Nezdaniteľné časti základu dane
– zdaňovanie príjmov FO za predchádzajúci rok

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj sumy preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov. Uvedená suma nesmie presiahnuť 2 % zo 60 násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Pre rok 2014 to znamená ohraničenie najviac o 966 eur. Kto má uzatvorené doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier), môže si odpočítať zaplatené príspevky v maximálnej výške 180 eur za rok.

Daňový bonus na dieťa

si môže uplatniť daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy podľa § 5 (príjmy zo závislej činnosti) aspoň vo výške 6 – násobku minimálnej mzdy (6 x 352 eur = 2 112 eur), alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa §6 odst. 1 a 2 (príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a zo živnosti). Daňový bonus je vyplatená suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa: vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (náhradné rodiny) alebo dieťa druhého z manželov. Nárok na daňový bonus nie je možné uplatniť si na dieťa partnera (partnerky), ak nie sú zosobášení. Pracujúci rodičia si môžu vypočítanú daň znížiť o daňový bonus na dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Celoročný bonus na dieťa za zdaňovacie obdobie roku 2014 je vo výške 256,92 eura.

•    O daňový bonus sa priamo znižuje vypočítaná daň. V prípade, že je daň nižšia ako výška daňového bonusu, rodič nielenže neplatí žiadnu daň, ale daňový úrad mu doplatí rozdiel. Získať daňový bonus môže vždy len jeden z rodičov. Ak sa nedohodnú, postupuje sa v poradí: matka, otec, iná oprávnená osoba. Zamestnancom môže zamestnávateľ vyplácať bonus priebežne počas roka alebo ho dostanú naraz za celý rok pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom zúčtovaní daní. Ak im bonus vypláca zamestnávateľ počas roka, môžu ho dostať v tých mesiacoch, v ktorých zarobia aspoň polovicu minimálnej mzdy.

Po skončení povinnej školskej dochádzky je potrebné predložiť aj potvrdenie o návšteve školy

•    Rodičia sa môžu dohodnúť aj na tom, že počas niektorých mesiacov si uplatní daňový bonus matka a v iných mesiacoch otec. Oplatí sa im to urobiť napríklad vtedy, ak rodič, ktorý poberá bonus zvyčajne, ochorie a jeho zárobok v danom mesiaci je nižší ako polovica minimálnej mzdy (nemocenské sa do príjmu nepočíta). Keďže by v tomto mesiaci nemohol získať daňový bonus, môže ho dostať druhý z rodičov. V prípade, že by to neurobili, rodič, ktorý si uplatňuje bonus zvyčajne, by ho dostal až začiatkom nasledujúceho roku po vykonaní ročného zúčtovania alebo po podaní daňového priznania.

•    Prvýkrát možno daňový bonus získať v mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom sa začala jeho sústavná príprava na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Poberať bonus možno do skončenia povinnej školskej dochádzky, dlhšie len v prípade, že dieťa ďalej študuje alebo ak pre chorobu alebo úraz nemôže študovať. Najdlhšie ho možno dostávať do dovŕšenia 25 rokov dieťaťa.

Požiadanie o ročné zúčtovanie

1.  Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a:

•    nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,

•    nepoberal príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy,

•    môže najneskôr do 15. februára 2015, písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane.

2.  Ak má zamestnanec podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti na rok 2014,predloží zamestnávateľovi k vyplnenej žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania doklady:

•    potvrdenie o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň a zrazenej dani za rok 2014, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane (ak mal zamestnanec viac zamestnávateľov),

•    potvrdenie na uplatnenie nezdaniteľných častí základu na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie, životné poistenie (ak zamestnanec spĺňa podmienky na ich uplatnenie),

•    doklad o zaplatení povinného poistného a príspevkov (ak si ich platil zamestnanec sám),

•    doklady preukazujúce nárok na uplatnenie daňového bonusu za rok 2014, napr. kópiu rodného listu dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, že dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo potvrdenie príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa (deti) alebo potvrdenie príslušného územného úradu o tom, že dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz (ak si zamestnanec dodatočne uplatňuje daňový bonus).

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca, ktorý môže požiadať zamestnávateľa o jeho vykonanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov. Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca 2015 po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnanecká prémia

je označovaná ako záporná daň z príjmu. Zamestnanec so základom dane nižším ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka v súčasnosti má výslednú daň nulovú, neplatí žiadnu daň štátu. Po zavedení zamestnaneckej prémie takýto zamestnanec od štátu dostane sumu „zápornej dane“. Od základu dane zamestnanca (príjem zamestnanca znížený o jeho odvody) sa odpočíta suma nezdaniteľnej časti na daňovníka a výsledkom môže byť záporné číslo. Z tejto zápornej sumy sa vypočíta 19 % a výsledkom je záporná daň, t.j. zamestnanecká prémia, ktorú štát vyplatí zamestnancovi.

Nárok na priznanie zamestnaneckej prémie za rok 2015

má daňovník, ktorý dosiahol

•    zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a to príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, alebo príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania alebo príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, pričom musí ísť o závislú činnosť vykonávanú len na území Slovenskej republiky (tzv. „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy - za rok 2014 teda najmenej 6 x 352 = 2112 €,

•    poberal príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov (nemusí to byť 6 kalendárnych mesiacov za sebou), nezapočítava sa kalendárny mesiac, za ktorý dosiahol príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

•    nemal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v zahraničí,

•    neuplatnil si v daňovom priznaní „oddanenie“ príjmov zdanených zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 7,

•    nepoberal podiely na zisku (dividendy) pri majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo družstve, alebo ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu obchodnej spoločnosti, alebo družstva alebo ako tichý spoločník s.r.o. ani ako zamestnanec ani ako podielnik pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

•    nepoberal príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,

•    nepoberal príjmy ako ústavný činiteľ SR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor alebo vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR,

•    nepoberal odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev alebo odmeny za výkon funkcie,

•    nepoberal odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,

•    nepoberal príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, napríklad príjmy plynúce na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ak ide o závislú činnosť,

•    nepoberal obslužné,

•    nemal nepeňažné príjmy v súvislosti s poskytnutím služobného vozidla na súkromné účely,

•    nemal príjmy dané ako zvýhodnenie pri nákupe zamestnaneckej opcie,

•    nemal príjem plynúci z výhry alebo ceny zo súťaže vyhlásenej zamestnávateľom (príjmy podľa § 5 ods. 3 zákona),

•    nemal príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil „oddanenie“,

•    nemal príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil „oddanenie“,

•    nemal ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil „oddanenie“,

•    nepoberal dôchodok (starobný, predčasný starobný, výsluhový) od začiatku roka 2014, ani nemal dôchodok spätne k začiatku roka 2014 priznaný,

•    nebol takým zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v roku 2014 poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami).

Výpočet sumy zamestnaneckej prémie za rok 2014

1.  Zamestnanec so základom dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyšším, čiže so základom dane za rok 2014 vo 3 803, 33 eura a viac, nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Takémuto zamestnancovi sa vypočíta daň obvyklým spôsobom.

2.  Zamestnancovi, ktorý za rok 2014 dosiahol príjmy zo závislej činnosti vo výške 4224 € (12-násobok minimálnej mzdy, 12 x 352 = 4 224 €) a viac, sa zamestnanecká prémia vypočíta takto:

Čiže: výška zamestnaneckej prémie pre zamestnanca s príjmami (brutto) vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, je daná ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a základu dane zamestnanca.

3.  Zamestnancovi, ktorý za rok 2014 dosiahne príjmy zo závislej činnosti vo výške od 2 112 eur (6-násobok minimálnej mzdy) do 4 224 eur (12-násobok minimálnej mzdy), sa zamestnanecká prémia vypočíta takto:

Čiže: výška zamestnaneckej prémie pre zamestnanca s príjmami (brutto) vo výške od 6-násobku minimálnej mzdy do 12-násobku minimálnej mzdy je 27,60 €.

4.  Zamestnanec, ktorý za rok 2014 poberal príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 kalendárnych mesiacov, má zamestnaneckú prémiu vypočítanú podľa bodu 2. alebo 3. krátenú podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy.

Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie alebo jej pomerná časť sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.

Sadzba dane za rok 2014

−   19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 35 022,31 eura,

−   25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35 022,31 eura,

−   pri zrážkovej dani (§ 43) je sadzba 19 % bez ohľadu na výšku príjmu,

−   osobitná sadzba dane vo výške 5 % zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom /prezident SR, poslanci NR SR, členovia vlády SR, predseda a podpredseda NKÚ.

Odpočet daňovej straty

Daňovú stratu je možné odpočítavať podľa § 30 zákona o dani z príjmov od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, a to rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. 

Ak by daňovník v týchto rokoch nevykázal základ dane, resp. vykáže ho v nižšej sume ako je 1/4 straty, stratí nárok na jej uplatnenie v celej výške, alebo v rozdiele, o ktorý je základ dane nižší ako príslušná časť straty, ktorú si môže daňovník uplatniť.

Príležitostné príjmy a príjmy z prenájmu oslobodené od dane za rok 2014

Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 a) zákona o dani z príjmov sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 g) zákona o dani z príjmov nezdaňujú v plnom rozsahu.

Od dane sú oslobodené v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) príjmy podľa

−   § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu nehnuteľností) a

−   § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov,

ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu 500 eur. Výdavky k príjmom zahrňovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrňovaných do základu dane k celkovým príjmom.

O ročné zúčtovanie nemôžu požiadať zamestnanci, ktorí dosiahli v zdaňovacom období okrem príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR aj iné príjmy zdaňované v spoločnom základe dane. Medzi iné príjmy patria aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí.

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne čiastku 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka t. j. 19,2 násobku sumy platného životného minima 1 901,66 eura.

Zaokrúhľovanie: základ dane, nepeňažný príjem, preddavky na daň, zdaniteľná mzda a daň sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol, nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

Daňové priznanie sa podáva vždy do 31. marca nasledujúceho roka po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže na žiadosť daňovníka, ale aj z vlastného podnetu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, a to najviac na 3 mesiace (žiadosť podať do 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, t.j. 16. marec). Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič, ak je dedičov viac, tak podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Zákon umožňuje odložiť podanie daňového priznania najneskôr do konca júna (teda o tri mesiace) a v prípade príjmov zo zahraničia až do konca septembra (teda o šesť mesiacov). O odloženie termínu netreba žiadať, ale stačí to oznámiť daňovému úradu. V oznámení treba uviesť, dokedy si termín posúva. Do rovnakého dátumu musí zároveň aj zaplatiť daň.

Pokuty pre oneskorencov

Pokutu vo výške 30 eur môže dostať daňovník, ak do stanoveného termínu nestihne podať daňové priznanie, pričom ide však o spodnú hranicu, horná môže byť až 16-tisíc eur. Daňový úrad zohľadňuje závažnosť, trvanie a následky oneskorenia. Pokutu v rovnakej výške uloží daňový úrad aj podnikateľovi, ak ho vyzve na podanie daňového priznania.

Daňovník môže požiadať daňový úrad o odpustenie sankcie alebo o povolenie úľavy zo sankcie v prípade, ak preukáže, že by zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňovníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Daňový úrad môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá bola daňovému subjektu uložená aj z dôvodu, že daňový subjekt nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej zákonom z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu. Za žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie musí zaplatiť poplatok 16,50 eura. Podnikateľom, ktorí nezaplatili daň v termíne, daňový úrad vyrubí úrok z omeškania. Výška úroku je 4-násobkom základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá platila v deň vzniku nedoplatku (1. 4. 2015). Úrok je minimálne vo výške ročnej sadzby 15 percent za dobu omeškania (počet dní, počas ktorých podnikateľ neplatil daň).

doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD.

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Príjmy z podnikania z inej
samostatnej zárobkovej činnosti,
z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a)  príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b)  úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)  príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,

d)  výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom ...