Novela Zákonníka práce
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) je základným zákonom v oblasti pracovného práva, ktorý bol už menený a dopĺňaný mnohými novelami. Národná rada Slovenskej republiky dňa 14. februára 2018 prijala zákon č. 63/2018 Z. z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa aj Zákonník práce. Zákon č. 63/2018 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. mája 2018.
Podľa dôvodovej správy zákon v záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele SR upravil najmä výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zaviedol nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a nedeľu. Zároveň bolo snahou riešiť niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžiadali poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.
Ustanovenie § 41 bolo doplnené o odsek 10, podľa ktorého zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu. Cieľom daného ustanovenia bolo zabrániť postupu, kedy zamestnávateľ v ponuke zamestnania uvedie údaje, ktoré následne neplánuje dodržať.
ZAMESTNANEC, KTORÝ PODĽA PODMIENOK DOHODNUTÝCH V PRACOVNEJ ZMLUVE vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií si pracovný čas rozvrhuje sám. Z uvedeného dôvodu zamestnancovi v zmysle ust. § 52 ods. 1 písm. c) už do účinnosti poslednej novely Zákonníka práce nepatrila mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a za nočnú prácu, ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (s výnimkou, ak sa zamestnávateľ nedohodol do zamestnancom inak). Novela zákonníka práce ustanovila, že týmto skupinám zamestnancov nepatrí mzdové zvýhodnenie ani za prácu v sobotu a nedeľu (s rovnakou výnimkou).
Pri skončení pracovného pomeru
je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok, ktorý okrem iného do 30. apríla 2018 musel v súlade s ust. § 75 ods. 2 písm. d) obsahovať údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet dávky v nezamestnanosti.
Novela Zákonníka práce vypustila písm. d) z predmetného ustanovenia z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko túto povinnosť si zamestnávateľ musí plniť v lehotách určených zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a Sociálna poisťovňa vychádza z vlastných údajov v systéme, ktoré jej zamestnávateľ každý mesiac poskytuje v hláseniach.
Predmetná úprava tak znížila nadbytočné administratívne zaťaženie zamestnávateľov.
DOTERAJŠIE ZNENIE ZÁKONNÍKA PRÁCE umožňovalo dohodnúť alebo nariadiť pracovnú pohotovosť len na čas mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Z dôvodu požiadaviek praxe sa zákonom č. 63/2018 Z. z. ustanovil režim pracovnej pohotovosti mimo pracoviska aj na čas, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň (ust. § 96 ods. 1). Zároveň sa spresnilo, že nároky zamestnanca počas sviatku nariadením alebo dojednaním pohotovosti nezanikajú. K uvedenému došlo z dôvodu potreby zabezpečiť pre prípad poruchy alebo havárie pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v určitých typoch činností aj počas sviatku, čo do 1. mája 2018 nebolo legislatívne výslovne upravené.
Novelou došlo k zvýšeniu minimálnej sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok z 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % jeho priemerného zárobku (ust. § 122 ods. 1).
ZVÝŠENIE SADZBY MZDOVÉHO ZVÝHODNENIA ZA PRÁCU VO SVIATOK reagovalo na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku, pričom zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nepracoval (lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň), dosiahol náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku, resp. sa mu jeho mesačná mzda nekrátila.
Do účinnosti zákona č. 63/2018 Z. z. Zákonník práce neupravoval mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu. Nutnosť práce v sobotu, ale predovšetkým v nedeľu je zásahom do rodinného života zamestnanca, nakoľko zamestnanec by v tieto dni mal užívať dni pracovného pokoja. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a nedeľu je jedným z opatrení s cieľom kompenzovať prácu v tieto dni a súčasne znížiť rozsah výkonu práce počas soboty a nedele. Za ust. § 122 sa vložili ust. § 122a a 122b, ktoré znejú nasledovne:
§ 122a Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
(1) Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.
§ 122b Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
(1) Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a) kolektívnej zmluve,
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.
DO ÚČINNOSTI NOVELY zamestnancovi patrilo v zmysle ust. § 123 ods. 1 za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Novela Zákonníka práce zakotvila, že zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Za odsek 1 sa vložil nový odsek 2, ktorý znie:
u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú práce, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu v:
a) kolektívnej zmluve
b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
ZVÝŠENIE SADZBY MZDOVÉHO ZVÝHODNENIA ZA NOČNÚ PRÁCU má za cieľ zvýšiť mzdové ohodnotenie nočnej práce a súčasne napomôcť zníženiu tej nočnej práce, ktorá je nadbytočná a nie je nevyhnutná, nakoľko podľa údajov Eurostatu má SR najvyšší podiel počtu zamestnancov zo všetkých štátov EÚ, ktorí pravidelne vykonávajú prácu v noci (až 16,4 % zamestnancov v SR, priemer za 28 štátov EÚ je 6,1 % – údaj z dôvodovej správy k zákonu).
Nakoľko sa v praxi objavili prípady, kedy niektorí zamestnávatelia vystavujú zamestnancov neprimerane vysokému tempu a uplatňujú normy spotreby práce bez akýchkoľvek podkladov, doplnilo sa ust. § 133 ods. 1, a to tak, že zamestnávatelia môžu zavádzať alebo meniť už zavedené normy spotreby práce len na základe objektívneho posúdenia požadovaného množstva práce a pracovného tempa zamestnanca.
Zároveň sa ust. § 133 doplnilo o nový ods. 4, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Zmenou prešlo tiež ust. § 134 ods. 3, podľa ktorého do účinnosti zatiaľ poslednej novely Zákonníka práce, ak zamestnanec neodpracoval v rozhodujúcom období aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používal sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Novelou Zákonníka práce sa ustanovil daný limit na najmenej 21 dní alebo 168 hodín, čím došlo k zosúladeniu s limitmi uvádzanými v Zákonníku práce v časti o dovolenke. Úprava limitu v hodinách zodpovedá 21 odpracovaným dňom pri ustanovenom pracovnom čase 40 hodín týždenne.
ÚPRAVA SA DOTKLA AJ USTANOVENÍ TÝKAJÚCICH SA DOHÔD O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU Ust. § 223 ods. 2 bolo doplnené tak, že zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.
Účelom bolo zabrániť zneužívaniu zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru predovšetkým na výkon prác počas sviatkov s cieľom zníženia mzdových nákladov zamestnávateľov, ak by neboli povinní poskytnúť týmto zamestnancom mzdové zvýhodnenie.
Vzhľadom na to, že v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezisťuje priemerný zárobok, osobitne sa upravilo zvýšenie odmeny o sumu minimálnej mzdy za hodinu.
Dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa týka ešte jedna zmena. Ust. § 223 bolo doplnené o nový ods. 6, podľa ktorého pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
Povinnosť vydať obdobu potvrdenia o zamestnaní aj osobám pracujúcim na dohodu sa uložila zamestnávateľom na základe požiadaviek z praxe a s cieľom zosúladiť povinnosti zamestnávateľov s povinnosťami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov (napr. s ust. § 84 Exekučného poriadku alebo ust. § 13r zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
S CIEĽOM ZMIERNIŤ DOPAD USTANOVENÝCH MZDOVÝCH ZVÝHODNENÍ na mzdové náklady zamestnávateľov a s cieľom poskytnúť zamestnávateľom dlhší čas na prípravu novela Zákonníka práce obsahuje prechodné ustanovenie (§ 252m), podľa ktorého od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 je suma mzdového zvýhodnenia za každú hodinu:
a) práce v sobotu podľa
1. § 122a ods. 1 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
2. § 122a ods. 2 najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
b) práce v nedeľu podľa
1. § 122 b ods. 1 najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
2. § 122b ods. 2 najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
c) nočnej práce podľa
1. § 123 ods. 1 najmenej 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu
2. § 123 ods. 2 najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Podľa dôvodovej správy zákon č. 63/2018 Z. z. bude mať z dôvodu zvýšenia a rozšírenia právnych nárokov na mzdu za prácu v noci, vo sviatok, v sobotu a v nedeľu pozitívny sociálny vplyv na zamestnancov vykonávajúcich prácu v tomto čase.
ZÁVER – Naopak je možné očakávať negatívny dopad na zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v noci, vo sviatok, v sobotu alebo v nedeľu a doposiaľ neposkytovali týmto zamestnancom vyššie mzdové zvýhodnenie. Tento dopad môže byť zmiernený, ak sa naplní jeden z cieľov novely, a to znížiť rozsah práce v noci, vo sviatok, v sobotu a nedeľu, samozrejme len tých u zamestnávateľov, kde práca v danom čase nie je nevyhnutná.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
