Novela ZDP od 1. 9. 2015

Novým zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave bol s účinnosťou od 1. septembra 2015 novelizovaný aj zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. K akým zmenám dochádza? V čom súvisí odborné vzdelávanie s daňami?

Duálne vzdelávanie

Uvedenou zmenou zákona došlo k zavedeniu systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl. Zákon rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu.

Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave upravuje systém odborného vzdelávania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce. Zmena v duálnom systéme školstva sa týka najmä prístupu k zamestnanosti v nadväznosti na jednoduchšie uplatnenie na trhu práce a prístupu k vzdelaniu vďaka kvalitnejšej výučbe odrážajúcej aktuálne potreby trhu práce. Predpokladá sa, že žiak zapojený v systéme duálneho vzdelávania sa po štúdiu rýchlejšie uplatní na trhu práce a dosiahne v priemere vyšší nástupný plat.

Podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú aj stimuly v oblasti daní.

Zmeny iných zákonov

V nadväznosti na uvedené došlo zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave aj k zmene Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Zmeny týchto zákonov majú vplyv na to, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.

Uvedeným zákonom bol menený zákon o dani z príjmov a to v nadväznosti na uplatnenie výdavkov (nákladov) poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku, čo má dopad na daňovú povinnosť zamestnávateľa.

Ako daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Výdavky (náklady) na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu, ak ju žiak bude vykonávať. Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.

Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si môže uplatniť

ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.

V nadväznosti na zmenu zákona o dani z príjmov došlo k vylúčeniu odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotné poistenie. Odmeny za produktívnu prácu sú oslobodené od zdravotných odvodov. Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka.

Zmena zákona o dani z príjmov

K zmenám došlo

•    v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v § 5 ods. 1 , kde sa dopĺňa nové písmeno l),

•    pri vyčíslení základu dane v § 17 sa dopĺňa nový odsek 37, podľa ktorého základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie,

•    v uplatnení daňového výdavku § 19 ods. 2 písm. c) bod 4, podľa ktorého daňovými výdavkami, sú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Zmena v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v § 5 ods. 1 ZDP

Novelou zákona o dani z príjmov sa v § 5 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), podľa ktorého príjmom zo závislej činnosti je odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe.

Medzi príjmy zo závislej činnosti patria podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“ v zákone o dani z príjmov zaradené príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania.

Do účinnosti zmeny zákona bola odmena za produktívnu prácu považovaná za príjem zo závislej činnosti, ktorý podliehal zdaneniu, a teda aj ročnému zúčtovaniu dane z príjmov fyzickej osoby.

V nadväznosti na uvedenú zmenu sú od 1. 9. 2015 príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania vypustené z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Vo väčšine prípadov odmena za produktívnu prácu nedosahovala takú výšku, aby žiak pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (podpísanie vyhlásenia), platil preddavky na daň. V prípade zrazenia preddavkov (nebola uplatnená NČ ZD) sa preddavky na daň zúčtovali v ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní a žiak mal nulovú daňovú povinnosť. Príjmy študenta ale podliehali odvodom do zdravotnej poisťovne a ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia. Z uvedených dôvodov boli zamestnávatelia, ktorí vyplácali príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, neprimerane administratívne zaťažení.

Nakoľko sa zákonom č. 61/2015 Z. z. ruší zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 184/2009 Z. z.“) znenie poznámky pod čiarou k odkazu 51a) nahrádza novým znením odkazujúcim na § 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/2015 Z. z. a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 59c) sa nahrádza novým znením odkazujúcim na § 26 zákona č. 61/2015 Z. z.

Uvedenou zmenou zákona o dani z príjmov došlo k vylúčeniu príjmov za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania do samostatného písmena a v nadväznosti na ustanovenia v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, preto uvedené príjmy nebudú podliehať odvodovému zaťaženiu.

Zmena pri vyčíslení základu dane zamestnávateľa

V zákone o dani z príjmov bolo doplnené nové ustanovenie súvisiace s vyčíslením základu dane zamestnávateľa § 17 ods. 37 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sa zníži o 

a)  3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b)  1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

Doplnením predmetného ustanovenia sa upravuje zníženie základu dane zamestnávateľa s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania. Základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, sa znížil o uvedenú paušálnu sumu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. zamestnávateľ a zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak prerokujú náležitosti učebnej zmluvy a podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania. Ak sa zamestnávateľ a zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak dohodnú, uzatvoria učebnú zmluvu. Náležitosti, ktoré musí obsahovať učebná zmluva, sú vymedzené v § 19 ods. 3 zákona č. 61/2015 Z. z.

Praktickým vyučovaním podľa § 2 písm. g) zákona č. 61/2015 Z. z. sa rozumie organizovaný proces poskytujúci žiakom praktické zručnosti, schopnosti a návyky nevyhnutné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností.

Systémom duálneho vzdelávania podľa § 2 písm. i) zákona č. 61/2015 Z. z. sa rozumie časť systému odborného vzdelávania a prípravy žiaka založenom na

1.  zmluvnom vzťahu,

2.  výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a 

3.  financovaní praktického vyučovania zamestnávateľom.

Príklad

Podnikateľ prevádzkujúci stavebnú činnosť poskytne do konca roku 2015 praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu v rozsahu 500 hodín. Podnikateľ vykáže za zdaňovacie obdobie roku 2015 základ dane vo výške 15 900 eur.

V súlade s ustanovením § 17 ods. 37 zákona o dani z príjmov si môže podnikateľ ako zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi, znížiť základ dane o 3 200 eur.

Základ dane pre účely výpočtu daňovej povinnosti bude 12 700 eur (15 900 – 3 200).

Výdavky vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania

Podľa platných právnych predpisov do 1. 9. 2015 bola stanovená podmienka na uplatnenie výdavkov na výchovu a vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie týchto žiakov ako daňových výdavkov uzatvorenie pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP platného do 31. 8. 2015 boli daňovými výdavkami, ktoré bolo možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov vymedzené v § 12 a 13 zákona č. 184/2009 Z. z., na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (s odkazom na zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov).

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP účinného od 1. septembra 2015 sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka (§ 26 zákona č. 61/2015 Z. z.), finančné zabezpečenie žiaka(§ 27 zákona č. 61/2015 Z. z.) a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Zmenou zákona sa už za daňové výdavky nepovažujú len výdavky poskytnuté na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiakov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale aj výdavky spojené s finančným zabezpečením a hmotným zabezpečením všetkých žiakov, ktoré im budú poskytnuté zamestnávateľom v súlade so zmenou zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

Zamestnávatelia, ktorí budú poskytovať žiakom praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, si budú môcť uplatniť ako daňový výdavok aj všetky náklady spojené s poskytovaním praktického vyučovania, ktoré v plnej miere znášajú, čo je jedným zo základných prvkov systému duálneho vzdelávania.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie žiakom strednej školy. Na výkon práce im poskytne pracovné oblečenie.

Výdavky na poskytnutie pracovného oblečenia žiakom strednej školy, v rámci praktického vyučovania sú u podnikateľa, ako zamestnávateľa, daňovo uznanými výdavkami.

Praktické vyučovanie

V nadväznosti na § 26 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, ak žiak vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, zamestnávateľ zabezpečí na svoje náklady osobné ochranné pracovné prostriedky pre žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zamestnávateľ ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, uhrádza žiakovi zo svojich prostriedkov náklady na stravovanie žiaka počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej v § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce. Podľa ods. 3 zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, môže uhradiť žiakovi zo svojich prostriedkov náklady na ubytovanie žiaka v školskom internáte (§ 117 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov), cestovné náhrady (zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) za dopravu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta výkonu praktického vyučovania a späť.

§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a)  príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,

b)  príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c)  platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,

d)  odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e)  odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,

f)   príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,

g)  príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h)  obslužné,

i)   vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

j)   odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

k)  nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

l)   odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe.

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

(3) Príjmom zamestnanca je aj

a)  počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % v

1.  prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

2.  nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,

b)  rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup ...