Nočná práca

Výkon práce v noci kladie zvýšené nároky na jej organizáciu, materiálne a technické vybavenie pracoviska, zvýšené požiadavky na zdravotnú spôsobilosť zamestnancov a v neposlednom rade ukladá ďalšie povinnosti zamestnávateľovi. Kto môže vykonávať nočnú prácu a aké sú podmienky výkonu nočnej práce?

POJEM NOČNÁ PRÁCA definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ZP) v ust. § 98 ods. 1. Definuje ju ako prácu vykonávanú v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Novela ZP s účinnosťou od 1. 9. 2011 zmenila definíciu v tom, že koniec výkonu nočnej práce zmenila zo 6. hodiny na 5. hodinu. Uvedený krok zosúladil uvedené ustanovenie s definíciou nočného času ustanovenou v článku 2 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Novela ZP vykonaná zákonom č. 361/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013 vrátila definíciu do pôvodného stavu, ktorý tu bol založený už ZP z roku 1965.

ZAMESTNANEC PRACUJÚCI V NOCI A OBMEDZENIA VÝKONU PRÁCE V NOCI. Okrem definície nočnej práce definuje Zákonník práce i to, kto sa považuje za zamestnanca pracujúceho v noci. V súlade s ust. § 98 ods. 2 ZP treba za takého zamestnanca považovať zamestnanca, ktorý vykonáva práce, u ktorých je potreba, aby sa pravidelne vykonávali v noci, a to v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich.

Za zamestnanca pracujúceho v noci treba považovať i zamestnanca, u ktorého možno predpokladať, že odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok. V tomto prípade sa nevyžaduje, aby zamestnanec skutočne odpracoval 500 hodín za rok, stačí predpoklad, že taký rozsah môže vykonať. Výkonom nočnej práce nemožno poveriť zamestnanca, ktorého zdravotný stav nedovoľuje, aby vykonával alebo ďalej vykonával nočnú pracú [ust. § 55 ods. 2 písm. e) ZP]. Takýto záver môže urobiť ošetrujúci lekár alebo lekár príslušnej zdravotnej služby, ktorý na tento účel vydá zamestnancovi posudok.

Podľa ust. § 147 ods. 1 ZP zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov nočnou prácou. Pokiaľ výkon nočnej práce je nevyhnutný pri výchove mladistvého na povolanie, ZP pripúšťa výnimočne výkon nočnej práce mladistvým starším ako 16 rokov v rozsahu nepresahujúcom jednu hodinu. Výkon nočnej práce mladistvého musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas. V prípade tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy, ZP neustanovuje, že by nemohli vykonávať nočnú prácu. Ak povaha vykonávanej nočnej práce je pre vyššie vymenované kategórie zamestnankýň fyzicky neprimeraná alebo škodlivá pre ich organizmus, zamestnávateľ ich nesmie zamestnávať nočnou prácou (ust. § 161 ods. 1 ZP).

Tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena nesmú byť zamestnávané nočnou prácou, ak vzhľadom na lekársky posudok taká práca ohrozuje ich tehotenstvo alebo materstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe (ust. § 161 ods. 2 ZP). Zamestnávateľ má povinnosť preradiť tehotnú ženu, matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu žena, ktoré pracujú v noci na dennú prácu, ak o takúto zmenu požiadajú.

V súlade s ust. § 164 ods. 2 ZP žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov sú oprávnení požiadať o preradenie z nočnej práce na dennú prácu. Zamestnávateľ je povinný vyhovieť ich žiadosti, pokiaľ tejto úprave pracovného času nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Príklad

Zamestnanec pracuje na základe pracovnej zmluvy v pekárni, kde začína s prácou pravidelne o 3 hodine rannej.

Aké má zamestnávateľ voči tomuto zamestnancovi povinnosti?

Uvedeného zamestnanca je potrebné považovať za zamestnanca vykonávajúceho prácu v noci v zmysle ust. § 98 ods. 2 písm. a) ZP, nakoľko vykonáva prácu pravidelne v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou v rozsahu najmenej tri hodiny. Voči takému zamestnancovi je zamestnávateľ povinný splniť si všetky povinnosti, ktoré mu ustanovuje ZP v súvislosti s výkonom nočnej práce.

Príklad

Zamestnanec pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v pekárni ako pomocná pracovná sila pri rannom rozvoze pekárenských výrobkov. Podľa dohody o pracovnej činnosti je povinný vykonávať prácu počas troch dní v pracovnom týždni, ktoré vopred určí zamestnávateľ a to v rozsahu 3 hodín za jeden deň. Ranný rozvoz pekárenských výrobkov sa u zamestnávateľa realizuje v čase od 3. hodiny do 6. hodiny.

Za akého zamestnanca bude považovaný?

Zamestnanec bude taktiež považovaný za zamestnanca pracujúceho v noci, nakoľko bude pravidelne vykonávať prácu v noci v rozsahu najmenej 3 hodín. Nič na tom nemení skutočnosť, že zamestnanec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. ZP nerozlišuje pri zamestnancovi, ktorý pracuje v noci, či ide o zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Aj voči uvedenému zamestnancovi si musí zamestnávateľ splniť povinnosti, ktoré ZP ustanovuje v súvislosti s výkonom nočnej práce.

ZP osobitne rieši výkon nočnej práce zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Výkon nočnej práce u zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré dovŕšili vek 50 rokov môže s nimi zamestnávateľ len dohodnúť. U tejto kategórie zamestnancov ZP nepripúšťa jednostranné nariadenie nočnej práce (ust. § 98 ods. 10 ZP).

Príklad

Zamestnávateľ v mesiaci marec z dôvodu, aby zabezpečil dostatočné personálne obsadenie zdravotnými sestrami na lôžkových oddeleniach v nočných zmenách, nariadil každej zdravotnej sestre výkon nočnej práce v rozsahu 4 hodín počas príslušnej pracovnej zmeny, ku ktorej bude zdravotná sestra pridelená. Na lôžkových oddeleniach pracujú aj zdravotné sestry, ktoré už dovŕšili vek 50 rokov.

Je postup zamestnávateľa správny?

Postup zamestnávateľa spočívajúci v celoplošnom nariadení výkonu nočnej práce, nie je súladný s ustanoveniami ZP o nočnej práci. Zamestnávateľ v prípade zdravotných sestier, ktoré už dovŕšili vek 50 rokov, musí rešpektovať ustanovenie § 98 ods. 10 ZP a s týmito zamestnankyňami môže výkon nočnej práce dohodnúť len s ich súhlasom.

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA. V súvislosti s organizáciou práce v noci vznikajú pre zamestnávateľov viaceré povinnosti, ktoré majú napomôcť k tomu, aby výkon nočnej práce bol za každých okolností realizovaný bez akýchkoľvek prekážok a bez akéhokoľvek ohrozenia života a zdravia zamestnancov. V prvom rade zákonodarca kladie dôraz na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v noci.

Vykonávať prácu v noci môže zamestnanec vtedy, ak je zdravotne spôsobilý na výkon práce v noci. Na tento účel je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec, ktorý má nastúpiť na výkon nočnej práce alebo ktorý už nočnú prácu vykonáva, podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci, a to:

-    pred zaradením na nočnú prácu,

-    pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok,

-    kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce,

-    ak o také posúdenie požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena.

Posúdenie vykoná lekár, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, prípadne lekár, ktorý pre zamestnávateľa poskytuje činnosť pracovnej zdravotnej služby, najmä vtedy, ak výkon nočnej práce spočíva vo výkone činností zaradených do 3 alebo 4 kategórie prác. Náklady na posúdenie zdravotnej spôsobilosti uhrádza v súlade s ust. § 98 ods. 4 ZP zamestnávateľ. Ide o potvrdenie zásady, ktorá je vyjadrená tak v medzinárodných dokumentoch zameraných na ochranu zdravia zamestnancov pri práci ako aj v právnych aktoch Európskej únie prijatých v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V prípade, že výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon nočnej práce zamestnanca je záver, že zamestnanec je nespôsobilým vykonávať nočnú prácu, zamestnávateľ nemôže z tohto dôvodu ukončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou. V tomto prípade platí zákaz výpovede ustanovený v § 64 ods. 1 písm. f) ZP. Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť o tejto skutočnosti lekársky posudok.

Príklad

Zamestnankyňa, ktorá podľa pracovnej zmluvy mala vykonávať nočnú prácu, informovala zamestnávateľa v deň, ktorý mala dohodnutý ako deň nástupu do práce, že je tehotná. Požiadala, preto zamestnávateľa o posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon nočnej práce, čo zamestnávateľ odmietol.

Postupoval zamestnávateľ správne?

Zamestnávateľ nepostupoval správne, nakoľko podľa ust. § 98 ods. 3 písm. d) ZP je zamestnankyňa oprávnená požiadať zamestnávateľa o zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon práce v noci v čase, keď je tehotná.

Počas vykonávania práce v noci sú zamestnanci náchylnejší na vznik nežiaduceho stavu v podobe pracovného úrazu. Preto ZP ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vybaviť pracovisko, kde sa nočná práca vykonáva, prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci. Napríklad lekárnička prvej pomoci by sa mala nachádzať priamo na pracovisku, kde sa vykonáva nočná práca, mala by byť vybavená prostriedkami, ktoré sú potrebné na zvládnutie prípadných nežiaducich situácií, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti s výkonom činností v noci. V rámci tejto povinnosti musí zamestnávateľ vybaviť pracovisko prostriedkami umožňujúcimi privolať rýchlu lekársku pomoc.

Podľa ust. § 98 ods. 6 ZP má zamestnávateľ uloženú povinnosť zaistiť zamestnancom pracujúcim v noci bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá zodpovedá charakteru ich práce. Voľba prostriedkov, opatrení, ktoré zamestnávateľ zavádza musí korešpondovať s činnosťami, ku ktorým pri výkone nočnej práce dochádza. Na naplnenie uvedenej povinnosti nie je postačujúce, ak zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré majú všeobecnú povahu bez toho, že by reflektovali na špecifiká vykonávaných činností v noci. Ďalej je zamestnávateľ povinný v súlade s ust. § 98 ods. 6 ZP zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby boli vždy k dispozícii pre zamestnancov pracujúcich v noci. Medzi ochranné a preventívne služby patrí bezpečnostnotechnická služba a preventívna zdravotná služba, ktoré plnia pre zamestnávateľa činnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi nielen zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zákonodarca zároveň v ust. § 98 ods. 6 ZP požaduje, aby takto zabezpečené ochranné a preventívne služby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci, teda zamestnanci vykonávajúci uvedenú prácu cez deň. Znamená to, že ak zamestnanci v dennej zmene majú zabezpečenú, napríklad pracovnú zdravotnú službu v zložení pracovníkov určitých odborných profesií, tak aj zamestnanci pracujúci v noci ju musia mať zabezpečenú v rovnakom odbornom zložení.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť pre zamestnancov pracujúcich v noci aj zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, aby tieto zariadenia boli vždy k dispozícii zamestnancom a aby boli rovnocenné s tými, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje pre ostatných zamestnancov. Ide predovšetkým o zariadenia slúžiace k bezprostrednej ochrane života a zdravia zamestnancov, zariadenia slúžiace k poskytnutiu prvej pomoci, zariadenia slúžiace na zdolanie požiaru, priemyselnej havárie, prípadne iných nebezpečných situácií.

V súvislosti s organizáciou práce v noci ZP ustanovuje zamestnávateľovi povinnosti voči sociálnym partnerom. V prvom rade je zamestnávateľ povinný informovať o tejto skutočnosti zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú a zamestnávateľ plánuje pravidelne zamestnávať zamestnancov v noci (ust. § 98 ods. 7 ZP).

Zákonodarca bližšie nešpecifikuje obsah informačnej povinnosti. Obsah informácií by si mali stanoviť zástupcovia zamestnancov, vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutie informácií o pravidelnom zamestnávaní zamestnancov v noci je podmienené iniciatívou zo strany zástupcov zamestnancov. Podľa ust. § 98 ods. 6 ZP je zamestnávateľ povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciou práce v noci. Plnenie uvedenej povinnosti nie je viazané na iniciatívu zo strany zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný prerokovať organizáciu práce v noci so zástupcami zamestnancov bez ohľadu na to, či si to vyžadujú alebo nie. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť uvedenej povinnosti s odôvodnením, že zástupcovia zamestnancov nepožadovali, aby ich upovedomil o zamestnávaní zamestnancov v noci. Zákonodarca bližšie nešpecifikuje čo má byť obsahom prerokovania.

Zákonodarca ustanovuje povinnosť upovedomiť príslušný inšpektorát práce o organizácii práce v noci, len v tom prípade, že zamestnávateľ plánuje pravidelne zamestnávať zamestnancov v noci a ak si inšpektorát práce tieto informácie vyžiada. Ak ide len o prechodný výkon práce v noci, zamestnávateľ nemá takú povinnosť.

ORGANIZÁCIA PRÁCE V NOCI. ZP ustanovuje ako má zamestnávateľ rozvrhnúť týždenný pracovný čas, priemernú dĺžku pracovnej zmeny, rozvrhové obdobie a osobitosti organizácie práce v noci v prípade výkonu ťažkej telesnej a duševnej práce. V súlade s ust. § 98 ods. 8 ZP zamestnávateľ rozvrhuje ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby v rámci štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila 8 hodín.

Pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny je potrebné vychádzať z päťdenného pracovného týždňa. Osobitne je riešená situácia, keď zamestnanec vykonáva v noci ťažkú telesnú alebo duševnú prácu, prípadne prácu, pri výkone ktorej môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. Zákonodarca ustanovuje v § 98 ods. 9 ZP, že v takom prípade nesmie presiahnuť pracovný čas zamestnanca osem hodín v priebehu 24 hodín.

Zamestnávateľ je povinný po dohode zástupcov zamestnancov vymedziť okruh ťažkých telesných alebo duševných prác, prípadne prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. Pri vymedzení tohto kruhu je zamestnávateľ povinný prihliadať na právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. ZP neustanovuje, v akom dokumente má byť vymedzený okruh vyššie spomenutých prác. Nie je vylúčené, že zamestnávateľ vymedzí okruh týchto prác v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnom poriadku. V obidvoch prípadoch môžu vo významnej miere ovplyvniť vymedzenie okruhu ťažkých telesných alebo duševných prác, prípadne prác, u ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia, zástupcovia zamestnancov, nakoľko prijatie obidvoch dokumentov je viazané na vyjadrenie ich súhlasu.

ODMEŇOVANIE VÝKONU PRÁCE V NOCI rieši ust. § 123 ZP. Zákonodarca priznáva zamestnancovi popri dosiahnutej mzde i mzdové zvýhodnenie. Za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o minimálnej mzde. Takto stanovené určenie mzdového zvýhodnenia nie je závislé od toho či zamestnanec pracuje na plný pracovný čas, na skrátený pracovný čas. Taktiež nie je závislé od toho, aký má zamestnanec určený stupeň náročnosti práce.

V kolektívnej zmluve alebo priamo v pracovnej zmluve môžu byť dojednané výhodnejšie podmienky odmeňovania za nočnú prácu, nie však nižšie ako stanovuje ZP. Osobitne je riešené odmeňovanie nočnej práce vykonávanej vedúcim zamestnancom.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ dohodnúť priamo v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na výkon nočnej práce. Mzdové zvýhodnenie potom vedúcemu zamestnancovi nemožno poskytnúť. ZP nepripúšťa, aby zamestnávateľ takto postupoval voči radovému zamestnancovi.

Ak zamestnávateľ nedohodne s vedúcim zamestnancom mzdu, ktorá už bude zohľadňovať výkon práce v noci, v takom prípade patrí aj vedúcemu zamestnancovi popri dohodnutej mzde mzdové zvýhodnenie.

EVIDENCIA NOČNEJ PRÁCE. Zamestnávateľ má povinnosť viesť evidenciu nielen pracovného času odpracovaného zamestnancom, ale aj pracovný úsek, ktorý bol v rámci ustanoveného pracovného času vykonaný ako nočná práca. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 99 ZP. Zamestnávateľ eviduje začiatok výkonu nočnej práce a koniec výkonu nočnej práce.

VÝKON PRÁCE V NOCI MÁ SVOJE ŠPECIFIKÁ, ktoré si všíma aj zákonodarca a ustanovuje pre zamestnávateľa viacero povinností. Ide predovšetkým o povinnosti v oblasti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre zamestnancov pracujúcich v noci. Výkon práce v noci je pre ľudský organizmus náročný vo viacerých smeroch. Počas práce, ktorá sa vykonáva v noci nie je zamestnanec schopný podávať také pracovné výkony ako zamestnanci pracujúci cez deň, zvyšuje sa nesústredenosť zamestnancov ako aj ich nepozornosť. To vedie k zvýšenej náchylnosti na vznik negatívnych javov v podobe ohrozenia života a zdravia zamestnancov.

ZÁVER - Pri výkone nočnej práce si zákonodarca všíma aj niektoré kategórie zamestnancov ako sú mladiství, tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, osoby starajúce sa o deti alebo o osobu blízku. Pre tieto kategórie zamestnancov ustanovuje zákonodarca určité obmedzenia pri výkone nočnej práce.

Mgr. Martina Kovalčíková

Použitá literatúra:

• BARANCOVÁ, H. Zákonník práce. Komentár. 2. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 624 – 626. ISBN 978-80-7400-416-2; • TOMAN, J. Individuálne pracovné právo. Pracovný čas, dovolenka, prekážky v práci a mzda. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, 2015, ISBN 978-80-89149-46-9. s. 134 – 138.