Nezdaniteľné časti základu dane

Právna úprava zdaňovania príjmov fyzických osôb je pomerne komplikovaná. Základným zákonom pri dani z príjmov je zákon o dani z príjmov. Predmetom úpravy, ktorá je obsahom jedného zákona, sú dve dane, a to daň z príjmu fyzických osôb a daň z príjmu právnických osôb, pričom medzi zdaňovaním oboch existujú pomerne výrazné rozdiely, a však na strane druhej zdaňovanie týchto subjektov má aj viacero spoločných znakov. Aké sú príjmy zo závislej činnosti?

Predmet dane

Zákon ust. § 3 taxatívne určuje druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a druhy príjmov, ktoré predmetom dane nie sú. Taxatívne určenie znamená, že uvedený výpočet príjmov je striktne stanovený a nie je možné ho ďalej rozširovať, ale ani zužovať.

Predmetom dane sú

•    príjmy zo závislej činnosti,

•    príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu,

•    príjmy z kapitálového majetku,

•    ostatné príjmy.

Predmetom dane nie je napríklad

•    prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,

•    príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti, podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu,

•    úver a pôžička,

•    podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

Úplný výpočet, čo nie je predmetom dane obsahuje ust. § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Najčastejším príjmom fyzickej osoby – nepodnikateľa je predovšetkým príjem zo závislej činnosti, ktorý zákon o dani z príjmov upravuje ust. § 5.

Príjmy zo závislej činnosti

okrem iného sú

•    príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny, alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

•    príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

•    odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, za predpokladu, ak nejde o príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru a štátnozamestnaneckého pomeru, alebo príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov,

•    odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov,

•    príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

•    vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.

Príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (t.j. zamestnancovi) od platiteľa týchto príjmov (t.j. zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Príjem zamestnanca

V zmysle zákona je príjmom zamestnanca napr. aj

•    rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie, pričom zamestnaneckou opciou na účely zákona o dani z príjmov je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť a zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,

•    cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, pričom za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto zamestnanca za vyživované, ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne,

•    nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane.

Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v zmysle ust. § 3 ods. 2, nie je predmetom dane napríklad ani

•    cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

•    nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,

•    suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

•    hodnota poskytovaných rekondičných pobytov a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom č. 124/2005 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

Úplný výpočet obsahuje ust. § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Nezdaniteľnou časťou základu dane je suma

o ktorú si daňovník môže znížiť základ pre výpočet dane z príjmu. Daňovník si môže znížiť základ dane (resp. čiastkový základ dane) zistený len z príjmov podľa ust. § 5 (uvedené vyššie) alebo podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 (t.j. príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva; príjmy zo živnosti; príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov; príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti; príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva; príjmy znalcov a tlmočníkov; príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, príjmy z činností sprostredkovateľov). Nezdaniteľná časť základu dane sa týka výlučne len fyzických osôb.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

•    sa rovná alebo je nižší ako 100 – násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia („platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2 – násobku sumy platného životného minima,

•    je vyšší ako 100 – násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2 – násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, pričom ak by táto suma bola nižšia ako nula, platí, že nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

•    rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8 – násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období,

−   nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2 – násobku platného životného minima,

−   má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2 – násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2 – násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

−   má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2 – násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

•    vyšší ako 176,8 – násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období,

−   nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4 – násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, pričom platí, že ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

−   má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela), pričom ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane sa považuje za

•    manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu, žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a súčasne,

•    vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola povinná z tohto príjmu zaplatiť; pričom do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie.

Teda stručne povedané, túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len daňovník žijúci s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, a to v prípade, ak sa manželka (manžel)

•    stará o dieťa do dovŕšenia troch, resp. šiestich rokov veku dieťaťa, a to do zániku nároku na rodičovský príspevok,

•    poberá príspevok na opatrovanie,

•    je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce.

Suma životného minima

platná k 1. januáru 2015 je 198,09 eura pre plnoletú fyzickú osobu. V závislosti od toho nezdaniteľná časť základu dane pre rok 2015 na daňovníka predstavuje sumu 3 803,33 eura ročne (19,2 x 198,09), teda mesačne sumu 316,94 eura.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (resp. manžela) závisí od základu dane daňovníka, ako aj od príjmu manželky (manžela).

Za predpokladu, ak daňovník dosiahol základ dane nižší alebo rovnajúci sa 176,8 – násobku platného životného minima, t.j. sumu 35 022,31 eura a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma 3 803,33 eura, teda suma zodpovedajúca 19,2 – násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela). Napr. ak manželka daňovníka má vlastný príjem v sume 2 000 eur, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku je suma 1 803,33 eura (3 803,33 eur mínus 2 000 eur). Ak manželka (manžel) daňovníka žijúca s ním v domácnosti má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Mesačne si daňovník môže uplatniť iba nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľnú sumu na manželku (manžela) si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia, a to buď u svojho zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo sám pri podaní daňového priznania.

Čo sa týka uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, k prípadnému kráteniu nároku na nezdaniteľnú položku na daňovníka dôjde až po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, a to buď v rámci podávaného daňového priznania, alebo pri ročnom zúčtovaní príjmov zo závislej činnosti, čo znamená, že pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa daňovníkovi odpočíta jedna dvanástina z ročnej sumy nezdaniteľnej položky bez ohľadu na výšku jeho mesačného príjmu.

Základ dane daňovníka sa nezníži o položku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, o ktorú sa znižuje základ dane.

To istí platí aj v tom prípade, ak bol dôchodok daňovníkovi priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.

Druhou nezdaniteľnou časťou základu dane je odpočítateľná položka manželku (manžela). V prípade, ak sa nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na druhého z manželov viaže len na časť zdaňovacieho obdobia (napr. v dôsledku uzatvorenia manželstva alebo zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo narodenia dieťaťa v priebehu zdaňovacieho obdobia), sumu ročnej nezdaniteľnej časti treba úmerne krátiť. Možno ju uplatniť len vo výške zodpovedajúcej pomernej sume k počtu mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky ustanovené zákonom pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela).

Daňovník, ktorý si môže uplatniť  nezdaniteľnú časť základu dane na druhého z manželov

len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, prípadne len jeden kalendárny mesiac, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane na druhého z manželov za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

V zmysle zákona nezdaniteľnou časťou základu dane je do 31. decembra 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa ust. § 5 alebo podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Táto suma však nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60 – násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

Pre rok 2015 je teda rozhodujúca priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2013, ktorá podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala sumu 824 eur.

V zmysle uvedeného preto suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nesmie presiahnuť výšku 988,80 eura. Ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa uvedeného, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Okrem už uvedeného základ dane daňovníka znižujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, a to v sume uhradených príspevkov, maximálne však do výšky 180 eur. Aby uhradené príspevky boli uznané za nezdaniteľnú časť základu dane, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Účastnícka zmluva, na základe ktorej boli príspevky uhradené, bola uzatvorená po 31. decembri 2013 (prípadne prišlo aspoň k zmene účastníckej zmluvy, súčasťou ktorej bolo zrušeniu dávkového plánu) a zároveň daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu s dátumom uzavretia pred týmto dňom. Platí, že základ dane znižujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka pri ročnom zúčtovaní alebo si zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka pri podaní daňového priznania.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom, že si súčasne neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u iného zamestnávateľa.

V súlade s ust. § 37 zákona o dani z príjmov nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane

•    predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na druhého z manželov vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu druhého z manželov,

•    posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú zákonom,

•    predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v sume zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľ.

Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela).

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, je zamestnanec povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová

K problematike „priame dane“  sme publikovali:

•  Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.), Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.), Zákon o cestovných náhradách (zák. č. 283/2002 Z. z.), Opatrenie pre účtovné jednotky
účtujúce v  sústave jednoduchého účtovníctva (Opatrenia MF SR č.  MF/27076/2007-74),
Opatrenie pre účtovné jednotky účtujúce v  sústave podvojného účtovníctva (Opatrenia
MF SR č.  MF/23054/2002-92) – Zákony I/2015

•  Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.) – Zákony II/2015

•  Zákon o BOZP (zák. č. 124/20052 Z. z.) – Zákony III/2015

•  Zákon o dani z príjmov s komentárom - mesačník Poradca 6-7/2015

•  Daňové výdavky 2015 – monotematika

•  Zákon o dani z príjmov po poslednej novele – aktualizácia I/7 2014

•  Daňové priznania – monotematika 2015

Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56,

0915 03 33 00, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod., mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk

§ 3 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Predmet dane

(1) Predmetom dane sú

a)  príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

b)  príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),

c)  príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

d)  ostatné príjmy (§ 8).

(2) Predmetom dane nie je

a)  prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6,

b)  úver a pôžička,

c)  podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,

d)  podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

e)  daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,

f)   príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem ...