Novela daňového poriadku
V priebehu roka 2014 boli schválené štyri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon“). K akým zmenám dochádza po rozsiahlych novelách Daňového poriadku?
Prvá novela daňového poriadku
je zákon č. 213/2014 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v ktorom je okrem iných noviel zákonov v čl. VI aj novela daňového poriadku.
Novela daňového poriadku upravuje – dopĺňa ust. § 11 – daňové tajomstvo
ktoré sa v odseku 6 dopĺňa o nové písmeno at). V ust. § 11 ods. 6 sú uvedené inštitúcie, podnikateľské subjekty (exekútori, notári) ako aj orgány EÚ, ktorým v rámci výkonu ich činností správca dane na požiadanie poskytuje (je povinný) požadované informácie alebo sprístupni daňové tajomstvo o daňových subjektoch alebo inú informáciu, ktorá má charakter daňového tajomstva.
Za porušenie daňového tajomstva sa podľa nového písm. at) nepovažuje poskytnutie informácie charakteru daňového tajomstva, ako sú napr. informácie o plnení daňových príjmov podľa jednotlivých odvetví hospodárstva orgánu, ktorým je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Kanceláriu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na účely plnenia jej úloh podľa Ústavného zákona č. 483/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán bol zriadený s účinnosťou od 1. marca 2012 na monitorovanie a hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenie plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Podľa čl. 4 ods. 2 Ústavného zákona.
Rada má právo vyžadovať súčinnosť od iných subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti. Subjekty verejnej správy sú povinné poskytovať na požiadanie Rady potrebnú súčinnosť prístupom k informáciám zo strany finančnej správy (daňový úrad alebo colný úrad).
Ide najmä o činnosti súvisiace s monitorovaním vývoja verejných financií a poskytovanie stanovísk k legislatívnym návrhom, vrátane kvantifikácie ich vplyvu na rozpočet verejnej správy. Prístup k údajom v rovnakom rozsahu sa umožňuje aj Kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s účinnosťou od 1. augusta 2014.
Druhá rozsiahlejšia novelou daňového poriadku
je v čl. IV. zákona č. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Medzi najdôležitejšie a zásadné legislatívne úpravy v rámci tejto novely daňového poriadku je možnosť vyhotovenia čiastkového protokolu z vykonávanej daňovej kontroly pri dani z pridanej hodnoty, a to počas daňovej kontroly, ktorá nie je ukončená; vyhotovením čiastkového protokolu sa kontrolovanému daňovému subjektu vráti už preverená časť alebo pomerná časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. Vyhotovenie čiastkového protokolu je však viazané na splnenie určitých podmienok.
Za účelom zlepšenia podnikateľského prostredia sa s účinnosťou od 1. januára 2015 kráti 12 mesačné sledované obdobie na 6 mesiacov; ide o sledované obdobie dodržiavania povinností platiteľa dane, v ktorom je platiteľ dane v zozname zverejnených platiteľov na zrušenie registrácie podľa § 52 ods. 7 daňového poriadku.
Rozširuje sa zverejňovanie daňových subjektov na web stránke ministerstva financií z údajov registra účtovných závierok; bude sa zverejňovať výška splatnej dane, ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť.
Spresňuje sa postup použitia neoznačenej platby daňového subjektu na daňovú pohľadávky s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia tejto platby, ktorá má najvyššiu hodnotu vzostupne.
Z dôvodu zrovnoprávnenia zástupcov daňového subjektu pred správcom dane sa vypúšťa z § 10 odsek 3 o zastupovaní pred správcom dane už bez obmedzenia, či sa jedná o daňového poradcu alebo advokáta.
Z dôvodu efektívnej prípravy elektronickej komunikácie zo strany správcu dane sa posúva jej začatie od 1. 1. 2016, t.j. ust. § 32 – doručovanie elektronickými prostriedkami, § 33 ods. 1 a 3 – elektronické služby a § 56 – osobný účet daňového subjektu nadobúdajú účinnosť od 1. 1. 2016.
Novela daňového poriadku upravuje nasledovné ustanovenia
§ 10 – Vylúčenie zástupcu
§ 13 – Spôsob podania
§ 47a – Čiastkový protokol
§ 52 – Zverejňovanie zoznamov
§ 55 – Spôsob platenia dane a použitie platieb
§ 165b – Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
§ 165c – Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015.
K § 10 ods. 3 – Vylúčenie zástupcu
Toto ustanovenie vo všeobecnosti upravuje oprávnenosť správcu dane vylúčiť zo zastupovania zástupcu daňového subjektu z dôvodov ako je stret záujmov iných daňových subjektov okrem daňových poradcov a advokátov. O vylúčení zástupcu daňového subjektu správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie ako opravný prostriedok; doručuje sa aj zástupcovi aj daňovému subjektu.
Za účelom zrovnoprávnenia zástupcov daňového subjektu pri zastupovaní pred správcom dane aj inými osobami, ako je daňový poradca alebo advokáti, vypúšťa sa odsek 3 tohto ustanovenia.
Vypustením tohto odseku daňový subjekt má možnosť širšieho výberu zástupcu pred správcom dane, pričom jeden zástupca už môže zastupovať pred jedným správcom dane aj viac daňových subjektov; rovnako dôjde k ujasnenie zástupcu daňového subjektu pred správcom dane.
Tiež je potrebné poznamenať, že od začiatku uplatnenia odseku 3 vznikali v praxi nejasnosti pri jeho uplatnení tak zo strany správcu dane ako aj daňového subjektu, keď jeden zástupca zastupoval u jedného správcu dane viac daňových subjektov v rámci daňového úradu na viacerých pobočkách alebo kontaktných miestach. Vypustením tohto odseku sa v praxi odstránia nejasnosti pri zastupovaní daňového subjektu pred správcom dane.
K § 13 ods. 5 Spôsob podania
Ustanovenie pojednáva o spôsobe podania urobené daňovým subjektom a jeho doručenie správcovi dane na vybavenie. V odseku 5 došlo len k precízovaniu tohto ustanovenia s tým, že daňový subjekt doručuje svoje podanie finančnej správe, ktorá zahŕňa aj daňový úrad alebo colný úrad.
K § 47a ods. 1-3 Čiastkový protokol
Ide o nový inštitút zapracovaný do nového ustanovenie daňového poriadku, ktoré nebolo doteraz uvedené ani v zákone o správe daní (z. č. 511/1992 Zb.) platného do 31. 12. 2011. Toto ustanovenie si vynútila podnikateľská verejnosť za účelom vrátenia zadržiavaných finančných prostriedkov z uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v súlade s § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v rámci vykonávanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku.
Ide o prípady, keď správca dane vykonáva daňovú kontrolu za jedno alebo viac zdaňovacích období (mesiac štvrťrok) a niektoré zdaňovacie obdobia už správca dane preveril, ale daňová kontrola nie je ukončená z dôvodu, že správca dane požiadal o vykonanie miestneho zisťovania iného správcu dane pre správne určenie daňovej povinnosti, alebo vykonal dožiadanie v rámci medzinárodnej výmeny informácií na príslušný orgán členského štátu; v takýchto prípadoch dochádza k prerušeniu plynutia lehoty na výkon daňovej kontroly, ktoré sa predlžuje aj na viac mesiacov, t.j. do doručenia výsledku dožiadania od príslušného orgánu iného členského štátu, pričom ale správca dane nemohol vrátiť zadržiavaný nadmerný odpočet ani za už preverené zdaňovacie obdobia až do preverenia všetkých zdaňovacích období, ktoré boli predmetom daňovej kontroly; celú sumu zadržiavaných nadmerných odpočtov správca dane vrátil až po ukončení daňovej kontroly, ktorá v mimoriadnych prípadoch z dôvodu šetrenia a dokazovania oprávnenosti nároku na jeho vrátenie trvala 12 mesiacov a s prerušením lehoty na jej vykonanie aj viac ako 12 mesiacov.
Novým ustanovením § 47a daňového poriadku sa doterajší postup vrátenia sumy už skontrolovaného nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie upravuje tak, že správca dane vypracuje čiastkový protokol za faktúry zdaňovacieho obdobia (mesiac alebo štvrťrok), ktoré už boli preverené a vráti kontrolovanému daňovému subjektu jeho pomernú časť z celkovej sumy vykázaného nadmerného odpočtu v daňovom priznaní aj v čase, keď daňová kontrola ešte nie je ukončená za celé kontrolované zdaňovacie obdobie a nie sú preverené všetky doklady – faktúry.
Čiastkový protokol možno vyhotoviť aj za určité faktúry ako doklady podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie, pri ktorých správca dane preveril ich oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho pomernú časť deklarovaného v daňovom priznaní alebo len za kalendárne mesiace v rámci zdaňovacieho obdobia, ktorým je štvrťrok.
Po nadobudnutí účinnosti § 47a daňového poriadku (1. júl 2015) správca dane vypracuje čiastkový protokol za preverené dva mesiace zdaňovacieho obdobia, ktorým je štvrťrok a vráti kontrolovanému daňovému subjektu sumu nadmerného odpočtu prislúchajúcu k týmto dvom mesiacom, ako pomernú časť zo sumy nadmerného odpočtu, ktorú si platiteľ dane nárokoval na vrátenie v daňovom priznaní.
Ust. § 47a ustanovuje podmienky, za ktorých môže (nie je to povinnosť) správca dane vyhotoviť aj čiastkový protokol za daň z pridanej hodnoty.
Tzn, že vyhotovenie čiastkového protokolu je viazané na splnenie ustanovených podmienok platiteľom dane.
Podľa odseku 1 správca dane môže počas výkonu daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol len v prípade:
• ak kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený, t.j. nie je uvedený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušene registrácie dane z pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku, alebo
• ak sa daňová kontrola u kontrolovaného daňového subjektu nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.
To znamená, že čiastkový protokol nemožno vyhotoviť, ak je
• platiteľ dane uvedený v zozname platiteľov dane zverejňovaný podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku,
• u platiteľa dane vykonávaná daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa odseku 2 sa na obsah údajov, ktoré musia, byť v čiastkovom protokole uvedené, vzťahuje § 47 daňového poriadku primerane; aj čiastkový protokol musí obsahovať vybrané údaje protokolu uvedené v § 47 vzhľadom na skutočnosť, že čiastkový protokol sa tiež považuje za (čiastkový) protokol z daňovej kontroly.
Podľa odseku 3 doručením čiastkového protokolu nie je ukončená daňová kontrola. Daňová kontrola je ukončená doručením komplexného protokolu z daňovej kontroly kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi v súlade s § 46 ods. 9 daňového poriadku.
Keďže ide o podstatný zásah do procesného postupu výkonu daňovej kontroly vrátane vyrubovacieho konania, ktoré prebieha po ukončení daňovej kontroly vykonanej na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vyplýva pre finančné riaditeľstvo vykonať predovšetkým technické zásahy do informačného systému evidencie nadmerného odpočtu a jeho postupné vrátenie platiteľovi dane čiastkovým protokolom, keď nie je daňová kontrola ukončená tak, aby nedochádzalo k duplicitnému vráteniu sumy nadmerného odpočtu alebo k vráteniu nižšej sumy nadmerného odpočtu po ukončení daňovej kontroly a po vyrubovacom konaní.
Z uvedeného a aj ďalších dôvodov vyplývajúcich z tejto zásadnej legislatívnej zmeny, ktorou je vypracovanie čiastkového protokolu a následné vrátenie pomernej časti zo sumy nadmerného odpočtu uvedeného v čiastkovom protokole, keď nie je daňová kontrola ukončená, je účinnosť tohto ustanovenia posunutá na 1. júl 2015.
K § 52 – Zverejňovanie údajov
Zverejňovanie zoznamov daňových subjektov na web stránke finančného riaditeľstva podľa § 52 daňového poriadku sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Zverejnenie týchto zoznamov je prístupné verejnosti a prispieva k zlepšeniu daňovej disciplíny daňovníkov a napomáha daňovníkom v obchodno-záväzkových vzťahoch navzájom byť obozretní pri výbere svojich obchodných partnerova v snahe vyhnúť sa problémom, napr. ako je vymáhanie platieb za dodania tovaru alebo služby.
Zverejňovanie zoznamu platiteľov dane podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH sa dostalo do povedomia podnikateľov, najmä u tých, ktorí sú zverejnení v týchto zoznamoch, ale aj do povedomia celej podnikateľskej verejnosti.
Snahou mnohých v zoznamoch zverejnených platiteľov dane bolo a aj je splniť povinnosť, pre porušenie ktorej sa do zoznamu dostali a následne, aby správca dane týchto daňovníkov vymazal zo zoznamu čo najskôr.
Z aplikačnej praxe tohto ustanovenia sa do odseku 6 dopĺňa písmeno c) ako zverejnenie ďalších údajov o tomto platiteľovi dane a to: identifikačné číslo organizácie (IČO), ak bolo platiteľovi dane z pridanej hodnoty pridelené. Doplnenie tohto údaja zverejneného platiteľa dane podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku bolo z dôvodu operatívneho overovania platiteľa dane správcom dane alebo daňovým subjektom.
Ďalším odsekom tohto ustanovenia, ktoré bezprostredne súvisí s odsekom 6 je znenie odseku 7, ktorý upravuje postup a lehotu, po uplynutí ktorej správca dane vymaže zo zoznamu zverejnený platiteľov dane podľa odseku 6. Lehota na výmaz platiteľa dane zo zoznamu sa touto novelou daňového poriadku skrátila z 12 mesiacov na 6 mesiacov. Správca dane výmaz platiteľa dane zo zoznamu zverejneného podľa odseku 6 vykoná, ak platiteľ dane splní podmienku, že v období 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane neporušil zákonné povinnosti uvedené v odseku 7 ako aj povinnosť, pre ktorú sa do zoznamu podľa odseku 6 dostal.
To znamená, že počas šiestich kalendárnych mesiacov tento platiteľ dane zverejnený v zozname podľa odseku 6 neporušil:
• povinnosti pri daňovej kontrole (§ 45 ods. 2 daňového poriadku),povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť,
• bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne,
• alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty.
Čo je dôležité a nové pri výmaze z tohto zoznamu je skutočnosť, že do plynutia lehoty 6 mesiacov, v ktorých platiteľ dane neporušil podmienky uvedené v tomto odseku, sa započítavajú aj mesiace kalendárneho roka 2013 aj 2014, v ktorých daňový subjekt neporušil tieto povinnosti; splnenie týchto podmienok na výmaz zo zoznamu musí preukázať platiteľ dane. To znamená, že ak platiteľ dane splnil podmienky výmazu do 31. 12. 2014, počas šiestich mesiacov (už nie dvanástich mesiacov) správca dane ho zo zoznamu vymaže do 31. januára 2015.
Ust. § 52 sa dopĺňa o ďalší nový odsek 9 o zverejňovaní zoznamov daňových subjektov o splatnej výške dane na stránke ministerstva financií. S účinnosťou od 1. januára 2015 ministerstvo financií zverejňuje zoznam daňových subjektov o výške ich splatnej dane. Tento údaj ministerstvo financií získa z údajov verejnej časti registra účtovných závierok, ktorého správcom podľa § 23 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov je práve ministerstvo financií ako orgán verejnej správy.
Len pre úplnosť uvádzame, že účtovné jednotky s účinnosťou od 1. januára 2014 ukladajú individuálnu účtovnú závierku do registra účtovných závierok (RUZ) elektronickej alebo v písomnej podobe; prvou účtovnou závierkou, ktorá je uložená v RUZ je účtovná závierka za účtovné obdobie roku 2013 postupom, ktorý ustanovuje § 23 až § 23d zákona o účtovníctve.
Ministerstvo financií k zverejňovaniu tohto údaja – výšku splatnej dane pristúpilo z dôvodu poskytnutia širokej verejnosti informácie o výške dane daňového subjektu, ktorú tento daňový subjekt ako účtovná jednotka uviedla vo výkazoch účtovnej závierky uloženej v registri účtovných závierok.
Zverejňovanie tohto zoznamu má prispieť aj k zlepšeniu daňovej disciplíny zaplatiť daň, ktorú si daňový subjekt sám vyčíslil a uviedol vo výkazoch účtovnej závierky a aj v Poznámkach v súlade s § 17 zákona o účtovníctve.
K § 55 ods. 6 a 7 Spôsob platenia dane a použitie platieb
Problematiku platenia daní, ich preúčtovanie na inú daň, spôsob platenia a všetky úkony súvisiace s platením daní upravuje ust. § 55, pričom správca dane je povinný prijať každú platbu, a to aj v prípade, že platbu dane za daňovníka vykonal iný daňový subjekt; správca dane je povinný zaobchádzať s takouto platbou dane rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt, aj v takýchto prípadoch považuje daň za zaplatenú.
Legislatívnu úpravou sa precízuje znenie § 55 odseku 6 a 7 v prípade prijatia neoznačenej platby od daňového subjektu. Podľa nového znenie odseku 6 tohto ustanovenia správca dane prijatú platbu od daňového subjektu, ktorá ale nie je označená ako ustanovuje odsek 4 tohto ustanovenia, je povinný použiť v nasledovnom poradí:
0. na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
1. na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
2. na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
3. na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.
To znamená, že prijatú, ale neoznačenú platbu správca dane je povinný použiť najskôr na úhradu uvedených druhov nezaplatených platieb v poradí podľa písm. a) až d) s najstarším dátum ich splatnosti.
Podľa nového znenia odseku 7 tohto ustanovenia správca dane pri väčšom počte jednotlivých druhov nezaplatených platieb podľa odseku 6 použije prijatú, ale neoznačenú platbu podľa ich výšky vzostupne, t.j. od najväčšej sumy po najmenšiu sumu druhu nezaplatenej platby, ak v čase jej prijatia správca dane eviduje takéto druhy platieb voči tomuto daňovému subjektu. V prípade, že takúto platbu správca dane nemôže použiť na úhradu platieb podľa odseku 6, môže túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
K § 165b – Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
Vo všeobecnosti, čo legislatívne pravidlá takýto postup účinnosti novelizovaných ustanovení zákonov umožňujú, sa v rámci vykonaných legislatívnych úprav zákonov prechodnými ustanoveniami spresňuje účinnosť niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa z rôznych technických, organizačných alebo legislatívnych dôvodov, vzhľadom na nadväznosť na iné hmotno-právne zákony, posúva do ďalšieho obdobia alebo sa ustanovuje, že účinnosť nového ustanovenia zákona je účinné od iného termínu ako novela zákona.
V § 165b ods. 3 daňového poriadku bol ustanovená účinnosť elektronickej komunikácie v oblasti doručovania písomnosti daňovým subjektom od 1. januára 2014, čo bolo aj realizované, keď na elektronickú komunikáciu už nabehli všetky subjekty uvedené v § 14 daňového poporiadku ako aj subjekty, ktoré nemajú povinnosť elektronickej komunikácie so správcom dane a rozhodli sa pre elektronickú komunikáciu so správcom dane.
Účinnosť elektronickej komunikácie zo strany správcu dane k daňovým subjektom, ktorá je obsiahnutá v § 32, § 33 ods. 1 a 3 a v § 56 daňového poriadku, sa však opäť posúva na 1. január 2016. To znamená, že komunikácia zo strany správcu dane v roku 2015 bude naďalej len písomnou formou, pričom elektronická komunikácia zo strany daňového subjektu ostáva zachovaná tak, ako v roku 2014. Pokiaľ sa daňovník, ktorý doteraz nepoužíva elektronickú komunikáciu so správcom dane a zároveň nemá povinnosť komunikovať so správcom dane elektronickými prostriedkami podľa § 14 daňového poriadku a rozhodne sa pre komunikáciu elektronickými prostriedkami, má možnosť využiť § 13 ods. 5 daňového poriadku a uzavrieť so správcom dane dohodu, ktorá nahradzuje zaručený elektronický podpis.
Posunutie termínu začatia elektronickej komunikácie správcu dane k daňovým subjektom je z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na nastavenie nového informačného systéme finančnej správy (ISFS), ktorého toho času prebieha príprava na spustenie jeho sprevádzkovania od 1. januára 2015, pričom rok 2015 bude pre finančnú správu pre nový elektronický systém reálne testovacím rokom tohto nového informačného systému. Aj z tohto dôvodu sa začiatok sprevádzkovania elektronickej komunikácie daňových úradov počnúc elektronickým doručovaním písomnosti podľa § 32, poskytovaním elektronických služieb podľa § 33 odseky 1 a 3 a sprístupnenie elektronického výpisu z jeho osobného účtu daňovníka posúva na 1. január 2016.
K § 165d – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Prechodné ustanovenie § 165d upravuje postup uplatnenia nového znenia § 52 ods. 7 daňového poriadku z dôvodu skrátenia lehoty pre testovania platiteľa zverejneného v zozname platiteľov dane podľa § 52 ods. 6 z 12 mesiacov na 6 mesiacov, ktorí boli zverejnení v zozname do 31. decembra 2014.
Ak platiteľ dane pred 1. januárom 2015 splnil podmienky výmazu podľa § 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2015, finančné riaditeľstvo tohto platiteľa dane zo zoznamu podľa § 52 ods. 6 vymaže najneskôr do 31. januára 2015, t.j. môže aj skôr, v priebehu mesiaca január 2015, ale najneskôr 31. januára 2015.
Účinnosť novely daňového poriadku
Novela daňového poriadku (uvedená v zákone č. 218/2014 Z. z.) má tri termíny účinnosti:
• od 1. októbra 2014 nadobúda účinnosť len jedno ustanovenie, a to ust. § 165b ods. 3 daňového poriadku, ktorým sa posúva účinnosť elektronickej komunikácie správcu dane obsiahnuté v § 32, § 33 ods. 1 a ž 3 a § 56 daňového poriadku z 1. januára 2015 na 1. január 2016,
• od 1. januára 2015 nadobúdajú účinnosť § 10 ods. 3, § 13 ods. 5, § 52 ods. 6, 7 a 9, a § 165d o možnosti daňového subjektu pri výbere výberu zástupcu pred správcom dane, pričom jeden zástupca môže zastupovať pred jedným správcom dane aj viac daňových subjektov a o postupe výmazu platiteľa dane zo zoznamu zverejnených platiteľov dane podľa § 52 ods. 6 a zverejnenie nového zoznamu daňových subjektov podľa splatnej dane z údajov získaných z verejnej časti registra účtovných závierok, ktorý začal fungovať od 1. 1.2 014 pri ministerstve financií,
• od 1. júla 2015 nadobúda účinnosť ust. § 47a o vyhotovení čiastkového protokolu z prebiehajúcej, ale neukončenej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty; rovnako nadobúda účinnosť 1. júla 2015 aj nové ust. § 79 ods. 6 a 7 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré tiež upravujú postup pri vrátení nadmerného odpočtu v súvislosti s čiastkovým protokolom.
Tretia novela daňového poriadku
je uvedená v čl. XI. Zákona č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela daňového poriadku je prakticky vyvolanou novelou zákona o dani z príjmov, ktorý zavádza nové ustanovenie § 30a o odpočítaní výdavkov vynaložených na výskum a vývoj zo základu dane, t.j. základ dane sa zníži aj o výdavky vynaložené na výskum a vývoj v ustanovenej výške a po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení.
Novela daňového poriadku upravuje – dopĺňa ust. § 52 – zverejňovanie zoznamov
Zoznam zverejňovaných daňových subjektov, platiteľov dane, daňových dlžníkov z dôvodov uvedených v jednotlivých odsekoch § 52 sa dopĺňa o zverejňovanie zoznamu daňových subjektov z dôvodov uvedených v odseku 10. Podľa odseku 10 bude finančné riaditeľstvo na svojej webovom stránke zverejňovať zoznam daňových subjektov, ktoré uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj zo základu dane (zníženie základu dane) nadväzne na § 30c zákona o dani z príjmov.
Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou a daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou a má príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, odpočítať zo základu dane súčet súm výdavkov vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
Výška týchto výdavkov sa vypočíta percentom z celkových vynaložených výdavkov na výskum a vývoj a za podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov.
Vo zverejnenom zozname daňovníkov, ktorí uplatnia zníženia základu dane o výdavky vynaložené na výskum a vývoj, bude finančné riaditeľstvo zverejňovať aj samotný projekt, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja; projekt musí spĺňať podmienky nároku na ich odpočet zo základu dane podľa § 30c ods. 6 zákona o dani z príjmov; pri nesplnení podmienok na uplatnenie neoprávneného zníženia základu dane o výdavky vynaložené na výskum a vývoj, daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom zvýši základ dane a daňovú povinnosť o sumu neoprávnene uplatnených výdavkov na výskum a vývoj.
Prvýkrát finančné riaditeľstvo zverejní zoznam daňovníkov, ktorí uplatnia zníženia základu dane o výdavky vynaložené na výskum a vývoj podľa odseku 10 v priebehu roku 2016, t.j. po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015. Zverejnenia zoznamu týchto daňovníkov prispeje k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia.
Táto novela daňového poriadku nadobúda účinnosť od 1. januára 2015.
Štvrtá novela daňového poriadku
je uverejnená v čl. V zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto novela daňového poriadku vyplýva aj z nového zákona o dani z motorových vozidiel. Z dôvodu aplikačnej praxe v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly iným správcom dane sa spresňuje znenie o vykonaní daňovej kontroly ktorýmkoľvek správcom dane a rozširuje sa možnosť sprístupnenia vybraných údajov považovaných za daňové tajomstvo, ktorých sprístupnenie sa nebude považovať za porušenie daňového tajomstva.
Novela daňového poriadku upravuje – dopĺňa
§ 11 – daňové tajomstvo
§ 44 – daňovú kontrolu a doplnenie odkazov 1 a 44 v súvislosti so zákonom o dani z motorových vozidiel
K § 11 ods. 7 – daňové tajomstvo
Znenie § 11 upravuje postup pri zachovávaní daňového tajomstva, ktorým je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní a čo sa nejakým spôsobom týka majetkových, obchodných alebo iných pomerov daňového subjektu. Odseky 6 a 7 tohto ustanovenia obsahujú prípady poskytnutia informácií o daňovom subjekte, ktoré sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva.
Odsek 7 sa dopĺňa o nové písmeno g), podľa ktorého sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje ani: oznámenie alebo sprístupnenie výšky splatnej dane právnickej osoby z verejnej časti registra účtovných závierok.
Rovnako ako zverejňovanie zoznamu daňových subjektov o splatnej výške dane na stránke ministerstva financií podľa § 52 ods. 9 daňového poriadku s účinnosťou od 1. januára 2015, aj sprístupnenie alebo oznámenie o výške splatnej dane na základe žiadosti žiadateľa správca dane oznámi výšku splatnej dane (bez súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka) daňového subjektu, ktorý je právnickou osobou; ide o údaj zverejňovaný vo verejnej časti registra účtovných závierok, ktorá sa ukladá do RUZ postupom, ktorý ustanovuje § 23 až § 23d zákona o účtovníctve; tento údaj je dostupný aj verejnosti na stránke registra účtovných závierok. Ide o operatívne poskytnutie údajov pre žiadateľa napr. v prípade, že stránka registra účtovných závierok nie je technicky dostupná alebo zoznam týchto daňových subjektov nie je ešte uvedený na web stránke finančného riaditeľstva.
Sprístupnenie tejto informácie prispeje tiež k zabezpečeniu lepšej informovanosti verejnosti s výhľadom na zvýšenie daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia.
K § 44 ods. 3 – daňová kontrola
Daňová kontrola je úkon správcu dane, ktorým preveruje a zisťuje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov.
Od účinnosti daňového poriadku, t.j. od 1. januára 2012 môže u daňového subjektu vykonať daňovú kontrolu nielen miestne príslušný správca dane, ale aj iný miestne príslušný správca dane.
Pri aplikácii pôvodného znenia odseku 3, ktorý ustanovuje vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu iným správcom dane než miestne príslušným, spôsobovalo doterajšie znenie nejednotnosť jeho uplatnenia v praxi tak zo strany správcu dane ako aj daňových subjektov.
Z uvedeného dôvodu sa od 1. januára 2015 spresnilo znenie odseku 3, podľa ktorého správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane. To znamená, že daňovú kontrolu u daňových subjektov registrovaných podľa miestnej príslušnosti správcu dane môže vykonať ktorýkoľvek správca dane. Tento postup výkonu daňovej kontroly zákon o správe daní platný do 31. 12. 2011 jednoznačne neupravoval.
K doplneniu poznámok pod čiarou k odkazu č. 1 a 44 dochádza z dôvodu účinnosti nového zákona o dani z motorových vozidiel účinného od 1. januára 2015 a následného vypustenia príslušných ustanovení o dani z motorových vozidiel zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v znení neskorších predpisov. Novela zákona o daňovom poriadku uvedená v zákone o dani z motorových vozidiel nadobúda účinnosť od 1. januára 2015.
Ing. Božena Jurčíková
