Nová energopomoc a vplyv
na orgány verejnej správy

Dňa 11. 4. 2025 nadobudol účinnosť nový právny predpis, ktorým je zákon č. 71/­2025 Z. z. o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Zákon upravuje podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektriny v domácnosti, koncových odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch vody, ak je konečným spotrebiteľom vody domácnosť, konečných spotrebiteľoch tepla a koncových odberateľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť alebo koncovým odberateľom tepla, na účel poskytovania údajov.

Účel poskytovania údajov

Nový zákon vypracovaný ako iniciatívny materiál ministerstva kompetenčne zastrešuje oblasť poskytovania pomoci zraniteľným odberateľom energií v domácnosti a vybraným ďalším odberateľom energií.

Predpokladá sa, že v priebehu roka 2026, resp. v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude tzv. energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou.

Všetky údaje podľa tohto zákona sa poskytujú na účel získavania, zhromažďovania, spracúvania, uchovávania a vyhodnocovania informácií o osobách, ktoré tvoria spoločnú domácnosť, a o ich príjmoch, potrebných na posúdenie miery ohrozenia energetickou chudobou, a na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci.

Upravili sa teda podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektriny v domácnosti, koncových odberateľoch plynu v domácnosti, konečných spotrebiteľoch vody, ak je konečným spotrebiteľom vody domácnosť, a konečných spotrebiteľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť.

„Nová energopomoc“

Ide o balík opatrení, a to nielen finančných, legislatívnych, ale i daňových, prijatých na zmiernenie dôsledkov zvýšených cien energií. Nový zákon definuje pojem adresná energopomoc. Ide o pomoc štátu osobám ohrozeným energetickou chudobou.

Uvedená energopomoc môže zahŕňať:

–   dotácie na energie – ide hlavne o dotácie pre školy, nemocnice, samosprávy,

–   zastropovanie cien energií – ide hlavne o zastropovanie pre vybrané sektory,

–   refundácie nákladov nad určitú hranicu,

–   podporu obnoviteľných zdrojov energie a úspor.

Dôvodom na prijatie nového zákona bola potreba vytvorenia legislatívneho rámca pre zber a analýzu sociálno-ekonomických údajov

–   o príjmoch,

–   o dávkach a príspevkoch, ktoré tvoria príjmovú stránku domácností a ďalších informácií najmä

–   o veľkosti a charaktere spotreby energií a vody, ktoré tvoria výdavkovú stránku domácností,

–   o koncových odberateľoch elektriny v domácnosti,

–   o koncových odberateľoch plynu v domácnosti,

–   o konečných spotrebiteľoch vody v domácnosti a konečných spotrebiteľoch tepla v domácnosti, dodávaného systémom centralizovaného zásobovania teplom,

–   aj o ďalších členoch domácností, ktorí sú taktiež konzumentmi energií.

Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci.

Z hľadiska rozsahu sa voči súčasnej praxi nezavádzajú nové kategórie informácií, ktoré už dnes evidujú a spracúvajú jednotlivé subjekty, od ktorých nová zákon predpokladá poskytovanie údajov, a to na základe žiadosti ministerstva v rozsahu a spôsobom uvedenom v žiadosti o poskytovanie údajov. Vytvára sa legislatívny rámec, na základe ktorého bude môcť ministerstvo existujúce údaje od jednotlivých poskytovateľov zbierať a ďalej s nimi pracovať spôsobom, ktorý vytvorí základ pre vyhodnocovanie miery ohrozenia jednotlivých domácností v Slovenskej republike energetickou chudobou a identifikovanie tých domácností, ktoré budú prijímateľmi adresnej energopomoci.

Ochrana osobných údajov pri poskytovaní potrebných informácii

Upravilo sa, že ministerstvo získava a spracúva osobné údaje v súlade s § 2 ods. 1 zákona v informačnom systéme, ktorého je prevádzkovateľom a správcom, pričom údaje z informačného systému adresnej energopomoci sa nezverejňujú. Zároveň sa upravuje, že pri poskytovaní údajov sa prihliada na primeranosť a efektívnosť.

Ustanovuje sa tiež povinnosť ministerstva prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu súkromia a osobných údajov a povinnosť spracúvať a uchovávať poskytnuté údaje najdlhšie po dobu jedného roka odo dňa ich poskytnutia. Po uplynutí tejto doby je ministerstvo povinné poskytnuté údaje bezodkladne zlikvidovať.

Poskytovanie údajov na účely energopomoci

Určuje sa okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať ministerstvu potrebné údaje. Povinnými poskytovateľmi údajov sú orgány verejnej správy a iné osoby, ak získavajú, zhromažďujú alebo spracovávajú sociálno-ekonomické údaje o fyzických osobách, domácnostiach alebo o osobách, ktoré tvoria spoločnú domácnosť v Slovenskej republike, osoby vykonávajúce činnosti distribúcie elektriny, distribúcie plynu, dodávky elektriny, dodávky plynu, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a osoby vykonávajúce činnosti podľa § 1 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 657/­2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Ich povinnosťou sú najskôr od 1. mája príslušného kalendárneho roka poskytovať Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky údaje potrebné na účel poskytovania energopomoci.   V rámci nového právneho predpisu sa upravila aj forma poskytovania údajov. Údaje sa poskytujú bezodplatne, na žiadosť ministerstva v rozsahu a spôsobom uvedenom v žiadosti.

Spôsob poskytovania potrebných údajov

Údaje sa poskytujú bezodplatne, na žiadosť ministerstva v rozsahu a spôsobom uvedenom v žiadosti o poskytnutie údajov.

Zašpecifikovali sa informačné registre, z ktorých sa údaje poskytujú, a to informačný systém katastra nehnuteľností, register fyzických osôb, register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, informačný systém finančnej správy, informačný systém Sociálnej poisťovne, register poberateľov výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, informačný systém riadenia sociálnych dávok, zoznam osôb, ktorým bol priznaný osobitný príspevok baníkom alebo zvýšenie osobitného príspevku baníkom, informačný systém prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, informačný systém organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, informačný systém dodávateľa elektriny, informačný systém prevádzkovateľa distribučnej siete, informačný systém dodávateľa plynu, informačný systém osoby podnikajúcej v tepelnej energetike, informačný systém fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej správu bytového domu, ktoré rozpočítavajú množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom, informačný systém osoby vykonávajúcej regulovanú činnosť vo vodnom hospodárstve na základe potvrdenia o registrácii podľa osobitného predpisu, resp. z iných informačných systémov alebo zoznamov, v ktorých sa evidujú poskytované údaje.

Poskytovanie údajov Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Vojenského spravodajstva

Tieto údaje poskytujú iba v prípade, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu obrany štátu, bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, alebo plnenia úloh Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo Vojenského spravodajstva.

Poskytovanie údajov Slovenskej informačnej služby

Údaje sa poskytujú, iba ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Slovenskej informačnej služby.

Postup v prípade nesúhlasu s poskytnutím údajov

Ak fyzická osoba písomne oznámi ministerstvu najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka, že s poskytovaním údajov na stanovený účel nesúhlasí, povinnosť sa neuplatní a údaje sa v príslušnom kalendárnom roku neposkytnú. V oznámení fyzická osoba uvedie meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikátor, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na neúplné oznámenie alebo oznámenie doručené po lehote sa neprihliada.

Vplyv energopomoci na verejnú správu

„Nová energopomoc je aktuálna najmä v súvislosti s energetickou krízou, infláciou a rastúcimi nákladmi na energie, ktoré zasahujú nielen domácnosti a podniky, ale aj verejný sektor. Nová energopomoc môže ovplyvniť verejnú správu, a to

–   rozpočtový tlak a finančné plánovanie

Samotná verejná správa čelí nárastu výdavkov na prevádzku, a to na energie v budovách, osvetlenie, kúrenie... Ak nie je pomoc dostatočná, samosprávy musia siahať do rezerv, prípadne obmedzovať služby, s čím prichádza tlak na reštrukturalizáciu rozpočtov a efektívnejšie hospodárenie.

–   zvýšená administratíva

Čerpanie pomoci často vyžaduje žiadosť, reportovanie, kontroly, čo znamená záťaž pre úrady. Tieto nemajú dostatočne kapacitne vybavené úrady a môžu mať problém zvládnuť administratívu včas a správne.

–   energetický manažment a dlhodobé zmeny

Mnohé obce a mestá začínajú zavádzať energetických manažérov, hľadať alternatívy ako fotovoltika, tepelné čerpadlá.

–   zvýšený záujem o EPC projekty.

RADA!

Postupne bude prichádzať potreba rýchlej úpravy zákonov, ako napr. zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o verejnom obstarávaní na umožnenie rýchlej pomoci. Niektoré samosprávy žiadajú flexibilitu pri nakladaní s verejnými prostriedkami v čase krízy. V budúcnosti na základe nového zákona bude dochádzať ku kvalitnejšej digitalizácii a podrobnejších energetických dát, čím mestá môžu získať lepší prehľad o spotrebe. Bude dochádzať k prepojeniu s klimatickými cieľmi, čo prinesie investície do obnovy budov, ktoré môžu priniesť úspory aj nižšiu uhlíkovú stopu. Zároveň bude dochádzať k väčšej spolupráci medzi mestami, krajmi a štátom.

Ing. Daniela Ivanáková

§ 1 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z., o tepelnej energetike

(1) Tento zákon upravuje

a) podmienky podnikania v tepelnej energetike,

b) práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom,

c) hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení,

d) obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike,

e) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike,

f)  práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom,

g) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe tepla v decentralizovanom zdroji tepla.

(2) Predmetom podnikania podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla.

(3) Predmetom podnikania podľa tohto zákona nie je

a) výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre vlastné využitie,

b) výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla vykonávané právnickými osobami, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, c) výroba tepla v decentralizovanom zdroji tepla v objekte spotreby tepla, v ktorom fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca správu bytového domu1a) rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenechali decentralizovaný zdroj tepla do užívania inej osobe,

d) výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre iné osoby za nákupné ceny paliva na výrobu tepla alebo za cenu nakupovaného tepla.

1) § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých...