Nová stavebná legislatáva

– vplyv na dane

Nový Stavebný zákon nahradí v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025. Všetky zmeny súvisiacich predpisov musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, pričom nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Cieľ novelizácie

Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.

Keďže ide o zákon, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu.

Daň z príjmov

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane.

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a iné stavby okrem prevádzkových banských diel, a po novom aj drobných stavieb na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m a okrem oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva. Zákon sa v tomto ustanovení odvoláva na ustanovenia nového stavebného zákona.

Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť

a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP. V takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12 ZDP. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b ZDP, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 ZDP poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke, alebo ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia predčasného užívania stavby alebo k predĺženiu skúšobnej prevádzky, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia predčasného užívania stavby, o ďalšom predĺžení skúšobnej prevádzky alebo vydá kolaudačné osvedčenie stavby podľa stavebného zákona.

Postup pri odpisovaní hmotného majetku

Každá stavba, ktorá je súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok v medziach stavebného zákona, sa zaradí do odpisovej skupiny samostatne.

Daňový bonus

Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 ZDP len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5ZDP alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrn vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus, nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 ZDP alebo základom dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnom a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si uplatňuje nárok na daňový bonus.

Prechod v uplatňovaní odpisov

Ustanovenia § 33 ods. 5, 8 a 11 ZDP v znení účinnom od 15. marca 2025 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025. Na účely uplatnenia daňových odpisov sa budovy a stavby, pri ktorých bolo podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2025 konanie začaté a právoplatne ukončené, a budovy a stavby, pri ktorých sa postupuje v súlade so Stavebným zákonom a pri ktorých dochádza po 31. marci 2025 k zmene vymedzenia charakteru stavby, považujú za budovy a stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2025.

Prechodné ustanovenie upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v znení neskorších predpisoch platného a účinného do 31. 3. 2025 („stavebný zákon“) ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona a na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 84 ods. 4 až 7 nového Stavebného zákona. Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t. j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona.

Daň z pridanej hodnoty

Predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby (dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (členský štát) a dovoz tovaru do tuzemska.

Dodanie a nájom nehnuteľnosti

Oslobodené od dane (DPH) je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku podľa nového stavebného zákona, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr, alebo odo dňa kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác, prípadne odo dňa kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie vyššie uvedené. Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou ubytovacích služieb, nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, nájmu bezpečnostných schránok.

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

Investičným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý majetok platiteľa, ktorým sú hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur, stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby stavieb, prístavby stavieb, vstavby a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali rozhodnutie o stavebnom zámere, nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.

Miestne dane a poplatky

Zákonom č. 582/2004 Z. z. sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Predmet dane z pozemkov

Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere podľa nového stavebného zákona až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.

Stavebným pozemkom na účely tohto zákona nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14.

Po novom sa od 1. apríla 2025 spresňuje definícia stavebného pozemku, aby nedochádzalo k aplikačným nezrovnalostiam. V znení odseku 5 sa zaviedlo negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.

Základ dane z pozemkov

Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e) uvedenej v prílohe č. 2 sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. Hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e) uvedená v prílohe č. 2 alebo hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení sa použije, len ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom nie starším ako tri mesiace pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere stavby, predloženým najneskôr v lehote podľa § 99a ods. 1 alebo ods. 3 alebo § 99b ods. 3. Správca dane môže dať vyhotoviť na vlastné náklady kontrolný znalecký posudok. Správca dane pri výpočte dane použije vyššiu hodnotu zistenú zo znaleckých posudkov. Došlo k úprave, ktorá je vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

Predmet dane zo stavieb

Spresnila sa definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty.

Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach.

Uvedeným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.

Sadzba dane zo stavieb

Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m² zastavanej plochy.

Koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby možno určiť pri stavbách, ktoré sú stavbami, ktoré vlastník riadne neudržiava a stavebný inšpektorát mu vo verejnom záujme právoplatne nariadil, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu podľa nového stavebného zákona, pričom vlastník túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, alebo ktoré sú závadnými stavbami ohrozujúcimi život alebo zdravie osôb podľa nového stavebného zákona, ak ich nemožno hospodárne opraviť a stavebný úrad vlastníkovi právoplatne nariadil odstránenie stavby, pričom vlastník túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil.

Prechod na novú právnu úpravu

Ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra 2025, postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

Právoplatné stavebné povolenie na stavbu podľa doterajších predpisov sa považuje za rozhodnutie o stavebnom zámere. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov sa považuje za kolaudačné osvedčenie.

V tomto prípade ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa v prípade vzniku daňových povinností, poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti do 31. decembra 2025 bude postupovať podľa predpisov platných do 31. marca 2025.

Miestny poplatok za rozvoj

upravuje zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj. Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

Predmet poplatku za rozvoj

Predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce, uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, v overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, v právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo v právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby podľa nového stavebného zákona.

V súvislosti so zmenou pojmov v Stavebnom zákone bolo potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom Stavebnom zákone nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe a obdobne tak aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.

Predmetom poplatku za rozvoj je stavba, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o povolení stavby nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadenia odstránenia stavby.

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo dňom overenia podľa § 3 ods. 1 písm. c).

Vznik, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovacia povinnosť

Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby, dňom právoplatnosti osvedčenia o spôsobilosti nepovolenej stavby. Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým rozhodnutie o povolení stavby stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal s uskutočňovaním stavebných prác.

Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby. Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti zhotovovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok; na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.

Spresňuje sa spôsob určovania skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, aj s ohľadom na zmeny v Stavebnom zákone. Zároveň došlo z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa zavádza možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

Poplatník

Poplatníkom je osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v rozhodnutí podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo osoba, ktorej sa na základe ohlásenia stavebnému úradu overil projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou. Ak je osôb viac, poplatníkom je každá z nich v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak.

Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (zástupca) a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere, oznámia obci túto skutočnosť najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Základ poplatku

Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere. Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zníži podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku, ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

Výpočet poplatku za rozvoj

Pri výpočte poplatku za rozvoj pre stavby, pri ktorých sa základ poplatku za rozvoj určuje podľa § 6 ods. 8 alebo ods. 9, sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m² podľa odseku 1 nepoužije.

V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m² už nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj

Rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj sa vydá ku každému rozhodnutiu podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e), alebo k overeniu projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou podľa § 3 ods. 1 písm. c) zvlášť. Poplatok za rozvoj obec nevyrubuje, ani nevyberá, ak nepresiahne sumu 5 eur.

V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové rozhodnutie, už nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby. Dochádza tiež k úprave z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

Vrátenie poplatku za rozvoj

Ak podľa § 6 ods. 9 je základom poplatku za rozvoj záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby, obec vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku za rozvoj, ktorý obec vráti do 60 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

Zaviedli sa prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

•  vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

•  vznikla po účinnosti Stavebného zákona a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

•  vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa Stavebného zákona, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

Daň z finančných transakcií

Podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií je finančnou transakciou platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka alebo obdobná platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.

Daňovník a platiteľ dane

Daňovníkom nie je Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, obec a vyšší územný celok, občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa osobitného predpisu, krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrá a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou.

Ing. Lukáš Fudák