Nezisková organizácia – financovanie

Príspevok sa bližšie venuje trom spôsobom financovania neziskovej organizácie v rámci praktického spracovania pre potreby organizácií, ktoré nie sú založené za účelom dosahovania zisku. Samozrejmosť, v rámci aktuálneho právneho stavu medzi rokmi 2023/2024, predstavuje asignačná daň. Asignácia dane, tzv. 2 % z daní z príjmu predstavuje právo daňovníka použiť určitú časť ním zaplatenej dane z príjmov na osobitné účely.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, že za verejné financie sa považujú aj finančné prostriedky poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Verejnými prostriedkami sa označujú teda všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, pričom verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

V tejto súvislosti spomeniem možnosť čerpať dotácie z prostriedkov poskytnutých z Nórskeho finančného mechanizmu alebo Švajčiarskeho finančného mechanizmu (dostupné cez viaceré webové sídla s možnosťou pomoci pri vyplňovaní žiadostí a podobne).

Verejnou zbierkou je podľa tohto zákona získavanie a zhromažďovanie dobrovoľných peňažných príspevkov právnickými osobami oprávnenými vykonávať zbierku od vopred neurčeného okruhu prispievateľov na vopred určený všeobecne prospešný účel alebo na individuálne určenú humanitárnu pomoc pre fyzickú osobu alebo skupinu fyzických osôb, ktoré sa ocitli v núdzi, v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Verejnú zbierku teda:

-    môžu vykonávať len oprávnené právnické osoby určené v zákone, ktoré okrem právnych foriem vymedzených v tejto práci, zahŕňajú aj Slovenský Červený kríž, účelové zariadenie cirkvi, účelové zariadenie náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb a združenie obcí a 

-    možno realizovať na všeobecne prístupných miestach, respektíve pri kultúrnych, športových či iných verejných podujatiach.

Verejné zbierky majú najväčší zmysel pre tie organizácie, ktoré svojimi aktivitami dokážu osloviť širokú masu podporovateľov, keďže pri verejných zbierkach ide často o veľmi malé príspevky, radovo v jednotkách až desiatkach eur. Zmysluplný výnos z verejnej zbierky môže byť teda dosiahnutý až vtedy, keď organizácia svojou kampaňou dokáže osloviť širokú verejnosť.

Verejnú zbierku možno vykonávať nižšie uvedenými spôsobmi alebo ich kombináciou:

-    zasielaním príspevkov na osobitný účet,

-    zasielaním darcovských správ SMS,

-    zbieraním do stacionárnych pokladničiek,

-    zbieraním do prenosných pokladničiek,

-    predajom predmetov, ak je príspevok zahrnutý v ich cene ako aj

-    predajom vstupeniek na kultúrne podujatie, športové podujatie alebo iné verejné podujatie usporadúvané na získanie príspevkov, ak je príspevok zahrnutý v cene vstupeniek.

Darovanie majetku, resp. darovaciu zmluvu všeobecne definuje ustanovenie § 628 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý pod darovacou zmluvou rozumie, že darca niečo bezodplatne ponecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva teda:

-    musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní,

-    musí prejaviť znaky dobrovoľnosti oboch zmluvných strán,

-    musí byť bezodplatná (teda nemá byť akt darovania určený vo finančnom vyjadrení) a súčasne

-    má obsahovať označenie, že ide o darovaciu zmluvu, údaje o zmluvných stranách (darca a obdarovaný), popis predmetu daru, prípadne účel, na ktorý sa má dar použiť a podpis zmluvných strán.

Zmluva je neplatná, pokiaľ plnenie nastane až po smrti darcu. Žiadny právny predpis ale neupravuje, čo presne má darovacia zmluva obsahovať. Aj v prípade, že predmetom daru nie je nehnuteľnosť, odporúča sa, aby darovacia zmluva bola písomná hlavne kvôli preukázaniu nadobudnutia finančných prostriedkov, resp. iných veci. Je vhodné spomenúť, že darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Obdarovaný môže dar vrátiť, pokiaľ zistí vady, na ktoré nebol upozornený. Ako naložiť s darovaným nehmotným/hmotným majetkom v neziskovej organizácii?

Subjekt mimo sektora verejnej správy účtuje v zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom odpisov.

Zostatková cena sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku vytváraných podľa účtovných odpisov bez ohľadu na spôsob jeho nadobudnutia. Odpisy sa vypočítajú z ceny, ktorou je dlhodobý nehmotný majetok alebo dlhodobý hmotný majetok ocenený v účtovníctve. Tento majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Spôsob zaokrúhlenia odpisov sa uvádza v odpisovom pláne. Ak sa zmenia podmienky využívania dlhodobého majetku, prehodnotí sa odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

To platí aj pre Vami uvedené skutočnosti (odpredaj, bezodplatný prevod – darovanie). V takom prípade sa uvedený majetok daruje, respektíve odpredá za zostatkovú cenu (t. j. cena po odpočítaní odpisov doposiaľ účtovaných).

Krátko k daňovej povinnosti do praxe

V súlade s ustanovením § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predmetom (ďalej len zákon o dani z príjmov) dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Tým sa rozumie i príjem z predaja služieb, či majetku alebo príjmy z členských príspevkov. Tieto príjmy sa zdaňujú zrážkovou daňou.

Záverom teda uvádzam, v prípade darovania alebo odpredaja dlhodobého majetku (nehnuteľnosti) nie je Postupmi účtovania rozlišované iné odpisovanie a zostatková cena sa určí pri oboch zámeroch rovnako.

Rozdiel medzi darovaním a predajom nie je žiadny, oba prípady podliehajú písomnému právnemu úkonu (zmluve), pričom v prípade odpredaja zasadá vyraďovacia komisia a takýto zámer odpredaja odporučí štatutárovi. Súčasťou odpredaja a aj darovania je vyraďovací protokol, ktorý obsahuje aj sumu odpisov a zostatkovú sumu (tá slúži ako predajná cena pri odpredaji a pri darovaní ako cena, ktorá sa u nového vlastníka stáva cenou nadobúdacou pre účely účtovania).

Finančná dotácia z prostredia územnej samosprávy

Dotácie sú chápané ako finančné transfery, ktoré sa poskytujú z verejných zdrojov. Je zákonné, aby dotácie mohli prijímať i neziskové subjekty, mimovládne organizácie ak majú právnu subjektivitu a občianske združenia, ktoré nemajú pobyt alebo sídlo v danej obci, ale musia spĺňať podmienku výkonu (zámeru) všeobecne prospešnej akcie alebo služieb pre občanov danej obce. Obec v prípade žiadosti o dotáciu od subjektu (napríklad základnej organizácie spoločenských organizácií alebo združeniu neziskových organizácií, či občianskemu združeniu a podobne).

Podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. nemožno poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce fyzickej osobe – nepodnikateľovi. Prijímateľom môže byť riadne fungujúca nezisková organizácia (ako účtovná jednotka, respektíve právnická osoba).

Tip do praxe:

Na aké účely môže žiadať nezisková organizácia prostriedky z dotácie územnej samosprávy?

Všeobecne prospešným účelom je najmä rozvoj a ochrana hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana životného prostredia, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, ochranu zdravia a tiež aj rozvoj sociálnych služieb, vedy, vzdelania a telovýchovy. Rovnako dodám, že takýmto všeobecne prospešným účelom je tiež rozvoj dobrovoľníckej činnosti, rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc a rovnako aj obhajoba znevýhodnených skupín fyzických osôb.

Obec môže poskytovať len tie finančné transfery (dotácie), ak ich má zabezpečené vopred vo svojom rozpočte výdavkov na príslušný rozpočtový rok. Zároveň je obec oprávnená poskytnúť tieto prostriedky organizácii, ak pôsobí na území obce, či poskytuje pre občanov obce služby, ktoré majú verejnoprospešný alebo všeobecne prospešný charakter. V prípade splnenia týchto ustanovených podmienok poskytnutia dotácie s nadväznosťou na zabezpečenie rozpočtového krytia je obec oprávnená ich poskytnúť.

RADA!

Pri vyúčtovaní prostriedkov poskytnutých neziskovej organizácii (na základe predložených pokladničných dokladov) je potrebné dodržať zákonom stanovenú podmienku verejnoprospešnosti a preukázateľnosti vynaložených prostriedkov. Je vhodné, v prípade pravidelne prideľovanej dotácii z rozpočtu obce, podmienky jej poskytnutia, spôsobu vyúčtovania a preukázateľnosti upraviť interným aktom o poskytovaní dotácií z rozpočtu obce.

Dr. Jozef Sýkora, MBA