Nezdaniteľné časti základu dane

za rok 2014

Do 31. marca 2015 je potrebné vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň fyzických osôb, a to podaním daňového priznania alebo požiadať zamestnávateľa o jeho vykonanie. Pri jeho vykonaní si môže daňovník uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ktoré vyplývajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a ktoré sa odpočítajú od základu dane.

_{Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane}

Nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta ako 19,2-násobok sumy platného životného minima. Životné minimum pre výpočet nezdaniteľných častí základu dane za rok 2014 je vo výške 198,09 €. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 3 803,33 €.

Druhy nezdaniteľných častí základu dane, ktoré si môže uplatniť daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2014:

–   na daňovníka,

–   na manželku / manžela,

–   dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier),

–   príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (III. pilier).

_{Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov (ZDP)}

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:

a)  ≤ ako 100–násobok sumy platného ŽM (100 x 198,09 = 19 809 €), nezdaniteľná časť ZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2–násobku sumy platného ŽM (19,2 x 198,09 = 3 803,33 €);

b)  > ako 100–násobok ŽM (19 809 €), nezdaniteľná časť ZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného ŽM a jednej štvrtiny ZD (8 755,578 – ¼ ZD); ak táto suma je < 0, nezdaniteľná časť ZD ročne na daňovníka sa rovná nule.

Tab. č. 1 – Nezdaniteľné časti ZD na daňovníka

Nezdaniteľné časti základu dane sa podľa § 47 ods. 1 ZDP zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

Daňovník si nemôže znížiť základ dane o nezdaniteľné časti podľa § 11 ZDP ods. 6, ak je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom:

–   starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

–   predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,

–   starobného dôchodkového sporenia,

–   dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,

–   výsluhového dôchodku,

alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ak je suma dôchodku v úhrne vyššia ako suma, o ktorú si znižuje základ dane. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, tak základ dane sa zníži len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku.

Nezdaniteľnú časť na daňovníka môže zamestnávateľ uplatňovať priebežne počas roka, t.j. mesačne v sume 316,94 € (§ 11 ZDP ods. 5).

V prípade, že zamestnávateľ zamestnáva poberateľa dôchodku (predčasného starobného, starobného, výsluhového) nezdaniteľnú časť mu nemôže uplatniť. Ale to platí iba v prípade, ak dôchodcovia sú poberateľmi dôchodku k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

V prípade, že bol zamestnancovi priznaný dôchodok, napr. 5. 1. 2014, zamestnávateľ mu môže uplatniť maximálnu výšku nezdaniteľnej časti základu dane.

_{Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 ZDP}

Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku /manžela. Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:

a)  ≤ ako 176,8-násobok platného ŽM (176,8 x 198,09 = 35 022,31 €) a jeho manželka (manžel) žijúca s ním v spoločnej domácnosti v danom zdaňovacom období:

1.  nemá vlastný príjem – nezdaniteľná časť ZD ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného ŽM a je vo výške 3 803,33 €,

2.  má vlastný príjem, ktorý nepresiahol sumu zodpovedajúcu 19,2–násobku platného ŽM (3 803,33 €), nezdaniteľná časť ZD ročne je: (3 803,33 – vlastný príjem manželky),

3.  má vlastný príjem, ktorý presiahol sumu 19,2–násobku platného ŽM (3 803,33 €), nezdaniteľná časť ZD ročne na manželku (manžela) = 0.

b)  > ako 176,8-násobok sumy platného ŽM (176,80 x 198,09 = 35 022,31 €) a jeho manželka (manžel) žijúca s ním v spoločnej domácnosti v danom zdaňovacom období:

1.  nemá vlastný príjem – nezdaniteľná časť ZD ročne na manželku (manžela) je suma, ktorá zodpovedá rozdielu 63,4-násobku platného ŽM a jednej štvrtiny základu dane daňovníka (12 558,906 – ¼ ZD); ak je táto suma < 0, nezdaniteľná časť ZD = 0;

2.  má vlastný príjem – nezdaniteľná časť ZD ročne na manželku (manžela) sa vypočíta ako rozdiel 63,4-násobku sumy platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížená o vlastný príjem manželky (manžela), t.j. (12 558,906 – ¼ ZD – vlastný príjem manželky); ak je táto suma < 0, nezdaniteľná časť ZD = 0.

Tab. č. 2 – Nezdaniteľné časti ZD na manželku (a)

Nezdaniteľné časti základu dane na manželku (a) sa podľa § 47 ods. 1 zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

Pre účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP nárok si môže uplatniť daňovník vtedy, ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, a ktorá v príslušnom zdaňovacom období:

•     sa stará o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti:

–   do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa,

–   do 6 rokov veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

–   do 6 rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe;

•     poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,

•     je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,

•     považuje sa za občana so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne),

•     považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím (je invalidná, preukaz ZŤP bol vydaný úradom práce a sociálnych vecí a rodiny).

Z týchto podmienok stačí, aby bola splnená aspoň jedna.

Nárok na nezdaniteľnú časť ZD na manželku má daňovník aj v prípade,:

•     ak manželia nemajú rovnakú adresu trvalého pobytu;

•     ak si aj manželka daňovníka uplatnila nezdaniteľnú časť ZD na daňovníka pri ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania, ale musí spĺňať podmienky uvedené v § 11 ods. 4 (aj v tomto prípade si manžel môže uplatniť nezdaniteľnú časť ZD vo výške rozdielu medzi 3 803,33 € a jej vlastným príjmom);

•     ak je študent, dobrovoľne nezamestnaný, invalid a aj poberateľ dôchodku (predčasného starobného, starobného a výsluhového), ale musí spĺňať podmienky uvedené v § 11 ods. 4,

•     ak manželka daňovníka si uplatnila nezdaniteľnú časť ZD na daňovníka (sama na seba).

V prípade, že sa daňovník počas roka oženil, môže si uplatniť iba pomernú časť nezdaniteľnej časti, t.j. 1/12 na každý mesiac, ktorý už bol s manželkou zosobášený.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku nemôže zamestnávateľ uplatňovať svojim zamestnancom priebežne počas roka. Dôležitý je celoročný príjem manželky. Nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov FO alebo podaním daňového priznania.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si nemôže uplatniť druh alebo družka aj v prípade, že majú spolu jedno alebo viacero detí. Musí byť splnená podmienka, že musia byť spolu zosobášení.

Pre účely uplatnenia nezdaniteľnej časti ZD sa za vlastný príjem manželky/manžela považuje vlastný príjem manželky/manžela, znížený o zaplatené poistné a príspevky (na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, sociálne zabezpečenie, starobné dôchodkové sporenie), ktoré manželka/manžel v príslušnom zdaňovacom období bola povinná/ý z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ZDP ods. 4 písm. b)].

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje:

a)  príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov);

b)  príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona o dani z príjmov);

c)  príjem z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov);

d)  príjem z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov);

e)  ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov);

f)  náhrada príjmu počas práceneschopnosti, vyplácaná zamestnávateľom;

g)  cestovné náhrady v rámci limitu alebo aj nad limit;

h)  suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie;

i)   podiely na zisku, hoci nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené;

j)   nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, materské, vyrovnávací príspevok) vyplácané Sociálnou poisťovňou;

k)  dôchodky;

l)   dávky v nezamestnanosti;

m) dávky v hmotnej núdzi (zákon č. 599/2003 Z. z.);

n)  sociálna výpomoc a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách;

o)  peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa nepovažuje [§ 11 ZDP ods. 4 písm. b)]:

a)  zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov;

b)  daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov;

c)  zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť;

d)  štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie (okrem doktorandského štúdia);

e)  štátne sociálne dávky, a to:

–   rodičovský príspevok (zákon č. 571/2009 Z. z.);

–   príspevok na starostlivosť o dieťa (zákon č. 561/2008 Z. z.);

–   príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č. 235/1998 Z. z.);

–   príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa (zákon č. 235/1998 Z. z.);

–   príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne (zákon č. 235/1998 Z. z.);

–   príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z.);

–   prídavok na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.);

–   príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 532/2007 Z. z.);

–   príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (zákon č. 627/2005 Z. z.);

–   vianočný príspevok dôchodcom (zákon č. 592/2006 Z. z.);

–   príplatok k dôchodku politickým väzňom.

_{Nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 8 ZDP – zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)}

Daňovník si môže znížiť základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie:

–   najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov;

–   suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2012. Priemerná mzda bola 805 €, t.j. 2 % z (60 x 805) = 2 % z 48 300 = 966 €.

Táto nezdaniteľná časť bude platná do 31. decembra 2016.

_{Nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 10 ZDP – príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)}

Daňovník si môže túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov za zdaňovacie obdobie roku 2014. Základ dane si môže maximálne znížiť o 180 € ročne.

Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

–   príspevky musia byť zaplatené na základe zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo zmluvy zmenenej s účinnosťou od tohto dátumu. Obsahom zmeny musí byť zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy. Daňovník, ktorý má „starú“ zmluvu uzatvorenú pred 1. 1. 2014, ku ktorej neuzatvorí dodatok, nebude mať nárok na zníženie základu dane o zaplatené príspevky.

–   Daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa predchádzajúce podmienky.

–   Výber z doplnkového dôchodkového sporenia bude možný až v 62. veku sporiteľa.

Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatňoval nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 10 ZDP, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v daných zdaňovacích obdobiach zníži základ dane (§ 11 ods. 13 ZDP).

Po uplatnení nezdaniteľných častí sa vypočíta skutočná daňová povinnosť fyzickej osoby.

Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane a následne sa vypočíta daňová povinnosť (§ 15 písm. a) ZPD):

•    19 %-ná sadzba dane je, ak daňovník má základ dane ≤ ako 176,8 násobok ŽM, t.j. suma 35 022,31 €.

•    25 %-ná sadzba je, ak základ dane > 176,8 násobok ŽM, čiže vyšší ako 35 022,312 €; (rozdiel základu dane a sumy 35 022,31 € bude zdaňovaný 25 %-nou sadzbou dane).

Použité skratky:

FO  fyzická osoba

ZD  základ dane

ZDP         zákon o dani z príjmov

ŽM  životné minimum

DDS doplnkové dôchodkové sporenie

Ing. Martina Paliderová, PhD.

Použitá literatúra

[1.] MIHÁL, J.: Daňové a odvodové tipy III. KO&KA spol. s r. o., Bratislava 2014, ISBN 978-80-971646-0-7

[2.] Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov

§ 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zamestnanecká prémia

(1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi

a) vzniká, ak

1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,

2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,

3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

4. nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i),

5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,

6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a

7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo,

b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu.

(2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

(3) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

(4) Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

(5) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.

(6) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. Rovnako postupuje správca dane aj ...