15. 3. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

 

Novela zákona o dani z príjmov

od 1. 1. 2018

Dňa 12. 10. 2017 a dňa 7. 12. 2017 bola schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorá nadobúdajú účinnosť dňa 1. 1. 2018. Ktoré legislatívne zmeny majú priamy dopad na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti? Aká je výška daňových parametrov, ktoré sú platné od 1. 1. 2018, t.j. pre nasledujúce zdaňovacie obdobie?

 

Daňové parametre

sa upravujú v nadväznosti na zvýšenie sumy životného minima alebo na zvýšenie sumy minimálnej mzdy. Sumy životného minima a minimálnej mzdy, ktoré ovplyvňujú výšku súm potrebných pre výpočet daňovej povinnosti fyzických osôb na rok 2018, boli ustanovené nasledovne:

•    na základe Opatrenia MPSVR č. 173/2017 Z. z. o úprave súm životného minima sa účinnosťou od 1. 7. 2017 zvýšila suma životného minima, pričom na ich úpravu bol použitý koeficient 1,007. Suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru 2018 je 199,48 €.

•    na základe Nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018, suma minimálnej mzdy od 1. januára 2018 predstavuje 480 €.

Prehľad vybraných daňových parametrov, potrebných pre výpočet daňovej povinnosti fyzických osôb na rok 2018 je uvedený v tabuľke:

 

Parameter

Rok 2017

v €

Rok 2018

v €

Mesačná daňová úľava na daňovníka

316,94

319,17

Ročná daňová úľava na daňovníka

3 803,33

3 830,02

Ročná daňová úľava na manžela/manželku

3 803,33

3 830,02

Hranica príjmu pre povinnosť podať DP

1 901,67

1 915,01

Mesačný daňový bonus

21,41

21,56

Daňový bonus

256,92

258,72

 

 

Zamestnávateľ uplatní vyššiu mesačnú sumu daňového bonusu vo výške 21,56 € a zvýšenú mesačnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 319,17 € prvýkrát vo výplate za január 2018. Podmienkou je, že zamestnanec musí do konca januára 2018 podpísať tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu pre rok 2018. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, si zvýšenú ročnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 3 830,02 € prvýkrát uplatní pri podaní daňového priznania za rok 2018 podávanom v lehote do konca marca 2019. Daňové priznanie za rok 2018 bude povinný podať každý daňovník, ktorý dosiahne zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 915,01 €.

Daňový bonus

si môže uplatniť daňovník len na vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. Počnúc 1. 1. 2018 sa za vyživované dieťa daňovníka považuje aj oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. d) bod 3 zákona č. 600/2003 Z. z., t.j. plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré bolo do dosiahnutia plnoletosti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Tento postup sa uplatní už za zdaňovacie obdobie 2017. Z uvedeného vyplýva, že okruh daňovníkov s nárokom na daňový bonus na vyživované dieťa sa rozširuje a to tak, aby si ho mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa do nadobudnutia plnoletosti (do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) a ktorý zostal naďalej „náhradným“ rodičom, ale len v prípade, ak sa toto plnoleté dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Pod pojmom starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov sa rozumie:

•    zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,

•    pestúnska starostlivosť,

•    poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa,

•    zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).

•    zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Zamestnanec preukazuje v tomto prípade oprávnenosť nároku na daňový bonus rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že dieťa osvojil alebo prevzal do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto (už plnoletému) vyživovanému dieťaťu, príp. potvrdením školy, že sa ústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

Od 1. 1. 2018 sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky.

Ide o formu daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 1 ods. 3 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v z.n.p. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď:

-   u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, kedy má zamestnanec povinnosť predložiť doklad vystavený veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý preukazuje zaplatenie a výšku úroku k úveru na bývanie (§ 37 ods. 5) alebo

-   sám podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, kedy je povinnou prílohou daňového priznania taktiež doklad vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom.

Uvedený nárok vzniká daňovníkovi počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie. Prvýkrát bude možné daňový bonus na zaplatené úroky uplatniť v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, príp. v podanom daňovom priznaní za rok 2018 vykonávanom v roku 2019. Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má daňovník:

- ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 a najviac 35 rokov,

- ku dňu uzavretia zmluvy o úvere žiadateľ dosiahol priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie [napr. ak by žiadateľ uzavrel zmluvu o úvere na bývanie v roku 2017, tak sa pri výpočte maximálneho priemerného mesačného príjmu použije priemerná mesačná mzda za rok 2016, a žiadateľ môže dosiahnuť príjem najviac vo výške 1 185,60 € (1,3 x 912 €)]. Priemerný mesačný  príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e zákona č. 595/2003 Z. z. v z.n.p. (ďalej zákon). Podmienky o maximálnej výške príjmu musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.

V súlade s § 1 ods. 6 a 7 zákona o úveroch na bývanie sa na účely uplatňovania sumy daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, a ktorý poskytuje veriteľ spotrebiteľovi na tieto účely:

•    nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti,

•    výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo

•    zmena dokončenej stavby určenej na bývanie.

Tuzemskou nehnuteľnosťou určenou na bývanie sa rozumie rodinný dom alebo byt podľa § 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v z.n.p.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu, pričom spoludlžníkovi nárok na túto úľavu na dani nevzniká.

Príklad

V mesiaci marec 2018 sa začalo zamestnancovi úročenie úveru na bývanie.

V akej maximálnej výške sa zohľadní daňový bonus na zaplatené úroky v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2018?

Nakoľko úročenie úveru na bývanie začalo počnúc mesiacom marec 2018, zamestnávateľ uplatní v ročnom zúčtovaní len pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky a to vo výške pripadajúcej na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, kedy trvalo úročenie úveru. Daňový bonus na zaplatené úroky je možné uplatniť najviac vo výške 10 dvanástin z ročného nároku, t.j. 333,33 eura [(400 : 12) x 11].

 

V súlade s § 37 ods. 5 zákona zamestnanec nárok na daňový bonus na zaplatené úroky preukazuje zamestnávateľovi predložením potvrdenia vystaveného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona o bankách a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých. Banka poskytujúca úver na bývanie je povinná: „na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi potvrdenie na účely uplatnenia nároku daňový bonus na zaplatené úroky. Potvrdenie sa vydá  na tlačive, ktorého vzor je predpísaný zákonom č. 90/2016 Z. z. a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom; toto potvrdenie sa vydáva raz ročne bezplatne okrem nákladov, ktoré tomuto veriteľovi vznikli vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s doručením tohto potvrdenia spotrebiteľovi.“

sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň dlžníka, ale tú si najskôr zníži o sumu daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona, ak mu na tento vznikol nárok. Ak suma dane zníženej o daňový bonus na vyživované dieťa vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia, ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, pri podaní daňového priznania požiada miestne príslušného správcu dane (pri vykonaní ročného zúčtovania požiada zamestnávateľa) o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

Nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť

Od 1. 1. 2018 sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, ktoré boli vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (ďalej len „kúpeľné zariadenie“) prevádzkovaných na základe povolenia podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z.  o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť zahrnuje úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zdravotnými poisťovňami.

Maximálna výška preukázateľne zaplatených úhrad, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je najviac 50 € ročne, pričom daňovník si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť základu dane aj za manželku a deti, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto daňovníka za vyživované osoby a to v úhrne najviac do výšky 50 € za každého z nich.

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník bude môcť uplatňovať po skončení zdaňovacieho obdobia. Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane upravuje ust. § 37 ods. 1 písm. d) zákona, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi:

-    doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované osoby,

-    doklady o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou vynaloženej v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že  daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží  zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.

Výsluhové dôchodky zo zahraničia a uplatnenie daňovej úľavy na daňovníka

V súlade s § 6 ods. 11 zákona, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, nemá počas zdaňovacieho obdobia nárok na uplatnenie mesačnej daňovej úľavy na daňovníka. Nárok na ročnú daňovú úľavu na daňovníka si však môže, ak splní zákonné podmienky, uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa porovnáva suma ročného úhrnu vyplateného dôchodku  s výškou daňovej úľavy na daňovníka a ak je:

-    suma vyplateného dôchodku vyššia ako výška daňovej úľavy na daňovníka v príslušnom zdaňovacom období, daňovník nemá nárok na uplatnenie ročnej daňovej úľavy na daňovníka.

-    suma vyplateného dôchodku nižšia ako výška daňovej úľavy na daňovníka, daňovník si môže znížiť základ dane, t.j. uplatniť daňovú úľavu na daňovníka, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou daňovou úľavou na daňovníka (ktorej výška je závislá od dosiahnutých príjmov daňovníka) a vyplateným ročným úhrnom dôchodku.

Za daňovníka (dôchodcu) sa na daňové účely v zdaňovacom období roka 2017 považuje fyzická osoba, ktorá je od 1. 1. 2017 poberateľom nižšie uvedených dôchodkov alebo jej bol tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2017. Ide o poberateľa:

-    starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

-    vyrovnávacieho príplatku zo sociálneho poistenia (platné od 1. 1. 2016),

-    predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

-    dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

-    dôchodku zo zahraničného poistenia rovnakého druhu,

-    výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (platné od 1. 1. 2018).

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2018 sa pri posudzovaní nároku na daňovú úľavu na daňovníka zrovnoprávňujú výsluhové dôchodky poskytované podľa slovenskej legislatívy a výsluhové dôchodky zo zdrojov v zahraničí. Tento postup sa v súlade s § 52zn ods. 5 zákona použije už pri posudzovaní nároku na daňovú úľavu na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2017.

Postup použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov

upravuje legislatívne tak, ako sa uplatňoval do 31. 12. 2015. To zn., že poukazovanie podielu zaplatenej dane za zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti prostredníctvom zamestnávateľov (cez údaje uvádzané v ročnom hlásení) realizovať nebude. Medzi hlavné dôvody schválenej zmeny patria:

-    veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,

-    prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,

-    značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,

-    skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.

V súlade s ust. § 39 ods. 7 zákona „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť  potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.“ Zamestnávateľovi sa tak ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mal zamestnanec dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania.

Ide o prípady, keď zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracuje, resp. nedosahuje zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní v zákonnom, avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane do 30. apríla.

Úpravy v definícii príležitostnej činnosti a príjmov z nej plynúcich

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa „za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu“. To znamená, že od 1. 1. 2018 sa spresnilo, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti len vtedy, ak sa ju sama rozhodne vykonať, ale bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba. To znamená, že ak bude fyzická osoba vykonávať činnosť na základe zmluvného vzťahu, napr. na základe zmluvy uzatvorenej podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. alebo zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p., nepôjde o príležitostnú činnosť a odmenu za túto činnosť nie je možné v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona oslobodiť do výšky 500 eur ročne od povinnosti platiť daň.

Ing. Iveta Matlovičová

 

§ 26 zákona č. 90/2016 Z. z.

Veriteľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu okrem stavebnej sporiteľne je povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie podľa § 1 ods. 6, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi potvrdenie na účely podľa osobitného predpisu53a) na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4, a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom; toto potvrdenie sa vydáva raz ročne bezplatne okrem nákladov, ktoré tomuto veriteľovi vznikli vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s doručením tohto potvrdenia spotrebiteľovi.

 

§ 2 zákona č. 600/2003 Z. z.

Oprávnená osoba

(1) Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je

a)  rodič nezaopatreného dieťaťa,

b)  rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,

c)  osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

d)  plnoleté2) nezaopatrené dieťa,

1   ak niet osoby uvedenej v písmenách a) a b),

2.  ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov,

3.  ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

4.  ktoré uzavrelo manželstvo,

5.  ktorého manželstvo zaniklo alebo

e)  maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.2a)

(2) Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

(3) Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príplatok k prídavku je osoba podľa odseku 1 písm. a) až c).

(4) Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, príplatok k prídavku na to isté dieťa patrí oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok podľa odseku 2.

(5) Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov2b) alebo ak súd schváli dohodu rodičov2c) o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov...

2018
Vypredané
Tlačená + e-verzia
Neprihlásený
Id
Heslo