Zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) ustanovuje vo svojom § 4 ods. 2 písm.  b) zákonné oslobodenie obcí a vyšších územných celkov v konaniach vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.

Všeobecne k oslobodeniu
Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát poukázal na to, že pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok ako podmienku konania, Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samé osebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských  práv a základných slobôd (Pozri napr. uznesenie sp. zn. I. ÚS 176/03, uznesenie sp. zn. I. ÚS 71/02.).
Európsky súd pre ľudské práva tiež zdôraznil, že z čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva právo na bezplatné súdne konanie a že nikdy nevylúčil možnosť, že potreby spravodlivého výkonu justície môžu odôvodniť uloženie peňažného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu (rozsudky ESĽP vo veci Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko z 19. decembra 1997, § 33; vo veci Tolstoy – Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo z 13. júla 1995, § 61 a nasl.; vo veci Kreuz v. Poľsko, § 54).

Aby však inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenému aj v článku 46 Ústavy SR.

- Zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené zo zákona (zákonné vecné oslobodenie),
- v ustanovení § 4 ods. 2 vymenúva osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené zo zákona (zákonné osobné oslobodenie ),
- občiansky súdny poriadok upravuje v ustanovení § 138 OSP možnosť individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov (niekedy nazývaného tiež oslobodením na návrh účastníka, alebo individuálneho osobného oslobodenia).

Zákonné vecné oslobodenie a zákonné osobné oslobodenie vyplývajú priamo zo zákona, takže o ich priznaní súd nevydáva rozhodnutie. V prípade existencie oslobodenia od súdnych poplatkov súd nevyrubuje a nevymáha súdny poplatok od oslobodeného subjektu, keďže mu poplatková povinnosť nevzniká.

Oslobodenie obcí od súdnych poplatkov

Najvyšší súd v jednom zo svojich rozhodnutí uvádza, že podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch sú od poplatku oslobodené obce v konaniach vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.
Zákon v uvedenom ustanovení neposkytuje čisto osobné oslobodenie (nepriznáva ho určitému subjektu bez ohľadu na to, o akú vec ide), ale ani čisto vecné oslobodenie (neoslobodzuje určitý druh konania). Ide o oslobodenie zmiešané, pri ktorom zákon priznáva oslobodenie len určitému subjektu a len v stanovených veciach.
Nejde tu o všeobecné oslobodenie obcí od súdnych poplatkov vo všetkých konaniach, ale len vo vymedzených veciach, pričom z pochopiteľných dôvodov bližšie nestanovuje, čo sa má pre účely poplatkového zákona považovať za vec verejného a spoločensky prospešného záujmu.
V konaní vedenom na Najvyššom súde pod spisovou značkou 4 Obdo 27/2002 žalobca tvrdil, že verejný a spoločensky prospešný záujem je daný tým, že uplatňovaním pohľadávok obce táto získava finančné prostriedky, ktoré majú slúžiť všeobecnému dobru a blahu obce, okrem iného, na zabezpečenie chodu celého aparátu obecného úradu. Takáto činnosť je súčasťou plnenia úloh obce, ako vyplývajú zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.

Verejný a spoločensky prospešný záujem

Najvyšší súd vo vyššie citovanom prípade na námietku žalobcu (obce), že má byť od poplatku zo zákona oslobodený uviedol, že postavenie obcí upravuje zákon o obecnom zriadení v § 1, kde je obec charakterizovaná ako PO, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov.
Obec pri výkone samosprávy robí úkony súvisiace s hospodárením s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý jej do užívania prenechal štát.
Obec pritom, okrem iného, vykonáva správu a zabezpečuje výstavbu a údržbu obecných zariadení (miestne komunikácie, verejné priestranstvá, kultúrne a športové zariadenia a pod.), zabezpečuje verejnoprospešné služby, utvára a chráni zdravé podmienky a vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Zákon výslovne v § 8 ods. 2 stanovuje, že majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

Povinnosti obce pri hospodárení s majetkom bližšie upravuje § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý v ods. 2 ukladá obci povinnosť zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok obce. Obec je pri hospodárení s majetkom povinná najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť ho pred poškodením a stratou a použiť všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania práv a oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

Plnenie úloh obce
Vychádzajúc z takto definovaných úloh obce a jej orgánov ich celá činnosť, vrátane hospodárenia s majetkom, musí smerovať k plneniu úloh obce, teda k rozvoju obce a k blahu jej obyvateľov. Z pohľadu predpisov upravujúcich postavenie obcí a ich hospodárenie, obec celú svoju činnosť vykonáva vždy v širokom – obecnom záujme.
Ak by malo byť uvedené kritérium použité aj pri zisťovaní, či je splnená podmienka pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, bolo by treba dospieť k záveru, že predmetom každého súdneho konania, ktorého účastníkom je obec, je vec verejného a spoločensky prospešného záujmu.
To by však znamenalo, že obce sú zo zákona všeobecne osobne oslobodené od súdneho poplatku.

Úmysel zákonodarcu priznať obciam všeobecné osobné oslobodenie od poplatkov by však v takom prípade bol legislatívne vyjadrený rovnakým spôsobom, ako oslobodenie SR, rozpočtových organizácii a štátnych účelových fondov v  § 4 ods. 2 písm. a) alebo oslobodenie nadácií, charitatívnych, humanitárnych a ekologických organizácií v ustanovení v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch.

Samotný zákon o obecnom zriadení v § 8 ods. 4 uvádza, že obecný majetok možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.
Zákon teda sám nestanovuje len jediný (verejný) účel použitia majetku obce, ale pozná a predpokladá aj iné .
Odlišuje použitie majetku na verejné účely od jeho ostatného použitia na výkon samosprávy alebo podnikateľskú, prípadne inú činnosť.
Aj na účely poplatkového zákona treba odlišovať konania, predmetom ktorých sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo s ním bezprostredne súvisia od vzťahov, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce.
V analyzovanej právnej veci bola predmetom súdneho konania pohľadávka, ktorá vznikla zo záväzkového vzťahu tretej osoby a na obec prešla postúpením.
Ide o uplatňovanie majetkového práva obce a o spôsob získania finančných prostriedkov, ktoré majú nepochybne slúžiť na plnenie úloh obce, teda v konečnom dôsledku obecnému záujmu.
Je to však pohľadávka zo záväzkového vzťahu, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu a ani s nim bezprostredne nesúvisí.

Vypratanie obecného bytu

V inom konaní prebiehajúcom na Najvyššom súde sa riešila otázka, či vo všeobecnosti žaloba obce na vypratanie bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) ObčZ a na zaplatenie nájomného a zálohy na plnenia spojené s užívaním bytu je konaním vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, v ktorom by obec požívala zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov
Podľa názoru Najvyššieho súdu posúdiť v konaní existenciu verejného a spoločensky prospešného záujmu ako dôvodu na osobné oslobodenie obce od súdnych poplatkov vo vyššie uvedených druhoch súdneho konania (vypratanie bytu a platenie nájomného)

Uplatňovaním pohľadávok obec získava finančné
prostriedky, ktoré majú slúžiť všeobecnému
dobru a blahu obce, na zabezpečenie chodu
celého aparátu obecného úradu.

nie je možné všeobecne, t.j. na neurčitý počet podobných prípadov; existenciu verejného a spoločensky prospešného záujmu možno zisťovať v konkrétne prejednávanej veci („in concreto“).
Jej zovšeobecnenie na druhovo podobné veci (konania) nesie neprimerané riziko obchádzania zákonných dôvodov na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch.
Preto posúdenie, či žalobca (t. j. obec) splnil zákonné predpoklady na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. sa môže opierať iba o skutkový stav zistený v tomto konaní.

Verejný a spoločensky prospešný záujem, ako dôvod na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., musí byť prítomný už v konaní, v ktorom sa jeho existencia posudzuje. Nestačí, aby sa verejný a spoločensky prospešný záujem prejavil v ďalšom konaní, v činnosti alebo v postupe obce po právoplatnom skončení súdneho sporu.

Využitie voľného bytu
Ak preto obec vychádza z názoru, že verejný a spoločensky prospešný záujem na vyprataní bytu žalovanou a zaplatení dlžného nájomného spočíva v tom, že uvoľnený byt po žalovanom neplatičovi nájomného pomôže vyriešiť otázku bývania sociálne slabším občanom, teda že verejný a spoločenský záujem sa prejaví neskoršie v ďalšom konaní, v činnosti alebo v postupe obce, nemôže byť splnená zákonná podmienka osobného oslobodenia od súdnych poplatkov v prejednávanej veci, ani keby toto konanie skutočne predchádzalo konaniu vo verejnom a spoločensky prospešnom záujme.
Nebolo predmetom dovolacieho prieskumu, ani samotného konania pred nižšími súdmi, či žalobcom deklarovaný zámer o prípadnom budúcom využití uvoľneného bytu v prospech sociálne slabších občanov je alebo nie je verejným a spoločensky prospešným záujmom, resp. či takto deklarovaný zámer žalobcu by skutočne nastal.
Tieto otázky by bolo možné posúdiť iba v rámci ďalšieho (iného) konania, činnosti alebo postupu žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2004, sp. zn. 1 Cdo 24/2004).

Žiadosť o oslobodenie obce od súdnych poplatkov

V praxi sa dá stretnúť s problémom, že obec požiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom túto svoju žiadosť zdôvodní poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch. Ak obec spĺňa predpoklady pre zákonné oslobodenie, ide o bezpredmetné podanie, keďže existenciu zákonného oslobodenia skúma súd z úradnej povinnosti a ak skonštatuje, že daný subjekt je oslobodený od poplatku zo zákona, nevydáva o tom žiadne rozhodnutie, len ďalej pokračuje v svojom procesnom postupe bez vyrubenia poplatku.
Iná je však situácia, ak je súd toho názoru, že nejde o konanie vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, a teda, že obec nie je zo zákona oslobodená. Niektoré súdy v takom prípade posúdia podanie obce ako žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku, a teda ďalej skúmajú, že či obec spĺňa predpoklady pre individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom musí rozhodnúť súd. Tu sú už však predpoklady iné. Súd môže priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Návrh na oslobodenie

Okrajovo sa tomuto problému venoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 27. mája 2004, sp. zn. 1 Cdo 24/2004,
kde uviedol, že ak žalobca v podaní alebo počas konania poukazuje na dôvody vecného alebo osobného oslobodenia od súdnych poplatkov (napr. § 4 zákona č. 71/1992 Zb.) nie je možné bez ďalšieho túto jeho procesnú obranu posúdiť ako návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 138 OSP, a to ani v takom prípade, ak z dôvodov uvedených výlučne v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. žalobca postup podľa § 138 OSP priamo navrhuje.

Rozhodnúť v konečnom dôsledku o tom, že v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody na vecné alebo osobné oslobodenie od súdnych poplatkov možno iba postupom podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb., keď súd konanie, po predchádzajúcej výzve a poučení, zastaví pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Pomery účastníka
Na druhej strane nie je vylúčené, aby účastník, ktorý je zo zákona oslobodený (osobne alebo vecne) od súdnych poplatkov, mohol byť oslobodený od súdnych poplatkov aj podľa § 138 ods. 1 OSP, pretože na základe tohto oslobodenia účastník neplatí nielen poplatky, ale ani zálohy na dôkazy (§ 141 ods. 1 OSP) a má to význam aj z hľadiska náhrady nákladov konania voči štátu podľa § 148 ods. 1 OSP alebo v súvislosti s ustanovovaním zástupcu podľa § 30 OSP.

V takomto prípade dôvody umožňujúce rozhodnúť súdu o oslobodení od súdnych poplatkov sú založené na pomeroch účastníka (zárobkových, majetkových, sociálnych), ale aj na
výške súdneho poplatku, prípadne výške nákladov dokazovania. Zároveň súd musí zvážiť, či zo strany navrhovateľa nejde evidentne o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Letné terasy

Pre názornosť interpretácie a následnej aplikácie analyzovaného zákonného ustanovenia by sme radi odcitovali aj záver z jedného rozhodnutia krajského súdu.
Predmetom konania bola pohľadávka obce (mesta) voči podnikateľovi titulom zaplatenia nájmu za pozemok patriaci obci, ktorý sa využíval na umiestnenie letného sezónneho posedenia.
Súd skonštatoval, že pohľadávka navrhovateľa (mesta) vznikla zo záväzkového vzťahu, na základe ktorého odporca (podnikateľ) mohol použiť verejné priestranstvo v majetku obce v spoločensky prospešnom záujme na skvalitnenie služieb obyvateľstva a obec zase získané finančné prostriedky na plnenie úloh obce, teda v konečnom dôsledku obecnému záujmu na ďalší rozvod mesta, potrieb obyvateľstva či už skvalitnením služieb, alebo ich ďalším rozšírením. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade ide o konanie, ktoré má základ odvíjajúci sa od veci týkajúcej sa verejného a spoločensky prospešného záujmu, a teda toto konanie je možné subsumovať pod zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm.  b) zákona o súdnych poplatkoch a obec v predmetnom konaní považovať za subjekt osobne oslobodený od súdnych poplatkov.

Predmetnému rozhodnutiu nemožno nič vyčítať. Zákon o súdnych poplatkoch v § 4 ods.  2 písm. b) dáva široké možnosti na posúdenie, čo je verejný a spoločensky prospešný záujem, pričom rozhodnutia Najvyššieho súdu nie sú v našom právnom poriadku všeobecne právne záväzné, nenadobúdajú normatívny význam, zaväzujú v súlade s príslušnou právnou úpravou len v konkrétnom spore. Je úlohou zákonodarcu, aby s cieľom zvýšenia právnej istoty obcí zvolil pri právnej úprave ich oslobodenia od súdnych poplatkov také vecné vymedzenie, ktorého aplikácia by bola v praxi predvídateľnejšia.

JUDr. Edmund Horváth

§ 4 zákona č. 71 / 1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

Oslobodenie od poplatku
(1) Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach

a) opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia uzavrieť manželstvo,
b) spôsobilosti na právne úkony,
c) zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
d) výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
e) plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
f) opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,
g) vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
h) vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,
i) nečinnosti orgánu verejnej správy,
j) ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
k) náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

(2) Od poplatku sú oslobodení:

a) Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.
b) obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
c) nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,
d) navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
e) navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení,
f) nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
g) prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
h) maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie rodičovstva a v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva,
ch) navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
i) navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
j) navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,
k) profesionálni vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov,
l) navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,
m) správca podľa osobitného predpisu,
n) navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,
o) navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,
p) navrhovateľ v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,
r) navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,
s) diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť...