované dôverné skutočnosti o druhej zmluvnej strane. Ak by sa pritom tieto informácie, ktoré často spadajú pod inštitút obchodného tajomstva, stali bežne dostupnými, mohlo by to dotknutú firmu na trhu výrazne poškodiť.

DIEL II

NIEKTORÉ USTANOVENIA
O PRÁVNYCH ÚKONOCH

§ 266

(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

(4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

(5) Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(6) Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkarne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

Komentár k § 266

Znenie tohto ustanovenia upravuje niektoré ustanovenia o právnych úkonoch a dá sa povedať, že ide o určité výkladové pravidlá, ak nie sú niektoré právne úkony v obchodných záväzkových vzťahoch jednoznačné alebo zrozumiteľné.

 

Prejav vôle

V odseku 1 zákon hovorí o prejave vôle, pri ktorom hovoríme o určitom úmysle konajúcej osoby, že úmysel osobe, ktorej je smerovaný, je aj známy. Prejav vôle vedie predovšetkým k vzniku alebo zániku či k určitej zmene práv a povinností, ktoré právne predpisy s prejavom vôle súvisia. Prejav vôle musí byť vykonaný takým spôsobom, aby nevzbudzoval nejakú pochybnosť s cieľom tejto vôle, to znamená, čo chcel účastník prejaviť.

 

Každý prejav vôle vedie k právnemu úkonu

Ide o úkon, ktorý spĺňa podmienku, že bol vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne, pretože, ak tak nebolo, tak je považovaný za neplatný. Netýka sa to napríklad gramatických chýb. Ak sa prejav vôle nedá nejakým spôsobom vyložiť, tak mu je určený taký význam, ktorý by mu priložila osoba, ku ktorej bol smerovaný. V prípade, že prejav vôle je možné vykladať rôznymi spôsobmi, vykladá sa na ťarchu tej strany, ktorá ho prvý krát použila. Tiež treba brať ohľad na ochranu spotrebiteľa a berie sa do úvahy ten výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pod prejavom vôle rozumieme nejaký úkon, ktorý má byť vykonaný.

§ 267

(1) Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

(2) Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

(3) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody sú neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.

Komentár k § 267

Podľa § 267 odseku 1 sa môže neplatnosti právneho úkonu dovolávať iba účastník. Ak boli uzavreté zmluvy podľa druhej časti zákona, môže sa neplatnosti právneho úkonu dovolávať aj ktorákoľvek iná osoba, ktorá nie je účastníkom konania.

 

V prípade vzťahov, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom

Neplatí ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí, že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. To znamená, že je vylúčené použiť toto ustanovenia na vzťahy upravené Obchodným zákonníkom

Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody sú neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.

§ 268

Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

Komentár k § 268

Zákon v tomto ustanovení upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená neplatnosťou právneho úkonu. To znamená, že ten kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, má zo zákona povinnosť nahradiť škodu tej osobe, ku ktorému právny úkon smeroval. Uvedené však neplatí, ak tá osoba, ktorej právny úkon smeroval, vedela o neplatnosti tohto právneho úkonu. To znamená, že osoba, ktorá škodu spôsobila, sa jej môže zbaviť uvedeným spôsobom. Čo sa týka náhrady škody, uplatňujú sa ustanovenia upravujúce náhradu škody, ktorá je spôsobená porušením zmluvnej povinnosti, vymedzenej v Obchodnom zákonníku.

DIEL III

NIEKTORÉ USTANOVENIA
O UZAVIERANÍ ZMLUVY

Oddiel 1

Rokovanie o uzavretí zmluvy

§ 269

(1) Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

(3) Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.

Komentár k § 269

Ďalší diel upravuje ustanovenia o uzatváraní zmlúv podľa Obchodného zákonníka.

 

Typy zmlúv

Podľa odseku 1 upravuje Hlava II v tejto časti jednotlivé typy zmlúv. To znamená, že každá zmluva alebo typ zmluvy podľa názvu musím spĺňať aj znaky tejto zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Tiež platí, že ustanovenia upravujúce jednotlivé typy zmlúv budú použité len v prípade tých zmlúv, ktorých obsah, na ktorom sa strany zmluvného vzťahu dohodli, bude obsahovať podstatné časti druhu zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení pre každý typ zmluvy. Uvedené však neznamená, že zmluva je za každých okolností neplatná.

 

Zmluva bez znakov

Odsek 2 hovorí, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu môže byť uzavretá aj taká zmluva, ktorá nemá znaky alebo nie je uzatvorená ako určitý typ zmluvy. Platí však zásada, že musí byť ustanovený v zmluve dostatočne jasný predmet záväzku medzi uzatvárajúcimi účastníkmi. Ak tak nie je, tak zmluva sa považuje za neuzatvorenú. Hovoríme o nepomenovaných zmluvách.

 

Dohoda o určitej časti zmluvy

Podľa odseku 3 môže byť dohoda o určitej časti zmluvy nahradená dohodou zúčastnených strán o spôsobe, ktorý by umožňoval dodatočné určenie obsahu ich záväzku, čiže predmetu zmluvy.

Platí to však v prípade, že s tým súhlasia obaja účastníci a nie len jedna strana. Zákon tiež stanovuje písomnú formu zmlúv, a to v prípade, ak je súd poverený určením predmetu zmluvy alebo chýbajúcou časťou zmluvy.

§ 270

(1) Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa považuje za podmienku platnosti dohodnutej časti zmluvy, ibaže strany dali pred jej uzavretím nepochybne najavo, že nedosiahnutie dodatočnej dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach má podmienka odkladacie účinky.

(2) Ak sa strany písomne dohodnú v prípadoch uvedených v odseku 1, že chýbajúci obsah zmluvy má určiť súd alebo osoba určená v dohode, platí ustanovenie § 291. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnutý alebo určený chýbajúci obsah zmluvy, a jej platnosť zaniká zánikom záväzku dohodnúť chýbajúci obsah zmluvy (§ 292 ods. 4 a 5), ibaže sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.

Komentár k § 270

V tomto ustanovení zákon vymedzuje prípad, že účastníci sa dohodnú pri uzavretí zmluvy, že nepodstatná časť bude dohodnutá neskôr, čiže dodatočne až po uzatvorení zmluvy. Hovoríme však len o nepodstatnej časti, pod ktorou rozumieme časť neuvedenú v základnom ustanovení zmluvného typu. Účastníci však musia mať vedomosť, že takto uzatvorená zmluva nebude mať vplyv na jej platnosť. V prípade pochybnosti ide o podmienku s odkladným účinkom.

 

Určenie chýbajúcej časti súdom

V prípade, že sa účastníci dohodli, že chýbajúcu časť určí súd, alebo iná osoba či subjekt, platí znenie § 291. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, kým nie je dohodnutý alebo určený chýbajúci obsah zmluvy. Platnosť tejto zmluvy zaniká zánikom záväzku dohodnúť chýbajúci obsah zmluvy. Uvedené neplatí v prípade, že sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.

§ 271

(1) Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373 a nasl.

(2) Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, sa nepovažujú za dôverné podľa odseku 1.

Komentár k § 271

Zákon v tomto ustanovení upravuje zásadu mlčanlivosti v prípade uzatvárania zmlúv medzi účastníkmi.

 

Dôverné informácie

To znamená, ak sa pri uzatvorení zmluvy účastníci dohodli na určitých podmienkach, pri ktorých si navzájom poskytli dôverné informácie, nemôže ani jedna zo strán, ktorej bola informácia poskytnutá, hovoriť alebo prezradiť ich niekomu ďalšiemu. Tiež uvedené informácie nemôže použiť pre svoju potrebu v rozpore s účelom. Pritom nie je podstatné, či v konečnom dôsledku došlo k uzavretiu zmluvy alebo nie.

 

Nárok na náhradu škody

V prípade, že uvedená zásada bude porušená, má ten, koho právo bolo týmto spôsobom porušené, nárok na náhradu škody v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. V prípade, že sú v zmluve informácie označené za dôverné, ale musia byť alebo sú povinne zverejnené podľa zákona, sa nakoniec za dôverné nepovažujú. V prípade sporu, musia byť informácie, ktorých prezradenie je predmetom tohto sporu, dokázané, že boli ako dôverné označené. Cieľom tohto ustanovenia je odstrániť vnútorný rozpor právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Zákaz prezradenia dôverných informácii

Ak sa v infozákone ukladá povinným osobám zverejniť zmluvy, tak Obchodný zákonník týmto ustanovením zakazuje prezradiť dôverné informácie obsiahnuté v texte zmluvy tretej osobe. Z tohto dôvodu druhý odsek upravuje, že informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa nepovažujú za dôverné. Účelom odseku 2 je tiež vylúčenie možnosti vyvodenia zodpovednosti za škodu.

§ 272

(1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

(2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Komentár k § 272

Znenie tohto ustanovenia kladie dôraz na písomnú formu uzatvorenia zmluvy v prípadoch podľa tohto zákona. To znamená, že v ostatných prípadoch písomná forma nie je povinná. Tiež sa musí vyhotoviť zmluva v písomnej forme v prípade, že minimálne jedna strana kladie uvedenú požiadavku.

 

Písomná forma

Prípadne sa použije písomná forma a je povinná, ak sa zmluvné strany na uvedenom dopredu dohodli. V prípade, že uvedená podmienka bude porušená, ak tak určuje zákon, tak zmluva sa považuje za neplatnú. V dvoch ďalších prípadoch sa zmluva považuje za platnú, ak sa jedna zo zmluvných strán neplatnosti nedovolá.

 

Zmena zmluvy

Odsek 2 zasa vymedzuje písomnú formu v prípade, že sa zmluva nejakým spôsobom bude meniť po jej uzavretí a je stanovené, že aj tieto zmeny budú v písomnej forme. Zmeny v písomnej forme však musia byť uvedené v zmluve ako podmienka. Zároveň sa to týka aj písomného zrušenia zmluvy.

Z tohto znenia teda vyplýva, že ak v zmluve nie je uvedené, že sa musí meniť alebo zrušiť písomným spôsobom, tak podľa zákona postačuje aj ústa dohoda.

§ 273

(1) Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

(2) Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

(3) Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Komentár k § 273

V znení zmluvy môžu byť uvedené odkazy na určité všeobecné obchodné podmienky, ktoré buď vypracovali odborné alebo záujmové organizácie, alebo odkazy na iné obchodné podmienky. Tie však musia byť stranám, ktoré uzatvárajú vzťah, známe a musia tvoriť prílohu zmluvy. Dôkazom môže byť označená aj určitá časť zmluvy.

 

Viazanosť obchodnými podmienkami

To znamená, že zúčastnené strany sú obchodnými podmienkami viazané.

V prípade, že v zmluve sa dojednajú odchýlne podmienky od obchodných podmienok, tak tieto odchýlne majú prednosť pred obchodnými a musia dodržať tie, ktoré sú dojednané v zmluve. Následne sa môžu všeobecné obchodné podmienky použiť iba vtedy, ak v zmluve dojednanie nie je a je tam len odkaz na všeobecné obchodné podmienky.

 

Zmluvné formuláre

Zákon stanovuje možnosť použitia zmluvných formulárov na dojednanie určitej zmluvy. Formuláre sú v praxi používané v obchodnom styku, čo je oveľa jednoduchší spôsob uzavierania zmluvy.

§ 274

Ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v používaných vykladacích pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky určené vykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zmluve odvolali, inak vykladacími pravidlami, ktoré s prihliadnutím na povahu zmluvy sa obvykle používajú.

Komentár k § 274

V zmluvnom styku existuje aj možnosť použitia určitých doložiek. Ak sa strany, ktoré uzatvárajú zmluvu, dohodli, že v zmluve použijú niektorú doložku, ktorá sa používa vo vykladacích pravidlách, tak použitím tejto doložky dávajú najavo, že súhlasia s výkladom doložky podľa vykladacích pravidiel a súhlasia s prípadným použitím, na ktorý sa doložka alebo vykladacie pravidlo používa. To znamená, že chceli dosiahnuť práve to, čo pod doložkou rozumieme, alebo na aký účel sa spravidla používa.

§ 275

(1) Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2) Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.

(4) S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Komentár k § 275

Každá zmluva sa posudzuje samostatne. Uvedené platí aj v prípade, že pri rokovaní boli uzavreté viaceré zmluvy alebo boli zahrnuté do jednej listiny.

 

Viazanosť zmlúv

V prípade, že je však zrejmé, že tieto viaceré zmluvy na seba nadväzujú, alebo sú vzájomne závislé, to znamená, že je jedna zmluva podmienkou na uzavretie inej zmluvy. V tomto prípade sa dá konštatovať, že ak by nejakým spôsobom jedna zmluva zanikla (aj keď nebola splnená), tak následne zanikajú zmluvy aj ostatné, ktoré sú závislé od zaniknutej. Uvedené platí aj v prípade, ak z povahy alebo účelu zmlúv sa dá rozumieť, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.

 

Závislosť zmlúv

V odseku 3 ide o vzájomnú závislosť zmlúv od povahy alebo účelu zmlúv, ktorý je účastníkom dopredu známy.

Odsek 4 upravuje situáciu, ktorá hovorí o možnosti bez upovedomenia navrhovateľa zmluvy, návrh zmluvy aj splniť. Osoba, ktorej je návrh zmluvy určený, môže vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez toho, aby upovedomila navrhovateľa. Prijatie návrhu zmluvy účinné v tom okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Oddiel 2

Verejný návrh na uzavretie zmluvy
a jeho účinky

§ 276

(1) Prejav vôle, ktorým sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia zmluvy, je verejným návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „verejný návrh“), ak obsah zodpovedá § 269.

(2) Podnet na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje iba za výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.

Komentár k § 276

Ďalší oddiel upravuje verejný návrh na uzavretia zmluvy a jeho účinky podľa Obchodného zákonníka.

 

Verejná návrh

V tomto ustanovení zákon definuje pojem verejný návrh. Ide o určitý prejav vôle, prostredníctvom ktorého sa navrhovateľ obracia na neurčité (viaceré) osoby, pričom jeho cieľom je uzavretie zmluvy. Zároveň musí obsah zodpovedať stanovenému ustanoveniu, ktoré upravuje zásady na typy zmlúv, to znamená, že zmluva musí obsahovať všetky povinné náležitosti podľa typu zmluvy.

 

Podmienky verejného návrhu

Na jednej strane vymedzenie druhu zmluvy, tiež môže byť stanovená lehota, aj keď nie je povinná. Uvedenú zmluvu ako verejný návrh navrhovateľ prezentuje napríklad zverejnením.

 

Určitý podnet

Odsek 2 hovorí, že ak by verejný návrh neobsahoval podmienky uvedené v predchádzajúcom odseku, to znamená, že by nebol dostatočné vymedzený predmet zmluvného vzťahu, alebo by neobsahoval povinné náležitosti, tak by bol verejný návrh považovaný len za určitý podnet alebo za výzvu na podávanie návrhov.

§ 277

Verejný návrh možno odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.

Komentár k § 277

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá návrhom na odvolanie, ktorý je verejným. Zákon stanovuje možnosť uvedený návrh odvolať, a to za splnenia podmienky uvedenej v tomto ustanovení. Musí byť splnené, že navrhovateľ odvolanie oznámil ešte pred prijatím verejného návrhu takým spôsobom (tým istým), akým navrhovateľ verejný návrh aj zverejnil. Vo verejnom návrhu musia byť splnené podmienky podľa tohto zákona. V prípade, že verejný návrh bol už prijatý, právo na odvolanie podľa tohto ustanovenia zaniká.

§ 278

Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí.

Komentár k § 278

Znenie tohto ustanovenia upravuje prijatie verejného návrhu. Na základe tohto návrhu je zmluva uzatvorená za splnenia určitých podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení vymedzené.

 

Návrh na zmluvu

To znamená, že na návrh je zmluva uzatvorená v súlade s návrhom s tou osobou, ktorá je v návrhu určená a v takej lehote, ktorá je tiež v návrhu určená. V prípade, že lehota nie je, tak ide o primeranú lehotu. Musí byť splnené, že navrhovateľ najskôr oznámi, že návrh prijíma a následne navrhovateľ uvedené uzavretie zmluvy potvrdí. V tomto prípade ide o správne prijatie verejného návrhu. V prípade, že s návrhom vysloví súhlas viacero osôb súčasne, že s ním súhlasia, tak navrhovateľ má možnosť sa rozhodnúť, s kým zmluvu uzavrie, to znamená, že koho návrh príjme.

§ 279

(1) Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.

(2) Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy.

Komentár k § 279

Pri verejnom návrhu platia dve podmienky, a to že návrh musí byť prijatý a návrh musí byť potvrdený. To znamená, že ako náhle je zmluva uzavretá, tak navrhovateľ má povinnosť tento úkon príjemcovi potvrdiť, čiže tomu, kto sa o uzavretie zmluvy prihlásil a hneď ako mu prišlo prijatie návrhu.

 

Kedy nedôjde k dojednaniu

V prípade, že navrhovateľ potvrdí prijatie neskôr, k zmluvnému dojednaniu nedôjde, pretože príjemca toto uzavretie odmietne a správu o odmietnutí pošle navrhovateľovi verejného návrhu po tom, čo mu prišlo oneskorené prijatie. K uzavretiu zmluvy príde iba vtedy, ak príjemca akceptuje aj neskoršie potvrdenie.

Z uvedeného znenia teda vyplýva, že navrhovateľ musí potvrdiť prijatie ihneď bezodkladne.

§ 280

Ak to výslovne verejný návrh určuje, je zmluva uzavretá so všetkými osobami, ktoré verejný návrh prijali v lehote v ňom určenej.

Komentár k § 280

Ak to výslovne verejný návrh určuje, je zmluva uzavretá so všetkými osobami, ktoré verejný návrh prijali v lehote v ňom určenej. To znamená, že navrhovateľ má možnosť podľa tohto ustanovenia, vo verejnom návrhu prejaviť vôľu s uzavretím zmluvy so všetkými osobami (potencionálnymi), ktoré návrh v stanovenej lehote prijali. V tom prípade je uvedenie lehoty vo verejnom návrhu potrebné.

Oddiel 3

Obchodná verejná súťaž

§ 281

Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len „vyhlasovateľ“) o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“).

Komentár k § 281

Ustanovenie tohto zákona do zákona vnáša pojem obchodná verejná súťaž. Je to pojem, s ktorým sa môžeme oboznámiť v zákone o verejnom obstarávaní, ktorého platné znenie je účinné od 18. 4. 2016. Ide o zákon č. 343/2015 Z. z.

Osoba, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlási súťaž o najvhodnejší návrh, sa nazýva vyhlasovateľ. Ide o návrh na uzavretie zmluvy, to znamená, že ide o obchodnú verejnú súťaž.

 

Návrh vyhlasovateľa

Uvedeným vyhlasovateľ robí výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy, to znamená, že ide o návrh.

Od verejného návrhu na uzavretie zmluvy sa obchodná verejná súťaž odlišuje tým, že obchodná verejná súťaž je len výzvou na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Jeho cieľom je vybratie najvhodnejšieho z predložených návrhov.

§ 282

(1) Na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „súťaž“) sa vyžaduje, aby sa písomne všeobecným spôsobom vymedzili predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob podávania návrhov, určila lehota, do ktorej možno návrhy podávať, a lehota na oznámenie vybraného návrhu (ďalej len „podmienky súťaže“).

(2) Obsah podmienok súťaže sa musí vhodným spôsobom uverejniť.

Komentár k § 282

Zákon v tomto ustanovení upravuje a vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže. Ďalej označujeme len súťaž.

 

Prvou podmienkou je písomný všeobecný spôsob

Prostredníctvom neho sa vymedzí predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy. Ide o predmet a zásady, na ktorých navrhovateľ trvá. Tiež musí byť stanovený spôsob podávania návrhov, stanovená lehota, v ktorej je možné návrhy podávať a tiež vymedzenie lehoty na oznámenie vybraného návrhu.

 

Podmienky súťaže

Všetky uvedené zásady sa sumárne označujú ako podmienky súťaže. Celý obsah podmienok súťaže musí byť uverejnený vhodným spôsobom potencionálnych uchádzačom. Uverejnenie môže závisieť od predmetu tohto návrhu, ale i od lehoty stanovenej v návrhu.

§ 283

Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si toto právo v uverejnených podmienkach súťaže vyhradil a zmenu alebo zrušenie uverejnil spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže.

Komentár k § 283

Podľa tohto ustanovenia nemôže vyhlasovateľ uverejnené podmienky, uvedené v rámci súťaže, meniť alebo súťaž zrušiť. Uvedené tvrdenie však neplatí, ak všetky tieto výnimky dopredu vymedzil a zmenu alebo zrušenie uverejnil spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže. To znamená, že pokiaľ nejaká podmienka nie je dopredu vymedzená, tak nie je splniteľná.

§ 284

(1) Návrh možno zahrnúť do súťaže, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam súťaže. Od podmienok súťaže sa návrh môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky súťaže pripúšťajú.

(2) Do súťaže nemožno zahrnúť návrh, ktorý sa predložil po lehote určenej v podmienkach súťaže.

(3) Navrhovatelia majú nárok na náhradu nákladov spojených s účasťou na súťaži, len keď im toto právo priznávajú podmienky súťaže.

Komentár k § 284

Zákon stanovuje zásadu, že do súťaže je možné zahrnúť len taký návrh, ktorý vo všetkých smeroch vyhovuje súťaži. Tiež musí spĺňať všetky uverejnené podmienky. V prípade odchýlok, tieto tiež musia spĺňať podmienky súťaže a odchýliť sa môže len v povolenom rozsahu. Tiež sa to týka vymedzenej lehoty, a to, že do súťaže nemôže byť zahrnutý návrh, ktorý prišiel po lehote vymedzenej v súťaži. V prípade, že súťaž nepovoľuje odchýlky, tak ani taký návrh nemôže byť prijatý.

V prípade, že podmienky súťaže priznávajú nárok na náhradu nákladov, ktoré sú spojené s účasťou v súťaži, tak iba v tomto prípade majú navrhovatelia tento nárok splnený. To znamená, že nárok musí byť vymedzený v podmienkach súťaže.

§ 285

(1) Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo návrh odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh nemožno odvolať už po jeho predložení.

(2) Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať, ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, a podmienky súťaže túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v podmienkach súťaže.

Komentár k § 285

Podľa tohto ustanovenia zákona je upravená možnosť odvolania predloženého návrhu.

 

Splnenie podmienok

K odvolaniu však musia byť splnené podmienky. Na odvolanie musí byť splnená lehota, ktorá bola určená ako lehota na predkladanie návrhov. Uvedená možnosť však musí byť stanovená v podmienkach súťaže. Zákon však stanovuje výnimku stanovenú v podmienkach, že uvedenú možnosť obmedzuje.

 

Nemožnosť odvolania

To znamená, že ako náhle je návrh predložený, tak už nie je možnosť ho odvolať. Prípadne že je tak možné urobiť aj po uplynutí lehoty.

V prípade dopĺňania alebo zmien platí ten istý postup, ktorý musí byť v podmienkach súťaže stanovený. V prípade, že ide o gramatické chyby alebo chyby vo výpočtoch, spôsob je uvedený v tomto ustanovení zákona.

§ 286

(1) Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov a oznámi jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.

(2) Ak v podmienkach súťaže nie je určený spôsob výberu najvhodnejšieho návrhu, je vyhlasovateľ oprávnený vybrať si návrh, ktorý mu najlepšie vyhovuje.

Komentár k § 286

Znenie tohto ustanovenia upravuje prijatie návrhu vyhlasovateľom. Ten si vyberie najvhodnejší návrh a následne jeho prijatie oznámi navrhovateľovi s tým, že dôjde k uzavretiu zmluvy.

 

Najvhodnejší návrh

Vyberá si podľa zvolených podmienok súťaže. Oznámenie navrhovateľovi musí urobiť spôsobom a v stanovenej lehote, ktorá je dopredu stanovená.

Povinnosťou vyhlasovateľa je vybrať si najvhodnejší návrh podľa vymedzených kritérií.

V prípade, že v podmienkach nebolo stanovené, podľa akých kritérií si má vyhlasovateľ návrh prijať, má možnosť si vybrať návrh podľa seba a toho, ktorý mu najviac vyhovuje.

§ 287

(1) Vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.

(2) Vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže.

Komentár k § 287

Ako sme už uviedli, povinnosťou vyhlasovateľa je prijať návrh, ktorý si vybral spôsobom podľa predchádzajúceho ustanovenia.

 

Oznámenie prijatia

Ak vyhlasovateľ prijatie návrhu oznámi až po lehote, ktorá bola určená v podmienkach súťaže, zmluva nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť. To znamená, že nebola splnená lehota, a ak nebola určená v podmienkach súťaže, tak neurobil tak bez zbytočného odkladu.

Právo na odmietnutie

Vyhlasovateľ má podľa tohto ustanovenia právo odmietnuť všetky predložené návrhy v súťaži, ak uvedenú podmienku vymedzil dopredu. Ide o prípad, ak mu ani jeden návrh nevyhovuje alebo nespĺňa predpoklady. V prípade, že právo v podmienkach určené nebolo, musí si jeden z návrhov vybrať.

§ 288

Vyhlasovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po ukončení súťaže upovedomiť účastníkov súťaže, ktorí v súťaži neuspeli, že ich návrhy sa odmietli.

Komentár k § 288

Vyhlasovateľ má povinnosť aj voči neúspešným účastníkom. Táto povinnosť sa týka oznámenia, že ich návrhy boli neúspešné a súťaž bola ukončená výberom a potvrdením najvhodnejšieho návrhu. Uvedenú povinnosť musí splniť bez zbytočného odkladu po ukončení súťaže. K ukončeniu súťaže dochádza dňom prijatia vybraného návrhu alebo odmietnutím všetkých predložených návrhov.

DIEL IV

ZMLUVA O UZAVRETÍ
BUDÚCEJ ZMLUVY

§ 289

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 289

Zmluva o budúcej zmluve je definovaná a upravená v znení ďalšieho dielu IV. Uvedenou zmluvou dochádza k záväzku jednej prípadne oboch strán, že v určenej dobe, vymedzenej v tejto zmluve, tieto strany uzavrú budúcu zmluvu s predmetom planenia, ktorý je minimálne všeobecným spôsobom vymedzený v zmluve o budúcej zmluve.

 

Zmluva o budúcej zmluve

Upravená je aj v Občianskom zákonníku. Táto zmluva musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, na ktorých sa dohodli zúčastnené strany. Zmluva upravená Obchodným zákonníkom neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy.

Zákon stanovuje zásadne písomnú formu tejto zmluvy. Uvedená podmienka musí byť splnená, aby bola zmluva platná.

§ 290

(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

Komentár k § 290

Zaviazanej strane z Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu ihneď, ako ju na to vyzvala oprávnená strana. Uvedená výzva musí byť v súlade so zákonom a so znením zmluvy o budúcej zmluve.

V prípade, že uvedenú povinnosť a tým aj záväzok nesplní zaviazaná strana, dochádza zo strany oprávnenej osoby (strany) žiadosť, aby bol obsah zmluvy určil súd, prípadne tretia osoba. Zároveň má možnosť oprávnená strana žiadať náhradu škody, ktorá jej bola tým spôsobená, nakoľko došlo k porušeniu záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody má v prípade, keď došlo k neoprávnenému odmietnutiu rokovať o uzavretí zmluvy.

§ 291

Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

Komentár k § 291

Znenia ustanovení, ktoré upravujú zmluvu o budúcej zmluve, sa použijú aj v prípade písomnej dohody strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami, ak by nedošlo k dojednaniu obsahu zmluvy stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany. V prípade pochybnosti sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

§ 292

(1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2) Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.

(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy (§ 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

Komentár k § 292

Obsah zmluvy sa určí spôsobom vymedzeným v odseku 1. Dôležitý je však účel, aký má splniť, alebo na aký je určená. Tiež je dôležité brať ohľad na okolnosti, za ktorých k dojednaniu došlo. Poslednou podmienkou je dodržať zásadu poctivého obchodného styku.

 

Premlčanie

Právo týkajúce sa vymedzenia obsahu zmluvy, ktoré môže mať súd alebo tretia osoba a právo na náhradu škody je za podmienok v odseku 2 premlčané. K premlčaniu dôjde uplynutím jedného roka, odo dňa, keď došlo k výzve na uzavretie zmluvy. Tiež môže byť stanovená odlišná lehota podľa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá však nemôže byť dlhšia ako stanovená premlčacia doba v Obchodnom zákonníku, čo je štyri roky.

 

Zánik záväzku uzavrieť zmluvu

Nastáva v prípade, že oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť záväzok v určenom čase.

Tiež zaniká aj záväzok na doplnenie chýbajúceho obsahu v prípade, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť uvedený záväzok v určenom čase v dohode o doplnení obsahu zmluvy.

Lehota

Ak čas nie je určený, tak platí lehota do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

DIEL V

NIEKTORÉ USTANOVENIA
O SPOLOČNÝCH ZÁVÄZKOCH
A SPOLOČNÝCH PRÁVACH

§ 293

Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Komentár k § 293

Na spoločné záväzky v tomto diele V sa použijú ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka, na spoločné práva ustanovenia § 512 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V prípade, že na jedno a to isté plnenie je zaviazaných niekoľko osôb, v určitých prípadoch sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ má právo požadovať plnenie od ktorejkoľvek z týchto osôb. Zároveň platí, že ak mu plnenie poskytne iný spoločný dlžník, tak má povinnosť túto ponuku prijať.

§ 294

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

Komentár k § 294

Zo zmluvy, zákona alebo povahy záväzku môže vyplývať, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. To znamená, že veriteľ má možnosť od každého z dlžníkov požadovať len jeho podiel na záväzku. Ak nie je presne podiel určený, tak zákon predpokladá, že ide o rovnaké diely.

§ 295

Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.

Komentár k § 295

Ak záväzok prevzalo viacej dlžníkov, tak zákon stanovuje zásadu, že tento záväzok sa môže splniť iba v súčinnosti so všetkými dlžníkmi. To znamená, že veriteľ nemôže žiadať splniť tento záväzok len napríklad od jedného dlžníka – spoludlžníka. V tomto ustanovení je vymedzená povinnosť plniť záväzok voči veriteľovi spoločne.

§ 296

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať ktorýkoľvek z veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné.

Komentár k § 296

V prípade, že je dlžník súčasne zaviazaný viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, má možnosť požadovať plnenie ktorýkoľvek z veriteľov. Uvedené tvrdenie platí, ak zákon nevymedzuje niečo iné, alebo ak zmluva neurčuje inak. To znamená, že na nedeliteľné plnenie môže byť zaviazaný viacerým veriteľom, na plnenie ho môže vyzvať hociktorý z nich.

DIEL VI

ZABEZPEČENIE ZÁVÄZKU

Oddiel 1

Niektoré ustanovenia
o záložnom práve

§ 297 až § 299

Zrušené.

Oddiel 2

Niektoré ustanovenia
o zmluvnej pokute

§ 300

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Komentár k § 300

Zákon v tejto časti často hovorí o okolnostiach, ktoré svojim spôsobom vylučujú zodpovednosť a nemajú vplyv na povinnosť platiť pokutu.

 

Vznik prekážky

Ako poukazuje § 374, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

 

Zodpovednosť nevylučuje prekážka

Ide o prekážku, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Tu treba zdôrazniť, že účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

 

Pokuty

Zákon v ustanoveniach hovorí o pokutách. Záleží na zmluvných stranách, či si pri nedodržaní zmluvy určia ako sankciu pokutu. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne.

§ 301

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Komentár k § 301

V prípade, ak je pokuta neprimerane vysoká, súd môže prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a neprimerane vysokú pokutu môže znížiť, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

 

Povinnosť náhrady škody

Zákon hovorí aj o tom, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

 

Podstatné okolnosti

Súd pri prihliadaní na výšku pokuty musí brať do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré boli v čase uzatvorenia zmluvy. Každý je individuálny a treba zistiť, či okrem práva na zmluvnú pokutu vznikli oprávnenému ďalšie majetkové práva napríklad právo na úroky z omeškania.

§ 302

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Komentár k § 302

Aj keď nastane v praxi situácia, že dôjde k odstúpeniu od zmluvy, toto neeliminuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pri odstúpení od zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán.

Ako bolo povedané, samotné odstúpenie od zmluvy neruší nárok na zaplatenie pokuty alebo náhradu škody.

Oddiel 3

Ručenie

§ 303

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Komentár k § 303

Ďalší diel v zákone usporadúva a vymenúva pojmy a situácie, ktoré týmto vznikajú. S pojmom ručenie a ručiteľ sa mnohí v praxi stretli.

 

Ručenie

V praxi znamená, že ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí v prípade, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Ďalšie pojmy, s ktorými sa v zákone stretávame, sú veriteľ, dlžník, spoludlžník. Samotným úkonom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časti.

 

Veriteľ

Je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Takéto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní. Ide hlavne o situáciu trebárs pri vyhlásení konkurzu.

 

Viacero ručiteľov

Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Patrí do zabezpečenia záväzkov. Spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom.

§ 304

(1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

(2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Komentár k § 304

Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. V prípade, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a samotný záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, ručenie nezaniká. Pokiaľ sa hovorí o ručení, tak týmto úkonom možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Samotnému vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

§ 305

Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Komentár k § 305

Zákon hovorí jednak o povinnostiach veriteľa, ale aj o povinnostiach dlžníka alebo ručiteľa. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

 

Rozdelenie spoločnosti

Ide o postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti. Platí pravidlo, že imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti, alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom. Na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných spoločností zanikne.

 

Vyrovnanie

Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, prechádza táto časť majetku do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností; podiely jednotlivých nástupníckych spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

§ 306

(1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

(2) Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

(3) Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Komentár k § 306

Oprávnenosť domáhania sa splnenia záväzku od ručiteľa je veriteľ oprávnený vtedy, ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

 

Písomné vyzvanie

Ako bolo spomenuté, takéto písomné vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní. Jedná sa napríklad o vyhlásenie konkurzu.

 

Uplatnenie námietok

Zákon ukladá ručiteľovi možnosť a to takú, že ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

V prípade, ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, bude dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu týmto vznikli.

§ 307

(1) Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

(2) Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.

(3) Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Komentár k § 307

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a samozrejme, ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

 

Nepremlčanie práva

Naďalej platí, že právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Samotný ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Ak nastane situácia, že ručením je zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.

 

Práva z ručenia

Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

§ 308

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Komentár k § 308

Čo sa týka postúpenia zabezpečenej pohľadávky, tak pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Samozrejme to mu dáva oprávnenosť požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

§ 309

Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

Komentár k § 309

Ak nastane v praxi situácia, že ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Zákon hovorí aj o tom, kedy dlžník nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky. Ide o námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia. Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

§ 310

Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Komentár k § 310

Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

§ 311

(1) Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

(2) Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Komentár k § 311

V tejto časti zákona sa hovorí o tom, kedy ručenie zaniká a nezaniká. Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie nezaniká napríklad v prípade, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

§ 312

Ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.

Komentár k § 312

Tieto ustanovenia – § 305 až § 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.

 

Zaistenie záväzkov

Ručenie je jeden zo spôsobov zaistenia záväzkov, ktorý spočíva v tom, že ručiteľ, osoba vždy odlišná od dlžníka, na seba vezme povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak tak neučiní dlžník. Ide o dohodu medzi veriteľom a ručiteľom, ktorou vznikne nový záväzok. Možno ručiteľa prirovnať k dlžníkovi. Ručenie sa najčastejšie používa pri úveroch a pôžičkách, pri ktorých veriteľ ich zaistenie vyžaduje. Ručiteľ je osoba, ktorá sa zaväzuje veriteľovi splatiť dlh, ak tak neurobí dlžník. Ručenie môže vzniknúť len písomnou zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom.

 

Kto a stáva ručiteľom

Podľa zákona sa ručiteľom stáva ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nesplní určitý záväzok. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

 

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa

Ide o prípad, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.

 

Spoludlžník

Je ním osoba, ktorá má voči veriteľovi rovnaké povinnosti aj práva ako dlžník. Ak je na pôžičke spoludlžníkov viac, veriteľ si sám určí, v akom poradí ich vyzve.

Oddiel 4

Banková záruka

§ 313

Základné ustanovenie

Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Komentár k § 313

Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.

 

Záruka poskytnutá inou bankou

Ak banka oznámi, že iná banka poskytla záruku, nevzniká oznamujúcej banke záväzok zo záruky. Zákon pomenúva, kedy vzniká banková záruka.

 

Písomné vyhlásenie

Tá vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny. Udeje sa to v prípade, ak určitá tretia osoba – dlžník nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniť nároky z bankovej záruky voči ktorejkoľvek z týchto bánk.

§ 314

Ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.

Komentár k § 314

V prípade, ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.

 

Nemožnosť uplatnenia námietky

Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.

§ 315

(1) Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniť nároky z bankovej záruky voči ktorejkoľvek z týchto bánk.

(2) Ak banka, ktorá potvrdila bankovú záruku, poskytla na jej základe plnenie, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá ju o potvrdenie bankovej záruky požiadala.

(3) Ak banka oznámi, že iná banka poskytla záruku, nevzniká oznamujúcej banke záväzok zo záruky. Oznamujúca banka však zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnosťou svojho oznámenia.

Komentár k § 315

Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina. V prípade, že bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniť nároky z bankovej záruky voči ktorejkoľvek z týchto bánk.

 

Ručenie banky

Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.

 

Poskytnutie plnenia bankou

Ak banka, ktorá potvrdila bankovú záruku, poskytla na jej základe plnenie, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá ju o potvrdenie bankovej záruky požiadala. Naopak, ak banka oznámi, že iná banka poskytla záruku, nevzniká oznamujúcej banke záväzok zo záruky. Oznamujúca banka však zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnosťou svojho oznámenia.

§ 316

(1) Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.

(2) Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.

Komentár k § 316

Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.

 

Účet oprávneného

Ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke, je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke. Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.

 

Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky

Ide o námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi. Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

§ 317

Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.

Komentár k § 317

Banka nemôže uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ v prípade, ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina. Ak podľa záručnej listiny je veriteľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky, len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.

§ 318

Ak podľa záručnej listiny je veriteľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky, len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.

Komentár k § 318

Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.

 

Plnenie prospechu bankou

Ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke, je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.

Ak podľa záručnej listiny je veriteľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky, len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.

§ 319

Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.

Komentár k § 319

Ak podľa záručnej listiny je veriteľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky, len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.

 

Banková záruka

Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo po nej.

§ 320

Ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke, je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.

Komentár k § 320

Ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke, je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.

§ 321

(1) Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

(2) Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.

(3) Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.

(4) Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

Komentár k § 321

Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu, ktorú mu týmto spôsobil.

 

Obmedzená doba platnosti

Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

 

Povinnosti dlžníka

Medzi povinnosti dlžníka, ktoré definuje zákon v tomto ustanovení patrí aj to, že dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom. Naopak dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie takýchto námietok voči veriteľovi.

§ 322

(1) Na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení.

(2) Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.

Komentár k § 322

Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.

 

Mandátna zmluva

Je jedným z typov zmlúv upravených Obchodným zákonníkom. Slúži na obstaranie obchodných záležitostí. Základnými náležitosťami mandátnej zmluvy sú určenie zmluvných strán, určenie obchodnej záležitosti, spôsob zariadenia obchodnej záležitosti a dojednanie o odplate. Výška odplaty môže byť určená v mandátnej zmluve, alebo sumou, ktorá je určená výškou odplaty, obvyklej v čase uzavretia zmluvy za činnosť, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

 

Úloha mandátnej zmluvy

Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

 

Mandatár

Je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

 

Zodpovednosť za škodu

Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár. Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.

 

Plnomocenstvo

Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

Oddiel 5

Uznanie záväzku

§ 323

(1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

(2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

(3) Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Komentár k § 323

Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Ak niekto písomne uzná svoj záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu uvedený záväzok trvá v čase uznania. Obdobne je to aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

 

Uznanie nepremlčaného záväzku

Považujú sa za uznanie aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

DIEL VII

ZÁNIK ZÁVÄZKU JEHO SPLNENÍM

Oddiel 1

Spôsob plnenia

§ 324

(1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

(2) Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

(3) Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.

Komentár k § 324

Spôsob zániku záväzku: záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

V praxi môže záväzok zaniknúť neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

V prípade, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z takéhoto vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením.

§ 325

Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Komentár k § 325

Ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.

 

Vzájomné záväzky

Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, alebo zo zákona vyplýva niečo iné.

§ 326

(1) Ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia a po uplynutí tejto lehoty môže od zmluvy odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty môže strana od zmluvy odstúpiť, ak na majetok druhej strany je vyhlásený konkurz.

(3) Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas.

Komentár k § 326

V praxi sú prípady, kedy môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia a po uplynutí lehoty môže od zmluvy odstúpiť. V prípade, že nie je poskytnutá lehota, môže strana od zmluvy odstúpiť, ak na majetok druhej strany je vyhlásený konkurz.

Zákon definuje upresnenia, podľa ktorých nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas.

§ 327

(1) Ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie, môže dlžník určiť spôsob plnenia.

(2) Ak na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť.

Komentár k § 327

Dlžník má právo na určenie spôsobu plnenia v prípade, ak existuje niekoľko spôsobov plnenia. Samozrejme, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Napríklad to, že toto právo výberu prislúcha veriteľovi.

 

Spôsoby splnenia záväzkov

Ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi.

Dlžník tiež určuje spôsob plnenia, ak veriteľ neurčí tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie.

Ak však na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a tento spôsob oznámi druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany uvedený spôsob zmeniť.

§ 328

Ak je predmetom plnenia záväzku vec určená podľa druhu, je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi vec, ktorá sa hodí na účely, na ktoré sa vec toho istého druhu spravidla používa na základe obdobných zmlúv.

Komentár k § 328

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku. V prípade, ak je predmetom plnenia záväzku vec určená podľa druhu, je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi vec, ktorá sa hodí na účely, na ktoré sa vec toho istého druhu spravidla používa.

§ 329

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.

Komentár k § 329

Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku.

§ 330

(1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

(2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

(3) Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

(4) Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.

Komentár k § 330

V prípade, ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám.

 

Niekoľko peňažných záväzkov

Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Môže nastať situácia, že má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, v takom prípade je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom.

 

Najskoršia splatnosť

Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody.

§ 331

Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 331

V praxi môže nastať situácia, že dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby. V takomto prípade zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, samozrejme, len ak zákon neustanovuje inak. Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.

§ 332

(1) Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

(2) Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

Komentár k § 332

Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.

Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

§ 333

(1) Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.

(2) Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.

Komentár k § 333

V prípade, ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.

§ 334

Otvorenie akreditívu, ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku. Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.

Komentár k § 334

Otvorenie akreditívu, ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemajú žiadny vplyv na trvanie záväzku. Veriteľ má možnosť požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy. Uvedené je možné, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.

Oddiel 2

Miesto plnenia

§ 335

Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

Komentár k § 335

Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste. Ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku, je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

§ 336

Ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku, je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. Ak však záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkarne dlžníka, je dlžník povinný splniť záväzok v mieste tohto závodu alebo tejto prevádzkarne.

Komentár k § 336

Ak však záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkarne dlžníka, je dlžník povinný splniť záväzok v mieste tohto závodu alebo tejto prevádzkarne.

Záväzok pri prevádzke závodu

Ak peňažný záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkarne veriteľa, je dlžník povinný záväzok splniť v mieste tohto závodu alebo prevádzkarne, ak plnenie peňažného záväzku sa má uskutočniť súčasne s plnením druhej strany v mieste tohto závodu alebo tejto prevádzkarne.

§ 337

(1) Peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.

(2) Ak veriteľ zmení po uzavretí zmluvy sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, znáša zvýšené náklady a zvýšené nebezpečenstvo spojené s platením peňažného záväzku, ktoré tým dlžníkovi vzniknú.

Komentár k § 337

Peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa. Ak nastane prípad, že veriteľ zmení po uzavretí zmluvy sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, znáša zvýšené náklady a zvýšené nebezpečenstvo spojené s platením peňažného záväzku, ktoré tým dlžníkovi vzniknú.

 

Nie je určený čas plnenia

Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

§ 338

Ak peňažný záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkarne veriteľa, je dlžník povinný záväzok splniť v mieste tohto závodu alebo prevádzkarne, ak plnenie peňažného záväzku sa má uskutočniť súčasne s plnením druhej strany v mieste tohto závodu alebo tejto prevádzkarne.

Komentár k § 338

Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Ak peňažný záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkarne veriteľa, je dlžník povinný záväzok splniť v mieste závodu alebo prevádzkarne.

§ 339

(1) Peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.

(2) Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

Komentár k § 339

V prípade peňažného záväzku tento možno platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.

 

Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku

K splneniu dochádza pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke. Splnený je aj vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

Oddiel 3

Čas plnenia

§ 340

(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Komentár k § 340

Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku. Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

§ 340a

Čas plnenia peňažného záväzku dlžníka

(1) Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

(2) Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

(3) Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

Komentár k § 340a

Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.

 

Dohoda o dlhšej lehote prehliadky

Ak ide o viac ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku.

 

60 dní

Môže to byť aj 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Uvedené však neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Tieto ustanovenia sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

 

Prehliadka

Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie.

Tieto ustanovenia však neplatia v prípade, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

§ 340b

Osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva

(1) Ak je dlžníkom subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, je tento povinný splniť peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ustanovenie predchádzajúcej vety neplatí, ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie peňažného záväzku nie je v hrubom nepomere k práva ma povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(2) Dohoda o dátume doručenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná.

(3) Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5 povinný plniť peňažný záväzok v lehote splatnosti 30 dní odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie, ibaže sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti, toto dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, takéto dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(4) Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 3 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k práva ma povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.

(5) Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako podľa odseku 1 prvej vety, najviac však v trvaní 60 dní.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

(7) Na účely odsekov 1 až 6 sú subjektom verejného práva aj osoby zapísané v registri partnerov verejného sektora, pokiaľ ide o plnenie záväzkov z dodania tovaru a služieb, pri ktorých je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sú poskytované v prospech subjektu verejného práva.

Komentár k § 340b

Upravené sú osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva.

 

Subjekt verejného práva

Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti, najviac však v trvaní 60 dní. Ak je dlžníkom subjekt verejného práva, je povinný splniť peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Toto však neplatí, ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie peňažného záväzku nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

 

Plnenie peňažného záväzku

Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, je subjekt verejného práva povinný plniť peňažný záväzok v lehote splatnosti 30 dní odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie, ibaže sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti, toto dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa.

 

Dohoda o dlhšej lehote prehliadky

Ak ide o viac ako ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa.

Jednotlivé vymenované ustanovenia sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

Poznámka

Od 1. 1. 2018 sa ustanovilo, aby osoby, ktoré majú zákazky od verejného sektora, boli povinné plniť ich subdodávateľom podľa nie horších pravidiel splatnosti, ako majú vo vzťahu k verejnému sektoru.

§ 341

Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.

Komentár k § 341

Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

 

Oprávnený dlžník

Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.

§ 342

(1) Ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.

(2) Ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.

(3) Ak je čas plnenia určený v prospech veriteľa, je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok.

(4) Ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán, nie je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok.

Komentár k § 342

Ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok.

Ak zo zmluvy alebo z ustanovení zákona nevyplýva niečo iné, vždy je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich. V prípade, ak je čas plnenia určený v prospech veriteľa, veriteľ je pred týmto časom oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok.

§ 343

Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

Komentár k § 343

Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

DIEL VIII

NIEKTORÉ USTANOVENIA

O ZÁNIKU NESPLNENÉHO ZÁVÄZKU

Oddiel 1

Odstúpenie od zmluvy

§ 344

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Komentár k § 344

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva prípadne Obchodný zákonník alebo iný zákon.

§ 345

(1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

(2) Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

(3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Komentár k § 345

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení

Je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, samozrejme v prípade, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

 

Porušenie zmluvy

Podstatné je, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

 

Trvanie na splnení

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. V prípade, že pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

§ 346

(1) Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

(2) Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

Komentár k § 346

Ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie. Je to aj v prípade, ak neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

Nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti

Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

§ 347

(1) Ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku.

(2) Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.

(3) Ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

Komentár k § 347

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Samotné odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva.

 

Časť splatného záväzku

V prípade, ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku. Samozrejme po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

 

Čiastkové plnenie

Čo sa týka zmlúv s postupným čiastkovým plnením tu treba brať na vedomie fakt, že možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. V prípade časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo v prípade čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, len v tom prípade, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo nastalo neplnenie záväzku ako celku, čo prakticky znamená podstatné porušenie zmluvy.

§ 348

(1) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.

(2) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

Komentár k § 348

Ak je povinnosť, ktorá sa má plniť v budúcnosti, od zmluvy v tomto prípade možno odstúpiť, ak je zjavné, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností vyplýva ešte pred časom, ktorý je určený na plnenie povinnosti, že uvedená povinnosť bude porušená, a to podstatným spôsobom. A tiež je zjavné že povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany dostatočnú zábezpeku.

 

Odstúpenie

Od zmluvy možno odstúpiť aj v tom prípade, na ktorý poukazuje odsek 2, no tiež v prípade povinnosti, ktorá vznikne, alebo ktorá sa má plniť v budúcnosti, ak povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní. Do úvahy v postate treba brať niekoľko faktorov. Samotná schopnosť takúto povinnosť splniť a tiež okolnosti ako neprimeraná lehota na splnenie povinnosti, nakoniec aj uplatnenie si náhrady škody, oprávnenosť odstúpenia od zmluvy. Strana, ktorá odstúpila od zmluvy, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy.

§ 349

(1) Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

(2) Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

(3) Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

Komentár k § 349

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán, ktoré im zo zmluvy vyplývajú. Samotné odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva.

 

Úkonom odstúpením od zmluvy zmluva zaniká

Stačí, ak je prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy doručený druhej strane. Samozrejme po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

 

Dodatočná lehota

V prípade, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. V prípade, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy, oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy.

 

Účinky odstúpenia

V odseku 3 sú charakterizované účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka v prípade, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

§ 350

(1) Ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

(2) Pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.

Komentár k § 350

Zákon charakterizuje pojem dodatočná lehota. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení.

Neprimeraná lehota

V prípade, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

 

Odstúpenie od zmluvy

Tiež je potrebné zdôrazniť, že pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v danej lehote. Aj tu nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, v prípade, ak je primeraná, ale tiež uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.

§ 351

(1) Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

(2) Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Komentár k § 351

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán, ktoré im zo zmluvy vyplývajú. Samotné odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva.

 

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy

Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

 

Vrátenie plnenia

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti.

Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, ale nemusí viesť k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku.

Oddiel 2

Niektoré ustanovenia

o dodatočnej nemožnosti plnenia

§ 352

(1) Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.

(2) Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

(3) Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

(4) Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

Komentár k § 352

Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.

 

Záväzok sa stáva nesplniteľným

Ide o prípad, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval. Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

§ 353

Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie § 373 a nasl.

Komentár k § 353

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

 

Omeškanie

Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

§ 354

Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

Komentár k § 354

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán, ktoré im zo zmluvy vyplývajú. Samotné odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva.

Oddiel 3

Odstupné

§ 355

(1) Ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Ustanovenie § 351 ods. 1 platí primerane pre účinky zrušenia zmluvy.

(2) Oprávnenie podľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.

Komentár k § 355

Zákon upravuje možnosť v prípade, ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného. Zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Uvedené oprávnenie nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.

Oddiel 4

Zmarenie účelu zmluvy

§ 356

(1) Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

(2) Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Komentár k § 356

Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Za zmenu okolností sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a tiež zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

§ 357

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351.

Komentár k § 357

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán, ktoré im zo zmluvy vyplývajú. Samotné odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva.

DIEL IX

NIEKTORÉ USTANOVENIA
O ZAPOČÍTANÍ POHĽADÁVOK

§ 358

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Komentár k § 358

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná a tiež ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

§ 359

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Komentár k § 359

Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, len keď tieto meny sú voľne zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

 

Rozhodný je devízový kurz

Ide o kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany, ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

§ 360

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Komentár k § 360

Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

§ 361

Strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet, môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.

Komentár k § 361

Strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet, môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.

§ 362

Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, len keď tieto meny sú voľne zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Rozhodný je devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany, ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

Komentár k § 362

Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, len keď tieto meny sú voľne zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Rozhodný je devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany, ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

§ 363

Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

Komentár k § 363

Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

§ 364

Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Komentár k § 364

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

DIEL X

PORUŠENIE ZMLUVNÝCH POVINNOSTÍ

A JEHO NÁSLEDKY

Oddiel 1

Omeškanie dlžníka

§ 365

(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(3) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Komentár k § 365

Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

 

Dlžník v omeškaní

Zákon charakterizuje, kedy je dlžník v omeškaní. Je to vtedy, keď nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.

Dlžník nie je v omeškaní

A to pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak však zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

§ 366

Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.

Komentár k § 366

Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.

§ 367

Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

Komentár k § 367

Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody. Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

§ 368

(1) Ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.

(2) Škodou na veci podľa tohto zákona je strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.

(3) Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu inej škody podľa § 373 a nasl. tým nie je dotknutý.

Komentár k § 368

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

 

Výška úrokov

V prípade, kedy výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi, alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.

 

Škodou na veci

Je to strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.

Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci, alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci.

§ 369

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Komentár k § 369

Právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia, vzniká vtedy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti.

 

Nedohodnutá výška úrokov

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. V prípade, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

§ 369a

Osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov
z omeškania pri omeškaní dlžníka,
ktorým je subjekt verejného práva

Dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.

Komentár k § 369a

Osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva. Dlžník, ktorým je subjekt verejného práva, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.

 

Subjekt verejného práva

a)  štátny orgán,

b)  obec,

c)  vyšší územný celok,

d)  právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky,

e)  združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva.

 

Právnická osoba

Je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva, je kontrolovaná subjektom verejného práva alebo subjekt verejného práva vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky.

 

Vzťahy

Obchodným zákonníkom sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, z burzových obchodov a ich sprostredkovania, zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy o prevádzke dopravného prostriedky, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.

§ 369b

Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

Komentár k § 369b

Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod, je zakázaná.

 

Vznik omeškania dlžníka

Vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

§ 369c

(1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.

Komentár k § 369c

Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia.

 

Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

Ustanoví ju vláda Slovenskej republiky nariadením. Uvedené neplatí, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.

 

Nekalá zmluvná podmienka

Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi. Rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca.

§ 369d

(1) Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“), je neplatné.

(2) Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá obchodná prax“), je zakázaná.

(3) Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax. To platí rovnako aj pre zmluvné dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1, ak sa nepreukáže opak.

(4) Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

(5) Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca.

(6) Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však oprávnené zúčastniť sa konania ako intervenienti na strane žalobcu.

(7) Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona.

(8) Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti, prípadu najmä

a) súlad so zásadou poctivého obchodného styku,

b) povaha predmetu plnenia záväzku,

c) existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od

1. sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a,

2. splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a 5,

3. výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej vety.

Komentár k § 369d

V tejto časti zákona sú charakterizované niektoré nekalé praktiky vyskytujúce sa v praxi.

 

Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax

Zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť tohto zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, je povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi. Rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca. Tiež je zakázaná obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod.

 

Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax, sú rozhodujúce

Ide o okolnosti, prípadu a to najmä: súlad so zásadou poctivého obchodného styku, povaha predmetu plnenia záväzku, existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od sadzby úroku z omeškania, splatnosti peňažného záväzku dlžníka, výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod, je neplatné.

 

Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax

Vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax.

Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

 

Spor o zdržanie sa

Ak sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné.

Oddiel 2

Omeškanie veriteľa

§ 370

Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Komentár k § 370

Veriteľ sa dostane do omeškania, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.

§ 371

(1) Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.

(2) Dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.

Komentár k § 371

Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné. Ak škoda na veci vznikla v čase, keď ju znášal veriteľ, nie je dlžník povinný na jej náhradu alebo na jej odstránenie, ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností dlžníka.

§ 372

(1) Ak je predmetom plnenia vec, ktorú veriteľ neprevezme v rozpore so svojimi povinnosťami, prechádza na veriteľa po dobu jeho omeškania nebezpečenstvo škody na veci (§ 368 ods. 2), ak predtým toto nebezpečenstvo znášal dlžník.

(2) Ak škoda na veci vznikla v čase, keď ju znášal veriteľ, nie je dlžník povinný na jej náhradu alebo na jej odstránenie, ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností dlžníka.

Komentár k § 372

Škodou na veci je strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.

 

Nahradenie škody na veci

Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka.

 

Zníženie hodnoty veci

Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci.

V prípade, ak je predmetom plnenia vec, ktorú veriteľ neprevezme v rozpore so svojimi povinnosťami, prechádza na veriteľa po dobu jeho omeškania nebezpečenstvo škody na veci, ak predtým toto nebezpečenstvo znášal dlžník.

Oddiel 3

Náhrada škody

§ 373

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Komentár k § 373

Ak škoda na veci vznikla v čase, keď ju znášal veriteľ, nie je dlžník povinný na jej náhradu alebo na jej odstránenie, ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností dlžníka.

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

§ 374

(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Komentár k § 374

Existujú okolnosti, ktoré vylučujú zodpovednosť. Za tieto okolnosti sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti.

Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

§ 375

Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Komentár k § 375

Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

§ 376

Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Komentár k § 376

Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Škoda sa nahrádza v peniazoch. Ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

§ 377

(1) Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

(2) Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

Komentár k § 377

Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti a o jej dôsledkoch.

 

Správa sa musí podať

A to po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

§ 378

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Komentár k § 378

Škoda sa obvykle nahrádza v peniazoch. Ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

§ 379

Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Komentár k § 379

Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala, alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

§ 380

Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Komentár k § 380

Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

§ 381

(1) Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

(2) Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

Komentár k § 381

Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Poznámka

Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 smernice, ktorá vyžadovala zakotviť možnosť súdov, aby vo vhodných prípadoch stanovili „náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov ...“, ktoré by boli vyplývali napríklad z uzavretej zmluvy o využití obchodného tajomstva, ak by rušiteľ obchodného tajomstva o oprávnenie na využívanie obchodného tajomstva požiadal.

§ 382

Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Komentár k § 382

Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti, ktoré boli ustanovené právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

§ 383

Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

Komentár k § 383

Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

§ 384

(1) Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

(2) Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.

Komentár k § 384

Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti.

§ 385

Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

Komentár k § 385

Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

§ 386

(1) Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

(2) Náhradu škody nemôže súd znížiť.

Komentár k § 386

Náhradu škody nemôže súd znížiť. Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

DIEL XI

PREMLČANIE

Oddiel 1

Predmet premlčania

§ 387

(1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Komentár k § 387

Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Oddiel 2

Účinky premlčania

§ 388

(1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

(2) Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak

a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo

b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

Komentár k § 388

Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

 

Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká

Nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Samozrejme existuje možnosť, že aj po uplynutí premlčacej doby môže oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní. Je to v prípade, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

§ 389

Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

Komentár k § 389

Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

 

Právo pri obrane alebo pri započítaní

Ako bolo spomenuté aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

§ 390

Ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

Komentár k § 390

Účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon. Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

Oddiel 3

Začiatok a trvanie premlčacej doby

§ 391

(1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

(2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Komentár k § 391

Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

 

Plynutie premlčacej doby

Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

§ 392

(1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

(2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Komentár k § 392

Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

 

Začiatok plynutia

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 393

(1) Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

(2) Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.

Komentár k § 393

Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

 

Práva z vád

Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.

§ 394

(1) Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

(2) Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

(3) Pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

Komentár k § 394

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, samozrejme, ak zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť.

 

Odstúpenie od zmluvy

V prípade odstúpenia od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Pri práve na náhradu škody začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

§ 395

Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe vlastníckeho práva.

Komentár k § 395

Premlčacia doba pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt. Samozrejme v tomto prípade nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe vlastníckeho práva. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

§ 396

Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.

Komentár k § 396

V prípade práva na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení takýchto účtov. Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

§ 397

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Komentár k § 397

V prípade, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Uplynutím jedného roka sa premlčujú práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi.

§ 398

Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Komentár k § 398

Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu.

 

Ukončenie

Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Napríklad pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.

§ 399

Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo dňa, keď zásielka bola doručená. Pre škodu vedome spôsobenú platí všeobecná premlčacia doba ustanovená v § 397.

Komentár k § 399

Uplynutím jedného roka sa premlčujú práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo dňa, keď zásielka bola doručená.

 

4 ročná premlčacia doba

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

§ 400

Zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Komentár k § 400

Samotná zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

§ 401

Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Komentár k § 401

Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu. Toto predĺženie môže byť aj opakovane. Celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Uvedené vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Oddiel 4

Spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby

§ 402

Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Komentár k § 402

Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

 

Nie je možné určiť začiatok

Ak nemožno určiť začiatok rozhodcovského konania (§ 403), považuje sa rozhodcovské konanie za začaté dňom, keď návrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní, je doručený druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska.

§ 403

(1) Premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

(2) Ak nemožno určiť začiatok rozhodcovského konania podľa odseku 1, považuje sa rozhodcovské konanie za začaté dňom, keď návrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní, je doručený druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska.

Komentár k § 403

Táto premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

§ 404

(1) Ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

(2) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, považuje sa protinárok za uplatnený v deň, keď bol v súdnom alebo rozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie.

Komentár k § 404

Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula, alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

 

Ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní

Ide o formu protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

§ 405

(1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

(2) Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

Komentár k § 405

Ak nastala situácia, že začala proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, súdne alebo rozhodcovské konanie tretia osoba ohľadne záväzku, na ktorého splnenie použil veriteľ plnenie poskytnuté dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba ohľadne práva veriteľa, ak oznámi písomne dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.

 

Doba na premlčanie neprestala plynúť

V prípade, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula, alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, a to že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

§ 406

(1) Súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.

(2) Ak proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, začala súdne alebo rozhodcovské konanie tretia osoba ohľadne záväzku, na ktorého splnenie použil veriteľ plnenie poskytnuté dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba ohľadne práva veriteľa, ak oznámi písomne dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.

(3) Ak sa konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 skončí, platí, že premlčacia doba ohľadne práva veriteľa neprestala plynúť, neuplynie však skôr ako jeden rok po skončení tohto konania.

Komentár k § 406

Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

 

Súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi

Spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, len ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom konaní ešte pred uplynutím premlčacej doby.

 

Skončenie premlčacej doby

Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

§ 407

(1) Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

(2) Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

(3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

(4) Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Komentár k § 407

Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

Platenie úrokov

Považuje sa za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

V prípade, ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Oddiel 5

Všeobecné obmedzenie
premlčacej doby

§ 408

(1) Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

(2) Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

Komentár k § 408

Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

 

Premlčacia doba skončí najneskôr

A to po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

 

Tretia osoba

Ak proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, začala súdne alebo rozhodcovské konanie tretia osoba ohľadne záväzku, na ktorého splnenie použil veriteľ plnenie poskytnuté dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba ohľadne práva veriteľa, ak oznámi písomne dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.

Poznámka

Od 1. 1. 2018 platí, že ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí stanoveného počtu rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.

V nadväznosti na znenie čl. 8 ods. 2 smernice, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby pri nárokoch z porušenia obchodného tajomstva, sa doplnil ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade nárokov z obchodného tajomstva je dĺžka objektívnej premlčacej doby najviac 6 rokov odo dňa, kedy začala plynúť prvýkrát. Na začatie plynutia, trvanie, spočívanie či pretrhnutie premlčacej doby sa vzťahujú ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

DIEL XII

ZÁVÄZOK PODRIADENOSTI

§ 408a

(1) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).

(2) Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.

(3) Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.

(4) V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.

(5) Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý.

(6) Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.

(7) Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.

(8) K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

(9) Zmluva podľa odseku 1 zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

b) uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

c) zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

Komentár k § 408a

Ustanovenia zákona charakterizujú, kedy zmluva zaniká.

 

Zmluva zaniká

K zániku dochádza uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

Ďalej zaniká uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas. Ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie, alebo zaniká zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

 

Dohoda zmluvných strán

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov.

Takáto zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme. Zmluvu možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas. V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím dohodnutého času.

 

Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti

Nemožno ju ani meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti. Rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

 

Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti

Nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.

Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.

K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať.

HLAVA II
OSOBITNÉ USTANOVENIA
O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOCH

DIEL I

KÚPNA ZMLUVA

Oddiel 1

Vymedzenie kúpnej zmluvy

§ 409

Základné ustanovenia

(1) Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

(2)  V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Komentár k § 409

Základné ustanovenia, ktoré charakterizujú kúpnu zmluvu, upravuje hlava II. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec čiže tovar určenú jednotlivo alebo podľa množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

 

Dohodnutá kúpna cena

V takejto zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.

§ 410

(1) Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

(2) Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru.

Komentár k § 410

Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

 

Zmluva o dodaní tovaru

Ide o tovar, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru. Zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru, sa za kúpnu zmluvu nepovažuje.

Oddiel 2

Povinnosti predávajúceho

§ 411

Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Komentár k § 411

Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy, predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcov.

 

Povinnosti predávajúceho

Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania, len keď predávajúci oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie určí.

Dodanie tovaru

§ 412

(1) Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.

(2) Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

(3) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

Komentár k § 412

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.

§ 413

Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania, len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.

Komentár k § 413

Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.

Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania, len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.

§ 414

(1) Predávajúci je povinný dodať tovar:

a) v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve,

b) kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.

(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

(3) Ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať alebo ho odmietnuť.

Komentár k § 414

Ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať alebo ho odmietnuť.

 

Dodanie tovaru

Predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve, kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.

 

Plynutie lehoty na dodanie

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie, začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

§ 415

Pokiaľ z obchodných zvyklostí alebo z ustálenej predchádzajúcej praxe medzi stranami nevyplýva niečo iné, rozumie sa pre určenie času plnenia v zmluve výrazom:

a) „začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,

b) „v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,

c) „v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,

d) „koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,

e) „ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní.

Komentár k § 415

Charakteristika obchodných zvyklostí pre určenie času plnenia. „začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia, „v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca, „v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka, „koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia, „ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní.

§ 416

Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.

Komentár k § 416

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.

Doklady vzťahujúce sa na tovar

§ 417

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

Komentár k § 417

Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

 

Odovzdanie dokladov

Tieto doklady odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

 

Prehliadka

Ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia.

§ 418

Odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje § 419, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Komentár k § 418

Odovzdanie dokladov sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

§ 419

(1) Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

(2) Doklady uvedené v odseku 1 odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.

Komentár k § 419

Zákon ponecháva priestor pre odovzdanie dokladov. Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny. A to len v prípade, že k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení. Inak to môže byť v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru, odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar precliť.

Množstvo, akosť, vyhotovenie
a obal tovaru

§ 420

(1) Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

(2) Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

(3) Ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

(4) Ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na uchovanie a ochranu tovaru.

Komentár k § 420

V tejto časti zákon upravuje množstvo, akosť a obal tovaru. Predávajúci má povinnosť dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je určený v zmluve.

 

Akosť a vyhotovenie tovaru

V prípade, že zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve. Ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

 

Rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru

Ak dôjde k rozporu podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

Ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar v obchodnom styku.

§ 421

(1) Ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené v zmluve iba približne, je predávajúci oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť 5 % množstva určeného v zmluve.

(2) Ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v zmluve je iba približné, môže byť rozdiel medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom tovaru skutočne dodaným najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z prechádzajúcej praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.

(3) V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, má predávajúci nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar skutočne dodaný.

Komentár k § 421

Ak v praxi nastane situácia, že množstvo tovaru je určené v zmluve iba približne, je predávajúci oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť 5 % množstva určeného v zmluve.

Vady tovaru

§ 422

(1) Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

(2) Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.

Komentár k § 422

Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. V prípade, ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.

§ 423

Ak sa podľa zmluvy použili pri výrobe tovaru veci, ktoré odovzdal kupujúci, nezodpovedá predávajúci za vady tovaru, ktoré boli spôsobené použitím týchto vecí, ak predávajúci pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol odhaliť nevhodnosť týchto vecí pre výrobu tovaru alebo na ňu kupujúceho upozornil, ale kupujúci trval na ich použití.

Komentár k § 423

Ak sa podľa zmluvy použili pri výrobe tovaru veci, ktoré odovzdal kupujúci, nezodpovedá predávajúci za vady tovaru, ktoré boli spôsobené použitím týchto vecí. Predávajúci nezodpovedá za vady ani vtedy, ak predávajúci pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol odhaliť nevhodnosť týchto vecí pre výrobu tovaru alebo na ňu kupujúceho upozornil, ale kupujúci trval na ich použití.

§ 424

Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

Komentár k § 424

Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy. Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase.

§ 425

(1) Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

(2) Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

Komentár k § 425

Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

§ 426

Ak predávajúci dodá tovar so súhlasom kupujúceho pred dobou určenou na jeho dodanie, môže až do tejto doby dodať chýbajúcu časť alebo chýbajúce množstvo dodaného tovaru alebo dodať náhradný tovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru opraviť, ak výkon tohto práva nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo neprimerané výdavky. Kupujúcemu je však zachovaný nárok na náhradu škody.

Komentár k § 426

Ak predávajúci dodá tovar so súhlasom kupujúceho pred dobou určenou na jeho dodanie, môže až do tejto doby dodať chýbajúcu časť alebo chýbajúce množstvo dodaného tovaru alebo dodať náhradný tovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru opraviť. Kupujúci má nárok na náhradu škody. Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorá vznikla porušením jeho povinností.

§ 427

(1) Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

(2) Ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia.

(3) Ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

Komentár k § 427

Kupujúci je povinný prezrieť tovar čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia.

 

Neprezretý tovar

Ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

§ 428

(1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,

b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo

c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

(2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

(3) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Komentár k § 428

Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru po tom, čo kupujúci vady zistil alebo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, alebo sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Záruka za akosť

§ 429

(1) Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

(2) Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.

Komentár k § 429

Záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

 

Samotné prevzatie záväzku zo záruky

Môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

§ 430

Ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

Komentár k § 430

V prípade, ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia.

§ 431

Zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok.

Komentár k § 431

V prípade, že vady boli spôsobené vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok, zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vťahuje záruka za akosť, nevzniká.

§ 432

Pre vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia tiež ustanovenia § 426 až 428 a § 436 až 441.

Komentár k § 432

Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.

Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal, alebo ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

Tiež neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

Právne vady tovaru

§ 433

(1) Tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťažený právom tretej osoby, ibaže kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas.

(2) Ak právo tretej osoby, ktorým je tovar zaťažený, vyplýva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, má tovar právne vady,

a) ak toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má predávajúci sídlo, alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo

b) ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť, že toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má kupujúci sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo podľa právneho poriadku štátu, kam sa mal tovar ďalej predať alebo kde sa mal používať, a predávajúci o tomto predaji alebo mieste používania v čase uzavretia zmluvy vedel.

Komentár k § 433

Tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťažený právom tretej osoby, ibaže kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas. Nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.

 

Právne vady

Ak právo tretej osoby, ktorým je tovar zaťažený, vyplýva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, má tovar právne vady, ak toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má predávajúci sídlo, alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť, že toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má kupujúci sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Tiež podľa právneho poriadku štátu, kam sa mal tovar ďalej predať alebo kde sa mal používať, a predávajúci o tomto predaji alebo mieste používania v čase uzavretia zmluvy vedel.

§ 434

Nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.

Komentár k § 434

Uplatnenie práva treťou osobou s uvedením jeho povahy je kupujúci povinný oznámiť predávajúcemu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.

§ 435

(1) Uplatnenie práva uvedeného v § 433 treťou osobou s uvedením jeho povahy je kupujúci povinný oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.

(2) Práva kupujúceho z právnych vád tovaru sa nemôžu priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nesplní povinnosť ustanovenú v odseku 1 a predávajúci v súdnom konaní namietne nesplnenie tejto povinnosti kupujúcim.

(3) Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení práva treťou osobou vedel v čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci.

(4) Pre nároky kupujúceho z právnych vád tovaru platia ustanovenia § 436 až 441.

Komentár k § 435

Práva kupujúceho z právnych vád tovaru sa nemôžu priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nesplní povinnosť a predávajúci v súdnom konaní namietne nesplnenie tejto povinnosti kupujúcim.

Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení práva treťou osobou vedel v čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci.

Nároky z vád tovaru

§ 436

(1) Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo

d) odstúpiť od zmluvy.

(2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

(3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

(4) Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Komentár k § 436

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy.

 

Porušenie zmluvy

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy.

Samotná voľba medzi nárokmi kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.

 

Uplatnenie nároku

Kupujúci uplatnenie nemôže meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné, alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada hneď ako mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v stanovenej lehote, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Popri nárokoch má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

§ 437

(1) Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

(2) Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

(3) Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

(4) Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

(5) Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

Komentár k § 437

Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny.

Platí, že dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru.

 

Žiadosť o odstránenie vád tovaru

Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v stanovenej lehote, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy. Tento nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

§ 438

Pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne.

Komentár k § 438

Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu. Pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

§ 439

(1) Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

(2) Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.

(3) Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.

(4) Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

Komentár k § 439

Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

Neodstránenie vád

Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v stanovenej lehote, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy. Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu. V prípade, ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve.

Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

§ 440

(1) Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

(2) Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Komentár k § 440

Tento nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť. Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

§ 441

(1) Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.

(2) Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

(3) Ustanovenie odseku 2 však neplatí,

a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo

b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

(4) Ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

Komentár k § 441

Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.

Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

 

Kedy sa neuplatňuje nemožnosť vrátenia tovaru

Uvedené neplatí, ak nemožnosť vrátenia tovaru nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru. Tiež neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

Dodanie väčšieho množstva tovaru

§ 442

(1) Ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené v zmluve, môže kupujúci dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru.

(2) Ak kupujúci prijme dodávku všetkého alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve.

Komentár k § 442

Ak kupujúci prijme dodávku všetkého alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve. Ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené v zmluve, môže kupujúci dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru. Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Oddiel 3

Nadobudnutie vlastníckeho práva

§ 443

(1) Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

(2) Pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou.

Komentár k § 443

Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Pred odovzdaním môže získať kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou.

§ 444

Strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo pred dobou uvedenou v § 443, ak predmetom kúpy je tovar jednotlivo určený alebo tovar určený podľa druhu a v čase prechodu vlastníckeho práva bude dostatočne označený na odlíšenie od iného tovaru, a to spôsobom dojednaným medzi stranami, inak bez zbytočného odkladu oznámeným kupujúcemu.

Komentár k § 444

Strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr alebo skôr.

§ 445

Strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Komentár k § 445

Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.

§ 446

Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

Komentár k § 446

Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

Oddiel 4

Povinnosti kupujúceho

§ 447

Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Komentár k § 447

Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na obvyklú cenu takého alebo porovnateľného tovaru.

§ 448

(1) Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

(2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

(3) Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.

Komentár k § 448

Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Ako bolo spomenuté, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu zmluvy. Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.

§ 449

Ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokladov, je kupujúci povinný kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.

Komentár k § 449

Ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokladov, je kupujúci povinný kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.

§ 450

(1) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

(2) Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny.

(3) Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.

Komentár k § 450

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

 

Podmienka pri odovzdaní tovaru

Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny.

Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.

§ 451

Kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy a tohto zákona na to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť.

Komentár k § 451

Kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy na to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť. Ak predávajúci vykonal určenie sám, musí oznámiť podrobné údaje o tom kupujúcemu a určiť primeranú lehotu, v ktorej môže kupujúci oznámiť predávajúcemu odchylné určenie. Ak tak kupujúci neurobí po dôjdení takého oznámenia v určenej lehote, je určenie oznámené predávajúcim záväzné.

§ 452

(1) Ak má kupujúci podľa zmluvy určiť dodatočne formu, veľkosť alebo vlastnosti tovaru a neurobí tak v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá, v primeranej lehote po dôjdení žiadosti predávajúceho, môže ich predávajúci sám určiť s prihliadnutím na potreby kupujúceho, pokiaľ sú mu známe. Tým nie sú dotknuté iné nároky predávajúceho.

(2) Ak predávajúci vykonal určenie sám, musí oznámiť podrobné údaje o tom kupujúcemu a určiť primeranú lehotu, v ktorej môže kupujúci oznámiť predávajúcemu odchylné určenie. Ak tak kupujúci neurobí po dôjdení takého oznámenia v určenej lehote, je určenie oznámené predávajúcim záväzné.

Komentár k § 452

V prípade, ak má kupujúci podľa zmluvy určiť dodatočne formu, veľkosť alebo vlastnosti tovaru a neurobí tak v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá, v primeranej lehote po dôjdení žiadosti predávajúceho, môže ich predávajúci sám určiť s prihliadnutím na potreby kupujúceho, pokiaľ sú mu známe. Tým nie sú dotknuté iné nároky predávajúceho.

§ 453

Predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal tovar a splnil iné svoje povinnosti, dokiaľ predávajúci neuplatnil právo z porušenia zmluvy, ktoré je nezlučiteľné s touto požiadavkou.

Komentár k § 453

Predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal tovar a splnil iné svoje povinnosti, ale iba dokiaľ predávajúci neuplatnil právo z porušenia zmluvy, ktoré je nezlučiteľné s touto požiadavkou.

§ 454

Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou. Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby odovzdania týchto dokladov. Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť.

Komentár k § 454

Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou.

Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby odovzdania týchto dokladov.

Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť.

Oddiel 5

Nebezpečenstvo škody na tovare

§ 455

Nebezpečenstvo škody na tovare (§ 368 ods. 2) prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme.

Komentár k § 455

Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme. Ak sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom alebo ak sa dozvie o tejto možnosti až neskôr, prechádza nebezpečenstvo v čase, keď má túto možnosť a dozvie sa o nej.

§ 456

Ak má kupujúci prevziať tovar od inej osoby, než je predávajúci, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho v čase určenom na dodanie tovaru, ak sa v tomto čase umožnilo kupujúcemu nakladať s tovarom a o tejto možnosti kupujúci vedel. Ak sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom alebo ak sa dozvie o tejto možnosti až neskôr, prechádza nebezpečenstvo v čase, keď má túto možnosť a dozvie sa o nej.

Komentár k § 456

Ak má kupujúci prevziať tovar od inej osoby, než je predávajúci, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho v čase určenom na dodanie tovaru, ak sa v tomto čase umožnilo kupujúcemu nakladať s tovarom a o tejto možnosti kupujúci vedel.

§ 457

Ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste na prepravu tovaru kupujúcemu, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste. Ak kúpna zmluva zahŕňa povinnosť predávajúceho odoslať tovar, ale predávajúci nie je povinný odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď sa tovar odovzdá prvému dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá s dokladmi vzťahujúcimi sa na prepravovaný tovar, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva škody na tovare.

Komentár k § 457

Ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste na prepravu tovaru kupujúcemu, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste.

 

Odovzdanie tovaru

V prípade, ak kúpna zmluva zahŕňa povinnosť predávajúceho odoslať tovar, ale predávajúci nie je povinný odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď sa tovar odovzdá prvému dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá s dokladmi vzťahujúcimi sa na prepravovaný tovar, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva škody na tovare.

§ 458

Nebezpečenstvo škody na tovare určenom podľa druhu a kupujúcim neprevzatom však neprechádza na kupujúceho, dokiaľ tovar nie je jasne vyznačený na účel zmluvy označením na tovare alebo prepravnými dokladmi alebo určený v správe zaslanej kupujúcemu alebo inak vymedzený.

Komentár k § 458

Nebezpečenstvo škody na tovare určenom podľa druhu a kupujúcim neprevzatom však neprechádza na kupujúceho, dokiaľ tovar nie je jasne vyznačený – označením na tovare alebo prepravnými dokladmi alebo určený v správe zaslanej kupujúcemu alebo inak vymedzený.

§ 459

Strany si môžu dohodnúť, že nebezpečenstvo škody na tovare prechádza pred dobou uvedenou v § 455 až 458 len pri tovare jednotlivo určenom alebo pri tovare určenom podľa druhu, ak tento tovar je v čase prechodu nebezpečenstva škody dostatočne oddelený a odlíšený od iného tovaru toho istého druhu.

Komentár k § 459

Ak sa tovar v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním prvému dopravcovi.

§ 460

Ak sa tovar v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už došlo ku škode na tovare, znáša túto škodu predávajúci.

Komentár k § 460

Ak sa tovar v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už došlo ku škode na tovare, znáša túto škodu predávajúci.

§ 461

(1) Škoda na tovare, ktorá vznikla po prechode jej nebezpečenstva na kupujúceho, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ibaže ku škode na tovare došlo v dôsledku porušenia povinnosti predávajúceho.

(2) Účinky odseku 1 nenastanú, ak kupujúci využil svoje právo požadovať dodanie náhradného tovaru alebo právo odstúpiť od zmluvy.

Komentár k § 461

Škoda na tovare, ktorá vznikla po prechode jej nebezpečenstva na kupujúceho, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ibaže ku škode na tovare došlo v dôsledku porušenia povinnosti predávajúceho. Účinky nenastanú, ak kupujúci využil svoje právo požadovať dodanie náhradného tovaru alebo právo odstúpiť od zmluvy.

Oddiel 6

Uchovanie tovaru

§ 462

Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať, dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli.

Komentár k § 462

Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru.

 

Zadržiavanie tovaru

Dokiaľ predávajúci neuhradí primerané náklady, ktoré kupujúcemu pri tom vznikli, je kupujúci oprávnený zadržiavať tovar, ktorý sa má vrátiť predávajúcemu. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať, dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli.

§ 463

Ak kupujúci prevzal tovar a zamýšľa ho odmietnuť, je povinný urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokiaľ predávajúci neuhradí primerané náklady, ktoré kupujúcemu pri tom vznikli, je kupujúci oprávnený zadržiavať tovar, ktorý sa má vrátiť predávajúcemu.

Komentár k § 463

Ak kupujúci prevzal tovar a zamýšľa ho odmietnuť, je povinný urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokiaľ predávajúci neuhradí primerané náklady, ktoré kupujúcemu pri tom vznikli, je kupujúci oprávnený zadržiavať tovar, ktorý sa má vrátiť predávajúcemu.

§ 464

Ak kupujúci má možnosť po dopravení tovaru do miesta určenia s ním nakladať a uplatní právo ho odmietnuť, je povinný tovar prevziať a mať ho u seba na účet predávajúceho, ak tak môže urobiť bez zaplatenia kúpnej ceny a bez neprimeraných ťažkostí a výdavkov. Táto povinnosť však kupujúcemu nevzniká, ak v mieste určenia je prítomný predávajúci alebo osoba, ktorú predávajúci poveril starostlivosťou o tovar. Pri prevzatí tovaru kupujúcim sa spravujú jeho práva a povinnosti podľa § 463.

Komentár k § 464

Ak kupujúci má možnosť po dopravení tovaru do miesta určenia s ním nakladať a uplatní právo ho odmietnuť, je povinný tovar prevziať a mať ho u seba na účet predávajúceho, ak tak môže urobiť bez zaplatenia kúpnej ceny a bez neprimeraných ťažkostí a výdavkov.

Uvedená povinnosť však kupujúcemu nevzniká, ak v mieste určenia je prítomný predávajúci alebo osoba, ktorú predávajúci poveril starostlivosťou o tovar.

§ 465

Povinnosti podľa § 462 až 464 môže povinná strana splniť aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby na účet druhej strany a môže požadovať úhradu primeraných nákladov, ktoré jej pritom vznikli.

Komentár k § 465

Povinnosti môže povinná strana splniť aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby na účet druhej strany a tiež môže požadovať úhradu primeraných nákladov, ktoré jej pritom vznikli.

§ 466

Stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím alebo so spätným prevzatím tovaru alebo s platením kúpnej ceny, ktoré sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru, alebo s platením nákladov spojených s plnením povinností podľa § 462 až 464, možno vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Druhá strana je oprávnená vo výzve na prevzatie tovaru určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí tovar predať vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinná upozorniť stranu, ktorá je v omeškaní, na úmysel tovar predať. Tento úmysel možno oznámiť aj pri určení lehoty na prevzatie.

Komentár k § 466

Stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím alebo so spätným prevzatím tovaru alebo s platením kúpnej ceny, ktoré sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru, alebo s platením nákladov spojených s plnením povinností, možno vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Druhá strana je oprávnená vo výzve na prevzatie tovaru určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí tovar predať vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinná upozorniť stranu, ktorá je v omeškaní, na úmysel tovar predať. Tento úmysel možno oznámiť aj pri určení lehoty na prevzatie.

§ 467

Ak tovar podlieha rýchlej skaze alebo ak sú s jeho uchovaním spojené neprimerané náklady, strana, ktorá má povinnosti podľa § 462 až 464, musí urobiť primerané opatrenia na jeho predaj, a pokiaľ je to možné, druhú stranu o zamýšľanom predaji upovedomiť.

Komentár k § 467

Ak tovar podlieha rýchlej skaze alebo ak sú s jeho uchovaním spojené neprimerané náklady, strana, ktorá má povinnosti, musí urobiť primerané opatrenia na jeho predaj, a pokiaľ je to možné, druhú stranu o zamýšľanom predaji upovedomiť. Povinnosti môže povinná strana splniť aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby na účet druhej strany a môže požadovať úhradu primeraných nákladov, ktoré jej pritom vznikli.

§ 468

Strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku predaja sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom spojeným s plnením povinností podľa § 462 až 464 a s predajom tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného odkladu uhradiť.

Komentár k § 468

Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku predaja sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom spojeným s plnením povinností a s predajom tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného odkladu uhradiť.

Oddiel 7

Osobitné ustanovenia o náhrade škody

§ 469

Ak niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu škody vzniknutý podľa tohto zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pri určení tohto rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým nie je dotknutý.

Komentár k § 469

Ak niektorá strana v súlade so zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu škody vzniknutý podľa zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pri určení tohto rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým nie je dotknutý.

§ 470

(1) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 469, zahŕňa nárok na náhradu škody strany, ktorá odstúpila od zmluvy týkajúcej sa tovaru s bežnou cenou, rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa má platiť na základe zmluvy, a bežnou cenou dosahovanou pri tovare toho istého druhu a tej istej alebo porovnateľnej akosti za obdobných zmluvných podmienok. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým nie je dotknutý.

(2) Rozhodujúce sú ceny dosahované v čase odstúpenia od zmluvy; ak však tovar bol prevzatý pred odstúpením od zmluvy, sú rozhodujúce bežné ceny dosahované v čase tohto prevzatia.

Komentár k § 470

Rozhodujúce sú ceny dosahované v čase odstúpenia od zmluvy. Ak však tovar bol prevzatý pred odstúpením od zmluvy, sú rozhodujúce bežné ceny dosahované v čase tohto prevzatia.

DIEL II

DOJEDNANIA V SÚVISLOSTI

S KÚPNOU ZMLUVOU

Oddiel 1

Kúpa na skúšku

§ 471

Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.

Komentár k § 471

Ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe. Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.

§ 472

(1) Ak kupujúci tovar neprevzal, má podmienka povahu odkladacej podmienky a táto podmienka sa považuje za zmarenú, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu v skúšobnej dobe, že tovar schvaľuje.

(2) Ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe.

(3) Kupujúci nemá právo tovar odmietnuť, ak nemôže tovar vrátiť v stave, v akom ho prevzal.

Komentár k § 472

V prípade, ak kupujúci tovar neprevzal, má podmienka povahu odkladacej podmienky a táto podmienka sa považuje za zmarenú, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu v skúšobnej dobe, že tovar schvaľuje. Ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe.

Zákon stanovuje, že kupujúci nemá právo tovar odmietnuť, ak nemôže tovar vrátiť v stave, v akom ho prevzal.

Oddiel 2

Cenová doložka

§ 473

Ak strany dohodnú pri určení ceny, že jej výška sa má dodatočne upraviť s prihliadnutím na výrobné náklady, a ak neurčia, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodné, mení sa kúpna cena v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných na výrobu predávaného tovaru.

Komentár k § 473

Ak strany dohodnú pri určení ceny, že jej výška sa má dodatočne upraviť s prihliadnutím na výrobné náklady, a ak si presne neurčia, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodné, mení sa kúpna cena v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných na výrobu predávaného tovaru.

§ 474

(1) Ak strany v zmluve neurčia, ktorý čas je rozhodujúci pre posudzovanie cenových zmien, prihliada sa na ceny v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď mal predávajúci tovar dodať. Ak sa má dodanie tovaru uskutočniť v priebehu určitej lehoty, je rozhodný čas skutočného včasného plnenia, inak koniec tejto lehoty.

(2) Ak predávajúci je v omeškaní s dodaním tovaru a v čase skutočného dodania sú ceny pri rozhodných zložkách výrobných nákladov nižšie ako ceny v čase určenom podľa odseku 1, prihliada sa na tieto nižšie ceny.

Komentár k § 474

Ak strany v zmluve neurčia, ktorý čas je rozhodujúci pre posudzovanie cenových zmien, prihliada sa na ceny v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď mal predávajúci tovar dodať. Ak sa má dodanie tovaru uskutočniť v priebehu určitej lehoty, je rozhodný čas skutočného včasného plnenia, inak koniec tejto lehoty. Ak predávajúci je v omeškaní s dodaním tovaru a v čase skutočného dodania sú ceny pri rozhodných zložkách výrobných nákladov nižšie ako ceny v čase určenom, prihliada sa na tieto nižšie ceny.

§ 475

Práva a povinnosti strán z doložky zanikajú, ak oprávnená strana svoje práva neuplatní u druhej strany bez zbytočného odkladu po dodaní tovaru.

Komentár k § 475

Práva a povinnosti strán z doložky zanikajú, ak oprávnená strana svoje práva neuplatní u druhej strany bez zbytočného odkladu po dodaní tovaru.

DIEL III

ZMLUVA O PREDAJI PODNIKU

§ 476

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Komentár k § 476

Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. Ak veriteľ úspešne uplatní právo, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

§ 477

(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

(2) Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

(3) Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

(4) Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

Komentár k § 477

Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

§ 478

(1) Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

(2) Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

(3) Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

Komentár k § 478

Ak sa predajom podniku zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

Ak veriteľ úspešne uplatní svoje právo, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

§ 479

(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.

(2) K prechodu práva podľa odseku 1 však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv.

Komentár k § 479

Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.

K prechodu práva nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv.

§ 480

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

Komentár k § 480

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní. K prechodu práva nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv.

§ 481

(1) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať.

(2) Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní.

Komentár k § 481

V prípade, že v zmluve nie je uvedené niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať.

§ 482

Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.

Komentár k § 482

Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.

§ 483

(1) Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

(2) Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho.

(3) Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.

Komentár k § 483

Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho.

Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.

§ 484

Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici spísanej podľa § 483 ods. 1 upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením zabrániť.

Komentár k § 484

Predávajúci je povinný upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť. Inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením zabrániť. Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí.

§ 485

V zápisnici o prevzatí vecí spísanej podľa § 483 ods. 1 sa uvedú chýbajúce veci a vadné veci. Za chýbajúce sa považujú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť súčasťou imania predávaného podniku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov.

Komentár k § 485

V zápisnici o prevzatí vecí sa uvedú chýbajúce veci a vadné veci. Za chýbajúce sa považujú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť súčasťou imania predávaného podniku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov.

§ 486

(1) Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli zachytené v zápisnici podľa § 483 ods. 1, nemôže sa právo na zľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o nich vedel v čase odovzdania veci. Pri vadách zistiteľných až pri prevádzke podniku nastávajú tieto účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistiť, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy (§ 482). Ustanovenia § 428 ods. 2 a § 439 platia obdobne.

(2) Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.

(3) Kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny ohľadne záväzkov, ktoré na neho prešli a neboli zachytené v účtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy (§ 482), ibaže o nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel.

(4) Pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až 435. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

(5) Práva podľa predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody. Ustanovenia § 440 platia obdobne.

Komentár k § 486

Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici spísanej upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením zabrániť.

 

Nárok na zľavu

Pri nesplnení podmienok má kupujúci právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli zachytené v zápisnici, nemôže sa právo na zľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o nich vedel v čase odovzdania veci. Pri vadách zistiteľných až pri prevádzke podniku nastávajú tieto účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistiť, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy.

Kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny ohľadne záväzkov, ktoré na neho prešli a neboli zachytené v účtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy, ibaže o nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel.

Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

§ 487

Ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

Komentár k § 487

Jednotlivé ustanovenia platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

§ 488

(1) Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri.

(2) Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa § 478, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní úspešne uplatnené.

Komentár k § 488

Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

Ak veriteľ úspešne uplatní právo, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

 

Výkon zápisu

Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri. Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní úspešne uplatnené.

DIEL IV

ZMLUVA O KÚPE PRENAJATEJ VECI

§ 489

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

(2) Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 489

Zmluva vyžaduje písomnú formu. Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

§ 490

Ak nájomca je oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci počas platnosti nájomnej zmluvy, doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.

Komentár k § 490

Ak nájomca je oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci počas platnosti nájomnej zmluvy, doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.

§ 491

Ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.

Komentár k § 491

Ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť prenajatú vec po zániku nájomnej zmluvy. Pre posudzovanie vád veci sú rozhodné vlastnosti, ktoré mala mať prenajatá vec. Lehoty na oznámenie vád kúpenej veci sa počítajú odo dňa, keď nájomca prevzal prenajatú vec.

§ 492

Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.

Komentár k § 492

Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.

§ 493

(1) Vznikom kúpnej zmluvy (§ 492) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.

(2) Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy (§ 492).

Komentár k § 493

Oprávnená strana má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho. Vznikom kúpnej zmluvy prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy.

§ 494

(1) Ak v dojednaní nie je určená kúpna cena rozhodná pri využití práva prenajatú vec kúpiť a ani spôsob jej určenia, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa § 448 ods. 2. Na určenie kúpnej ceny nemá vplyv poškodenie alebo väčšie opotrebenie veci, za ktoré je zodpovedný nájomca.

(2) Kúpnu cenu je kupujúci povinný zaplatiť bez zbytočného odkladu po vzniku kúpnej zmluvy.

Komentár k § 494

Na určenie kúpnej ceny nemá vplyv poškodenie alebo väčšie opotrebenie veci, za ktoré je zodpovedný nájomca. Kúpnu cenu je kupujúci povinný zaplatiť po vzniku kúpnej zmluvy.

Vznikom kúpnej zmluvy prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.

§ 495

(1) Pre posudzovanie vád veci sú rozhodné vlastnosti, ktoré mala mať prenajatá vec.

(2) Lehoty na oznámenie vád kúpenej veci sa počítajú odo dňa, keď nájomca prevzal prenajatú vec.

(3) Ak vlastnícke právo k prenajatej veci neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej dobe, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

Komentár k § 495

Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. V prípade, ak vlastnícke právo k prenajatej veci neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej dobe, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť. Pre posudzovanie vád veci sú rozhodné vlastnosti, ktoré mala mať prenajatá vec. Lehoty na oznámenie vád kúpenej veci sa počítajú odo dňa, keď nájomca prevzal prenajatú vec.

§ 496

(1) Zmluva môže určiť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči prenajímateľovi.

(2) Nadobúdateľ vlastníckeho práva podľa odseku 1 nie je oprávnený pri prenajatej veci uplatňovať jej vady s výnimkou právnych vád, ibaže je mu poskytnutá záruka za akosť.

Komentár k § 496

Zákon ponecháva možnosť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči prenajímateľovi.

Samotný nadobúdateľ vlastníckeho práva nie je oprávnený pri prenajatej veci uplatňovať jej vady s výnimkou právnych vád, ibaže je mu poskytnutá záruka za akosť.

DIEL V

ZMLUVA O ÚVERE

§ 497

Základné ustanovenie

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Komentár k § 497

Obchodný zákonník v piatom diele pojednáva o zmluve o úvere. Ide o vzťah veriteľa a dlžníka. Touto zmluvou sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a samozrejme sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Peňažné prostriedky sa vracajú v mene, v ktorej sa poskytli. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

§ 498

Strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky.

Komentár k § 498

Nasledujúce ustanovenia zákona charakterizujú účel úveru, menu v akej boli prostriedky požičané, dojednanie odplaty, poskytnutie peňažných prostriedkov lehote, plynutie výpovednej lehoty, platenie úrokov a podobne.

 

Určenie účelu

V praxi existujú prípady, kedy sú prostriedky úveru požičané na konkrétny účel. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka v súvislosti s týmto účelom. Ak sa strany dohodnú, peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, môžu byť aj v inej mene ako euro. Nemôže to byť v rozpore s devízovými predpismi. Dlžník potom samozrejme vráti peňažné prostriedky v tej mene, v ktorej sa poskytli.

§ 499

Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Komentár k § 499

Jedna vec je platenie úrokov z poskytnutého úveru a vec druhá odplata, ktorú si môže za dojednanie záväzku veriteľ uplatniť v prípade, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa.

Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

§ 500

(1) Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

(2) Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Komentár k § 500

Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

 

Zmluvná lehota

Dlžník si uplatňuje nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote, ktorá je určená zmluvou. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

Zákon stanovuje, že ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

§ 501

(1) Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

(2) Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

Komentár k § 501

Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

§ 502

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Komentár k § 502

Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

§ 503

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Komentár k § 503

Úroky sú splatné koncom každého kalendárneho roka, ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité prostriedky. Na konci obdobia, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Pri splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Čo sa týka úrokov, úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

§ 504

Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Komentár k § 504

Peňažné prostriedky je spravidla dlžník povinný vrátiť v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

§ 505

Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Komentár k § 505

V prípade, ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. V opačnom prípade môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy a tiež môže veriteľ požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi.

§ 506

Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Komentár k § 506

Odstúpenie od zmluvy nastane aj v prípade, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a tiež v prípade, ak neuhradí jednu splátku po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ môže požadovať vrátenie dlžnej sumy s úrokmi.

§ 507

Ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.

Komentár k § 507

Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke. Ak zmluva medzi dlžníkom a veriteľom určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

 

Použitie prostriedkov na iný účel

Ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Zákon hovorí aj o prípade, kedy dlžník použije požičané peňažné prostriedky na iný účel, než na aký boli požičané. Inak má veriteľ možnosť odstúpenia od zmluvy a požadovať vrátenie prostriedkov. Obdobne to platí aj v prípade, ak peňažné prostriedky na dohodnutý účel nemožno použiť.

DIEL VI

LICENČNÁ ZMLUVA NA PREDMETY

PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA

§ 508

Základné ustanovenia

(1) Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len „právo“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 508

Licenčná zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku. Je považovaná za zmluvu, na základe ktorej jedna zmluvná strana poskytuje druhej zmluvnej strane súhlas na používanie predmetu práva duševného vlastníctva. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

 

Odplata

Základnou povinnosťou nadobúdateľa licencie je zaplatiť odplatu za poskytnutie licencie. Zmluvnými stranami licenčnej zmluvy sú na jednej strane poskytovateľ licencie a na druhej strane nadobúdateľ licencie.

Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami, ibaže zo zmluvy alebo z povahy poskytnutých podkladov a informácií vyplýva, že poskytovateľ nemá záujem na ich utajovaní. Za tretie osoby sa nepovažujú osoby, ktoré sa zúčastňujú na podnikaní podnikateľa a ktoré podnikateľ zaviazal mlčanlivosťou.

 

Dokumenty

Poskytovateľ licencie je povinný odovzdať nadobúdateľovi dokumenty potrebné na realizáciu licenčnej zmluvy, pričom je tak povinný urobiť bezodkladne po uzavretí zmluvy. Dokumenty, ktoré boli poskytnuté nadobúdateľovi licencie, musí nadobúdateľ vrátiť poskytovateľovi, a to po zániku licenčnej zmluvy.

Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty.

§ 509

(1) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe zmluvy zápis do príslušného registra týchto práv.

(2) Ak trvanie práva závisí od jeho výkonu, je nadobúdateľ na tento výkon povinný.

Komentár k § 509

Zákon upravuje aj zánik licenčnej zmluvy. Licenčnú zmluvu možno uzavrieť jednak na čas určitý, a jednak na čas neurčitý. Licenčná zmluva, ktorá bola uzavretá na čas neurčitý, môže zaniknúť výpoveďou zmluvnej strany. Ak je podaná výpoveď, zmluvný vzťah končí uplynutím výpovednej lehoty. Zmluvné strany si môžu v licenčnej zmluve určiť dĺžku výpovednej lehoty, pričom ak sa nedohodnú, nadobúda výpoveď účinnosť uplynutím jedného roka od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.

§ 510

Poskytovateľ je povinný po dobu trvania zmluvy udržiavať právo, pokiaľ to povaha tohto práva vyžaduje.

Komentár k § 510

Poskytovateľ je povinný po dobu trvania zmluvy udržiavať právo, pokiaľ to povaha tohto práva vyžaduje.

§ 511

(1) Poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy, a na poskytnutie jeho výkonu iným osobám.

(2) Nadobúdateľ nie je oprávnený prenechať výkon práva iným osobám.

Komentár k § 511

Obchodný zákonník sa zaoberá právom udeľovať licenciu tretej osobe. Poskytovateľ licencie môže udeliť tretej osobe licenciu týkajúcu sa rovnakého predmetu priemyselných práv. Poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy, a na poskytnutie jeho výkonu iným osobám. Nadobúdateľ nie je oprávnený prenechať výkon práva iným osobám.

§ 512

Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy poskytnúť nadobúdateľovi všetky podklady a informácie, ktoré sú potrebné na výkon práva podľa zmluvy.

Komentár k § 512

Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy poskytnúť nadobúdateľovi všetky podklady a informácie, ktoré sú potrebné na výkon práva podľa zmluvy.

§ 513

Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami, ibaže zo zmluvy alebo z povahy poskytnutých podkladov a informácií vyplýva, že poskytovateľ nemá záujem na ich utajovaní. Za tretie osoby sa nepovažujú osoby, ktoré sa zúčastňujú na podnikaní podnikateľa a ktoré podnikateľ zaviazal mlčanlivosťou. Po zániku zmluvy je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať poskytnuté informácie do doby, keď sa stanú všeobecne známymi.

Komentár k § 513

Poskytovateľ licencie v zmysle zákona je povinný odovzdať nadobúdateľovi dokumenty potrebné na realizáciu licenčnej zmluvy, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy. Dokumenty, ktoré boli poskytnuté nadobúdateľovi licencie, musí nadobúdateľ vrátiť poskytovateľovi, a to po zániku licenčnej zmluvy.

 

Utajovanie podkladov a informácií

Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami. Nemusí tak urobiť v prípade, že zo zmluvy alebo z povahy poskytnutých podkladov a informácií vyplýva, že poskytovateľ nemá záujem na ich utajovaní. Za tretie osoby sa nepovažujú osoby, ktoré sa zúčastňujú na podnikaní podnikateľa a ktoré podnikateľ zaviazal mlčanlivosťou. Po zániku zmluvy je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať poskytnuté informácie do doby, keď sa stanú všeobecne známymi.

§ 514

(1) Ak nadobúdateľa obmedzujú vo výkone práva iné osoby alebo ak zistí, že iné osoby toto právo porušujú, je povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi.

(2) Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu urobiť potrebné právne opatrenia na ochranu výkonu práva nadobúdateľom. Pri týchto opatreniach je nadobúdateľ povinný poskytnúť poskytovateľovi potrebné spolupôsobenie.

Komentár k § 514

Zákon upravuje osobitne aj otázku ochrany nadobúdateľa licencie v prípade, ak ho vo výkone práv z licencie neoprávnene obmedzujú tretie osoby. O tejto skutočnosti je povinný upovedomiť poskytovateľa licencie, ktorý urobí za účelom ochrany nadobúdateľa potrebné opatrenia.

Pri týchto opatreniach je nadobúdateľ povinný poskytnúť poskytovateľovi potrebné spolupôsobenie.

§ 515

Ak sa zmluva nedojednala na dobu určitú, možno ju vypovedať. Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, nadobúda výpoveď účinnosť uplynutím jedného roka od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.

Komentár k § 515

Dojednanie zmluvy na určitú dobu znamená, že ju možno vypovedať. V prípade, ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, nadobúda výpoveď účinnosť uplynutím jedného roka od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. Po zániku zmluvy je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať poskytnuté informácie do doby, keď sa stanú všeobecne známymi.

DIEL VII

ZMLUVA O ULOŽENÍ VECI

§ 516

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.

(2) Ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci.

Komentár k § 516

Zákon hovorí o tom, že opatrovateľ je povinný vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na jej povahu a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.

V prípade, ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezplatne a opatrovanie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci.

§ 517

Opatrovateľ je povinný vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na jej povahu a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Ak opatrovanie veci vyžaduje osobitné opatrenia, je opatrovateľ povinný ich urobiť, ak sú uvedené v zmluve alebo ak ho na ne upozornil uložiteľ pred uzavretím zmluvy. Opatrovateľ je povinný dať veci poistiť proti škodám, len keď to určuje zmluva.

Komentár k § 517

Ak opatrovateľ bez súhlasu uložiteľa zverí opatrovanie veci tretej osobe, zodpovedá, akoby vec opatroval sám. Ak toto urobí so súhlasom uložiteľa, zodpovedá ako mandatár.

 

Opatrovanie

Opatrovateľ je povinný vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na jej povahu a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Ak opatrovanie veci vyžaduje osobitné opatrenia, je opatrovateľ povinný ich urobiť, ak sú uvedené v zmluve alebo ak ho na ne upozornil uložiteľ pred uzavretím zmluvy. Opatrovateľ je povinný dať veci poistiť proti škodám, len keď to určuje zmluva.

§ 518

Aj keď sa opatrovateľ zaviazal v zmluve opatrovať vec určitým spôsobom, môže sa od tohto spôsobu odchýliť, ak nastanú okolnosti, ktoré opatrovateľ nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať a ktoré robia plnenie záväzku pre neho neprimerane ťažkým. O vzniku týchto okolností je opatrovateľ povinný včas upovedomiť uložiteľa.

Komentár k § 518

Aj keď sa opatrovateľ zaviazal v zmluve opatrovať vec určitým spôsobom, môže sa od tohto spôsobu odchýliť, ak nastanú okolnosti, ktoré opatrovateľ nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať, a ktoré robia plnenie záväzku pre neho neprimerane ťažkým. O vzniku týchto okolností je opatrovateľ povinný včas upovedomiť uložiteľa.

§ 519

(1) Ak opatrovateľ bez súhlasu uložiteľa zverí opatrovanie veci tretej osobe, zodpovedá, akoby vec opatroval sám. Ak toto urobí so súhlasom uložiteľa, zodpovedá ako mandatár.

(2) Ak opatrovateľ zverí opatrovanie veci tretej osobe v rozpore so zmluvou, prechádza na opatrovateľa nebezpečenstvo škody na veci. Ustanovenie § 518 tým nie je dotknuté.

Komentár k § 519

Opatrovateľ je oprávnený domáhať sa od uložiteľa, aby prevzal uloženú vec bez zbytočného odkladu ešte pred uplynutím dohodnutej doby uloženia, ak by ďalšie plnenie povinností spôsobilo opatrovateľovi neprimerané ťažkosti, ktoré nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať, alebo ak sa tretia osoba domáha vydania uloženej veci.

 

Zverenie opatrovania veci

Ak opatrovateľ bez súhlasu uložiteľa zverí opatrovanie veci tretej osobe, zodpovedá, akoby vec opatroval sám. Ak toto urobí so súhlasom uložiteľa, zodpovedá ako mandatár.

Je tu aj možnosť zverenia opatrovania tretej osobe. Ak opatrovateľ zverí opatrovanie veci tretej osobe v rozpore so zmluvou, prechádza na opatrovateľa nebezpečenstvo škody na veci.

§ 520

Opatrovateľ nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec alebo umožniť jej užívanie tretej osobe.

Komentár k § 520

Opatrovateľ nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec alebo umožniť jej užívanie tretej osobe.

Pri mimoriadnych nákladoch, ktoré boli nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy, je opatrovateľ povinný vyžiadať si súhlas uložiteľa pred ich vynaložením, ak je to možné. Ak uložiteľ neoznámi opatrovateľovi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas, predpokladá sa, že s vynaložením nákladov súhlasí.

§ 521

(1) Uložiteľ je povinný nahradiť opatrovateľovi škodu spôsobenú mu uloženou vecou, pokiaľ ju nemohol opatrovateľ odvrátiť vynaložením starostlivosti uvedenej v § 517. Ďalej je uložiteľ povinný uhradiť náklady, ktoré opatrovateľ nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojej povinnosti.

(2) Pri mimoriadnych nákladoch, ktoré boli nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy, je opatrovateľ povinný vyžiadať si súhlas uložiteľa pred ich vynaložením, ak je to možné. Ak uložiteľ neoznámi opatrovateľovi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas, predpokladá sa, že s vynaložením nákladov súhlasí.

(3) Ak opatrovateľ vynaloží náklady uvedené v odseku 2 bez toho, aby si vopred vyžiadal potrebný súhlas uložiteľa, a ten s ich vynaložením neprejaví dodatočne súhlas, môže opatrovateľ požadovať úhradu nákladov v rozsahu, v ktorom sa uložiteľ o úsporu týchto nákladov obohatil.

(4) Náklady, na ktorých úhradu je opatrovateľ oprávnený, je uložiteľ povinný uhradiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to opatrovateľ požiadal, najneskôr však pri prevzatí veci.

Komentár k § 521

K povinnostiam uložiteľa patrí nahradiť opatrovateľovi škodu spôsobenú mu uloženou vecou, pokiaľ ju nemohol opatrovateľ odvrátiť vynaložením starostlivosti.

Ďalej je uložiteľ povinný uhradiť náklady, ktoré opatrovateľ nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojej povinnosti.

 

Mimoriadne a nepredvídateľné náklady

Pri mimoriadnych nákladoch, ktoré boli nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy, je opatrovateľ povinný vyžiadať si súhlas uložiteľa pred ich vynaložením, ak je to možné. Ak uložiteľ neoznámi opatrovateľovi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas, predpokladá sa, že s vynaložením nákladov súhlasí.

Ak nastane situácia, že opatrovateľ vynaloží náklady bez toho, aby si vopred vyžiadal potrebný súhlas uložiteľa, a ten s ich vynaložením neprejaví dodatočne súhlas, môže opatrovateľ požadovať úhradu nákladov v rozsahu, v ktorom sa uložiteľ o úsporu týchto nákladov obohatil.

§ 522

Opatrovateľ je povinný uloženú vec uložiteľovi vydať v mieste, kde vec mala byť podľa zmluvy uložená, inak vo svojom sídle alebo v mieste podnikania, prípadne bydlisku alebo v mieste, kde je jeho organizačná zložka opatrujúca vec.

Komentár k § 522

Opatrovateľ je povinný uloženú vec uložiteľovi vydať v mieste, kde vec mala byť podľa zmluvy uložená, inak vo svojom sídle alebo v mieste podnikania, prípadne bydlisku alebo v mieste, kde je jeho organizačná zložka opatrujúca vec. Náklady, na ktorých úhradu je opatrovateľ oprávnený, je uložiteľ povinný uhradiť po tom, čo ho o to opatrovateľ požiadal, najneskôr však pri prevzatí veci.

§ 523

(1) Aj keď sa dohodla doba, po ktorú má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vec vydať bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to uložiteľ požiadal.

(2) Opatrovateľ je oprávnený domáhať sa od uložiteľa, aby prevzal uloženú vec bez zbytočného odkladu ešte pred uplynutím dohodnutej doby uloženia, ak by ďalšie plnenie povinností spôsobilo opatrovateľovi neprimerané ťažkosti, ktoré nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať, alebo ak sa tretia osoba domáha vydania uloženej veci.

Komentár k § 523

Opatrovateľ je povinný vec vydať bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to uložiteľ požiadal.

Taktiež je oprávnený domáhať sa od uložiteľa, aby prevzal uloženú vec bez zbytočného odkladu ešte pred uplynutím dohodnutej doby uloženia, ak by ďalšie plnenie povinností spôsobilo opatrovateľovi neprimerané ťažkosti. Ide o okolnosti, ktoré nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať.

§ 524

Ak nie je dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplýva, ako dlho má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vydať vec uložiteľovi, len čo ho o to uložiteľ požiada, a uložiteľ je povinný prevziať vec bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval.

Komentár k § 524

Ak nie je dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplýva, ako dlho má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vydať vec uložiteľovi, len čo ho o to uložiteľ požiada.

Uložiteľ má tiež povinnosť vec prevziať po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval.

§ 525

Ak uložiteľ neprevezme vec včas, môže mu opatrovateľ na to určiť primeranú lehotu. Po jej márnom uplynutí môže opatrovateľ od zmluvy odstúpiť, a ak uložiteľa na to upozorní pri určení dodatočnej lehoty, je oprávnený vec na účet uložiteľa vhodným spôsobom predať alebo na náklady uložiteľa uskladniť u tretej osoby.

Komentár k § 525

Ak uložiteľ neprevezme vec včas, môže mu opatrovateľ určiť lehotu. Po jej uplynutí môže opatrovateľ od zmluvy odstúpiť. Tiež môže využiť možnosť, že vec na účet uložiteľa vhodným spôsobom predá alebo na náklady uložiteľa uskladní u tretej osoby.

§ 526

Ustanoveniami § 517 až 525 sa spravuje primerane určenie práv a povinností strán aj v prípadoch, keď podľa ustanovení tohto zákona, týkajúcich sa iných zmlúv než zmluvy o uložení veci, je jedna strana povinná bez nároku na odplatu starať sa druhej strane o vec, ktorú má u seba, ibaže z týchto ustanovení vyplýva odlišná úprava.

Komentár k § 526

Opatrovateľ je oprávnený domáhať sa od uložiteľa, aby prevzal uloženú vec bez zbytočného odkladu ešte pred uplynutím dohodnutej doby uloženia, ak by ďalšie plnenie povinností spôsobilo opatrovateľovi neprimerané ťažkosti, ktoré nemohol v čase uzavretia zmluvy predvídať, alebo ak sa tretia osoba domáha vydania uloženej veci. Ustanoveniami § 517 až 525 sa spravuje primerane určenie práv a povinností strán aj v prípadoch, je jedna strana povinná bez nároku na odplatu starať sa druhej strane o vec, ktorú má u seba, ibaže z týchto ustanovení vyplýva odlišná úprava.

Diel VIII

ZMLUVA O SKLADOVANÍ

§ 527

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

(2) Ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o skladovaní.

Komentár k § 527

Ukladateľ platí skladné odo dňa prevzatia veci vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve.

Ak výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľ povinný zaplatiť skladné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania. Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu teda skladné.

 

Právo ukladateľa

Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká. Skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená ukladateľovi.

§ 528

(1) Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.

(2) Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci (skladištný list).

(3) Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia obdobne predpisy upravujúce zmenky.

(4) Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie skladovanej veci.

Komentár k § 528

Skladovateľ je povinný uložiť vec oddelene od ostatných skladovaných vecí s označením, že ide o veci ukladateľa. Ukladateľ má právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať z nej vzorky.

Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť. Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží.

 

Potvrdenie o prevzatí veci a skladištný list

Samotné potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci. Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Zákon stanovuje a vymedzuje prípady, keď je skladištný list na meno alebo na konkrétnu osobu. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia obdobne predpisy upravujúce zmenky.

Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie skladovanej veci.

§ 529

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, zmluva zaniká, ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak do šiestich mesiacov po uzavretí zmluvy.

Komentár k § 529

Skladné kryje všetky náklady spojené so skladovaním, nezahŕňa však náklady na poistenie; skladovateľ má na ne nárok, ak je povinný podľa zmluvy dať vec poistiť.

Stanovenie zániku zmluvy v prípade, ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak do šiestich mesiacov po uzavretí zmluvy.

Ak v zmluve nie je uvedené či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o skladovaní.

§ 530

Skladovateľ je povinný uložiť vec oddelene od ostatných skladovaných vecí s označením, že ide o veci ukladateľa. Ukladateľ má právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať z nej vzorky.

Komentár k § 530

Skladovateľ je povinný uložiť vec oddelene od ostatných skladovaných vecí s označením, že ide o veci ukladateľa. Ukladateľ má právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať z nej vzorky.

 

Kedy sa platí skladné

Ak skladovanie trvá dlhšie ako šesť mesiacov, platí sa skladné polročne pozadu. Skladné za neukončené šesťmesačné obdobie a skladné za kratšiu dobu skladovania sa platí pri vyzdvihnutí skladovanej veci.

Aj po ukončení zmluvy má skladovateľ právo na skladné za dobu, po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas nevyzdvihol.

§ 531

(1) Ukladateľ platí skladné odo dňa prevzatia veci vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve.

(2) Ak výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľ povinný zaplatiť skladné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania.

(3) Ak skladovanie trvá dlhšie ako šesť mesiacov, platí sa skladné polročne pozadu. Skladné za neukončené šesťmesačné obdobie a skladné za kratšiu dobu skladovania sa platí pri vyzdvihnutí skladovanej veci. Aj po ukončení zmluvy má skladovateľ právo na skladné za dobu, po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas nevyzdvihol.

(4) Skladné kryje všetky náklady spojené so skladovaním, nezahŕňa však náklady na poistenie; skladovateľ má na ne nárok, ak je povinný podľa zmluvy dať vec poistiť.

Komentár k § 531

Skladovateľ môže po odstúpení od zmluvy určiť primeranú lehotu na vyzdvihnutie veci s upozornením, že inak tovar predá. Po uplynutí tejto lehoty môže skladovateľ skladovaný tovar predať vhodným spôsobom na účet ukladateľa. Od výťažku z predaja, ktorý je skladovateľ povinný bez ukladateľovi vydať, môže si odpočítať okrem skladného aj vynaložené náklady spojené s predajom.

 

Platenie skladného

Ukladateľ platí skladné odo dňa prevzatia veci vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve. V prípade, že výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľ povinný zaplatiť skladné obvyklé v čase uzavretia zmluvy v závislosti na dĺžke a spôsobe skladovania.

Polročne pozadu sa platí v tom prípade, ak skladovanie trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Skladné za neukončené šesťmesačné obdobie a skladné za kratšiu dobu skladovania sa platí pri vyzdvihnutí skladovanej veci. Aj po ukončení zmluvy má skladovateľ právo na skladné za dobu, po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas nevyzdvihol.

Skladné kryje všetky náklady spojené so skladovaním, nezahŕňa však náklady na poistenie; skladovateľ má na ne nárok, ak je povinný podľa zmluvy dať vec poistiť.

§ 532

(1) Ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred jej uplynutím, musí však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu. Pred uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie do konca tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.

(2) Ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že sa uzaviera na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.

(3) Skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená ukladateľovi.

Komentár k § 532

Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká. Skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania. Ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred jej uplynutím, ale musí predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu. Pred uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie do konca tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.

 

Doba neurčitá

Zákon pripúšťa aj možnosť, že ak nie je v zmluve uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že sa uzaviera na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.

 

Výpoveď

Skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená ukladateľovi.

§ 533

(1) Skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

(2) Skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená

a) ukladateľom alebo vlastníkom veci,

b) vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo

c) vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.

(3) Ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.

Komentár k § 533

Skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci. Ide o prípady, kedy škoda vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť.

 

Zodpovednosť za škodu

Skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená ukladateľom alebo vlastníkom veci, vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci.

Ak však skladovateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.

§ 534

(1) Skladovateľ môže odstúpiť od zmluvy

a) ak ukladateľ zatajil nebezpečnú povahu veci a ak hrozí z nej skladovateľovi značná škoda,

b) ak ukladateľ dlhuje skladné za najmenej tri mesiace,

c) ak hrozí vznik podstatnej škody na uloženej veci, ktorú skladovateľ nemôže odvrátiť, alebo

d) ak ukladateľ nevyzdvihne vec po skončení doby, po ktorú je skladovateľ povinný vec skladovať.

(2) Skladovateľ môže po odstúpení od zmluvy určiť primeranú lehotu na vyzdvihnutie veci s upozornením, že inak tovar predá. Po márnom uplynutí tejto lehoty môže skladovateľ skladovaný tovar predať vhodným spôsobom na účet ukladateľa. Od výťažku z predaja, ktorý je skladovateľ povinný bez zbytočného odkladu ukladateľovi vydať, môže si odpočítať okrem skladného aj vynaložené náklady spojené s predajom.

Komentár k § 534

Znenie odseku 1 charakterizuje dôvody, na základe ktorých môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Môže to byť v prípade, ak ukladateľ zatajil nebezpečnú povahu veci a ak hrozí z nej skladovateľovi značná škoda, ak ukladateľ dlhuje skladné za najmenej tri mesiace, ak hrozí vznik podstatnej škody na uloženej veci, ktorú skladovateľ nemôže odvrátiť, alebo ak ukladateľ nevyzdvihne vec po skončení doby, po ktorú je skladovateľ povinný vec skladovať.

 

Vyzdvihnutie veci

Po tom, čo skladovateľ odstúpi od zmluvy, môže určiť primeranú lehotu na vyzdvihnutie veci s upozornením, že inak tovar predá. Po uplynutí tejto lehoty môže skladovateľ skladovaný tovar predať vhodným spôsobom na účet ukladateľa. Od výťažku z predaja, ktorý je skladovateľ povinný bez ukladateľovi vydať, môže si odpočítať okrem skladného aj vynaložené náklady spojené s predajom.

§ 535

Skladovateľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o skladovaní zádržné právo na skladovaných veciach, dokiaľ sa u neho nachádzajú.

Komentár k § 535

Skladovateľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o skladovaní zádržné právo na skladovaných veciach, dokiaľ sa u neho nachádzajú. Ukladateľ má právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať z nej vzorky.

Skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená ukladateľovi.

DIEL IX

ZMLUVA O DIELO

Oddiel 1

Základné ustanovenia

§ 536

(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Komentár k § 536

Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Teda zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, je montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Samotnou zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Oddiel 2

Vykonanie diela

§ 537

(1) Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

(2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

(3) Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Komentár k § 537

Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Samozrejme, že zhotoviteľ môže vykonať dielo ešte pred dojednaným časom, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

 

Uzatvorenie dohody

Dohoda si vyžaduje písomnú formu. K uzatvoreniu dohody dôjde až dojednaním v zmluve. A teda pôjde o porušenie záväzkového vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu zmluvy, ktorá povinnosť bola porušená a že takáto povinnosť existovala.

V prípade mimozáväzkovej povinnosti, stačí preukázať porušenie tejto normy.

 

Škoda

Ide o ujmu vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, vrátane nákladov spojených so vznikom škody. Ide o márne vynaložené náklady a nemožnosť vykonávať určité majetkové práva, alebo podobu ušlého zisku, ktorým sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil.

 

Vznik škody

Stanovenie výšky ušlého zisku taktiež nemôže byť ľubovoľné. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody existuje vtedy, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda, že škoda bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny. Poškodený musí dokázať, že škoda by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo.

§ 538

Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Komentár k § 538

Zákon ukladá možnosť zhotoviteľovi, aby poveril zhotovením diela inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Oddiel 3

Veci určené na vykonanie diela

§ 539

(1) Veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela.

(2) Ak veci neobstará objednávateľ včas, môže mu na to zhotoviteľ poskytnúť primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže sám po predchádzajúcom upozornení obstarať veci na účet objednávateľa. Objednávateľ je povinný uhradiť ich cenu a účelné náklady s tým spojené bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.

(3) Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

Komentár k § 539

Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho. Veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela.

 

Obstaranie veci objednávateľom

Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ. Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

Ak veci neobstará objednávateľ včas, môže mu na to zhotoviteľ poskytnúť primeranú lehotu a po jej uplynutí môže sám po predchádzajúcom upozornení obstarať veci na účet objednávateľa. Objednávateľ je povinný uhradiť ich cenu a účelné náklady s tým spojené po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.

§ 540

(1) Objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela, a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela.

(2) Za vec prevzatú od objednávateľa do opatrovania za účelom jej spracovania pri vykonávaní diela alebo za účelom jej opravy alebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako skladovateľ.

(3) Po dokončení diela alebo po zániku záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali pri vykonávaní diela.

Komentár k § 540

Po dokončení diela alebo po zániku záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali pri vykonávaní diela. Objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela, a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela.

Za vec prevzatú od objednávateľa do opatrovania za účelom jej spracovania pri vykonávaní diela alebo za účelom jej opravy alebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako skladovateľ.

§ 541

Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho, pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.

Komentár k § 541

Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho, pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.

Oddiel 4

Vlastnícke právo k zhotovovanej veci

a nebezpečenstvo škody na nej

§ 542

(1)  Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

(2) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom. Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho.

(3) Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby, opravy alebo úpravy, ani vlastnícke právo k nej.

Komentár k § 542

Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby, opravy alebo úpravy, ani vlastnícke právo k nej. Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

 

Úhrada toho, o čo došlo k obohateniu

Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho.

§ 543

(1) Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý.

(2) Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Komentár k § 543

Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela, alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý.

§ 544

(1) Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

(2) Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

Komentár k § 544

V prípade, ak záväzok zanikol z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa.

§ 545

Ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.

Komentár k § 545

Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Uvedené platí aj v prípade, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.

Oddiel 5

Cena za dielo

§ 546

(1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

(2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

Komentár k § 546

V prípade, ak si objednávateľ dohodne vytvorenie diela u zhotoviteľa, uzatvoria zmluvu o dielo. V zmluve okrem iných náležitosti je uvedená cena, ktorú je povinný objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi.

V prípade, že v zmluve nie je uvedená cena za dielo, zmluva sa považuje za platnú. Cena sa potom určí taká, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Nárok na cenu vzniká vykonaním diela.

Obmedzenie rozsahu diela

Zákon pozná aj prípad, keď sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky. V takom prípade ako výšku ceny je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú, ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela.

 

Zhotovenie dielna na vlastné náklady

Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t. j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela.

Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne a s odbornou starostlivosťou.

 

Výkon diela poverenou osobou

Z obsahu zmluvy o dielo môže vyplynúť, že zhotoviteľ v zásade nie je povinný vykonať dielo osobne, ale môže na jeho vykonanie alebo na vykonanie jeho časti poveriť inú osobu. Tieto osoby sú označované ako subdodávatelia alebo podzhotovitelia. Takýto spôsob vykonania diela sa používa najmä v zložitejších prípadoch, ktoré si vyžadujú viacero špecializovaných činností. Toto však nemá žiadny vplyv na zodpovednosť zhotoviteľa vo vzťahu k objednávateľovi.

§ 547

Cena podľa rozpočtu

(1) Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

(2) Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

(3) Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

(4) Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

(5) Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

(6) Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.

Komentár k § 547

Stanovenie samotnej výšky ceny, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo, nemusí byť konečná. Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu a ten bol súčasťou zmluvy.

 

Činnosti nezahrnuté do rozpočtu

Ak nastanú okolnosti alebo činnosti, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu, ale podstatným spôsobom ovplyvnia výšku ceny, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny. Ale platí zásada, že tieto činnosti neboli známe v čase uzatvárania zmluvy. Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny po tom, čo sa ukázalo, že je prekročenie ceny nevyhnutné.

Rozpočet môže byť dohodnutý ako nezáväzný. V prípade, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom.

 

Odstúpenie od zmluvy

Zákon o odseku 5 dáva možnosť odstúpiť od zmluvy. Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

§ 548

(1) Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

(2) Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

Komentár k § 548

Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

 

Čas zaplatenia ceny

Samozrejme platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Ak zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. V prípade, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Tu však treba od ceny odpočítať to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

§ 549

(1) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

(2) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

Komentár k § 549

Stanovenie ceny pri uzatvorení zmluvy je dôležitým ukazovateľom, pretože podstatným spôsobom môže ovplyvniť výsledok. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú.

 

Zvýšenie ceny

Ak sa však dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

Deje sa to s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

Rozpočet

Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu. Ide iba o prípady, ktoré neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy.

Oddiel 6

Spôsob vykonávania diela

§ 550

Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Komentár k § 550

Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

§ 551

(1) Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

(2) Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.

(3) Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

Komentár k § 551

V tejto časti zákona sú charakterizované povinnosti zhotoviteľa. Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela. Samozrejme platí, že ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov. O túto dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zo zákona má zhotoviteľ nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

 

Nemožnosť dokončenia diela

Môžu nastať napríklad situácie, keď zhotoviteľ splnil povinnosť, vtedy nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.

 

Vady

Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

§ 552

(1) Ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

(2) Ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Komentár k § 552

Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním.

 

Zmena diela

Zákon pripúšťa aj možnosť zmeny diela. Ide o prípady, kedy zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať. Samotné prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom. V tomto prípade je zhotoviteľ povinný skutočnosti oznámiť objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Až do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť. Zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť.

§ 553

(1) Ak zmluva určuje, že objednávateľ je oprávnený skontrolovať predmet diela na určitom stupni jeho vykonávania, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať na vykonanie kontroly.

(2) Ak zhotoviteľ nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1, je povinný umožniť objednávateľovi vykonanie dodatočnej kontroly a znášať náklady s tým spojené.

(3) Ak sa objednávateľ nedostavil na kontrolu, na ktorú bol riadne pozvaný alebo ktorá sa mala konať podľa dohodnutého časového rozvrhu, môže zhotoviteľ pokračovať vo vykonávaní diela. Ak však účasť na kontrole znemožnila objednávateľovi prekážka, ktorú nemohol odvrátiť, môže objednávateľ bez zbytočného odkladu požadovať vykonanie dodatočnej kontroly, je však povinný zhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením kontroly.

Komentár k § 553

Zákon v sekcii spôsob vykonania diela určuje aj spôsob kontroly. Jednotlivé ustanovenia charakterizujúce nárok na náhradu škody, povinnosti zhotoviteľa ako aj samotné dostavenie na kontrolu či dodatočnú kontrolu zo strany objednávateľa. Ak sa zmluvné strany v zmluve dohodnú, že kontrola bude vykonaná aj na určitom stupni jeho vykonávania, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať na vykonanie kontroly.

 

Dodatočná kontrola

V prípade, že táto povinnosť nie je splnená, je povinný umožniť objednávateľovi vykonanie dodatočnej kontroly. Okrem toho bude znášať náklady s tým spojené. V prípade, ak sa objednávateľ nedostavil na kontrolu, na ktorú bol riadne pozvaný, alebo ktorá sa mala konať podľa dohodnutého časového rozvrhu, môže zhotoviteľ pokračovať vo vykonávaní diela. Môže nastať situácia, že účasť na kontrole znemožnila objednávateľovi prekážka, ktorú nemohol odvrátiť, v takom prípade môže objednávateľ požadovať vykonanie dodatočnej kontroly. Je však povinný zhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením kontroly.

Oddiel 7

Vykonanie diela

§ 554

(1) Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

(2) Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.

(3) Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

(4) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

(5) Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne.

(6) Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Komentár k § 554

Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom zákonom. Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.

 

Výkon podľa zmluvy

Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať.

Ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú zákon, pozri odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu.

 

Výkon skúšky

Ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať. Výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá sa na skúškach zúčastnila.

§ 555

(1) Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

(2) Ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

(3) Neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný, nebráni vykonaniu skúšok. Ustanovenie § 553 ods. 3 o opakovaní skúšok platí obdobne.

(4) Výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá sa na skúškach zúčastnila.

Komentár k § 555

Výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá sa na skúškach zúčastnila.

V prípade, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

Ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

Neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný, nebráni vykonaniu skúšok.

§ 556

Ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

Komentár k § 556

Ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve.

 

Odovzdanie výsledku

Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi. Nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.

Uplatnenie práva treťou osobou s uvedením jeho povahy je kupujúci povinný oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.

Práva kupujúceho z právnych vád tovaru sa nemôžu priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nesplní povinnosť a predávajúci v súdnom konaní namietne nesplnenie tejto povinnosti kupujúcim.

Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení práva treťou osobou vedel v čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci.

§ 557

Výsledok činnosti, ktorá je predmetom diela podľa § 556, je zhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám než objednávateľovi, pokiaľ to zmluva dovoľuje. Ak zmluva neobsahuje zákaz tohto poskytnutia, je naň zhotoviteľ oprávnený, ak to vzhľadom na povahu diela nie je v rozpore so záujmami objednávateľa.

Komentár k § 557

Výsledok činnosti, ktorá je predmetom diela, je zhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám než objednávateľovi, pokiaľ to zmluva dovoľuje. Ak zmluva neobsahuje zákaz takéhoto poskytnutia, je naň zhotoviteľ oprávnený, ak to vzhľadom na povahu diela nie je v rozpore so záujmami objednávateľa.

§ 558

Ak je predmetom diela podľa § 556 výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.

Komentár k § 558

Ak je predmetom diela výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.

Iný výsledok činnosti

Ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve.

§ 559

Zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má predmet diela využiť, a zhotoviteľ o tom vedel v čase uzavretia zmluvy. Pre právne vady diela platia primerane § 434 a 435.

Komentár k § 559

Zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má predmet diela využiť a zhotoviteľ o tom vedel v čase uzavretia zmluvy.

Oddiel 8

Vady diela

§ 560

(1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

(3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

(4) Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Komentár k § 560

Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.

 

Nie je určení miesto odovzdania

Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať.

Ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

Ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu záruky.

Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

 

Tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy

Ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa vzorky alebo predlohy a určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

Ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na uchovanie a ochranu tovaru.

 

Množstvo tovaru

Ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené v zmluve iba približne, je predávajúci oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť 5 % množstva určeného v zmluve.

Ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v zmluve je iba približné, môže byť rozdiel medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom tovaru skutočne dodaným najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z predchádzajúcej praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.

 

Vady tovaru

Ak predávajúci poruší povinnosti má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.

§ 561

Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.

Komentár k § 561

Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval, alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

§ 562

(1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,

c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

(3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

Komentár k § 562

Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku pred alebo hneď po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela po tom, čo ich zistí, bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej, bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr.

Najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

§ 563

(1) Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.

(2) Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.

Komentár k § 563

Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.

Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

 

Prevzatie záväzku zo záruky

Môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.

 

Plynutie záručnej lehoty

Ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

Zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok.

§ 564

Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Komentár k § 564

Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

 

Neoznámenie vád

Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

Ustanovenie neplatí, ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

Ustanovenie neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

§ 565

Ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.

Komentár k § 565

Ak objednávateľ využije právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.

Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

 

Nemožnosť odstúpenia od zmluvy

Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

Uvedené neplatí, ak nemožnosť vrátenia tovaru nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru. Tiež neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval, alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití.

DIEL X

MANDÁTNA ZMLUVA

§ 566

(1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

(2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Komentár k § 566

Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

§ 567

(1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

(2) Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

(3) Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Komentár k § 567

Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.

 

Oznámenie dôležitých okolností

Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

§ 568

(1) Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

(2) Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.

(3) Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.

(4) Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

Komentár k § 568

Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

 

Odovzdanie záležitosti

Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.

 

Plnomocenstvo

Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

§ 569

Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Komentár k § 569

Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti. Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

§ 570

Mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.

Komentár k § 570

Mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť.

 

Zmluva

Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta. Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

§ 571

(1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Komentár k § 571

Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

 

Nárok na odplatu

V prípade, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

§ 572

Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

Komentár k § 572

Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

§ 573

Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

Komentár k § 573

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

§ 574

(1) Mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

(2) Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

(3) Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.

(4) Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.

Komentár k § 574

Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

 

Vypovedanie zmluvy

Mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.

 

Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku

Ide o záväzok osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

§ 575

(1) Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.

(2) Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.

(3) Záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zánikom, ak je právnickou osobou.

(4) Ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti a uskutočnenej podľa odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.

Komentár k § 575

Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.

 

Účinnosť

Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.

Záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zánikom, ak je právnickou osobou.

Ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti a uskutočnenej podľa odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.

§ 576

Ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení vyplýva niečo iné.

Komentár k § 576

Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.

Ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení vyplýva niečo iné.

DIEL XI

KOMISIONÁRSKA ZMLUVA

§ 577

Základné ustanovenie

Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Komentár k § 577

Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

§ 578

(1) Komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

(2) Od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

Komentár k § 578

Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových príkazov. Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva, alebo keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta. Komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

 

Odchýlenie od pokynov

Od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

§ 579

(1) Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových príkazov. Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva alebo keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta.

(2) Komisionár je povinný podávať komitentovi správy o zariaďovaní záležitosti spôsobom určeným v zmluve, inak na výzvu komitenta.

Komentár k § 579

Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových príkazov.

Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva, alebo keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta. Ak komisionár použije na splnenie záväzku inú osobu, zodpovedá akoby záležitosť obstaral sám.

Komisionár je povinný podávať komitentovi správy o zariaďovaní záležitosti spôsobom určeným v zmluve, inak na výzvu komitenta.

§ 580

(1) Ak zmluva neurčuje niečo iné, je komisionár povinný použiť na splnenie zmluvy inú osobu, ak nemôže svoj záväzok splniť sám.

(2) Ak komisionár použije na splnenie záväzku inú osobu, zodpovedá akoby záležitosť obstarával sám.

Komentár k § 580

Z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti.

Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

 

Použitie inej osoby

Ak zmluva neurčuje niečo iné, je komisionár povinný použiť na splnenie zmluvy inú osobu, ak nemôže svoj záväzok splniť sám.

Ak komisionár použije na splnenie záväzku inú osobu, zodpovedá akoby záležitosť obstaral sám.

§ 581

Z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

Komentár k § 581

Z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

§ 582

Komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku tretej osoby bez toho, aby táto splnila svoj záväzok voči komisionárovi, len pokiaľ komisionár tento záväzok písomne prevzal alebo ak porušil príkazy komitenta týkajúce sa osoby, s ktorou sa mala zmluva na účet komitenta uzavrieť. V takom prípade platia primerane ustanovenia o ručení.

Komentár k § 582

Komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku tretej osoby bez toho, aby táto splnila svoj záväzok voči komisionárovi, len pokiaľ komisionár tento záväzok písomne prevzal, alebo ak porušil príkazy komitenta týkajúce sa osoby, s ktorou sa mala zmluva na účet komitenta uzavrieť. V takom prípade platia primerane ustanovenia o ručení. K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.

§ 583

(1) K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.

(2) Za škodu na veciach uvedených v odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení o zmluve o skladovaní.

Komentár k § 583

Za škodu na veciach zodpovedá komisionár podľa ustanovení o zmluve o skladovaní.

K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba.

 

Vlastnícke právo k hnuteľným veciam

Veci získané pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi. V správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent oprávnený vymáhať voči komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy.

§ 584

(1) Po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie.

(2) V správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent oprávnený vymáhať voči komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy.

Komentár k § 584

Po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie. Ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať, alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.

§ 585

Komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je povinný ich prevziať.

Komentár k § 585

Komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal a komitent je povinný ich prevziať. Ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

§ 586

Ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať, alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.

Komentár k § 586

Ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať.

Ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.

§ 587

(1) Ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

(2) Komisionárovi vzniká nárok na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v § 584 až 586.

Komentár k § 587

Ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy. Zároveň s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov. Komisionárovi vzniká nárok na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v zákone.

§ 588

Zároveň s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.

Komentár k § 588

Zároveň s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.

§ 589

Pre komisionársku zmluvu platia obdobne ustanovenia § 574 a 575.

Komentár k § 589

Pre komisionársku zmluvu platia obdobne ustanovenia § 574 a § 575. Ak je predmetom záväzku komisionára trvalá činnosť, použijú sa na vzťah medzi komitentom a komisionárom primerane tiež ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.

§ 590

Ak je predmetom záväzku komisionára trvalá činnosť, použijú sa na vzťah medzi komitentom a komisionárom primerane tiež ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.

Komentár k § 590

Ak je predmetom záväzku komisionára trvalá činnosť, použijú sa na vzťah medzi komitentom a komisionárom primerane tiež ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení. Ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať, alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.

DIEL XII

ZMLUVA O KONTROLNEJ ČINNOSTI

§ 591

Základné ustanovenie

Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Komentár k § 591

Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

§ 592

(1) Vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu nestranným spôsobom a zistený stav opísať v kontrolnom osvedčení.

(2) Ustanovenia zmluvy, ktorými sa ukladajú vykonávateľovi kontroly povinnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť vykonávanej kontroly alebo správnosť kontrolného osvedčenia, sú neplatné.

Komentár k § 592

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu nestranným spôsobom a zistený stav opísať v kontrolnom osvedčení. Ustanovenia zmluvy, ktorými sa ukladajú vykonávateľovi kontroly povinnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť vykonávanej kontroly alebo správnosť kontrolného osvedčenia, sú neplatné.

§ 593

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonávať kontrolu s vynaložením odbornej starostlivosti s prihliadnutím na určený spôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj na stav, v akom sa nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania.

Komentár k § 593

Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Miesto a čas výkonu kontroly

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez zbytočného odkladu v mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto miesto nie je v zmluve uvedené, je objednávateľ povinný oznámiť včas vykonávateľovi kontroly čas a miesto, kde sa má kontrola uskutočniť.

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonávať kontrolu s vynaložením odbornej starostlivosti s prihliadnutím na určený spôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj na stav, v akom sa nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania.

§ 594

(1) Vykonávateľ kontroly je povinný ju vykonať v rozsahu a spôsobom určeným v zmluve, inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných kontrolách.

(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez zbytočného odkladu v mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto miesto nie je v zmluve uvedené, je objednávateľ povinný oznámiť včas vykonávateľovi kontroly čas a miesto, kde sa má kontrola uskutočniť.

Komentár k § 594

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez zbytočného odkladu v mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto miesto nie je v zmluve uvedené, je objednávateľ povinný oznámiť včas vykonávateľovi kontroly čas a miesto, kde sa má kontrola uskutočniť. Vykonávateľ kontroly je povinný ju vykonať v rozsahu a spôsobom určeným v zmluve, inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných kontrolách.

§ 595

(1) Vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po splnení povinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie.

(2) Ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.

(3) Popri odplate je objednávateľ povinný uhradiť vykonávateľovi kontroly aj nevyhnutné a účelne vynaložené náklady vzniknuté pri vykonaní kontroly, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

Komentár k § 595

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez zbytočného odkladu v mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto miesto nie je v zmluve uvedené, je objednávateľ povinný oznámiť včas vykonávateľovi kontroly čas a miesto, kde sa má kontrola uskutočniť.

 

Nárok na odplatu

Vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po splnení povinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie.

V prípade, ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.

Popri odplate je objednávateľ povinný uhradiť vykonávateľovi kontroly aj nevyhnutné a účelne vynaložené náklady vzniknuté pri vykonaní kontroly, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

§ 596

Objednávateľ je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly súčinnosť potrebnú na vykonanie kontroly, najmä mu umožniť potrebný prístup k predmetu kontroly.

Komentár k § 596

Objednávateľ je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly súčinnosť potrebnú na vykonanie kontroly, najmä mu umožniť potrebný prístup k predmetu kontroly. Vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po splnení povinnosti vykonať kontrolu a vydať kontrolné osvedčenie.

 

Výkon kontroly

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonávať kontrolu s vynaložením odbornej starostlivosti s prihliadnutím na určený spôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj na stav, v akom sa nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania.

§ 597

Vykonanie kontroly sa nedotýka právnych pomerov medzi objednávateľom a inými osobami, najmä osobami, ktorým je určený alebo od ktorých pochádza predmet kontroly.

Komentár k § 597

Vykonanie kontroly sa nedotýka právnych pomerov medzi objednávateľom a inými osobami, najmä osobami, ktorým je určený alebo od ktorých pochádza predmet kontroly.

 

Zmluva o kontrolnej činnosti

Vykonávateľ kontroly sa zmluvou zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

§ 598

Ak vykonávateľ kontroly nevykonal kontrolu riadne, nevznikajú mu nároky podľa § 595 a objednávateľ môže po uplynutí doby určenej na vykonanie kontroly od zmluvy odstúpiť.

Komentár k § 598

Ak vykonávateľ kontroly nevykonal kontrolu riadne, nevznikajú mu nároky podľa § 595 a objednávateľ môže po uplynutí doby určenej na vykonanie kontroly od zmluvy odstúpiť. Objednávateľ je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly súčinnosť potrebnú na vykonanie kontroly, najmä mu umožniť potrebný prístup k predmetu kontroly.

§ 599

Vykonávateľ kontroly je povinný nahradiť škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonať riadne kontrolu, len pokiaľ sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku objednávateľa voči osobe zodpovednej za vadné plnenie, ktoré je predmetom kontroly. Ako náhradu škody však nemôže objednávateľ požadovať náhradu toho, čo opomenul včas oznámiť alebo vymáhať voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly, alebo čo objednávateľ nemôže vymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré taký nárok po vykonanej kontrole vylučuje.

Komentár k § 599

Vykonávateľ kontroly je povinný nahradiť škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonať riadne kontrolu, len pokiaľ sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku objednávateľa voči osobe zodpovednej za vadné plnenie, ktoré je predmetom kontroly. Ako náhradu škody však nemôže objednávateľ požadovať náhradu toho, čo opomenul včas oznámiť alebo vymáhať voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly, alebo čo objednávateľ nemôže vymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré taký nárok po vykonanej kontrole vylučuje.

§ 600

Ak je vykonávateľ kontroly podľa § 599 povinný na náhradu škody, prechádzajú na neho zaplatením tejto náhrady nároky, ktoré má objednávateľ voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly tak, akoby mu boli tieto nároky postúpené.

Komentár k § 600

Ak je vykonávateľ kontroly povinný na náhradu škody, prechádzajú na neho zaplatením tejto náhrady nároky, ktoré má objednávateľ voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly tak, akoby mu boli tieto nároky postúpené.

Povinnosti vykonávateľa kontroly

Jeho povinnosťou je nahradiť škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonať riadne kontrolu, len pokiaľ sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku objednávateľa voči osobe zodpovednej za vadné plnenie, ktoré je predmetom kontroly. Ako náhradu škody však nemôže objednávateľ požadovať náhradu toho, čo opomenul včas oznámiť alebo vymáhať voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly, alebo čo objednávateľ nemôže vymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré taký nárok po vykonanej kontrole vylučuje.

DIEL XIII

ZASIELATEĽSKÁ ZMLUVA

§ 601

Základné ustanovenia

(1) Zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

(2) Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.

Komentár k § 601

Zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie.

 

Postupovanie bez pokynov

Pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe.

Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.

§ 602

(1) V rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe.

(2) Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky alebo dokladu umožňujúcich nakladať so zásielkou zasielateľ vyberie určitú peňažnú sumu od príjemcu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase (§ 697 a nasl.).

Komentár k § 602

Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky alebo dokladu umožňujúcich nakladať so zásielkou zasielateľ vyberie určitú peňažnú sumu od príjemcu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase.

 

Pokyny príkazcu

V rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe.

§ 603

(1) Pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

(2) Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

(3) Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.

Komentár k § 603

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a zodpovedá za škodu, ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.

 

Povinnosti zasielateľa

Pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tiež je povinný zasielateľ zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.

§ 604

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a zodpovedá za škodu, ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.

Komentár k § 604

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a zodpovedá za škodu, ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.

 

Správa o škode

Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil.

Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny príkazcu, alebo ak váha príkazca s takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať vhodným spôsobom na účet príkazcu.

§ 605

(1) Ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.

(2) Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.

Komentár k § 605

Zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, ak nebola dohodnutá. Odplata je obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom akoby prepravu obstaral sám.

§ 606

(1) Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil.

(2) Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny príkazcu alebo ak váha príkazca s takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať vhodným spôsobom na účet príkazcu.

Komentár k § 606

Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil.

 

Hrozba škody

Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny príkazcu, alebo ak váha príkazca s takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať vhodným spôsobom na účet príkazcu. Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.

§ 607

(1) Zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.

(2) Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.

(3) Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

Komentár k § 607

Ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.

 

Zmluvná odplata

Zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.

Preddavok na náklady

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.

Tiež je povinný príkazca zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzi zasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

§ 608

Na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ zádržné právo k zásielke, dokiaľ je zásielka u zasielateľa.

Komentár k § 608

Na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ zádržné právo k zásielke, dokiaľ je zásielka u zasielateľa. Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením. Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil.

§ 609

Na zasielateľskú zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve.

Komentár k § 609

Na zasielateľskú zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve.

DIEL XIV

ZMLUVA O PREPRAVE VECI

§ 610

Základné ustanovenie

Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Komentár k § 610

Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec – zásielku z určitého miesta – miesto odoslania do určitého iného miesta – miesto určenia a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.

 

Vydanie zásielky

Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky. Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy platnosť.

§ 611

(1) Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky.

(2) Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.

(3) Ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.

Komentár k § 611

Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky.

 

Osobitné listiny

Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.

Ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.

§ 612

(1) Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list.

(2) Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.

Komentár k § 612

Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list. Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.

§ 613

(1) Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad.

(2) Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa.

Komentár k § 613

Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.

 

Náložný list

Tento môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad. Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa.

§ 614

(1) Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť:

a) názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby dopravcu,

b) názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby odosielateľa,

c) označenie prepravovanej veci,

d) údaj, či bol náložný list vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, prípadne údaj, že bol vydaný na jeho rad,

e) miesto určenia,

f) miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu.

(2) Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy platnosť.

Komentár k § 614

Údaje, ktoré musí náložný list obsahovať: názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby dopravcu, názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby odosielateľa, označenie prepravovanej veci, údaj, či bol náložný list vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, prípadne údaj, že bol vydaný na jeho rad, miesto určenia, miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu.

 

Viacero rovnopisov

Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy platnosť.

§ 615

Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená.

Komentár k § 615

Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená.

§ 616

Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu. Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom, len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k oprávnenej osobe. Ustanovenie § 627 tým nie je dotknuté.

Komentár k § 616

Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu. Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom, len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k oprávnenej osobe.

§ 617

(1) Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.

(2) Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy.

Komentár k § 617

Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.

 

Nový náložný list

Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená.

Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy.

§ 618

(1) Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať, aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené inak, a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie všetkých rovnopisov.

(2) Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky dopravca vyberie od príjemcu určitú peňažnú sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase (§ 697 a nasl.).

Komentár k § 618

Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu. Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom, len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste, alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom výslovne odkazuje.

 

Prerušenie prepravy

Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať, aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené inak a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie všetkých rovnopisov.

§ 619

Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy, keď požiada o vydanie zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí lehoty, keď tam mala dôjsť. Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu aj nároky týkajúce sa škody na zásielke. Dopravca však zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danými mu odosielateľom podľa § 618. V tomto prípade má naďalej právo nakladať so zásielkou odosielateľ. Ak určí odosielateľ dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom ako pôvodný príjemca.

Komentár k § 619

Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy, keď požiada o vydanie zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí lehoty, keď tam mala dôjsť. Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu aj nároky týkajúce sa škody na zásielke.

 

Nevydanie zásielky

Dopravca však zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danými mu odosielateľom. V tomto prípade má naďalej právo nakladať so zásielkou odosielateľ. Ak určí odosielateľ dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom ako pôvodný príjemca.

 

Prerušenie zásielky

Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať, aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené inak, a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie všetkých rovnopisov.

§ 620

(1) Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je:

a) podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená,

b) podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom,

c) podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.

(2) Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkách.

Komentár k § 620

Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

 

Náložný list

Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je: podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená, podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom, podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.

 

Rubopis

V prípade, ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkách.

§ 621

Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

Komentár k § 621

Ak určí odosielateľ dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom ako pôvodný príjemca. Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

§ 622

(1) Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

(2) Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená:

a) odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky,

b) vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo

c) vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.

(3) Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.

(4) Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu ustanovená podľa odsekov 1 až 3, sú neplatné.

Komentár k § 622

Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená: odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná.

 

Neupozornenie na vadnosť

V prípade, ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.

Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Pri škode na zásielke je dopravca povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.

§ 623

(1) Dopravca je povinný urýchlene podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej do jej odovzdania príjemcovi. Ak však príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky, je povinný túto správu podať príjemcovi. Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú odosielateľovi alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti.

(2) Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny odosielateľa alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným spôsobom predať na účet odosielateľa.

Komentár k § 623

Dopravca je povinný urýchlene podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej do jej odovzdania príjemcovi. Ak však príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky, je povinný túto správu podať príjemcovi. Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú odosielateľovi alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti.

Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny odosielateľa alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným spôsobom predať na účet odosielateľa.

624

(1) Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

(2) Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.

Komentár k § 624

Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.

§ 625

(1) Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

(2) Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

(3) Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu.

Komentár k § 625

Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu.

 

Odplata

Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi tiež vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

§ 626

Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.

Komentár k § 626

Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny odosielateľa, alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným spôsobom predať na účet odosielateľa.

Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.

§ 627

Prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca vedel alebo musel vedieť.

Komentár k § 627

Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca vedel alebo musel vedieť.

§ 628

Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.

Komentár k § 628

Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať. Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.

Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

§ 629

Vykonávacie predpisy môžu upraviť odchylne železničnú, leteckú, cestnú, vnútrozemskú vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ide o vznik zmluvy, prepravné doklady, vylúčenie veci z prepravy, preberanie zásielky dopravcom a jej vydávanie príjemcovi, rozsah nárokov voči dopravcovi a ich uplatnenie; táto úprava však nesmie obmedziť zodpovednosť dopravcu pri škode na zásielke ustanovenú v § 622 a 624.

Komentár k § 629

Vykonávacie predpisy môžu upraviť odchylne železničnú, leteckú, cestnú, vnútrozemskú vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ide o vznik zmluvy, prepravné doklady, vylúčenie veci z prepravy, preberanie zásielky dopravcom a jej vydávanie príjemcovi, rozsah nárokov voči dopravcovi a ich uplatnenie. Takáto úprava však nesmie obmedziť zodpovednosť dopravcu pri škode na zásielke.

 

Zodpovednosť dopravcu

Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení starostlivosti. Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená: odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná.

Ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná.

Odborná starostlivosť

Pri škode na zásielke vzniknutej je dopravca povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia. Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka

DIEL XV

ZMLUVA O NÁJME

DOPRAVNÉHO PROSTRIEDKU

§ 630

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 630

Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

 

Spôsobilosť dopravného prostriedku

Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži. Ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku inej osobe. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý.

§ 631

(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

(2) Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý podľa odseku 1. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže, že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom.

Komentár k § 631

Ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku inej osobe. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku.

 

Odovzdanie dopravného prostriedku

Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

 

Zodpovednosť

Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže, že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý.

§ 632

(1) Nájomca je oprávnený užívať dopravný prostriedok na účely uvedené v § 631 ods. 1.

(2) Ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku inej osobe.

(3) Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.

(4) Právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku.

Komentár k § 632

Právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku. Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

 

Zákaz prenechania užívania dopravného prostriedku inej osobe

Ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku inej osobe. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku.

 

Poistenie

Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva. Právo na náklady musí nájomca uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov po ich vynaložení, ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľ oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas.

Právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku.

§ 633

(1) Nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

(2) Nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný podľa odseku 1, oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na úhradu nákladov, môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil.

(3) Právo na náklady podľa odseku 1 musí nájomca uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov po ich vynaložení, ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľ oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas.

Komentár k § 633

Nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

 

Právo na náklady

Nájomca uvedené právo musí uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov po ich vynaložení, ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľ oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas.

Nájomca je povinný potrebu opráv oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na úhradu nákladov, môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil.

§ 634

(1) Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

(2) Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

Komentár k § 634

V prípade, ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

 

Nájomné

Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. Ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá.

§ 635

(1) Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k dopravnému prostriedku prístup.

(2) Ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá.

Komentár k § 635

Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k dopravnému prostriedku prístup. Zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou. Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

§ 636

(1) Právo užívať dopravný prostriedok zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dojednaná, alebo zničením dopravného prostriedku.

(2) Zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou.

(3) Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme dopravného prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Zmluva môže určiť, že ju možno ukončiť už doručením výpovede.

Komentár k § 636

Právo užívať dopravný prostriedok zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dojednaná, alebo zničením dopravného prostriedku. Zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou. Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme dopravného prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Zmluva môže určiť, že ju možno ukončiť už doručením výpovede.

§ 637

Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

Komentár k § 637

Zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou. Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme dopravného prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Zmluva môže určiť, že ju možno ukončiť už doručením výpovede.

DIEL XVI

ZMLUVA O PREVÁDZKE

DOPRAVNÉHO PROSTRIEDKU

§ 638

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o prevádzke dopravného pro-striedku sa zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 638

Zmluva musí byť uzatvorená písomne. Zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

§ 639

(1) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby dopravný prostriedok bol spôsobilý na cesty, ktoré sú predmetom zmluvy, a použiteľný na prepravu určenú v zmluve. Pre zodpovednosť prevádzkovateľa platí obdobne § 631.

(2) Prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou a pohonnými látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty.

Komentár k § 639

Prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou a pohonnými látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty. Taktiež je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby dopravný prostriedok bol spôsobilý na cesty, ktoré sú predmetom zmluvy, a použiteľný na prepravu určenú v zmluve.

 

Odovzdanie dopravného prostriedku

Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

§ 640

Oprávnenie požadovať dohodnutú prevádzku dopravného prostriedku môže objednávateľ postúpiť inej osobe.

Komentár k § 640

Oprávnenie požadovať dohodnutú prevádzku dopravného prostriedku môže objednávateľ postúpiť inej osobe. Prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou a pohonnými látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty. Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže, že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom.

§ 641

Ak podľa zmluvy preberá náklad na prepravu prevádzkovateľ lode, použijú sa pre určenie práv a povinností strán primerane ustanovenia upravujúce zmluvu o preprave, pokiaľ to povaha zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku pripúšťa.

Komentár k § 641

Ak podľa zmluvy preberá náklad na prepravu prevádzkovateľ lode, použijú sa pre určenie práv a povinností strán primerane ustanovenia upravujúce zmluvu o preprave, pokiaľ to povaha zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku pripúšťa.

DIEL XVII

ZMLUVA O SPROSTREDKOVANÍ

§ 642

Základné ustanovenie

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Komentár k § 642

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

§ 643

Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.

Komentár k § 643

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

 

Dôležité okolnosti

Sprostredkovateľ je povinný oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.

§ 644

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Komentár k § 644

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

§ 645

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Komentár k § 645

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

§ 646

Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

Komentár k § 646

Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

§ 647

(1) Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

(2) Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

Komentár k § 647

Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

 

Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním

Uvedený nárok má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

§ 648

Sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.

Komentár k § 648

Sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu. Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

§ 649

(1) Sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

(2) Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

Komentár k § 649

Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.

 

Kedy nevzniká nárok na províziu

Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva. Taktiež sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy. Nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

§ 650

Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Komentár k § 650

Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane. Sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu. Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

§ 651

Vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

Komentár k § 651

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

 

Vznik nároku na províziu

Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

Vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva, prípadne splnená zmluva, na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

 

Zmluva o sprostredkovaní

Zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

DIEL XVIII

ZMLUVA O OBCHODNOM ZASTÚPENÍ

§ 652

(1) Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

(2) Obchodný zástupca nie je

a) osoba, ktorá môže ako orgán zaväzovať zastúpeného,

b) spoločník alebo člen družstva zákonom splnomocnený zaväzovať ostatných spoločníkov alebo členov družstva, ak je zastúpeným družstvo, alebo

c) likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca konkurznej podstaty, osobitný správca alebo vyrovnávací správca zastúpeného.

(3) Ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na osoby, ktoré pôsobia na burze cenných papierov alebo na komoditnej burze.

(4) Zmluva musí mať písomnú formu.

(5) Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

Komentár k § 652

Jednotlivé ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na osoby, ktoré pôsobia na burze cenných papierov alebo na komoditnej burze. Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo obchodov. Samozrejme pri tom dojednať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet.

 

Kto nie obchodným zástupcom

Obchodným zástupcom nie je osoba, ktorá môže ako orgán zaväzovať zastúpeného, spoločník alebo člen družstva zákonom splnomocnený zaväzovať ostatných spoločníkov alebo členov družstva, ak je zastúpeným družstvo alebo likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca konkurznej podstaty, osobitný správca alebo vyrovnávací správca zastúpeného.

Bližšia špecifikácia následných ustanovení v zákone charakterizuje zmluvu o zastúpení a povinnosti zástupcu. Zmluva musí mať písomnú formu.

§ 653

Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjať s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná oblasť určená, predpokladá sa, že obchodný zástupca má vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 653

Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjať s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná oblasť určená, predpokladá sa, že obchodný zástupca má vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky. Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

§ 654

(1) Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

(2) Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

(3) Bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.

Komentár k § 654

Bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.

Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

§ 655

(1) Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

(2) Obchodný zástupca podáva zastúpenému správu o vývoji trhu a všetkých okolnostiach dôležitých pre záujmy zastúpeného, najmä pre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním obchodov.

(3) Ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za obchodných podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.

(4) Ak nemôže zástupca vykonávať svoju činnosť, musí o tom bez zbytočného odkladu podať správu zastúpenému.

Komentár k § 655

Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

 

Povinnosti obchodného zástupcu

Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

Taktiež obchodný zástupca podáva zastúpenému správu o vývoji trhu a všetkých okolnostiach dôležitých pre záujmy zastúpeného, najmä pre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním obchodov.

 

Zmluva

Ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za obchodných podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom. Ak nemôže zástupca vykonávať svoju činnosť, musí o tom bez zbytočného odkladu podať správu zastúpenému.

§ 655a

(1) Vo vzťahoch s obchodným zástupcom je zastúpený povinný konať poctivo a v dobrej viere. Najmä je povinný

a) poskytovať obchodnému zástupcovi nevyhnutné údaje, ktoré sa vzťahujú na predmet obchodov, a

b) obstarať obchodnému zástupcovi informácie nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, najmä v primeranej lehote oznámiť obchodnému zástupcovi, že predpokladá podstatné zníženie rozsahu činnosti oproti tomu, čo by mohol obchodný zástupca za normálnych podmienok očakávať.

(2) Zastúpený je povinný informovať obchodného zástupcu v primeranej lehote o tom, že prijal, odmietol alebo neuskutočnil obchod obstaraný zástupcom.

Komentár k § 655a

Ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za obchodných podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.

 

Povinnosti zastúpeného

Vo vzťahoch s obchodným zástupcom je zastúpený povinný konať poctivo a v dobrej viere. Najmä je povinný poskytovať obchodnému zástupcovi nevyhnutné údaje, ktoré sa vzťahujú na predmet obchodov, a obstarať obchodnému zástupcovi informácie nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, najmä v primeranej lehote oznámiť obchodnému zástupcovi, že predpokladá podstatné zníženie rozsahu činnosti oproti tomu, čo by mohol obchodný zástupca za normálnych podmienok očakávať.

Zastúpený je povinný informovať obchodného zástupcu v primeranej lehote o tom, že prijal, odmietol alebo neuskutočnil obchod obstaraný zástupcom.

§ 656

Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť v rámci svojho záväzku pri uskutočňovaní uzavretých obchodov podľa pokynov zastúpeného a v záujme zastúpeného, ktoré sú alebo musia byť obchodnému zástupcovi známe, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré vzniknú z uzavretých obchodov.

Komentár k § 656

Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť v rámci svojho záväzku pri uskutočňovaní uzavretých obchodov podľa pokynov zastúpeného a v záujme zastúpeného, ktoré sú alebo musia byť obchodnému zástupcovi známe, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré vzniknú z uzavretých obchodov.

§ 657

Obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení.

Komentár k § 657

Obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení.

Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.

§ 658

(1) Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.

(2) Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

Komentár k § 658

Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť v rámci svojho záväzku pri uskutočňovaní uzavretých obchodov podľa pokynov zastúpeného a v záujme zastúpeného, ktoré sú alebo musia byť obchodnému zástupcovi známe, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré vzniknú z uzavretých obchodov.

 

Osoby schopné plniť záväzky

Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.

Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

§ 659

(1) Obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

(2) Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

(3) Nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov nevzniká v prípadoch, keď obchodný zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod.

Komentár k § 659

Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

 

Nárok na províziu obchodného zástupcu

Obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

 

Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou

Uvedený nárok má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú. Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

 

Kedy nevzniká nárok na províziu

Nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov nevzniká v prípadoch, keď obchodný zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod.

§ 659a

Obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak

a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,

b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

Komentár k § 659a

Obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

 

Dojednaný nárok

Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

§ 659b

Obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa § 659a, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

Komentár k § 659b

Obchodný zástupca nemá nárok na províziu, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov. Provízia je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom na ňu vznikol nárok.

 

Písomné potvrdenie

Zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala provízia splatnou, písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie. Tým nie je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné zastúpenému a potrebné na kontrolu výpočtu provízie.

§ 660

(1) Nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda podľa § 661, vzniká v okamihu, keď

a) zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo

b) zastúpený bol povinný splniť záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou osobou, alebo

c) tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu.

(2) Nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.

(3) Provízia je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom na ňu vznikol nárok.

(4) Zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala provízia splatnou, písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie. Tým nie je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné zastúpenému a potrebné na kontrolu výpočtu provízie.

(5) Ak základom určenia provízie je rozsah splneného záväzku treťou osobou, do tohto základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodu, za ktorý zodpovedá zastúpený.

Komentár k § 660

Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú. Nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov nevzniká v prípadoch, keď obchodný zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod.

 

Nárok na províziu

Ak nebola uzatvorená dohoda, nárok vzniká v okamihu, keď zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo zastúpený bol povinný splniť záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou osobou, alebo tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu.

Nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.

 

Neuskutočnené plnenie

Ak základom určenia provízie je rozsah splneného záväzku treťou osobou, do tohto základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodu, za ktorý zodpovedá zastúpený.

Obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa § 659a, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

§ 661

Ak vyplýva zo zmluvy, že obchodný zástupca je povinný iba obstarať pre zastúpeného príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom, vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Komentár k § 661

Ak vyplýva zo zmluvy, že obchodný zástupca je povinný iba obstarať pre zastúpeného príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom, vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

§ 662

(1) Nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

(2) Provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.

(3) Dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

Komentár k § 662

Zákon charakterizuje nárok a zánik provízie. Tento nárok zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

V tomto prípade provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol – pozri odsek 1. Dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu.

§ 663

(1) Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady a pomôcky potrebné na plnenie záväzku obchodného zástupcu.

(2) Podklady a pomôcky nevyhnutné podľa odseku 1 zostávajú majetkom zastúpeného a obchodný zástupca je povinný ich vrátiť po ukončení zmluvy, pokiaľ ich obchodný zástupca, vzhľadom na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojho záväzku.

(3) Obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so svojou činnosťou, a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné pre ochranu záujmov zastúpeného.

Komentár k § 663

Obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so svojou činnosťou, a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné pre ochranu záujmov zastúpeného.

 

Podklady a pomôcky

Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady a pomôcky potrebné na plnenie záväzku obchodného zástupcu.

Podklady a pomôcky zostávajú majetkom zastúpeného a obchodný zástupca je povinný ich vrátiť po ukončení zmluvy, pokiaľ ich obchodný zástupca, vzhľadom na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojho záväzku.

§ 664

Nevýhradné obchodné zastúpenie

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody, ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo na účet inej osoby.

Komentár k § 664

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody, ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.

Výhradné obchodné zastúpenie

§ 665

Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný v určenej územnej oblasti a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

Komentár k § 665

Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný v určenej územnej oblasti a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

§ 666

Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný, pokiaľ zmluva neurčuje niečo iné, platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.

Komentár k § 666

Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie aj bez súčinnosti obchodného zástupcu. Je však povinný, pokiaľ zmluva neurčuje niečo iné, platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.

Zánik záväzku

Záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

Zánik obchodného zastúpenia

§ 667

Záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

Komentár k § 667

Záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

 

Poverenie iných osôb

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody, ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.

§ 668

(1) Zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva alebo ak zmluva neobsahuje ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy nevyplýva časové obmedzenie.

(2) Zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.

(3) Dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej lehoty.

(4) Ak si zmluvné strany dohodnú dlhšie výpovedné lehoty, ako sú uvedené v odseku 3, nesmie byť lehota, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako lehota, ktorú musí dodržať obchodný zástupca.

(5) Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, výpovedná lehota uplynie ku koncu kalendárneho mesiaca.

(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa použijú aj na zmluvu uzavretú na určitý čas, ktorá sa zmenila na zmluvu uzatvorenú na neurčitý čas podľa § 667, s tým, že výpovedná lehota podľa odseku 3 sa bude počítať s prihliadnutím na čas trvania zmluvného vzťahu, ktorá predchádzala zmene na zmluvu na neurčitý čas.

Komentár k § 668

Dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace.

 

Predĺženie výpovednej lehoty

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej lehoty. Zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva alebo ak zmluva neobsahuje ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy nevyplýva časové obmedzenie.

Takúto zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.

Ak si zmluvné strany dohodnú dlhšie výpovedné lehoty, ako sú uvedené v zákone, nesmie byť lehota, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako lehota, ktorú musí dodržať obchodný zástupca.

 

Uplynutie výpovednej lehoty

V prípade, ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, výpovedná lehota uplynie ku koncu kalendárneho mesiaca. Záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

 

Zastúpenie

Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný v určenej územnej oblasti a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

§ 668a

Obchodný zástupca má právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov so zastúpeným, ak obchodnému zástupcovi

a) nebola vyplatená provízia, ktorá mu patrí z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia v súlade s § 655 ods. 1, hoci zastúpenému svojou činnosťou priniesol podstatné výhody,

b) neboli uhradené náklady podľa § 659 ods. 2.

Komentár k § 668a

Obchodný zástupca má právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov so zastúpeným, ak obchodnému zástupcovi nebola vyplatená provízia, ktorá mu patrí z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia, hoci zastúpenému svojou činnosťou priniesol podstatné výhody, alebo neboli uhradené náklady podľa § 659 ods. 2 – nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

§ 669

(1) Obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak

a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a

b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

(2) Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

(3) Priznaním odstupného nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody podľa § 668a.

(4) Rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu.

(5) Právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1 zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

Komentár k § 669

Obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé.

 

Odstupné

Priznaním odstupného nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody. Rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu.

Výška odstupného

Výška nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov. Ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

§ 669a

Právo na odstupné nevznikne, ak

a) zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy,

b) obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného alebo vekom, invaliditou, alebo chorobou obchodného zástupcu a ak od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti,

c) podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca prevedie práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu.

Komentár k § 669a

Právo na odstupné nevznikne, ak zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného alebo vekom, invaliditou alebo chorobou obchodného zástupcu a ak od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca prevedie práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu. Rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu.

§ 670

Ak bolo výhradné zastúpenie dojednané na dobu určitú, môže ktorákoľvek strana vypovedať zmluvu spôsobom ustanoveným v § 668 ods. 3, ak objem obchodu nedosiahol v priebehu posledných 12 mesiacov objem obchodov určený v zmluve, inak primeraný odbytovým možnostiam. Nárok podľa § 669 patrí obchodnému zástupcovi aj pri výpovedi zmluvy zastúpeným podľa tohto ustanovenia.

Komentár k § 670

Právo na odstupné nevznikne, ak zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného alebo vekom, invaliditou, alebo chorobou obchodného zástupcu a ak od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti.

 

Doba určitá

Ak bolo výhradné zastúpenie dojednané na dobu určitú, môže ktorákoľvek strana vypovedať zmluvu, ak objem obchodu nedosiahol v priebehu posledných 12 mesiacov objem obchodov určený v zmluve, inak primeraný odbytovým možnostiam.

 

Výpovedná lehota

Dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej lehoty.

§ 671

Obchodný zástupca má po zániku svojho záväzku podľa § 668 alebo § 670 nárok na províziu aj v prípade, ak

a) bol obchod uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti obchodného zástupcu a v primeranej lehote po skončení zmluvy,

b) v súlade s podmienkami uvedenými v ustanovení § 659a objednávku tretej osoby dostal zastúpený alebo obchodný zástupca pred skončením zmluvy,

c) záväzok tretej osoby bol splnený až po skončení zmluvy.

Komentár k § 671

Obchodný zástupca má po zániku svojho záväzku nárok na províziu aj v prípade, ak bol obchod uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti obchodného zástupcu a v primeranej lehote po skončení zmluvy v súlade s podmienkami uvedenými v zákone.

 

Nárok na províziu

Obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu. Obchodný zástupca nemá nárok na províziu, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

Tiež v prípade, ak záväzok tretej osoby bol splnený až po skončení zmluvy.

§ 672

(1) Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia používa zastúpený iného obchodného zástupcu, je oprávnený obchodný zástupca odstúpiť od zmluvy.

(2) Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia vykonáva obchodný zástupca činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku voči zastúpenému, aj pre iné osoby, môže zastúpený odstúpiť od zmluvy.

Komentár k § 672

Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný, pokiaľ zmluva neurčuje niečo iné, platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.

 

Zánik záväzku obchodného zástupcu

K zániku dochádza uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia používa zastúpený iného obchodného zástupcu, je oprávnený obchodný zástupca odstúpiť od zmluvy. Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia vykonáva obchodný zástupca činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku voči zastúpenému, aj pre iné osoby, môže zastúpený odstúpiť od zmluvy.

§ 672a

(1) V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

(2) V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

Komentár k § 672a

V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

 

Obmedzenie konkurenčnej doložky

V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

Rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu.

Právo obchodného zástupcu na odstupné zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

DIEL XIX

ZMLUVA O TICHOM SPOLOČENSTVE

§ 673

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 673

Zmluva vyžaduje písomnú formu. Touto zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť jeho využitie pri podnikaní v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

§ 674

(1) Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní.

(2) Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť jeho využitie pri podnikaní v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

(3) Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných vecí, jej vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie po dobu trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu právo a zmluva neurčuje niečo iné, je podnikateľ oprávnený po dobu trvania zmluvy na jeho výkon.

Komentár k § 674

Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.

 

Účtovná závierka

Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom a výročnú správu. Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.

 

Vlastníctvo

Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných vecí, jej vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie po dobu trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu právo a zmluva neurčuje niečo iné, je podnikateľ oprávnený po dobu trvania zmluvy na jeho výkon.

§ 675

(1) Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.

(2) Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a výročnú správu.

(3) Ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia informácií a listín podľa odseku 2, podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka zaslať požadované informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú adresu na vlastné náklady, inak je povinný ich poskytnúť v mieste svojho sídla.

Komentár k § 675

Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.

 

Poskytnutie informácii a listín

Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom a výročnú správu.

 

Zaslanie informácii

Ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia informácií a listín, podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka zaslať požadované informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú adresu na vlastné náklady, inak je povinný ich poskytnúť v mieste svojho sídla.

§ 676

(1) Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.

(2) Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.

(3) Pri neskoršej strate nie je spoločník povinný prijatý podiel na zisku vracať.

Komentár k § 676

Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.

 

Zánik účasti tichého spoločníka na podnikaní

K zániku dochádza uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú, ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu, ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje, vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.

 

Nárok na podiel

Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom. Pri neskoršej strate nie je spoločník povinný prijatý podiel na zisku vracať. Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

§ 677

(1) O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších rokoch sa znížený vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

(2) Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.

Komentár k § 677

Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.

O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších rokoch sa znížený vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.

§ 678

(1) Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.

(2) Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak

a) jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo

b) vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Komentár k § 678

Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.

 

Práva a povinnosti podnikateľa

Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi. Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa alebo vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

§ 679

(1) Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:

a) uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,

b) výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú,

c) ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu,

d) ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje,

e) vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.

(2) Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, možno zmluvu vypovedať najneskôr šesť mesiacov pred koncom kalendárneho roka.

Komentár k § 679

Zákon definuje zánik účasti tichého spoločníka.

 

Zánik účasti

Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú, ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu, ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje, vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku. V prípade, ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, možno zmluvu vypovedať najneskôr šesť mesiacov pred koncom kalendárneho roka.

§ 680

Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

Komentár k § 680

Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

§ 681

Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie, aké má veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie svojho vkladu pred zánikom zmluvy.

Komentár k § 681

Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie, aké má veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie svojho vkladu pred zánikom zmluvy.

DIEL XX

ZMLUVA O OTVORENÍ AKREDITÍVU

§ 682

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Komentár k § 682

Zmluva musí mať písomnú formu. Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív a oznámi mu jeho obsah.

 

Zmluvou o otvorení akreditívu

Banka sa ňou zaväzuje príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu. Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu. Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku.

§ 683

(1) Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív, a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť pre to, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke.

(2) Oznámenie podľa odseku 1 banka urobí bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ibaže zo zmluvy vyplýva, že tak má urobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.

(3) Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením uvedeným v odseku 1.

(4) Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.

(5) Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku.

Komentár k § 683

Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív a oznámi mu jeho obsah.

 

Akreditívna listina

V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť preto, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke. Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.

 

Obsah listiny

Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku.

Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené v akreditívnej listine.

§ 684

Ak nie je odplata za otvorenie akreditívu dohodnutá, je príkazca povinný zaplatiť banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.

Komentár k § 684

Ak nie je odplata za otvorenie akreditívu dohodnutá, je príkazca povinný zaplatiť banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy. Záväzok banky z akreditívu je nezávislý od právneho vzťahu medzi príkazcom a oprávneným. Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne. Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas potvrdzujúcej banky.

Vzťah banky k oprávnenému

§ 685

Záväzok banky z akreditívu je nezávislý od právneho vzťahu medzi príkazcom a oprávneným.

Komentár k § 685

Záväzok banky z akreditívu je nezávislý od právneho vzťahu medzi príkazcom a oprávneným.

Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému potvrdenie akreditívu oznámi.

§ 686

(1) Ak neustanovuje akreditívna listina, že akreditív je odvolateľný, môže banka akreditív zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom oprávneného a príkazcu.

(2) Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené v akreditívnej listine.

(3) Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.

Komentár k § 686

Ak neustanovuje akreditívna listina, že akreditív je odvolateľný, môže banka akreditív zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom oprávneného a príkazcu. Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené v akreditívnej listine. Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.

§ 687

(1) Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému potvrdenie akreditívu oznámi. Banka, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu, a banka, ktorá akreditív potvrdila, sú zaviazané voči oprávnenému spoločne a nerozdielne.

(2) Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas potvrdzujúcej banky.

(3) Ak banka, ktorá akreditív potvrdila, poskytla plnenie oprávnenému v súlade s obsahom akreditívu, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala.

Komentár k § 687

Ak banka, ktorá akreditív potvrdila, poskytla plnenie oprávnenému v súlade s obsahom akreditívu, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala.

 

Nárok na plnenie

Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému potvrdenie akreditívu oznámi. Banka, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu, a banka, ktorá akreditív potvrdila, sú zaviazané voči oprávnenému spoločne a nerozdielne.

 

Súhlas banky

Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas potvrdzujúcej banky. Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine.

§ 688

Banka, ktorá iba oznamuje oprávnenému, že iná banka pre neho otvorila akreditív, zodpovedá za škodu spôsobenú za nesprávnosť tohto oznámenia, nevzniká jej však záväzok z akreditívu.

Komentár k § 688

Banka, ktorá iba oznamuje oprávnenému, že iná banka pre neho otvorila akreditív, zodpovedá za škodu spôsobenú za nesprávnosť tohto oznámenia, nevzniká jej však záväzok z akreditívu. Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému potvrdenie akreditívu oznámi. Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas potvrdzujúcej banky.

Dokumentárny akreditív

§ 689

Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine.

Komentár k § 689

Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine. Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené v akreditívnej listine.

§ 690

(1) Banka je povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.

(2) Banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením alebo poškodením dokumentov prevzatých od oprávneného, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Komentár k § 690

Banka je povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.

 

Zodpovednosť za škodu

Banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením alebo poškodením dokumentov prevzatých od oprávneného, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

 

Poskytnutie plnenia

Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine. Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.

§ 691

Iné akreditívy

Ustanovenia § 689 a 690 platia primerane aj na akreditívy, podľa ktorých sa možno domáhať plnenia pri splnení iných podmienok, než je predloženie dokumentov.

Komentár k § 691

Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine. Banka je povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine. Ak banka, ktorá akreditív potvrdila, poskytla plnenie oprávnenému v súlade s obsahom akreditívu, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala.

DIEL XXI

ZMLUVA O INKASE

§ 692

Základné ustanovenia

Zmluvou o inkase sa zaväzuje banka obstarať pre príkazcu prijatie plnenia určitej peňažnej pohľadávky od určitého dlžníka alebo obstarať iný inkasný úkon.

Komentár k § 692

Zmluvou o inkase sa zaväzuje banka obstarať pre príkazcu prijatie plnenia určitej peňažnej pohľadávky od určitého dlžníka alebo obstarať iný inkasný úkon.

§ 693

(1) Banka požiada dlžníka o zaplatenie peňažnej sumy alebo o vykonanie úkonu vyžadovaného podľa zmluvy uzavretej s príkazcom. Ak dlžník odmietne požadovanú sumu zaplatiť alebo uskutočniť požadovaný právny úkon alebo ak tak neurobí bez zbytočného odkladu, podá o tom banka ihneď správu príkazcovi.

(2) Pri obstaraní inkasa je banka povinná postupovať s odbornou starostlivosťou podľa pokynu príkazcu, nezodpovedá však za to, že inkaso sa neuskutoční.

Komentár k § 693

Pri obstaraní inkasa je banka povinná postupovať s odbornou starostlivosťou podľa pokynu príkazcu, nezodpovedá však za to, že inkaso sa neuskutoční.

Banka požiada dlžníka o zaplatenie peňažnej sumy alebo o vykonanie úkonu vyžadovaného podľa zmluvy uzavretej s príkazcom. Ak dlžník odmietne požadovanú sumu zaplatiť alebo uskutočniť požadovaný právny úkon alebo ak tak neurobí bez zbytočného odkladu, podá o tom banka ihneď správu príkazcovi.

§ 694

Prijatú peňažnú sumu alebo cenné papiere, ktoré boli predmetom inkasného úkonu, je banka povinná odovzdať bez zbytočného odkladu príkazcovi. Banka zodpovedá za škodu spôsobenú stratou, zničením alebo poškodením týchto dokumentov, ibaže im nemohla zabrániť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Komentár k § 694

Prijatú peňažnú sumu alebo cenné papiere, ktoré boli predmetom inkasného úkonu, je banka povinná odovzdať bez zbytočného odkladu príkazcovi.

Banka zodpovedá za škodu spôsobenú stratou, zničením alebo poškodením týchto dokumentov, ibaže im nemohla zabrániť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 695

Ak má podľa zmluvy banka obstarať inkaso prostredníctvom inej banky určenej príkazcom, uskutočňuje sa inkaso touto bankou na účet a nebezpečenstvo príkazcu.

Komentár k § 695

Ak má podľa zmluvy banka obstarať inkaso prostredníctvom inej banky určenej príkazcom, uskutočňuje sa inkaso touto bankou na účet a nebezpečenstvo príkazcu. Banka zodpovedá za škodu spôsobenú stratou, zničením alebo poškodením týchto dokumentov, ibaže im nemohla zabrániť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 696

Ak nie je odplata za obstaranie inkasa určená v zmluve, je príkazca povinný zaplatiť banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.

Komentár k § 696

Príkazca je povinný zaplatiť banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmlúv, ak nie je odplata za obstaranie inkasa určená v zmluve. Ak má podľa zmluvy banka obstarať inkaso prostredníctvom inej banky určenej príkazcom, uskutočňuje sa inkaso touto bankou na účet a nebezpečenstvo príkazcu.

Bankové dokumentárne inkaso

§ 697

Zmluvou o bankovom dokumentárnom inkase sa zaväzuje banka, vydať tretej osobe dokumenty oprávňujúce nakladať s tovarom alebo iné doklady, ak sa pri ich vydaní zaplatí určitá peňažná suma alebo vykoná iný inkasný úkon.

Komentár k § 697

Zmluvou o bankovom dokumentárnom inkase sa zaväzuje banka vydať tretej osobe dokumenty oprávňujúce nakladať s tovarom alebo iné doklady, ak sa pri ich vydaní zaplatí určitá peňažná suma alebo vykoná iný inkasný úkon.

§ 698

Dokumenty uvedené v zmluve je banka povinná prevziať a opatrovať s odbornou starostlivosťou.

Komentár k § 698

Všetky dokumenty, ktoré sú uvedené v zmluve, je banka povinná prevziať a opatrovať s odbornou starostlivosťou.

§ 699

Práva a povinnosti strán sa spravujú podporne ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Komentár k § 699

Práva a povinnosti strán sa spravujú podporne ustanoveniami o mandátnej zmluve.

DIEL XXII

ZMLUVA O BANKOVOM ULOŽENÍ VECI

§ 700

Zmluvou o bankovom uložení veci sa zaväzuje banka prevziať určité veci okrem cenných papierov (predmet uloženia), aby ich uložila a spravovala, a uložiteľ sa zaväzuje platiť za to odplatu.

Komentár k § 700

Zmluvou o bankovom uložení veci sa zaväzuje banka prevziať určité veci okrem cenných papierov (predmet uloženia), aby ich uložila a spravovala a uložiteľ sa zaväzuje platiť za to odplatu.

 

Uloženie predmetu

Banka je ďalej povinná predmet uloženia prevziať a s vynaložením odbornej starostlivosti ho chrániť pred stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením. S prihliadnutím na povahu predmetu uloženia je banka povinná s odbornou starostlivosťou urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv, ktoré uložiteľovi vyplývajú z predmetu uloženia, a odovzdať mu bez zbytočného odkladu, čo prijala z uplatnenia týchto práv.

§ 701

(1) Banka je povinná predmet uloženia prevziať a s vynaložením odbornej starostlivosti ho chrániť pred stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením.

(2) Ak výška odplaty nie je dojednaná, je banka oprávnená požadovať odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.

Komentár k § 701

Ak výška odplaty nie je dojednaná, je banka oprávnená požadovať odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.

 

Úkony banky

Banka je povinná predmet uloženia prevziať a s vynaložením odbornej starostlivosti ho chrániť pred stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením. S prihliadnutím na povahu predmetu uloženia je banka povinná s odbornou starostlivosťou urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv, ktoré uložiteľovi vyplývajú z predmetu uloženia a odovzdať mu bez zbytočného odkladu, čo prijala z uplatnenia týchto práv

§ 702

(1) S prihliadnutím na povahu predmetu uloženia je banka povinná s odbornou starostlivosťou urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv, ktoré uložiteľovi vyplývajú z predmetu uloženia, a odovzdať mu bez zbytočného odkladu, čo prijala z uplatnenia týchto práv.

(2) Uložiteľ je povinný banke vystaviť plnomocenstvo, ktoré je potrebné na právne úkony uvedené v odseku 1, a uhradiť výdavky, ktoré banke vznikli pri plnení jej povinností.

Komentár k § 702

Uložiteľ je povinný banke vystaviť plnomocenstvo, ktoré je potrebné na právne a uhradiť výdavky, ktoré banke vznikli pri plnení jej povinnosti.

Banka je povinná s prihliadnutím na povahu predmetu uloženia s odbornou starostlivosťou urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv, ktoré uložiteľovi vyplývajú z predmetu uloženia, a odovzdať mu bez zbytočného odkladu, čo prijala z uplatnenia týchto práv.

§ 703

Uložiteľ je oprávnený kedykoľvek požiadať o vydanie uloženého predmetu alebo jeho časti a uložiť ho späť, ak zmluva medzitým nezanikla. Po vydaní predmetu uloženia až do jeho vrátenia nemá banka povinnosti ustanovené v § 701 a 702.

Komentár k § 703

Uložiteľ je oprávnený kedykoľvek požiadať o vydanie uloženého predmetu alebo jeho časti a uložiť ho späť, ak zmluva medzitým nezanikla. Po vydaní predmetu uloženia až do jeho vrátenia zanikajú banke povinnosti, respektíve nemá povinnosti ani oprávnenie.

§ 704

Banka zodpovedá za škodu spôsobenú uložiteľovi stratou, zničením alebo poškodením predmetu uloženia, ibaže ich nemohla odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Komentár k § 704

Banka zodpovedá za škodu spôsobenú uložiteľovi stratou, zničením alebo poškodením predmetu uloženia, ibaže ich nemohla odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 705

Obe strany môžu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou zmluvu vypovedať. Zmluva takisto zaniká, ak si uložiteľ vyzdvihol všetky veci, ktoré sú predmetom uloženia, a neprejavil vôľu, aby zmluva ďalej trvala.

Komentár k § 705

Obe strany môžu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou zmluvu vypovedať. Zmluva takisto zaniká, ak si uložiteľ vyzdvihol všetky veci, ktoré sú predmetom uloženia, a neprejavil vôľu, aby zmluva ďalej trvala.

§ 706

Po zániku zmluvy je banka povinná vydať uložiteľovi predmet uloženia a uložiteľ je povinný ho bez zbytočného odkladu prevziať a vyrovnať dlžnú odplatu za dobu uloženia.

Komentár k § 706

Po zániku zmluvy je banka povinná vydať uložiteľovi predmet uloženia a uložiteľ je povinný ho bez zbytočného odkladu prevziať a vyrovnať dlžnú odplatu za dobu uloženia. Banka zodpovedá za škodu spôsobenú uložiteľovi stratou, zničením alebo poškodením predmetu uloženia, ibaže ich nemohla odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 707

Banka má na zabezpečenie svojich práv zo zmluvy o uložení iných hodnôt zádržné právo k predmetu uloženia, dokiaľ sa v nej nachádza.

Komentár k § 707

Banka má na zabezpečenie svojich práv zo zmluvy o uložení iných hodnôt zádržné právo k predmetu uloženia, dokiaľ sa v nej nachádza.

Po zániku zmluvy je banka povinná vydať uložiteľovi predmet uloženia a uložiteľ je povinný ho bez zbytočného odkladu prevziať a vyrovnať dlžnú odplatu za dobu uloženia.

DIEL XXIII

ZMLUVA O BEŽNOM ÚČTE

§ 708

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Komentár k § 708

Zákon charakterizuje zmluvu o bežnom účte. Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Zmluva musí byť v písomnej forme.

 

Povinnosti banky

Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb

§ 709

(1) Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

(2) Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

Komentár k § 709

Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. V prípade, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

§ 710

Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Komentár k § 710

Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

§ 711

(1) Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

(2) Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Komentár k § 711

Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.

 

Úhrada nákladov

Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie. Opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

§ 712

(1) Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

(2) Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.

Komentár k § 712

Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.

§ 713

(1) Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov.

(2) Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Komentár k § 713

Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať. Samozrejme od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

§ 714

(1) Zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.

(2) Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.

Komentár k § 714

Zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.

Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.

§ 715

(1) Zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.

(2) Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

(3) Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.

(4) Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na vypovedanie zmluvy o bežnom účte, ktorý slúži ako platobný účet podľa osobitného zákona o platobných službách.

Komentár k § 715

Zákon stanovuje lehotu na vypovedanie zmluvy. Zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.

 

Písomná výpoveď

Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zároveň je banka povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.

DIEL XXIV

ZMLUVA O VKLADOVOM ÚČTE

§ 716

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

(2) Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách.

(3) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Komentár k § 716

Zmluva musí mať písomnú formu. Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

 

Zánik a zníženie nároku na úroky

Účinky zániku alebo zníženia nároku na úroky sa týkajú len úroku zo sumy, pri ktorej nebola dodržaná výpovedná lehota.

Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. Banka je povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve, alebo ak nie je dohodnutá, vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, inak v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané.

§ 717

(1) Ak majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte pred dobou určenou v zmluve, alebo ak nie je v nej táto doba určená, pred uplynutím výpovednej lehoty, nárok na úroky zaniká alebo sa zníži spôsobom určeným v zmluve. Ak nevyplýva zo zmluvy iná účinnosť výpovednej lehoty, je výpoveď účinná po troch mesiacoch odo dňa, keď majiteľ účtu doručil banke písomnú výpoveď. Vypovedať možno aj časť vkladu. Účinky zániku alebo zníženia nároku na úroky sa týkajú len úroku zo sumy, pri ktorej nebola dodržaná výpovedná lehota.

(2) Ak to určuje zmluva, nie je majiteľ účtu oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami na účte pred uplynutím doby ustanovenej v odseku 1.

Komentár k § 717

V prípade, ak majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte pred dobou určenou v zmluve, alebo ak nie je v nej táto doba určená, pred uplynutím výpovednej lehoty, nárok na úroky zaniká alebo sa zníži spôsobom určeným v zmluve.

 

Účinnosť výpovede

V prípade, ak nevyplýva zo zmluvy iná účinnosť výpovednej lehoty, je výpoveď účinná po troch mesiacoch odo dňa, keď majiteľ účtu doručil banke písomnú výpoveď. Vypovedať možno aj časť vkladu. Účinky zániku alebo zníženia nároku na úroky sa týkajú len úroku zo sumy, pri ktorej nebola dodržaná výpovedná lehota.

Samozrejme, ak to určuje zmluva, nie je majiteľ účtu oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami na účte pred uplynutím stanovenej doby.

§ 718

(1) Banka je povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve, alebo ak nie je dohodnutá, vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, inak v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané.

(2) Úroky sú splatné po uplynutí lehoty, počas ktorej sú peňažné prostriedky na účte viazané, alebo po účinnosti výpovede podľa § 717 ods. 1. Ak nebol vkladový účet dojednaný na určitú dobu, alebo ak bol dojednaný na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky splatné najneskôr koncom každého kalendárneho roka.

(3) Ak sú peňažné prostriedky uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, je banka povinná na žiadosť majiteľa účtu úroky vyplatiť po uplynutí kalendárneho roka.

(4) Úroky sa počítajú odo dňa, keď banka získala právo nakladať s peňažnými prostriedkami. Za deň, keď majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami, mu úroky nepatria.

Komentár k § 718

Ak sú peňažné prostriedky uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, je banka povinná na žiadosť majiteľa účtu úroky vyplatiť po uplynutí kalendárneho roka. Čo sa týka počítania úrokov, tie sa počítajú odo dňa, keď banka získala právo nakladať s peňažnými prostriedkami. Za deň, keď majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami, mu úroky nepatria.

 

Platenie úrokov

Banka je povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve, alebo ak nie je dohodnutá, vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, inak v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané. Úroky sú splatné po uplynutí lehoty, počas ktorej sú peňažné prostriedky na účte viazané, alebo po účinnosti výpovede. Ak nebol vkladový účet dojednaný na určitú dobu, alebo ak bol dojednaný na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky splatné najneskôr koncom každého kalendárneho roka.

§ 719

(1) Po uplynutí určenej doby alebo účinnosti výpovede podľa § 717 ods. 1 je banka povinná uvoľnené peňažné prostriedky vyplatiť majiteľovi účtu alebo previesť na jeho účet v inej banke.

(2) Ak sa výpoveď podľa § 717 ods. 1 týka iba časti peňažných prostriedkov na účte, nastávajú účinky ustanovené v odseku 1 ohľadne tejto časti.

Komentár k § 719

Po uplynutí určenej doby alebo účinnosti výpovede je banka povinná uvoľnené peňažné prostriedky vyplatiť majiteľovi účtu alebo previesť na jeho účet v inej banke. Ak sa výpoveď týka iba časti peňažných prostriedkov na účte, nastávajú účinky ohľadne tejto časti.

§ 719a

Na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte, ak v § 716 až 719 nie je ustanovené inak.

Komentár k § 719a

Na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte.

DIEL XXV

CESTOVNÝ ŠEK

§ 720

Základné ustanovenie

Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku.

Komentár k § 720

Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku. Cestovný šek musí obsahovať určité náležitosti, ktoré sú stanovené zákonom. Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby. Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený.

§ 721

Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať jeho vyplatenie.

Komentár k § 721

Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať jeho vyplatenie.

§ 722

(1) Cestovný šek musí obsahovať:

a) označenie, že ide o cestovný šek,

b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,

c) meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.

(2) Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený.

(3) Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží.

(4) Cestovný šek možno vystaviť aj na inú menu, než je mena euro.

Komentár k § 722

Náležitosti, ktoré musí cestovný šek obsahovať: označenie, že ide o cestovný šek, príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe, meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu. Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku.

 

Obsah cestovného šeku

Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený. V prípade, ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží. Cestovný šek možno vystaviť aj na inú menu, než je mena euro.

§ 723

(1) Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku.

(2) Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby.

Komentár k § 723

Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky. Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku. Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby.

Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený.

§ 724

Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.

Komentár k § 724

Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky. Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží.

DIEL XXVI

SĽUB ODŠKODNENIA

§ 725

Základné ustanovenia

(1) Sľubom odškodnenia sa zaväzuje sľubujúci, že nahradí príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada a na ktoré nie je príjemca sľubu povinný.

(2) Sľub odškodnenia sa musí urobiť písomne.

Komentár k § 725

Sľubom odškodnenia sa zaväzuje sľubujúci, že nahradí príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada, a na ktoré nie je príjemca sľubu povinný.

Sľub odškodnenia sa musí urobiť písomne.

§ 726

(1) Záväzok sľubujúceho vzniká doručením písomného vyhlásenia sľubujúceho jeho príjemcovi.

(2) Príjemca sľubu je povinný uskutočniť konanie, o ktoré ho sľubujúci žiada, len keď sa na to zaviazal.

Komentár k § 726

Záväzok sľubujúceho vzniká doručením písomného vyhlásenia sľubujúceho jeho príjemcovi. Príjemca sľubu je povinný uskutočniť konanie, o ktoré ho sľubujúci žiada, len keď sa na to zaviazal.

§ 727

Sľubujúci je povinný nahradiť náklady a všetku škodu, ktoré príjemcovi sľubu vzniknú v súvislosti s konaním, o ktoré sľubujúci požiadal.

Komentár k § 727

Sľubujúci je povinný nahradiť náklady a všetku škodu, ktoré príjemcovi sľubu vzniknú v súvislosti s konaním, o ktoré sľubujúci požiadal. Sľubom odškodnenia sa zaväzuje sľubujúci, že nahradí príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada a na ktoré nie je príjemca sľubu povinný.

§ 728

Príjemca sľubu je povinný na účet sľubujúceho vykonať včas opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo jej obmedzenie na najnutnejšiu mieru.

Komentár k § 728

Príjemca sľubu je povinný na účet sľubujúceho vykonať včas opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo jej obmedzenie na najnutnejšiu mieru. Sľubujúci je povinný nahradiť náklady a všetku škodu, ktoré príjemcovi sľubu vzniknú v súvislosti s konaním, o ktoré sľubujúci požiadal.

HLAVA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA
PRE ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY
V MEDZINÁRODNOM OBCHODE

DIEL I

PREDMET ÚPRAVY

§ 729

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú popri ostatných ustanoveniach tohto zákona na záväzkové vzťahy uvedené v § 261 a 262, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden účastník, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu ako ostatní účastníci, ak sa tieto vzťahy spravujú slovenským právnym poriadkom.

Komentár k § 729

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú popri ostatných ustanoveniach tohto zákona na záväzkové vzťahy uvedené v § 261 a 262, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden účastník, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu ako ostatní účastníci, ak sa tieto vzťahy spravujú slovenským právnym poriadkom.

Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

 

Subjekt verejného práva

Ide o štátny orgán, obec, vyšší územný celok, právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky, združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva. Právnická osoba je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva, je kontrolovaná subjektom verejného práva alebo subjekt verejného práva vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky uvedené v zákone.

 

Záväzkové vzťahy

Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

a)  medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

b)  medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,

c)  z burzových obchodov a ich sprostredkovania a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,

d)  zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

e)  z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

 

Zmluvy

Zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

DIEL II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 730

Zvyklosti

Podľa § 264 sa prihliadne na obchodné zvyklosti všeobecne zachovávané v medzinárodnom obchode v príslušnom obchodnom odvetví.

Komentár k § 730

Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

 

Nepoužívanie právnej ochrany

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 264 sa prihliadne na obchodné zvyklosti všeobecne zachovávané v medzinárodnom obchode v príslušnom obchodnom odvetví.

§ 731

Úradné povolenie

(1) Dlžník je povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia.

(2) Veriteľ je povinný riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia.

(3) Povinnosť podľa odseku 1 vzniká, ak v ňom uvedené povolenia sú vyžadované v čase plnenia bez ohľadu na to, či boli vyžadované už v čase uzavretia zmluvy.

(4) Ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú účinky nemožnosti plnenia. Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá s odkladacou podmienkou udelenia povolenia.

(5) Na záväzkové vzťahy upravené týmto dielom zákona sa nepoužije § 47 Občianskeho zákonníka.

Komentár k § 731

Veriteľ je povinný riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia.

 

Povinnosti dlžníka

Dlžník je povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia.

Povinnosť vzniká, ak v ňom uvedené povolenia sú vyžadované v čase plnenia bez ohľadu na to, či boli vyžadované už v čase uzavretia zmluvy.

 

Nemožnosť plnenia

V prípade, ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú účinky nemožnosti plnenia.

Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá s odkladacou podmienkou udelenia povolenia. Na záväzkové vzťahy upravené týmto dielom zákona sa nepoužije § 47 Občianskeho zákonníka.

§ 732

Mena peňažného záväzku

(1) Dlžník je povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok dojednal. Pri pochybnostiach je povinný v tej istej mene nahradiť škodu, na ktorú je zaviazaný pri porušení zmluvy alebo zániku záväzku.

(2) Ak právne predpisy štátu, na ktorého území má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo iné rozhodné právne predpisy bránia plateniu v mene uvedenej v odseku 1, je dlžník povinný nahradiť škodu, ktorá veriteľovi vznikla platením v inej mene.

Komentár k § 732

Dlžník je povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok dojednal. Pri pochybnostiach je povinný v tej istej mene nahradiť škodu, na ktorú je zaviazaný pri porušení zmluvy alebo zániku záväzku.

Ak právne predpisy štátu, na ktorého území má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo iné rozhodné právne predpisy bránia plateniu v mene, je dlžník povinný nahradiť škodu, ktorá veriteľovi vznikla platením v inej mene.

§ 733

Prepočet mien

Ak je peňažné plnenie dojednané stranami v určitej mene a dlžník podľa zmluvy uzavretej s veriteľom alebo podľa medzinárodnej zmluvy alebo inej právnej úpravy má svoj záväzok plniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurz medzi oboma menami platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plnenie v mieste určenom v zmluve, inak v mieste, kde má veriteľ svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Komentár k § 733

Dlžník je povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok dojednal. Pri pochybnostiach je povinný v tej istej mene nahradiť škodu, na ktorú je zaviazaný pri porušení zmluvy alebo zániku záväzku.

 

Dohodnutá mena

Ak je peňažné plnenie dojednané stranami v určitej mene a dlžník podľa zmluvy uzavretej s veriteľom alebo podľa medzinárodnej zmluvy alebo inej právnej úpravy má svoj záväzok plniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurz medzi oboma menami platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plnenie v mieste určenom v zmluve, inak v mieste, kde má veriteľ svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

§ 734

Obvyklá cena alebo odplata

Ak tento zákon ustanovuje, že pre výšku peňažného záväzku je obvyklá cena alebo odplata, prihliada sa na ceny a odplaty obvyklé na medzinárodnom trhu.

Komentár k § 734

Pre výšku peňažného záväzku je obvyklá cena alebo odplata, prihliada sa na ceny a odplaty obvyklé na medzinárodnom trhu. Uvedené platí vtedy, ak zákon neustanovuje výnimku.

§ 735

Zrušený.

§ 736

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa nepovažuje neudelenie úradného povolenia, o ktoré sa má požiadať podľa § 731.

Komentár k § 736

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa nepovažuje neudelenie úradného povolenia, o ktoré sa má požiadať.

Povinnosti

Dlžník je povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia. Veriteľ je povinný riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia.

 

Účinky nemožnosti plnenia

Ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú účinky nemožnosti plnenia.

Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá s odkladacou podmienkou udelenia povolenia.

§ 737

(1) Pri použití § 381 sa prihliada na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko oprávnená osoba.

(2) Pri použití § 470 je rozhodujúca bežná cena, ktorá sa dojednáva v mieste, kde má byť tovar dodaný, alebo ak tam nie je taká cena, bežná cena v porovnateľnom inom mieste, pričom sa vezme zreteľ na rozdiel v dopravných nákladoch.

Komentár k § 737

Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Prihliada sa na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko oprávnená osoba.

 

Dohodnutá cena

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 469, zahŕňa nárok na náhradu škody strany, ktorá odstúpila od zmluvy týkajúcej sa tovaru s bežnou cenou, rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa má platiť na základe zmluvy, a bežnou cenou dosahovanou pri tovare toho istého druhu a tej istej alebo porovnateľnej akosti za obdobných zmluvných podmienok.

Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým nie je dotknutý.

 

Ceny v čase odstúpenia

Rozhodujúce sú ceny dosahované v čase odstúpenia od zmluvy; ak však tovar bol prevzatý pred odstúpením od zmluvy, sú rozhodujúce bežné ceny dosahované v čase tohto prevzatia.

Rozhodujúca je bežná cena, ktorá sa dojednáva v mieste, kde má byť tovar dodaný, alebo ak tam nie je taká cena, bežná cena v porovnateľnom inom mieste, pričom sa vezme zreteľ na rozdiel v dopravných nákladoch.

§ 738

Ak má obchodný zástupca sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, je pri použití § 653 rozhodujúce územie štátu, na ktorého území má obchodný zástupca v čase uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Komentár k § 738

Ak má obchodný zástupca sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, je rozhodujúce územie štátu, na ktorého území má obchodný zástupca v čase uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

DIEL III

OSOBITNÉ DOJEDNANIA

Oddiel 1

Zákaz ďalšieho vývozu

§ 739

Ak je v kúpnej zmluve písomne určené, že sa kupujúcemu zakazuje spätný vývoz (reexport) kúpeného tovaru, zodpovedá kupujúci predávajúcemu v prípade, že by tovar ktokoľvek vyviezol z určenej oblasti. Kupujúci je povinný nahradiť predávajúcemu škodu spôsobenú mu porušením tohto záväzku bez ohľadu na to, či tovar vyviezol sám kupujúci alebo niekto iný, a bez ohľadu na to, či kupujúci zaviazal potrebným spôsobom ďalších nadobúdateľov tovar nevyvážať.

Komentár k § 739

Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť tovar nevyvážať, je povinný na vyzvanie predávajúceho preukázať, kde sa tovar nachádza alebo že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený.

Ak je v kúpnej zmluve písomne určené, že sa kupujúcemu zakazuje spätný vývoz (reexport) kúpeného tovaru, zodpovedá kupujúci predávajúcemu v prípade, že by tovar ktokoľvek vyviezol z určenej oblasti.

§ 740

Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť tovar nevyvážať, je povinný na vyzvanie predávajúceho preukázať, kde sa tovar nachádza alebo že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený.

Komentár k § 740

Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť tovar nevyvážať, je povinný na vyzvanie predávajúceho preukázať, kde sa tovar nachádza alebo že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený.

 

Náhrada škody

Kupujúci je povinný nahradiť predávajúcemu škodu spôsobenú mu porušením takéhoto záväzku bez ohľadu na to, či tovar vyviezol sám kupujúci alebo niekto iný, a bez ohľadu na to, či kupujúci zaviazal potrebným spôsobom ďalších nadobúdateľov tovar nevyvážať.

§ 741

Ak je pochybné, z ktorého územia je spätný vývoz zakázaný, predpokladá sa, že je to územie štátu, kam mal tovar predávajúci podľa kúpnej zmluvy odoslať, inak územie štátu, v ktorom mal kupujúci v čase dodania tovaru sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Komentár k § 741

Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať len v obmedzenej miere, alebo za podmienok určených v dojednaní.

 

Zakázaný spätný vývoz

Ak je pochybné, z ktorého územia je spätný vývoz zakázaný, predpokladá sa, že je to územie štátu, kam mal tovar predávajúci podľa kúpnej zmluvy odoslať, inak územie štátu, v ktorom mal kupujúci v čase dodania tovaru sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Oddiel 2

Dojednanie o obmedzení predaja

§ 742

(1) Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať len v obmedzenej miere alebo za podmienok určených v dojednaní.

(2) Toto dojednanie vyžaduje písomnú formu a jeho platnosť je závislá od platnosti kúpnej zmluvy, ktorej je súčasťou alebo v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté.

Komentár k § 742

Dojednanie vyžaduje písomnú formu a jeho platnosť je závislá od platnosti kúpnej zmluvy, ktorej je súčasťou alebo v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté.

Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať len v obmedzenej miere.

§ 743

Ak nie je účelom dojednania podľa § 742 plnenie povinností ustanovené medzinárodnou zmluvou alebo predchádzanie tomu, aby došlo k porušeniu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, zaniká záväznosť tohto dojednania porušením zmluvy kupujúcim alebo najneskôr uplynutím dvoch rokov od dodania tovaru.

Komentár k § 743

Ak nie je účelom dojednania plnenie povinností ustanovené medzinárodnou zmluvou alebo predchádzanie tomu, aby došlo k porušeniu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, zaniká záväznosť tohto dojednania porušením zmluvy kupujúcim alebo najneskôr uplynutím dvoch rokov od dodania tovaru.

Oddiel 3

Menová doložka

§ 744

(1) Ak zmluva určuje, že cena alebo iný peňažný záväzok sa rozumie pri určitom kurze meny, v ktorej sa má záväzok plniť (zabezpečovaná mena), vo vzťahu k určitej inej mene (zabezpečujúca mena), a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.

(2) Ak nie je v zmluve určené, na ktoré menové kurzy sa prihliada, predpokladá sa, že sú rozhodné stredné devízové kurzy platné v štáte, v ktorom má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, a to v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď sa peňažný záväzok plní.

(3) Ak sa v doložke použije na zabezpečenie viac mien, je rozhodujúci priemer kurzov medzi zabezpečovanou menou a zabezpečujúcimi menami, pokiaľ z doložky nevyplýva niečo iné.

Komentár k § 744

Ak zmluva určuje, že cena alebo iný peňažný záväzok sa rozumie pri určitom kurze meny, v ktorej sa má záväzok plniť – zabezpečovaná mena, vo vzťahu k určitej inej mene a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.

Stredné devízové kurzy

V prípade, že nie je v zmluve určené, na ktoré menové kurzy sa prihliada, predpokladá sa, že sú rozhodné stredné devízové kurzy platné v štáte, v ktorom má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, a to v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď sa peňažný záväzok plní.

 

Viac mien

Ak sa v doložke použije na zabezpečenie viac mien, je rozhodujúci priemer kurzov medzi zabezpečovanou menou a zabezpečujúcimi menami, pokiaľ z doložky nevyplýva niečo iné.

Oddiel 4

Zmluva o výhradnom predaji

§ 745

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o výhradnom predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi.

(2) Ak zmluva nie je dojednaná písomne alebo ak nie je v nej určená oblasť alebo druhy tovaru, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je neplatná.

Komentár k § 745

Zmluvou o výhradnom predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi.

Ak zmluva nie je dojednaná písomne alebo ak nie je v nej určená oblasť alebo druhy tovaru, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je neplatná. Zmluva nezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vo vyhradenej oblasti.

§ 746

Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to zmluva dovoľuje. Zmluva nezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vo vyhradenej oblasti.

Komentár k § 746

Zmluvou o výhradnom predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi. Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to zmluva dovoľuje. Zmluva nezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vo vyhradenej oblasti.

§ 747

Jednotlivé predaje v rámci zmluvy o výhradnom predaji sa uskutočňujú na základe samostatných kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto zmlúv sa môže dohodnúť už v zmluve o výhradnom predaji.

Komentár k § 747

Jednotlivé predaje v rámci zmluvy o výhradnom predaji sa uskutočňujú na základe samostatných kúpnych zmlúv.

Časť obsahu týchto zmlúv sa môže dohodnúť už v zmluve o výhradnom predaji. Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to zmluva dovoľuje.

§ 748

Ak v zmluve nie je určené, na akú dobu sa uzaviera, zaniká zmluva po uplynutí jedného roka po jej uzavretí. Ak zo zmluvy vyplýva, že ju strany zamýšľali uzavrieť na dobu neurčitú a nedohodli výpovednú lehotu, môže ju ktorákoľvek zo strán ukončiť výpoveďou, ktorá nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila druhej strane.

Komentár k § 748

Zákon pojednáva v tomto ustanovení o dobe, kedy zmluva zaniká. Ak v zmluve nie je určené, na akú dobu sa uzaviera, zaniká zmluva po uplynutí jedného roka po jej uzavretí. Ak zo zmluvy vyplýva, že ju strany zamýšľali uzavrieť na dobu neurčitú a nedohodli výpovednú lehotu, môže ju ktorákoľvek zo strán ukončiť výpoveďou, ktorá nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila druhej strane.

§ 749

(1) Ak odberateľ nedodržal časové rozvrhnutie odberu tovaru predpokladané v zmluve alebo ak odoberá tovar, ktorý je predmetom zmluvy o výhradnom predaji, od iného dodávateľa, hoci mu toto právo nebolo v zmluve priznané, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť, nemá však nárok na náhradu škody.

(2) Ak dodávateľ dodáva v rozpore so zmluvou iným odberateľom, môže odberateľ odstúpiť od zmluvy.

Komentár k § 749

Odberateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak dodávateľ dodáva v rozpore so zmluvou iným odberateľom.

Nedodržanie rozvrhu odberu

V prípade, ak odberateľ nedodržal časové rozvrhnutie odberu tovaru predpokladané v zmluve alebo ak odoberá tovar, ktorý je predmetom zmluvy o výhradnom predaji, od iného dodávateľa, hoci mu toto právo nebolo v zmluve priznané, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť, nemá však nárok na náhradu škody.

Oddiel 5

Zmluvy o viazaných obchodoch

§ 750

Závislé zmluvy

Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktoré sú pri uzavretí zmluvy známe obom stranám, že plnenie z tejto zmluvy (hlavnej zmluvy) závisí od plnenia inej zmluvy (vedľajšej zmluvy), predpokladá sa, že plnenie z vedľajšej zmluvy tvorí odkladaciu podmienku účinnosti hlavnej zmluvy. Ak sa má alebo ak sa z hlavnej zmluvy plní vopred, má nesplnenie vedľajšej zmluvy povahu rozväzovacej podmienky.

Komentár k § 750

Zákon pomenúva hlavnú zmluvu a vedľajšiu zmluvu a ich vzájomnú závislosť.

Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktoré sú pri uzavretí zmluvy známe obom stranám, že plnenie z tejto zmluvy (hlavnej zmluvy) závisí od plnenia inej zmluvy (vedľajšej zmluvy), predpokladá sa, že plnenie z vedľajšej zmluvy tvorí odkladaciu podmienku účinnosti hlavnej zmluvy. Ak sa má, alebo ak sa z hlavnej zmluvy plní vopred, má nesplnenie vedľajšej zmluvy povahu rozväzovacej podmienky.

Viacstranné výmenné obchody

§ 751

Za viacstranné výmenné obchody na účely tohto zákona sa považujú obchody, pri ktorých uzaviera niekoľko osôb jednu zmluvu alebo niekoľko spolu súvisiacich zmlúv, podľa ktorých má dôjsť k vzájomnému dodaniu tovaru medzi účastníkmi majúcimi sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území rôznych štátov, kúpna cena však má byť vyrovnaná iba medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

Komentár k § 751

Za viacstranné výmenné obchody na účely tohto zákona sa považujú obchody, pri ktorých uzaviera niekoľko osôb jednu zmluvu alebo niekoľko spolu súvisiacich zmlúv, podľa ktorých má dôjsť k vzájomnému dodaniu tovaru medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území rôznych štátov. Kúpna cena má byť vyrovnaná iba medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

§ 752

Vzťahy vznikajúce z viacstranných výmenných obchodov sa spravujú podľa ustanovení o kúpnej zmluve. Každý z účastníkov má nárok na plnenie určené mu zmluvou podľa ustanovení o zmluvách v prospech tretieho. Účastníci však nemôžu zmluvu zrušiť alebo zmeniť bez súhlasu účastníka, ktorému je určené plnenie dotknuté zrušením alebo zmenou.

Komentár k § 752

Vzťahy vznikajúce z viacstranných výmenných obchodov sa spravujú podľa ustanovení o kúpnej zmluve. Každý z účastníkov má nárok na plnenie určené mu zmluvou podľa ustanovení o zmluvách v prospech tretieho. Účastníci však nemôžu zmluvu zrušiť alebo zmeniť bez súhlasu účastníka, ktorému je určené plnenie dotknuté zrušením alebo zmenu.

§ 753

Žiadny z účastníkov viacstranného výmenného obchodu nemôže odkladať dodanie tovaru voči účastníkovi, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu, len preto, že mu nesplnil iný účastník, ktorý má s ním sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

Komentár k § 753

Za viacstranné výmenné obchody na účely tohto zákona sa považujú obchody, pri ktorých uzaviera niekoľko osôb jednu zmluvu alebo niekoľko spolu súvisiacich zmlúv, podľa ktorých má dôjsť k vzájomnému dodaniu tovaru medzi účastníkmi majúcimi sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území rôznych štátov, kúpna cena však má byť vyrovnaná iba medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

 

Spoločné ručenie

Účastníci viacstranného výmenného obchodu, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu, ručia spoločne a nerozdielne za splnenie záväzku každého z nich voči účastníkom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu.

 

Zákaz odkladu dodania tovaru

Žiadny z účastníkov viacstranného výmenného obchodu nemôže odkladať dodanie tovaru voči účastníkovi, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu, len preto, že mu nesplnil iný účastník, ktorý má s ním sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

§ 754

Účastníci viacstranného výmenného obchodu, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu, ručia spoločne a nerozdielne za splnenie záväzku každého z nich voči účastníkom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu.

Komentár k § 754

Účastníci viacstranného výmenného obchodu, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu, ručia spoločne a nerozdielne za splnenie záväzku každého z nich voči účastníkom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu.

§ 755

Účastník viacstranného výmenného obchodu nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy pri omeškaní niektorého z ostatných účastníkov, ak niektorý iný účastník už splnil svoj záväzok, ibaže účastník odstupujúci od zmluvy nahradí škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy účastníkovi, ktorý už splnil svoj záväzok.

Komentár k § 755

Pri viacstrannom výmennom obchode: účastník viacstranného výmenného obchodu nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy pri omeškaní niektorého z ostatných účastníkov, ak niektorý iný účastník už splnil svoj záväzok, ibaže účastník odstupujúci od zmluvy nahradí škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy účastníkovi, ktorý už splnil svoj záväzok. Žiadny z účastníkov viacstranného výmenného obchodu nemôže odkladať dodanie tovaru voči účastníkovi, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu, len preto, že mu nesplnil iný účastník, ktorý má s ním sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ

A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 756

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

Komentár k § 756

Ustanovenia tohto zákona sa použijú v prípade, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

§ 756a

(1) Spoločnosť alebo družstvo môže podať návrh ceny a iné návrhy v konaní o cenovej regulácii pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a Radou pre reguláciu podľa osobitného zákona iba na základe uznesenia najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov komanditnej spoločnosti; inými návrhmi v konaní o cenovej regulácii sú návrh na zmenu cenového rozhodnutia, doplnenie návrhu v konaní o cenovej regulácii z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, a odvolanie v konaní o cenovej regulácii.

(2) Najvyšší orgán spoločnosti alebo družstva alebo spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti môžu preniesť právomoc schvaľovania návrhu ceny a iných návrhov v konaní o cenovej regulácii na štatutárny orgán spoločnosti alebo družstva; na takýto úkon sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva.

Komentár k § 756a

Spoločnosť alebo družstvo môže podať návrh ceny a iné návrhy v konaní o cenovej regulácii pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a Radou pre reguláciu iba na základe uznesenia najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov komanditnej spoločnosti.

 

Iné návrhy v konaní o cenovej regulácii

Patrí k ním návrh na zmenu cenového rozhodnutia, doplnenie návrhu v konaní o cenovej regulácii z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny a odvolanie v konaní o cenovej regulácii.

 

Prenesenie právomoci

Najvyšší orgán spoločnosti alebo družstva alebo spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti môžu preniesť právomoc schvaľovania návrhu ceny a iných návrhov v konaní o cenovej regulácii na štatutárny orgán spoločnosti alebo družstva. Na takýto úkon sa však vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva.

§ 757

Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Komentár k § 757

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

 

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť

Ide napríklad o prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

 

Účinky vylučujúce zodpovednosť

Sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

§ 758

(1) Pri uzavieraní zmlúv, ktorých stranami sú len osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území Slovenskej republiky, uplatnia sa ustanovenia tohto zákona o určení ceny alebo odplaty poskytovanej za plnenie, len pokiaľ toto určenie nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o cenách. Inak vzniká povinnosť platiť cenu alebo odplatu vo výške najviac prípustnej podľa týchto predpisov.

(2) Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré sú predmetom záväzkov podľa zmlúv upravených týmto zákonom a sú predmetom úpravy predpisov uvedených v odseku 1, sa považujú za ceny podľa týchto predpisov.

Komentár k § 758

Pri uzavieraní zmlúv, ktorých stranami sú len osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území Slovenskej republiky, uplatnia sa ustanovenia tohto zákona o určení ceny alebo odplaty poskytovanej za plnenie, len pokiaľ toto určenie nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o cenách. Inak vzniká povinnosť platiť cenu alebo odplatu vo výške najviac prípustnej podľa týchto predpisov.

Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré sú predmetom záväzkov podľa zmlúv upravených týmto zákonom a sú predmetom úpravy predpisov uvedených v odseku 1, sa považujú za ceny podľa týchto predpisov.

§ 759

Pokiaľ v zmluve, ktorej stranami sú osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území Slovenskej republiky, alebo ktoré majú na tomto území podnik alebo jeho organizačnú zložku, je určená akosť vecí v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, platia pre určenie akosti ustanovenia týchto predpisov o akosti prípustnej na užívanie; to neplatí, pokiaľ zo zmluvy alebo z vyhlásenia strany, ktorá má vec nadobudnúť, alebo z predmetu jej podnikania vyplýva, že sa vec má vyviezť.

Komentár k § 759

Pokiaľ v zmluve, ktorej stranami sú osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území Slovenskej republiky, alebo ktoré majú na tomto území podnik alebo jeho organizačnú zložku, je určená akosť vecí v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, platia pre určenie akosti ustanovenia týchto predpisov o akosti prípustnej na užívanie. Uvedené neplatí, pokiaľ zo zmluvy alebo z vyhlásenia strany, ktorá má vec nadobudnúť, alebo z predmetu jej podnikania vyplýva, že sa vec má vyviezť.

§ 760

Ustanovenia tohto zákona o záväzkových vzťahoch, ktoré sa týkajú uplatnenia práva na súde, súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia, použijú sa primerane aj pre uplatnenie práva pred rozhodcom, pre rozhodcovské konanie alebo rozhodcovský nález, iba ak sa opierajú o platnú rozhodcovskú zmluvu.

Komentár k § 760

Ustanovenia tohto zákona o záväzkových vzťahoch, ktoré sa týkajú uplatnenia práva na súde, súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia, použijú sa primerane aj pre uplatnenie práva pred rozhodcom, pre rozhodcovské konanie alebo rozhodcovský nález, iba v prípade, ak sa opierajú o platnú rozhodcovskú zmluvu.

§ 761

(1) Stratil účinnosť.

(2) Ustanovenia § 70 až § 75k sa použijú obdobne aj na likvidáciu iných právnických osôb než obchodných spoločností, ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva niečo iné.

(3) Ustanovenia § 72 ods. 3, § 73 ods. 2 až 4, § 74, § 75b ods. 3 a 4, § 75i ods. 3, § 75j ods. 4 až 6, ako aj § 75k tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.

(4) Ustanovenia § 70 až 75k tohto zákona sa použijú aj na likvidáciu banky, pobočky zahraničnej banky, obchodníka s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne, správcovskej spoločnosti, dôchodkovej správcovskej spoločnosti, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo inej finančnej inštitúcie, pokiaľ osobitné zákony v oblasti finančného trhu, ktorými sa tieto finančné inštitúcie spravujú, neustanovujú inak.

Komentár k § 761

Ustanovenia zákona (pozri § 70 až 75a) sa použijú obdobne aj na likvidáciu iných právnických osôb než obchodných spoločností, ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva niečo iné.

Ustanovenia zákona pozri § 71 ods. 3 až 6, § 72, § 75 ods. 2 a 3, ako aj § 75a tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.

Od 1. 10. 2020 došlo v ustanovení k úpravám týkajúcich sa inštitútu likvidácie.

Znením odseku 4 je ustanovené zákonné vyjadrenie všeobecne akceptovaného a prijímaného výkladu o vzťahu všeobecných noriem (venovaných likvidácii) Obchodného zákonníka (lex generalis) a špeciálnych noriem osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu vo vzťahu k niektorým aspektom likvidácie finančných inštitúcií (lex specialis), ktoré sú v týchto predpisoch upravené (vo vzťahu k všeobecnej úprave Obchodného zákonníka) ako doplnkové (pôsobiace popri všeobecnej úprave, ktoré túto pre osobitné účely podrobnejšie rozvádzajú), alebo ako nahrádzajúce túto všeobecnú úpravu výslovnou pre účely daného predpisu (resp. finančnej inštitúcie) osobitnou.

§ 762

Ustanovenia upravujúce bankovú záruku, zmluvu o otvorení akreditívu, zmluvu o inkase, zmluvu o bankovom uložení veci, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o vkladovom účte platia aj pre prípady, keď namiesto banky bankovú záruku poskytuje a uvedené zmluvy uzaviera iná osoba, ktorá je na to oprávnená.

Komentár k § 762

Ustanovenia upravujúce bankovú záruku, zmluvu o otvorení akreditívu, zmluvu o inkase, zmluvu o bankovom uložení veci, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o vkladovom účte platia aj pre prípady, keď namiesto banky bankovú záruku poskytuje a uvedené zmluvy uzaviera iná osoba, ktorá je na to oprávnená.

§ 763

(1) Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom.

(2) Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

Komentár k § 763

Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona, sa spravujú doterajšími predpismi.

Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom.

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

§ 763a

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. februára 2004

Práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

§ 764

(1) Právna povaha verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností, spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravuje ustanoveniami tohto zákona odo dňa jeho účinnosti.

(2) Ustanovenia spoločenskej zmluvy, prípadne stanov obchodných spoločností uvedených v odseku 1, ktoré odporujú donucovacím ustanoveniam tohto zákona, strácajú záväznosť dňom nadobudnutia jeho účinnosti; spoločníci, prípadne orgány obchodných spoločností prispôsobia do jedného roka od tohto dňa spoločenské zmluvy, prípadne stanovy úprave tohto zákona a zašlú ich registrovému súdu. Ak tak neurobia, vyzve ich na to registrový súd, ktorý vo výzve zároveň určí dodatočnú primeranú lehotu. Po márnom uplynutí tejto dodatočnej lehoty súd spoločnosť zruší a nariadi jej likvidáciu.

(3) Akcie vydané pred účinnosťou tohto zákona, s ktorými sú spojené výhody, ktoré tento zákon nepripúšťa, strácajú tieto výhody dňom účinnosti tohto zákona.

§ 765

(1) Družstvá, ktoré vznikli pred účinnosťou tohoto zákona, sa premieňajú na spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.

(2) Družstvá premenené podľa odseku 1 prispôsobia svoje stanovy tomuto zákonu v lehote ustanovenej osobitným zákonom uvedeným v odseku 1. Do tejto doby predložia svoje stanovy prispôsobené úprave družstiev podľa tohto zákona registrovému súdu so žiadosťou o vykonanie potrebných zmien v obchodnom registri. S prispôsobenými stanovami predložia súčasne zápisnicu o členskej schôdzi, na ktorej bola schválená zmena stanov. Zápisnica zahrnie schválenú výšku zapisovaného základného imania a podiely členov na ňom. Zapísaním zmien sa pokladajú doterajšie družstvá za družstvá založené podľa tohto zákona.

(3) Právna povaha družstiev uvedených v odseku 1 sa spravuje do zápisu zmien v obchodnom registri podľa odseku 2 doterajšími právnymi predpismi a stanovami.

(4) Ak družstvá uvedené v odseku 1 nepožiadajú o vykonanie zmien v obchodnom registri v ustanovenej lehote a neurobia tak ani po výzve súdu, nariadi súd likvidáciu družstva.

(5) Ustanovenia osobitného zákona uvedeného v odseku 1, ktoré upravujú majetkové podiely na čistom obchodnom imaní družstva, sa použijú aj pre určenie podielu na likvidačnom zostatku. Ak rozdelenie neschváli valné zhromaždenie oprávnených osôb, rozhodne o rozdelení súd.

Komentár k § 765

Družstvá, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa premieňajú na spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.

 

Prispôsobenie stanov

Družstvá premenené podľa odseku 1 prispôsobia svoje stanovy tomuto zákonu v lehote ustanovenej osobitným zákonom uvedeným v odseku 1. Do tejto doby predložia svoje stanovy prispôsobené úprave družstiev podľa tohto zákona registrovému súdu so žiadosťou o vykonanie potrebných zmien v obchodnom registri. S prispôsobenými stanovami predložia súčasne zápisnicu o členskej schôdzi, na ktorej bola schválená zmena stanov. Zápisnica zahrnie schválenú výšku zapisovaného základného imania a podiely členov na ňom. Zapísaním zmien sa pokladajú doterajšie družstvá za družstvá založené podľa tohto zákona.

 

Zmeny

Právna povaha družstiev uvedených v odseku 1 sa spravuje do zápisu zmien v obchodnom registri podľa odseku 2 doterajšími právnymi predpismi a stanovami.

Ak družstvá uvedené v odseku 1 nepožiadajú o vykonanie zmien v obchodnom registri v ustanovenej lehote a neurobia tak ani po výzve súdu, nariadi súd likvidáciu družstva.

Ustanovenia osobitného zákona uvedeného v odseku 1, ktoré upravujú majetkové podiely na čistom obchodnom imaní družstva, sa použijú aj pre určenie podielu na likvidačnom zostatku. Ak rozdelenie neschváli valné zhromaždenie oprávnených osôb, rozhodne o rozdelení súd.

§ 766

(1) Zakladatelia družstevných podnikov podľa zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, zriaďovatelia podnikov (hospodárskych zariadení) občianskych združení a účastníci spoločných podnikov podľa Hospodárskeho zákonníka prevedú uvedené podniky na obchodné spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona, a to najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, alebo ich do tejto doby zrušia. Ak sa tak nestane, súd aj bez návrhu nariadi likvidáciu uvedených podnikov. To isté platí pre komanditné spoločnosti na akcie. Ustanovenie § 69 sa použije primerane.

(2) Právna povaha a vnútorné pomery právnických osôb uvedených v odseku 1 až do premeny na obchodné spoločnosti alebo družstvá, prípadne do zrušenia sa spravujú doterajšími právnymi predpismi.

(3) Ak je zakladateľom právnických osôb uvedených v odseku 1 družstvo, začína lehota jedného roka ustanovená v odseku 1 plynúť od nadobudnutia účinnosti osobitného zákona (§ 765 ods. 1).

Komentár k § 766

Zakladatelia družstevných podnikov podľa zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, zriaďovatelia podnikov (hospodárskych zariadení) občianskych združení a účastníci spoločných podnikov podľa Hospodárskeho zákonníka prevedú uvedené podniky na obchodné spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona, a to najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, alebo ich do tejto doby zrušia. Ak sa tak nestane, súd aj bez návrhu nariadi likvidáciu uvedených podnikov. To isté platí pre komanditné spoločnosti na akcie. Ustanovenia § 69 sa použijú primerane.

Právna povaha a vnútorné pomery právnických osôb uvedených v odseku 1 až do premeny na obchodné spoločnosti alebo družstvá, prípadne do zrušenia sa spravujú doterajšími právnymi predpismi.

Ak je zakladateľom právnických osôb uvedených v odseku 1 družstvo, začína lehota jedného roka ustanovená v odseku 1 plynúť od nadobudnutia účinnosti osobitného zákona (§ 765 ods. 1).

§ 767

(1) Likvidácia právnických osôb podľa § 764 a 766 sa vykonáva podľa ustanovení tohto zákona. Likvidačný zostatok sa však rozdeľuje podľa doterajších predpisov, stanov, zakladacej listiny, spoločenskej alebo inej zmluvy; ak nie je rozdelenie takto upravené, použijú sa primerane ustanovenia tohto zákona, ktoré svojím obsahom sú najbližšie forme likvidovanej právnickej osoby.

(2) Trvanie iných právnických osôb vyvíjajúcich podnikateľskú činnosť, než ktoré sú uvedené v § 764 až 766 a ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona podľa prvších právnych predpisov, zostáva týmto zákonom nedotknuté. Ich právna povaha a vnútorné právne pomery sa spravujú právnymi predpismi, podľa ktorých boli zriadené.

§ 768

(1) Zápisy v podnikovom registri vedenom podľa doterajších predpisov sa považujú za zápisy v obchodnom registri podľa tohto zákona.

(2) Právnické osoby, ktoré sa podľa doterajších predpisov zapisujú do podnikového registra, sa od účinnosti tohto zákona zapisujú do obchodného registra.

(3) Zápisy v podnikom registri, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona, musia byť uvedené do súladu s týmto zákonom do jedného roka od jeho účinnosti. Pokiaľ tak zapísaná osoba neurobí, súd ju vyzve na úpravu zápisu a určí primeranú lehotu. To sa netýka právnických osôb uvedených v § 766.

(4) Právnické osoby alebo ich organizačné zložky, ktoré sa podľa tohto zákona zapisujú do obchodného registra a nie sú zapísané ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona do podnikového registra, sú povinné podať návrh na zápis do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 768a

(1) Spoločnosti s ručením obmedzeným založené v období pred 1. januárom 1997 sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť príslušnému registrovému súdu, či vykonávajú podnikateľskú činnosť, a ak ju prestali vykonávať, urobiť opatrenia smerujúce k zániku spoločnosti.

(2) Spoločnosti s ručením obmedzeným založené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti upraviť svoje spoločenské zmluvy a stanovy tak, aby boli v súlade s týmto zákonom.

§ 768b

(1) Akciové spoločnosti sú povinné do 31. decembra 1999 uviesť formu a podobu svojich akcií do súladu s týmto zákonom. Akciové spoločnosti, ktoré sú k 1. júlu 1999 zapísané v obchodnom registri, sú povinné prispôsobiť svoje stanovy tomuto zákonu do 31. decembra 1999. Ustanovenia stanov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, po uplynutí tejto lehoty strácajú platnosť.

(2) Majiteľ listinnej akcie na meno je povinný na výzvu spoločnosti oznámiť jej bez zbytočného odkladu všetky údaje podľa § 156 ods. 4. Majiteľovi listinnej akcie na meno spoločnosť vyplatí výnos vyplývajúci z akcie vtedy, ak si túto povinnosť splní.

(3) Akciová spoločnosť, ktorá vydala listinné akcie na meno, je povinná zabezpečiť, aby zoznam akcionárov obsahoval všetky údaje podľa § 156 ods. 4, a takýto zoznam odovzdať stredisku cenných papierov do 31. decembra 1999. Ak akciová spoločnosť nesplní túto povinnosť, súd ju aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.

§ 768c

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

(2) Fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a majú k 1. januáru 2002 rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, ktorý získal oprávnenie na podnikanie skôr, sú povinné do 1. januára 2003 doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku týkajúceho sa mena alebo druhu podnikania tak, aby obchodné mená boli odlíšiteľné.

(3) Ak tento zákon ukladá povinnosť vykonať v obchodnom registri zápis údajov, ktoré sa nezapisovali do 1. januára 2002, osoba, ktorej sa zápis týka, je povinná podať návrh na zápis týchto údajov najneskôr do 1. januára 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak túto povinnosť v ustanovenej lehote nesplní, postupuje sa podľa § 28b ods. 3.

(4) Úplné znenia zakladateľských listín, spoločenských zmlúv alebo stanov, ktoré sa ukladajú do zbierky listín podľa tohto zákona, je zapísaná osoba povinná uložiť do zbierky listín do 31. decembra 2002, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak túto povinnosť v ustanovenej lehote nesplní, postupuje sa podľa § 28b ods. 3.

(5) Obchodné dokumenty vyhotovené do 1. januára 2002 bez náležitostí predpísaných týmto zákonom možno používať najneskôr do 1. januára 2003.

(6) Pri založení spoločnosti pred 1. januárom 2002 sa postupuje podľa doterajších predpisov až do vzniku spoločnosti, ak sa zakladatelia nedohodnú na postupe podľa tohto zákona.

(7) Ak sa pred 1. januárom 2002 rozhodlo o zvýšení základného imania alebo o znížení základného imania spoločnosti, postupuje sa až do zapísania zmeny do obchodného registra podľa doterajších predpisov, ak valné zhromaždenie do 1. januára 2003 nerozhodne, že sa bude postupovať podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie môže valné zhromaždenie prijať iba dovtedy, kým spoločnosť nepodala návrh na súd na zápis zvýšenia alebo zníženia základného imania do obchodného registra.

(8) Ak sa pred 1. januárom 2002 rozhodlo o premene alebo o zrušení spoločnosti, postupuje sa až do zapísania zmeny do obchodného registra podľa doterajších predpisov, ak valné zhromaždenie do 1. januára 2003 nerozhodne, že sa bude postupovať podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie môže valné zhromaždenie prijať iba dovtedy, kým spoločnosť nepodala na súd návrh na zápis príslušných zmien do obchodného registra. Dôvody, ktoré vylučujú možnosť podania žaloby pre neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, použijú sa aj na rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ktoré bolo prijaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(9) Ak pred 1. januárom 2002 bolo spoločnosti doručené oznámenie o odstúpení z funkcie podľa § 66 ods. 1, postupuje sa podľa doterajších predpisov.

(10) Ak pred 1. januárom 2002 bolo začaté konanie o zrušení podľa § 68 ods. 6, súd pokračuje v konaní podľa doterajších predpisov.

(11) Ustanovenia tohto zákona o forme spoločenskej zmluvy, zakladateľskej zmluvy, zakladateľskej listiny, stanov a ich zmien sa nevzťahujú na spoločenské zmluvy, zakladateľské zmluvy, zakladateľské listiny, stanovy a ich zmeny, ktoré boli dohodnuté pred 1. januárom 2002.

(12) Ustanovenia § 120 ods. 2 a 3 sa od 1. januára 2002 vzťahujú aj na obchodné podiely nadobudnuté spoločnosťou alebo ňou ovládanou osobou pred účinnosťou tohto zákona.

(13) Ak bolo pred 1. januárom 2002 začaté konanie podľa § 131, 183 alebo § 242, dokončí súd konanie podľa tohto zákona.

(14) Spoločnosti sú povinné spoločenské zmluvy a stanovy uviesť do súladu s týmto zákonom do 1. januára 2003, ak z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné; inak môže súd aj bez návrhu spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Spoločník, ktorý zneužije svoje postavenie v spoločnosti alebo bude viazať prispôsobenie spoločenskej zmluvy alebo stanov na neoprávnené výhody a v dôsledku toho zmarí prispôsobenie spoločenskej zmluvy alebo stanov požiadavkám tohto zákona, zodpovedá ostatným spoločníkom a veriteľom spoločnosti za škodu, ktorá im v dôsledku tohto konania vznikla.

(15) Ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenia spoločenských zmlúv a stanov upravujúcich práva a povinnosti spoločníkov alebo spoločnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami tohto zákona strácajú platnosť 1. januára 2002.

(16) Ak majiteľ akcie na meno požiadal orgán spoločnosti o udelenie súhlasu s prevodom akcie pred 1. januárom 2002 a príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti do 1. apríla 2002, platí, že súhlas bol daný.

(17) Doterajšie zamestnanecké akcie prestávajú byť osobitným druhom akcií dňom, keď valné zhromaždenie rozhodne o zmene zamestnaneckých akcií; valné zhromaždenie je povinné tak rozhodnúť najneskôr do 1. januára 2004. Počas tejto lehoty sa na zamestnanecké akcie použijú doterajšie predpisy.

(18) Ak v dôsledku použitia tohto zákona vznikne medzi určitými osobami vzťah ovládajúcej osoby a ovládanej osoby, hoci podľa doterajšej úpravy takými osobami neboli, sú povinné uviesť svoje vzájomné vzťahy do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2002. Ovládaná osoba je povinná previesť obchodný podiel alebo akcie ovládajúcej osoby, ktoré má vo svojom obchodnom majetku, do 31. decembra 2002; inak ju súd môže aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

(19) Ak bolo zvolané pred 1. januárom 2002 valné zhromaždenie na deň, ktorý nasleduje po 1. januári 2002, na zvolávanie valného zhromaždenia sa použijú doterajšie predpisy.

(20) Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa dohôd o výkone hlasovacích práv sa použijú aj na dohody o výkone hlasovacích práv, ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2002.

(21) Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa dôkazov vo vzťahu k preukazovaniu splnenia povinnosti náležitej alebo odbornej starostlivosti sa nevzťahujú na konania, ku ktorým došlo pred 1. januárom 2002.

(22) Ak akciová spoločnosť nerozhodne, že ňou vydané akcie, ktoré sa k 1. januáru 2002 považujú za verejne obchodovateľné cenné papiere podľa osobitného predpisu, prestanú byť verejne obchodovateľné, považuje sa za verejnú akciovú spoločnosť až do 1. apríla 2002, aj keď nie sú splnené podmienky § 154 ods. 3. Ustanovenie § 154 ods. 4 tým nie je dotknuté.

(23) Platnosť zmlúv o obchodnom zastúpení, ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2002, posudzuje sa podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti zmluvných strán z takých zmlúv sa upravujú týmto zákonom, ak zákon nepripúšťa, aby si zmluvné strany dohodli niečo iné.

(24) Ak k 1. januáru 2002 jedna fyzická osoba je jediným spoločníkom vo viacerých ako v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným alebo ak je spoločnosť s jediným spoločníkom jediným spoločníkom inej spoločnosti s ručením obmedzeným, je povinná uviesť svoje právne postavenie do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2003, inak môže súd aj bez návrhu všetky tieto spoločnosti zrušiť a nariadiť ich likvidáciu. Ustanovenia § 68 ods. 7 a 8 sa použijú primerane.

§ 768d

V prípade rozdelenia spoločnosti, o ktorom sa rozhodlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktorého účinky rozdelenia nastanú až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ručenie nástupníckych spoločností sa spravuje týmto zákonom.

Komentár k § 768d

V prípade rozdelenia spoločnosti, o ktorom sa rozhodlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ktorého účinky rozdelenia nastanú až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ručenie nástupníckych spoločností sa spravuje týmto zákonom.

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2008

§ 768da

Splynutie alebo zlúčenie akciových spoločností, ktoré začalo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa spravuje podľa doterajších právnych predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 768db a § 768dc).

§ 768db

(1) Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa doterajších predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo uplatniť si právo na vyrovnanie podľa § 218i ods. 1, ak

a) bol akcionárom niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zlúčení spoločností a do podania návrhu na súd nepreviedol žiadne akcie nástupníckej spoločnosti, a

b) nevzdal sa práva na vyrovnanie.

(2) Návrh na začatie konania podľa odseku 1 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom rovnaký peňažný doplatok.

Komentár k § 768db

Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom rovnaký peňažný doplatok.

 

Uplatnenie práva na vyrovnanie

Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa doterajších predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo uplatniť si právo na vyrovnanie, ak bol akcionárom niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zlúčení spoločností a do podania návrhu na súd nepreviedol žiadne akcie nástupníckej spoločnosti a nevzdal sa práva na vyrovnanie.

 

Návrh na začatie konania

Možno ho podať najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom rovnaký peňažný doplatok.

§ 768dc

(1) Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú podľa doterajších predpisov pri zlúčení spoločností prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností podľa doterajších predpisov, má právo požadovať, aby nástupnícka spoločnosť od neho odkúpila akcie, ak bol akcionárom spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení zmluvy o zlúčení spoločností, bol na tomto valnom zhromaždení prítomný, hlasoval proti schváleniu zmluvy o zlúčení spoločností a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska do zápisnice z valného zhromaždenia. V prípade, ak pozvánka na valné zhromaždenie nebola zaslaná alebo oznámenie valného zhromaždenia nebolo zverejnené pred účinnosťou tohto zákona, musí byť na toto právo upozornený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení zmluvy o zlúčení spoločností.

(2) Nástupnícka spoločnosť je povinná zaslať alebo uverejniť návrh zmluvy na odkúpenie akcií od oprávneného akcionára spôsobom určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu zlúčenia spoločností v obchodnom registri. Toto neplatí v prípade, ak zlúčenie spoločností nadobudlo účinnosť. Ak sa návrh zmluvy uverejňuje, použijú sa primerane ustanovenia o verejnom návrhu zmluvy (§ 276).

(3) Oprávnenému akcionárovi sa musí poskytnúť lehota najmenej 14 dní na prijatie návrhu zmluvy podľa odseku 2.

(4) Kúpna cena akcií musí byť primeraná vzťahu k hodnote výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zanikajúcej spoločnosti a výške prípadného doplatku v peniazoch a musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu. Určenie výšky kúpnej ceny je súčasťou zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

(5) Ak nie je kúpna cena primeraná, každý z akcionárov, ktorí prijali návrh zmluvy podľa odseku 2, má právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku; ustanovenia § 768db ods. 2 a 3 sa použijú primerane.

Komentár k § 768dc

Ak nie je kúpna cena primeraná, každý z akcionárov, ktorí prijali návrh zmluvy, má právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku. Kúpna cena akcií musí byť primeraná vzťahu k hodnote výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zanikajúcej spoločnosti a výške prípadného doplatku v peniazoch a musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu. Určenie výšky kúpnej ceny je súčasťou zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

 

Odkúpenie akcii

Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú podľa doterajších predpisov pri zlúčení spoločností prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností podľa doterajších predpisov, má právo požadovať, aby nástupnícka spoločnosť od neho odkúpila akcie, ak bol akcionárom spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení zmluvy o zlúčení spoločností, samozrejme bol na tomto valnom zhromaždení prítomný, hlasoval proti schváleniu zmluvy o zlúčení spoločností a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska do zápisnice z valného zhromaždenia.

Návrh zmluvy na odkúpenie akcií od oprávneného akcionára

Nástupnícka spoločnosť je povinná zaslať alebo uverejniť návrh zmluvy na odkúpenie akcií od oprávneného akcionára spôsobom určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu zlúčenia spoločností v obchodnom registri. Toto neplatí v prípade, ak zlúčenie spoločností nadobudlo účinnosť.

 

Lehota

V prípade, ak pozvánka na valné zhromaždenie nebola zaslaná alebo oznámenie valného zhromaždenia nebolo zverejnené pred účinnosťou tohto zákona, musí byť na toto právo upozornený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení zmluvy o zlúčení spoločností.

Oprávnenému akcionárovi sa musí poskytnúť lehota najmenej 14 dní na prijatie návrhu zmluvy.

§ 768e

Prechodné ustanovenia

účinné od 1. januára 2008

V rámci prípravy na zavedenie eura v Slovenskej republike a prechodu zo slovenskej meny na euro sú spoločnosti (§ 56 ods. 1) a družstvá povinné zabezpečiť a vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitej hodnoty svojho základného imania a menovitej hodnoty vkladov do svojho základného imania vrátane menovitých hodnôt akcií, ak ide o akciovú spoločnosť, zo slovenskej meny na eurá v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi o zavedení eura v Slovenskej republike.

§ 768f

Prechodné ustanovenie

účinné od 15. januára 2009

Ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

§ 768g

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. decembra 2009

(1) Na priebeh valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1. decembrom 2009, sa použijú ustanovenia predpisov účinných do 30. novembra 2009. Ustanovenia predpisov účinných do 30. novembra 2009 sa rovnako uplatnia aj na práva a povinnosti akcionára verejnej akciovej spoločnosti, predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti a dozornej rady verejnej akciovej spoločnosti pri konaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1. decembrom 2009.

(2) Verejná akciová spoločnosť je povinná prispôsobiť svoje stanovy úprave tohto zákona najneskôr do 1. mája 2010.

§ 768h

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2011

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na zmluvu, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, uzavretú po 1. januári 2011.

§ 768i

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 30. júna 2011

Ak súd nezrušil spoločnosť podľa § 768b do 30. júna 2011, môže tak po 30. júni 2011 urobiť, len ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa § 768b ods. 3 ani v novej súdom určenej lehote. Súd však spoločnosť nezruší, ak si spoločnosť splnila povinnosť podľa § 7.

§ 768j

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. októbra 2012

Konanie vo veciach zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a konanie vo veciach zápisu zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra začaté pred 1. októbrom 2012 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012.

§ 768k

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. februára 2013

(1) Voľba členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti v pracovnom pomere k akciovej spoločnosti v čase voľby, ktorá nebola uskutočnená pred 1. februárom 2013, sa spravuje ustanoveniami tohto zákona účinnými od 1. februára 2013.

(2) Práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

(3) Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

(4) Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť úradne osvedčená.

§ 768l

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. decembra 2013

(1) Ak bola spoločnosť založená pred 1. decembrom 2013 a návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra bol podaný najneskôr do 28. februára 2014, práva a povinnosti zakladateľov spoločnosti a správcu vkladu pri založení a vzniku spoločnosti a správe vkladu sa spravujú predpismi účinnými do 30. novembra 2013.

(2) Účinky rozdelenia väčšinového obchodného podielu podľa § 115 ods. 7 prevodom, ktoré sa uskutočnilo pred 1. decembrom 2013, zostávajú zachované, ak k podaniu návrhu na zápis zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v dôsledku rozdelenia väčšinového obchodného podielu prevodom dôjde najneskôr do 31. decembra 2013.

(3) Konania o zrušenie spoločnosti alebo družstva podľa § 68 ods. 9, v ktorých došlo k zverejneniu oznámenia v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti alebo družstva bez likvidácie pred 1. decembrom 2013, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2013.

(4) Na prevod založeného obchodného podielu, pri ktorom bolo záložné právo do obchodného registra zapísané pred 1. decembrom 2013, sa nepoužijú ustanovenia § 115 ods. 5 až 10 tohto zákona.

§ 768m

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. júla 2015

(1) Ručenie podľa § 59a ods. 7 vzniká pri zmluvách uzatvorených po 1. júli 2015.

(2) Ručenie podľa § 67k ods. 3 a 4 vzniká pri vklade vrátenom po 1. júli 2015.

§ 768n

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2016

Pomer podľa § 67a ods. 2 sa prvýkrát použije v roku 2018; pomer podľa § 67a ods. 2 v roku

a) 2016 je 4 ku 100,

b) 2017 je 6 ku 100.

Komentár k § 768n

Pomer podľa § 67a ods. 2 sa prvýkrát použil v roku 2018; pomer podľa § 67a ods. 2 v roku

a)  2016 bol 4 ku 100,

b)  2017 bol 6 ku 100.

§ 768o

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 18. marca 2016

Obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí boli k 17. marcu 2016 subjektom kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu, sú oprávnení do 31. decembra 2016 rozhodnúť o zmene právnej formy na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.

Komentár k § 768o

Obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí boli k 17. marcu 2016 subjektom kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu, boli oprávnení do 31. decembra 2016 rozhodnúť o zmene právnej formy na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.

§ 768p

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným dňom vyhlásenia

Na splynutie, zlúčenie a rozdelenie spoločnosti sa použijú doterajšie predpisy, ak bol návrh zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia spoločnosti schválený predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a návrh na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra bol podaný najneskôr do 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak sa podľa predpisov o ochrane hospodárskej súťaže vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu, predlžuje sa lehota na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra podľa prvej vety o šesť mesiacov.

Komentár k § 768p

Prechodné ustanovenia od roku 2017 vyjadrujú intertemporalitu pre prípady premien spoločností, ktoré pri účinnosti právnej úpravy už takúto transakciu začali uskutočňovať a taktiež intertemporalitu ustanovení ohľadom zmien spoločníka v s.r.o. Prechodné ustanovenie má vzhľadom na zmeny a doplnenia prispievajú k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, preto sa konania vo veciach obchodného tajomstva začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa skoršej právnej úpravy.

§ 768q

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1) Konanie vo veciach zápisu zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

(2) Ustanovenia § 123 ods. 2 a § 217a sa použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1. januári 2018.

(3) Konanie vo veciach podľa § 20 v znení účinnom do 31. decembra 2017 začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

(4) Družstvo uvedie stanovy do súladu s § 240 ods. 1 najneskôr do 30. júna 2018.

§ 768r

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. júla 2019

(1) Verejná akciová spoločnosť je povinná vypracovať alebo upraviť doterajšie pravidlá odmeňovania s podmienkami podľa § 201a až 201b a predložiť ich na schválenie valnému zhromaždeniu tak, aby tieto boli schválené valným zhromaždením a uverejnené podľa § 201c najneskôr do 31. marca 2020.

(2) Predstavenstvo verejnej akciovej spoločnosti je povinné prvýkrát predložiť valnému zhromaždeniu na prerokovanie správu o odmeňovaní podľa § 201e za účtovné obdobie, ktoré začne po 1. júli 2019.

(3) Verejná akciová spoločnosť a iné osoby podľa § 201a ods. 2 sú najneskôr do 31. decembra 2019 povinné zabezpečiť zosúladenie ustanovení pracovných zmlúv, mandátnych zmlúv alebo ich iných vzájomných zmlúv, v ktorých sú dohodnuté podmienky odmeňovania alebo iné požitky v prospech osôb podľa § 201a ods. 2, s týmto zákonom; ak verejná akciová spoločnosť a iné osoby podľa § 201a ods. 2 nezosúladia niektoré ustanovenia ich vzájomných zmlúv s týmto zákonom do 31. decembra 2019, tieto ustanovenia strácajú platnosť 1. januára 2020.

(4) Obchodné transakcie dojednané pred 1. júlom 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.

(5) Potvrdenie podľa § 188 ods. 5 a § 190d ods. 7 je verejná akciová spoločnosť povinná vydať len vo vzťahu k hlasovaniu na valnom zhromaždení, ktoré bolo zvolané po 30. júni 2019.

Komentár k § 768r

Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov

§ 768s

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. októbra 2020

(1) Odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku zapísaný do obchodného registra podľa predpisov účinných do 30. septembra 2020 sa považuje za organizačnú zložku podniku podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020.

(2) Registrový súd podľa osobitného zákona (ďalej len „registrový súd“) v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže z obchodného registra zapísané

a) osoby, ktoré sa podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020 do obchodného registra nezapisujú, a to

1. osoby, ku ktorých zápisu do obchodného registra došlo podľa predpisov účinných od 1. januára 2002 a ktoré sa v obchodnom registri vedú podľa § 768 ods. 1,

2. fyzické osoby,

3. podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných fyzických osôb,

b) osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. októbrom 2016 a podľa odseku 9 sa predpokladá ich úpadok,

c) osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 1. decembra 2020,

d) podniky zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb, ktoré do 30. septembra 2021 nepotvrdia zapísané údaje v obchodnom registri podľa osobitného zákona alebo nenavrhnú zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri podľa osobitného zákona.

(3) Zoznam zapísaných osôb, ktoré sa majú podľa odseku 2 vymazať z obchodného registra, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní po dobu šiestich mesiacov v Obchodnom vestníku.

(4) Registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže zapísané osoby uvedené v zozname podľa odseku 3 z obchodného registra, ibaže

a) voči zapísanej osobe prebieha konkurzné konanie; v takom prípade postupuje registrový súd podľa jeho výsledku,

b) osoba, ktorá preukáže právny záujem na likvidácii, navrhne ustanovenie likvidátora a zloží preddavok na likvidáciu v lehote podľa odseku 3,

c) registrový súd na odôvodnený návrh zapísanej osoby podaný v lehote podľa odseku 3 rozhodne, že zapísaná osoba je uvedená v zozname podľa odseku 3 nedôvodne; v takom prípade upovedomí o tom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(5) Zapísané osoby podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu výmazom z obchodného registra nezanikajú. Pri zapísaných osobách podľa odseku 2 písm. c) platí, že boli ku dňu ich výmazu z obchodného registra zrušené bez likvidácie.

(6) Zahraničným fyzickým osobám výmazom ich podniku alebo organizačnej zložky podniku z obchodného registra podľa odseku 2 písm. a) tretieho bodu nezaniká oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky v rozsahu predmetu podnikania, ktorý bol v obchodnom registri zapísaný k 30. septembru 2020, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7) Ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020.

(8) Likvidátor ustanovený v likvidáciách podľa odseku 7 je povinný najneskôr do 31. decembra 2020 uložiť do zbierky listín zoznam majetku vyhotovený podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. októbra 2020, a to podľa stavu majetku zisteného do 30. septembra 2020.

(9) Ak likvidátor povinnosť podľa odseku 8 nesplní včas, predpokladá sa úpadok spoločnosti alebo družstva.

(10) Ustanovenie § 68 ods. 4 písm. c) v znení účinnom od 1. októbra 2020 sa použije rovnako aj na likvidácie, ktoré sú do 30. septembra 2020 prerušené.

(11) Lehota podľa § 75k ods. 8 pri spoločnostiach a družstvách, ktoré boli vymazané z obchodného registra do 30. septembra 2020, plynie od 1. októbra 2020.

(12) Fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej osoby, ktorá má v obchodnom registri zapísané obmedzenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu podľa predpisov účinných do 30. septembra 2020, sú povinné zosúladiť zápis v obchodnom registri s týmto zákonom pri podaní najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov, najneskôr však do 30. septembra 2021.

(13) Ak najbližším návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov podľa odseku 12 nedôjde k zosúladeniu zápisu spôsobom podľa odseku 12, registrový súd vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov v lehote 15 dní od doručenia výzvy s poučením o následkoch neodstránenia nedostatkov. Márne uplynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety má za následok, že súd na návrh neprihliada. Konanie podľa predchádzajúcej vety sa považuje za konanie zastavené pre nedostatok právomoci.

Komentár k § 768s

Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich ustanoveniach zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.

 

Staré právne formy

Intertemporálne sa upravuje „osud“ tzv. „starých právnych foriem“ v obchodnom registri (čistenie obchodného registra). Tento ustanovenie priamo súvisí s novým taxatívnym výpočtom subjektov (numerus clausus subjektov), ktoré sa budú (povinne) zapisovať do obchodného registra (§ 27 ods. 2 OBZ). Zavádza sa povinnosť registrového súdu (v súčinnosti s ministerstvom) vymazať z obchodného registra „staré právne entity“, pre ktoré spojenie s obchodným registrom stratilo opodstatnenie. Ide najmä o staré právne formy, ako sú národné výbory, obecné podniky, či „hospodárske zariadenia“, ktoré boli do obchodného registra prevzaté ešte z právnej úpravy Hospodárskeho zákonníka a predchádzajúceho podnikového registra. Zároveň sa ustanovilo, že výmazom z obchodného registra tieto zapísané osoby nestrácajú právnu subjektivitu ani oprávnenie na podnikanie v Slovenskej republike v rozsahu zapísaného predmetu podnikania.

 

Likvidácia pred účinnosťou

Ďalej predmetné ustanovenie predstavuje intertemporálne ustanovenie v súvislosti s likvidáciami začatými pred účinnosťou tohto zákona. Ustanovenie má tiež za cieľ zistiť, ktoré z likvidácii začatých po účinnosti tohto zákona majú predpoklady pre ich úspešné ukončenie (najmä v prípade dlhotrvajúcich likvidácii). Tiež sa upravuje domnienka úpadku spoločnosti v prípade, ak likvidátor nesplní svoju povinnosť podľa § 768s ods. 8.

 

Zoznam subjektov

Všeobecne sa vo vzťahu k prípadom ex lege výmazu z obchodného registra pre zabezpečenie transparentnosti zverejňuje v Obchodnom vestníku zoznam nasledujúcich subjektov:

–   starých právnych entít,

–   fyzických osôb zapísaných do obchodného registra na vlastnú žiadosť alebo na základe povinnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu (napr. cestní dopravcovia – podnikatelia- fyzické osoby podľa zákona č. 56/2012 Z. z.),

–   podnikov a organizačných zložiek podnikov zahraničných fyzických osôb,

–   spoločností, pri ktorých nastanú účinky fikcie úpadku podľa § 768s ods. 9 návrhu (prípady dlhotrvajúcich likvidácií),

–   spoločností s nevykonanou premenou menovitých hodnôt vkladov a základného imania zo slovenskej koruny na menu euro (povinnosť tak vykonať bola uložená v lehote od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009),

–   organizačných zložiek podnikov slovenských právnických osôb, podnikov a organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb, ktoré v lehote do 30. júna 2021 nepotvrdili údaje o nich zapísané v obchodnom registri alebo nenavrhli vykonať ich aktualizáciu (teda zmenu zapísaných údajov).

 

Funkcia informatívnej a funkcia zabezpečenia právnej istoty

Hlavnou motiváciou pre uvedené riešenie je záujem zabezpečiť efektívnejšie plnenie základnej funkcie obchodného registra, t. j. funkcie informatívnej a funkcie zabezpečenia právnej istoty (dôvery tretích strán v údaje v ňom uvádzané). Aplikačná prax totiž priebežne v posledných rokoch prinášala informácie o tom, že „čistenie“ obchodného registri nie je možné a praktické zabezpečovať na úrovni jednotlivých registrových súdov popri ich bežnej agende. S týmto názorom predkladateľ súhlasil, a preto po konzultáciách s registrovými súdmi (aj s ohľadom na ďalší blízky očakávaný vývoj práva v tejto oblasti) pristúpil k systémovému riešeniu na úrovni zákona.

V závere sa vo vzťahu k úprave dodatočnej likvidácie precizuje začatie plynutia lehoty podľa § 75k ods. 8 pri spoločnostiach a družstvách, ktoré boli vymazané z obchodného registra pred účinnosťou tohto zákona. V súvislosti s pozmeňovacím návrhom sa zaviedli znenia odsekov 12 a 13.

§ 768t

(1) Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra podľa § 768s ods. 2 písm. c) a sú splnené podmienky podľa odseku 2, registrový súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na obnovení jej zápisu v obchodnom registri, podaný najneskôr do 31. januára 2022, rozhodne bezodkladne o obnovení jej zápisu v obchodnom registri bez nariadenia dodatočnej likvidácie a bez toho, aby sa vyžadovalo zloženie preddavku na likvidáciu.

(2) Osoba, ktorá podáva návrh podľa odseku 1, je povinná osvedčiť splnenie podmienok pre obnovenie zápisu spoločnosti v obchodnom registri. Na tento účel k návrhu podľa odseku 1 priloží

a) rozhodnutie osôb, ktoré boli spoločníkmi v spoločnosti ku dňu jej výmazu z obchodného registra, o premene menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro a úplné znenie spoločenskej zmluvy alebo stanov,

b) riadnu účtovnú závierku spoločnosti za posledné účtovné obdobie pred jej výmazom z obchodného registra,

c) čestné vyhlásenie osoby, ktorá bola ku dňu výmazu spoločnosti z obchodného registra osobou oprávnenou konať za spoločnosť, že spoločnosť mala ku dňu výmazu z obchodného registra obchodný majetok,

d) čestné vyhlásenie osoby, ktorá bola ku dňu výmazu spoločnosti z obchodného registra osobou oprávnenou konať za spoločnosť, že na zrušenie spoločnosti neboli ku dňu jej výmazu z obchodného registra iné dôvody ako dôvody podľa § 768s ods. 2 písm. c).

(3) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo návrh podľa odseku 1 nie je podaný včas, registrový súd pred zamietnutím návrhu podľa odsek 1 vyzve toho, kto návrh podľa odseku 1 podal, na zloženie preddavku na likvidáciu a ak je zložený, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie.

(4) Proti rozhodnutiu o návrhu podľa odseku 1 nie je prípustný opravný prostriedok. Ak registrový súd návrhu vyhovie, obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri len čo rozhodnutie o obnovení zápisu spoločnosti vydal. Obnovenie zápisu spoločnosti ako aj premenu menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro, registrový súd zapíše do obchodného registra aj bez návrhu.

(5) Ustanovenia § 75k ods. 3 a § 75k ods. 5 a ods. 7 sa použijú primerane.

(6) Na konanie o obnovení zápisu spoločnosti v obchodnom registri sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku o konaniach v niektorých veciach právnických osôb.

(7) Počas obdobia od výmazu spoločnosti do obnovenia jej zápisu v obchodnom registri sa plynutie lehôt podľa osobitných predpisov považuje za prerušené. Povinnosti podľa predpisov verejného práva, ktoré sa mali plniť, a práva podľa predpisov verejného práva, ktoré sa mohli uplatniť počas obdobia od výmazu spoločnosti do obnovenia jej zápisu, sa musia dodatočne splniť alebo sa môžu dodatočne uplatniť do 30 dní po obnovení zápisu v obchodnom registri. Na účinky alebo následky, ktoré osobitné predpisy spájajú so zánikom spoločnosti, sa hľadí ako by nenastali, ak dôjde k obnoveniu jej zápisu v obchodnom registri.

Komentár k § 768t

Ustanovenie bolo do Obchodného zákonníka doplnené novelou zákona č. 519/2021 Z. z. s účinnosťou od 28. 12. 2021.

Pojem „člen štatutárneho orgánu“ nevystihoval všetky možnosti postavenia a označenia osoby, ktorá koná za spoločnosť, keď napríklad konateľ nie je členom štatutárneho orgánu, ale sám je štatutárnym orgánom, a Obchodný zákonník tiež pripúšťa aj ďalšie možnosti. Z toho dôvodu bolo ustanovené, aby čestné vyhlásenia mohla podpísať osoba, ktorá bola ku dňu výmazu spoločnosti z obchodného registra oprávnená konať za spoločnosť.

 

Obnovenie zápisu

Cieľom znenia odseku 7 bolo riešenie vplyvu právnej úpravy obnovenia zápisu spoločnosti v obchodnom registri na uplatňovanie práv a plnenie povinností vyplývajúcich z hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy osobitných predpisov, či už súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej povahy. Na tento účel došlo k prerušeniu plynutia lehôt, určila sa dodatočná lehota na uplatňovanie práv a plnenie povinnosti v oblasti verejného práva (daňové predpisy, predpisy sociálneho zabezpečenia a pod.) a ustanovilo sa, že na zánik spoločnosti, ktorej zápis bol obnovený, sa neprihliada (napr. v rámci správy daní, v rámci súdneho alebo iného konania, ale aj v rámci súkromnoprávnych vzťahov).

Pokračovanie v činnosti

Účelom novely zákona bolo umožniť pokračovanie v činnosti obchodným spoločnostiam, ktoré nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov, čo viedlo podľa zákona k ich výmazu z obchodného registra.

Po ich výmaze z obchodného registra dotknutým obchodným v zásade zostala len zákonná možnosť vyvolať konanie o dodatočnej likvidácii a v rámci dodatočnej likvidácie ukončiť svoju činnosť. Ukončenie činnosti sa dotkne nielen samotných spoločníkov takýchto spoločností, ale aj ich zamestnancov a prípadných obchodných partnerov.

 

Hrozba výmazu

V ekonomickej situácii, ktorá bola mimoriadne poznačená šírením pandémie a právnou neistotou, bolo šak namieste bojovať za každé pracovné miesto a každú osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Štatutárny orgán dotknutej spoločnosti snáď len nepozornosťou nereflektoval povinnosť, ktorá voči obchodnému registru existovala od roku 2009, pričom v roku 2019 sa k tejto povinnosti pridali aj právne následky spočívajúce v hrozbe výmazu z Obchodného registra. Relatívne dlhé prechodné obdobie po prijatí právnej úpravy, kedy bolo možné povinnosť dodatočne ešte splniť, spadalo do obdobia, kedy na podnikateľov dopadli následky šírenia sa pandémie ako aj opatrenia verejného sektora s tým spojené.

Počet subjektov, ktoré mali za to, že podnikajú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, voči tretím osobám vykazovali základné imanie v slovenských korunách a z tohto dôvodu boli vymazané z obchodného registra, nebol zrejme vysoký. Zrejme išlo o približne 1 % vymazaných subjektov podľa § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

 

Existencia inej možnosti

Pre vymazané subjekty mala okrem dodatočnej likvidácie, ktorá musela nevyhnutne smerovať k ukončeniu činnosti, existovať aj iná možnosť. Touto možnosťou je obnovenie zápisu, ktorá umožnila v riadnom pokračovaní ich činnosti. Táto možnosť bola zasadená do rámca civilného mimosporového procesu. V rámci neho sa podradilo pod konania o niektorých veciach právnických osôb. Výsledkom konania môže byť rozhodnutie súdu o obnovení zápisu pre tie spoločnosti, pre ktoré nesplnenie povinnosti premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov bol jediným dôvodom pre ich zrušenie a ostatné povinnosti, ktorých nesplnenie by zakladalo dôvod pre ich zrušenie, si plnili. Z dôvodu právnej istoty je však možnosť podania návrhu na začatie konania časovo limitovaná.

§ 769

Povinnosť zverejnenia údajov ustanovená týmto zákonom je splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

 

[Dňom 1. januára 2025 § 769 znie:

§ 769

(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, povinnosť zverejnenia údajov ustanovená týmto zákonom je splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

(2) Ak ide o likvidáciu alebo dodatočnú likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva, v ktorej ustanovil likvidátora súd, povinnosť zverejnenia údajov je splnená ich zverejnením prostredníctvom registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní.]

Komentár k § 769

Čo sa týka povinnosti zverejnenia údajov, táto povinnosť je splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

!     Upozornenie

Nový zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností s účinnosťou od 1. 1. 2025 prináša nové znenie ustanovenia § 769, a to v súvislosti so zavedením právnej úpravy insolvenčného registra. Nakoľko insolvenčný register má slúžiť aj na evidenciu a zverejňovanie údajov v likvidácii a dodatočnej likvidácii nariadenej súdom, v ktorej súd ustanovil likvidátora, dochádza k zmene v tomto ustanovení. Pokiaľ súd nariadi likvidáciu alebo dodatočnú likvidáciu a ustanoví likvidátora, toto rozhodnutie sa zverejní v insolvenčnom registri a od tohto momentu je likvidátor povinný evidovať a vykonávať úkony v procese elektronicky v súlade so všeobecnými ustanoveniami všeobecného predpisu o konkurznom konaní o doručovaní a zverejňovaní rozhodnutí a písomnosti, pričom uvedené platí aj pre účastníkov likvidácie alebo dodatočnej likvidácie.

§ 770

Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví spôsob a podmienky zverejňovania údajov, ktoré vyžaduje tento zákon alebo osobitný zákon. Zverejňovať osobné údaje, ktoré sú chránene osobitným zákonom, sa zakazuje.

Komentár k § 770

Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví spôsob a podmienky zverejňovania údajov, ktoré vyžaduje zákon alebo osobitný zákon. Zverejňovať osobné údaje, ktoré sú chránene osobitným zákonom, sa zakazuje.

§ 771

Vláda Slovenskej republiky vydá nariadením vykonávacie predpisy podľa § 629.

Komentár k § 771

Vláda Slovenskej republiky vydá nariadením vykonávacie predpisy – § 629.

§ 771a

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydá vykonávací predpis podľa § 75 ods. 4, § 75a ods. 3 a § 75g.

Komentár k § 771a

Ministerstvo spravodlivosti vydá vykonávací predpis. V roku 2020 bolo upravené splnomocnenie pre vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho preddavok, odmeny a náhrady výdavkov likvidátorov.

§ 771b

Ministerstvo spravodlivosti  všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví metódy na stanovenie hodnoty akcií spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí spoločností a spôsob vypracovania znaleckého posudku podľa § 218i.

Komentár k § 771b

Ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví metódy na stanovenie hodnoty akcií spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí spoločností a spôsob vypracovania znaleckého posudku.

§ 771c

Ustanovenia § 271 ods. 2 a § 768h sa použijú bez ohľadu na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva súkromného rozhodným pre zmluvu.

§ 771d

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2.

§ 771e

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a registrové súdy pri vedení obchodného registra spolupracujú a dbajú o to, aby v obchodnom registri boli vedené len osoby zapisované do obchodného registra a údaje o zapisovaných osobách zodpovedali referenčným hodnotám týchto údajov podľa referenčných registrov.

Komentár k § 771e

Predmetným ustanovením sa od 1. 10. 2020 sleduje vo vzťahu k jednotlivým zmenám v rámci tohto zákona, avšak aj s poukazom na prípadné budúce požiadavky na legislatívne zmeny, vytvorenie právneho základu, ktorý by umožnil ministerstvu (ako správcovi informačného systému súdnictva) v spolupráci s registrovými súdmi, efektívne a „centrálne“ upraviť a riadiť technický proces „čistenia obchodného registra“ bez založenia dodatočných povinností pre registrové súdy.

§ 772

Zrušujú sa:

1. § 352 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,

2. zákon č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu),

3. Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení zákona č. 82/1966 Zb., zákonného opatrenia č. 13/1967 Zb., zákona č. 69/1967 Zb., zákona č. 72/1970 Zb., zákona č. 138/1970 Zb., zákona č. 144/1975 Zb., zákona č. 165/1982 Zb., zákona č. 98/1988 Zb. a zákona č. 103/1990 Zb.,

4. zákon č. 173/1988 Zb. o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou v znení zákona č. 112/1990 Zb.,

5. zákon č. 67/1989 Zb. o národohospodárskom plánovaní,

6. zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach,

7. zákon č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve,

8. zákon č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve,

9. § 1 ods. 2, § 3 ods. 2 a § 4 zákona č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie,

10. zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č. 113/1990 Zb. s výnimkou ustanovení § 2, 3, 13 až 16, § 17 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i), § 22 písm. j), § 43 až 56, 58 a 64,

11. § 13 ods.1 a § 16 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov,

12. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 81/1989 Zb. o povinnom prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a konkretizácii záväzných výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie,

13. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 256/1990 Zb., ktorým sa ustanovujú vývozy a dovozy vecí a ďalšie činnosti, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť,

14. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 132/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou vzniknúť bez povolenia,

15. vyhláška Ministerstva národnej obrany č. 118/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác určených na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, v znení vyhlášky č. 144/1989 Zb.,

16. vyhláška ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva č. 135/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky č. 57/1972 Zb., č. 107/1981 Zb. a č. 28/1990 Zb.,

17. vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 136/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky č. 27/1990 Zb.,

18. vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 137/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu, v znení vládneho nariadenia č. 38/1966 Zb. a vyhlášky č. 26/1990 Zb.,

19. vyhláška Správy štátnych hmotných rezerv č. 174/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky štátnych rezerv, v znení vyhlášky č. 181/1989 Zb.,

20. vyhláška Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1973 Zb.,

21. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 73/1967 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych prác, v znení vyhlášky č. 147/1989 Zb.,

22. vyhláška ministerstiev chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, ťažkého priemyslu a zahraničného obchodu č. 187/1968 Zb., ktorou sa ustanovujú záručné doby pri dodávkach na výstavbu budov na bývanie,

23. vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 152/1971 Zb. o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave,

24. vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 156/1971 Zb. o hospodárskych záväzkoch vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave,

25. vyhláška predsedu Štátnej banky československej a Federálneho ministerstva financií č. 118/1972 Zb. o pokladničných operáciách v socialistických organizáciách,

26. vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 101/1973 Zb. o projektových súťažiach v znení vyhlášky č. 124/1991 Zb.,

27. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác,

28. vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 77/1977 Zb. o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe,

29. vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č. 82/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových výrobkov a kovového odpadu, v znení vyhlášky č. 30/1990 Zb.,

30. vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 106/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív, v znení vyhlášky č. 1/1987 Zb. a vyhlášky č. 3/1990 Zb.,

31. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 44/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu, v znení vyhlášok č. 26/1982 Zb. a č. 12/1988 Zb.,

32. vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 84/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky, v znení vyhlášky č. 148/1989 Zb.,

33. vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 1/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky leteckých prác v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, v znení vyhlášky č. 37/1990 Zb.,

34. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 28/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov, v znení vyhlášky č. 199/1989 Zb.,

35. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 38/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného obchodu, v znení vyhlášky č. 200/1989 Zb.,

36. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 61/1980 Zb. o zriaďovaní a činnosti organizačných zložiek československých právnických osôb v zahraničí,

37. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 62/1980 Zb. o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti,

38. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 64/1980 Zb. o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami a výrobnotechnickými poznatkami vo vzťahu k zahraničiu,

39. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 140/1980 Zb. o preventívnej kontrole vyvážaného a dovážaného tovaru a o preukaze o použití a využití dovezeného tovaru,

40. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 27/1981 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov, v znení vyhlášky č. 142/1989 Zb.,

41. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 53/1981 Zb. o podmienkach poskytovania zahraničnohospodárskych služieb v oblasti dopravy,

42. vyhláška Ministerstva kultúry Českej socialistickej republiky č. 57/1981 Zb. o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb,

43. vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 61/1981 Zb. o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahranično hospodárskych služieb v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb,

44. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1981 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami vnútorného obchodu a na priemyselné spracovanie, v znení vyhlášky č. 180/1989 Zb.,

45. vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 179/1982 Zb. o rozsahu a podmienkach zmluvného poistenia socialistických organizácií,

46. vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 181/1982 Zb. o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja, v znení vyhlášky č. 154/1989 Zb.,

47. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky č. 23/1983 Zb. o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,

48. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 24/1983 Zb. o základných podmienkach dodávky zberných surovín v znení vyhlášky č. 140/1989 Zb.,

49. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 104/1983 Zb. o dovoze investičných celkov,

50. vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 8/1984 Zb. o základných podmienkach niektorých činností vykonávaných Československými štátnymi dráhami v súvislosti s prepravou,

51. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 11/1984 Zb. o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov,

52. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 61/1984 Zb. o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,

53. vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č. 13/1985 Zb. o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko v znení vyhlášky č. 29/1990 Zb.,

54. vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 49/1985 Zb. o základných podmienkach dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát v znení vyhlášky č. 170/1989 Zb.,

55. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č. 31/1986 Zb. o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov,

56. vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 130/1988 Zb. o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických organizácií s poľnohospodárskou výrobou,

57. vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 155/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov,

58. vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 156/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov,

59. vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov č. 143/1989 Zb. o zmluve o príprave prepráv železničných vozňových zásielok,

60. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 57/1990 Zb. o prechodnej odchylnej úprave hospodárskych záväzkov od ustanovenia § 295 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka pre odvetvia Federálneho ministerstva hutníctva, strojárstva a elektrotechniky, Ministerstva výstavby a stavebníctva Českej socialistickej republiky a Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky,

61. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 265/1990 Zb. o zriaďovaní a prevádzkovaní obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb,

62. vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 533/1990 Zb. o udeľovaní povolení na zahraničnoobchodnú činnosť, o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti bez registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti zahraničnými osobami, v znení vyhlášky č. 27/1991 Zb.,

63. vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej č. 386/1991 Zb. o platobnom styku a zúčtovaní,

64. vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej č. 414/1991 Zb. medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní,

65. výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 17.525/1981 o postupe československých organizácií pri poskytovaní zahraničnohospodárskych služieb pri preprave vecí (registrované v čiastke 33/1981 Zb.),

66. úprava Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 2/1984 z 15. novembra 1984, ktorou sa ustanovuje odchylná úprava hospodárskych záväzkov pre stavby jadrovo energetických častí elektrárne Temelín (reg. v čiastke 1/1985 Zb.),

67. vyhláška Ministerstva vnútorného obchodu č. 4/1952 Ú. l., ktorou sa vydávajú podrobnejšie predpisy o dražbách mimo exekúcie,

68. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 12/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

69. základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení doplnkov z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 10/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

70. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Metalimex a Kerametal vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 27/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

71. základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Metalimex a Kerametal vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 26/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

72. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Pragoexport vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 11/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

73. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 13/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

74. základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 9/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

75. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Československá keramika vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 25/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

76. základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Československá keramika vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 24/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

77. základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov pre vývoz vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

78. základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov z dovozu vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1980 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

79. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Centrotex, Exico a Karaexport vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 6/1979 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

80. základné podmienky dodávky surovín, materiálov a výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Centrotex, Exico a Karaexport vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1979 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

81. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Ferromet vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 7/1978 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

82. základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Artia a a. s. Slovart vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 19/1981 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

83. základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Artia a a. s. Slovart vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 18/1981 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

84. základné podmienky dodávky pre vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 33/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

85. základné podmienky dodávky potravín a poľnohospodárskych výrobkov z dovozu vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 19/1983 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

86. úprava Federálneho ministerstva zahraničného obchodu zo 7. júla 1978, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky sklárskych výrobkov vyvážaných akciovou spoločnosťou Skloexport.

§ 773

Ustanovenia prepravných poriadkov a vykonávacích predpisov k zákonu č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe, o zodpovednosti za škodu na zásielke sú nepoužiteľné, pokiaľ sú v rozpore s § 622 a 624 tohto zákona; ostatné ustanovenia týchto predpisov zostávajú nedotknuté.

§ 774

Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 63/1989 Zb. o overovateľoch (audítoroch) a ich činnosti sa použije po účinnosti tohto zákona i pre činnosť audítorov podľa § 39 tohto zákona, a to až do novej zákonnej úpravy.

§ 774a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 775

Zákon č. 513/1991 Zb. nadobúda účinnosť 1. 1. 1992.

Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. 1. 1993.

Zákon č. 600/1992 Zb. nadobudol účinnosť 28. 12. 1992.

Zákon č. 278/1993 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1994.

Zákon č. 249/1994 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 1994.

Zákon č. 106/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 2. 6. 1995.

Zákon č. 171/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 8. 1995.

Zákon č. 58/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 1996.

Zákon č. 317/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 11. 1996.

Zákon č. 373/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 28. 12. 1996.

Zákon č. 11/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 1998.

Zákon č. 127/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1999.

Zákon č. 263/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2000.

Zákon č. 238/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2000.

Zákon č. 147/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2001.

Zákon č. 500/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2002 okrem § 30 ods. 3. poslednej vety a § 68, ktoré nadobudli účinnosť 5. 12. 2001, a okrem § 21 ods. 5, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (1. 5. 2004).

Zákon č. 426/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2002.

Zákon č. 510/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2003.

Zákon č. 526/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2003.

Zákon č. 530/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2004.

Zákon č. 432/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2004.

Zákon č. 315/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2005.

Zákon č. 19/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2007.

Zákon č. 84/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2007.

Zákon č. 657/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 659/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008 okrem ustanovení čl. IV bodu 2. [§ 93 ods. 3], bodov 4. a 5. [§ 108 ods. 1, § 109 ods.1], bodu 13. [§ 157 ods. 1 štvrtej vety], bodu 14. [§ 162 ods. 3], bodu 17. [§ 223 ods. 3] a bodu 21. [§ 396 ods. 1], ktoré nadobudli účinnosť dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Zákon č. 429/2008 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia – dňa 8. novembra 2008.

Zákon č. 454/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 1. 2009.

Zákon č. 477/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 276/2009 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (10. 7. 2009).

Zákon č. 487/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2009.

Zákon č. 492/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2009.

Zákon č. 546/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 193/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 6. 2011.

Zákon č. 547/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 197/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňom 1. 8. 2012.

Zákon č. 246/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňom 1. 10. 2012.

Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 9/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2013.

Zákon č. 352/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 357/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2013.

Zákon č. 87/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. 4. 2015), okrem § 59a ods. 7 a § 67k, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2015 a § 13a, § 59a ods. 5, § 60, § 67a, § 67b, § 67c, § 67d, § 67e, § 67f, § 67g, § 67h, § 67i, § 67j a § 105a, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 117/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2015.

Zákon č. 172/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. 7. 2015).

Zákon č. 361/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 18. 3. 2016.

Zákon č. 389/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 264/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2018 okrem § 69 ods. 6 písm. d), ods. 11 až 15, § 69a ods. 5 a § 768p, ktoré nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia (8. 11. 2017) a § 105b ods. 1, § 115 ods. 3, ods. 5, ods. 7, ods. 8, ods. 9, § 117 ods. 4 a ods. 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2018.

Zákon č. 112/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Zákon č. 156/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2019.

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2020.

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (21. 7. 2020).

Zákon č. 519/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. 12. 2021).

Zákon č. 111/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 17. júla 2022.

Zákon č. 407/2022 Z. z. nadobúda účinnosť 22. júna 2023.

Zákon č. 8/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. februára 2023.

Zákon č. 309/2023 Z. z. nadobudne účinnosť 1. marca 2024 okrem § 769, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025.

Poznámka redakcie:

Redakčné oznámenie o oprave tlačovej chyby uverejnené v čiastke č. 31/1992 Zb.

 

 

Príloha
k zákonu č. 513/1991 Zb. v z. n. p.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

 

1. Smernica Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1, Ú. v. ES L 382, 31. 12. 1986).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224/zv. 1, 16. 8. 2006).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184/17, 14. 7. 2007).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/102/ES zo 16. septembra 2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258/20, 1. 10. 2009).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 48, 23. 2. 2011).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15. 6. 2016).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov (Ú. v. EÚ L 132, 20. 5. 2017).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 169/46, 30. 6. 2017).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2101 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami (Ú. v. EÚ L 429, 1. 12. 2021).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019).

Komentár k prílohe

Novelou zákona č. 407/2022 Z. z. sa od 22. 6. 2023 príloha doplnila bodom 4 a bodom 11. Do Obchodného zákonníka sa transponoval čl. 48e ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2101, čím sa kolektívna zodpovednosť rozšírila o povinnosti vyhotoviť a uložiť správu s informáciami o dani z príjmov, ktoré vyplývajú z novely zákona o účtovníctve (§ 21a a § 21e).

Novela zákona č. 8/2023 Z. z. od 1. 2. 2023 doplnila prílohu bodom 12 do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.